Stránka pre knihomilov

Beckett, Samuel - Molloy

(Argo, 1996, preklad Tomáš Hrách, 176 strán)

Beckett, Samuel - Malone umírá

(Argo, 1997, preklad Tomáš Hrách, 110 strán)

Beckett, Samuel - Nepojmenovatelný

(Argo 1998, preklad Tomáš Hrách, 124 strán)

Nie je veľa autorov, ktorým sa výrazným a originálnym spôsobom podarilo ovplyvniť vývoj svetovej literatúry. Samuel Beckett medzi nich nepochybne patrí. Či už svojím jazykom alebo myšlienkami dotýkajúcimi sa samotných základov ľudskej existencie.

O jeho prózach možeme trochu neúctivo povedať, že sú ako jedlo bez chuti a vône. Sú ako čiernobiely film bez výrazného deja plný zdanlivo bezvýznamných odbočiek. Podstatnejšia ako príbeh je hra so slovami, vetami, myšlienkami (predovšetkým v románe Nepojmenovatelný). Veľmi presne formulované vety sú plné hlbokých myšlienok, ktoré sú vzápätí negované, zosmiešnené a cynickí čitatelia sa vďačne pochechtávajú. Keďže Beckett svoje myšlienky hneď spochybňuje, nepôsobia poučujúco, netvária sa ako dôležité posolstvá, ktoré nám chce niekto vnútiť.

Autorovým vrcholným dielom je voľná trilógia románov Molloy, Malone umírá, Nepojmenovatelný, ktorá je myšlienkovo výrazne bohatšia ako Čakanie na Godota, o jej experimentálnosti ani nehovoriac. Romány trilógie su zaradené na zoznam sto najlepších diel všetkých čias.

A protože jsem kdysi slyšel, či spíše někde četl v době, kdy jsem se domníval, že mám zájem na tom, abych se vzdělal, pobavil, otupil nebo zabil čas, že pokud kráčíme lesem v domnění, že jdeme rovně, ve skutečnosti obcházíme dokola, dělal jsem všechno možné, jen abych obcházel dokola v domnění, že tak půjdu rovně.

Najprístupnejší pre čitateľa je prvý z románov, v ktorom mrzák Molloy píše o svojom putovaní za matkou. Na ceste naráža na množstvo prekážok, ale snaží sa ich v rámci svojich obmedzených schopností prekonávať a všemožne si uľahčuje svoj neľahký život. V druhej polovici sa na nemenej trýznivú púť za Molloyom vydáva Moran, ktorého život je oproti Molloyovmu usporiadaný a bezproblémový. Aj on musí opísať svoj príbeh.

Jestli se znovu pustím do úvah, propasu svou vlastní smrt. Musím přiznat, že tahle představa je svým způsobem lákavá.

Hoci zmrzačení, Molloy aj Moran sa mohli slobodne pohybovať krajinou. Malone, hlavný hrdina druhého románu, má životný priestor výrazne obmedzený. Leží na posteli v malej izbe a môže hýbať len rukami a hlavou. Kým Molloy a Moran mali svoj cieľ, Malone už žiadnu snahu nevyvíja a uvedomuje si jej nezmyselnosť. Jeho jediným cieľom je nejako sa zabaviť, kým sa mu podarí umrieť. Svoju činnosť obmedzuje na prijímanie potravy, vylučovanie a zapisovanie spomienok. Ani on sa však nevyhne myšlienkam na svet za dverami izby a pokúsi sa do neho preniknúť. Jediné zlyhanie má za následok ďalšie zhoršenie jeho situácie.

Přece si nakonec najdou nějaký jiný způsob, ne tak dětinský, aby mne donutili přiznat, nebo aspoň dělat, jako bych přiznával, že jsem skutečne tím, kým mne nazývají.

Nepojmenovatelný je kľúčom nielen k trilógii, ale aj k celej Beckettovej tvorbe. Mrzačenie dospelo k vrcholu. Hlavná postava je úplne nehybná. Síce vidí a počuje, ale nevie, kde sa nachádza, dokonca nedokáže presne zistiť ani svoju polohu. Ostáva len prúd myšlienok. V nich sa odvíjajú čudesné mikropríbehy, ktoré však hlavná postava odmieta uznať ako dôkaz svojho života. Ani myšlienky ale nie sú jej vlastné, patria niekomu inému...

Mrzáctvo bez slobodnej voľby ako metafora ľudského života. Beckett sa vo svojej bezmocnosti vyžíva a zabáva sa na nej. A čo ine mu (nám) vlastne ostáva?

Hoci ide v podstate o samostatné romány, ich súvislosť je daná autorovým vystupňovaným pohľadom na ľudský život, a preto som si dovolil posudzovať ich ako celok, ktorého vrcholom je pre mňa Malone umírá. Myšlienkovo najbohatši však je Nepojmenovatelný a určite pri ňom, ale aj pri predchádzajúcich dvoch dieloch, strávim ešte veľa hodín.

Vďaka nesmiernej láskavosti a ochote niektorých ľudí sa mi podarilo získať aj dávno vypredaný prvý román, za čo by som sa im chcel na záver touto cestou poďakovať.

V roku 2004 vyšiel slovenský preklad románu Malone umiera vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ.

Beckett, Samuel - Tso

(Argo, 2002, preklad Tomáš Míka, 246 strán)

V diskusiách o Beckettovi som často vycítil strach ľudí z toho, že ho nepochopia, nepochopia podľa oficiálnych výkladov jeho diel. Tých výkladov však je tak veľa a sú natoľko protichodné (niektoré aj veľmi podivné), že sa ich nemusíte vôbec obávať, ten váš bez problémov zapadne. Veď aj taký Joyceov Odysseus a jeho čitatelia boli svojho času považovaní za úchylných (ono vlastne stále sú, ale pre úplne odlišnú príčinu) a dnes je to každému jedno, dnešného čitateľa zaujímajú na Odysseovi iné veci. Pokojne si teda v Beckettových knihách nájdite, čo len chcete, ako ja. A zistíte, že to vôbec nie je nejaké nepochopiteľné čudo.

Nemusíte sa ho báť a nemusíte ani začať s jeho najslávnejšími a najvýznamnejšími dielami Molloy, Malone umírá, Nepojmenovatelný či hrou Čakanie na Godota. Ak sa obávate ťaživej atmosféry, môžete skúsiť román Tso (v anglickom origináli Watt, čo je okrem iného skomolenina „what“ – viac sa dozviete v poznámke prekladateľa), v ktorom humor výrazne zatienil (osvetlil) mučivé úvahy o nezmyselnosti ľudskej existencie. Oproti vyprahnutému jazyku a ponurej bezfarebnosti jeho neskorších diel je v tomto románe Beckett vskutku rozšafný. Pohráva sa so slovami a slovosledom vo vete, niektoré pasáže pripomínaju opakovaním slabík a rýmami poéziu, občas vynecháva čiarky a čitateľ sa musí spoliehať len na prirodzený rytmus vety, prípadne je čiarok nadbytok a vyvolávajú dojem, že rozprávač dlho zvažuje každé slovo. Z množstva ďalších experimentov ešte spomeniem výraznú inšpiráciu matematikou, keď Beckett ponúka všetky možné aj nemožné kombinácie udalostí.

Tato lavička, s největší pravděpodobností majetek obecní či státní, mu samozřejmě nepatřila, on ji však v duchu považoval za svou. Takto přistupoval pan Hackett k věcem, které mu skýtaly potěšení. Věděl, že mu nepatří, leč v duchu je považoval za své. Věděl, že nepatří, neboť mu skýtaly potěšení.

Byl zde potůček, či říčka, nikdy nevysychal, tekl tu pomalu, tu s dravostí přívalu, věčně ve svém úzkém úvalu. Rustikalní most se vratce klenul nad jeho temnými vodami, rustikální nahrbený most, ve stavu naprostého rozkladu.

A závěr Tsoových úvah byl tento: že jestliže stojí za to udělat jednu z těchto věcí, stojí za to udělat všechny, avšak že žádná nestojí za to, aby ji udělal, ne, ani jedna, nýbrž že všechny jsou nedoporučitelné, bez výjimky.

Hoci je Tso práve vďaka mimoriadnej zábavnosti obľúbený u čitateľov, nezabúdajte, kto ho napísal. Ak chcete vždy presne vedieť, o čom to vlastne čítate, tak vás kniha nepoteší. Množstvo humorných situácii síce má myšlienku (a aku hlbokú), ale niekedy budete musieť trpezlivo čakať na pointu. Rovnako by bolo šialenstvom očakávať košatý príbeh, príbeh, aký nájdeme v bežných knihách. Beckett totiž nepíše bežné knihy a ani bežné príbehy. Pri pozornom čítaní však príbeh nájdete – príbeh celého ľudského života. Na prvý pokus sú pre niektorých čitateľov jeho knihy miestami ťažšie pochopiteľné (tí šťastnejší ich nepochopia nikdy), hlavne ak sa radi nechávajú len tak bez rozmýšľania unášať textom, ale nič nám nebráni, aby sme si ich prečítali viackrát.

Tak čo, vyskúšate Tso a zabudnete na smiešne povery o nezrozumiteľnosti a nepochopiteľnosti, alebo som vás ešte viac vystrašil? To by ste sa však pripravili o skvelú zábavu.

Beckett, Samuel - Prvá láska a iné prózy

(Slovenský spisovateľ, 2001, preklad Katarína Bednárová, 120 strán)

• Prvá láska
• Vyhnanec
• Upokojujúci prostriedok
• Koniec

Beckett je výzvou pre každého čitateľa obľubujúceho kvalitnú literatúru. Výzvou, ktorú je povinný prijať. Poviedky možno budú pre niekoho nudné, pre mňa boli strhujúce, mierne šokujúce, so zvláštnou atmosférou. Vynikajúco ma pripravili na jeho vrcholné diela Molloy, Malone umírá, Nepojmenovatelný.

V roku 2001 vydalo Prvú lásku v češtine vydavateľstvo Mladá fronta.