(Drewo a srd, 2000, preklad Pavol Koprda, 108 strán)
Kublajchán si podrobil obrovské územie, ale svoju ríšu nikdy neuvidí celú a o dianí v jednotlivých častiach ho informujú zvláštni vyslanci. Starnúci vladár najradšej počúva rozprávanie o mestách, ktoré na svojich cestách videl Marco Polo, o fantastických mestách, ktoré nikdy neexistovali, a predsa sú nám také povedomé, opisy miest totiž sú zároveň symbolickým príbehom – v spleti uličiek, domov, trhovísk, prístavov sú ukryté príbehy o ľudskom živote.
V deviatich kapitolách spoznáme 55 miest rozdelených podľa ich charakteru do jedenástich skupín ako Mestá a pamäť, Mestá a oči či Mestá a túžby. Zdanlivo nesúvisiace príbehy spájajú do kompaktného celku rozhovory Marca Pola s Kublajchánom v úvode a závere každej kapitoly. Dialóg vladára a cestovateľa určuje obraz miest v jednotlivých kapitolach a posúva vpred rozprávanie o mestách, ktoré napodiv pripomína viac román ako zbierku poviedok práve vďaka vývoju a hlavne vyústeniu spomínaných rozhovorov. Kým na začiatku ponúka Marco Polo obrazy šťastných a príjemných miest, časom pozlátko opadáva, mestá majú líc aj rub.
Calvinove Neviditeľné mestá sú potešením pre návštevníkovu fantáziu a svojou prchavosťou ho lákajú k návratom.
Rozjímanie Petra Uličného o Neviditeľných mestách nájdete na inZine.
V roku 2007 vyšiel český preklad vo vydavateľstve Dokořán.
(Mladá fronta, 1998, preklad Jiří Pelán, 288 strán)
Nič nie je horšie, ako keď nemôžete dočítať knihu, ktorá vás zaujala. A presne to sa deje ČitateĽovi románu Když jedné zimní noci cestující od Itala Calvina v knihe Když jedné zimní noci cestující od Itala Calvina. Prvá kapitola a dosť. Vždy len prvá kapitola.
Kniha (román?) Když jedné zimní noci cestující je vlastne zbierkou skvelých poviedok napísaných rôznym štýlom, ktoré sa striedajú s epizódami o Čitateľovej márnej honbe za pokračovaním začatých príbehov.
Ak ešte niekde uvidíte, neváhajte ani sekundu.
(Drewo a srd, 2004, preklad Michaela Jurovská, 148 strán)
Italo Calvino je povestný experimentátor, a ako napovedá už samotný názov, tentokrát sa zameral na rytiersky román. Hlavným hrdinom je rytier Agilnuf, ktorý však neexistuje, čím vytvára priestor pre množstvo bizarných situácií. A Agilnuf nie je jediný, v románe sa objavia aj ďalšie svojrázne figúrky. Ako v každom správnom rytierskom románe nechýba láska, ani mladícke bojové nadšenie, ale tým najdôležitejším je nepoškvrnené panenstvo, a postavy s nepredstaviteľne spletitou minulosťou sa veru dostanú do zvláštne protikladných situácií a zažijú nejedno prekvapujúce dobrodružstvo, kým sa prinavráti počestnosť a utrasú rodinné a iné vzťahy.
Oproti neskoršej Calvinovej tvorbe prevláda v Nejestvujúcom rytierovi príbeh. Autorovi sa darí balansovať na správnej strane hranice medzi klišé a paródiou na rytierske romány, pričom táto zábavná hra nie je samoúčelná, charakter každej postavy a jej konanie, ako je u Calvina dobrým zvykom, má zároveň hlbší symbolický význam.
Nejestvujúci rytier je tretím románom voľnej trilógie Naši predkovia, druhým je Stromový barón. Dúfajme, že čoskoro sa nájde vydavateľ aj pre prvého Rozdvojeného vikomta, najlepšie v novom preklade Michaely Jurovskej, aby bola celá trilógia od jednej prekladateľky. Práve krásna slovenčina Michaely Jurovskej a vhodne použité írečité výrazy prispeli nemalým dielom k parodickému nádychu a vynikajúcej zábave pri čítaní Nejestvujúceho rytiera.
(Drewo a srd, 2002, preklad Michaela Jurovská, 272 strán)
Deti znášajú zvyky a zaužívané pravidlá oveľa ťažšie ako dospelí a neraz kladú otázky Prečo?, Prečo takto?, Prečo nie?, a/alebo tvrdohlavo robia pravý opak, alebo sa vzbúria a jednoducho odmietnu robiť niečo, čo sa im nepozdáva. Nesúhlas a odpor je vhodné demonštrovať napríklad mlčaním, hádzaním sa na zem alebo môžete vyliezť na strom a nezliezť. Ľudia žijúci na zemi vás budú mať za čudáka, v tom lepšom prípade, možno sa budú aj smiať a možno to budú považovať za prejav nepriateľstva, v tom horšom pripade; známi vás možno zavrhnú a neskôr možno prijmú späť, vďaka výnimočnej pozícii raz možno budete nesmierne užitočný a tým aj uznávaný, možno budete dokonca určovat trend, určite to však nebude život ľahký a pre nekompromisný postoj mnoho stratíte.
Stromový barón nie je o stromoch, ale ak nemáte radi skryté významy, pokojne môžete čítať knihu „iba“ ako zaujímavý a zábavný fantasticko-historický príbeh o strastiach bežného života (strava, spánok, hygiena, sex, láska) na strome.
(Drewo a srd, 2001, preklad Pavol Koprda, 130 strán)
Italo Calvino sa tentokrát už ani neobťažoval s vytvorením príbehu pre prvý plán, ale ponúkol iba druhý a tretí. Vytvoril postavu s jej myšlienkovým svetom a jej úvahy a pozorovania usporiadal do zaujímavej štruktúry. Kniha sa skladá z troch častí, každá časť z troch kapitol a kapitola z troch epizód. Výskyt čislic 1, 2, 3 (časť.kapitola.epizóda) určuje chrakter príslušnej epizódy (podrobný popis nájdete v samotnej knihe pred Obsahom).
Ak máte chuť rozmýšľať nad sebou a nad svetom, Palomar vám pomôže.
(Volvox Globator, 2001, preklad Irena Kurzová, 144 strán)
Italo Calvino použil tarotové karty neštandardne – na ilustráciu udalostí, ktoré sa už stali. Rozprávač nám síce ponúka svoju interpretáciu postupnosti kariet, ale tá vôbec nie je jediná, je na čitateľovi, aby si sám zostavil a interpretoval príbehy jednotlivých hrdinov, ale aj literárnych postáv.
Dvojica textov v tomto zväzku nie je klasickým príbehom, skôr hádankou, zaujímavým experimentom, kuriozitou. Ak by vám prekážalo, že strávite výrazne viac času rozmýšľaním ako čítaním, tak Hrad zkřížených osudů pokojne odignorujte.
(Hynek, 1998, preklad Milena Tomášková, 260 strán)
Tak nám náš región zasiahol mor. Najprv sme tomu nechceli uveriť a tvárili sme sa, že to tak nemôže byť. Zatvárali sme oči, veď nás sa to netýkalo, umierali len krysy, zatiaľ. Ale mor je veľká pliaga, proti ktorej zatvorené oči nepomáhajú. Práve naopak, čím menší odpor, tým rychlejšie sa šíri.
V roku 2007 vyšiel rovnaký český preklad vo vydavateľstve Garamond.
(Petit Press, 2005, preklad Ľubica Jollyová, 94 strán)
Čo len mohlo kritikov a množstvo čitateľov zaujať a nadchnúť na Cudzincovi? Pocit stratenosti hlavnej postavy vo svete a následná ľahostajnosť k životu? S odcudzenosťou súvisiaca nezúčastnenosť rozprávača a chladná strohosť viet? Filozofia nezmyselnosti života? Dokážem pochopiť pocity sklamania, prázdnoty, ale čo chcel Camus povedať tou bezcieľnosťou? Netuším. Nemôžem dielu uprieť istú pôsobivosť, ale v tomto okamihu sa mi zdá, že chvála je prehnaná.
V roku 2005 vyšiel český preklad vo vydavateľstve Garamond.
(Slovenský spisovateľ, 1997, preklad Oľga Hirnerová, 144 strán)
Myslíte si, že na dosiahnutie vlastného šťastia môžete použiť akékoľvek prostriedky a povolená je aj vražda? Možno máte pravdu. Ak ste pre osobné šťastie počas života urobili úplne všetko, nemusíte sa báť ani smrti.
V roku 2006 vyšiel český preklad vo vydavateľstve Garamond.
(Hynek, 1998, preklad Jiří Stromšík, 510 strán)
Toto je najdôležitejšia kniha pre knihomilov. Ak vám okolie naznačuje, že to s knihami preháňate, musíte si prečítať Zaslepení. Dočítate sa, čo vám hrozí, ak nezabrzdíte. Nech je ako chce, ale pri čítaní sa určite zabavíte a poriadne nasmejete. Intenzita zábavy je priamo úmerná stupňu vášho postihnutia knižným syndrómom. A keď budete mať chuť, tak môžete pouvažovať aj o hlbšom význame knihy.
(Petit Press, 2004, preklad Božica Vilikovská, 94 strán)
Ženy (niektoré? väčšina? všetky?) sú zvláštne a pre mužov (všetkých? väčšinu? niektorých? iba mňa?) absolútne nepochopiteľné stvorenia. Kým ich túžbam do istej miery rozumieme, nad cestičkami, ktorými sa k nim uberajú, krútime hlavou, čo všetko sú ochotné spraviť pre svoje iluzórne šťastie. A presne o takejto neuchopiteľnej žene je novela Raňajky u Tiffanyho. V podstate všedný príbeh by zapadol prachom medzi tisíckami podobných nebyť toho, že Capote dokázal s úžasnou ľahkosťou zachytiť tú tajomnú nepolapiteľnosť žien rútiacich sa do záhuby. A možno nie do záhuby, možno sa to len nám tak zdá.