13.04.2010
Krízový, aký iný? Pri knihách naplno postrehneme výpadok až tento rok, ale už v roku 2009 bolo vidieť, že vydavateľstvá posúvali termíny vydania kníh viac ako zvyčajne. Viem, sklz môže byť aj súčasťou vydavateľskej stratégie, ale nemali by to s odkladaním preháňať. Po niektorých tituloch som roky márne túžil, lenže kým sa konečne objavili v edičnom pláne a kým naozaj vyšli, už som sa ocitol niekde inde a len som mávol rukou, ani som sa nezačítal. Pri iných som si zase povedal, že v ponúknutej podobe ich nemusím mať.
Ak aj bol rok 2009 krízový, určite nebol chudobný, čo som si uvedomil pri pokuse určiť moju knihu roka. Píšem pokuse, lebo som schopný zostaviť len medailovú trojicu v abecednom poradí:
A keď sa pozriem, že tesne zaostali W. G. Sebald - Austerlitz a Cormac McCarthy - Krvavý poledník, že do prvej päťky sa nezmestili Vladimir Nabokov - Čaroděj či Jhumpa Lahiriová - Tlumočník nemocí, a keď z reedícií pripomieniem Muža bez vlastností od Roberta Musila, Děti půlnoci od Salmana Rushdieho a Dobrodružství Augieho Marche od Saula Bellowa (na tohto sa zatiaľ len chystám), tak môžem skonštatovať iba jedno: v roku 2009 vyšli úžasné knihy. A to som ešte nespomenul nový (český) preklad Danteho Božskej komédie.
Aký bude rok 2010? To nikto nevie. Na zozname pripravovaných kníh mi ostali štyri. Ak vyjdú a vydavatelia ich neodfláknu, pridajú jednu-dve zo zoznamu túžobne, ale zatiaľ márne očakávaných a jednu pre mňa objavia, tak to bude dobrý rok.
05.03.2010
Nevieš poradiť niečo podobné ako Názov všeobecne známej knihy? Druhá najčastejšia otázka, ktorú dostávam. Niekedy poznám podobnú obsahovo, inokedy myšlienkovo či štýlovo, a niekedy jednoducho cítim aj bez presného určenia, že knihy k sebe patria, alebo by mali mať spoločného čitateľa.
Nech sa páči, nové zákutie v Knihomilove: Podobné knihy.
03.03.2010
Doteraz sa moje hromženie dotýkalo slovenských recenzentov svojím spôsobom iba nepriamo, keďže na Slovensku nevychádza príliš veľa kníh, o ktorých sa oplatí písať, a blahosklonné prehliadanie českých prekladov by si kultúrne redakcie slovenských novín a časopisov dokázali obhájiť, ale minuloročné mlčanie je barbarské, a týka sa nielen recenzentov.
V roku 2009 si slovenskí recenzenti dovolili odignorovať prvý slovenský preklad Célinovho románu Cesta do hlbín noci, a keď napísali aj niečo iné ako trojslovnú anotáciu či životopisné informácie, tak by som bol hádam aj radšej, keby žiadnu recenziu Cesty do hlbín noci neboli nenapísali. Je mi to ľúto, ale nemôžem inak, ak text tvorí spolovice bulvár a všeobecné informácie, jeden krátky odsek venovala recenzentka obsahu diela a zvyšok zaberá „kritika“ prekladu. Kritika je žiaduca, lenže ak má recenzentka pochybnosti o preklade a neuvedie ani jeden príklad a už vôbec nie vhodnejší výraz (zodpovedajúci originálu, navyše zrozumiteľný nielen ľuďom z okolia recenzentky a živý aj o dva roky), len zacituje malú časť doslovu, kde prekladateľka píše o obtiažnosti či až nemožnosti adekvátneho prekladu hovorovej francúzštiny prvej tretiny 20. storočia do zrozumiteľnej súčasnej slovenčiny, tak je to od recenzentky alebo nehoráznosť skrížená s nekompetentnosťou, alebo mi neostáva iné ako predpokladať, že zo slovenského vydania čítala iba doslov. Jedno horšie ako druhé. (Ech, tuším som sa nechal uniesť, ale bez argumentov zarezať preklad, to sa fakt nerobí. Nabudúce, prosím, s konkrétnymi výhradami.)
A to je všetko. Možno sa nejaké recenzie objavili v čisto papierových časopisoch (aspoň obsah jednotlivých čísiel by vo vlastnom záujme mohli mať na webe, možno by som si ich aj kúpil), určite sa objavili!, ale v ktorých asi?, a kto by ich napísal?, ak v dvoch anketách Kniha roka (Pravda, Týždeň) nenájdete Cestu do hlbín noci ani raz.
Úprimne sa priznám, toto ma prekvapilo.
Prečítajte si aj: marec – mesiac (ignorantských) recenzentov 2009
02.03.2010
V roku 2007 som vyhlásil marec za mesiac recenzentov, keďže kníh vychádza hádam až priveľa, aj sa stále čítajú, len tých recenzentov máme akosi primálo a dobré knihy zapadajú prachom. Okrem niekoľkých snoričov čitatelia nepostrehnú, že vyšli, alebo radšej siahnu po knihách, o ktorých sa hovorí. Žiaľ, o mnohých dobrých knihách sa hovorí, píše málo. O to milšie je prekvapenie, ak už pri vyberaní potenciálne zaujímavých titulov z edičných plánov vydavateľstiev naďabím na recenzie originálnych vydaní. Pomerne často je pod nimi podpísaná Markéta Musilová, ktorá si, ukrytá za iniciálky, vyslúžila moju pochvalu už v roku 2007.
Prečítajte si aj: marec – mesiac recenzentov 2009
18.11.2009
Čakáte, že vám ako tradične dám niekoľko tipov z tohtoročnej úrody? Síce sa zopár dobrých kúskov objavilo, ale uznajte, do vianočnej pohody sa Célinova Cesta do hlbín noci veľmi nehodí a McCarthyho Krvavý poledník už vôbec nie. Radšej upriamim vašu pozornosť na krásne a hodnotné knihy, ktoré som si kedysi šetril, aby som si ich mohol naplno vychutnať na Vianoce, kedy mávam dosť času a pokoja na hrubé romány. Nepochybne rovnako ako mňa potešia aj iných.
George Eliot - Middlemarch
Viem, Middlemarch som vám „vnucoval“ už viackrát, ale ako hovorievam,
vnímavému napovedz, nerozhodného trkni, a tak novým čitateľom našepkávam a váhavcov dôrazne
navigujem ku knihe s ružovou obálkou. Ak sa považujete za milovníka kníh,
Middlemarch musíte mať a čítať. Priznám sa, že nerozumiem stratégii
kníhkupectiev, nerozumiem, prečo nemajú na pultoch tento geniálny román, lebo vypredaný určite nie
je, preto otravujte svojho obľúbeného kníhkupca, objednávajte, nebudete ľutovať.
Henry James - Portrét dámy
Portrét dámy vyšiel v rovnakom čase ako
Middlemarch, ktorý dostal v roku 2006 prednosť, takže som (ne)trpezlivo
čakal na Vianoce 2007 – bolo by škoda premrhať čo i len jednu vetu
Portrétu dámy.
Salman Rushdie - Děti půlnoci
Keďže tento rok vyšlo druhé vydanie, nemôžem vynechať ani Děti půlnoci,
ktoré ma mimoriadne očarili počas Vianoc niekedy v polovici 90. rokov.
Marilynne Robinsonová - Ztrácení
V období Vianoc majú čitatelia zvyčajne viac času na vychutnávanie objemných zväzkov, ale
nie všetci a vždy. Pre tých zaneprázdnených odporúčam Ztrácení. Síce
som ho nečítal počas vianočných sviatkov, ale to len preto, lebo som nevydržal a rozsah mi
umožnil potešiť sa takmer hneď po vydaní.
Na viaceré knihy sa ešte len chystám, napríklad Dobrodružství Augieho Marche od Saula Bellowa vyzerajú veľmi, veľmi nádejne, prípadne Divocí detektivové od Roberta Bolaña.
Ak sa vám máli, pozrite si hodnotenie roku 2008 či minuloročné odporúčania, a ak máte radi rýchle nákupy, môžete počkať, v našich kníhkupectvách sa ešte určite objavia dve-tri zaujímavé novinky, ale asi nie až tak veľmi zaujímavé ako Middlemarch, Portrét dámy, Děti půlnoci, Ztrácení.
09.10.2009
Postrehli ste to? V povetrí poletuje množstvo vynikajúcich literárnych nápadov. Ak sa vám podarí napísať skvelú poviedku, alebo nebodaj celý román, skúste si overiť, či podobné myšlienky nemali Salman Rushdie, Jorge Luis Borges, Jean-Marie Gustave Le Clézio, John Updike, Witold Gombrowicz, Virginia Woolfová, Reinaldo Arenas, Amos Oz, Georges Bernanos či Patrick Chamoiseau.
Poušť nebola dostatočne veľká, aby pohltila všetku vodu z radiátora, a keby bol Králik tušil, aký živel ho čaká, tak by sa nikdy nebol vrátil. Woolfová si pred mnohými rokmi vybrala vodu sama, takže je len prirodzené, že kompletné nové odeonské vydania skončili rovnako, a tiež Vlny, však to majú už v názve, podobne aj Solibo Ohromný mal predurčený svoj osud, ale Muška si takýto koniec nezaslúžila. Bes, Rozhovory mŕtvych, Kosmos, ale aj knihy, na ktoré som sa len chystal, napríklad Parfém bláznivého tance od Toma Robbinsa či Očarování od Hermanna Brocha a ďalšie a ďalšie. Nedalo sa im pomôcť. S ťažkým srdcom (ale len so štipkou ľútosti, väčšinu som si musel nechať na iné, keďže si to neodniesla iba knižnica) som napuchnutých utopencov páčil z políc a hádzal do kontajnera, z ktorého putovali do spaľovne, do ovzdušia, a teraz padajú späť na zem.
Dúfajme, že sa nápady pekne premiešali a usadia sa v hlave niekomu talentovanému.
27.04.2009
Niektorí z vás sa napriek zameraniu tejto stránky dovtípili už na základe nadpisu, že tentokrát ponúknem niekoľko tipov na filmy. Pre režisérov (aj spisovateľov) je láska vábivá, ale výsledok často pripomína cukrovú vatu, nepríjemne lepkavý ružový obláčik bez výživných látok. Len občas sa géniom podarí malý zázrak a zachytia nepolapiteľné.
Výnimočné postavenie medzi filmami o láske má pre mňa dvojica Stvořeni pro lásku a 2046, a vďaka trojici Aerofilms & Artcam & Zóna máme oba už dva roky dostupné na DVD (s českými titulkami). Nebudem sa pokúšať slovami vystihnúť moje pocity, lebo to nedokážem (pozri prvý odsek), len chcem upozorniť na zaujímavé bonusové materiály. Vystrihnuté zábery zvyčajne naznačia niečo viac o autorskom zámere, prezradia vo filme nedopovedané, lenže v prípade Stvorených pre lásku sú akoby z iného filmu – Stvorení pre lásku mal byť pôvodne úplne iný film. Keď si pozriete alternatívny záver a nepoužité scény, až vtedy si naplno uvedomíte, aký je rozdiel medzi dobrým a výnimočným, s akou intuíciou sa režisér Wong Kar-wai zbavil všetkého, čo by narušilo čistotu krehkého príbehu. 2046 je, aj nie je, pokračovanie Stvorených pre lásku. Nádherné majstrovské dielo s komornou atmosférou je jedným z kamienkov 2046 – veľkolepo komponovanej mozaiky s premyslenou mnohovrstevnatou štruktúrou. Stvorení pre lásku je dielo o citoch. 2046 o bolestivej snahe vyrovnať sa s nimi, o márnom boji so spomienkami, nemožnosti uniknúť im, a ani sa mi nechce veriť, že vzniklo bez pevného scenára, ako spomína v bonusovom rozhovore Wong Kar-wai, kde hovorí aj o (spoločnom) vzniku a prelínaní oboch filmov. Ak ste ich ešte nevideli, neváhajte ani napriek pomerne vysokej cene (nebudú zlacnené, taká je stratégia vydavateľa), len málo súčasných filmov sa im horko-ťažko priblíži aspoň na dohľad, vlastne už dnes patria medzi klasiku. Stvorených pre lásku a hlavne 2046 (ktorý je pre mňa možno o niečo cennejší) si ešte viac vychutnáte, keď si ich pozriete druhýkrát, tretíkrát, štvrtýkrát. Ak ich nemajú vo vašej obľúbenej predajni, pozrite sa do e-shopu Zóny.
Hoci sú filmy Stvorení pre lásku a 2046 svojím spôsobom príjemne melancholické, zatrpknutých romantikov a cynikov asi veľmi nepotešia, aj keď možno si občas uznanlivo odfrknú pri 2046. Pravdivejšia by sa im mohla zdať tzv. tetralógia citov od Michelangela Antonioniho, ktorá však skôr ako o láske je o márnom hľadaní lásky, o jej vyprchaní, o nemožnosti zosúladenia, o neschopnosti vyrovnať sa s jej nedostatkom. Obrazy pustej krajiny, vyľudnených ulíc, strohých línií, chladnej modernej architektúry, ale aj chaos a hluk veľkomesta či továrenského komplexu, nežný, radostný, zasnený, ľahostajný, zastretý, smutný, vystrašený pohľad hlavnej postavy (ktorú, až na Noc, kde sa jej ušla iba vedľajšia, fantasticky zahrala Monica Vitti) – prázdnota z nenaplnenej túžby pustoší všetky ilúzie. Prvotným impulzom k napísaniu tohto textu vlastne bolo, že od 2. apríla 2009, keď vyšlo Zatmění, máme dostupnú celú štvoricu na DVD (s českými titulkami): Dobrodružství (Levné knihy), Noc (Levné knihy), Zatmění (HCE, v rámci edície FilmX časopisu Reflex), Červená pustina (Levné knihy).
Dobre, dobre, ak silou-mocou chcete o láske čítať, odporúčam kratučkú novelu Hodváb od Alessandra Baricca a monumentálny román Milá Páně od Alberta Cohena, ale nechajte si ich až na máj, v apríli si pozrite zopár filmov.
23.03.2009
Okrem základných príručiek Ako prežiť v pustatine, Ako prežiť v divočine a Ako prežiť na mori, ktoré pri otázkach tohto typu dokazujú nezmyselnosť obmedzenia na tri knihy, oveľa vhodnejšie je objemové obmedzenie, napríklad veľký kufor:
Prečo tieto? Nevyberal som ich systematicky, našepkávalo mi podvedomie. Prechádzal som očami po mojej knižnici a hovoril som si: túto, túto, túto a ešte túto. Prečo nie prvých X miest môjho rebríčka? Nuž, keď sa nad mojím výberom zamyslím, okrem iných dôvodov sú na zozname knihy, ktoré sa dajú čítať zas a znova, a pri každom čítaní človek objaví niečo, čo predtým nepostrehol, a keď už nebude čo objavovať, ešte vždy sa budú dať obdivovať samotné vety.
Keďže sa na pustý ostrov v najbližších dňoch nechystám, prezieravo som si ponechal priestor na budúce objavy a knihy, ktoré nemám na stránke. Určite budem chcieť na poslednú chvíľu pribaliť mnohé ďalšie, a keď sa mi všetky nepomestia, tak na žiadny ostrov nepôjdem.
16.03.2009
Recenzenti by v prvom rade mali upozorňovať čitateľov na zaujímavé knihy. Občas však o niektorých knihách nepochopiteľne nepíšu ani tí mienkotvorní (ak takých vôbec máme). O výnimočne dobrých a významných knihách.
S výnimkou intenzívne propagovaných titulov a populárnych autorov sa zvyčajne nepíše o knihách, ktoré majú viac ako 500 strán, keďže za rovnaký čas môže (musí) recenzent prečítať tri knihy – kultúrne rubriky si pýtajú svoju dávku. Ak sa k veľkému počtu strán pridá aj náročnejší text (samozrejme, občas dobre padne aj kniha, ktorá plynie samospádom, ale predpokladám, že väčšine čitateľov tejto stránky neprekáža aktívny prístup k čítaniu), aj geniálna kniha je odsúdená na ľahostajnosť. Pritom práve pri takýchto knihách by čitateľ mohol byť svedkom krásneho úkazu, keď je každá recenzia od ostatných až na niekoľko styčných bodov úplne odlišná (nie ako keď desať recenzentov verklíkuje to isté).
Čiastočne podobný osud stihol román Duha gravitace od Thomasa Pynchona. Našťastie sa našlo niekoľko odvážnych a na stránke vydavateľstva Volvox Globator si môžete prečítať rôzne pohľady Aleny Dvořákovej a Michala Jareša s Martinom Svobodom.
Nenechajte sa odradiť niekoľkými výhradami voči prekladu, chyby sa nájdu v každom, aj keď sa o nich nehovorí (o prípadnom lepšom slovenskom preklade radšej ani nesnívajte, a keď si necháte ujsť český, nového vydania sa tak skoro nedočkáte), navyše celkový verdikt je v tomto prípade pochvalný. Nedajte sa odstrašiť údajnou nezrozumiteľnosťou, Duha gravitace sa číta ľahšie, ako by ste čakali, a ak by vám (nám) aj niečo ušlo, v konečnom dôsledku je takmer jedno, či si buchnete po prste trojkilovým alebo päťkilovým kladivom, nie, toto nebol vhodný príklad, nezáleží na tom, či pri hašišovom úlete zažijete voľný pád z výšky 100 alebo 150 metrov, nie, ani toto nie je dobrý príklad, aj keď čiastočne súvisí s knihou, skúsme niečo lepšie, povedzme, že nezáleží na tom, či pomedzi rozpustené vlasy presvitá 100 alebo 150 centimetrov štvorcových mladého ženského tela v korzete, aby som vybral niečo z príjemných motívov Duhy gravitace, hoci asi ani tento príklad nebude pre literárnych fajnšmekrov dostatočne presvedčivý, že kniha im ulahodí, a veru áno, je určená pre nich.
Síce sa o nej (u nás) nehovorilo toľko ako o niektorých iných románoch, ale na rozdiel od väčšiny súčasnej literatúry sa na Duhu gravitace nezabudne ani o 50 rokov. Zaslúžila by si väčšiu pozornosť recenzentov a samozrejme aj čitateľov. Ak by som sa niekedy vybral na pustý ostrov, Duha gravitace by určite mala svoje miesto v špeciálnom kufri s knihami. (Obsah kufra zverejním už čoskoro, aby som mesiacu marec neuprel zaužívaný prívlastok.)
02.03.2009
V roku 2007 som vyhlásil marec za mesiac recenzentov. Pri zhodnotení roku 2007 som netrpezlivo vyzdvihol aj niekoľkých recenzentov a nepočkal na marec 2008, takže novú tradíciu začnem až v roku 2009 a k predchádzajúcim menám si s prihliadnutím k jeho doslovom ku knihám dovolím priradiť ďalšie: Petr Matoušek.
Dámy a páni (ak sem niekedy zablúdite, o čom nepochybujem, prečo by som sa vás ináč snažil povzbudiť?), nemyslite si však, že ste za vodou, naopak, práve od vás očakávam, že sa pri recenzovaní chopíte titulov, do ktorých sa nikomu nechce, lebo sú náročné na čítanie, a/alebo interpretáciu, a/alebo sú nejednoznačne prijímané.
09.02.2009
V rozpore so skeptickými očakávaniami prekvapujúco dobrý predovšetkým vďaka stretnutiam s novými menami.
Hoci som mal Cormaca McCarthyho na muške už niekoľko rokov, odrádzal ma chýbajúci slovníček španielskych výrazov a v kútiku čitateľskej duše som dúfal v zázrak v podobe nového vydania vynikajúcich románov Všichni krásní koně a Hranice. V roku 2008 som sa dočkal, a aj s vysvetlivkami, a ako „odškodnenie“ vyšla aj pozoruhodná Cesta.
Mimoriadne príjemné prekvapenia som zažil s románom Zpověď Maxe Tivolliho od Andrewa Seana Greera. Na rozdiel od autorovho najslávnejšieho románu Ragtime, ktorý už desať rokov odkladám na neskôr pre moju neschopnosť prehrýzť sa cez úvodné strany, ma Pochod k moři od E. L. Doctorowa zaujal už od prvej strany a až do konca pozoruhodne navodzuje atmosféru Americkej občianskej vojny. Keď sa povie Henry Miller, väčšina ľudí si spomenie na Obratník Raka, prípadne Obratník Kozorožca, a niektorí čítali aspoň ten prvý. Som rád, že som čítal aj druhý menovaný. Hoci som na Teréziu Moru a Den co den upozornil už pri tipoch na darčekové knihy, chcem ju spomenúť aj pri rekapitulácii, lebo jej román určite dokáže naplniť idealistický zámer umenia zmeniť ľudí k lepšiemu, alebo ich aspoň na chvíľu urobiť vnímavejšími, a to isté platí aj pre Juliana Barnesa a jeho román Arthur & George.
A od reedícií a starších kníh poďme k prvým vydaniam. Určite by ma hnevalo, keby som prehliadol Milenca od Avrahama B. Jehošuu, a v mojom osobnom rebríčku roku 2008 je na tretej pozícii. Rozhodovanie o víťazovi bolo opäť veľmi ťažké, ale povedal som si, že tento rok bude víťaz iba jeden. Na druhom mieste je Cesta od Cormaca McCarthyho a najlepšou knihou roku 2008 je úžasné Ztrácení od Marilynne Robinsonovej.
Rozhodol som sa udeliť ešte jednu špeciálnu cenu románu so zvláštnym názvom Vybrané okruhy z mechaniky pohrom od Marishe Pesslovej, ktorý som musel z hodnotenia vylúčiť pre moju zaujatosť, keďže som si zamiloval hlavnú hrdinku Modru (navyše som rád, že má takého zábavného otca), a ostané knihy by mohli mať pocit, že Vybrané okruhy z mechaniky pohrom kvôli nej uprednostňujem.
Niekoľko zaujímavých titulov z roku 2008 ešte čaká, kým si na ne nájdem čas. Teším sa, ak sa to dá, predovšetkým na Laskavé bohyně od Jonathana Littella.
K spokojnosti s rokom 2008 prispelo aj udelenie Nobelovej ceny za literatúru J. M. G. Le Cléziovi, ale nie som si istý (vlastne som), či je pre najprestížnejšiu literárnu cenu dobrou vizitkou, ak sa čitatelia musia každý rok triasť, kto ju dostane, a v poslednom období si pomerne zriedkavo s úľavou vydýchnuť.
Vynechať prípad Kundera sa pri prehľade roku 2008 nedá. Už asi nikdy sa nedozvieme pravdu o Kunderovom podiele na jednom dávnom udaní, ale keďže podľa zverejnených informácií existuje správa o doručení potvrdzujúca prijatie faxu so žiadosťou, aby sa k prípadu vyjadril, tak jeho prekvapenie a rozhorčenie po uverejnení článku vrhá nedôveryhodné svetlo aj na minulosť. Nech už sa udalosti kedysi dávno zomleli akokoľvek, či už išlo o zanietenie a/alebo strach, alebo bol motív úplne iný, je dobre, že sa o našej minulosti hovorí, že sa zverejňujú konkrétne prípady, a dúfam, že príslušné inštitúcie na Slovensku aj v Česku budú naďalej sprístupňovať informácie a v spolupráci s novinármi nedovolia zabudnúť na svinstvá, ktoré sa stali (a ku ktorým boli ľudia občas aj dohnaní, ak kvôli sebe alebo rodine nedokázali byť hrdinami, alebo zatvárali oči a mlčali) počas komunistickej diktatúry.
A aký bude rok 2009?
Môžeme sa tešiť na Krvavý poledník od Cormaca McCarthyho. Ak vyjde, zaujímavým prekvapením môže byť román Vysvobození od Jamesa Dickeyho či uletení Divocí detektivové od Roberta Bolaña. Uvidíme, počkajme si na vydanie a konkrétnu podobu kníh. Dúfajme, že vydavateľstvo Paseka bude pokračovať v „králikovskej“ sérii, Králik je bohatý od Johna Updika sa priam pýta na pulty kníhkupectiev, a ďalší Nabokov by tiež potešil.
27.01.2009
Ak cena výrobku klesne, môže to znamenať, že je po ňom nízky dopyt. Rovnako môže znamenať aj opak, keď výrazne vyšší objem predaja umožňuje znížiť zisk z jedného kusa, ale celkový zvýšiť. Čo si však má človek myslieť o tomto cenovom vývoji: 299, 199, 329, 249, 190? V priebehu dvoch týždňov od vydania sa takto menila cena knihy Čaroděj od Vladimira Nabokova na stránke vydavateľstva Paseka.
Neviem, či kolísanie ceny signalizuje záujem alebo nezáujem čitateľov (napríklad v bratislavskom Artfore sa dostal do top 10 v predajnosti), ale s istotou dokazuje neserióznosť vydavateľstva Paseka a (po prepočte z prvotných 299 Kč a navýšení za distribúciu na Slovensku) o 5 € vyššiu cenu pre priaznivcov Nabokova, ktorí sa tešia na každý nový zväzok súborného vydania a dlho nerozmýšľajú, či si ho kúpia.
Dokázal by som pochopiť omyl a následnú opravu, ale pravdepodobne chceli využiť popularitu Lolity, ktorá s Čarodějom úzko súvisí, a nehanebne si prilepšiť. Očakávaný útok roztúžených čitateľov sa zrejme nekonal, a tak bolo treba cenu zreálniť. Ani potom sa však pravdepodobne nič neudialo, ľudia nepostrehli zníženie prestrelenej ceny, a tak nasledovalo logické zvýšenie, aby si aspoň pokryli náklady, a ten zvyšok bola asi iba čistá bezradnosť.
Čaroděj je skvelá kniha, neľutujem, že som si ju kúpil, a pri tých troch-štyroch, ktoré mi od Nabokova ešte chýbajú, a ktoré časom, dúfam, vydá Paseka v preklade Pavla Dominika, tiež nezaváham (rovnako pri zvyšných dieloch králikovskej série od Updika, ak vyjdú) a som (budem) za ne nesmierne vďačný, ale pri ostatných tituloch tohto vydavateľstva si dobre rozmyslím, kedy a hlavne či si ich kúpim.
03.11.2008
V predvianočnom novinkovom návale kníhkupci z pochopiteľných príčin zanedbávajú dopĺňanie nebestsellerových titulov a ak chcete mať svoje vianočné knihy pod stromčekom, alebo ak nechcete, aby tie správne darčeky dostal vám blízky človek až mesiac-dva po termíne, už je čas začať s vyberaním a nakupovaním. Pre čitateľov s literárnym vkusom podobným môjmu si opäť dovolím vybrať z kníh vydaných v tomto roku a pridám aj niekoľko odporúčaní na knihy z roku 2007.
Hanebná nevšímavosť recenzentov ku knihe Ztrácení od Marilynne Robinsonovej svedčí iba ak o nízkej úrovni recenzentov, lebo román je to unášajúci a jeho pokojná krása ho predurčuje byť knihou najdarčekovejšou z darčekových.
Cestu od Cormaca McCarthyho už asi má každý, ale tento rok vyšli v peknom novom vydaní aj vynikajúce romány Všichni krásní koně a Hranice.
Nečakane príjemné čitateľské prekvapenie môže pripraviť Claire Messudová so skvelým spoločenským románom Císařovy děti nemají šaty.
Spolu s prvým zväzkom, ktorý vyšiel v závere roku 2007, si trúfam aj bez prečítania odporučiť čerstvo vydané Sebrané povídky II. od Saula Bellowa.
Z kníh vydaných v roku 2007 sa niektoré nedostali do minuloročného odporúčania, či už z objektívneho dôvodu, že vyšli až po jeho uverejnení, alebo zo subjektívneho, že som ich dovtedy neprečítal, inak by som určite nebol vynechal román Arthur & George od Juliana Barnesa, druhý „králikovský“ román Králík se vrací od Johna Updika, na román Jmenuji se Červená od Orhana Pamuka asi nemusím upozorňovať, ale nevšímavo skĺznuť pohľadom po obálke románu Den co den je veľmi jednoduché, meno Terézia Mora asi tiež nezláka, a pritom má táto výborne preložená kniha predpoklady byť práve takým darčekom a pripraviť taký zážitok, na ktorý bude čitateľ dlho spomínať.
Ďalšie tipy nájdete v mojom hodnotení roku 2007 či medzi minuloročnými odporúčaniami, ale aj staršími, viacero zaujímavých titulov sa ešte len chystám prečítať a až na spomínané Sebrané povídky II. si ich bez overenia nedovolím odporučiť.
27.12.2007
Fantastický – čitatelia sa dočkali viacerých titulov, ktoré vydavatelia sľubovali dlhé roky (Albert Cohen - Milá Páně, Martin Amis - Londýnská pole, Thomas Pynchon - Duha gravitace, Vladimir Nabokov - Dar), novembrovo-decembrový finiš (Pamuk, Updike, Bellow, Llosa) musel nadchnúť každého milovníka kníh a (hádam) nielen mňa potešilo vynovenie tejto stránky.
Zopár vecí by som mohol ofrflať, ale v priebehu roka som na ne už reagoval. Radšej spomeniem recenzentov, ktorí ma potešili. Dlhodobo mi robí radosť Hana Ulmanová, každý jej text stavia hodnotenú knihu do širšieho kontextu (dobového, životopisného), naznačuje súvislosti, ktoré nie sú zrejmé zo samotného diela. Azda nepreženiem, ak napíšem, že vždy netrpezlivo čakám na jej recenziu, ak vyjde kniha, pri ktorej predpokladám, že k nej má čo povedať. Anglista Ladislav Nagy je výnimočný lovením literárnych lahôdok aj v iných ako anglických vodách. Špecializácia je dôležitá, ale nemenej dôležité je nestratiť kontakt s dianím v iných končinách. Od Martina Svobodu som čítal len dve recenzie, na Duhu gravitace a Zrzouna, a veľmi rád by som si prečítal aj ďalšie. Potešili ma aj iní autori recenzií a dúfam, že ich budem môcť spomenúť o rok.
Z úrody roku 2007 mi pripravili mimoriadny čitateľský zážitok dve knihy, a dlho som uvažoval, či uprednostniť nemilosrdnú pravdivosť v románe Milá Páně od Alberta Cohena, alebo originálny pohľad na vojnu v postmodernom veľdiele Duha gravitace od Thomasa Pynchona. Poradie sa menilo vždy podľa toho, ktorú z kníh som držal v ruke. Duha gravitace je príliš zaujímavá, aby si ju fajnšmeker nechal ujsť, aj keby ho niektoré pasáže nemali uspokojiť, Milá Páně je natoľko romantickou pitvou vzťahu medzi mužom a ženou, že by bolo hriechom nezúčastniť sa jej, aj keby malo odkrývanie každého nervu občas pôsobiť zdĺhavo. Obidva romány sú (svojím spôsobom) nádherné a výnimočné, až som sa nakoniec rozhodol alibisticky, nie, radšej šalamúnsky, znie to krajšie, udeliť dve prvé miesta. Toto rozhodovanie ma tak unavilo, že na určenie ďalších miest mi neostalo síl.
Len tak bez poradia spomeniem Kosmos Witolda Gombrowicza a Londýnská pole Martina Amisa, Portrét dámy Henryho Jamesa a Zrzouna J. P. Donleavyho z konca roku 2006, fantastickým, hoci dlho odkladaným čitateľským zážitkom, keďže niekoľko rokov som sa akosi nedokázal dostať cez úvodné dve-tri strany, bola Smrť v Benátkach Thomasa Manna, na správnu náladu si musel počkať aj vynikajúci román Gertruda a Claudius od Johna Updika a po rokoch sa dočkal rehabilitácie Lanark Alasdaira Graya (preto ak vám čírou náhodou nesadne niektoré moje odporúčanie, vyčkajte takých 5 rokov, kým zanevriete na knihu či na Stránku pre knihomilov), a takto by som mohol vymenovať takmer všetky knihy, ktoré som v roku 2007 prečítal.
Rok 2007 zachoval trend z fantastického záveru decembra 2006 (keď vyšiel Henry James - Portrét dámy a predovšetkým jeden z najlepších románov, aké som čítal, George Eliot - Middlemarch), a predchádzajúcich 380 dní :-) bolo najbohatších minimálne za 5 rokov. Ak vydavatelia neprekvapia (napríklad tretím „Králikom“ alebo ďalším veľkým románom Henryho Jamesa), podľa edičných plánov sa rok 2008 javí chudobnejší (čo možno ani nie je na škodu, aspoň si trochu vydýchneme), ale už teraz sa môžeme tešiť napríklad na najnovší román Salmana Rushdieho Klaun Šalimar a pevne verím, že dlho nebudeme čakať na druhý zväzok súborného vydania poviedok Saula Bellowa.
05.11.2007
Vianoce sa blížia, na čo nás spoľahlivo upozorňujú televízne reklamy a v hypermarketoch oddelenia so sezónnym tovarom, v kníhkupectvách sa už čoskoro nebude dať dýchať, nieto v kľude vyberať, preto treba nakúpiť v predstihu, aby vám niekto neuchmatol posledný kus pred nosom, a ak predsa, aby ste mali čas objednať si vytúžený titul. Ako zvyčajne si z tohtoročnej (a z minuloročnej novembrovo-decembrovej) úrody dovolím odporučiť niekoľko darčekových kníh.
V prvom rade:
Zaujímavou voľbou možu byť:
A (nielen) na Stránke pre knihomilov, či už medzi prečítanými, neprečítanými alebo medzi staršími stromčekovými knihami, určite nájdete mnoho ďalších zaujímavých tipov. Môžete si dopriať aj adrenalínové nákupy, tesne pred Vianocami vydavatelia zvyknú vypustiť dva-tri zaujímavé tituly.
25.10.2007
Keď šero začína víťaziť nad svetlom, keď pribudne daždivých dní, keď si denné teploty vystačia s jednou cifrou, keď sa chcem melanchólii oddať, keď sa ňou nechám prechádzať, keď jej nechcem vzdorovať, hľadám medzi cédečkami hudbu Zbigniewa Preisnera k Dekalógu Krzysztofa Kieślowskeho. Keď s ňou chcem koketovať, pritúliť sa k nej, potom ju odstrčiť a zase ju privolávať, tak len s „Veronikou“ (s Preisnerovou hudbou k Dvojakému životu Veroniky Krzysztofa Kieślowskeho). Keď sa jej chcem vzoprieť, odplávať na jej vlnách niekam ďaleko, so Sindibádom na veľký sviatok do Bagdadu, vtedy prichádza Rimskij-Korsakov a jeho exotická Šeherezáda. Ak chcete mať s melanchóliou harmonický vzťah, nechajte sa inšpirovať.
12.10.2007
Skúste si predstaviť, že by sa v tomto roku stal laureátom Nobelovej ceny za literatúru Philip Roth. Čo vidíte? Ja vidím nájazdy hord zblbnutých lačných sviatočných čitateľov a ich zdesenie v očiach. Zaútočia na najbližšie nákupné centrum, vojdú do kníhkupectva, a v ňom nájdu tri české preklady troch najlepších Rothových románov. Kníhkupec-brigádnik im veru neporadí (fuj, to ale je Lidská skvrna), ktorý je najlepší, a tak sa musia rozhodnúť sami, čo nie je žiadna Americká idyla, to je hotové Spiknutí proti Americe, to je na šľaktrafenie (a pri troche šťastia možno aj na Portnoyův komplex). Ako poznám slovenskú náturu, pravdepodobne by kúpili najlacnejší a najtenší zväzok, slovenský preklad diela, ktoré nepatrí medzi autorove kľúčové.
Skúste si predstaviť, že by sa laureátom Nobelovej ceny za literatúru stal Salman Rushdie. Už vidím to zúfalstvo v očiach predavačky v najväčšom kníhkupectve, keď v oddelení poézie nie a nie nájsť Satanské verše. Taká Hanba, vôbec by nedbala, keby sa Zem pod jejíma nohama otvorila a ona sa prepadla, aby nemusela čeliť najprv sklamaniu a potom rastúcej Zběsilosti nespokojných zákazníkov.
Skúste si predstaviť, že by ju získal ďalší z údajných favoritov Thomas Pynchon. Pri jeho najvýznamnejšom diele by (nielen pri pohľade na cenu, mimochodom, podľa mňa vcelku primeranú vzhľadom na rozsah knihy, vyhotovenie a predovšetkým jej literárnu kvalitu) teliatkovský reflex okúsil zákon akcie a reakcie, a Duha gravitace-neDuha gravitace, niektorí čitatelia by išli k zemi kolmo.
Od tohtoročnej laureátky je v kníhkupectvách (aj to len v niektorých) iba jej prvotina, autorku u nás prakticky nikto nepozná, a hoci z jej diela jeden román vyčnieva, takmer nikto o ňom netuší, navyše feministická a komunistická nálepka je dostatočne odstrašujúca, takže zákazníci odídu spokojní, bez dilemy až trilemy, a ani ich to nebude veľa stáť.
A čitatelia tohto textu si môžu pokojne dokúpiť jednu-dve knihy, ktoré im ešte chýbajú z vyššie uvedených diel.
PS: Aby nedošlo k omylu, smiešny mi začína byť celý humbug okolo Nobelovej ceny za (ne)literatúru. Rôzne literárne ceny určite upozorňujú na zaujímavé diela a autorov a pri mnohých laureátoch Nobelovej ceny za literatúru väčšina čitateľov považuje ich ocenenie za zaslúžené, pri niektorých, a v súčasnosti čoraz častejšie, si však vybavím výnimočných autorov, ktorí literatúru obohatili výraznejšie a čitateľom poskytli väčší pôžitok z čítania, a predsa cenu nezískali, preto je smiešne bezhlavo kupovať knihy ocenených autorov, smiešna (smutná) je nevšímavosť k niektorým spisovateľom, a nie vždy sú to neznáme mená, ale v momente ich ocenenia akoby stúpla ich kvalita. Smiešne je moje očakávanie, kedy sa na (degradujúci) zoznam ocenených dostane Philip Roth, lebo Salman Rushdie sa naň nedostane nikdy.
Tento text je trochu o čitateľoch a trochu viac o ľuďoch, ktorí rozhodujú o laureátoch.
08.03.2007
Kedysi mesiac knihy, s najväčšou pravdepodobnosťou mal zaľudniť kníhkupectvá vyplienené a opustené po predvianočných nájazdoch, navrhujem premenovať na mesiac recenzentov. Zúfalo potrebujeme recenzentov, rozhľadených recenzentov s vycibreným vkusom, ktorí by písali o naozaj dobrých knihách.
Od vydania románu Middlemarch prešli už tri mesiace, a v tlači nevyšla žiadna recenzia (ak nepočítam dvojrecenziu spolu s Portrétom dámy). V archíve dvoch najvýznamnejších českých novín sa nachádzajú len oneskorené krátke informácie o vydaných knihách, výčitka smerom k recenzentom od jedného prekladateľa a odporúčanie samotného vydavateľa, ktorý má lepší prehľad o nekultúrnosti kultúrnych rubrík, a preto sa s trapným pocitom odhodlal informovať ľudí sám. Slovenskí pakultúrni činitelia majú iluzórne alibi, veď ide o český preklad a slovenský dávno máme. A keby si tento skvost chcel niekto kúpiť na Slovensku, nájde ho len v Artfore, ostatné kníhkupectvá (v Bratislave) by obchádzal márne.
Priznám sa, že ma daný stav vôbec neprekvapil, a akékoľvek odporúčania recenzentov, ktorí prehliadli Middlemarch, sú pre mňa bezpredmetné a úplne zbytočné, a ak niekedy mali nejaký kredit, tak ho úplne stratili (možno s dvomi výnimkami, ktoré radšej nebudem menovať, aby nespyšneli).
Milá Mary Ann Evansová alias George Eliot, prijmi odo mňa pri príležitosti MDŽ ešte raz poďakovanie za mimoriadnu knihu a výnimočný zážitok, čitateľský aj ľudský.
Update 1 (áno, 1, lebo dúfam, že bude aj 2): Pochvalu pred knihomilovou knižnicou získava dáma s iniciálkami MM za text uverejnený 17.03.2007, a o pozvanie na kávu ju pripravilo číslo 80, čo je pre mňa málo, chce to aspoň 90-95 (%).
08.01.2007
Fantastický, čo znie dosť zvláštne od človeka, ktorý sám seba nazýva milovníkom kníh, hoci ich v minulom roku prečítal len dve desiatky a takmer nenávratne zničil päťročnú prácu. Rozčarovanie nad našou literárnou spoločnosťou silnelo už dlhší čas a vplyvom drobnosti vyústilo do bezvýznamného výbuchu zlosti.
Ušľachtilé (ušľachtilejšie ako pri vzniku :-)) pohnútky ma po niekoľkých mesiacoch primäli, aby som Stránku pre knihomilov obnovil. Túto udalosť zaznamenali aj vo svete a stal som sa osobnosťou roka.:-) V literárnom svete sa však udiali onakvejšie udalosti a zopár nepríjemností a sklamaní len zvýraznilo tie potešujúce.
Pre väčšinu čitateľov je udalosťou roka Nesnesitelná lehkost bytí od Milana Kunderu. Áno, je to veľká udalosť, ale oveľa väčšie rozrušenie som pociťoval pri očakávaní (a samozrejme následnom čítaní) posledného zväzku súborného vydania poviedok Vladimira Nabokova. Skompletizovanie Nabokovovej poviedkovej tvorby považujem za významnejšiu udalosť.
Ešte výraznejšou udalosťou je záverečný diel voľnej Gdaňskej trilógie – Psí roky od Güntera Grassa. Českí a slovenskí recenzenti a kritici (a vlastne celá knižná perepúť) sa môžu hanbiť, že Psím rokom venovali tak málo pozornosti a priestoru, zato bulvárna informácia o Grassovej minulosti plnila titulky novín, čím potvrdila totálny úpadok literárneho povedomia. Reklamný trik prevalcoval umenie.
Najväčšiu udalosť priniesol až záver roku 2006 – George Eliot: Middlemarch. Ostáva len veriť, že (nielen) anglisti budú aktívnejší ako germanisti, lebo vydanie tohto úžasného klasického diela je počinom, z ktorého musia mať radosť všetci literárni fajnšmekri, a to ešte vyšlo ďalšie výnimočné klasické dielo – Portrét dámy od Henryho Jamesa.
Rebríček udalostí roka predznamenal poradie najlepších kníh. Začnem hneď prvým miestom, ktoré s
radosťou a vďakou za výnimočny čitateľský a estetický zážitok prisudzujem románu
Middlemarch.
Hoci je v knihe uvedený rok vydania 2005 (vyšla pravdepodobne na prelome rokov), na Slovensku sa
objavila až v januári 2006 a preto si ju dovolím zaradiť do bilancie za rok 2006. Za pozitívny šok
pri odkrývaní ľudského vnútra patrí druhé miesto D. H. Lawrenceovi za román
Synové a milenci.
Psí roky od Güntera Grassa naplnili veľké očakávania a považujem ich za
tretiu najlepšiu knihu vydanú v roku 2006.
Z ďalších kníh na mňa zapôsobilo Spiknutí proti Americe od Philipa Rotha a príjemne osviežili Dějiny lásky od Nicole Kraussovej. S veľkými ambíciami čakajú na prečítanie, a teda nemohli ovplyvniť poradie, Portrét dámy od Henryho Jamesa a Zrzoun od J. P. Donleavyho. Nemôžem zabudnúť ani na staršie tituly, výnimočný Peterburg od Andreja Belého, ktorý čakal na moju správnu náladu niekoľko rokov, krásnu autobiografiu Vladimira Nabokova Promluv, paměti a nie každému po chuti, ale pre mňa vynikajúci, Tajemný plamen královny Loany od Umberta Eca.
A aký bude rok 2007? Ak vydavatelia splnia staré sľuby, sedem hriechov edičných plánov nielen z roku 2006, tak fantastický.
27.09.2006
Pokiaľ ide o stránku, ťažko povedať, skôr to pripomína vegetatívny stav, pokiaľ ide o autorovu, teda moju, márnomyseľnosť, tak určite áno – akosi mi prišlo ľúto množstva energie, ktoré som vynaložil počas piatich rokov existencie knihomilského kútika.
01.03.2006
Trúfam si povedať, že ak sa na slovenskom internete povie knihomil, tak sa hovorí o mne. Z toho vyplýva, že ak sa v diskusii niekto predstaví ako knihomil, mal by som to byť ja. Žiaľ, internet už nie je tým, čím býval, a z času na čas sa objaví jedinec s nedostatkom kreativity, ktorému pojem netiketa nič nevraví, a v diskusii vystupuje pod mojím menom. Keby aspoň naformuloval nejaké rozumné otázky, ale ten chrapúň sa pýta na knihy. A na Bruna. Ty slepá vetva knihomolov, keď už, tak si sa mal pýtať na Adelu a na muziku, napríklad Black Sabbath!
23.02.2006
Neoplatí. A už vôbec nie poctivosť obhajovať a nepoctivosť kritizovať. Kým v bežnom živote sa nedá zabezpečiť, aby sme sa stýkali len so zástancami idey slušnosti, v internetovom priestore azda áno. Práve som si vo firewalle zablokoval prístup na stránku obhajujúcu ideu nepoctivosti. Už na ňu nezablúdim ani náhodou. Don Quijote na Hrad!
14.11.2005
Bystrejší pochopili, že prichádzajú tipy na darčekoidné (pekné na pohľad a zdravé na rozum) knihy.
Doterajším vrcholom sezóny 2005 a absolútnou špičkou modernej literatúry všeobecne sú:
Určite potešia aj:
Rok 2005 bol zatiaľ pomerne chudobný, a tak platia aj odporúčania pre rok 2004 a ešte prihodím zopár starších kúskov:
Výnimočne odporučím aj knihy, ktoré som zatiaľ nečítal:
07.01.2005
Rok 2004 začal zvýšením DPH na 19% a všetci sme s napätím očakávali následnú apokalypsu knižného trhu. A tá sa už začala, aj keď to tak zatiaľ nevyzerá. Vydavatelia v priebehu roka posunuli ceny do výšok, pri ktorých začínam uvažovať, či sa zbláznili, či považujú za bláznov čitateľov, alebo chcú skrachovať. Ak nezmenia stratégiu a naďalej budú vydávať nekvalitné knihy za astronomické ceny, celkom určite sa to skončí výrazným znížením počtu slovenských prekladov. Porovnateľné tituly v českom preklade napriek nemalému navýšeniu za distribúciu totiž vychádzajú výrazne lacnejšie, alebo za rovnakú cenu ponúkajú kvalitnejšie vyhotovenie a neraz aj kvalitnejší preklad. Slovenská kniha celkom určite nezanikne úplne, ale bude to zásluha čitateľov, ktorí (zatiaľ) v ceštine nečítajú, a hlavne vďaka grantom zo štátneho rozpočtu a rôznych kultúrych inštitúcií.
Ideálny stav pre revolúciu – projekt Svetová knižnica SME, ktorý prináša knihy v kvalitnom vyhotovení, vkusnej konzervatívnej grafickej úprave za prijateľnú cenu 185 Sk bez ohľadu na počet strán. Aj pri tých najtenších knihách je to menej ako cena „normálnych“ kníh v kníhkupectvách, navyše v kvalitnejšom vyhotovení. Iste, o zaradení niektorých titulov možno diskutovať, zopár by som vyrazil bez diskusie, nájde sa aj niekoľko nedostatkov pri úprave starších prekladov, ale ako celok je to úžasný a záslužný čin vydavateľstva Petit Press a ja dúfam, že aj napriek menšiemu počtu predaných kusov, ako sa očakávalo, bude mať projekt pokračovanie v podobe druhej štyridsiatky.
V roku 2004 boli pre mňa príjemným prekvapením Mordecai Richler, Jeanette Wintersonová, Italo Calvino, potešilo nové vydanie pre mňa dovtedy neznámeho Gréka Zorbu od Kazantzakisa, zaujímavý bol Michael Chabon. Z overených mien nesklamal Nabokov a z kníh vydaných koncom roka 2003, ku ktorým som sa dostal až v roku 2004, to boli jednoznačne Drago Jančar, Peter Carey, Graham Swift či Martin Amis. Z neprečítaných sa teším na román Město a psi od Llosu, mimoriadne zaujímavo sa javí starší kúsok: Jukio Mišima – Zlatý pavilon.
Rok 2005 bude pre mňa v znamení vydavateľských restov z roku 2004: Nabokov, Amis či Singer, teším sa na ďalšie knihy z edície SME a hlavne to bude rok návratov: Rushdie, Fowles či Kundera. Drvivá väčšina nových titulov ma už totiž neuspokojuje, a hoci sú dobré, až na zopár výnimiek sa umiestňuju v spodnej časti rebríčka. Za tie peniaze mi nestoja a aj času je stále menej, radšej si druhýkrát prečítam niečo naozaj vynikajúce. A snaď si nájdem chvíľu aj na túto stránku, ak sa medzi novinkami predsa len objaví niečo zaujímavé.
12.11.2004
V piatok 12.11. nám začalo predvianočné šestonedelie a je vhodný čas začať rozmýšľať o darčekoch a
nenechávať nákupy na poslednú chvíľu, lebo v zhone a strese nakúpite kopec hlúpostí.
Neviete, akú knihu darovať (želať si:-)) na Vianoce? Z toho, čo sa objavilo v roku 2004, prípadne
koncom predchádzajúceho, ponúkam 11 tipov na knihy, ktoré nesklamú žiadneho knihomila a celkom
určite budú pekným a hodnotným darčekom:
A mám ešte zopár tipov na knihy, ktoré už nie sú tak na očiach: