MALOKARPATSKÝ  DIAĽKOPLAZ

1/2000

 

 

 

 

 

 

Úvod do nového roku - roku 2000

Začiatkom do okrúhleho roku 2000 by som sa s Vami chcel podeliť o jeden z mojich obľúbených, hoci už starších vtipov.

Za onoho času prišli za bačom niekde na strednom Slovensku novinári, zaklopali na dvere salaša a vravia:

"Bača, vraj máte o týždeň sto rokov - veru to je požehnaný vek. Povedzte nám, čo ste vlastne robili, že ste sa dožili takého krásneho veku. Povedzte nám niečo o Vašej životospráve, ako tu hore trávite dni, ako sa stravujete a čo pijete a tak..."

"Nuž", vraví bača, "ráno vstanem o piatej, dám si pohárik, borovičky, vyženiem ovce na pašu, dám si pohárik, lepšie dva, dačo pojem, bryndzu či čo, znova si dám pohárik a idem do mesta kúpiť si flašu..."

"Preboha dosť bača!" hrozia sa novinári. "Takto by to nešlo. Ten rozhovor budú čítať aj malé deti, školáci a toto nie je veru veľmi výchovné.... Povedzte nám trebárs, vy aj niečo čítate?!"

"Dobre, ako si želáte. Ráno vstanem o piatej, prečítam si stránku, vyženiem ovce na pašu, opäť si prečítam stránku či dve, dačo pojem - bryndzu či čo, znovu si prečítam zo dve stránky a idem dolu do mesta. V predajni kníh si dajakú kúpim a idem naspäť. No po ceste ma zrazu popadne taká túžba po čítaní, že kým prejdem polovicu cesty, prečítam celú knihu! Nuž a čo mi ostáva - vrátim sa naspäť. No už nejdem do predajne, ale rovno do knižnice. V jej čitárni sa schádzame v takom čitateľskom krúžku - všetci tí, ktorí tiež čítajú tak náruživo ako ja... Problémy nemávame, knihovník je rýchly a výber kníh je nepreberný. Dobre si rozumieme aj s kamarátmi čitateľmi. Ja dám Ďurovi prečítať stránku, Ďuro zasa mne... Koľkokrát sa nám podaktorá kniha až tak páči, že si ju celú požičiame a spoločne ju prečítame - neraz aj celé zobrané spisy. No pred polnocou sa čitáreň zatvára. Žiadne nešťastie, lebo Jano vždy povie, poďte ku mne domov. On má vlastnú súkromnú tlačiareň a tak čítame až do rána!!!"

Čo sa pitia a svojrázneho humoru týka, sú obyvatelia niektorých regiónov neprekonateľní a to sme sa ešte nedostali k Záhorákom. Ale humor samotný prežíva aj u ľudí, ktorým osud odoprel dať si čo i len jednu "štamprdlu" sviatočnej slivovičky. Kamarát, ktorý bol po ťažkej operácii, sa musel uspokojiť s "Budišskou". V jeho ťažkom období ho okrem rodiny podržali hlavne kamaráti. A vďaka svojej životnej vitalite a aj vďaka humoru, ktorým ho kamaráti zásobovali a ktorý ho nikdy neopustil, dnes okolo seba rozdáva znovu dobrú náladu.

Čo dodať?

Prajem Vám do Nového roku 2000, priatelia, aby ste pre svoje slabosti /ako ten bača/ vždy dokázali nájsť patričné zdôvodnenie, aby ste si nikdy nemuseli odopierať to, čo máte radi, aby ste si vedeli vážiť darčekov úprimne darovaných a pokiaľ sa k Vám niekedy osud obráti chrbtom, aby ste sa mu dokázali postaviť a ubrániť svoj život za všetkých okolností - tak ako to dokázal kamarát z druhého príbehu. Humor je silná zbraň. A pokiaľ Vám pri prekonávaní prekážok sem tam pomôže i náš Malokarpatský diaľkoplaz, budeme jedine veľmi radi. A potom naša snaha pozerať sa cez MKD na život inými očami nebude marná. Vieme, že nie vždy sa nám to darí. Ale aspoň snažíme sa....

Nech sa na Vás všetci ľudia, nemusia byť ani turisti, ani diaľkoplazi, ani spomalení trampi, smejú ako letné slniečko a nech ste vy slniečkom pre všetkých ostatných. Nakoniec aby som nezabudol,treba mi poďakovať naozaj všetkým tým, ktorí sa motajú celú tú dobu okolo MKD a vďaka ktorým Malokarpatský diaľkoplaz sa dostal už do deviateho roku svojej existencie.

Celý budúci rok 2000 nech je pre Vás a pre vašich najbližších - rokom dobrej nálady a zdravia, tak to Vám praje za redakciu MKD

Peter Minárik

 

Novoročné posolstvo

Kráčaj ticho a pokojne hlukom a chvatom sveta a pamätaj na mier, ktorý sa môže ukrývať práve v tichu.

Znášaj sa so všetkými ľuďmi, ale, pokiaľ je to možné, tak, aby si sa im nevydával napospas.

Vyslovuj svoju pravdu rozvážne a jasne, ale načúvaj aj iným, bezduchým a nevedomým. Aj oni majú svoj príbeh.

Vyhýbaj sa hlasným a agresívnym ľuďom. Na človeka pôsobia mučivo.

Keď sa budeš porovnávať s inými, môžeš zatrpknúť a považovať sa za bezvýznamného, pretože vždy sa nájdu ľudia, ktorí sú väčší ako ty.

Teš sa zo svojich povinností, ale aj zo svojich plánov.

Zaujímaj sa naďalej o svoju vlastnú cestu, nech je akokoľvek skromná. V meniacom sa šťastí čias je ona pravým majetkom.

Vo svojom snažení buď opatrný, pretože svet je plný klamstva, ale nebuď slepý voči jestvujúcej poctivosti. Mnoho ľudí sa usiluje nasledovať vysoké ideály a všade je život plný hrdinstva. Ty však buď sám sebou. Predovšetkým nikomu nepredstieraj náklonnosť. A čo sa lásky týka, nebuď cynický. Lebo napriek tomu, že nás obklopuje šedá bezútešnosť a sklamanie, ona zostáva večne zelená.

Prijímaj vľúdne a s trpezlivosťou svoj vek a dôstojne sa vzdaj vecí mladosti.

Posilňuj silu ducha, aby ťa chránil pred nepredvídaným nešťastím, ale myšlienkami sa neumáraj. Veľa strachu pochádza z únavy a osamelosti.

Popri zdravej miere sebadisciplíny buď k sebe dobrý.

Nie si o nič menšie dieťa vesmíru ako sú stromy a hviezdy. Máš právo tu byť.

A či ti je to jasné alebo nie:

Niet nijakých pochýb o tom, že vesmír sa vyvíja tak, ako sa vyvíjať má. Preto ži v pokoji s Bohom, nech ho už chápeš akokoľvek. Čo by malo byť vždy tvojou snahou a túžbou? Udržuj v hlučnom zmätku života mier so svojou dušou. Napriek všetkej neúprimnosti, napriek všetkým ťažkostiam a všetkým tým rozbitým snom. Je to predsa len pekný svet. Buď opatrný a usiluj sa byť šťastný.

(Toto posolstvo zaznieva každoročne na Nový Rok už vyše 300 rokov - od roku 1692 - v Katedrále sv.Pavla v Baltimore /USA/.)

pripravil Karol Tauber

 

Náš jubilant

Dezider Jurkovič - 19.12.1999 / 50 rokov

Keďže v decemberi zhodou okolností dvaja jubilanti oslavovali svoju 50-ku a jedným z nich bola žena a preto mala prednosť, na Deža sa ušlo kreslo pre hosťa, oslávenca až na január 2000.

Peter Minárik: Dežo v prvom rade Ťa musím predstaviť, lebo dosť turistov z mladších radov o tebe počulo, ale málo Ťa videlo. Si rodák a celý život si prežil v pod Malými Karpatami, v obci Trstín. Tu si prežil celý život, od svojej mladosti až po tvoj súčasný abrahámovský vek. Turistiku si začal robiť vlastne od rannej mladosti.

Dezider Jurkovič: Peter, priznám sa Ti, že si ma dosť zaskočil. Je mi záhadou, ako si sa dopátral k tej mojej 50-tke. Veď nikomu "cudziemu" som sa nezveril. Ale o to viac ma to potešilo, pretože moje súčasné turistické aktivity boli veľmi biedne. Má to rôzne príčiny, či už zdravotné alebo pracovné. Frajerka v tom nebola, to by som určite na akcie chodil! Trochu som maródoval. A robote? Iste si počul, že nás zobral rakúšan /Kameňolom Lošonec, pozn. autora/ no a ten keď povedal, že budete robiť 12 hodín a v sobotu aj v nedeľu, tak moc vyskakovať veru nemôžeš. /Už som doskákal od 15. 10. 1999 lom zavreli/. Ak už som mal nejaké voľno, bolo treba niečo porobiť aj doma okolo baráku. Ale v nedeľu som sa zobral a bol som rád a úplne spokojný, keď som si v kľude prešlapal tých 20 km. To by bolo niečo na moju obranu.

P.M.: Mohol by si nám niečo povedať o turistických začiatkoch?

D.J.: Ako väčšina chlapcov žijúcich tu pod horami sme /na rozdiel od dnešnej mládeže/ mali k prírode oveľa bližší vzťah, skôr taký citovejší. Žili sme s ňou. Neskoršie, keď sme mali takých 12 - 13 rokov, sme robili výpravy na Mon Repos, Ostrý Kameň, Korlátko, Dobrú Vodu či Katarínku, kde ešte aj teraz pravidelne vždy na jar chodíme. Keď sme toto naše najbližšie okolie dostatočne spoznali, dopočuli sme sa o prvom diaľkovom pochode v našom okolí a to o Lopašovskej 50-ke. Brat mal vtedy nové auto a tak nás naložil a vyrazili sme do Lopašova. Peter, teraz sa podrž, za dedinou nad kameňolomom /z ktorého dnes už existuje len časť/ sme dohonili dvoch turistov, otca so synom. Nám tiež turistom bolo veľmi smiešne, keď otec rozprával synovi o hlaváčikovi jarnom, ktorý tam v hojnom počte rástol. Vtedy sme to ale nevedeli, že čo je vlastne ten hlaváčik jarný. Neskôr v cieli som zistil, že obidvaja sa volajú Peter. Teraz je už syn veľký a keď prídem na kontrolu do Bukovej, tak sa poteším, keď ho vidím ako hravo šlape T-100.

P.M.: Trošku sme tomu nadbehli, tvoja prvá skúsenosť so stovkou?

D.J.: Ako som sa ja dostal k stovke? Na rôznych iných pochodoch sa často spomínali sto kilometrové pochody, vo väčšine skôr ako horor než ako pochod. No tak som si to chcel vyskúšať. Najprv som to skúšal individuálne, po častiach. Prvej stovky som sa oficiálne zúčastnil v roku 1986 a to ešte po starej zmenenej trase z Bratislavy do Častej. Ďalšie dva roky zase z Častej na Jahodník. Na celú T-100 som sa odvážil v roku 1993 a prešiel som ju do Brezovej za 22 hodín. Predtým a potom som si ešte prešlapal Bratislava - Buková a Bratislava - Dobrá Voda. Takže vidíš, nič som neponechal náhode. Teraz si už moc netrúfam i keď rád by som ešte aspoň toľko prešiel, koľko mám rokov. Ale bez pravidelného tréninku je to drina, to musíš uznať.

P.M.: Mal si aj iné aktivity?

D.J.: Zúčastňoval som sa pravidelne turistických zrazov, či už to bolo v Podhradí, Tatrách, Kuneráde a na ďalších miestach. Veľmi sa mi páčili akcie typu "Kade nás nohy ešte neviedli" alebo PPP, na ktorých som spoznal kopu dobrých kamarátov, či už to bol Ferko K., Ivan K., Janko K., Fero M., Peter B., Peter M. a mnoho ďalších, včítane dievčat ako Bea, Narcisa, Anka a iné...

P.M.: Tvoje obľúbené miesto v MK?

D.J.: Mám ho z domu asi 2 km. Viem, že ho mnohí nepoznajú, ani mnohí z Vás diaľkoplazov, ktorí "poznáte" všetko. Sú tam krásne skalné okná a vôbec je to tam moc pekné a preto by som Vás tam chcel niekedy pozvať. Len tak si posedieť a zaspomínať. Miesto neprezradím, nechajte sa prekvapiť...

P.M.: Posledná dovolenka?

D.J.: Moja dovolenka. O tejto časti by sa dalo rozprávať hodiny. Ale len tak v skratke. Tohto leta som sa zúčastnil putovného zájazdu z CK BUBO. Trval 20 dní, prešli sme sedem štátov, kúpali sa v štyroch moriach /Stredozemnom, Jadranskom, Iónskom a Egejskom/. Prešli sme množstvo pamiatok a múzeí. Naša trasa viedla cez Rakúsko, v Taliansku sme sa zdržali štyri dni a to v Benátkach, Florencii, Ríme, Vatikáne a v Brindisi, kde sme sa nalodili na trajekt. Cestou sme trochu ťukli do ostrovov Corfu a Celefalon. Po 19 hodinách sme pristáli v gréckom Patrase. Grécko sme prešli krížom krážom. Naša trasa: Patras - Olympia - Epidaurus - Mykény - Korint - Atény - Delfy - Meteóry - Olymp - Solún a cez Buhlarsko - Rumunsko - Maďarsko domov. Na mňa najviac zapôsobili Atény, Delfy, Meteóry, ale hlavne Epidaurus. Neveríš, ale tu ma po prvýkrát v živote oslovila "bohyňa". S ňou som potom ešte vystúpil na Olymp do výšky 2200 m. Ďalej na Mytykas do 2900 metrov sme sa pre málo času a slabú výstroj už nedostali. Najviac ma mrzí, že neviem ani jej meno. Viem len, že bola z BB. Jednoducho bolo tam nádherne, všetko by som aj tak ani nedokázal opísať.

P.M.: Tvoje ďalšie plány?

D.J.: Moje plány do budúcnosti? Pre najbližšiu dobu úplne bežné. V zdraví prežiť tú moju 50-ku a v budúcom roku prešlapať čo najviac kilometrov. Na tú 50-ku by som rád pozval aj Vás diaľkoplazov. Nuž a v blízkej budúcnosti by som sa znovu rád vrátil na DP ako ich pravidelný účastník.

Predstav si, dostal som aj odznak "Za rozvoj turistiky", dodnes ale neviem prečo a začo, to mi nikto nepovedal. Nuž a turistika sa u nás rozpadla a ja teraz občas robím vodcu dôchodcom a nedele sa túlam po okolí sám. Dokonca vlastním aj záznamník DP VOPT. Mám našlapané na VOPT vyše 3200 km a dosť dlho tam nemám nový záznam. Pokiaľ viem, je to splnený "Strieborný odznak VOPT", len mi ho nemal kto udeliť. Neviem, či je to moc alebo málo. Ja cítim, že málo.

Za všetkých kamarátov ti prajeme veľa zdravia a aby sa ti ten avizovaný návrat medzi DP podaril a nech sa ti tá bohyňa z Olypmu prihlási čo najskôr ....

P.S. Strieborný odznak VOPT sme Dežovi Jurkovičovi odovzdali hoci s niekoľkoročným oneskorením v priebehu decembra 1999.

Peter Minárik

 

Brestovianski "večití a nevečití" poddaní.

Keď minulý mesiac trnavský Vianočný pochod prechádzal len okrajom tejto dediny /oddeľoval ju len železničný most/, spomenul som si na jej hlboké historické korene. A keď už nebolo času na jej predstavenie, povieme si o nej pár slovami niečo bližšie teraz. Veď Vianočný pochod v budúcich rokoch určite tak skoro po tejto časti Trnavskej roviny nepôjde.

Preto v úvode považujem za potrebné kamarátom turistom spomenúť aspoň niekoľko brestovianskych zaujímavostí. Pozrime sa napríklad do vysvietených komnát Zamoyského kaštieľa, kde vyhráva hudba a počuť tam klavír, dobre premyslené postavenie majera v južnej časti dediny /toho času zlikvidovaného/, za ktorého humnom sa zarezali koľajnice železničnej trate Trnava - Leopoldov, alebo do rodného domu románopisca Joža Nižnanského /1903-1976/, ktorý práve rozmýšľa o novom románe, napríklad Čachtickej pani či Studne lásky. Možno povedať, že si dobre vybrali bývalí šľachtici, keď si na širokých trnavských lánoch začali v minulých storočiach budovať majere.

O Sile a ville Bristen sa možno dočítať v zoborskej listine z roku 1130. Aj neskoršie písomné doklady spomínajú dedinu Brestovany a to v roku 1280, kedy obec patrila mestu Trnave a bola jej poddanskou dedinou. V minulých storočiach obec patrila Berenyiovcom a od 19.stor. poľskej šľachtickej rodine Zamoyskovcov. Až do roku 1950 to boli dvoje Brestovany, Malé a Veľké. Nebola to rozlohou a počtom obyvateľov veľká dedina a nie je ani v súčasnosti.

V tridsiatych rokoch 16.storočia postihlo obec turecké nebezpečenstvo, práve tak ako okolité dediny. V histórii obce sa však spomína aj príslušnosť k strážnemu hradu, župnému hradu Solgagyor /Verešovo/, ktorý bol na náprotivnom úvale za Váhom. Brestoviansi zemepáni však vládli svojsky. Zatiaľ čo panstvo, tak ako to bývalo zvykom, hýrilo v kaštieli s parkom, dolu na južnom okraji dediny živorili "večití a nevečití poddaní", žijúci v zadymených izbiciach v tesnej blízkosti zemepánskych maštalí. Napokon dôkaz vidno z okna vlaku dodnes. O tých starých maštaliach je správa z roku 1723, keď ich panstvo rozohnalo a "domy jejich porucat dalo" a to preto, aby na znovupostavené domy mohlo dať hoferov, ktorí boli dlžní panstvu.

Toho času je v dedine už dlšiu dobu aktívny miestny farár Červený, ktorý je hlavnou osobnosťou kultúrneho života v dedine.

Peter Minárik

 

Predstavujeme Vám nový druh turistiky ...

Klub dráharov

Na území bývalého Československa pôsobí viac rôznych združení a spoločností, ktoré sa zaujímajú o dopravu minulú, ale i súčasnú. Jedným z takýchto združení je i Klub dráhařů. Samotný názov naznačuje, že je to spoločenstvo cestovateľov tzv. "železničných turistov". Podľa názvu je jasné, že vznikol v Čechách, a propagátorom na Slovensku je Jozef Karovič.

Klub dráharov - je vlastne partia ľudí, ktorá sa stretáva, nakoľko sú všetci celoživotne postihnutí svojou záľubou - a to cestovaním a túlaním sa po dráhach /po našom po železniciach/. Základom klubového života sú turisticko poznávacie akcie, organizované prevažne cez soboty a nedele, zamerané na najrôznejšie železnice či železničky. Od obyčajného cestovania po normálne rozchodných tratí sme dospeli k túlaniu sa po zrušených železničných tratiach bývalej ČSD i súčasnej ŽSR, k prieskumom lesných, poľnohospodárskych či priemyselných úzkokoľajných tratí a lanových dráh, ale i akciám čisto turistickým. "Klub dráharov" sa nevyhýba ani výjazdom do zahraničia s využitím cestovných lístkov Schones Wochenende, Eurodomino, či voľných lístkov FIP.

Klub okrem vlastných poznávacích akcií sa venuje aj publikovaniu svojich poznatkov. Jedna forma publikovania je vo forme časopisu pod názvom "Tulák na dráhach". Druhou formou publikovania je pomocou internetových stránok. Tretia forma publikovania je pomocou sprievodných materiálov vydaných pri rôznych akciách.

Klub má medzi svojimi členmi študentov, pracujúcich, dôchodcov a sú to občania Čiech, Moravy i Slovenska. Veľa členov klubu je pracovníkmi ČD a ŽSR. Zastúpené sú rôzne železničiarske profesie, ako sú napr.výpravca, rušňovodič, sprievodca vlakov, dispečer a posunovač či robotník.

Stručný prehľad niektorých podujatí:

Marec 1998 - Vítanie jarného prebúdzania na Amerike /časť Českého krasu neďaleko Berouna/. Jazda zvláštneho vlaku.

Apríl 1998 - Úzkorozchodné trate Brnenska - Diana /počas 2.svet. vojny továreň leteckého priemyslu na trati Tišnov- Havlíčkův Brod/. Máj 1998 - Českým rajom krížom krážom

Jún 1998 - Po stopách zrušených železničných tratí na území veľkej Bratislavy.

Jún 1998 - Po stopách električky Teplice v Čechách - Dubí.

August 1998 - 150 rokov železníc na Slovensku a týždeň v Slovenskom raji.

September 1998 - Zaniknuté trate v okolí Karvinej

Október 1998 - Úzkorozchodné poľné a priemyselné trate Vyškov - Kozlany.

November 1998 - Najdlhšia preložka trate na Vysočine, Ždár nad Sázavou - Havlíčkův Brod.

December 1998 - Mikulášsky videofestival

Marec 1999 - Po stopách nedostavanej trate Opava - Fulnek

Apríl 1999 - Úzkorozchodné priem. a poľné trate v okolí Hodonína.

Máj 1999 - Kráľ Šumavy

Jún 1999 - Zvláštna jazda Rakšice - JE Dukovany

August 1999 - Jazda do Veľkého Krtíša

Adresa:                   Klub Dráhařů, Kruhová 12, 101 00 Praha 10
Adresa redakcie:   Ing.Černý Jaroslav, Markova 721, 500 02 Hradec Králové 4
Internet:                  
http://members.xoom/klub Draharu
E-mail:                   
jarda.cerny@atlas.cz

Prípadní záujemcovia o členstvo v klube sa môžu prihlásiť na horeuvedenej adrese.

Jozef Karovič

 

Zaujímavosti zo starých sprievodcov

Malé Karpaty - Zo zápisníka turistu, 1954 ŠTN

Stručné dejiny

Názov "Karpaty" je keltského pôvodu. V rannej dobe historickej ich nazývali Hercinským lesom alebo Sarmatskými horami, až Herodot sa ponajprv zmienil o kmeni Karpidov, ktorý sídlil na ich úpätí. Ptolemaios ich v 2 storočí n.l. označil ako Karpaty.

O osídlení MK svedčia nálezy zo staršej doby kamennej. To dokazuje, že človek tu sídlil dlhé tisícky rokov pred n.l. Že tu človek býval trvalo, svedčia nálezy od mladšej doby kamennej cez dobu bronzovú, železnú až po začiatok novoveku.

V polovici 1.stor. pred n.l. vypudili Bójov Dáci a týchto zasa v prvej štvrtine 1.stor.n.l. Jazygovia. Onedlho potom sa privalili zo severozápadu Germáni a ich kvádsky kmeň zaujal Slovensko. Vánius, kráľ Kvádov, budoval na západnom Slovensku vojenské hrady až po Kysuce a Turiec. Čoskoro nato prišli Rimania a rozšírili svoju provinciu Panóniu až po Deví a Stupavu. Pritom prinútili Kvádov uznať ich nadvládu. To trvalo až do roku 374, kedy sa im to podarilo a Kvádi konečne zatisli Rimanov na južný breh Dunaja. Neskôr, v 4.storočí ustúpili aj sami dole na juh. Po odchode Kvádov sem začali prenikať od prameňov Visly prví Slovania. Boli priami predkovia dnešného obyvateľstva. Prichádzali cez Karpatské priesmyky a cez Moravu. Zaujali najskôr južné roviny západného Slovenska pod úpätím hôr, potom dolinami riek postupovali ďalej na východ.

Do Dunajskej kotliny vtrhli vtedy turkotatárski Avari. Osadili sa síce v Zadunajsku, ale južnejšie osídlení Slovania na západnom Slovensku, ktorí sa utiahli vyššie do hôr, sa dostali pod ich nadvládu. Roku 624 franský kupec Samo so slovanským vojskom porazil Avarov a pri strednom Dunaji založil prvý slovanský štát. O sedem rokov neskôr porazili Slovania pri Vogaste aj Germánov. Po Samovej smrti /r.658/ sa podunajskí Slovania znovu dostali pod moc Avarov. Roku 799 konečne germánsky kráľ Karol Veľký porazil Avarov a ich zvyšok utonul v slovanskom obyvateľstve.

Od čias Veľkomoravskej ríše zdieľa Malokarpatská oblasť osudy ostatného územia obývaného Slovákmi.

Jánošíkovská tradícia

Časť jánošíkovskej tradície je spätá s Trnavou, kde Juro Jánošík údajne študoval a s Bielou horou severne od Trnavy nad Trstínom /Nádašom/, kde podľa miestnej tradície dal sa na zbojníctvo, aby "bohatým bral a chudobným dával, nespravodlivých trestal a ukrivdených sa zastával". Bielu horu tu pokladajú za jeho malokarpatské kráľovstvo. Zbojnícke obdobie tu zanechalo miestopisné názvy, ako sú Zbojnícka jaskyňa, Zbojnícka studienka a pod. Preto si pripomeňme kúsok histórie Jánošíka z tohto kraja.

Ešte pred ním zbojníčil na Bielej hore so svojou družinou postrach okolitých pánov a pomstiteľ ukrivdených - Hrajnoha, mocný, územčistý chlap, istý si tým, že ho nik nepremôže. No stalo sa, že ho predsa len ktosi premohol.

V Tepličke pri Terchovej drábi palicami na smrť ubili na dereši Jánošíkovho otca. Stalo sa to na rozkaz tamojšieho zemepána a Jánošíkova matka nad tým od žialu zomrela. Po tejto tragédii, keď bol pri Jablonici boj medzi vojskom cisárskym a Rákocziho, stretol sa Jánošík v Jablonickej krčme s prestrojeným Hrajnohom. Práve palicovali poddaného pred tamojším kaštielom. Slovo sem, slovo tam a pri rozhovore Hrajnoha povedal Jánošíkovi, že len tak uzná jeho smelosť a odvahu, ak mu o polnoci prinesie valašku mäsiara z Trstína /Nádaša/ a s ktorým sa má on, Hrajnoha, stretnúť za Čertovou brázdou pri veľkom dube. Šlo aj o stávku desať dukátov. Hrajnoha v úlohe mäsiara čakal Jánošíka na určenom mieste. Keď ho Jánošík vyzval, aby mu odovzdal valašku, Hrajnoha - mäsiar mu s posmechom odpovedal, že kto chce mať jeho valašku, musí si ju vziať. Nastal tuhý boj, v ktorom nakoniec zvíťazil Jánošík. A len čo sa tak stalo, spomedzi okolitých stromov sa vyrojila Hrajnohova družina s výkrikmi: "Nech žije náš kapitán". Bolo u nich totiž zásadou, že kapitán musí byť nepremožiteľný. Márne boli protesty:

"Už si ty, Ďuríčko, už si ty náš,

už sa ty z našich rúk nevymotáš!"

Veľa by sa dalo spomínať na pôsobenie Jánošíka - zbojníka, ako ho šľachtici a zemani z Červeného Kameňa, Smoleníc, Trstína, Cerovej, Dobrej Vody a mnohí iní chytali, ale nechytili. Podarilo sa to až pánom na Liptove.

Po Jánošíkovej smrti sa jeho družina rozpadla. Niektorých chytili a obesili a ostatní sa rozutekali do sveta. Iba Hrajnoha so Surovcom ostali postrachom Bielej hory. Napokon však aj ich chytili a uväznili na Smolenickom zámku. Hrajnohu sa pokúsili v Smoleniciach usmrtiť obesením za rebro, ale keď ani za tri dni neskonal, dali ho lámať v kolese.

Čertova brázda, ktorú sme už spomenuli a ktorá sa i dnes dosť viditeľne tiahne cez Bielu horu, je starý vojnový val.

Podľa miestneho ústneho podania vznikla takto: Nitrania sa s Prešporčanmi dlho nemohli dohodnúť, kde má byť stoličná hranica. Konečne zavolali čerta, ktorý vyoral brázdu a tak ustálil medzi nimi hranicu.

Buditeľské hnutie.

V oblasti Malých Karpát sa narodili, pôsobili a zomreli mnohí slovenskí spisovatelia, básnici a buditelia. Niektorí z nich, ako napr.: Hugolín Gavlovič /1712 -1788/ už pred Antonom Bernolíkom /1762-1813/ používali vo svojej spisovnej reči výrazné slovakizmy, cítili a presadzovali, že spisovná reč má byť čím bližšia reči hovorovej.

Túto zásadu uviedol v skutok Anton Bernolák v r.1790 vydaním diela "Gramatica slavica". O niekoľko rokov neskoršie písala touto rečou už väčšina slovenského katolíckeho kňažstva, z ktorých ako prozaik vynikol Jozef Ignác Bajza /1754-1836/. Básnik Ján Hollý vydal v nej tri veľké epické skladby: Svätopluk /1833/, Cyrili - Metodiada /1835/, Sláv /1839/ a okrem toho svoje Žalospevy a Selanky. Juraj Fándly zas vydával v nej svoje ľudové spisy pre poučenie roľníkov.

Evanjelici používali i naďalej češtinu ako spisovný jazyk. No kedže Maďari už vtedy začali boj za jednorečové Uhorsko, nastala naliehavá potreba zjednotiť sa na jednej spisovnej reči, pomocou ktorej by bolo možno zachrániť Slovákov pred odnárodňovaním. Aby rozháranosť prestala, zišli sa v marci 1843 Ĺudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža s dr. Jozefom Miloslavom Hurbanom na jeho fare v Hlbokom a potom znovu u básnika Jána Hollého na jeho fare v Maduniciach. Tam sa dohodli na jednotnej spisovnej reči, založenej na stredoslovenskom nárečí a uzniesli sa zvolať spoločnú schôdzku všetkých slovenských spisovateľov oboch vierovyznaní na katolícku faru v Čachticiach. Táto schôdzka bola v lete roku 1847. Tu kodifikovali slovenskú spisovnú reč a postupne nastala v písaní jednotnosť, ktorú potom nerozbila ani blížiaca sa revolúcia.

Obyvateľstvo Malých Karpát

Obyvateľstvo Malých Karpát je takmer výlučne slovenské. Rozpráva tvrdým západoslovenským nárečím.

Nemecká kolonizácia zanechala na juhu Malých Karpát rozličné známky: nemecké názvy obcí, niektoré miestopisné názvy, svojrázne zaujímavosti domové i krojové. Okolie Malých Karpát sa kolonizovalo za kráľa Ľudovíta I. /1343 -1382/ a neskoršie za vlády Žigmunda /1386-1437/ a to vplyvom Margity, dcéry nemeckého cisára Henricha, vydatej za Ľudovítovho brata. Ona privolala zo svojho rodiska Tirolska a od hraníc Bavorska krajanov a vymáhala pre nich od Ľudovíta rôzne výhody. Tak prišli Nemci do už vtedy jestvujúcich osád Sv.Jur, Pezinok, Modra, Trnava a ktorí sa nepomestili, budovali si osady ako sú Dubová, Častá, Doľany, Orešany, Dlhá, Štefanová a Jablonec.

Novokrstneci prišli do tejto oblasti zo Švajčiarska a Nemecka v roku 1547. Boli známi svojou výraznou keramikou, svojími domami so svojráznou strechou tzv.Habánske dvory.

Chorvátska kolonizácia je zo 16.storočia. Chorvátski ubehlíci z okolia Kostajnice prenikli vtedy pred Turkami na Slovensko až do Bratislavkeja Nitrianskej župy. Udržali si až dodnes svoj jazyk v Chorvátskom Grobe /kajavský/, Devínskej Novej Vsi a Dúbravke /čakavský/. Ich počet sa odhaduje na necelých 3.000.

B.Suchý - A.Muller

 

Nepál 1997

alebo kam sme tiež vôbec nevyliezli ...

Pred poslednými pokračovaniami tohto seriálu, ktoré by malo vyjsť vo februári, si odpočinieme od príbehu, aby sme Vám vysvetlili význam niektorých cudzích najrozšírenejších slov, s ktorými sme sa počas celej doby stretávali...

Základné pojmy:

JAČÍ TRUS - Obľúbené miestne palivo. V oblasti Himalájí sa chovajú Jaky. Sú to trpezlivé mierne až tupé zvieratá, ktoré ťahajú nadmerné náklady po horských chodníkoch a cestičkách. Pretože sa ich tu chová neprimerané množstvo, nachádza sa na všetkých cestách a cestičkách veľké množstvo trusu. Nediplomaticky povedané, sú cesty samé hovno. Trus je /našťastie/ po usušení horľavý v domácich bubnových kachliach. Akonáhle sa exkrementy trochu usušia a držia pohromade, deti ich zbierajú a nosia v nošiach domov. Tam sa potom poloprodukty dosušujú nalepené na stenu /pochopiteľne zvonku/. Slnečnou energiou dobitý materiál sa ukladá do veľkých hraníc a kúri sa s ním večer čo večer a po celú zimu.

JAK /Yak/ - Zviera podobné byvolovi, povahou veľmi mierne, veľmi zarastené srsťou. Ťahá náklady. Potom čo sa sám uťahá, je rozporcovaný na mäso.

ZOPŤA - Na rozdiel od Jaka podobne statná odroda byvola, lenže menej zarastená, ktorá nosí náklady. Viacej zopťov je k videniu hlavne medzi JIRI a NAMCHE BAZAROM, viacej veľmi srstnatých jakov zase stretnete od NAMCHE ďalej smerom na Mount Everest.

MONKEY TEMPLE - Opičí chrám. Jedna z doporučovaných turistických atrakcií v Káthmandu. Miesto sa hemží drzými opicami z rodu Makak, ktoré od návštevníka skúšajú získať niečo dobré pod zub a v nestráženom okamžiku Vám z ruky, kapsy alebo kabelky zoberú čokoľvek iného ako napríklad pas, film, kľúče a podobne. Následujúca naháňačka je okamžite komentovaná rychlo sa zbehnuvšími Nepálcami, ktorí hlasite fandia opici ako hráčovi na domácej scéne.

NAMASTE - Dobrý deň. Jediné miestne slovo, ktoré potrebujete pre "vychovaný" priechod Nepálom. Zbytok sa dá zvládnuť s angličtinou, o ktorej sa dedinčania domnievajú, že jej rozumia.

RIKŠA - Dvojkolesové vozítko pre dvoch štandardných európskych turistov alebo 4 vychudnutých Nepálcov. Vozítko je ťahané klusajúcim človekom. V trojkolesovej verzii je k prednej osi pridrôtovaný malý dvojtaktný motorček, spaľujúci niečo medzi ojazdeným olejom a vazelínou /súdiac podľa zápachu, ktorý vydáva výfuk/. Nad celou oblasťou, kde sa motorové rikše hojne používajú, visí 24 hodín denne oblak jedovatého smogu. Na niektorých miestach sa nedá skoro ani dýchať. Zlatý smog v Blave a Košiciach.

LODŽA - Miestne domáce a pohostinské zariadenie. Väčšinou je to prízemná budova s jednou kuchyňou, kde žije rodina majiteľa a rada malých kójí pre turistov. Spoločné izby pre 5 a viac ľudí stoja za noc okolo 20 Rs /nepálskych rupii/, dvojka pre zhýčkaných obnáša väčšinou 50 Rs za lôžko, teda rovnú stovku za noc. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o asi 35 Sk, bez protestov platíme za dvojky. Pravoverní trekári ale spia väčšinou v spoločných izbách. Ubytovanie sa dá v Nepáli získať ľahko. Málokedy sa stane, že je obsadená celá dedina, ale i v takýchto prípadoch, pokiaľ sa niekomu nechce ísť ďalej, je pokladané za povinnosť, nenechať človeka v noci vonku zamrznúť.

Typické nepálské jedla ktorými sme sa počas celej doby kŕmili:

DAL BHAT - V preklade doslova ryža a šošovica, nepálske národné jedlo. V každej lodži je iné, v závislosti na ingredienciach. V podstate sa uvarená ryža zaleje šošovicovou polievkou, k tomu sa pridávajú kúsky zemiakov nasiaknuté štiplavými omáčkami na báze chilli. Sprievodca celú cestu propagoval DAL BHAT ako temer povinnú základnú potravinu účastníka treku.

HASH BROWN - Smažená tlstá zemiaková placka a prísadami ako sú cesnak, vajcia, kečup a podobne. V niektorých lokalitách je táto placka značne mastná a tuk si tam už ale možno ani nepamätal na časy, kedy ešte nebol prepálený.

MOMO - Smažený alebo nad parou varený cestovinový šátoček, plnený štýlom "čo dom dal". Zaznamenali sme zemiaky, syr, rôznu zeleninu, mleté mäso /bohvie z čoho/, vajíčka a pod. Podľa nadmorskej výšky a veľkosti produktu sa servíruje 6 až 10 kúskov.

MILK TEA - Čaj s mliekom. Doporučovaný nesladký nápoj pre pochodové cvičenie s batohmi v Nepále. Inak sa dá piť čaj mätový, čierny alebo citrónový. Lemon Tea prevládal po celú doby cesty u väčšinu účastníkov.

RARA - Jedná sa o miestne obchodné označenie pre klasickú cestovinovú polievku, ktorú dostanete v každom väčšom obchode s potravinami na svete. K polievke je pribalený sáčok s korením na bázi semtexu. Po zmiešaní pribaleného šáčku so základnou surovinou, tečú Vám slzy z očí už pri miešaní dobroty a nie to ešte pri následnej konzumácii.

SPRING ROLL - Väčší závitok plnený podobne ako MOMO.

TIBETIAN BREAD - Tibetský chlieb. V podstate langoš vo variantách, známych i u nás. Na sladko sa podáva s medom alebo s marmeládou. Jedli sme ho najradšej na sucho, len osolený.

ZEMIAKY - Najčastejšie jedlo, jedlo sa s čímkoľvek, so syrom, vajcami, mletým mäsom. Najčastejšie ale nasucho.

CESNAKOVÁ POLIEVKA - Údajne pôsobí proti výškovej nemoci. Ostatne i u nás doma sa tvrdí, že znižuje krvný tlak. V Nepáli je to klasická cesnačka, tak ako ju poznáme z domova.

JAČÍ STEAK - V Európe by sa povedalo "biftek". Lenže mäso v Nepáli, kde s výnimkou miest skoro nie je elektrifikácia, sa do žiadnych ladničiek nedáva. Proste niekde leží, pokiaľ sa nespotrebuje. Ani konzumácia čerstvo zabitého zvieraťa /cestou sme videli improvizované zabíjačky priamo na chodníku, mnohí z nás so silnejším žalúdkom si dokonca nafotografovali aj detaily /nemusí byť zárukou bezpečnej pochúťky, pretože celá oblasť je premorená baktériami, ktoré zažívací trakt cudzinca nemusí zniesť/. Ako jedlo sa v turistických príručkách doporučuje len a len varená alebo pečená strava na vegetariánskom základe. Ani volské oko /veru tiež sme mu párkrát neodolali/ nemusí byť bez salmonelózy.

JAČÍ SYR - Veľmi sýty, pretože je to veľmi tučný syr. Môže sa líšiť podľa jednotlivých výrobcov a to dosť výrazne. Ten, ktorý si niektorí z nás kúpili v Lukle pri odlete, ani zďaleka nedosahoval kvality syru zo zastávky na Everest View zo štvrtého dňa prechodu z JIRI do Namche Bazáru.

PORRIDGE - Vločková kaša. Väčšinou sa podáva na sladko s kakaom.

(pripravuje P.Minárik)

 

Superdiaľkoplaz 2000 - 4.ročník

Podmienky plnenia

V tomto roku po štvrtýkrát organizátori 100 km pochodov v Malých Karpatoch vyhlasujú pokračovanie diaľkoplazeckej súťaže o ocenenie

- Malokarpatský Superdiaľkoplaz 2000 -

Pre rok 2000 organizátori stanovili nasledujúce podmienky plnenia:

  1. Do plnenia sa zaraďujú 100 km DP :
  2. Pre získanie tohoto ocenenia je potrebné prejsť všetky tri 100 km pochody /300 km/ - ocenenie bude vecné. Pri absolvovaní kratších trás, minimum je 35 km na každý pochod, účastník obdrží zvláštny diplom.
  3. Sledovanie účasti je plne v kompetencií usporiadateľov DP. Turisti sa nestarajú o žiadne potvrdenia, či evidenciu.
  4. Vyhodnotenie a odmenenie turistov superdiaľkoplazov sa uskutoční v cieli Vianočného pochodu v sobotu 23.12.2000 a uverejnené bude aj na stránkach MKD mesiac predtým.

Malokarpatský diaľkoplaz 2000 - jubilejný 20.ročník

Všeobecné podmienky plnenia:

Plnenie tohoto titulu môže robiť každý turista, organizovanosť nie je podmienkou, ktorý v roku 2000, absolvuje na diaľkových pochodoch mininálne 1000 /tisíc/ kilometrov.

Konkrétne podmienky:

  1. Prejsť na DP 1000 km, ale nakoľko sa jedná o jubilejný dvadsiaty ročník, je možnosť plnenia na všetkých DP na Slovensku, nie je udaný limit pre Malé Karpaty a okolie ako doteraz. 2.Do celkového plnenia sa započítavajú kilometre bez prevýšenia a min.limit je 35 km na jeden DP.
  2. Pri viacdňových akciách sa započítavajú celkové km s denným priemerom 25 km, /ale min. je za tri dni 75 km/.
  3. Účasť je potrebné dať si potvrdiť do záznamníka VOPT alebo ako potvrdenie sa uznáva diplom z akcie. Je ale možné si urobiť vlastný záznam a ten si dať potvrdiť organizátorom DP alebo viacdňových akcií.
  4. MK diaľkoplaz 2000 sa bude vyhodnocovať v cieli turistickej akcie Vianočný pochod v sobotu 23. decembra 2000.
  5. Úspešní turisti, ktorí splnia podmienky na udelenie MK diaľkoplazu, získajú zvláštny diplom.
  6. Garantom evidencie a vyhodnotenia súťaže sú aktívni turisti a to trojica z Bratislavy - Ivan Nižnan, Peter Obdržálek a Ľ.Bahurinský a dvojica z Trnavy: Ivan Košický a Peter Minárik. Ak sa nemôžete zúčastniť vyhodnotenia súťaže osobne, je možné zaslať evidenciu pochodov na hociktorého dotyčného pána.

Peter Minárik

 

Turistické mapy.

Motto turistu: "...používaním turistickej mapy /ale len tej správnej/ a blúdeniu je navždy koniec !!!"

Každý z nás turistov občas používa mapy a to hlavne v novom a neznámom prostredí. Vieme, že je to neoceniteľný pomocník v teréne. Dostať ich kúpiť na rôznych miestach, kníhkupectvách, v turistických predajniach, ale i u zvláštnych predajcov typu JJ.

Vieme však, kde vznikajú, kto ich tlačí, história výroby a pod.? To sa Vám budem snažiť opísať v tomto krátkom článku. Turistické mapy v merítku 1:50.000 sú spracované na kartografickom podklade za "totáča" utajovaných vojemských máp.

Vznik vojenskej topografickej služby na Slovensku v období rokov 1918 až 1939 má skromné začiatky. Táto služba bolo sústredená do centra Prahy. Vznikom Slovenského štátu dňa 14.3.1939 boli prevelení vojenskí odborníci z Prahy do Bratislavy a mali za úlohu vytvoriť topografickú skupinu. Dňa 1.10.1940 bol v Dunajských kasárňach založený 1.Vojenský zemepisný ústav. Vojenský ústav plnil aj ďalšie úlohy pre potreby iných rezortov, najmä pre potreby Ministerstva školstva a osvety. Boli vypracované prvé nástenné mapy a iné školské pomôcky na vyučovanie geografie. V rokoch 1943 - 1944 sa z politických a geopolitických dôvodov začína uvažovať o premiestnení 1.VZÚ mimo Bratislavu. Toto sa uskutočnilo v r. 1944, keď pri bombardovaní Bratislavy boli zasiahnuté Dunajské kasárne a teda aj 1.VZÚ. V lete 1944 sa to všetko presťahovalo do Harmanca /vtedajšieho Dolného Harmanca/, kde už bola dokončená budova, ktorej prestavba sa začala ešte za prvej Československej republiky v období rokov 1938/9. Pôvodne sa s týmito objektami v Harmanci uvažovalo ako so záložným objektom Vojenského zemepisného ústavu Praha. Vychádzalo sa z komplexného zámeru vybudovať v Harmanci záložné polygrafické kapacity pre rozhodujúce štátne potreby, teda nielen tlač vojenských a generálskych máp, ale i štátnych cenín. Pri výbere tohoto priestoru zohrala významnú úlohu tesná blízkosť papierne, dostatočné zdroje energie a vody, ako i obtiažnosť leteckého napadnutia v úzkom a hlbokom údolí.

Mapové podklady odovzdané Slovenskému štátu v r.1939, ako i výsledky vlastných prác v r.1939 - 1945, boli pri vojnových udalostiach zničené, ukradnuté alebo stratené. Zároveň boli pravdepodobne zničené aj podklady z 3.rakúskeho mapovania.

Po skončení 2.svetovej vojny a obnovení Československej republiky v r. 1945 sa Vojenská topografická služba sústreduje znovu do Prahy. V rokoch 1946 - 1947 sa obnovuje zámer, prerušený vojnou, vybudovať v Harmanci záložné pracovisko Vojenského zemepisného ústavu Praha. Vznik terajšieho Vojenského kartografického ústavu - Harmanec a začatie výroby sa datuje dňom 23.10.1948. Sídlom Vojenského kartografického ústavu bola Banská Bystrica. 21.10.1974 v nočných hodinách stúpla hladina rieky Hron tak vysoko, že objekt VKU B.Bystrica bol zaplavený vodou. Na tomto základe bol definitívne dňom 28.10.1974 celý ústav situovaný a presťahovaný na jedno miesto a to v Harmanci. História výroby v Harmanci je veľmi pestrá. Prvá výrobná úloha bola urýchlená revízia a oprava vojenských máp mierok 1:50.000, 1:75.000 a máp 1:200.000 vyhotovených ešte pred 2.svetovou vojnou. Vedením armády bolo prijaté rozhodnutie urýchlene vydať vojenské mapy v mierke 1:50.000 z celého územia štátu v súradnicovom systéme S-46. V roku 1952 podnik začal kartografické práce na úplne novom základnom vojenskom štátnom mapovom diele v súradnicovom systéme S-52. V rámci tohoto diela bola zavedená unifikovaná rada vojenských topografických máp kompatibilná s vojenskými mapami vtedajšieho tkzv. "sovietskeho bloku". Dňa 1.7.1989 bol založený VKÚ Harmanec. V súčasnosti sa zameriavajú nielen na mapy pre armádu, ale sa orientujú na kartografickú výrobu, polygrafickú výrobu, ale aj na vydavateľskú a obchodnú činnosť. Tak isto vyrábajú pre klub českých turistov turistické mapy Čiech a Moravy.

Turistické mapy sú vyhotovené z územia Slovenskej republiky v mierke 1:50.000, z turisticky aktraktívných oblastí v mierke 1:25.000. Obsahujú aktuálny zákres nadstavby, spracovanej v spolupráci s Komisiou značenia KST. Svojou bohatou obsahovou náplňou sú najpodrobnejšími a najobľúbenejšími turistickými mapami SR. Obsahom turistickej nadstavby sú turistické a cykloturistické trasy, zimná turistika, orientačne dôležité objekty, významné pozoruhodné miesta a ďalšie informácie. Novinkou u titulov aktualizovaných od r.1999 je nahradenie orientačnej siete sieťou "Súradnicového systému WGS 84, ktorý umožňuje používať prístroje GPS /Global Positioning Systém/. Satelitný orientačný systém využíva sústavu 24 satelitov, ktorých rádiové signály sa dajú zachytiť v každej lokalite. Keď sa naladíte na túto sieť, môžete určiť svoju polohu /zemepisnú dĺžku, šírku a nadmorskú výšku /získate presný záznam toho, ako postupujete. GPS funguje s presnosťou 100 m a vyššou zhruba 95% času a zvyšných 5% s presnosťou 300 m.

Selektívna dostupnosť /SIA/ - keď americká armáda vypne S/A /Selektíve Aqualability/ ukazuje s presnosťou až pod 15 metrov. Prístroje GPS /cena nad 10.000 Sk/ sa dokonca dajú aj zapožičať. Dôležité upozornenie - v súčasnej dobe sa na knižnom trhu vyskytujú mapy iných vydavateľov v rovnakom merítku, zhotovené z tých istých vojenských topografických máp. V týchto mapách nie sú aktualizované podklady KST a môžu vykazovať oproti mapám VKÚ - Harmanec odchýľky a to niekedy dosť veľké!

Imrich Indrišek

 

Listáreň

Vážená redakcia MKD.

Ak by ste vo Vašom /či našom/ mesačníku mali rubriku, akú mávajú v iných "novinách" a to "listáreň" alebo "Ohlasy čitateľov", tak by som sa určite ohlásil aj ja. Môj ohlas by bol na článok Ivana Baja: "Stopy na vrcholoch" uverejnený v čísle 10/1999. Nielen, že mi tento článok zahral na moju strunu, ale je i perfektne napísaný, takže je škoda, že bol uverejnený "len" v našom MKD. Bolo by dobre, keby si ho mohli prečítať napríklad tí správcovia CHKO, ktorým vadí vrcholová kniha na Ostrej alebo tí prikovaní, ktorí by nás mohli presvedčiť, že im zväčša nejde iba o recesiu a politikárčenie, ale že im ide skutočne o prírodu a zeleň. Ja som svojho času napísal, že mám dojem, že pomenovanie zelení dostali od zeleného súkna ich kancelárských stolov a nie od zelenej farby prírody, lesov a i. Bolo by dobre, ak by si tento článok mohla prečítať aj ich šéfka. Neviem presne ako sa volá, dajaká Trubirohová alebo tak nejak.

U športovcov býva zvykom hodnotiť nadpriemerné výkony /nielen peniazmi/, ale i rôznymi ohodnoteniami v rôznych súťažiach, ako je napr. "Gól mesiaca", "Gól roka", "Najlepšia jedenástka" /najlepšiu dvanástku vraj majú v Bierose/ a podobné súťaže. Ak by sa niečo podobné zaviedlo aj v MKD, tak výrazný kandidát na tohoto "Oscara" pre rok 1999 by bol aj tento Bajov článok.

P.S. Už som sa chcel postaviť za každé slovo v tomto článku. Nečiním tak. V slovníku cudzích slov som si prečítal, že fosílny znamená predpotopný, skamenený, premenený na skamenelinu /aj keď prírodou/, oj to teda nie. To radšej budem ten staromil.

Ohlas č.2.

Ludolfovo číslo, kosínus fí a to celé na druhú, plus, mínus..., veru ťažká je tá matematika. Ale aj kupecké počty nie sú vždy ľahké. Citujem z článku Diaľkový pochod ŠPCH: "pochodu sa zúčastnilo 42 diaľkoplazov a traja cyklisti. Do vytúženého cieľa prišlo 35 turistov. Z tých siedmich, ktorí skončili po trase, 4 skončili v Myjave a o troch nie je dodnes žiadna správa" - koniec citátu.

V zozname peších účastníkov je uvedených všetkých 42 mien účastníkov 15.ročníka. V poznámke pri mene majú štyria uvedené 56 km, dvaja otázniky a 36 účastníkov 100 km. Suma sumárum... to nejde dokopy.

Pre veľkú názornosť uvádzam tabuľku:

  text článku tabuľka článku
Počet účastníkov 42 42
absolvovali 100 km 35 36
absolvovali 56 km 4 4
stratili sa 3 2

Aj týmto srdečne pozývam organizátorov na našu stovku /2x50 a dosť!/, kde v tombole bude ako prvá cena kalkulačka.

Takéto preklepy sa stávajú aj "veľkým" novinám a to až príliš často, častejšie ako je to únosné. Frekvencia "preklepov" vo veľkých novinách je taká veľká, že redakcie si už ani nepovažujú za povinnosť sa ospravedlniť čitateľom. Nebolo by to ani pragmatické. Viete si predstaviť noviny, ktoré by mali polovičku stránok vyhradených pre ospravedlnenie za predchádzajúce preklepy. A kde by bol potom priestor pre reklamy? Ale ináč chlapci, robíte to výborne a to bez uvodzoviek, či náznaku irónie, ale s podčiarknutím. Vydržte a robte to i naďalej takto vynikajúco. Túto moju poznánmku berte ako chorobu z povolania. Roky som robil "vývojárčinu" a bol som zvyknutý na oponentúry. A odvtedy mi zostal "bystrý zrak", najmä keď som oponoval práce iných a nachádzal chyby, či chybičky niekedy aj tam, kde neboli. Na záver ešte veľa úspechov, aj tak som presvedčený, že zle spočítaval nie Pavol N., ale Peter M.

s pozdravom váš Ivan Nižnan

P.S. Súhlasím s Ivanom v jednom. Všetci sme omylní. Keď sa pozrieme lepšie do tabuľky, tak si všimneme jedno. "Preklep" sa vyskytol v kolonke "stratili" sa a "našli" sa, lepšie povedané, prešiel stovku. Stalo sa asi nasledovne. Nedávali ste pozor na kamaráta, nuž a ten sa Vám na Mikulčinom vrchu jednoducho stratil, lepšie povedané nadbehol si to a to tak dôkladne, že prišiel do cieľa až v nedeľu večer. Ešte, že prišiel. Inak by bol stratený v cudzine... Tak a po spoločných konzultáciach sme ho na základe týchto skutočností dodatočne zaradili do kolónky prešiel. A všetci vieme, že to bola jeho posledná stovka. Keby si to ale Janko K. pamätal, kade chodil, tak by sme si mohli vypočuť aj jeho verziu.

za redakciu Peter Minárik

 

Čo nenájdete v Malých Karpatoch

Rokliny Slovenského raja

Na zimné rokliny Slovenského raja s ľadopádmi som počul len samé chvály. Preto sme sa rozhodli, že si to pozrieme na vlastné oči. Posledný februárový víkend (už po všetkých kalamitách) sme vyrazili smer Podlesok.

V sobotu sme si dali “klasiku”: Suchá Belá – Kláštorisko – Hornád. Bolo ideálne zimné počasie, nádherne svietilo slnko. Skutočnosť predčila chýry, mohli sme obdivovať obrovské ľadopády nielen na potoku, ale na mnohých miestach “vytekali” priamo zo skál. Pripadali sme si ako v ľadovej jaskyni. Po obede na Košarisku sme zbehli k Letanovskému mlynu a po zamrznutom Hornáde sme išli naspäť do campingu. Bolo to nezvyklé pozerať sa na chodník zo zamrznutej hladiny. Po ceste sme videli ďalšie ľadopády.

V nedeľu sme išli cez Piecky. Opäť ľadopády a obrovské cencúle vyrastajúce priamo zo skál. Pri jednom ľadopáde sme to už nevydržali, vytiahli mačky a cepíny a preliezli ho. Pri návrate k autu sme si museli prešľapávať chodník.

Tým, ktorý si chcú pozrieť aj ako vyzerá poriadny ľad, odporúčam zimný Slovenský raj – je to raj nielen v lete ale aj v zime. A na záver niekoľko užitočných tel. čísel: Kláštorisko 0965/4493 307, Košarisko 0965/90301 a 0905/643260, Podlesok 0965/90281

Vladimír Chrapčiak

 

Daruj na Vianoce strom – Pomôž zachrániť les

Lámete si hlavu nad tým, čím obdariť svojich priateľov alebo rodinu na Vianoce? Chcete darovať niečo krásne a netradičné k narodeninám, meninám, sobášu alebo len tak z lásky? Ak áno, môžete sa pridať k tým, ktorí sa symbolickou kúpou stromov snažia zachrániť kúsok divočiny na východnom Slovensku. Jeden takýto strom stojí 1 000 korún a jeho kupec prispieva touto sumou na záchranu 21 hektárového lesa v Čergovskom pohorí. Kúpený strom má to šťastie, že zostáva žiť ďalej v lese a neodvezie sa z neho ani po odumretí. Na území celého lesa vznikne súkromná prírodná rezervácia VLČIA, v ktorej nebude možné rúbať stromy ani poľovať na zver.

Cena celého lesa je 3,2 milióna korún a za dva roky sa nám podarilo získať viac než polovicu potrebnej sumy od vyše 900 darcov z 13 krajín sveta. Každý prispievateľ, ktorý prispeje tisíckou na záchranu lesa, sa stáva symbolicky majiteľom jedného stromu. “Kupcami” stromov sú jednotlici, školy, firmy i rôzne ďalšie organizácie. Ak sa vám myšlienka záchrany lesa darovaním stromu páči, pridajte sa.

Ako venovať strom?

Pošlite na číslo účtu alebo na našu adresu 1 000 korún a na zadnú stranu poštovej poukážky napíšte meno človeka, ktorému chcete darovať strom. My vám pošleme poďakovanie, samolepku a symbolický list vlastníka pre obdarovaného. Vopred ďakujeme všetkým, ktorí v čase Vianoc i iných sviatkov myslia aj na stromy, rastliny, zvieratá a iné lesné bytosti.

Ak chcete sebe alebo svojim blízkym venovať strom, pošlite prosím 1000 Sk poštovou poukážkou typu A (môžeme vám poslať predtlačenú) na číslo účtu:

6015 – 1813300793/7500, konštantný symbol 0558, ČSOB a.s., pobočka Prešov

Ďalšie podrobnosti o tejto akcii sa dozviete na našej adrese:

Lesoochranárske zoskupenie VLK
082 13 Tulčík 27
tel./fax: 091 – 77 89 488
E – mail:
wolf@vadium.sk

Rudolf Pado

 

KALENDÁR

január (doplnok):

15.1.2000 NEDRKOTAJ ZUBAMI, ALE PREBERAJ NOHAMI 17.ročník

(sobota)                                               DP TJ Iskra Matador Bratislava
Trasy:     46 km/1600 m, 40 km/1100 m, 35 km/600 m
46 km:    Pezinok - Slnečné údolie - Limbach - Košarisko - Borinka - Rača
40 km:    Pezinok - Slnečné údolie - Prepadlé - Košarisko - Borinka - Rača
35 km:    Pezinok - Limbach - Prepadlé - Košarisko - Borinka - Rača
Štart:       Pezinok, žel.st., 7.00 - 8.00 h
Vedúci:   Štefan Sládeček

február:

5.2.2000 DOROTA 19.ročník

(sobota)         DP TJ Iskra Matador Bratislava
Trasa:     40 km/950 m
                Koliba - Kamzík - Panova lúka - Svätý vrch - Košarisko - Biely Kameň - Biely Kríž - Kamzík - Koliba
Štart:       Koliba, konečná MHD č.213, 7.00 - 8.00 h
Cieľ:        Koliba, reštaurácia Slamená búda, do 18.00 h
Vedúci:   Juraj Sojka

5.2.2000 ZIMNÝ PRECHOD ČIERNOU SKALOU 15.ročník

(sobota)         Klub TD a T Trnava
Trasy:     35, 15 km
35 km:    Smolenice - Jahodník - Polámané - Čierna skala - Monrepos - Klokoč - Sklená Huta - Zabité - Majdán - Jahodník
Štart:       Smolenice, žel.st., 6.45 - 9.00 h
Cieľ:        Jahodník, reštaurácia, do 17.30 h
Vedúci:   Ing.Peter Minárik, tel: 0805/5521056

12.2.2000 MALOKARPATSKOU STOPOU 11.ročník

(sobota)            KMT KST TJ Bezovec Piešťany
Trasy:      36 km/950 m, 23 km/600 m, 18 km/300 m
36 km:     Čachtice - Veľký Plešivec - Prašník - Dobrá Voda
23 km:     Čachtice - Veľký Plešivec - Vrbové
18 km:     Čachtice - Veľký Plešivec - Šípkové
Štart:       Čachtice, žel.stanica, 8.00 - 9.30 h
Vedúci:   Jaroslav Mihálik, tel: 0838/7740 221

19.2.2000 ZIMNÉ VÝSTUPY NA VRCHOLY MK - SKALNATÁ

(sobota)                  OKST VIA DANUBIA Dunajská Streda
Vedúci:   Štefan Nagy, Radničné nám. 379/18, 929 01 D.Streda

26.2.2000 PREJAZD NA LYŽIACH SENICA - BRANČ

(sobota)                                                 KST Senica
Vedúci:   Ing.Ján Mihálik, L.Novomeského 1217, Senica


Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd