MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

január 2002

Namiesto úvodu do Nového roku hodíme po Vás storočnou básňou:

Samko Bohdon Hroboň:
SPEV STRÁŽNYCH DUCHOV NAD SLOVENSKÝM HORSTVOM

Chráň si, Slovák! i hor - hory!
Nuž nekaľ vieru, ni pramene vody,
v lese cudzom ani svojom neurob si škody.
Netráv si ryby, neplieň ich do zániku,
hájiť tŕlo, ikry, mladé vezmi si do zvyku.
Gazduj si s každou osožnou zverinou
i s jestnou vtačou, s drevom a zelinou.
Nevynič liečne korienky a byly,
by znovu rástli a znovu kvetili,
rady a báje veštíc si nosili ....
Uč sa vo zveroch ctiť Boha i seba,
bo všetko tvorstvo kričí už na teba.
Div, že nečuješ, čo ti kričia skaly,
čo revú hromy a ručia prívaly:
buď už človekom, Slovák - vládni nami,
panuj nad zvermi, panuj nad horami.
Chráň si, Slovák! Chráň tie hor - hory!

/úryvok - 1899/

 

Príhovor do Nového roku 2002

(Novoročný príhovor bol písaný už 16.12.2001, v deň keď boli zverejnené výsledky prvých historických volieb do VÚC.)

Milí priatelia turisti!

Po dlhé roky našej mladosti, vždy 1.januára presne o 12. hodine s uchom prilepeným na rozhlasový prijímač, či v rokoch neskorších so zrakom upretým na televíznu obrazovku, sme sa od Veľkého Antonína I. a II., či Gustáva I. dozvedeli, čo nás čaká v Novom roku. Začiatok býval podobný ako vajce vajcu: "Vstupujeme do roku XYZ, v ktorom si pripomenieme ixté výročie Víťazného februára, ixté prvé výročie VOSR, ixté druhé výročie SNP, atď.".

Zvyčajne to býval i rok, v ktorom bol nejaký významný zjazd KSČ, KSSZ či ROH. Každý piaty /?/ bol rokom československej spartakiády, každý bol niektorým rokom niektorej päťročnice.

Dnes máme už tieto perly ľudského myslenia chvalabohu za sebou a tak môžem súhlasne prikývnuť priateľovi, ktorý bez toho, že by si dával pred ústa vreckovku, konštatuje: "Vstúpiť do Nového roku je síce lepšie ako do h...a, to však nemení nič na veci, že si opäť o rok starší."

Parafrázujúc Veľkého Gusta, môžem povedať: "Vstupujeme do roku 2002, roku, v ktorom budú voľby do parlamentu, čiže zvolebnieva sa nám. Čo nevidieť začne svoju činnosť "Sľubotechna" inak zvaná predvolebná kampaň. Tá na rozdiel od tej repnej /Trnavčania to dobre poznajú/ sa líši tým, že repné rezky /vedľajší produkt pri spracovaní repy/ smrdia menej ako mnohé vyhlásenia našich politikov a konečný produkt - cukor - je určite sladší ako kyslé výhovorky zmienených pánov k nesplneným sľubom. Občas ma napadá kacírska myšlienka, že by bolo omnoho férovejšie, keby každý ksicht, ktorý má ambície na politickú funkciu, nič nesľuboval, ale by čestne prehlásil, že na inú prácu nemá ani vzdelanie, ani predpoklady a už si zvykol na istý životný štandard a treba mu ešte dostavať dom sebe aj deťom. Iní by mohli argumentovať, že ešte nestihli nadviazať pracovné či priateľské kontakty v rôznych exotických krajinách, tak prečo by mali z funkcie odísť? Národ slovenský by ich pochopil, možno i slzu vyronil a húfne by sa hrnul do volebných miestností splniť si svoju občiansku povinnosť.

Ale nie o tom som chcel. Veď už neraz som prehlásil, že hlbší vzťah k politike je najrizikovejší aj najhlúpejší z adrenalínových športov. A my sme predsa turisti, krátko i diaľkoplazi/ovia a naše aktivity by nám mali prinášať predovšetkým radosť z chôdze, prírody, zo stretnutia s priateľmi. Preto Vám chcem popriať tie bežné veci, ktoré si ľudia už dlhé roky k Novému roku želajú a ktoré sa viac nesplnia ako splnia, lebo v opačnom prípade by po našej matičke Zemi, chodili iba ľudia mladí, pekní, zdraví, bohatí a šťastní...

Milí priatelia, želám Vám pevné zdravie, ľahký krok, nech Vaša chrbtica vydrží váhu plecniaka a k tomu mladú myseľ. Prajem Vám, aby ste sa stretávali s ľudmi, ktorí majú pochopenie pre myšlienky iných. Tešilo by ma, keby vo Vašich peňaženkách nevládol prievan, ale ich obsah by Vám umožnil spoznávať nové miesta, krajiny, hory.

Želám Vám RADOSŤ ZO ŽIVOTA.

Ivan Košický

Rozhovor s redaktormi MKD,
v ústretí Nového roku 2002

každému len po jednej otázke: Teraz pekne podľa abecedy.

MKD: - Ivan čo budeš kresliť na prvú stranu MKD, v roku 2002? Bude tam konečne aj viac ženských, alkoholu, sexu či len trápenia, otlakov a driny...?

Košický Ivan: - Na rok 2002 som po dlhšom váhaní pripravil "obrázky", ktoré nám budú pripomínať tie najkrajšie chvíle na našich turistických potulkách. Ako už prezrádza č.1/2002, budú to naše obľúbené občerstvovacie stanice, ktoré nám po rokoch strávených v horách najviac prirástli k srdcu. Takže na druhú časť otázky odpovedám kladne. Bude tam konečne viac, ženských, alkoholu i sexu. I keď si ho budeme musieť viac - menej, domyslieť. Ale nám sa v spomienkach vybaví i pekná šenkárka, dobré pivečko nuž a hoci aj dáky sex, len už som zabudol čo to presne je.

MKD: - Čo by si prial Ty MKD v roku 2002?

Minárik Peter: - Keby boli many - boli by aj radosti. Už len to by bola radosť, keby sme oslávili na konci roku 2002, presne na Silvestra to bude už 150. číslo Malokarpatského Diaľkoplaza /a to všetko bez namáčania, pardón, sponzora/. Takže moje malé želanie je len jediné. Zohnať pre MKD akého - takého, aj keď len "hrbatého", ale nech je sponzor. Potom môžeme rozširovať stránky MKD, mohli by sme prezentovať napríklad aj množstvo fotografií, ktoré máme k dispozícií a veru vedeli by zaujať a mohli by nám ich závidieť aj z Krás Slovenska. To by už asi stačilo, veľké želanie sa málokedy splní...

Niekoľko mojich "doplnkov" k Bajovmu príspevku zo Silvestra 2001

Príspevok Ivana Baja v Silvestrovskom vydaní MKD mi navodil niekoľko spomienok na naše "mladšie" tzv.erotickejšie roky života a nedá mi, aby som si aj na niečo nespomenul. Veď každý sme si vlastne zapamätovávali z tohoto úseku života niečo iné. A to podľa pravidla škodoradostnosti, vždy niečo na toho druhého. Spomienky nebudem dávať v poradí podľa kalendára, ale tak, ako ma napadnú. V niektorých historkách nadviažem aj na môjho kamaráta I. B.:

- Z posledných príbehov výmrdov, môžem ako prvý uviesť príbeh známeho horolezca L.V.ml. Podstata bola už uverejnená v minulom roku v júnovom čísle, akurát na Trnavskú stovku. Ale patrí k tomu aj dodatok, ktorý sa uskutočnil práve v jej priebehu. Malokarpatský Diaľkoplaz sa predával na štarte pochodu v Bratislave. Bol v ňom už zmienený článok o L.V.ml. Nuž a tento pán bol na kontrole na Rosničkovej lúke. Všetci šľapajúci už mali článok prečítaný a každý mu gratuloval k 1.aprílu. Bol veľmi prekvapený, čo sa vlastne deje, veď je 2.jún. Trvalo dosť dlho, kým mu to niekto povedal. Nereagoval nijako "podráždene".

- Ďalší zo starších Trnavských horolezcov, F.M., raz na Mengusovskom štíte sa tak naviazal na lano, že sa nemohol potom skoro dve hodiny odviazať. Tak vznikol špeciálny tzv. "Františkánsky uzol". Nám všetkým ostatným potom vysvetľoval, že to je jeden z najbezpečnejších uzlov, aké existujú. Keď sme chceli, aby ho zopakoval, nevedel si spomenúť, ako ho vlastne uviazal...

- Jeden zo známych Trnavčanov, teraz už usadených v kruhu rodiny Ľ.S., bol svojho času na dovolenke na "pieskoch". A keďže pršalo a nedalo sa kúpať, tak sme si urobili prechádzku po okolí Sedmihoriek. V diaľke sme videli pekné pieskovcové veže. Chceli sme vedieť ako sa volajú a preto sme sa spýtali domáceho obyvateľa. "Lengáčové" - znela odpoveď. Nevedeli sme čo to je a tak sme sa znovu spytovali. Vysvetlenie domácich znelo asi v tom slova zmysle, že keď partia nechcela použiť sprosté slovo /k...., čiže - kua,kua/, tak vždy povedala Lengáč. Zakričali sme LENGÁČ. Ľ.S. sa ozval a už mal prezývku, ktorá mu zostala dosť dlho. Táto prezývka bola dokonca aj na našej horolezeckej nástenke. A dokonca ho tak volali aj doma, občas, nevediac čo to znamená.

- Náš kamarát I.B. má dosť prísnu manželku /samozrejme v našich očiach/. Svojej doby dostal v robote /práci/ mimoriadne voľno. Veľmi chcel ísť do prírody, nechcel sedieť doma, ale sám. Žena o tom nesmela vedieť. Urobil to následovne: Ráno išiel ako normálne do práce, akože do Bratislavy, vyobliekaný v kravate, ako sa sluší a patrí. Syn mu tajne doniesol batoh s vecami na stanicu /ešte na starú/. Potom sme išli vlakom do Smoleníc a odtiaľ pod Ostrý Kameň. Za Bukovou sa prezliekol do "pracovného" horolezeckého. V priebehu dňa sme sa dosýtosti naliezli po stene. Čas ubehol veľmi rýchlo, až sme sa zbadali, že už je najvyšší čas, aby sme stihli spoj do Trnavy. Skoro sme zabudli, že Ivan musel prísť "riadne" z vlaku, ako keby šiel z roboty. V Smoleniciach sme chytili autobus len, len, ani pivo sme si nestačili dať. Keďže sa nemal kedy prezliecť, musel to robiť v preplnenom autobuse. Samozrejme, že celý autobus sa na tom dobre bavil, len chudák dotyčný I.B. veľmi nie.

- M.P. liezol v zime na Havranici s Z.N /teraz Z.M./. Bola zima, mrzlo, len tak prašťalo. Zuzka sa pri neopatrnom pohybe šmykla, lano jej spadlo a ako naschváľ padlo M.P. na hlavu a krk. Keby sme to chceli zopakovať, neverím, že viackrát v živote by sa to podarilo. Takže lano ako slučka stláčalo M.P. krk a to tak poriadne, že pučil oči ako žaba. Keď už modral a oči mal vypúlené so zúfalým pohľadom, vtedy sa na to prišlo a veru mnoho nechýbalo a bolo by o jedného horolezca menej.

- Pri Zelenom plese /Brnčalka/ bolo za onoho času, čiže voľakedy dávno, pekné táborisko. V tej dobe sa voda na varenie a pitie brala až pod chatou, takže tí, ktorí sa jej napili neprevarenej, mávali dosť problémov s hornou i dolnou cestou. Samozrejme najväčšie problémy mali tí, ktorí sa nedezinfikovali aj z vnútra. Ivan B. mal tam vlastnú ženu, nuž dezinfekciu aj s jej pričinením poriadne zanedbal. A nielen to, zanedbal aj pitie piva. Liezli sme Čiernu vežu tuším Veľkú. Bola to celkom pekná päťka. Na konci bol jednodĺžkový komín. Pod ním "to" na I.B. prišlo. So zaťatými zubami konštatoval, že to vydrží už len po koniec komína a tam to musí vypustiť. Len sme ho uprosili, aby vydržal, kým tam nevylezieme aj my ostatní. Stalo, vyšli sme, vyprázdnil sa. Komín bol dosť úzky. Kúsok za nami sa driapala poľská dvojka. Komín poriadne vytreli a potom na chate vybľakovali niečo o vraždení. Podotýkam, že veľmi smrdeli. Obišlo sa to ale bez újmy na našom zdraví. Veď nás bolo viac.

- Dnes už nebohý Š.P. išiel po magistrále na Popradské pleso. Kúsok pred plesom, pri symbolickom cintoríne stáli tri ženské a trhali si z rúk ďalekohľad. Veru bol som zvedavý, čo to tam je také zaujímavé. Prišiel som k nim, pekne som pozdravil, odpovedali mi po francúzsky. Pomocou rúk a nôh som im vysvetlil, aby mi požičali ten ich ďalekohľad. Nedočkavo som sa pozrel hore, kam sa aj oni tak dychtivo pozerali. Videl som v diaľke, v stene troch stojaco - čupiacich horolezcov ako vypúšťajú v rade vedľa seba exkrementy. Boli to v tej dobe známi trnavskí horolezci - B.N., L.V. a A.S. A tak sa príbeh o troch horolezcoch dostal až do Francúzska.

Verte, že takéto historky sa dajú rozprávať len pri táboráku alebo na stránkach MKD. Raz pri klubovej oficiálnej oslave a to pri 100. výročí českého horolezectva na Sedmihorkách sme pokazili dosť škrobenú a veľmi "slušnú" oficiálnosť podobnými "prúpovídkami".

November 2001, Celo Radványi

Vysvetlivky skratiek použitých v článku:

Meno do encyklopédie
Nemeš Eugen, JUDr. /alias Bubo/ - 25.12.1921

Zakladateľ trnavského horolezectva sa dožil v decembri 2001 80 rokov. K lezeniu sa dostal ako študent. Svoje prvé kroky na skale si vyskúšal na Havranici pri Smoleniciach. Tu vyliezol prvé cesty bez lana i skúseností. Tak isto liezol i na Ostrom Kameni a Čiernej skale. S priateľmi chodil trampovať do prírody v "cowboyských klobúkoch" kockových košeliach so šatkou na krku a s gitarou. Že hrali dobre svedčí, že boli pozývaní nielen k táborovým ohňom, ale i na horolezecké zrazy v širokom okolí. Hranie mu vydržalo dodnes.

Prvý dotyk s tatranskou skalou mal v roku 1940, keď s priateľmi vyliezli od sedla Váh na Vysokú /bez lana/. Prvé lano im uplietol povrazník v Trnave na objednávku z konope pre roľníkov. Pyšný na prvé "horolezecké lano" začali podnikať náročnejšie lezecké túry. Na podnet Buba sa 10.11.1946 zišlo 11 mladých Trnavčanov s úmyslom oficiálne založiť horolezecký oddiel. Za predsedu bol zvolený Bubo Nemeš, ktorý vo funkcii vydržal presne 50 rokov. Žiadosť trnavského oddielu o prijatie do horolezeckého spolku IAMES im v roku 1947 zamietli s odôvodnením, že členovia nemajú základný horolezecký výcvik. Na "divoko" liezli až do roku 1950, kedy sa stali členmi hor.zväzu. V roku 1949 sa stal Bubo cvičiteľom horolezectva a v roku 1952 spolu s Lacom Vitekom a J. Dostálom sa dostali do širšieho kádra slovenskej reprezentácie. Zlé materiálové vybavenie si vylepšili až po zaevidovaní v hor. spolku IAMES. Zo zrušených vojenských skladov dostal oddiel 10 párov mačiek, 20 čakanov, 20 horských kladív a ďalšie veci. Nebolo to vybavenie, aké poznáme dnes, ale vďaka elánu a ctižiadostivosti sa dostali medzi popredných lezcov svojej doby.

Počas svojho pôsobenia urobil Bubo vo Vysokých Tatrách vyše 220 výstupov, z toho 75 v zime. Urobil 12 prvovýstupov. Do zahraničia sa dostal iba dvakrát. V roku 1963 do Julských Álp /Škrlatica, Triglav/ a v roku 1979 do Rakúska na Grossglockner a Dachstein. O to viac navštevoval Vysoké Tatry. V oddieli ako cvičiteľ vychovával ďalších nadšencov pre horolezectvo. V roku 1959 sa stal cvičiteľom 1.triedy.

Bol jedným z troch trnavských horolezcov, ktorí v roku 1962 prešli hlavný hrebeň Vysokých Tatier. Okrem toho bol zakladateľom hrebeňových prechodov ďalších pohorí: Západné Tatry, Nízke Tatry, Rudohorie, Malá a Veľká Fatra a ďalšie. Založil tradíciu horolezeckých zrazov v Trnave - známe husacie hody. Aktívne organizoval prvých desať ročníkov Trnavskej stovky. Zorganizoval interné vydanie horolezeckého sprievodcu po miestnych cvičných skalách, ktorý vyšiel v roku 1981. Podieľal sa na vydaní buletinu pri 40. a 50. výročí vzniku hor.oddielu. Taktiež pri vydaní jubilejných buletinov k 5. a 10. ročníku Trnavskej stovky.

Prešiel viacerými funkciami, bol predsedom Slov.horolezeckého zväzu pri SÚV ČSZTV v Bratislave v r. 1957 - 1960. V rokoch 1961 - 1962 predsedom krajského hor. zväzu.

Za aktívnu činnosť mu boli udelené tieto vyznamenania:

- 2x zlatý odznak IAMESu, titul "Vzorný cvičiteľ", pamätnú medailu k 50.výročiu založenia, Čestné uznanie ČSZTV a Verejné uznanie I. a II. a III.stupňa. Ku koncu svojej kariery dostal čestné členstvo v IAMESe.

Na záver nám zostáva poďakovať tomuto nestorovi trnavského horolezectva za jeho celoživotnú prácu pri založení, udržaní a vývoji horolezectva v Trnave. Prajeme mu, aby jeho elán vydržal i v tomto tisícročí a želáme mu ešte veľa krásnych dní na horách uprostred svojich známych horolezcov ako i v partii hudobníkov, čo bola a je jeho ďalšia veľká láska, ktorá mu vydržala dodnes.

November 2001, Ján Trubač
súčasný predseda horolezeckého klubu
/následovník a pokračovateľ E.Nemeša/

Na Nový rok, do nového tisíciletí první krok
a na Tři krále o 100 km dále

Je noc před svátkem Tří králů. Zbytky tajícího sněhu na polích kolem silnic mezi Lanškrounem a Českou Třebovou odrážejí světlo a tak není zas úplná tma. Novoroční či tříkrálovou idylku však zcela kazí pro toto období netypické počasí. Rozpršelo se a teď už hustě leje. Je však relatívně teplo, slabě nad nulou, takže voda na cestách nenamŕza a tvoří jen stálou čvachtandu...

Radost z toho nemáme. Patříme totiž ke skupině turistů, která se vydala na tradiční novoroční stovku. Ke slovu přicházejí pláštěnky. Záda a rukávy chrání, ale na nohy z ní kape voda a ta prosakuje přes šustáky do tepláků a ty se lepí na nohy, těžknou a chladí. Zkřehlé prsty na rukou také není kde ohřát, rukavice provlhlé a v kapsách od pláštěnky mám studánky dešťové vody... Zatracená mizérie, spílame v duchu a uvažujeme jak by bylo dobře v suchu a teple... a zase čvách do další kaluže a z kapuce kape na nos. Romantika zimní noci jakoby uplavala s deštěm a my se těšíme do cíle nočního okruhu se záměrem nejdřívě důkladně osušit oblečení a pak teprve se vydat na denní část. Tam rozvěšujeme svršky po radiátorech, dávame si teplé občerstvení, čaj i "panáčka" na zahřátí. Na den plánujeme využít nabídky ze změn trasy. Uvažujeme přejít přes Moravskou Třebovou, Městečko Trnávku a dál k hradu Bouzov a pak k Mohelnici či Litovli na vlak... Prohlížíme mapu a upřesňujeme trasu. Panuje zde dobrá přátelská nálada, jak už mezi turisty býva a my se chystáme ještě za tmy vyrazit dál... Mezitím déšť ustáva...

Oblékáme aspoň částečně suché oblečení. Je to příjemné, vždyť při příchodu z noční trasy jsme ho mohli ždímat. Je síce ještě tma, ale my vyrážíme dál. Trasa je dlouhá, terén rozmoklý, hůře schůdný a rozednívá se dosti pozdě. Zatím neprší, ale abychom to počasí nepřechválili, brzy zase střídavě poprchá aleje. Asi abych netáhla tu pláštěnku zbytečne.

Čvachtáme po silnici. Polní cesty jsou hluboce rozblácené a promáčené. Až před Kozovem zkoušíme kamenitou zpevněnou cestu. Rozbředlý sníh na ní se boří a podkluzuje a jde to pomalu. Na Bouzov volíme přechod lesem zelenou značkou. Zprvu vede lesními cestami, ale sestup do údolí pěšinkami ve skalním hřbitku je obtížný a nebezpečný. Klouže to a zachytit se není kde, pod námi strmý sráz. Pomaloučky postup "co noha nohu mine" nás zdržuje, ale nelze jinak. Konečně dole. Zbýva už jen výstup na hrad Bouzov, jehož červené špicaté věžičky už vidíme jako vystřižené z pohádky. Působí krásně romanticky. Skoro čekáme, že se tu objeví rytíři na koních a třeba i nějaká přincezna. Přicházíme parkem k hradu. Je otevřen i nyní mimo sezónu. Líbi se nám tu, ale musíme jít dál. Čas je neúprosný. Scházíme dolů a na náměstí si dávame oběd ze zásob z batohu. Je tu sezení s vyhlídkou na hrad. Posilnění se zvedáme a jdeme dolů. Ještě párkrát se otočíme a vidíme, jak nám siluety věží hradu zcela mizí v mlžném oparu. Konstatujeme, že i za tohoto nevlídneho počasí tu bylo krásně. Cesta nás vede přes Loštice, městečko známe výrobou tradičných olomouckych tvarůžků. Po nich se nesháníme, už jsme se najedli. Jdeme dál do Moravičan na vlak. Procházíme typickou hanáckou obcí s širokou rovinatou návsí a kostelem mimo náves až k hlavní trati. Kupujeme jízdenky.

Máme tentokrát štěstí. Přijíždí vlak, který už tu neměl být, má menší zpoždění. Urýchleně nastupujeme a teprve cestou domů utřiďujeme dojmy.

Jsme rádi, že jsme trasu zvládli, počasí se trošku umoudřilo a my jsme tak turisticky zahájili novou turistickou sezónu a pevně doufáme, že na ty další trasy už bude počasí příznivější než dnes. /Ostatně, tak zlé to nebylo, kdyby byla zem zmrzlá a déšť namrzal na ledovku, tak by to bylo spíš o přizabití. Takhle to bylo spíš o rozmáčení... Ale stejně v lednu by snad mělo spíše sněžit, nemyslíte, tak snad příště./

Tak jsme si aspoň zanotovali:

"My tři králové jdeme k Vám,
štěstí zdraví vinšujeme Vám,
štěstí zdraví, dlouhá léta,
došli jsme sem dost z daleka.
Z Lanškrouna je cesta naše,
ze sněhu zbyla mokrá kaše.
Prší, prší, jen se leje ...
kam dál turisté, kam půjdeme ...

Únor 2000 - Zděnka Tvrdá

CHRÁNENÁ PRÍRODNÁ PAMIATKA
Devínska hradná skala

Predpis: nariadenie NV hlavného mesta Bratislavy zo dňa 6.marca 1985 o vyhlásení chránenej prírodnej pamiatky
Rozloha: 1,70 ha
Poloha: hlavné mesto SSR Bratislava, obvod IV.
Katastrálne územie: Devín

Chránená prírodná pamiatka Devínska hradná skala je jediná na území Malých Karpát. Objekt tvorí vápencové bralo nad sútokom Dunaja a rieky Moravy, v minulosti intenzívne využívané pre športové aktivity. Na jeho temeni sa nachádza ruina Devínskeho hradu, ku ktorej sa viažu stáročné tradície slovenského národa od čias Veľkej Moravy cez obdobie národného uvedomenia až po dnešnú dobu.

Chránená prírodná pamiatka je živý alebo neživý prírodný výtvor, ktorý je súčasne dokladom vývoja ľudskej spoločnosti, respektíve pripomína určitú udalosť našej histórie.

- - -

Touto poslednou časťu sme skončili uvádzanie všetkých známych a chránených lokalít na území Malých Karpát. Postupne sme si predstavili všetkých 17 štátnych prírodných rezervácií, 8 chránených nálezísk, 10 chránených prírodných výtvorov a jednu chránenú prírodnú pamiatku. Boli však spracované ešte ďalšie návrhy na vyhlásenie MCHÚ, ktoré mali byť v rámci "Projektu budovania siete chránených území SSR do roku 2000 dobudované". /Projekt bol schválený uznesením vlády SSR č.98 zo dňa 1.apríla 1981/. Mali a dokonca aj na niektorých nových mapách v mierke 1:50 000 sú viaceré už aj vyznačené. Ako napríklad Malá pec, Ľahký kameň, Všivavec, Bukovina, Nové pole, Zlatá studnička, Jurské jazero a rad ďalších.

Doteraz však neboli odsúhlasené, zverejnené a registrované v Zbierke zákonov. Podľa súčasnej situácie aj dlho nebudú.

December 2001, Peter Minárik

Budeme mať nový klasifikačný poriadok

Nie je žiadnou novinkou vo svetovej literatúre, že dvaja autori napíšu jeden román, či to už boli bratia Goncourtovci, známejší tvorbou, ale skôr literárnou cenou, ktorá sa od roku 1903 každoročne udeľuje a je nazývaná ich menom. Menej známi sú autori románu "Mať Pečora", Golubkovová - Leontiev. O to známejšia je dvojica humoristov satirikov I.Ilf - V.Petrov /Dvanásť stoličiek, Zlaté teľa/, ktorých románový hrdina Ostap Bender, ideový bojovník za platidlá, by sa nestratil ani v dnešnej dobe. Keď už dieru do svetovej literatúry neurobíme, tak budeme aspoň prvou autorskou dvojicou v MKD. Nebola to ale snaha po originalite, výnimočnosti, ktorá nás na túto myšlienku priviedla. Skôr by som povedal, že to bola "lenivosť" a vzájomné ponúkanie sa, kto má tento článok napísať. Keďže k dohode nedošlo, rozhodli sme sa, že tento článok napíšeme spoločne, rukou nedeliteľnou. Záhadou nám však bolo, akou metódou tieto dvojice pracovali a písali? Ako sa delili o honorár a autorské práva? U Goncourtovcov sme si povedali, no sú to bratia, dajako sa s tou prácou i s peniazmi podelia. Štýl práce aj ďalšej dvojice nám bol pomerne jasný, najmä po prečítaní predhovoru k ich knihe "Mať Pečora", kde sme sa dozvedeli, že Maremiana Romanovna bola v minulosti negramotná kolchozníčka, "ale umelecké nadanie pracujúceho ľudu nemohli ubiť ani storočia nevoľníckych nútených prác" a Nikolaj Pavlovič písal pre okresnú tlač básne, črty, poviedky. Priam ideálne predpoklady a ideálna dvojica pre zápis do zlatého fondu svetovej literatúry. Tu sme sa nevedeli dohodnúť, kto prevezme rolu kolchozníčky a kto "pisáteľa". Ako to písali a dobre písali Ilf a Petrov, nám ale zostalo záhadou.

Nuž boli sme nútení vymyslieť si svoj štýl písania vo dvojici. Prvý pokus, že jeden bude písať iba slová s mäkkým i a druhý iba s tvrdým, mal výhodu v tom, že urobíme v texte menej hrubiek. Jeden sa dobre "naučý vibrané slová" a druhý zistí, ktoré sú to mäkké hlásky, po ktorých sa píše vraj iba mäkké i. Bolo to veľmi pragmatické, ale málo zrozumiteľné. Tak nám neostávalo nič iné ako vymyslieť iný systém spoločnej "tvorby":

Nuž a tu je naše spoločné dielo:

/1./ Od 1.1.2000 platí nový klasifikačný poriadok /ďalej len NKP/ pre výkonnostnú turistiku.
/2./ V posledných mesiacoch je medzi turistami veľmi pertraktovaný klasifikačný poriadok.

/3./ Značné zmeny boli prevedené aj pre pešiu turistiku.
/4./ Nový klasifikačný poriadok /NKP/ platný od 1.1.2000 vzbudil veľkú nevôľu medzi aktívnou turistickou verejnosťou.

/5./ Nechceme posudzovať tento dokument.
/6./ Veľmi necitlivé a nekompetentné zásahy do klasifikačného poriadku spôsobili, že je nerealizovateľný v turistickej praxi.

/7./ Faktom ale je, že od platnosti tohto dokumentu do dnešného dňa sa nepodarilo ani jednému turistovi, ani na jednom pochode splniť podmienky stanovené klasifikačným poriadkom pre DP.
/8./ Už od termínu platnosti NKP sa objavili vážne výhrady a pripomienky k tomuto nevydarenému dokumentu.

/9./ Od tohto termínu nebolo na žiadnom z veľkého množstva organizovaných DP zaznamenané úspešne absolvovanie diaľkového pochodu
/10./ Tento dokument rozprúdil aj na stránkach MKD vášnivú diskusiu.

/11./ Počas týchto takmer dvoch rokov, ani jednému turistovi sa nepodarilo prekonať nástrahy a záludnosti tohto klasifikačného poriadku.
/12./ Veľa úsilia o nápravu vynaložili aj predseda pešej sekcie mestskej organizácie KST Jindro Racek a spol.

/13./ Nepodarilo sa to ani ing.Ondrejovi Rímovi, ktorý už absolvoval Trnavskú stovku naraz oboma smermi, ani Janovi Parcerovi, ktorý prešiel mnohokrát naprieč celým Slovenskom, ani Melovi Kloknerovi a Attilovi Korčekovi, ktorí už majú prejdený "rovníkový odznak" VOPT, ani Cyrilovi Porubancovi, ktorý si zaumienil, že na vlastných nohách absolvuje všetky oficiálne značené turistické chodníčky na Slovensku.
/14./ Bol dokonca vypracovaný, diskutovaný a oponovaný nový kompletný alternatívny návrh klasifikačného poriadku.

/15./ Ani jeden z týchto veľkých turistov, medzi ktorých sa s veľkou skromnosťou sami zaraďujú aj autori /čo máme robiť/
/16./ Avšak ani po takmer dvoch rokoch úsilia o zmenu sa nič nestalo.

/17./ A to napriek tomu, že podľa NKP, v ktorom sú zavedené už aj "akciové" výpredajové výkony a na absolvovanie DP stačí už len 25 km.
/18./ Zrejme tento mierne povedané nevydarený NKP zapustil hlboké korene.

/19./ V snahe podporiť úsilie o vymazanie toľko mesačnej neúspešnosti sa rozhodla z vlastnej iniciatívy TJ Tesla Bratislava vypísať odmenu pre prvého úspešného diaľkára na Slovensku v novom tisícročí.
/20./ Preto sa dvojica dobrodruhov PhDr.Milan Kubiš a Ing.Ivan Nižnan pokúsila trochu podkopať tieto hlboko zapustené korene.

/21./ Prvému diaľkárovi, ktorý prvý presne splní podmienky absolvovania DP podľa NKP, obdrží fľašu šampanského.
/22./ Zasadnutia VV KST, pešej sekcie, ktoré sa uskutočnilo dňa 17.10.2001, sa zúčastnila aj táto dvojica.

/23./ Súťaž sa začína dňom zverejnenia tohto článku v MKD a končí dňom platnosti "súčasného" NKP.
/24./ O tejto záležitosti rokovali s Ing. Jaroslavom Šilíkom, predsedom pešej sekcie a generálnym sekretárom Dr.Ladislavom Khandlom.

/25./ Prečo hovoríme o dobe platnosti?
/26./ Rokovanie, ako sa zvykne uvádzať, prebiehalo v konštruktívnom a priateľskom ovzduší.

/27./ Preto, lebo sa nám dostali informácie, že skupina tiež turistov sa snaží presadiť na rôznych inštiutúciach zmenu tohto NKP.
/28./ Vo svojej argumentácii sme sa nezamerali ani tak na to, či DP začína už od 25 km a končí sa u 50 km, ale na nezmysly a nelogičnosti v texte NKP.

/29./ Čo im vadí?
/30./ Na konkrétnych príkladoch sme uviedli, že podmienka "minimálne" 100% uvedená v NKP je nezmyslom a ak by sme ju chceli dodržať, museli by turisti pochodovať presne podľa "tabuľky NKP" ani o km viac či menej.

/31./ Náročnosť /aj myšlienková - pochopiť čo to bolo vlastne napísané/ v tohto dokumente.
/32./ Čo je samozrejme prakticky nemožné a turistom by sa museli škrtať našľapané km v niektorej z predpísaných druhov DP.

/33./ Našťastie títo reorganizátori viac hovoria, posedávajú, rokujú a neviem čo ešte a ako činia.
/34./ Konštatovali sme, že od platnosti NKP sa ani jednému turistovi nepodarilo absolvovať DP podľa NKP.

/35./ Napriek uplynutiu dlhej doby od vystúpenia prvých revolucionárov snažiacich sa o zmenu, nepodarilo sa im ešte ani dopraviť dokument na správnu adresu.
/36./ Nikto z turistov nesplnil základnú podmienku pre DP, ktorý podľa NKP musí trvať minimálne jeden deň, t.j. 24 h.

/37./ Takže je veľká nádej, že búrlivé vody sa utíšia, revolucionári ukľudnia a my budeme ešte dlho, veľmi dlho pochodovať a tancovať podľa NKP.
/38./ Ani jednému turistovi, dokonca ani jednému "mladému" turistovi, ktorí chcú vraj šľapať v pohode, sa nepodarilo urobiť DP za minimálnych 24 h, ako to požaduje NKP.

/39./ Takže je veľká nádej, že na výhru fľašky šampanského budeme mať k dispozícii ešte dlhý čas.
/40./ Tieto a ďalšie dokumenty boli asi natoľko presvedčujúce, že nakoniec ani druhá strana nechcela veriť, že sa takéto nezmysly dostali do tak "závažného" celoslovenského dokumentu.

/41./ Prichádzajú však aj správy, že skupina oportunistov sa nechce zmieriť s týmto stavom a koná.
/42./ Treba podotknúť, že rokovanie sa uskutočňovalo "z pamäti".

/43./ Buďme optimisti a verme, že aj oni skončia ako "ostatní" a my si budeme môcť pripiť šampanským na zdravie a oslavu prvého úspešného diaľkoplaza.
/44./ Ani jedna strana totiž nemala pri sebe toto veľdielko - myslíme tým NKP.

/45./ PS. Opakujeme, že podmienkou víťazstva v našej súťaži je splnenie podmienok stanovených NKP.
/46./ Úspechu pri rokovaní možno vďačiť aj tomu, že naša strana mala dobre rozdelené úlohy pri rokovaní, doktor mal na starosti diplomaciu a spoločenskú stránku rokovania a inžinier si zobral na starosť matematicko - logistické úvahy, príklady a výpočty.

/47./ Ktorých?
/48./ Aký bol záver?

/49./ Všetkých.
/50./ Na ďalšom zasadnutí v Bratislave /7.11.2001/ aj za účasti predsedkyne klasifikačnej komisie VV KST Evy Tóthovej sa definitívne prerokuje a veríme, že aj definitívne odklepne náš návrh klasifikačného poriadku.

Spoločná veta oboch autorov:

"Turistike zdar a nezbytnej byrokracii menej"

PS.: Ak ste uvedenému textu nerozumeli, tak je potom jasné, že ani táto zvolená metóda nie je najvhodnejšia. O to väčší náš obdiv patrí dvojici Ilf - Petrov, ktorí dokázali písať zrozumiteľne, dobre a bez toho, že by bežný čitateľ spoznal, ktorí z autorov sa na ktorej časti textu podielal. Náš pokus o "svetovosť" nevyšiel. Aby nevyšiel nazmar aj náš pokus informovať vás, tak si skúste text prečítat tak, že najprv si prečítajte nepárne vety textu a potom párne a tak sa dozviete to, čo sme Vám chceli vlastne povedať.

KEĎ DVAJA ROBIA TO ISTÉ, NIE JE TO ISTÉ...

Všetky mená v článku sú pravé...

Október 2001, Milan Kubiš - Ivan Nižnan

Došlá pošta

Po prečítaní čísla 11 som zistil, že moje meno chýba v zozname turistov, ktorí splnili podmienky Malokarpatského Superdiaľkoplaza – 2001.

Chcem Vám oznámiť, že som poctivo absolvoval všetky tri pochody spolu s kamarátom Jurajom Petrášom, ktorému bol priznaný titul Superdiaľkoplaz 2001 a tým som splnil všetky podmienky na udelenie Malokarpatského Superdiaľkoplaza 2001.

Taktiež chcem oznámiť, že pochod “2x50 a dosť” som absolvoval celý a do cieľa som prišiel spoločne s Melom Kloknerom, Jánom Parcerom a s Jurajom Petrášom, s ktorým som išiel celú trasu pochodu a ktorého meno je v zozname turistov po dvoch 100 km pochodoch.

V cieli mi bol z rúk p. Ivana Nižnana odovzdaný diplom za absolvovanie 100 km pochodu, ktorý som ukázal aj Petrovi Minárikovi v cieli Orešanského botocrossu. Ak mal p. Ivan Nižnan dôvod na neuznanie mi pochodu, nemal mi odovzdať diplom a tým potvrdiť absolvovanie pochodu.

Týmto Vás žiadam o opravu údajov a priznanie Superdiaľkoplaza 2001. Morálne víťazstvo je moje a to mi nemôže nikto zobrať. Je dosť smutné, ak sa musím domáhať svojich práv aj v amatérskom športe.

Pán Ivan Nižnan, týmto Vás žiadam, aby ste sa k celej situácii vyjadril na stránkach MKD na základe akých kritérií ste niekomu pochod uznal a inému nie. Veď som nebol sám s podobným osudom.

Srdečne pozdravujem všetkých diaľkoplazov.

V Trnave, dňa 26.11.2001, František Zuščík

INFORMÁCIE

Milí diaľkoplazi a turisti!

Redakcia MKD z poverenia malokarpatských turistov vyhlasuje ďalší, v poradí už 22. ročník súťaže o titul

- Malokarpatský Diaľkoplaz -

Všeobecné podmienky plnenia:

Plnenie tohto titulu môže robiť každá osoba a to nielen organizovaný turista, ale každý, kto má záujem urobiť niečo pre svoje zdravie, má rád prírodu a chce dokázať sám sebe, že ešte za niečo stojí. Organizovanosť turistu v rôznych telovýchovných jednotách a spolkoch nie je podmienka. Jediná podmienka je iba to, že má chuť a zúčastňuje sa na diaľkových pochodoch v roku 2002 a prejde stanovený počet km.

Podrobné podmienky plnenia:

Ako sa vyvíjame my, tak sa vyvíja aj Malokarpatský diaľkoplaz. Doteraz sa každoročne zvádzali polemiky, koľko km je potrebných na to, aby sa splnil tento druh ocenenia. Splním tento rok MKD alebo budem niekde na chvoste a chýbať mi bude minimum nachodených km. Treba pripočítavať prevýšenie alebo nie? Aby sa týmto zbytočným debatám predišlo, po prediskutovaní v "pléne" sme sa rozhodli o malú "úpravu" doterajších podmienok plnenia. Týmto nechceme znehodnotiť plnenie MKD, ale otvoriť ho širšiemu množstvu turistov, ktorí nie že nemajú dobrú kondíciu, ale z rôznych pracovných, finančných či rodinných dôvodov nemajú čas sa zúčastňovať pravidelných turistických akcií, propagovaných v kalendári. Aby boli všetci uspokojení, tak sme navrhli nasledujúce kategórie:

EXTRA LIGA - 1 500 km a viac /extraligový diaľkoplaz/
1. LIGA - 1 000 km a viac /prvoligový diaľkoplaz/
2. LIGA - 500 km a viac /druholigový diaľkoplaz/

1. Každý plniteľ MKD musí počas roku 2002 prejsť najmenej 1500, 1000 km alebo 500 km, podľa druhu plnenia, na DP. DP sa môže zúčastňovať všetkých, ktoré sú organizované na Slovensku i v zahraničí.
2. Do plnenia sa započítavajú len DP, ktorých dĺžka je nad 30 km !!
3. Pozor zmena! V roku 2002 sa do plnenia nebude započítavať žiadne prevýšenie !!!
4. Pri viacdňových akciách sa započítavajú celkové km bez prevýšenia s denným priemerom už nad 25 km.
5. Na splnenie titulu "Malokarpatský diaľkoplaz" je potrebné prejsť najmenej 50% na DP v Malých Karpatoch.
6. Zosumarizovaný zoznam DP s nachodenými km je možné odovzdať na hociktorom DP koncom roku /Vianočný pochod, Silvester a pod./ alebo zaslať poštou na adresu:
   Ing.Peter Minárik, Čajkovského 40, 917 08 Trnava, prípadne na adresu elektronickej pošty: mailto:soula@elf.stuba.sk.
7. Úspešní turisti, ktorí splnia podmienky udelenia MK Diaľkoplaza, získajú zvláštne ocenenie, ktoré im bude odovzdané na diaľkovom pochode dňa 1.mája 2003 - "Kade nás nohy ešte neviedeli".
8. Vek nie je obmedzený, od 1 do 101 rokov, len keď mu to šľape...

December 2001 Peter Minárik

Turistický kalendár
"Malé Karpaty a okolie 2002" je znovu tu.

Dlhoročná tradícia zabezpečiť turistom kalendár na ďalší rok sa znovu podarila udržať aj vďaka mnohým nadšencom a sponzorom. Už na Vianočnom pochode 22.12.2001 bol znovu k dispozícii ešte "teplý" turistický kalendár na rok 2002. Kto sa k nemu na tejto akcii nedostal a ani sa mu nezasiela MKD /abonenti ho dostanú s januárovým číslom MKD/, si ho môže objednať na adrese Ing.Peter Minárik, Čajkovského 40, 917 08 Trnava. Kalendár je nepredajný. Záujemca si hradí len poštovné.

Za MKD Peter Minárik

Nová rozhľadňa na Veľkej Homoli ešte raz

Turisti, horolezci a diaľkoplazi vedzte, že 1.januára 2002 bude v Malých Karpatoch oficiálne otvorená prvá rozhľadňa po viac ako šesťdesiatich rokoch na vrchu Veľká Homola. /Použil som slovo otvorená, lebo odhalená je podľa mňa dosť sprosté./

Stavala sa priebežne počas celého roku 2001 a dokončuje sa v mesiaci november 2001. Dúfam, že keď budete čítať tieto riadky, rozhľadňa bude už v bežnom používaní !

Veľká Homola je jeden z najzaujímavejších kopcov v celých Malých Karpatoch. Svojou výškou i polohou je najvýraznejším vrchom na juhovýchodnej strane, v blízkosti Zochovej chaty a kamenného útvaru Traja Jazdci, obľúbeného cieľa mnohých i sviatočných turistov a horolezcov.

Prvá rozhľadňa bola na tomto kopci postavená už v roku 1894 a zub času ju postupne zlikvidoval. Nová rozhľadňa tak nadviaže na viac ako stosedem ročnú tradíciu organizovanej turistiky v tejto oblasti a isto sa stane veľmi vyhľadávaným vyhliadkovým miestom v tejto časti Malých Karpát. Ako už bolo povedané, rozhľadňa bude mať výšku 22 metrov a okrem základných patiek bude celá z dreva.

Najväčšiu zásluhu na jej postavení, teraz vlastne realizovaní, má zásluhu Milan Ružek, rodák z Kráľovej, teraz Bratislavčan, turista, kartograf, značkár, redaktor i návštevník Japonska či Himalájí. Vybudovanie rozhľadne zabezpečili mestský úrad Modra a Pezinok so sponzorských financií Phare, ale i s príspevkov radových občanov. Patronát nad stavbou mali primátori oboch miest, MK osvetové stredisko Pezinok, SOU lesnícke v Modre - Harmónii, Klub Slovenských Turistov, mediálnymi partnermi boli Pezinčan, Modranské zvesti, TV Pezinok, Vidiečan, Pezinsko a Krásy Slovenska.

Príspevky na rozhľadňu sa ešte stále dajú zasielať na účet:

VUB Modra, č.ú.:1376243953/0200

Oficiálne otvorenie prevádzky a oslava pri jej otvorení bude 1.januára 2002, spolu s oslavami Nového roku 2002.

Na vrchol sa dá dostať pre pohodlných zo Zochovej chaty a pre tých menej pohodlnejších z Modry po modrej turistickej značke okolo rozkradnutej Štúrovej lavičky.

Pozvánka na otvorenie rozhľadne bola dokonca aj v rádiu Regína.

November 2001, Celo Radványi

Rozhľadňa na Veľkej homoli

V roku 1894 vybudoval Modranský turistický spolok prvú rozhľadňu na Veľkej homoli. Tá časom zanikla. Milanovi Ružekovi to nedalo a rozhodol sa obnoviť rozhľadňu. Dokázal nemožné – pozháňal peniaze, zabezpečil výstavbu a rozhľadňa je už realitou. Rozhľadňa je vysoká 20 m, celá je z dreva. V roku 2002 ostáva dobudovať lavičky, prístrešky, ohnisko a vyhliadkovú ružicu.

Ďalšie informácie sú na: http://www.hory.sk/rozhladna, http://www.pezinok.sk.

Vladimír Chrapčiak

Pochodnícka liga

V susednej Českej republike sa šľape “Pochodnická liga ČR”. Plniť ju však môžu aj záujemcovia zo Slovenska a na Slovensku. Má tieto kategórie:

Extraliga: pochody 50 km a dlhšie, za kalendárny rok minimálne 1500 km
liga: pochody 30 km a dlhšie, za kalendárny rok minimálne 1000 km
2. liga: pochody 10 km a dlhšie, za kalendárny rok minimálne 500 km
Junior liga: deti a mládež do 15 rokov, za kalendárny rok minimálne 100 km

Predaj záznamníkov je do 31.3., objednať pre Slovensko je možné po hromadnej objednávke na e-mail adrese: mailto:cabalka@sky.cz, cena je 30 Sk. Po skončení kalendárneho roku zaslať do 15.1. Odmenou bude diplom a odznak.

Vladimír Chrapčiak

Európska diaľková cesta E8

Európska diaľková cesta E8 v súčasnosti začína na pobreží Severného mora pri holandskom Rotterdame, perspektívne má byť východiskom Liverpool na pobreží Írskeho mora, resp. Bolus Head v Írsku na pobreží Atlantiku. Trasa diaľkovej cesty E8 potom pokračuje cez nemecký Aachen, údolím Rýnu k Passau pri Dunaji a cez Rakúsko sa dostáva k hraničnému priechodu Berg – Bratislava, kde vchádza na slovenské územie. Diaľková cesta prechádza celým územím Slovenska od západu na východ až k Duklianskemu priesmyku, kde sa dostáva na poľské územie. Tu pokračuje cez Východné Beskydy k ukrajinskej hranici pri Ustrzyckach Górnych. Plánovaný úsek na území Ukrajiny a Rumunska ešte nie je vyznačkovaný, ale značkovanie pokračuje až na území Bulharska. Cez západné a východné Rodopy diaľková cesta pokračuje k Svilengradu na bulharsko – tureckej hranici. Podľa plánov EWV má cesta E8 končiť v Istambule, resp. v Alexandropolise pri Egejskom mori.

V roku 1989 zaviedlo EWV pre turistov, ktorí absolvovali putovanie po európskych diaľkových cestách, ocenenia vo forme odznakov a diplomov. Predpokladom získania odznaku je absolvovanie aspoň 500 km týchto ciest a to najmenej v dvoch európskych štátoch. Z toho treba minimálne 25% dĺžky absolvovať v cudzej krajine. Cena odznaku je 10 DEM. Evidenciu prekonaných vzdialeností si vedie každý záujemca samostatne. Na udelenie diplomu musí predložiť nielen absolvovanú kilometráž, ale aj časové údaje. Bližšie informácie o podmienkach získania odznaku a diplomu možno získať na ústredí KST.

Podľa “Európske diaľkové cesty na Slovensku” spracoval Vladimír Chrapčiak.

Oblastný turistický odznak Bratislava

Je programom, umožňujúcim spoznať najhodnotnejšie miesta hlavného mesta Slovenska a jeho okolia. Podmienky plnenia boli v ostatnom čase upravené. Udeľovaním odznaku bol poverený Ing.Ján Puncochář, Blagoevova 10, 851 04 Bratislava, tel.č. 02/6225 0908. Na tejto adrese je možno získať aj bližšie informácie a preukaz k plneniu odznaku.

Z Informácií KST č.16 spracoval Vladimír Chrapčiak

Rok 2002 – Medzinárodný rok hôr a Medzinárodný rok ekoturizmu

V polovici septembra 2001 sa v rakúskom St. Johane uskutočnila Európska prípravná konferencia k Medzinárodnému roku hôr a Medzinárodnému roku ekoturizmu. Na konferencii sa zúčastnili aj zástupcovia z Vysokých Tatier, kde pre obe podujatia jestvuje prípravný výbor, ktorého predsedom je Ing. Marián Šturcel, vedúci odboru prác celospoločenského významu Štátnych lesov TANAP-u.

V máji 2002 sa v kanadskom Quebecu uskutoční svetový summit ekoturizmu, na ktorý bola vlastne Európska konferencia (za účasti zástupcov z 30 krajín) prípravou.

Medzinárodný rok hôr celosvetovo zastrešuje Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).

Z Informácií KST č.16 spracoval Vladimír Chrapčiak

Vyhodnotenie za rok 2001 a plán práce značkárov v našom regióne na rok 2002

V roku 2001 plánovali a obnovili značkári v našom regióne tieto turistické chodníky:

Oblasť Považského Inovca (zodpovedný značkár Vladimír Chrapčiak):

Oblasť Malých Karpát - juh (zodpovedný značkár Milan Ružek):

Oblasť Malých Karpát - sever (zodpovedný značkár Vladimír Princ):

Spolu sa obnovilo 186,6 km, okrem toho sa na Považskom Inovci vymenilo 40 tabuliek.

V roku 2002 plánujeme obnoviť v našom regióne tieto turistické chodníky:

Oblasť Považského Inovca (zodpovedný značkár Vladimír Chrapčiak):

Oblasť Malých Karpát - juh (zodpovedný značkár Miloslav Kubla):

Oblasť Malých Karpát - sever (zodpovedný značkár Vladimír Princ):

Oblasť Malých Karpát – sever (Záhorie) :

Spolu sa plánuje obnoviť 237,5 km, na Považskom Inovci sa nanovo osadia 3 stĺpy a 1 kôl.

V roku 2001 ukončil dlhoročný (značkuje už 45 rokov a vyznačil vyše 2700 km) značkár Milan Ružek svoju činnosť ako predseda regionálneho združenia a odovzdal ”žezlo” Miloslavovi Kublovi. Milan, všetci veríme, že Ťa ešte dlho budeme stretávať v Malých Karpatoch – buď pri značkovaní alebo len tak na turistike. V roku 2002 sa obnovuje činnosť značkárov v okrese Senica a Skalica.

Značkárom pomáhajú hlavne členovia oddielov: Železničiar Bratislava – východné, Slávia Bratislava, KST Stupava, ATOM Jasl. Bohunice, Klub TDaT Trnava. Tí, ktorí chcú pomôcť pri obnove uvedených turistických chodníkov, sa môžu skontaktovať so zodpovedným značkárom a dohodnúť sa.

Podpredseda regionálneho združenia značkárov Trnava, Vladimír Chrapčiak

RADIKÁLNE ZVÝŠENIE ČLENSKÝCH PRÍSPEVKOV ČLENOV KST OD ROKU 2003

Najvyššie miesta klubu slovenských turistov (KST) sa rozhodli, že od roku 2003 radikálne zvýšia podiel členských príspevkov, ktorý sa bude odvádzať na Ústredie KST. Plánuje tak vykonať zvýšenie odvodu v priemere o 900 až 1000 % voči súčasnému stavu. V obežníku, ktorý už bol zaslaný vedeniam jednotlivých regionálnych rád a klubom turistov, navrhuje 3 varianty spôsobu určovania vyberaného poplatku, ktorý má byť schválený na Valných zhromaždeniach jednotlivých organizácií nižších stupňov už do konca februára 2002 tak, aby do 4.marca už boli na sekcii KBT (platí za bratislavskú oblasť) doručené písomné vyjadrenia k spôsobu výberu členských príspevkov. Vzhľadom k tomu, že vo všetkých 3 návrhoch pôjde o veľký zásah do peňaženiek radových turistov, ktorí sa odhodlajú pokračovať v členstve pod hlavičkou KST, v nasledovných riadkoch ponúkam čitateľom MKD úplné znenie návrhu Ústredia KST. Do valných zhromaždení oddielov je už pomerne blízo, takže odporúčam všetkým, ktorí máte úprimný záujem o zachovanie turistickej organizácie s názvom KST v ešte prijateľných finančných podmienkach aj pre normálnych "smrteľníkov", predkladaný návrh si dobre prečítať a na svojich oddielových schôdzach a zhromaždeniach dôkladne prediskutovať túto problematiku. Pre bratislavskú oblasť je stanovený termín Valného zhromaždenia KBT na 11.marca a Valné zhromaždenia jednotlivých odborov a klubov turistiky by naň mali zvoliť delegáta s rozhodujúcim hlasom. To platí aj pre ostatné regionálne rady, konkrétne organizačné záležitosti si treba overiť u vedenia svojich oddielov a klubov.

Teraz už úplné znenie návrhu ÚR KST:

Návrh na úpravu výšky a prerozdeľovania členských príspevkov KST

V prípade schválenia navrhujem danú úpravu realizovať od 1.1.2003.

Dôvody úpravy:

• posledná úprava členských príspevkov bola k 1.1.1998 - zohľadnenie inflácie za 5 rokov, čo je približne 40 až 50 %
• keďže KST má prejsť na samofinancovanie, resp. mu budú hradené len niektoré aktivity vo forme projektov, režijné náklady (základné cca 400 000 Sk, vrátane zasadnutí ÚR KST a min.činnosti sekcií cca 550 000 Sk) si musí zabezpečiť z iných zdrojov, t.j. členských príspevkov, sponzorského, nájomného a pod.
• MŠ SR požaduje, aby členský príspevok pre deti bol min. 30 Sk, ak na činnosť mládeže majú byť poskytnuté dotácie z MŠ SR (mládež nad 15 rokov 50 Sk)
• na výšku členského príspevku zo strany členov KST sú rôzne názory, napr. niektorí sú za vyššie členské, ale vyžadujú vyššie výhody (zľavy), iní, keďže tieto zľavy nemienia využívať, požadujú nižšie členské, resp. niektoré odbory dávajú svojim členom rôzne výhody a teda vyberajú v súčasnosti okrem povinného členského aj oddielové príspevky, iní, najmä malé odbory, vyberajú neúplné členské príspevky (len vo výške, ktorú musia odviesť na RR KST pri nákupe členskej známky (pre niekoľko desiatok korún sa im vraj neoplatí viesť účtovníctvo).

Návrh č.1:
Členský príspevok na kalendárny rok:

Z členských príspevkov ostáva:

• Všetci budú mať na všetko rovnaké zľavy (zatiaľ ubytovanie a nákup turistickej výstroje v niektorých predajniach).
• Zachovala sa podmienka MŠ SR.
• Pri tejto alternatíve pri zachovaní členskej základne by príjem pre ÚR KST mal ročne činiť cca 510 000 Sk (doteraz 55 000 Sk).
• Predpoklad: protesty odborov, pri zvýšení členského príspevku im ostáva menej.
• Je možné uvažovať aj o rodinnej známke.

Návrh č.2:
Členský príspevok na kalendárny rok:

Z členských príspevkov ostáva:

• Všetci budú mať rovnaké zľavy na všetko (pozri návrh 1).
• Zachovala sa podmienka MŠ SR.
• Pri tejto alternatíve pri zachovaní členskej základne by príjem pre ÚR KST mal ročne činiť cca 550 000 Sk (doteraz 55 000 Sk).
• Zvýšenie členského je veľmi drastické, u kategórií nezarábajúcich tvorí viac ako 100 %.
• Tiež je možné uvažovať aj o rodinnej známke.

Návrh č.3:

Určená výška členského príspevku by celá išla na odvod do ÚR KST. Jednotlivé RR KST by si odsúhlasili svoj vlastný "regionálny príspevok", teda členská známka by sa v jednotlivých regiónoch mohla predávať za rôznu cenu. Podobne aj jednotlivé odbory KST by si určili svoj "odborový príspevok" - noví členovia by sa mohli rozhodnúť pre vstup do odboru podľa výšky členského príspevku v odbore a podľa toho, čo im odbor KST za to poskytuje.

Základný príspevok:

• po zaplatení sa stáva členom KST, obdrží členskú známku pre príslušný rok, budú mu poskytnuté zľavy na vrcholových akciách KST a tiež na iných akciách KST, pokiaľ ich organizátor podujatia poskytuje,
• v rámci SZKT bude na akciách KST úrazovo poistený,
• pri zimnom a letnom zraze KST bude mu poskytnutá zľava na dopravu po železnici (pokiaľ ŽSR túto zľavu budú poskytovať).

Rozšírený príspevok - platí všetko ako pre základný príspevok a naviac:

• dostane zľavu na ubytovaní v zariadeniach KST, príp. i v iných zariadeniach, ktorých zoznam bude uverejňovaný v Informáciách KST (súčasťou rozšírenej známky by bola "chatová známka"),
• ak si objedná časopis Krásy Slovenska priamo na KST, bude ho dostávať so zľavou (predpoklad 3 cien časopisu - normálna v stánku, resp. pri predplatení v iných organizáciách, predplatené v KST a predplatené v KST so zakúpenou rozšírenou známkou KST),
• pri zakúpení rozšírenej známky KST a objednaní časopisu Krásy Slovenska priamo v KST mu budú zdarma 6x ročne (spolu s Krásami) zasielané Informácie KST,
• uvážiť aj zľavy na nákupe výstroja,
• zdarma dostane známku NFI.

Výška základného členského príspevku pre všetkých je 20 Sk (celé ide na ÚR KST), k tomu si RR KST a odbor KST podľa uváženia odsúhlasia svoj členský príspevok.

Výška rozšíreného členského príspevku:

Aj tu platí - celá výška členského ide pre ÚR KST, k tomu si RR KST a odbor KST odsúhlasia podľa zváženia svoj členský príspevok.

Pri predpoklade, že až 2/3 členov sa rozhodne platiť len základný príspevok a ostatní príspevok rozšírený, príjem pre ÚR KST za rok by bol cca 780 000 Sk. Pri predpoklade zvýšených nákladov na Krásy Slovenska (zľava - pre 1000 členov x 30 Sk = 30 000 Sk) a nákladov na Informácie KST (1000 členov x 18 Sk = 18 000 Sk) by ÚR KST ostalo cca 730 000 Sk na režijné náklady.

Tento systém je maximálne demokratický, každému členovi umožňuje sa rozhodnúť, aké výhody chce od KST a čo za to chce zaplatiť. Podobne aj RR KST a odbory KST si môžu rozhodnúť, čo od členov budú požadovať a čo im za to poskytnú. V úplne extrémnom prípade, ak všetci sa rozhodnú len pre základnú známku, príjem ÚR KST by bol cca 400 000 Sk.

Spracovala a na ÚR KST predložila 8.12.2001 Ing.Eva Škutová, podpredseda

pre MKD pripravil Pavol Šoula

KALENDÁR

február 2002:

2.2.2002 DOROTA 21.ročník
(sobota) TJ Iskra Matador Bratislava

Trasa: 40 km/700 m
Koliba - Kamzík - Panova lúka - Svätý vrch - Košarisko - Biely Kameň - Biely Kríž - Kamzík - Koliba
Štart: Bratislava-Koliba, konečná MHD č.203, 7.00 - 8.00 h
Vedúci: Štefan Sládeček, Haanova 44, 851 04 Bratislava

9.2.2002 ZIMNÝ PRECHOD - ČIERNOU SKALOU 17.ročník
(sobota) Klub TD a T Trnava

Trasy: 35 km/950 m, 15 km/450 m
35 km: Smolenice - Jahodník - Polámané - Čierna skala - Monrepos - Klokoč - Sklená Huta - Zabité - Majdán - Lošonec
Štart: Smolenice, obecný úrad, 7.15 - 8.45 h
Cieľ: Lošonec, reštaurácia, do 17.00 h
Vedúci: Ing.Minárik Peter, tel: 033/5521 056

Trasa: pešo, lyže - trasa ľubovoľná
Stretnutie na vrchole s udelením pamätných listov medzi 12.30 - 13.30 h
Vedúci: RNDr.Štefan Nagy, Radničné nám. 379/18, 929 01 Dunajská Streda
tel.d.: 031/552 9567, tel.z.: 02/4552 2063,
e-mail: viadanubia@globtelnet.sk

15. - 17.2.2002 OKRESNÝ ZIMNÝ ZRAZ TURISTOV NA ROZBEHOCH 39.ročník
(piatok - nedeľa) KST Senica

Trasa: sobota: 25 km
Štart: sobota: Rozbehy, chata SNP, 9.30 h
Vedúci: Ľudovít Vrla, Moyzesova 791, 905 01 Senica,
tel.d.: 034/651 3903, tel.z.: 034/651 3051

23.2.2002 VÝROČIE MKŠK 19.ročník
(sobota) Malé Karpaty Športový klub Modra

Trasa: pešo, lyže: 15 km/400 m
Modra - Štúrova lavička - Veľká Homola - Traja Jazdci - Zochova chata
Štart: Modra, kino, 9.00 h
Cieľ: Traja Jazdci, 12.00 - 13.00 h
Vedúci: Peter Walter, Vajanského 11/13, 900 01 Modra
tel.d.: 033/647 5018, tel.z.: 0907/373 781, e-mail: mksk-kukla@nextra.sk

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.mkd.sk/.