MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

január 2004

 

Povzdych lesa
PÚTNIKU !!!

ktorý ideš okolo, nezdvihni na mňa ruku, lebo som:
- teplo tvojho domova počas zimných nocí,
- strechou tvojho prístrešia
- kde sa uchýliš pred páliacim slnkom
- a ovocie moje uhasí tvoj smäd
- trám čo drží tvoj dom,
- stôl na ktorom jedávaš
- posteľ v ktorej si odpočinieš
- doska z ktorej si postavíš čln
- dvere tvojho domu
- drevo tvojej kolísky a na konciec i rakvy

PÚTNIKU !!!

ktorý kráčaš okolo mňa, vyslyš moju prosbu

NENIČ MA !

Diaľkoplaz v POKUŠENÍ

Milovníci diaľkových pochodov, ktorí majú navyše radi aj vedomostné súťaže, mali nedávno výnimočnú možnosť stretnúť na vlnách televízie Markíza propagáciu nielen vedomostí, ale aj diaľkového pochodu Trnavská stovka. Svojrázny diaľkoplaz, Jožo Rosina z Trnavy, totiž vo vedomostnej súťaži propagoval nielen seba, ale aj turistiku, diaľkové pochody a konkrétne T-100. Nedalo nám, aby sme sa ho pri tejto príležitosti nespýtali niekoľkými otázkami na okolnosti súvisiace s jeho štartom v televíznej relácii “Pokušenie”. Jeho osobné odpovede sú teda autentické a dýcha z nich nefalšovaná atmosféra okamžitých osobných názorov, postrehov i skúseností.

M.D.: Pomohli ti skúsenosti a vedomosti z turistiky pri absolvovaní tejto súťaže? Ako?

J.R.: V prvom rade sa mi zišla trpezlivosť, ktorú som si vypestoval za dlhé roky pri diaľkových pochodoch. Súťaž totiž začala dopoludnia, ja som bol zaradený až do tretej trojice. Tá prišla na rad až odpoludnia. Celý čas som sa prechádzal po dlhých chodbách Kultúrneho domu v Dúbravke, kde sa súťaž nakrúcala, ako tiger v klietke. Nachodil som tam kilometre. Pretože som pokračoval v súťaži aj vo štvrtej trojici, strávil som celý deň na nohách. A to by bolo pre netrénovaného vylúčené!

M.D.: A čo vedomosti?

J.R.: Cestovanie a turistika ma vždy zaujímali. Kde som nebol, o tom som si aspoň niečo prečítal. Tak som uhádol vďaka týmto skutočnostiam otázky o hlavných mestách štátov, zemepisné názvy s menami svätých a vo finále som zasa spoznal na obrázkoch Západné Tatry – Roháče, Pisu, Valdštejnské záhrady v Prahe a chrámový komplex Metera v Grécku.

M.D.: Tí, čo sledovali súťaž,vedia, že vedomosti o Grécku a najmä o gréckej mytológii ti veľmi pomohli k celkovému víťazstvu. Ako si sa k týmto vedomostiam dopracoval?

J.R.: V detstve na mňa hlboko zapôsobila kniha od Vojtecha Zamarovského “Objavenie Tróje”. Po jej prečítaní nasledovali všetky ostatné Zamarovského knihy a tiež Staré grécke báje. No a v škole patril dejepis vždy k mojim obľúbeným predmetom, najmä však dejiny staroveku.

M.D.: Logicky by teraz mala asi nasledovať nejaká turisticko – poznávacia výprava do Grécka. Chystáš sa?

J.R.: Už dávno túžim navštíviť Grécko, ale zatiaľ sa mi to nepodarilo. Teraz však ihneď po Novom roku idem obísť cestovné kancelárie a prihlásiť sa na zájazd do Grécka. Ak bude zdravie slúžiť, vybral by som sa tam v apríli alebo v máji. To, aby som stihol termín Trnavskej stovky!

M.D.: Aký pocit si mal, keď si hovoril o svojich záľubách, pochválil si sa absolvovaním 21 Trnavských stoviek a moderátor Ťa odmenil vyhlásením, že “to si skutočne zasluhuje uznanie”?

J.R.: Vtedy som nemal nijaký pocit, ale keď som o desať dní pozeral súťaž doma v televízii, zistil som, že to bolo pekné a bol som rád, že som to tak pekne opísal – čo to T-100 je a kadiaľ vedie.

M.D.: Prečo si nehovoril najprv o bedmintone, ktorý je tiež tvojou celoživotnou vášňou?

J.R.: Tam pred kamerami, pod 40 stupňovými páliacimi reflektormi, nemáš čas rozmýšľať dlho, čo budeš hovoriť. Najprv ma napadla turistika a moderátor sa pýtal na ňu. V druhej časti súťaže už bolo viac času, tam som si dovolil hovoriť aj o bedmintone.

M.D.: Všetci videli, že si vyhral zaujímavú sumu. Uvažuješ, že by si nejako podporil aj KST v Trnave, kde si takpovediac “adoptívnym členom” alebo Malokarpatského Diaľkoplaza, ktorého si čitateľom?

J.R.: V prvom rade – ešte som nedostal ani korunu, výhru mi majú zaslať do šiestich týždňov od nahrávky. Samozrejme, keď budem peniaze mať, využijem ich aj na svoje záľuby a turistika je jednou z nich! Podrobnosti dohodnem s kompetentnými priateľmi v príslušných zariadeniach! (Smiech) ...

Trnava, 9.12.2003, zhováral sa: Edo Krištofovič

Oslavy "alá Slovákia"

V sobotu 20.9.2003 bol krásny slnečný deň. Viac letný ako jesenný. Po pokojnej noci na Trangoške som už ako turista - dôchodca využil po prvýkrát vo svojom živote zľavu na cestovnom a vyviezol sa sedačkou na Kosodrevinu. Modrá značka k Chate pod Ďumbierom je v pohode. Obloha bez obláčika, krásne výhľady, pozvoľné stúpanie a také vzácne ticho. Keď však prídem na priestranstvo pred chatou, je tam už veselo. Ticho vystriedajú veselé tóny slovenských ľudoviek. Kapela stredoslovákov v rázovitých krojoch vyniesla svoje hudobno - pracovné nástroje až sem do týchto výšok a nôtila do tanca i na počúvanie.

Pivo sa neúnavne čapovalo a v miestnom bufete bol ozaj široký výber jedál, takže nebolo treba ani otvoriť ruscak. Ceny boli primerané tomu, že všetko sem treba vyniesť na chrbátoch. O 11-tej hodine vystúpili na terasu nad vchodom slovenské turistické celebrity a oslava 75 rokov "života" chaty sa začala.

Na úvod z ostra a vesela zahral zdatný gajdoš. Potom už jednotliví rečníci pospomínali na svoje stretnutia na chate i s chatou. Nezabudli pripomenúť známy fakt, že chata podľa politickej konštelácie mala raz názov "Chata kpt.M.R.Štefánika, potom zas ju červení premenovali na "Chatu hrdinov SNP", neskôr to bola iba "Chata pod Ďumbierom", aby sa nakoniec vrátila k pôvodnému názvu.

Ja, ako zvyčajne, som hľadal, čo KST /Klub Slovenských Turistov/ pripravil pre túto slávnostnú chvíľu. Niečo, čo by účastníkom i po rokoch pripomínalo dnešný deň. Snáď Pamätný list, medailu, pohľadnicu či pamätnú pečiatku, nebodaj plaketu, odznak???

Oslovil som staršieho pána, ktorý zvieral v rukách nejaké papiere. Odzbrojil ma tým, že sú to oxeroxované "Krásy Slovenska" z roku 1928, kde sa píše o otvorení chaty. Materiály sú. Ale určené iba pre seniorov "Horskej služby". Skúsil som to ešte pri bufetovom okienku, ale ani tam nemali nič, čo by súviselo s oslavou. Vlastne mali... Starú zodratú pečiatku, ktorá ovšem nemohla splniť svoj účel, lebo "poduška" na namočenie pečiatky bola suchá ako celý rok 2003, takže kto chcel napriek všetkému niečo opečiatkovať, musel na nej najprv rozotrieť napríklad pľuvanec.

Znechutený nad tým, že niekto z ústredia KST považoval za najdôležitejšiu činnosť vyniesť svoj vážený zadok do vysokohorského prostredia a "odfajknúť" si akciu či nebodaj služobnú cestu, som sa pobral ďalej. Veď slnko tak krásne svietilo, nikde ani obláčika a veď predsa tu sa ešte riadia starým heslom "hory patria pracujúcim"!

P.S.

Kto si chce prečítať aká to bola vydarená a krásna akcia a čo všetko bolo urobené pre jej úspech, nech si prečíta Krásy Slovenska č.5.- 6. 2003

S pozdravom Váš Ivan Košický

Siahnem, vytiahnem a čítam...
Slovenský turista 1/1989 /15.výročie/

Malokarpatský diaľkoplaz

Stalo sa už tradíciou a to tradíciou veľmi peknou a zaujímavou, že každoročne v oblasti Malých Karpát prebieha na záver letnej turistickej sezóny podujatie "Malokarpatský Diaľkoplaz". Toto podujatie vzniklo v roku 1979 z iniciatívy OT TJ Vinohrady Bratislava. Neskoršie štafetu organizovania akcie prebral OT TJ Štart VD Bratislava a v súčasnosti sa podujatie organizuje pod patronátom OT TJ Slávia Ekonóm Bratislava a Komisie PaVHT ZT MV ČSZTV v Bratislave. Podujatie zohľadňuje špecifiká pohoria Malých Karpát a je zamerané na propagáciu malokarpatských prírodných krás a kultúrno - poznávaciu činnosť v oblasti Malých Karpát. Každoročne sa v cieli turistického pochodu Adela, ktorý sa koná vždy prvú decembrovú nedeľu, slávnostne vyhodnocujú najlepší a najaktívnejší malokarpatskí turisti, hodnotí sa organizácia a vydarenosť akcií v Malých Karpatoch, prebiehajú besedy a stretnutia turistov z celého Slovenska, plánujú a organizujú sa turistické akcie na nasledujúci rok. Prínosom pre malokarpatskú turistiku je koordinácia akcií turistov z Bratislavy, Bratislavy - vidieka a z Trnavy.

Podmienky získania titulu "Malokarpatský diaľkoplaz 1989":

Titul Malokarpatský diaľkoplaz 1989 môže dosiahnuť každý, kto v roku 1989 absolvuje na diaľkových pochodoch organizovaných a propagovaných ČSZTV minimálne 100 km.

Podmienky sú:

- z celkového množstva absolvovaných km je nutné absolvovať 800 km /bez prevýšenia/ v oblasti Malých Karpát,

- účasť na akciách si dať potvrdiť usporiadateľom do záznamníka VOPT /ako potvrdenie sa uznáva aj diplom z akcie/,

- potvrdenie a účasti predložiť v cieli TP ADELA 3.12.1989 alebo zaslať na adresu Ing. Ivan Klinec, Haburská 27, 821 01 Bratislava do 31.12.1989.

Úspešní účastníci, ktorí splnia uvedené podmienky, získajú osobitný diplom Malokarpatský diaľkoplaz so zaujímavým suvenírom.

Titul Malokarpatský Diaľkoplaz sa v osobitných prípadoch udeľuje aj pri nesplnení uvedených podmienok, a to ako ocenenie za zvláštne zásluhy pri organizovaní a propagácii malokarpatskej turistiky a prírodných krás pohoria Malé Karpaty.

Bratislava - január 1989, Ing.Ivan Klinec

Dodatok redakcie:

Žiaľ, jeden v tej dobe z aktívnych "prevádzkovateľov" MKD Ing.Klinec sa po tom revolučnom roku z turistiky úplne vytratil a je stratený dodnes.

Poďme spolu na Energiju
Autor už totiž menej píše a zato viac spomína...

Máte záujem a energiu na to, aby ste vystúpili na Energiju?

Ak áno, vydajme sa spolu na tento fantastický päťtisícový vrchol v centrálnej časti Fanských hôr, ktoré dnes (pozn. autora: článok je z r. 1988) nesporne patria k najvyhľadávanejším miestam pôsobenia našich vysokohorských turistov a horolezcov.

Čím vlastne Fanské hory priťahujú svojich návštevníkov? Sú to vrchy, ktoré sa vyznačujú mimoriadne stabilným slnečným počasím, ľahkou dostupnosťou vysokých štítov, dobrým prístupom z neďalekých východísk a neveľkou rozlohou, ktorá umožňuje počas troch týždňov spoznať väčšinu najzaujímavejších lokalít.

Pochopiteľne si treba uvedomiť, že mnohé z týchto predností posudzujeme so zreteľom na ruské podmienky. Vzdialenosti i prevýšenia sú väčšie než tie, na ktoré sme zvyknutí napríklad z Vysokých Tatier. Pri príprave musíme tiež počítať s tým, že počas výstupu na najvyššie vrcholy sa pohybujeme po ľadovci. Mačky a cepín patria k samozrejmej výbave návštevníka Fanských hôr. Značne zvetralá skala by mala byť dostatočnou výstrahou aj pre zarytých odporcov nosenia prilby a dobré služby poskytuje aj lano.

Napriek tomu, že Fanské hory patria k civilizovaným pohoriam a stretnutie so skupinkou turistov nie je výnimkou, sú prakticky bez akejkoľvek chaty a možnosti doplnenia a zakúpenia si tých najzákladnejších potravín.

Podobne aj pomoc v prípade nehody je vzhľadom na väčšie vzdialenosti a možnosti horskej služby značne problematická. Tieto skutočnosti si treba uvedomiť skôr než sa vyberieme do hôr a vytýčime si program akcie.

Skôr ako sa vyberieme na Energiju, zopakujeme si trochu zemepis. Fanské hory sa nachádzajú na území Tadžikistanu, zovreté medzi dvomi horskými chrbátmi - Zeravšanským na severe a Gissarským na juhu. Patria do skupiny pohorí Pamiro - Altaj. Najlepším východiskom je Samarkand /Uzbecká republika/, menej vhodné je začínať napríklad v Dušanbe, nakoľko treba prekonať sedlo Anzob, ktoré sa nachádza vo výške 3372 m n.m., cez ktoré vedie prašná cesta.

Výstup na Energiju sa začína od jazera Boľšoje Allo vo výške 3140 m, ktoré sa nachádza v ústí doliny Levyj Zindon alebo od Mútnych jazier vo výške 3490 m v údolí rieky Čapdara. Obe trasy sa stretávajú v sedle Čimtarga 4600 m, ktoré oddeľuje Energiju od najvyššieho vrchu pohoria Čimtargy 5487 m n.m. Energija 5113 m n.m. patrí k nižším päťtisícovkám, ktorých je vo Fanských horách jedenásť. Vzhľadom na centrálnu polohu je výborným výhliadkovým bodom.

Náš tábor stojí pod mohutnou SZ stenou Fagitaru. Pred dvomi dňami sme sem vystúpili od Alaudinských jazier, 2700 m n.m., odkiaľ sme podnikli dve aklimatizačné túry. Tábor je vzdialený asi 10 minút cesty od Mútnych jazier, ktoré ležia za neveľkým valom. V úžľabine je úzke koryto potoka, ktorý steká z ľadovca pod sedlom Kaznok cez sutinový a zemitý svah, ktorý je v ustavičnom pohybe. Voda je kalná a ráno aj zamrznutá, preto po ňu chodíme povyše táboriska. Napriek tomu si musíme zvykať na škrípanie piesku medzi zubami.

Dopoludnia oddychujeme. Včera sme absolvovali svoj päťtisícový krst na Zamku 5070 m n.m., ktorý sme spestrili výstupom na neďaleký Pajchamber 4958 m n.m. Vďaka postupnej aklimatizácii sa cítime všetci dobre. Zbalíme sa na dvojdňovú túru, pričom na bivak berieme len spacák, karimatku a tropik od stanu. Iba jedna dvojica dáva prednosť pohodliu a balí si aj stan K2. Po štrnástej hodine miestneho času opúšťame náš prechodný domov a zo severu obchádzame Mútne jazerá. Chodník sa stáča k juhu a vedie k hrádzi oddeľujúcej obe jazerá. Je to vlastne rad balvanov, ktoré musíme prejsť po jednom. Rovnováhu udržiavame pomocou lyžiarskych paličiek. Chvíľa nepozornosti a Ondro už skúša studený kúpeľ. Priatelia, ktorí bojujú na Čapdare, 5197 m n.m., budú musieť jazerá úplne obísť, pretože nízka hrádza pomaly mizne pod hladinou.

Za jazerom je široká štrkom vystlaná rovina, ktorou sa vinie potok. Vyzúvame vibramky a brodíme. O chvíľu už vystupujeme po suti a balvanoch do doliny pod sedlom Čimtarga. Jej krátky vodorovný úsek je vystlaný snehom. Naša cesta vedie v serpentínach vpravo nahor na oblé plece, na ktorého vrchole je rovinka. Tu po štyroch hodinách výstupu sa pripravujeme na noc. Neďaleko je malé jazierko, z ktorého po prelomení ľadovej škrupiny naberáme vodu na mätový čaj a slepačiu polievku. Po "fučke" so slaninou sa venujeme príprave bivaku. Štyria sa ukladáme pod previsnutý balvan a skobami upevňujeme tropik. Pozorujeme tiene Čimtargy a Energije, ktoré sa premietajú na panorámu štítov od Zamku až po Bieleho Barsa.

Ráno po obvyklých ovsených vločkách opúšťame bivak vo výške 4400 m n.m. Spacáky a karimatky ukrývame medzi balvany a po trištvrte hodine odpočívame v sedle, kde fúka studený vietor. Kúsok pod nami stoja stany ruských - sovietskych turistov. Obliekame fukiráre a začíname stúpať po sklenom hrebeni. Pred vstupom na ľadovec si pripíname mačky a naväzujeme sa na lano. Výstup teraz vedie západným úbočím. Spočiatku ho šikmo traverzujeme, neskôr postupujeme dosť strmo nahor. Cestou máme krásny výhľad do doliny Pravoj Zindon a na strmý južný hrebeň Čimtargy, ktorá má tvar trojuholníkovej steny červenohnedej farby. Na vrcholovom hrebeni vyzúvame mačky a po niekoľkých desiatkach metrov prichádzame na najvyšší bod výstupu. Je tu dosť miesta pre všetkých. Dlho počuť spúšte fotoaparátov, kým sa pohodlne rozložíme a vychutnáme dokonalý kruhový výhľad, čokoládu a hrozienka. Až o štrnástej začíname zostupovať. Cesta ubieha podstatne rýchlejšie a o dve hodiny opúšťame aj náš bivak. Hlboko v doline stretávame našich priateľov, ktorí kráčajú v našich stopách po nekonečnom zlaňovaní Čapdary. Ešte stihneme blahoželať Zuzke k meninám a Petrovi k narodeninám a už sa náhlime k Mútnym jazerám, ktoré tentokrát obchádzame z juhovýchodu. V tábore po bohatej večeri sa ukladáme k zaslúžilému odpočinku.

Ak Vás toto rozprávanie zaujalo, neváhajte, Fanské hory určite uspokoja aj toho najnáročnejšieho vysokohorského turistu.

Ing. Peter Obdržálek

Blahoželáme Petrovi O. k jeho 51.narodeninám, ktoré oslávi v tomto zimnom mesiaci.

za redakciu Peter Minárik

Za Slovákmi na Dolnú zem

Porekadlo - s jedlom rastie chuť - sa plne hodí na členov odboru turistiky TJ Skloplast Trnava. Po vlaňajšej vydarenej cykloturistickej akcii "Po stopách Jiráskovho Bratstva" pripravil aktívny turista Michal Antal so svojimi priateľmi Janom Mravcom a Petrom Málenkom ďalšiu takmer 800 km dlhú cykloturistickú trasu. Tentoraz sa vybrali do východnej časti Maďarska navštíviť miesta, kde bývali starousadlíci zo Slovenska.

Akciu nazvali "Za Slovákmi na Dolnú zem". Inšpiráciu čerpali zo starých kníh, ako je "Spoveď exulanta" od Hrdličku alebo "Tu sa usadíme" od Švihrana-Borguľu. Informácie hľadali aj v Matici Slovenskej a u občanov násilne presídlených z Maďarska v roku 1947. O priebehu a zážitkoch z cesty nám napísal vedúci akcie Michal Antal:

Na bicykle sme nasadli v Lučenci. Cez Fiľakovo sme pokračovali na hraničný prechod v Šiatorskej Bukovinke a potom horským priesmykom medzi pohoriami Mátra a Bukovské vrchy sme sa dostali do horských obcí. V jednej z nich sme sa stali náhodnými hosťami na dedinskej svadbe. K večeru sme sa presunuli do historického Egeru /Jáger/, kde sme si prezreli kultúrne pamiatky a strávili tu celý nasledujúci deň. A bolo sa načo pozerať. Len v krátkosti spomeniem - baziliku Jágerských biskupov, historické budovy vysokých škôl a najsevernejšiu tureckú stavbu v Európe - 300 rokov starý minaret.

Z Egeru sa naša cesta uberala povodím Tiszy. Prvú dlhšiu zastávku sme si urobili v Tiszafurede, odkiaľ sme obdivovali obrovskú priehradnú plochu zaplaveného územia. Človek až žasne, aké dielo tu ľudská ruka postavila a ešte viac žasne, že tí istí ľudia boli proti podobnej stavbe na Dunaji...

Ďalej sme navštívili termálne kúpalisko a v horúčave, keď teplomer ukazoval 38 stupňov, nám osvieženie v niekoľkých bazénoch padlo viac ako vhod. Doplnili sme energiu veľkým melónom a vydali sme sa ďalej. Nocovali sme na futbalovom ihrisku neďaleko Mezotúru. Ráno sme pokračovali kompou cez KORES do teritória Slovákov na Dolnej zemi - do mestečka Szarvaš. Prezreli sme si tu areál Vysokej školy poľnohospodárskej, ktorej inšpirátorom bol v 18.storočí slovenský rodák Samuel Tešedík. Tu na jeho pamiatku a slávu je postavené aj krásne súsošie. U nás doma je tak zasa pomenované jedno malé mestečko. Po vynikajúcom obede príslovečnej maďarskej kuchyne, pri ktorom nás obsluhovala čašníčka hovoriaca po slovensky, sme sa vybrali ďalej južným smerom. Môžem Vám ale povedať, že to človeku dobre padlo počuť ľubozvučnú slovenčinu v ďalekej cudzine.

Priezviská ľudí, s ktorými sme nevdojak nadviazali kontakt, ako boli Rajtárová, Dobrotka, Urban, Krajčík, Jakabová a ďalšie, nás jednoznačne utvrdili v tom, že sme sa ocitli na území obývanom Slovákmi od roku 1713. Po dva dni sme boli hosťami tunajších slovenských rodín, ktorých mentalita sa však už značne zmenila. Navštívili sme slovenské obce Pitvároš, Čanádalbert, kde sme na miestnych inštitúciach, školách, hostincoch a obchodoch objavovali vedľa maďarských aj slovenské nápisy. Priame rozloženie hlavných a vedľajších ulíc týchto dedín svedčí o vyspelej úrovni "urbanistov", vtedajších slovenských prisťahovalcov, ktorí prišli, aby zúrodnili močaristú krajinu.

Centrom slovenského diania bola Békešská Čaba, založená v roku 1717. V tomto meste cítiť aj dnes slovenského ducha, veď v prevádzke je tu niekoľko základných i stredných škôl s vyučovacím jazykom slovenským. Navštívili sme aj pekné múzeum - Bekeščabiansky slovenský oblastný dom. Ľúbozvučnou slovenčinou nás sprevádzal Juraj Tábori, oboznámil nás s históriou mesta a prezradil veľa zaujímavého aj zo súčasného života. Vrelé stisky rúk a zápis v knihe návštev nám i jemu budú pripomínať príjemné chvíle.

Ocitli sme sa na obrátke nášho putovania. V Gyule sme sa otočili na sever a smerujeme už vlastne domov. Za dedinou Doboz nás znenazdajky pristavil malý štáb Békeščabianskej televízie. Následoval krátky rozhovor o našich dojmoch a zážitkoch u nich.

Nuž a potom už len šliapeme do pedálov nekonečnou pustou, ktorú sem-tam vypĺňajú neveľké hospodárstva s množstvom dobytka a iných domácich zvierat. Cestou nás neustále sprevádzajú kŕdle bocianov, ktoré husto hniezdia na komínoch domov. Je to pre nás "sídliskových" už dosť zriedkavý jav.

Na cestách stretávame veľa kolegov - cykloturistov z celej Európy, najmä však z Holandska. Akoby všetci holandskí cyklisti museli sa cez leto aspoň raz prejsť po Maďarsku. Našou poslednou dlhšou zastávkou je rázovité mastečko Tokaj, ktoré leží v zajatí viníc na sútoku riek Tiszy a Bodrogu. Navštívili sme vinohradnícke múzeum, zajedli sme si v rybárskej čárde a nakoniec ochutnali i slávne Tokajské víno.

Krátka vzdialenosť k hraniciam Slovenska nám dodáva energiu a pedále sa zastavujú až na našom hraničnom prechode.

Cieľ nášho putovania sme si stanovili v Košiciach, aby sme splnili podmienky zápočtovej cesty. Akcia sa nám vydarila na jednotku, počasie tiež. Okrem pár defektov, čo je úplne bežné a pár zlomených špicov a jedného pádu, nás po celý čas sprevádzala pohoda, horúčava a príjemný pocit z poznávania krajov a ľudí.

Michal Antal

KLUB MLADÝCH TURISTOV
V Trnave sa organizuje turistický dorast

Trnavské centrum voľného času Kalokagatia sa po neplánovanej prestávke opäť zapojilo do turistického hnutia pod Malými Karpatmi. Keďže jeho poslaním je pôsobiť predovšetkým medzi mládežou, mohlo by to znamenať, že po rokoch by sa zasa začalo s “cielenou” prípravou-výchovou-organizovaním (čo sa nehodí si prosím škrtnite, čo vám chýba si doplňte) najmä školskej mládeže do turistickej podoby. Dvojica aktívnych a pre turistiku zanietených sympatických mladých žien, Ing. Mária Behílová a Mgr. Ivica Závacká, ako súčasť krúžkovej činnosti Kalokagatie totiž založili Klub mladých turistov. Ten okrem toho, že integruje tých niekoľko akcií, čo sa tu doteraz v turistike robievali, ponúka zmysluplnejšiu celoročnú koncepciu podujatí. Fungovať budú pod názvom Turista roka a tiež Turistickým chodníkom. Možno veľké sústo, ale sympatické a najmä nanajvýš užitočné. Obe sú určené ako pre predškolskú, tak školskú mládež zo základných a stredných škôl, rodičov detí a sympatizujúcich dospelých, ako aj školské i triedne turistické krúžky. Účasťou čo i len na jednom turistickom podujatí organizovanom Kalokagatiou, bude každý zaradený do celoročnej súťaže o pravý turistický batoh a bonus v podobe pozvania na vlastný zraz mladých turistov na konci školského roka 2003/2004. Keďže veľa bude znamenať aj množstvo prejdených kilometrov, organizátorky zaviedli ŠLAPÁK, čo je osobná evidenčná kartička. Však to poznáme! Na svoje si pritom prídu “pečiatkári”, takže treba brať aj vanderbuchy a novinkou by mali byť kontrolné samolepky. Po prvý raz si bolo možné vyskúšať trnavského Turistu roka už 18. októbra počas Šľapáku na zrúcaninu Korlátko, spojeného s púšťaním šarkanov. Zaujímavým podujatím bol aj úvodný ročník “blúdiaceho” pochodu, chválabohu neinšpirovaného niektorými praktikami “dospelákov”, ale skôr detským vzťahom k výnimočnosti, v tom dušičkovom období, napríklad k bludičkám. Bludičkový pochod sa šiel v sobotu 8. novembra 2003 zo Smoleníc do doliny Hlboče, odtiaľ na Vlčiareň a cez Driny na Jahodník a v duchu jeho názvu bolo treba doniesť čo najďalej zapálené svetielko, čo vyžadovalo blúdenia čo najmenej. Nestihli sme už ani ísť v sobotu 22. novembra ...po stopách tajomstva hradu Dobrá Voda ..., ale zrejme podaktorí aj so svojími ratolesťami využili predvianočnú lukratívnu ponuku a urobili bosorácku – Luciinu desiatku v sobotu 13. decembra zo železničnej stanice Buková do Hrnčekovej doliny, kde je chata Kalokagatie. Tá zároveň bude onedlho základňou aj pre ďalšie podujatia.

V turistickom roku 2004 sa už niektoré podujatia Klubu mladých turistov Kalokagatie objavujú aj v Malokarpatskom turistickom kalendári. Doprajte svojim deťom či vnúčatám im primeranej turistickej atmosféry a prídite spolu na niektoré z budúcich podujatí. Ak sa nezúčastníme, ale kdesi na túre sa s nimi stretneme, zapôsobme na turistický dorast pozitívne. Nevieme, kedy príde ich čas, aby čo najzodpovednejšie nahradili generáciu veteránov.

(Edo)

O vinárskom dolulezectve

Trnava, mesto charakterizované ktorýmsi klasikom ako “ležiace na rovine sťa dlaň”, neponúka veľa možností k iným, než horizontálnym putovaniam. Vždy sa však dá nájsť spôsob, ako vybabrať s objektívnou skutočnosťou. Napríklad putovaním smerom dolu, do poriadne hlbokej pivnice a podľa možností vinnej. A tak sa stalo svojho času aj v úvode spomínanej Trnave. V jej historickej časti, tej zovretej mestskými hradbami, totiž nieto meštianskeho domu, v ktorom by sa nebolo od stredoveku obchodovalo s vínom a pri nedostatku skladovacieho miesta nad zemou a pochopiteľne aj výkonného chladiaceho zariadenia sa celý kšeft nasťahoval pod zem, do až monumentálnych tehlových pivníc. Žiaľ, momentálne sú prístupné verejnosti iba fragmenty z tohto pivničného systému, ale za pomoci Mesta Trnavy a pochopenia súkromných majiteľov a nájomcov podarilo sa ukázať nielen Trnavčanom čosi z málo známeho podzemia mesta. Vínne pivnice však vínnymi pivnicami nerobilo ani nerobí nič iného, ako – víno. Ono sa stalo dôvodom pre tentoraz skôr vertikálne putovanie, ktoré sme si po rozviazaní a zjednotení jazykov nazvali dolulezectvom. Lozili sme z pivnice do pivnice za vínami nitrianskej produkcie, za vínami omšovými, za vínami šumivými, orešanskými, modranskými, mladými a búrlivými, za ročníkmi pokojnými a múdrymi, od výrobcov spod Malých Karpát, no i z Trnavy, Ružindola, Majcichova.....

Deň vínnych pivníc v Trnave, tak sa volalo toto príjemné celodenné putovanie, sa uskutočnilo v závere minuloročného októbra za účasti štrnástich menších, väčších i veľkých producentov vína, ktorí ponúkli na degustáciu takmer stovku vzoriek odrodových vín. Zatiaľ čo oni spolu s verejnosťou pochopili o čo tu ide, v prípade dvoch z ôsmich dohodnutých pivníc – bolo to zhodou okolností v takých, ktoré sú od komerčnej činnosti a teda aj propagácie seba samých vlastné závislé – získali organizátori ponaučenie, že treba hľadať iné “svieže” a atraktívne priestory a už dnes sa ukazuje, že pri ďalšom ročníku sa príležitostne predstavia ďalšie trnavské unikátne pivnice. Zámer sa teda plne podaril realizovať v pivnici Západoslovenského múzea, veľmi pekné prostredie pripravil vo svojej pivnici Hotel Barbakan, atraktívnym bolo prostredie pivnice v Spolku svätého Vojtecha, ktorá verejnosti prístupná nie je podobne, ako rozľahlá a krásne zreštaurovaná pivnica pána Rusnáka v jeho súkromnom dome. No a než prišli návštevníci do “materskej pivnice” trnavských milovníkov vína, do Vínotéky Dobrý pocit, strávili ozaj príjemné chvíle v jedinom nadzemnom priestore, vo vínotéke U svätého Urbana. Pri dobrých pagáčikoch a oškvarkovej pomazánke sa tu degustovala celá produkcia pezinskej formy Víno Matyšák, a to od suchých veltlínov až po dezertné portské. S kým a čím sme sa mohli stretnúť v tých predchádzajúcich? Len tak pre spomienku chuťových pohárikov, boli to Vinohradníctvo a vinárstvo Marián Bočko z Horných Orešian a Vinox Bohuslav Šaštínsky z Dolných Orešian, Víno Mrva & Stanko z Trnavy, Víno Nitra z Lužianok a vína Spolku svätého Vojtecha Trnava, z Farmy Fresh Majcichov a Garia Víno Ing. Jána Hornáčka z Trnavy, vinárstva Pavol Šulan Ružindol, Ivana Čistého z Modranskej viechy Modra, vinárstva Borik z Pezinku i spoločnosti Vinis trade, taktiež odtiaľ. Modra bola ďalej zastúpená produkciou vinárstva NaturVIN Ing. Vladimíra Sodomu a Vinohradníckou spoločnosťou. Keďže v rozhovore pri degustačnom poháriku prezradili, že radi uvítajú každého smädného diaľkoplaza, dohodli sme sa na občasnom publikovaní vínno-cestopisného sprievodcu pod názvom “Kam po opustení trasy”. Ako chce názov naznačiť, mal by nás konkrétne usmerniť tam, kde by sme si najlepšie oddýchli, ak skončíme nejakú túru, nebodaj aj predčasne, ale tiež pri každom inom vhodnom dôvode.

Edo Krištofovič

Otázky trnavských turistov pre Správu chránenej krajinnej oblasti Malých Karpát
Neuskutočnený rozhovor...

Vážený pán riaditeľ CHKO - RNDr. Viliam Klescht

Obraciame sa na Vás, ako na najvyššieho predstaviteľa "moci" v oblasti Malých Karpát. My, malokarpatskí turisti, ktorým je minulosť, súčasnosť a hlavne budúcnosť na srdci, by sme boli veľmi radi, keby ste nám povedali niečo bližšie o Vašej činnosti. Celé dianie v CHKO MK sa nás bytostne dotýka, nakoľko sme skoro každý víkend na turistických chodníkoch v Malých Karpatoch a jeho okolí. Obrátili sme sa na Vás písomne z toho dôvodu, že sme už boli raz oslovení a spätne sa telefonicky, ani nijakým iným spôsobom s Vami nedá skontaktovať. Preto by sme uvítali, keby ste nám mohli odpovedať na pár otázok, v ktorých by ste ozrejmili činnosť Vašej organizácie a následne povinnosti, ktoré z toho vyplývajú pre nás turistov. Preto sme sa obrátili na Vás verejne, so žiadosťou o tento rozhovor.

Toľko naša žiadosť, avšak keď sme ani po troch mesiacoch nedostali odpoveď, čo si myslíme, že je aspoň slušnosť ak nie povinnosť, odpovedať pracovníkovi, ktorý je platený z našich daní, tak otázky zverejňujeme bez odpovedí. Možno raz v budúcnosti sa to podarí...

Z našej strany záujem o spoluprácu bol a je.

1.MKD: - Vážený pán riaditeľ, môžete sa trochu bližšie predstaviť malokarpatským turistom a diaľkoplazom? Kedy a kde ste sa narodil, odkiaľ pochádzate, akú školu ste vychodil, aké máte skúsenosti s prírodou, aké máte koníčky, Vaše predchádzajúce zamestnanie a pod.

2.MKD: - Mimochodom, nie je náhodou pani Ing.Kleschtová, ktorá v roku 1993 pracovala na Úrade životného prostrediav Trnave, Vaša rodina?

3.MKD: - Poznáte dobre Malé Karpaty? Ktoré máte obľúbené miesto v nich a prečo?

4.MKD: - Boli ste už niekedy na turistickom alebo diaľkovom pochode v tomto teritóriu? Kedy a ako často?

5.MKD: - Poznáte diaľkový pochod Trnavská stovka, ktorého som spolu s kamarátmi organizátorom? Skúsili ste si už niekedy jeho spoločenskú atmosféru a prešli ste si aspoň časť jej trasy?

6.MKD: - Ako si predstavujete spoluprácu turistov z vedením CHKO Malé Karpaty? Či len formou zákazov?

7.MKD: - Teraz konkrétna otázka, ktorá zaujíma všetkých organizátorov turistických pochodv, ako je to s "poplatkami" za povolenie turistických akcií? Je to vôbec pravda, že sa má za povolenie na organizovanie turistických pochodov platiť?

8.MKD: - Ak je to pravda, nebudete hrobárom turistiky na Slovensku?

9.MKD: - Pravidelných turistov zaujíma aj otázka jazdenia s motokrosovými strojmi po hrebeňoch MK. Už sme sa na to informovali a bolo nám podané aj také vyhlásenie, že vraj sa nedajú chytiť. Ovšem nie je zase tajomstvo odkiaľ pochádzajú. Ako sa s tým platený funkcionári MK vysporiadajú?

10.MKD: - Tam, kde sa ťaží drevo, sa pravidelne nachádza spústa odpadu, staré pneumatiky, PE flaše od oleja, konzervy a pod. Verte, takýto "bordel" nespraví ani tisíc turistov pokope. Bude sa s tým dačo robiť?

11.MKD: - Alebo za každou dedinou sa nachádza smetisko, niekde väčšie, niekde menšie... Tiež sú neznámi povôdcovia? Bude sa aj táto otázka riešiť?

12.MKD: - Alebo mohli by ste nám, obyčajným smrteľníkom, vysvetliť ako je možné, že si "nejaký súkromník" môže oplotiť kus Chránenej Krajinnej Oblasti Malé Karpaty /Brezinky - Plavecký Mikuláš, či Cerovú/?

13.MKD: - Nakoniec by sme boli veľmi radi, keby ste poradili nám, skalným turistom, akým spôsobom by sme mali vykonávať turistiku v Malých Karpatoch, aby sme sa nedostali /ani nevedome/ do konfliktu s paragrafmi???

Takže vidíte. Turisti z okolia Malých Karpát majú záujem o spoluprácu, teraz je ťah na vás...

S pozdravom za všetkých turistov, Peter Minárik
Trnava, 25.10.2003

Tajomný balvan v Karpatoch

V Krásach Slovenska 11-12/2003 Laco Khandl v článku ”Tajomný balvan v Karpatoch” popisuje neobyčajný balvan v Malých Karpatoch. Vyberám z neho najdôležitejšie časti.

Kameň, asi 3 m vysoký, je nad bratislavskou časťou Krasňany (48^o12’50”, 17^o07’32”). Na balvane sú 3 nápadné jamky. Stredy vodorovne vyhĺbených jamiek sú vo vzdialenosti 30 cm od seba 70 cm nad zemou. Jamky sú dlhé 12 cm, široké 5 cm a hlboké 8 cm. Účel a doba vzniku nie sú známe.

Prístup je po modrej značke z Peknej cesty v Krasňanoch. Ideme až k rekreačnému areálu pri bývalej horárni. Odtiaľ pokračujeme po značke ešte štvrť kilometra a potom odbočíme na asfaltovú cestu doprava. Po 300 m po asfaltke prídeme k potoku, ktorý tečie zo severozápadu. O 250 m ďalej sa zľava pripája ďalší potok tečúci zo severu. Pustíme sa proti potoku, najprv húštinou a potom dubovým lesom. Vystúpime až na vrchol hrebienka a potom sa stočíme doprava smerom k Rači. Postupujeme až k najvyššej kóte a od nej zídeme doprava asi 50 m späť stráňou, ktorou sme vystupovali.

Pozn. V suchom lete sú potoky vyschnuté.

Z článku L. Khandla vybral V. Chrapčiak

Nový zákon o prírode

Od 1.1.2003 platí Zákon 543/2002 o ochrane prírody a krajiny. Pretože nás turistov sa bezprostredne dotýka, vybral som z neho najdôležitejšie časti, ktoré sa týkajú turistiky. Kompletné znenie je možné získať na http://www.zbierka.sk.

§ 3
Základné práva a povinnosti pri všeobecnej ochrane prírody a krajiny

(1) Každý je povinný chrániť prírodu a krajinu pred ohrozovaním, poškodzovaním a ničením a starať sa podľa svojich možností o jej zložky a prvky na účel ich zachovania a ochrany, zlepšovania stavu životného prostredia a vytvárania a udržiavania územného systému ekologickej stability.

(2) Významný krajinný prvok možno užívať len takým spôsobom, aby nebol narušený jeho stav a nedošlo k ohrozeniu alebo k oslabeniu jeho ekologicko stabilizačnej funkcie.

§ 4
Všeobecná ochrana rastlín a živočíchov

(1) Každý je pri vykonávaní činnosti, ktorou môže ohroziť, poškodiť alebo zničiť rastliny alebo živočíchy alebo ich biotopy, povinný postupovať tak, aby nedochádzalo k ich zbytočnému úhynu alebo k poškodzovaniu a ničeniu.

§ 13
Druhý stupeň ochrany

(1) Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, je zakázaný

a) vjazd a státie s motorovým vozidlom alebo záprahovým vozidlom, najmä vozom, kočom alebo saňami, na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty a miestnej komunikácie, parkoviska, čerpacej stanice, garáže, továrenského, staničného alebo letištného priestoru,

b) vjazd a státie s bicyklom na pozemky za hranicami zastavaného územia obce mimo diaľnice, cesty, miestnej komunikácie, účelovej komunikácie a vyznačenej cyklotrasy.

(2) Na území, na ktorom platí druhý stupeň ochrany, sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody na

i) budovanie a vyznačenie turistického chodníka, náučného chodníka, bežeckej trasy, lyžiarskej trasy, cyklotrasy alebo mototrasy,

k) organizovanie verejných telovýchovných, športových a turistických podujatí, ako aj iných verejnosti prístupných spoločenských podujatí za hranicami zastavaného územia obce alebo mimo športových a rekreačných areálov na to určených,

§ 14
Tretí stupeň ochrany

(1) Na území, na ktorom platí tretí stupeň ochrany, je zakázané:

c) pohybovať sa mimo vyznačeného turistického chodníka alebo náučného chodníka za hranicami zastavaného územia obce,

d) táboriť, stanovať, bivakovať, jazdiť na koni, zakladať oheň mimo uzavretých stavieb, lyžovať, vykonávať horolezecký alebo skalolezecký výstup, skialpinizmus alebo iné športové aktivity za hranicami zastavaného územia obce,

e) organizovať verejné telovýchovné, športové a turistické podujatie, ako aj iné verejnosti prístupné spoločenské podujatie,

§ 18
Chránená krajinná oblasť

(2) Na území chránenej krajinnej oblasti, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, platí druhý stupeň ochrany (§ 13).

§ 19
Národný park

(2) Na území národného parku, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, platí tretí stupeň ochrany (§ 14).

§ 57
Prístup do krajiny

(1) Každý má právo pri rekreácii, turistike a obdobnom užívaní prírody na voľný prechod cez pozemky vo vlastníctve (správe, nájme) štátu, obce, právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak tým nespôsobí škodu na majetku alebo zdraví inej osoby. Je pritom povinný rešpektovať práva a oprávnené záujmy vlastníka (správcu, nájomcu) pozemku, ako aj podmienky ochrany prírody a krajiny.

(2) Právo podľa odseku 1 sa nevzťahuje na zastavané pozemky alebo stavebné pozemky, dvory, záhrady, sady, vinice, chmeľnice, lesné škôlky a zverníky. Orná pôda, lúky a pasienky sú z práva podľa odseku 1 vylúčené v čase, keď môže dôjsť k poškodeniu porastov alebo pôdy, ako aj vtedy, keď sa na nich pasie dobytok.

(3) Pri oplocovaní pozemku, ktorý nie je vylúčený z práva voľného prechodu podľa odseku 2, zabezpečí jeho vlastník (správca, nájomca) možnosť voľného prechodu na vhodnom mieste pozemku.

§ 75
Oprávnenia člena stráže prírody

Člen stráže prírody je pri plnení úloh podľa tohoto zákona oprávnený vo svojom obvode pôsobnosti:

a) sledovať a zbierať údaje o stave prírody a krajiny, jej zložiek a prvkov,

b) kontrolovať dodržiavanie tohto zákona, všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných na jeho vykonanie a rozhodnutí vydaných na ich základe,

h) obmedziť osobnú slobodu osoby pristihnutej pri páchaní trestného činu, zisťovať jej totožnosť a ak nemožno zistiť jej totožnosť, predviesť ju na útvar Policajného zboru,

m) použiť donucovacie prostriedky,

pripravil Vlado Chrapčiak

Malokarpatský diaľkoplaz, rok 2004 - 24.ročník
Podmienky plnenia pre rok 2004

Podmienky plnenia zostávajú platnosti ako v predchádzajúcom roku:

1. Prejsť počas celého roku 2004 na DP minimálne 1000 km. Možnosť plnenia je na všetkých diaľkových pochodoch, nielen v MK. Započítavajú sa aj zahraničné pochody.

2. Minimálna dĺžka DP, ktorý sa započítava do Malokarpatského diaľkoplaza, je 35 km.

3. Započítavané kilometre sú bez prevýšenia.

4. Z toho je približne 500 km potrebné prejsť na DP v Malých Karpatoch.

5. Pri viacdňových pochodoch sa započítavajú celkové km bez prevýšenia s denným priemerom minimálne 30 km.

6. Vek plniteľa Malokarpatského diaľkoplaza nie je obmedzený a ani organizovanosť v TJ alebo KST alebo v podobných organizáciách.

7. Turista, ktorý sa zapojil do súťaže, by mal odovzdať zosumarizovaný zoznam prejdených DP s nachodenými km na DP na "Vianočnom Pochode 2004" alebo zaslať na adresu:

Ing.Minárik Peter, Čajkovského 40, 917 08 Trnava

alebo mailom na adresu elektronickej pošty:

maito:soula@elf.stuba.sk.

Celkové vyhodnotenie bude v cieli pochodu "Kade nás nohy ešte neviedli" 1.mája 2004.

December 2003, za organizátorov MKD Peter Minárik

Novinka pre turistov

Koncom roku 2003 sa na knižný trh dostala nová rada dlho očakávaných turistických máp v mierke 1:25000.

Celá edícia má nové číslovanie a farebné odlíšenie /modré/. Na Slovensku bolo doteraz vydaných 11 máp v tejto mierke a z toho tri sú z Malých Karpát.

Malé Karpaty sú zatiaľ ešte neúplné, chýba ich severná časť. Tie, ktoré vyšli, sú rozdelené na tri časti:

č.9 - juh, /od Bratislavy po Šenkvice/, č.10 - stred /od Šenkvíc po Plavecký Mikuláš/

č.11 - sever /od Plaveckého Mikuláša po Brezovú/.

Tá najsevernejšia časť, od Brezovej pod Bradlom po Nové Mestom nad Váhom, zatiaľ nie je vydaná a ani plánovaná. Priemerná cena mapy v obchodoch je okolo 110 Sk.

Osobne môžem povedať, že doteraz nebolo vydané nič kvalitnejšie, podrobnejšie a ani prehľadnejšie. Ku každej mape je pridaný aj malý turistický sprievodca.

Vrele doporučujem

December 2003, Peter Minárik

Informácia pre Malokarpatských turistov

Pre rok 2004 sa znovu podaril vydať Malokarpatský turistický kalendár. K dispozícii turistom bol na veľkých koncoročných akciách, ako Vianočný pochod či Silvestrovské turistické výstupy na Marhát a Záruby. Pravidelní abonenti MKD ho dostanú s prvým číslom v roku 2004, ostatní ho majú možnosť získať na pravidelných turistických akciách začiatkom roku.

za redakciu Peter Minárik

Výber DP z celoslovenského kalendára KST 2004

20.3.2004 Letecká 50-ka, 20, 30, 50 km, 27.ročník, OT TJ Letecké opravovne Trenčín
Jan Mrlina, Šoltésovej 11, 911 01 Trenčín, tel.d: 032-743 6611, tel.z: 032-656 5302
Štart: Trenčín, hotel Brezina (15, 30 km), Beckov (50 km)

17.4.2004 Vojenská 50-ka, P: 25, 50 km, C: 105 km, 29.ročník, OT KST TTS a Dukla Trenčín
Ján Matejka, Soblahovská 31/78, 911 01 Trenčín, tel.d: 032-658 7989, tel.z: 032-656 0324
Štart: Trenčín, športová hala Sihoť, 6.00 - 8.00 h, Krásna Ves, pohostinstvo, 8.30 - 9.30 h.

24.4.2004 Horská 50-ka, P: 10, 25, 35, 50 km, C: 25, 50, 80 km, 29.roč., KT Víkend Košice
Eva Lysáková, Ružínska 6, 040 11 Košice, tel.d: 055-642 9737, tel.z: 055-6738 5988

24.4.2004 Pochod oslobodenia Nového Mesta nad Váhom, 26.roč., O KST Podjavorina
Peter Srdoš, Benkova 4, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, tel.d: 032-771 1723, tel.z: 032-774 0120

1.5.2004 Magnezitárska 60-ka, P:10, 12, 30, 40, 60 km, C:60 km, 27.roč., ŠK Magnezit Ferona Košice
Ing. Štefan Kuiš, Ždiarska 21, 040 12 Košice, mobil: 0905 - 506 764
Štart: Krompachy, Gelnica, ch.Erika, ch.Lajoška, Košické Hámre, 5.00 - 10.00 h

8.5.2004 Podjavorinská 50-ka, P: 10, 20, 30, 50 km, C: 65 km, KST Stará Turá
Ing.Vlastimír Čepela, Hurbanova 156/74, 916 01 Stará Turá, tel.d: 032-775 2426, tel.z: 032-775 2426, internet: www.kstst.sk,
Štart: Stará Turá, 7.00 h pred mestským úradom

15.5.2004 Letný prechod cez Levočské planiny, P: 10, 20, 35 km, C: 30, 50, 60 km,
KST TJ Javorinka Levoča, Ing.Ernest Rusnák, Kováčova vila 2, 054 01 Levoča,
tel.d: 053-451 2705, tel.z: 053-451 2701, mobil: 0903-255 440, e-mail: rzlevoca@pobox.sk
Štart: pri Košickej bráne, 7.00 - 9.30 h

15.5.2004 Bánovecká 50-ka, P: 20, 35, 50 km, O KST Bánovce nad Bebravou
Marián Chovanec, K nemocnici 34, 957 01 Bánovce nad Bebravou, mobil: 0905-910 068,
Štart: Bánovce nad Bebravou, CVČ, 6.00 - 8.30 h

22.5.2004 Podkrivánska 60-ka, P: 25, 35, 60 km, KST Slovan Podkriváň
Jozef Kucbeľ, 985 51 Podkriváň 100, tel.d: 047-449 3132

28.-29.5.2004 Haličská 100-ka, 100 km, KST Sokol Halič
Peter Ondris, Družstevná 10, 985 11 Halič, mobil: 0907-648 984
Štart: Halič, námestie, 28.5.2004 o 13.00 h

29.5.2004 Trenčianske diaľkové pochody, oblasť Biele Karpaty, P: 15, 35, 50 km, C: 50, 80 km
OT KST TTS Trenčín, Ján Matejka, Soblahovská 31/78, 911 01 Trenčín,
tel.d: 032-658 7989, tel.z: 032-656 0324
Štart: Trenčín, športová hala Sihoť, 6.00 - 9.00 h

5.-6.6.2004 Diaľkový pochod Pieninami, P: 10, 32, 50 km, OT ŠKM Stará Ľubovňa
Peter Petrík, Zámocká 4, 064 01 Stará Ľubovňa, mobil: 0908-322 124

19.6.2004 Rudohorská 100-ka, 100, 50 km, ŠK Magnezit Ferona Košice
Mgr.Eleonóra Babjáková, Jasuschova 24, 040 23 Košice,
tel.d: 055-643 8367, mobil: 0905-172 803, 0905-506 764
Štart: 100 km: Rožňava, zákl.škola, 3.00 - 4.00 h, 50 km: Štós kúpele, kapl.sv,Márie, 9.00 - 10.00 h

17.7.2004 Prechod Slovenským rajom, P: 10, 15, 25, 45 km, C: 75 km, TJ KST Breznovica Letanovce
Ladislav Toporcer, Slobody 168/49, 053 13 Letanovce, tel.d: 053-449 1416
Štart: Letanovce, OÚ, 6.30 - 8.30 h

18.7.2004 Kojšovská 25-ka, P: 10, 25, 52 km, O KST Horal Kojšov,
Marián Petrík, 055 52 Kojšov 297, tel.d: 053-488 3453,
Štart: Kojšov, kultúrny dom, 7.00 - 9.00 h

27.8.2004 Extrém dávka Tornádo, P: 70 km - limit 15 h, KST Tornádo Trenčianske Mitice
Miroslav Pristach, 913 22 Trenčianske Mitice 47, tel.d: 033-659 5008, tel.z: 032-741 2445
Štart: Trenčianske Mitice, 23.00 h

29.8.2004 Prechod Javorníkmi - Beskydami na počesť SNP, P: 35 km, TJ SNP OT Čadca
Ing. Milan Kurucár, Hviezdoslavova 2018, 022 01 Čadca, tel.d: 041-432 2670
Štart: Makov, OÚ, 7.00 h

4.9.2004 Divínska 40-ka, P: 20, 30, 40 km, KST JAvor Divín,
Juraj Haško, Štefánikova 739/15, 985 52 Divín, tel.d: 047-437 7882, mobil: 0903-542 190

5.9.2004 Prechod Kysuckou vrchovinou, P: 10, 15, 20, 25, 35 km, C: 50 km,
ŠKT Kysucké Nové Mesto, František Žabka, Murgašova 612/8, 024 01 Kysucké Nové Mesto,
tel.d: 041-421 5813, mobil: 0904-851 972, Štart: Radola - U Kultána, 8.30 h

11.9.2004 Baníckou krajinou, P: 10, 20, 50 km, C: 100 km, O KST Horná Nitra
Jozef Kapusta, Dúbravská 17/3, 971 01 Prievidza, tel.d: 046-548 8582, mobil: 0905-916 392

12.9.2004 Prechod Beskydom, P: 35 km, KST Beskyd Svidník
Ján Brudňak, Čsl.armády 364/9, 089 01 Svidník, tel.d: 054-752 1438

19.9.2004 Hrebeňom Čergova v jeseni, P: 10, 25, 40 km, KST Mladosť Odeva Lipany,
Vladimír Plavčan, Nám.sv.Martina 10, 082 71 Lipany,
tel.d: 051-457 2300, tel.z: 051-457 2589, mobil: 0908-310 812,
Štart: Kyjov 8.00 h, Majdan 9.00 h

25.9.2004 Lunochodecká 35-ka, P: 15, 25, 35 km (IVV), KT Víkend Košice
Ing.Karol Hrubý, Tolstého 24, 040 11 Košice, tel.d: O55-633 3454

26.9.2004 Okolo 4 priehrad stredného Považia, P, C: 25, 30, 50 km, Manín Považská Belá
Milan Mičúch, 017 05 Považská Teplá 373, tel.d: 042-438 1394

9.-10.10.2004 Kondičný test na 12 - 24 hodín, P: podľa kondície (IVV), KT Vysoká nad Kysucou
Anton Opial, 023 55 Vysoká nad Kysucou 1094, tel.d: 041-435 2074, mobil: 0907-136 121
Štart: Vysoká nad Kysucou, OCÚ, 7.00 h

z kalendára podujatí KST 2004 pripravil Pavol Šoula

KALENDÁR

február 2004:

7.2.2004 DOROTA 23.ročník
(sobota) TJ Iskra Matador Bratislava

Trasa: 40 km/700 m
Koliba - Kamzík - Panova lúka - Svätý vrch - Košarisko - Biely Kameň - Biely Kríž - Kamzík - Koliba
Štart: Bratislava-Koliba, konečná MHD č.203, 7.00 - 8.00 h
Vedúci: Štefan Sládeček, Haanova 44, 851 04 Bratislava

14.2.2004 ZIMNÝ PRECHOD - ČIERNOU SKALOU 19.ročník
(sobota) Klub TD Trnava

Trasy: 35 km/950 m, 15 km/450 m
35 km: Smolenice - Jahodník - Polámané - Čierna skala - Monrepos - Klokoč - Sklená Huta - Zabité - Majdán - Lošonec
Štart: Smolenice, obecný úrad, 7.15 - 8.45 h
Cieľ: Lošonec, reštaurácia, do 17.00 h
Vedúci: Ing. Peter Minárik, tel.: 033-5521 056

21.2.2004 ZIMNÉ VÝSTUPY NA MALOKARPATSKÉ VRCHOLY - VÝSTUP NA KLOKOČ 7.ročník
(sobota) OKST VIA DANUBIA Dunajská Streda

Trasa: pešo, lyže - trasa ľubovoľná
Stretnutie na vrchole s udelením pamätných listov medzi 12.00 - 13.00 h.
Vopred prihláseným účastníkom bude poskytnuté občerstvenie (do 19.2.).
Vedúci: RNDr. Štefan Nagy, Radničné nám. 379/18, 929 01 Dunajská Streda
tel. d.: 0908-103 425, tel. z.: 02-4552 2063
e-mail: viadanubia@orangemail.sk

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.