MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

január 2012

Ročník 21.   1 / 260

V tomto čísle nájdete:

Niekoľko slov do nového roku
Pohľad do dobového turistického sprievodcu: Bratislava - Pozsony - Pressburg - 1907
Prečítali sme za vás: Cesta sa končí na Sakrakopci
Najstaršie akcie v Kalendári Malé Karpaty a okolie v roku 2012
Jubileum trnavských horolezcov - 65. výročie HO SKOBA
Slovenský superdiaľkoplaz 2011 - vyhodnotenie
Podzimní Vysočinou (28. - 30.10.2011)
40. ročník Za posledním puchýřem 2011 (17. - 20.11.2011)
Pozvánka na 26. ročník EXPEDÍCIE 2012
Zrnká múdrosti slávnych 6
Kalendár - január/február 2012


Niekoľko slov do nového roku

Kríza, rast nezamestnanosti, zdražovanie potravín a energií, pád vlády, nezákonné odpočúvanie, a tak možno pokračovať ďalej - také slová často počas roka nachádzame, keď sa začítame do väčšiny novinových článkov alebo zapneme si rozhlas, prípadne televíziu. Môže to na nás pôsobiť prinajmenšom depresívne, ale skôr ako nespokojnosť, prípadne až hnevlivo. Iste, sú to nepríjemné situácie, pokiaľ sa nás to nejako dotýka. Ale skúsme si pripomenúť aj iné slová - ohľaduplnosť, vďačnosť, pomoc iným v núdzi a tak možno tiež pokračovať ďalej - tieto slová už prebúdzajú v našom podvedomí iné pocity. My, ktorí máme radi prírodu, pobyt v nej či už rekreačný alebo vyhľadávame nejaké výkonnejšie formy vyžitia sa v nej, väčšinou aspoň na chvíľu tam zabúdame na tie nepríjemnejšie stránky života, a to platilo v minulosti, platí dnes a pravdepodobne sa to veľmi nezmení aj v ďalších obdobiach. Pobyt v prírode nám teda dodáva istý druh energie, ktorá nám pomáha prekonávať nepríjemné životné prekážky.

Na stránkach nášho časopisu sa už začína písať ročník 21. Je to už dosť dlhá doba a vždy sa doteraz našli prispievatelia, ktorí boli ochotní sa s ostatnými kamarátmi podeliť o svoje zážitky, skúsenosti s pobytom v prírode, ale aj na výkonnejších podujatiach ako sú diaľkové pochody, prípadne behy, expedície alebo len viacdňové podujatia v bližšom alebo aj vzdialenejšom okolí, či už domácom alebo aj zahraničnom. Stránky nášho časopisu pravidelne tiež prinášali aktuálne informácie o turistických výkonnostných súťažiach, zostavy tabuliek ich vyhodnotení a mnoho iných informácií. Za týmto všetkým sú však konkrétni ľudia, obetaví fandovia, ktorí svoj čas sú ochotní venovať na obohatenie informácií pre ostatných milovníkov podobného vyžitia sa. Keď tento náš časopis vznikal, boli sme o 20 rokov mladší, plní elánu a chuti voľačo ponúknuť ostatným, teraz chuť aj elán azda aj zostáva, len my sa akosi míňame. Keď si zaspomíname na dni dozadu, určite sa nám vynoria spomienky na takých turistov, organizátorov, prispievateľov alebo len jednoducho - priateľov ako Peter Minárik, Celo Radványi, Cyro Porubanec, Paľo Takáč, ktorých sme ešte pred nie dávnymi dňami často radi stretali na našich turistických podujatiach alebo aj len prechádzkach v našich Karpatoch a blízkom okolí.

21. ročník v živote človeka je už považovaný za vek dospelosti. V živote časopisu by nás to malo zaväzovať k už vyzretej zodpovednosti za kvalitu ponúkaných informácií. Pre zachovanie pestrosti príspevkov by veľmi pomohlo, keby sme mohli ponúkať články od veľkého počtu rôznych prispievateľov. Teraz na začiatku ďalšieho roku je to vhodný záväzok k tomu, aby sa nám toto prianie mohlo vyplniť. K tomu však potrebujeme aj vašu chuť sa podeliť so svojimi zážitkami, skúsenosťami alebo jednoducho príbehmi, ktoré by ste boli ochotní dať na papier.

Je začiatok roka. Zaželajme si, aby ten nastávajúci rok nám priniesol viac potešenia, chuti prekonávať prekážky, aby bolo viac príležitostí sa na turistických chodníčkoch stretať s priateľmi, k tomu neodmysliteľne treba si priať zdravie, nájsť si v správny čas na správnom mieste šťastné chvíle a tiež pre náš Malokarpatský Diaľkoplaz od vás veľa zaujímavých príspevkov.

Za redakciu MKD vám všetko najlepšie praje Pavol Šoula

 

Bratislava - Pozsony - Pressburg - 1907
Pohľad do dobového turistického sprievodcu

V edícii Bratislava Presburg Vydavateľstvo PT Albert Marenčin vyšlo v roku 2005 obnovené vydanie turistického sprievodcu Bratislava - Pozsony - Pressburg - 1907 od Emila Kumlika. Je to 143 stranová knižka, ktorá je prepisom dobového sprievodcu po Bratislave v roku 1907 a je bohato ilustrovaná dobovými fotografiami. Keď sa mi táto zaujímavá knižka dostala do rúk, zistil som, že už na začiatku 20. storočia turistický ruch asi bol už na dosť vysokej úrovni, aspoň podľa pomerne detailného popisu pamiatok a popisu návrhu trás ako sa k týmto pamätihodnostiam možno dostať. V bohatej zbierke fotografií sa dajú nájsť aj teraz známe miesta, ale aj budovy, ktoré už zapadli prachom dejín nasledujúcich období. Ako ukážku z tohoto diela ponúkam úryvok, ktorý je sprievodcom dejinami Bratislavského hradu. Ako je už zrejmé z nadpisu tohoto príspevku, všetky udalosti sa končia v už spomínanom roku 1907, a teda aj opisy prístupových trás a konkrétnych turisticky zaujímavých miest sú situované do dobových súvislostí.

Kráľovský hrad

Po Zámockých schodoch vedie úzka strmá malebná cesta k Hradu, najimpozantnejšej a najzaujímavejšej stavbe s bohatou, slávnou históriou. Oplatí sa ho navštíviť už aj preto, lebo z kopca je nezabudnuteľný výhľad na mesto a prekrásne okolie.

Keď zdoláme strmé schody, pred nami sa zjavia zvyšky mohutnej kamennej stavby: spodná hradná brána, pochádzajúca z čias Mateja Korvína. Napriek zlému stavu je brána dosiaľ veľmi pôsobivá. Za ňou je terasa obohnaná kruhovým múrom so strielňami. Odtiaľ vedie cesta do hradnej záhrady a po serpentínach na plošinu hradnej zrúcaniny, ležiacej 224 metrov nad morom a 85 metrov nad Dunajom.

Za najstaršiu časť Hradu sa pokladá juhozápadná korunná veža. Táto veža stála v minulosti osobitne, obklopená hlbokou priekopou. Ostatné tri sú len zdanlivo vežami a boli postavené zrejme iba kvôli symetrii. V korunnej veži uschovávali svätú korunu a iné kráľovské klenoty, ktoré dal Jozef II. roku 1784 previezť do Viedne. V rokoch 1567 - 1571 vo veži väznili sasko - weimarského vojvodu Fridricha II.

Známy pruský generál Moltke prirovnal hlavnú štvorcovú budovu Hradu k šibenici. Z diaľky pripomína ležiaceho obra s dohora roztiahnutými nohami alebo obrátenú posteľ.

Na hradnom nádvorí je pozoruhodná studňa, ktorá údajne siahala až k hladine Dunaja. Studňu dal v roku 1436 vykopať kráľ Žigmund Luxemburský. Traduje sa, že z pivničných priestorov vedie popod Dunaj široká chodba až do veže zámku vo Wolfsthale, rakúskej obci neďaleko našich hraníc.

Začiatky Hradu sa strácajú v temnotách dávnej minulosti. Za vlády sv. Štefana bola zavedená župná sústava a Hrad ako sídlo župy sa stal najvýznamnejším správnym i vojenským strediskom. V polovici 11. storočia bol bezpochyby dobre opevnený, lebo cisárovi Henrichovi III. sa ho ani po dvojmesačnom obliehaní nepodarilo dobyť. Hrad odolal aj náporu Tatárov. Bol aj cirkevným strediskom - ešte v 12. storočí tu sídlila kapitula a až v roku 1221 ju preložili do mesta.

Na Prešporskom hrade sa podľa niektorých zdrojov narodila sv. Alžbeta (1207), dcéra kráľa Ondreja II. a jeho manželky Gertrúdy. V roku 1211 ju ako stvorročnú zaviedli na hrad Wartburg k jej snúbencovi, durínskemu markgrófovi Ľudovítovi.

Kráľ Ondrej III. odkázal v roku 1297 Hrad aj Prešporskú župu svojej manželke Agneši Habsburskej ako vdovské sídlo. V roku 1328 sa hradným pánom stáva Karol Róbert. Za vlády Žigmunda Luxemburského Hrad zreštaurovali.

Kráľ Matej Korvín dal Hrad prestavať v renesančnom štýle. Z tohto obdobia pochádza mohutná dolná brána s vežou, pod ktorou je hlavný vchod na Hrad. V roku 1552 sem premiestnili svätoštefanskú korunu. V roku1635, keď bol hradným kapitánom gróf Pavol Pálffy, sa uskutočnili ďalšie stavebné úpravy, po ktorých sa Hrad zaskvel v kráľovskej nádhere. V spodných priestoroch sa nachádzalo väzenie a vínna pivnica, v prízemí komory a zbrojnica s množstvom vzácnych predmetov (napríklad brnenie Karola V., pancier Mateja Korvína, tatárske, uhorské a turecké zbrane). Na poschodiach boli komnaty pre kráľovskú rodinu a jej sprievod. Pred Hradom sa tiahla hlboká a široká priekopa, nad ktorou sa klenul zdvíhací most vedúci dovnútra budovy. V roku 1651 panovník vymenoval grófa Pavla Pálffyho za dedičného hradného kapitána. Ten neskôr získal aj kúriu na Zámockej ulici (Pálffyho kúria).

V roku 1674 dal Leopold I. postaviť takzvanú Teréziinu bránu, ktorá je teraz zamurovaná, a Karol VI. dal v roku 1712 vybudovať Viedenskú alebo Karolovu bránu, ktorá vedie z horného nádvoria na Zámockú ulicu.

Najväčší rozkvet Hradu nastal za vlády Márie Terézie. Panovníčka sa tu opakovane a dlhší čas zdržiavala, a keď sa obrátila na uhorskú šľachtu o pomoc, zástupcovia stavov jej 11. septembra 1741 prisahali vernosť slovami: “Vitam et sanguinem!” Roku 1760 dala budovu veľkolepo prestavať, pričom vnútorné priestory boli upravené v barokovom štýle. Dvorný architekt Römisch vybudoval pre panovníčku osobitnú budovu pri paláci (náklady dosiahli 1 300 000 guldenov). 13. januára 1766 sa na Hrad nasťahoval uhorský miestodržiteľ, sasko - tešínske knieža Albert s manželkou, arcivojvodkyňou Kristínou, dcérou Márie Terézie.

Roku 1738 sa na príkaz cisára Jozefa II. stal Hrad sídlom generálneho seminára pre výchovu kňazov. 12. novembra 1790 tu bol zvolený Alexander Leopold, syn Leopolda II., za ríšskeho palatína. V roku 1802 boli na Hrade zriadené kasárne. V máji 1811 však túto krásnu historickú budovu zničil požiar, ktorý zachytil aj veľkú časť Zuckermandlu.

Z majestátneho komplexu zostala zrúcanina a Hrad odvtedy chátra; aj vysoké, viac ako meter široké múry sú narušené veľkými prasklinami. Od roku 1811 je Hrad neobývaný a v súčasnosti nemá nijaký vojenský význam. Len v drevenom domčeku pri juhovýchodnej veži je veľké delo, ktoré zaduní zväčša raz do roka, aby upozornilo obyvateľstvo na nebezpečenstvo záplavy, keď sa pohnú dunajské ľady. Pred piatimi alebo šiestimi rokmi vznikla medzi prešporským obyvateľstvom iniciatíva, ktorej cieľom je, aby mesto zrúcaninu získalo a sprístupnilo ju verejnosti.

Toľko z úryvku turistického sprievodcu po Bratislave z roku 1907. K dejinám Hradu treba iba dodať, že v roku 1953 sa začalo s jeho rekonštrukciou, ktorou sa koncom 20. storočia Hrad podarilo obnoviť a hoci dnes prebieha jeho druhá rekonštrukcia, už po niekoľko desaťročí je jeho časť prístupná verejnosti a dnes je tiež sídlom hlavy štátu.

pre MKD pripravil Pavol Šoula

 

Prečítali sme za vás...
Cesta sa končí na Sakrakopci

Pred niečo viac ako 45 rokmi sa kúsok nad Bratislavou, na vrchu nazvanom Sakrakopec, odohrala najväčšia letecká tragédia v dejinách Slovenska.

Sychravý jesenný podvečer. Koncom novembra prichádza tma skoro. Ľudia si krátia v bratislavskej letiskovej hale čas, kým budú môcť pokračovať v ceste zo Sofie do Berlína po krátkej prestávke, ktorú si vyžiadalo zlé počasie. V diaľke svietia svetlá mesta, nad nimi sa rysuje silueta Malých Karpát. Možno niekoho z cestujúcich napadne myšlienka, ako asi vyzerá tento malý kúsok sveta...

Bude mať možnosť sa sem niekedy vrátiť? Obzrieť si ho? Cestujúci nastupujú, lietadlo Iľjušin 18 štartuje postupne všetky štyri motory. Nik z cestujúcich ani posádky netuší, že vrchy nad Bratislavou sú miestom, kde im bude súdené ostať už navždy. Posledné miesto ich života. Sakrakopec.

Čo sa stalo?

Najväčšia letecká havária v dejinách Slovenska sa udiala 24. novembra 1966. Vyžiadala si 82 obetí. Je dodnes obostretá tajomstvom, tak ako každé nešťastie, o ktorom pretrváva nedostatok informácií. A aj tie, ktoré existujú, pôsobia protichodne.

Čo hovoria fakty? Išlo o pravidelný let LZ 101 bulharsko-sovietskej spoločnosti TABSO zo Sofie do Berlína. Na trase bolo plánované medzipristátie v Budapešti a Prahe. Lietadlo IL-18B však pre nepriaznivé počasie pristálo už v Bratislave. Cestujúci sa v hlavnom meste vtedajšej SSR ocitli už napoludnie a strávili na malom letisku neďaleko Ivanky pri Dunaji celé poobedie.

Okolo pol štvrtej sa však počasie v Prahe upokojilo a posádka sa rozhodla pokračovať v ceste. O 16.10 cestujúci nastúpili na palubu a po desiatich minútach let dostal povolenie na štart. Nad plochu bratislavského letiska vzlietli krátko pred pol piatou, už takmer za tmy.

Dve minúty letelo lietadlo vo výške asi tristo metrov nad zemou rovno oproti masívu Malých Karpát, aby v plnej rýchlosti narazilo do ich svahov. Požiar a explózia okamžite zničili stroj aj všetky živé bytosti v jeho útrobách. Dodnes je záhadou, prečo sa to stalo.

Spoľahlivý stroj IL-18

Samotné lietadlo Iľjušin 18 nemá v našich končinách dobrú povesť. Treba však povedať, že neprávom. Skôr vďaka tragickej zhode okolností. Rovnaký stroj sa 28. júla 1976 zrútil do jazera Zlaté piesky opäť neďaleko bratislavského letiska. Pri tejto havárii zahynulo 76 ľudí. Podobne ako v prípade bulharského letu, aj tu zohral svoju rolu ľudský faktor, takže nie je dôvod nadávať na nespoľahlivé ruské “rachotiny”.

Práve naopak, ruský konštruktér Sergej Iľjušin vytvoril v druhej polovici päťdesiatych rokov na svoju dobu veľmi progresívne dopravné lietadlo na turbovrtuľový pohon. Na rozdiel od klasického piestového motora, ktorý poháňal staršie vrtuľové lietadlá, v tomto prípade ide o kombináciu prúdového a vrtuľového pohonu. Presnejšie o prúdový motor s kompresorom a turbínou, ktorá však prostredníctvom prevodovky poháňa väčšinou svojho výkonu vrtuľu a menšou časťou celé lietadlo.

IL-18 prvýkrát vzlietol na oblohu 4. júla 1957. Lietadlo s kapacitou okolo sto cestujúcich a so slušnou cestovnou rýchlosťou šesťsto kilometrov za hodinu začali časom používať sovietske, ale aj československé aerolinky.

Kvality lietadla opisuje na stránke www.planes.cz aj bývalý pilot Dušan Kuchta:

“Niekoľko rokov som bol vedúcim tohto typu a IL-18 som si obľúbil do tej miery, že som odmietol preškolenie na IL-62 (modernejšie prúdové lietadlo, pozn. red.). Za celý čas môjho pôsobenia na IL-18 sa nikdy nevyskytli žiadne zásadné technické problémy a ani náznak toho, že by ako starší a v podstate výbehový typ bolo toto lietadlo akýmkoľvek spôsobom technicky zanedbávané.

Letové vlastnosti IL-18 boli vynikajúce. Lietadlo dovoľovalo posádke aj nedodržovanie niektorých prevádzkových nariadení a malo veľké rezervy vo všetkých smeroch. To niektorí dosť zneužívali a uľahčovali si tým prácu. Napríklad žiaden typ lietadla nedokázal tak prudko klesať ako IL-18.

Tiež znieslo veľké preťaženie nákladom, bolo vynikajúce v námrazových podmienkach. Bolo veľmi príjemné na pilotáž a tým sa dalo dobehnúť aj slabšie prístrojové vybavenie. Ručne s ním šikovný pilot dokázal pristáť úplne presne aj v dnes nepredstaviteľných podmienkach.”

Lietadlo IL-18 dokázalo bezpečne letieť s tromi alebo dokonca len dvomi motormi – pri zachovaní všetkých manévrovacích schopností, možnosti stúpať či klesať... Pristáť sa dalo dokonca s jediným funkčným motorom!"

Skúsená posádka

Stroj, ktorý nasadili na inkriminovaný let zo Sofie, mal v tom čase len necelé tri roky – vyrobili ho v januári roku 1964 pod číslom 7101 a nemal nikdy žiadnu nehodu ani vážnejšie problémy. Rovnako skúsená bola posádka, ktorú viedol kapitán Lubomir Todorov Antonov s takmer dvanásťtisíc nalietanými hodinami (presne ich mal na konte 11 959).

Poznal dôverne nielen lietadlo IL-18, s ktorým lietal už od roku 1962, ale aj Bratislavu a jej letisko, ktoré mal možnosť navštíviť už jedenásťkrát. Rovnako jeho kolegovia mali v tom čase nalietané tisícky hodín. A čo je takmer kuriózne, vtedy 41-ročný Antonov aj druhý pilot Šakadanov boli čerstvými držiteľmi skúšok odbornosti. Antonov ich podstúpil dva dni a Šakadanov dokonca len deň pred nehodou.

Počasie naozaj bolo chladné, už koncom novembra udrela zima a aj okolie Bratislavy bolo pokryté vrstvou snehu, čo však na toto obdobie nebolo nič mimoriadne. Meteorológ letiska hlásil možnosť turbulencií v oblasti Malých Karpát.

Osudná výška tristo metrov

Piloti si vzhľadom na počasie a okolnosti vybrali pristávaciu dráhu VPD 31, ktorá smeruje na západ, teda priamo oproti horskému hrebeňu. Z veže dostali pokyn vystúpiť do výšky 510 metrov a pri rádiomajáku Nitra otočiť smer na Brno a Prahu. Povolenie na štart však dostalo v tom čase aj menšie lietadlo IL-14, starší a pomalší brat IL-18.

Možno práve to bol kľúčový moment a azda aj osudová chyba – tak sa aspoň po nehode domnievala bulharská strana. V snahe dodržať bezpečný odstup medzi strojmi dostala posádka inštrukciu držať sa vo výške tristo metrov, kým nepríde pokyn na ďalšie stúpanie. Ten už neprišiel. Lietadlo s riadiacou vežou nenadviazalo spojenie. Po dvoch minútach letu vo vzdialenosti osem kilometrov od letiska sa zachytilo o stromy a roztrieštilo v prudkom náraze. Jeho výškomer ukazoval 288 metrov.

Podľa iných informácií dostala posádka pokyn držať sa vo výške 745 metrov... V každom prípade lietadlo letelo vo výške, ktorá na prekonanie karpatského masívu nemohla stačiť. Výška známeho bratislavského kopca Kamzík predstavuje 440 metrov nad morom, čiže asi 280 metrov nad okolitým terénom. Vrch Malý Javorník, na ktorom sa nachádza aj radarové pracovisko Slovenského hydrometeorologického ústavu, sa priamo nad Račou vypína do výšky 594 metrov. Práve kúsok pod ním sú aj svahy Sakrakopca, kde našlo smrť osem členov posádky a 74 cestujúcich.

Plnou rýchlosťou na smrť

Tesne pred nárazom lietadlo nemenilo výšku ani kurz – akoby sa plnou rýchlosťou rútilo oproti nezdolateľnej prekážke. Jeho motory pracovali do poslednej chvíle na plný výkon. Pri páde pováľalo množstvo stromov - pás v lesnom poraste je vraj viditeľný dodnes.

Stroj sa rozpadol v priebehu dvadsiatich sekúnd a okamžite ho zachvátil ničivý požiar. Ostala z neho doslova hromada trosiek, z ktorých len hrozivo vyčnievajúci podvozok pripomínal, že išlo o skutočný a funkčný dopravný prostriedok.

Šanca na prežitie bola nulová, väčšina ľudí na palube zahynula okamžite v dôsledku nárazu a požiaru, no podľa niektorých informácií niektorí zomreli aj na podchladenie. Vzhľadom na ročné obdobie, počasie a sadajúci súmrak v tunajších lesoch nebolo veľa ľudí.

Napriek tomu prudký náraz a explóziu mnohí spozorovali. Je kuriózne, že nehodu nezaregistrovali dispečeri na letisku na radare, ani vlastným zrakom. Akurát jeden z dispečerov, ktorý v tom čase nebol v službe, okamžite telefonoval kolegom.

“Náš otec bol lesník. Bývali sme vtedy nad Račou v horárni. Počuli sme prenikavý hukot akoby prinízko letiaceho lietadla. Náhle zaznel výbuch a na oblohe sa zjavila žiara,” spomenul si na stránkach denníka SME obyvateľ Rače Milan Buchta, ktorý bol na mieste katastrofy medzi prvými – v čase, keď ešte dohorievali zvyšky leteckého benzínu. Pri pilotnej kabíne ležalo v uniforme telo kapitána. Šokovaní ľudia z okolia na Sakrakopec pribehli v priebehu tridsiatich minút, no záchranárom pre tmu, zlé počasie a neprístupný terén trval príchod takmer hodinu a pol.

Okrem ťažkej dostupnosti brzdili postup záchranárov aj dohady, že lietadlo viezlo nebezpečné rádioaktívne látky. Neskôr sa ukázalo, že išlo o rádioaktívny izotop jódu využívaný na lekárske účely a pre ľudský organizmus neškodný.

Spor pre odškodné

Už na druhý deň dorazili do Bratislavy zástupcovia spoločnosti TABSO na čele s jej generálnym riaditeľom Lazarom Beluchovom. Nedostali však povolenie navštíviť priamo miesto katastrofy. Ani priateľstvo československého a bulharského ľudu či spoločné členstvo vo Varšavskej zmluve a v RVHP nezabránili vzniku napätia pri vyšetrovaní katastrofy.

V hre bola nielen medzinárodná prestíž, ale aj výška odškodného pre pozostalých. Rodiny obetí by totiž dostali po desaťtisíc leva v prípade, že sa chyby dopustila bulharská posádka, no až po dvadsaťtisíc dolárov, keby sa potvrdilo československé zavinenie.

Bulharská strana sa naozaj domnievala, že nehodu spôsobili bratislavskí dispečeri – tým, že povolili štart ďalšiemu a menej výkonnému lietadlu popri IL-18-ke, ktorú nedokázali dostať včas do bezpečnej výšky a sledovať jej let na radare.

Bulhari chceli viesť vyšetrovanie, s čím však Československo zásadne nesúhlasilo, odvolávajúc sa na fakt, že Bulharsko nepodpísalo medzinárodnú dohodu, ktorá takýto postup umožňuje.

Napokon viedol vyšetrovanie vtedajší minister dopravy Alois Indra. A oficiálny výsledok? “Komisia nemohla jednoznačne zistiť príčinu nehody lietadla... Predpokladá, že najpravdepodobnejšou príčinou bolo nedostatočné zhodnotenie terénnych a poveternostných podmienok v okolí letiska Bratislava posádkou lietadla a neprispôsobenie letu týmto podmienkam.”

Išlo o atentát?

Hoci väčšinu obetí predstavovali Bulhari, na palube lietadla sedeli aj občania z ČSSR, Argentíny, Brazílie, Čile a Hondurasu, Angličania, Švajčiari a Rusi. Zahynul tu známy honduraský novinár a spisovateľ Ramón Amaya Amador, ktorý v tom čase pôsobil v Prahe, kde žil s manželkou a dvoma deťmi – zhodou okolností práve v roku 1966 dovŕšil päťdesiatku.

V troskách lietadla a skrvavenom snehu nad Bratislavou našla smrť populárna bulharská speváčka Ekaterina Popovová. A napokon jedným z cestujúcich mal byť aj bulharský veľvyslanec v NDR Ivan Byčarov, ktorý bol politickým rivalom vtedajšieho bulharského komunistického lídra Todora Živkova.

Odtiaľ zrejme vznikla aj konšpiratívna teória, podľa ktorej mal Živkov záujem odstrániť Byčarova. Jej oprávnenosť ešte podporila skutočnosť, že sudca Najvyššieho súdu Nedju Gančev, ktorý nehodu vyšetroval, spáchal v závere vyšetrovania samovraždu. Krátko predtým svojím priateľom povedal slová: “Nemôžem urobiť to, na čom trvajú, aby som urobil.”

S konšpiratívnou teóriou, podľa ktorej mala byť nehoda akciou bulharských a sovietskych tajných služieb, prišlo vydanie bulharských novín Trud zo 4. apríla 1991 odvolávajúc sa aj na informácie nemeckej rozhlasovej stanice Deutsche Welle. Podľa článku dispečeri lietadlo zámerne viedli na nízku letovú hladinu. Motív?

Snaha zbaviť sa neposlušného Byčarova, ktorý nesúhlasil s prienikom Sovietov do štruktúr bulharských bezpečnostných služieb. Akokoľvek senzačne znie táto hypotéza, prítomnosť osoby s menom Byčarov na palube lietadla sa nepotvrdila.

A ešte zaujímavosť – v Bratislave mala palubu lietadla opustiť bulharská ministerka priemyslu Dora Belčevová...

Do akej miery tajomné alebo, naopak, prozaické boli skutočné príčiny nehody, dnes už nik nezistí. Je možné, že svoju rolu naozaj zohrali spomínané turbulencie. A podľa niektorých špekulácií aj oslava blížiacej sa Kataríny. V každom prípade išlo o katastrofu nebývalých rozmerov, ktorá Bulharsko zahalila do štátneho smútku. Počas pohrebu sa v krajine na dve minúty zastavil život.

Utajené pamätné miesto

Presne 24. novembra 1966 začala vysielať televízia v Kongu a v New Yorku zaznamenali najvyššiu koncentráciu smogu v histórii. A odohrala sa najväčšia letecká katastrofa na území Slovenska. Tým skôr prekvapuje, že sa tak málo pripomína.

Na mieste tragédie uprostred bukových lesov stojí 82 briez, ktoré symbolizujú 82 obetí. Provizórne drevené kríže a nápisy vyryté do kôry stromov od mája tohto roku (2010, pozn. redakcie) konečne dopĺňa aj pomník v podobe kamenného kríža na mohyle s pamätnou tabuľou. Podarilo sa ho osadiť vďaka nadšencom z katolíckeho akademického spolku Istropolitan a hlavnému organizátorovi Petrovi Maroszovi. Pomník požehnal bulharský pop a na Sakrakopec prišiel príbuzný jednej z obetí – Kyril Alexander Stojanov, ktorého brat Mladen našiel smrť v troskách lietadla ako 24-ročný.

Rovnako by miesto malo byť čoskoro vyznačené aj v turistických mapách. Dostať sa k nemu totiž nie je vôbec jednoduché. Necelé dva kilometre odtiaľ sa pritom nachádza známe a obľúbené výletné miesto Biely kríž. Miestni poznajú aj cestu na Sakrakopec - ochotne ju poradia napríklad v originálnom bufete Včelín. V spleti zablatených lesných chodníkov na úbočiach karpatských kopcov však návštevníka nenavigujú takmer žiadne tabule ani smerovky.

Možno to má aj svoje opodstatnenie. Miesto, na ktorom sa odohrala tragédia takýchto rozmerov, pôsobí na ľudí rôzne – senzitívnejší človek si z jeho návštevy môže odniesť nepríjemné pocity alebo sny. Rozumným kompromisom by bolo zachovať Sakrakopcu komornú a pietnu atmosféru, no predsa len uľahčiť orientáciu tým, ktorí si chcú pripomenúť letecké nešťastie a jeho obete. A možno aj tu uprostred hlbokého lesa si uvedomiť fakt, že nik netuší, kde a kedy sa skončí jeho cesta.

štvrtok 25.11.2010, Márius Kopcsay
TV OKO č. 47, 25.11. - 1.12.2010, str. 24 - 27

 

Najstaršie akcie v Kalendári Malé Karpaty a okolie v roku 2012

Po zostavení Kalendára Malé Karpaty a okolie v roku 2012 som sa trochu pohral s počtom ročníkov a vybral som akcie, ktoré sa organizujú minimálne 30 rokov.

akcia organizátor ročník
REGIONÁLNY LETNÝ ZRAZ TURISTOV KST Senica 52
PRECHOD KAMENNOU BRÁNOU VHT KST Pezinok 42
MARHÁT KST Bezovec Piešťany 41
JESENNÝM POVAŽSKÝM INOVCOM TJ ATOM Jaslovské Bohunice 40
HVIEZDICOVÝ POCHOD OT TJ Slávia STU Bratislava 39
TRNAVSKÁ STOVKA Trnava 39
JARNÁ 35-KA KST Limba turist Bratislava 38
ZIMNÝ PRECHOD POVAŽSKÝM INOVCOM KST ATÓM Jaslovské Bohunice 37
NOČNÝ POCHOD KST Holíč 37
PO HRADOCH A ZÁMKOCH MALÝCH KARPÁT KST Spartak Trnava 36
POCHOD OSLOBODENIA TRNAVY KST Slovšpost Trnava 35
JARNÝ POCHOD HLOHOVEC - PIEŠŤANY KST Hlohovec 34
ČASTOVSKÁ 50-KA KST Častá 34
JESENNÝ POCHOD HLOHOVEC - PIEŠŤANY KST Hlohovec 34
BLATOVÝ POCHOD KST TJ Bezovec Piešťany 34
INOVECKÁ 50-KA OT TJ Bezovec Piešťany 33
SEVERNOU STRANOU MALÝCH KARPÁT Turistické združenie Dolný Lopašov 33
ČOŽE JE TO 50-KA, keď idú s nami aj dievčatká? TJ Tesla Bratislava 32
JARNÝ MALOKARPATSKÝ TERČÍKOVÝ ŠLIAPAK KT Lokomotíva Bratislava 32
SENICKÁ MAŠÍROVKA KST Senica 32
ŽITNOOSTROVSKÝ POCHOD KT RODINA Dunajská Streda 32
ZIMNÁ 35-KA KST Limba turist Bratislava 31
DOROTA OT TJ Iskra Matador Bratislava 31
JESENNÝ MALOKARPATSKÝ TERČÍKOVÝ ŠLIAPAK KT Lokomotíva Bratislava 31
ČERVENO-MODRÝ TESLÁCKY OKRUH TJ Tesla Bratislava 30
SOBOTIŠTSKÁ 15-KA KST Sobotište 30

Oproti roku 2011 ich počet vzrástol, z tradičných organizátorov nik nevypadol a pribúdajú noví dlhoroční matadori (a ďalší sú v tesnom závese). Teší ma, že tradičné akcie sú skutočne tradičné.

Vladimír Chrapčiak

 

Jubileum trnavských horolezcov
65-ka horolezcov TJ SLÁVIA TRNAVA (po novom HO SKOBA)

Vážení diaľkoplazi, som obdivovateľom horolezectva a HO SKOBA TRNAVA. Aj sám by som sa do neho vpašoval, keby som nemal zajačie srdce. V decembrovom čísle r. 2006 bol uverejnený krásny článok k 60. výročiu vzniku trnavského horolezeckého oddielu od Petra Radványiho. Pretože uplynul november a trnavskí horolezci slávili (už bez Cela Radványiho, ktorý nás minulý rok navždy opustil) 65 rokov vzniku oddielu, dovoľujem si im v mene všetkých peších turistov nášho regiónu popriať všetko NAJ k tomuto guľatému výročiu a pripomenúť vyššie spomínaný článok v plnom znení.

“Hoci Trnava leží na rovine, no napriek tomu alebo možno práve preto, niektorých jej obyvateľov lákajú vysoké hory. Túžba po zdolávaní ich vrcholov bola aj dôvodom založenia horolezeckého oddielu, ktorý si v novembri 2006 pripomenul už 60. výročie svojho vzniku. Horolezecký oddiel v Trnave založilo rok po skončení 2. svetovej vojny niekoľko vtedy mladých nadšencov, na čele s Eugenom "Bubom" Nemešom. Ten ho potom viedol ako jeho predseda celých 50 rokov, až do roku 1996, kedy jeho žezlo prevzal Ján Trubač. Trnavskí horolezci aj napriek svojmu "nížinnému handicapu" dosiahli za šesťdesiat rokov nepretržitého a na lezenie bohatého trvania oddielu niekoľko pozoruhodných úspechov. Uskutočnili viacero cenných prvovýstupov vo Vysokých Tatrách, zúčastnili sa na mnohých úspešných lezeckých akciách v zahraničí, medzi ktorými nechýbali výpravy do Kaukazu, poľských Tatier, Rumunska, Dolomitov či do rakúskych Álp. Niektorí sa vďaka svojim výkonom dostali aj do horolezeckej encyklopédie, ktorá vyšla v roku 1990. V tejto jedinečnej a doteraz jedinej publikácii svojho druhu na Slovensku samozrejme nechýba ani heslo nestora Trnavského horolezectva a zdolávača viacerých prvovýstupov v Tatrách či Alpách - Eugena Nemeša, či majstra športu, publicistu a pedagóga Ivana Baju, ktorý je známy najmä svojimi úsmevnými karikatúrami z horolezeckého a turistického prostredia /pozn.redak. - mimo iné navrhol obálku MKD i diplom T-100/. Spomínaná encyklopédia uvádza aj dvoch ďalších trnavských horolezcov Prvej výkonnostnej triedy - Laca Vitteka a Cela Radványho, ktorí okrem lezenia sa starali aj o výchovu mladých adeptov horolezectva. Vďaka nim v Trnave vyrástla nová generácia výborných horolezcov ako sú Maroš Tomaškovič, Ľubo Stacho, bratia Kavuliakovci, Miro Cíferský, Stano Tomovič a iní, ktorí sa presadili aj v celoslovenskom meradle. Keď sa v roku 1989 otvorili hranice, dostali možnosť aj trnavskí horolezci rozšíriť si svoj akčný rádius o nové oblasti. Už v roku 1990 si zapísali do kalendára výstupov francúzske Alpy, Ťan Šan, Kaukaz, Krym a ďalšie. Samozrejme, že snom a vrcholom každého horolezca sú vrcholky Himalájí. Ako prvý z Trnavčanov získal pred desiatimi rokmi titul "himalájskeho tigra", vtedy ešte len 22-ročný Miroslav Cíferský. Jeho mesačný pobyt v Himalájach však postavil všetky jeho doterajšie výkony a zážitky do tieňa. Celý apríl roku 1996 strávil v Nepále, kde sa pripojil k jednej českej horolezeckej výprave. Jeho najväčším úspechom bolo, keď počas tohto pobytu sólovo a bez kyslíka vystúpil na šesťtisícovku Thorung Peak /6140 m n.m./, kde na vrchole zanechal vlajku Trnavy i vlajku svojich rodných Hrnčiaroviec. Na základe "známostí" trnavských horolezcov v roku 1999 navštívil Trnavu známy himalájsky horský vodca Šerpa Pemba. O rok neskôr dvaja trnavskí horolezci Jozef a Martin Gabovicovci /otec a syn/ zdolali pod jeho vedením vrchol ďalšej šesťtisícky v oblasti Lhoce, Island Peak /6189 m n.m./. O vstup do pomyselného Klubu Himalájskych tigrov sa pokúsil aj jeden z najtalentovanejších trnavských horolezcov Ľubo Stacho. No hory vedia byť aj kruté a Himaláje si pred rokom vybrali svoju daň, keď v máji 2005 sa Stachovi stala osudná osemtisícka Čo Oju. Zahynul pod jej vrcholom vo veku 39 rokov. Horolezecký oddiel si v roku 1998 zmenil meno z HO TJ SLÁVIA na HO SKOBA TRNAVA. V tomto jubilejnom roku si horolezci okrem množstva akcií v Tatrách liezli aj vo Švajčiarskych Aplách. V lete si mladí horolezci Marcel Zemko, bratia Haršányovci a Peter Neštický úspešne vyskúšali svoje sily v severnom Nórsku, ďaleko za polárnym kruhom, v ťažkých lezeckých terénoch na ostrovoch Lofoty, kde vyliezli dvadsať ciest, vrátane dvoch prvovýstupov klasifikácie 6 stupňov obťažnosti. Medzičasom výzve Himalájí neodolal ani Stano Tomovič, podpredseda oddielu, ktorý už dvakrát zliezol Mount Blanc a má na svojom konte niekoľko prvovýstupov aj v Tatrách. Práve v čase, keď trnavskí horolezci slávili s jednomesačným predstihom /október 2006/ 60. výročie svojho vzniku, bol so slovenskou horolezeckou expedíciou v Nepále. Cielom 8-člennej výpravy pod vedením Mariána Šajnohu bola himalájska sedemtisícovka Tilicho Peak /7134 m n.m./. Odľahlá a zriedka navštevovaná hora, ktorú zdolalo doteraz iba 20 horolezcov, leží iba šesť kilometrov vzdušnou čiarou severne od hlavného vrcholu oveľa slávnejšej Annapurny /8091 m n.m./. Slovenskí horolezci museli najprv absolvovať namáhavý pochod do základného tábora pri rovnomennom jazere Tilicho Lake, ktoré leží v nadmorskej výške 4900 m n.m., ktorý trval osem dní a potom postupne vybudovať dva výškové tábory až do výšky 6400 m. Počasie a bohovia im žičili a 14. októbra vyrazilo prvé trojčlenné vrcholové družstvo úspešne na vrchol. Bohužiaľ, pri zostupe, asi tristo metrov pod vrcholom, sa jeden z nich, 41-ročný Ivan Prokop z Pezinka, nešťastne pošmykol a po 400 metrovom páde sa zrútil do ľadovcovej trhliny, kde zahynul. Táto tragédia ukončila nielen celú výpravu, ale zmarila aj nádeje trnavského horolezca, ktorý patril do druhého vrcholového družstva a dobytím Tilicho Peaku chcel priniesť symbolický dar k jubileu trnavských horolezcov. Možno nabudúce...”

Pavol Srnka

P.S.: Peťo, prepáč mi toto menšie plagiátorstvo, ale článok je stále aktuálny. Aj po rokoch.

 

Slovenský superdiaľkoplaz 2011

Po vyhodnotení Malokarpatského superdiaľkplaza (MKSD) za rok 2011, kde sme zaznamenali rekordný počet držiteľov v 15 ročnej histórii tohto ocenenia, sa nám konečne podarilo vyhodnotiť aj Slovenského superdiaľkoplaza (SSD) 2011. Po menšom organizačnom zaváhaní na poslednom podujatí MKSD na Špačinskej stovke, ktorá je posledným pochodom MKSD, keď v cieli neboli k dispozícii ani diplomy ani výsledky, sme museli prácne dodatočne zisťovať u organizátorov stoviek úspešných absolventov, aby sa mohlo ocenenie MKSD a SSD uskutočniť. Na základe podkladov organizátorov pochodov SSD pre rok 2011 získali:

Július Surán - Tlmače
Istvan Szabo - Maďarsko
Gabriel Hever - Maďarsko
Csilla Wittnerová - Maďarsko
Karol Šulek - Tesla Bratislava
Peter Groman - Tesla Bratislava
Ivan Nižnan - Tesla Bratislava
Ján Sládek - Myjava
Ctibor Páchnik - Štart Bratislava
Dalibor Greguš - Križovany
Katarína Janechová - Trnava

Podklady dodané organizátormi nemusia byť presné. Preto, ak sa niektorý turista z rôznych dôvodov nedostal do zoznamu a mal tam byť, nech sa urýchlene ozve redakcii alebo telefonicky na číslo 0903 620 653 - Ivan Nižnan, aby sme mohli nechať vyrobiť tradičné tanieriky.

Platí zásada, že prioritou pri reklamácii je Váš diplom alebo potvrdenie v záznamníku o absolvovaní konkrétneho pochodu pred hoc aj oficiálnym zoznamom úspešných turistov na danom pochode (v týchto zoznamoch sa občas objavia i chybné alebo chýbajúce záznamy). Ináč povedané, ak Vám organizátor vydal diplom alebo potvrdil v záznamníku, že ste stovku absolvovali, na tom už nikto nemôže nič zmeniť. Pre budúcnosť platí, tak ako to bolo minulý rok, že ak Vám v cieli Špačinskej stovky nedajú diplom MKSD, tak to u organizátorov Špačinskej stovky reklamujte.

V niektorom z budúcich čísiel MKD budú zverejnené propozície MKSD a SSD, ktoré boli schválené sekciou pešej turistiky KST a KBT.

Ivan Nižnan

.

Podzimní Vysočinou

KČT Žďár nad Sázavou každoročne organizuje turistické podujatie “Podzimní Vysočinou”. V termíne 28. - 30. 10. 2011 sa uskutočnil už 36. ročník.

Priebeh akcie

Štvrtok 27.10.2011

Vzdialenejší účastníci tento deň využili na cestovanie do Žďáru nad Sázavou. Prezentácia a ubytovanie bolo v priestoroch základnej školy vzdialenej 500 m od stanice. Ubytovanie v telocvični s dostatočným hygienickým zázemím. Po vyplnení prihlášky a zaplatení ubytovacieho a účastníckeho poplatku každý účastník obdržal popis trás s mapkou a dve napolitánky.

Piatok 28.10.2011

V tento deň si mohli účastníci vybrať jednu zo štyroch oficiálnych trás. Názov etapy: “Medzi Žďárem nad Sázavou a Novým Městem na Moravě”. Trasy mali dĺžky 13, 19, 35 a 50 km.

Popis najdlhšej trasy: Žďár nad Sázavou - Harusův kopec - SKI hotel - Nové Město na Moravě - Studnice - Tři Studně - Světnov - Stržanov - Žďár nad Sázavou. Ostatné trasy boli jej skrátenou verziou.

Celý deň bolo nepríjemné sychravé počasie, hmla a teplota 6°C, terén rozbahnený.

Sobota 29.10.2011

Etapa bola nazvaná “Stopy architekta J. B. Santiniho”. Účastníci si mohli vybrať jednu zo štyroch trás s dĺžkami 15, 25, 35 a 50 km.

Popis najdlhšej trasy: Sklené nad Oslavou - Laštovičky - Ostrov nad Oslavou - Obyčtov - Řečice - Radešinská Svratka - Dlouhé - Nové Město na Moravě - hotel SKI - Žďár nad Sázavou. Ostatné trasy boli jej skrátenou verziou.

V sobotu bolo zamračené, možno 1 hodinu svietilo aj slnko, teplota dosahovala 8°C. Terén bol čiastočne rozbahnený.

Nedeľa 30.11.2011

Názov etapy bol “Okolo Mamuta možno k Mamlasovi”. Na vysvetlenie zvláštneho názvu. V okolí Žďáru nad Sázavou sa nachádza viacero plastík a monumentov z betónu a pieskovca. Ich autorom je miestny umelec Michal Olšiak. Tieto sochy zaberajú približne plochu 3 x 3 metre, výška dosahuje 2,5 - 3 metre.

V tento deň si bolo možné vybrať jednu z troch trás s dĺžkami 13.5, 18 a 35 km.

Popis najdlhšej trasy: Žďár nad Sázavou - Rozštípená skála - Velké Losenice - Vápenice - Račín - Velké Dářsko - Polnička - Žďár nad Sázavou. Kratšie trasy boli odvodené z tejto.

Počasie: bolo zamračené, občas svietilo slnko, teplota 10°C.

Na podujatí sa zúčastilo 27 osôb na všetkých 3 dňoch, ostatní iba na jednom dni. Celkovo prišlo 95 účastníkov, z toho z Česka 90, z Maďarska 2, z Poľska 2, zo Slovenska 1.

Po absolvovaní podujatia účastníci obdržali diplom a pečiatky pochodu, ale i pečiatky IVV do svojich vandrovných knižiek a rôznych preukazov. Podľa slov pravidelných účastníkov, ale aj organizátorov, tento rok bola účasť menšia ako po iné roky.

Bratislava, 1.11.2011, Jozef Karovič

 

Za posledním puchýřem 2011
40. ročník podujatia: 17. - 20.11.2011

Klub českých turistov (KČT) každoročne organizuje podujatie pre svojich členov, ale i pre iných milovníkov prírody a pobytu v nej na ukončenie sezóny. Vyvrcholenie sa koná vždy v inej časti Českej republiky. Jubilejný 40. ročník Posledního puchýře sa z poverenia ústredia KČT konal v réžii KČT Kopřivnice v spolupráci s KČT Příbor v termíne 17. - 20.11.2011.

Priebeh podujatia

Štvrtok 17.11.2011

Mnoho účastníkov podujatia sa prihlásilo a zároveň zaplatilo za rôzne služby do istého termínu. Turisti, ktorí mali objednané zájazdy, ale aj čo chceli plniť individuálny program, využili tento deň (štátny sviatok) na cestovanie do miesta konania v Kopřivnici. Centrom podujatia bol Kultúrny dom. Dopredu prihlásení mali pridelené svoje číslo. Pri prezentácii sa každý účastník zaradil do svojho číselného rozmedzia. Dostali sme igelitovú tašku, ubytovací preukaz, stravné lístky, lístok na autobusový zájazd, vstupenku na zábavu, odznak pochodu, mapu trasy, spravodaj pochodu a sladký suvenír, tzv. “Štramberské uši”. Ubytovanie na podlahe bolo v niekoľkých telocvičniach škôl, ubytovanie na lôžkach v hoteloch, penziónoch a internátoch. Stravovanie bolo zaistené v jedálňach základných škôl a v reštauráciách.

Piatok 18.11.2011

Pre účastníkov organizátori pripravili tieto 4 autobusové zájazdy:

  1. Kopřivnice - Tichá - Kozlovice - Hukvaldy - Kopřivnice
  2. Kopřivnice - priehrada Morávka - Visolaje - Bílý Kříž - Frýdek Místek - Kopřivnice
  3. Kopřivnice - Valašské Meziříčí - Kopřivnice
  4. Kopřivnice - Nový Jičín - Skalka - Svinec - Nový Jičín - Kunín - Kopřivnice

Kultúrny program na piatok pozostával z besedy o histórii Kopřivnice a blízkeho okolia, prípadne premietania o pohorí Altaj alebo o Kanade.

Osobne som sa v piatok za zamračeného a hmlistého počasia zúčastnil zájazdu č.4. Po návrate stretávam veľa známych turistov, už kupujem kalendár podujatí na rok 2012, rôzne turistické suveníry a získavam viacero pečiatok do vanderbuchu.

Sobota 19.11.2011

Pre účastníkov bolo pripravených týchto 10 oficiálnych trás:

  1. Kopřivnice - Fojtství - rozcestí pod Bílou Horou - ranč Bubla - Kopřivnice (6 km)
  2. Kopřivnice - Fojtství - Bílá Hora - Štramberk - Hornychovice - Libotín - Hornychovice - ranč Bubla - Kopřivnice (10 km)
  3. Kopřivnice - okolo Bílé Hory - Štramberk ČD - Červený Kámen - Lichnov - Okluka - Janíkovské sedlo - Šostýn - Kopřivnice (16 km)
  4. Kopřivnice - Fojtství - ranč Bubla - ranč Stodola - Záviš - Borovecké rybníky - Sedlnice - Prchalov - Příbor - Kopřivnice (20 km)
  5. Kopřivnice - Fojtství - Štramberk - Hornychovice - Libotín - Rybí - Libhošt - Příbor - Kopřivnice (25 km)
  6. Kopřivnice - Bílá Hora - Štramberk - ranč Bubla - Příbor - Větrhovice - Hukvaldy - Obora - Větrhovice - Kopřivnice (29 km)
  7. Kopřivnice - Bílá Hora - Štramberk - Libotín - Životice - Mořkov - Krátká - Dlouhá - Malý Javorník - Velký Javorník - Hořečky - Frenšták pod Radhoštěm - Valcha - Lichnov - Šostýn - Kopřivnice (40 km)
  8. Hodslavice - Straník - Kojetín - Svinec - Nový Jičín (11 km) (výjazd i návrat autobusom)
  9. Jistebník - sútok Lubiny a Odry - Kotvice - Studénka (14 km) (výjazd i návrat vlakom)
  10. Příbor - Hončova hůrka - U Žabáka - Skotnice - Prchalov - Borovecké rybníky - Kopřivnice (16 km) (výjazd vlakom)

Celý čas bolo zamračené počasie, dosť slabé výhľady do okolia. V cieli sme si mohli zakúpiť ďalšie turistické materiály, k dispozícii boli účastnícke diplomy, pečiatky, bolo možné sa občerstviť pevnými i tekutými výrobkami. Večer sa v Kultúrnom dome uskutočnila turistická zábava aj s programom. Počas programu odovzdali dvom turistom turistické ocenenia a zároveň aj štafetový kolík prevzali budúci organizátori z Plzne. Budúci puchýř 2012 je trasovo orientovaný južným smerom do okolia Starého Plzenca. V programe sa predstavili žiaci materskej školy, napodobňovateľ Elvisa Preslyho, tanečná skupina spoločenských tancov, gymnastická skupina a skupina stepu. Bola aj tombola, kde mali asi 200 cien. Tombolové lístky obsahovali dve možné informácie: vyhráva cenu č. ... alebo nejaký citát. Osobne bola moja úspešnosť 50 % (vyhral som jeden nástenný kalendár).

Nedeľa 20.11.2011

Väčšina účastníkov cestovala do svojich domovov hneď ráno. Organizátori napriek tomu pripravili možnosti návštevy rôznych muzeálnych expozícií. Počasie v nedeľu bolo zasa zamračené.

Turistického podujatia Poslední puchýř 2011 sa zúčastnili 4 účastníci z Poľska, 10 z Nemecka, 10 zo Slovenska a 1276 z Česka. O hladký priebeh sa staral 100 členný organizačný štáb. Za KST oficiálnu delegáciu tvorili Štefan Kuiš a Jindro Racek.

Bratislava, 22.11.2011, Jozef Karovič

Klub slovenských turistov
Občianske združenie KARPATY
pozývajú
na 26. ročník
medzinárodného stretnutia expedičných turistov a netradičných cestovateľov

EXPEDÍCIE 2012

Vážení priatelia,

Zima sa pomaly blíži do svojej druhej polovice a priaznivci tajomných diaľav a krásnej prírody už premýšľajú o lete. Jedni majú smelé plány, iba doťahujú detaily a upresňujú zostavu. Druhí, zaťažení prácou alebo školou, si nenašli čas, aby popremýšľali, rozhodli sa a pustili sa do príprav ľahšej výpravy alebo náročnejšej expedície. Tretích tiež lákajú neznáme a málo známe miesta, ale majú obavy pred prvými krokmi. Potrebujú prvého hýbateľa a spoľahlivý kolektív, aby si rázne povedali, že teraz začnem. Štvrtí sa venujú odlišným záľubám, ale ako viacrozmerné bytosti zaujímajú sa aj o to, čo robia iní nadšenci – expediční turisti, horolezci, jaskyniari, cykloturisti, vodáci a ďalší netradiční cestovatelia.

Desiatka ľudí na širokom plátne bude prezentovať vydarené podujatia z nenarušených alebo málo narušených oblastí, ktorým sa spravidla vyhýbajú masmédiá a cestovný ruch.

Medzi prvými predbežnými ponukami prišli: argentínske Andy, Veľkonočné Kanárske ostrovy, trek kolo Dhaulagiri, Indické Himaláje, tadžický Pamír. Čakáme na ďalšie tipy a potom urobíme výber.

Podujatie nemá komerčný charakter. Vstup je voľný. Pozývame expedičných turistov, horolezcov, vodákov, cykloturistov, jaskyniarov a všetkých netradičných cestovateľov na 26. stretnutie, na najstaršie podujatie svojho druhu na Slovensku i v Čechách, ktorého cieľom je výmena informácií, skúseností uskutočnených turistických expedícií, prezentácia navštívených oblastí, inšpirácie k novým plánom a tvorba nových cestovateľských partií.

Podujatie sa uskutoční

v sobotu 31. marca 2012 na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU

v areáli Mlynskej doliny v Bratislave od 10:00 do 19:00.

Ak aj Vy máte záujem podeliť sa s účastníkmi o vlastné skúsenosti, obratom pošlite prihlášku alebo sa kontaktujte na uvedenej adrese. Súčasťou podujatia bude aj burza cestovateľskej literatúry a máp. Viac informácii (najmä o programe) budeme zverejňovať na www.expedicie.estranky.sk a v ďalšom čísle MKD.

V nedeľu 1. apríla sú účastníci pozvaní na Hviezdicový pochod s cieľom pri ohníku na Malom Slavíne.

Budeme radi, ak pozvánku pre divákov a prihlášku prednášateľa rozpošlete ďalej.

S pozdravom

Svetozár Krno - predseda Komisie pre expedičnú turistiku pri sekcii PT Klubu slovenských turistov a preseda OZ Karpaty, karpaty84[zavináč]gmail.com

Ladislav Harmatha - predseda turistického oddielu FEI STU v Bratislave

 

Zrnká múdrosti slávnych 6

Peniaze robia človeka? - Diogenes

Ak chceš stratiť priateľa, požičaj mu peniaze. - J. A. Komenský

Boháč je buď nepoctivec alebo jeho dedič. - Hieronymus

Kto chce za deň zbohatnúť, do roka chce odvisnúť. - L. da Vinci

Všetci sa pýtame, či je človek bohatý, nikto či je dobrý. - Seneca ml.

Nedostatok peňazí je problém, aký nemá páru. - G. B. Shaw

Sú dôležitejšie veci ako peniaze, ale treba mať peniaze, aby sme si ich mohli kúpiť. - P. Merimée

Chcel by som žiť s hromadou peňazí ako chudobný človek. - P. Picasso

Sestrou poctivej mysle je chudoba. - Petronius

Peniaze stoja často príliš veľa. - R. W. Emerson

Niet väčšej škody nad stratený čas. - Michelangelo

Keď má niekto peniaze, môže byť hlúpy ako chce. - Ovídius

Mladým sa zdá, že peniaze sú to najdôležitejšie na svete. Keď zostarnú, vedia to naisto. - O. Wilde

Už som pre spoločnosť urobil svoje. Nemám v pláne opäť pracovať. - J. Lennon

Najlepšia rada pri výbere povolania je: “Zisti, čo by si najradšej robil a zožeň niekoho, kto ťa za to bude platiť.” - K. Whitedon

Keď dostanem chuť pracovať, sadnem si ticho do kúta a počkám, kým ma to prejde. - Graffiti

Smrť lakomca je jeho prvý dobrý skutok. - P. Syrus

Keď prišli misionári, afričania mali zem a misionári Bibliu. Potom nás naučili modliť sa so zatvorenými očami. Keď sme oči otvorili, oni mali zem a my Bibliu. - J. Kenyátta

Najnepochopiteľnejšia vec na svete je daň z príjmu. - A. Einstein

Milujem prácu: fascinuje ma. Dokážem na ňu pozerať celé hodiny. - J. K. Jerome

Upracovať sa na smrť je jediná spoločensky prijateľná forma pokusu o samovraždu. - Graffiti

Zozbieral Bahuro

 

KALENDÁR

január - február 2012 - Malé Karpaty a okolie:

1.1.2012 NOVOROČNÉ STRETNUTIE POD ROZHĽADŇOU NA VEĽKEJ HOMOLI
(nedeľa) 8. ročník Modranský turistický spolok, RR KST Malé Karpaty

Trasa: pešo - individuálna, zo Zochovej chaty 4 km
Privítanie Nového roka pod rozhľadňou na Veľkej Homoli o 13.00 h
Informácie: Ing. Anna Kováčová, Bratislavská ul. 11, 900 01 Modra,
tel.: 033-647 3901, 0908-955 467, e-mail: mts.modra[zavináč]gmail.com

6.1.2012 TROJKRÁĽOVÝ POCHOD 17. ročník
(piatok) KST Holíč

Trasa: 6 km
Štart: Dom turistiky, Kátlovská 33, Holíč o 13:30 h
Vedúci: Ján Hránek, D. Rapanta 7, Holíč, tel. 034-668 5332, 0902-816 566

7.1.2012 ZIMNÁ 35-KA 31. ročník
(sobota) KST Limba turist Bratislava

Trasa: 35 km/900 m, 20 km/600 m
35 km: Zochova chata - Čertov kopec - Pezinská Baba - Biely Kríž - Vypálenisko - Rača
20 km: Zochova chata - Čertov kopec - Pezinská Baba - Tri kamenné kopce - Limbach
Štart: Zochova chata, zast.SAD, 9.00 h
Vedúci: Ing. Kurt Holm, Horná 3, 831 52 Bratislava, tel.: 0911-741 118
e-mail: kurt1943.holm[zavináč]gmail.com

7.1.2012 LYŽIARSKY PRECHOD MALÝCH KARPÁT
(sobota) KST Limba turist

Trasa: 30 km: Zochova chata - Čermák - sedlo Javorina (obchvatom Skalnatej a Čertovho kopca) - Baba - Biely kríž - Rača
20 km: Zochova chata - Čermák - sedlo Javorina - Baba - Limbach
Štart: Bratislava, AS Mlynské Nivy, 8.35 h, nástupište 43
Cieľ: Bratislava-Rača, Limbach
Vedúci: Igor Bazovský, Mánesovo nám. 1, 851 01 Bratislava, tel.: 0908-109 671

14.1.2012 ZIMNÝ PRECHOD POVAŽSKÝM INOVCOM 37. ročník
(sobota) KST ATÓM Jaslovské Bohunice

Trasa: 25 km/600 m
Nová Lehota - Bezovec - Sedlo pod Skalinami - Topolčiansky hrad - Uhrad - Čierny vrch - Nový majer - Dominova kopanica - Dastinská kyselka - Nová Lehota
Štart a cieľ: Bezovec, autob.zastávka, 9.00 h
Vedúci: Ing. Miroslav Herchl, tel.: 033-7742 404, e-mail: miroslav.herchl[zavináč]gmail.com

14.1.2012 NEDRKOTAJ ZUBAMI, ALE PREBERAJ NOHAMI 29. ročník
(sobota) Vlado Javorský a kamaráti, Bratislava

Trasy: 46 km/1600 m, 35 km/600 m
46 km: Pezinok - Slnečné údolie - Limbach - Prepadlé - Košarisko - Borinka - Rača
35 km: Pezinok - Limbach - Prepadlé - Košarisko - Borinka - Rača
Štart: Pezinok, žel. st., 7.00 - 8.00 h
Cieľ: Bratislava-Rača, Račianska viecha pri tržnici
Iné: štartovné nevyberáme, ubytovanie neposkytujeme
Vedúci: Vlado Javorský, Tbiliská 29, 831 06 Bratislava
Ing. Zuzana Javorská, Tbiliská 29, 831 06 Bratislava

28.1.2012 TRIGONÁLA 19. ročník
(sobota) TK Štart Bratislava

Trasa: pešo: 40, 30 km
40 km: Bratislava hl.st. - Slavín - Mlynská dolina - Lafranconi - Wolfsthal - Königswarte - Kittsee - Pama - Deutsch Jahrndorf - Rajka - Čunovo
30 km: Kopčany - Kittsee - Pama - Deutsch Jahrndorf - Rajka - Čunovo
Štart: 40 km: Bratislava, hl.st., pod schodami Žabotova ul., 6.30 - 7.00 h
30 km: Petržalka, Kopčany, konečná MHD č.80, 8.30 - 9.00 h
Cieľ: Čunovo - reštaurácia “Furmanka”, do 18.00 h
Vedúci: Boris Ottmar, Lachova 16, 851 03 Bratislava, tel.: 0903-559 077

28.1.2012 ZIMNÝ VÝSTUP NA KLENOVÚ 5. ročník
(sobota) Turistické združenie Dolný Lopašov

Trasa: pešo, bežky
Štart z ľubovoľného miesta, stretnutie na Klenovej pri poľovníckom posede na červenej značke medzi 11.30 a 12.30 h. POZOR: Z Lopašova je vyznačená nová oficiálna červená značka cez Klenovú na Brezovú-Dvoly (pozri
www.turistickamapa.sk)
Vedúci: Ivan Šimna, tel.: 0948-033 972
Jano Pašek, tel.: 0904-832 677
Laco Hornák, tel.: 0903-405 974
e-mail: ivan.simna[zavináč]gmail.com, internet:
turista.szm.sk

4.2.2012 DOROTA 31. ročník
(sobota) OT TJ Iskra Matador Bratislava

Trasa: 40 km/700 m
Koliba - Kamzík - Panova lúka - Svätý vrch - Košarisko - Biely Kameň - Biely Kríž - Kamzík - Koliba
Štart: Bratislava-Koliba, konečná MHD č.203, 7.00 - 8.00 h
Vedúci: Štefan Sládeček, Haanova 44, 851 04 Bratislava

11.2.2012 ZIMNÝ PRECHOD ČIERNOU SKALOU 27. ročník
(sobota) TJ ATOM Jaslovské Bohunice

Trasy: 35 km/950 m, 15 km/450 m
35 km: Smolenice, OÚ - Jahodník - Čierna skala - Kršlenica - Plavecký Mikuláš - Monrepos - Klokoč - sedlo Uhliská - Kolovrátok - Rybáreň - Majdán - Lošonec
15 km: individuálny výstup na Čiernu skalu
Štart: 35 km: Smolenice, aut.zast., 7.30 - 8.30 h
Cieľ: 35 a 15 km: Lošonec, reštaurácia U Kováčov, do 17.00 h
Vedúci: Peter Wagner, Juraja Slottu 39, 917 01 Trnava, tel.d.: 033-544 7992

18.2.2012 ZIMNÉ VÝSTUPY NA MALOKARPATSKÉ VRCHOLY 15. ročník
(sobota) Výstup na Salašky OKST VIA DANUBIA Dunajská Streda

Trasa: pešo, lyže - trasa ľubovoľná
Stretnutie na vrchole s udelením pamätných listov medzi 12.00 - 13.00 h.
Salašky - Tri stoly - 550 m n.m.; GPS: N 48° 45’ 52.3’’, E 17° 46‘ 26.7‘‘
Vedúci: RNDr. Štefan Nagy, Radničné nám. 379/18, 929 01 Dunajská Streda
mobil: 0908-103 425, e-mail: snagyturist[zavináč]gmail.com

25.2.2012 POCHOD PLATCOV DANE 3. ročník
(sobota) TJ Tesla Bratislava

Trasa: pešo: 35 - 50 km
Areál TJ Tesla (Hattalova 12) - Pluhová ulica - Mladá Garda - Biely kríž (pri Palme), resp. Zváračský ústav, v týchto bodoch zmeníme kurz do Malých Karpat. Spôsobom orientačného pochodu si to nasmerujeme na prvú kontrolu (pravdepodobne v Marianke - upresnenie na štarte). Ďalšiu trasu si volí účastník ľubovolne. Cieľ je v areáli TJ Tesla.
Vyhodnotenie nachodených kilometrov sa prevedie v cieli spôsobom ako sa prevádza platba dane (koľko dotyčný prizná). Daňová (kilometrová kontrola sa nevylučuje). Prevýšenie sa určí v kuchynke (bufete) v Tesle príslušným výškomerom.
Štart: Športový areál TJ Tesla Bratislava, Hattalova 12, 8.00 h - 10.00 h
Cieľ: Športový areál TJ Tesla Bratislava, Hattalova 12, 13.00 h - 18.00 h
Vedúci: Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava, tel: 0903-620 653
Marian Nižnan, Vajnorská 74, vedúci oddelenia pre styk s klientom
Ing. Peter Groman, hlavný auditor - kontrolór pochodu
V cieli pochodu si možno vyzdvihnúť taniere ocenenia Malokarpatský superdiaľkoplaz a Slovenský superdiaľkoplaz 2011.


Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s ním v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Pavol Šoula a autori príspevkov, konečná úprava textu a príprava obrazovej náplne - Pavol Šoula, distribúcia - Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.