MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

február 2005

 

 

 

 

Prechádzka v zime

Stúpaš pomaly hore do Karpát.
Nechávaš za sebou šedivé paneláky, červené strechy novostavieb i kostolné veže.
Povetrie je zrazu akési čistejšie a svieže.
Staré lístie počuješ pod nohami vŕzgať viac a viac, skrehnuté mrazom,
stromy sú zahalené v “čipkovanom negližé”
a ty v zimnej rozprávke ocitáš sa razom.

Nevieš sa vynadívať, ktorý konárik je krajší.
Chodník v snehu nevidíš, ale cítiš ho pod nohami.
Tie už samé vedia, čo obísť a kde postáť.
I slnko kráča s tebou pomedzi štíhle a vysoké stromy.
Spomínaš, že dakde si čítal, vraj objatím stromu získaš späť stratené duševné sily.
Starý dub k tebe naťahuje holé ramená.
Čo ti v tom bráni?
Si tu sám. Priviň sa tuho k stromu, ktorý ti je milý.

Pomaly kráčaš ďalej, sleduješ zázraky, ktoré vytvorila príroda na potôčiku,
predierajúcom sa s tebou popri chodníku.
Nevieš si vybrať z ľadových krajok, zácloniek, zasklených kamienkov.
Tešíš sa minivodopádiku.
Pobehuješ vedľa zurčiacej vody ako malé dieťa.
Toľkú nádheru už ani nevieš uniesť v duši.
Preto stačilo rozkoše. Aj druhým sa čosi nechať sluší.

Meníš teda smer a svoje kroky vedieš k rozľahlej snehovej pláni. Dávno si tu nebol. Hľa:
Niekto vymenil od tvojej poslednej návštevy farbistý list jesene za čierno-bielu grafiku.
V rohu básnička napísaná klinovým písmom.
To si vrabec vyskackal cestičku.Nie len veršíky dva, či tri.
                    – Celú báseň. Takú krásu zachytiť v malom sa nepatrí.
Jej koniec sa stráca v húštine konárikov. I ty môžeš byť jeho tvorcom.
Taká je príroda.
Každému dá priestor.
Každý tu má svoje miesto.

Naraz sa tvoj žiarivý spoločník schová za tmavý oblak.
Na nose sa ti rozpustí prvá vločka snehu.
Chytáš do dlane ten umelecký výtvor vymodelovaný do tisícov podôb.
V duši cítiš nezvyklú pohodu a nehu.
Len vlhká dlaň ťa presviedča zase,
že všetka ta nádhera daného okamžiku je miznúca v čase.

A zrazu ťa opäť oslepia slnečné lúče. Odrazia sa od skalnej steny, kde vyrástli nádherné krištáľové cencúle. Takto dáko sa lesknú diamanty.
Ako dobre, že to nie sú tie pravé.
Určite by prilákali zlodejské ruky.
Smola, človeče, z krásneho snenia do reality vkĺzol si práve.

 

Nasledovné riadky sú o čiernom usmiatom kudrnáčovi z Trnavy
Danovi Polákovi - k jeho výročiu narodenín

Chodili sme spolu... na jogu. No a potom sa to stalo: v jeden deň zbadal na sídlisku v Trnave zaparkovaný môj bicykel a počkal pri ňom až sa vrátim z obchodu - táto chvíľa bola preňho osudná!!!. Porozprávali sme sa o nadchádzajúcom 2-oj dňovom pochode, ktorý sa volá Trnavská 100-ka. Trochu som načrtla o čo sa jedná a už bol "lapený". V sobotu už pochodoval - ako sa vyjadril jeden kamarát - "ako utrhnutý z reťaze" - na tomto významnom pochode v Malých Karpatoch. Bol nadšený akciou, organizáciou, prírodou, ktorú objavoval ako pionier. Hory v takomto ponímaní boli preňho biele miesta na mape, ale prijímal ich absolútne. Zarezonovala mu veta, že nezáleží na počasí, lebo je len zle oblečený turista, keď sa spotí, zmokne alebo vymrzne - s počasím nič nenarobíme.

Medzi turistami našiel veľkú "turistickú rodinu" priateľov rovnako zmýšľajúcich o užitočnom a 1zdraviu prospešnom využití víkendových dní. Postupne sme chodili aj na týždňové pobyty do horských regiónov na Slovensku, ba i do poľských Tatier - toto je lokalita, kde sa rád vracia a vrch Gievont musel mať vo výhľade z izby, keď sme sa ubytovávali v Zakopanom. Aj v poľských Tatrách sú chodníčky vedúce nádhernými lesmi, vrchmi, ale i dolinami popri potôčikoch, kde napiť sa z pramenistej vody je pôžitkom a je tam oveľa čistejšie ako v našich Tatrách. Tam v Poľsku sa vstup do národného parku platí a turisti odpadky dávajú do odpadkových košov na to určených.

Ako privoňal k turistike, chcel dosiahnuť viac - ísť na Mont Blanc lákalo a nedalo dlho čakať - spolu s priateľmi: Jožinom a Petrom sa vychystali na tento vysokohorský snežný ospievaný končiar v Alpách - sen uskutočnili a veru bol to výstup i zostup hodný chlapov a nezabudnuteľných zážitkov, ktoré približujú už len fotky. Výstup sa začína v stredisku Chamonix, odkiaľ sa dá vyviezť lanovkou a zubačkou až do výšky 2400 metrov, od chaty sa už stúpa vyššie za pomoci horolezeckej výstroje k ďalšej chate vo výške 3300 m, kde sa za veľmi skorého brieždenia - pri šťastnom počasí podarí vystúpiť - samozrejme za veľkého deficitu kyslíka - na vytúžený vrchol.

Okrem turistiky si našiel lásku aj k bicyklovaniu. S oddielom dvojkolesových špajglí sa dostal na viacdenný zájazd na Korziku - kto bol na Korzike, vie, o čom hovorím. Je to raj pre bicykle a kolom-dokola more, ktoré u nás nemáme, ale budeme mať.

Hm, nielen leto v prírode je krásne, ale i biela zima je čarovná, farbistá jeseň hrajúca všetkými farbami, či jar - zobúdzajúca všetko k novému životu a voňajúca prvými snežienkami.

Danovi želám - želáme, aby mu príroda i naďalej poskytovala nezabudnuteľné príjemné chvíle, dodávala silu a inšpiráciu do ďalších dní strávených spolu s priateľmi v lone prírody - matky Zeme.

v skratke o Danovi napísala Beata Mačicová

 

Môj jubilejný desiaty Silvester na Pomezí (2004)

Každoročne sa na Moravsko - Slovenskom pomezí uskutočňuje spoločensko turistické podujatie zamerané na rozlúčku so starým rokom a zároveň privítanie Nového roku. Z môjho pohľadu to už bola moja desiata účasť na tomto podujatí. Ale ako to všetko prebehlo?

Na toto podujatie pravidelne cestujem už s predstihom 29.decembra. V tomto roku som cestoval z Bratislavy rýchlikom hneď poobede. Vystúpil som v Trenčíne a pokračoval som medzinárodnou autobusovou linkou do Starého Hrozenkova. Väčšina cestujúcich v autobuse vystúpila už v Drietome. Cez hraničný priechod sme cestovali ďalej už len štyria. Je vidieť, že aj tu už úradujú sviatky. Príslušníci hraničnej polície sa vôbec neunúvali ani prísť do autobusu a len nám otvorili závoru, aby sme pokračovali v ceste ďalej. Vystupujem na zastávke Píla. Len cca 700 m mierne do "kopečka" sa nachádza rekreačné stredisko "Kordárna". A v ňom býva pravidelné večerné stretnutie účastníkov tohoto turistického podujatia. Ja som tu už ako doma, veď aj som tu po desiatykrát. Väčšinu účastníkov poznám a nielen z tohoto podujatia. Ako obvykle, medzi nás zavítal aj starosta obce Starý Hrozenkov aj so svojím tekutým "dopingom" zvaným "Sliwowitza".

Tento večer sme hosťami starostu a tak za poskytnutú večeru /guláš s možnosťou výberu prílohy, ako bol chlieb, rohlíky či knedľe/ neplatíme, bola grátis. Dosť dlho do večerných hodín si vymieňame vnútorné ohrevy a zároveň debatujeme a všetkom možnom i nemožnom. Len do politickej debaty sa nikto nehrnul. Chválabohu! Ubytovanie máme v pekných murovaných chatkách s komplet príslušenstvom.

30.12.2004

Organizátori naplánovali turistický program na celé tri dni. Od 30.12. až do 1.1. Po kvalitných a výdatných raňajkách nakladáme batožinu do sprievodného vozidla a my turisti sa pešo vydávame na putovanie Bielymi Karpatami. Naša trasa najskôr viedla z RS Kordárna do obce Starý Hrozenkov, kde sme sa mali stretnúť s turistami Uherského Brodu.

Ďalšia trasa bola následovná: Starý Hrozenkov - Vápenice - Výškovec - Mikulčin vrch - Lopenícke sedlo - Veľký Lopeník - Brezovská cesta - Nová hora - Strání. V horskej chate Valmont, nad Vyškovcom máme zabezpečené občerstvenie /oproti iným rokom je tu zmena, nakoľko predtým bývalo občerstvenie na Mikulčinom vrchu v RS strojární Uhesrký Brod/. V úseku Vyškovec - Mikulčin vrch stretávame už pravidelne bošáckych turistov, ktorí idú svoju trasu a to: Bošáca - Veľký Lopeník - Mikulčin vrch - Bošáca. Tiež to už organizujú kopu rokov.

V našej partii ide s nami aj jeden starší turista, ktorý momentálne býva v Piešťanoch, ale pôvodom je z Bošácej. A tak sa so svojími starými kamarátmi zvítal "po bratsky". Povyberali sa rôzne prepravné fľaše a fľaštičky s rôznymi tekutinami. Od tejto skupinky bol potom problém dotyčného pána po 45 minútach vôbec odtrhnúť tak, aby mohol pokračovať ďalej.

Konečne sme sa dostali na Veľký Lopeník. Tu nás čakalo prekvapenie. Kto by to bol povedal, nad terén sa začína zdvíhať stavebná konštrukcia novej rozhľadne. Tak teda nielen už v Malých Karpatoch, na Veľkej Homole, ale aj v Bielych Karpatoch. Len tak ďalej. Pritom na Veľkom Lopeníku už rozhľadňa bola, ale to bolo ešte začiatkom 20. storočia a zub času ju postupne zničil. To teraz znamená, že ide o postavenie novej rozhľadne na starom mieste.

Pri zostupe z V.Lopeníka zrazu zvoní mobil staršiemu pánovi a pre jeho hovor stojíme na mieste asi pol hodinu. On vraj nevie telefonovať za jazdy a sám by tu zablúdil. Keď sme prišli na okraj lesa, pokračujeme popri potoku rozoraným poľom, lebo "títo" družstevníci to tu rozorali od kraja ku kraju. Od potoka až po štátnu cestu Bošáca - Brezová. Potom pokračujeme okolo Janáčkových prameňov na Novú Horu. Odtiaľ už vidíme cieľ našej dnešnej etapy, obec Strání. Starší pán, turista, má vraj 76 rokov a je už poriadne unavený. Po drobnom občerstvení na Novej Hore sme šťastne prišli do cieľa - reštaurácie "Zámeček", kde sa stretávame s ďalšími účastníkmi tejto akcie.

Tento deň sme prešli vzdialenosť 27 km s prevýšením 970 m. Počasie bolo primerané dátumu, polooblačno. Terén bol rôzny, v úseku Kordárna - Vápenice čiastočne zľadovatelý, úsek Vápenice - Výškovec snehový poprašok od 1 do 5 cm. Nižšie ako 600 m n.m. bol terén vyslovene bahnistý.

Večer sa o náladu starala miestna cimbálovka, popíjalo sa víno všetkého druhu, či už slovenské alebo moravské. Veď každý sa chcel pochváliť iba tým najlepším. No a osobností tu bolo spústa, či už starostovia, primátori, predstavitelia Zlínskeho kraja, dokonca aj účasť slovenského konzula z Brna.

31.12.2004 - Silvester

Silvester 2004 - organizátori ako hlavný bod dnešného programu naplánovali návštevu Veľkej Javoriny. Väčšina ide zo Strání do Květné a následne potom pokračujú po zelenej turistickej značke na Holubyho chatu. Bol som radostne prekvapený, že na Veľkej Javorine fungoval aspoň bufet vedľa chaty i krb. Potom pokračujeme po ceste k vysielaču a k pomníkom Vzájomnosti. Na Veľkej Javorine bolo hádam aj 15 cm snehu, veterno, krásna a ďaleká viditeľnosť a široko-ďaleko bola inverzia. Na vrchole Veľkej Javoriny som odhadoval okolo 300 zúčastnených. Veľa účastníkov stretnutia znovu prinieslo a priložilo rôzne kamene z rôznych kútov republík na symbolickú mohylu. Presne o 13. hodine bolo prednesených niekoľko slávnostných príhovorov, v prijateľnej dĺžke a ľudia si navzájom blahoželali všetko najlepšie do Nového roku 2005, vymieňajú si skúsenosti, chvália sa svojou minuloročnou turistickou aktivitou, nechýbajú znovu ani rôzne vnútorné ohrevy. Po hodine sa turisti pomaly rozchádzajú domov. Ja osobne sa vraciam z Veľkej Javoriny tou istou cestou ako som prišiel, do Květnej a Strání.

Veď si predsa nemôžem nechať ujsť večernú zábavu. Do tanca a na počúvanie hrala naša známa domáca cimbálovka. Pred polnocou sa všetci presúvame na námestie. Tu zase pre zmenu hraje dychovka. Tesne pred polnocou zapálili vatru priateľstva, tento rok to bolo bez problémov s jej zapálením. Organizátori sa poučili z minulého roku. O polnoci bola len hymna a veľmi veľa pyrotechnických efektov. Vzájomne sme si zaželali všetko najlepšie a navzájom si pripili. Kto má ešte chuť a silu, pokračuje zábavou na sále až do rána bieleho... Tým sa skončil rok 2004 a začal Nový rok 2005.

1.1.2005 - Nový rok

Po krátkom spánku som sa zobudil a vstávam už o siedmej hodine. Po osobnej hygiene likvidujem svoje lehno, zbalím si svoje veci do batohu. Zastavujem sa ešte na Zámečku na posledné bohaté raňajky a svojou obľúbenou trasou cestujem domov. Je zaujímavé, že domov do Bratislavy sa zo Strání-Květnej dostanem omnoho rýchlejšie a bez zbytočného čakania po českej strane, ako keby som išiel do Nového Mesta nad Váhom a potom vlakom do Bratislavy.

Takže zopakujem kade sa dostanete rýchlejšie a aj lacnejšie domov do Bratislavy. Autobusom Strání - Uherský Brod a potom vlakom Uherský Brod - Staré Město u Uherského Hradiště - Břeclav - Bratislava.

Len pre zaujímavosť, súpis mojich nákladov na túto akciu. Keďže vlak mám zadarmo, mám režinku, je tam započítané všetko ostatné:

cestovné: autobus Trenčín - Starý Hrozenkov - 30,- Sk
RS Kordárna - večera zadarmo
- ubytovanie 30,- Kč
- raňajky 40,- Kč
- suveníry 65,- Kč
RS Valmont - občerstvenie a suveníry 51,- Kč
Strání - večera 30.12.2004 81,- Kč
- ubyt. + poplatok Silvester 250,- Kč
- raňajky 31.12.2004 27,- Kč
- večera a suveníry 92,- Kč
- raňajky 1.1.2005 36,- Kč
- Veľká Javorina - občerstvenie 20,- Sk
cestovné autobus Strání - Uherský Brod 28,- Kč

Január 2005, Jozef Karovič

 

Štefanský výstup na Starý Plášť

Štefanský výstup sa v tomto roku niesol v smutnom znamení tragického skonu nášho kamaráta, turistu, Ivana Košického. Už aj preto, že tejto turistickej akcie bol spoluautor. Celá oblasť okolo Starého Plášťa bola už desaťročia jeho milovaným kúskom Malých Karpát. Všetci účastníci akcie, a bolo nás hojne, si na vrchole v tichej polhodinke zaspomínali na neho a nakoniec sme zapálili zopár sviečok na jeho počesť.

Pri nalievaní slávnostných poldecákov sme cítili, ako by sa na nás zhora usmieval a pomyselne si s nami pripíjal na "naše" zdravie. Vieme určite, že by borovičku neodmietol. Preto jedna "horčicáková" ostala aj pre neho...

Trnava, 10.1.2005, Peter Minárik

 

Z Jeseníků přes Rychlebské hory do Landeku

Slunné letní odpoledne, po letním slunovratu. Autobus z Olomouce nás vyklápí na malé zastávce uprostřed lesů Vrbno - Bílý potok, abychom se vydali pěšky vstříc lesům a horám na sever s cílem překročit Rychlebské hory až do Polska...

Údolí Bílého potoka mírně a táhle stoupá na sedlo Orlíka a my odtud odbočujeme ze zeleně značené na žlutou, ta stoupá přes Kazatelny /925 m n.m./ a vede na Rejvíz. Pitnou vodu dopňujeme u "Bublavého pramene". Je to upravená lesní studánka, v níž probublávají z nitra země plyny směrem vzhůru. Je to taková menší verze "bahenní sopky", za těmi většími bychom museli jet až do Františkových lázní k rašeliništi SOOS. Tu jsme však v Jeseníkách a musíme se spokojit s jejích méně výrazným příbuzným. Voda je tu ale naozaj dobrá, chutná a kvalitní. Aby to bylo stylové, dáváme si tady jako občerstvění domácí třešňovou bublaninu, kterou jsme si sem přivezli. Tady u bublavého pramene nám chutnala určitě víc než doma.

A jdeme dál na Rejvíz. Odbočky k mechovým jezírkům vynecháváme i když už je kolem 19.hodiny a vstupné už bychom dnes nemuseli platit, neboť je po zavírací době náučných stezek. Scházíme do obce Písečná. Měsíční světlo ozařuje okolní krajinu a teprve před desátou večer se úplně stmívá. Je to krásná letní romantika těsně po letním slunovratu.

Už scela potmě procházíme ke vchodu jeskyně "Na Špičáku". Je bohužel zavřený a krytý pletivem. Dovnitř se teď nedostaneme. Procházíme tedy lesními cestami a poté silničkami podle mapy až na rozcestí s červenou značkou. Ta se nám však v blízkosti obce Černá Voda a osady se samotami zvané Staré Podhradí ztrácí a my strácíme čas jejim hledáním. Jdeme tedy už silničkou směr Žulová a značka se nám znovu objevuje. Nacházíme u ní také schůdky a pěšinku k romantickému jezírku - zatopeného lomu RAMPA. Je tu nádherné skalné koupaliště s průzračnou vodou. Malá kamenná plážička a kolem liduprázdno. To vše v letním období přímo láká ke koupání. Až na to, že je asi tak 1 hodina po půlnoci, hluboká tma, neboť měsíc před chvílí zašel a je chladno. Ale voda je na pouhý dotek až neskutečně teplá. Neodolali jsme tedy romantice netradičního letního nočního koupání. Jenže tady uprostřed skal téměř nic nevidíme. Aby se jedineční zážitek nestal riskantným kouskem, museli jsme si zajistit světlo pomocí baterek, abychom z vody trefili zpět na ten správný břeh. Skála tu tvoří schod a jsme v hluboké, ale teplé vodě. Noční plavání je příjemné, ve vodě nám zima není. Navíc se rozkoukáváme a v odlesku hladiny vidíme i skály na protějším břehu. Raději však už plaveme zpět. Teplá voda je fajn, ale horší je to po vylezení z vody ven na břeh v chladné noci. Drkotám zuby a honem rychle se obléci a jdeme dál. Musíme sledovat pěšinu, abychom nezakufřili a trefili zpět ke značce a silničce, která přechází v lesní cesty, po níchž místy klušeme a zahříváme se. A to noční koupání chválíme. Byl to určitě nevšední zážitek, možný jen v tomto letním období...

Scházíme do obce Žulová. Procházíme obcí a jdeme dál přes Skorošice po červené značce na Špičák /957 m n.m./, kde děláme struční zápis do vrcholové knihy. A jdeme dál lesem k hřebeni Rychlebských hor. Vodu doplňujeme v prameni "Pod Stráží" a snídáme u nedaleké lesní chaty. Jsme už blízko česko - polského rozhraní, poblíž Karpovského sedla /Przelecz Karpovska/ a tu na neoficiálním místě přecházíme polskou hranici. Dál už jdeme po polské straně, obcházíme hřbet a stoupáme na zříceninu tolik opěvovaného hradu "KARPIEŇ". Moc toho tu není. Jen pár zdí a hlavně pak informační cedule o této legendě. Hrad nás zklamal. Podle nás nic moc...

Kolem skalní vyhlídky "Troják" a řady dalších skal scházíme do lázní a města LANDEK, tedy polsky LADEK ZDRÓJ. Procházíme upraveným lázeňským parkem a u pramene ochutnáváme zdejší "kyselku"- smradlavou léčivou vodu s obsahem sírovodíku. U pramene se snad ještě pít dá, ale na cestu by byla lepší obyčejná studánková voda. Procházíme až na náměstí a kupujeme si pohlednice. Po prohlídce města se vracíme zpět nahoru kolem hradu Karpieň na Karpovské sedlo. Odtud údolím Račího potoka sbíháme silničkou až pod hrad Rychleby. Odbočíme si nahoru na zříceninu, která je rozsáhlejší a zachovalejší než Karpieň.

Líbilo se nám tu. Ještě snímek na památku, neboť hrad nás svou úpravností příjemně překvapil. Čas však kvapí a my spěcháme na vlak do Javorníka ve Slezsku. Vracet se až ke Kladskému sedlu bychom už časově těžko stíhali, proto jsme raději zvolili tuto variantu. Vyšlo to co do času i počasí, to se totiž rapídně kazí a nakonec začíná pršet a nám za chvíli jede vlak domů. Stihli jsme to a můžeme být spokojeni...

Výlet to byl krásný a romantický a co se týká délky trasy, tak zhruba 100 km, a to nám stačilo. Co jsme nestihli teď, tak snad někdy příště. Rychlebské hory jsou přece krásné a romantické...

Zděnka Tvrdá

 

Trnava má obdivuhodné tehlové pivnice

Trnava má zachovaných vyše tridsať tehlových meštianskych domov z obdobia vzniku mesta, teda z 13.storočia. A ich súčasťou sú unikátne pivnice.

Pivnice neboli pôvodne úplne pod zemou. Ich steny vyčnievali nad terénom ulice, ktorý bol oproti súčasnému stavu na niektorých miestach o takmer dva metre nižšie. Namiesto omietky mali upravené škáry medzi riadkami tehál, ktoré sa sčasti zachovali až dodnes. "Takáto úprava povrchov stien domov je na Slovensku charakteristická iba pre Trnavu", povedala nám pani Jaroslava Žufová z Krajského pamiatkového úradu v Trnave.

Jedenásť trnavských pivníc z rozličného obdobia si mohli záujemcovia pozrieť na Deň vínnych pivníc na jeseň minulého roku. Ak ste si kúpili vínny pas, mohli ste v nich ochutnávať vína všetkého ponúkaného sortimentu. A ten bol veru dosť široký.

V pivnici svätého Vojtecha ponúkali, ako inak, omšové vína. Tieto nesmú obsahovať žiadne chemické prísady. Mušt sa neprisládza cukrom, ale hrozno pred spracovaním musí mať najmenej dvadsaťpercentnú cukornatosť. Z tejto pivnice putuje víno do dvadsiatich predajní na Slovensku, kde si ho môže kúpiť aj verejnosť - vysvetľoval návštevníkom Jozef Viskupič, vedúci pivnice. V tejto pivnici sa omšové vína spracovávajú a skladujú už vyše 130 rokov. Je pravdou, že staré drevené sudy už nahradili nové nerezové nádrže, ktoré spĺňajú kritéria Európskej únie.

Od 14. do 16.storočia táto pivnica slúžila ako kaplnka, v ktorej sa modlievali za čias tureckých nájazdov. Z tohoto obdobia zostala vo výklenku socha svätca, ktorého podľa p.Viskupiča nevedia dodnes identifikovať, komu vlastne patrila.

Pivnica Spolku Sv.Vojtecha je významná aj gotickými krížovými klenbami. Hoci majú takéto zaklenutia v Trnave ešte dve pivnice, v meštianskej architektúre Slovenska je úplne ojedinelé.

Jana Beňová

 

Spomienka na
Dovolenkový pochod priateľov piva 2004

V minulých dňoch som vybral z fotoaparátu film, dal som ho vyvolať a nechal urobiť fotografie. Túto činnosť vykonávam tak raz za rok plus mínus tri mesiace. Pochopiteľne si nepamätám, čo som za to obdobie fotil, takže keď sú fotky hotové, som vždy prekvapený tým, čo na nich je. Na fotkách, o ktorých je reč, boli zábery z pochodu uvedenom v nádpise. Potešili ma, jednak preto, že na moju úroveň fotografovania boli na dosť slušnej úrovni, jednak preto, že mi pripomenuli pekné a zaujímavé zážitky z uvedeného pochodu.

V deň D, kedy sa pochod na začiatku júla 2004 konal, sa z vlaku na zastávke Buková vyhrnula početná skupina turistov, medzi nimi hlavný organizátor pochodu - nestor - Peter M., najstarší účastník DP v Strednej Europe a pravdepodobne v celej našej galaxii Janko P. a aj, na čo sa mi ťažko myslí, dnes už nebohý Ivan K., ktorý, ak sa nemýlim, v tých dňoch oslavoval narodeniny.

Po štarte sa skupina vedená Petrom B. vydala po hlavnej ceste smerom na Jablonicu, za sedlom odbočila doprava do lesa a bez vážnych problémov sa dostala k jablonickej priehrade, ako určoval itinerár pochodu. Po zastávke spojenej s konzumom časti zásob a s čakaním na zvyšok účastníkov, ktorí sem však neprišli, skupina vyrazila na ďalšiu trasu v menej zovretom útvare, ale v malých časových odstupoch dorazila do Hradišťa pod Vrátnom, ktoré bolo ďalším bodom pochodu. Zastávka sa uskutočnila v sympatickej reštaurácii s verandou, kde účastníci začali rozvíjať svoje priateľstvo s pivom. Onedlho dorazil z iného smeru zvyšok účastníkov pochodu, vedený nestorom a pripojil sa k bohumilej činnosti. Keď bolo priateľstvo v dostatočnej miere nadviazané, vykročili sme spoločne k pamätníku SNP - u Rehušovcov - a po kratšej zastávke sme pokračovali v ďalšom pochode. Keď sme došli k ceste Brezová pod Bradlom - Jablonica, prečítali sme si na tabuli nápis: Brezová pod Bradlom 1 km. Hlavný organizátor nás upozornil, že do Brezovej nejdeme, musíme výjsť na hrebeň a po ňom sa dostaneme na Dobrú Vodu. Výstup na hrebeň nás neprekvapil, museli sme splniť plánované prevýšenie, ale prekvapilo nás, keď po asi hodinu a pol trvajúcom pochode po hrebeni sme zišli dolu - do Brezovej pod Bradlom. Nestor zabočil k reštaurácii pri železničnej stanici následovaný (alebo prenásledovaný) celou skupinou. Iba najstarší účastník a druhý najstarší účastník pochodu, keď zistili, že je cca 14 h, keďže chceli každopádne chytiť autobus z Dobrej Vody do Trnavy o 15.40, vykročili na nich (teda na nás) veľmi intenzívným tempom do Dobrej Vody. Autobus chytili, dopriali si dokonca v reštaurácii "malé priateľstvo", ale nedostali diplom za absolvovanie pochodu. Človek nemôže mať všetko.

Neskôr som zistil, že Peter M. to prežil a v kalendári na r.2005 som našiel, že aj v tomto roku sa bude konať "Dovolenkový pochod priateľov piva", tentoraz s cieľom v zrúcaninách hradu Branč. Istotne aj tohtoročný pochod bude rovnako vynikajúci, tak už sa teším. Kto vie, čo sa nám prihodí. Možno sa opäť uplatní téza: cieľ bude, keď dorazí organizátor. Na záver si myslím, že pár kvapiek cyankáli neuškodí, pokiaľ ich nevypijeme. S prianím vždy dobrej nálady všetkým na všetkých pochodoch končí

Jaro H.

 

Vyhodnotenie za rok 2004 a plán práce značkárov v našom regióne na rok 2005

V roku 2004 plánovali a obnovili značkári v našom regióne tieto turistické chodníky:

Oblasť Považského Inovca (zodpovedný značkár Jaroslav Bohm):

červená:
     Plešiny – Bezovec 16,1 km
modrá:
     Piešťany – Topoľčianske Podhradie 25,5 km
zelená:
     Nitrianska Blatnica – Modrová, hor. 12,6 km
spolu 54,2 km

Oblasť Malých Karpát - juh (zodpovedný značkár Miloslav Kubla):

červená:
     Devín – Kútiky 10,2 km, obnovené 9,7 km
     Slavín – Biely kríž 15,0 km, obnovené 5,7 km
     Amon – Skalka 10,6 km, neobnovené
     Mlynská dol. – Petržalka, št. hranica 3,9 km, neobnovené
modrá:
     Krasňany – Záhorská Bystrica 11,4 km
     Rača – Rača 16,5 km, neobnovené
     Svätý Jur – Košarisko 10,7 km
     Pezinok – Pernek 17,4 km
     Plavecké Podhradie – Skalka 10,0 km, obnovené 8,4 km
     Karlova Ves – Dúbravka 5,4 km
     Slovnaft – Kalinkovo 19,5 km
     Harmónia – Kuchyňa 21,1 km
zelená:
     Rača – Limbach 1,6 km
     Čermák – Kuchyňa 8,1 km, neobnovené
     Sedláčkov jarok – Rybníček 1,1 km, neobnovené
     Modra – Horná Píla 7,1 km
     Devínska Nová Ves – Devínska Kobyla 3,0 km, neobnovené
     Stupava - Lozorno 11,5 km
žltá:
     Koliba – Lamač 5,8 km
     Krasňany – Stupava 13,4 km
     Hrad Devín – Dúbravka 5,8 km
     Harmónia – Javorina 10,6 km, neobnovené
     Červený Kameň – Čermák 2,0 km
     Doľany – Sološnica 16,4 km, obnovené 9,2 km
     Zbojníčka – Malinský vrch 3,0 km, neobnovené
     Plavecké Podhradie – Vápenná 6,0 km
     Zumberg – Tri kamenné kopce 8,1 km, neobnovené
     Stupava – Pod Dračím hrádkom 6,9 km, neobnovené
spolu obnovené 185,6 km

Oblasť Malých Karpát – sever (zodpovedný značkár Vladimír Chrapčiak):

modrá:
     Rozbehy – Buková 6,5 km
žltá:
     Čierna skala - Smolenice 10,9 km
     Jablonica – Prievaly 11,8 km
     Plavecký Peter – Brezinky 6,0 km
     Dolné Orešany – Orešanské sedlo 3,0 km
spolu 38,2 km

Oblasť Záhorie (zodpovedný značkár Juraj Koba):

červená:
     0770 Skalica – Čupy 14,0 km
     0771 Vrbovce - Zimovci 4,5 km
     0773 L. N. Ves – Závod 24,0 km
modrá:
     2413 Sobotište - Podbranč 6,0 km
     2444 Lakš. Nová Ves – Tomky 8,0 km
zelená:
     5115 Mlynky – Zlat. Dolina 4,0 km
     5139 Podbranč – Brezová p. B. 11,0 km
     5140 Trnovec – Skalica 8,0 km
žltá:
     8162 Sobotište – Podbranč 14,0 km
     8164 Turá Lúka - Vankovci 3,5 km
spolu 97,0 km

V roku 2004 sa v oblasti Malé Karpaty a okolie obnovilo 375,0 km turistických značkovaných trás.

V roku 2005 plánujeme obnoviť v našom regióne tieto turistické chodníky:

Oblasť Považského Inovca (zodpovedný značkár Jaroslav Bohm):

modrá:
     Piešťany – Čertova pec 10,0 km
zelená:
     Piešťany – Čertova pec 11,6 km
žltá:
     Piešťany – Čertova pec 8,3 km
     Jurko – Marhát 2,5 km
     Jalšové – Ovčia skala 3,1 km
     Hrádza – Lúka n. Váhom 5,4 km
spolu 40,9 km

Oblasť Malých Karpát - juh (zodpovedný značkár Miloslav Kubla):

červená:
     Kamzík – Baba 23,8 km
     Amon – Skalka 10,6 km
     Vojenská nemocnica – Košarisko 19,0 km
     Mlynská dol. – Petržalka 3,9 km
modrá:
     Rača – Rača 16,5 km
     Košarisko – Stupava 9,9 km
     Limbach – Tri kamenné kopce 5,2 km
     Vysoká – Kuchyňa 8,3 km
     Píla – Piesok 6,6 km
zelená:
     Čermák – Kuchyňa 8,1 km
     Sedláčkov jarok – Rybníček 1,1 km
žltá:
     Pod Peprovcom – Pernek 15,4 km
     Doľany - Sklená huta 6,8 km
     Plavecký Mikuláš – Čierna skala 5,1 km
     Zbojmíčka – Malinský vrch 3,0 km
     Zumberg – Tri kamenné kopce 8,1 km
     Rovinka – Topoľové 3,4 km
     Stupava – Pod Dračím hrádkom 6,9 km
spolu 161,7 km

Oblasť Malých Karpát – sever (zodpovedný značkár Vladimír Chrapčiak):

červená:
     Brezinky – Dobrá Voda 22,6 km
zelená:
     Smolenice – Driny 2,5 km
     Hradište p. Vrátnom – Pustá Ves 18,0 km
     Zabité – Záruby 14,5 km
žltá:
     Prekážka – Hradište p. Vrátnom 13,5 km
     Smolenice – Havrania skala 2,6 km
spolu 73,7 km

Oblasť Záhorie (zodpovedný značkár Juraj Koba) :

červená:
     Čupy – Vrbovce 16,2 km
     Zimovci – Kunovská priehrada 14,5 km
     Kunovská priehrada – Senica 9,3 km
     Senica – L. N. Ves 19,4 km
spolu 59,4 km

V roku 2005 sa v oblasti Malé Karpaty a okolie plánuje obnoviť 335,7 km turistických značkovaných trás.

Pozn.: Na roky 2004 – 2005 získal Klub Slovenských Turistov grant z Európskej únie na obnovu diaľkovej trasy E8 Devín – Dukla.

Vladimír Chrapčiak, predseda regionálneho združenia značkárov Trnava

 

Chata pod Malým Rozsutcom

Informujeme všetkým turistov a možných návštevníkov tejto oblasti, že je tu novootvorené ubytovacie zariadenie v ľudovom štýle, ktoré sa nachádza v Národnom parku Malá Fatra. Ubytovacie a stravovacie zariadenie sa nachádza priamo v dedinke Zázrivá na Demkovskej ulici č.7. /cesta Terchová - Zázrivá/.

Pozývame Vás ku krátkodobým a dlhodobým pobytom. Je tu možnosť v zime kvalitného lyžovania vo Vrátnej doline alebo v Zázrivej - Kozinská, v lete pešej i vysokohorskej turistiky, cyklo poprípade ďalších aktivít.

Cena:
   300,- Sk za osobu a noc
   150,- Sk strava polpenzia alebo voľná konzumácia.

Ďalšie informácie na telefóne: p.Ivan Blesák, tel.: 0908-785 092
alebo internet: www.chpmr.sk

P.S. Pán Blesák je mimo iné Trnavčan, bývalý horolezec, turista, a diaľkoplaz.

pripravil Peter Minárik

 

S trekingovými palicami cez hory a doly

Dobrá trekingová palica musí mať tieto vlastnosti:

To by boli asi tak základné nároky na ideálne trekingové palice.

Pri chôdzi s trekingovými palicami by mala paža a predlaktie tvoriť uhol približne 90 stupňov. Preto je potrebné, aby čas od času, a to podľa sklonu svahu, bola jedna alebo obidve palice skrátené alebo predĺžené. Teleskopické palice sú také dobré, aký dobrý je ich mechanizmus. Na ňom závisí prakticky všetko, celá ich činnosť. Keby prišlo náhodou k náhlemu uvolneniu, môže to mať pre turistu fatálne následky. Najčastejšie sa dnes používa najistejší nový systém LEKI "Easy Lock System". Tento systém dosahuje za použitia minimálnej sily pri utiahnutí maximálnej pevnosti proti nežiadúcemu zasunutiu palice. Vďaka poistke proti spätnému otočeniu o 360 stupňov je náhle uvolnenie a tým aj nežiadúce zasunutie palice v skutočnosti nemožné. Easy Lock Systém nevyžaduje dodatočné doťahovanie počas túry.

Aby nedochádzalo pri používaní palice k nežiadúcim otrasom paží a ramien, je dobré, aby boli vybavené aj pružením. Táto pružnosť chráni kĺby. Na to sa používa tzv. "Soft-Antishock-Systém", je to kombinácia oceľovej pružiny a Elastomeru, tlmí otrasy a vibrácie a preto nedochádza ku stratám energie. Kĺby, svaly i šľachy sú tak dostatočne chránené. Zvlášť doporučujeme palice na ktorých sa dá tento Soft-Antishock-Systém zapnúť alebo podľa potreby vypnúť. Až potom, s takýmito trekingovými palicami oceníte chôdzu po horách, či už nízkych alebo tých najvyšších.

pripravil Peter Minárik

 

Olympiáda IVV 2005 pre všetkých

Medzinárodné stretnutie turistov - 9. svetová olympiáda IVV 2005 v Českej republike s centrom v Plzni, ktorá sa koná v dňoch 28. až 31.júla 2005 - turistická akcia pre každého. Nielen pre tých, ktorí si plnia podmienky IVV olympiáda. Je to akcia po nemecky nazývaná Volkssport Olympiade, ktorá je svetovou udalosťou, ktorá v Českej republike ešte nebola a za našej generácie už nebude. Toto veľké zhromaždenie turistov z celého sveta by malo ukázať na krásy našej krajiny a na akcieschopnosti našich organizátorov, ale zároveň demonštrovať svetu životaschopnosť Klubu Českých Turistov, potvrdiť našu existenciu i schopnosť aktívne prispieť k rozvoju cestovného ruchu u nás.

Všeobecný program zrazu: pešie trasy su stanovené v dĺžke 7, 10, 20 km a v sobotu je naviac turistický maratón v dĺžke 42 km. Bicykel na trasy od 25 do 50 km. Plávanie 300 až 1000 metrov. Celá olympiáda je doprevádzaná kultúrnym a spoločenským programom. Olympijské akcie prebenú okrem Plzne tiež v Prahe, Karlových Varoch, Marianských Lázních a v Prášilech.

Na viacdennú účasť je nutné sa predom prihlásiť. Zároveň si tiež musíte kúpiť Olympijský pas. Na základe toho môžete získať Olympijskú medailu. Prihlášky je nutné podať do 30.apríla 2005. Po tomto je možná iba individuálna účasť a to bez nároku na medailu. Ak budete mať len jednodňovú účasť, potom môžete získať len Olympijský diplom. Štartovné, resp. účastnícky jednodenný poplatok pre jednu túru, či už pešiu alebo cyklo, či plávanie, je 2 Euro alebo 40 českých korún. Na 42 km maratón je to 5 Euro alebo 100 Kč.

Turistom k dispozícii je aj nostalgický parný vlak, ktorý chodí na trati Plzeň - Karlštejn - Praha a späť, cestovný lístok je 19 Euro, ale tento je pre turistov bez zľavy.

František Moser - predseda org.výboru

 

9.svetová turistická Olympiáda IVV PLZEŇ
Informácie o poplatkoch pre českých a slovenských turistov

Na základe oznámenia magistrátu mesta Plzeň nie je možné na oficiálnych materiáloch pre medzinárodné akcie uvádzať dvojaké ceny. Preto sú všetky ceny poplatkov uvádzané v E /euro/.

Členovia Klubu českých turistov a členovia Klubu slovenských turistov budú mať po predložení platného preukazu KČT/KST zľavu. Táto zľava je dotovaná ústredím Klubu českých turistov.

Poplatky na Turistickej Olympiáde 2005 v Plzni:

Olympijský pas:
   220,- Kč organizovaní turisti,
   300,- Kč neorganizovaní
/obsahuje - medailu, praktický suvenír, diplom, občerstvenie, bus v Plzni/

Konečný termín na zaplatenie poplatkov je 30.apríl 2005. Nie v hotovosti, ale na účet, ktorý je uvedený na prihláške.

Ubytovanie je v telocvičniach a podobne, na podlahe a vo vlastných spacákoch zaplatíte 50,- Kč za osobu a noc. Tieto poplatky treba taktiež zaplatiť do 30.apríla 2005. Dá sa zaistiť aj ubytovanie na lôžkach, ktoré je individuálne.

Ďalšie poplatky:

Štartovné na jednu akiu /peší pochod, cyklo, plávanie/:
   40,- Kč organizovaný
   60,- Kč neorganizovaný

štartovné na maratón
   100,- Kč organizovaný
   120,- Kč neorganizovaný

vstupné na spoločenský večer
   30,- Kč organizovaný
   50,- Kč neorganizovaný

autobusové zájazdy
   150,- Kč oganizovaný
   200,- Kč neorganizovaný

Prihlášky: Kindelmanová Pavla - sekretariát org.výboru 9.IVV, Sokolovská 39, 323 00 Plzeň

Bratislava, 16.1.2005, Jozef Karovič

 

Medzinárodný chodec - kalendár 2005

"Medzinárodný chodec" je dobrovoľné záujmové združenie, ktoré vyvíja svoju činnosť v turistických aktivitách predovšetkým medzinárodného charakteru. Členovia tohoto združenia sa zúčastňujú hlavne akcií IML a IVV.

Združenie "Medzinárodný chodec" Vás pozýva v roku 2005 na nasledujúce akcie, ktoré sa konajú väčšinou v Európe /až na jednu v Amerike/:

18.- 20.3.2005 BERGTEST BEI WEHLEN - /jednodenný TP Saským Švajčiarskom/ Nemecko - Česko
1.- 3.4.2005 WIENERWALD WANDERTAG - jednodenný pochod IVV - Rakúsko
13. - 27.4.2005 SEVERNÁ AMERIKA /2 x DEP IML A IVV Kanada, USA
21. - 25.4.2005 SCHWEIZERISCHER 2-TAGE MARSCH /2-denný pochod IML a IVV/ Švajčiarsko
1. - 11.5.2005 DES 4 JOURS EN CHANTONNAY /4-denný pochod IML a IVV Francúzsko /tohotoročná novinka/
19. - 23.5.2005 MARCHE DE LřARMÉE /2-denný pochod IML a IVV/ Luxembursko
9. - 12.6.2005 PUTOVANIE TOLŠTEJNSKÝM PANSTVOM /3 dni pešej turistiky/ Česko - Nemecko
17. - 24.6.2005 POCHOD POLÁRNEHO KRUHU /4-denný pochod IVV/ ŠVÉDSKO - FÍNSKO
23. - 28.6.2005 HAERVEJSMARCH /2-denný pochod IVV a IML/ Dánsko
28.6 - 5.7.2005 FOUR DAYřS WALKS /4-denný pochod IVV a IML/ ÍRSKO
17. - 24.7.2005 NIJMEGSE VIERDAAGSE /4-denný pochod IML a IVV/ HOLANDSKO
11. - 15.8.2005 WIENERWALD 3-TAGE WANDERUNG /3-denný pochod IVV/ Rakúsko
20. - 26.8.2005 RAKÚSKE ALPY /týždeň pešej turistiky/ Rakúsko
8. - 12.9.2005 MARE E MONTI /2-denný pochod IML a IVV/ Taliansko
14. - 19.9.2005 EINHORNMARSCH /3-denný pochod IML a IVV/

Podrobné podmienky plnenia medailí rôznych stupňov na pochodoch ligy IML /po našom INTERNATIONAL MARCHING LEAGUE/ zástupca organizátora v Čechách pošle všetkým záujemcom na požiadanie. O podrobné informácie k uvedeným akciám si píšte na adresu:

Mezinárdní chodec RH 751, P.O. BOX 4, 473 01 Nový Bor

alebo na e-mail: mezinarodni.chodec@seznam.cz

pripravil Jozef Karovič

 

Po trnavfsky...
Voda teče len dole, vytápa nás!

Zasek máme fkuchyne a fkúpelne na plafóne kamufláž jak lýška púšče Rommel a jeho protajšek Monty, ked bojuvaly v Afrike. Horný sused Gójo, ten ogrgen, ma furt vytápa! Nech už vytápa aj nékeho druhého, nélen mna. Totok my prelecelo cez hlavu. Ale hned ma napallo, že sponný sused Pyco sy myslý to isté o mne. Porantá ma z tých fug medzy panelma! Vyleje sa cy jedendesatjeden klapék vody fkuchyne alebo fkúpelny a sponný sused ich má na plafóne! Pyco aby nemosel kuchynu furt maluvat, nalepyl na scenu drevené obdélničky. Ked mu začnú opadávat, tak vlhne scena a teda ho vytápam. Mynule dolecel: Opadávajú my drevečká v jennom rohu fkuchyne a mám kamufláž stej istéj strany aj ve véce a fkúpelne. Je streda večér a fsobotu ženým syna! Dónde od nevesty rodzyna a jak budem vypádat? Mosýš néčo spravyt!

Spravyl som. Ve štvrtek póbede som zebral ščetku, býlu barvu, rebrýk a omalúval som mu véce aj kúpelnu. Večér, ked to uschlo, ze ženu zme zebraly butylku zahranyčnej slopanyce, bukét a išli zme zagratuluvat ge svadbe, ale hlavne sa omluvyt za vytopený. Okoštovaly zme svadobné výno, trúnky, koláče a šunku. Bolo už zajtrá, ked zme išly domó. Žena, namýsto teho aby čím skór zalézla do postele, mosela icyt umyt rád, čo dzecy nehaly po večery ve dréze. Tak zatáhla točku tepléj vody /aby neklapkala/ až strhla závyt na špyndly! Okolo špyndla začala voda valyt na dréz a na zem! Predsaj ščúl o jennej v nocy nebudem menyt točku! povedal som sy a zavrel som stupačku. Ale ventyl na stupačke nebol revyduvaný tak ale desat rokóf, tak sa téš nedal dovret. Voda okolo špyndla pomály, ale predsaj tékla. Napallo ma, že točka ve vane fkúpelny je nýž, jak ve dréze. Ked otvorým nyžší položenú točku, voda bude técyt fkúpelne do vane a né fkuchyne na dréz. Ucýraly zme fkuchyne vodu ze zeme. Naščascí zem fkuchyne je jak vana. Voda bola v mláke na gumolýne na prostrýdku a netékla na kraje, dze sú medzypanelové fugy. Spocený a vynervuvaný zme sa o pól druhej dostaly do postele. Uspal ma monotónny šlopot tečúcej vody do vane. Zrázu som sa strhol. Cycho! Voda neteče do vane! Lecel som do kúpelne a tam - točka zavrená. Otvorýl som točku, aby voda tékla do vane a lecel som do kuchyne. Pozbýral a poucýral som vodu zo zeme, vylál do umyvalla a pobral sa do spálne spat, ked čujem, že syn vylýza z izby, ide do kúpelne a zavýra točku, aby voda netékla do vane. Ked som tam dolecel, kukol na mna: To je furt rečí, že z vodu treba šetryt a tot voláky blbec furt neháva teplú vodu téct do vane! Je to škoda a hlavne, ked to šlopoce, nemóžem spat! Najprveč som točku otvóryl. Potom som mu vysvetlyl, čo sa stalo. Nato stala aj žena, že ide ráno do roboty, aby zme sy dyšputy nehaly na býly den. Po dalšom vysvetlený som zebral kýbel a handru a išól som trecý raz do kuchyne pozbýrat a poucýrat vodu.

Ráno zme išly okolo Pycof cycho any duch. Ked zme došly z roboty, čekaly zme kedy Pyco zacyngá a budem moset icyt zaseky maluvat. Naščascý nyšt také sa nestalo.Aj svdba prešla bez defektu a any rodzyna od nevesty nemala pyndy.

Prečo voda teče len hore?

Keby tékla aj hore, tak by som velyce ráda vytopyl Gója a vrácyl mu aj zúrokma to, že ked ma vytopyl, tak som mosel chodzyt do pojiscovne, dat sy vymaluvat a penáze za to som vymáhal ešče tryštvrce roka! Ale keby voda tékla hore, to isté by mne spravyl Pyco! Nech len pekne voda teče tak jako má! Len dole...

Karol Bodorík

KALENDÁR

marec 2005:

5.3.2005 PREDJARNÝ PRECHOD HREBEŇOM VETERLÍNA 8.ročník
(sobota) Klub TD Trnava

Trasy: 35 km/990 m, 17.5 km/770 m
35 km: Smolenice, žel. stanica - Havranica - Záruby - Čelo - Veterlín - Čierna skala - Polámané - Starý Plášť - Majdán - Lošonec, reštaurácia
17.5 km: Smolenice - Smolenický zámok - Čertov žľab - Čelo - Veterlín - sedlo Čiernej skaly - Polámané - Lošonec
Štart: individuálne podľa spojenia
Cieľ: Lošonec, reštaurácia, do 17.00 h
Prezentácia: vrchol Veterlína, 10.00 - 13.00 h
Vedúci: František a Martin Královič, tel.: 033-5521 992

12.3.2005 ČERVENO - MODRÝ TESLÁCKY OKRUH 23.ročník
(sobota) TJ Tesla Bratislava

Trasa: pešo: 40 km/1100 m
Rača - Zbojnícka studnička - Biely Kríž - Košarisko - Pajštún - Borinka - Marianka - Pekná cesta - Kamzík - areál TJ Tesla
Štart: Bratislava-Rača, kúpalisko Zbojníčka, 7.30 - 8.30 h
Cieľ: areál TJ Tesla Bratislava, do 18.00 h
Vedúci: Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava
Vladimír Stotka, Kafendova 30, 831 06 Bratislava

19.3.2005 OTVORENIE 100 JARNÝCH KILOMETROV - SENICA
(sobota) KST Senica

Trasa: 15 km, Senica - Hlboké - Vojenské lesy - Senica
Štart: Senica, Gastrocentrum, 8.30 h
Vedúci: JUDr. Jozef Kuliaček, Robotnícka 68, 905 01 Senica,
tel.d.: 034-657 4895

19.3.2005 MALÝ MALOKARPATSKÝ FUČIAK - memoriál Ruda Korčeka 20.ročník
(sobota) KT Lokomotíva Bratislava

Trasa: pešo: 35 km/1400 m
Rača - Hrubý Drieňovec - Pajštún - Biely Kríž - Rača
Štart: Bratislava-Rača, nám.Hrdinov, 7.00 - 8.00 h
Cieľ: Biely Kríž, 13.00 - 15.00 h
Vedúci: Jindrich Racek, Slatinská 30, 821 07 Bratislava, tel.: 02-4524 2578

20.3.2005 OTVORENIE TURISTICKEJ SEZÓNY NA KOŠARISKU PRI BORINKE
(nedeľa) Tatran Stupava

Trasa: 22 km pešo: Stupava - Borinka - Košarisko a späť
Odchod: 9.00 h
Otvorenie: Košarisko, 12.00 h
Vedúci: Ivan Kubovič, S.Chalupku 11, 900 31 Stupava, tel.: 02-6593 4391

26.3.2005 VEĽKONOČNÝ POCHOD K REHUŠOM
(sobota) KST Senica

Trasa: 15 km, Senica - Prietrž - pamätník SNP u Rehušov
Štart: Senica, Gastrocentrum, 8.00 h
Cieľ: Prietrž, 14.30 h
Vedúci: Júlia Mičová, Hollého 741/15, 905 01 Senica, tel.d.: 034-651 7547

27.3.2005 VEĽKONOČNÝ SPLAV MALÉHO DUNAJA
(nedeľa) KST TJ Junior Sládkovičovo

Trasa: Kolový mlyn Jelka - Sedín (vodná turistika)
Zraz: CVC Sládkovičovo, 8.00 h
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.