Február 2006
Február
Február je taký “nedonosenec krpatý”,
preto sa vyhráža, že za jeho “malosť” ešte niekto zaplatí.
Vyškiera svoj zlostný obličaj vo fujavici,
aby nám bolo jasné, že on je veru chlapec súci.
Alebo trocha popustí a tvári sa ako jar,
lenže v noci vystrčí pravú – zlomyseľnú tvár.Zem zasa stuhne a pod nohami to “chrapčí”,
kto zhodil kožuch predčasne - trasie sa a robí “hapčí”!
O dva dni na to zurčia potôčiky a slniečko svieti,
roztopeným snehom brodia sa dospelí i deti.Ten maličký krpáň sa na to díva,
od nudy sa mu už riadne zíva,
ale ešte nás nechá chvíľu v tom,
počas víkendu si prechádzku naplánovať von.No len čo sa v sobotu nové ráno zrodí,
už zo seba zase “hrdinu” robí.
Zhadzuje z oblohy mrznúci dážď
a jeho sebavedomie začína opäť rásť.Február za tú chvíľu čo na tróne vládne,
ide nám na nervy veru riadne.
Všetci sa tešíme (a tak je to v poriadku),
že marec mu uštedrí poriadny kopanec do zadku.V.
ROZHOVOR S JUBILANTOM K 50-KE
Peter Viselka - Križovany nad
Dudváhom
/február 1956 -2006/
1.MKD (Peter Minárik): - Hoci si už "dlhoročný" aktívny turista, cykloturista, vysokohorský turista, voľakedy aj tzv. mototurista, a hoci už máš tú "50-ku" na krku, dodnes sme s Tebou neurobili žiadny rozhovor. Ale teraz to chceme napraviť. Ako chlapec "z dediny" si mal predsa pohybu dosť, aj doma, tak akými cestami si sa dostal až k týmto spomínaným disciplínam?
Peter Viselka: - Máš pravdu, na dedine nikdy nebolo pohybu málo, veď každý mal a má záhradu, okrem toho kopu iných záležitostí, svinka, sliepky, husi a pod., ale aj starostlivosť o barák. Ale aj tak som sa dostal v mladšom veku po pracovnej stránke do styku s nestorom /už bohužiaľ nebohým/ hlohoveckej turistiky Štefanom Hudecom, čo v tej dobe bola naozaj osobnosť. Nuž a slovo dalo slovo, a vstúpil som do jednej z najlepších organizácii v okrese v tej dobe, Lokomotívy Hlohovec. A predstav si, vydržal som tam celých 17 dlhých rokov. Vo farbách Lokomotívy som aj absolvoval svoj prvý diaľkový pochod.
2.MKD: - Ktorej disciplíne alebo odvetviu turistiky sa venuješ najviac dnes a prečo?
Peter V.: - To je otázka. Najviac mám rád pešiu turistiku, diaľkové pochody, ale mal som zranenú nohu, ktorá mi už neslúži tak ako voľakedy. Preto sa sem tam objavím aj ako aktívny turista na nejakom pochode, ak mi to tá noha dovolí. V poslednej dobe, vďaka novým známostiam, som sa dal na cyklo, takže ma môžete často stretnúť na cestách na bicykli.
3.MKD: - Ty si mal výhodu aj v om, že keď si sa oženil, manželka spolu s Tebou zdielala spoločného koníčka - turistiku. Čo zaujímavé si s ňou pochodil, okrem Slovenska a Česka?
Peter V.: - Moja prvá cesta v tej dobe bola naplánovaná do Juhoslávie na Plitvické jazerá za Winetouom, vtedy sa k nám dostali prvé filmy ako bol "Poklad na striebornom jazere" a pod. Ale keďže v tom čase som devizáčik, čo bola nutnosť k vycestovaniu, dostal len ja a nie manželka, tak som to absolvoval sám s ruscakom. Neskoršie som sa dostal aj na Kaukaz, ale vrcholky som si pozrel iba z helikoptéry. Najzaujímavejšia ale bola cesta, môj životný sen, do Egypta, údolia kráľov. Predstav si, že týždeň po tom, ako som tam bol ja, sa tá istá osobná loď, na ktorej som sa viezol aj ja, prevrátila a bolo tam niekoľko sto mŕtvych. Tak isto s batohom na pleci som navštívil aj poľské Mazurské jazerá. Mimo Európy som bol len v tom Egypte.
4.MKD: - Ale vráťme sa naspäť, nebolo roka, kedy si aspoň párkrát nebol navštíviť susedov v Česku. Ktoré miesta si mal najobľúbenejšie?
Peter V.: - Keďže manželka mala korene v Čechách /jej mama pochádzala z okolia Liberca/, tak jednoznačne najobľúbenejší bol a je Český raj. Niet tam miesta, ktoré by sme neboli navštívili a rád sa tam vždy znovu vraciame. A okrem toho, nezabudnuteľné sú aj cesty do južných Čiech /Český Krumlov a okolie, ďalej Šumava/.
5.MKD: - Český raj, Český Krumlov, Česká Lípa, ktoré z týchto miest sú Ti najbližšie?
Peter V.: - Na severe je to hlavne oblasť okolo Malej Skály - Kozákova, Skalné mesto na Kalichu a ďalej množstvo hradov v Českom raji a okolí.
Na juhu Vltava z Vyššieho Brodu do Boršova, ale to sú zase akcie vodácke. A na Kleti nad Českým Krumlovom sa cítim ako u nás v Malých Karpatoch. U nás máme Jaslovské Bohunice a tam zase Temelín. Prašť ako uhoď...
6.MKD: - Slovensko, Veľká Fatra, októbrový výstup na Ostrú. Tiež si už zažil mnoho ročníkov. Ake máš Ty spomienky na túto akciu? Ktorý ročník Ti najviac utkvel v pamäti?
Peter V: - Tých zaujímavých bolo veru viac, napríklad ten ročník, keď sme zažili výstup, keď začiatkom októbra bolo už viac ako 20 cm snehu alebo ten ročník, keď som vynášal novú vrcholovú schránku /antikorovú/ na vrchol na dvakrát... Po prvýkrát, keď som ju vyniesol, sme zistili, že nepasuje úchyt. Preto sme ju museli zniesť dolu, opraviť a zase som ju o pár mesiacov vyniesol hore a upevnil. Lenže potom nám ju odtiaľ zniesli "martinské úrady"...
7.MKD: - Okrem "oficiálnych" turistických akcií si sa zúčastňoval aj "súkromných" dedinských akcií po celom Slovensku, ako si to plánoval, kam, kedy a kde sa pôjde?
Peter V: - Takéto akcie sa plánujú celkom jednoducho - pri pive. Termín máme už dlhé roky stály a miesto taktiež - chata v Štole pod Tatrami. Vymýšlať však môžeme všetci, vyhráva ten s najbujnejšou fantáziou.
8.MKD: - Spomínal si jednu akciu vo Vysokých Tatrách - kedy ste chceli konkurovať horským nosičom a skoro Vám to aj vyšlo /tuším ste im vyniesli vrece zemiakov na chatu pod Rysmi - za teplý čaj/.
Peter V.: - Stále je si čo dokazovať. Pri jednej ceste na Rysy kamarát Majo objavil pod prístreškom na Popradskom plese vrecia, ktoré chýbali na chate pod Rysmi. Dlho netrvalo a krumple aj s mechom boli v ruscaku a išlo sa. Na chate bola za našu námahu odmena čaj s rumom alebo sme si ešte mohli vybrať kapustovú polievku. Výber padol na polievku. Keďže nášmu nosičovi nešla nejak dolu hrdlom, náš večne hladný kamarát Miloš ju spucoval. Netrvalo dlho a kapusta sa ozvala v útrobách. A teraz to nastalo - vytlačiť sa s preplnenej chaty, keďže vonku začal lejak a dobehnúť do kadibúdky v limite, bol ešte väčší výkon, ako dopraviť krumple na chatu.
9.MKD: - Posledné roky robíš nám ako organizátorom Trnavskej stovky veľmi "záslužnú službu" a to kontroly buď na Dobrej Vode alebo na Bukovej. Tu si už ako inventár. Spomenieš si na nejakú ešte živú príhodu?
Peter V: - Vrátim sa späť do dávnejšej minulosti. Vtedy ešte Trnavská stovka sa chodila cez Taricové skaly a ja som tam mal kontrolu. Celý deň pršalo a fúkal studený vietor, takú zimu som veru v júni v Malých Karpatoch ešte nezažil. Veru mnoho nechýbalo a bolo by mrzlo. Tak isto aj tento posledný ročník /2005/. Bol som na Bukovej a taký lejak, prietrž mračien som ešte nezažil. Tentoraz som mal šťastie, že som bol na kontrole v pohostinstve, ale na účastníkov to malo veľký dopad, väčšina z nich zostala na Bukovej.
10.MKD: - Pokiaľ sa dobre pamätám, ani Vianočný pochod si tuším nevynechal ani jeden. Dokonca v jednom ročníku, keď sa išlo zo Serede do Trnavy a išli sme cez Križovany, mali sme občerstvovaciu zastávku u Vás. Pamätáš sa na to? Ktorý z Vianočných pochodov sa Ti najviac páčil?
Peter V.: - Veru, veru, to boli časy, keď na trase sa podávalo varené víno. V spomínanom ročníku priniesol bývalý slávny turista Ferko M. /čiže Mikulka/ na občerstvovacie miesto živú vranu. Dodnes nevieme kde k nej prišiel, ale viem, že dlho sme sa jej nemohli zbaviť, tak sa jej u nás páčilo. Ale v inom ročníku, keď pri Budmericiach pohrýzol jedného /určite známeho/ turistu pes. Dodnes ale nevieme prečo, však ho nedráždil? A potom ešte aj pri ceste na Borovú padla taká hustá hmla, že po troch hodinách, keď už všetci mali fatamorgánu, už sa videli v Borovej v potravinách /vtedy tam šenk ešte nemali/, sme znovu objavili Budmerice. A že na takýchto recesistických akciách nie je o srandu núdza.
11.MKD: - Okrem pešej turistiky si sa v posledných rokoch dal zlákať aj bicyklom. Nemal si problémy zo zadnicou? Vlani si robil s kamarátmi celkom zaujímavú akciu, z južných Čiech cez Passau, pozdĺž Dunaja až do Bratislavy a domov. Povedz niečo zaujímavé z tejto cesty, napríklad koľko trasa merala, koľko ste prešli km denne, ako a kde ste spávali, ako ste sa stravovali, koľko Vás to vyšlo finančne, a čo sa Ti z tejto cesty najviac páčilo.
Peter V.: - Naša cyklopartia "Přátelé" v počte 6 osôb, podniká každý rok nejakú tú diaľkovú okružnú cestu. Pri spomínanej akcii sme išli po vlastných kolách, na trase Trnava - Pasohlávky - Slavonice - Český Krumlov - Linz - Vieden - Trnava. Celá trasa merala cca 830 km. Prešli sme to na 6 etáp plus dva oddychové dni. Najdlhšia etapa merala 170 km. V Čechách sme spali v kempoch v cenách do 200 Kč. V Rakúsku na Dunajskej cyklotrase v kempe pri Greine.
Je úžasné spať pod stromom a v celte a v daždi za cenu 27 Euro za všetkých. Ale spali sme aj Tullne v požičanom karavane za cenu 10 Euro za noc a osobu. Tak isto tam mali aj pivo a to v cenách od 2,40 do 2,80 Euro za kus. Preto sme sa ponáhľali opustiť tieto miesta čím skôr. V náklade resp. batožine mimo náhradných dielov sme mali so sebou len najnutnejšie veci na seba, t.j. nič zbytočné.
12.MKD: - Si jeden z prvých čo poznám, ktorý sa momentálne bavia resp. plnia "novinku", nový turistický odznak - drevené kruhy tzv. "Turistické známky" a hoci sme to už spomenuli v minulom čísle, povedz nám ako protagonista na Slovensku o tom niečo bližšie. Vraj to zase začali Česi, ale vďaka nim zasiahli aj Slovensko. Vraj to nie je lacný špás, veď jedna drevená turistická známka stojí 40 Sk. Šťastie, že ešte nemáme euro. V čom je to zbieranie zaujímavé?
Peter V.: - Tieto drevené turistické známky som zaregistroval na jednej mojej ceste v Čechách. Keď som videl všetky tieto známky vzorne zoradené, celých 250 kusv, neodolal som a začal som ich zbierať aj ja. Okrem českých zbieram aj slovenskú sadu, uvidíme či sa mi to podarí skompletizovať. Z okolia Malých Karpát sú zatiaľ len tri - Bratislava, Jahodník, Čachtice. Nuž, že to nie je lacná záležitosť, to si spočíta každý. 250 kusov krát 40 Sk plus cestovné na miesto predaja...
13.MKD: - Vrátim sa o niekoľko rokov dozadu, vtedy si bol tiež jedným z prvých účastníkov Pročkovej relácie "Je to možné" a tak isto si mu prispel aj nápadom na svojho "nemenovaného" kamaráta. Peknú "búdu" ste našili na toho Drinku. Táto akcia bola taká vydarená a úspešná, že ju pre veľký úspech ešte pred vysielaním, ani neodvysielali. Teraz už o tom môžeš povedať aj niečo bližšie?
Peter V.: - Mám - alebo mal som - kamaráta, veľkého milovníka uniforiem, vojenstva a všetkého čo súvisí s vojnou /škoda, že máme ten mier/. A ten sa chcel silou mocou dostať do UMPROFORu. No a nepomôž kamarátovi. Bol prijatý ako špión proti izraelskej službe MOSAD. Úlohy naňho kladené zvládol bravúrne /SIS by sa mala u neho čo učiť/. Keď ale vyšlo najavo, že ide o Pročkovu srandu, tak sa urazil na celý svet, inzultoval Pročka, odišiel peši, len v košeli domov. A do dnešného dňa nepodpísal povolenie odvysielať tento príbeh, hoci mu Markizáci ponúkali všetko možné, dokonca aj pečenú sviňu a každý koľko vypije v Križovanskom šenku, ale nepomohlo to...
14.MKD: - Okrem všetkého toho, čo sme tu spomenuli, musím povedať, že si veľký milovník Karla Maya a že máš okrem starých jeho vydaní aj skoro celú jeho novú edíciu. Je to tak?
Peter V.: - Karol May - je moja krvná skupina. Na Mayovkách som vyrastal. Preto som podnikol za totality aj cestu na Plitvické jazerá, aby som spoznal filmovacie miesta Winetoua. A tu som v Záhrebe videl kompletné dielo Karla Maya v Chorvátštine. Po čase som to isté videl v Salzburgu - v nemčine. Keď vydavateľstvo Návrat začalo vydávať toto všetko v češtine, tak som nazaváhal ani na chvíľu. Do kompletácie 115 kusov mi chýba asi 40...
15.MKD: - Pri týchto všetkých aktivitách je až kupodivu, že máš ešte čas aj na barák, záhradu, skleník, bazén, auto, sliepky, husi, zajace a ja neviem čo ešte a dvoch slobodných chalanov, tak k 50-ke ti treba zaželať len čo najviac zdravia a zdravia. Slúži Ti ozaj dobre?
Peter V.: - Si robíš srandu. Aj keď bývam na dedine, podobnú "háväď" som v živote nechoval. Maximálne tak rybičky v akváriu. Najviac starostí mám veru s tým bazénom. Chválabohu, chalani sú už samostatní. No a zdravie, to je iná kapitola. Zatiaľ slúži, ale po 50-ke čo ty vieš...
16.MKD: - Obľúbená otázka pre 50-nikov je ako sa stravuješ na turistických akciách, či už peších alebo cyklo. A hlavne ako dodržuješ svoj pitný režim. Dobre vieš, že každý máme svoje obľúbené veci. Prezraď nám tie Tvoje.
Peter V.: - Keďže som všežravec, na nejaké špeciality si nejako nepotrpím. Mne stačí aby toho bolo hodne. Po dlhých kilometroch vždy dobre padne aj utopenec s pivom, ktorý Ti nahradí stratené minerály. A to ver, že na bicykli toho piva spotrebujeme hodne. Takže stravujem sa a pijem to, čo si organizmus žiada, netrápim ho.
17.MKD: - Pred časom išla o Tebe fáma, že si sa dal k abstinentom a vegetariánom. Vraj ako príklad Ti slúžila slečna Beáta.
Peter V.: - Takúto informáciu musela o mne šíriť najaká konkurenčná záškodnícka skupina. Taký zadymený guláš s červeným vínom na Dobrej Vode má vždy niečo do seba. A keďže už voľakedy Hašek povedal alebo napísal: "Ve dvou se to lépe táhne". Tak u mňa to platí dvojnásobne. A nemyslím len ten bicykel.
Peter, ďakujem Ti za rozhovor a prajem do ďalšej 50-ky veľa zdravia a zdravia...
Za MKD Peter Minárik, február 2006
MOJA PRVÁ...
Ak raz vyleziete na svoj prvý KOPEC, HORU, či ŠTÍT, tak určite tam zbadáte ďaľší, vyšší, krajší, tajuplnejší a náročnejší, priťahujúci Vás svojou magickou silou poznania a sebaprekonania.
Nie inak tomu je aj s turistikou. Od prvej prechádzky po 10- kilometrovú trasu je taký rozdiel, ako medzi Javorinou a Mount Blancom.
Moja turistika začala vlastne mojím vzťahom k prírode a kratšími, či dlhšími potulkami po nej, až prišla chvíľa, kedy som niekoľkokrát vyskúšal päťdesiatku na Myjave, Starej Turej i v Prievidzi. Tam som sa po prvýkrát dozvedel, že sa pravidelne konajú aj 100 kilometrové pochody, no vtedy som túto viac menej pokladal, ako každý bežný normálny človek, za science fiction /sci - fi/ a "ľudí", čo ju absolvujú, za bláznov, až pokým som sa nestal jedným z nich.
Moja prvá stovka bola Trnavská a prvé informácie a rady ako na to mi poskytol už skúsený stovkár Jarko Sasák z Osuského.
Na štarte v Bratislave som sa cítil ako novicka pred vysvätením, ale už po prvých krokoch som sa dostal do pohody, ktorá mi vydržala pomerne dosť dlho. Neprekvapilo ma ani tempo, ani niektoré úseky, ktoré sme vlastne utekali.
Skôr ma prekvapila obuv zúčastnených. Takmer všetci mali ľahké maratónky, iba ja som mal mal síce kvalitné, ale v porovnaní s maratónkami, ťažké topánky, ktoré mi boli oporou snáď len v skalách na Zárubách.
Až po Bukovú sa mi šlo veľmi dobre, mal som iba jednu menšiu krízu, ktorú sa mi podarilo zvládnuť. Aké "peklo" však nastane od Bukovej až do cieľa v Brezovej pod Bradlom, to bolo možné tušiť z hustých čiernych mrakov, ktoré nám boli v pätách od Zárub. "Menšia" prietrž mračien urobila svoje. Premočené som mal všetko, čo som mal na sebe, do poslednej nitky a dostavili sa aj prvé otlaky, ktoré sťažili pohyb po rozbahnenom teréne. Nováčikovskú daň som zaplatil tým, že som nemal náhradné oblečenie zabalené v igelite, a tak po príchode na Dobrú Vodu som z hrôzou zistil, že nemám nič suché na seba a čerstvo prasknuté otlaky a odlúpený nehet /necht/ na malíčku mi nedovolili rýchlejšie šlapať, aby som sa trochu rozohrial. Cítil som sa ako Kristus s krížom na chrbte, putujúci na popravisko. Zuby mi cvakali rýchlejšie ako kalašnikov a moje kroky pripomínali pyrotechnika blížiaceho sa opatrne k nevybuchnutej bombe. Už len malý krôčik do cieľa a predsa, keby nebolo Jarka Sasáka a ešte jedného pána z Brezovej, ktorého meno som už zabudol, sotva by som prišiel do cieľa.
Títo dvaja kamaráti ma vytrvale podopierali a morálne povzbudzovali až do cieľa na Brezovej, kde sme dorazili niečo pred polnocou. Cieľ na Brezovej bol pre mňa ako maják pre loď blúdiacu na rozbúrenom mori a bol som nevýslovne šťastý, že som to dokázal.
Najväčšiu radosť mám z toho, že som zvíťazil sám nad sebou a tento krásny pocit už mi nikto nevezme. Pokiaľ mi zdravie bude slúžiť, tak ako doteraz, tak to určite nebola moja posledná stovka v živote.
Vilo z Myjavy /40-ročný/
PS
Ja som bol ten, čo Vila Vaneka naviedol na Trnavskú stovku 2005
a pomohol som mu aj do cieľa, ten druhý, čo ho podopieral, bol
Milan Hanzlúvka z Brezovej, inak pravidelný dlhoročný
účastník a absolvent T-100.
Len pre zaujímavosť, Vilo odvtedy "nenávidí" každú skalu, ktorú volá Záruby, hoci, a to je paradox, cez tie pravé Záruby ešte nešiel.
Pozdravujem všetkých turistov, kamarátov a prajem im v roku 2006 nech sa im darí tak, ako si to predstavujú, krásne...
Január 2006, Jaro Sasák, Osuské
IX. Turistická Olympiáda IVV Plzeň - júl 2005
Medzinárodné turistické hnutie Internacional Volksport Verband /Ľudový šport pre všetkých/ (IVV) už pravidelne organizuje turistickú olympiádu IVV. Počas turistických olympiád sa pre turistov organizujú autobusové zájazdy do zaujímavých lokalít, ktoré propagujú krásy tej ktorej krajiny. Sú to presuny pre peších turistov, cyklo i plávanie. Turistické olympiády sa uskutočňujú v dvojročnom intervale. Tento rok sa po prvýkrát turistická olympiáda uskutočnila v bývalom tzv. postkomunistickom bloku, presnejšie na území Českej republiky, s centrom v Plzni.
Oficiálne sa 9.TO konala v termíne 28. - 31.7.2005.
Na zabezpečenie správneho chodu olympiády bolo dávnejšie prihlásených približne 350 turistov, ktorí boli členmi organizačného výboru a pomocníkmi. Pre týchto turistov - organizátorov nastala olympiáda už skôr, už 23.7.2005. Ja osobne som sa tiež podieľal na tejto organizácii a nástup som mal tiež v sobotu večer. Niektorí z organizátorov v priebehu soboty a nedele pripravovali športovú halu, jej výzdobu i výzdobu areálu Prokopávka, kde sa celá akcia konala.
Nedeľa, 24.7.2005
V tento deň sa uskutočnil autobusový zájazd do nemeckého mestečka Fursteinstein, kde v rámci pochodu IVV organizačný výbor 9.TO prebral ohňové posolstvo.
Nemeckí organizátori mali pripravené 3 trasy v dĺžke 7, 12 a 21 km. Z časových dôvodov sa účastníci z našich dvoch autobusov väčšinou prešli iba po tej najkratšej 7 km trase, iba zopár našich prešlo 12 km trasu. Trasa pochodu bola nasledovná: Fursteinstein - Atelier Mader - Englburg - Eisensteg - Museumsdorf Bay Wald - Dobl - Kolinberg muhle Reut - Fursteinstein. Tento pochod sa šiel zvlnenou krajinou s nádhernými výhľadmi.
V prietore štartu a cieľa presne na poludnie sa začal slávnostný ceremoniál odovzdávania ohňového posolstva. Celá slávnosť trvala asi 50 minút. Všetky prejavy boli bohužiaľ iba v nemčine a to vadilo viacerým účastníkom autobusového zájazdu. Na spiatočnej ceste sa zastavujeme na parkovisku pod Lusenom a následne absolvujeme výstup na jeho 1373 metrov vysoký vrchol.
Pondelok, 25.7.2005
Pokračujeme na príprave olympiády a vlajkovej výzdoby. Na námestí pri plzenskej radnici sa už prezentujú účastníci zo zahraničia a zároveň odchádzajú na autobusové zájazdy so sprievodcami.
Utorok, 26.7.2005
Všetko prebieha ako deň predtým. Som zaradený do značkovania a konečne mám aj ja uplatnenie. Naša pracovná náplň - rozniesť na trasu šípky na tyčkách a na drevené kolíky montujeme reklamné tabuľky, vyrábame ďalšie chýbajúce šípky.
Pretože na značenie v teréne, hlavne zakázaných smerov je potrebné aj vápno, pripravujeme si ho do umelohmotných fliaš. Popoludní už máme poslednú úlohu - vyznačiť prístupové cesty zo zastávky električiek k ubytovaciemu zariadeniu, ktoré sa nachádza vo vysokoškolskom internáte v areáli plzenskej univerzity.
Streda, 27.7.2005
Posledný deň príprav, predprípravová nálada vrcholí. Dnes pripravujeme trasu na tzv. "Večerný pochod Plzňou", od radnice cez Roudnú - Mikulku okolo Boleveckých rybníkov, do areálu v Prokopávce.
Štvrtok, 28.7.2005
Deň oficiálneho otvorenia 9.turistickej olympiády IVV. Tento deň bol jeden z najteplejších z celej TO. Teplomer ukazoval 37° C. Plzeň bola v ten deň najteplejším miestom v celej Českej republike. Z toho dôvodu bol pre turistov veľmi náročný na príjem tekutín.
Vo štvrtok večer stretávame aj dvoch predstaviteľov KST a to pánov Herchla a Kuiša.
Dozvedel som sa, že predseda KČT pán Havelka si vysoko cení pomoc turistov zo Slovenska pri organizovaní Olympiády IVV. Pomáhali sme celkovo šiesti zo Slovenska, boli to nasledovní turisti:
- na prezentácii a registrácii sa podieľal
p.Hromada,
- na kontrolných stanoviskách pán Fulka,
- na doprave pán Hok a Minárik Jozef z Vrútok
- sprievodca turistov, pani Mináriková
- značenie, pán Karovič.
Piatok, 29.7.2005
V rámci prípravy sobotňajšej trasy maratónu mám pridelený úsek Újezd nad Mží - Čemíny - Huští, čo je asi desať kilometrov. Všetky značkárske skupiny sú trojčlenné. Našou povinnosťou je podľa plánu vyznačiť tento úsek tak, aby ho turisti bez problémov zvládli a po skončení akcie tieto značky zlikvidovať.
Piatok bol znovu veľmi teplým dňom, teplomer vystúpil až na 38° C.
Sobota, 30.7.2005
Sobota - hlavný deň Turistickej olympiády. Turistickí zaujemcovia si vybrali trasy pochodu podľa svojich možností. Naša partia znovu zabezpečuje najdlšiu trasu maratónu. Pri okraji obce Újezd už stretávame prvých účastníkov tejto trasy. V priestore futbalového štadióna je inštalované stanovište kontroly a občerstvenie z Tremošnej. Možnosť občerstvenia je rozmanitá, pivo, párky, klobása a podobné veci na takýchto akciách. Tu prečkáme celú dobu pochodu. Po jeho skončení likvidujeme všetky orientačné znaky a vraciame sa na základňu.
Večer sa koná slávnostné ukončenie 9.turistickéj Olympiády IVV a odovzdanie štafety ďalšiemu organizátorovi pre rok 2007, ktorá bude v Estónsku.
V areáli Prokopávka bolo umiestnených niekoľko veľkých stanov: jeden slúžil ako depozitár, jeden slúžil na výstavu o KČT, dva stany boli občertvovacie, v jednom bolo umiestnené info - centrum Plzne a posledný bol stánok turistických pomôcok, obutia a oblečenia z najmodernejších materiálov.
Nedeľa, 31.7.2005
Hoci ešte sú jednotlivé trasy k dispozícii, väčšina sa už balí domov. Likviduje sa športová hala, stany, stožiarová výzdoba tribún.
V rámci 9.turistickej olympiády bolo možné sa zúčastniť: zájazdov do Chebu a Mariánských Lázní, Karlových Varov, Prahy, na Šumavu, do Českých Budejovíc. Pešie trasy boli naplánované od 5 do 42 km, plus turistický maratón 50 km. Cyklo trasy - od 25 do 60 km. Okrem toho boli k dipozícii aj trasy pre invalidov a vozíčkarov. Podľa požiadaviek bolo možné navštíviť aj muzeá, pivovary, ZOO, botanickú záhradu a vyhliadkové veže.
Pre zaujímavosť, na 9.TO IVV sa zúčastnili turisti z týchto štátov:
Austrália - 54 turistov
Belgicko - 334 tur.
Bielorusko - 14 tur.
Brazília - 30 tur.
Česko - 735 tur.
Čína - 8 tur.
Estónsko - 292 tur.
Fínsko - 2 tur.
Francúzsko - 154 tur.
Holandsko - 23 tur.
Japonsko - 27 tur.
Kanada - 2 tur.
Luxembursko - 124 tur.
Maďarsko - 48 tur.
Nemecko - 814 tur.
Nórsko - 179 tur.
Polsko - 13 tur.
Rakúsko - 154 tur.
Slovensko - 138 tur.
Slovinsko - 56 tur.
Švajčiarsko - 11 tur.
Švédsko - 4 tur.
Taliansko - 115 tur.
Turecko - 30 tur.
USA - 70 tur.
Veľká Británia - 42 tur.
Bratislava, september 2005, Jozef Karovič
Oneskorená reportáž
Je to oneskorená reportáž, ale na šťastie nie spod šibenice. Možno ju nazvať i ako: Deň po...
Určite ste čítali alebo počuli o dielach, ktoré popisujú alebo zobrazujú udalosti, stav, situáciu "Deň po". Deň po určitej veľkej katastrofe. S fantáziou schopnejšieho, či menej schopného autora diela zobrazujú hrôzostrašné situácie a následky katastrofy z predchádzajúceho dňa. Takáto prírodná katastrofa sa na Slovensku a v Bratislave uskutočnila v piatok /nie trinásteho/, ale deň pred Silvestrom. Možno povedať, že to bola skutočne prírodná katastrofa, lebo stupnica hodnotenia ťažkostí je u nás hodne posunutá. To, čo si inde ani takmer nevšimnú, u nás je to kalamita a keď príde kalamita, musíme ju posunúť do stupnice katastrofa, aby sme sa mali na čo vyhovárať. Tí, čo celé leto a jeseň hovoria o našej pripravenosti na takéto situácie a že ich hravo zvládneme si došli na svoje. Veď aj teraz jeden z veľmi vysoko postavených chvastavo prehlasoval, že zložky jemu podriadené túto situáciu zvládli. Nuž zvládli.
Na dialniciach zomierali a boli ťažko zranení ľudia /zbytočne/, vlaky v lepšom prípade dosť meškali, v horšom nechodili vôbec, cesty boli odstavené, mestská polícia fungovala horšie ako inokedy. Mnohí večne kritizujúci ľudia /na druhej strane, ale môžu oni zato, že u nás večne niečo nefunguje?/ spochybňujú to, že sme na zimu boli naozaj dobre pripravení. Sme pripraveí a vždy pripravení podľa hesla niekdajších pionierov. Lenže tí veľkí kritici neberú v úvahu, že k tomu, aby sme preukázali pripravenosť, musia byť splnené niektoré základné predpoklady. Nemáme problémy s počasím v zime, ak teploty sú hoc aj nízko nad nulou, to nesmie snežiť a keď, tak to len veľmi málo, to nesmie fúkať vietor a keď, tak len veľmi slabý a že v noci nemôže byť tma a keď, tak len veľmi slabá /uznáte, že po tme sa dá robiť, iba ak v posteli a kde poriadny občan v noci by mal byť, keď nie v posteli/. Ale páni, v ten katastrofický piatok sa u nás zhlukli všetky nepriaznivé okolnosti, bol mráz, dosť snežilo a fúkal aj silný vietor, čo sme mali robiť. Navyše naši profesionálni vojaci sedeli v učebniach a museli sa pripravovať na zahraničné misie. Nechajme, ale tieto občianske problémy a skúsme sa pozrieť ako tieto problémy "deň po..." zvládli naši turisti.
Ako informovaní vedia, turisti sa na Silvestra už roky stretávajú na Malom Slavíne v našich Malých Karpatoch. Stretávajú sa tu turisti všetkých vekových kategórií, všetkých pohlaví /muži, ženy, lesby i gajovia/, turisti všetkých presunových prostriedkov /pešiaci, lyžiari, cyklisti, tí tak akurát s bicyklom nachrbte, vysokohorskí turisti, ktorí sa neborili tentoraz v veľkými horami, veď našim Karpatom sa hovorí iba "malé", ale zato aspoň pre tento deň sa mohli stať vysokosnežní turisti/. Kalamita z predchádzajúceho dňa nás plne oprávňovala urobiť uzáver: "Silvestrovské stretnutie turistov sa z technických príčin nekoná!" Veď nechodili vlaky, nechodili električky, prečo by mali chodiť turisti. To ale máme pripustiť, aby celá tá naša príprava vyšla nazmar pre trochu snehu? Samozrejme, že nie. Veď v turistickom žargóne sa hvorí, "že niet zlého počasia, sú len zle oblečení turisti!" A potom, ak to má niekto vzdať, môžu to byť ojedinelí turisti, ale v žiadnom prípade nie organizátori. Rozhodnutie bolo stručne a jasné, ideme. A tak sa skupiny šerpov - nosičov vydali s materiálom na miesto zrazu. Už prvé kroky v lese panensky zasneženom a krásnom dali vytušiť, že tohto roku bude výstup tvrdá "makačka". A že veru bol. Nakoniec šerpovia i ostatní organizátori sa na miesto zrazu dostali a čo je najdôležitejšie, začali postupne prichádzať aj ostatní účastníci. Vzhľadom na podmienky ich bolo veľa, až neočakávane veľa. A pritom sa niektoré skupiny, ktoré si vybrali zaviatejšie trasy, sa ani na Malý Slavín neprebrodili. Správali sa v duchu hesla, že nie je dôležité zvíťaziť, ale je dôležité zúčastniť sa. Na futbalové stretnutie Petržalky alebo národného mužstva s veľmi kvalitnými zahraničnými súpermi sa nepodarilo "kompetentným" ani zďaleka vypredať na dnešné pomery maličký futbalový štadión /kde sú tie futbalové časy, keď ani 50-tisícový štadión nestačil pre futbalu chtivých fanúšikov/. Nám sa "vypredať Malý Slavín" takmer podarilo. Na vrchole sa udialo všetko, čo sa tradične na tomto stretnutí deje a ešte i niečo navyše, v čom malo prsty Krajské športové centrum (KŠC) Bratislava. Toto podujatie organizovali tesláci v spolupráci a za výdatnej pomoci KŠC Bratislava. Funkcionári tohto centra, "neturisti" veľmi rýchlo pochopili, že takéto podujatia sú ako vystrihnuté z kolónky "Šport pre všetkých" a že organizovanie takýchto finančne nenáročných podujatí pre širokú verejnosť je žiadúce. O to nepochopiteľnejší je postoj, nezáujem a činy našich turistických funkcionárov z KBT alebo pešej sekcie KST, ktorí majú organizovanie takýchto podujatí, ako sú stretnutia turistov, MKSD, SSD, či iné podujatia priamo v pracovnej náplni. Zdá sa, akoby ich to pravidelné cestovanie na porady do Bratislavy až príliš vyčerpávalo a na organizovanie vlastnej turistickej činnosti potom nemajú dosť síl, času ani chuti.
Záverom by sme chceli aj touto cestou poďakovať funcionárom KŠC Bratislava za ich záujem i nemalú pomoc aj pri spoluorganizovaní tzv. "neatraktívneho" telovýchovného podujatia.
Január 2006, Ivan Bratislavský
P.S.
Na základe tohto článku vyhlasuje MKD novú súťaž: Kde a za
akých okolností, ste videli na turistickej akcie
"funkcionára" KST, /všetkých kategórií/ a v akých
úlohách. Najzaujímavešie odpovede odmeníme vecnými cenami.
Súťaž potrvá po celý rok 2006.
za redakciu MKD Peter Minárik
Nadstavba VOPT
Už je tomu šesť rokov, čo sa po iniciatíve zdola /u turistiky akože ináč/ sa podarilo presadiť tzv. "Nadstavbovú časť Výkonnostného odznaku pešej turistiky". Vtedajší základný stupeň končil pri prejdení 6000 km /šesť tisíc/, ale mnoho turistov, podotýkam v najlepšom turistickom veku, pokračovalo v tejto činnosti aj po dosiahnutí tejto, vtedy najvyššej méty. Dlhoročné snahy o rozšírenie tejto, medzi pešiakmi tak obľúbenej aktivite, nenachádzali na patričných miestach odozvu. Preto sme boli milo prekvapení, keď podrobne rozpracované pravidlá "nadstavby VOPT" sme predložili vtedajšiemu predsedovi pešej sekcie KST Ing.Jaroslavovi Šilíkovi, ktorý túto iniciatívu, nielenže nezavrhol, ale konkrétne racionálne podporil /zabezpečil odznaky, Tesla ich zaplatila, rozšíril náš návrh o kategóriu "rovníkový stupeň a pod./. Potom už prakticky nestálo nič v ceste, aby sa nadstavba mohla realizovať.
Narazili sme však tam, kde sme to najmenej očakávali. U tých, ktorí z titulu ich funkcií mali takéto aktivity generovať a nie brzdiť a zabraňovať. Narazili sme na stupídny, ješitný a nepochopiteľný postoj členov "Klasifikačnej komisie KST".
Márny niekoľko mesiacov trvajúci proces vysvetľovania týmto funkcionárom toho, čo by im mali byť jasné už pri nástupe do takýchto funkcií, skončil tým, že sme s nadstavbou začali 1.1.2000 /aj bez nich/. Za toto pomerne krátke obdobie sme udelili už celkom 105 nadstavbových odznakov v členení:
1. Super stupeň /bronz 10000 km, striebro 15000 km, zlato 20000 km --- celkom 33 odznakov
2. Elita stupeň /bronz 25000 km, striebro 30000 km, zlato 35000 km --- celkom 22 odznakov
3. Rovníkový odznak 40070 km --- celkom dva odznaky
4. Extrémny odznak /bronzový 45000 km, strieborný 50000 km, zlatý 55000 km/ --- celkom 3 odznaky
Získavanie ďalšieho výkonnostného stupňa je časovo náročná záležitosť a trvá pre dobre šliapajúceho a aktívneho turistu približne 5 rokov. Preto si zasluhujú náš obdiv tí turisti, ktorí siahajú už na tie najvyššie stupne VOPT. V pôvodnom návrhu pre nadstavbu VOPT boli len stupne Elita a super /do 35000 km/. Keď predseda Jaro Šilík doplnil náš návrh o rovníkový odznak, tak sme nenamietali, ale v duchu sme si mysleli, kde sa taký turista nájde. A našiel sa, a to dokonca v slove "taký" sme museli tvrdé y prepísať na mäkké i., lebo oni boli dvaja. Attila Korčok a Melo Klokner. A to nehovoriac, že po tejto rovníkovej méte siahajú už ďalší dvaja turisti /Vlado Stotka, Vilo Vida/.
Prvým rovníkovým K+K, ani to nestačilo a prechádzajú sa po lese naďalej, takže ich "vinou" sme museli k nastavbe pridať extrémny stupeň /45000 km bronz, 50000 km striebro, 55000 km zlato/. Obaja už získali "extrémny bronzový", ale už nie odznak, ale medailu a keďže Attila Korčok sa nechce s nikým deliť o prvenstvo, tak už si odšliapal 50000 km.
Nadstavbové stupne sa udeľujú podľa presne stanovených kritérií /odsúhlasených všetkými okrem klasifikačnej komisie KST/. Tie pravidlá sú v podstate tie isté, aké roky platili pre základný stupeň. Stručne povedané. Zarátavajú sa kilometre absolvované na organizovaných diaľkových pochodoch /nie súkromné individuálne pochody a akcie/, ale tie s minimálnou dĺžkou 35 km. Za každých 100 metrov prevýšenia sa pripočítava 1 km. Zarátavajú sa aj schválené zápočtové cesty.
Poznámka:
S platnosťou od 1.1.2000 pre VOPT "platil" na papieri známy populárny nerealizovateľný klasifikačný poriadok, ktorý bol tak "dokonalý", že ho vo svojom regióne neuplatňoval ani sám predseda klasifikačnej komisie KST /z jednoduchého dôvodu, že sa to podľa tohto poriadku nedalo vyhodnocovať, matematika jednoducho nepustila/. V druhej polovici minulého roku /2005/ sme sa dočítali, že bude platiť nový klasifikačný poriadok s platnosťou od 1.1.2005 /ako sa tomu hovorí, keď chcem zavádzať "zákony" so spiatočnou platnosťou???/. Dodnes sa medzi turistov, ktorých sa to týka, nedostal a je možné, že leží niekde zatvorený v trezore u niektorého z funkcionárov. Je to tak dobre pre obe strany, oni majú svoj "nový" klasifikačný poriadok a potvrdili tak opodstatnenosť svojej funkcie a my, keďže o ňom nič nevieme, nemáme najmenší dôvod sa rozčuľovať nad prípadnými ďalšími exkluzivitami v "novom" poriadku. Šesť rokov nám nechýbal a ani im /lebo ho sami nedodržiavali/ a tak vydržíme aj naďalej bez neho. Upozorňujeme tých turistov, ktorým bude dopriané nahliadnuť do klasifikačného poriadku /1.1.2005/, že sa pri hodnotení nadstavby pridržiavame dlhoročných platných pravidiel a prípadné "novoty" uvedené v tzv. klasifikačnom poriadku, o ktorých aj tak nič nevieme, sa neberú pri vyhodnocovaní nadstavby v úvahu.
OZNAM
Upomienkové ceny /tradičné taniere/ pre "absolventov" Malokarpatského Superdiaľkoplaza 2005 a Slovenského superdiaľkoplaza 2005 sú už na sklade spolu s diplomami pre MKSD /diplomy pre SSD už boli odovzdané/. Ceny budú odovzdávané v klubovni TJ Tesla pri diaľkových tesláckych pochodoch /prvý už 11.3.2006, Červeno - modrý teslácky okruh/, prípadne po osobnej dohode v inom termíne. Tel.č.: 0903 620 653.
Bratislava, február 2006, Ivan Nižnan
MKD:
Už dlhé roky sledujeme úsilie drobných, bežných turistov o to, aby sa konečne kvalitne a "moderne" k dnešnej dobe usporiadal "Klasifikačný poriadok VOPT". Je to už kopu rokov a vo vedení KST sa za tú dobu, až na pár super funkcionárov, vystriedalo mnoho ľudí. Mnoho turistov celé to dianie tak znechutilo, že radšej vystúpilo z KST, avšak nič sa nezmenilo a ako vidieť ani nezmení. Chcel by som aspoň vedieť, a nielen ja, kto za to môže??? Resp. komu môžeme za to poďakovať, menovite tým funkcionárom, ktorí to majú posledných 10 rokov v "hrsti"? Kto to vie, nech odpovie...
Peter Minárik
Aktuálna udalosť v
turistike
Vec: Podnet na prešetrenie
počtu získaných ocenení Malokarpatský superdiaľkoplaz
Exekutíva pre riadenie a vyhodnocovanie ocenení Malokarpatský superdiaľkoplaz dostala podnet na prešetrenie celkového počtu ocenení, ktoré získal výkonnostný turista pán Peter Bada. Námietka sa týkala rozporu medzi celkovým počtom získaných titulov týmto turistom a počtom, ktorý bol uvedený v decembrovom čísle MKD. Prešetriť sťažnosť dostala za úlohu odborná komisia ÚR MKSD i kontrolný orgán MKSD /ÚR - úrad riadenia malokarpatského superdiaľkoplaza/. Spor nebol postúpený na vyšší úrad - kvalifikačnú komisiu KST z dôvodu, že termíny vybavovania agendy u tejto inštitúcie je slovom i písmom PÄŤ rokov a že v komisii nemajú momentálne odborníka na jednoduché počty /najmä na termíny, ako sú percentá, minimálne, maximálne a pod./
Zdôvodnenie sťažnosti:
Poškodená strana /t.j. pán Peter Bada/ namieta, že uvedené číslo v MKD šesť je nesprávne a že on absolvoval celkom 7 MKSD. Uvedením tohto menšieho čísla v písaných médiach /MKD/ bolo značne poškodené jeho renomé vynikajúceho výkonnostného turistu. Takto bol nezákonne odsunutý z prvého miesta rebríčka tejto "súťaže".
Zároveň protestuje aj proti samotnému číslu 6, ktoré mnohí svetoobčania v rámci "obohacovania" slovenčiny zásadne anglickými výrazmi túto číslovku čítajú ako "sex" a on s tým nemá nič spoločné.
Poverená komisia sa okamžite týmto podnetom zaoberala a dospela k nasledujúcim záverom:
1. Z predložených dokladov zistila, že pán Peter Bada získal MKSD v rokoch: 1998, 1999, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004.
Po zistení týchto základných faktov komisia skúmala, akú vhodnú matematickú metódu je možné použiť pre získanie správneho súčtu. Obľúbenú metódu kvalifikačnej komisie KST, metódu minimálnych čísiel, komisa vylúčila, vylúčila sa i metóda tzv. kupeckých počtov, ktorá štatisticky vykazuje veľký počet omylov a veľmi často používa teorém "dva a dva sú päť", najmä na strane predávajúceho. Nakoniec sa komisia priklonila k pomerne jednoduchej matematickej metóde - "aritmetické spočítanie jednotlivých prvkov množiny" tzv. metódou 1+1+1+.... = x a touto metódou dospela k záveru "že v tomto prípade je x=7. Vlastný proces kontroly sa uskutočnil štatistickou metódou, tak, že sa previedlo niekoľko rátaní a najvyššie a najnižšie hodnoty /ako málo pravdepodobné/ boli vylúčené zo súboru.
Z výsledku rátaní x=7, komisia analyticky a logicky došla k záveru, že pán P.Bada získal celkom sedem ohodnotení, čím sa dostal na prvé miesto dlhodobej súťaže MKSD.
2. Zároveň doporučila Komisia prijať nasledujúce opatrenia, aby sa v budúcnosti vylúčili podobné omyly.
a/ Pre kompetentného pracovníka zabezpečiť pokiaľ možno dve krátke školenia v rámci krajín EU s témou Aritmetika pre čiastočne pokročilých.
b/ Previesť inováciu výpočtovej techniky vo vyhodnocovacom stredisku. Nákupom nových moderných sčotov /hranaté guličky/.
c/ Perspektívne prejsť zo sčotovej techniky na personálne počítače.
d/ Náklady na úhradu konania poškodenej strany uhradí pracovník vyhodnocovacieho strediska Ivan Nižnan v bufete TJ Tesla pri najbližšom Tesláckom pochode.
P.S.
Vo všetkých dokumentoch i nedokumentoch mám pri celkovom
súčte ocenení uvedené Bada = 7. Neviem na akom stupni prenosu
informácie zapracoval škriatok. Vyšetrovať to nebudeme /veď
vieš ako u nás trvá vyšetrovanie a s akým výsledkom.
Čítal si, aké zásadné opatrenia sme prijali, takmer na
úrovni reforiem. Verím, že za niekoľko rokov sa nám ich
podarí realizovať v praxi a potom ich budeme už len ladiť.
Som síce trochu na rozpakoch, lebo už cigánsky primáš Dežo
Lakatoš mi hovoril, že on si najprv naladí husle a až potom
predstúpi pred poslucháčov a že s nenaladenými huslami by
si nedovolil začať hrať. Faktom ale je, že v tabuľke
celkového počtu získaných MKSD sme dobehli dlhoročného
lídra Janka Parcera, takže aktuálne čelo tabuľky vyzerá
následovne:
Bada, Nižnan, Parcer /poradie podľa abecedy/
Bratislava, február 2006, Ivan Nižnan
Diaľkoplaz vo svete
Tasmánia, tam sa to žije
Po dvoch mesiacoch, stravených na Tasmanii, prevažne chôdzou a šlapaním v nádhernej prírode, som sa rozhodol, že som už dostatočne pripravený na prechod národného parku South - West, odľahlej to divočiny na juhu ostrova. Vo všetkých sprievodcoch bol tento trek opisovaný ako "výzva pre skúseného cestovateľa", ktorý sa nebojí vzdorovať nepriaznivému počasiu a táto informácia ma zo začiatku veľmi rýchlo odradila. Necítil som sa až taký skúsený, podľa požiadaviek spriavodcu. Ale po čase som usúdil, že skúseností mám už dosť a výzvu na tento prechod prijímam.
A tak ma autobus dopravil do osady Cockle CREEK /bol som jediným cestujúcim v autobuse, prosím.../, tam, kde končí najjužnejšia cesta Austrálie. Cestička kopíruje pobrežie takmer v celej dĺžke 85 km a striedavo prekonáva dlhé opustené pláže, delty riek a riečok, zalesnené hrebene hôr, ktoré sú vo výškach od 300 do 1000 metrov nad morom. Toky riek sa väčšinou dajú ľahko prebrodiť, len na jednom mieste sú umiestnené dve nevyhnutné lodičky. To by bolo niečo pre našich diaľkoplazov.
Hneď na druhý deň som prešiel za 8,5 hodiny len úbohých 8 km a do táboriska som sa len tak tak dotackal, zablatený až po uši /tu musím pochváliť svoju teleskopickú vychádzkovú palicu, bez nej by som tam určite po čase zfosiloval a po siedmych dňoch putovania som ukončil svoju cestu v mieste, ktoré sa volá Melaleuca, odkiaľ sa vracia do Hobartu malým lietadlom. Pravdaže je tu aj druhá možnosť - ísť ďalej ďalších 5 dní - Port Davey Track - smerom na sever, ale tú prvú časť som išiel 13 dní a tak som si zvolil lietadielko. Čo pod čiernym nebom a bez kinedrylu bol naozaj zážitok.
Najvyšším bodom celej trasy je Ironbound Range, do jeho takmer 1000 metrovej výšky sa musíte vyškriabať od hladiny mora dažďovým pralesom, konkrétne teda rozbahnenou šmýkačkou širokou 60 cm a stúpajúcou pod úhlom 30 stupňov, pod nízkymi, všade sa nachádzajúcimi vetvami a konármi stromov. Tohoto prechodu, ktorý sa musí zvládnuť za jeden deň, som sa pod dojmom rozprávania ostatných cestovateľov, ktorí to už skúsili - veruže bál... /V sprievodcoch sa uvádza, že táto akcia sa dá zvládnuť za 10-12 strastiplných hodín/. Takže som ráno už o piatej vstal a vyrazil s tým, že raňajky si zaslúžim až vtedy, keď už niečo prejdem. Nakoniec som však na Ironbounds takmer vybehol, ale aj tak som si to užil.
Pri výstupe bolo nutné odpočívať a miesto k oddychu si vyberám vždy starostlivo, lebo tam, kde si chcem odpočinúť, musí byť vždy vhodný veľký spadnutý strom, mohutný v zemi ukotvený balvan alebo masívny peň. Je to nutné z toho dôvodu, aby som sa vôbec mohol s mojím príšerne natrieskaným, veľkým batohom vôbec zdvihnúť. Lebo naložiť si tento batoh na chrbát trhom zo zeme bolo proste buď nemožné alebo veľmi vyčerpávajúce. Na letisku, po tom dáviacom lete, som ho konečne odvážil - včítane jedla na dva týždne a 4 litrov vody, mi vyšlo 32 kg - hlavne vďaka foťáku s tromi objektívmi, statívu, ďalekohľadu a Nutelle.
A tak som sa zastavil pri masívnom spadnutom velikánovi druhu Nothofagus cunninghammi, úplne zarastenom machom, lišajníkmi a papradím a malými stromčekmi a s úľavou som si naň zvysoka zasadol.
Tento strom musel na túto chvíľu čakať mnoho desiatok rokov, trpezlivo tlejúci a hnijúci vo vlhkom dusnom tieni pod korunami ostatných divo rastúcich stromov. Šťastím bolo, že som si predtým rozopol pracku bederného popuhu, inak neviem, či by som sa z tých trosiek sám dostal, ležiac hlavou dole z malého svahu za týmto padnutým stromom.
Trochu je mi ľúto tých nesčítaných zvieratiek, ktoré tam bývali - kusu vlnatého, rodinky vakoplcha drobného, páru vakomyší rodu Antechinus, niekoľkých scinkov, malé endemické žabičky Moss Frog, mnoho drápkovcov, mnohonožiek...
Vlastne som zničil takú malú osadu. Ale podobných stromov tam ešte stále je habadej...
Hobart, november 2005, Tomáš
Lieska a vŕba
Tieto kríky pozná asi každý z nás. Môžu narásť do slušných rozmerov, za priaznivých okolností sa dokonca tvária, ako keby chceli narásť na menšie stromy.
Vídavame ich hocikde na medziach, na okraji lesa alebo v rôznych omladinách, no tam obyčajne neskôr odumierajú, utlačované mohutnejšími druhmi drevín.
Zdalo by sa preto, že sa uspokoja s podradnejšou pôdou, ale nie je to tak celkom pravda – najmä lieska je labužník a miluje naplavené pôdy, ktoré sú kypré a bohaté na živiny. Na takých sa jej výnimočne darí, vyrastie na mohutný ker a dáva štedrú úrodu veľkých orieškov so zdravými jadrami. Na chudobných pôdach síce rastie tiež, ale úroda býva zlá, oriešky sú drobné a napadnuté červivosťou. Vŕba je síce prispôsobivejšia, ale tiež ju nemôžeme zaradiť medzi ortodoxných askétov.
Lieska i vŕba sú výrazné jarné kríky a to ich priblížilo k ľudským srdciam. Teraz už celkom, lebo v minulosti dobrý dojem kazil hlavne deťom švih liekových prútikov, ktoré sa používali ako odporný, pardon, podporný prostriedok na výchovu nespratníkov.
Asi preto býva dodnes symbolom jari viac vŕbová vetvička so striebornými “mačičkami”, ako vetvička liesky so zlatistými jahňadami. A tu sa deje lieske krivda, lebo po práve by to malo byť obrátene.
Je síce pravda, že na prútikoch vŕb sa objaví striebro “mačičiek” omnoho skôr, ako upúta pozornosť lieska svojou zlatistou nádherou maličkých červíčkov, často sa to stane už v polovici januára. Vo veci je však háčik, ktorý usvedčuje človeka jednak z neznalosti, jednak z toho, že sa nechá strhnúť iba vonkajším “pozlátkom”.
Nie je v tom nič iné, len to, že vŕbové puky sú obalené iba jedinou šupinkou, ktorá prirodzene hneď povolí, keď sa bacuľaté “mačičky” začnú nafukovať v tušení blížiacej jari. Niektoré sa dokonca zbavia šupiniek celkom, takže v slnečnom svite sa kríčok zmení na strieborný zázrak. Lenže v tomto stave zostávajú vŕbové mačiatka aj dva i tri mesiace a stále sú len zatvorené a nie kvitnúce. Pravým prejavom viery v príchod jari je však kvet a nie puk a po tejto stránke je vŕba neskutočne nedôverčivá a opatrná...
Celkom inak je to s lieskou. Keby bola rovnako vypočítavá a spoliehala na ľudskú nepozornosť, musela by strhávať na seba pohľady už od jesene, lebo už vtedy je ovešaná jahňadami, ktoré dokonca nie sú ani zahalené v šupinách. Sú však obyčajné, špinavozelenohnedé, preto nepútajú vôbec žiadnu pozornosť. Keby však mali tie nádherné stieborné kožúšky, všimli by sme si ich hneď. A oni by si to fak zaslúžili, lebo čakajú na prvý teplejší úsmev jari nedočkavejšie ako “mačiatka” vŕby.
Keď začiatkom februára príde odmäk a slniečko sa rozhodne pre trochu dlhšiu púť po oblohe, pohne to lieskou ako s nepokojným spáčom. Preťahuje, o chvíľu je hore a kým sa nazdáte, visí na nej namiesto ušmudľaných červíkov prebohaté množstvo zlatých jahňad, z ktorých sa vo vetre sype žltučký peľ.
Lieska kvitne, hoci je v noci ešte mráz a hoci leží na zemi ešte sneh...
V ten čas vŕbu ani len nenapadne rozkvitnúť. Spravidla počká až do apríla, či začiatku mája, keď o prítomnosti jari už nemôžu byť žiadne pochybnosti. Veď viete, že na Kvetnú nedeľu sa nosia do kostola na posvätenie prútiky vŕb, ktoré sú plné strieborných – a teda nerozkvitnutých “bahniatok”- ako ich tiež zvykneme familiárne nazývať. Tak táto pocta by vlastne patrila lieske, ktorá kvitne už o dva mesiace skôr.
Alebo, aby som jej nekrivdila....
Možno, že ona na to posvätenie čaká a rozkvitne až potom, keď ho dostane. Je to asi ten maličký zázrak, najmä keď je vŕba menším stromčekom a jej koruna sa akosi vznáša vo vzduchu. Vo chvíli zmizne striebro, puky sa náramne zväčšia a na povrchu sa objaví zlatý prášok, ktorý sa v jarnom vetríku sype na tom striebristom pozadí a všetko to vyzerá naozaj slávnostne, akoby celý stromček bol zahalený v dyme z kadidiel.
Ale čo je to všetko platné! Pravdou zostane, že pravým hlásnikom príchodu jari je poctivá lieska, kdežto vŕba sa k tomu dostala nepozornosťou a nevedomosťou ľudí a teda akýmsi podfukom.
Asi preto mi je lieska bližšia ako vŕba.
(Veronika)
KALENDÁR
marec 2006:
4.3.2006 PREDJARNÝ PRECHOD HREBEŇOM
VETERLÍNA 9.ročník(sobota) Trnava
Trasy: 17.5 km/770 m
Smolenice - Smolenický zámok - Čertov žľab - Čelo - Veterlín - sedlo Čiernej skaly - Polámané – Smolenice
Štart: individuálne podľa spojenia
Prezentácia: vrchol Veterlína, 10.00 - 13.00 h
Vedúci: František a Martin Královič, tel.: 033-5521 992
11.3.2006 ČERVENO - MODRÝ TESLÁCKY OKRUH 24.ročník
(sobota) TJ Tesla Bratislava
Trasa: pešo: 40 km/1100 m
Rača - Zbojnícka studnička - Biely Kríž - Košarisko - Pajštún - Borinka - Marianka - Pekná cesta - Kamzík - areál TJ Tesla
Štart: Bratislava-Rača, kúpalisko Zbojníčka, 7.30 - 8.30 h
Cieľ: areál TJ Tesla Bratislava, do 18.00 h
Vedúci: Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava, tel.: 0903-620 653
Marián Nižnan, Vajnorská 74, 831 03 Bratislava
18.3.2006 MALÝ MALOKARPATSKÝ FUČIAK -
memoriál Ruda Korčeka 21.ročník
(sobota) KT Lokomotíva Bratislava
Trasa: pešo: 35 km/1400 m
Rača - Hrubý Drieňovec - Pajštún - Biely Kríž - Rača
Štart: Bratislava-Rača, nám.Hrdinov, 7.00 - 8.00 h
Cieľ: Biely Kríž, 13.00 - 15.00 h
Vedúci: Jindrich Racek, Slatinská 30, 821 07 Bratislava, tel.: 02-4524 2578
19.3.2006 OTVORENIE TURISTICKEJ SEZÓNY NA
KOŠARISKU (PRI BORINKE)
(nedeľa) KST Tatran Stupava
Trasa: 22 km pešo: Stupava - Borinka - Košarisko a späť
Štart: Stupava, nám. Sv. Trojice, 9.00 h
Prezentácia: Košarisko, od 11.00 h, občerstvenie pri táboráku
Vedúci: Ivan Kubovič, S.Chalupku 11, 900 31 Stupava, tel.: 02-6593 4391
25.3.2006 JARNÁ 35-KA 32.ročník
(sobota) KTC Albatros Bratislava
Trasa: 35 km/1100 m
Svätý Jur - Košarisko - Borinka - Marianka - Kačín - Partizánska lúka
Štart: Svätý Jur, žel.st., 6.45 h
Vedúci: Jozef Novák, Ondrejovova 11, 821 03 Bratislava, tel.: 02-4329 6220
25.3.2006 OTVORENIE 100 JARNÝCH KILOMETROV
(sobota) KST Senica
Trasa: 15 km
Skalické rybníky
Štart: Skalica
Vedúci: JUDr. Jozef Kuliaček, Robotnícka 68, 905 01 Senica, tel. d. 034/657 4895
25.3.2006 OTVORENIE 100 JARNÝCH KILOMETROV 50.ročník
(sobota) KMT KST TJ Bezovec Piešťany
Trasy: pešo: 20, 15, 8 km, cyklo: 45, 30 km
Prezentácia: klubovňa TJ Bezovec Piešťany, Sládkovičova 11, 8.30 – 9.30 h,
Ahoj, 11.00 – 12.00 h
Program: - na RS Ahoj budú pripravené športovo-zábavné súťaže
- vynášanie Moreny o 9.30
- voľba kráľovnej jari Vesny o 13.00 h
Informácie: Ing. Ladislav Bábik, tel.: 033-597 2546
Miloš Kriško, tel.: 033-762 2343
Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.