február - marec 2007
V tomto čísle nájdete:
Modranská kapustnica - Koniec fašiangov pod Malými Karpatmi
Naša prvá tohtoročná jubilantka Erika Hoblíková - Smolenice
Smolenický zámok
Vrcholová kniha Čierna skala - rok 2005
Náučný chodník PECE – ČERTOV KOPEC
Tradičný Silvester na Moravsko-Slovenskom pomezí, ale...
Silvester 2006 na Marháte
Spomienka na pochod "Oslobodenia Trnavy"
Ako sa chlastá v Singapúre...
Spartakovskí turisti sú po najúspešnejšej sezóne...
Došlá pošta
KALENDÁR - marec-apríl 2007
Modranská kapustnica
Koniec fašiangov pod
Malými Karpatmi
Aj v malokarpatskej Modre sa končili fašiangy, čas veselosti. Bolo to treba spoločne osláviť. U Richtára, v rekonštruovanom vinohradníckom dome Paľa Uherčíka "Osloboditeľa" /ktorý sa napokon nikdy nestal richtárom/ sa konala pravá Modranská zabíjačka. Ráno zabili jedno prasa a už na obed sa predávali a piekli jaterničky a krvavničky zo svín desiatich. Spolok Vicúr ponúkal svoje mladé vína a na nádvorí starej radnice sa konala internacinálna súťaž o "Najlepšiu kapustnicu". Kapustnica bublala a rozvoniavala od skorého studeného rána v antikorových, medených a smaltovaných kotloch. Stovky vyhladovaných zvedavcov, ktorí doma i obed vynechali, sa nevedeli už dočkať. Mnohí z nich si i jazyky popálili. Osemnásť "posádok" mančaftov pri kotloch "vyvádzalo" a návštevníci boli nadšení. V kotloch sa varila predhorácka, záhorácka, česká i maďarská kapustnica. Tá posledne menovaná bola mimoriadne "čípoš" a "vykúkali z nej "údené rebrá". Jej autori z Dunaszigetu nevedeli po slovensky ani slovo, bolo im však odpustené, nalievali totiž skvelú šopronskú "kékfrankovku". Kapustnica zo západočeskej "vesničky" Nadryby ryby neobsahovala. Krimecké kvašené zelí bolo od Lobkowicov, údené mäso, zemiačky a posekaná pažítka bola naša, slovenská. Jej autor, pán Dočekal, hrdo vyhlásil, že je to jediná československá kapustnica v súťaži. Pri trinástom hrnci ste mohli okoštovať kapustnicu gbelskú, pri štrnástom kráľovskú /z Modry - Královej/, pri pätnástom študentskú, pri ďalšom kapustnicu troch grobských bosoriek...
Najväčší strapec ľudí bol pri päťke. V troch kotloch tam pripravoval kapustnicu Kajabov Kastrolmanager zo Šenkvíc. Boli to neskorší víťazi, ozajstní majstri kapustnicového remesla. Ich kapustnica bola taká, aká má byť... Bola kyslá, sýta údenokolenomäsitá, chutná a bez príkras, bez jablk, bez sliviek, bez dúl. Len pár bobkových listov ju dovoniavalo. Dal som si z nej dvakrát a misku som vylízal, odložil a zapil pohárom mladého vavrinca. Bolo mi fajn...
Až potom som sa rozhliadol a prečítal si verš pod logom víťazov:
"Kapustnička dobrá vára,
keď sa najíš, riť otvára".
Až ma tak v črevách pichlo.
Na Modru už padla čierňava, kotly zívali prázdnotou, ale ľudia nie a nie odísť. Poháre s mladým vínom im mrzli v rukách, ale duši a jazyku to akosi neprekážalo. Koniec fašiangu si treba vychutnať... Tí najtriezvejší sa obliekli do maškarných hábov a s fašiangom sa bujaro lúčili až do skorého rána. Neverte preto tým, ktorí vravia, že my Modrania sme "zaspatí".
Modra, Fedor Malík
Naša prvá tohtoročná jubilantka
Erika Hoblíková -
Smolenice
Deň sa stretol z dňom, týždeň s týždňom, rok s rokom a raz-dva je z našej dievčiny "stará baba"...
Peter Minárik: - U žien sa vek nehovorí, ani len náznakom, takže keď už budeš oslavovať toho "abraháma", prezraď ako sa cítiš ako jubilantka? Alebo inak, keď som "to" oslavoval ja, trvalo mi to ďalších päť rokov, aby som si vlastne uvedomil, čo to tá ...siatka vlastne je. Ako je to s Tebou?
Erika Hoblíková: - K tomu môjmu "slávnemu" jubileu len toľko. Pišta /to je môj muž, všetci ho poznáte/ sa mi vyhrážal, v dobrom, že mi dá zahrať v tom našom dedinskom rozhlase. Ja som na to vyhlásila, že ak takú somarinu spraví, že sa s ním dám rozviesť. Nepotrebujem, aby každý vedel koľko mám rokov. Veď taká stará sa ale vôbec necítim...
Peter M.: - Ani by som nepovedal, že to nikto nevie, veď ako poštárka si vedela všetko o všetkých, tak to iste je aj obrátene. Ale vráťme sa k téme. Tvoje prvé kontakty s turistami? Nie s prírodou, veď Ty žiješ v Smoleniciach.
Erika H.: - S prvými turistami, na prvej organizovanej turistickej akcii som sa stretla ešte za "slobodna", a to na Stavbárskej 50-ke". Vtedy som sa jej zúčastnila s Pištom, vtedajším priateľom, terajším manželom. To je asi aj moje maximum na diaľkových pochodoch. To však nerátam ten Tvoj "slávny" DP "Za Čachtickou paňou", ktorý bol avizovaný ako 40-ka Smolenice - Čachtice. Nič v zlom, ale len tak na porovnanie. Piešťanci robia DP Čachtice - Dobrá Voda, a je to 40-ka.
Peter M.: - Ten rozdiel medzi pochodmi vznikol asi tým, že nevedia rátať km, takže buď je jeden kratší, alebo druhý dlhší... Tvoj prvý výlet, kopec, prvý hrad, prvý vrchol, snáď to bol Molpír, Cejtach, Černík či Záruby?
Erika H.: - To si už presne nepamätám, možno Molpír, ktorý sa týči nad obcou, možno Havranica, či Veterlín. Chodila som tam od malička, najprv s rodičmi, potom s kamarátkami, a tak to išlo ďalej.
Peter M.: - Vieme aj to, že sa zaoberáš zberom liečivých byliniek, ale kto ich chce zbierať, musí ich aj poznať. Ako si sa dostala k tomuto. Od koho si sa ich naučila spoznávať?
Erika H.: - Príroda ako taká ma zaujímala od mala. Mala som to skrátka od prirodzenia. Ale rastlinám som sa vážne začala venovať až keď som prišla za nevestu. Môj svokor, dedo, bol nielen motýľkar /entomológ/, ale aj bylinkár. V tom sme si veľmi rýchlo porozumeli. Takže vtedy sme motýle začali nielen chytať, ale aj chovať. A tak som sa dostala k rastlinám, ktoré som dovtedy poznala skôr ako burinu, starší ľudia ich poznali a zbierali, boli to napríklad repíček, ľubovník, kostihoj, zemežlč, ale aj Atropa bella donna, čiže lulok zlomocný... Teraz ako niektorú rastlinu nepoznám, snažím sa ju identifikovať a to podľa atlasov rastlín, ktoré sa nám doma zachovali.
Peter M.: - Predsa ale od byliniek, respektíve rodinnej turtistiky k diaľkoplazom je to ďaleko. Ako si k nim dostala?
Erika H.: - Už dlhé roky vediem so svojou sestrou, ktorá je učiteľka, turistický krúžok. Raz nám niektorý turistický klub poslal na školu svoju pozvánku na turistickú akciu, ktorej sme sa potom zúčastnili a tak sme sa náhodou zoznámili s niekoľkými diaľkoplazmi, zapáčilo sa nám to. Nie diaľkoplazi, ale akcie. No a pokračovali sme v tom ďalej.
Peter M.: - Kam Ťa nohy všade zaviedli, okrem Malých Karpát?
Erika H.: - Malé Karpaty, povedané slovami "klasika" Celestína Radványiho, ponúkajú všetko a myslím si, tým sa nechcem chváliť, že časť Malých Karpát od Pezinka po Brezovú pod Bradlom poznám veľmi slušne. Tak tu by som sa nestratila ani o pol noci.
Peter M.: - A čo iné pohoria?
Erika H.: - S
mojou rodinou sme prechodili viacero pohorí na Slovensku. Ale
najviac toho bolo v Malej Fatre, v Nízkych Tatrách, v
Chočských vrchoch, vo Vysokých Tatrách, na Orave a Kysuciach.
Pochodili sme aj Šumavu, v okolí Lipenskej priehrady, ale v tej
dobe tadiaľ turistické značky neviedli. /Zum beisiel
Boletice./
Okrem Vysokých Tatier sme sa snažili vždy vyliezť na
najvyšší vrchol pohoria, ktoré sme práve navštívili. Vždy
sa nám to podarilo. Ešte k tým Vysokým Tatrám. Gerlach bol
vtedy objednaný a zadaný pre DDR /pre mladých: Deutche
Demokratische Respublik, čiže po našom Dederonom/.
Peter M.: - KeĎ si bola "mladšia", chodila si do prírody aj s manželom?
Erika H.: - Samozrejme, s Pištom sme mali prvé rande na Ostrom Kameni, asi chcel vyskúšať moju kondíciu a akiste to vieš, v prírode to chutí lepšie.
Peter M.: - A čo teraz?
Erika H.: - Teraz s Pištom už len pomenej, viac chodím s Gabikou.
Peter M.: - Čo Ťa najviac láka do prírody?
Erika H.: - Príroda pre mňa znamená relax, pre Pištu tiež.
Peter M.: - Bola si s nami už aj na 1.májovom pochode "Kade nás nohy ešte neviedli", ktorý ide samozrejme cez záhorácke piesky. Ako sa Ti páči na tomto konci Malých Karpát?
Erika H.: - Keď som bola na tom pochode po prvýkrát, tak som si povedala, že už nikdy v živote. Že s takými "teľcami", ktorí sa len ženú a nič okolo seba si nevšímajú, viac nejdem. Ale ako dobre vieš /never say never/, chodím na 1.mája každý rok a neviem si to vynachváliť. Kedy inokedy a s dobrou partiou by sa mi podarilo prejsť taký nádherný kus jarnej prírody ako na tomto pochode. A to, čo som povedala na začiatku, že sa ženú ako telce, musím trochu poopraviť, diaľkoplazi majú iné zrýchlené videnie a cítenie. To, čo iní zaregistrujú za pol hodiny, im na to stačí minúta...
Peter M.: - Na turistických pochodoch je Ťa sem-tam vidieť aj so svojou známou z práce, /toho času už dôchodkyňou/, ktorá je na svoj vek ešte stále veľmi "čiperná". Mnoho toho nenarozpráva, ale je vždy na prekvapenie rýchla. Ako si udržuje kondičku?
Erika H.: - Gabika, tak sa menuje tá moja kamarátka, dlhé roky robila poštárku u nás v Smoleniciach, "ťahala najdlhšiu štreku" na najdlhšom poštovom rajone v širokom okolí a cez weekendy si ešte stihla odskočiť aj do prírody. Všetko to robila s radosťou, takže z toho je tá "kondička".
Peter M.: - Erika a bicykel, vraj to máš tiež od malička v nohách. Veď na dedine je to hlavný dopravný prostriedok. Babky chodia na bicykli na nákupy, ale i v nedeľu do kostola.
Erika H.: - Presne tak, život na dedine bez bicykla sa nedá ani predstaviť. Ale to je také nutné športovanie, to musíš. Ozajstne sme začali jazdiť "cyklo" s Gabikou asi pred štyrmi rokmi. Tým sa náš obzor poznávania posunul o trochu ďalej. Jazdíme striedavo raz do kopca, raz po rovine, občas si prejdeme aj 100 km. Vlani sme mali takýchto akcií zopár, boli sme na bicykli na Devíne, prešli sme to okolo Malých Karpát a v lete v tom najväčšom teple sme sa vydali do Bernolákova k Veronike Hruškovej. Podotýkam, že sme si vybrali tie najmenej frekventované cesty.
Peter M.: - Ktorý zo známych turistických pochodov sa Ti páči, páčil a bude páčiť? A prečo?
Erika H.: - Mne osobne sa páči "Lopašovská 50-ka". Hlavne kvôli prírode, ide sa zväčša po neznačkovaných cestách, ale aj kvôli atmosfére, ktorá tam panuje. Zvláštne čaro má však aj nočná časť Trnavskej stovky, ktorá, ako vieš, má štart u nás a cez Brezinky, Bukovú, Dobrú Vodu ide na Brezovú. Kedy inokedy by som sa dostala v noci do lesa?
Peter M.: - Vidím, že s tým Lopašovom si moja krvná skupina, až na to, že nie vždy tam ten koniec dobre dopadne. Erika, aký je Tvoj "malý" turistický sen, kam by si sa chcela ísť pozrieť?
Erika H.: - Tak ako každý, aj ja mám svoj sen a nieln turistický. Chcela by som sa ísť pozrieť do Álp, prezrieť si nejakú tú dolinku, vodopád a keby som tam už bola, tak aj nejakú tú 3-tisícku, mohli by byť aj dve...
Peter M.: - Spomenieš si na nejakú zaujímavú príhodu alebo zážitok?
Erika H.: - Je toho mnoho, spomenula som si len na jednu, ale teraz prepáč, to bola tá Tvoja skratka z Brezovej pod Bradlom na Brezovú pod Bradlom, tá nemala chybu, nuž a zaujímavé je, že vlak už tade nechodí kopu rokov, ale cieľ je v staničnej krčme.
Peter M.: - Erika, chcel by som Ťa trochu poopraviť, tá trasa nemala byť z Brezovej do Brezovej, ale z Brezovej do Dobrej Vody. Máš nejaké svoje životné motto, myšlienku?
Erika H.: - Ani faktickú poznámku.
Peter M.: - Nakoniec máš voľný priestor, povedz si na čo som zabudol ja...
Erika H.: - Pozdravujem všetkých tých bláznov, myslím tým diaľkoplazov a že sa medzi nimi cítim ako normálna !!!
Erika, prajem Ti ja osobne i za celý MKD veľa zdravia, zdravia a zdravia, aby Ťa nohy ešte dlho nosili medzi nami po tých našich Malých Karpatoch a po okolí, aspoň tak dlho ako Janka Parcera.
február 2007, Peter Minárik
Je to náš "najnovší", resp. najmladší zámok v tejto malokarpatskej oblasti, preto chceme Vás oboznámiť z jeho bývalou i súčasnou históriou.
Na severnej strane od obce, na neveľkom vŕšku, sa hrdo vypína novodobý a moderne zariadený Smolenický zámok. Vybudovaný bol na začiatku nášho storočia na rozvalinách starého hradu. Hoci z okolitých hradov leží najnižšie, predsa je z neho uchvacujúci pohľad na široké okolie Trnavy, ako aj na horský masív Malých Karpát, popretkávaný plošinami horských lúčin a vo vyšších polohách skalnatými bralami belostného malokarpatského krasu. Do zámku vedie od severozápadu stará kľukatá cesta, ktorá vychádza z obce pri lesnom závode. Odbočuje západným smerom popod kalváriu a pri rybníku smeruje ostrou zákrutou alejou starých košatých líp k bránam zámku. Svahy vŕšku okolo zámku sú porastené prastarými dubmi /cérmi/ a bujnou zelenou kríčovinou.
Starý hrad bol vybudovaný v polovici 15. stor. a stal sa strediskom samostatného panstva. Jednotliví majitelia ho zväčšovali a prispôsobovali svojim potrebám a vkusu. Jeho posledný opis pochádza z 18 stor., keď sa už v ňom nerobili nijaké úpravy.
Hrad bol ohradený múrom, v ktorom boli štyri bašty a v nich tri delá. Správa hradu bola zverená kastelánovi, ktorému pomáhal vrátnik a päť hajdúchov. Do hradu sa vchádzalo cez bránu od severu. Túto bránu chránili dve železné krídlové bránky a vyťahovací most, pod ktorým bola hlboká priekopa. Za vchodom na spodnom nádvorí na pravej strane mal vrátnik klenutú izbu, vedľa ktorej bola miestnosť pre panské koče. V ďalšej miestnosti sa nachádzala pec na pečenie chleba a vedľa nej mal izbu pekár. Za ňou bola priestranná kuchyňa s predsieňou /atrium/ a pri nej izba pre panských kuchárov. Na ľavej strane od vchodu bola dvojitá pivnica, nad ktorou sa nachádzali štyri izby pre služobníctvo.
Na tomto nádvorí bola 27 siah hlboká studňa, vykresaná v skale. Jej stavba bola na tú dobu veľmi drahá. Vodu z nej vyťahovali pomocou kolesa na hriadeli. V roku 1882 bola už zväčša zasypaná. V rokoch 1948-1950 bola vyčistená a prehĺbená až na 62 metrov. Pomocou ponorného čerpadla sa z nej čerpá voda dodnes pre potreby zámku.
Z tohoto prízemného nádvoria viedli kamenné schody do hradnej dvorovej záhradky. Tu bola umiestnená zbrojnica a vedľa nej železnou bránou a schodmi bolo sa možné dostať do rezidencie na vrchnom dvore. Na ľavej strane od brány bola kastelánova izba, ktorá susedila s dôstojníckou izbou s výhľadom na východ. Za dôstojníckou izbou bola predsieň a vedľa nej komora. V rohu, kde sa stavba otáčala na juh, boli dve izby, predsieň a vyvýšená izba pre kaplána. Na pravej strane bola izba pre hajdúcha a väzenská cela s mrežami na dverách a obloku, vykresaná do skaly. Vedľa hajdúchovej izby bola predsieň a za ňou izba pre panských sluhov - lokajov. Potom nasledovala panská kuchyňa s izbami pre kuchára a kuchynský personál. Všetky obloky v prízemí boli zabezpečené mrežami. Pod východnou stranou hradu sa nachádzali dve veľké pivnice, v ktorých bolo uskladnené víno. Na tomto nádvorí boli úhľadné šopy a ľadovne. Z nádvoria viedli kamenné schody na druhé poschodie. Tu na severnej strane sa nachádzala veľká miestnosť so štukatúrou a mramorovou dlážkou. Vedľa, v bašte od juhu, bola kaplnka sv.Kríža, ktorú dal postaviť Tomáš Erdody v roku 1596. V kaplnke bol cenný oltár s obrazmi Márie Magdalény, Panny Márie a sv. Tomáša. Na stenách viseli obrazy s výjavmi Kristovho umučenia. Kaplnka bola vystrojená rovnakým inventárom ako kostol. Na malom chóre sa nachádzal aj organ. Keď začal hrad ku koncu 18. stor. pustnúť, hlavný oltár bol prenesený do Galanty a umiestnený v kaplnke grófa Jána Erdodyho.
Z veľkej mramorom dláždenej izby viedli dvere do troch izieb, ktoré obývala kľúčiarka. Na východ od veľkej izby sa nachádzali štyri izby rozličnej veľkosti, ktoré uzavierala rohová izba. Túto časť obývala grófka. Vedľa boli izby pre chyžné a za nimi klenutou chodbou sa poschodie uzavieralo. V izbách, ktoré obývala grófka, bola podlaha so štukatúrou, kým v izbách služobníctva bola drevená podlaha. Dlážky boli všade z pálenej tehly.
Na treťom poschodí na východnej strane bola veľká sála a rohová izba. Potom nasledovalo za sebou deväť izieb so štukatúrou a desiatou izbou, obrátenou na juh, sa poschodie končilo. Tretie poschodie obývali grofi, kontesy a iní príslušníci rodiny.
Nábytok bol pozoruhodný a vyznačoval sa rôznofarebnými poťahmi, podľa toho komu slúžil. Grófkin nábytok bol dekorovaný žltou farbou. Grófov nábytok bol čierny a lemovaný zlatom. Grófka a kontesy mali v spálni postele s baldachýnom v príslušnej farbe nábytku. Pri posteliach mali osobitné stoly na modlenie a písacie skrinky. Po stenách viseli umelecké obrazy. V jedálni boli obrazy grófskych predkov a kožou obtiahnuté stoličky. Vo veľkej hale na prvom poschodí boli po stenách v zlatých rámoch podobizne predkov. Dekoráciu stien dopĺňali veľké turecké koberce a veľký obdĺžnikový obraz z dejín Poľska.
Na západnej strane hradu stála päťhranná veža, ktorá značne vyčnievala nad ostatnou stavbou a doplňovala panorámu hradu, kostola a kaplnky na Kalvárii. Vo veži boli tri poschodia na úschovu obilia /niečo ako terajšie silá/ a vo štvrtom poschodí bol uskladnený pušný prach. Nad týmto poschodím, pod päťhrannou šindľovou strechou, sa nachádzali dva menšie zvony, na ktorých sa zvonievalo ráno, na obed, večer, do kostola a pred búrkou. Hlavná budova hradnej pevnosti bola pokrytá pálenou škridlicou, kým bašty a vedľajšie budovy šindľom.
Smolenický starý hrad neobývali sprvoti zemepáni. V 15.stor. patril hrad kráľovi. Bolo v ňom ubytované vojsko a plnil úlohu strážneho hradu. Začiatkom 16.stor. sa stali vlastníkmi Smoleníc Országhovci, ale nepredpokladá sa, že by tu boli bývali, lebo mali dobre vybavené sídlo v Pezinku. Vnútorný život sa na hrade začal rozvíjať až za Erdodyovcov, ktorí sa stali pánmi Smoleníc koncom 16.stor. Erdodyovci hrad prestavali, najmä nad vnútornou a hlavnou budovou pristavali poschodia. Prvý z nich tu býval Tomáš Erdody aj s manželkou Annou Máriou Ungnádovou, ktorá tu i zomrela. Aj jeho syn Krištof sa zväčša zdržoval na Smolenickom hrade. Ďalej Gabriel Erdody a jeho manželka Mária Pálffyová tu trvale bývali, tu i zomreli a sú pochovaní v smolenickom kostole. Matej Bel spomína, že gróf Ladislav Adam Erdody, nitriansky biskup, rád navštevoval Smolenice a v starobe sa tu dlhšie zdržiaval.
Na začiatku 18.stor., keď František Rákoczi povstal proti cisárovi a chcel vydobyť Uhorsku samostatnosť, stal sa Smolenický hrad dejiskom bojov medzi kurucmi a cisárskym vojskom. Už v decembri 1703, keď gróf Károlyi vtiahol do Trnavy, ktorá sa poddala kurucom, prešiel oddiel povstalcov cez Bielu horu na Moravu a pri Marcheggu premohol cisárske vojsko. Proti kurucom sa postavil cisársky generál Ritschan, ktorý v máji 1704 prekročil so 4000 vojakmi Bielu horu a usadil sa v priesmyku medzi Smolenicami a Trstínom. Proti nemu vytiahol od Trnavy gróf Károlyi a pripojil sa aj Mikuláš Bercsényi. Chýlilo sa k veľkej bitke, ktorá sa strhla 28.mája 1704, v predvečer sviatku Božieho Tela pri Smoleniciach. Kuruci zvíťazili a donútili Ritschana na ústup cez Bielu horu až k Jablonici, kde sa musel vzdať. Na slávu tohto víťazstva dal Bercsenyi 1.júna 1704 odbaviť v tábore pri Majcichove slávnostné Te Deum, ktoré sa opakovalo aj v Trnave 4.júna 1704 v chráme sv.Mikuláša. Smolenický hrad vtedy chránilo proti povstalcom 80 vojakov na čele s Castellim a Haslingerom.
Začiatkom roku 1705 sa pri Smoleniciach opäť zhromaždilo okolo 3 tisíc povstalcov, ale generál Heister ich 7. januára 1705 rozprášil ešte skôr ako sa dostali k hradu. Ale Rákocziho povstalci držali Smolenický hrad v obkľúčení a odrezali ho od mestečka Smoleníc. Poddanské obyvateľstvo sympatizovalo s povstalcami a podporovalo ich. Okrem toho bolo v tom roku neobyčajne veľké sucho, ktoré spôsobilo nedostatok vody na hrade, takže cisárski vojaci boli prinútení, pokiaľ zásoba stačila, používať namiesto vody víno.
Nakoniec 10.júla 1705 vyčerpaní Castelli a Haslinger spolu so strážnym oddielom opustili Smolenický hrad. Hrad padol do rúk grófa Bercsényiho, ktorý ho obsadil pozorovacím oddielom, ako o tom píše 18.augusta 1705 v liste Rákoczimu. Gróf Mikuláš Bercsényi sa niekoľkokrát zastavil na Smolenickom hrade, ako to vysvitá z viacerých listov, ktoré odtiaľ posielal svojmu hlavnému veliteľovi a pánovi Františkovi Rákoczimu. Povstalci držali Smolenický hrad celé dva roky a opustili ho až 7.júla 1707, keď ho opäť obsadil oddiel cisárskeho vojska.
Smolenický hrad v druhej polovici 18.stor. za posledných Erdodyovcov začal pustnúť. Ešte v roku 1760, po smrti Juraja Erdodyho, spísal sa podrobný inventár vnútorného zariadenia a výzbroje. Pod spísaným inventárom je podpísaný Ján Jozef Koller, smolenický zeman, ako splnomocnenec grófskej rodiny. Pravdivosť spísaného inventáru potvrdzujú svedkovia Ignác Birovszký, prefekt a Ján Novaky, správca grófskeho majetku.
Okrem obrazov, nábytku a iného zariadenia uvádza sa tu výzbroj, pozostávajúca zo 6 šišakov, 5 pancierov upletených z drôtu, 1 turecký pancier, 26 rôznych delových gúľ, postroje na kone, 4 nepremokavé čižmy, 25 veľkých granátov, 6 železných mažiarov, kopija na červeno zafarbená a iná vojenská výzbroj, ktorá slúžila na obranu hradu. V inventári sa spomína aj hradná lekáreň, ktorá bola však pri súpise vo veľmi zanedbanom stave.
Poslední Erdodyovci veľmi zadĺžili Smolenické panstvo, čo malo neblahý vplyv aj na údržbu hradu. O hrad sa nikto nestaral, neopravovali ho a pomaly pustol. Noví majitelia Pálffyovci mali tiež veľa starostí s vyplácaním dlžôb, a preto nechali hrad svojmu osudu. Za Napoleónovských vojen hrad vyhorel. Požiarom zničený a zubom času ohlodávaný sa v priebehu storočia zmenil na hradné rumovisko.
Pokračovanie nabudúce...
Materiál: Pamiatky obce Smolenice, pripravil Peter Minárik
Vrcholová kniha Čierna skala
/rok 2005/
Táto kniha v našej schránke bola vynesená hore na Čiernu skalu 6.1.2005. Heslo: Nešliap, nelám, nešpiň a netrhaj!!!
8.1.2005
Hoci je tu krásne, hoci je tu slnečno, hoci je tu dobrá
viditeľnosť, hoci je tu bez snehu, ale fúka tu vietor ako
sviňa, ako na Sahare... Horám zdar! Peter Frkala Smolenice
14.1.2005
Konečne je sneh, ale nič nie je vidieť, hmla ako mlieko.
Turisti z Plaveckého Mikuláša, Demo, Dávid a Adam
16.1.2005
Tak teda dorazili sme, ráno sme nasadli na OS 6:47 z TT, v
Bukovej vystúpili, odtiaľ na Rozbehy, na Korlátku sme sa
trochu opaľovali, poď ho na Bukovskú priehradu, kde sme tiež
zanechali svoje stopy. No a odtiaľ sme sa priam doplazili až
sem. Pohľady na všetky strany sú bohovské, hneď ma nohy a
kĺby prestali bolieť. Cestou sme stretli následovné
zvieratá:
- 2 srnky pri domove dôchodcov
- Ježiška - to bola divá svina, asi desať metrov nad
Bukovskou priehradou
- a "mandarínku" - to bola kočka, ktorá s nami
prešla 1.1.05 celý hrebeň Zárub. Noro a Regina
30.1.2005
Biker Paľo si vychutnáva snehovú nádielku..
13.3.2005
Štyria chalani pozdravujú krásnu blonďavú čašníčku z
bufetu na Jahodníku. Ale aj tu je krásne. Maroš, Jaro, Braňo,
Martin
25.3.2005
Je tu krásne, nikde ani človiečika, po tom som túžil,
počuť iba vtáčí spev a moje spomienky na dobu, keď som tu
bol spolu s mojou... veď viete. Chráňte si to!!! Miro
27.3.2005
Chalani, nelozte tu prosím, lebo sa dolámete, na skalách neni
sú žiadne istenia...
28.3.2005
Sme veľmi šťastní, že sme na Veľkú Noc prekonali sami seba
a zdvihli svoje zadky od televízie - a vystúpili na tento
kopec, ten pohľad a tá prebúdzajúca sa jarná príroda za to
opravdu stojí.
2.4.2005
Tak sme to dokázali, zase po 30-tych rokoch. Je tu rovnako
krásne ako vtedy. Len s tým rozdielom, že doma nás čakajú
už dve dospelé dcérky a my sme na pochode oslobodenia Trnavy.
B + L
21.5.2005
Sme nadšení krásou slovenskej prírody. Kto tvrdí, že Malé
Karpaty nie sú krásne - klame! Kto neverí, nech sa príde
presvedčiť. Peter a Magdaléna
29.5.2005
Po prvýkrát som bivakoval na Čiernej skale, a sám. V noci
pršalo, ale nezmokol som, mám nepremokavý spacák. Dve tretiny
noci som nespal, prezeral som si hviezdičky a mesiačik, ktorý
bol takmer v splne. PARÁDA !!! O piatej ráno už bolo slniečko
hore a nad údoliami tu i nad Váhom bola ešte ranná hmla a nad
ňou sa týčili pohoria. Matej
4.6.2005
Fííí, práve nám tu preletel nad hlavou veľký roj včiel!
Sme radi, že si nás nevšimli. Kde sa tu na hrebeni vôbec
zobral. Zuzka a Peter.
5.6.2005
Ak raz bude toto čítať Zdeno Krajčír z Horných Orešian,
odkazujem mu, že sa strašne páči. Monika
17.6.2005
Je piatok, všetci sú v práci, len my si užívame sladké
ničnerobenie na Čiernej skale. Pozeráme ďalekohľadom na
Jaslovské Bohunice a vidím ako sa svokor potí v práci,
svekruša si práve dáva omastený chlieb s cibuľou v
kancelárii na druhom poschodí. Obaja pracujú v elektrárni.
Svalnatý sprievodca po MK
20.7.2005
Madunice - Lošonec - 31 minút, na aute. Lošonec - Čierna
skala dve hodiny, peši. Sme tu na chate, a polovica lenivých
prasát tam ostala, lebo sa im nechce nikam, nám aspoň vietor
fúka na gule a príjemne to chladí... Cigán a Neron
23.7.2005
Je tu pohodička, krásny výhľad, rozkvitnutá skala, rozhodol
som sa dnes tu budem spať. Sem som prišiel po starej žltej
značke z Polámaného. Martin
5.8.2005
Pozdravujeme Malé Karpaty - je tu krásne. Nevidiaci zo Svitu a
Kráľovičovci z Trnavy
18.8.2005
Keď sa pozriem z Čiernej skaly, svet mi leží pod nohami! Nie
je pekný pocit? Dnes končím dovolenku, ale finále je krásne,
slnečné a s výbornou "žranicou". Kristínka
30.8.2005
Prečo je názov tohoto tu "Čierna skala", keď je
biela??? Gabriel
13.9.2005
Na romantickej prechádzke pri zbieraní hríbikov sme vybehli aj
tuná na tento kopček. Spartakovci Alica a Lubo
P.S. Výborne sa tu hulí. Lysohlávky sme nanašli...
18.9.2005
Na tomto nádhernom romantickom mieste oslavujem s úsmevom na
tvári jeden z mojich životných úspechov. Podarilo sa mi sem
dostať jedného záhadného mototuristu z Bratislavy. M a M
9.10.2005
Potrebovali sme si vyčistiť mysle, a vypotiť toxíny, ktoré
sme naberali celý víkend, dnes je nenormálne krásny slnečný
deň. Milan a Veronika
10.10.2005
Síce som si myslela, že po ceste sem hore asi umriem, no žijem
a som rada, že som mohla vidieť niečo tak krásne ako Čierna
skala je!
P.S. Ak prevládnem niekedy ešte svoju lenivosť, myslím, že
sa sem vždy rada vrátim. Dominika
28.10.2005
Je hmlisto, s tým sme počítali. Vďaka bohu aj za tú hmlu a
na zdravie. Priatelia prírody a ticha z Trnavy
30.10.2005
Ďakujeme všetkým, ktorí sa aj v týchto chmúrnych časoch
starajú o turistické značky a chodníky. Inak neviem, asi by
sme blúdili. Alena a Marta z Trnavy
5.11.2005
Učastníci Orešanského Botocrosu potvrdzujú svoju účasť.
Šulek, Groman, Vido, Ostrovský.
18.11.2005
Dnes na túre prežívame všetky štyri ročné obdobia. Napriek
tomu je tu krásne. Maroš a Kika
6.7.2006 dosiahli vrchol J.Rosina a A. Rosinová a to presne o desiatej.
Vrchovú knihu zniesol a vymenil František Královič vo februári 2007.
Peter Minárik
Náučný chodník PECE – ČERTOV KOPEC
Celková dĺžka lesníckeho náučného chodníka je 4,7 km. Na svojich 4 informačných stanovištiach poskytuje informácie o historických a prírodných zaujímavostiach tejto časti Malých Karpát. Ide o nasledujúce zastávky:
Lokalita Pezinský hrad sa nachádza pod historickým miestom s málo zachovanými zvyškami múrov stredovekého hradu z 13. storočia. Pezinský hrad dali postaviť pravdepodobne grófovia Svätého Jura a Pezinka a mal za úlohu strážiť cestu na Záhorie cez sedlo Javorina a taktiež miestne náleziská zlata. Okrem lesného hospodárstva bolo jedným z príjmov miestneho obyvateľstva oddávna i vápenníctvo. Prvá písomná zmienka o ťažbe kameňa v tejto oblasti pochádza z roku 1699. Výnosy z lesa boli v minulosti požívané i na ušľachtilé sociálne ciele. Takto vznikla v Pezinku Študijná základina Jána Pálffyho na základe jeho testamentu z roku 1907. Jej poslaním bolo poskytovať z dôchodkov lesných a poľnohospodárskych majetkov štipendiá vynikajúcim študentom, ktorí si chceli po úspešnom skončení vysokých škôl prehlbovať svoje vedomosti a zručnosti v cudzine.
Lokalita Rybníček nám dá odpoveď na to, kto to boli "huncokári". Takže "huncokári" – holzhackeri boli bavorskí a tirolskí drevorubači, ktorí prišli na územie Malých Karpát v polovici 18. storočia s nástupom vlády cisárovnej Márie Terézie (1740–1780). V oblasti Pezinka boli usadzovaní nielen na Pálffyovskych majetkoch, ale jednotlivé rodiny žili roztrúsene aj po horských samotách. Zaoberali sa najmä ťažbou dreva v malokarpatských lesoch a po celých dvesto rokov žili v uzavretom spoločenstve, bránili sa asimilácii a sobášili sa len vo vlastnej komunite. Začiatkom druhej svetovej vojny žilo v Malých Karpatoch približne 800 osôb hlásiacich sa k huncokárom. Po skončení vojny im však bola prisúdená kolektívna vina a väčšina z tých, čo prežili, bola deportovaná do Nemecka. Lokalita Rybníček slúži aj ako hlavný zdroj pitnej vody pre mesto Pezinok.
Lokalita Hrubý Ostrý Rybníček a jej okolité lesy sú tvorené bukovými a zmiešanými porastmi s prímesou javora, jaseňa, lipy, smreka a smrekovca, ktoré vytvárajú veľmi dobré podmienky pre život rôznej divej zveri a vtáctva. Žije tu päť druhov raticovej zveri: jelenia, danielia, muflonia, srnčia a diviačia zver. Zvlášť dobré životné podmienky tu má muflonia zver. Z malých lesných šeliem tu žije líška, jazvec, kuna a iné malé šelmy, prechodne aj rys ostrovid. Vyskytujú sa tu i niektoré vzácne druhy dravcov a sov, hlavne orol kráľovský a výr skalný, taktiež sova lesná a myšiak lesný. V tichých lokalitách žije bocian čierny a krkavec čierny. V týchto pestrých listnatých lesoch nachádzame veľa druhov spevavého vtáctva. K najpočetnejším druhom celoročne obývajúcim lesy patria sýkorky. Po celý rok tu stretávame aj brhlíka, sojku a ďatľa.
Lokalita "Pod Čertovým kopcom" dostala názov podľa Čertovho kopca, ktorý je najvyšším vrcholom Pezinských Karpát. Je súčasťou hrebeňa, po ktorom vedie známa turistická trasa "Štefánikova magistrála". V minulosti boli v týchto miestach najväčšie zásoby kvalitnej drevnej hmoty. Prevažne sa jednalo o čisto bukové porasty, v hrebeňových častiach sa vyskytoval i vzácny javor či jaseň. V súčasnosti sú tieto porasty viditeľne poškodené viacerými kalamitami opakujúcimi sa v nepravidelných intervaloch, ktoré sú dôsledkom nepriaznivého vplyvu ľudskej činnosti a následných klimatických zmien. Spracovanie kalamity – náhodných ťažieb je nákladnejšia a rizikovejšia činnosť ako bežná plánovaná rubná ťažba. Hrozí tu i veľké nebezpečenstvo úrazov. V okolitých lesoch sa nachádzajú aj stopy po banskej činnosti. Prvé písomné zmienky o baniach v Pezinku siahajú do začiatku 14. storočia. Ťažba zlata sa však postupne stala stratovou, a tak ju nahradili iné rudy, a to najmä antimón a neskôr pyrit. Definitívne uzatvorenie pyritových baní po roku 1896 súviselo so zatvorením továrne na výrobu kyseliny sírovej na Cajle (oblasť Pezinka), ktorá bola roku 1848 prvá svojho druhu v Rakúsko-Uhorsku.
Les je vrcholným, najorganizovanejším a najzložitejším článkom vývoja rastlinných spoločenstiev na našej Zemi. Les bol a je od nepamäti využívaný ako zdroj obživy (lesné plody, huby, zver), dreva na stavbu obydlia, kúrenie a výrobu náradia, aj ako úkryt v časoch vojen. V dnešných časoch je tiež miestom odpočinku ľudí a významným krajinotvorným prvkom. Les plní okrem produkčnej funkcie aj funkciu ekologickú (pôdoochranná, vodohospodárska, klimatická) a environmentálnu.
Peter Groman
Tradičný Silvester na Moravsko-Slovenskom pomezí, ale...
Spoločné ukončenie roka na Moravsko-Slovenskom pomezí sa uskutočňuje už od roku 1992, čiže už má svoju tradíciu. Preto aj koncom roku 2006 sa táto spoločensko - turistická akcia uskutočnila. Každoročne je len iná zastrešujúca organizácia alebo spoločnosť.
Akcia sa začala 29.12.2006. Tak, ako po iné roky, sa aj v tomto roku všetci účastníci zišli v rekreačnom stredisku Kordárna /pri obci Starý Hrozenkov/, kde bolo zaistené ubytovanie a aj večera. Nebolo to povinné, ale aj tak to využilo 8 účastníkov podujatia. Tohto roku medzi účastníkmi bola aj rodina Nagyová z KST Dunajská Streda.
V sobotu ráno sa z miesta ubytovania presúvame do centra Starého Hrozenkova. Tu už od Uherského Brodu prišlo vyše 60 turistov, ktorí sa už vydali na trasu prechodu, ale jeden z organizátorov počkal na nás, na našu skupinu. Prechod sa šiel po neoznačenej komunikácii do obce Vápenice a neskôr neznačenou lesnou cestou na Príslop /tu sa nachádza letecký pomník/. Ďalšie putovanie bolo po žltej turistickej značke okolo horskej chaty Valmont k Vyškoveckej ceste, tu prechádzame na červenú turistickú značku a pokračujeme Mikulčiným vrchom do rekreačného strediska PRESTO, teraz sa to už menuje ARNIKA. Po občerstvení prechádzame na zelenú turistickú značku smer Veľký Lopaník - Nová Hora - Strání. V oblasti Mikulčinho vrchu a Veľkého Lopeníka stretávame účastníkov, už tiež tradičného prechodu, ale opačným smerom, Bošáca - Veľký Lopeník - Mikulčin vrch - Bošáca. Táto partia bola asi 70 členná. Na Veľkom Lopeníku je poriadna hmla, rozhľadňu zbadáme asi keď sme od nej 10 metrov. Je tu asi 5 cm snehu. V priebehu zostupu z Veľkeho Lopeníka sa hmla trochu zdvihla a nám sa otvárajú výhľady na blízke i vzdialenejšie okolie. Pri Janáčkových prameňoch stretávame miestnych obyvateľov, ktorí si sem s bandaskami a fľaškami chodia "čapovať" miestnu minerálnu vodu. Dnešný deň prechodu končíme v miestnom kultúrnom dome, vlastne v jej reštaurácii, v Strání. Dnes sme prešli 23 km, prekonali výškový rozdiel 780 metrov. Teplota bola dnes mierne nad nulou, cca 2 stupne Celsia. Naša skupina mala celkom 13 účastníkov a jedného psa. Ten to zvládol tiež bez problémov.
Ostatní účastníci z Uherského Brodu skončili na Rasové alebo v obci Lopeník, a to podľa toho, kde mali zabezpečené ubytovanie.
Večer bol v Strání bohatý program. Konala sa tu koštovka moravských a slovenských vín. Do tanca a na počúvanie hrala miestna cimbalová muzika "Strýci".
Na koštovke bola hojná účasť a to nielen z radov turistov, ale hlavne predstaviteľov miestnych samospráv, rôznych ich zástupcov a zástupcov zástupcov. Medzi nimi bol aj konzul Slovesnkej republiky v Brne. A aby sme sa príliš z ochutnávky vín neunavili, bolo pripravené dosť veľké, čo sa týka sortimentu, občerstvenie. Napr: dva druhy rezňov, 3 druhy salámov, tlačenka s cibuľou, 5 druhov syrov, rôzne jednohubky, 5 druhov šalátov, obložené chlebíčky, mnoho druhov zeleniny, pagáčiky a ešte mnoho vecí, to však na predstavu o občertvení by malo stačiť. Samozrejme každý si naložil podľa svojej chuti.
Na druhý den - teda na Silvestra, sa vydávame na výstup na Veľkú Javorinu. Približne do polovice výstupu máme hmlu ako "vo vreci", potom sa to pomaly rozpadáva a na vchole Veľkej Javoriny je nádherné počasie, modré nebo a teplúčko - Silvestrovská inverzia ako vyšitá. Čo viac si obyčajný turista môže žiadať?
Novinka pre tých, čo na chate pod Veľkou Javorinou neboli už dlhšie. Chata má konečne nového majiteľa, ktorý už aj čiastočne zmenil interiér chaty. Vedľa chaty bola postavená na spôsob stanu občerstvovacia základňa, s lavicami a stolmi. Občerstvenie bolo vydávané cez okno zo suterénu chaty. Vedľa chaty v kotli varili kapustnicu, za ktorú si pýtali 60 korún za porciu, bola dobrá, ale 60 korún je 60 korún... Okrem toho podávali aj guláš pri lese pri vrcholovej časti lyžiarskeho vleku.
Honorárny konzul Slovenska v Brne ma príjemne šokoval, keď zo Strání na Veľkú Javorinu vyšliapal po vlastných, ostatní oficiálni hostia a starostovia sa nechali vyviezť na parkovisko ku chate. Tradičné vyvrcholenie Silvestra sa uskutočnuje o 13.h pri pomníku Československej vzájomnosti.
Prišli sem turisti z Myjavy, Starej Turej, Lubiny, Strání, Trenčína, Nového Mesta, ale i z druhej starny, Uherského Brodu, Hradišťa, Brna a mnoho ďalších.
Celkový počet účastníkov si netrúfam vôbec odhadnúť, bol to súvislý rad od vysielača po pomník.
Zaregistroval som tu aj viac druhov domácich miláčikov, čiže psov rôznych rás, od tzv.kabelkových až po tých 70 kg.
Týmto bol oficiálne ukončený tradičný Silvester na Moravsko-Slovenskom pomedzí. Avšak už od tohoto ročníka organizátori nezaisťovali doteraz tradičnú Silvestrovskú zábavu. Kto mal záujem, mohol sa jej zúčastniť v reštaurácii za cenu 300 Kč/osoba.
Tak to by bolo asi všetko zo Silvestra roku 2006.
Bratislava, 7.1.2007, Jozef Karovič
Silvester 2006 bol asi všade rovnaký. Taký ako zima celá. Teplý, zahmlený, upršaný, skrátka nevľúdny. Keď sa ráno turisti pozreli z okna, mnohých to počasie odradilo. Tí, čo odhodlane vydržali a rozhodli sa ísť vyvenčiť aj za takéhoto počasia, veru neboli sklamaní. To, čo bolo na hrebeňoch kopcov, bola nádhera. Odborne sa tomu hovorí inverzia. Modré nebo, trochu snehu so srieňom tak asi 15 až 20 centimetrov, kopu známych turistov, to hneď upraví náladu. Ako málo stačí k spokojnosti obyčajného človeka. Stretnutia na Marháte 2006 sa zúčastnilo do tisíc ľudí. Stretli sa tu turisti od Trenčína po Trnavu, od Nitry po Topolčany, od Hlohovca po Piešťany. Veru tak, Marhát si za svojich 35 rokov získal na popularite. Vďaka Vám za to organizátori.
Po skončení akcie po príchode do Piešťan mrholilo, nevľúdny čas pokračoval ďalej, ale človeka hriala tá chvíľa prežitá akoby v inom svete.
Peter Minárik, január 2007
Spomienka na pochod "Oslobodenia
Trnavy"
/Turistický pochod sa
organizoval od 2.4.1977 do 1.4.2006/
Tak, ako som avizoval, že končím s organizovaním tohoto klubového podujatia pre členov turistického klubu a pre širokú verejnosť, tak to sa v tomto roku stalo realitou. Napriek tomu som rád, že som bol pri príprave a realizovaní všetkých tridsiatich ročníkov tohoto obľúbeného jarného pochodu v našich Malých Karpatoch. Päť rokov som hľadal nástupcu - žiaľ nenašiel sa. Ešte aj minulý rok som zvažoval, či nájdem silu pokračovať, ale zdravotné a iné problémy mi to momentálne nedovoľujú. Preto aspoň krátka štatistika doterajších 30 ročníkov:
Teraz mi už len ostáva iba sa poďakovať všetkým tým, ktorí sa za tie roky prišli s nami prejsť do jarnej prírody, všetkým, ktorí mi pomáhali pri organizácii podujatia, ale hlavne tým, ktorí na túto akciu chodili takmer pravidelne a bez ktorých by táto akcia nebola to, čo bola: Petrovi Badovi, Petrovi Minárikovi, Štefanovi Removi, Františkovi Královičovi, Ivanovi Košickému in memoriam, a z kolektívov ZŠ v Smoleniciach, kde účasť organizovala pani učiteľka Tatiana Matysová.
Využívam tiež túto možnosť poďakovať sa primátorovi mesta Trnavy Ing.Štefanovi Bošnákovi za podporu tohoto podujatia v posledných desiatich rokoch. Teraz, po ukončení tejto aktivity, mi zostalo veľa krásnych spomienok na stretnutia so skutočnými priateľmi prírody a krásna kronika, ktorá mi bude pripomínať, že som aspoň trochou prispel k propagácii pešej turistiky v Malých Karpatoch.
Trnava, 4.2.2007, Ján Krištof
Cestujem rád a často. Často a rád sa taktiež napijem.
Ale na cestách pijem len málokedy. Neviem prečo, ale doteraz to bolo tak. Takže doteraz nechápem, prečo sa to v tom Singapúre tak zvrtlo. Strašne dlhý, predlhý let na svetový šampionát florbalistiek ma ani tak nerozhádzal, ani dusno ako v práčovni s teplotami okolo štyridsiatky, ktoré nás tam privítali. Dokonca ani úvodná večera v Singapúre, pretože stála za to.
Plastový stôl a stolička pri vonkajšom bufete, dusno ako v saune zmiešané s najrozličnejšími vônami z kuchyne a toto prostredie priamo si vynucovalo dať si aspoň jedného "panáka" či pivo. Miestne vychladené pivo pod honosnou značkou Tiger síce chutilo dobre, ale vysnívanú pivovú "záhradku" som si predstavoval trochu inak. Ani úvodný "panák" realizačného tímu na šťastný let a pristanie a na zdarný šampionát som nemal po prvýkrát. Ale po prvýkrát som ho asi pil polonahý v "práčovni" a ešte k tomu som mu pridal zopár "bratríčkov".
Už ten nápad, ísť v Singapúre piť večer von, na "čerstvý vzduch", mi bol podozrivý. Vo vonkajšom átriu luxusného hotela Changi bolo nedýchateľne a moja cestovateľská skúsenosť, ísť po prílete kvôli aklimatizácii spať čo najskôr, sa po chvíli utopila na dne pohárika s domácou slivovicou. Pokiaľ by platil neoficiálny systém, čo runda, to hodina, tak sme tých šesť hodín časového rozdielu zmazali veľmi rýchlo.
Presun na klimatizovanú hotelovú izbu som preto nadšene uvítal. I s tým poldecáčkom na dobrú noc som s chuťou súhlasil, a keď v telke dávali prenos z ligy majstrov, to nemalo chybu.
AC Miláno viedlo nad Liverpoolom už 3:0, takže v kľude dopijeme a konečne pôjdem "na kute". Lenže Liverpool behom piatich minút neuveriteľne vyrovnal a tak bolo treba sa na ten úspech Baroša so Smicrom napiť. Na rozdiel od tých mojich dvoch spolubývajúcich som sa rozhodol, že tú finálovú drámu dopozerám. Po dvojhodinovom boji so stále ťažšími viečkami som zaspal päť minút pred jedenástkami a výsledok som sa dozvedel až ráno na mobile. A moja ťažká hlava prezrádzala, že tú aklimatizáciu som nevzal za správny koniec.
A i preto som sa po náročnom pracovnom dni nebránil napravovaciemu pivečku, ani tomu, že si ho dáme v tých nevábnych priestoroch vonkajšieho bufetu pod šírym nebom.
Lenže prostredie vždy robí hlavne dobrá obsluha. A tunajšie "duo" bolo proste vynikajúce. Jeden šmatlajúci a jeden žiarivo prefarbený Aziat si našu skupinku natoľko obľúbili, že sme sa k nim jednoducho každý večer museli vracať. Šmatloš a blonďák, tak sme ich čoskoro prekrstili, na nás zakaždým už z diaľky mávali, zbesilo utierali handrou veľký plastový stôl a hrnuli do nás litrové fľaškové pivá miestneho "Tigra" alebo osvedčenejšieho Heinekena. Keď v dusnom prostredí nezvykle veľké fľaškové pivá sa postupne oteplovali, tak náš Šmatloš a Blonďák pribiehali zo špeciálnym chladením v podobe veľkého kýbla s ľadom, ktorý sa síce skoro roztopil a ohrial, ale za ten chvíľkový pocit chladu to stálo.
Vrchol blaha a rozkoše nastal deň pred odchodom. Na tunajšej veľkoplošnej obrazovke dávali futbalový prenos každý večer. Sem tam sme sa na to zo zotrvačnosti pozreli. Lenže čím ďalej, tým sa nám pozdávali nielen tribúny, ale aj tváre futbalistov a nakoniec sa naše podozrenie potvrdilo. Sedeli sme spotení v zapľuvanom bufete v Singapúre a s litorvým Heinekenom v ruke sme sledovali na miestnom programe priamy prenos kvalifikačného zápasu o MS 2006 ČESKO - ANDORA. Tiger beer IS the beer of the world!!!
Vilas, Singapúr 2006
Spartakovskí turisti sú po najúspešnejšej sezóne...
A ako vyznelo na ich výročnej členskej schôdzi k 31. výročiu založenia klubu, ktorá sa konala 2.februára 2007, sú odhodlaní ešte v tejto sezóne zavŕšiť svoj pochod na Mesiac. Podľa ich prepočtov totiž zostáva na turistických túrach prejsť ešte 7111 kilometrov, a tak, síce "len" na Zemi, vzdialenosť, ktorá nás delí od tohoto našeho súputníka. Problém by to nemal byť, veď v uplynulej sezóne, ktorá bola pre nich v celej doterajšej tridsať ročnej histórii najúspešnejšia, prešli peší turisti 14745 km. Výdatne im už niekoľko rokov pomáhajú aj členovia ďalšej zložky, cykloturisti. Tí majú na svojom konte našliapaných 13843 kilometrov. Ako sa pochválili na výročnej schôdzi, "bude to ešte lepšie, lebo sme si kúpili profesionálne bicykle". K 16 peším túram pridajú 9 svojich cyklotúr a celkom isto navýšia svoj podiel na absolvovaných túrach. Na celkových doterajších prejdených 377289 km majú totiž "pešiaci" svoj podiel v 348701 km a cykloturisti "zatiaľ" len 28588 kilometrov.
Spomenuli sme to na stránkach našich novín už viackrát /hlavne s ich DP "Po hradoch a zámkoch "ktorý už dlhoročne organizujú pre širokú verejnosť"/, ale nemožno nespomenúť svoj obdiv a vysloviť poďakovanie tomuto kolektívu ľudí najpestrejšieho veku za ich súdržnosť, elán i zápal pre prírodu a pre turistiku. Dokázali nielen v horách, ale aj v praktickom živote prejsť cez mnohé prekážky, prejsť cez mnohé ťažkosti a svoj kolektív nielen udržať, ale v týchto dobách aj rozšíriť. Dnes už majú 131 riadnych organizovaných členov, ktorí sú stále aktívni, či už na trasách, v organizačnej práci, ale aj v príspevkoch na vlastnú činnosť. Inak by asi nepredstavoval priemer na pešiu turistiku 35 a na cyklotúru 11 účastníkov počas minimálne 25 sobôt a neraz aj nedieľ v roku. Členovia sa totiž okrem vlastných klubových akcií zúčastňujú aj ďalších organizovaných akcií, najmä v Malých Karpatoch. A to pravidelne, dlhoročne, ako sme už vyššie spomenuli, pripravujú svoju reprezentatívnu akciu "Putovanie po Hradoch a zámkoch Malých Karpát", ktorá je známa po celom Slovensku a ktorú tento rok organizujú po 31-krát, presne toľko, koľko rokov od založenia klubu oslavujú. Táto akcia sa tento rok koná 19. mája 2007.
Všetko toto však robia ľudia. Preto bolo namieste aj ocenenie tých najaktívnejších, najúspešnejších a z nich aspoň zopár mien: spomedzi mužov boli tými najlepšími Peter Benkovský, Jozef Nižnánsky, Daniel Viskupič, Jozef Zloseliť a špeciálne medzi pešími Jozef Doktor.
U žien to bola Božena Školníková pred Teréziou Martinákovou, Kamilou Benkovskou a Vierkou Desátovou, ktorá bola zároveň našou najúspešnejšou pešou turistkou.
A majú čo robiť, aby si tieto ocenenia udržali a obhájili i v nasledujúcej novej turistickej sezone, lebo v pláne sú cesty na Strážovské vrchy, túry po Českomoravskej Vysočine, do Dunajských lužných lesov, do rakúskych Álp či k Neziderskému jazeru.
Trnava, február 2007, Edo Krištofovič
Srdečne pozdravujem všetkých turistov, ale hlavne tých spod Malých Karpát a želám Vám mnoho zdravia a úspechov. Ja som vzhľadom na moje roky zdravý, pohybujem sa dobre, ale len pokiaľ idem po rovine, stúpanie do kopca mi už nejako nejde a s ťažkosťami sa pohybujem aj hore schodmi, takže do hôr sa už neodvážim.
Zároveň tlmočte moje pozdravenie cestou Malokarpatského Diaľkoplaza všetkým tým, s ktorými som sa dlhé roky stretával na turistických chodníčkoch a trávil s nimi príjemné chvíle nášho života. Tohto roku, ak sa dožijem, budem mať v júli 84 rokov, čo želám všetkým turistom, aby sa ich tiež v zdraví dožili a čo tiež dokazuje, že príroda nám síl neubrala, ale naopak, a preto v tom treba vydržať!!!
Mnoho zdravia a veľa životných úspechov želá
Ján Parcer, Prievidza, 20.1.2007
marec - apríl 2007:
10.3.2007 ČERVENO - MODRÝ
TESLÁCKY OKRUH 25.ročník
(sobota) TJ Tesla Bratislava
Trasa: pešo: 40 km/1100 m
Rača - Zbojnícka studnička - Biely Kríž - Košarisko - Pajštún - Borinka - Marianka - Pekná cesta - Kamzík - areál TJ Tesla
Štart: Bratislava-Rača, kúpalisko Zbojníčka, 7.30 - 8.30 h
Cieľ: areál TJ Tesla Bratislava, do 18.00 h
Vedúci: Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava, tel.: 0903-620 653
Marián Nižnan, Vajnorská 74, 831 03 Bratislava
17.3.2007 MALÝ MALOKARPATSKÝ
FUČIAK - memoriál Ruda Korčeka 22.ročník
(sobota) KT Lokomotíva Bratislava
Trasa: pešo: 35 km/1400 m
Rača - Hrubý Drieňovec - Pajštún - Biely Kríž - Rača
Štart: Bratislava-Rača, nám.Hrdinov, 7.00 - 8.00 h
Cieľ: Biely Kríž, 13.00 - 15.00 h
Vedúci: Jindrich Racek, Slatinská 30, 821 07 Bratislava, tel.: 02-4524 2578
24.3.2007 JARNÁ 35-KA
33.ročník
(sobota) KST Limba turist Bratislava
Trasa: 35 km/1100 m, 20 km/600 m
Svätý Jur - Košarisko - Borinka - Marianka (20 km) - Kačín - Partizánska lúka
Štart: Svätý Jur, žel.st., 7.30 h
Vedúci: Kurt Holm, Horná 2, 831 52 Bratislava,
tel. d.: 02-4488 2162, 0903-741 118
24.3.2007 OTVORENIE 100
JARNÝCH KILOMETROV
(sobota) KST Holíč + KČT Hodonín
Trasa: 6 km
Hodonín – Holíč
Štart: Hodonín, nám. T. G. Masaryka, 8.00 - 9.00 h
Pozn.: akcia v rámci Eurovýsľap 2007
Vedúci: Ing. Vratislav Schaal, M. Nešpora 30, 908 51 Holíč,
tel: 034-668 3162
31.3.2007 OTVORENIE PEŠEJ
TURISTICKEJ SEZÓNY
(sobota) KST TJ Junior Sládkovičovo
Trasy: 10 km, peši, cyklo, hviezdicový pochod na Kaskády
Cieľ: hotel Kaskády
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo
tel. d.: 031-784 1725, 0908-187 591
7.4.2007 Turistický pochod
FORNOSEG – FRAŠTÁK 4.ročník
(sobota) obec Tepličky a OŠK Tepličky
Trasa: 10 km
Tepličky – Soroš – Jašter – Hlohovec
Štart: Tepličky, obecný úrad, 9.30 h
Doprava: z Hlohovca: SAD, zast. HC cirkevná škola, 9.30 h
Informácie: Miroslav Veľký, obecný úrad Tepličky,
tel.: 0905-515 295, 033-7444 117
7.4.2007 VEĽKONOČNÝ POCHOD
K REHUŠOM
(sobota) KST Senica
Trasa: 15 km, Senica – Prietrž – Rehuši (pamätník SNP)
Štart: Senica, Gastrocentrum, 8.00 h
Cieľ: Rehuší, 12.00 h
Vedúci: Mgr. Anna Krahulcová, Štefánikova 1435, 905 01 Senica, tel.: 0908-579 700
7.4.2007 VEĽKONOČNÝ SPLAV
MALÉHO DUNAJA
(sobota) KST TJ Junior Sládkovičovo
Trasy: 11km, vodná turistika, Kolový mlyn Jelka - Sedín
Zraz: klub TJ Junior Sládkovičovo, 8.00 h
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo
tel. d.: 031-784 1725, 0908-187 591
15.4.2007 HVIEZDICOVÝ POCHOD
34.ročník
(nedeľa) OT TJ Slávia STU Bratislava
Trasy: 37 km/500 m, 22 km/450 m, 19 km/350 m, 16 km/300 m, 12 km/300 m
37 km: Pezinok - Pezinská Baba - Tri kamenné kopce - Biely Kríž - Malý Slavín - Krasňany
22 km: Záhorská Bystrica - Marianka - Pajštún - Kozlisko - Medené Hámre - Panova lúka - Malý Slavín - Krasňany
19 km: Svätý Jur - Biely Kríž - Malý Slavín - Krasňany
16 km: Vojenská nemocnica - Kačín - Sekyl - Bariny - Malý Slavín - Krasňany
12 km: Rača - Zbojnícka studnička - Malý Slavín - Krasňany
Štart: 37 km: Pezinok, žel. st., 7.00 h
22 km: Záhorská Bystrica, konečná MHD č.37, 8.00 h
19 km: Svätý Jur, autobusová zast.., 9.00 h
16 km: Bratislava, vojenská nemocnica, 8.30 h
12 km: Bratislava-Rača, zast. MHD, 9.30 h
Cieľ: Malý Slavín, 13.00 - 15.00 h
Vedúci: Doc.Ing. Ladislav Harmatha, PhD., KME FEI STU Ilkovičova 3,
812 19 Bratislava, tel. z.: 02-6029 1127
21.4.2007 JARNÝ POCHOD
HLOHOVEC - PIEŠŤANY 29.ročník
(sobota) KST Hlohovec
Trasy: 35 km/850 m, 25 km/480 m, 15 km/300 m, 10 km/250 m
35 km: Hlohovec – Ovčia skala - Havran - Čertova Pec – Piešťany
25 km: Hlohovec – Ovčia skala – Havran
15 km: Jalšové – Ovčia skala – Havran
10 km: Hlohovec – Ovčia skala – Jalšové
Štart: 35, 25 a 10 km: Hlohovec, žel. st., 7.00 - 9.00 h
15 km: doprava z Hlohovca autobusom SAD
štartová registrácia je možná aj na kontrole Ovčia skala
Cieľ: 35 km: Piešťany, cieľová registrácia na kontrole Havran
25 km: Havran
15 km: Havran
10 km: Jalšové, cieľová registrácia na kontrole Ovčia skala
Iné: doprava z Havrana autobusmi SAD a osobitným autobusom Havran - Hlohovec
Vedúci: Ing. František Miklovič, Bezručova 9/b, 920 01 Hlohovec,
tel.: 0905-981 019,
e-mail: frantisek.miklovic[zavináč]hlohovec.net
Ján Bedeč, SNP 13, 920 01 Hlohovec, tel.: 0904-905 731
21.4.2007 JARNÝ PRECHOD
V MALÝCH KARPATOCH
(sobota) KST Senica
Trasa: 15 km, Plavecký Mikuláš – Brezinky - Rozbehy
Štart: Plavecký Mikuláš, 7.15 h
Cieľ: Rozbehy, 13.00 h
Vedúci: PhDr. Alžbeta Šnittová, S. Jurkoviča 1207, 905 01 Senica,
tel.: 034-651 7856
21.4.2007 DEVÍNSKA 37-KA
19.ročník
(sobota) OT KST Tatran Devín
Trasy: pešo: 37 km/1200 m, 18 km/530 m, 11 km/300 m
cyklo: 70, 55, 40 km
37 km (P): Svätý Jur - Biely Kameň - Biely Kríž - Malý Slavín - Pekná cesta - Kamzík - Lamač - Dúbravka - Sandberg - Devínska Kobyla - Devín
18 km (P): Kamzík - Lamač - Dúbravka - Sandberg - Devínska Kobyla - Devín
11 km (P): Dúbravka - Sandberg - Devínska Kobyla - Devín
70 km (C): Bratislava - Svätý Jur - Pezinok - Pezinská Baba - Pernek - Zohor - Devínska Nová Ves - Devín
55 km (C): Bratislava - Svätý Jur - Biely Kríž - Pekná cesta - Železná Studnička - Kačín - Lamač - Devínska Nová Ves - Devín
40 km (C): Bratislava - Pekná cesta - Železná Studnička - Kačín - Lamač - Devínska Nová Ves - Devín
Štart: 37 km (P): Svätý Jur, žel.st., 6.30 - 7.00 h
18 km (P): Bratislava-Kamzík, cvičná lúka, 9.00 - 12.30 h
11 km (P): Bratislava-Dúbravka, Dom Kultúry, 9.30 - 14.00 h
cyklo: Bratislava, Račianske Mýto, 9.00 h
Cieľ: Devín, detské ihrisko pri kostole, do 17.30 h
Vedúci: pešo: Juraj Ábel, Rajecká 18, 821 07 Bratislava, tel.: 0905-719 375
cyklo: Ladislav Bimbo, Tupolevova 7, 851 01 Bratislava, tel.: 0905-733 045
28.4.2007 ČOŽE JE TO 50-KA,
keď idú s nami aj dievčatká? 27.ročník
(sobota) TJ Tesla Bratislava
Trasy: pešo: 50 km/1550 m, 35 km/700 m
50 km: Rača - Zbojnícka studnička - Biely Kríž - Horvátka - Košarisko - Stupava - Biely Kríž - Kamzík - areál TJ Tesla
35 km: Rača - Zbojnícka studnička - Biely Kríž - Horvátka - Košarisko - Marianka - Pekná cesta - Kamzík - areál TJ Tesla
Štart: Rača, kúpalisko Zbojníčka, 7.00 - 8.00 h
Cieľ: areál TJ Tesla Bratislava, do 19.00 h
Vedúci: Marián Nižnan, Vajnorská 34, 831 04 Bratislava
Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava, tel.: 0903-620 653
28.-29.4.2007 ODOMYKANIE VODY -
BAŤOV KANÁL
(sobota-nedeľa) KST Skalica
Trasa: Morava - Baťov kanál
Štart: Holíč, dom turistiky, 7.30 h
Cieľ: Holíč, 13.00 h
Vedúci: Ing. Pavol Mastihuba, Kollárova 17, 908 51 Holíč, 034-668 4700
Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.