február 2009
V tomto čísle nájdete:
Jubileum Františka Královiča
Pozvánka: Park miniatúr - Podolie
Zaniknuté pochody a DP s dlhou tradíciou (79. časť): Zimný cross
Ako som dovolenkoval v Pakistane (2.časť - dokončenie)
Za posledním puchýřem 2008 - Teplice v Čechách
Vyhodnotenie za rok 2008 a plán práce značkárov v našom regióne na rok 2009
Jubilejný 35.ročník "Jarnej tridsaťpäťky"
Medzinárodný turistický odznak BESKYDY / BESKIDY
Stovky na druhom brehu - Ledopádová stovka
Siahnem, vytiahnem a čítam: Svetozár Krno – Nežné Karpaty /pokračovanie z minulého čísla/
KALENDÁR: marec 2009 - Malé Karpaty a okolie
Fero, nedávno si oslávil významné životné jubileum. Dovoľ mi dodatočne v mene všetkých tých turistov, ktorí Ťa poznajú, zo srdca Ti zaželať pevné zdravie, pohodu v kruhu najbližších a ešte veľa aktivít v prírode, ktorú máš tak rád. Bol by som veľmi rád, keby si sa nám zdôveril a niečo prezradil zo svojich skúseností, zážitkov a plánov.
1. Povedz nám niečo o Tvojich turistických začiatkoch.
Myslím si, že s turistikou som začal na chate Brezinky, ktorá patrila Cukrovaru Trnava a moji rodičia tam chodili na brigády. Ja a ostatné deti sme chodili na túry. Boli roky, keď som bol aj dvadsaťkrát na zrúcanine hradu Ostrý Kameň. Neskôr som chodil i do letného tábora, kde sme v turistickom krúžku opäť chodili po horách. Tieto časy tvoria základ mojej "turistickej histórie".
2. Na ktoré hory alebo akcie máš najkrajšie spomienky?
Najkrajšie hory boli pre mňa Vysoké Tatry, kde som bol niekedy aj 3–4 krát za rok. Bol som z nich taký uchvátený, že som sa tam chcel i presťahovať a byť členom Horskej služby. Spomínam si, že najkrajšie akcie boli etapové viacdňové pochody, ktoré organizoval Štefan Sládeček a Štart Bratislava.
3. Chýbajú Ti ľudia z Tvojej blízkosti, ktorí už nie sú medzi nami? Kto?
Za tú dobu, čo chodím po horách, odišlo veľa blízkych, ktorí pre mňa znamenali veľa a teraz môžem len spomínať. Boli to hlavne Ivan Košický, Juro Špánik, Janko Kyselica, Karol Tauber...
4. Čo rodina a podpora Tvojmu koníčku – turistike?
Doma sme traja a všetci sme turisti, takže všetci chodíme po horách a mám veľkú podporu, či už od manželky alebo syna. Najlepšou podporou pre mňa je, keď idú so mnou na akciu.
5. Ferino, verím Ti, veď často vás je v horách vidieť. Povedz nám, ako si sa vyrovnal s úrazom očí, aké to prináša obmedzenia?
Po úraze som myslel, a aj ma v tom mnohí utvrdzovali, že turistiku budem musieť zanechať. Ale vďaka mojej manželke, ktorá so mnou chodila každý deň a prakticky ma učila chodiť, som sa z toho dostal. Obmedzenia vyplývajúce z úrazu už ani neregistrujem, naučil som sa s tým žiť a prekážky sú predsa na to, aby sa prekonávali.
6. Ako tráviš čas mimo organizovaných turistických akcií v súčasnosti?
Keď sa nekoná organizovaný pochod, chodíme spolu "s maminou". Od mája do septembra chodíme do prírody so stanom na chrbte na troj – štvordňovky. Vlani sme boli napríklad na Pálave, v Bielych Karpatoch a Luhačoviciach. Ďalej chodíme i tak, že si objednáme napr. na 4 dni nocľah a pochodíme okolie. Ak zhrniem minulý rok, tak vrátane organizovaných akcií sme boli 133 krát v prírode.
Skoro by som zabudol, že veľa turistiky robím s nevidiacimi v našom klube v Karpatoch a na celom Slovensku. Vo voľnom čase ešte hrám kolky – za mestskú ligu vidiacich v Trnave a prvú ligu Slovenska za nevidiacich. Zúčastňujem sa majstrovstiev Európy a sveta a rôznych medzinárodných turnajov, takže nudiť sa naozaj nemám kedy. Odohrám asi 50 zápasov ročne.
7. To je dosť čo povedať. Ale predsa: vykonávaš i nejakú organizátorskú činnosť? Publikuješ?
Momentálne som akosi na takúto problematiku zanevrel a organizujem len Vianočný pochod a nejaké akcie a zrazy pre nevidiacich. Nepublikujem nič, ale to je moja veľká chyba – koľkokrát vidím veľa vecí a chcem to napísať a podeliť sa s dojmami i s inými, ale potom ma to prejde a nechám to tak.
8. Čo by si v súčasnosti v organizovanej turistike zmenil?
Myslím si, že v súčasnosti to dosť dobre "klape" a nemenil by som asi nič, len ma mrzí, že nám na akcie chodí strašne málo mladých ľudí. To keby sa dalo zmeniť, len ako?! To neviem.
9. Prezraď nám Tvoje plány do budúcnosti a osobné predsavzatia. Má miesto v Tvojich plánoch i zahraničie?
V najbližšej budúcnosti by som chcel navštíciť Český raj, Split v Chorvátsku a ešte s celou rodinou Zermatt vo Švajčiarsku. Chcel by som dokončiť "rovníkový odznak", kde mi chýba už len kúsok a ďalej sa zúčastňovať pochodov, aby som bol medzi svojimi a v prírode. K tomu treba len aby sme boli zdraví a to ostatné príde. Veľa krásnych zážitkov v prírode a na pochodoch želám všetkým turistom.
Fero, dovoľ mi poďakovať Ti za tento rozhovor a za ochotu podeliť sa s Tvojimi skúsenosťami, názormi a plánmi do budúcnosti s čitateľmi Malokarpatského diaľkoplaza.
Myslím si, a som presvedčený, že s Tvojou silnou vôľou a hlbokou láskou k prírode si jedným z tých, ktorí tú našu turistiku obohacujú a spôsobujú, že sa opäť a opäť mnohí z nás tešia na ďalšie stretnutia s priateľmi v prostredí krásnej prírody. Ešte raz vďaka a všetko najlepšie.
Stano Feješ
Pozvánka
Park miniatúr -
Podolie
Unikátny areál "Parku miniatúr" v Podolí sa nachádza na otvorenom pozemku Základnej školy v obci Podolie, v okrese Nové Mesto nad Váhom. Jedná sa o park modelov dobových rekonštrukcií slovenských hradov a pamiatkových objektov v mierke 1:50 – v podobách , kedy na nich vládli mocní feudáli a hrady boli v plnej svojej kráse. V súčasnosti sa tu nachádza 27 modelov dobových rekonštrukcií, z ktorých si môžeme spomenúť napríklad model Holíčskeho zámku z čias Márie Terézie /s rozmermi 6x6 metrov, vážiaci 43 ton, hrad Branč z roku 1710, hrad Revište z roku 1700, hrad Hričov 1705, hrad Súľov 1700, hrad Lednica z roku 1700, opevnený kostolík v Lančári 1800.
Okrem nich sa tu nachádzajú i modely pamiatok v súčasnej podobe a to kostolíky, ktoré sú v mierke 1:25. Niektoré z nich: – Banskoštiavnický Nový zámok, Krupinská vartovka, románsky kostolík v Klížskom Hradišti a drevené kostolíky v Lukove – Venézii, v Topoli, v Kalnej a v Hrabovej Roztoke. Sú rozpracované ďalšie tri modely hradov, ktoré sa v priebehu tohto roku budú návštevníci môcť obdivovať.
V minulosti bolo na území Slovenska asi 150 hradov. Dnes ich je opravených len zopár, viaceré z nich sú zrúcaniny a mnohé už zmizli z povrchu zemského.
V areáli si máte možnosť zakúpiť drobné suveníry, občerstvenie, letáčik s popismi hradov a ich stručnou históriou a hlavne dostať "pamätnú pečiatku".!!!
Vstupné do areálu bolo koncom roku 2008 - 40,- Sk pre dospelých a 30,- Sk pre deti, mládež a dôchodcov, ale ako to prehodili na Euro, nie je zatiaľ známe.
Otvorené je okrem pondelka denne od 9.00 do 17,00 h.
Peter Minárik
Zaniknuté pochody a DP s dlhou tradíciou - 79. časť
Názov: "Zimný Cross" /DOP/
Organizátor: "Fanatic club" a Rudo Pado
Ustanovenie: Účasť na týchto DP je individuálna. Uvedené časy štartov a miesta štartu sú odporúčané pre stretnutie sa väčších skupín. Organizátor spolieha na čestnosť účastníkov. Hodnota každej akcie je 5 Kčs.
Po 28.2.1993 účastník zašle na uvedenú adresu nasledovné údaje:
1. ktoré pochody účastník
absolvoval
2. osobné údaje, meno, dáta narodenia, tur.oddiel,
k tomu príslušný poplatok za každú akciu x krát.5 Kčs /x = počet absolvovaných pochodov alebo tú istú sumu môžete nechať na štarte DP "Malokarpatský fučiak" /marec/. Obálky z absolvovaných pochodov s príslušnými poplatkami očakávame do 10.3.1993. Diplomy, ktoré máme prichystané, sú pre každý pochod iné, Vám budú zaslané alebo odovzdané obratom. Adresa: Rudo Pado, Saratovská 22, Bratislava
Pripravené akcie:
Potrebné mapy: Malé Karpaty 1:100.000, Bratislavský lesopark 1:50.000
Horám a nohám Zdar, Rudo PADO
P.S.
Tento typ akcie, ktorý vtedy zaviedol Rudo Pado a jeho Fanatic
club, bol na tú dobu niečo nové, prevratné. Každý si mohol
prejsť trasy podľa potreby a voľného času. Avšak odvtedy
je už 16 rokov a podobné akcie sa neujali... Táto bola
doteraz jediná svojho druhu v Malých Karpatoch.
MKD, Peter Minárik
Ako som dovolenkoval v Pakistane
2.časť -
dokončenie
Shipton BC
Dnes musíme prekonať cestu naprieč ľadovec Baltoro, aby sme sa dostali pod úpätie masívu Trango a vstúpili do doliny vedúcej k BC. Rozhodujeme sa prekrižovať túto ľadovú rieku hneď oproti nášmu táboru. Cesta je označená skalnými mužíkmi, ktoré kladú naši rýchlejší priatelia. S Ondrom až popoludní prichádzame na chodník vedúci po opačnej strane doliny, z ktorého odbočujeme doprava. Neskôr kráčame takmer vodorovne po moréne ľadovca po pravej strane, ale je zrejmé, že budeme musieť zostúpiť, lebo ďalšia cesta sa stráca v strmých skalných stenách. Naozaj, musíme sa odhodlať spustiť nadol strmým sypkým žľabom až na dno doliny. Poteší nás malý pramienok vody, ktorý nám v tej horúčave dodá aspoň trošku vlahy. Trasa sa najprv kľukatí po sutinou posypaných ľadovcových hrebienkoch hore-dole a až po výstupe na súvislú morénu sa to zlepší. Neskôr kráčame širokou pláňou s gýčovitým pohľadom na Nameless Tower v masíve Trango. Pred treťou popoludní prichádzame k jazeru pred Trango BC. V tábore nás očakávajú naši. Prívetivý Pakistanec nám v stane ponúka čaj, langoše a čokoládovú tyčinku. Do Shipton BC sa nám už veľmi nechce, ale treba sa prekonať. Ďalšia cesta je pestrá. Najprv strmo k hrane svahu, potom cez snehové pole, popri smelých skalných platniach masívu Trango, neskôr späť na ľadovec, kde sa trasa pekne zamotáva. Trhlín a ľadovcových jazierok pribúda. Pozorujeme lavínu padajúcu z masívu Uli Biaho, po ktorej bude počas nášho pobytu v Shipton BC nasledovať nespočetné množstvo ďalších. Napokon sa stáčame doprava k sutinovému žľabu, ktorým vystupujú nosiči veselo zhadzujúc veľké kamene. Žľab končí na trávnatej terase, na ktorej si radi oddýchneme. Prejdeme nou doľava, a ešte cez snehové pole a potokom podmáčanú plošinu, za ktorou stojí Shipton BC.
Zvítame sa s lezeckou časťou expedície, ktorá dorazila pred niekoľkými hodinami. Prvýkrát večeriame za stolom a s Ondrom prvýkrát spíme v malom stane. Stretnutie je dôvodom na zmenšenie našich skromných zásob alkoholu.
Týždeň v Shipton BC
Tábor sa nachádza na peknej kvetmi posiatej lúčke, ktorou sa vinú dva potôčiky. Stoja tu dva jedálenské stany, jeden kuchynský stan a viacero dvojmiestnych stanov. Naši nosiči odchádzajú. O naše žalúdky sa okrem Fidu stará mohutný a samozrejme je tu úslužný Jakub a náš guide Takei.
Tu má treková skupina stráviť celý týždeň. Počasie nám od začiatku nepraje. Často popŕcha, oblačnosť neveští nič dobré. Preto sa oddávame sladkému ničnerobeniu. Deväťčlenná skupinka sa však odhodlá vystúpiť normálkou na Great Trango. V prvý deň chcú dosiahnuť sedlo, kde prenocujú a na druhý deň vystúpiť na vrchol a vrátiť sa do Shipton BC. Kvôli počasiu svoj zámer posúvajú o deň. Dopadnú však horšie, než sa predpokladalo. Po krutej noci pod sedlom sa rozhodujú zostúpiť. Stretávame ich v Trango BC, keď sa o deň neskôr vyberieme po ich stopách. Po štyroch hodinách oddychu sa vraciame do nášho tábora.
Ďalšie dni ubehnú ako voda. Väčšinou sa ponevierame okolo tábora, fotíme kvietky i okolité kopce, pozorujeme lavíny padajúce predovšetkým z masívu Uli Biaho. Je to majestátny 6417 m vysoký štít s úzkym vodorovným zasneženým hrebeňom padajúci do údolia kolmými stenami. V elegancii nezaostáva ani susedná "Zrkadlová hora" – Hainabrakk. Pravý okraj masívu lemujú "Mačacie uši". V diaľke sa vyníma Flame – ihla v tvare plameňa sviečky. A priamo do tváre sa nám pozerá mohutná stena Shipton Spire, cieľ časti lezeckej skupiny. Pekný je aj pohľad dolu údolím. Väčšinou vidíme len hrebeň nad ľadovcom Baltoro. Keď však vyjde počasie, objaví sa nad ním oveľa vyšší obor – Masherbrum.
Kúsok nad táborom je ďalšia lúčka s ešte bohatšou a rozmanitejšou kvetenou.
Na svoj výstup na Hainabrakk sa začínajú pripravovať Andy (Kollárik) a Erik (Rabatin). Šmaťo im pomáha s vynáškou, zatiaľ čo my s Ondrom uvažujeme o výlete do ABC. Idú tam totiž Kazovci, Igor (Koller), Juro a Paľo (Pekarčík), aby tam postavili stany. Vedie nás Takei, ktorý tu ešte nikdy nebol a cestou tam trochu blúdime a vďaka veľkým trhlinám takmer skončíme v slepej uličke. Keď tam dorazíme, Aňa nás ihneď ponúkne čajom a Kazo slivovicou. Spiatočná cesta je bez problémov. Deň pred naším odchodom prídu nosiči. Už to nie sú takí makači, ako tí od Hushe. Zrejme je oblasť Baltora a Askole viac poznačená a skazená civilizáciou než údolie Khaplu, odkiaľ sa začalo chodiť na treky len nedávno. Veď od prvovýstupu na K2 už uplynulo vyše 50 rokov.
Paiju
Prišiel deň odchodu. Je krásny deň. Ťažko sa nám lúči s lezcami, ktorí tam strávia ešte mesiac. Je takmer hodina popoludní, keď s Ondrom prichádzame na bočnú morénu pri sútoku ľadovcov Trango a Baltoro. Čaká nás tu čaj a ryža. Nejem. Je mi zle, zrejme som podcenil pitný režim. Takei nás naháňa. O chvíľu prichádzame k zemľanke, kde čaká Jakub s čapáti a rybími konzervami. Opäť si dám len čaj. Ďalšiu cestu spomaľujú najprv balvany, potom ústie ľadovca Paiju s trhlinami. Keď prichádzame k hornému okraju čela ľadovca Baltoro, Takei ukazuje zelenú oázu v diaľke – cieľ dnešnej etapy. Potrvá ešte 2 hodiny, kým tam prídeme. O chvíľu sa naša trasa spojí s chodníkom vedúcim z Concordie, po ktorom uháňajú nosiči. Zostúpime sutinou takmer na úroveň riečiska, no na záver nás čaká nekonečné mierne stúpanie po širokej plošine prerušovanej hlboko zarezanými žliabkami s vodou. Som úplne zničený. Aňa mi podáva fľašu s Tangom, čo mi veľmi pomôže. Zvalím sa na karimatku a oddychujem.
Camp Paiju má vybudovanú sústavu terás na postavenie stanov. Okrem toho je tu rovnaké vybavenie ako v Urdukase. Vďačí za svoju existenciu MGPO a UNDP.
Jhola
Včera sme sa definitívne rozlúčili s ľadovcom Baltoro. Ešte stále mám pred očami mohutný prúd vody vytekajúci spod jeho čelnej morény. Aj charakter krajiny sa mení. Kopce sú nižšie, profil trasy je miernejší, občas sa vyskytne. brod cez potok. Často kráčame hneď popri hlavnom toku, inokedy po širokých pláňach pokrytých pieskom. Slnko čoraz viac páli.
Camp Jhola je tretím a posledným táborom v údolí, ktorý bol vybudovaný MGPO. Prichádzame sem ako poslední pol hodinu po poludní. No vlastne nie celkom. Chýbajú nosiči. Nemáme svoje veci, ani len karimatky, máme hlad... To by sa s prvými nosičmi nemohlo stať. Stojí tu iba kuchynský stan. Musíme byť trpezliví a vydržať ešte poldruha hodiny.
Askole
Cesta z campu začína prechodom cez visutý most cez prítok rieky Braldu. Nasleduje veľmi pekný úsek zarezaný v strmom svahu, ktorý si rád vyfotím. Počasie sa postupne pomaly ale isto zhoršuje. Prejdeme cez most na druhú stranu rieky a konečne prichádza v skalách vysoko nad riečiskom vedený chodník, ktorý poznám z internetu. Občas sa ešte objavia nečakané prekážky v podobe prítokov, ktoré si vymleli hlboké a strmé korytá. Do Askole prichádzame za dažďa. Prvýkrát v Karakorame zažívame búrku. Naša vychádzka po obci nás vôbec nepoteší. Agresívne deti zvierajú v rukách kamene, čo nesľubuje nič dobré. Nachádzame miestnu mešitu, ale aj nemocnicu budovanú talianskym tímom z Lecca a novostavbu školy. Obydlia sú biedne, zbudované z kameňov a raždia. Všetko dookola skrášľujú výkaly. Večer sa lúčime s Fidom, ktorý sa skoro ráno vracia do Shipton BC.
Opäť Skardu
Ráno s pobavením sledujeme zvracajúcich trekárov, ktorí len včera prišli z údolia a výška tesne nad 3000 m im nerobí dobre. Čo budú asi robiť o dva výškové kilometre vyššie? Cesta džípom potvrdzuje Dodove slová, keď povedal, že bude ešte veselšie, než keď sme cestovali džípom do Hushe. Sklon je neuveriteľný. Zákruty prechádzame na dvakrát s cúvaním, pod nami zráz. Neskôr je to lepšie, ale radšej sa nepozeráme nahor, kde z hlinitých svahov trčia len zázrakom držiace obrovské balvany. Dozvedáme sa, že len nedávno taká skala zabila v džípe cestujúceho trekára. Miestami brodíme prítoky rieky Braldu. Posledné zasnežené kopce už majú tatranský charakter. V osade Shigar, kde sa na chvíľu zastavujeme, začína asfaltka, ale aj pekný úsek s výhľadom na Skardu v diaľke. Tu sa dozvedáme, že kvôli zlému počasiu do Islamabadu ideme mikrobusom miesto lietadla.. Obed v nám známej reštaurácii, posledné nákupy a noc v hoteli. Večer sa lúčime s Jakubom, ktorý sa vracia do Shipton BC.
Cesta domov
Skoro ráno sa nakladáme do Toyoty Hiace. Cestou tankujeme (nafta za 32 rupií, benzín za 42 rupií – násobiť tak 0,6 krát a bude to v našich korunách). Opäť zastávka na mieste, kde sa stretávajú Himaláje, Karakoram a Hindukúš. Niektoré miesta nespoznávame kvôli lejakom, ktoré počas nášho treku spôsobili záplavy. V Chilase spíme v hoteli Panorama a kupujeme si niečo na pamiatku. Karakoram Highway nás už tak nefascinuje ako cestou tam. Každý by už bol najradšej doma. Do Islamabadu prichádzame v poriadnom lejaku.
Islamabadu venujeme dopoludnie voľného dňa. Bodkou za akciou je večera v čínskej reštaurácii v Islamabade.
Skoro ráno odchádzame mikrobusom na letisko, kde dlho čakáme na zmeškané lietadlo z Londýna. Potom už len krátka zastávka na letisku Heathrow a vytúžená Viedeň. Kmaťov kamarát z Nitry ma odvezie do Bratislavy a Ondra ešte do Trnavy. Naša akcia definitívne končí.
Epilóg
Čo povedať na záver? Azda len to, že okrem pár známych som mal možnosť stretnúť ďalších, dovtedy neznámych, ale veľmi dobrých ľudí. Boli ochotní podať pomocnú ruku, ak to situácia vyžadovala, a to úplne samozrejme, i keď ma predtým vôbec nepoznali. Za to by som sa im chcel touto cestou všetkým (i tým predtým známym) poďakovať.
Rovnako by som sa chcel podeliť o svoje dojmy z domorodcov. Viacerí známi považovali túto akciu za riskantnú, najmä z hľadiska bezpečnosti (kvôli ľuďom). Či pred expedíciou alebo po nej. Pakistan v preklade znamená "krajina čistých ľudí". Napriek ojedinelým negatívnym zážitkom by som chcel potvrdiť opodstatnenosť tohto pomenovania. Netýka sa to len tých, s ktorými sme boli v bezprostrednom kontakte, ale aj Pakistancov ako takých. Takže, dovidenia v Pakistane, priatelia.
Peter Obdržálek
Za posledním puchýřem. V Čechách je to celorepubliková turisticko – spoločenská akcia na záver turistickej sezóny. Poriada sa každý rok v inom kúte českej republiky. V roku 2008 sa táto akcia konala v meste Teplice v Čechách a v okolí. Podotýkam, na Slovensku sa nič na podobnej úrovni nekoná. Z toho dôvodu sa tejto akcie zúčastňuje aj viac našich turistov. Je ale zaujímavé, že nič z toho si na Slovensko nikto z nich nepriviezol. Zážitok z tejto akcie nám priniesol jej dlhoročný návštevník Jožko Karovič z Bratislavy.
Za posledním puchýřem 2008
Turistické podujatie zamerané na ukončenie turistickej sezóny, známe aj pod názvom "Za posledním puchýřem 2008", má už dlhoročnú tradíciu. Tohtoročný 37. ročník sa uskutočnil v termíne 13.-17.novembra 2008 v okolí mesta Teplice v Čechách. Z poverenia ÚV KČT organizovaním tohto významného podujatia bol poverený pán Petr Malý z KČT Lokomotíva Teplice.
Turistického podujatia "Za posledním puchýřem" sa pravidelne zúčastňujú aj turisti zo Slovenska. Tento rok nebol výnimkou. Medzi účastníkmi boli páni Hlávek, Horváth, Khandl i Kuiš, ale i náš známy Popradčan, varený v malokarpatských kopcoch, Kveto Lumtzer i rodina Rusnákova. Okrem nich tam bolo zopár ďalších Slovákov, ktorých som ale poznal iba z videnia.
Akcia sa začala vo štvrtok 13. novembra 2008.
Mnoho turistov plniacich si rôzne tématické turistické odznaky a účastníci turisticko poznávacích autobusových zájazdov cestovalo do centra podujatia Teplíc v Čechách. Naša skupinka v počte troch účastníkov cestovala do centra podujatia z Bratislavy vlakom, EC Ján Jesenius a to konečná zastávka pre nás - Ústí nad Labem. Do Teplíc sme museli prestúpiť na ďalší osobný vlak. Prezentácia bola v miestnej časti Teplice – Trnovany. Tu nastali menšie organizačné problémy a veľa zmätkov a veľa nechýbalo k začatiu bitky. Pri prezentácii nám poskytli všetky náležitosti k akcii – bol tu odznak pochodu, orientačný plán mesta Teplice, ubytovací preukaz, stravné lístky a cestovný lístok na autobusový zájazd. Ubytovanie bolo v internáte na lôžkach, resp. v penziónoch a hotelovom objekte Panoráma. Komu stačilo ubytovanie vo vlastnom spacáku, tak to sa uskutočnilo na podlahe v telocvičniach ZŠ a v triedach ZŠ.
V jedálni hotelovej školy bolo zabezpečené stravovanie. Obidve školy sú od seba vzdialené cca 200 metrov.
Naša trojka bola ubytovaná v telocvični základnej školy. Ešte v ten deň večer sme si išli pozrieť večerné Teplice. Počasie bolo príjemné, cez deň cca 10° Celzia a jasno.
Piatok 14.11.2008
Počasie sa však v noci zhoršilo a my sme sa zobudili do nevľúdneho chladného rána. Bola hmla a teplota pod nulou. S ostatnými turistami sa stretávame na parkovisku pri budúcom obchodnom centre. Štart účastníkov autobusových zájazdov bol stanovený na 7.30 h. O tomto čase mali odchádzať tri rôzne orientované zájazdy. V daný čas na parkovisku sú iba autobusy určené na turistický zájazd do okolia Ústí nad Labem. O 8 h bol pristavený autobus do Drážďan v Nemecku. Náš autobus zatiaľ nebol k dispozícii. Nastalo horúčkovité telefonovanie. Vraj táto nepríjemná situácia sa stala vinou dispečera. Nuž napriek všetkému zlému nám dva autobusy približne o pol desiatej prišli. Tieto boli určené na prehliadku Teplicka. Avšak pre účastníkov zájazdu na rozhľadne v Nemecku zatiaľ nič. Viacerí chcú vrátiť naspäť peniaze. A predstavte si, večer im ich aj vrátili.
Náš zájazd odišiel plniť si svoj program. Vzhľadom na uvedené komplikácie bol následne aj program trochu upravený. Autobus nás vyviezol cez Dubí na Cínovec. Kúsok za bývalou colnicou vystupujeme a následne ideme po vlastných cez Kohlhaus Kuppe – Geising – Geisinberg do mesta Altenberg. Autobus nás potom previezol do Oberbärenburgu, tu navštevujeme ďalšiu rozhľadňu. Následne pokračujeme do mesta Bad Gouttlieba. Prezrieme si ďalšiu rozhľadňu Panorama hohe. Hustnúce šero nám ukončí prehliadku rozhľadne. Následne už pokračujeme cez bývalý hraničný prechod Petrovice naspäť do Teplíc.
Okolo pol siedmej sme už naspäť v Tepliciach. Na tejto akcie sme prešli cca 15 km a prekonali sme 290 metrov prevýšenia. Vo večernom programe nám organizátori ponúkli besedu spojenú s premietaním filmu a diákov o horstvách v Ázii.
Sobota 15.11.2008
V sobotu ráno nám usporiadatelia v priestoroch prezentácie dodali popis trás dnešného putovania. Všetky sobotňajšie trasy sú nasmerované do oblasti Krušných hôr. Pre účastníkov boli pripravené tieto trasy:
52 km: Teplice – Proboštov – Krupka – Bohosudov – Kyšperk – Fojtovická pláň – Komaří vížka – Cínovec – Vitiška – Moldava – Nové Město v Krušných Horách – Bouřňák – Mikulov – Vlčí kámen – Dvojhradí – Pozorka – Novosedlice - Teplice.
Kratšie trasy boli odvodené z najdlhšej 52 km trasy. Všetky z nich /39, 26, 17, 14 km mali štart v Bohosudove, kam účastníkov doviezli mimoriadne autobusy. Odvoz z Dubí a Krupky sa uskutočňovalo klasickými spojmi MHD. Na kontrolných stanovištiach mali veľa pekných razítok. Niektoré boli urobené špeciálne len pre tento pochod. V sobotu sme mali počasie s klasickou jesennou teplotu 10° Celzia, bolo slnečno s miernym vetrom.
V cieli pochodu sme okrem diplomu dostali ešte prepisovačku. Večer sa v priestoroch Krušnohorského divadla konala "puchýřovská zábava". Začiatok zábavy obstarali dvaja turisti v historických kostýmoch, zatancovali rôzne dobové tance. Počas oficiálností ocenili jedného turistu najvyšším VOPT za diaľkové pochody. A potom bola odovzdaná štafeta budúcoročnému organizátorovi "Posledného puchýře". Okolo polnoci sa konala lyžovačka dvojíc na špeciálnych lyžiach pre dvoch. Víťazná dvojica získala hodnotné ceny ako bol krokomer, ruksack, baterka a aj tekutý doping. V rámci zábavy bola aj veľká turistická tombola, v ktorej bolo vyše sto cien. Hudobnú produkciu zabezpečila miesta country kapela a ako ich protiklad skupina "vreštiakov", nebolo počuť nič len veľký rámus.
V rámci zábavy bolo podávané aj občerstvenie, ale tie ceny: biele víno mali iba v sedmičkách a najlacnejšie bolo za 170 Kč. Červené bolo ešte drahšie. Ešte šťastie, že v Čechách je na zábavách k dispozícii aj pivo. Pivo mali 11 a 12 stupňové za cenu 22 a 25 Kč. O destiláty som sa osobne nezaujímal.
Nedeľa 16.11.2008
Na dnešný nedeľný deň sme dostali ráno na prezentácii popis trás, tentokrát orientovaných do oblasti Českého stredohoria. Boli pripravené trasy o dĺžkach 44, 27, 16 a14 km.
Najdlhšia trasa viedla z Teplíc cez Lbín - Bžany – Černčice – Milešovku – Kostomlaty pod Milešovkou – Bílku a naspäť do Teplíc.
V nedeľu počiasie nebolo nič moc, veterno, zamračené a fúkal dosť silný vietor. Teplota okolo 6° Celzia. Terén čiastočne rozbahnený. V cieli sme dostali iný diplom, mal iný tvar, inú farebnosť a veľkosť.
Pondelok 17.11.2008
Pondelok bol posledný deň "puchýře". Organizátori na tento deň pripravili pre účastníkov trasy, ktoré viedli po Tepliciach a veľmi blízkom okolí.
Taká hlavná trasa pre tento bola z Teplíc – cez zámek – OA – Sady – Písečný vrch – Doubravku – Panorámu a do Teplíc. Po prejdení tejto trasy, čo nám trvalo cca 3 a pol hodiny, sme sa balili a pripravovali na cestu späť. Cestovali sme z Teplíc cez Ústí nad Labem a Prahu po hlavnej trase do Bratislavy, len s jedným prestupom.
Na turistickej akcii "Za posledním puchýřem" sa zúčastnili turisti z piatich štátov – Česka, Slovenska, Poľska, Nemecka a Holandska. Bohužiaľ celkové počty, pokiaľ sme tam boli my, neboli oznámené. Mnoho turistov malo so sebou aj svojich štvornohých chlpatých miláčikov rôznych rás a veľkostí.
Poslední puchýř roku 2008, ktorý sa konal v okolí Teplíc, hodnotím pozitívne. Škoda len, ako som už viackrát spomínal, že niečo také sa neorganizuje aj na Slovensku. Je zaujímavé, že na túto akciu chodia dlhé roky aj funkcionári KST, ale za tú dobu si nič "neodkukali". Nuž asi to majú "len v náplni práce" a preto to tak aj vyzerá...
Bratislava, 20.11.2008, Jozef Karovič
Vyhodnotenie za rok 2008 a plán práce značkárov v našom regióne na rok 2009
V roku 2008 plánovali a obnovili značkári v našom regióne tieto turistické chodníky:
Oblasť Považského Inovca (zodpovedný značkár Jaroslav Bohm):
Modrá:
Piešťany – Čertova pec 10,0 km obnovené
Zelená: Piešťany – Čertova pec 11,6 km obnovenéŽltá:
Piešťany – Čertova pec 8,3 km obnovené
Jalšové – Ovčia skala 3,1 km obnovené
Hrádza – Lúka n. Váhom 5,1 km obnovenéSpolu: 38,1 km
Oblasť Malých Karpát - juh (zodpovedný značkár Miloslav Kubla):
Červená:
Biely kríž – Pezinská Baba 14.5 km nesplnené
Sedlo Skalka – Brezinky 10,6 km obnovené
Vojenská Nemocnica – Košarisko 19,0 km obnovené
Mlynská dolina – Petržalka, št.hr. 3,9 km nesplnenéModrá:
Rača – Rača 16,5 km obnovené
Košarisko – Stupava 9,9 km obnovené
Limbach – Tri kamenné kopce 5,2 km obnovené
Vysoká – Kuchyňa 6,6 km obnovené
Sedlo Uhliská – Rohožník 16,9 km obnovené 9,2 km
Píla – Piesok 6,6 km obnovenéZelená:
Čermák – Kuchyňa 8,1 km obnovené
Sedláčkov jarok – Rybníček 1,1 km obnovenéŽltá:
Snežienka – Záhorská Bystrica 8,3 km nesplnené
Pod Peprovcom – Pernek 15,4 km obnovené 10,6 km
Doľany – Sklená huta 6,8 km obnovené
Zumberg – Tri kamenné kopce 8,1 km obnovené
Rovinka – Topoľové 3,4 km nesplnené
Stupava – Pod Dračím hrádkom 6,9 km obnovené
Pod Dev. Kobylou – Sandberg 2,7 km nesplnené
Lozorno – Rusniaky 17.9 km novobudovaná TZTSpolu: 142,7 km
Oblasť Malých Karpát – sever (zodpovedný značkár Vladimír Chrapčiak):
Červená:
Dolný Lopašov – Dvoly 14,8 km novobudovaná TZT
Zelená: Smolenice – Driny 2,5 km obnovené
Hradište – Pustá Ves 19,1 km obnovené
Zabité – Záruby 15,5 km obnovenéŽltá:
Prekážka – Hradište 13,5 km obnovené
Smolenice – Havrania skala 2,6 km obnovenéSpolu: 68,0 km
Oblasť Záhorie (zodpovedný značkár Juraj Koba):
Žltá:
Turá Lúka – Vankovci 3,4 km obnovenéZelená:
Martišovci – Brezová pod Bradlom 11,3 km obnovenéŽltá:
Sobotište – Podbranč, Podzámok 20,0 km obnovenéČervená:
Skalica – Čupy 14,1 km obnovenéŽltá:
Radošovce – Krížnica 6,5 km obnovenéSpolu: 55,3 km
V roku 2008 sa v oblasti Malé Karpaty a okolie obnovilo 304,1 km turistických značkovaných trás.
V roku 2009 plánujeme obnoviť v našom regióne tieto turistické chodníky:
Oblasť Považského Inovca (zodpovedný značkár Jaroslav Bohm):
Červená:
Hlohovec – Bezovec 42,0 kmSpolu: 42,0 km
Oblasť Malých Karpát - juh (zodpovedný značkár Miloslav Kubla):
Červená:
Biely kríž – Pezinská Baba 14,5 km
Pezinská Baba –sedlo Skalka 13,2 km
Sedlo Skalka – Brezinky 8,1 km
Široké – Zochova chata 6,7 km
Zochova chata – Modra 7,4 km
Mlynská dolina – Petržalka, hranica 3,9 km
Čuňovo – Trojmedzie 7,7 kmmodrá:
Krásna Hôrka – Figaro 5,1 km
sedlo Skalka – Rohožník 7,7 km
Plavecký Mikuláš – Brezinky 7,8 km
Dubová – Medvedia skala 6,9 km
Modra, cintorín – Veľká homola 7,6 km
Hrad Devín – Devínska Nová Ves 4,4 kmzelená:
Rača – pod Dračím hrádkom 6,6 km
pod Dračím hrádkom – Kozí chrbát 9,1 km
Kozí chrbát – Limbach 6,9 km
Zumberg – Čermák 9,8 km
Horná Píla – Sklená huta 9,7 km
Sklená huta – Sološnica 10,0 km
Plavecký Mikuláš – Monrepos 3,2 km
Bratislava, hl.st. – Kamzík 3,1 km
Dúbravka – Technické sklo 3,1 kmžltá:
Snežienka – Záhorská Bystrica 8,3 km
Javorina – Pernek 4,8 km
Červený kameň – Čermák 10,0 km
Plavecký Mikuláš – Čierna skala 3,1 km
Zbojníčka – Malinský vrch 3,0 km
Rovinka – Topoľové 3,4 km
Voj. nemocnica – pri Červenom moste 0,9 km
Pod Devínskou kobylou – Sandberg 2,7 km
Častá – Častianska dolina 0,5 kmSpolu: 199,2 km
Oblasť Malých Karpát – sever (zodpovedný značkár Vladimír Chrapčiak):
červená:
Brezinky – Dobrá Voda 22,6 kmmodrá:
Brezinky – Smolenice 9,0 km
Smolenice – Vlčiareň 3,0 km
Naháč – Dobrá Voda 9,1 km
Horné Orešany – Zabité 11,6 kmSpolu: 55,3 km
Oblasť Záhorie (zodpovedný značkár Juraj Koba) :
žltá:
Kunov – Majer 6,0 km
Sobotište – Podzámok 20,0 km
Čupy – Vrbovce 12,0 kmzelená:
Havran – Chvojnica 3,0 kmmodrá:
Sobotište – Podzámok 6,0 kmčervená:
Senica – Zimovci 22,0 kmspolu: 69,0 km
V roku 2009 sa v oblasti Malé Karpaty a okolie plánuje obnoviť 365,5 km turistických značkovaných trás. V roku 2009 bude letný zraz turistov v okrese Senica na Kunovskej priehrade, takže trasy, ktoré budú v oblasti zrazu, pripravíme do zrazu.
Vladimír
Chrapčiak
Predseda regionálneho združenia značkárov Trnava
Jubilejný 35.ročník "Jarnej tridsaťpäťky"
Zo štatistiky vyplýva, že od prvého ročníka tohto diaľkového pochodu ho organizoval IAMES BRATISLAVA a túto časť jeho histórie by najlepšie zdokumentovali iamesáci Ladislav Kabáth a Ladislav Farkašovský, z ktorých Lacko ešte teraz patrí medzi najvýraznejšie postavy diaľkoplazov a pre mnohých je aj zostane vzorom. Tým nechcem znižovať zásluhy ostatných členov IAMESu, ktorí mu zostali verní, jeho organizáciou alebo mnohopočetnou účasťou.
Ako turista som sa zúčastnil prvýkrát, v roku 1982, a to 8.ročníka tohto diaľkového pochodu, ešte pod organizovaním TJ IAMES Bratislava, keď bol predsedom Ladislav Kabáth. Vtedy to bola povestná "Iamesácka tridsaťtrojka" a zúčastňovali sa na ňom mnohí výborní diaľkoplazi z tohto športového klubu so zameraním aj na diaľkové pochody, čo bolo dobrou prípravou na dlhé a náročné vysokohorské túry. Znovu som sa vrátil k tomuto pochodu v roku 1986, keď sa konal 12.ročník. Fascinovala ma ojedinelá atmosféra a priateľský duch medzi diaľkoplazmi a preto som pokračoval jeho absolvovaním aj v roku 1987 a 1988. Považoval som to aj za úspešný test výkonnosti do ďaľších jarných diaľkových pochodov. V roku 1989 som sa ako skúsený diaľkový turista a už člen IAMESu odvážil na "Iamesácku päťdesiatku v znamení letného času". Tento výborný variant popri tridsaťpäťke organizoval úspešne a na úrovni len IAMES Bratislava a potom pomaly, postupne zanikol. V tomto jeho 8.ročníku som mal kontrolu v Limbachu a na Troch kamenných kopcoch bol ďalší iamesák, Jozef Novák. Iamesácka päťdesiatka sa mi zápačila a s mnohými diaľkoplazmi som ju ešte absolvoval. V roku 1993 nás ešte na štart tridsaťpäťky a päťdesiatky ako aj na kontroly zaviezol tajomník IAMESu Pitoňák, ale bolo cítiť vo vzduchu, že IAMES končí s pešou turistikou a organizovanie ďaľších diaľkových pochodov zostane na pleciach niektorých obetavých bývalých členov IAMESu. Na tomto ročníku bolo 10 turistov na tridsaťpäťku a 15 turistov na päťdesiatku, z čoho vidieť ako bola táto dlhšia trasa obľúbená. Aby bol pochod zastrešený pod KST, prevzal v roku 1994 tento diaľkový pochod, na trasy 35 km a 50 km, vtedajší Klub turistov a cestovateľov – Albatros Bratislava, pod vedením Jozefa Junasa. Striedavo sa darilo usporiadať aj úspešné ročníky a vyvrcholením bol aj jubilejný 25.ročník, v roku 1999, keď sa prvýkrát z Marianky pokračovalo na Kačín a ďalej do cieľa na Partizánskej lúke. Podaril sa aj sponzoring, s občerstvením v cieli a muzika vyhrávala do večera a pokračovalo to veľkou oslavou. V roku 2001 sa už organizovala len tridsaťpäťka a postarali sa o jej zachovanie bývali iamesáci, aj keď sa naďalej používala pečiatka KTC pri KST. Tak sa pokračovalo úspešne ďaľších päť rokov a neskoršie sme znovu mali pocit, že treba sa začleniť pod KST a prehovoril nás tentoraz, v roku 2007, aby sme organizovali tento jarný pochod ako aj ďaľšie dva pochody, zimný a jesenný, pod vedením Jozefa Bendu, v LIMBA TURIST BRATISLAVA. Jarná tridsaťpäťka sa organizuje podľa Oblastného turistického kalendára, vždy koncom marca, počasie býva vtedy veľmi striedavé, od ranného dažďa až ku poobedňajšiemu slniečku a keď nie je, spravíme ho v borinskej alebo marianskej krčme, ale niekedy ešte aj na snehu a ľade a tak sa rýchlo šmýkame do cieľa na Partizánskej lúke. Ak sa pozrieme na pár údajov zo štatistiky, počet účastníkov bol z chudobných ročníkov roku 2000 a 2007, keď bolo 13 a 15 turistov až po tie úspešné v rokoch 1999, 2001, 2004, 2005 a 2008, keď bolo od 25 do 27 turistov. Keďže prevládali úspešné ročníky a tridsaťpäťka je stále obľúbená medzi turistami aj diaľkármi a tento rok je znovu jubilejný, pozývame všetkých verných turistov medzi nás. Objednali sme tentokrát zimné príjemné slnečné počasie, s občasným dážďom a miernym snežením a veríme, že nás šef pochodu prekvapí v cieli teplým občerstvením, aby v nás ostali príjemné spomienky ako za jubilejného 25.ročníka, ktorý ostane v tomto smere nedostižný. Štart vo Svätom Juri preberá Jozef Novák, aby pokračoval v organizovaní tridsaťpäťky a dotiahol to najmenej do 50. jubilejného ročníka.
Z kroniky zapísal Kurt Holm
Medzinárodný turistický odznak
BESKYDY /
BESKIDY
V marci 2009 to bude rok od začiatku plnenia prvého slovensko – česko – poľského Medzinárodného turistického odznaku /MTO/ BESKYDY / BESKIDY, ktorý pre turistov priniesla spolupráca slovenských, českých a poľských turistov. Snahou je sprístupnenie známych, ale aj menej známych častí Beskýd – spoločného pohoria všetkých troch štátov.
Z pomocou tohto záznamníka môžu turisti navštíviť celkom 24 zaujímavých miest – po osem vrcholov s chatami v jednotlivých štátoch, kde si zakúpením a nalepením samolepky do záznamníka potvrdia svoju návštevu.
Po absolvovaní aspoň šiestich vrcholov v jednej krajine získajú odznak z danej krajiny. Za absolvovanie všetkých výstupov získajú pozlátený odznak, ku ktorému sa inou cestou nedá dopracovať. Podmienky na získanie odznaku je možné plniť individuálne, resp. na podujatiach organizovaných vyššie menovaných turistických organizácii bez ohľadu na štátnu príslušnosť.
Vyhlasovateľmi medzinárodného turistického odznaku MTO BESKYDY / BESKIDY sú spoločne:
- RR KST - Čadca /Slovensko/
- PTTK - oddiel Wista a PTTK oddiel Žiwiec /Poľsko/
- KČT - Třinec a PTTS – BS v RC /Česko/
Takmer po roku plnenia tohto odznaku musíme konštatovať veľký záujem o záznamníky a plnenie vo všetkých troch susediacich štátov. Najväčší záujem je najmä medzi poľskými turistami, ktorí sa rozbehli s plnením hneď od začiatku prudkým tempom. Zahanbiť sa nedali ani českí turisti a po slabšom začiatku sa do plnenia zapojilo aj niekoľko slovenských turistov. Organizátori mali počas jesene plné ruky práce, aby stíhali zásobovať jednotlivé chaty na vybraných vrcholoch samolepkami.
Takže ak ešte neviete kam sa vybrať pri návšteve krásnych Beskýd, tak sa vyberte na putovanie so záznamníkom Medzinárodného turistického odznaku Beskydy.
Podmienky plnenia MTO BESKYDY:
Podmienky na získanie odznaku môže plniť každý občan, bez ohľadu na štátnu príslušnosť, vek a členstvo v turistickej organizácii a to po zakúpení si záznamníka. Deti a mládež do veku 15 rokov len s rodičmi alebo v doprovode vedúceho TOM či inej zodpovednej osoby. Plnenie podmienok MTO BESKYDY vykonáva každý účastník na vlastné riziko.
Záznamník môžete získať zakúpením na každom kontrolnom mieste. Na spoločných turistických akciách "vyhlasovateľov odznaku" – termíny spoločných akcií na rok 2009 nájdete na internete:
www.turistika.e-kysuce.sk, www.kct-trinec.ic.cz, www.zyviec.pttk.pl, www.wisla.pttk.pl
Cena záznamníka MTO BESKYDY je 3 zloté alebo 30 Kč alebo 1 Euro.
Návštevné miesta
Potvrdzovanie návštevy
Doplnením chýbajúcej časti obrázku prelepením farebnou samolepkou. Samolepku chýbajúcej časti obrázku si účastník zakúpi na mieste pre potvrdzovanie návštevy a po nalepení si ju nechá opečiatkovať. Predajná cena za 1 kus samolepky: 1 zlotý, 10 Kč alebo 0,33 Euro.
Doba plnenia je časovo obmedzená do 15.9.2012. Jednotlivé návštevné miesta môžete navštevovať v ľubovoľnom poradí a podmienky môžete plniť súčasne vo všetkých troch štátoch.
Pre získanie odznaku v jednom štáte je potrebné navštíviť minimálne 6 ľubovoľne vybratých miest z 8 uvedených. Prémiový odznak a certifikát získate po navštívení všetkých 24 kontrolných miest uvedených v Záznamníku.
Udeľovanie odznakov po splnení niektorého stupňa odznaku: na ktorejkoľvek spoločnej turistickej akcii alebo zašlite záznamník poštou na uvedenú adresu. Odznak Vám bude zaslaný obratom poštou na "dobierku". Kontaktné adresy sú uvedené na vyše uvedených internetových adresách.
Materiál je čerpaný z Kultúrneho a Informačného Centra - Čadca, Matičné námestie 11, 022 01 Čadca, http://www.mestocadca.sk
Peter Minárik
Vieme, že myšlienka a realizácia prvých diaľkových sto km pochodov prišla k nám z druhej strany Moravy. Po rozdelení republiky sa k nám mnoho informácii o týchto pochodoch nedostávalo a ani nedostáva. Preto by som chcel aspoň trochu poinformovať našich diaľkoplazov ako to tam v súčasnosti s ich organizáciou vyzerá a aké 100 km pochody sa realizujú.
Aktívnych stokilometrových pochodov je na druhej strane Moravy v súčasnosti určite oveľa viac ako u nás, celkovo ich je v ročenke turistických pochodov okolo 20. Jeden z najstarších aktívnych 100 km pochodov je napríklad Krakonošova stovka, ktorá sa organizuje už po 43.krát, ale je tu i kopa mladších ako je "Bohmentour" /Domažlice 7.ročník,/ "Černohorské šlápoty" /Brno 7.ročník/ alebo "Po stopách Libereckej stovky /Liberec 5.ročník/ a mnoho ďalších.
V Čechách a na Morave sa 100 km pochody organizujú prakticky celý rok. U nás je to obdobie od konca mája do konca augusta. V Čechách sa prvá stovka organizuje už koncom januára /"Brtnícke ledopády" v tomto roku 49.ročník - trasy 15, 25, 50 a 100 km/ až po poslednú novembrovú "Vřesovickú stovku" 21.ročník - trasy 50 a 100 km
Predstavíme si prvú tohtoročnú stovku v Čechách:
O Ledopádovej stovke poinformoval Peter Minárik
Siahnem, vytiahnem a čítam: Z dielne
malokarpatských diaľkoplazov
Svetozár Krno –
Nežné Karpaty
/pokračovanie
z minulého čísla/
Príliš veľa pánov
Popadija /1740 m n.m./ znamenala pre nás prvý vážnejší vrchol. Jej temeno pokrývajú veľké balvany, rozsypané bez ladu a skladu. Spod trianguly sa východným rebrom ťahajú čudné priekopy. Zbohom panenská príroda! Ani po ôsmich desaťročiach v tomto tichom kraji nezmizli stopy po prvej svetovej vojne. Na hlavnom hrebeni sa na mesiace zastavil front. Vojaci si v žulových sutinách stavali zákopy od Gorgan až po rumunský Maramureš.
Územie ukrajinských Karpát sa krajinno – historicky delí na dva celky. Zakarpatsko sa rozprestiera vo vnútri karpatského oblúka. Počas predmníchovskej republiky sa nazývalo Podkarpatská Rus. Dnes zahrňuje celú administratívnu jednotku – Zakarpatskú oblasť so sídlom v Užhorode. Prikarpatsko leží zvonku oblúku. V medzivojnovom období patrilo Poľsku. Dnes pretína územie troch oblastí so sídlom v Ľvove, Ivano-Frankovsku a Černovcy.
Dnešné ukrajinské Karpaty obývali pred nultým rokom Skýti a Kelti, na začiatku prvého tisícročia sem siahala Buribeštova dácka ríša. Neskôr pod nimi našli domov sarmatskí Jazygovia, Vandali, Húni a Gepidovia. V 9.storočí sa západná časť polonín dostala pod vplyv Svätopluka a východná pod Bulharskú ríšu. Po zániku Veľkej Moravy sa krátko zaujímali o obe časti Maďari. Po dvoch storočiach sa Zakarpatsko stalo na necelé tisícročie súčasťou Uhorska. Aj ostatná časť Polonín, Prikarpatsko, nepoznala samostatnosť. Jeho sever, Východná Halič, patril chvíľu Poľského kráľovstvu a Litovskému kniežatstvu, najdlhšie však Rakúsku. Na juhovýchode Prikarpatska, v tzv. Bukovine, vládli Bulhari, Moldavci, Poliaci i Turci.
Prvá výrazná vlna národného obrodenia Rusínov spätá s menami Duchnovič a Adolf Dobrjanski, prebiehala súbežne s inými revolučnými pohybmi v Európe v polovici 19. storočia. Druhá vlna sa začala tesne pred prvou svetovou vojnou. Svet pobúril tzv. maramurešský proces, v ktorom na jar roku 1914 odsúdili tridsaťdva národovcov za to, že prestúpili z gréckokatolíckej viery na pravoslávnu. Uhorské úrady tento akt označili za panslavizmus a vlastizradu.
12.11.1918 v severoamerickom Scrantone z 1113 delegátov /medzi ktorými chýbali pravoslávni/ Americkej národnej rady Uhro – Rusínov 732 z nich hlasovalo za pripojenie k Československu, 320 k Ukrajine, 13 k haličským a bukovským Rusínom, desať k Rusku, deväť k Maďarsku, jeden k Haliči a 27 za samostatnosť. Líder rady advokát Grigorij Žatkovič, v máji nasledujúceho roku predložil 14- bodový projekt voľnej federácie, v ktorej centrum by sa staralo iba o zahraničné vzťahy, obranu a finančnú politiku. V navrhovanom názve štátu sa objavili dve pomlčky: Česko – slovensko – ruská republika. Rusínska krajina mala siahať cez Zemplín, Šariš, Abov až po severnú Spiš.
Návrh na veľké územie nemal šancu. Mierová zmluva v Saint Germain z 10.septembra 1919 potvrdila legitímnosť pripojenia Podkarpatskej Rusi k ĆSR. Desiaty článok zmluvy zaviazal pražskú vládu, aby zabezpečila tomuto územiu výraznú autonómiu. Prezidentom vymenovaný guvernér sa mal zodpovedať rusínskemu snemu, ktorému sľubovali zákonodarnú právomoc vo všetkých jazykových, školských, náboženských a miestoprávnych otázkach. Tunajší úradníci mali byť vyberaní, pokiaľ sa dalo, z miestnych ľudí.
Vývoj ukázal, že ostalo iba pri slovách. Grigorij Žatkovič, štvrtý, neoprávnene zabudnutý spoluzakladateľ republiky, prvý užhorodský guvernér po nezhodách s Prahou 16 marca 1921 podal demisiu a koncom júla sa vrátil do USA, kde neúspešne bojoval za autonómiu. Neskoršie v parlamentných voľbách až na rok 1929, výrazne vyhrávala opozícia. Prvým a súčasne aj posledným rusínskym členom československej vlády bol Ivan Parkányi, ktorý nastúpil po mníchovskej kapitulácii na jedenásť dní ako minister bez kresla do druhého kabinetu generála Jána Syrového.
Za prvej republiky bojovali o rozhodujúci vplyv v Užhorode ambiciózni predstavitelia viacerých národov. Jednu skupinu tvorili potomkovia starých ruských rodín, druhú Rusi, ktorí sem emigrovali po 1917. Ukrajinci, ktorí sem prišli v dvoch emigračných vlnách, Maďari a Česi. Hoci Česi predstavovali početne slabšiu enklávu, cca 5%, zato ovládli štátnu správu, policajné stanice, armádu i najkvalitnejšie školy. Iba zástupcom domácich Rusínov pomery akosi nepriali.
Autonómny štatút získala Podkarpatská Rus až po Mníchovskej dohode 10.10.1938. V marci 1939 po neúspešnom pokuse vyhlásiť v Užhorode samostatný štát, celé územie obsadila Budapešť.
Eduard Beneš ponúkol, čakajúc protihodnotu, v roku 1943 pri rokovaniach v Kremli celé územie Sovietskému Zväzu. Začiatkom decembra 1944 bývalá Podkarpatská Rus sa stala súčasťou ZSSR. Najprv ako zväzová republika, neskôr už iba ako jedna z oblastí Ukrajiny.
Svetozár Krno, výber z knihy "Od Kaukazských ľadovcov po slnečný Tadžikistan"
marec 2009 - Malé Karpaty a okolie:
14.3.2009 ČERVENO - MODRÝ
TESLÁCKY OKRUH 27.ročník
(sobota) TJ Tesla Bratislava
Trasa: pešo: 40 km/1100 m
Rača - Zbojnícka studnička - Biely Kríž - Košarisko - Pajštún - Borinka - Marianka - Pekná cesta - Kamzík - areál TJ Tesla
Štart: Bratislava-Rača, kúpalisko Zbojníčka, 7.30 - 8.30 h
Cieľ: areál TJ Tesla Bratislava, do 18.00 h
Vedúci: Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava, tel.: 0903-620 653
Marián Nižnan, Vajnorská 74, 831 03 Bratislava
21.3.2009 MALÝ
MALOKARPATSKÝ FUČIAK - memoriál Ruda Korčeka 24.ročník
(sobota) KT Lokomotíva Bratislava
Trasa: pešo: 35 km/1400 m
Rača - Hrubý Drieňovec - Pajštún - Biely Kríž - Rača
Štart: Bratislava-Rača, nám.Hrdinov, 7.00 - 8.00 h
Cieľ: Biely Kríž, 13.00 - 15.00 h
Vedúci: Jindrich Racek, Slatinská 30, 821 07 Bratislava, tel.: 02-4524 2578
21.3.2009 OTVORENIE 100
JARNÝCH KILOMETROV
(sobota) KST Senica
Štart: Holíč, Dom turistiky, Kátlovská 33, 8.30 h
Vedúci: Ing. Vratislav Schaal, M. Nešpora 30, 908 51 Holíč, tel: 034-668 3162
28.3.2009 JARNÁ 35-KA
35.ročník
(sobota) KST Limba turist Bratislava
Trasa: 35 km/900 m, 22 km/600 m, 15 km/400 m
35 km: Svätý Jur - Košarisko - Pajštún - Borinka - Marianka - Kačín - Partizánska lúka
22 km: Svätý Jur - Košarisko - Pajštún - Borinka - Marianka - Záhorská Bystrica
15 km: Svätý Jur - Biely Kríž - Rača
Štart: Svätý Jur, žel.st., 6.30 - 9.00 h
Vedúci: Jozef Novák, Ondrejevova 11, 821 03 Bratislava, tel.: 0910-607 698
Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.