MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

marec 2003

Moja anabáza: "Z vody na skalu a potom na diaľkové pochody", hovorí čerstvý päťdesiatnik

CTIBOR PÁCHNIK
14.3.1953 - 2003

Oslávenca spovedá Peter Bada:
Na úvod sa pokús v krátkosti popísať svoje turistické začiatky a prostredie, v ktorom si prežil svoje detstvo.

Ctibor Páchnik: - Vzťah k prírode vo mne formovali už moji rodičia. Pochádzam z Bratislavy a výlety na Kamzík, pod Červený most alebo na Železnú studničku boli u nás bežnou záležitosťou. Tento vzťah k prírode vyústil u mňa do aktivít, ktoré trvajú až do súčasnosti. Teraz už bývam v Trnave, za čo vďačím svojej polovičke a žije sa mi tu celkom dobre.

Začínal som ako vodák v Dome Pionierov v Bratislave. Ako 12-ročný som splavil Hron. Túto záľubu som rozvíjal neskoršie spolu s pešou turistikou v turistickom oddieli BAZ Bratislava. Pekné spomienky mám hlavne na TID-ku /Medzinárodný splav Dunaja/ a predovšetkým na úsek Moháč - Belehrad, ktorý som absolvoval ešte ako slobodný mládenec s mojou terajšou manželkou. Dunaj v tomto úseku pôsobí na človeka ako obrovská vodná plocha, kde je často ťažké sa rozhodnúť, ktorým smerom sa vlastne treba plaviť. Na tejto vodnej hladine je už možné zažiť vlnobitie podobne morskému, ktorému domorodci hovoria "košava". Mali sme to šťastie zažiť ju a našťastie aj prežiť.

Doba po revolúcii priniesla zvýšené nároky na prežitie, času a financií ostalo pomenej a tak som ako protiváhu ku svojej sedavej práci hľadal pohybové aktivity, ktoré by sa dali vykonávať každý víkend. Najprv to bolo horolezectvo a potom vďaka Jankovi Trubačovi som sa dostal na "Trnavskú stovku". Takto som sa vlastne dostal medzi diaľkoplazov.

Peter Bada: - Ako vnímaš skutočnosť, že od marca 2003 sa už zaradíš medzi turistických veteránov?

Ctibor Páchnik: - 50-ku považujem za začiatok skutočného a toho správneho ďiaľkoplazeckého veku a preto ju nepovažujem za žiadne nešťastie či dokonca životný prelom.

Peter Bada: - V súčasnosti ťa častejšie vídať na turistickom chodníku ako pri lezení na skale. Prečo?

Ctibor Páchnik: - Ak chcem ísť liezť, potrebujem dobré počasie a partnera, ktorý má čas. Tieto priaznivé okolnosti sa spolu vyskytnú len párkrát za rok. Preto postupom času dostali prednosť diaľkové pochody.

Peter Bada: - Ktoré miesta Ti najviac prirástli k srdcu a kam sa najradšej vraciaš?

Ctibor Páchnik: - Jednoznačne mojím chlebom každodenným sú Malé Karpaty. A nielen mojím. Vážim si ich a chodím do nich rád, ale ak sa mi naskytne príležitosť, neodmietnem túru v žiadnom slovenskom či zahraničnom pohorí. Veľmi dobre sa cítim aj na chalupe v Šípkove pri Bánovciach nad Bebravou.

Peter Bada: - Máš ešte nesplnené prianie navštíviť nejaké miesto, kde si doteraz nebol?

Ctibor Páchnik: - Každý turista musí mať svoj nesplnený sen. Ja mám v pláne v najbližších rokoch absolvovať s Paľom Srnkom prechod pohorí Pirin a Rila v Bulharsku.

Peter Bada: - Aké pochopenie a podporu pre svoje záľuby nachádzaš u manželky? Je tolerantná alebo patrí medzi nám dobre známu "klasiku"?

Ctibor Páchnik: - Moja manželka po 14-ich rokoch spolužitia pochopila, že pokiaľ mi bude brániť v turistických aktivitách, tak so mnou nevydrží. Tým pozitívne ovplyvnila dianie v našej rodine.

Peter Bada: - Vedieš si evidenciu diaľkových pochodov a ak áno, tak koľko kilometrov si doteraz absolvoval?

Ctibor Páchnik: - Patrím k typom, ktorí neznášajú akékoľvek papierovanie. Evidenciu si nevediem a preto ani celkový počet nachodených km nepoznám.

Peter Bada: - Viem, že sa v prírode cítiš výborne aj keď sa na túru vyberieš sám. Nevadí Ti ak na pochode často kráčaš vo väčšej, niekedy aj trochu "ukecanej" partii?

Ctibor Páchnik: - Čím je človek starší, o to viac mu dobre padne spoločnosť rovnako zmýšľajúcich ľudí. Rozhovory s priateľmi rovnakej krvnej skupiny ma vždy potešia.

Peter Bada: - Spomínaš si na nejakú veselú príhodu z turistiky?

Ctibor Páchnik: - Turistická akcia, na ktorú sa nedá zabudnúť, mala svoju dohru na chate BAZ-ky na Jahodníku. Po 30 km túre na nás čakal výborný guláš. Nevšimli sme si, že v dôsledku stáleho prihrievania sa už samočinne pohyboval. Bolo zaujímavé sledovať dôsledky, ktoré nastali po jeho požití.

Väčšinu noci boli obsadené všetky kríčky v okolí, noc sme strávili v družných rozhovorov so stiahnutými gaťami a iba jeden z nás vďaka železnému žalúdku všetko prespal, čo však dodnes ľutuje.

Peter Bada: - Určite iba pár tvojich kamarátov vie o záľube, ktorú máš. Je to návšteva folklórnych festivalov. Ako si sa k tejto záľube dostal?

Ctibor Páchnik: - Je to vlastne pokus o spojenie poznávacích aj turistických aktivít s potrebami rodiny. Ja aj moja manželka máme radi slovenský folklór. A pri týchto aktivitách sa vždy zvezie aj zopár túr do okolitej prírody a súčasne sa tak rozšíri aj moja zbierka ľudových hudobných nástrojov.

Peter Bada: - Na záver prijmi od všetkých svojich priateľov, turistov, diaľkoplazov, horolezcov a vodákov prianie, aby Ti slúžilo zdravie do ďalších rokov, aby sme spolu prežili ešte veľa pekných túr. Všetko najlepšie Ti prajeme aj v osobnom živote...

Živio! Živio! Živio!

Február 2003, zhováral sa Peter Bada

Jakože...

Minule som bol vonku, myslím teda v prírode a nie na latríne. Bola a je to celkom slušná partia, s ktorou zväčša chodím von. Rozhodol som sa stvárniť na papieri zopár zážitkov z týchto akcií z poslednej doby. Ale mal som jeden a to veľký problém, ako vôbec tento článok nazvem.

Nakoniec ako obvykle zvíťazilo vyššie použité slovo, ktorého vznik ako starý Trnavčan postupne objasním.

O čo teda vlastne ide?

Vo štvrtok večer, v tradičný čas horolezeckého stretávania sa, bolo to na Slávii, Miro povstaním /nie SNP/ a to pod vplyvom poslednej eufórie v činnosti oddielu oznámil, že v piatok, prípadne v sobotu alebo aj v nedeľu ideme na Čiernu skalu čistiť naše lezecké cestičky a potom samozrejme aj liezť.

Miro si vybavil účasť "preglejkového" Mira a navrhol cestou od Ivana Baja účasť aj mne, Celovi Radványimu. A keďže mám dosť mäkkú chrbtovú kosť a som za každú rozumnú volovinu, samozrejme som prikývol. Nechal som si ale otvorené zadné dvierka. V piatok bolo naozaj vychádzkové počasie ako z "magazínu", a tak som stále pevne dúfal, že z toho nič nebude. Bohužiaľ, či chvalabohu bolo. Po viacerých telefonických rozhovoroch dohodli sme sa, že pôjdeme na ten pre nás ideálny autobus 16,40. Takže sme sa napokon vybrali a aj ho chytili, sprevádzaní patričnými poznámkami rodinných príslušníkov.

Už počas cesty autobusom, ktorý bol v tomto čase obvykle úplne preplnený, niekto sa "voňavo" ubzdil /čo je celkom pekné slovo oproti skutočnosti/. V podozrení bol náš Mirko, ale keďže mu to samému nejako zvlášť nevoňalo a začal nad tým ohrňovať nos, bolo zrejmé, že nie je toho autorom. Nakoniec sme "čuchacou" metódou zistili, že to bola jedna slušne oblečená pani a vôbec sa necítila. V Lošonci sme stretli jedného nášho starého známeho, ktorý šiel z práce. Samozrejmosťou bolo, že sme sa zastavili v miestom "kultúrnom" stredisku, posilnili sa, porozprávali o hrnčiarskom remesle a vydali sa na ďalšiu cestu. Stmievalo sa. Po odbočku z asfaltky, za kameňolom, to bolo dobré. Ďalej už nie. Tu nás konečne dobehol náš Mirko. Potme, za svetla čeloviek a stáleho nadávania čľapotali sme sa vodou a hlbokým snehom hore ku senníku. Bol to jeden z našich parádnych bivakov. Už dávno som sa tak dobre a dlho nevyspal. Ráno nás zobudili plné zásobníky, museli sme vstať či sme chceli alebo nie. Najdlhšie spať vydržal náš Mirko, však bol aj najmladší a mal najlepšie držiaky... Potom začal vyhrávať na harmonike ten svoj repertoár, ktorý tvorilo celkom 5 /päť/ pesničiek. Behom pobytu mu pribudla ešte jedna, ktorú sa mu podarilo naučiť. Volala sa "Obcovali barani", čiže originál Gaudeamus Igitur... Až potom prišla posila Tóno, Marek, Boledo.

Hore sme sa veselo brodili a boli stále mokrejší. Pod skalou bolo však sucho. Čistilo sa, zhadzovalo a hrešilo. Miro, ako najmladší, vŕtal diery pre nity na jednej novej ceste. Veľmi sa mu to však nedarilo, takže bol akýsi nesvoj, nemal konsenzus s lanom, so skalou, kríkmi i sám so sebou.

Brat mi voľakedy za socializmu doniesol z bývalej NDR malý kolibríči slovníček nemeckých nadávok. Ak si dobre pamätám, bolo ich tam presne 2000, ale Mirko nemal až taký rozsah, často sa opakoval. Dokonca pod nami idúce divé svine sa radšej vzdialili od nás, akoby sa za nás hanbili.

Poobede nás opustil Boledo, musel ísť domov na rodinnú oslavu. Neskoršie sa slova chopil veľký Stano /to sa len tak volá, aj on je totiž malý/, ukázal nám svoj nový mobil a urobil nám o ňom menšiu prednášku. Potom ešte predniesol zopár povzbudzujúcich slov na Mirovu adresu, ako krásne pripravil novú cestu a nakoniec sa prezradil. Preto toľko rozprával, aby nás nalákal do šenku. Čuduj sa svete, odolali sme, a všetci !!!

Po práci v stene sme sa vrátili do senníka. Pripravili drevo, večeru a pod. Pretože sme tam nemali tentokrát žiadne ženy, len Peter mal jednu na igelitke, mohli sme sa odviazať, baviť sa na "úrovni". Zaznelo množstvo vtipov, medzi ktorými sa vynímala i táto otázka: "Aký je rozdiel medzi Yetim a rozumnou ženou?" Odpoveď: "Yetiho už videli dva razy!!!" Potom Tóno parodoval príhovor Jana T., ktorý mal na Slávii. Zabávali sme sa na tom, že Janko T. stále používal slová "jako" a "jakože". Peter mal dokonca vetrovku značky "JAKO - YETI", čo ešte zväčšilo úspech Janovho predslovu. Keď sme uvedené výrazy zrátali, mali totálnu prevahu nad všetkými ostatnými slovami, tak sa nám to zapáčilo, že z toho vznikol i názov tohoto článku. Nakoniec ako večernú perličku nám Tóno pustil magneťák s nahrávkami populárneho seriálu "Jednoduchá Mária" s Chumajom Carlosom, kravou Lorenou, býkom Albertom a ostatnými. Po šiestom vypočutí sme už uvedený seriál dokonale ovládali.

Večer bol plný hviezdičiek, mesiačika a smradu unikajúceho z našich spacákov. Noc bola kľudná, až na Petrove nočné výkriky "Zoberte mi to, zoberte!!" Keďže sme ale nevedeli čo, tak sme ho nechali tak. Po krátkej noci nastalo ráno plné radostného jarného dažďa.

Robiť sa v stene nedalo nič, tak okolo obeda sme sa zbalili a smer Škarbák. Tu sa rozmaznaný Tóno rozhodol ísť urýchlene do civilizácie /presné dôvody sme sa dozvedeli o pár dní neskoršie/. Zbytok partie, celkovo štyria, sme pokračovali okolo bývalej chatovej základne BEZky smerom k Vlčiarni. Tam zvíťazila demokracia. Peter ako najmladší rozhodol kade ďalej hodom desaťkorunovej mince. Aj keď zvíťazila rozumnejšia trasa, nešli sme po nej. Lákal nás hlboký a mokrý sneh. Nápoky sme spomalili, len aby sme zmeškali vlak. Podarilo sa to. Hlavnú zásluhu mal na tom premrznutý skokan hnedý v priekope, ktorému sme skoro dávali umelé dýchanie. Po kofolovo - zemiakovo - orieškovom vajataní sme sa všetci v poriadku stretli na stanici v Smoleniciach /aspoň sa nám to tak zdalo/ a šli sme pekne domov. Nebol to len pekný a zaujímavý výlet, ale urobili sme na Čiernej skale aj dosť roboty. Táto najkrajšia Malokarpatská skala si to predsa zaslúži, aby bola vyčistená a pripravená k jari.

Dúfam, že podobné akcie sa budú konať aj naďalej, veď máme ešte aj Havranicu, Záruby, Dobrú Vodu a kopu ďalších, aby boli skaly stále krajšie, pokiaľ nám ich tí idioti nezakážu.

Trnava, Celo R.

Od pamätníka k pamätníku

Dva najstaršie - vhodné na nedeľnú vychádzku, a to dokonca aj po dobrom obede.

Kamzík - miesto výletov väčšiny bratislavčanov po celý rok. Nielen, že sú tu vhodné lyžiarské terény, bobová dráha, cykloturistické možnosti až po pešie výlety do blízkeho okolia. Výhoda je aj v tom, že Vás sem bez problémov vyvezie trolejbus...

Tentokrát by som chcel priviesť pozornosť k dvoch pamätníkom, ktoré sú postavené ako spomienka na ťažké časy v dávnejšej i bližšej minulosti.

Najstarší je z roku 1683 /320 rokov/, stojí na Kamzíku blízko križovatky ciest a ktorý pripomína ťažké časy, keď Turci tiahli na Viedeň a ich spojenec Imrich Tokoly "len tak z dlhej chvíle" napadol Prešporok. Pochod Turkov okolo Prešporku si vynútil urýchlené opevňovacie práce na meste. Počas obliehania Viedne turecké oddiely ohrozovali aj Prešporok, ale ten sa však ubránil. Spojenec Turkov, vodca ďalšieho povstania, Imro Tokoly, už v tom čase mal obsadenú väčšinu Slovenska a jeho vojská sa 10.júla 1683 utáborili v priestore dnešnej Krížnej ulice /býv.Steinerova/. Keďže sa Prešporok odmietol na Tokolyho ultimátum vzdať, tento dal delami ostrelovať najmä priestory Obchodnej, Špitálskej a Dunajskej ulice, ktoré zapálili a tým aj značne poškodili. Po tomto útoku sa ale mesto vzdalo a radšej zaplatilo vysoké výkupné. Tokoly sa pokúsil dobyť aj Prešporský /Bratislavský/ hrad, útok bol však s veľkými stratami odrazený. Už 29.júla pritiahol k Prešporku s časťou svojho vojska Karol Lotrinský a vyhnal odtiaľ Tokolyho vojakov.

Pamätník na Kamzíku pozostáva z dvojitého štvorhranného kamenného podstavca, z pieskovcového, mierne kónického stĺpa zakončeného zastrešeným výklenkom a železným dvojitým krížom. Vo výklenku bola pôvodne umiestnená trojičná šoška, no po vojne ju neznámi vandali zničili. Na stĺpe je erb mesta Bratislavy a pod ním vyrytý, švabachom napísaný, čiastočne poškodený nemecký nápis: "Prosíme ťa pane Ježišu Kriste, ktorý si... sudca sveta, ochráň nás svojou milosťou, aby nám zlý nepriateľ neuškodil! 1683".

Z nápisu vyplýva, že pamätník postavili ešte počas tohoto nebezpečenstva. Dal ho postaviť Prešporský magistrát a pôvodne stál povyše horárne. Po 1.svetovej vojne ho preložili na terajšie miesto a obnovili.

Druhý je o trochu mladší, ale i tak zaujímavý pamätník, je z roku 1866 a pripomína nám spomienku na bitku Rakúsko - Prusko.

V roku 1866 začalo Prusko proti Rakúsku vojnu, ktorá sa skončila katastrofálnou porážkou Rakúska pri Hradci Králové. Posledná fáza tejto prusko-rakúskej vojny sa konala v blízkosti Bratislavy, v oblasti Lamača, Dúbravky a Kamzíka.

Pruské vojsko po víťazstve pri HK prešlo rýchlo územím Čiech a Moravy a 21.júla 1866 ráno už obsadilo Stupavu. Na druhý deň sa chystalo dobyť Bratislavu, ale pri Lamači zaujala obranu rakúska brigáda. Dňa 22.júla 1866 ráno pri Lamači sa strhol boj, na ktorom sa zúčastnili značné sily vojsk oboch strán. Obchvatom pravého krídla Rakúšanov sa dostali Prusi horskými chodníkmi až do okolia bratislavskej železničnej stanice a na vrch Kamzík. Na Kamzíku sa odohrali menšie boje a tesne pred poludním došlo k prudkej zrážke pri hostinci Slamenná búda na Kolibe. No už o 12 hodine nadobudlo platnosť prímerie, zaviali biele zástavy a boj prestal. Lamač Prusi nedobili, ale Dúbravku zapálil granát a čiastočne vyhorela. Tak sa neuskutočnilo ani obávané obsadenie Bratislavy Prusmi, ani plánované okázalé defilé ich vojska. V Lamači sa tiež nachádza pamätník týchto udalostí.

Následkom tejto vojny bolo rakúsko-uhorské vyrovnanie v roku 1867 a zvýšená maďarizácia v bývalom Uhorsku.

Pamätník, vlastne náhrobník, ktorý pripomína túto vojnovú udalosť, je mramorový obelisk na pieskovcovom podstavci s liatinovou mrežovou ohradou. Nad obeliskom je liatinový krucifix a ornament. Obelisk mal kedysi hore plastický pruský odznak zelezného kríža a dolu sa nachádza nápis v troch jazykoch.

Na podstavci je liatinový odliatok vypuklej pruskej helmy, meča a dubových listov. Pamätník dali postaviť Bratislavčania nad hromadným hrobom 23 bojovníkov oboch národností, ktorí padli na Kamzíku v záverečnej bitke prusko - rakúskej vojny. Takmer päť minút pred jej koncom. Pôvodný je len nemecký nápis, ku ktorému postupne pribudol maďarský a slovenský.

Z historických materiálov vybral Peter Minárik

Lanovka v Malých Karpatoch

Jediná a od roku 1982 zrušená bola lanová dráha, ktorá zásobovala surovinou cementáreň v Stupave. Vápenec sa najprv ťažil a to do roku 1952 v lome pod Pajštúnskym hradom. Potom sa ťažba preniesla do nového lomu Prepadlé. Ťažba sa skončila v roku 1982 a to z dôvodu, že vápenec obsahoval veľa horčíka a preto nebol vhodný na suchý spôsob výroby cementu. Vápenec sa tu ťažil pomocou komorových a stenových odstrelov. Na jeden odstrel sa použilo približne 4 000 kg trhaviny. Na mieste sa upravoval drvením na veľkosť 180 mm a dopravoval sa do cementárne lanovkou.

Pôvodná lanová dráha bola postavená na drevených stožiaroch. Stavebné povolenie bolo vydané ústne pri verejno - správnej pochôdzke dňa 15.11.1929. Lanovka bola povolená Ministerstvom železníc ČSR v Prahe dňa 15.7.1931. Majiteľom dráhy bola firma "Stupavská cementáreň, úč.spol. Bratislava, Drevená ul.č.1". Lanovka mala tri stanice: Cementáreň, Hlinisko a Kameňolom.

Na každej strane stožiara boli dve laná a to nosné lano, ktoré vykonávalo nosnú funkciu a ťažné lano, na ktoré bol vozík prichytený a lanom ťahaný. Ťažné lano malo priemer 18 mm a bolo nekonečné /uzavreté/. Nosné laná boli rozdielnych priemerov. Na prázdnej strane to bol priemer 24 mm a na plnej strane 34 mm.

Pohon zabezpečoval elektromotor - 24 kW, ktorý priamo cez pastorok poháňal veľké tanierové koleso. Pohon bol umiestnený v stanici v lome.

Trasa lanovky viedla z cementárne cez Hlinisko /Žabáreň/ smerom na Pažiť, po prvom zalomení prechádzala ponad hradskú do Zohora, hradskú do Malaciek, cez časť chotára Stupavy - cez Noviny a po druhom zalomení držala smer na lom pod Pajštúnskym hradom /starý lom/. V miestach križovania so štátnymi hradskými a významnými cestami boli nad nimi vybudované ochranné mosty - samostatné konštrukcie s pletivom, aby nedošlo k ohrozeniu užívateľov ciest. V miestach zalomenia boli vybudované uhlové stanice, kde sa menil uhol až o 130 stupňov. Na uhlových staniciach, pôvodne drevených, bol vozík vypnutý z ťažného lana, prešiel po trase vytvorenej z koľajničkových profilov a na výstupe z nej sa znova zapol na ťažné lano. V začiatkoch prevádzky lanovky sa prechody cez uhlové stanice zabezpečovali obsluhou lanovky. Okrem toho na uhlovej stanici bolo napínacie zariadenie, ktoré napínalo laná sekcie pomocou závaží.

Dĺžka prvej trasy z cementárne do lomu bola 4 868 km, prevýšenie cca 100 metrov. Po trase chodili pochôdzkári, ktorí sledovali chod lanovky. Po celej trase bol natiahnutý neizolovaný telefónny drôt, pochôdzkár mal prenosný telefónny prístroj a dlhú tyč s hákom a v každom mieste sa mohol napojiť na telefón a ohlásiť napr. spadnutie vozíka, poškodenie lana, spadnutý strom na lanách a pod.

Vozíky mali obsah 0.75 m3 a hmotnosť kameňa vo vozíku bola do 900 kg. Pred vysýpaním v cementárni sa vozíky vážili na koľajnicových váhach.

Táto trasa na drevených stojkách bola v prevádzke až do začiatku 50-tych rokov. V rokoch 1952 až 1954 bola postupne vykonávaná modernizácia lanovky, jej trasa bola upravená tak, že vozíky s kameňom už nechodili cez Hlinisko, ale z uhlovej stanice išli priamo do cementárne a z Hliniska išla do cementárne len hlina. V týchto rokoch boli postupne vymieňané drevené podporné stojky /šticne/ za oceľové. Túto výmenu robila rakúska firma.

Zároveň sa postavila nová časť lanovky na ocelových stojkách - zo starého lomu, ktorý bol už vyťažený, do novootvoreného lomu v Prepadlom. Táto trasa bola dlhá cca 5.2 km, postavených bolo 35 stojok a viedla pomerne zložitým horským terénom.

V niektorých miestach napríklad v časti nazývanej "koryto", bolo lano nad terénom vo výške až 100 m. Budovanie lanovky bolo veľmi náročné, základy pod stojkami boli betónové, laná sa vyvážali na konských povozoch v dĺžkach do 300 metrov. Nosné laná sa splietli a spojky zalievali. Cesty po trase lanovky spočiatku neboli upravené, až v neskorších dobách boli upravené buldozérom.

Pohon v lome Prepadlé /nový lom/ bol tiež elektromotorom 24 kW, a to priamo pastorkom na tanierové koleso. V neskoršej dobe bol prevod upravený tak, že sa mohol použiť pohon cez prevodovku. Toto sa využívalo vtedy, keď sa potreboval pomalý chod lanovky, napríklad pri opravách alebo prevádzkových problémoch hlavne v zimnom období.

Starý lom bol ďalej využívaný ako tzv.prechodná stanica. Tu musela byť obsluha, ktorá riadila prechod vozíkov. V neskorších dobách bolo na lanovke zrealizovaných veľa technických opatrení, zlepšovákov, ktoré odstraňovali alebo značne uľahčovali prácu obsluhy /rôzne dobrzďovače, odpínanie, zapínanie a pod/.

Na novej trase boli laná veľmi namáhané a spustenie lanovky sa musela obsluha naučiť. Veľké problémy s prevádzkou lanovky boli v zimnom období, najmä zapríčinené námrazou a snehom. Vtedy sa používal pomalý chod lanovky na rozbeh. Problémy boli i s vysýpaním kameňa z vozíkov, keď kameň v nich zamrzol.

Veľké nebezpečie bolo pri pretrhnutí ťažného lana. Vozíky podľa ich okamžitého postavenia na lane zleteli na jednu alebo druhú stranu. V takom prípade niekedy havarovalo i vyše 100 vozíkov, veľa ich spadlo i z lán alebo zostali zdeformované po zrazení na lanách. Bola to veľmi namáhavá práca dať znovu všetko do prevádzky. Našťastie sa takéto havárie nestávali často.

Na samotnú obsluhu staníc lanovky bolo potrebných 11 pracovníkov. Na lanovke po predĺžení jej trasy bolo pôvodne v prevádzke 168 vozíkov. V posledných rokoch prevádzky cementárne sa zvyšoval výkon až na ročný objem 300 000 ton cementu a tomu zodpovedala i zvýšená potreba vápenca. Pridávali sa vozíky až na počet 195, no napriek tomu lanovka kapacitne nestačila a doprava sa dopĺňala automobilovou prepravou. Kapacita lanovky pri dvojsmennej prevádzke bola cca 1000 ton vápenca.

Zánik a skončenie
Cementáreň i lanovka ukončili činnosť v októbri 1982, zariadenia boli postupne likvidované, stojky a laná rozpálené. Trasu lanovky pomaly pohlcuje príroda a tak o niekoľko rokov len málo pozostatkov bude pripomínať, že tu bolo technické dielo, ktoré sa dlhé roky podieľalo na výrobe cementu v dnes už tiež neexistujúcej cementárni.

Zo zaslaných materiálov od Jožka Karoviča: Cementárne Rohožník

Jede Kudrna okolo Brna
/po cestách v cudzine s Jožkom Karovičom/

Pretože okrem toho, že som turista KST, som aj členom KČT /Klubu Českých Turistov/ a turisti z KČT Kudrna Brno ma požiadali o pomoc pri organizovaní turistického podujatia "Jede Kudrna okolo Brna", ktoré je súčasťou IML /Medzinárodná Pochodnícka Liga/, som sa rozhodol im vypomôcť.

Všetko sa začalo už v piatok 27.9.2002, kedy som si v práci zobral dovolenku a vybral sa do Brna. Po príchode medzi organizátorov v Brne som išiel vystriedať službukonajúceho turistu v Bystrci. Vo veľkom stane boli už rozložené stoly a lavice, zároveň tu mali uskladnené pivové a limonádove sudy. Neskoršie prichádzajú ďalší členovia organizačného štábu a privážajú ďalší potrebný materiál. Po 13-tej hodine prichádza turista s vedrom, štetcami, latexom a fáborkami. Dostávame spoločnú úlohu vyznačiť trasu večerného tzv. "Kolomazníckeho pochodu Bystrc - Jundrov - hrad Špilberk". Zo začiatku máme tak trochu smolu, prší a latex sa nám rozteká po asfalte. Naše šípky, ktoré na asfalt a betón kreslíme, nevyzerajú nijako predpisovo. Tie ďalšie, ktoré robíme pomocou papierových pruhov a izolepiacej modrej pásky, sú už trochu lepšie. Večer ešte vypomáhame v cieli tohoto pochodu, prví účastníci, ktorí tento piatočný pochod zvládli, dostali odznak a pamätný list. Poton sa začína kultúrne podujatie a oficiálne zahájenie akcie. Mne ako organizátorovi určuje vedúci podujatia úlohu na sobotu.

Sobota, 28.9.2002
Moja úloha v sobotu bola kontrola na Brnenskej priehrade. Spolu s turistickým kolegom nás vyviezli k priehrade a úloha je následovná. V oblasti Zavadilka je nebezpečný úsek. Našou úlohou je zabezpečiť úsek horolezeckými lanami a prípadne pomôcť slabším jedincom. Prácu sme ešte ani nedokončili a už sa dovalila skupinka asi 20 turistov. Horkoťažko sa nám lano podarilo uchytiť, avšak aj to sa po pol hodine uvoľnilo. Zo začiatku bolo uchytené o koreň, ale ten sa po pol hodine utrhol. Boli sme nútení urobiť nejaké opatrenie. Po prudkom svahu so sklonom cca 75 stupňov sa mi podarilo dostať sa k stromu, okolo ktorého lano upevňujem. No dosť veľa turistov, ktorí prišli a zbadali toto lano, mali tzv. smrť v očiach. Bolo vidieť, že na takúto alternatívu prechodu nebezpečným miestom nie sú zvyknutí. Najstarší turista, ktorý cez toto miesto prešiel, mal 86 rokov. Na konci nášho pôsobenia na tejto kontrole tadiaľ prechádzalo niekoľko cykloturistov, prešli ho kupodivu v poriadku. Približne o 12.30 h sme lano odviazali a prišli naspäť do priestrou štartu a cieľa. Pre nás "práca" na tento deň sa skončila.

Nedeľa, 29.9.2002
Ráno už o pol siedmej vyrážame na kontrolné stanovisko. Na tráve je už inovaťka a veru chlad už cítiť aj za nechtami. Na kontrolnom bode pod "Mníší horou" pomáham pri vydávaní občerstvenia a pečiatkovaní. Po skončení tejto kontroly prechádzame na druhú kontrolu, ktorá je na križovatke pri obci Rozdvojovice, kde máme čo robiť až do 18-tej hodiny, nakoľko tadeto idú všetky trasy a je to posledné kontrolné stanovisko pred cieľom. Počasie sa už zlepšilo, svieti slniečko a cez deň je príjemné teplo. Turisti na kontrolu prichádzajú nielen samostatne, ale aj v menších skupinkách. Okrem oficiálnych pečiatok pochodu som mal vyložené aj svoje súkromné pečiatky. Niektorí zahraniční účastníci sa chytajú za hlavu, keď im poviem, že sú to privátne pečiatky. Jedna staršia holandská turistická rodina si pečiatkovala s mojími pečiatkami asi 30 svojich turistických zošitov. Viacero turistov a turistiek prichádza na túto poslednú kontrolu vo veľmi dobrej nálade a ďalšom občerstvení rozmeriavajú cestu od krajnice po krajnicu. Hoci sme mali pri sebe aj auto s občerstvením /voda so sirupom/, veľa turistov nemalo záujem. Kontrola skončila o 18.30 h a za 40 minút som bol v cieli.

Počet účastníkov /údaj zo soboty/:
Česko 199, Holandsko 189, Nemecko 79, Rakúsko 41, Belgicko 19, Japonsko 17, Dánsko 12, Poľsko 9, okrem nich bolo po jednom až dvoch z Francúzska, Írska, Izraela, Nórska, Pobrežia Slonoviny, Slovenska, Švajčiarska, Veľkej Británie a USA.

Suma sumárum:
v sobotu sa tejto akcie zúčastnilo celkom 587 turistov.

Jozef Karovič

Za 24 dní cez Pyreneje

Najprv sme nevedeli Pyreneje nájsť ani na mape Európy: ten horský chrbát na hranici Francúzska a Španielska, oddeľujúci Pyrenejský poloostrov od zvyšku Európy. A potom sme zrazu stáli na brehu Stredozemného mora a pred nami sa dvíhali prvé pyrenejské kopce. Spaľované horúcim slnkom, suché, porastené pichľavými kríkmi. Pokúsime sa dostať po ich hrebeni cez zaujímavé horské oblasti až na "druhý koniec", k Atlantickému oceánu. Čo nás na tej ceste všetko čaká?

Problémy začali už pri hľadaní francúzskej značenej magistrály "Grande Randonnée 10". Značky sme našli až na druhý deň ráno, ale potom nás červené a biele pásiky pomerne spoľahlivo viedli niekoľko stovák kilometrov. A viete, kedy nám bolo najťažšie? Vždy, keď sme si vyložili batohy na chrbát. Napriek maximálnej úspornosti vážili spočiatku vyše 25 kg.

Hneď zostra sme museli vystúpiť do viac ako tisíc metrov. Kopce tu boli hôľnaté i skalnaté, prechádzali sme bučinami, naďabili sme aj na jedlé gaštany a korkové duby. Pod nádhernou belasou oblohou nás tešili pekné výhľady, ale zrkadlo Stredozemného mora sa nám rýchlo stratilo za vyprahnutými hrebeňmi s pohraničnými pevnôstkami. Už v tretí deň prechodu sme prekročili hranicu 2000 metrov a konečne sme sa začali cítiť ako v horách: objavili sa jedle, borovice a brezy a aj skutočné štíty. Stan sme postavili pod 2700 metrovou Canigou, ktorá je považovaná za prvý štít, kam bol podniknutý jeden z prvých turistických výstupov a vykonal ho Peter III. Aragónsky, už v 13.storočí, keď zatúžil rozhliadnuť sa z jeho vrcholu po svojom panstve. My sme prešli vedľajším, tiež 2700 metrovým vysokým hrebeňom Crete de Barbet. Prudký vietor odkryl ďaleké výhľady. Kam sme len dovideli - vrchy a vrchy.

Najvyšší štít, ktorý sme prešli plno naložení, bol Pic Carlit /2 921 m/. Vrchy i doliny tu pripomínajú Tatry, všade okolo sa modrajú plesá.

Francúzskym turistom môžeme ich horské útulne závidieť. Sú verejne prístupné, bez správcu, všade je čisto. Stoly - lavice - prične. Občas ich za deň míňame aj päť.

Po desiatich dňoch prichádzame do "civilizácie", do kúpeľov Luchon. Konečne zahadzujem deravé čínske tenisky a prezúvam sa do exkluzívnych "talianskych vibrám". Na týždeň prechádzame na španielsku stranu, lebo tam sa vypínajú najmohutnejšie štíty Pyrenejí. Najprv vystupujeme na ten najvyšší - Pico de Aneto /3 404 m/. Znamená to päť hodín stúpania, najprv lúkami, potom morénami a napokon ľadovcom. V nasledujúce dni vystúpime na ďalšie trojtisícovky - Pico de Postes, Pico Batua a La Munia. Prichádzame do krásnej vápencovej oblasti. Nedarí sa nám vyjsť na Monte Perdido, ale obdivujeme nádherné kaňony národného parku ORDESA. Potom opúšťame skupinu baskických turistov, ktorých hosťami sme po tieto dni boli a na rozlúčku nám horský vodca Pixti opisuje ďalšiu cestu k oceánu. Úprimne pochybuje o tom, že sa nám podarí zavŕšiť prechod do vypršania platnosti našich vycestovacích doložiek.

Ďalší úsek je pre nás obzvlášť zaujímavý. Magistrálu Gran Recorrido 11 nemáme totiž na mape. Prekračujeme viacero tajuplných sediel a dolín. Zastavujeme hádam každého španielskeho turistu, pozeráme mu do mapy a vypytujeme sa. Prechádzame cez dedinu Panticosa a lyžiarske stredisko Candanchu. V sedle Aguas Tuertas vstupujeme do nádhernej krasovej oblasti. Pod vrchom Petratxema nám ešte turisti prezradia, kde sa vlastne nachádzame, ale potom sa na škrapových poliach a v "mesačnej krajine" definitívne strácame. Našťastie naďabíme na potôčik a v susedstve stáda koní si varíme večeru. Vtom sa k nám blíži dvojica domácich turistov. Majú strhané tváre, evidentne sú unavení. Dozvedáme sa, že od rána hľadali chodník k chate Belagua, kam chceme ísť aj my. Majú mapu a ani tá im nepomohla! Tento poznatok nás svojim spôsobom upokojil a v ďalšie ráno si s elánom prerážame cestu krovinami, polomami a dnom vyschnutého potoka. S veľkým výdychom sa konečne nachádzame na mape. Teda v oblasti, ktorú zobrazuje naša francúzska turistická mapa.

Jedna zaujímavosť, v Pyrenejách je málo ľadovcov. Sú len v najvyšších polohách a len tu potrebujete mačky a cepín.

Pred sebou máme posledný vysokohorský hrebeň. Pripomína gagna, Gaztarrigagna prezrádzajú, že prechádzame krajinou Baskov. Bivakujeme na zelenej tráve. V noci ma prebúdzajú zvonce kráv. Pripomína mi to chov kráv na hrebeňoch Veľkej Fatry. Obkolesili nás kravy. Čuším v spacom vaku a dúfam, že ich prestaneme zaujímať, ale ony sa stále krútia okolo našich batohov. Musel som vstať a odohnať ich. Kamarát Musto tvrdí, že nočné divadlo, keď som za svitu mesiaca s cepínom v ruke zaháňal stádo kráv, patrí k jeho najsilnejším zážitkom z Pyrenejí.

Z dvojtisícového kopca Orrhy schádzame do pestrej krajiny s poliami a vinohradmi, s rekreačnými osadami a s pahorkami porastenými papraďou. Z 900 m vysokého kuželovitého La Rhunu už vidíme Atlantické pobrežie. A po 24 dňoch a 700 km pochodu už ležíme na pieskovej pláži v Hendaye, počúvame hukot vĺn a škúlime na tmavomodrý obzor...

Tomáš Kuchta

Rekordy v chôdzi pri skromnej výžive...

To, čo dokáže čínsky kuli, pripadá Európanovi neuveriteľné, pokiaľ to sám na vlastné oči neuvidí. Pritom kuli zje trikrát denne malú misku ryže s trochou sójovej omáčky. Takto "najedený" ťahá poklusom rikšu celé hodiny a prejde denne až sto kilometrov. Nemá mlieko ani maslo a syr mu nechutí. Kávu a kakao väčšinou vôbec nepozná. Zato pije denne čaj.

Na cestách do západnej Číny, do Tibetu sa stretávame s nosičmi, ktorí bosí alebo len v sandáloch nosia na chrbáte bremená vážiace až 100 kg a po neupravených chodníkoch prestupujú priesmyky vo výške 3000 metrov. Ich jedinou potravou sú kukuričné placky, upečené na žeravom uhlí.

Najotužilejší horal na svete je Tibeťan. Jeho hlavnou potravou je camba - pražená múka. Skromný proviant doplňuje trošku cukru a masla. Denným nápojom je maslový čaj. Tibeťania sú väčšinou vegetariáni. Dávky camby pri cestovaní drsnou tibetskou vysočinou sú veľmi skromné.

Ako pozoruhodný príklad striedmosti a cestovnej výkonnosti možno uviesť tiež Dajakov na Borneu. Dajakovia sa živia prevažne ryžou, zemiakmi a inými škrobovinami. Sú považovaní za najlepších nosičov v odľahlom vnútrozemí tohoto obrovského ostrova.

Vo výške 4 200 metrov klesá výkonnosť človeka o 25%, vo výške 6 200 metrov o 56% a vo výške 7 500 m dosahuje človek iba tretinu výkonnosti ako pri hladine mora.

Tento výrazný pokles sa prejavuje i pri prekonávaní výškových rozdielov za hodinu. Do nadmorskej výšky 3 000 m prekoná človek vo veľhorskom teréne 600 až 750 výškových metrov, vo výške 5 000 m už iba 400 výškových metrov, vo výške 7 000 m len 200 výškových metrov a vo výške 8 000 m iba 50 až 100 výškových metrov za jednu hodinu.

Rudo Pado /1993/

Veľký Plešivec
Štefanov seriál výstupov na najvyššie vrcholy MK

Sobotné ráno na trnavskej stanici. Pred pokladnicou dlhá rada cestujúcich, ktorí čakajú na lístky, hoci ani nevedia, či ten ich dnes vôbec pôjde. Zrazu ma upúta hlas, ktorý si pýta lístok "dvakrát rýchlik Višňové", prizriem sa bližšie, akási štúpla panička aj so synom. Nikdy som ich na žiadnom pochode nevidel. Asi majú vo Višňovom chalupu. Druhýkrát som ich zazrel v Novom Meste pri prestupe na lokálku. A tretíkrát, čo bol môj údiv, na vrchole Veľkého Plešivca. Takže žiadna chalupa vo Višňovom, ale Štefanov zimný výstup na Veľký Plešivec.

Po dlhej dobe bolo aj počasie ako z "magazína". Modré nebo, snehu len tam kde ho je treba, vietor len na hrebeni, takže rum pili na vrchole aj abstinenti. Samozrejme, že s čajom.

Turistická rodina sa tu stretla pokope a to nielen diaľkoplazi, ale aj bežní, sviatoční či rodinní turisti. Bolo tu vidieť skôr narodných i školopovinných. Podaktorí "vyvenčili" aj vlastné manželky. Patrí sa, veď za chvíľu sa bude zjarievať.

Čachtická pani by sa aj v hrobe obrátila nad nápisom, ktorý som si prečítal na stene kultúrneho domu v dedine, kde nejaký ohrdnutý mladík prejavil svoj názor: "Prebuď sa Čachtická pani, nech tie naše dievky vedia, čo je to sado - maso !!!"

A tí turisti, ktorí toho mali ešte málo, mohli sa ísť doraziť cestou na Dobrú Vodu. Ostatným stačilo aj Šípkové.

Výlet to bol pekný, len tak ďalej Štefan, kopcov je predsa v Malých Karpatoch dosť... !!!

február 2003, Peter Minárik

Diaľkové pochody na Slovensku v r.2003
(Nezahrnuté v oblastnom kalendári Malé Karpaty a okolie)

5.4.2003 PRECHOD SKALIEK 7.ročník
(sobota) KST Elektrovod Žilina
Trasa: pešo: 35 km
Info: Ján Klanica, Polomská 1/80, 010 08 Žilina

12.4.2003 VOJENSKÁ 50-KA 28.ročník
(sobota) OT KST TTS Trenčín, OT KST Dukla Trenčín
Trasy: pešo: 25, 50 km, cyklo: 105 km
Štart: Trenčín, športová hala - Sihoť, 6.00 - 8.00 h
Krásna Ves, pohostinstvo, 8.30 - 9.30 h
Info: Ján Matejka, Soblahovská 31/78, 911 01 Trenčín,
tel.d: 032-658 7989, tel.z: 032-656 0324

26.4.2003 POCHOD OSLOBODENIA NOVÉHO MESTA NAD VÁHOM 23.ročník
(sobota) O KST Podjavorina Nové Mesto nad Váhom
Trasy: pešo: 20, 35, 55 km
Štart: vchod na futbalový štadión. 6.00 - 9.00 h
Info: Peter Srdoš, Benkova 4, 915 01 Nové Mesto nad Váhom,
tel.d: 032-771 1723, tel.z: 032-774 0120

26.4.2003 HORSKÁ 50-KA (IVV) 28.ročník
(sobota) KT Víkend Košice
Trasy: pešo: 10, 25, 35, 50 km, cyklo: 25, 50, 80 km
Info: Eva Lysáková, Ružínska 6, 040 11 Košice,
tel.d: 055-642 9737, tel.z: 055-673 5551

3.5.2003 MAGNEZITÁRSKA 60-KA (IVV) 26.ročník
(sobota) ŠK Magnezit Ferona Košice
Trasy: pešo: 10, 12, 30, 40, 60 km, cyklo: 60 km
Štart: Krompachy, Gelnica, ch.Erika, ch.Lajoška, Košické Hámre
5.00 - 10.00 h, podľa dĺžky trasy
Info: Ing.Štefan Kuiš, Ždiarska 21, 040 12 Košice, tel: 0905-506 764

10.5.2003 LETNÝ PRECHOD CEZ LEVOČSKÉ PLANINY (IVV) 10.ročník
(sobota) KST TJ Javorinka Levoča
Trasy: pešo: 10, 20, 35 km, cyklo: 30, 50, 60 km
Info: Ing.Ernest Rusnák, rekreačné zariadenie Levočská dolina, 054 01 Levoča,
tel.d: 053-451 2705, tel.z: 053-451 2701

17.5.2003 BÁNOVSKÁ 50-KA 9.ročník
(sobota) O KST Bánovce nad Bebravou
Trasy: pešo: 20, 35, 55 km
Štart: CVČ Bánovce nad Bebravou, 6.00 h
Info: Marián Chovanec, K nemocnici 34, 957 01 Bánovce nad Bebravou,
tel: 0905-910 068

17.5.2003 PODKRIVÁNSKA 60-KA 22.ročník
(sobota) KST Slovan Podkriváň
Trasy: pešo: 25, 35, 60 km
Info: Jozef Kucbeľ, 985 51 Podkriváň 100, tel.d: 047-449 3132

24.5.2003 TRI HRADY MALÝCH KARPÁT 13.ročník
(sobota) OT KST Jablonica
Trasy: pešo/cyklo: 15, 25, 35, 50 km
Štart: Jablonica, kultúrny dom, 7.30 - 9.30 h
Info: Stanislav Hamerlík, Bernolákova 684, 906 32 Jablonica,
tel.d: 034-658 3196, tel.z: 034-651 4296, kl.223

31.5.2003 KREMNICKÁ 50-KA 3.ročník
(sobota) KST Kremnica
Trasy: pešo: 50 km
Info: Marián Schmidt, Veternícka 958, 967 01 Kremnica, tel.d: 045-674 2272

31.5.2003 TRENČIANSKE DIAĽKOVÉ POCHODY - Strážovské vrchy 30.ročník
(sobota) OT KST TTS Trenčín
Trasy: pešo: 15, 35, 50 km
Štart: športová hala Trenčín - Sihoť, 6.00 - 9.00 h
Info: Ján Matejka, Soblahovská 31/78, 911 01 Trenčín,
tel.d: 032-658 7989, tel.z: 032-656 0324

7.6.2003 MYJAVSKÁ 50-KA 32.ročník
(sobota) O KST Myjava
Trasy: pešo: 15, 30, 50 km, cyklo: 15, 30, 50, 100 km
Info: Ing.Aurel Serdahely, Dolná štvrť 508/28, 907 01 Myjava,
tel.d:034-621 2650

21.6.2003 RUDOHORSKÁ 100-KA (IVV) 22.ročník
(sobota) ŠK Magnezit Ferona Košice
Trasy: pešo: 100, 50 km
Štart: 100 km: Rožňava, zákl.škola, 3.00 - 4.00 h
               50 km: Štós kúpele, kaplnka Sv.Márie, 9.00 - 10.00 h
Info: Mgr.Eleonóra Babjáková, Jasuschova 24, 040 23 Košice,
tel.d: 055-643 8367, mobil: 0903-172 803, 0905-506 764

22.6.2003 NA VRCHOL MINČOLA
(nedeľa) KST Mladosť Odeva Lipany
Trasy: pešo: 54 km
Info: Dr.Jozef Sobota, Lipany, tel.d: 051-457 2063

19.7.2003 PRECHOD SLOVENSKÝM RAJOM 21.ročník
(sobota) TJ KST Breznovica Letanovce
Trasy: pešo: 10, 15, 25, 45 km, cyklo: 75 km
Štart: OÚ Letanovce, 6.30 h
Info: Ladislav Toporcer, Slobody 168/49, 053 13 Letanovce,
tel.d: 053-449 1416

23.8.2003 POVSTALECKÁ VATRA SNP 25.ročník
(sobota) TJ Vatra Banská Bystrica
Trasy: pešo/cyklo: 55 km
Info: Ing.Peter Uhrík, Kalinčiakova 15, 974 05 Banská Bystrica,
tel: 0907-834 158

31.8.2003 DIVÍNSKA 40-KA 19.ročník
(nedeľa) KST Javor Divín
Trasy: pešo/cyklo: 20, 30, 40 km
Info: Juraj Haško, Štefánikova 739/15, 985 52 Divín,
tel.d: 047-437 7882, mobil: 0903-542 190

7.9.2003 PRECHOD KYSUCKOU VRCHOVINOU (IVV) 26.ročník
(nedeľa) ŠKT Kysucké Nové Mesto
Trasy: pešo/cyklo: 10, 20, 25, 35 km
Štart: Budatínska Lehota, SAD, 8.20 h
Info: Ing.Ján Ceniga, Sládkovičova 1224, 024 01 Kysucké Nové Mesto,
tel.d: 041-421 2749, tel.z: 041-420 1510

13.9.2003 BANÍCKOU KRAJINOU 26.ročník
(sobota) O KST Horná Nitra
Trasy: pešo: 10, 20, 42, 50 km, cyklo: 20, 50, 100 km
Štart: Prievidza, lesopark - kolkáreň, 7.00 - 9.00 h
Info: Ing.Augustín Machata, Gazdovská 12/8, 971 01 Prievidza,
tel: 0904-156 997

28.9.2003 OKOLO ŠTYROCH PRIEHRAD STREDNÉHO POVAŽIA 1.ročník
(nedeľa) KST Považská Belá
Trasy: pešo: 25, 30, 50 km, cyklo: 25, 30, 50 km
Štart: Považská Teplá, ZŠ, 6.00 - 9.00 h
Info: Milan Mičúch, 017 05 Považská Teplá 373, tel.d: 042-438 1394

4.10.2003 LUNOCHODECKÁ 35-KA (IVV) 27.ročník
(sobota) KT Víkend Košice
Trasy: pešo: 15, 25, 35 km
Štart: Košice, pred Ferrocentrom, tr.SNP 61, 14.30 h
Info: Ing.Karol Hrubý, Tolstého 24, 040 11 Košice, tel.d: 055-492 0227

výber DP zo Slovenského kalendára KST na rok 2003, vybral Pavol Šoula

KALENDÁR

apríl 2003:

5.4.2003 OD PRAMEŇA VYDRICE DO BOTANICKEJ ZÁHRADY 4.ročník
(sobota) KST Železničiar Bratislava

Trasa: 35, 20 km
Štart: Bratislava-Rača, kino Nádej, 8.00 - 8.30 h
Vedúci: Štefan Jakab, Dopravná 4, 831 06 Bratislava, tel.d.: 02-4488 8621

5.4.2003 POCHOD OSLOBODENIA MESTA TRNAVY 27.ročník
(sobota) KST Slovšport Trnava

Trasa: 35 km/850 m
Buková, žel.st. - Rozbehy - Hrubý Kamenec - Brezinky - Plavecký Mikuláš - Čierna skala - Jahodník - Smolenice, KaH
Štart: Buková, žel.st., 7.00 - 9.00 h
Cieľ: Smolenice, reštaurácia KaH, do 17.00 h
Vedúci: Ján Krištof, Ružindolská 6, 917 01 Trnava, tel.: 033-5546 171

6.4.2003 JILEMNICKÉHO JARNÁ 25-KA (IVV) 27.ročník
(nedeľa) KST Považská Teplá

Trasy: pešo: 10, 15, 25 km, cyklo: 60 km
Info: Milan Mičúch, 017 05 Považská Teplá 373, tel: 042-438 1394
Pavol Uriča, 017 05 Považská Teplá 494, tel: 042-438 118

12.4.2003 KARPATSKÝ PRECHOD 9.ročník
(sobota) TOM Plameň Bratislava, TJ Tesla Bratislava

Trasy: pešo: 35, 25, 14 km
Štart: 35 km: Bratislava, vojenská nemocnica, 7.00 - 8.00 h
25, 14 km: Bratislava-Rača, býv. konečná električiek, 9.00 - 11.00 h
Cieľ: Marianka, hostinec U Nováka, do 16.30 h
Vedúci: Jiří Velfl, Mamateyova 3, 851 04 Bratislava
Ing.Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava

13.4.2003 HVIEZDICOVÝ POCHOD 30.ročník
(nedeľa) OT TJ Slávia STU Bratislava

Trasy: 37 km/500 m, 22 km/450 m, 19 km/350 m, 16 km/300 m, 12 km/300 m
37 km: Pezinok - Pezinská Baba - Tri kamenné kopce - Biely Kríž - Malý Slavín - Krasňany
22 km: Záhorská Bystrica - Marianka - Pajštún - Medené Hámre - Malý Slavín - Krasňany
19 km: Svätý Jur - Biely Kríž - Malý Slavín - Krasňany
16 km: Vojenská nemocnica - Kačín - Malý Slavín - Krasňany
12 km: Rača - Zbojnícka studnička - Malý Slavín - Krasňany
Štart: 37 km: Pezinok, žel.st., 7.00 h
22 km: Záhorská Bystrica, konečná MHD č.37, 8.00 h
19 km: Svätý Jur, žel.st., 9.30 h
16 km: Bratislava, vojenská nemocnica, 8.30 h
12 km: Bratislava-Rača, kino Nádej, 9.30 h
Cieľ: Malý Slavín, 13.00 - 15.00 h
Vedúci: Ing.Ladislav Harmatha CSc., KME FEI STU Ilkovičova 3,
812 19 Bratislava, tel.z.: 02-6029 1127

19.4.2003 VEĽKONOČNÝ POCHOD K REHUŠOM
(sobota) KST Senica

Trasa: 15 km, Senica – Prietrž – Rehuša (pamätník SNP)
Štart: Senica, Gastrocentrum, 8.00 h
Vedúci: Júlia Mičová, Hollého 741/15, 905 01 Senica, tel.d. 034-651 7547

19.4.2003 DEVÍNSKA 37-KA - splav 15.ročník
(sobota) OT KST Tatran Devín

Trasa: splav Moravy: Vysoká pri Morave - Devínska Nová Ves - Devín
Štart: Bratislava, hl.žel.st., 6.30 h
Iné: - prihlášky na splav poslať do 7.4.2003
- možnosť tur.ubytovania vo vlastných spacích vakoch, prihlásiť sa treba do 13.4.2003
Vedúci: Štefan Bimbo, Mamateyova 3, 851 04 Bratislava,
tel: 02-6231 5054, mobil: 0905-849 118

19.4.2003 DEVÍNSKA 37-KA 15.ročník
(sobota) OT KST Tatran Devín

Trasy: pešo: 37 km/1200 m, 18 km/530 m, 11 km/300 m
cyklo: 70, 55, 40 km
37 km (P): Svätý Jur - Biely Kameň - Biely Kríž - Malý Slavín - Pekná cesta - Kamzík - Lamač - Dúbravka - Sandberg - Devínska Kobyla - Devín
18 km (P): Kamzík - Lamač - Dúbravka - Sandberg - Devínska Kobyla - Devín
11 km (P): Dúbravka - Sandberg - Devínska Kobyla - Devín
70 km (C): Bratislava - Svätý Jur - Pezinok - Pezinská Baba - Pernek - Zohor - Devínska Nová Ves - Devín
55 km (C): Bratislava - Svätý Jur - Biely Kríž - Pekná cesta - Železná Studnička - Kačín - Lamač - Devínska Nová Ves - Devín
40 km (C): Bratislava - Pekná cesta - Železná Studnička - Kačín - Lamač - Devínska Nová Ves - Devín
Štart: 37 km (P): Svätý Jur, žel.st., 6.30 - 7.00 h
18 km (P): Bratislava-Kamzík, cvičná lúka, 9.00 - 12.30 h
11 km (P): Bratislava-Dúbravka, Dom Kultúry, 9.30 - 14.00 h
cyklo: Bratislava, Račianske Mýto, 9.00 h
Cieľ: Devín, športový areál TJ Tatran Devín, do 17.30 h
Iné: - možnosť tur.ubytovania vo vlastných spacích vakoch, prihlásiť sa treba do 13.4.2003
Vedúci: pešo: Juraj Ábel, Rajecká 18, 821 07 Bratislava, tel: 0907-526 434, tel.z: 02/4552 3065
cyklo: Ladislav Bimbo, Tupolevova 7, 851 01 Bratislava, tel: 0905-733 045

26.4.2003 ČOŽE JE TO 50-KA? 23.ročník
(sobota) TJ Tesla Bratislava

Trasy: 50 km/1550 m, 35 km/700 m
50 km: Rača - Zbojnícka studnička - Biely Kríž - Horvátka - Košarisko - Stupava - Biely Kríž - Kamzík - areál TJ Tesla
35 km: Rača - Zbojnícka studnička - Biely Kríž - Horvátka - Košarisko - Marianka - Pekná cesta - Kamzík - areál TJ Tesla
Štart: Rača, kúpalisko Zbojnička, 7.00 - 8.00 h
Cieľ: areál TJ Tesla Bratislava, do 19.00 h
Vedúci: Marián Nižnan, Vajnorská 74, 831 04 Bratislava

26.4.2003 JARNÝ POCHOD HLOHOVEC - PIEŠŤANY 25.ročník
(sobota) KST Lokomotíva Hlohovec

Trasy: 35 km/850 m, 25 km/480 m, 10 km/250 m
35 km: Hlohovec - Ifkov dom - Jalšové - Havran - Čertova Pec - Piešťany
Kratšie trasy sú časťou 35 km trasy.
Štart: Hlohovec, žel.st., 7.00 - 9.00 h
Cieľ: 35 km: Piešťany
25 km: Havran
10 km: Jalšovské chaty
Vedúci: Ing. František Miklovič, Bezručova 9/b, 920 00 Hlohovec,
tel: 033-730 1863, 0905-981 019, e-mail: blazejm@stonline.sk

26. - 27.4 2003 JARNÝ SPLAV MALÉHO DUNAJA
(sobota - nedeľa) KST Nová Dedinka

Trasa: Nová Dedinka, Hať - Tomášikovo (mlyn), resp. až Jahodná
Štart: Nová Dedinka, 9.30 h
Podmienky: - nocľah v Jelke (asi 100 Sk) a zapožičanie lodí (obmedzené množstvo) treba vopred nahlásiť organizátorovi
- dopravu lodí a osôb si zabezpečuje každý účastník sám
Info: Štefan Polák, Hlavná 33, 900 29 Nová Dedinka
tel: 02-4591 4047, mobil: 0904-173 260

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.mkd.sk.