marec 2005
Inoväť
Ešte včera tu stál obnažený čierny strom
a dnes podobný je mramorovým koralom.
Suché listy, čo váľali sa na zemi,
obrúbila zimička striebornými niťami.
Čo bolo predtým húštinou starou, zarastenou,
je teraz tajomnou mrežou zo stiebra vytepanou.
Posledné pavučinky v kúte záhrady zabudnuté,
sú ako z katalógov módnych čipiek vystrihnuté.O aký prepych sa príroda v mrazivej noci postarala,
na každú smrekovú ihličku biely pásik naťahala.
Nezabudla obrúbiť ani jednu suchú bylinku,
a pritom celý jej výtvor vydrží často iba chvilinku.
Len čo sa ranné slniečko prizrie silnejšie na ten kúzelný svet,
niečo v ňom zašumí – a zimnej rozprávky zrazu niet.
Predjarný prechod
Veterlínom
alebo maličká poetika na vrchole
Poučená dvoma predchádzajúcimi pochodmi: "Zimný prechod Čiernou skalou" a "Zimný výstup na Somára" a poznačená telesným handicapom (presilený sval na nohe), rozhodla som sa tentokrát vyraziť čo najneskôr a o Starom plášti som ani neuvažovala.
Spoliehala som sa pri svojich plánoch úplne na silných jedincov opačného pohlavia a síce tých "nepoučiteľných", ktorí sa "odhodlaní na všetko" vyberú do hrubej snehovej prikrývky na svahoch i hrebeni Veterlína.
Že nás podobne zmýšľajúcich bolo viac, to mi "došlo" hneď, ako som s "bratom" (zasvätení vedia o kom je reč) vstúpila do krčmy "U Kumančíka". (Podotýkam, že hodiny sa prehupli cez deviatu.)
Dva plne obsadené stoly a rozprúdené konverzácie bez konca ma utrvrdili v presvedčení, že moje rozhodnutie nevydať sa prvým ranným spojom z Bratislavy bolo viac ako správne.
I pomerne neskoro prichádzajúci spoj od Trnavy vypľul zo svojich útrob nejakých účastníkov, ktorí samozrejme tiež potrebovali nabrať sily i tekutiny pred nadchádzajúcim výstupom.
Po ďalšej štvrťhodine sa od stola odhodlane postavil Stano F. Kým som sa k nemu stihla pridať, už sa zasa posadil, ale tentokrát i s ruksakom na chrbte – zaujal teda pohotovostnú polohu.
A tak som sa pripravila i ja (ešte som vybehla pozrieť, či som dievča) a po príchode z "onej" miestnosti som zistila, že spomínaný Stano má zrejme veľmi ťažký batoh, lebo mu už opäť ležal pohodený pri nohách.
Nuž sme ešte posedeli, podopíjali a napokon sme sa predsa len zdvihli. Zhltla som tabletku Ibalginu (a pre istotu som sa až potom spýtala, či to "pasuje" k pivu – nepasuje – to som tušila, ale inú možnosť som nemala, teda mala, bol mi ponúknutý Medipyrin – vraj ten je s pivom lepší).
Nuž nech je ako je – pomohla prvá verzia. Potešil ma hlavne pohľad na vcelku vydupaný chodník hore Hlbočou. Slniečko svietilo i hrialo alebo to druhé sa nám pri stúpaní iba zdalo? Idylka.
Tesne pod vrcholom Čela nás prekvapil i potešil železný kríž venovaný pamiatke Ivana K. Netušili sme – ani netušíme, kto sú tí dobrodinci, ktorí sa o túto "symboliku" postarali. Ale patrí im za to veľké uznanie.
A hore na Čele opäť "prekvápko" – schránka s vrcholovou knihou. Chalani mi ju strčili do ruky s presvedčením, že do nej niečo stvorím. Ale ja k tomu potrebujem podmienky iné, neviem tvoriť v treskúcej zime. Síce som "na šupu" vysúkala zo seba dva verše: "keď som vyšla na Čelo, veľmi sa mi zachcelo", ale to bola tvrdá realita – nie poézia. Zachcelo sa mi niekam "odbehnúť". Ale kam si "odbehnete" v 50 cm snehu na vrchole? Keď nemáte v "gatiach" ten "nástroj", ktorý sa dá hravo vystrčiť von, tak to máte vo vysokom snehu ťažké. (Toto vám chlapci v zime najviac závidím.)
Ale vrátim sa späť. Tak držím v ruke ceruzku a furt nič... Ešteže tam bol Stano F. Patrične sa povzniesol nad realitu všedných dní (čo ho tak asi povznieslo) a pridal ďalšie verše: "Pozeráme smutným okom, jak lieta vážka nad potokom." Toto obdivujem – tie básnické úlety – vážka - nad potokom – zima - v nadm.výške 716 m, 50-60 cm snehu, cca -5°C. Proste je to "poeta" – a nie ako ja. Ja len hodím rým, k tomu čo vidím.
Ondro J. držal vedľa mňa obetavo v ruke (bez rukavice) retiazku a vrchnák schránky, ktorý bol dajako upevnený ku knihe. Pohľad na jeho zmrznutú ručičku vylúdil zo mňa ďalšie dva verše: "Ondrovi už zmrzla ruka, preto na nás smutne kuká." Ondra to prebralo k výkonu a priložil k spoločnému "veľdielu" dalšie verše: "Stano má rád pivo, nuž pozerá sa divo." Nakoniec to všetko Stano zaklincoval slovami: "Cesta nemá konca – poďme my už do Lošonca!" A tak sme šli. Ale kde je Lošonec od Čela...
Niekde pod nástupom do väčších výšok (troška v závetrí skalného masívu) sme natrafili na "zmrznutú a dehydrovanú" kontolu – Martina K. s kamarátom, ktorá sa zahrievala sčasti ohníkom, sčasti vitamínami – už vypálenými. Dosť kruté podmienky ich vychovali k skromnosti, nepreberali – brali, čo sme dávali. Peter H. pri pohľade na pripekajúce sa (sušiace) topánky, poznamenal, že i "De Longova výprava na Severný pól sa ku koncu živila kožou z topánok a nedopadlo to dobre." Nejaký čas sme tam s nimi zmrzli i my a potom sme sa svorne s kontrolou vydali dobyť vrchol Veterlína.
Na hrebeni fúkalo a zima ako v ruskom filme inšpirovala k veršom zase Petra M.: "Kto neprešiel jarný prechod hrebeňom Veterlína, ten nevie, čo je to pravá zima." Že sa mu tak zadarilo, položil i básnickú otázku: "Aké nás čaká prekvapenie na Veterlíne?" Akoby bol tušil, že to bude na úplnom vrchole iné.
Aj bolo. Z ruksakov už len prázdne fľaše ťaháme. Ešteže to Palino v poslednej chvíli zachránil a jednu "vrcholovú" z batohu vylovil.
No a potom sme sa už len spustili dole. To nám išlo vcelku rýchlo. Vietor žiadny, slniečko sa krásne smialo a nás absolvovanie zimných kilometrov pri srdci hrialo. Organizátor Ferko K. nás trpezlivo vyčkával v príjemnom prostredí krčmy v dedinke Lošonec - a 8.ročníku "Predjarného prechodu Veterlínom" odvonil zvonec nakoniec. The end.
(zapísala Hruštička)
Ešte odkaz pre Stana – to čo si napísal do knihy na Veterlíne, som si nezapamätala, inak by som to bola sem napísala, ale bolo to dobré, veľmi sa mi to páčilo, pokračuj v tom.
Čierna skala po 20-ty krát
Dňa 12.2.2005 Klub Trnavských Diaľkoplazov zorganizoval už 20. ročník turisticko - diaľkového pochodu "Zimný prechod hrebeňom Čiernej Skaly".
Hovorí sa, že na svojich deťom vidíme ako rýchlo starneme, ale na diaľkových pochodoch to je vidieť ešte markantnejšie. Veď je to toť len "nedávno", čo sme spoločne s kamáratmi z TJ Štart Tatrachema Trnava zorganizovali jeho prvý ročník... Je ale pravdou, že podmienky v tej dobe, keď sa organizoval prvý ročník /1986/, boli omnoho priaznivejšie. Veď materský oddiel prvé roky nám zadarmo vytlačil všetok propagačný materiál, mali sme k dispozícii chatu Družstevník na Jahodníku a dokonca sme dostali aj príspevok na občerstvenie. Toto všetko trvalo do roku 1995. Od tej doby, keď zanikol Jahodník a Tatrachema prestala financovať všetko ostatné a z KST na činnosť a rôzne akcie sa už dlhšiu dobu nedáva nič, musíme sa trápiť s financiami ako sa dá !!! Na tú dobu si môžeme už len nostalgicky spomínať.
Musím však aspoň slovom spomenúť tých, ktorí stáli pri začiatkoch tohoto pochodu. Aj keď predtým nič také neorganizovali a ani turistických akcií sa nezúčastňovali. Napríklad Katka Zvonárová, Štefan Hutta, Dáša Janošovičová, Dušan Šimončič, Karol Ondris, Stano Líška a ešte zopár v tej dobe aktívnych. Samozrejme, že s myšlienkou na organizovanie tohoto pochodu prišli Peter Minárik, Ferko Královič a Ivan Košický.
V ďalších rokoch, keď skončil Jahodník, a to od roku 1996, sme mali cieľ pochodu len v pohostinstvách okolitých dedín. Začali sme v Neštichu "U troch sopľov" a posledné roky sme končili zväčša v reštaurácii v Lošonci.
Účasť na tomto zimnom pochode bola v priemere za dvadsať rokov okolo 110 turistov na pochod. Hoci ponúkame dve trasy pochodu /15 km a 35 km/, väčšina turistov si zvolí tú kratšiu. Je to dané hlavne podmienkami, neprešlapané chodníky a veľa snehu. Ale aj tým, že pochodu sa zúčastňuje mnoho dorastencov, smolenickí školáci a mnoho turistov z KST Spartak, Skloplast, a iných oddielov, ktorí sa idú vyslovene prejsť do zimnej prírody a nie šlapať výkonnostnú turistiku. Trasy pochodu sa za dvadsať rokov nemenili.
Aj napriek tohoročnému hroznému počasiu prišlo na štart 20. ročníka 79 turistov a najdlhšiu trasu prešlo 24, ale len jedna jediná žena - Veronika Hrušková. Preto dúfame, že aj tento zážitok "zveční" vo svojich básničkách.
Ako zaujímavosť uvádzam aj diplom, ktorý v roku 1993 nakreslil a dal litograficky vytlačiť Ivan Košický. Volal sa "Prvý sneh pod Čiernou skalou". Litografie boli vo formáte A3 a každá bola číslovaná. Celkove ich bolo vytlačených 100 kusov.
Čo priať do ďalších rokov organizátorom? Len jedno, aby sme sa tu stretli pri ďalšom dvadsaťročnom jubileu. Takže dovidenia pri 40.ročníku "Zimného prechodu Čiernou skalou" v roku 2025...
Február 2005, Peter Minárik
Čo písali o tomto pochode v
Trnavskom hlase
Poďme do zimných Malých Karpát
Malé Karpaty a predovšetkým okolie oddychového strediska Jahodník tvoria už dlhé desaťročia najbližšiu a najrýchlejšie dostupnú oddychovú zónu Trnavčanov.
Patrí už k tradícií aspoň raz v lete zájsť, ak už nie na "Škarbák", tak aspoň k Smolenickému zámku, či pozrieť sa do jaskyne Driny. Ako termíny návštevy poväčšinou platievalo to leto. Veď čože tam v zime? No aj vtedy majú Malé Karpaty svoj pôvab. Prvé zimné podujatie tam síce pripravili pred rokmi Bratislavčania, ale neboli by to Trnavčania, ak by nenachystali čosi minimálne tak zaujímavého. A tak v roku 1986 vznikol z iniciatívy turistov TJ Štart Tatrachema Trnava prvý zimný pochod Malými Karpatami - známy "Zimný prechod Čiernou skalou". Tento známy a obľúbený skalnatý hrebeň vysoký 659 m n.m., vzdialený od Jahodníka asi štyri kilometre, je miestom, odkiaľ je nielen pekný výhľad ako na Trnavskú rovinu, tak aj na blízke Záhorie, ale zároveň aj "najvyšším" bodom tohoto celého turistického putovania zimnými Malými Karpatmi. Aká je vlastne trasa, čo môže na nej turistu postretnúť a ako sa treba na ňu vychystať? To sú otázky na nášho turistického poradcu a v tomto prípade aj hlavného organizátora podujatia Petra Minárika.
"V prvom rade by som rád poopravil meno usporiadateľa, lebo keď TJ Štart Tatrachema Trnava viacej rokov neposkytovala organizátorom podujatia žiaden príspevok a stratila sa dokonca aj možnosť použiť bývalú podnikovú chatu na Škarbáku ako základňu, vytvorili sme si nový samostatný "Klub Trnavských Diaľkoplazov a Turistov", ktorý sa chytil celej organizácie a prevzal túto akciu do svojich rúk. Urobili sme tak už aj preto, že by bol naozaj hriech, ak by tento prvý pravidelný zimný pochod s diaľkoplazeckou vzdialenosťou po trinástich rokoch prestal existovať. Dostali sme ho aj do krajského turistického kalendára a svojími dvomi trasami bude, dúfam, vyhovovať ako tým náročnejším, tak aj tým "rodinným turistom".
Pochod je však označovaný ako zimný, čo teda môže účastníkov na ňom všetko čakať?
"Ako som spomenul, jeho náročnosť či nenáročnosť je daná aj tým, že trasa vedie prakticky stále po turistických značkách a teda ani v zime by s prechodom po nich a hlavne s orientáciou pri zafúkaných chodníčkoch nemal byť problém. Všetko závisí od momentálneho stavu snehu. Vtedy budú mať príležitosť na nezvyklý zážitok aj turisti lyžiari, ktorých taktiež pravidelne pozývame. Podľa dĺžky zvolenej trasy je prechod nasmerovaný zo železničnej stanice v Smoleniciach popod Smolenický zámok k lúke Vlčiareň a na Jahodník. Odtiaľ na Polámané a stále po žltej TZ až na hrebeň Čiernej skaly. Lyžiari môžu v prípade dobrých snehových podmienok prejsť z Vlčiarne vrstevnicou pod Veterlínom do sedla a potom na Čiernu skalu. Značkovanou trasou je možné vrátiť sa späť, no dlhšia túra má naplánovaný smer k zámočku MonRepos cez Klokoč, Sklenú Hutu, Zabité, Majdán, Lošonec, Jahodník na Smolenickú železničnú stanicu. A to je všetko".
Trnavský hlas - február 1999, Edo Krištofovič
Štefanov "SOMÁR"
Štefan už druhý rok si presne trafil. Toľko navaleného čerstvého snehu sme nemali ani my pred týždňom na Čiernej skale. Zbiehali sme sa na ten vrchol ako kobylky, zo všetkých strán. Ale bolo to jedno. Nech sme si už plánovali, že lesáci odhrnú sneh až na Limbašskú vyvieračku alebo vojsko na Tri kamenné kopce alebo, alebo... Nič z toho nebola pravda. Kto kade išiel, všade bolo snehu a samozrejme všetko neodhrnuté.
Pre niektorých, ako bola partia okolo Štefana Sládečka a Milana Patroviča - to bol dôvod konečne vytiahnuť bežky na prvý výlet, aj keď neboli už aspoň dva roky namazané, do kopca sa im to aspoň nešmýkalo. Pre niektorých začiatok zimnej sezóny. Pre ďalších zasa predpríprava na Elbrus...
A pre nás ostatných - stretnutie sa s kamarátmi v peknom zimnom slnečnom dni na vrchole jedného z Malokarpatských vrcholov.
Takže Štefan, ako obvykle, trafil si sa...
Na rok, v roku 2006, si tento zimný výstup naplánoval na KLENOVÚ. Pokiaľ bude toľko snehu ako tento rok a minulý rok na Klokoči, som zvedavý, či ti to vyjde aj do tretice. A samozrejme, "škodoradostne" sa teším, ako sa stretneme na vrchole...
Február 2005, Peter Minárik
MKDS a SSD 2005
/Malokarpatský superdiaľkoplaz a
Slovenský superdiaľkoplaz/
V tomto roku /2005/ sa organizuje už 9.ročník Malokarpatského superdiaľkoplaza /MKSD/ a 3.ročník /zarátané boli aj dva tzv. nulté ročníky/ Slovenského Superdiaľkoplaza /SSD/. Ako sa dá získať MKSD je turistom - diaľkárom v týchto končinách známe. Stačí v príslušnom roku absolvovať všetky stokilometrové pochody organizované v Malých Karpatoch. To znamená Trnavskú stovku, Teslácku "2x50 a dosť!!!" a "Pochod ŠPCH" pekných chlapcov zo Špačiniec. Ocenenie SSD je určené pre tých turistov, ktorí v jednom roku absolvujú všetky stokilometrové pochody organizované na Slovensku. To jest, k trom uvedeným Malokarpatským stovkám treba ešte pridať Haličskú stovku a Rudohorskú. Organizátormi oboch podujatí sú turistické kluby TJ Tesla, KTD a T a KST Špačince. Termíny malokarpatských stoviek sú Vám všeobecne známe. Haličská stovka sa organizuje v posledný májový víkend a Rudohorská v tretí júnový týždeň. Tradičné upomienkové "trofeje" pre tých, ktorí boli úspešní v minulom roku /MKSD i pre SSD/ sú už na "sklade" v TJ Tesla a budú sa odovzdávať príležitostne - na pochodoch, ktoré organizuje TJ Tesla alebo na iných dohodnutých pochodoch. Je tu i možnosť si ich vyzdvihnúť osobne priamo v areáli TJ Tesla po dohode na kontaktnom čísle:
Ivan Nižnan - 0903-620 653
P.S.
Už je to hodne dávno /presnejšie 1.1.2000/, čo klasifikačná
komisia KST vydala nový klasifikačný poriadok pre
výkonnostnú turistiku, platný od uvedeného termínu.
Kritéria pre plnenie podmienok VOPT boli tak zle /správnejšie
povedané hlúpo a ešte presnejšie povedané veľmi hlúpo/
postavené, že sa podľa nich ani teoreticky nedalo
vyhodnocovať plnenie jednotlivých stupňov VOPT. To, že
výrazy hlúpo a veľmi hlúpo nie sú nadsadené, dosvedčuje aj
ten fakt, že samotný predseda klasifikačnej komisie /to je
ten, čo za to zodpovedá a tvorí tieto poriadky/ vo svojom
regióne /blízky a ďaleký východ/ nevyhodnocoval základné
stupne VOPT podľa platného poriadku a sám tak
"porušoval" poriadok. Z jednoduchého dôvodu, že sa
podľa neho nedalo vyhodnocovať. Prečo sme sa tak vehementne
ohradzovali proti jednej strane tlačeného textu? Vôbec by nám
nevadilo, keby si texty takejto úrovne vymieňali medzi sebou
úradníci. Dôvod je prozaický. Ten text bol určený pre nás
a tými hlupákmi, ktorí ho mali plniť, sme mali byť my! To
potom už pardón, páni "funkcionári".
Tento doteraz platný poriadok by si zaslúžil, aby sa zapísal do Guinesovej knihy rekordov v disciplíne "Počet chýb, logických, matematických, vecných, skrátka hlúpostí na jednu stranu oficiálneho - úradného dokumentu". Súčasne sa mohol uchádzať aj o zápis v disciplíne "Dĺžka doby platnosti úradného dokumentu so všeobecne známou hlúposťou /teda nie žiadna "skrytá" závada/. Myslíme si, že platnosť päť rokov je veľmi slušný "vek" aj pre menej civilizované krajiny, dokonca aj tam, kde používajú na prenos informácií "tamtamy". Podľa našich informácií sa vraj už zrodil nový klasifikačný poriadok, ktorého text nepoznáme a ani nevieme ako sa priblížil k tomu, čo sme navrhovali už viac ako pred 5-rokmi. Nakoniec teraz to už nie je ani dôležité.
Preto upozorňujeme všetkých turistov, ktorí sa pravidelne venujú diaľkovým pochodom a plneniu podmienok VOPT, že: Podmienky pre plnenie nadstavbových odznakov VOPT sa nemenia a zostávajú v platnosti tie podmienky, podľa ktorých sa plnila nadstavba VOPT doteraz, bez ohľadu na to, čo bude uvedené v novom klasifikačnom poriadku!!!
Nakoniec nie je ani vhodné a dobré, aby sme menili podmienky. Plnenie VOPT je doslova dlhodobá záležitosť a neboli by ani športové, ani spravodlivé, aby jeden dosiahol určitý stupeň hodnotenia výkonnosti za takých a druhý ten istý stupeň za onakých podmienok, len preto, že ich plnil v inom čase.
VYSVETLENIE - Príklad pre turistických "funcionárov":
Predstavte si, že by niekoho napadlo /našich môže všeličo napadnúť za účelom predvádzať sa/ a schválil, že pravidlo za každých 100 m prevýšenia sa pripočítava 1 kilometer, sa odteraz zmení na pravidlo: 1 m prevýšenia sa rovná 1 km. Doteraz pre nás mnohých nedostižní a právom, lebo turistike venovali viac času ako my ostatní, Rovníkoví Attila a Melo, by boli veľmi rýchlo nami ostatnými dobehnutí /a to nielen počtom "km" ale aj obrazne/...
Bratislava, február 2005, Ivan Nižnan - predseda TJ Tesla Bratislava
Ako sa začali organizovať
diaľkové pochody
v TJ TESLA
Diaľkové pochody organizované TJ Tesla Bratislava vznikli dosť netradične a neturisticky, skôr z recesie. Presnejšie povedané - na začiatku našich pochodov bol neúspech, ktorý vybudil k ďalšej činnosti. Keď ste už v tom a najmä, keď sa jedná o niečo také, ako je turistika, už sa jednoducho nedá odskočiť. To sa vtedajšiemu predsedovi TJ Tesla /zlé jazyky tvrdia, že ešte aj súčasnému/ spolu s ďalšími dvomi futbalistami, ktorí počas zimnej prestávky chodili na tréningy do telocvične, dostala do uší informácia, že skoro na jar sa bude po dunajskej hrádzi organizovať diaľkový pochod z Komárna do Bratislavy. Futbalisti v tom videli dobrú možnosť otestovať si, čo sa v zime v telocvični natrénovalo. Len tá dĺžka trasy 100 km sa im veľmi nepozdávala. Pochybnosti však ihneď zahnali konštatovaním, že keď ten pochod zvládnu dajakí turisti, niet najmenšieho dôvodu, aby ho nezvládli dobre trénovaní futbalisti. Futbalisti si pozháňali kusé informácie o pochode i o tom, aké vybavenie treba mať na takýto pochod. Dá sa povedať, že príprava futbalistov, najmä teoretická, bola na vysokej úrovni. V deň D, presnejšie večer V, sa poschádzali turisti na stanici, aby odcestovali do Komárna a odtiaľ sa vrátili peši po hrádzi späť do Bratislavy. Nevieme či sa dostavili na stanicu všetci turisti, ktorí mali pochod naplánovaný, ale je fakt, že z troch futbalistov Tesly sa dostavil len jeden a aj to samotný predseda. Veď to poznáme, ako sa sebavedomí futbalisti či hokejisti ospravedlňujú pred rozličnými menej atraktívnymi zrazmi a podujatiami. Skrátka náš jediný zástupca futbalistov, ktorý sa dostavil na stanicu, si už podstatne menej sebavedome prisadol do vlaku k ostrieľaným diaľkárom a tíško z kútika kupé celú cestu počúval ich priam deprimujúce reči o nachodených kilometroch a "hrôzostrašne" dlhých pochodoch. Ku cti nášho futbalistu, budúceho turistu, treba dodať, že napriek všetkému odštartoval z Komárna a v dobrom čase absolvoval "len" 80 km. A práve tých 80 km bolo aktivačným činidlom, ktoré povzbudzovalo k tomu, že raz bude aj tá stovka. Keď sa o tejto turistickej recesii dozvedel predseda turistického odboru Juraj Špánik, veľký organizátor predovšetkým krátkych a rodinných víkendových výletov, ktoré sa tešili medzi turistami, ale aj ostatnými zamestnancami patronátneho podniku veľkej obľube, prešiel na diaľkáče. A tak nastal súboj dvoch predsedov, predsedu TJ a predsedu turistov, kto skôr získa bronzový odznak VOPT, t.j. kto z nich absolvuje 1000 km. Bola dohoda, že po skončení tohoto minisúboja sa každý vráti k svojej športovej profesii. Jeden k futbalu a druhý k rodinnej turistike.
Nebola to prvá nedodržaná dohoda na svete. Veď po bronze nasleduje striebro, po ňom snáď aj zlato a... Ešte v tom istom roku sme zorganizovali skúšobnú päťdesiatku v podstate len pre Teslákov a o rok tu už bol ďalší pochod a to "Čože je to päťdesiatka, keď idú s nami aj diavčatká". Trasa išla z Píly /pod hradom Červený kameň/ po hrebeni Karpát do cieľa v Bratislave na Kamzík. Potom to organizovanie už išlo rýchlo za sebou. Začali sme organizovať aj 40 km pochod, ktorého trasa bola určená striedaním sa modrej a červenej turistickej značky. Preto aj ten názov "Červeno-modrý okruh". Nasledoval ešte rok zbierania organizátorských skúseností a už sme si trúfli na stovku aj my. Samozrejme, že ako organizátori. Absolvovanú stovku v tom čase sme mali už dávno za sebou. Stovka pôvodne štartovala v piatok v podvečer z Bratislavy - Koliby a končila sa v športovom areáli TJ Tesla, kam sme presunuli aj cieľ ostatných pochodov Tesla. Mnoho rokov sme tradične organizovali len tieto tri pochody pod spoločným názvom Trikrát Turistická Tesla /TTT/. Neskoršie sme pridali ďalšie pochody, až sme sa zastavili na súčasnom počte šesť a jednom Silvestrovskom stretnutí.
Treba ešte dodať, že na popud známeho bratislavsko - slovenského funkcionára, vystupujúceho pod pseudonymom J-J, ktorý nám navrhol, aby sme zorganizovali dva pochody cez víkend, resp. dvojdňový pochod, sme k našej štyridsiatke pridali DP, ktorý sa išiel v nedeľu. Bol to "NUDA pochod", ktorý sa išiel z Petržalky cez Rusovce späť do Bratislavy. Pochod dostal názov podľa Rusoveckých jazier, známych svojim nudizmom. Žiaľ, v termíne pochodu /skorá jar/ neboli tieto jazerá pre našich turistov tak atraktívne, ako v plnej letnej sezóne. Po 7.ročníkoch pre slabú účasť /na pomery Tesly/ sme pochod zrušili.
Možno sa treba ešte zmieniť aj o organizovaní "Silvestrovského stretnutia turistov na Malom Slavíne". Toto stretnutie turistov sa tiež narodilo dosť "nevinne". Jeden z pamätníkov, možno inšpirovaný každoročným posledným zápasom v roku, ktorý tradične absolvovali futbalisti Tesly v posledný deň v roku, teda na Silvestra. A tak malá skupinka predovšetkým Tesláckych turistov sa stretla vtedy pred 15.rokmi po prvýkrát na Silvestra na Malom Slavíne. Ak sa dobre pamätáme, boli tam Vlado Stotka, Marian Nižnan, Cyro Porubanec a mnoho ďalších. O rok sa k tejto hŕstke turistov pridali ďalší, ktorí prišli zavŕšiť svoje turistické aktivity na Malý Slavín. A tak postupne sa toto stretnutie rozmáhalo, tak ako rieka, keď sa z takmer nenápadného prameňa postupne pretvára na mohutnú rieku. Dnes na tomto koncoročnom podujatí sa stretáva pravidelne 150 až 200 turistov, a to nielen z Bratislavy. My, Tesláci, nie sme egoisti a naše podujatia neorganizujeme pre "slávu" funkcionárov a klubu Tesla, ale preto, že... a myslite si čo len chcete.
Ale toto podujatie, presahujúce už rámec Bratislavy, by sa mohlo konečne dostať aspoň do pozornosti KBT a vypomôcť organizátorom hoc aj formou spoluorganizovania. Popravde, musíme povedať, že toto naše stretnutie sa pred mnohými rokmi, keď už bolo rozbehnuté, dostalo do pozornosti bývalého predsedu KBT, už už raz spomínaného známeho funkcionára J-J, podľa jeho vlastného vyjadrenia nepochopeného funkcinára s veľkým množstvom nerealizovaných plánov. Jeho predstava však bola, ako aj v ostatných prípadoch, veľmi svojská. Organizovanie podujatia chcel nechať v kompetencii teslákov s tým, že sa bude akcia organizovať pod hlavičkou jeho vlastného materského klubu /ale ani nie KBT/ a jeho podiel na organizovaní bude spočívať v tom, že príde na vrchol s pečiatkou a bude účastníkom rozdávať svoj autogram. Tento navýsosť originálny nápad sme neakceptovali.
Napriek všetkým peripetiám, napriek tomu, že sme museli prežiť likvidáciu nášho patronátneho podniku TESLA š.p. - už tri naše pochody prekročili vek 20 ročníkov a náš prvý diaľkový pochod "Čože je to päťdesiatka..." aj vďaka tým dievčatkám, ktoré občas idú s nami, sa v tomto roku 2005 dožíva 25 rokov. V tomto roku jeden z našich pochodov bude už celkovo stým pochodom organizovaným TJ Tesla. Aj touto cestou Vás pozývame na tento jubilejný stý pochod. Troch účastníkov, ktorí nám vierohodne /nebojte sa, my Vám pomôžeme/ preukážu najväčší počet účastí na Tesláckych pochodoch, odmeníme vecnými cenami...
P.S.
Po uzávierke nám organizátori z TJ Tesla dodali informáciu o
tom, ktorý pochod Teslákov bude tým stým. Po dlhých
prepočtoch, ktoré nasledovali po zlyhaní počítačovej
techniky, sa prešlo na ručné sčítanie a došlo sa k
uzáveru, že tým stým diaľkovým pochodom organizovaným TJ
Tesla Bratislava, bude pochod: "Červeno - Modrý Teslácky
okruh" !!! - ktorý sa uskutoční v sobotu 12.marca 2005
!!! Je to smutné, že práve Teslákom zlyhala elektronika. Na
druhej strane nás upokojuje, že občas zlyhá technika aj
iným, ako zlyhala aj Američanom pri predchádzajúcich
voľbách prezidenta, keď museli aj oni prejsť na ručné
sčítavanie. A keďže dodávka sčotov z Ruska trvala dlhšiu
dobu, tak prezidentské výsledky oznámili až o niekoľko
týždňov neskoršie. My sme sa oneskorili len o niekoľko dní.
Bratislava, Ivan Nižnan - predseda TJ Tesla Bratislava
Nové poznatky o Jelínkovej tlačiarni
Pamätná tabuľa v tvare knihy na dome č. 5 na Halenárskej ulici v Trnave pripomína, že tam v rokoch 1788 - 1816 sídlila známa Jelínkovská knihtlačiareň, ktorá sa považuje za neoficiálnu kníhtlačiareň Slovenského učeného tovarišstva. Veď mnohé knihy Bernoláka, Fándlyho, Hollého, Palkoviča, Šimka, Mesároša, Rudnaya a ďalších boli "Witlačené u Wáclava Gelinka, mestského Kňihtlačára" alebo u jeho syna "Nákladem a Literami Gana Krsť. Gelinka".
Len zhodou okolností, ale zaiste aj vyšším riadením osudu, v tomto dome už dlhé roky býva a pracuje známy slovenský historik a publicista Hadrián Radványi, ktorý sa špecializuje práve na výskum dejín knižnej kultúry a tlačiarní na Slovensku. Práve v týchto dňoch sa dostáva do rúk verejnosti jeho nová práca "Bibliografia tlačí kníhtlačiarne Václava a Jána K. Jelínka v Trnave v rokoch 1789 -1841" - ktorú vydáva Národný bibliografický ústav Slovenskej národnej knižnice Matice Slovenskej.
Vo svojej najnovšej práci H. Radványi predkladá verejnosti výsledky svojho dlhoročného úsilia o zmapovanie produkcie tejto, dalo by sa povedať, najvýznamnejšej a najplodnejšej tlačiarne na Slovensku z konca 18. a z prvej polovice 19. storočia. Po krátkom historickom prehľade dejín knítlačiarne otca a syna Jelínkovcov nasleduje chronologicky zostavený zoznam všetkých doteraz známych tlačí. Ich počet sa vďaka objavným výskumom autora oproti predchádzajúcim prácam skoro zdvojnásobil a vyšplhal sa na úctihodnú hranicu skoro jednej tisícky tlačí, presnejšie 997, čo znamená "prírastok navyše 421 tlačí, z toho o 75 slovenských naviac.
Samozrejme, táto nová publikácia nie je a ani nebude žiadnym knižným bestsellerom. Je to skôr literatúra faktu, teda kniha plná faktov a konkrétnych informácií o produkcii tlačiarne. Je určená najmä pre vedecké knižnice a pre všetkých záujemcov o dejiny knižnej kultúry na Slovensku. Ale ani strohé bibliografické fakty nemusia byť také suché a nudné, ako by sa zdalo na prvý pohľad. Nová kniha so svojími mnohými registrami a tabuľkami prináša mnohé zaujímavosti aj pre laikov. Napríklad z chronologicko - jazykového prehľadu produkcie vysvitá, že najpriaznivejším rokom vydávania kníh v slovenčine a aj pre samotnú tlačiareň bol rok 1800. V tomto roku Jelínkovci vytlačili 35 kníh, z toho 18 slovenských a 17 latinských. V roku 1803 to bolo zasa 14 slovenských tlačí. Zaujímavý je aj fakt, že v rokoch 1789 až 1841 vyšlo z tejto trnavskej tlačiarne až 265 slovenských tlačí, môže nás to napĺňať hrdosťou ešte aj dnes. Zaujímavé je aj to, že impressá všetkých kníh, či už boli vytlačené v jazyku slovenskom, latinskom, maďarskom alebo nemeckom, dôsledne udávajú meno Jelinek s krátkym i.
Peter Radványi
Seriál zo sveta
Ako sa chlastá v Amerike
Asi tak, ako všade inde na svete. Takže sa tam chlastá. Najviac asi tak víno. No aj pivo, či skôr "pivný nápoj". Americké pivo, až na výnimky, nie je vôbec dobré. Sami Amíci niektoré druhy piva označujú ako "vodu na umývanie riadu" alebo "opičie čuranice".
Nie je sa čomu divit. Varí sa to zo všetkého možného, ako je napríklad kukurica alebo ryža. Po otestovaní viac ako dvadsiatich rôznych druhov piva som to proste vzdal. Napríklad taký Budweiser, akoby klon českého Budvaru. Síce je tu na neho všade, kam sa pohnete, bombastická reklama, ale tá tu ryžovo-mdlú chuť nijako neprehluší. Takže môžeme konštatovať, že z celého názvu sú pravdivé len tri posledné písmena.
Pod pôvodným názvom sa tu Budvar kvôli obchodnej vojne nepredáva, takže na fľaši pravého Budvaru máte veľký nápis "Czechvar". Aj to je dobrá informácia.
Naši si ale pravda poradia všade. Amerika je megalomanská krajina. Všetko je tu predimenzované, mestá, domy, autá, i obézni ľudia. Len tá pivová fľaša je tu iba 0,33 litra. Ale tie najhoršie humusy sa predávajú i v obludných 1,6 litrových nádobách so širokým hrdlom a uzáverom, ktoré tak trochu pripomínajú bežné bývalé sklené fľaše od mlieka. Človeka hneď prejde chuť. V krčmách sa pivo predáva väčšinou vo fľašiach a platí sa ihneď. To, že by mi v krčmičke písali lístok s mriežkami a hrabličkami a ešte by som musel prehovárať pingla, že už naozaj chcem ísť domov a on postaví predo mňa ešte ďalšie "posledné", je v Amerike niečo nereálne a nemysliteľné.
Pokiaľ niekde narazíte, že majú čapované, dá sa objednať tzv. "pitcher", čo je taký džbánok, zväčša z priehľadného plastu, kam sa vojdú asi tak štyri pollitre. Ten sme pri stole vypili raz - dva, a keď sme objednávali tretí, už sa divili, a štvrtý nám servírka ani nechcela vôbec načapovať, vraj aby sa nám niečo nestalo....
Nedošlo nám to hneď. Do baru sa totiž v Amerike jazdí zásadne autom. Je síce stanovená maximálna povolená hranica alkoholu v krvi, čo je tak jedno pivo, ale hromadne se na to kašle. Keď som pátral po dôvodoch, prečo jazdiť "nametený", jeden miestny intelektuál mi povedal: "Pretože peši by sme sem určite neišli!" Niečo na tom pravdy je. Všade je to ďaleko.
Pokiaľ si ale niekto "nakvapká do stroja" a zastaví ho polícia, je podrobený skúške na alkohol. To je väčšinou čuchové ohľadanie previneného policajtom a pokiaľ ten si nie je istý, nasleduje chôdza po stredovej čiare na ceste. Kto šlapne vedľa, má veru smolu.
A ďalšia zvláštnosť, chlastať v Amerike pred samoobsluhou, potravinami a podobnými obchodmi, ako sme zvyknutí u nás? Vylúčené!!! Pokiaľ si ale fľašu schovám do papierového sáčku, vtedy je všetko v poriadku.
Každý štát Únie má svoje zákony, týkajúce sa pitia alkoholu. Zvláštnosťou vyniká ale Nevada. V Las Vegas sú tretinové ceny a pije sa všade na ulici. Amíci majú Vianoce a my sme zvyklí. Neviem, čo by povedali na taký Trnavský jarmok alebo Podkarpatské vinobrania.
Ako som spomínal, v Amerike sa pije vo veľkom aj víno, hlavne v Kalifornii, ktorá produkuje veľmi kvalitné značky. Medzi nami je obľúbené hlavne to ovocné. Predáva sa v jednogalónovom balení, čo sú necelé štyri litre. Toto víno je lacné, prisladené, klasicky po ňom bolí hlava a najlepšie je s kolou.
A ešte jedna dôležitá vec. Pokiaľ chcete v Amerike piť, musí Vám byť aspoň 21 rokov. Vek pod touto hranicou sa nepardónuje ani v jednom štáte. Tak na zdravie !!!
September 2004, Jan Šefl
Došlá pošta
Nový rok 2005 už dávno zaklepal na dveře a i když zatím počasí je podle toho Vančurovského léta obdobné a je téměř jisté že: "Tento způsob zimy zdá se mi poněkud podivný..." tak podle vašeho kréda, že "Neexistuje zlé počasí...", se stále chystáme na různé trasy a výlety. Teď v lednu na akcii "Na Nový rok s TOM první krok" do Lanškrouna.
Přes to, že loni jsme na T-100 nebyli, jsme na ni, ani na "Trnavskú Inflačnú 168" nezapomněli, ani nezanevřeli.
Loni se mi naskytla možnost jet koncem května na běžeckou stovku do Itálie přes Apeniny, zvanou "Via del Passatore" /Cesta pašeráků/, tak jsem dala přednost této akcii a těsně následující Trnavská 168 by byla moc, jak finančně, tak kondičně. Jirka zas měl služební povinnosti a tak jsme se rozhodli "že až nabudúce". Zatím nevím termín a netuším co do té doby bude, ale jet na T-168 bych chtěla. Jinak jsme v léte podnikli pár netradičních akcí i jednu na Slovensko a to na Považský Inovec a Marhát. Naše výlety do zahraničí, za humna, obsahovaly kromě Inovce taky Čubruv kopec a Makytu a zas na druhou stranu "Za granicu paňstva polskiego" jsme se vydali z Jeseníků do Landeku /Ladek-Zdroj/ a na hrad Rychleby. Tady jsme k netradičním zážitkům bloudění potmě přidali též romantické noční koupání v zatopeném lomu v Rychlebských horách - v 1 h po půlnoci a na pláži rozhodně nebylo přeplněno .
Zdravím všechny účastníky "T-100" a dobré kamarády dálkových cest od nás z Moravy.
Zděnka Tvrdá - Drahotuše
Siahnem, vytiahnem, čítam...
"Vy robíte vážne podujatia, na to by som ja nemal", povedal mi nedávno priateľ horolezec - reprezentant, keď sme sa v kolektíve bavili o uskutočnenom prechode Karpatským oblúkom, Balkánskym oblúkom a o pripravovanom prechode Pyrenejami od severu na juh.
Slová uznania z úst športovcov na adresu turistov dobre padnú. Ešte mám v čerstvej pamäti poznámky, ktoré prirovnávali turistiku k rekreácii. Nezriedka sa objavuje aj názor, že výkonnostné triedy v turistike sa vôbec nedajú porovnávať s výkonnostnými triedami v iných športoch, pretože vlastne neodzrkadľujú výkonnosť, schopnosti či zdatnosť. Vraj ktorýkoľvek aktívny športovec, keby bol ochotný venovať turistike viac času, zbierať pečiatky, kresliť mapy a vypracúvať dokumentácie, za rok - dva bez väčšej námahy dosiahne najvyššiu, majstrovskú výkonnostnú triedu v turistike.
Čím sú prechody celých horských celkov natoľko náročné, že aj športovec, trénujúci niečo celkom iné, "na ne s batohom na chrbte nemá?" Nejde tak ani o fyzickú stránku výkonu, aj keď vytrvalosť v chôdzi s batohom na chrbte nie je zanedbateľná. Ide predovšetkým o znalosť hôr, schopnosť orientácie v úplne cudzom prostredí, skúsenosti s výstrojom, stravovaním a hlavne s organizáciou dlhých podujatí. Treba prihliadať aj na psychickú stránku výkonu, veď malý kolektív musí prekonávať na ceste množstvo ťažkostí po niekoľko týždňov až mesiacov. Aj medzi samotnými turistami sú takí, čo priam odsudzujú takéto náročné formy turistiky. Údajne "normálny turista" ich nemôže zvládnuť. Ale je to taká veľká chyba? Veď každý, kto začne hrať tenis alebo sa posadí na bicykel, sa tiež nemôže stať McEnroeom či Merckxom.
Často počujeme, že mládež od turistiky uteká k horolezcom, atlétom, lyžiarom, cyklistom či vodákom. Nečudo, ak sa neuspokojí 15 - 20 kilometrovými prechádzkami prírodou. Potrebná je perspektíva, motív, príklad. Niečo, čo človeka ťahá vpred. O náročných turistických akciách sa možno dočítať v tlači. Ale v samotných odboroch robili niečo zlé, škodlivé. Akoby boli proti tej väčšine, ktorá nejde do prírody za výkonom, ale hľadá v turistike len oddych a regeneráciu. A to pritom nie je pravda. Náročné podujatia, diaľkové prechody horských celkov, túry vo vysokých horách, diaľkové prechody na lyžiach či cykloturistické jazdy organizovať treba. Aby turistika mala perspektívu a priťahovala stále viac záujemcov, predovšetkým mládež.
Československý šport 1987, PhDr.Tomáš Kuchta
P.S.
PhDr.Tomáš Kuchta bol jedným z organizátorov v TJ Štart
Bratislava, ktorá v tej dobe organizovala možno najviac DP v
Malých Karpatoch. Používali nové, dovtedy netradičné
nápady pri organizovaní DP /choď koľko chceš, orientačné,
jednorazové a pod./. Nuž a Tomáš oslavuje v tomto roku 2005
/nech je to akokoľvek neuveriteľné/ svoju "ešte
len" 45-ku. Všetko najlepšie pripájame.....
za MKD Peter Minárik
Pozvánka na diaľkový
pochod
29.ročník pochodu oslobodenia Trnavy
(POMT)
Dňa 2.apríla 2005 si zapíšeme do kroniky "POMT" 29-ty zápis tohoto už tradičného podujatia, na ktorý Vás týmto srdečne pozývam. Z rôznych dôvodov som sa definitívne rozhodol, že po 30.ročníku, ktorý sa bude organizovať v roku 2006, sa vzdám organizovania tejto spoločensko - turistickej akcie. Napriek tomu by som bol nerád, keby toto podujatie, ktoré sa už vžilo do povedomia turistickej verejnosti - ako také zaniklo.
Preto sa aj cestou MKD vopred obraciam hlavne na Trnavských turistov s prosbou, či by niekto z nich nebol ochotný prevziať štafetu ďalšieho organizovania tohoto pochodu, ktorý sa stal súčasťou vyznavačov diaľkových pochodov.
Stále však dúfam, že sa na to niekto podujme. Podmienky odovzdania by sme mohli predbežne dohodnúť už v cieli tohoto 29.ročníka. Vopred ďakujem...
Trnava, 14.1.2005
Ján Krištof, Ružindolská 6, 917 01 Trnava
tel: 033-5546 171
Bielomodrý svet
Najkrajšia modrá je tá, čo rozprestiera sa nad zimnou krajinou,
keď všetko je poprikrývané tučnou bielou perinou.
Podmienkou je, že slnečný kotúč v tom mori musí plávať,
a vtedy aj na oči už treba si pozor dávať.
Tisíce iskričiek pod nohami ti poskakuje
a tebe sa v tom bielomodrom svete strašne dobre potuluje.
Nevadí, že občas v "šikmine" nohy ti vyletia hore nad hlavu,
veď do perín padať, na to fakt netreba odvahu.
Poľadovica
Najčastejšie sa tento úkaz vytvára v noci,
príroda hneď zaránky má nás vo svojej moci.
Je z toho potvora "happy", že na ulici,
motajú sa nám nohy jak po opici.Ťažko sa vtedy robí krok rozhodný,
dobre si premysli - čo a ako a až potom sa rozhodni!
Taká poľadovica by občas aj na mozog mohla napadať,
človek by lepšie zvážil, aké slová kedy povedať.
KALENDÁR
apríl 2005:
2.4.2005 OD PRAMEŇA VYDRICE DO BOTANICKEJ
ZÁHRADY 6.ročník
(sobota) KST Železničiar Bratislava
Trasa: 35, 20 km
Štart: Bratislava-Rača, kino Nádej, 8.00 - 8.30 h
Vedúci: Štefan Jakab, Dopravná 4, 831 06 Bratislava
tel.: 0903-773 802
2.4.2005 POCHOD OSLOBODENIA MESTA TRNAVY 29.ročník
(sobota) KST Slovšport Trnava
Trasa: 35 km/850 m, 10 km/200 m
35 km: Buková, žel.st. - Rozbehy - Hrubý Kamenec - Brezinky - Plavecký Mikuláš - Čierna skala - Jahodník - Smolenice, KaH
Štart:
35 km: Buková, žel.st., 7.15 - 8.00 h
10 km: Smolenice, reštaurácia KaH, 10.30 - 11.00 h
Cieľ: Smolenice, reštaurácia KaH, do 17.00 h
Vedúci: Ján Krištof, Ružindolská 6, 917 01 Trnava,
tel.: 033-5546 171
9.4.2005 JARNÁ 35-KA 31.ročník
(sobota) KTC Albatros Bratislava
Trasa: 35 km/1100 m
Svätý Jur - Košarisko - Borinka - Marianka - Kačín - Partizánska lúka
Štart: Svätý Jur, žel.st., 6.45 h
Vedúci: Jozef Novák, Ondrejovova 11, 821 03 Bratislava, tel.: 02-4329 6220
9.4.2005 OTVORENIE TURISTICKEJ SEZÓNY -
GALANTA
(sobota) RZ KST Galanta
Trasy: 10 km, pešo, cyklo, hviezdicový pochod na Kaskády
Cieľ: hotel Kaskády
Vedúci: Mikuláš Melay, Železničiarska 1423/26, 924 01 Galanta
tel.: 0908-898 596
16.4.2005 DEVÍNSKA 37-KA - splav Moravy
17.ročník
(sobota) OT KST Tatran Devín
Trasa: splav Moravy: Vysoká pri Morave - Devínska Nová Ves - Devín
Štart: Bratislava, hl. žel. st., 6.30 h
Iné:
- prihlášky na splav poslať do 5.4.2005
- možnosť tur. ubytovania vo vlastných spacích vakoch, prihlásiť sa treba do 12.4.2005
Vedúci: Štefan Bimbo, Mamateyova 3, 851 04 Bratislava,
tel.: 02-6231 5054, mobil: 0905-849 118
16.4.2005 DEVÍNSKA 37-KA 17.ročník
(sobota) OT KST Tatran Devín
Trasy:
pešo: 37 km/1200 m, 18 km/530 m, 11 km/300 m
cyklo: 70, 55, 40 km
Popis trás:
37 km (P): Svätý Jur - Biely Kameň - Biely Kríž - Malý Slavín - Pekná cesta - Kamzík - Lamač - Dúbravka - Sandberg - Devínska Kobyla - Devín
18 km (P): Kamzík - Lamač - Dúbravka - Sandberg - Devínska Kobyla - Devín
11 km (P): Dúbravka - Sandberg - Devínska Kobyla - Devín
70 km (C): Bratislava - Svätý Jur - Pezinok - Pezinská Baba - Pernek - Zohor - Devínska Nová Ves - Devín
55 km (C): Bratislava - Svätý Jur - Biely Kríž - Pekná cesta - Železná Studnička - Kačín - Lamač - Devínska Nová Ves - Devín
40 km (C): Bratislava - Pekná cesta - Železná Studnička - Kačín - Lamač - Devínska Nová Ves - Devín
Štart:
37 km (P): Svätý Jur, žel.st., 6.30 - 7.00 h
18 km (P): Bratislava-Kamzík, cvičná lúka, 9.00 - 12.30 h
11 km (P): Bratislava-Dúbravka, Dom Kultúry, 9.30 - 14.00 h
cyklo: Bratislava, Račianske Mýto, 9.00 h
Cieľ: Devín, športový areál TJ Tatran Devín, do 17.30 h
Iné: - možnosť tur. ubytovania vo vlastných spacích vakoch, prihlásiť sa treba do 12.4.2005
Vedúci: pešo: Juraj Ábel, Rajecká 18, 821 07 Bratislava, tel.: 0905-719 375
cyklo: Ladislav Bimbo, Tupolevova 7, 851 01 Bratislava, tel.: 0905-733 045
16.4.2005 KARPATSKÝ POCHOD 11.ročník
(sobota) TOM Plameň Bratislava, TJ Tesla Bratislava
Trasy: pešo: 35, 25, 14 km
Štart:
35 km: Bratislava, vojenská nemocnica, 7.00 - 8.00 h
25, 14 km: Bratislava-Rača, býv. konečná električiek, 9.00 - 11.00 h
Cieľ: Marianka, hostinec U Nováka, do 16.30 h
Vedúci: Jiří Velfl, Mamateyova 3, 851 04 Bratislava
Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava
16. - 17.4.2005 OTVÁRANIE VODY
(sobota - nedeľa) KST Holíč
Trasa: 20 km, splav Baťov kanál a rieka Morava (Vnorovy - Holíč)
Štart: Holíč, Dom turistiky, 8.30 h
Vedúci: Pavol Mastihuba, SNP 5, 908 51 Holíč, tel.: 0902-398 924
17.4.2005 HVIEZDICOVÝ POCHOD
32.ročník
(nedeľa) OT TJ Slávia STU Bratislava
Trasy: 37 km/500 m, 22 km/450 m, 19 km/350 m, 16 km/300 m, 12 km/300 m
Popis trás:
37 km: Pezinok - Pezinská Baba - Tri kamenné kopce - Biely Kríž - Malý Slavín - Krasňany
22 km: Záhorská Bystrica - Marianka - Pajštún - Medené Hámre - Malý Slavín - Krasňany
19 km: Svätý Jur - Biely Kríž - Malý Slavín - Krasňany
16 km: Vojenská nemocnica - Kačín - Malý Slavín - Krasňany
12 km: Rača - Zbojnícka studnička - Malý Slavín - Krasňany
Štart:
37 km: Pezinok, žel. st., 7.00 h
22 km: Záhorská Bystrica, konečná MHD č.37, 8.00 h
19 km: Svätý Jur, žel. st., 9.30 h
16 km: Bratislava, vojenská nemocnica, 8.30 h
12 km: Bratislava-Rača, kino Nádej, 9.30 h
Cieľ: Malý Slavín, 13.00 - 15.00 h
Vedúci: Ing. Ladislav Harmatha, CSc., KME FEI STU Ilkovičova 3,
812 19 Bratislava, tel. z.: 02-6029 1127
23.4.2005 MEMORIÁL IVANA BAUSA 5.ročník
(sobota) Občianske združenie Hrad Dobrá Voda + KST
Železničiar
Trasa: 15 km: Buková, žel. zast. - hrad Dobrá Voda - obec Dobrá Voda, Podmariáš
Štart: Buková, žel. zast., 9.30 h (podľa cest. poriadku odch. z Trnavy okolo 9 h)
Cieľ: Dobrá Voda
Informácie: Mgr. Igor Mieč, Dopravná 14, 831 06 Bratislava, tel.: 0904-204 051
Rudolf Ružička, tel.z.: 033-554 7104, e-mail: dobra.voda@nextra.sk
23.4.2005 JARNÝ PRECHOD V MALÝCH
KARPATOCH
(sobota) KST Senica
Trasa: 20 km, Plavecký Mikuláš - Rozbehy
Štart: Plavecký Mikuláš, 7.30 h
Cieľ: Rozbehy, obchod, 14.30 h
Informácie: PhDr.Alžbeta Šnittová, S.Jurkoviča 1207/52, 905 01 Senica,
tel.d.: 034-651 7856
23.4.2005 JARNÝ POCHOD HLOHOVEC -
PIEŠŤANY 27.ročník
(sobota) KST Lokomotíva Hlohovec
Trasy: 35 km/850 m, 25 km/480 m, 15 km/300 m, 10 km/250 m
35 km: Hlohovec - Ifkov dom - Jalšové - Havran - Čertova Pec - Piešťany
Kratšie trasy sú časťou 35 km trasy.
Štart: 35, 25 a 10 km: Hlohovec, žel. st., 7.00 - 9.00 h
Cieľ:
35 km: Hlohovec - Havran -Čertova Pec - Piešťany
25 km: Hlohovec - Havran
15 km: Jalšové - Havran
10 km: Hlohovec - Jalšové
Iné: doprava autobusmi SAD a osobitným autobusom Havran - Hlohovec
Vedúci: Ing. František Miklovič, Bezručova 9/b, 920 01 Hlohovec,
tel.: 033-730 1863, 0905-981 019, e-mail: blazejm@stonline.sk
23. - 24.4.2005 JARNÝ SPLAV MALÉHO DUNAJA
(sobota - nedeľa) KST Nová Dedinka
Informácie: Štefan Polák, Hlavná 33, 900 29 Nová Dedinka, tel.: 0904-173 260,
Možnosť ubytovania v Jelke
30.4.2005 ČOŽE JE TO 50-KA? 25.ročník
(sobota) TJ Tesla Bratislava
Trasy: pešo: 50 km/1550 m, 35 km/700 m
50 km: Rača - Zbojnícka studnička - Biely Kríž - Horvátka - Košarisko - Stupava - Biely Kríž - Kamzík - areál TJ Tesla
35 km: Rača - Zbojnícka studnička - Biely Kríž - Horvátka - Košarisko - Marianka - Pekná cesta - Kamzík - areál TJ Tesla
Štart: Rača, kúpalisko Zbojníčka, 7.00 - 8.00 h
Cieľ: areál TJ Tesla Bratislava, do 19.00 h
Vedúci: Marián Nižnan, Vajnorská 34, 831 04 Bratislava
Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.