MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

marec 2006

 

 

 

Snežienka

Vydať sa v zime na jarnú túru,
na to treba odvahy za plnú fúru.
Poznám ale takú, ktorej sa to darí,
je to pionier a dobyvateľ – prvý osadník v nehostinnom kraji.

Nezadržateľne sa prehrýza snehom a ľadom,
a pritom je to taká “krehotinka" vzhľadom.
Púšťa sa na vlastnú päsť do “svojej" jari
A my sa tešíme, že sa jej to darí.

Je to prvý kvietok a tichá samozrejmosť prírody
- chráňme ju za to,
že nová jar sa s ňou vždy narodí.

H.

Turistická...

"Na pochod hor sa a - o - u
vzdaj úctu krokom hlaholu
Okolo hora klokotá
Vo svaloch hladká robota.
Na pochod hor sa a - o - u..."

Ján Poničan, Bratislava 1943

Povedali...
Výber z citátov jubilantov v roku 2005 na stránkach MKD

Január 2005

Za prejdenie 10000 km na DP nám udelené ocenenie, ale odvtedy, ako som dokončil túto métu, som sa nedostal ani k sčítaniu ďalších kilometrov a diplomov, takže momentálne ani neviem, koľko mám toho prejdeného. Možno keď budeme robiť rozhovor pri ďalšom guľatom výročí, sľubujem - že sa polepším.

Jediné, čo mám veľmi presne zaevidované, sú stokilometrové pochody. Vždy som tvrdil, že turista - stovkár - je "elita" medzi všetkými turistami. Tých stoviek k 31.12.2004 som prešiel 106 /jednosto šesť/. Ale pravdu poviem, na prvú stovku si už vôbec nepamätám. Poslednej stovky som sa zúčastnil, keď mala Trnavská 100 jubileum, 30. výročie a bolo to v júni 2003, v rámci ktorej som zabezpečoval kontrolné stanovisko na bývalej horárni MON REPOS. Občas je potrebné absolvovať aj takéto tzv. záslužné turistické činnosti. Čo je však pravda, že hoci na takejto kontrole strávite desať, dvanásť hodín, stretnete tu všetkých turistov, aj takých, s ktorými sa bežne na pochode nestretnete, lebo jeden je príliš rýchly a druhý príliš pomalý.

Jozef Karovič

Marec 2005

A hore na ČELE opäť "prekvápko" - schránka s vrcholovou knihou. Chalani mi ju strčili do ruky s presvedčením, že do nej niečo stvorím. Ale ja k tomu potrebujem podmienky iné, neviem tvoriť v treskúcej zime. Síce som na "šupu" vysúkala zo seba dva verše:

"Keď vyšla na Čelo,
veľmi sa mi zachcelo,

ale to bola tvrdá realita - nie poézia. Zachcelo sa mi niekam "odbehnúť". Ale kam si "odbehnete" v 50 cm snehu na vrchole? Keď nemáte v "gatiach" ten "nástroj", ktorý sa dá hravo vystrčiť von, tak to máte vo vysokom snehu ťažké. /Toto Vám chlapci v zime najviac závidím./

Hruštička

Apríl 2005

To, čo teraz píšu novinári o stravovaní, je podľa mňa volovina, veď aj psom dávajú granule. Malo by sa jesť a piť to, na čo človek má - myslím finančne, a to na čo má chuť. Keď vidím v tých amerických filmoch, čo tam všetko jedia, je mi z toho zle a ver mi, to žalúdok mám dobrý. Na ktorejsi stovke do cieľa prišiel Jano Parcer, a to už mal k osemdesiatke. Na jednom boku mal feldflašku s čajom, na druhej strane druhú, s vínom a striedavo šlapajúc popíjal. V cieli si zatancoval a rad "športovcov" mal slzy v očiach, od závisti a jedu.

Celo Radványi

Máj 2005

Moje skúsenosti a hlavne reakciu z absolvovania Trnavskej stovky môžem smelo prirovnať k známemu opisu vlastných skúseností Ivana Baja, ktoré zverejnil kedysi dávno pod názvom "Odysea sa volá Trnavská stovka". Po príchode do Brezovej pod Bradlom, v nedeľu ráno, som sväto sväte prehlásil "nikdy viac" a že do hôr nabudúce pôjdem len keď ma tam odvezú a to maximálne tak na huby. Už vtedy som si uvedomil, že "nikdy nehovor nikdy", lebo dva nasledujúce ročníky sme v prvú júnovú sobotu nedočkavo čakali na bratislavskej stanici na štart Trnavskej stovky.

Vladimír Vagač

Jún 2005

Môj pitný režim na pochodoch nie je nič špeciálne, pred pochodom si kúpim to, čo mi padne v obchode do oka a na čo dostanem chuť. Na stovku je dobre si zobrať aj minerálku. Na kontrolách padne dobre jedno, dve pivká. "Panáka" je lepšie si dať až v cieli, než ich vyhľadávať už behom pochodu. Ale sú i labužníci, čo mi nedajú za pravdu. Pred jednou Trnavskou stovkou si Jano Novák s kamarátom schovali 15 pív medzi Pezinskou Babou a Bukovou a potom z nich ponúkali kamarátov. Rekord drží asi Ferko Mikulka, ktorý si v Čechách na jednej stovke vypil v každej krčme, cez ktorú pochod prechádzal, dve pivá. Krčiem bolo neúrekom a on zvládol 34 pív.

Ján Trubač

Júl 2005

Nemôžem tvrdiť, že manželka je týmto mojím koníčkom nadšená, to nie, ale za tie roky si už zvykla a nakoniec je aj rada, keď sa vrátim v sobotu večer domov zdravý a po svojich. Dokonca sa mi ju už podarilo aj vytiahnuť na turistiku, ako napríklad vlani do Dolian.

Nachodené kilometre si už neevidujem, ale väčšinou diplomov mám odložených a zrovna kvôli Tebe som sa do nich včera musel pozrieť, aby som si osviežil pamäť a mohol aj niečo o tom napísať. Supediaľkoplaza zatiaľ nemám, lebo mne jedna stovka do roka stačí až až /šetrím si kĺby aj na starobu/. Raz keď budem na voľnej nohe /t.j. keď odstavia V-1 a dajú nám veľké odstupné/, tak by som sa chcel ísť pozrieť do zahraničia, do vyšších hôr ako sú tie "naše", ale zas nie príliš vysoko, aby som nedopadol ako Ľubo Stacho, s ktorým som sa dobre poznal, ale z hokeja a nie z turistiky.

Pavol Nádaský

August 2005

Na svoj prvý klasický turistický pochod si ej veruže pamätám. Bola to v roku 1991 Barbora. Na tento pochod som sa vystrojil tým najlepším, čo som doma mal, kvalitný starý ruksack s kovovou konštrukciou, ťažké pracovné kanady, dobre som si nabalil stravy ako na viacdenný pochod - a hybaj na štart. To vieš, keď som videl ostatných turistov na štarte, otváral som prekvapený ústa. Počas pochodu ma dobehol nižší zavalitý turista, v tej dobe ešte mladík, ktorý mi kde čo porozprával o turistike v Malých Karpatoch a ktorého som sa snažil držať čo najdlhšie ako kliešť. Ale bolo mi to málo platné, pretože sa mi zakrátko stratil z dohľadu. Neskoršie som si v Malokarpatskom diaľkoplazovi prečítal článok, v ktorom Paľo Šoula opisuje takéto stretnutie z neznámym turistom.

Zdeno Kelemen

September 2005

Z malokarpatských turistov bol v Pakistane okrem mňa ešte Peter Obdržálek. Zdalo sa mi, že všetci sú obchodníci a určite sa nikam neponáhľajú. V Pakistane je islamská viera na prvom mieste a takže sa tam nechlastá. A naše skromné zásoby sa rýchlo minuli. Okrem obyvateľov ma zaujali príroda a hory, ktoré sú s našimi vo všetkých merítkach neporovnateľné.

Október 2005

Premietnime si v hlave obraz Malých Karpát, Bratislavy... pred takými tridsiatymi rokmi a skúste zhodnotiť, o čo sme za tých 30 rokov prišli. Podľa družicového snímkovania Slovensko prišlo za 10 rokov o vyše 50 km štvorcových lesov a denno-denne prichádza o skutočné lesy. Kto nedokáže pochopiť rozdiel medzi lesom a "stojacimi jednovekými stromami", mal by navštíviť jeden zo 70 fragmentov prírodných lesov /pralesov/ Slovenska, zažiť atmosféru Kašivárovej, Dobročského pralesa, Stužice... a ak má srdce na mieste, tak pochopí, že nie je les ako les.

Ak cítime potrebu zrušiť národné parky, tak ich zrušme, ale neoblbujme svet akýmisi slovenskými špecifikami v našich "akože" parkoch. Sme európsky ekonomický tiger, ale naše správanie sa voči kultúre a životnému prostrediu je na úrovni rozvojovej krajiny.

Ondrej Jančík

November 2005

"Veď je to tu ako cesta z Trnavy do Cífera", bola prvá reakcia na veternou smršťou zničenú okolitú krajinu. Kam oko pozrie - všade je - nič... Aj znalý človek tu stráca orientáciu v známom teréne. Zrazu vidí to, čo takto nikdy nevidel. Je to pocit, ako keby získal schopnosť pozerať sa cez múr či za roh. Stavby, roky "vložené" do ihličnatého lesa, zrazu máme priamo pred očami. Najhoršie sú siahovice dreva a najmä množstvo raždia. Leží pri hlavnej ceste, leží pri benzínovej pumpe, leží pri penzionoch a hoteloch, jednoducho všade. Človeku sa priam žiada dať si dvojitého ferneta. Ten nám aspoň vylepšil náladu pri príchode do nášho táboriska v Eurocampe.

Edo Krištofovič

December 2005

K erotike mám veľmi blízko. Už v roku 1978 som s kolegom Otom Zinzerom začal chodiť na nudapláže do Rusoviec. To tam bola za socializmu neuveriteľná krása žien. Blondýnky, čiernovlásky, hrdzule, ale aj tmavé cigánočky, ktoré si na južnom slnku opaľovali všakovaké mušličky. Na kameni č.37, to bol náš pľac, povyrástlo moje erotické cítenie.

Dnes, kĺby ma bolia, kolená sa podlamujú, ale oriešky dokážu stvrdnúť a ten turistický štandard 19.5 cm si bez problémov udržujem. Vďaka sexu, ktorý v niektorých pracovných dňoch je 2x denne po kávovej lyžičke.

Milan Kubiš

December 2005

Som rodák z dediny Pobedim, ležiacej na úplnej rovine. V časoch môjho detstva tam nebol žiadny turista a ani nijaké turistické zázemie. U nás na dedine, aj v našej rodine, vtedy prevládalo všeobecné povedomie, že turistika je len pre Čechov a darebákov, ktorým sa nechce robiť v záhrade. Ku skutočnej turistike som si pričuchol až počas štúdii v Bratislave a potom po prisťahovaní do Hlohovca v roku 1977.

František Miklovič
z príspevkov povyberal Peter Minárik

Koristník v Marcelovej

Najprv treba uviesť, že obec Marcelová vznikla v roku 1942 pripojením susednej obce Krátke Kesy, vtedy ešte ako Marcelove Kesy. Ako sa v pamätnici obci spomína, toto spojenie obcí sa stalo 21.júna 1942 počas okupácie /obce pripadli v roku 1938 k Maďarsku na základe viedenskej arbitráže a boli oslobodené sovietskou armádou koncom marca 1945/. A že tieto obce si už voľačo pamätajú, dokladuje aj to, že staršia z obcí, Kesy, sa spomína už v roku 1256 pod menom Kezeu, potom Marcelháza a podobne. V tom roku, 1256, patrila obec istému Sefridovi, potom rôznym zemianskym rodinám a od roku 1377 šľachtickej rodine Baranayovcov.

A tí boli "tvrdí ako baraní roh" nielen podľa mena, ale aj podľa zvyklostí života. Netreba pripomínať, že stredovekí zemepáni nemali zľutovania s poddanými, hoci na nich tvrdo robili. Ba čo viac, pozvali si za onoho času k sebe aj slávneho jasnovidca Hanussena, aby im predpovedal budúcnosť. Ale im nič nové alebo zaujímavé nepovedal, iba klamal, lebo ani on sám netušil, že sám raz zahynie násilnou rukou v berlínskom kanáli.

Cez to všetko poddaný bol iba poddaný a aj tak s ním zemepán Baranay zachádzal. Nečudo tiež, že keď mohli, poddaní z jeho majetkov panstva utekali a presídľovali sa na iné miesta. Dopomohli im k tomu aj turecké vpády a potom povstania šľachty proti Habsburgovcom v rokoch 1703 - 1711. No jednako si zemepán vedel nahradiť poddaných presídlením z iných častí kraja. Tak tomu bolo aj v roku 1691, kedy poddaní ušli pred ťarchami, ktoré Baranayovi nevládali plniť. Zemepánske veľkostatky chovali okrem dobytka, svíň aj ovce. Baranayovci si v roku 1784 založili likérku a liehovar. Dnešnej doby sa nedočkali...

Peter Koloman

PS. Kto nevie, kde sa obec nachádza, nech sa pozrie do mapy...

Tri dni surférom, ale niekde inde ...

Je to veru výhoda, ak sa "služobne" dostanete na druhú pologuľu v čase, keď u nás je nepríjemná novembrová člapkanica, tma už o pol piatej a zima, zima, zima...

Po týždni sedenia po zasadačkách v meste Florionapolis, je to v Brazílii, Santa Catarina, som sa konečne odhodlal vypraviť k moru s jediným cieľom - zasurfovať si. Po mnohých pokusoch s bodyboardom v Austrálii som bol pripravený k upgradu a konečne sa postaviť na to drevo. V hoteli som si s rovnako naladeným talianským kolegom objednal taxík a zanedlho sme dorazili na vyhlásenú pláž Joaquina. Taxikár pred cestou dostal inštrukcie, že si musíme cestou niekde požičať surf. Ten sme si i cez jeho snahu požičali až na pláži. Bez akejkoľvek zálohy a bez akéhokoľvek platenia dopredu sme vyfasovali dva surfy a hurá do mora. Pôvodne som chcel vyzerať ako miestny surfér a vziať si krátke drevo, ako tu hovoria surfu, ale po po niekoľkonásobnom uistení v portugalčine, ktorému som aj tak nerozumel, že pre začiatočníkov je lepší a vhodnejší "long board", som vyrazil do vĺn, s dlhým surfom. S presvedčením, že keď to viem na snowboarde, tak vlny naviac ma už nerozhádžu, som sa vrhol do mora. Už pri veslovaní k miestnym surferom som pochopil, že len dostať sa tam, kde sa láme úspech a vlna, nebude vôbec jednoduché a hlavne nie rýchle. Asi po dvadsiatich minútach veslovania som si už necítil ruky, ale dorazil som na miesto zlomu, lenže čo teraz...

Asi po hodine a pol pokusov chytiť vlnu a nastúpiť na surf som bol úplne hotový a hlavne totálne neúspešný. Rozhodol som sa preto, že to pre dnešok vzdám, ale zajtra im to ukážem...

Zajtra na to pôjdem s učiteľom, k získaniu je vraj na pláži Praia Mole. Tak som sa aspoň odmenil "caipirinhou".

Druhý deň s klasickou stredoeurópskou uponáhľanovosťou...

Na druhý deň, s klasickou stredoeurópskou uponáhlenosťou, sme prišli na stretnutie s učiteľom presne na minútu. On si však asi po 40 minútach s veľkým úsmevom a v pohode prikráčal, a len tak na pol úst povedal, že sa oneskoril preto, že išli "pekné" vlny a predchádzajúcim žiakom to išlo veľmi dobre.

Rýchlo sme si na seba navliekli neoprény a nevyhnutné červené "rozlišovače", aby ostatní surferi videli, aké sme to začiatočnícke hovädá... Potom už prebehol tréning na suchu a pri ňom som pochopil to množstvo chýb, ktoré robíme. Učiteľ, asi štyridsaťročný borec, už evidentne zopár ľudí videl a vedel o čom hovorí. Dopravil nás k menším vlnám a pri ich priplávaní sa vždy do nás snažil strčiť a my sa na oplátku snažili vlnu chytiť a potom na surfe vstať a niekam prísť... Jemu sa strkanie do nás darilo a naviac pripojil pri každom našom páde do vody detailný popis chýb a vysvetlení ako a čo robiť lepšie. Keď som ale dával pozor na prácu rúk, tak mi išli blbo nohy. Keď som zvládol obidvoje, tak som zasa stál na surfe niekde mimo ťažiska a keď už to všetko klaplo, tak mi zasa svietilo do očí slniečko...

Rady ešte doprevádzal rečami typu "make love with vawes". Asi po hodine sa niekoľko úspechov dostavilo, ale keby nebolo kŕčov do lýtka, určite by som tam vydržal omnoho dlhšie. Voda bola ale pomerne studená a pri každom ďalšom vlezení do nej som chytil ďalší kŕč. Nadšený som radšej vrátil "nádobičko" a dohovoril si stretnutie na druhý deň.

Tretí deň som mal učiteľa len pre seba. Vyrazili sme na miesta, kde surfujú miestni, domáci surferi. Opäť bolo veľmi ťažko dostať sa k vlnám. Tentokrát ma už inštruktor neodstrkoval, a keď prišla vlna, nastali ďalšie problémy. Hlavný problém je dívať sa dozadu, zároveň veslovať vo smere vlny a pri tom všetkom si držať stabilitu tak, že keď príde vlna, aby ste ju mohli chytiť a ešte v kľude vstať. V ten deň boli trochu slabšie vlny, ale napriek tomu sa mi podarilo niekoľkokrát ich "urobiť" a užiť si tak tu prekvapivo veľkú rýchlosť. Na jeho malého syna ale určite nemám. Dúfam, že nie po poslednom surfovaní v živote, som sa odmenil osviežujúcou caipirinhou. A to bola taká pekná bodka za tým surférskym trápením stredoeurópana, opakujem, taká pekná bodka za tým trápením. Obrigado Brazil.

P.S.

Až budete niekedy na Praia Mole, pýtajte sa na Rogera, vie poradiť a berie len 40 RS za hodinu, včítane vybavenia, ale väčšinou je to viac...

November 2005, Kútny

Zimný turistický zraz 2006 - Dolný Kubín

Zimný turistický zraz má už dlhoročnú tradíciu. Tento bol jubilejný - už 40. ročník, ktorý sa uskutočnil v okolí Dolného Kubína v termíne 26. - 29. januára 2006. Zároveň spolu s ním sa konal aj 4.ročník Medzinárodného zimného turistického zrazu.

Prvý deň zrazu - štvrtok, väčšina účastníkov využíva na cestovanie do centra zimného zrazu. Prezentácia sa konala v priestoroch Kultúrneho domu, v Dolnom Kubíne.

Turisti pri prezentácii obdržali účastnícky preukaz, spravodaj č.2., preukaz pre ZC, zatvárací špendlík, zrazový odznak, pohľadnicu zrazu, samolepku s mapkou Dolného Kubína s vyznačenými miestami ubytovania, stravovania a ďalších významných objektov Oravy a brožúru o celej oblasti Oravy. Účastníci dostali stravné lístky až tesne pred večerou.

Večer sa v priestoroch kultúrneho domu uskutočnilo slávnostné otvorenie zimného turistického zrazu. A pretože tento zimný zraz bol jubilejný štyridsiaty, ocenili aj organizátorov predošlých jubilejných zrazov. V rámci otvorenia vystúpila folklórna skupina a veľký mládežnícky orchester.

Piatok, 27.1.2006

Na každý deň zrazu organizátori pripravili viacero lyžiarskych trás a štyri trasy pre peších turistov. Každý účastník si mohol vybrať trasy podľa svojich schopností a kondície. Na niektoré trasy bol vývoz autobusom, na iné dokonca vlakom a niektoré okruhové začínali a končili v Dolnom Kubíne. Niektoré trasy, ktoré končili mimo D.Kubína, mali po skončení pochodu zaistenú spätnú dopravu. Ja osobne som v piatok absolvoval túto trasu: Sedlo Príslop - chata na Kubínskej holi - Pikola pod Trninami - Dolný Kubín. V nádhernom slnečnom počasí s prekrásnymi a ďalekými výhľadmi v teplote okolo mínus 12 stupňov som prešiel na bežeckých lyžiach trasu s dĺžkou 28 km a s prevýšením 520 metrov. Vo večerných hodinách sa v kultúrnom dome uskutočnilo premietanie audio a video nahrávok a diapozitívov s turistickou a horskou tématikou, ale aj družná turistická zábava.

Sobota, 28.1.2006

Aj v sobotu si bolo možné vybrať z množstva lyžiarskych a peších trás. Ja som si zvolil trasu: Sedliacka Dubová - Roveň - Čertaž - Jastrabie - Davčovka - Tri Sosny - Rokytinka - Mlatiná - Vlčinec - Dolný Kubín. Už na vlakovej zastávke nás čakalo milé prekvapenie. Na stoloch boli rôzne propagačné materiály o Sedliackej Dubovej /pohľadnice, letáčik, vysačka lyžiarskeho prechodu a od pána starostu "vnútorný ohrev". Ďalšie príjemné prekvapenie bolo na okraji lesa. Tam je novo postavený prístrešok, založená vatra a o náladu sa stará pán s harmonikou, a samozrejmosťou v tomto počasí je aj horúci čaj s vnútorným ohrevom, a to všetko zadarmo. V Malatinej ráno pri štarte okruhu boli k dispozícii v miestnom kultúrnom dome aj šišky, čaj. Popoludní tam podávali aj výborný guláš.

Sobota bola veľmi podobná počasím a výhľadmi piatku, avšak teploty v tento deň boli kolísavé od mínus 4 do mínaus 20 stupňov C. Prekonal som trasu o dĺžke 27 km s 600 metrovým prevýšením.

Vo večerných hodinách sa v kultúrnom dome uskutočnilo ukončenie zimného turistického zrazu a zároveň sa odovzdával štafetový kolík ďalším budúcim organizátorom.

5. medzinárodný zimný turistický zraz sa bude konať v roku 2008 v okolí Jablunkova /Beskydy/ v Českej republike a 41. zimný turistický zraz sa uskutoční začiatkom februára 2007 v okolí Martina.

Nedeľa 29.1.2006

Mnoho účastníkov využíva ešte dopoludňajšie hodiny na ďalšie túry v nádhernej scenérii Oravy a následne cestuje do svojich domovov.

Aj v rámci tohoto zrazu sa vyskytli určité nedostatky, ako bolo neskoré odovzdanie stravovacích lístkov účastníkom zrazu, problémy boli aj s ubytovaním, lebo vraj jeden internát s kapacitou 300 lôžok vypadol z dôvodu havárie potrubí.

Zimného turistického zrazu na Orave sa podľa oficiálnych údajov usporiadateľov zúčastnilo: Česko - 295 účastníkov, Polsko - 81 účastníkov, Slovensko - 1.424 účastníkov, suma sumárum : 1.800 účastníkov.

Bratislava, 2.2.2006, Jozef Karovič

Tradičný Silvester
na Moravsko - Slovenskom pomedzí, tentokrát netradične s malou účasťou

Po prvýkrát sa spoločný Silvester na Moravsko - Slovenskom pomedzí konal v roku 1992. Odvtedy sa uskutočňuje rozlúčka so starým rokom a vítanie Nového roku pravidelne. Samozrejme, že táto spoločensko turistická udalosť sa konala aj na prelome rokov 2005/2006.

Pre mňa začína táto akcia už vo štvrtok, 29.12.2005. Na tento deň mám v práci dovolenku, ktorú využívam na cestovanie na akciu. Poobede cestujem vlakom a následne autobusom po trase: Bratislava - Trenčín - Drietoma - Starý Hrozenkov. Cestovanie koncom roku býva vždy problematické, tentokrát sa obišlo bez problémov, vlak aj autobus dodržali platný cestovný poriadok a tak som do Starého Hrozenkova prišiel načas. Zo zastávky do RS Kordárna je to asi kilometer. Po príchode do areálu som prekvapený, že objekt je tmavý. Na bočnom vchode je na papierovom ozname uvedený dôvod nefungovania RS - dovolenka. Vedľa je pripichnutý malý papier, kde je oznámenie, informácia pre účastníkov pochodu, že ohľadne ubytovania treba volať na priložené číslo na mobil. Nakoľko ale ja mobil nemám, tak som si opísal číslo a následne som sa musel vrátiť do blízkeho motorestu, kde som požiadal jedného návštevníka, aby mi vyťukal toto číslo na svojom mobile. Keďže bol ochotný, tak som sa dostal k majiteľovi m.čísla. Bol to starosta obce Starý Hrozenkov, ktorý ma opätovne nasmeroval do RS Kordárna, kde v priebehu asi pol hodiny osobne prišiel. Skoro súčasne so starostom začali prichádzať aj ďalší pravidelní účastníci akcie. Starosta nás postupne všetkých ubytoval aj občerstvil tak, ako sa patrí... Nuž a večer sa len zhovárame a trochu sledujeme televíziu.

Piatok, 30.12.2005

Ráno nás víta husté sneženie, ktoré je doprevádzané silným vetrom. Po "svojich" ideme do obce Starý Hrozenkov. Cestou vidíme domácich ako odpratávajú sneh z chodníkov a dvorov. Snehu je až príliš. Odhadujeme, že je to viac ako 40 cm. Prichádzame na obecný úrad, kde nás "dobehol" ešte jeden turista z Trenčína. Spoločne s organizátormi zvažujeme ako pokračovať. Ja a môj spolunocľažník sme odhodlaní ísť až do Strání, ale po komunikáciách a nie po turistických značkách cez Mikulčin vrch, Veľký Lopeník a Novú Horu. Turista z Treníčna odchádza domov, ale stihol nás informovať, že vo večerných hodinách docestujú z Trenčína viacerí priamo do Strání. Starosta obce Starý Hrozenkov nás ponúkol ako sa patrí, poskytol nám zaujímavý propagačný materiál, ako sú pohľadnice, prospekty a samolepky. A dal nám radu na "skratku". Po rozlúčke sa ide so všetkými vecami, ktoré máme, so sebou, predchádzajúce roky bolo samozrejmosťou - prevoz batožiny. Stále sneží. Podľa odporúčania starostu skúšame jeho skratku, no však pre skoro meter snehu je pre nás nepriechodná, teda nepoužiteľná. Vraciame sa do obce a pokračujeme po štátnej ceste Starý Hrozenkov - Uherské Hradište. Cesta je zatiaľ akotak prejazdná pre osobné automobily. Na ceste v stúpaní je odstavených viacero kamionov. Neďaleko obce Bystřice pod Lopeníkom je už konečná pre autá. Cesta je zablokovaná dvomi ťažkými kamiónmi. Po čase sa horkoťažko dostávame do obce Březová /diaľkoplazi ju poznajú z DP ŠPCH/. Z miestneho rozhlasu vysielali tri oznamy:

1.- Pošta bude otvorená iba do 13. hodiny
2.- Obvodný lekár neordinuje
3.- Autobus do Uherského Hradišťa je zrušený. /Nejede/

Pokračujeme po "cestách" /hoci už to ani na cesty nevyzerá/ do Strání. Tam je tradičné miesto stretávky, Zámeček, v rekonštrukcii a náhrada, nové miesto stretnutia je v Kultúrnom dome v časti Květná. Ideme sa občerstviť do reštaurácie. Ešte tam nie je nikto známy. Skladáme naše 15 kg ruksacky a objednávame si jedlo a pivo. O chvíľu prichádzajú Trenčania, ale už aj viacerí z Čiech a Moravy. Ubytovali nás v priestoroch materskej škôlky v Květnej. Večer, tak ako po iné roky, sa za účasti rôznych predstaviteľov, slovenských aj českých, konala tradičná koštovka vín. 30.decembra sme prešli 28 km s prevýšením 590 m, teplota bola mínus 6 stupňov, išlo sa za stáleho sneženia a nepríjemného nárazového vetra v hlbokom snehu.

Sobota, 31.12.2005 - Silvester

Ráno prichádzame do kultúrneho domu a čakáme na správy z Veľkej Javoriny. Starosta telefonuje z Holubyho chatou a zisťuje neradostné informácie. Silný vietor a sneženie urobilo svoje. Cesty v okolí V.Javoriny sú nezjazdné a nie je ani perspektíva ich zjazdnenia v najbližšej dobe. Starosta po týchto správach neodporúča výstup na Veľkú Javorinu. Napriek tomu sa na náročnú túru vydáva 12 turistov. Ostatní volia náhradný program, na štátnej hranici sa ale dozvedáme, že pohostinstvo v Moravskom Lieskovom je uzatvorené. Potešil nás aspoň jeden miestny obyvateľ, ktorý vychádza zo svojho domu s demižónom v ruke a ponúka nás svojou slivovicou. Bola ozaj dobrá...

Na vrchol V.Javoriny sa dostali aj naši 12 peší turisti. Keďže v priebehu doobeda sprejazdnili cestu na V.Javorinu, niektorí účastníci sa tam urýchlene presunuli autami. Všetci sa stretli na hrebeni pri pomníčku.

Večer sa koná klasická Silvestrovká zábava v malej sále KD, kde nám hrá cimbalová muzika. Je nás asi 50 účastníkov. Iné roky nás bývalo 150 i viac. Nad malou účasťou sa silne podpísalo počasie, ako aj na iných tohotoročných silvestrovkých akciách. Pred polnocou sa presúvame k vatre neďaleko štátnej hranice, kde vítame príchod Nového roku 2006. Navzájom si gratulujeme a prajeme všetko najlepšie...

Bratislava, 7.1.2006, Jozef Karovič

KST Slovšport Trnava - Ján Krištof
Pozvánka
Pochod "Oslobodenia mesta Trnavy" jubiluje

Milé turistky, milí turisti.

Ak sa nič vážneho nestane, bol by som šťastný, keď budem môcť na štarte 30-teho jubilejného ročníka tohoto podujatia, ktoré sa bude konať v sobotu 1.apríla 2006, privítať všetkých verných priaznivcov tejto akcie, ale i tých, ktorí sa rozhodnú prísť po prvýkrát. Tak ako som napísal do MKD minulý rok, po tomto 30-tom ročníku s organizovaním POMT končím, ale stále naivne verím, že sa niekto odvážny z Trnavy nájde a štafetu vedúceho podujatia po mne prevezme.

Stačí sa len u mňa prihlásiť na jednom zo štartov. Pre začiatok bude mať k dispozícii všetko potrebné pre ďalší ročník.

Život v nových ekonomických podmienkach prináša neustále zmeny a na základe nich som nútený aj "Klub slovenských turistov Slovšport Trnava" v roku 2006 zlikvidovať. Je tu však možnosť prevzatia klubu ako takého so všetkou oficiálnou dokumentáciou a účtom.

Ponúkam teda aj klub s 30-ročnou tradíciou na prevzatie niekomu, kto by mal záujem pod touto značkou pokračovať.

P.S.

V rámci útlmu mojej vlastnej turistickej činnosti ponúkam na predaj:

- 2 spacie vaky vhodné do auta
- 1 stan
- 1 ruksack s AL konštrukciou
- dvoje lyže bežky bez príslušenstva
- 1 wibramy asi č.6,
toto všetko spolu za 1500 Sk.

Ďakujem za pozornosť.

Ján Krištof, Ružindolská č.6, 917 00 Trnava, tel.č.: 033-55 46 171

Trnava, 30.12.2005

Vyhodnotenie za rok 2005 a plán práce značkárov
v našom regióne na rok 2006

V roku 2005 plánovali a obnovili značkári v našom regióne tieto turistické chodníky:

Oblasť Považského Inovca (zodpovedný značkár Jaroslav Bohm):

modrá: Piešťany – Čertova pec 10,0 km obnovené
zelená: Piešťany – Čertova pec 11,6 km obnovené
žltá: Piešťany – Čertova pec 8,3 km obnovené
Jurko – Marhát 2,5 km neobnovené, presúva sa na rok 2006
Jalšové – Ovčia skala 3,1 km obnovené
Hrádza – Lúka n. Váhom 5,4 km obnovené
spolu obnovené 38,4 km

Oblasť Malých Karpát - juh (zodpovedný značkár Miloslav Kubla):

červená: Kamzík – Baba 23,8 km obnovené
Amon – Skalka 10,6 km obnovené
Vojenská nemocnica – Košarisko 19,0 km obnovené
Mlynská dol. – Petržalka 3,9 km obnovené
Čuňovo – Trojmedzie 7,7 km obnovené
modrá: Rača – Rača 16,5 km obnovené
Košarisko – Stupava 9,9 km obnovené
Limbach – Tri kamenné kopce 5,2 km obnovené
Vysoká – Kuchyňa 8,3 km obnovené
Píla – Piesok 6,6 km obnovené
zelená: Čermák – Kuchyňa 8,1 km obnovené
Sedláčkov jarok – Rybníček 1,1 km obnovené
žltá: Pod Peprovcom – Pernek 14,4 km obnovené
Doľany – Sklená huta 16,5 km obnovené
Plavecký Mikuláš – Čierna skala 5,1 km neobnovené, presúva sa na rok 2006
Zbojníčka – Malinský vrch 3,0 km neobnovené, presúva sa na rok 2006
Zumberg – Tri kamenné kopce 8,1 km obnovené
Rovinka – Topoľové 3,4 km obnovené
Stupava – Pod Dračím hrádkom 6,9 km obnovené
Spolu obnovené 171,7 km

Oblasť Malých Karpát – sever (zodpovedný značkár Vladimír Chrapčiak):

červená: Brezinky – Dobrá Voda 22,6 km obnovené
zelená: Smolenice – Driny 2,5 km obnovené
Hradište p. Vrátnom – Pustá Ves 18,0 km obnovené
Zabité – Záruby 14,5 km obnovené
žltá: Prekážka – Hradište p. Vrátnom 13,5 km obnovené
Smolenice – Havrania skala 2,6 km obnovené
spolu 73,7 km

Oblasť Záhorie (zodpovedný značkár Juraj Koba) :

červená Čupy – Vrbovce 15,0 km obnovené
Vrbovce – Kunovská priehrada 24,0 km obnovené
Kunovská priehrada – Senica 4,0 km obnovené
Senica – Lakšárska Nová Ves 19,4 km neobnovené, presúva sa na rok 2006
spolu obnovené 43,0 km

V roku 2005 sa v oblasti Malé Karpaty a okolie obnovilo 326,5 km turistických značkovaných trás.

V roku 2006 plánujeme obnoviť v našom regióne tieto turistické chodníky:

Oblasť Považského Inovca (zodpovedný značkár Jaroslav Bohm):

červená: Hlohovec – Bezovec 42,0 km
žltá: Jurko – Marhát 2,5 km
spolu 44,5 km

Oblasť Malých Karpát - juh (zodpovedný značkár Miloslav Kubla):

červená: Baba – Brezinky 21,3 km
Pezinok – Modra 20,9 km
modrá: Krásna Hôrka – Figaro 5,1 km
Sedlo Uhliská – Rohožník 16,9 km
Plavecký Mikuláš – Brezinky 7,8 km
Dubová – Medvedia skala 6,9 km
Modra – Veľká homola 7,6 km
Devín – Devín. Nová Ves 4,4 km
zelená: Rača – Limbach 22,6 km
Zumberg – Čermák 9,8 km
Modra – Sološnica 28,1 km
Plavecký Mikuláš – Monrepos 5,2 km
Hlavná stanica – Kamzík 3,0 km
Dúbravka – Technické sklo 3,1 km
žltá: Široké – Pod Srnčím vrchom 5,0 km
Červený kameň – Čermák 10,0 km
Plavecký Mikuláč – Čierna skala 5,1 km
Zbojníčka – Malinský vrch 3,0 km
Vojenská nemocnica – Pri Červenom moste 0,9 km
Častá – Častianska dol. 0,5 km
Spolu 187,2 km

Oblasť Malých Karpát – sever (zodpovedný značkár Vladimír Chrapčiak):

modrá: Brezinky – Smolenice 9,0 km
Smolenice – Vlčiareň 3,0 km
Naháč – Dobrá Voda 9,1 km
Horné Orešany – Zabité 11,6 km
Spolu 32,7 km

Oblasť Záhorie (zodpovedný značkár Juraj Koba) :

červená: Senica – Lakšárska Nová Ves 19,4
Lakšárska Nová Ves – Závod 24,0
spolu 43.4 km

V roku 2006 sa v oblasti Malé Karpaty a okolie plánuje obnoviť 307,8 km turistických značkovaných trás.

Vladimír Chrapčiak
Predseda regionálneho združenia značkárov Trnava

Turistický kalendár 2006

Konečne sme sa dočkali turistického kalendára 2006 Malé Karpaty a okolie. Príčin oneskorenia je viac: niektorí organizátori pochodov nahlásili termín veľmi neskoro a hlavne podľa nových zákonov sa k verejným turistickým akciám v CHKO Malé Karpaty a Záhorie musia vyjadriť orgány životného prostredia. Konečne sme dostali rozhodnutie Krajského úradu živtného prostredie v Bratislave zo dňa 16.2.2006, číslo ZPO/526/2006-svl.

Žiadosť o schválenie podával KST za svojich členov. V kalendári sú však uvedené aj akcie organizované turistami mimo KST, tí však volili ľahšiu cestu – nezaradiť ich akciu medzi verejne propagované akcie. Jediná akcia, ktorá nedostala schválenie, je splav rieky Moravy v rámci Devínskej 37-ky. Aj tu organizátori volili nezaradenie do kalendára. Najrýchlejší spôsob ako opraviť kalendár bez toho, aby sa zosypalo formátovanie strán, bolo zabielenie akcie, preto sú v kalendári biele miesta. Pri niektorých akciách je stanovený maximálny počet účastníkov. Tento maximálny počet stanovila Správa CHKO Malé Karpaty (ako sa to skontroluje, neviem).

Dúfam, že do konca roka nájdeme spôsob, ako mať kalendár už na Vianoce a Silvestrovské výstupy.

Vladimír Chrapčiak

KLUB SLOVENSKÝCH TURISTOV,
Občianske združenie KARPATY a
ALBATROS PLUS

POZVÁNKA

na XIX. ročník medzinárodného stretnutia expedičných turistov a netradičných cestovatelov

EXPEDÍCIE 2006

Vážení priatelia,

jar klope na dvere a priaznivci tajomných diaľav a vždy krásnej prírody rozmýšľajú o lete. Jedni majú už jasné plány, iba doťahujú detaily a upresňujú zostavu. Druhí, zaťažení prácou alebo školou, si nenašli čas, aby si sadli, popremýšľali, rozhodli sa a pustili sa do príprav ľahšej výpravy alebo náročnej expedície. Tretích tiež lákajú diaľavy i domáce zákutia, ale majú obavy s prvými krokmi. Potrebujú “prvého hýbateľa", dobrý spoľahlivý kolektív, aby si rázne povedali, že teraz začnem. Štvrtí sa venujú odlišným záľubám, ale ako viacrozmerné bytosti, zaujímajú sa aj o to, čo podnikajú iní nadšenci – expediční turisti, horolezci, jaskyniari, vodáci, cykloturisti a ďalší netradiční cestovatelia.

Na našom stretnutí desať ľudí, pre ktorých je expedičná turistika životný štýl a úžasné miesta i ľudí si vedia nájst v každej krajine, nás na širokom plátne oboznámia s vydarenými podujatiami z nenarušených alebo málo narušených oblastí, ktorým sa spravidla vyhýbajú médiá a turistický ruch.

Pozývame Vás na XIX. stretnutie expedičných turistov a netradičných cestovatelov, ktorého cieľom je výmena informácií, skúseností z uskutočnených turistických expedícií, prezentácia navštívených krajín, inšpirácie k novým plánom a možnosť tvorenia nových cestovateľských partií. Podujatie sa uskutocní:

8. apríla 2005 na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU

v areáli Mlynskej doliny v Bratislave. Počas celej soboty môžete diskutovat s cestovateľmi o ich skúsenostiach z konkrétnej krajiny a hľadať si typy aj kolektív na blížiace sa leto. Ak aj Vy máte záujem podelit sa s účastníkmi o vlastné skúsenosti, obratom zašlite vyplnenú prihlášku alebo nás kontaktujte na uvedených adresách. (Nezabudnite na fotografie do súťaže!)

Súčasťou podujatia bude aj súťaž fotografií, predaj a burza turistickej a cestovateľskej literatúry, máp a výstroja.

Aktuálny program prezentácií z expedícií nájdete na internete na stránke

www.expedicie.szm.sk

a môže byť pozmenený podľa Vašich návrhov. Zatiaľ by mali byť v programe nasledovné témy a interpreti:

Nová Qiunea - Libor Hnyk, Krym - Branislav Štefánik, Najvyšší vrch Malajzie - Branislav Štefánik, Kosovo 2006 - Peter Holúbek, Alaj, Kirgizský chrbát, Kungej Alató, Terskej Alató (Kirgizstan) - Svetozár Krno, Malý Kaukaz (Gruzínsko) - Svetozár Krno, Guatemala - Libor Zendulka, Pakistan - Štefan Vrátny, Irsko+Wales - Juraj Štefanovič.

S pozdravom

Svetozár Krno, Ladislav Harmatha a Milan Merc

Kontaktná adresa: Svetozár KRNO, Holubyho 1, 811 03 Bratislava,
e-mail: karpaty84@gmail.com alebo svetokrno@yahoo.com

Ako ma sklamal marec
(náladová rýmovačka)

12.marec a na teplomeri nula,
žeby si jar nejak nebola spomenula?
Tento rok to konca nemá,
krajina je zasnežená.

Kam len hlavu otočím,
hneď sa z toho “vytočím“
Všetko je “furt“ celé biele,
už nech ide to do prdel....

I posteľné obliečky mi biele vadia,
mením ich za tie, čo inými farbami ladia
Padajúce vločky snehu,
neprejavia žiadnu nehu

Drzé sú a agresívne
a pôsobia depresívne
Tupo na ne z okna hľadím,
sama si s tým neporadím

Nuž vybehnem na pochod,
to mi iste príde vhod.
Vedľa bežkárskej stopy po kolená,
brodím sa v snehu zaborená

Márne sa ju snažím nerozbiť,
niekedy sa to fakt nedá – môžu ma aj prizabiť
Nie žeby sa mi zimička nepáčila,
no tri mesiace by mi celkom postačila

Keby to pomohlo, padnem aj na kolená,
nech sa už “prace“ a všetko sa zazelená
Už iba jediná biela neevokuje vo mne negatívne myšlienky
Tá, ktorá zdobí nežné zvončeky kvetov snežienky

H.

KALENDÁR

apríl 2006:

1.4.2006 OTVORENIE PEŠEJ TURISTICKEJ SEZÓNY
(sobota) KST TJ Junior Sládkovičovo

Trasy: 10 km, peši, cyklo, hviezdicový pochod na Kaskády
Cieľ: hotel Kaskády
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo
tel. d.: 031/784 1725, 0908/187 591

1.4.2006 POCHOD OSLOBODENIA MESTA TRNAVY 30.ročník
(sobota) KST Slovšport Trnava

Trasa: 35 km/850 m, 10 km/200 m
35 km: Buková, žel.st. - Rozbehy - Hrubý Kamenec - Brezinky - Plavecký Mikuláš - Čierna skala - Jahodník - Smolenice, KaH
Štart: 35 km: Buková, žel.st., 7.15 - 8.00 h
10 km: Smolenice, reštaurácia KaH, 10.30 - 11.00 h
Cieľ: Smolenice, reštaurácia KaH, do 17.00 h
Vedúci: Ján Krištof, Ružindolská 6, 917 01 Trnava,
tel.: 033-5546 171

8.4.2006 HALUZICKÉHO MEMORIÁL 7.ročník
(sobota) KST Železničiar Bratislava

Trasa: 35, 20 km
35 km: Rača - Haluzického pomník - Svätý.Jur (križovatka Ž x M) - Jozefkovo údolie - Salaš - Biely Kríž - Snežienka - Patrónka
20 km: Rača - Haluzického pomník - prameň Vydrice - Snežienka - Krasňany
Štart: Bratislava-Rača, kino Nádej, 8.00 - 8.30 h
Vedúci: Štefan Jakab, Dopravná 4, 831 06 Bratislava
tel.: 0903-773 802

8.4.2006 JARNÁ CYKLOTÚRA
(sobota) KST Tatran Stupava

Trasa: cyklo: 70 km
Stupava – Devínska Nová Ves – popri rieke Morava do Vysokej pri Morave – Lábske jazerá – Zohor – Lozorno – Košarisko – Biely Kríž – Malý Slavín – Marianka – Stupava
Štart: Stupava, nám. Sv. Trojice, 9.00 h
Vedúci: Ing. Marián Pavlovič, Borinská 402/8, 900 33 Marianka,
tel.d.: 0905-232 247

8.4.2006 Turistický pochod FORNOSEG – FRAŠTÁK CEZ SOROŠ 3.ročník
(sobota) obec Tepličky a OŠK Tepličky

Trasa: 10 km
Tepličky – Soroš – Jašter – Hlohovec
Štart: Tepličky, obecný úrad, 9.30 h
Doprava z Hlohovca: SAD, Hlohova ul., 9.00 h
Informácie: Miroslav Veľký, starosta obce Tepličky,
tel.: 0905-515 295, 033-733 0154, e-mail: obec.teplicky@stonline.sk

9.4.2006 HVIEZDICOVÝ POCHOD 33.ročník
(nedeľa) OT TJ Slávia STU Bratislava

Trasy: 37 km/500 m, 22 km/450 m, 19 km/350 m, 16 km/300 m, 12 km/300 m
37 km: Pezinok - Pezinská Baba - Tri kamenné kopce - Biely Kríž - Malý Slavín - Krasňany
22 km: Záhorská Bystrica - Marianka - Pajštún - Medené Hámre - Malý Slavín - Krasňany
19 km: Svätý Jur - Biely Kríž - Malý Slavín - Krasňany
16 km: Vojenská nemocnica - Kačín - Malý Slavín - Krasňany
12 km: Rača - Zbojnícka studnička - Malý Slavín - Krasňany
Štart: 37 km: Pezinok, žel. st., 7.00 h
22 km: Záhorská Bystrica, konečná MHD č.37, 8.00 h
19 km: Svätý Jur, žel. st., 9.30 h
16 km: Bratislava, vojenská nemocnica, 8.30 h
12 km: Bratislava-Rača, kino Nádej, 9.30 h
Cieľ: Malý Slavín, 13.00 - 15.00 h
Vedúci: Ing. Ladislav Harmatha, CSc., KME FEI STU Ilkovičova 3,
812 19 Bratislava, tel. z.: 02-6029 1127

15.4.2006 VEĽKONOČNÝ POCHOD K REHUŠOM
(sobota) KST Senica

Trasa: 15 km, Senica – Prietrž – Rehuši (pamätník SNP)
Štart: Senica, Gastrocentrum, 8.00 h
Cieľ: Prietrž, 14.30 h
Vedúci: Mgr. Anna Krahulcová, Štefánikova 1435, 905 01 Senica,
tel. d. 034-651 0124, 0902-579 700

15.4.2006 VEĽKONOČNÝ SPLAV MALÉHO DUNAJA
(sobota) KST TJ Junior Sládkovičovo

Trasy: 11 vodná turistika, Kolový mlyn Jelka - Sedín
Zraz: CVČ Sládkovičovo, 8.00 h
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo
tel. d.: 031-784 1725, 0908-187 591

22.4.2006 JARNÝ POCHOD HLOHOVEC - PIEŠŤANY 28.ročník
(sobota) KST Hlohovec

Trasy: 35 km/850 m, 25 km/480 m, 15 km/300 m, 10 km/250 m
35 km: Hlohovec – Ovčia skala - Havran - Čertova Pec – Piešťany
25 km: Hlohovec – Ovčia skala – Havran
15 km: Jalšové – Ovčia skala – Havran
10 km: Hlohovec – Ovčia skala – Jalšové
Štart: 35, 25 a 10 km: Hlohovec, žel. st., 7.00 - 9.00 h
15 km: doprava z Hlohovca autobusom SAD
štartová registrácia je možná aj na kontrole Ovčia skala
Cieľ: 35 km: Piešťany, cieľová registrácia na kontrole Havran
25 km: Havran
15 km: Havran
10 km: Jalšové, cieľová registrácia na kontrole Ovčia skala
Iné: doprava autobusmi SAD a osobitným autobusom Havran - Hlohovec
Vedúci: Ing. František Miklovič, Bezručova 9/b, 920 01 Hlohovec,
tel.: 033-730 1863, 0905-981 019,
e-mail: frantisek.miklovic@hlohovec.net
Ján Bedeč, SNP 13, 920 01 Hlohovec

22.4.2006 DEVÍNSKA 37-KA 18.ročník
(sobota) OT KST Tatran Devín

Trasy: pešo: 37 km/1200 m, 18 km/530 m, 11 km/300 m
cyklo: 70, 55, 40 km
voda: splav rieky Morava (podrobnejšie v nasledujúcej časti)
37 km (P): Svätý Jur - Biely Kameň - Biely Kríž - Malý Slavín - Pekná cesta - Kamzík - Lamač - Dúbravka - Sandberg - Devínska Kobyla - Devín
18 km (P): Kamzík - Lamač - Dúbravka - Sandberg - Devínska Kobyla - Devín
11 km (P): Dúbravka - Sandberg - Devínska Kobyla - Devín
70 km (C): Bratislava - Svätý Jur - Pezinok - Pezinská Baba - Pernek - Zohor - Devínska Nová Ves - Devín
55 km (C): Bratislava - Svätý Jur - Biely Kríž - Pekná cesta - Železná Studnička - Kačín - Lamač - Devínska Nová Ves - Devín
40 km (C): Bratislava - Pekná cesta - Železná Studnička - Kačín - Lamač - Devínska Nová Ves - Devín
Štart: 37 km (P): Svätý Jur, žel.st., 6.30 - 7.00 h
18 km (P): Bratislava-Kamzík, cvičná lúka, 9.00 - 12.30 h
11 km (P): Bratislava-Dúbravka, Dom Kultúry, 9.30 - 14.00 h
cyklo: Bratislava, Račianske Mýto, 9.00 h
Cieľ: Devín, detské ihrisko pri kostole, do 17.30 h
Vedúci: pešo: Juraj Ábel, Rajecká 18, 821 07 Bratislava,
tel.: 0905-719 375
cyklo: Ladislav Bimbo, Tupolevova 7, 851 01 Bratislava,
tel.: 0905-733 045

22.4.2006 DEVÍNSKA 37-KA - splav Moravy 18.ročník
(sobota) OT KST Tatran Devín

Trasa: splav Moravy: Vysoká pri Morave - Devínska Nová Ves - Devín
Štart: Bratislava, hl. žel. st., 6.30 h
Iné: - prihlášky na splav poslať do 5.4.2006
Vedúci: Štefan Bimbo, Mamateyova 3, 851 04 Bratislava,
tel.: 02-6231 5054, mobil: 0905-849 118

22. - 23.4.2006 JARNÝ SPLAV MALÉHO DUNAJA
(sobota - nedeľa) KST Nová Dedinka

Informácie: Štefan Polák, Hlavná 33, 900 29 Nová Dedinka, tel.: 0904-173 260,
Možnosť ubytovania v Jelke, treba nahlásiť vedúcemu akcie.

29.4.2006 ČOŽE JE TO 50-KA, keď idú s nami aj dievčatká? 26.ročník
(sobota) TJ Tesla Bratislava

Trasy: pešo: 50 km/1550 m, 35 km/700 m
50 km: Rača - Zbojnícka studnička - Biely Kríž - Horvátka - Košarisko - Stupava - Biely Kríž - Kamzík - areál TJ Tesla
35 km: Rača - Zbojnícka studnička - Biely Kríž - Horvátka - Košarisko - Marianka - Pekná cesta - Kamzík - areál TJ Tesla
Štart: Rača, kúpalisko Zbojníčka, 7.00 - 8.00 h
Cieľ: areál TJ Tesla Bratislava, do 19.00 h
Vedúci: Marián Nižnan, Vajnorská 34, 831 04 Bratislava
Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava, tel.: 0903-620 653

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.