MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

marec 2008

 

V tomto čísle nájdete:

Fiktívny, skoro rozhovor s jubilantom - Ivanom Košickým
Pozvánka pre kamarátov Ivana Košického: Košického hrebienok – stretnutie kamarátov, a spomienka na Ivana Košického
Tip na Malokarpatskú túru - Kamenná
S turistami na trase “Jesenickej stovky"
Prvá drezínová železnička v Dolnom Rakúsku
Niečo o našich medveďoch
RADIMOV 2008
Malokarpatský diaľkoplaz 2007
Stretnutie expedičných turistov - EXPEDÍCIE 2008
Pozvánka - Malokarpatský CikCak
Pozvánka na orientačný pochod a orientačné preteky - Dlhé diely
Pozvánka - LAZOVÁ STOVKA (1.ročník – premiérový)
Ponuka stovkárom - HOLÍČSKA STOVKA
T100 / R100
Významné podujatia maďarského združenia priateľov prírody v roku 2008
KALENDÁR - apríl 2008 - Malé Karpaty a okolie

Oprava - vysvetlivka k MKD január 2008
Prosba o pomoc

Fiktívny, skoro rozhovor s jubilantom…

Keby nebolo tak ako bolo, v nedeľu 20.4.2008 by sa dožil svojej 65-ky náš kamarát, turista, diaľkoplaz, milovník hôr, prírody, ale aj všetkého pekného, Ivan Košický, alias Ivanko Šický. Z toho dôvodu som si mu dovolil položiť zopár otázok všeobecného charakteru, v duševnom rozmere pri zohľadnení terajšieho stavu. Samozrejme po treťom pive a štvrtom rume. Súhlasil, /čo iné mohol robiť/ a tu je výsledok.

Peter Minárik.: - Ivan, čo si vlastne bol v minulom živote? Turista, diaľkoplaz, karikaturista, pivár, vínar, vášnivý hubár, záhradkár, či milovník?

Ivanko Šický: - Peter, to všetko som bol, ale teraz už som len v duševne extrahovanej polohe. Čo by som dal za to, keby som si mohol urobiť zopár poriadnych otlakov na našej Trnavskej stovke alebo v Tatrách si prejsť z Téryho na Zbojnícku chatu cez Priečne sedlo alebo dať si zopár pív a dve zelené u Paľa Takáča alebo posedieť si u Alžbetky v Plaveckom Mikuláši. Vidíš ani nie som náročný.

Peter M.: - Prosím ťa a čo kreslenie? Tu si nedokončil svoju plánovanú knihu satirických turistických kresieb, ktorú si plánoval vydať, vraj až “budeš starší".

Ivanko Š.: - To ma mrzí najviac, vieš čo som mal plánov, dokonca som chcel predbehnúť Ivana Baju. Teraz mi ostáva len dúfať, že niekto zozbiera aspoň to, čo bolo už nakreslené a zosumarizuje to v jednom vydaní. Za to mu tu budem držať “teplý flek".

Peter M.: - A čo história, tvoje skúmanie života a ciest Iljiča po okolí Piešťan a Považského Inovca?

Ivanko Š.: - Mrzelo mňa, že som to už nestihol, napriek tomu že Iljič zanechal nezmazateľnú stopu na rozvoji kúpeľníctva a masovej turistiky v tomto regióne, chýba podrobnejšie spracovanie jeho činnosti. Viem, že pôvodné materiály sa dnes už zháňajú ťažko, mnohé vydania Leninových spisov boli vytlačené na takom kvalitnom papieri, že nenávratne skončili na dedinských latrínach. Priami účastníci už všetci pomreli a tu je teraz priestor na skúmanie pre mňa. Nikam sa už neponáhľame a tak mám tu všetky informácie z pravej ruky a pokope. Problém bude len jeden, “dať to na papier". Ten tu totiž nemáme.

Peter M.: - Pri tvojej oslave 60-ky a následnom rozhovore s Tebou si povedal toto. Citujem: “Rozdiel medzi pubertou a vekom po 60-ke, vulgárne zvaným staroba, je predovšetkým v tom, že adolescent získava podstatné veci. Získava sekundárne pohlavné znaky, postavu muža, mužný hlas, bradu, fúzy. Získava pozornosť opačného pohlavia, vedomosti, spoločenské postavenie.

Muž po šesťdesiatke získava veci nepodstatné – plešinu, pandero, choroby, dôchodok – teda v konečnom efekte vlastne stráca. Stráca silu, erekciu, milenky a tak veru ďalej.

Najviac optimizmu do života mi dodávajú naše novinárske autority, keď čítam napríklad v Novom Čase: “V Pezinku na prechode pre chodcov zachytila modrá Fábia 62 ročného starčeka". Teda nie pána, staršieho pána či občana, ale tak milučko – starčeka!"

Ivanko Š.: - Nikdy som sa necítil byť starčekom, ani po svojej šesťdesiatke. A ten opis z Nového Času, ani neviem či som mal vtedy predvídavosť alebo to bola iba náhoda, že som skoro verne opísal svoj koniec. Všetko sedelo, vek, prechod pre chodcov, auto, len ten Pezinok bol vymyslený, ale koniec bol pravdivý - 3. december 2005. Vidíš a tak som si plánoval cesty po dôchodku. Z toho vyplýva jedno, že nemáš veľa plánovať, ale máš hlavne realizovať. Nuž ale ty si sa ma pýtal čo získa muž po …. Jednoducho získa “krídla".

Peter M.: - Tvoje plány po 60-ke? Pamätáš sa ešte na to? Vtedy si mi povedal, aby som sa ozval po ďalšej päťročnici, tak som tu.

Ivanko Š.: - Už vtedy som uviedol, že po 60-ke reálne zmýšľajúci človek nerobí už žiadne päťročné plány. To by bol prehnaný optimizmus. Mňa by pri tom potešilo, keby som bol zrealizoval aspoň niečo z toho, čo mi vŕtalo dlho v hlave, keď som večer listoval v časopisoch s horskou tématikou – Alpy, Pyreneje, Tennerife, Julské Alpy….

Že sa mi z toho splnila len tá Tennerife a ešte ostrov Kos /kde ma vtedy zastihlo zemetrasenie/ aj za to vďaka. Ostatné možno zrealizujem až v druhom živote, keď sa ovšem nenarodím ako pes v Rumunsku.

Peter M.: - Ako si na tom teraz so zahraničnou turistikou?

Ivanko Š.: - Dobre, ako nikdy doposiaľ. A mám aj svoje výhody, nepotrebujem občiansky preukaz, pas, ani víza, či plavky. Dokonca ani zdravotné poistenie. A vždy som tam, kde sa niečo deje. Má to samo aj nevýhody, ale sťažovať sa nemôžem, vlastne ani nesmiem.

Peter M.: - Ivan, čo by si odkázal “bývalému" turistovi, diaľkoplazovi, Imrovi I. /tomu s tými dierkovanými slipami/?

Ivanko Š.: - Len krátko, že na moje slová dôjde, ak už medzitým neprišlo, zainteresovaní samozrejme vedia o čom je reč, a tí, ktorí nevedia, nech vedia, že sa to týka žien. Imro na vek a váhu nikdy nehľadel.

Peter M.: - Tvoje súčasné obľúbené miesto pobytu?

Ivanko Š.: - Parnas a Olymp, ale vo väčších výškach.

Peter M.: - Ako vidíš budúcnosť diaľkoplazov, prežijú rok 2010 a viac?

Ivanko Š.: - Oni áno, ja nie. Je ale pravdou, že za pár rokov sa už nemusia volať diaľkoplazi, možno že stovkári budú “adrenalínplazi" alebo adrelíni. Verím ale tomu, že tých “fanatikov prírody" bude vždy dosť. Podľa mňa horšie bude, kde budú chodiť, keď sa časom všetky lesy sprivatizujú. Okolo hradu a Dunaja to na stovku nebude.

Peter, nakoniec môžeš citovať moju obľúbenú “básničku", ktorú napísal Ľubko M.

Ej bisťu, prešiel som ja už dáke túry,
na raňajky vždy cibuľa, cesnak a púry
a k tomu ako správny vytrvalec
čabajku a škvareninu z ósmych vajec.

Ej bisťu, prešiel som ja už dáke túry,
hladný som, nadžgat sa, telo súri,
žalúdok ten musí cítit, že je niečo v ňom,
slivovica, pivo či Cabernet Sauvignin.

Ej bisťu, prešiel som ja už dáke túry,
snáď sa mi to všetko v črevách nerozbúri,
pri Plaveckom Petri chytili ma vetry,
púšťam ich s vrzgotom
snáď po každom metri

Ej, bisťu, či sucho je a či blato,
život je krátky, no stojí za to.
Toto Vám povedať chcem!
Ja, bývalý diaľkoplaz Ľubko M.

Peter M.: - Mne sa zasa páčili tie turistické “šoty" ako napríklad:

Sedzeli trampi u Bullu
Zajedali rokford s cibuľu.
Debatili o tom jak ináč
Že šušurka smrdzí /voní jak zavináč/
a cigánke jako údenáč.

Keby som zarobil jako sa patrí
navščívil by som aj Vysoké Tatry
ale, že aj mój príjem ide dole
nezostane mi ani na Martinské hole.

Keď budem mať sociálnu podporu malú
pôjdem aspoň na Prechod cez Čiernu skalu.
Keby som našetril do júna päťstovku
Prihlásim sa u Minárika na stovku

Keď budem mať na jeseň nejaké many
pójdem na pochod Hlohovec - Piešťany
Keď nebudem mať drobné ani celé
pójdem jako zvyčajne – do prdele.

Keby som bol poslancom národnej rady
chodil by som s TAZkou na Zámky a Hrady
keby som bol minister financií
nechýbal by som na žiadnej akcii

Dolomity, Kaukaz – o môj pane!
spal by som s Obdržálkom v jednom stane
Keby som bol minister rómskych vecí
mal by som možno dvanást dzecí
bral by som dzecké prídavky na ne
neplacil by som Šmegnerke dane
išól by som cez Alpy,Tatry, Krušné hory
opáčiť Aranku do komory.

Keby som bol vtáčikom, zaletel bych za les
pozrieť sa čo robí Bahuro dnes.
sedí si on v kancelárii VÚBe
pociťuje veľké sucho ve hube.

Počíta peniazky aj valuty
zodraté ma boty aj galoty.
Do hlavy mu nejde jedna vec
že on, najkrajší starý mládenec
v časoch, keď sú peňazí plné banky
nemá ani na poriadne wibramky.

Keby som bol vtáčkom, zaletel bych za les
možno by som nemal na plúcach nález.
Radí Imro Borovička
noste iba Gore – Tex
bude Vám stáť jako tyčka
a po túre zdravý sex.

Radil nám jeden doktor bradatý
50-ka je najlepšia na masáž prostaty
Svoje rady však zmenil hneď
keď spoznal blondínu čo mala 35.

Diaľkoplaz z Bratislavy zasa nám radí:
na pohlaví nezáleží, keď dvaja sa majú radi.
Na lúke za horárňou Mon – Repos
nestačil som si navliecť primeros.

Dnes je to veru vec istá
pribudne nám malý turista.
Po milovaní na vrchu – Záruby
obliekol som si slipy naruby.
To sa mi veru stať nemalo
lebo mi to guľky odralo.

Ivan, myslím, že to by už stačilo. Ivan, stretneme sa na tvojom hrebienku v sobotu 26. apríla, ale naznač na ktorom konári budeš sedieť, aby sme neboli otočení k tebe chrbtom, to sa nesluší;.

Trnava, marec 2008, fiktívne spracoval Peter Minárik

Pozvánka pre kamarátov Ivana Košického
Košického hrebienok – stretnutie kamarátov, a spomienka na Ivana K.

V nedeľu, 20.4.2008 “by sa" dožil svojej 65 – Ivan Košický a v sobotu si na neho na “jeho" hrebienku spomenieme. Stretneme sa na “jeho" hrebienku v sobotu, 26. apríla 2008 okolo 11 h.

Trnava, 13.3.2008, Peter Minárik

Tip na Malokarpatskú túru
Kamenná

Jeden z možno “najkrajších" vrcholov, kopcov z celých Malých Karpát. Mnoho turistov diaľkoplazov zúčastňujúcich sa jesenného diaľkového pochodu Orešanský Botocross tento nádherný kopec už pozná, avšak okrem nich asi sotva niekto. Preto sa chcem s Vami podeliť o toto nádherné turistické miesto.

Ako východzí bod na turistickú akciu je možné využiť zo severnej strany Sološnicu a ukončiť v Plaveckom Podhradí alebo Mikuláši. V tom prípade zo Sološnice pôjdete po zelenej na červenú, po nej až na Mon – repos a dolu do Plaveckého Mikuláša po zelenej.

Z južnej je možností viac, ale doporučoval by som z Dolian po žltej TZ až na Sklené Huty, ďalej po modrej TZ na Uhliská, a to sme už skoro tam. Naspäť, podľa toho, koľko Vám zostalo síl. Je možnosť ísť do Plaveckého Podhradia alebo Mikuláša. Ale v sobotu a v nedeľu táto strana je skoro bez dopravného spojenia. Ideálne by bolo vrátiť sa naspäť, ak nie do Dolian, tak do Častej.

Kamenná je vrchol v nadmorskej výške 638,4 m. Je mimo TZ, ale len asi 100 metrov. Dostanete sa k nej nasledovne: po príchode do sedla Uhliská sa postavíte tvárou k Vápennej a vydáte sa lesnou cestou doprava. Asi po 80 metroch prídete k “panenke Márii". Od nej kolmo po malom hrebienku a ste tam.

Čím je zaujímavý tento neznámy kopec?

Sú odtiaľ nezabudnuteľné výhľady na celé okolie. Najmä na Klokoč, Amon, Baborské a doliny okolo nich. Hlavne Suchá dolina. Kopec je z troch strán nedostupný, je obkolesený strmými vápencovými suťoviskami. Na vrchole Kamennej mala svojho času sídlo trampská osada, čoho pozostatkom je “totem" vyrezaný zo živého stromu. Verte, že stačí si sem na hodinku sadnúť a pozorovať svet ticha okolo seba a zabudnete nielen na svoje problémy. Stavím sa s Vami, že počas celej doby, ktorú tu pobudnete, nestretnete ani živáčka a nie to vtáčka.

Marec 2008, Peter Minárik

S turistami na trase “Jesenickej stovky"

Daždivý piatočný podvečer 17 augusta 2007 s tmavou zamračenou oblohou a drobný hustý dážď zrovna nelákajú k romantickým prechádzkam a výletom, aj keď predpoveď počasia na sobotu už bola optimistickejšia a sľubovala zlepšenie.

Napriek tomuto počasiu večer vyrazila zo Šumperku skupina 20 turistov na najdlhšiu trasu 12.ročníka diaľkového a turistického pochodu “Po stopách Jesenickej stovky".

Boli si vedomí zásady, že neexistuje zlé počasie, len zle pripravený a vybavený turista, a preto neváhali a vydali sa na pochod.

Behom noci dážď ustal, vykukli hviezdičky a k ránu sa celkom vyjasnilo. Usporiadatelia z Klubu českých turistov Zábřeh Šumperk im prichystali aktraktívnu horskú trasu, na ktorú sem chodia i účastníci z Prahy, Brna, Náchoda či Podkrnonošia alebo taktiež zo slovenského Popradu /samozrejme že K.Lumtzer/.

Nočný 40 km úsek predstavovali prevažne cesty a cestičky cez Bratrušov a Koprivnú do Hanušovic, kde bola kontrola a usporiadatelia poskytli účastníkom chlieb s nátierkou a čaj na posilnenie na ďalšiu cestu, ktorá viedla cez Jindrichov a Nové Losiny a potom turistickou značkou do Ostružnej a Ramzovej. Odtiaľ po chvíli odpočinku už skoro ráno o piatej vyrážame, okrem nás stovkárov odtiaľto štartujú aj kratšie trasy. Rozodnievalo sa a slnečný kotúč pomaly vychádzal nad vrcholky hôr, čo na väčšinu účastníkov pôsobilo romantickým dojmom.

Cestou na Keprník zo Šeráku už pomaly vyliezalo slniečko a sľubovalo krásny deň. Pred nami bol Praděd s vežičkou vysielača ako na dlani. Pri pochode okolo Jelenej studánky bolo možné si doplniť vodu. Chválu si zaslúžia ochranári, ktorí opravili miestne chodníky nad rašelinišťami a informačné tabule náučneho chodníka.

Pri príchode na Červenohorské sedlo sa mohli turisti opäť občerstviť a potom stúpali ďalej cez Jezerník na Švýcarnu, kde bola kontrola a dostali razítko. Pri stúpaní cesty na vrchol Pradědu sa pridávali k nám ďalší návštevníci, ktorí sem prišli kyvadlovou dopravou. Vyšli sme na najvyšší vrchol na Morave, prešli sme ďalej na Petrovy kameny a zišli dole k Ovčárne a potom k Jelení studánce, suťou Ztracených skal na Skřítek, okolo rázcestia Hvězda, okolo chaty Hraběšice a Krásné až do cíle do Šumperku. Bolo to krásne a bolo toho dosť.

PS.
Dlhé trasy nechodia len “blázni a hazardéri", ako sa niektorí nezúčastnení domievajú. Sú to ľudia skúsení a určite aj trénovaní, ktorí majú barieru vzdialenosti a únavy posunutú o kúsok ďalej ako tí, ktorí niečo podobné už dopredu zavrhujú.

Zděnka Tvrdá, Drahotouše

Prvá drezínová železnička v Dolnom Rakúsku

V minulom roku, 2007, otvorili prvú drezínovú železničku v Dolnom Rakúsku a to na trati Ernstbrunn – Asparn nad Zaya. Prevádzka na trati je od stredy do nedele. A to od apríla až do konca októbra.

V apríli sa začne už druhá drezínová sezóna na tejto trati. Prevádzka na trati začína od 9,30 do 11.h v Ernstbrunnu /miesto nástupu je pri železničnej križovatke s B 40, je tu možnosť aj parkovania na Rubenplatzi/. Po hodine príjemnej jazdy v kopcoch okolo prírodného parku Leiserberge dosiahneme konečne najvyšší bod cesty, idylicky položené, odpočinkové miesto Grafensulz. Tu máte možnosť k odpočinku a k pikniku pri nádhernom výhľade, než sa vydáme na cestu do údolia, po ktorej prídeme skoro bez námahy až do staničky Asparn. Odtiaľto máme len asi päť minút cesty pešo do centra mesta. Podľa nálady môžeme navštíviť predhistorické múzeum alebo poznať a vychutnať si miestnu gastronómiu. A potom dobre najedení a odpočinutí sa poobede vydáme na spiatočnú cestu do Ernstbrunnu. Keď by ste nechceli ísť naspäť drezínou, môžete si objednať Taxi-Schuttle.

Technické údaje:

Drezíny sú prispôsobené pre štyri osoby. Dve šlapú a zatiaľ spolujazdci odpočívajú. Pre osoby s priemernou kondíciou je jazda do hôr bez problémov zdolateľná. Pohon drezíny je mierne sprevodovaný. Výlet do hôr trvá na obidve strany približne jednu hodinu, jazda naspäť do údolia asi 30 minút. Vzdialenosť medzi Ernstbrunnom a Asparnom je 12,5 km. Cena za drezínu tam a naspäť je 48 Euro.

Objavte nedotknutú prírodu Weinviertelu neobyčajným spôsobom a s prvou drezínovou železničkou v Dolnom Rakúsku.

Informácie: www.weinvierteldraisine.at
e-mail: verkehrsconsulting[zavináč]aon.at

propagačný materiál zaslal Jozef Karovič

Niečo o našich medveďoch

“Lepšie je vidieť utekať zajaca, ako sám utekať pred medveďom".
                                        Monológ Ing.Blažeja Možuchu, riaditeľa ML Banská Bystrica

Medveď nie je v podstate človeku nebezpečný, len si treba uvedomiť, kto sa nachádza v koho teritóriu, a z toho nám vyplýva záver – opatrnosti v lesoch nikdy nie je dosť. Ako lesník chodím pravidelne do hôr ráno, večer i v noci a s medveďmi sa stretávam často. Pritom je pravda, že čoraz viacej medvedej populácie schádza z hôr dolu, do teritória ľudí, čo nie je vôbec prirodzené. Podľa mňa na Slovensku sú medvede veľmi premnožené a podľa pozorovania je ich približne 1 200. Napríklad na ploche, ktorú spravujeme my, čo je 7 240 hektárov, by malo byť približne 5 medveďov. Zaručene viem, že sa nám tu pohybuje až 45 medveďov, čo je viac ako veľa. Voľakedy mala medvedica jedno, maximálne dve mláďatá každé 2 až 3 roky. A dnes, často tri mladé a každý rok! V novinách sa hovorí, že zberom lesných plodov oberajú ľudia medvede o potravu, podľa mňa je to nezmysel, veď dakedy naši predkovia zbierali množstvo lesných plodov, veď boli chudobní a medvede mali dosť. Voľakedy, keď horár, či polovník uvidel medveďa, rok sa o tom rozprávalo pri všetkých možných príležitostiach a teraz sa s nimi stretávajú skoro každý deň. Keď bol pred nedávnom u nás fínsky minister lesného hospodárstava Kaleri Hämiläena, a bol si streliť medveďa na Troch Vodách. Aj si strelil, ale bol taký rozčarovaný, že ani trofeje si nevzal. Povedal, že na Slovensku strieľame medvedie deti, povedal to o medvedíkovi, ktorého smel strelit. A na vysvetlenie. Fínsko je niekoľkonásobne väčšie ako Slovensko, ale kmeňové stavy sú tam 500 medveďov. Tieto zvieratá sú tam normálnou poľovnou zverou, podobne ako je iná, poľovačky bývajú aj spoločné a so psami. Strieľajú sa len najväčšie kusy. Pritom medveď nebol nikdy vo Fínsku ohrozený. A to je práve to. Naši dominantní samci vyháňajú mladších, okolo stokilových, zo svojich teritórií a tie musia hľadať svoj región aj tam, kde v histórii nikdy nebol. Zatiaľ bol ich výskyt zistený v okolí Veľkého Krtíša, Banskej Štiavnice, Rimavskej Soboty, dokonca aj v Bielych Karpatoch, keď jeden z nich dokonca prebehol na Moravu.

Zaujímavé je aj to, kam a akým spôsobom miznú zo Slovenských revírov staré kapitálne medvede, keď ich oficiálne už veľa rokov nemožno oficiálne strieľať a dôkazy, že zahynuli na starobu, nikde nevidno. Narozdiel napríklad od Rumunov, ktorí sa chvália svetovými medvedími trofejami, podobné slovenské nikde na výstavách nenájdete. A pritom kapitálne kusy máme, o tom niet pochýb.

Ako a kedy sa najčastejšie stretnete s medveďom? Najpravdepodobnejšie stretnutie v medveďom je v podvečer, pred zotmením, avšak nie je to pravidlo. Medveď je v lese dominantný pán a v podstate si robí čo chce a votrelcami sme my, ľudia. Treba zdôrazniť, že medveď je veľmi zvedavý, často ide za zvukom či hlasom, v prípade, ak nedostane do nosa vetrom nesený ľudský pach. Avšak jedno by som chcel, pokiaľ ide o ochranu pred medveďmi zdôrazniť: neznášajú zvuky kovu, čo je už dlhodobo známe. Štrnganie zväzkom kľúčov, chrastenie kovovými predmetmi. To medveďa určite odplaší. Ale sú však situácie, keď medveď neuteká vôbec - ak sa na lesnom chodníku dostanete medzi medvieďatá a medvedicu, ak ho vyrušíme pri koristi či potrave. Traduje sa, že ak chcete, aby vás medveď nechal na pokoji, je treba robiť mŕtveho. Počul som o takých prípadoch, avšak nechcel by som sa v žiadnom prípade robiť mŕtvym pod živým medveďom. Takže treba radšej predvídať a byť opatrný.

Článok je výber z rozhovoru s Ing.Blažejom Možuchom, riaditeľom Mestských lesov v Banskej Bystrici.

Marec 2008, Attila Korčok

RADIMOV 2008

Mnohým turistom, ale aj “obyčajným" ľuďom toto meno zrejme nič nenapovie. Radimov je malá záhorácka obec s 500 dušami, ktorá na “slivovicovom nebi" urobila si už svoje.

8.marca 2008, na bývalý sviatok MDŽ, základná organizácia SZZ Radimov zorganizovala už dvanásty ročník “Ochutnávky ovocných destilátov". Podľa informácií od usporiadateľov je to jediná akcia svojho druhu v celej Slovenskej republike.

V tomto roku bolo prihlásených celkom 1072 vzoriek rôznych druhov destilátov. Na 12.ročníku ochutnávky ovocných destilátov sa zúčastnili vystavovatelia zo 103 obcí, z toho 64 zo Slovenskej republiky, 38 z Českej republiky a 1 z Rakúska. Degustáciu prihlásených vzorkiek hodnotilo 81 degustátorov. Hlavná degustačná komisia vyhodnotila šampióna výstavy z odrody – slivovica. Okrem slivovice boli vyhodnotené vzorky ďalších siedmich odrôd a to: marhuľovica, hruškovica, jablkovica, čerešňovica, broskyňa, belovica a oskoruška.

Okrem týchto “súťažných" a vyhodnotených odrôd bolo na čo sa pozerať a ochutnávať. Boli tam také rarity destilátov, že málokto a málokedy také niečo vôbec videl a tobôž ochutnal, napríklad: agátovica, bazovica, nektarinka, okruhlica, drienkovica, korvatská, kumej, matoliny, čakanka, terkelica, avokádo, grappa, jahodovica, ríbezlovica, trnkovica /pozor z lesných trniek a nie sliviek/, trikitalovica a mnoho ďalších. Z toho je jasné, že všetko sa okoštovať nedalo. Veľkým pomocníkom bol preto katalóg vyhodnotených vzoriek.

Hľadal som tam “domáceho" kamaráta, odborníka na slivovicu, avšak tentorok som ho nenašiel /J.Sasáka/.

Že to komisie nemali pri hodnotení ľahké, môžeme dokumentovať podľa akých kritérii destiláty hodnotili. Celkom bolo stanovených 10 skupín kritérií hodnotenia.

Bodoval sa vzhľad, čistota vône, intenzita vône, harmónia vône, čistota chuti, intenzita chuti, harmónia chuti, jemnosť chuti, kvalita dochuti, celkový dojem destilátu.

Ochutnávka sa konala pod heslom:

Piť slivovičku -
To je život,
Ochutnávať ju –
To je veda,
A hovoriť o nej –
To je umenie.

alebo:

Penecilín lieči
Slivovica obšťastňuje

alebo:

Krásne ste kalíšky,
jak žena zvodná,
keď si vás vypiju
ktože to spozná,

nemožu nehledet
na ten luč jagavý
co telo vyléči
a mysl popraví.

alebo:

Pime v správny čas - a ten je vždy!!!

PS.
Pilo sa pilo, baviť sa bavilo, hovoriť sa hovorilo, muzika hrala, ale napitého som tam vôbec nevidel a to som odchádzal večer o siedmej. Za povšimnutie stojí i fakt, že galantný usporiadatelia každej žene, návštevníčke, pri vstupe do sály dali krásny karafiát.

Skoro som zabudol – šampión výstavy - slivovica, sa stal skoro osemdesiatročný pán Fabián Vanek z Radimova. Môžem potvrdiť, že tá jeho slivovica “písala". A druhý zaujímavý fakt je aj ten, že on vôbec tvrdý alkohol nepije. Keď sme boli u neho doma na degustácii, tak sme zistili, že ani jeho syn a nevesta tak isto ako on, alkohol nepijú. Keď sme sa ho pýtali načo to vôbec robí, keď nepije, odpovedal, že ho to baví a že má rád ocenenia.

Ešte jedno zaujímavé stretnutie sme mali, a to s majiteľom, prevádzkovateľom pálenice v Sekuliach v jednej osobe, Ivanom Kubinom. Také zaujímavé informácie, aké nám povedal on, môžete získať len priamo na mieste takejto akcie.

Trnava, 12.3.2008, Peter Minárik

Oprava - vysvetlivka:

V článku od Jozefa Karoviča “Tradičné netradičné trávenie konca roku" v januárovom čísle MKD som pri prepisovaní neprávne uviedol mesto Peč /ako Viedeň/. Veci sa majú následovne:

PEČ - je mesto v Kosove
PECS - je mesto v Maďarsku /číta sa ako Péč/
BEČ - je po chorvátsky Viedeň

Peter Minárik

Malokarpatský diaľkoplaz 2007

Medzi ďalšími, ktorí v roku 2007 “nachodili" Malokarpatského diaľkoplaza a prihlásili sa do tejto súťaže /to znamená viac ako 1000 km na oficiálnych diaľkových pochodoch/, sú:

1. Korčok Atilla - 1 689 km bez prevýšenia
2. Obdržálková Janka - 1 132 km bez prevýšenia
3. Bada Peter - 1 233 km bez prevýšenia

Peter Minárik

Klub slovenských turistov, Občianske združenie KARPATY a Albatros Plus pozývajú na 21. ročník medzinárodného stretnutia expedičných turistov a netradičných cestovateľov

EXPEDÍCIE 2008

Vážení priatelia,

zima sa pomaly končí a priaznivci tajomných diaľav a krásnej prírody už premýšľajú o lete. Jedni majú smelé plány, iba doťahujú detaily a upresňujú zostavu. Druhí, zaťažení prácou alebo školou, si nenašli čas, aby popremýšľali, rozhodli sa a pustili sa do príprav ľahšej výpravy alebo ťažšej expedície. Tretích tiež lákajú neznáme a málo známe miesta, ale majú obavy pred prvými krokmi. Potrebujú prvého hýbateľa a spoľahlivý kolektív, aby si rázne povedali, že teraz začnem. Štvrtí sa venujú odlišným záľubám, ale ako viacrozmerné bytosti zaujímajú sa aj o to, čo podnikajú iní nadšenci – expediční turisti, horolezci, jaskyniari, cykloturisti, vodáci a ďalší netradiční cestovatelia.

Desiatka ľudí na širokom plátne bude prezentovať vydarené podujatia z nenarušených alebo málo narušených oblastí, ktorým sa spravidla vyhýbajú masmédiá a cestovný ruch.

Pozývame Vás na 21. stretnutie expedičných turistov a netradičných cestovateľov, ktorého cieľom je výmena informácií, skúseností uskutočnených turistických expedícií, prezentácia navštívených oblastí, inšpirácie k novým plánom a tvorba nových cestovateľských partií.

Podujatie sa uskutoční

v sobotu 5. apríla 2008 na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU
v areáli Mlynskej doliny od 9.30 do 19.30 h.

Súčasťou podujatia bude aj výstava fotografií, predaj a burza cestovateľskej literatúry a máp.

S pozdravom

Svetozár Krno, Ladislav Harmatha a Milan Merc
Kontaktná adresa: Svetozár Krno, Holubyho 1, 811 03 Bratislava
KARPATY84[zavináč]gmail.com alebo svetokrno[zavináč]yahoo.com

Program

Malokarpatský CikCak - pozvánka

Neviem, koľkí z Vás si ešte pamätáte na tento pochod. Organizoval ho vtedajší OTTJ Štart VD Bratislava a v ňom Jožo Oravec a Musto Babor.

Podľa našich neúplných záznamov a deravých spomienok mal deväť ročníkov. Zatiaľ posledný bol v roku 1989 a predposledný v roku 1984. (Ak má niekto z čitateľov diplom z medziobdobia - ozvite sa.)

Tradičný termín pre CikCak bola skorá jeseň na prelome septembra a októbra. Základná 50 kilometrová trasa viedla z Rače cik cez hrebeň na Medené Hámre, odtiaľ cak do Jura a zase cik na Košiarisko s návratom cak do Limbachu. Z Limbachu už len cik na Tri kamenné kopce a potom po hrebeni na Biely Kríž a dolu do Rače, kde býval cieľ v krčme u Troch zajacov.

Zúčastňovalo sa dosť veľa turistov diaľkárov, Jožov vtedajší adresár obsahuje 125 mien z celého Československa a priľahlých štátov. Aby sme neboli velikáši, tak samozrejme, že väčšinou sme v ňom my: malokarpatskí diaľkoplazi.

V tom čase, v 80-tych rokoch minulého storočia, náš klub Štart zorganizoval okolo 70 (dobre čítate aj keď sa to nezdá, sedemdesiat) diaľkových pochodov. Tu je hitparáda pre pamätníkov: Zlatá päťdesiatka, Päť hradov severu, Hrebeňom Malých Karpát, Adela, Netradičných 50, Ako obvykle, Choď koľko chceš, Bufeťácka štyridsiatka, Malokarpatská čľapkanica a dokonca aj jedna Trnavská stovka.

Bolo to v čase, keď diaľkovým pochodom a zvlášť stovkám oficiálne turistické kruhy nepriali a tak väčšina diaľkárov sa stiahla do priaznivého prostredia Štartu. Tak sme privítali medzi nami priateľov z Vinohradov BSP, Slávie Medik a TJ IAMES.

Teraz, keď už ako starší páni spomíname na mladé… na čo to vlastne spomíname... aha … na mladé časy, tak sme sa rozhodli obnoviť náš erbový pochod.

Tentokrát v jarnom šate 12. apríla Vás pozývame na CikCak, trochu zaspomínať, trochu sa prejsť a ak by aj nebolo celkom dobré počasie, nech je určite dobrá nálada.

A tu je už pozvánka špeciálne pre Teba:

Milí priatelia,

náš turistický klub Štart sa rozhodol oživiť už takmer dvadsať rokov odpočívajúci diaľkový pochod Malokarpatský CikCak. Posledný doložený ročník bol deviaty v roku 1989, predtým je pauza od roku 1984. Tento rok sa chystáme zorganizovať CikCak a všetkých pozývame na termín

Sobota, 12. apríla 2008

Trasy 50 a 38 km sú klasické, ako ich už dávno vymysleli Musto a Jožo.
50 km (pešo): Rača – Medené Hámre – Biely Kríž – Svätý Jur, Neštich – Košarisko – Limbach – Tri Kamenné Kopce – Biely Kríž – Rača.
Štart: 50 km: Rača, nad kúpaliskom, 7.00 – 7.30 h
38 km: Svätý Jur, Neštich, 9.15 – 10.00 h
Cieľ: Biely kríž, 15.00 – 19.00 h

Prídite! Jedinečná akcia aká sa už v tomto roku nezopakuje! Zimný výpredaj nadbytočných tukových zásob!

POZVÁNKA na orientačný pochod a orientačné preteky
Objavte les nad svojím sídliskom!

ŠK Sandberg a MÚ MČ Karlova Ves si Vás dovoľujú pozvať na orientačné preteky v lese nad Dlhými Dielmi v Karlovej Vsi.

Usporiadateľ: ŠK Sandberg a MČ Karlova Ves
Dátum: Sobota, 19.4.2007, poobede
Zhromaždisko: Lúka v lese nad sídliskom Dlhé Diely (od konečnej autobusov na Dlhých Dieloch pokračovať po Svíbovej ulici do kopca)
Hlavné ceny: 5 000 Sk pre vyžrebovaného pretekára zo všetkých, ktorí prešli cieľom
5 000 Sk pre vyžrebovanú pretekárku zo všetkých, ktoré prešli cieľom

Prihlášky pre verejnosť nie je potrebné zasielať, stačí prísť na prezentáciu v uvedenom čase.

Prihlášky pre pretekárov:
Písomne na adresu ŠK Sandberg, J. Smreka 10, 841 08 Bratislava alebo e-mailom na adresu: sandberg[zavináč]centrum.sk do 17.4.2008. Pre pretekárov, ktorých prihlášky prídu po tomto termíne, negarantujeme mapu s traťou. V prihláške uveďte tieto údaje: Meno a priezvisko, klub, označenie trate. Prihláška e-mailom platí po potvrdení.

Prihlášky na mieste budú akceptované len do výšky počtu voľných máp.

Prezentácia: 13.00 – 14.00, na mieste zhromaždiska
Štartovné: 20 Sk – verejnosť na stužkovej trati
50 Sk/osobu – prihlásení pretekári na tratiach L, S, TK a TD. Štartovné sa uhrádza pri prezentácii na zhromaždisku, trať D bez štartovného.
Štart: 14.00 – 15.30 h
Štartový čas si môžete vybrať podľa vlastného uváženia.
Mapa: U pána Dana, 1:10 000, stav z roku 2003 - 2007, tlačená na farebnej tlačiarni, nie je vodovzdorne upravená !!!

Trate:

Pre verejnosť: je pripravená trať L – orientačne ľahká trať postavená pozdĺž ciest, stužky na trati, dĺžka cca 2,5 km)
Pre orientačných bežcov sú trate na výber z nasledovných možností podľa vlastného uváženia:
Detská (na zhromaždisku)
Ľahká (orient. ľahká trať postavená pozdĺž ciest, stužky na trati dĺžka cca 2,5 km) – označ. L
Stredná (orientačne menej náročná trať, dĺžka cca 3 km) – označenie S
Ťažšia krátka (orientačne ťažšia trať, dĺžka cca 4 km) – označenie TK
Ťažšia dlhšia – (orientačne ťažšia trať, dĺžka cca 6 -7 km) – označenie TD.

Vyhlásenie výsledkov: Po ukončení pretekov budú spomedzi pretekárov na tratiach L, S, TK a TD vyhlásení najrýchlejší bežci a bežkyne, ktorí obdržia diplom a následne budú spomedzi pretekárov a verejnosti vyžrebované hlavné ceny.

Riaditeľ: Radoslav Jonáš
Rozhodca: Martin Bednárik
Tajomníčka: Zuzana Janotová

UC T KDG (v zastúpení Slavo Glesk) Vás/Ťa pozýva na

LAZOVÚ STOVKU (1.ročník – premiérový) 100 km/2380 m

v termíne 10.5.2008 (sobota)

Trasa: Vrbové – Prašník – Košariská – Bradlo – Myjava – Zimovci – Vrbovce, Kamenné Vráta – Veľká Javorina – Cetuna – Lubina – Višňové – Čachtický hrad– Veľký Plešivec – Šípkové – Vodná nádrž Čerenec
Štart: 6.00 – 8.00 (Vrbové – námestie)
Cieľ: 19.00 – nedeľa ??? (Čerenec-kemp)

Dodatky:
1. Od piatka do nedele bude možnosť ubytovania v priestoroch kempu a chatovej osady Čerenec
2. Trasu možno absolvovať na 2 etapy s prenocovaním na Holubyho chate na Velkej Javorine (na 64-tom km) formou individuálnej rezervácie
3. Špeciálne ohodnotenie jedincov, ktorí absolvujú kombináciu Častovskej 50-ky (zrejme vo štvrtok 8.5.) + Lazovej stovky

UPOZORNENIE !!!

Trasa má regulérnu vzdialenosť v škále 100,5 – 104,5 km na základe týchto faktorov: Hiking-gsm-merania + moje vlastné dolné končatiny !!!

Ponuka stovkárom

Pokiaľ bude problém aj v tomto roku s organizovaním Haličskej stovky, tak ponúkam zorganizovať “plnohodotnú náhradu", ktorá sa bude volať skoro podobne a to:

“HOLÍČSKA STOVKA"

Holíčska stovka bude doplnok, resp. náhrada - ak sa tá prvá nebude konať. Je pravda, že už ponúkol aj Ivan N. svoju náhradu, ktorá je aj v kalendári, avšak dve je viac než jedna.

Holíčska stovka by sa konala vždy koncom júla /v tomto roku 27.7.2008/ a presné údaje o jej konaní, resp. nekonaní budú zverejnené v júnovom MKD.

Plánovaná trasa a kontroly Holíčskej stovky:

Štart: Holíč /zámocký park/ – Petrova Ves – Šaštín – Studienka – Sološnica – červená TZ. – Taricové skaly – Čermáková lúka - Pezinská Baba - Biely Kríž - Koliba - Bratislava, Tesla

Kontroly: Šaštín – Studienka – Čermákova lúka - Biely Kríž - cieľ: Bratislava, Tesla

Dĺžka trasy je asi 100 km, väčšinou sa ide po značkovaných cestách, väčšie prevýšenie je len v okolí Malých Karpát, takže to by mala byť “stovka" s najnižším prevýšením, ideálna ako letná stovka sezóny.

Železnica - Dopravné spojenia ráno do Holíča na štart:

BA: 8,52 h
TT: 8,43 h

Obidva spoje z TT i BA majú z Kútov do Holíča prípoj na ten istý vlak!!! Z toho dôvodu by bol ideálny štart, niečo ako spoločný od 10,30 do 11,00 h.

Ešte jedna zaujímavosť, dokonca aj cestovné lístky z Trnavy aj z Bratislavy do Holíča stoja rovnako: 126,- Sk, nakoľko je to rovnaká vzdialenosť v km.

Trnava, 29.2.2008, Peter Minárik

T100 / R100

Trnavská stovka... to je mne známy pojem, odkedy ma kedysi kamaráti vyvliekli z Rače na Biely kríž, ledva som to prežil a pritom oni ľahko našlapovali behom až hore. Ten hlúpy pocit, že niekto to urobí ľahko a prečo preboha to nemôžem aj ja tak isto. Tak postupne vznikol rešpekt pred číslom 50 km, potom 100 km. Hneď vtedy som ale zvládol svoju prvú štyridsiatku. Kamarát sa ku koncu rozbehol do cieľa a potom nám klusal oproti, že kde sa flákame. Nechápal som. Vtedy po príchode domov som mal horúčkovitú triašku a na WC som so zdesením zistil stav prírody <3cm. Ale rýchlo sa to skonsolidovalo, takže vznikol plán skúšať to ďalej. Diaľkové pochody sa stali normou, 50 km ako štandardná pohoda. Napríklad aj každý víkend. Povedzme sobota 50 km, večer country bál v PKO a v nedeľu s prvou električkou na štart ešte aspoň nejakej 35-ky. Ale niečo ako stovka znelo výnimočne, na to asi treba niečo mať zhora dané alebo čojaviem. Tak prešli desaťročia, zhruba dve. Sezóna 2005, štartuje Trnavská stovka, veď už som strašne starý diaľkoplaz a je bezpodmienečne nutné vyraziť a PREČO by to nemohlo byť konečne aj sto?. Tak poďme to skúsiť. Tak som vyrazil, čo sa budem šetriť. Nech je už konečne 100. Biely kríž, Pezinská Baba, Zochova chata na obzore... taká “malá" vzdialenosť a telo zákerne magicky vypovedalo službu. Horúčka, chrípka. Potupné doplazenie sa v hroznom stave do autobusu na Zochovej chate. Akonáhle sa tam dvere autobusu zatvorili, z lesa vybehla naozajstná tsunami. Aj to presne tak vyzeralo, aj to malo taký účinok. Pršalo nám za golier, bolo to v cene cestovného lístka. Pri prejazde autobusu cez Pezinok už bolo vidno zatopené vinice. Nadprirodzené sily na mňa zoslali horúčku behom pochodu, aby ma uchránili? So far so good, prišla ďalšia sezóna 2006. Znovu prišiel monzún ako sviňa. Začal piatok, celú noc to hučalo do soboty. Tak sme ráno vyrazili pro forma, aspoň demo. Zo štartu povedzme na Biely kríž, aby sa nepovedalo a útek domov. Lenže počasie sa začalo zákerne zlepšovať. Tak sme išli... v ťažkej monzúnovej výstroji a hrubé bagandže. A išli, bez rozmýšlania. O štvrtej ráno sme sa akosi ocitli v Bukovej, na nohách otlaky z nevhodnej obuvi, nik nepočítal s viac ako formálnymi 10 km. Ale majú tam veľmi pohostinnú autobusovú zastávku v tej Bukovej... zateplená pravým plechom :) a nadránom potácajúci sa návštevníci krčiem nás pozdravovali, kým prišiel autobus.

Potom nastalo hlboké zamyslenie. Parťák synovec, absolvovavší expedičné výlety typu Irán a podobne, bol fascinovaný skutočnosťou, že tu kdesi pri Bratislave je akási stovka a ani po dvoch sezónach ani za ten svet to nejde prekonať. Keď to nejde, tak to nejde (refrén...). Anyway, každá skúška má aspoň jeden opravný termín. Vyučujúci stanoví kedy sa naučíte a prídete. Tak sme to striktne stanovili. Jeseň 2006. Damoklov meč. Prišiel akýsi deň, sobota, my dvaja blázni normálne ideme. Zlepšovák: busom do Brezovej pod Bradlom, ráno potom šlapať opačne. Zrodila sa takzvaná opačná stovka (opačná Trnavská). Ja to odborne nazývam reverzná stovka. R100. Princíp zlepšováku – nadránom v hlbokej tme sa človek nepotáca kdesi v neznámych lesoch smerom na Dobrú vodu, ale kdesi smerom na Biely kríž. Tam už to bratislaváci poznajú ako svoje topánky a v prípade stroskotania tam rodinní príslušníci ľahšie nájdu ich telesné (ešte asi žijúce) pozostatky.

Vyrazili sme a podvečer došli (pokročilá jeseň) do Bukovej. Pršalo, padala tma, vyrazili sme z Bukovej ďalej. Kdesi nás pozastavili nejakí chatári s autami, že kam ideme, tvrdili sme svorne, že na Zochovu chatu. Pohoršili sa, či nám nešibe (inú destináciu sme im radšej pre istotu nespomenuli). Až na Vápennej som začal veriť, že azda niekam dôjdeme. Za Vápennou blúdenie na ďalšej hore – potme je kompas dobrá vec, tiež aj preto, lebo pol metra lístia v jeseni zotrie všetky stopy a chodníky. Na Pezinskej Babe radšej len krátka prestávka na drink and food. Okolo Somára koncom noci prudké lejaky, tomu Meresjevovi to už bolo jedno. Potom hmlisté temné svetlo pomedzi mokré stromy, začínalo ráno. Biely kríž, ešte trocha temnota, hromady lístia a konárov, skupinka ranných turistov prekvapene na nás pozerajúca. Prišiel som bližšie, prázdny les. Ani človeka, žiadna skupinka. Tak už som bol jasný... ani biely prášok nebolo treba na ten stav. Keď odhliadnem od chyby v račianskej električke, že som si na 10 minút neprozreteľne sadol a potom sa márne pokúšal vystúpiť s chodidlami oddeľujúcimi sa od tela, tak to bolo celé fajn. Nejakých trinásť hodín po tme (jeseň), čelová lampa na hlave, bicyklová lampa do ruky a ďalšia vo vrecku a tucet bateriek v ruksaku. A viacero zvedavých zodpovedných kamarátov, čo celú noc adrenalínovo sledovali naše sms, že čo sa deje. Pri rozvidnení divný pocit, že sa dá nebodaj ísť a vidieť okolo seba aj bez umelých svetiel. A takto sa zrodila Reverzná stovka. Po takomto opravnom termíne už nebol problém v sezóne 2007, konečne urobiť našu Prvú ozajstnú Trnavskú stovku. Celkom sa nám vydarila. Aj promotion vyšlo, zopár kamarátov nás etapovo sprevádzalo a pod Vápennou nám dokonca pristavili auto so šampusom, občerstvením a ananásovou tortou. To keď sme neprozreteľne poslali dráždivú sms, že ak nám chcete doniesť občerstvenie tak si prosíme tortu na Vápennej. Oni blázni to takmer vykonali, ale na Vápennú sme si potom museli vyšlapať sami. A celú noc podávať sms-headlines. Nadránom v lesoch nad Dobrou vodou sme mnohokrát stretávali v hlbokej tme všelijaké zombie s čelovými lampami, potácajúce sa v blate tam a aj smerom nazad. Nejak to vyšlo a boli sme v cieli. Tak ma napadlo, že by možno nejaká komerčná televízia mohla dostať nápad, celú noc vysielať reportáž z útrpného šlapania stovky... aby sa mohli daňoví poplatníci pijúci pivo na gauči pozerať na to celú sobotnú noc :) stačí vyprovokovať zopár celebrít, že nech to skúsia prejsť. Inak teda dobrý zdroj zisku, čo vy na to? Teda zisku pre televíziu, neviem čo my :)

Po úspešnej letnej T100/2007 prišla myšlienka – čo naša R100? Dostali sme chuť. Takže jeseň 2007, ale tentoraz najprv noc a potom deň. To je ďalší zlepšovák – celú noc začerstva z Brezovej smer Vápenná určite prejdeme a potom cez deň až budeme mať krízu, to už bude v blízkosti Blavy a bude deň a naši priatelia nás nájdu na známych chodníkoch, ako umierame. Už sme boli traja, Peter, Lucia a ja. Teóriu však narušila sama Príroda. Kto by predpokladal pri tom všetkom slávnom globálnom oteplení, že v akomsi novembri 2007 bude nad Blavou pol až jeden meter snehu? Takže to nevyšlo, nevzali sme si lyže, presne pod Vápennou sme to v hlbokom snehu po celonočnom brodení statočne vzdali. Ale jeseň 2008 nás čaká, to bude výzva. Podrobné zážitky a fotodokumentácia, pozri špeciálnu internetovú stránku http://petervojtek.eu/T100/ (termín 2008 bude určený v jeseni)

Juraj Štefanovič, http://www2.fiit.stuba.sk/~stefanovic/index_foto.html

Pohľad spolupútnika (čize synovca Petra)

Prvý pokus o prejdenie T100 v roku 2005 bol čarovný. Po dvanástich hodinách kráčania sme s kamarátom skončili v Plaveckom Podhradí, idúc skratkou cez Vápennú, skrehnutí a premočení, zatiaľ čo na hrebeni zúrila búrka. Nebol to zlý výkon, berúc do úvahy skutočnosť, že kamarát šiel v teniskách, ktoré našiel takpovediac v smetnom koši. Dvojitý tuzemský um v krčme a zabudli sme na všetky bolesti.

Ročník 2006 bol tiež mokrý, no tentoraz som šiel so strýkom a dostali sme sa aspoň do Bukovej. Cestou bolo zopár krásnych okamihov, napríklad keď sme v tme kdesi za Vápennou stretli blúdiacu trojicu a ten tretí nadával dvom vpredu čosi v duchu “veď ste vraveli, že ideme len na Biely kríž". Na jeseň 2006 sme sa v už spomínanom termíne rozhodli pre Opačnú T100. Z Brezovej p. Bradlom až po Bukovú prebiehalo všetko za svetla a hladko, no akonáhle sa v Bukovej zotmelo a vyrazili sme smer Vápenná, čelili sme novembrovej zime, ďažďu a hmle. Nadránom na Pezinskej Babe som bol ochotný ľahnúť si so spacákom do mláky, len nech nemusím ísť ďalej. Nechápem presne ako, ale došli sme až do Rače (tu je potrebné poznamenať, že sme teda neprešli úplnú trasu T100, ale vzhľadom na zložité okolnosti nech je nám odpustené). Na veľké prekvapenie ma na ďalší deň takmer nič nebolelo, nuž som si šiel zabehať a pri preskakovaní plotu na bežeckej dráhe som si vytkol členok.

Jún 2007 sa konečne ako tak vydaril. T100 sme v riadnom termíne konečne prešli až do cieľa, no ani tento ročník to nebolo suchou nohou, v druhej polovici trasy popŕchalo. Pred rozvidnením padla hmla a posledných desať kilometrov sa premenilo na blúdenie v polospánku. Ranný útok stovkárov na autobus z Brezovej do Bratislavy bola cenná skúsenosť, môj obdiv patrí tým, ktorým sa neušlo miesto na sedenie a cestu strávili v uličke.

Na jeseň 2007 sme nezaváhali a pokúsili sa zopakovať fenomenálny úspech spred roka v rámci ďalšieho ročníka Opačnej T100. Nuž, túto zimu nikdy nebolo v Malých Karpatoch toľko snehu, ako v oný novembrový víkend. Aj preto sme po dvanástiach hodinách pochodu prešli od večera do rána z Brezovej do Plaveckého podhradia, kde sme ochotne nastúpili do Alexejovho auta a odviezli sa domov. Po predbenej noci som si ráno ľahol do postele a sotva po piatich minútach spánku začal sused vŕtať do steny.

V zime 2007/2008 sme ešte mali v pláne prejsť približnú trasu T100 explicitne na bežkách, ale zrejme jediný vhodný víkend sme si vyčerpali v novembri, azda teda nabudúce. Rozlúčim sa slovami legendárneho Juraja Puciho: na svete sme preto, aby sme chodili.

Peter Vojtek, http://petervojtek.eu/

Významné podujatia maďarského združenia priateľov prírody v roku 2008

09. - 12.mája 2008

15. Celoštátne stretnutie peších turistov – stretnutie “Cez hranicu – bez hraníc"
Miesto konania: Salgótarján
Informácie: István Gubola, mobil: 0036/3243 0346, 0036/20 233 5093
tel: 0036/1311 2467
e-mail: gubola[zavináč]freemail.hu, mtszhir[zavináč]enternet.hu, www.termeszetjaro.hu

30.júna – 4.júla

Celoštátne turistické stretnutie žiakov a študentov
Miesto konania: Sopron
informácie: mobil: 0036/20 233 5093
tel: 0036/1 311 2467
e-mail: mtszhir[zavináč]enternet.hu, www.termeszetjaro.hu

24. - 29.júna 2008

38. Celoštátne a medzinárodné stretnutie cykloturistov
Fehérgyarmat
Informácie: mobil: 0036/20 233 5093
tel: 0036/1 311 2467
e-mail: mtszhir[zavináč]enternet.hu, www.termeszetjaro.hu

24.júla – 3.augusta 2009

41. medzinárodný splav Tisy /Ukrajina – Maďarsko/
Informácie: mobil: 0036/20 23 5093
tel: 0036/1 311 2467
e-mail: mtszhir[zavináč]enternet.hu, www.termeszetjaro.hu

16.augusta

20.rokov otvorenia hraníc: Rakúsko – maďarské hranice
Rakúsko – maďarské stretnutie turistov.
Informácie: mobil:0036/20 233 5093
tel: 0036/1 311 2467
e-mail: mtszhir[zavináč]enternet.hu, www.termeszetjaro.hu

20.septembra

Deň turistov
Dobogóko
Informácie: mobil: 0036/20 233 5093
e-mail: mtszhir[zavináč]enternet.hu, www.termeszetjaro.hu

Výber akcií maďarského združenia priateľov prírody v roku 2008 poslal Attila Korčok

Oznam, inzerát
Prosba o pomoc

Kto má možnosť požičať, predať alebo iným spôsobom zabezpečiť turistické mapy Maďarska, Vojvodiny, Srbska, Macedónie a Grécka /ak niečo také vôbec existuje/, nech sa mi ozve na mobil 0911/550 921. Vopred ďakujem.

Trnava, 13.3.2008, Peter Minárik

KALENDÁR

apríl 2008 - Malé Karpaty a okolie:

5.4.2008 POCHOD OSLOBODENIA TRNAVY 31.ročník
(sobota) KST Slovšpost Trnava

Trasy: 35 km/800 m, 10 km
35 km: Buková, žel.zast. – Rozbehy – Buková, priehrada – Brezinky – Plavecký Mikuláš – Čierna skala – Jahodník – Driny – križovatka M a Ž – reštaurácia KaH Smolenice
10 km: Smolenice, reštaurácia KaH – dolina Hlboče – Smolenický zámok – Smolenice, reštaurácia KaH
Štart: 35 km: Buková, žel.zast., 7.20 – 8.00 h
10 km: Smolenice, reštaurácia KaH, 10.30 – 11.00 h
Cieľ: Smolenice, reštaurácia KaH, do 18.00 h
Vedúci: Ing. Juraj Ondrušek, Botanická 5636/24, Trnava
Tel. z.: 033-531 4556, mobil: 0905-634 104

5.4.2008 OTVORENIE PEŠEJ TURISTICKEJ SEZÓNY
(sobota) KST TJ Junior Sládkovičovo

Trasy: 11 km, peši, cyklo, Sereď - Kaskády
Cieľ: hotel Kaskády
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo
tel. d.: 031-784 1725, 0908-187 591

12.4.2008 MALOKARPATSKÝ CIKCAK
(sobota) TK Štart Bratislava

Trasy: 50 a 38 km
50 km (pešo): Rača – Medené Hámre – Biely Kríž – Svätý Jur, Neštich – Košiarisko – Limbach – Tri Kamenné Kopce – Biely Kríž – Rača.
Štart: 50 km: Rača, nad kúpaliskom, 7.00 – 7.30 h
38 km: Svätý Jur, Neštich, 9.15 – 10.00 h
Cieľ: Biely kríž, 15.00 – 19.00 h

19.4.2008 JARNÝ PRECHOD V MALÝCH KARPATOCH
(sobota) KST Senica

Trasa: 20 km, Plavecký Mikuláš – Brezinky - Rozbehy
Štart: Plavecký Mikuláš, 7.45 h
Cieľ: Rozbehy, 14.00 h
Vedúci: PhDr. Alžbeta Šnittová, S. Jurkoviča 1207, 905 01 Senica,
tel.: 034-651 7856

19.4.2008 JARNÝ POCHOD HLOHOVEC - PIEŠŤANY 30.ročník
(sobota) KST Hlohovec

Trasy: 35 km/850 m, 25 km/480 m, 15 km/300 m, 10 km/250 m
35 km: Hlohovec – Ovčia skala - Havran - Čertova Pec – Piešťany
25 km: Hlohovec – Ovčia skala – Havran
15 km: Jalšové – Ovčia skala – Havran
10 km: Hlohovec – Ovčia skala – Jalšové
Štart: 35, 25 a 10 km: Hlohovec, žel. st., 7.00 - 9.00 h
15 km: doprava z Hlohovca autobusom SAD
štartová registrácia je možná aj na kontrole Ovčia skala
Cieľ: 35 km: Piešťany, cieľová registrácia na kontrole Havran
25 km: Havran
15 km: Havran
10 km: Jalšové, cieľová registrácia na kontrole Ovčia skala
Iné: doprava z Havrana autobusmi SAD a osobitným autobusom Havran - Hlohovec
Info: Ing. František Miklovič, Bezručova 9/b, 920 01 Hlohovec,
tel.: 0905-981 019,
e-mail: frantisek.miklovic[zavináč]hlohovec.net
Vedúci: Ján Bedeč, SNP 13, 920 01 Hlohovec, tel.: 0904-905 731

19.4.2008 DEVÍNSKA 37-KA 20.ročník
(sobota) OT KST Tatran Devín

Trasy: pešo: 37 km/1200 m, 18 km/530 m, 11 km/300 m
cyklo: 70, 55, 40 km
37 km (P): Svätý Jur - Biely Kameň - Biely Kríž - Malý Slavín - Pekná cesta - Kamzík - Lamač - Dúbravka - Sandberg - Devínska Kobyla - Devín
18 km (P): Kamzík - Lamač - Dúbravka - Sandberg - Devínska Kobyla - Devín
11 km (P): Dúbravka - Sandberg - Devínska Kobyla - Devín
70 km (C): Bratislava - Svätý Jur - Pezinok - Pezinská Baba - Pernek - Zohor - Devínska Nová Ves - Devín
55 km (C): Bratislava - Svätý Jur - Biely Kríž - Pekná cesta - Železná Studnička - Kačín - Lamač - Devínska Nová Ves - Devín
40 km (C): Bratislava - Pekná cesta - Železná Studnička - Kačín - Lamač - Devínska Nová Ves - Devín
Štart: 37 km (P): Svätý Jur, žel.st., 6.30 - 7.00 h
18 km (P): Bratislava-Kamzík, cvičná lúka, 9.00 - 12.30 h
11 km (P): Bratislava-Dúbravka, Dom Kultúry, 9.30 - 14.00 h
cyklo: Bratislava, Račianske Mýto, 9.00 h
Cieľ: Devín, detské ihrisko pri kostole, do 17.30 h
Vedúci: pešo: Juraj Ábel, Rajecká 18, 821 07 Bratislava, tel.: 0905-719 375
cyklo: Ladislav Bimbo, Tupolevova 7, 851 01 Bratislava, tel.: 0905-733 045

26.4.2008 ČOŽE JE TO 50-KA, keď idú s nami aj dievčatká? 28.ročník
(sobota) TJ Tesla Bratislava

Trasy: pešo: 50 km/1550 m, 35 km/700 m
50 km: Rača - Zbojnícka studnička - Biely Kríž - Horvátka - Košarisko - Stupava - Biely Kríž - Kamzík - areál TJ Tesla
35 km: Rača - Zbojnícka studnička - Biely Kríž - Horvátka - Košarisko - Marianka - Pekná cesta - Kamzík - areál TJ Tesla
Štart: Rača, kúpalisko Zbojníčka, 7.00 - 8.00 h
Cieľ: areál TJ Tesla Bratislava, do 19.00 h
Vedúci: Marián Nižnan, Vajnorská 34, 831 04 Bratislava
Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava, tel.: 0903-620 653

26.-27.4.2008 ODOMYKANIE VODY - BAŤOV KANÁL
(sobota-nedeľa) KST Skalica

Trasa: Morava - Baťov kanál
Štart: Holíč, prístav, 8.30 h
Cieľ: Holíč, 13.00 h
Vedúci: Ing. Pavol Mastihuba, SNP 5, 908 51 Holíč, 034-668 4598

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.