MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

marec 2010

 


V tomto čísle nájdete:

Veľkonočná poézia
Marianka – bridličný lom
Nemé svedectvo vŕšku Šibenice
O Čiernej skale po Čiernej skale
Vyhodnotenie za rok 2009 a plán práce značkárov v našom regióne na rok 2010
Súťaž SSD, MKSD, MKD na rok 2010
Návrh na "konečné" riešenie stupňov VOPT
Prišlo mailom...
Kartografické "prešľapy" v Turistickom atlase Slovenska v oblasti Malých Karpát (dodatok)
Päťdesiatpercentný rozhovor
Pozvánka - EXPEDÍCIE 2010
KALENDÁR - apríl 2010 - Malé Karpaty a okolie


Veľkonočný zajačik
už mi chystá koláčik

je happy, že aj v čase krízy
na chvíľu mu bude easy

keď niektorej dá po zadku
vyšibe si čokoládku

dostane i euráčiky
dopraje si koláčiky

otvorí si fľašu vínka
vyvalí sa ako svinka

veď sa musel poľutovať
nemal čo dať zošrotovať

bez práce bol celý rok
mal z toho len smutný krok

Či je u Vás Veľká noc
alebo máte doma "Sviatky jari"

nech sa Vám dobre darí...
a doprajte si slnka moc...

Všetkým krásnu Veľkú Noc

Praje Veronika

 

Marianka – bridličný lom

Nech už to zoberieme z ktorejkoľvek strany, Marianka je najstaršie pútnicke miesto s baníckou tradíciou v Malých Karpatoch. Pramene a literatúra pojednávajúca o dejinách baníctva v Malých Karpatoch sa orientuje hlavne na oblasť ich severnej a strednej časti. A Marianka bola známa hlavne ťažbou a spracovaním bridlice.

Pri pátrani po histórii dobývania bridlice v Marianke veľmi často sme narazili na biele miesta, medzery vo vedomostiach a tomto, v Európe i vo svete známom marianskom neraste. Niekoľko dobových pohľadníc z prelomu 19. a 20. storočia oznamovalo, že okrem pútnického, v bývalom Rakúsko – Uhorsku najstaršieho miesta, bola tu, v tomto kúte Malých Karpát, aj "SCHIFFERWERK, Palabánya – teda bridlicová baňa a dielne významnej veľkosti a dobrého chýru. V roku 2009 Marianka oslavila 150 rokov od založenia bane na bridlicu. /1859 -2009/.

Po nemecky a po maďarsky písané dobové odkazy z Marienthalu a Máriavolgyból boli iba kusé oznamy, že máme sa tu dobre a pokračujeme na ceste do Viedne! Viac o lome a bani na sivú bridlicu nebolo. Nedalo nám a pustili sme sa do pátrania v archívoch. Čím viac sme sa snažili dostať na stopu prvej ťažby "čierneho mramoru" /tak nazývali bridlicu mnohí podnikatelia v Rakúsko – Uhorsku, ale i v Nemecku i v Amerike, a to všade tam, kam sa táto brilica dodávala/.

O jej baníckych začiatkoch sa v knihe "Dejiny Mariatálu" zmieňuje Xavér Stanislav Čík v roku 1942, ale ním uvádzané skutočnosti dnes nemožno hodnoverne doložiť. Možno však predpokladať, že už v XVI. storočí bola vykonávaná určitá banícka činnosť, ktorá bola však niekoľkokrát prerušená.

Za dôveryhodnú informáciu možno však považovať článok v 13. čísle Nedeľných novín /Vasárnapi Ujság/ z roku 1865, vychádzajúci v Budapešti, v ktorom sa venuje veľký priestor Marianke a jej chýrnej výrobni bridlicových produktov. Uvádza sa v ňom, že v roku 1862 objavili uhorskí geológovia v Marianke neďaleko prameňa so zázračnou vodou /asi 300 m severovýchodne/ veľké ložisko kvalitnej sivej bridlice.

Dala sa dobre štiepať, hladiť a jej mäkká plocha výborne leštiť. Francúz Eugen Bontoux založil počiatkom druhej polovce devätnásteho storočia lom na výrobu bridlice na strechy a v roku 1863 továreň na písacie tabuľky, prvý podnik tohto druhu v celej rakúskej monarchii, ktorý svojou dobrou kvalitou tovaru konkuroval stredonemeckým podnikom. Dovtedy rakúska ríša dovážala 2 až 4 milióny kusov bridlicovej krytiny, tabuliek, stavebných a ozdobných platní z Bavorska a Saska za drahé peniaze.

V roku 1965 sa na ploche vyše 2000 štvorcových siah /asi 23 árov/ vydolovalo viac ako 300 metrov štvorcových bridlicových platní vysokej kvality.

Nakoľko v extrémnych klimatických podmienkach /Alpy/ sa použitie mariatálskej bridlice ako strešnej krytiny neosvedčilo, celá výroba sa postupne preorientovala na výrobu školských tabuliek, vyrábalo sa ich v tej dobe až 500 000 ks ročne. Päť parných strojov a 200 robotníkov vylámalo denne 700 štvorcových siah bridlice a dokonalým strojovým spôsobom spracovalo na niekoľko tisíc tabuliek rozličnej veľkosti. Uvádza sa, že denne sa vyrobilo takmer 5 000 tabuliek na písanie a počty.!!!

Ako vyzerali tieto tabuľky? Bola to vyleštená bridlicová doska, ktorá má na jednej strane vyryté "riadky" na písanie, druhá strana mala vyrytú štvorčekovú štruktúru pre počty. Vyobrazená tabuľka je v ráme z tvrdého lešteného dreva, v rohoch je spevnená ozdobnými klincami. Tabuľky boli vyrábané i v ozdobných rámoch z mosadze a zinku.

Tabuľky sa vyvážali do Egypta a Severnej Ameriky, veľké vyleštené tabule sa predávali výrobcom biliardových stolov vo Francúzsku a v Anglicku, ďalej výrobcom stolov pre krajčírske dielne a ruletové herne.

Na oceľorytinách z tej doby vidieť hlbokú lomovú jamu s výťahom, päť veľkých budov, kde boli štiepačky, brúsiareň, rezačka a leštiareň. Moderné parné stroje poháňali banský výťah, transmisie v štiepačke, leštiarni dávali energiu čerpadlám sajúce vodu z otvoreného lomu. Ťažba prebiehala povrchovo i banícky. Začiatky podzemnej ťažby možno datovať spolu s čiastočným spriemyselňovaním ťažby bridlíc do roku 1860. V roku 1898 dosiahla dokonca hlavná odvodňovacia štôlňa dĺžku až 750 metrov!

Súčasnosť:

Po bridlicovom lome už neostala ani pamiatka, "šifrová jama" bola postupne zanesená, zaplavená kalovou vodou z pracej linky kameňolomu. Zašlú slávu bridličného lomu dnes už pripomína len zvetralý bridlicový previs.

Na záver jedna zaujímavosť: Prírodná scenéria kameňolomu bola vďačným námetom aj pre filmárov. Natáčali sa tu scény viacerých slovenských filmov. Ale najväčšou udalosťou bolo filmovanie niektorých scén v roku 1996 do úspešného amerického filmu "Dračie srdce". Niekoľko týždňov pred filmovaním scén boli pripravené kulisy – stredom jazierka bol na drevených pylónoch vybudovaný chodník až k náprotivnej kamennej stene, kde bolo postavené trojetážové lešenie, na ktorom pracovali lamači. Po skončení filmovania kulisy boli v priebehu niekoľkých dní rozobrané.

Vybrané zo stránky www.marianka.eu
pre MKD pripravil Peter Minárik

 

Nemé svedectvo vŕšku Šibenice
/na území hlohoveckej drôtovne bolo v minulosti popravisko/

Vo februári 1965, len čo povolili tuhé mrazy nad hlohovskými chotármi Diely a Novosady, prišli k neveľkému pahorku ležiacemu vedľa železničnej trate Hlohovec – Kľačany prvé bagre a buldozéry, aby začali s odstraňovaním takmer sto metrov širokého a päť metrov vysokého pieskového návršia oddávna Hlohovčanmi nazývaného akosi tajuplne: ŠIBENICE.

Na vrchole kopca, ktorý juhovýchodne za Hlohovcom smerom na Nitru znenazdajky vystupoval z plochého miskovitého údolia a z diaľky pripomínal širokú no nevysokú mohylu, zostávalo, postávalo zopár mužov. Jeden z nich pod chvíľou prešiel od vrcholu k bočnému svahu, k jednej z práve vyhĺbených jám, kde sa zastavil. Vzápätí zdvihol spod piesku zvláštny predmet a ukázal ho do diaľky ostatným. Vo svojej ruke akoby víťazoslávne držal odlomený kus z ľudskej lebky.

Kto bol tým mužom a čo sa to vlastne v onom roku 1965 na Šibeniciach našlo?

Jozefovi Paulíkovi, slovenskému archeológovi preslávenému najmä výskumami veľkých kniežacích mohýl z doby bronzovej, sa vŕšok Šibenice od počiatkov zdal priveľmi nápadný na to, aby si ho ľudia v minulosti nevšimli a nevyužili. Práve on bol tým mužom, ktorý stál v roku 1965 na jeho vrchole a pozorne sledoval zemné práce na odstraňovaní pieskovej duny. Jeho želaním bolo v útrobách návršia nájsť, objaviť kniežací hrob alebo aspoň dokázať, že kopec bol skutočne pravekou mohylou. Hoci archeológovia Šibenice naozaj dôkladne preskúmali, po pravekých hroboch nenašli ani stopy. Namiesto toho však objavili v spoločnom hrobe šesť ľudských kostier a veľa ďalších roztrúsených úlomkov ľudských kostí z viacerých jedincov. Bol to vlastne prvý a zároveň posledný hmatateľný dôkaz o tom, že pomenovanie Šibenice si Hlohovčania nevymysleli. Ak sa pozrieme hlbšie do histórie Hlohovca, nájdeme tu veľa odkazov na tému súdnictvo. V Hlohovci, podobne ako v iných uhorských mestách, platili isté právne normy, ktoré sa pri ich prekročení zákonite museli trestať. V prípade Hlohovca bolo udeľovanie trestov v stredoveku a v novoveku rozdelené medzi zemepána alebo richtára a prísažných. Ak došlo k porušeniu zákona na majetku zemepána a páchateľom bol poddaný, mal ho právo zemepán potrestať spôsobom adekvátnym pre stredovekú justíciu. Zahrnuté sem boli rôzne formy mučenia a nátlaku, ktoré sa mohli skončiť aj rozsudkom smrti. Rovnako postupovala aj rada mestečka Hlohovec. Ak sa občan mesta dopustil zvlášť závažného trestného činu, mohol mu byť udelený aj najvyšší trest a to trest smrti!

Výnimku tvorili v stredovekom súdnictve iba šľachtici, židia a duchovní. Prvé dve skupiny podliehali rozhodovaniu kráľovského súdu a duchovných súdila samotná cirkev. Avšak vykonať rozsudok smrti nad vinníkom nebolo v prípade Hlohovca jednoduché. Keďže mesto nezískalo od panovníkov tzv. jus gladii, čiže právo meča /alebo hrdelné právo/, museli si Hlohovčania alebo samotný zemepán na vykonávanie popráv volať kata z takého mesta, kde bolo právo meča uznané kráľom.

V 16. storočí si takto Hlohovčania na vykonanie rozsudku niekoľkokrát požičali kata z Trnavy. Napríklad 28. júla 1557 richtár a rada mesta Hlohovca žiadali listom trnavský magistrát a kata Jána, aby popravil zločincov, ktorí zabili syna Andreja Kopného.

Dňa 11. februára 1544 rada mesta Hlohovca /Frysstaku/ listom ďakuje tentoraz za vypožičanie kata na mučenia. Mučenie sa v Hlohovci spravidla vykonávalo priamo na hrade. Tak napríklad vo februári 1539 dal pán Alexej Thurzo na svojom hrade v Hlohovci vytiahnuť na škripec a mučiť dvoch židov, ktorí boli obvinení z rituálnej vraždy.

Popravy sa vykonávali na verejnom priestranstve, častokrát za mestom. Podobne ako v Seredi alebo v Holíči, aj v Hlohovci bolo popravisko za mestom, vedľa hlavnej cesty smerujúcej na Gáborské Hory, na vyvýšenom pahorku zvanom Šibenice. Popravovalo sa zvyčajne sťatím /v našom prostredí takmer výlučne obojstranným mečom, ale napríklad v Nemecku to bolo sekerou/, obesením alebo lámaním v kolese či upaľovaním zaživa.

Sťatie sa považovalo za najmilosrdnejšiu formu popravy. Koľko verejných popráv sa na Šibeniciach za tie roky vykonalo, už dnes nezistíme. Isté je, že pozemok bol vždy obecný, čo podporuje našu domienku o popravách vykonávaných na objednávku mesta a mestskej rady.

Vŕšok, na ktorý si pamätajú starí Hlohovčania ako na trávou zarastený kopec pri poľnej ceste do tehelne a do Novosadov, napokon pohltila výstavba Drôtovne. Ešte v prvej polovici 20. storočia bol na Šibeniciach drevený kríž a asi 300 metrov východne v časti nazývanej príznačne Katova medza bol kamenný kríž s ukrižovaným Kristom. Tento kamenný kríž z 19. storočia sa vo vinohradoch pod Novosadmi nachádza dodnes. Pred istým zánikom ho v roku 1973 zachránili ľudia vysádzajúci v tejto časti nové vinohrady. Vŕšok Šibenice však zmizol do nenávratna a jeho pôvodnú polohu by sme mohli hľadať niekde za administratívnou budovou Drôtovne, v miestach, kde kedysi pokračovala Tehelná ulica cez železničné priecestie smerom k tehelni.

Smutné, no dúfajme, že aspoň spravodlivé boli konečné rozsudky vyrieknuté na hlohovských šibeniciach v priebehu storočí. Zároveň to bolo akési temné a tajomstvami opradené miesto, ktoré ležalo veľmi ďaleko od mesta. A to nielen reálne, ale najmä symbolicky akoby ani nikdy nemalo patriť do jeho bohatej histórie.

Jozef Urminský ml.

 

O Čiernej skale po Čiernej skale

Opäť sme zas boli na Ćiernej skale – na 25. ročníku zimného prechodu cez Čiernu skalu, ktorý sa konal 13.februára 2010. A tak, ako sa na február patrí, užili sme si pravé zimné počasie – po kolená snehu a na hrebeni vietor až nás k zemi zrážalo.

Čierna skala však bola biela, poviete si, že preto, že bola celá zasypaná snehom. Na jar sa sneh ale roztopí a skala predsa zostane biela.

Prečo sa teda volá "čierna"??? Pri jednom z minuloročných pochodov – možno to bol 19. alebo hádam 20. ročník, vtedy býval cieľ tohto pochodu nie "U Kováčov" ako je tomu teraz, ale v starej dedinskej krčme, vtedajšom "pohostinstve" vedľa obchodu v obci Lošonec, som počul o Čiernej skale od jedného z domácich obyvateľov nasledovnú povesť:

Obec Lošonec je učupená medzi horami, z ktorých sú najvyššie vrchy Veterlín a Čierna skala. Veterlín bol vždy zalesnený vrch a Ćierna skala, stojaca oproti nemu, bolo vytŕčajúce skalisko, čierne ako uhoľ. Táto skala dosť značne zatieňovala obec a jej obyvateľom robila týmto zatieňovaním kratšie dni – o nejakých 15 až 20 minút ráno a to isté aj večer. Tiež celý deň bol akýsi tmavší a chmúrnejší. V zime sa to však celé zmenilo, pretože na Čiernu skalu napadol sneh, bola celá biela, a hneď bolo v Lošonci svetlejšie a o pár minút dlhší deň. Toto postrehol istý lošonský richtár kedysi v prvej polovici 19-eho storočia a preto rozhodol, že na Čiernu skalu po roztopení snehu vyšle obyvateľstvo Lošonca, aby ju natrelo na bielo. Vtedy ľudia ešte nepoznali elektrinu, svietili si sviečkami alebo petrolejkami, ktoré vydávali veľmi slabé svetlo. Rozhodnutie richtára prijali najprv s nevôľou, ale napriek tomu išli natierať skalu. Po natretí biela farba na skale krásne svietila, robila deń dlhším a svetlejším, z čoho boli obyvatelia obce veľmi prekvapení a richtárové rozhodnutie uznali za správne.

Farba však nebola veľmi trvanlivá – bol to obyčajný vápenný náter, cez letné obdobia ho postupne zmýval dážď a po nasledujúcej zime, keď sa na jar znovu roztápal sneh farba úplne zmizla.

Obyvatelia Lošonca preto znovu išli natrieť skalu, aby mali aspoň po celé leto svetlejšie. Toto sa opakovalo každý rok až do roku 1884 /alebo možno 1885/. Lošonec vtedy ešte nenapojili na elektrinu – to bolo až o vyše 50 rokov neskôr, ale v údolí Majdánu začiatkom 80-tych rokov 19.storočia nechal vlastník okolitých pozemkov gróf Pállfy postaviť chemickú továreň, ktorá okrem iných produktov začala vyrábať aj farby.

V tejto továrni vyrobili takú bielu farbu, že keď ňou obyvateľia Lošonca natreli Čiernu skalu, jej náter vydržal na skale takmer bez poškodenia i do nasledujúcej jari a potom samozrejme aj ďalšie a ďalšie roky. Preto Lošončania už nemuseli chodiť každú jar natierať skalu a skala napriek tomu, že sa volá Čierna, zostala a je stále pekná biela.

Podľa rozprávania jedného domáceho obyvateľa zapísal Peter Wágner
Trnava február 2010

 

Vyhodnotenie za rok 2009 a plán práce značkárov v našom regióne na rok 2010

V roku 2009 plánovali a obnovili značkári v našom regióne tieto turistické chodníky:

Oblasť Považského Inovca (zodpovedný značkár Jaroslav Bohm):

Červená:
Hlohovec – Bezovec 42,0 km obnovené

Spolu obnovené 42,0 km

Oblasť Malých Karpát - juh (zodpovedný značkár Miloslav Kubla):

Červená:
Biely kríž – Pezinská Baba 14,5 km obnovené
Pezinská Baba – sedlo Skalka 13,2 km obnovené
Sedlo Skalka – Brezinky 8,1 km obnovené
Široké – Zochova chata 6,7 km obnovené
Zochova chata – Modra 7,4 km neobnovené
Mlynská dol. – Petržalka, hranica 3,9 km obnovené
Čuňovo – Trojmedzie 7,7 km obnovené

modrá:
Krásna Hôrka – Figaro 5,1 km obnovené
sedlo Skalka – Rohožník 7,7 km obnovené
Plavecký Mikuláš – Brezinky 7,8 km obnovené 5,2 km
Dubová – Medvedia skala 6,9 km obnovené
Modra, cint. – Veľká homola 7,6 km obnovené
Hrad Devín – Devínska Nová Ves 4,4 km obnovené

zelená:
Rača – pod Dračím hrádkom 6,6 km obnovené
pod Dračím hrádkom – Kozí chrbát 9,1 km obnovené
Kozí chrbát – Limbach 6,9 km neobnovené
Zumberg – Čermák 9,8 km obnovené
Horná Píla – Sklená huta 9,7 km obnovené
Sklená huta – Sološnica 10,0 km obnovené
Plavecký Mikuláš – Monrepos 3,2 km neobnovené
Bratislava, hl.st. – Kamzík 3,1 km obnovené
Dúbravka – Technické sklo 3,1 km obnovené

žltá:
Snežienka – Záhorská Bystrica 8,3 km neobnovené
Javorina – Pernek 4,8 km obnovené
Červený kameň – Čermák 10,0 km neobnovené
Plavecký Mikuláš – Čierna skala 3,1 km obnovené
Zbojníčka – Malinský vrch 3,0 km obnovené
Rovinka – Topoľové 3,4 km obnovené
Vojenská nemocnica – pri Červenom moste 0,9 km obnovené
Pod Devínskou kobylou – Sandberg 2,7 km obnovené
Častá – Častianska dol. 0,5 km obnovené

Spolu obnovené 178,7 km

Oblasť Malých Karpát – sever (zodpovedný značkár Vladimír Chrapčiak):

červená:
Brezinky – Dobrá Voda 22,6 km obnovené

modrá:
Brezinky – Smolenice 9,0 km obnovené
Smolenice – Vlčiareň 3,0 km obnovené
Naháč – Dobrá Voda 9,1 km obnovené
Horné Orešany – Zabité 11,6 km obnovené

Spolu obnovené 55,3 km

Oblasť Záhorie (zodpovedný značkár Juraj Koba):

červená:
Kněžské Hory – Bílá studna 3,6 km obnovené
Senica, stanica – Sobotište, nám. 12,3 km obnovené

modrá:
Podbranč, Podzámok – Sobotište, nám. 6,0 km obnovené

zelená:
Holíč, dom turistiky – okruh 15,5 km obnovené

žltá:
Kunov, ihrisko – Podbranč, Majer 5,6 km obnovené
Skalica, stanica – Skalica, nám. 11,0 km obnovené

spolu obnovené 54,0 km

V roku 2009 sa v oblasti Malé Karpaty a okolie obnovilo 330,0 km turistických značkovaných trás.

* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

V roku 2010 plánujeme obnoviť v našom regióne tieto turistické chodníky:

Oblasť Považského Inovca (zodpovedný značkár Jaroslav Bohm):

Modrá:
Piešťany – Podhradie 26,8 km

zelená:
Nitrianska Blatnica – Modrová, hor. 12.9 km

spolu 39,7 km

Oblasť Malých Karpát - juh (zodpovedný značkár Miloslav Kubla):

červená:
Hrad Devín – Slavín 15,3 km
Slavín – Biely kríž 15,0 km
Slavín – Slavín, pamätník 0,5 km
Pezinok – Široké 6,8 km
Zochova chata – Modra 7,4 km

modrá:
Krasňany – Malinský vrch 6,2 km
Malinský vrch – Záhorská Bystrica 5,2 km
Svätý Jur – Košarisko 10,7 km
Pezinok – Pezinská Baba 10,6 km
Pezinská Baba – Pernek 4,4 km
Harmónia – Vysoká 12,8 km
Plavecké Podhradie – sedlo Uhliská 7,5 km
Karlova Ves – Dúbravka 5,4 km
Slovnaft – Kalinkovo 19,5 km

zelená:
Kozí chrbát – Limbach 6,9 km
Modra – Horná Píla 8,4 km
Plavecký Mikuláš – Monrepos 3,2 km
Stupava – Lozorno 10,6 km
Devínska Nová Ves – Devínska Kobyla 3,0 km

Žltá:
Kamzík – Lamač 4,1 km
Krasňany – Snežienka 4,9 km
Svätý Jur – Svätý vrch 10,1 km
Svätý vrch – Stupava 8,5 km
Hrad Devín – Dúbravka 5,8 km
Vinosady – Pod Srnčím vrchom 4,9 km
Červený kameň – Čermák 10,0 km
Sklená huta – Sološnica 8,4 km
Plavecké Podhradie – Vápenná 5,2 km

Spolu 221,3 km

Oblasť Malých Karpát – sever (zodpovedný značkár Vladimír Chrapčiak):

modrá:
Rozbehy – Buková, priehrada 6,5 km

zelená:
Brezinky – Buková, zast. 15,0 km

žltá:
Čierna skala – Smolenice 10,9 km
Jablonica – Prievaly 11,8 km
Plavecký Peter – Brezinky 6,0 km
Dolné Orešany – Orešian. Sedlo 3,0 km
Dechtice – Katarínka 4,2 km

Spolu 57,4 km

Oblasť Záhorie (zodpovedný značkár Juraj Koba):

červená:
Senica, žel.st. – Lakšárska Nová Ves 19,4 km
Lakšárska Nová Ves – Závod 24,0 km

modrá:
Lakšárska Nová Ves – Tomky, chaty 8,5 km

zelená:
Šaštín, nám. – Tomky, chaty 8,5 km

žltá:
Mikulášov – Biely kríž, poľ. chata 2,9 km

spolu 63,3 km

V roku 2010 sa v oblasti Malé Karpaty a okolie plánuje obnoviť 381,7 km turistických značkovaných trás.

Vladimír Chrapčiak, predseda regionálneho združenia značkárov Trnava

 

Súťaž SSD, MKSD, MKD na rok 2010

Slovenský Superdiaľkoplaz 2010 /SSD/

Je súťaž, v ktorej účastník turista – diaľkoplaz získa ocenenie za úspešné absolvovanie 5 stokilometrových pochodov v kalendárnom roku 2010 organizovaných na Slovensku, pokiaľ zároveň splní podmienky pre získanie Malokarpatského Supediaľkoplaza. Čiže, povedané "po lopate", okrem našich Malokarpatských stoviek /T-100, 2x50 a dosť a ŠPCH/ ešte treba prejsť dve z troch stoviek organizovaných na Slovensku. Sú to:

1. Haličská stovka - 29. máj 2010 /okruh pri Haliči/
2. Rudohorská stovka - 19. jún 2010 /Rožňava - Košice/
3. Lazová stovka - 1. máj 2010 /Vrbové - Veľká Javorina - Vrbové/

Pri tomto ocenení turista nemusí nič sledovať, všetku administratívnu prácu vykonávajú organizátori. Ocenenie - okrem diplomu aj keramický tanier s menom účastníka. Cenu sponzoruje TJ Tesla Bratislava.

Malokarpatský Superdiaľkoplaz 2010 /MKSD/ 14. ročník

Pravidlá tejto súťaže sú nemenné. V roku 2010 treba tak, ako po predchádzajúce roky, prejsť všetky tri malokarpatské stokilometrové pochody v plnej dĺžke. Sú to:

1. - Trnavská stovka /KTD Trnava/, koná sa 5. - 6. júna 2010
2. - 2 x 50 a dosť /TJ TESLA Bratislava/, 26. - 27. júna 2010
3. – Pochod ŠPCH /TJ Špačince/, 21. - 22. augusta 2010

Pri tomto ocenení nemusí turista nič sledovať ani odovzdávať. Stačí sa len zúčastniť všetkých troch pochodov v plnej dĺžke, všetko ostatné zabezpečia organizátori.

Ocenenie - diplom a tanier so svojím menom.

Vyhlasovateľ za obidve ocenenia je TJ TESLA Bratislava, Ing.Ivan Nižnan

 

Malokarpatský Diaľkoplaz 2010 /MKD/ 30.ročník

Podmienky pre plnenie Malokarpatského Diaľkoplaza 2010 /MKD/:

  1. Prejsť počas celého roku 2010 na diaľkových pochodoch minimálne 1000 km /tisíc/ a to nemusí byť len na Slovensku, ale môže byť i v Čechách a v inom zahraničí.
  2. Minimálna dĺžka diaľkového pochodu, ktorý sa započítava do plnenia MKD, je 35 km.
  3. Pri viacdňových pochodoch sa započítavajú celkové km s denným priemerom 25 km
  4. Vek plniteľa ocenenia nie je obmedzený ani nahor ani nadol a ani organizovanosť v TJ, KST, alebo inej organizácii nie je povinná.
  5. Doporučuje sa aspoň jednu tretinu z prejdených km prejsť na akciách v Malých Karpatoch.
  6. Turista – diaľkoplaz, ktorý sa zapojil do tejto súťaže, by mal odovzdať zosumarizovaný zoznam prejdených km a diaľkových pochodov, buď v cieli Vianočného pochodu 2010 alebo ho zaslať poštou na adresu:

Ing. Peter Minárik, Čajkovského 40, 917 00 Trnava, mail: mkd.minarik[zavináč]gmail.com

Okrem diplomu, čo je samozrejmosť, je možné, ak si ocenený turista priplatí cca 8 Eur, dostať jubilejný tanier so svojím menom, nakoľko je to už tridsiaty ročník.

Vyhlasovateľ ocenenia KTD Trnava, Ing. Peter Minárik

 

Myslím si...
Návrh na "konečné" riešenie stupňov VOPT

Posledné roky vidíme ako sa Výkonnostný odznak pešej turistky rozširuje, rozširuje a rozširuje. Turisti sú čím ďalej lepší, lepší a výkonnejší. Aby sa doriešila táto situácia navrhujem:

- rozšíriť jeho udeľovanie ešte o jeden tzv. konečný VOPT
- volal by sa a udeľoval tzv. "Doživotný VOPT" /Životný/
- udeľoval by sa posmrtne /In memoriam/
- tento VOPT by bol sumár všetkých km, ktoré za života adept prešiel.

Ako prvý adept na udelenie "Doživotného VOPT" by mohol byť napríklad Janko Kyselica, Juro Špánik, a ďalší. Určite by sme ich našli viac.

Trnava, február 2010, Peter Minárik

 

Prišlo mailom...

Ujme sa nový projekt???

"Československá tisícovka"
/tiež longdistancešlapotrophy/

/pod záštitou UC – SG & OLAFPLAZ /

Diaľkoplazecký desaťboj určený stovkárskym nadšencom a zberačom. Jeho náplňou je absolvovanie všetkých doleuvedených stovkových pochodov regulérnymi vlastnými končatinami. Má 3 úrovne obtiažnosti:

1. BASIC: absolvovanie všetkých akcií bez časového obmedzenia
2. PROFI: absolvovanie všetkých akcií v priebehu 365 dní
3. TOTAL: /charakteristika nižšie/

Zoznam akcií – tohotoročný termín - rok 2010

1. Jarním Šluknovskem 2. 4. 2010
2. Lazová stovka 1. 5. 2010
3. Trnavská stovka /jej predĺžená verzia/ 5. 6. 2010
4. Krakonošova stovka 18. 6. 2010
5. 2 x 50 a dosť... 26. 6. 2010
6. Týništské šlápoty od dubu k dubu 23. 7. 2010
7. Pochod ŠPCH 21. 8. 2010
8. Po stopách Liberecké stovky 1.10. 2010
9. Loučení s turistickým rokem 26.11. 2010
10. Pražská stovka 3.12. 2010

Hociktorý z pochodov je možne nahradiť tzv. Žolíkmi, sú to:

11. Nízkotatranská stíhačka 10. 7. 2010
12. 5BV – Pět beskydských vrcholú 8.10. 2010

Komu sa podarí absolovať PROFI úroveň a ešte naviac oba počas 365 dní, splnil vyššie spomínaný level TOTAL a zaslúžene získa ocenenie:

Diaľkoplazecký TITAN
/ten mu tiež bude hradený organizátormi pri výmene kĺbov/

Viac informácii sa v prípade záujmu dozviete na prvých dvoch akciách /Šluknov, Lazovka/

Za zaštítiteľov Slávo Glesk

Dôležité upozornenie:

Jeho hlavným poslaním je snaha o širšie spropagovanie pomaly upadajúceho záujmu o túto, síce náročnú, ale zato v niečom určite nezameniteľnú formu zážitkov.

* * * * * * * * * * * * * * * * * * * * * *

Dostali sme "písmo" od jedného z najstarších a najvýkonnostnejších diaľkoplazov, ktorý nám píše:

Vážení kamaráti – turisti,

Nakoľko už dlhšie sme sa nevideli na turistických pochodoch, kam som sa pre zdravotný stav nemohol dostať, chcem to uviesť na správnu mieru. V decembri minulého roka ma postihla náhla mozgová príhoda a zostal som ochrnutý na pravú polovicu tela. Ústa, ruka, noha. Od toho času a ešte i dnes sa stále učím chodiť, písať ale aj rozprávať. Bol som hospitalizovaný v nemocnici v Bojniciach i Handlovej. Môj stav je teraz taký, že zatiaľ nevyjdem sám ani na ulicu. Zároveň pozdravujem všetkých známych diaľkoplazov.

Marec 2010, Ján Parcer, Prievidza

Za všetkých kamarátov diaľkoplazov prajeme rýchle uzdravenie a veľa síl do ďalšieho zápasu s touto chorobou.

Peter Minárik

 

Kartografické "prešľapy" v Turistickom atlase Slovenska v oblasti Malých Karpát

V minulom čísle sme priniesli článok Petra Wágnera s touto tématikou, avšak pri prepisovaní článku z rukopisu sa vykytla chybička krásy. Časť textu bola nedopatrením vynechaná.Takže tu ju máme:

"Pred rokom 1990 sa používali mapy v mierkach 1:75 000 alebo 1:100 000 a v týchto mapách /vraj z dôvodu štátneho tajomstva/ neboli zobrazované rôzne priemyselné lokality, letiská a pod. Do máp z dôvodu ich mierky sa tiež niekedy nevošli všetky potrebné informácie.

Po roku 1990 začal vydávať Vojenský kartografický ústav v Harmanci novú edíciu turistických máp jednotlivých oblastí Slovenska v mierke 1:50 000".

Trnava, Peter Minárik

 

Päťdesiatpercentný rozhovor

K tomuto nadpisu ma iritoval jeden "bradatý vtip".

Stretli sa dvaja kamaráti a jeden sa pýta druhého:
"Ferko,ako si včera dopadol s tou tvojou novou kočkou?"
"Nuž na 50% som si zasúložil."
"A to je, prosím ťa, ako?"
"Ja som chcel a ona nechcela!!!"

Asi tak dopadol aj môj rozhovor s predsedom Kontrolnej Komisie Klubu Slovenských Turistov Mariánom Petríkom z Kojšova. Ja som chcel a on neopovedal.

Ale aby sme vedeli o čom mala byť reč, tak aspoň tie otázky, ktoré mu boli predostrené, sú tu na stránkach MKD:

Diskusia o VOPT na stránkach MKD

Vážený pán Marián Petrík,

Volám sa Peter Minárik a dovoľujem si Vás osloviť a položiť Vám pár otázok pre MKD /Malokarpatský Diaľkoplaz/ čo je možno pre Vás neznámy, ale už 19. rok pravidelne každý mesiac vychádzajúci časopis riešiaci problémy výkonnostnej turistiky. Nezávislý, bez koruny sponzorstva, každý si hradí všetko sám.

Poďme ale k veci:

1. za MKD Peter Minárik: - V decembrovom čísle MKD /2009/ sme mali rozhovor o VOPT s Jindrom Racekom. V tomto rozhovore spomenul Vaše meno, že ste ako predseda KK proti tomu, aby sa tento odznak rozšíril o ďalšie stupne, resp. plnenie ďalších kilometrov. Možete nám prezradiť aké to má dôvody?

2. MKD: - Pre objasnenie celej situácie. VOPT mal oficiálne tri stupne /bronz, striebro a zlato/, a to za prejdenie, tisíc, dva a tritisíc km. Takže celkovo najvyšie získané ohodnotenie bolo zlatý odznak VOPT za 6 000 km. Problém je ale čo ďalej. 6 000 km spraví bežný turista v okolí MK a VI tak za 6 až 10 rokov. Otázka nastáva a čo ďalej. Viacerí funkcionári, ktorí ani nevedia čo to je zlatý odznak VOPT, radili a radia, že treba presedlať na iný presunový prostriedok, vodu, cyklo a pod. Je to správne? Veď keď moja záľuba je chodenie, prečo by som mal ísť na vodu?

3. MKD: - OdznakVOPT sa vyvíja. Keď ho stvorili, tak 6 000 km bolo pre všetkých strašne veľa. Dnes vidíme, že turista, ktorý na DP ročne prejde viac ako 1 000 km /a takých je neúrekom/, po šiestich rokoch už nemá motiváciu. Prečo sa o tom má toľko diskutovať? Treba ich nechať nech šliapu koľko chcú, hoci aj do nekonečna, a od Vás len zlegalizovať toto chodenie. A to je taký problém???

4. MKD: - Nie je to len nevedomosť vedenia KST a ich funkcionárov v tejto veci, resp. ich neochota riešiť veci, ktoré nepoznajú?

5. MKD: - Teraz by som bol rád, keby ste mi odpovedali na otázku: Akú turistickú činnosť prevádzate, odhliadnúc od funkcie v KST, /lyže, cyklo, vodu a pod/? Aké výsledky ste dosiahli v turistickej činnosti, kým ste prišli do vedenia KST?

6. MKD: - Prešli ste niekedy nejaký diaľkový pochod /to znamená pochod 35 km a viac/, resp. plnili ste, splnili ste VOPT?

7. MKD: - Zúčastnil ste sa niekedy na nejakej stovke /pochod na sto km/?

8. MKD: - Pán Petrík, ako ďalej, čo navrhujete, aby sa turistika dostala do širšieho povedomie dnešnej turistickej mládeže?

9. MKD: - Pokiaľ máte chuť si o tejto činnosti niečo prečítať, máte možnosť na stránke Malokarpatský diaľkoplaz, sú tam všetky čísla od roku 1999. Staršie nemá kto prepísať. Samozrejme, že sú bez kresieb. A to s nami spolupracovali od Ivana Baja až po Ivana Košického. A je tam aj kalendár turistických akcií Malé Karpaty a okolie 2010. Tu je vidieť na organizátoroch, že polovica je už mimo KST.

10. MKD: - Nakoniec Vás osobne pozývam na hociktorý turistický pochod, ktorý je uvedený v tomto kalendári, ktorý si sám vyberiete.

11. MKD: - Bol by som za všetkých veľmi rád, keby ste sa aspoň k niektorým otázkam vyjadrili.

Veľmi pekne ďakujem za rozhovor /ak sa uskutoční/ a dovidenia na niektorom turistickom pochode.

Trnava, 25.1.2010, Peter Minárik

P.S.

Oslovený funkcionár, jeden z vedenia Slovenského Klubu Turistiky, ani po dvoch mesiacoch nemal čas, chuť, náladu, /môžete si vybrať podľa chuti/ na komunikáciu s obyčajnými turistami. Tak sme vám priniesli aspoň tie nezodpovedané otázky.

Trnava, 18. marca 2010, Peter Minárik

 

23. ročník medzinárodného stretnutia expedičných turistov a netradičných cestovateľov
EXPEDÍCIE 2010

Občianske združenie KARPATY a Klub slovenských turistov pozývajú na 23. ročník medzinárodného stretnutia expedičných turistov a netradičných cestovateľov EXPEDÍCIE 2010, ktorý sa uskutoční v sobotu 24. apríla 2010 na Fakulte elektrotechniky a informatiky STU v areáli Mlynskej doliny v Bratislave od 9:30 do 19:30. Predbežne sú prihlásené prednášky: Čo Oju 8201 m, Rozdeľnaja (6 300 m) a pokus o Pik Lenina, Pi, Indické Himaláje – Česká škola Zanskar a Ladakh, hrebeňom Záhorie – Gerlach - Nová Sedlica, Severné Karpaty – hraničný hrebeň Slovenska a Poľska, Etiópska vysočina, Peru, Mont Blanc, Islandské sopky, Čierna Hora, Hory Škótska, Východné Turecko a iné.

Kontakt: Svetozár Krno, mailto:karpaty84[zavináč]gmail.com alebo mailto:svetokrno[zavináč]yahoo.com, tel.: 0908-134 002

Anotácia niektorých prednášok:

Tóno Dobeš: Čo Oju (8201 m)
Pri výstupe neohrozila ich žiadna lavína. Na vrchole, pokrytom čerstvým jemným snehom, panovalo 26. októbra 2009 krásne počasie, prakticky bezvetrie. Bolo tridsať stupňov mínus. Horolezci tu strávili krásnych tridsať minút.

Kamila a Libor Hnykovci: OD MONT BLANCU K MOŘI
Pětidílná expedice na pokračování. Mont Blanc - NP Vanoise - Modane - Mont Thabor - NP Queyras - NP Mercantour - Menton moře

Kamila a Libor Hnykovci: NA IN-LINECH PO EVROPĚ
Cestovat se dá i s kolečkovými bruslemi na nohou nebo v batohu. Přejezd stezky Odra-Nisa v délce 400 km od Štětína do Hrádku nad Nisou, Flaming Skate - nejlepší inlajnový terén v Evropě, kolem Bodamského jezera, přejezd Lichtenštejnska, Tauernradweg na inlajnech, inlajnové terény v ČR a Mekky inlajnů - Bratislava a Vídeň.

Kamila a Libor Hnykovci: PUTOVÁNÍ PO LADAKHU, PROJEKT ČESKÉ ŠKOLY V HIMÁLAJI POKRAČUJE
Sluneční škola postavená v loňském roce českými dobrovolníky ve výšce 4200 m n. m. sloužila dětem i dospělým celou zimu, v srpnu se u školy roztočila větrná elektrárna. Jaké přírodní a kulturní zajímavosti čekají na návštěvníky Ladakhu? Co může v horách překvapit klienta CK a čím potěší Indický Himaláj individuálního turistu?

Svetozár Krno: Zanskar a Ladakh (Indické Himaláje)
India patrí medzi najvďačnejšie ciele nekomerčných výprav. Medzi miliardou miestneho obyvateľstva prevláda tolerancia a slušné správanie k cudzincom. Ako je indická spoločnosť pestrá z náboženského, etnického a sociálneho hľadiska, tak aj jej príroda má nespočetné množstvo tvárí. Výprava z minulého leta si okúsila štyridsať stupňov v horúcom a nesmierne vlhkom New Dillí, majstrovstvo horských šoférov na himalájskych serpentínach, trek v údolí Zanskaru, náhodné stretnutie s dalajlámom XIV., pokus o prienik pod dve sedemtisícovky – Kun a Lun, výstup na Stok Kangri (6152 m) a "hašišské” Manali.

Sveťo Krno

* * * * *

Sedia v čakárni dvaja pacienti, jeden 60 - ročný a druhý 90 - ročný.
Starší sa pýta toho mladšieho prečo je tu:
"Ani sa nepýtajte, je mi šesťdesiat, mám krásnu mladú ženu a už vôbec nič nemôžem, mám ťažkosti s prostatou, a je to proste hrozné!"
Mladší sa pýta zase toho staršieho.
"A čo vy?"
"Ja nemám problém, mám už deväťdesiat, mám tiež krásnu mladú ženu, ale môžem od rána do večera, som úplne bez problémov."
"A prečo ste vlastne tu?"
"Ja nemôžem trafiť domov!!!"

* * * * *

Kalendár na apríl: Pozor zmena !!!

Termín organizovania "Pochodu oslobodenia Trnavy" sa mení z Veľkonočnej soboty 3.apríla 2010 na sobotu 10. apríla 2010.

KST Slovšport Trnava, Ing. Juraj Ondrušek, mobil 0905-634 104

 

KALENDÁR

apríl 2010 - Malé Karpaty a okolie:

3.4.2010 VEĽKONOČNÝ POCHOD K REHUŠOM KST Senica
(sobota)

Trasa: 20 km, Senica - Hlboké - Prietrž - Rehuši, pam. SNP
Štart: Senica, Gastrocentrum, 8.15 h
Cieľ: Rehuši, 12.00 h
Vedúci: Júlia Mičová, Hollého 741/15, 905 01 Senica, tel. 034-651 7547

4.4.2010 VEĽKONOČNÝ SPLAV MALÉHO DUNAJA
(nedeľa) KST TJ Junior Sládkovičovo

Trasy: 11 km, vodná turistika, Kolový mlyn Jelka - Sedín
Zraz: vodný mlyn Jelka, 10.00 h
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo
tel. d.: 031-784 1725, 0908-187 597

10.4.2010 MALOKARPATSKÝ CIK-CAK 12. ročník alebo 3. obnovený ročník
(sobota) TK Štart Bratislava

Trasa: 50 km (pešo)
Rača - Medené Hámre - Biely Kríž – Svätý Jur, Neštich – Košiarisko – Limbach - Tri Kamenné Kopce - Biely Kríž – Rača.
Štart: 50 km: Rača, nad kúpaliskom, 7.00 - 7.30 h
38 km: Svätý Jur, Neštich, 9.15 - 10.00 h
Cieľ: Biely kríž
Vedúci: Bystrík Babor, Belehradská 6, Bratislava,
Boris Rudolf, Povraznícka 18, Bratislava.

10.4.2010 POCHOD OSLOBODENIA TRNAVY 33. ročník
(sobota) KST Slovšpost Trnava

Trasy: 35 km/800 m, 10 km
35 km: Buková, žel.zast. - Rozbehy - Buková, priehrada - Brezinky - Plavecký Mikuláš - Čierna skala - Jahodník - Driny - križovatka M a Ž - reštaurácia KaH Smolenice
10 km: Smolenice, reštaurácia KaH - dolina Hlboče - Smolenický zámok - Smolenice, reštaurácia KaH
Štart: 35 km: Buková, žel.zast., podľa prích.vlakov, max. do 8.00 h
10 km: Smolenice, reštaurácia KaH, 10.30 - 11.00 h
Cieľ: Smolenice, reštaurácia KaH, do 18.00 h
Vedúci: Ing. Juraj Ondrušek, Botanická 5636/24, 917 08 Trnava
tel. z.: 033-531 4556, mobil: 0905-634 104

11.4.2010 HVIEZDICOVÝ POCHOD 37. ročník
(nedeľa) OT TJ Slávia STU Bratislava

Trasy: 37 km/500 m, 22 km/450 m, 19 km/350 m, 16 km/300 m, 12 km/300 m
37 km: Pezinok - Pezinská Baba - Tri kamenné kopce - Biely Kríž - Malý Slavín - Krasňany
22 km: Záhorská Bystrica - Marianka - Pajštún - Kozlisko - Medené Hámre - Panova lúka - Malý Slavín - Krasňany
19 km: Svätý Jur - Biely Kríž - Malý Slavín - Krasňany
16 km: Vojenská nemocnica - Kačín - Sekyl - Bariny - Malý Slavín - Krasňany
12 km: Rača - Zbojnícka studnička - Malý Slavín - Krasňany
Štart: 37 km: Pezinok, žel. st., 7.00 h
22 km: Záhorská Bystrica, konečná MHD č.37, 8.00 h
19 km: Svätý Jur, autobusová zast., 9.00 h
16 km: Bratislava, vojenská nemocnica, 8.30 h
12 km: Bratislava-Rača, zast. MHD, 9.30 h
Cieľ: Malý Slavín, 13.00 - 15.00 h
Vedúci: Doc.Ing. Ladislav Harmatha, PhD., KME FEI STU Ilkovičova 3,
812 19 Bratislava, tel. z.: 02-6029 1127

17.4.2010 JARNÝ POCHOD HLOHOVEC - PIEŠŤANY 32. ročník
(sobota) KST Hlohovec

Trasy: 35 km/850 m, 25 km/480 m, 15 km/300 m, 10 km/250 m
35 km: Hlohovec - Ovčia skala - Havran - Čertova Pec - Piešťany
25 km: Hlohovec - Ovčia skala - Havran
15 km: Jalšové - Ovčia skala - Havran
10 km: Hlohovec - Ovčia skala - Jalšové
Štart: 35, 25 a 10 km: Hlohovec, žel. st., 7.00 - 9.00 h
15 km: doprava z Hlohovca autobusom SAD
štartová registrácia je možná aj na kontrole Ovčia skala
Cieľ: 35 km: Piešťany, cieľová registrácia na kontrole Havran
25 km: Havran
15 km: Havran
10 km: Jalšové, cieľová registrácia na kontrole Ovčia skala
Iné: doprava z Havrana autobusmi SAD a osobitným autobusom Havran - Hlohovec
Info: Ing. František Miklovič, Bezručova 9/B, 920 01 Hlohovec, tel.: 0905-981 019,
e-mail: frantisek.miklovic[zavináč]sihot.net
Vedúci: Ján Bedeč, SNP 13, 920 01 Hlohovec, tel.: 0904-905 731

17.4.2010 JARNÝ PRECHOD V MALÝCH KARPATOCH
(sobota) KST Senica

Trasa: 20 km, Plavecký Mikuláš - Brezinky - Rozbehy
Štart: Plavecký Mikuláš, 7.45 h
Cieľ: Rozbehy, 14.00 h
Vedúci: PhDr. Alžbeta Šnittová, S. Jurkoviča 1207, 905 01 Senica,
tel.: 034-651 7856

17.4.2010 DEVÍNSKA 37-KA 22. ročník
(sobota) OT KST Tatran Devín

Trasy: pešo: 37 km/1200 m, 18 km/530 m, 11 km/300 m
cyklo: 70, 55, 40 km
37 km (P): Svätý Jur - Biely Kameň - Biely Kríž - Malý Slavín - Pekná cesta - Kamzík - Lamač - Dúbravka - Sandberg - Devínska Kobyla - Devín
18 km (P): Kamzík - Lamač - Dúbravka - Sandberg - Devínska Kobyla - Devín
11 km (P): Dúbravka - Sandberg - Devínska Kobyla - Devín
70 km (C): Bratislava - Svätý Jur - Pezinok - Pezinská Baba - Pernek - Zohor - Devínska Nová Ves - Devín
55 km (C): Bratislava - Svätý Jur - Biely Kríž - Pekná cesta - Železná Studnička - Kačín - Lamač - Devínska Nová Ves - Devín
40 km (C): Bratislava - Pekná cesta - Železná Studnička - Kačín - Lamač - Devínska Nová Ves - Devín
Štart: 37 km (P): Svätý Jur, žel.st., 6.30 - 7.00 h
18 km (P): Bratislava-Kamzík, cvičná lúka, 9.00 - 12.30 h
11 km (P): Bratislava-Dúbravka, Dom Kultúry, 9.30 - 14.00 h
cyklo: Bratislava, Račianske Mýto, 9.00 h
Cieľ: Devín, detské ihrisko pri kostole, do 17.30 h
Vedúci: pešo: Juraj Ábel, Rajecká 18, 821 07 Bratislava, tel.: 0905-719 375
cyklo: Ladislav Bimbo, Tupolevova 7, 851 01 Bratislava, tel.: 0905-733 045

24.4.2010 ČOŽE JE TO 50-KA, keď idú s nami aj dievčatká? 30. ročník
(sobota) TJ Tesla Bratislava

Trasy: pešo: 50 km/1550 m, 35 km/700 m
50 km: Rača - Zbojnícka studnička - Biely Kríž - Horvátka - Košarisko - Stupava - Biely Kríž - Kamzík - areál TJ Tesla
35 km: Rača - Zbojnícka studnička - Biely Kríž - Horvátka - Košarisko - Marianka - Pekná cesta - Kamzík - areál TJ Tesla
Štart: Rača, kúpalisko Zbojníčka, 7.00 - 8.00 h
Cieľ: areál TJ Tesla Bratislava, do 19.00 h
Vedúci: Marián Nižnan, Vajnorská 34, 831 04 Bratislava
Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava, tel.: 0903-620 653

24. - 25.4.2010 ODOMYKANIE VODY - BAŤOV KANÁL
(sobota - nedeľa) KST Holíč

Trasa: 20 km, Morava - Baťov kanál
Štart: Holíč, prístav, 8.30 h
Cieľ: Holíč, 15.00 h
Vedúci: Ing. Pavol Mastihuba, SNP 5, 908 51 Holíč, tel.: 034-668 4598


Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský, Vladimír Javorský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.