marec 2011
| Ročník 20. | 3 / 251 |
V tomto čísle nájdete:
Čestný turista
Recenzia decembrového silvestrovského čísla
Vianočným chodníkom 2010
Slovenský zimný turistický zraz 2011
Perličky z turistických akcií - 4. časť
Zopár múdrostí
V Modrovskej jaskyni
RZ Planinka
50 rokov diaľkových pochodov - pamätný turistický odznak
Krajem pětilisté růže 2010 Frymburk
12 hodinový výšľap na Devínsku Kobylu 2010
Devätoro turistu
Kalendár - apríl 2011
Už dlhší čas sme spolu aj so svojim synom školákom šliapali na obľúbenom turistickom okruhu pri Marianke. Z pohodovej chvíľky odpočinku ma vyrušil syn s otázkou: ”Otecko, si čestný?”
To nie je veru ľahká otázka aj keď je pravda, že sa nad sebou často zamýšľam, zostal som v rozpakoch. “Potrebujem to do domácej úlohy z etiky. Máme opísať rodičov, ale nie ako vlani. Teraz treba čestnosť, lásku k prírode a podobne.”
Snažím sa neodpovedať hneď a predstierať, že úpenlivo rozmýšľam, ale syn to nevzdáva a pýta sa znova.
“Sú veci, na ktoré sa nikdy nepýtame, poznáš ma a vieš čo robím, ako sa správam”, snažím sa o vysvetlenie.
“Veď práve, keď si so mnou, stále zdôrazňuješ nepodvádzať. Ale na turistickom maratóne si prešiel zakázanou skratkou trať a poškodil si čip umiestnený na tvojom plecniaku. V cieli si usporiadateľom tvrdil, že sa poškodil po prechode cez potok. Povedal to sused, ktorý ti závidel cenu, ktorú si medzi veteránmi vyhral.”
“Som čestný človek, doparoma!” – zvolal som. “A čudujem sa, že môžu byť o tom nejaké pochybnosti!”
Syn pokýval hlavou na znak súhlasu a ticho pípol, že určený čas na odpočinok vypršal. To ma tak nasrdilo, že som mu prikázal zbaliť veci a ísť domov sám. Veď kto by chodil s človekom, ktorý vlastnému otcovi, čestnému turistovi, nepovie to najdôležitejšie, kedy treba ukončiť odpočinok a šliapať ďalej! Neviem, čo ich v tej škole učia...
Váš Jožko
Recenzia decembrového silvestrovského čísla
Vydaním decembrového čísla Malokarpatského diaľkoplaza sme zavŕšili 19. ročník vydávania tohto turistického mesačníka. Bolo to už 248. číslo v poradí a šieste číslo po odchode zakladateľa či spoluzakladateľa tohto časopisu, Petra Minárika. Nebolo to jednoduché prevziať štafetu po Petrovi a najmä tak, aby sme pri preberaní štafetového kolíka neprekročili odovzdávacie územie. Možno povedať, že napriek všetkému všetkých šesť čísel vyšlo v potrebnom termíne a v plnom rozsahu a dokonca to augustové číslo venované Petrovi a Celovi malo o štyri strany viac ako je štandard. Bolo snahou, aby posledné decembrové číslo sa nieslo v silvestrovskom duchu, bolo trochu humorné, veselé a v prípade možnosti aj vtipné, aby bolo niekedy i nad vecou, aby bolo čo najmenej pracovné, skrátka tak, ako sa to na Silvester sluší a patrí. Možno povedať, že nie celkom sa nám to vydarilo, i keď boli pripravené i takto ladené články. Réžia niekde trochu zahaprovala, ale veď každý začiatok je ťažký a po Petrovi je to skutočne začiatok.
Dominantným článkom bol článok Vlada Švancara “Netradičný rozhovor s jubilantom”. Na viac ako netradičné otázky a značne obsiahle odpovedal suverénne a bez zaváhania a s dávkou humoru. Tie otázky boli zámerne koncipované obšírne, aby sa pri zvyčajných dvoj, trojvetových odpovediach dal urobiť článok v dajakom slušnom rozsahu. Vlado prijal hodenú rukavicu a odpovedal rovnako obšírne, takže vznikol z toho článok na pokračovanie. Jeho odpovede boli vtipné, ale i vecné, ktoré nám amatérom, čo amatérom, laikom, priblížili v niektorých detailoch horolezectvo na tej najvyššej úrovni. Čítal som, že niektoré výpravy zabalili výstup 200 – 300 metrov od vrcholu, ale keď Vlado napísal, že boli od vrcholu cca 30 – 40 m a napriek tomu ďalej nepokračovali, bolo to v prvej chvíli pre mňa nepochopiteľné. Veď čo to stálo námahy, času, peňazí, taký náročný výstup a potom stačí len tak málo a je koniec. Ale je zrejmé, že aj v takej výške si treba zachovať rozvahu, zdravý úsudok i rozum a vedieť urobiť uzáver, že niečo je ďaleko cennejšie, než akýkoľvek športový úspech. Myslím si, že o vrcholovom horolezectve i o niektorých jeho detailoch má nám Vlado čo povedať a že nám ešte aj napíše. Vlado, keď už nechceš, aby som išiel s tebou na dajaký horolezecký výstup, mohli by sme spolu aspoň niečo napísať. Určite poznáš dvoch ruských satirikov Iľju Ilfa a Petrova, ktorí vytvorili známu postavičku Ostapa Bendera. Čítal som ich dve najznámejšie diela, ale ani za nič na svete som nevedel rozoznať, ktorú časť románu písal jeden a ktorú druhý. Myslím si, že nám by sa to tiež mohlo podariť, keby si ty písal a ja čísloval strany. Tuším aj Grimmovci písali spoločne, ale tých nemôžeme napodobniť, lebo to boli bratia a my nie sme, a preto by sme sa nevedeli po bratsky rozdeliť s honorárom.
Rozhovor s Milanom Kubišom, ak porovnávame súčasný rozhovor s tým z pred piatich rokov, jednoznačne hovorí, že sa po dlhšej chorobe Milan vracia k tomu jeho charakteristickému optimizmu a ako on tvrdí, že aj v tej jeho obľúbenej erotike mu to ero ešte stále tiká, teda je to ero-tika a ešte nie ero-zia. S týmto rozhovorom vyslal Milan pozitívnu správu, že sa vracia späť a veríme, že sa aj osobne už začne zúčastňovať turistických podujatí. Berieme aj prísľub, že sa budeš, Milan, podielať na obnovách fonotéky vtipov, ktoré si tak dlho zbieral a rýchlo vymazal. Tvoj silvestrovský príbeh je dosť známy. Ešte by to chcelo, keby to bolo technicky možné, uverejniť fotografiu, kde junák skákajúci s valaškou ponad vatru na Malom Slavíne používa doma valašku už iba ako barlu a sadra na nohe mu zabezpečuje, aby nohu mal v teple. Myslím si, že tohto roku využijeme aj tvoje dlhoročné novinárske skúsenosti a že nás pán bývalý šéfredaktor bude zásobovať humoru plnými článkami.
Jeden z ďalších alkoholových článkov, ktorý sa občas objavujú v našom časopise, nám dobre radí a pomáha liečiť kĺby. Chybou článku je, že je prevzatý z iných zdrojov. Čo už nie je medzi nami turistami dajaký alkoholik, aby sa s nami podelil o dobrých či horších účinkoch alkoholu na turistický organizmus?
Články manželov Jožka a Janky zapadajúce do vianočno – silvestrovskej atmosféry dali návod, ako môže dvojica, v tomto prípade manželská, písať články a možno aj novely (na román treba veľa času), jednoducho, že si každý napíše to svoje zvlášť.
Článok Výprava do Plaveckého Štvrtku opisuje skutočnú udalosť. To sme ešte ako deti pozorovali z Vajnorskej alebo Račianskej ulice v ten osudný podvečer, ako sa nad Karpatmi objavila obrovská žiara. Spočiatku sme si mysleli, že to horí niekde les, ale intenzita žiary vylučovala, žeby sa tak rýchlo a intenzívne vedel rozhorieť les. V tom čase ešte TA 3 neexistovala, že by na toto miesto vycestoval spravodajský štáb a reportér stojac priamo na vrtnej veži, aby to bolo efektnejšie a senzačnejšie by informoval o tom, čo sa to stalo. Až neskoršie prišiel jeden záhorák a povedal, že sa ďalší záhorák hral s plynom a neotvoril okná. Potom ešte asi týždeň nemuseli svietiť na Račianskej pouličné svetlá. Článok je prevzatý a nemusel byť, ani téma článku nie je silvestrovsky ladená, skôr, aj keď neprišlo k ujme na životoch, bolo to predsa nešťastie.
V článku Perličky z turistických akcií Peter Obdržálek siahol do svojho turistického batohu a vytiahol niektoré z perličiek. Ešte ich tam veľa zostalo a treba veriť, že tam Peter ešte neraz siahne. Veď pri tak, okrem iného aj humoristicky založeného človeka, ktorý tieto perličky vie aj písomne spracovať, to inak nemôže ani byť. Navyše ten príbeh je aj poučný, keď sa ti chce srať povedz to priamo, veď je to spisovný, aj keď hrubý výraz. Alebo keď už, tak povedz, že chceš kakať. Treba poukázať aj na jeho nevyčerpateľnú zásobu vtipov. Pamätám sa na skutočnosť, keď sme spolu s Jožom Novákom a tým tretím v areáli TJ Tesla dlho predlho pri fľaši malinovky alebo čo to bolo, nahrávali vtipy ako z rukáva na záznamník, ktoré potom neskoršie zase naopak veľmi, veľmi rýchlo vymazal Milan.
Určite “najvtipnejší” so zmyslom pre recesiu je článok Mezinárodní týden turistiky na Valašsku. V mrazivom decembri nás tak s troškou irónie informuje článok o tom, aké vysoké teploty boli v jednotlivých dňoch v dávno uplynulom lete v regióne Valašsko. V článku sú v informáciách aj menšie nepresnosti. Nie som si celkom istý, či centrum podujatia bola ZŠ Trávniky a či to nebola neďaleká ZŠ Slízniky. V článku chýba aj tradičný údaj koľko psov sa na podujatí zúčastnilo.
V článku KPČ bola uverejnená ďalšia časť zo série Čachtice, hoci bolo pripravené KPČ so silvestrovským, trošku ľahším tónom. Neviem prečo sa tak nestalo. Turistické Kocúrkovo mohlo byť tiež trochu viac silvestrovskejšie, iné ako po iné mesiace. Z časových dôvodov sa tak nestalo.
Nuž čo povedať na záver. Číslo vyšlo, tak ako vyšlo slnko, nabudúce to bude lepšie. Neviem ako sa na toto naše počínanie z vrchu pozerá Peter, ale určite oceňuje aspoň našu snahu pokračovať vo vydávaní MKD. Tak nám Peter pomáhaj.
Ivan Nižnan
27 turistov - diaľkoplazov sa nezľaklo predpovedí meteorológov, že bude nepríjemný mrazivý deň, a spravili dobre. Čakal nás totiž pohodový deň so super počasím. Slnko síce nesvietilo, ale bolo okolo 0ş C, nefúkalo, nekufrovali sme, takže čo ešte viac sme si mohli priať.
Okolo 9. hodiny Vlado Chrapčiak rozdal záujemcom nové oblastné kalendáre a spoločne sme vyrazili z Častej smerom na Štefanovú. Podľa mapy na rázcestí pred Štefanovou nás mala čakať poľná cesta požadovaným smerom, teda na Borovú. Cesty nikde, a tak sme pokračovali až na okraj Štefanovej, kde sme sa už pustili krížom cez tamojší chotár rovno na Borovú. Vzápätí však došlo k nečakanému čelnému stretu s domácimi poľovníkmi, ktorí si práve tento deň zvolili na nerovný súbuj s miestnymi zajacmi. Najprv nás šupovali naspäť do dediny, že tam máme asfaltku, potom si však nechali vysvetliť, že máme iné plány. Po vzájomnej dohode sme si stanovili presné trasy ďalšieho presunu, zaželali sme si "šťastné a veselé" a pokračovali cestičkou pralesom, ktorý bol kedysi za socializmu zrejme prosperujúcim vinohradom, rovno na Borovú.
Tu v potravinách "U Zdenky" nás už čakala výborná kapustová polievka a keď jubilant 60-nik Ferko Miklovič postavil pred nás na stoly fľašky s "körte" pálenkou, už nám ku šťastiu nič nechýbalo.
Po občerstvení a krátkom odfuku sme sa pustili smerom na Ružindol okolo tamojšieho družstva a za ním vpravo starou hruškovou alejou k osade Medziháj. Odtiaľ kúsok po štátnej ceste k potoku Parná a popri ňom do Kamenného Mlyna. Odtiaľ sme to mali do cieľa v reštaurácii "Takáč a syn" len na skok. Popri areáli bývalého rušňového depa sme sa dostali až k lávke ponad železničnú trať a už tu bol cieľ.
Paľko Takáč s manželkou sa o nás, tak ako vždy, príkladne postarali. Okrem pár notorických vegetariánov si všetci pochutili na držkovej v príjemnom prostredí. Úplne na záver ešte Ludvo finišujúcej 11-ke zúčastnených rozkázal kapurkovú borovičku, zaželali sme si všetko dobré s nádejou, že sa o rok na tomto mieste znova stretneme.
Najbližší "Vianočný chodník" v roku 2011 bude venovaný našim kamarátom, ktorí nás v posledných rokoch opustili - MUDr Ivanovi Košickému, Jánovi Kyselicovi, Ing. Petrovi Minárikovi, Pavlovi Poláčikovi, Vladimírovi Princovi, Celovi Radványimu, Milanovi Vladovičovi a ďalším. Predpokladaná trasa bude: Križovany - Opoj - Majcichov - Zeleneč - Hrnčiarovce - Trnava.
Peter Bada
Slovenský zimný turistický zraz 2011
Slovenský zimný turistický zraz (SZTZ) má už dlhoročnú tradíciu. Zatiaľ posledný, ale už 45. ročník, sa uskutočnil v dňoch 27. – 30. 1. 2011. Centrom zimného turistického zrazu boli Ľubovnianske Kúpele neďaleko mesta Stará Ľubovňa.
Priebeh podujatia
Štvrtok 27. 1. 2011
Veľká časť účastníkov tento deň využila na cestovanie zo svojich domovov na miesto konania zrazu. Nakoľko Ľubovnianske Kúpele sa nachádzajú mimo mesta Stará Ľubovňa, bola zabezpečená kyvadlová doprava od vlakovej a autobusovej stanice na miesto registrácie.
Počas registrácie sme obdržali: igelitovú tašku, prepisovačku, zrazový odznak, spravodaj s trasami, mapkami a reliéfom, pamätnú mincu, účastnícku visačku, stravné lístky a propagačné materiály. Ubytovanie bolo na lôžkach a prístelkoch v ubytovacom a stravovacom zariadení SOREA. Ubytovanie na siedmich poschodiach. Stravovacie a spoločenské priestory na prízemí a 1. poschodí.
Vo večerných hodinách sa uskutočnilo slávnostné otvorenie zrazu. Po oficiálnych príhovoroch sme sledovali vystúpenie folklórneho súboru a ľudového rozprávača.
Piatok 28. 1. 2011
Po raňajkách sa účastníci zrazu vybrali na pripravené turistické prejazdy a prechody. Organizátori nám pripravili tieto možnosti lyžiarskych a peších trás:
Lyžiarske trasy:
L 1 Ľubovniansky hrad – Osly – Sčerbovka – Skalnatá – Hraničné (14 km)
L 2 Litmanová – sedlo Rozdiel – Obidza – hora Zvir – Medvedica – sedlo Vabec – Osly – Ľubovniansky hrad (28 km)
L 3 Litmanová – sedlo Rozdiel – Vrchriečky – Vysoké skalky – Šlachovky – Šafranovka – Lesnica – Červený Kláštor (28 km)
L 4 Nižné Ružbachy – Kotník – Patria – Úboč – Nová Ľubovňa – Ľubovnianske Kúpele (21 km)
L 5 Ľubovniansky hrad – Osly – Hliniská – Marmon – Hajtovka (14 km)
L 6 Ľubovnianske Kúpele – Vyhliadka – Vysoká I – Vysoká II – Ľubovnianske Kúpele (12 km)
L 7 Ľubovnianske Kúpele – sedlo pod Vysokou – Dlhý Potok – PD Plavnica – Hromoš (15 km)
Pešie trasy:
P 1 Jarabina – Jarabinský prielom – Čertova skala – sedlo Vabec – Ľubovniansky hrad – Stará Ľubovňa (15 km)
P 2 Kultúrno-poznávacia činnosť v Starej Ľubovni
P 3 Nižné Ružbachy – Kotník – Patria – Úboč – Nová Ľubovňa – Ľubovnianske Kúpele (21 km)
Niektoré trasy boli operatívne zmenené. Vývoz na trasy bol spoplatnený 1 až 3 €.
Osobne som sa zúčastnil trasy L 4. Táto trasa bola najmenej zasnežená. Dosť veľký úsek z danej trasy bolo potrebné bežecké lyže niesť v rukách. V kultúrnom dome Nová Ľubovňa bolo pripravené občerstvenie (3 druhy čajov a 5 závinov). Záviny mali orechovú, kakaovú, makovú, tvarohovú alebo kokosovú plnku. Po občerstvení niektorí účastníci sa na miesto ubytovania vrátili autobusom, ostatní šli po vlastných. Pekné slnečné počasie, ďaleké výhľady. Trasa L 4 bola pre sobotu zrušená. Večer na ubytovni sa konali besedy spojené s premietaním a tanečné zábavy.
Sobota 29. 1. 2011
Na sobotu boli k dispozícii všetky trasy okrem už spomínanej L 4. Pre tento deň som si zvolil trasu označenú ako L 2. Na začiatku trasy bola možnosť využiť lyžiarske vleky. Veľa účastníkov sa vlekmi vytiahlo do vrcholových partií, dosť si vyskúšalo vypadnutie z vleku. Niektorí účastníci po vrcholové stanice vlekov vyšliapali. Časť trasy bola vedená aj poľským územím. Na trase sa zúčastnila aj veselá partia od Prešova (dosť často pri zastaveniach celá skupina spievala rôzne piesne). Pod horou Zvir bolo občerstvenie a možnosť získať rôzne materiály o Litmanovej.
Trasa L 2 mala cieľ podujatia v kultúrnom dome v Jarabine. Ako občerstvenie čaj a kapustnica. Vystúpenie folkloristov.
Mali sme pekné slnečné počasie. Na trase nádherné výhľady na všetky svetové strany. Večer sa uskutočnilo slávnostné ukončenie zimného turistického zrazu. Štafetu si prevzali zástupcovia Levoče, kde sa bude konať aj medzinárodný zimný zraz turistov (rovnaký termín) 2. – 5. 2. 2012.
Niekoľko čísel:
Česko 41, Poľsko 22, Slovensko 987, spolu 1 050
Najstarší 1924 (1930)
Najmladší 2004 (2005)
Vytvorený rekord v počte ubytovaných na jednom mieste v sieti SOREA. Ubytovanie má kapacitu 750 osôb a ubytovaných bolo skoro 1 000.
Počas ukončenia zrazu vystúpili členovia detského gymnasticko-relaxačného združenia, členovia folklórnej skupiny a po ukončení bola tanečná zábava vo viacerých spoločenských priestoroch.
Nedeľa 30. 1. 2011
Na nedeľu boli pripravené dve lyžiarske trasy. Veľa turistov cestovalo do svojich domovov vlakovými spojmi pred poludním. Niektorí mali autá. Na vlakovú stanicu účastníkov odviezli mimoriadnymi autobusmi. Nedeľa bola opäť slnečná.
Bratislava, 31.
1. 2011
Karovič Jozef
Perličky z turistických akcií
4. časť
Bivak pod Vysokou
Hneď na začiatku poviem, že ide o Vysokú (2560 m) vo Vysokých Tatrách, ktorá spolu s Českým (dnes už Ťažkým) štítom zľava a Dračím štítom sprava tvorí charakteristickú panorámu Štrbského Plesa. Vtedy, v osemdesiatych rokoch minulého storočia, sme sa v trojici vybrali na túru hrebeňom Dračieho štítu zo Zlomiskovej doliny. Samozrejme, najspodnejšiu časť, obávané Ošarpance, sme vynechali. Naším pôvodným zámerom bol výstup na Malý Ganek z Rumanovho sedla, ale už z diaľky viditeľná námraza veľmi rýchlo zmenila naše plány. Už len tým okukávaním sme stratili dosť času. Navyše, cestou na hrebeň, sme neobišli ľahkým terénom skalný prah pod Ošarpancami, ale sme sa nekonečne dlho terigali strmým žľabom vyplneným tvrdým snehom. Hrebeňovka obtiažnosti II-III bola síce veľmi pekná, ale cesta ubiehala pomaly. Predsa len, trojica na lane nie je to najideálnejšie. Keď sme začali schádzať zo sedielka medzi dvoma vrcholmi Dračieho štítu, bolo už šero a nedalo mi, aby som nepovedal: “Asi tu zostaneme na noc”. Lacovi, ani Petrovi sa to veľmi nepozdávalo, ale dobre som vedel, čo máme ešte pred sebou. Nasledoval exponovaný traverz úbočím juhovýchodného vrcholu Vysokej, za ktorým sme sa rozhodli, v tesnej blízkosti žľabu spadajúceho zo štrbiny medzi oboma vrcholmi Vysokej, prenocovať. Nemali sme so sebou nič, čo k solídnemu nocľahu vo výške asi 2500 m patrí. Obliekli sme si všetko, čo sme mali, veď septembrové noci, najmä za jasného počasia počas babieho leta, nebývajú práve najteplejšie. Laco sa obliekal a nevenoval dostatočnú pozornosť svojmu batohu, ktorý sa vlastnou váhou preklopil a otvorený zletel kamsi do tmavej hlbiny medzi masív Vysokej a Dračieho štítu. Našťastie už mal všetko oblečené, no doklady a peniaze zahučali dole spolu s batohom. Aspoň, že boli v zazipsovanom vrecku. Nič sme však v tej chvíli nemohli robiť. Vyhliadli sme si malú plošinku pokrytú tvrdým snehom – nič lepšie tu nebolo. Na sneh sme položili lano a naň sme si posadali. Spojili sme dva pršiplášte a prikryli sa nimi, aby sme si pod touto miniceltou trochu nadýchali teplý vzduch. Aj tak sme drkotali zubami a ignorovali občasné Lacove výzvy “Poďme cvičiť”.
K životu nás neprebralo ani ráno, keď bola zima azda najväčšia. Napokon sme sa predsa len odvážili vyliezť spod pršiplášťov. Na naše veľké prekvapenie sme zbadali vystupovať centrálnym žľabom Vysokej skupinku turistov. A na jej čele nik iný, ako Gejza Haak, známy horský vodca, povestný svojím neopakovateľným humorom. Mal som tú česť stretnúť ho už predtým, a už vtedy som si ho obľúbil ako veľkého (ale vzrastom nižšieho) človeka s dobrým srdcom. Porozprávali sme mu náš príbeh, najmä príhodu s batohom a spýtali sa, či ho náhodou nevidel. Gejza si nechal dopodrobna opísať ako batoh vyzeral a potom zahlásil: “Aj keby bol zo zlata, aj tak je v riti!”. V danej situácii jeho poznámka odľahčila napätie z prebdenej noci a asi aj Laco na chvíľu zabudol na budúce “radosti” s vybavovaním dokladov. Menej nadšení sa nám zdali Gejzovi klienti, keď vodca zavelil na ústup, vidiac snehové podmienky v žľabe nad nami. Pomaly sme sa vybrali za zostupujúcou skupinou a traverzujúc popod pilier juhovýchodného vrcholu Vysokej sme našli pádom preseknutú Lacovu plastovú fľašu na vodu. Po batohu ani stopy. S Petrom sme ešte spod hrebeňa Ošarpancov nakukli do Rumanovej dolinky, kde možno mali pôsobiť naši kamaráti, s ktorými sme stanovali v kempe v Tatranskom Lieskovci. Určite museli mať o nás obavy. Laco nám ufujazdil a bez peňazí sám pešo zišiel až do kempu. S Petrom sme išli zubačkou, pričom si spiaci Peter nevedomky zložil hlavu do lona mladej dámy. V kempe sme sa do sýtosti vyspali a na druhý deň vyrazili hľadať Lacov batoh. Vyšli sme na miesto bivaku, kde ma Laco naviazal na lano a spúšťal nadol. Dlho som nič nevidel, potom som našiel ponožky, neskôr rozsypané cukríky a nakoniec aj batoh, “vzorne” prevesený cez balvan trčiaci uprostred žľabu. Napokon sa okrem lekárničky (a fľaše na vodu) nič nestratilo. Laco nás na Popradskom plese štedro pohostil tekutým mokom a vyhlásil, že toto bolo také varovanie, že už nikdy na túru do hôr nepôjde. Ďalšie ráno sme však opäť šliapali nahor s cieľom prejsť hrebeň Kôpok. To, že nám to počasie prekazilo, bolo asi vypočuté Lacovo želanie.
Peter Obdržálek
Najlepšie je nič neriešiť. Veď ono sa to už poserie aj samo...
Nepiť je jediný spôsob, ako zostať triezvy. Obávam sa však, že aj najhorší...
Opil som sa v sebaobrane! Prepadol ma smäd...
Tešiť sa dá aj z maličkostí. Napríklad z výplaty...
Väčšina chorôb je zo stresu, len pohlavné sú z potešenia...
Nie je moc múdre otvoriť si ústa zrovna vtedy, keď nám niekto serie na hlavu...
To, že si všetkým na príťaž, určite ešte neznamená, že si aj príťažlivý...
Je celkom prirodzené, že pre mat-fyzákov bývajú najväčšou výzvou nevypočítateľné ženy...
Nealkoholické pivo je ako porno v rádiu...
Ľ. Bahurinský
Muselo to prísť. Po návšteve Hačovej jaskyne na hrebeni Veterlína v marci roku 2003 sme s Ondrejom dostali chuť uvidieť ďalšiu. Nedá sa ľahko opísať, čo sme vtedy zažívali v úzkych prielezoch, cez ktoré sme sa len horko – ťažko prepchali. A to sme ju z časových dôvodov nepreliezli celú (jej celková hĺbka nie je zatiaľ známa – ale uvažuje sa o úrovni “možno po sedlo medzi Čelom a Zárubami”), lebo sme boli na Predjarnom prechode Veterlína. I tak sme v tej úzkej pukline boli celú hodinu len my sami bez jaskyniara. Bolo to niečo nové, niečo, čo tak často človek nezažije. Zvyknutí sme chodiť po horách stovky kilometrov a liezť po skalách, ale toto je zas iný adrenalín. Kto to nezažil, nevie o čom hovorím. Je to úplne iný svet, skrytý pred drvivou väčšinou ľudí. I tak by celkom nerozumeli dôvodom, pre ktoré tam niektorí ľudia lezú, plazia sa cez úzke špáry celé hodiny v tme, vo vlhkom prostredí, blate a nakoniec odtiaľ vyjdú von celí ohrkaní, špinaví, mokrí a unavení na svetlo božie (ak sa to podarí). Ale predovšetkým spokojní.
Už viackrát ma Ivan Demovič, starodávny kamarát - jaskyniar volal do jaskýň, o ktorých som vedel, že tam chodieva. Bohužiaľ mi to ale nikdy nevyšlo a keď vyšlo, tak zas neprišiel on – ako naposledy v roku 2004, keď som ho čakal na Striebornici (mali sme ísť i do jaskyne na Krahulčích vrchoch). Celý deň som vtedy behal po Inovci a hľadal ho – márne, nebolo z toho nič. Aspoň som si pochodil po starých známych miestach okolo Marhátu, Gajdy a Krahulčích vrchov a navštívil kamaráta Fera Panáka, ktorý má na Striebornici pod horou svoj dom.
Ale tento rok to konečne vyšlo. Koncom novembra mi Ivan zavolal, či by som nešiel do Modrovskej jaskyne. Dohodli sme sa na sobotu 9.12.2006.
Tušil som, kde tá jaskyňa približne je, ale nikdy som vstup do nej nevidel. A pritom som cez Grnicu šiel viackrát. “Mokrý fľak” – miesto, podľa ktorého na povrchu objavil otvor do jaskyne, našiel Ivan 6. januára 1990, ale prienik do jaskynného systému sa podaril po viacerých pokusoch až 8. júla 1991. Prác na odkrývaní jaskyne sa zúčastnili i Daniel Mihálik a Mário Vrábel – všetko Piešťanci.
Samozrejme, že do jaskyne som ísť chcel, len som sa akosi nemohol pripraviť – chýbala mi čelovka a prilba a vôbec, celý predchádzajúci týždeň som mal toho dosť a nemal som čas sa príprave venovať. Keď sme sa opäť 8.12.2006 o jaskyni telefonicky s Ivanom rozprávali, vyzeralo to, že asi nebudem môcť ísť, ale našťastie mi ponúkol jednu z jeho náhradných prilieb i čelovku. Požiadal som ho, aby mohol ísť s nami i Ondrej – toho som o tejto akcii už pred týždňom informoval a tak napoly prisľúbil, že by do jaskyne šiel. Skutočnosť, že Ivan má náhradné veci i pre Ondreja ma potešila.
S Ondrejom sme sa stretli v piatok v Bronxe. Tam sme sa pri perlivom už natvrdo dohodli na pol siedmu ráno na stanici.
Nasledujúce ráno som vstal už o pol piatej, aj tak som celú noc nemohol poriadne spať. Zbalil som si všetko potrebné, hlavne náhradnú baterku a monočlánky do čelovky. Po príchode na stanicu sme o chvíľu už sedeli vo vlaku, o pol deviatej sme mali byť u Ivana v Piešťanoch. Tam sme sa stretli i s ďalšími jaskyniarmi, vzali sme prilby a laná, nasadli do áut a vyrazili na Hubinu. Odtiaľ sme sa lesným chodníkom vybrali do hôr. Prešli sme okolo trnkových kríkov, zopár som si odtrhol, vždy si chcem pripomenúť ich trpkú chuť. Cestou sme videli v lese zopár jám, ktoré vraj pochádzajú od vojny – od výbuchov granátov či bômb, spomínala sa i ťažba akejsi suroviny – nezapamätal som si akej.
Mal som tušenie, že vchod do jaskyne nie je ďaleko od chodníka vedúceho na vrchol. Na jednom mieste mi Ivan hovorí: “Tu by nikto nemyslel, že pod nami je priestor 15 x 20 metrov” . Neuveriteľné, ale bolo to tak – o chvíľu sme stáli na mieste, kde sme sa začali pripravovať do podzemia.
Prezliekli sme si veci, nasadili prilby, pripevnili čelovky, tí čo mali, si pripravili karbidky a povyštiavali sme sa - ktovie, ako dlho budeme dolu. Zobral som si náhradné monočlánky do čelovky i ručnú baterku. Tiež sme si pripravili i lano. Hladný som nebol, a aj tak jesť som už nemal čo, všetko som zjedol vo vlaku cestou do Piešťan.
Ivan na jednom mieste začal odhrabávať lístie, ktoré dokonale maskovalo dieru v skale. Potom odsunul zopár väčších skál a ukázal sa otvor do jaskyne nie väčší ako umývadlo. Až bolo ťažké uveriť, že tadiaľ sa dá dostať dolu. V hĺbke asi 1,5 m pod povrchom je zamurovaný kovový poklop pokrytý igelitovým vrecom s napadanou hlinou a lístím, ktorý Ivan takým zvláštnym kľúčom odomkol a otvoril. Bol to štart našej exkurzie do podsvetia.
Najskôr som si musel zvyknúť na totálnu tmu, ktorá sa rozprestierala všade okolo mňa. Otvor, cez ktorý som sa prepchal pri vstupe, zospodu zo vstupnej chodby nebolo vidieť, len náznak svetla ukazoval, kde sa nachádza. Prvý vliezol dolu Ivan, my ostatní za ním. Dno vstupného priestoru bolo dosť hlinité, s vytvorenými stupienkami, ale až tak klzké nebolo. Keď som sa rozhľadel, videl som dutinu dosť veľkých rozmerov s výškou okolo 2 metre, zužujúcu sa smerom doprava. Pokiaľ sa dobre pamätám, ďalší zostup z tejto miestnosti viedol cez veľmi nízku, šikmo pod uhlom 30-40° smerujúcu štrbinu, širokú premenlivo od približne 1,5 metra až po asi 4 metre, úzku akurát tak, že sa cez ňu tenší človek môže prepchať. Mohutnejší sa tam jednoducho nezmestí. Nasmeroval som sa dolu hlavou, prilbou som sa pootočil bokom a pomaly som sa začal posúvať nadol. Išlo to dosť ťažko, ale v momente mi napadlo, že naspäť to nebude žiadna slasť. Tejto časti dali jaskyniari podľa mňa veľmi výstižný názov Morňa. Nasmerovanie dolu hlavou sa ukázalo ako veľmi praktické, lebo som mohol pozorovať, kam to vlastne ideme. V tejto časti bola výzdoba hlavne na strope vystavená poškodzovaniu, lebo prilby nám podchvíľou udreli o strop. Pri posúvaní sa mi plazením “povykasávali” všetky súčasti môjho odevu a vytiahli až pod pazuchy, takže som cítil tú mokrú nádheru aj na vlastnej koži. Myslel som i na Ondreja, ktorý tiež trpezlivo a odvážne liezol za mnou. Niekoľkometrovým prielezom sme vošli do Prítokovej chodby, kde bolo vidieť peknú výzdobu. Po pár metroch sme vošli do priestoru, o ktorom sme hovorili pred príchodom k jaskyni. Stáli sme v Dažďovom dóme. Tu sme mali v pláne počkať na ostatných. Prekvapený veľkosťou podzemného priestoru som pozeral na výzdobu na stenách a strope. Odhadujem, že výška dutiny mohla miestami dosahovať až 10 – 12 metrov. Na stenách boli vápencové kvaple bielej a červenkastej farby, na ktorých sa držali kvapky vody. Na dne Dažďového dómu boli veľké balvany, evidentne popadané zo stropu veľkej dutiny. Prebehol ma mráz po chrbte, keď som si uvedomil, že niečo také sa môže stať v hociktorom okamihu. Nezostal by z nás ani mastný fľak. Na tomto mieste sme sa rozdelili.
Ivan mňa s Ondrejom zobral do časti jaskynného systému nazývaného Labyrint. Chodbičky – úzke prielezy by som teraz len veľmi ťažko dokázal zmapovať a to mám všetko ešte v čerstvej pamäti. Väčšiu časť Labyrintu sme sa plazili po bruchu, takže o chvíľu sme boli zašpinení od červenej mokrej horniny. Červenou vlhkosťou bolo pokryté prakticky všetko. Spočiatku som sa snažil príliš sa nezašpiniť a nezamočiť, ale moje úsilie bolo márne. Potom mi to bolo už jedno. Aspoň som sa mohol venovať krásnej výzdobe na dutinách jaskyne.
Veľmi hojné sú tam tzv. pizolity – vápencové štruktúry dosť podobné strapcu hrozna červenej farby. Poväčšine vyrastali z podkladu v horizontálnom smere. Ivan nám ku všetkému robil odborný výklad, takže viem, že vznikajú prúdením vzduchu nasýteného soľami kalcia a vyzrážaného z aerosolu do podoby guľatých tvarov. Veľmi mi to tiež pripomínalo morské koraly. Ani ma neskôr neprekvapilo, že jedna veľká “miestnosť”, ktorú sme neskôr videli sa nazýva Koralový dóm alebo ďalšia Hroznová sieň.
Postupne sme preliezli celým Labyrintom, v ktorom väčších priestorov nebolo. Výzdoba však bola pekná, na viacerých miestach sme videli pekné stalaktity, stalagmity a stalagnáty, hojné boli pizolitové steny a vápencové závoje, záclony, závesy a brčká. Prechádzka Labyrintom nám podľa odhadu trvala dobré dve hodiny. Zo zvedavosti sme nakukli hádam do každej chodby, do ktorej sa dalo vojsť a hlavne vrátiť sa. Celý systém chodieb však zrejme nie je konečný, miestami sú náznaky ďalšieho pokračovania - Ivan spomínal, že má zámer skúsiť na niektorých miestach odstrániť závaly v podobe napadaných skál a kamenia. Do jednej takej chodby som nakukol. Cez úzku dieru, do ktorej som sa neodvážil vopchať, som vo svetle lampy vo vzdialenosti asi 3 metre videl úzku štrbinu, nad ktorou visela zaklinená skala. Dali jej názov Gilotína, lebo úplne výstižne vyjadruje jej tvar a polohu. Neviem, či sa niekto popod ňu zmestí , ale dôveru príliš nevzbudzuje, vyzerá, akoby chcela každú chvíľu spadnúť. Za ňou sa pokračujú ešte ďalšie dve rozmerné siene jaskynného systému, ale popod Gilotínu nikto nemal chuť liezť. Pomaly sme sa začali vracať smerom hore do Dažďového dómu. Tu nás už čakali ostatní jaskyniari, ktorí tieto priestory už poznali. Po dohode s Ivanom sa rozlúčili a dnu zostala iba časť, ktorá chcela v prehliadke pokračovať.
Nás čakala ešte väčšia časť jaskyne s priestormi väčšími a vyššími ako v Labyrinte.
Začali sme zostupovať do priestorov a chodieb, ktoré boli omnoho priestrannejšie. Po prekonaní úzkeho prielezu sme sa ocitli vo väčšej dutine – miestnosti vysokej dosť na to, aby sme mohli byť vzpriamení. Po ľavej strane a užšej a šikmej rímse sme sa dostali do spodnej časti. Naspodu miestnosti boli opäť napadané veľké balvany. Na stenách bolo vidieť drobnú kvapľovú výzdobu a niekoľko hrubších stalaktitov. Dával som pozor, aby som nič nepoškodil. Tu sme sa navzájom počkali, dalo sa tu trocha oddýchnuť.
Po prekonaní tejto partie sme sa ocitli na mieste, kde Ivan pripevnil povrazový rebrík a spustil ho do tmavej diery, ktorou sme mali pokračovať. Krátke poučenie, ako stúpať na “šteblíky”, ako sa držať tak, aby to bolo najbezpečnejšie a najmenej únavné a už sme pokračovali v zostupe dolu. Dĺžka rebríka bola asi 10 metrov, dalo sa ním celkom dobre zísť až na dno tohto komína. Vždy, keď skončil jeden, mohol pokračovať ďalší. Takto sme všetci bezpečne zliezli dolu. Bola to však len jedna z lezeckých partií, ďalšia nás ešte čakala. Po prieleze niekoľkých kľukatých chodieb sme prišli k miestu, kde sme pokračovali pomocou lana. O niečo širší vertikálny komín sme prešli bez väčších problémov, dalo sa pridŕžať i okolitých skalných stien a používať vhodné stupy. Bolo len treba dávať pozor na pošmyknutie nôh či rúk, mohlo by to mať zlé následky. Steny boli vlhké a šmykľavé. Výzdoba sa mi zdala čím ďalej, tým viac bohatšia.
Pri oddychu som sa na jednom mieste zadíval na akúsi malú dutinku v skale a v slabom, bielo – modrom svetle mojej čelovky som v nej niečo zbadal. Vyzeralo to ako chrobák, alebo jeho pancier. Keď som to vzal do ruky, zistili sme, že je to kostrička hlavy, pravdepodobne nejakého hlodavca – asi tam niekde padol a od hladu uhynul. Dal som ju naspäť do dutiny.
Postupne sme zliezali nižšie a nižšie. Tak sme sa postupne dostali podľa Ivana ku dnu Modrovskej jaskyne v hĺbke 45 m. Pripomenul, že je dosť možné, že po odstránení dolnej sutiny môže ešte jaskynný systém pokračovať. Z tejto časti jaskyne je však vynášanie materiálu značne náročné a je to ďaleko od vstupu.
Tak. Boli sme dolu na samom dne jaskyne. Odtiaľto sa dalo ísť len naspäť smerom nahor. Dno bolo prekvapivo suché, kamenisté, čo mohlo naznačovať ďalšie pokračovanie – inak by tu asi bola voda. Miesta tu veľa nebolo a po krátkom oddychu sme sa vydali na spiatočnú cestu, veď už bol pokročilý čas a čakal nás ešte vertikálny výstup ku vchodu jaskyne. Cestou späť sme niektoré chodby, v ktorých sme už boli, vynechali a prekrtkovali sme sa inými, vedúcimi súbežne. Jedna vec však bola istá – čakala nás ešte Morňa. Cesta späť cez ňu bola náročnejšia, dosť sa nám kĺzalo. Ondrej sa vybral cez ňu ako prvý. Zospodu som dobre videl, ako ťažko sa mu cez tú úzku puklinu ide, miestami sa nebolo o čo odraziť a posunúť nahor. Neostalo mi nič iné, len mu nastaviť ruky ako stupy, aby sa mohol do nich zaprieť a posunúť o čosi vyššie. Bol to asi najobtiažnejší úsek, potom sa to už dalo ľahšie. Postupne sme sa dostali cez objemnejšie dutiny chodbičkami až do vstupnej miestnosti. Tu sme sa počkali a krátkou Vstupnou chodbou sme vyšli až ku kovovému poklopu a skalnatému ústiu jaskynného vstupu.
Vyliezali sme odtiaľ ako krti, len sme si pred sebou nerobili kopček. Ivan v rámci dokumentácie niekoľko okamihov zachytil i na fotoaparát. Vyzeráme tam ako dážďovky lezúce zo zeme – nikdy by som neveril, že taká dierka je vstupom do takých priestorov.
Bolo mi ľúto, že takú nádheru, ktorú človek zacítil i na vlastnej koži, necháme opäť v náručí večnej tmy a ticha. Ale tak to je asi dobre, tak to má byť. Krása patrí všetkým, ale nie je naša, môžeme si ju len nanajvýš pozrieť. Ak sa vyskytnú také okolnosti a ak sa to podarí. My sme také šťastie mali.
Po východe na povrch už bolo šero, veď bolo už tri štvrte na štyri. Rýchlo prezliecť, zbaliť veci, lebo o chvíľu bude tma. Cesta lesmi a okolo trnkového kríka nás zaviedla do dediny k autám, kde sme sa rozlúčili. Ivan nás zaviezol na piešťanskú stanicu. Tu sme s Ondrejom vyhladnutí a vysmädnutí opäť naberali energiu, kým nám neprišiel rýchlik do Trnavy.
Ivan, ďakujeme.
Stano Feješ
Rekreačné zariadenie PLANINKA sa nachádza v malebnom lesnom prostredí na úpätí Malých Karpát v katastri obce Dechtice – okres Trnava. Svojou polohou na samote je ideálne pre rekreačné pobyty, športové sústredenia, školy v prírode, detské letné tábory, školenia, semináre a pod.
Dominantná je budova kaštieľa, ktorý dal v roku 1774-5 postaviť uhorský kancelár, gróf Jozef Erdödy. Dnes sa v ňom nachádzajú spoločenské priestory na poskytovanie stravovacích a reštauračných služieb s možnosťou využitia na rôzne spoločenské podujatia, rodinné oslavy, hostiny, svadby a pod.
Ubytovacie priestory sa nachádzajú v jednoposchodovej murovanej budove s kapacitou 100 lôžok v 2-,3- a 4-miestnych izbách, ktoré nemajú vlastné sociálne vybavenie. Umyvárky, WC a sprchy sú na každom podlaží. Ďalších 44 lôžok je k dispozícii v 4-miestnych zrubových chatkách so šatníkom, umývadlom a WC. Pre náročnejších hosťov sú k dispozícii 1- a 2- miestne izby s vlastnými sociálnymi zariadeniami.
V objekte sú učebne s farebným televíznym prijímačom a videom, minitelocvičňa a sauna. Areál dopĺňajú malé a veľké ihrisko na loptové hry, upravené ohniská na večerné opekačky, kaskádové jazierka a návštevníci si môžu zajazdiť na koňoch.
V okolí je množstvo nenáročných turistických trás so zaujímavými cieľmi ako je zrúcanina františkánskeho kláštora a kostola sv. Kataríny zo 17. storočia (30 min.), zrúcanina hradu na Dobrej Vode (90 min.), pomník a pamätná izba Jána Hollého na Dobrej Vode (60 min.), pamätná izba Juraja Fándlyho v Naháči (60 min.), či románska rotunda z 12. storočia v Dechticiach (60 min.).
Pre náročnejších turistov prichádzajú do úvahy celodenné výlety do Smoleníc – Smolenický zámok, jaskyňa Driny, archeologické múzeum Molpír, do Dolnej Krupej – kaštieľ, domček s múzeom Ludwiga van Beethovena, do Brezovej pod Bradlom – mohyla M. R. Štefánika, do kúpeľného mesta Piešťany, či historického mesta Trnava...
Ľudo Bahurinský turistami Bahuro zvaný
V polovici roku 2013 uplynie 50 rokov od času uskutočnenia prvého verejnosti prístupného diaľkového pochodu (údaj je prevzatý z publikácie autorov Zajíček Jan a Caletka Jiří "Dálkové pochody - naše láska").
Toto výročie sa vlastne týka aj turistov zo Slovenska, pretože sme boli súčasťou Československa. Výročie diaľkových pochodov si pripomenú aj turisti. Sekcia výkonnostnej turistiky Klubu českých turistov vyhlasuje pamätný turistický odznak "50 rokov diaľkových pochodov".
Podmienky pre získanie odznaku:
1. Plnenie odznaku je umožnené všetkým záujemcom o pešiu turistiku, a to bez ohľadu na členstvo v KČT. Pri plnení turista dbá o svoj zdravotný stav - doporučená zdravotná prehliadka, ktorá je pri trasách nad 50 km povinná.
2. Zakúpiť záznamník, cena záznamníka zahŕňa aj cenu odznaku.
3. Absolvovať v období 1. 1. 2011 - 31. 12. 2015 toľko diaľkových a turistických pochodov (ďalej len pochodov), aby turista získal za účasť na nich 50 bodov.
4. Odznak vyššieho stupňa získa ten, kto na maximálne 50 pochodoch absolvuje trasy aspoň 30 km, senior aspoň 20 km.
5. Odznak nižšieho stupňa získa ten, kto na maximálne 50 pochodoch absolvuje trasy (prípadne iba niektoré) kratšie ako 30 km (seniori pod 20 km).
6. Pri plnení podmienok podľa bodov 4 a 5 platí, že za každú účasť získa turista 1 (slovom jeden) bod. Dosiahnutím hranice 50 bodov spĺňa podmienky pre udelenie odznaku. Účasť na rovnakých pochodoch je možná v rôznych rokoch.
Výnimky z bodovania:
a) Za absolvovanie trasy do 100 km v rámci jedného pochodu získa účastník súťaže 1 bod naviac (51 - 99 km), kilometre nad 100 km sa nezohľadňujú.
b) Jeden bod naviac získa turista za absolvovanie trasy na niektorom z 5 najstarších stále existujúcich pochodov, ktorými sú tieto:
Bezručova Moravice
Moravským Slováckom
Přes čtyři zámky
Praha - Prčice
Krakonošova stovkac) Výnimky je možné zratúvať. (Príklad: 100 km na pochode Krakonošova stovka dáva 3 body; 50 km na pochode Přes čtyři zámky dáva 2 body a pod.)
Prípadne bližší záväzný výklad zaujme sekcia výkonnostnej turistiky KČT.
7. Zápisy do záznamníkov o účasti na pochodoch si turista prevádza sám, účasť a kilometráž potvrdzuje organizátor pochodu (razítko, podpis).
8. Záznamníky sa začali predávať počas pochodu "Za posledním puchýřem 2010" vo Vizoviciach. Ukončenie predaja je 31. 12. 2013 (ostanú 2 roky na plnenie podmienok).
9. Cena záznamníka je 10,- Kč. Ak záujemca žiada o zaslanie poštou, je potrebné zároveň zaplatiť aj poštovné. Momentálna cena poštových zásielok na Slovensko je 20,- Kč.
10. Plnenie podmienok je možné na podujatiach uverejnených v kalendároch diaľkových pochodov. Uznávajú sa podujatia v Česku, Slovensku, Rakúsku, Nemecku, Maďarsku, prípadne aj v iných štátoch.
11. Vydávanie odznakov po splnení podmienok bude realizované od 15. 6. 2013 do 31. 12. 2016 (jeden rok po ukončení obdobia plnenia podmienok). Odznaky bude vydávať p. Hoke.
12. Distribúcia záznamníkov:
JUDr. Hoke Milan, Pražského povstání 1950, 256 01 Benešov, tel. 00420 603 877 372, milan.hoke[zavináč]seznam.cz
Vachut Petr, Ostražinova 5, 621 00 Brno, tel. 00420 777 031 958
Prevzaté z "Kalendáře turistických akcí 2011" a doplnené so súhlasom autora.
Jozef Karovič
Krajem pětilisté růže 2010 Frymburk
Turistické podujatie “Krajem pětilisté růže” tento rok napísalo 42. kapitolu svojej histórie. Podujatie organizovali členovia KČT Start Český Krumlov v termíne 25. – 29.8.2010. Tento rok bolo centrom podujatia mestečko Frymburk na brehu Lipenskej vodnej nádrže.
Priebeh podujatia
Streda 25.8.2010
Tento deň účastníci využívali na docestovanie do Frymburku. V popoludňajších hodinách v priestore miestnej základnej školy (cca o 13.30 h) začala prezentácia účastníkov. Na začiatku našli naše prihlášky, neskôr ďalší členovia organizačného štábu nám vydávali visačku s menom, priezviskom, mestom a štátom, zošit s popisom trás a zaujímavosti, poukážky na občerstvenie, stravné poukážky, vstupenky na zábavu. Väčšina účastníkov mala poplatky zaplatené dopredu, ale našli sa aj platiaci na mieste. Ubytovanie na lôžkach bolo v rôznych penziónoch. Menej nároční turisti boli ubytovaní v telocvični základnej školy.
Po vybavení materiálov aj pre kolegov z KST Spartak BEZ Bratislava sa presúvam do telocvične. Mal som šťastie, z náraďovne na mnou zabrané miesto boli premiestnené dve žinenky a jedna asi 4 m dlhá lavička. Rozložil som nejaké moje časti (bunda, spacák, ruksak) a zároveň aj napísal cedulku Rezervé KST Spartak BEZ Bratislava. Okolo 17.00 h pricestovali kolegovia, privítal som ich pri autobuse, následne zaviedol do priestorov školy. Po ubytovaní sa odchádzame na prieskum mesta a na večeru. Kolegovia cestovali vlakom Bratislava – Brno – Jihlava – České Budějovice – Černá v Pošumaví a následne autobusom do Frymburku. Osobne som cestoval nočným vlakom Bratislava – Praha, neskôr vlakmi cez České Budějovice, Rybník do Lipna nad Vltavou. Nasledoval peší prechod do Frymburku. Slnečné počasie.
Štvrtok 26.8.2010
Po raňajkách (vydávané v jedálni ZŠ) sa v historickom centre uskutočnilo slávnostné zahájenie podujatia za účasti pána starostu. Po prejavoch sa vydávame na trasy. Organizátori nazvali štvrtkovú turistiku “Na svatý Tomáš a Vítkův kámen”. Boli pripravené 3 rôzne trasy:
a) Frymburk – prievoz – Frýdava – Uhliště – Sv. Tomáš – Vítkův kámen – Sv. Tomáš – tomášovská cesta – Frýdava – prievoz – Frymburk (14 km)
b) Začiatok rovnaký po Sv. Tomáša a Vítkův kámen, následne Uhliště – Přední Výtoň – Frýdava – prievoz – Frymburk (18 km)
c) Po Sv. Tomáša rovnako a potom Linda – Pasečná – Rožnov – Ureš – Rychnůvek – “u Lenina” – mírová cesta – Hruštická cesta – Pravobřežka – Frýdava – prievoz – Frymburk (32 km)
V tento deň sme mali slnečné počasie, nádherné výhľady široko ďaleko.
Piatok 27.8.2010
Trasy tohto dňa boli nazvané “Lipensko”. Na výber boli tieto možnosti:
a) Frymburk – Plískov – Slupečná – Lipno – Kramolín – Alpská vyhlídka – Marta – Frymburk (15 km)
b) Frymburk – Marta – Alpská vyhlídka – Lipno – pod Lučí – Luč – Loučovice – Čertova stěna – Vyšší Brod (22 km)
c) Rovnako do Loučovic, potom Vyklestilka – Krásné pole – Kapličky – Medvědí stěna – priehrada – Lipno (32 km)
Dopoludnia bolo zamračené a veterno, neskôr dážď a lejak. Organizátori na chodbách v škole ponaťahovali plno šnúr a špagátov, aby sme si mohli osušiť naše mokré veci.
Sobota 28.8.2010
Ráno nás vítalo nepríjemne, striedali sa obdobia dažďa a bez dažďa. Trasy boli pomenované “Na Ostrov a Malšín”.
a) Lipno – pod Lučí – Loučovický mlýn – Kyselov – Bolechov – Ostrov – Malšín – Větrné (12 km)
b) Frymburk – Slupečná – Lipno – Ostrov – Malšín – Boršov – Moravice (22 km) – Podhoří – Frymburk (32 km)
Dážď cca do 9.30 h, potom slnečné počasie.
V priestoroch základnej školy dostávame diplomy a odznak pochodu. Večer sa v priestoroch hotela Frymburk uskutočnilo ukončenie podujatia (vyhlásenie rôznych zaujímavostí a tancovačka).
Štatistika:
Účastníci: Česko - 281, Slovensko - 6, Nemecko - 14, spolu - 301, 123 mužov, 178 žien, najstarší narodený 1927, najmladší narodený 2000
Zastúpenie mien: Jozef 15 x, Jana 12 x, Mária 12 x, Hana 10 x, František 8 x.
Podľa roku narodenia: 1927 – 1, 1928 – 2, 1030 – 3, 1939 – 13, 1940 – 12, 1942 – 10, 1955 - 14.
Nedeľa 29.8.2010
Z dôvodu zlého autobusového spojenia organizátori zabezpečili mimoriadne autobusy na odvoz účastníkov k vlaku. Z tohoto vyplýva nedeľné cestovanie do svojich domovov. Vlakom sme cestovali Černá v Pošumaví – České Budějovice – Jihlava – Brno – Bratislava.
V nedeľu bolo zasa pekné slnečné počasie.
Už sa tešíme na ďalšie pokračovanie tohto turistického seriálu v okolí Volar.
Jozef Karovič
12 hodinový výšľap na Devínsku Kobylu
Pomaly začína byť tradíciou turisticko-športové podujatie 12 hodinový výšľap na Devínsku Kobylu. V sobotu 11. 9. 2010 sa uskutočnil 4. ročník uvedeného podujatia. Trasa bola stanovená takto: Devínska Nová Ves – Námestie J. Kostru – vodáreň – bývalý kameňolom – Devínska Kobyla a späť tou istou cestou.
Priebeh podujatia
Ešte v piatok bolo zrealizované vlastné značenie v teréne pomocou pomarančového krepového papiera (tzv. fáborky). Veľký podiel na fáborkovaní mala Zlochová Lenka.
V sobotu ráno približne od 5.30 h bolo pripravené miesto štartu a cieľa (prístrešky, stoly, priestor na sedenie).
Možno o 6.10 h prichádzam na “stavenisko”, kde som obdržal niekoľko účastníckych lístkov a dve fľaše minerálok a nejaké drobné občerstvenie. Potom pokračujem v putovaní na vrcholové miesto Devínska Kobyla. Po príchode k miestu dávnej turistickej chaty (skončila v 50-tych rokoch minulého storočia) nastáva príprava na činnosť. Osádzam dve tabule o kontrolnom stanovisku a dopĺňam niekoľko fáboriek, rozkladám si skladaciu stoličku, zároveň pripravujem pečiatky a podušky, ako aj podložku a pečiatkovanie. Do príchodu prvých účastníkov stíham niekoľko raňajkových súst. Viditeľnosť v čase 7.00 h až 9.30 h bola približne 15 m. Trochu pofukoval vetrík. Neskoršie sa viditeľnosť zlepšila a bolo vidieť aj Dunaj, hainburgský most a vŕšky.
Prvých účastníkov počujem a neskôr aj vidím prichádzať v čase 7.25 h. Postupne prichádzajú aj ďalší účastníci a časom do účastníckych listov pribúdajú farebné odtlačky mojich súkromných pečiatok. Okrem účastníkov turistického podujatia prichádzajú aj ďalší návštevníci v smere od Dúbravky a od Devína. Väčšina bola tento rok slušná (pozdravili, prípadne sa neskôr rozlúčili), skoro každý bol zvedavý, aká je to akcia. Niekoľkých návštevníkov sa mi podarilo aj nahovoriť na účasť v podujatí.
V priestore kontrolného stanoviska nastal rozruch (aj medzi návštevníkmi) po príchode účastníčky podujatia s pomocnými nohami (tzv. barly). Na nohe mala nechcenú ozdobu, záťaž (mala zlomeninu). Skoro všetci prítomní vyjadrujú obdiv našej hrdinke.
Medzi účastníkmi je aj známa účastníčka rôznych turistických podujatí so svojími dvoma štvornohými spoločníčkami (Petra Horňáková). Okrem týchto dvoch sa Výšľapu zúčastnili aj ďalšie psy. Psy mali so sebou i návštevníci.
V podvečernom čase nastala aj zvláštna situácia pre psíka menom BENE. Na Devínsku Kobylu prišiel malý biely kučeravý psík spoločne s pánom a paničkou. Mal som dojem, že medzi nimi prišlo k drobnej roztržke. Pán sa pustil po zrušenej červenej značke smerom k bývalému vojenskému objektu a panička chcela ísť dolu červenou a zelenou značkou. Psík sa ťahal za pánom, panička ho pustila z vodítka a psík sa rozbehol smerom za pánom. Panička šla dolu po značkách. Psík za chvíľu pribehol naspäť a zase odbehol smerom za pánom, znovu návrat. Na psíkovi bolo vidieť, že je z danej situácie zmätený, pobiehal hore, dole, neskôr aj žalostne kňučal.
Jedna návštevníčka zistila, že psík na obojku okrem svojej psej známky o zaplatení dane zo psa má aj štítok s menom BENE, adresou a telefonickým kontaktom. Toto číslo si zapísala do mobilného telefónu a neskôr zavolala (hore na Devínskej Kobyle nebol signál). Telefonát sa nakoniec zrealizoval. Psíkov pán sa vraj v priebehu 15 minút dostal od svojho auta v Dúbravke k nám hore. Stretnutie psíka a pána bolo dosť dojemné (pán sa spoliehal, že psík je s paničkou a naopak). Zatiaľ sa im vraj takáto situácia nestala.
Viacerí účastníci podujatia pri pobytoch v priestore kontrolného stanoviska využili občerstvenie (bolo niekoľkokrát doplnené – minerálky). Niektorí sa pri poslednej návšteve lúčili, že dnes už neprídu, stačilo. Posledných účastníkov na vrcholku som mal približne o 18.30 h. Po 19.00 h likvidujem stanovisko a cestou späť do Devínskej Novej Vsi aj fáborky, niektoré už boli inde, ako boli naviazané. V Devínskej Novej Vsi o 19.30 h už prebiehala likvidácia priestoru štartu a cieľa.
1 okruh podujatia meral 6 km a mal 340 m prevýšenia.
Zaujímavosťou bola účasť zahraničných turistov – 2 Rakúsko a 1 Česko. Rakúsky pár býva v Karneumburgu neďaleko Viedne a účastník z Česka je rodákom zo Zohoru, žijúci a pracujúci v Břeclavi.
Každý účastník obdržal diplom so svojím menom a uvedením celkového počtu km a prevýšenia. Niekoľko jednotlivcov obdržalo aj vecné ceny.
A takto to dopadlo:
Najmladšia účastníčka: Schwarzová Michaela, narodená 2007
Najstaršia účastníčka: Kardošová Jarmila, narodená 1950
Najviac okruhov: Šablica Alojz, 14x (rekord)
14 kôl = 84 km/4760 m prevýšenia
Najrýchlejší okruh: Valkovič Michal, 33 minút 40 sekúnd
Počet účastníkov: 14 kôl - 1, 13 kôl - 1, 12 kôl - 1, 10 kôl - 2, 9 kôl - 5 (+ 2 psy), 8 kôl - 1 (z toho 3 kolá + pes), 7 kôl - 2, 6 kôl - 3, 5 kôl - 1, 4 kolá - 3, 3 kolá - 7, 2 kolá - 8 (+ 2 psy), 1 kolo - 21, Celkom - 56 (+ 5 psov).
Bratislava, 18.
9. 2010, Karovič Jozef
(kontrolné stanovisko Devínska Kobyla)
1. Uvedom si, že rýchlou chôdzou na čerstvom vzduchu ľahšie strasieš zo seba aj kolegyňu nepríjemnú ako chrípka.
2. Vedz, že základná otázka znie: na ktorej strane kopca sa nachádzaš. Nad ním alebo pod ním ?
3. Uvedom si, že topánky robia človeka a čisté boty turistu.
4. Rátaj s tým, že každý nový ruksak sa tvári ako cudná panna. Ale iba do prvého zahrešenia majiteľa po páde z Vápennej.
5. Zmier sa s tým, že keby nebolo turistických značiek, nebolo by ani zlodejov.
6. Uvedom si, že reč turistu je produktom dlhoročného procesu ohovárania tých, čo majú viac nachodené.
7. Nezabúdaj pri chôdzi dodržiavať duálny pitný režim: Pivo s borovičkou.
8. Rátaj s tým, že väčšina pekných žien si na tvoju zašpinenú vetrovku ľahne iba so zatvorenými očami.
9. Zmier sa s tým, že najpresnejšie mapy Malých Karpát dostaneš kúpiť v obchode už len za eurá.
Váš Jožko
apríl 2011 - Malé Karpaty a okolie:
2.4.2011 OTVORENIE PEŠEJ
TURISTICKEJ SEZÓNY
(sobota) KST TJ Junior Sládkovičovo
Trasy: 11 km, peši, cyklo, Sereď - Galanta – Šaľa - Kaskády
Zraz pred gymnáziom v Seredi o 8.00 h
Cieľ: hotel Kaskády
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo
tel. d.: 031-784 1725, 0908-187 597
2.4.2011 POCHOD OSLOBODENIA
TRNAVY 34. ročník
(sobota) KST Slovšpost Trnava
Trasy: 35 km/800 m, 10 km
35 km: Buková, žel.zast. - Rozbehy - Buková, priehrada - Brezinky - Plavecký Mikuláš - Čierna skala - Jahodník - Driny - križovatka M a Ž - reštaurácia KaH Smolenice
10 km: Smolenice, reštaurácia KaH - dolina Hlboče - Smolenický zámok - Smolenice, reštaurácia KaH
Štart: 35 km: Buková, žel.zast., podľa prích.vlakov, max. do 8.00 h
10 km: Smolenice, reštaurácia KaH, 10.30 - 11.00 h
Cieľ: Smolenice, reštaurácia KaH, do 17.00 h
Vedúci: Ing. Juraj Ondrušek, Botanická 5636/24, 917 08 Trnava, tel. z.: 033-531 4556, mobil: 0905-634 104
9.4.2011 MALOKARPATSKÝ
CIK-CAK 4. obnovený ročník
(sobota) TK Štart Bratislava
Trasa: 50 km (pešo)
Rača - Medené Hámre - Biely Kríž – Svätý Jur, Neštich – Košiarisko – Limbach - Tri Kamenné Kopce - Biely Kríž – Rača.
Štart: 50 km: Rača, nad kúpaliskom, 7.00 - 7.30 h
38 km: Svätý Jur, Neštich, 9.15 - 10.00 h
Cieľ: Biely kríž
Vedúci: Bystrík Babor, Belehradská 6, Bratislava,
Boris Rudolf, Povraznícka 18, Bratislava,
e-mail: malokarpatsky.cikcak[zavináč]gmail.com
9.4.2011 JARNÝ PRECHOD
V MALÝCH KARPATOCH
(sobota) KST Senica
Trasa: 20 km, Plavecký Mikuláš – Brezinky - Rozbehy
Štart: Plavecký Mikuláš, 7.45 h
Cieľ: Rozbehy, 14.00 h
Vedúci: PhDr. Alžbeta Šnittová, S. Jurkoviča 1207, 905 01 Senica,
tel.: 034-651 7856, 0915-614 457
16.4.2011 JARNÝ POCHOD
HLOHOVEC - PIEŠŤANY 33. ročník
(sobota) KST Hlohovec
Trasy: 35 km/970 m, 22 km/680 m, 17 km/600 m, 12 km/340 m
35 km: Hlohovec - Ovčia skala - Havran - Čertova Pec - Piešťany
22 km: Hlohovec - Ovčia skala - Havran
17 km: Jalšové - Ovčia skala - Havran
12 km: Hlohovec - Ovčia skala - Jalšové
Štart: 35, 22 a 12 km: Hlohovec, žel. st., 7.00 - 9.00 h
17 km: Jalšové-obec, doprava z Hlohovca autobusom SAD
štartová registrácia je možná aj na kontrole Ovčia skala
Cieľ: 35 km: Piešťany, cieľová registrácia na kontrole Havran
22 a 17 km: Havran
12 km: Jalšové, cieľová registrácia na kontrole Ovčia skala
Doprava z Havrana autobusmi SAD a osobitným autobusom Havran - Hlohovec
Info: Ing. František Miklovič, Bezručova 9/B, 920 01 Hlohovec,
tel.: 0905-981 019, e-mail: frantisek.miklovic[zavináč]sihot.net
Vedúci: Ján Bedeč, SNP 13, 920 01 Hlohovec, tel.: 0904-905 731
16.4.2011 DEVÍNSKA 37-KA
23. ročník
(sobota) OT KST Tatran Devín
Trasy: pešo: 37 km/1200 m, 11 km/300 m
cyklo: 70, 55, 40 km
37 km (P): Svätý Jur - Biely Kríž - Malý Slavín - Pekná cesta - Kamzík - Lamač - Dúbravka - Sandberg - Devínska Kobyla - Devín
11 km (P): Dúbravka - Sandberg - Devínska Kobyla - Devín
70 km (C): Bratislava - Svätý Jur - Pezinok - Pezinská Baba - Pernek - Zohor - Devínska Nová Ves - Devín
55 km (C): Bratislava - Svätý Jur - Biely Kríž - Pekná cesta - Železná Studnička - Kačín - Lamač - Devínska Nová Ves - Devín
40 km (C): Bratislava - Pekná cesta - Železná Studnička - Kačín - Lamač - Devínska Nová Ves - Devín
Štart: 37 km (P): Svätý Jur, žel.st., 7.30 - 8.00 h
11 km (P): Bratislava-Dúbravka, Dom Kultúry, 10.00 - 10.30 h
cyklo: Bratislava, Račianske Mýto, 9.00 h
Cieľ: Devín, parkovisko pod hradom, do 17.30 h
Vedúci: pešo: Juraj Ábel, Rajecká 18, 821 07 Bratislava, tel.: 0905-719 375
cyklo: Ladislav Bimbo, Tupolevova 7, 851 01 Bratislava, tel.: 0905-733 045
Internet: www.tatran-devin.wz.cz
17.4.2011 HVIEZDICOVÝ
POCHOD 38. ročník
(nedeľa) TO FEI STU Bratislava
Trasy: 37 km/500 m, 22 km/700 m, 16 km/300 m, 12 km/300 m
37 km: Pezinok - Pezinská Baba - Tri kamenné kopce - Biely Kríž - Malý Slavín - Krasňany
22 km: Záhorská Bystrica - Marianka - Pajštún - Kozlisko - Medené Hámre - Panova lúka - Malý Slavín - Krasňany
16 km: Vojenská nemocnica - Kačín - Sekyl - Bariny - Malý Slavín - Krasňany
12 km: Rača - Zbojnícka studnička - Malý Slavín - Krasňany
Štart: 37 km: Pezinok, žel. st., 7.00 h
22 km: Záhorská Bystrica, konečná MHD č.37, 8.00 h
16 km: Bratislava, vojenská nemocnica, 8.30 h
12 km: Bratislava-Rača, zast. MHD, 9.30 h
Cieľ: Malý Slavín
Vedúci: Doc.Ing. Ladislav Harmatha, PhD., KME FEI STU Ilkovičova 3, 812 19 Bratislava, tel. z.: 02-6029 1127,
e-mail: ladislav.harmatha[zavináč]stuba.sk
23.4.2011 VEĽKONOČNÝ
POCHOD K REHUŠOM KST Senica
(sobota)
Trasa: 20 km, Senica - Hlboké - Prietrž - Rehuši, pam. SNP
Štart: Senica, Gastrocentrum, 8.15 h
Cieľ: Rehuši, 12.00 h
Vedúci: Júlia Mičová, Hollého 741/15, 905 01 Senica, tel. 034-651 7547
23.4.2011 ČOŽE JE TO
50-KA, keď idú s nami aj dievčatká? 31. ročník
(sobota) TJ Tesla Bratislava
Trasy: pešo: 50 km/1550 m, 35 km/700 m
50 km: Rača - Zbojnícka studnička - Biely Kríž - Horvátka - Košarisko - Stupava - Biely Kríž - Kamzík - areál TJ Tesla
35 km: Rača - Zbojnícka studnička - Biely Kríž - Horvátka - Košarisko - Marianka - Pekná cesta - Kamzík - areál TJ Tesla
Štart: Rača, kúpalisko Zbojníčka, 7.00 - 8.00 h
Cieľ: areál TJ Tesla Bratislava, do 19.00 h
Vedúci: Marián Nižnan, Vajnorská 34, 831 04 Bratislava
Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava, tel.: 0903-620 653
24.4.2011 VEĽKONOČNÝ
SPLAV MALÉHO DUNAJA
(nedeľa) KST TJ Junior Sládkovičovo
Trasy: 11 km, vodná turistika, Kolový mlyn Jelka - Sedín
Zraz: vodný mlyn Jelka, 10.00 h
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo
tel. d.: 031-784 1725, 0908-187 597
30.4.2011 NOČNÝ POCHOD
36. ročník
(sobota) KST Holíč
Trasa: 6 km
Štart: Holíč, Dom turistiky, Kátovská 33 o 18.30 h
Vedúci: Mgr. Helena Sedláková, Priečna 2, 908 51 Holíč, tel.: 034-668 3127
e-mail: helena.sedlakova[zavináč]gmail.com
30.4. - 1.5.2011 LAZOVÁ
STOVKA 4. ročník
(sobota - nedeľa) UC - SG
Trasa: pešo: 106 km/2900 m
Vrbové - vodná nádrž Čerenec - Pustá Ves - Košariská - Bradlo - Myjava - Tuá Lúka - Zimovci - Vrbovce - Kuželovský Větrák - Javorník nad Veličkou - Filipovské údolí - Megovka - Veľká Javorina - Cetuna - Lubina - Višňové - Čachtický hrad - Veľký Plešivec - Šípkové - Vrbové
Štart: Vrbové, židovská synagóga, 30.4.2011 (sobota) 4.30 - 7.00 h
Cieľ: Vrbové, židovská synagóga, do 1.5.2011 (nedeľa) 8.00 h
Štartovné: 3 EURA (z toho 1 EURO príspevok pre SSD a CS1000)
Iné: ubytovanie usporiadateľ neposkytuje,
mierne zmenená trasa v úseku Vrbovce - Veľká Javorina
Informácie: Slavo Glesk, nám. Hraničiarov 31, 851 03 Bratislava
tel.: 0903-744 336, internet: www.dalkovepochody.cz
e-mail: glesksla[zavináč]stonline.sk, glesksla[zavináč]centrum.sk
Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s ním v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Ivan Nižnan, Pavol Šoula, Peter Obdržálek, konečná úprava textu a príprava obrazovej náplne - Pavol Šoula, distribúcia - Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.