MALOKARPATSKÝ  DIAĽKOPLAZ

4/2000

 

 

 

Apríl, apríl, apríl ...

Sú miesta, ktoré má niekto rád a preto tam chodí často a sú iné miesta, na ktoré sa teší, ale chodí tam len zriedka. Možno i preto mu nezovšednejú. Poznám také miesto. Chodím tam jedenkrát v roku, vždy na jar. Aby som bol presnejší - je to koncom apríla. A ešte niečo, nechodím tam sám.

Ráno vystupujeme na železničnej stanici Buková. Prechádzame cez Sokolské chaty ku kameňolomu. Vtedy už viem, že ten DEŇ prišiel. Hrnčekova dolina sa ešte neprebudila, ale doktor H. v čiernom barete je už na svojom stanovišti. Stúpame úvozom povedľa tichých chát a ja cítim, že idem k cieľu. Život síce ukrojil ďalší rok, ale Niekto chcel, aby som ešte prišiel.

Snažím sa oddialiť tú chvíľu stretnutia s Miestom a tak sa zastavíme na chate u Mira K. Nalieva na privítanie. "Už je to rok? Však akoby to bolo pred mesiacom" - poznamená. Však to poznáte! Neskôr cestou k Skalnému oknu sa pridá i slnko. Tam, kde končí les, pokračujeme po zvrásnenej stráni na sever až tam, kde na náprotivnom svahu začína známa cesta. Je to cesta po zvážnici a slúžila voľakedy pri ťažbe dreva. Vtedy z jara býva plná starého lístia, ktoré ešte nestihlo zotlieť. Chodník stúpa a Peter M. rozvádza svoje úvahy, aké to bolo v rokoch minulých. A potom sme zrazu tam. To miesto si nemožno pomýliť. Tu ako by sa skoncentrovala krása prírody do jedného pohľadu. Zľava smerom k chodníku prudko klesajú strmé svahy Havranice a Zárub, rozbrázdené divokými roklinami. Mohutné listnáče sa pyšne týčia k modrej oblohe. Doprava na sever vybieha malý nevýrazný hrebeň. Na jeho stráňach rastú borovice, ktoré sa prihovárajú jarnou vôňou ihličia. Prejdeš niekoľko metrov a pred tebou sa vynorí skalnaté bralo vybielené v lúčoch slnka. Zastaneš na malej čistinke.

V diaľke sa rozprestiera hrebeň Hrubého Kamenca. Prešiel som ním neraz a tak viem, že teraz na jar sú jeho stráne plné snežienok a žlté kríčky nad južným úbočím je rozkvitnutý drieň. Tam vpravo v diaľke sa v rannom opare strácajú strechy domkov na Rozbehoch. Od nich vybiehajú lúky a polia k Horným a Dolným Kopaniciam. A keď ti zrak zablúdi k Bukovej, vidíš ako sa krúti cesta údolím. Niekde v strede kedysi dávno odbočovala Česká cesta, slávna Česká cesta k Biksárdskemu priesmyku. Dnes pokračuje ďalej ponad vodnú nádrž až k Jezuvke. Tmavá vodná hladina prezrádza predjarný chlad a ani štíhle topole lemujúce priehradu sa ešte nestihli zazelenať.

A potom neskôr, keď schádzame pod Ostrým Kameňom k Brezinkám, slnko je už vysoko nad obzorom. Veď bývalo tak, že napoludnie sme už sedeli v hostinci u pani Marišky v Plaveckom Mikuláši a obrazy dnešného predpoludnia nebadane vchádzali do spomienok.

Príde kolotoč všedných starostí a rôzne problémy sa zmocnia našich myšlienok, ale viem, opäť príde chvíľa, keď zatúžim vrátiť sa na to miesto, kde ako by sa zastavil čas.

Ivan Košický

 

"Sem tam si niečo uvarím, ale v podstate som lenivý človek..."
hovorí o svojom kuchárskom umení oslávenec:

Celo Radványi, 23.marca 1940 - 2000

Milý Celo, rozhovor s Tebou sme robili pred piatimi rokmi /bohužial tak rýchlo to prebehlo/, keď si do dôchodku mal ešte dosť ďaleko. Situácia sa zmenila, v zdraví si dovŕšil 60-ku, stal si sa aktívny "dôchodca - horolezec, turista" a z toho dôvodu Ťa znovu otravujeme, aby si sa s nami podelil o tvoje dojmy. A tu sú naše otázky:

1. P.M.: Päťdesiatku si oslávil v jaskyni Mažarná vo Veľkej Fatre, 55-ku, to nám nie je známe dodnes a preto prezraď nám, ako sa pripravuješ zvládnuť oslavy na tú guľatú 60-ku? To je ale otázka?

C.R.: To máš veru s tou oslavou päťdesiatky pravdu. Bola veľmi kvalitne prevedená, oslávil som ju spolu s kamarátmi v jaskyni Mažarná vo Veľkej Fatre. Medzitým ju však ochranári uzavreli - dúfam, že nie kvôli mne a ostatným kamarátom. Oslavu mojej staroby chystám, "tu blízko" na chate Rozbehy. Dohodli sme sa s Lacom Vitekom juniorom /mladším/, že to urobíme spolu. Totiž spolu máme obaja sto rokov.

2. P.M.: Musím Ťa potešiť, od 1999 je už prístup k jaskyni Mažarná a celý výstup na Tlstú znovu prístupný, chodník je upravený, zabezpečený proti zosuvom kamenia, čiže ak budeš chcieť 65-ku osláviť tu, máš znovu možnosť. Poďme ale ďalej. Ako sa vlastne cítiš ako aktívny dôchodca? Pozoruješ na sebe nejaké zmeny? Napr. nechutí ti jesť, piť, zabúdaš alebo niečo podobné?

C.R.: Ako aktívny dôchodca sa cítim pomerne dobre, až na nejaké tie malé zdravotné problémy, ktoré už vyplývajú z opotrebovanosti vekom. Okrem toho som konštatoval, že mám nejako málo času. A okrem toho pomaly a iste zlenivievam. Ohľadom mojich bývalých zlozvykov a podobných sprostostí - už som si na ne zvykol, rovnako i kamaráti a keby som sa zmenil, nemal by som s kým chodiť von. Veď to by som bol už iný človek.

3. P.M.: Lezieš ešte v horách? Tatry? Malé Karpaty? Zahraničné hory? Máš niečo zlezené za posledných 5 rokov? Alebo ti v tom bránia nejaké "objektívne" dôvody?

C.R.: Vpodstate málo, vždy si nájdem dôvod, aby som nemusel. Teraz tí, s ktorými som liezol, buď už nelezú, prípadne pomreli, podnikajú a vykašľali sa na to celkovo. Vlani som neliezol vôbec. Mladí majú inakšie chúťky a názory, iné veci lezú, obtiažnejšie, na ktoré ja už nemám, lezú predovšetkým športovo na stenách, na skalách pomenej. Do Tatier sa už nejako často nedostanem, jednak je to tým, že to čím ďalej finančne náročnejšie, druhá vec je to, že k tomu treba aj partnera a okrem toho by mi vadilo, aby som niekoho zdržoval od jeho vyšších ambícií. Po vzniku Slovenska som si konečne vybavil pas, veď za komoušov som sa nedostal von /raz horko-ťažko na rôzne tlačenky/. Takže za posledných sedem rokov som bol 3-krát v Taliansku, 3-krát vo Francúzsku, raz v Rakúsku a raz vo Švajčiarsku. Vpodstate som tam dokopy nič nespravil!!!

4. P.M.: Nemôžem vynechať otázku, čo Malé Karpaty, ako často sa do nich dostaneš sťa dôchodca? Zúčastňuješ sa rôznych oficiálnych akcií alebo si chodíš len tak individuálne ako napr. tvoj bývalý šéf HO oddielu ?

C.R.: Malé Karpaty sú stále srdečnou záležitosťou. Problém je v tom, že stále menej chodím von - príroda sa vynecháva. Pádom celého bývalého ČSZTV a podobných organizácií sa organizačná štruktúra v telovýchove, t.z. aj v horolezectve silno zmenila, panuje prehnaná "demokracia". Dá sa povedať, že s "vaničkou sa vylialo aj dieťa" - takže vymizla metodická či bezpečnostná stránka činnosti v rámci Slovenska a tak je to i v oddieloch. Tým, že niet peňazí navyše, sa činnosť zredukovala v podstate na individuálne akcie. Kolektívne akcie sú už len "spoločenské udalosti" - zrazy /u nás horolezcov/, ktorých sa však mladší členovia v podstate ani nezúčastňujú a starší sa tam chodia vyplakať, prípadne ožrať. Takže samozrejme ja sa týchto akcií zúčastňujem.

5. P.M.: Teraz otázka na telo. Trnavská stovka? Tak pekne si viedol dlhodobé poradie účastí a robil si dobrú reklamu trnavským horolezcom a zrazu posledné dva roky bác. Kde sa stala chyba? Boli to "zlí" kamaráti, životospráva alebo niečo iné? V roku 1998 si prišiel až na Brezinky, v 1999 až k Dobrej Vode a nechcelo sa nám veriť, že by si aj ten zbytok už neprešiel. Teta Elza Ťa v cieli čakala aj s vychladeným šampanským a potom ho musel vypiť Ferko M.

C.R.: Trnavská stovka. Asi som už dostal rozum. Máš pravdu, v 1998 som to zabalil pred Bukovou a vlani nad Dobrou Vodou /okolo pol druhej ráno/. Kamarát oslavoval lúčenie sa so slobodou Pod skalkami /za DV smerom na Výtok/, tak som to tam zabalil. Asi mi už chýba nejaká tá motivácia. Určite po fyzickej stránke som na to ešte mal.

6. P.M.: Horolezecké zrazy - poriadate ich ešte alebo sú už len otázkou minulosti. Za svojho času to boli známe, atraktívne a hlavne vyhľadávané spoločenské udalosti horolezcov celého okolia. K tomuto stretnutiu ste dokonca vydávali svoj vlastný zrazový časopis. S prispievaním aj Ivana Baja.

C.R.: Horolezecké zrazy - stále sa ešte poriadajú. Známe a aktraktívne podujatia to boli vtedy, keď ako sme ako blbci hostili pol Slovenska lokšami a husacinou spolu s vínom. Tam sa toho veru zjedlo a vypilo. Pamätám sa, nie je to tak dávno, keď prišli dvaja bratislavskí majstri športu /I.K. a J.Ď./ a zistili, že nie je ani víno, ani hus a ani lokše, prehlásili, že idú domov. Zaželali sme im príjemnú cestu.

7. P.M.: Plány do budúcnosti?

C.R.: Plány do budúcnosti. Rád by som si ešte niečo vyliezol - či už doma alebo vonku. Chuť by bola, tak neviem.

8. P.M.: Kde plánuješ osláviť 65-ku? Je to trochu s predstihom, ale človek nikdy nevie, uvidíš ako rýchlo to ubehne.

C.R.: Milan Baláž oslavoval svoju 60., 65., 70., na Choči v januári. Ja som pôvodne chcel oslavovať na Veľkej Peci, ale lenivci a rozmaznanci protestovali - musel som sa podriadiť väčšine.

9. P.M.: Nakoniec nejakú veselú príhodu, aby sme tak smutno nekončili.

C.R. : Mám smolu na spolulezcov. Jeden z tých mladších /B.F./, s ktorým som sa vlani chystal liezť na Skalkách, má na mňa smolu. Raz v týždni sme sa vybrali na Havranicu. Dohodli sme sa na autobuse. Samozrejme nastúpil do druhého a keď prišiel poobede hore, už som stratil chuť na lezenie. Druhý raz, asi o dva týždne neskôr, podobne, len omylom nastúpil na vlak do Bratislavy. Zrejme aj takýmto spôsobom sa ma chcel zbaviť.

10. I.K.: Celo, čomu by si dal prednosť, bivakovať s fľašou borovičky alebo s mladou turistkou?

C.R.: Keďže som starý aj oficiálne, tak ten bivak s borovičkou, aj keď borovičku nemám rád.

11. I.K.: Celo, celý život si denne cestoval do Dynamitky do práce, koľko vlastne za tú dobu to mohlo byť km? Koľko si asi prešiel km peši na akciách?

C.R.: Porovnaj, do Bratislavy som cestoval denne 36 rokov. /To znamená denne okrem jazdy vlakom asi 2,5 km peši/ predtým do Trenčína dva roky a do Handlovej dva roky. Nikdy ale som si nerobil žiadne záznamy alebo zápisky. Vpodstate neviem, koľko toho som za celý život prešiel.

12. I.K.: Celá rodina Radványovcov je historicky založená. Neuvažuješ o spracovaní histórie horolezectva v tvojom podaní ?

C.R.: Veru nechce sa mi a keby som túto históriu spracoval a podal, možno by som sa nemal občas ani s kým ani porozprávať. Zaujímavejšie je to rozobrať a hovoriť o tom niekde na zraze alebo v nejakej partii rozprávať stokrát opakované a stále prilepšované historky, v ktorých rozprávajúci /to ako ja/ je geroj a ostatní sú blbci. Samozrejme z týchto historiek to potom tak vyznieva, ako keby to bola všetko len prechádzka zeleným lesom. Na tie horšie, neraz i smutné veci sa veľmi nespomína, keď tak, tak len v užšom kruhu kamarátov.

13. F.K.: Voľakedy si nám ako chlapcom rozprával, čo všetko si na horolezeckých akciách navaril. Prezraď, akú najväčšiu "špecialitu" po trnavsky "gebuzinu" si navaril a zjedol?

C.R.: Naším najlepším kuchárom bol, dnes už nebohý Ferino Vitek. Sem tam niečo uvarím, ale väčšinou som lenivý-veď kto by umýval potom riad. Mojím obľúbeným jedlom, ktoré vonku pomerne často robím, ale vždy za účasti ostatných, je česnačka "ala Celo".

Celo všetko najlepšie k tej 60-ke ti prajú tí, ktorí Ti položili otázky: /Peter Minárik, Ivan Košický, František Královič/ a všetci ostatní z MKD a z jeho okolia.

P.S.

60-ku oslávil na chate Rozbehy v plnom zdraví, spolu s kamarátom Lacom Vitekom v dňoch od 10. až do 12. marca 2000. Spolu oslávili 100 rokov. To bola oslava ...

pripravil Peter Minárik

 

Z histórie

Listy cez hranicu

V tomto prelomovom roku to už bude vyše 55 rokov, čo sa týka tejto udalosti. Treba povedať, že ide o "poštu", ktorá fungovala v rokoch 1938 až 1945 na mnohých úsekoch vytvorenej novej hraničnej čiary medzi Slovenskom a fašistickým Horthyovským Maďarskom. Treba si len pripomenúť, že väčšina južného Slovenska pripadla Maďarsku a to od dedín pod Bratislavou cez Senec, Gáň, Galantu.

Tu v úseku A na čiare L-3 v prítomnosti Seneckého poslúžneho Dr.Divékyho z maďarskej strany, veliteľa okupačnej armády majora Imre Kuczovaya a hlavného veliteľa plukovníka honvédov Andorka, /ktorého neskôr sami fašisti popravili/ a zo slovenskej strany okresného náčelníka Dr.Vančeka, ďalej Dr.Brychtu a veliteľa čsl. armády na tomto úseku, štábneho kapitána Jaroslava Hrušku určili, že hraničná čiara pôjde po chotárnej hranici medzi Recou a Nemeckým Grobom /teraz Veľkým Grobom/. Uzavrela sa tak jedna kapitola dejín tohto územia na dlhých dvetisíc dvesto dní...

Obyvatelia oddelených obcí poblíž novej hranice veľmi ťažko znášali odlúčenie a zákaz styku s Bratislavou a Trnavou. Cestovanie cez hranicu bolo sťažené a dosť problematické. Naproti tomu týmto obyvateľom poskytovali nové možnosti Nové Zámky, Komárno ba aj Budapešť. Život však nezastavíš a čas plynie ďalej, aj keby sa v živote rodiny, obce, okresu kraja ba i celej zeme čokoľvek prihodilo. Obyvatelia týchto obcí sa však s novými pomermi nezžili. Rodinné putá a zväzky ich spájali aj cez novú hraničnú čiaru. Poštové spojenie bolo prerušené a tak vznikol nový spôsob doručovania pošty medzi tými, čo bývali či už na sever alebo juh od hraničnej čiary. Dôveryhodní "kuriéri" ako doručovatelia a prenášatelia najrôznejšej korešpondencie, neraz i ľúbostnej, prenášali cez polia i po spomínanej ceste listy, ktoré možno nazvať "listami cez hranicu medzi Recou a Veľkým Grobom". A tie majú dnes veľkú hodnotu u svojich adresátov.

Peter Minárik

 

Zo starých sprievodcov - Malé Karpaty ŠTN /1954/
Suchý - Muller

Trasa: modrá značka: Svätý Jur - Lozorno /5 h/

Pri tejto túre prechádzame znovu cez Sv.Jur a v predmestí Neštich, od rázcestia pri kríži, odkiaľ ide vľavo žltá značka, pokračujeme medzi poslednými domkami obce vpravo cez potok. Chodník tu ide hlbokým korytom, ktoré vstupuje do rozsiahleho lesa. V tzv. Jozefskom údolí, na protiľahlom zalesnenom kopci, sú kruhovité kamenné valy, nazývané Avarské hrinky. Podľa výskumov bolo to Kvádom prisudzované predhistorické opevnenie. Nemci nazývali valy "Kvadenschanzen". Na základe bádania Dr. Eiznera pripisujú ich Slovanom. Poľský historik Semkowitz rozpráva, že tu bol hrad. Thiezmar Merzeburský o ňom píše, že ho v roku 1015 dobyl od Poliakov český vojvoda Oldřich. Hrad mal stáť v kruhu týchto valov. Valy sa tiahnu elipsovite a sú ešte i dnes meter - dva vysoké. Základná elipsa má v osi asi 400 m. Túto elipsu smerom na západ, kde je pozvoľné stúpanie, predlžuje ďalšia elipsa asi 200 m, na čo nasleduje tretia asi na 15 m a posledná štvrtá na 25 m. Kto chcel do hradu z tejto strany, musel prekonať tieto štyri násypy. Od východu bol len jeden val, keďže z tejto strany je veľmi strmý vrch. Podrobný výskum hradiska a zakreslenie valov urobil archeológ Dr.Štefan Janšák.

Po prehliadke miesta, v ktorom je mlčanlivo zakliate tajomstvo zašlých čias, červeno značená odbočka zavedie nás znova na modrú značku, ktorou pokračujeme starým tmavým lesom, potom husto zarasteným rúbaniskom, kde treba dať v spleti chodníkov pozor na značky.

"Chráňte lesy pred ohňom!" hlása tabuľa na križovatke. Veru, les tu stojí na piesčitej pôde a sucho je veľmi znateľné. Terén sa tu mierne skláňa, chodník je veľmi pohodlný a čoraz viac teraz už medzi dubovým lesom prerážajú cez koruny stromov slnečné lúče. Dostávame sa na širokú vozovku, ktorá je olemovaná po oboch stranách stromoradím gaštanov, ozdobených svietnikmi kvetov. Údolie sa tu rozširuje a na ľavej strane medzi korunami stromov modrý pásik stúpajúceho dymu nás upozorňuje, že v horárni Horvátka pripravujú obed. Slnko sa teraz opiera celou silou o údolie a sprevádza nás až pred ďalšiu horáreň Košariská. Je tu dobrý silný prameň a hustý trávnik, ktorý priam pozývajú na odpočinok.

Niekoľko sto krokov za horárňou križujeme zelenú značku. Údolie sa tu roztiahlo v rozsiahle lúky zvané Hrabník. Modrá značka križuje vozovku a znovu, ponoriac sa do tône lesa, ide k horárni Rusňáky, ďalším pekným gaštanovým stromoradím.

Pri horárni vychádzame z lesa, ktorý nám odbehol doprava. Pred nami leží už Lozorno. Vidíme jeho prvé domy, strácajúce sa za ohybom lesa. Biela, slnkom ožiarená cesta, v ktorej nohy zapadajú po členky do piesku, vedie medzi dozrievajúcim chlebom voniacim obilím. Ďalej popri potoku ligocú sa koruny osík a niekoľko smútočných vŕb hladká bublajúci potok závojom zelených prútov...

Záhorácke dediny poskytujú pri západe slnka utešené obrazy. Pred dedinou vbehne cesta do borovicového lesa, aby sme z neho vyšli priamo pred žel. stanicou.

 

CHKO Malé Karpaty - Chránené náleziská

ČERENEC

Registrácia:                Zbierka Zákonov, čiastka 17 z 13.9.1984
Rozloha:                      1,5 ha
Poloha:                        okres Trnava
Katastrálne územie:   Prašník

Územie sa nachádza západne od obce Prašník pri Vrbovom v Brezovských Karpatoch. Tvorí ho podhrebeňová časť vrchu Čerenč /290 m n.m./ na jurských vápencoch s lesostepnou vegetáciou. Ide o najbohatšie nálezisko chráneného ponikleca veľkokvetého /Pulsatilla grandis/ v Malých Karpatoch v sprievode astry kopijovitej /Aster linosyris/, zanoväte nízkej /Cytisus supinus/, guľočky bodkovanej /Globulária punctata/, silenky uškatej /Silene pseudotites/, ometliny štíhlej /Koeleria macrantha/, jagavky konáristej /Anthericum ramosum/ a mnohých ďalších.

Predmet ochrany: Najbohatšie nálezisko ponikleca veľkokvetého v MK

Súčasný stav: Nálezisko je značne prerastené rôznymi kríkmi a to hlavne kríkmi hlohu, drienky, tŕnky a šípky. Všetky chránené rastliny a kvetenstvo postupne ustupujú, nakoľko sú zatláčané vysokým porastom trávin a kríkov. V priebehu roku 1999 boli okolo náleziska inštalované nové tabule označenia náleziska.

Peter Minárik

 

Ohlasy čitateľov

Heslo: Kamzík

Mám pripomienku k ďalšiemu heslu uvedenému pod názvom "Kamzík." Bolo uvedené, že vinohrady, v dávnych časoch siahali oveľa vyššie ako dnešné, a to celkom až po hranicu lesa.

Vyrastal som a dlhé roky som žil na Tehelnom Poli, takže Kuchajda, Ahoj, Kamzík a okolité lesy boli naším detským rajom. Ešte aj v tom čase, o ktorom píše autor /1954/, siahali a ešte siahajú vinice v tejto lokalite až po okraj lesa. Pravdou je, že vinice v tom čase siahali až po dnešnú Račiansku ulicu, po električkovú trať a neskoršie začali ustupovať bytovej výstavbe. Teda "ústup" viníc sa uskutočnil presne naopak, ako autor uvádza. Je pravdou, že autor píše o bližšie nešpecifikovaných "dávnych časoch" a tam až moja pamäť nesiaha. To by sme museli siahnuť do doby, keď vznikla tá vynikajúca myšlienka, hodná v tom čase neexistujúcej Nobelovej ceny, že víno sa dá vyrábať nielen z vody, ale i hrozna, ku ktorému sú samozrejme potrebné oné vinice. Víno je najstarší kultúrny nápoj, ktorý ľudstvo pozná z tej dobrej i zlej stránky. Priznávam, že nepoznám aj napriek tomu, že sa pokladám za dobrého znalca vína /aj s otvorenými očami poznám, ktoré je biele a ktoré červené/, históriu pestovania révy a dorábania vína. Čítal som síce úryvky z Kroniky české: O Svätoplukovom dare, sude vína... ktorý si dovolím odcitovať:

"Léta páně 892. Lidmila kněžná, velmi nábožná pohanka, urodila Bořivoji syna... Při tom času, když hosté slavně hodijíce kratochvilné věci rozmlouvali, prišli sú noviny knížeti a dar od krále Moravského Svatopluka prvé v té zemi neslýchaný: totiž, sud vína přivezen. Bořivoj učiniv poděkování králi, mnohem větší a znamenitejší dary jemu od stříbra i zlata poslal. Služebníci okusivše vína divili se tomu nápoji prvé v té zemi nekdá neslýchanému, podali knížeti i jiným hodokvašenům, všichni ten nápoj chválili a od toho dne v Čechách se víno píti začalo."

Ak tomu môžme veriť, tak vieme odkedy sa začalo v Čechách piť víno, ale čo na Slovensku? Jediný zachovaný dokument o počiatku pančovania vína hovorí:

Ej, hody, hody, slávne hody,
učinil Pán víno z vody
v Káni Galilejské

V našom Malokarpatskom mesačníku sme písali o hradoch, zámkoch, zrúcaninách, osadách a všeličom inom, ale pre oblasť Malých Karpát je charakteristické vinohradníctvo a o tom sme v MKD hádam nemali možnosť nič čítať. Navrhujem vytvoriť kolektív autorov - bádateľov, ktorí by boli schopní prebádať aj túto v našom časopise tak málo prebádanú oblasť. Aby to bolo fundované, treba to robiť, ako to robil Hemingway, keď chcel dôveryhodne a pravdivo písať o vojne sám sa do nej dobrovoľne prihlásil. Aj my by sme sa museli najskôr pustiť do boja s týmto mokom a na základe množstva a množstva získaných skúseností a poznatkov pokúsiť sa vytvoriť príručku Malokarpatského zlata. Veď ako by sme mohli písať o účinkoch vína /dobrých i zlých/, keby sme ich na vlastnej koži neodskúšali. Neviem, či do tohto kolektívu prijímať členov na základe dobrovoľnosti alebo na základe konkurzu alebo iného výberu. Bolo by potrebné získať aj sponzorov, veď takýto výskum je veľmi nákladný, ktorí by svoje sponzorstvo prejavili dodávaním vhodných bádateľských vzoriek. Len pravideľnosť a dostatočné množstvo môže byť zábezpekou úspešného výskumu. Aj veda mala a bude mať svojich mučeníkov - trpiteľov.

Ivan Nižnan

 

Pavúčie vlákno

Chcete vedieť, ako prišiel na svet prvý pavúk? Ak áno, môžete čítať ďalej. Bolo to asi takto:

V dávnych dobách, kedy ešte na Olympe sídlili bohovia, žila v starom Grécku panna, ktorá sa volala Arachné. Bola tkáčka a svoju prácu sa naučila tak dokonale, že sa jej nikto v širokom okolí nemohol rovnať. Po nejakom čase jej však sláva stúpla do hlavy, ako to už býva a dokonca sa nechala počuť, že ani samotná bohyňa vied a umenia Athéna ju v ničom neprekoná. Keď sa jej rúhanie donieslo až k ušiam bohyne, premenila sa Athéna na starú ženu, zostúpila z Olympu a pyšnú pannu varovala pred hnevom bohov. Jej pripomienky a dohovory však len prilievali olej do ohňa a sebavedomá Arachné nakoniec vyslovila prianie zmerať si svoje sily so samotnou bohyňou. To už bolo i pre mierumilovnú Athénu príliš. Výzvu prijala, vzala na seba opäť svoju božskú podobu a obidve zasadli k stavom. Athéna si ako predlohu zvolila bájku o stvorení olivy, Arachné tkala výjav o Diovi a Európe. Hoci do práce vložila všetko svoje umenie a stvorila skutočne prekrásne dielo, v súťaži s bohyňou predsa len neobstála a Athéna zvíťazila. Ponížená a nešťastná Arachné si zo zúfalstva siahla na vlastný život a rozhnevaná bohyňa ju za trest naviac premenila v pavúka a odsúdila k stálemu tkaniu.

Ak sú dnešné pavúky naozaj potomkovia bájnej Arachné, muselo byť jej umenie vskutku veľké. Veď to, čo niektorí z nich dokážu utkať medzi dvomi steblami tráv, nie je len obyčajná pavučina na lapanie hmyzu, ale priam umelecký výtvor. Ich krása vyniká hlavne počas babieho leta, keď na nich ranné hmly vykúzlia perličku rosy, dodávajúcu im vzhľad najjemnejších krajok.

Pavúky sú k svojmu remeslu vskutku dokonale vybavené. Celá tá dômyselná dielňa je schopná produkovať vlákna tenké len niekoľko desať tisícin milimetra a je umiestnená na spodku zadočka. Skladá sa zo systému žliazok produkujúcich tekutinu, ktorá sa tenučkými tryskami pretláča do snovacích bradaviek. Vytryskujúca šťava na vzduchu okamžite tuhne a mení sa v najjemnejšie vlákno na svete. Keď uvedie pavúk do chodu celú batériu svojich snovacích trysiek a niektoré druhy ich majú až okolo 600, nie je divu, že úlovok v sieti je v niekoľkých okamžikoch obalený ako múmia, zabalený v hodvábnom závoji.

Siete bývajú zavesené kolmo, vodorovne i šikmo, sú utkané s neobyčajnou presnosťou, väčšinou vo tvare kružnice. Ich tvorcovia sú doslova majstri tohoto oboru - križiaky.

Iné pavúky, bežníci z čelade Thomisidae, používajú pri love vlákien v podobe akýchsi lás. Číhajú na svoju korisť obvykle v nejakom kvete či v kôre stromu a keď sa objaví, spútajú ju bleskurýchle svojimi lasami, pričom lietajúcemu hmyzu najskôr omotajú hroty krídel, chrobákom zadné nohy a až potom svoju obeť obalia celú a kúsnutím ju usmrtia. Pre ich schopnosť prispôsobiť farbu tela okolitému prostrediu sú nazývaní pavúčimi chameleónmi. Taktiež stepníci, pivničné pavúky a aj iné používajú pavučiny po svojom. Budujú si svoje obydlia v zemi a niektoré si ju vystieľajú pavučinou a tu číhajú na chutné sústo. K raritám z nich patrí pivničník lesostepný, ktorý si buduje v zemi noru. Jej steny obalí pavučinou a nad otvorom pokračuje v spriadaní akejsi pančušky, prepletenej steblami tráv a zlomkov listov. Keď zachytí signál o koristi, bleskove prekúsne pavučinku a zakúsne sa do svojej obete. Tým ju ochromí a potom v kľude spracuje.

Vlákna pavúkov však neslúžia len k lovu. Tak vodnák strieborný ich využíva úplne inak. Ako už jeho názov vypovedá, je to pavúk vodný, ktorý si pod hladinou spriada akési zvony, do ktorých si medzi chĺpkami na tele nosí kyslík. Pre svoje potomstvo buduje zvony oddelené.

Takmer všetky pavúky sú vzorní rodičia. Väčšina samičiek pripravuje pre svoje budúce pokolenie úhľadnú kolísku - kokon - , ktorý buď niekde ukryjú a zamaskujú ju rastlinnými kúskami či hlinou alebo ho nosia všade so sebou.

A nakoniec sú vlákna pavúkov i jedinečným dopravným prostriedkom, ktorý používa hlavne mládež. S pomocou chumáčov vláken plávajú mladé pavúky vzduchom, nestarajúc sa, kam sa až dostanú. Keď sa im už cestovanie prestane ľúbiť, spustia sa po lane dole a nájdu si svoje miesto na slnku.

Pavúky sú prítomné všade a zohrávajú významnú úlohu pri zachovávaní prírodnej rovnováhy. Tejto ich vlastnosti si povšimli aj naši predkovia a tak sa stal pavúk dokonca aj symbolom šťastia.

Jaromír Pavlásek

 

"Odišiel z našich radov"

/slobodných diaľkoplazov/

Dňa 19.februára 2000, vstúpil do stavu manželského kolega, turista, kamarát a "bývalý" diaľkoplaz

Fonzo BODÓ

stalo sa to niekde pri Žiline a tým je pre Malokarpatskú turistiku stratený. Prajeme mu na novom pôsobisku všetko najlepšie, veľa šťastia a lásky v manželskom spolužití.

To všetko prajú ešte slobodní kamaráti a aj zopár ženatých.

Peter Minárik

 

Záchrana ruín Dobrovodského hradu

Pozor, informácia pre všetkých turistov a milovníkov MK

Oznam pre všetkých turistov,trampov a milovníkov prírody.

V priebehu letnej sezóny sa začnú práce na záchrane zvyškov zrúcanin Dobrovodského hradu. Organizátori záchranných prác oznamujú, že každá pomocná ruka, ktorá prispeje na záchranu hradu Dobrá Voda, je vítaná. Ak by ste sa rozhodli pomôcť, či už ako samotár alebo v skupine, bližšie informácie Vám poskytne spoluorganizátor tejto akcie:

Ľubo Mikula, Dobrá Voda č. 23, tel: 0805/94 92 06

 

INFORMÁCIE - NOVÉ KNIHY

Aldo Leopold – Obrázky z chatrče
(Vydavateľstvo Lesoochranárskeho zoskupenia VLK – ABIES)

”Obrázky z chatrče” od amerického lesníka Alda Leopolda (v originále ”A Sand Country Almanac”) je základné dielo ekologickej literatúry, ktoré napriek tomu, že vyšlo už v roku 1948, je aktuálne dodnes. Celé moderné ochranárske hnutie začína práve Leopoldovým almanachom – knihou, ktorú recenzenti právom označujú ako jednu z najdôležitejších , najkrajších a najmúdrejších kníh, aké boli kedy napísané. Klasické a nenapodobiteľné opisy prírody, jej postupné ničenie človekom a začiatky snáh o jej ochranu sú ilustrované nádhernými kresbami Charlesa Schwartza.

Maloobchodná cena knihy je 120,- Sk

Objednávky: Lesoochranárske zoskupenie VLK, Vydavateľstvo ABIES, 082 13 Tulčík 27

Tel./fax: 091/77 89 488

E –mail: wolf@vadium.sk

Na tejto adrese je možné získať aj ďalšie zaujímavé publikácie ako: Gang obrancov Zeme, Ekológia, spoločnosť a životný štýl, Aktívne pre Zem, Štát a právo v službách životného prostredia a do tlače je pripravovaná vynikajúca kniha ”O vlkoch a ľuďoch”.

Mgr. Rudolf Pado

 

Čo v Malých Karpatoch nenájdete: činnú sopku

Znalci Malých Karpát tvrdia, že v nich si turista nájde všetko. Činná sopka tu však určite nie je. Preto som pri ceste Strednou Amerikou uvítal možnosť vyliezť na aktívnu sopku. V Guatemale sme navštívili mesto La Antiqua Guatemala, okolo ktorého je niekoľko viac alebo menej aktívnych sopiek. Z okna nášho hotela sme mali krásny výhľad na 4 sopky, z nich len jedna vypúšťala nejaké plyny a aj to len občas. Miestne cestovky ponúkali jednodňové výlety na sopku Pacaya. Tú sme nevideli, lebo bola schovaná za inou sopkou. Celá naša výprava (24 ľudí) si objednala výlet na sopku Pacaya.

Ráno po nás prišiel autobus (kedysi to bol autobus, teraz to skôr pripomínalo pojazdný vrak, ale po Guatemali sme videli aj horšie a žiadna “STK” s tým nemala problémy). Do autobusu okrem našej výpravy pristúpili aj nejakí Angličania a Američania a vyrazili sme. Najprv sme išli po dobrej asfaltke. Čím viac sme sa blížili k sopke (už z diaľky sme videli stúpať čosi biele z vrcholu), kvalita cesty sa zhoršovala, až nakoniec sme išli len po hlinitej serpentínke v strmom svahu. Vtedy miestni sprievodcovia ponúkli miesto na streche, aby to bolo štýlovejšie. Cestu práve opravovali a tak sme sa neustále vyhýbali rôznym autám. Jeden člen našej výpravy (stavebný inžinier) len neveriacky krútil hlavou, kam si trúfajú ísť s ťažkými mechanizmami. Konečne prichádzame do dediny (pár chatrčí a obchodíkov), kde cesta končí. Sme vo výške asi 2000 m, na vrchol (2550 m) už musíme po vlastných. Okrem nášho autobusu sú tu aj ďalšie výpravy s rovnakým cieľom.

Po zaplatení poplatku vstupujeme na územie národného parku. Chodník stúpa strmo hore. Sme blízko rovníka, takže je pomerne teplo. Najprv ideme lesom, potom sa dostaneme na trávnatú plošinu, z ktorej je nádherný pohľad na dymiaci vrchol sopky. Na kraji plošiny je pozorovacia stanica vulkanológov. Nad nami sa týči sopečný kužel, pod nami je lávové pole už stuhnutej lávy. Ďalej pokračujeme po chodníku v škváre. V sedle pod vrcholom sa rozdeľujeme: časť sa vracia a časť pokračuje v strmom výstupe na vrchol. Snažíme sa vystúpiť hore sutinou zo škváry – krok hore a dva sa zosunieme dole. Do škváry sa zabárame vyše členkov. Konečne sa dostávame tesne pod vrchol na malú plošinku z niečoho pevnejšieho. Na nej je pár puklín dlhých aj 10 – 20 m, širokých a hlbokých asi 1 m, z ktorých riedko vystupujú teplé sírne plyny. Nad nami vo výške asi 50 m je vrchol, z ktorého sa valia biele kúdole. Doleziem až hore, ale tam sa nedá dýchať, preto sa okamžite vraciam na plošinku. Odtiaľ je nádherný výhľad do okolia. Ostáva ešte navšteva krátera, ktorý je z druhej strany vrcholu. Pri traverzovaní musíme prebehnúť cez sírovú clonu a jedno miesto, kde je aj zem teplá. Kráter má priemer asi 40 m, hĺbku asi 10 m. Na stenách je pestrofarebná výzdoba z vyzrážanej síry. Je zaujímavé, že z krátera neuniká vôbec žiaden plyn.

Dolu sopkou zbiehame štýlom ako v hlbokom snehu, len sme úplne čierni od prachu zo škváry. Cesta naspäť prebehne bez problémov. Na druhý deň sme sa poobede dozvedeli, že na ceste sa zosunula hlina a výprava na sopku ostala uväznená. Asi mesiac po našom návrate sopka oživla úplne, v televízii sme si pozreli zábery ako sa z krátera valí láva.

Vladimír Chrapčiak

 

Ondro, čau !

Správa z tlače:

Dňa 8.marca 2000 o 13.00 hodine sa príbuzní a kamaráti rozlúčili s dvojicou bratov horolezcov v Bratislavskom krematóriu. Česť ich pamiatke.

Čo tomu predchádzalo:

25.2.2000 - piatok

Je hmla, poletuje sneh, nikto sa neponáhľa. Z chaty odchádzame temer spoločne, okolo 8. hodiny ráno. Hajdučík s J.Pisoňom pod Ušatú vežu, ostatní smerom do kotla pod Malý Kežmarský štít. Ondrej a Pavol Pochylý naliezajú okolo 10.00 h do kotla a pokračujú "Ľavým Ypsilonom". J.Prieložný s M.Pialom a T.Dobeš s V.Káňom menia pôvodné plány a nastupujú do Szczepanského. Jednotlivé dvojky sa postupne vracajú na chatu v rozpätí približne od 15.00 do 16.00 h. Počasie je pod psa. Teplota je okolo O stupňov C, hmla zosilnela, stále drobne sneží a zdvihol sa dosť silný vietor. Cez deň pripadlo, hlavne v doline, 15 až 20 cm nového snehu. Ondrej a Pavol chýbajú, ale nik nemá o nich obavy - veď sú PAVÚCI. Majú ešte čas. Dohadujeme sa, že ak sa nevrátia do 19.30, pôjdeme do kotla preveriť, či nemajú nejaké problémy. O 20.00 vyrážame asi ôsmi do psieho počasia. Po pol hodine sa vraciame. Je takmer nulová viditeľnosť, víchrica, sneženie. Začali sme blúdiť aj my.

26.2.2000 - sobota

Po rozvidnení okolo 7.00 h vyrážame z chaty v dvoch skupinách. Prvá skupina /Hajdušík, Pisoň, Káňa, Dobeš/ ide do kotla pod nástup. Druhá skupina /oesm ľudí, pridali sa aj horolezci z Čiech/ idú v opačnom smere ako je zostup až k miestam, kde končí "Ľavý Ypsilon!". J.Prieložný a Milan Piala zlaňujú celou cestou. Na druhom štande nachádzajú slučku a karabínku. Asi 10 m pod týmto štandom sú ďalšie slučky prehodené cez odštep. Slučky poznávame. Paľo s Ondrejom si ich od nás požičali včera ráno. O 11.00 h sme všetci naspäť na chate a rozhodujeme sa informovať Horskú službu /službu mal Vl. Tatarka/. Počasie je stále zlé, hmla, vietor, teplota okolo mínus 7 stupňov C /taká bola aj v noci/.

Preberáme alternatívy toho, čo sa mohlo prihodiť:
  - pokračovali ďalej a prekvapia nás večer telefonátom zo Skalnatého
  - mali problémy a čakajú zranení niekde zakopaní na pomoc...
  - tretia varianta je vždy tá najhoršia...

Niečo po 13.00 h prichádza na chatu Horská služba /Maroš Tomkovič, zvaný Birki +1 so psom/. Rekapitulujeme, čo sme doteraz urobili a čo sme našli. Na základe týchto informácií ideme preveriť možnosť zrútenia sa stenou cez kotol. Pes prehľadáva žľaby. V jednom mieste signalizuje stopu. Kopeme a sondujeme žľaby. Pes objavil roztrhnutú slučku. Nikto ju nespoznáva, asi im nepatrila. Stále je hmlisto a veterno. Okolo 16.00 h prichádzajú ďalší členovia HS so psom. Prehľadávajú spodné časti žľabov a nakoniec všetci v rojnici prehľadávame bivakovacie miesta. Akciu ukončujeme okolo 17 h. Na chate spoločne robíme zápis pre HS. Je zle. HS nám prisľúbila, že ráno prídu v silnejšom zložení a budeme pátrať spolu ďalej. Vlado Tatarka oznámil tieto skutočnosti Gejzovi Hákovi, P.Jackovičovi a M.Hoholíkovi. Nikto z nich nechcel veriť, že by sa PAVÚKOM mohlo niečo stať. Ešte večer pred odchodom HS uvažujeme, že ráno prehľadáme všetky žlaby, ktorými sa mohli prípadne zrútiť z "Nemeckého rebríka".

27.2.2000 - nedeľa

Ráno, okolo pol ôsmej na chate je Jackovič s J.Skokanom /nie sú členovia HS, prišli na výzvu V.Tatarku/ a ešte jeden profesionálny a jeden dobrovoľný člen HS, ktorí pôvodne prišli liezť. O 8 h voláme HS so St.Smokovca, či vôbec niekto príde. Odpoveď: zraz majú o 9.h. Hore má ísť asi 12 ľudí. Po deviatej prichádza na chatu Hoholík na lyžiach aj so psom. Okolo 10. volajú z HS niekde od Šalviového prameňa, že sa im pokazil klinový remeň a že to ešte nejakú dobu potrvá. Hoholík si dáva lyže a vydáva sa do doliny aj so psami a jednou svojou známou, ktorá bola ubytovaná na chate. Pridávame sa bez lyží /Jackovič, Skokan, Pisoň, Hajdučík/. Počasie sa zlepšuje. Presvitá slnko, hmla sa postupne zdvíha. V doline je dosť čerstvého snehu. Pred odchodom prehľadávame stenu a žľaby ďalekohľadom, je však ešte stále trochu hmlisto, takže bezvýsledne. Kúsok za plesom - ako začína svah stúpať a otvára sa pohľad na Strážnikov v Kežmarskej kope - vidíme ako Jackovič s Hoholíkom spolu so psami, už majú jasný smer. V mieste nástupu cesty zvanej "Poludňajší kľud" je vidieť zavesené lano a na jeho koncoch snehom zapadané telá! Pri telách sme boli šiesti /Hoholík, Jackovič, Skokan, Pisoň, Hajdučík a spomínanná turistka/. Žiadny z týchto ľudí nie je profesionálnym či dobrovoľným členom HS. Nález sme ohlásili mobilom službokonajúcemu členovi HS v St.Smokovci. Postupne sme očistili telá, odrezali lano, stiahli ich na jednu úroveň. Urobila sa fotodokumentácia, poodopínal sa všetok materiál zo sedačiek, dal sa do Ondrejovho ruksaku. Keď už boli telá stiahnuté a pripravené na zvoz až pri chodníku, postupne prichádzala Horská služba.

Tak sa skončila jedna Tatranská legenda.

Zapísal Celo Radványi podľa R.Hajdučíka

 

Kto to boli bratia Pochylí?

Boli to traja bratia. Pavol, Peter a Ondrej. V sedemdesiatych rokoch legenda Tatier. Z nich najväčšie výkony podával najstarší a najmladší.

Pavol /1945/ - priekopník bývalého československého extrémneho horolezectva. Okrem ciest na rôznych skalkách vyliezol v Tatrách asi 40 extrémnych prvovýstupov, urobil prvý komplexný prechod tatranského hrebeňa za veľmi extrémnych zimných podmienok /1970/ a prvý sólo prechod bez prerušenia tohoto hrebeňa a bez akejkoľvek podpory /1979/. V Alpách, kam sa nemohol dlho dostať, bola významná jeho cesta na Grand Gapucíno /1969/ a prvovýstup ideálnou diretkou na Sist Eigru /1983/. Zúčastnil sa aj známej výpravy na Everest.

Z pohľadu nás domácich Trnavčanov je zaujímavejšou postava jeho najmladšieho brata Ondra.

Ondrej /1949/ - významný slov.horolezec 60. a 70. rokov. Má urobených množstvo prvovýstupov v Tatrách i Alpách. Bol členom juniorského družstva Slovenska /1969-1971/, priekopník boulderingu, autor celej rady priestupov v Aplách. Pri Ondrovi sa treba pristaviť. Totiž v prvej polovičke 70. rokov študoval v Trnave, Pedagogickej fakulte a bol členom Trnavského horolezeckého oddielu /HO Slávia Trnava/ pod vedením Buba Nemeša. Okrem lezeckej činnosti sa tu podielal i na turistike. V roku 1974 sa úspešne zúčastnil /ako jeden z prvých troch účastníkov/ akcie, ktorá bola predchodcom neskôr známej a populárnej Trnavskej stovky.

Napriek rôznym výhradám, či už oprávnených alebo neoprávnených, boli to dobrí kamaráti, ľudia a to aj napriek niektorým kiksom, o ktorých pozadí sa nejak zvlášť /hlavne zo strany bývalých "uvedomelých"/ nehovorí.

Česť ich pamiatke !!!

Celo Radványi - HO Slávia Trnava

 

Podujatia KST zaradené do kalendára IVV
(z celoslovenského kalendára podujatí KST pre rok 2000)

9.4.2000   JILEMNICKÁ JARNÁ 25-KA, pešo: 10, 20, 25 km, cyklo: 60 km
                   KST Považská Teplá
                   J.Kendrala, 017 05 Pov.Teplá, tel: 00421 0822/438 1316

6.5.2000   MAGNEZITÁRSKA 60-KA, 23.ročník, pešo: 10, 50 km, cyklo: 60 km
                   ŠK Magnezit Ferona Košice
                   Ing.Š.Kuiš, Ždiarska 21, 040 12 Košice, tel: 0042 195/746 686

7.5.2000   HORSKÁ 50-KA, pešo: 10, 25, 35, 50 km, cyklo: 25, 50, 80 km
                   KST Víkend Košice
                   E.Lysáková, Ružínska 6, 040 11 Košice, tel: 0042 195/642 9737

8.5.2000   ZA KOŠICKÝM ZLATÝM POKLADOM, pešo: 10, 20 km
                   KST Víkend Košice
                   M.Cocher, Orgovánová 12, 040 11 Košice, tel: 0042 195/642 3101

8.5.2000   SOBOTIŠTSKÁ 15-KA, pešo: 10, 15, 30, 50 km
                   KST Sobotište
                   J.Koba, 906 05 Sobotište 72, tel: 0042 1802/82 176, fax: .../82 194

13.5.2000   PODJAVORINSKÁ 50-KA, pešo: 10, 20, 30, 50 km, cyklo: 85 km
                     KST Stará Turá, Chirana - Prema
                     V.Čepela, Hurbanova 156/74, 916 01 Stará Turá, tel: 0834/776 4568

13.5.2000   TURISTICKY CEZ LEVOČSKÉ PLANINY
                     KST Javorinka Levoča, pešo: 10, 20, 35 km, cyklo: 30, 50, 60 km
                     Ing.E.Rusnák, Mäsiarska 19, 054 01 Levoča, tel: 0042 196/451 4251

13.5.2000   HASPRUNSKÁ 50-KA, pešo: 10, 20, 25, 50 km
                     KST Studienka
                     Alojz Klamík, 908 75 Studienka č.172

20.5.2000   PORTÁŠ - MEDZINÁR.STRETNUTIE KST a KČT, pešo: 10, 20 km
                     KST Gumárne Púchov
                     Štefan Labaj, Obr.mieru 1152, 020 01 Púchov

27.5.2000   DUBNICKÁ 25-KA, pešo: 10, 25 km, cyklo: 50 km
                     TOM Nová Dubnica
                     Z.Vanková, Ms úrad, 815 51 Nová Dubnica, tel: 0827/443 3484

8.7.2000    HORECKÁ 25-KA, pešo: 10, 25 km
                    KST Hôrky
                    V.Chládek, Hôrky 104, 010 04 Žilina, tel: 0042 1089/566 2635

18.7.2000   HREBEŇOM JAVORNÍKOV, pešo: 10, 20 km
                     TJ Lokomotíva Čadca
                     Milan Toman, Jašíkova 2469, 022 01 Čadca, tel: 0042 10824/23 726

9.-10.9.2000   S BEZKOU DO KARPÁT, pešo: 10, 22, 33, 42 km, cyklo: 30, 55, 100 km
                         KST Spartak BEZ Bratislava
                         J.Spevák, Suchohradská 4, 841 04 Bratislava, tel: 07/6542 0070

16.9.2000   SENICKÁ MAŠÍROVKA, pešo: 10, 20 km
                     KST Senica
                     A.Šnittová, S.Jurkoviča 1207/52, 905 01 Senica, tel: 0802/517 856

16.9.2000   BANÍCKA 50-KA, pešo: 10, 25, 42, 50 km, cyklo: 50, 100, 200 km
                     KST Horná Nitra
                     A.Machata, Stavbárov 5/14, 971 01 Prievidza, tel: 0862/542 2261

17.9.2000   PÚCHOVSKÝ OKRUH ZDRAVIA, pešo: 10, 20, 30 km
                     KST Gumárne Púchov
                     Štefan Labaj, Obr.mieru 1152, 020 01 Púchov

17.9.2000   HREBEŇ MAGURY, pešo: 10, 15, 30 km, cyklo: 50 km
                     KST Horná Nitra
                     A.Machata, Stavbárov 5/14, 971 01 Prievidza, tel: 0042 10862/542 2261

23.9.2000   PO STOPÁCH MÁRIE TERÉZIE, 4.ročník, pešo: 10, 20 km
                     KST Holíč
                     V.Schaal, M.Nešpora 30, 908 51 Holíč, tel: 0042 1801/683 162

30.9.2000   HRANIČNÝM HREBEŇOM A BARDEJOVOM, pešo: 10, 20 km
                     TO TJ Štart Bardejov
                     A.Bíleková, Komenského 36, 085 01 Bardejov, tel: 0042 1935/472 2685

celoročne   BRATISLAVA - OKRUH STARÝM MESTOM, pešo: 10 km
                     sekretariát KST Bratislava
                     L.Khandl, Junácka 6, 832 80 Bratislava, tel: 07/4924 9223

celoročne   1. a 2. PRÍMESTSKÝ OKRUH - CHODNÍKOM OSLOBODENIA, pešo: 15 km
                     KST Vrútky
                     J.Minárik, B.Bullu 4/13, 036 08 Martin, tel: 0042 1842/286 682, .../286 683

celoročne   MESTSKÝ OKRUH - PAMIATKY MARTINA, pešo: 10 km
                     KST Turca
                     I.Štefko, Kozmonautov 27/14, 036 01 Martin, tel: 0042 10842/289 403

 

Mestské a prímestské okruhy IVV

Táto forma turistickej aktivity začala 25.1.2000. Ide o mestské a prímestské okruhy vyznačené v predchádzajúcom zozname kurzívou (ležatým písmom). Platia nasledovné pravidlá:

I., J.Štefko

podľa buletinu INFORMÁCIE KST č.6 - február 2000, pripravil Pavol Šoula

 

Prvomájová pozvánka na netradičný pochod

Kade nás nohy ešte neviedli?

V roku 2000 nás známy prvomájový pochod "Kade nás nohy ešte neviedli" už tradične zavedie krížom cez Malé Karpaty a Záhorskú nížinu až do slávneho pútnického mesta Šaštín. Je ale pravdou, že máme veľké šťastie, lebo po rozdelení republiky sa chceli osamostatniť aj Záhoráci. A to by sme dnes na týchto pochodoch museli chodiť s pasmi a ešte k tomu možno aj cez colnice.

Štart pochodu je v Lošonci na autobusovej zastávke od 7.15 h do 7.45 h. Prvá kontrola účastníkov pochodu je v Plaveckom Mikuláši v miestnom pohostinstve u našej pani šenkárky Marišky, ktorá Vám poskytne buďto razítko alebo autogram. Pokračujeme skoro úplnou rovinou, pieščitým terénom, borovicovým lesom. Pred našou druhou kontrolou v Lakšárskej Novej Vsi prejdeme "najvyšším bodom" tohoto úseku a to Bozajvŕškom /249.0 m n.m./.

Druhá kontrola je už v rýdzo záhoráckej obci, v Lakšárskej Novej Vsi, kde bude tak isto v miestnom pohostinstve. Táto obec vznikla už v roku 1392 /aspoň je o nej prvá zmienka/ a do 18. storočia patrila hradu Ostrý Kameň. Bolo tu zistené slovanské osídlenie už v neolite, niekedy okolo 8.stor. Sú tu zachované jednotlivé hlinené domy so strechou na prístenných drevených stĺpoch a drevené stodoly. Je tu i zaujímavý kostol z r.1729 s obranným múrom a strielňami. Z LNV sa vydáme po modrej tur. značke tzv. Studienskou cestou. Asi po 4 km prídeme k Červenému rybníku /190 m n.m./, čo je ešte vždy štátna prírodná rezervácia, ktorá bola vyhlásená už v roku 1966 na ploche 118,9 ha. Nachádzajú sa tu typické pieskové presypy s pieskomilnou flórou, ako niekde na Sahare. Je tu i rašelinové jazierko v tkzv. medzidunovej depresii.

Pri božej muke pokračujeme vpravo po lesnej ceste, až kým sa nedostaneme k blízkosti rekreačného strediska Gazarka so slávnymi pieskovými jazerami o rozlohe 12 ha. Prvé kúpanie, ak je dobré počasie, tu býva už začiatkom mája.

Pozor cieľ bude niekde v reštaurácii pri žel.stanici do 18. h., dozviete sa to však až po trase, nakoľko nikto dopredu nevie povedať, čo bude vlastne na 1.mája otvorené. Vlak do Trnavy ide zo Šaštínskej želeničnej stanice o 18.32 a do BA o 18.33 h. Čiže skoro "na chup", ako hovoria záhoráci...

Peter Minárik

 

KALENDÁR - MÁJ

1.5.2000   KADE NÁS NOHY EŠTE NEVIEDLI   8.ročník

(pondelok) Klub TD a T Trnava
Trasa: 40 km/650 m
Lošonec - Plavecký Mikuláš - Mikulášov - Lakšárska Nová Ves - Šaštín Stráže
Štart: Lošonec, reštaurácia, 7.15 - 7.45 h
Cieľ: Šaštín Stráže, žel.stanica, do 18.00 h
Vedúci: Ing.Peter Minárik, tel.:0805 5521056

8.5.2000   ČASTOVSKÁ 50-KA   19.ročník

(pondelok) KST Častá
Trasy: 50 km/1650 m, 35 km/1050 m, 25 km/850 m
50 km: Častá - Píla - Zochova chata - Modranská Baba - Holint - Sološnická dolina - Plavecké Podhradie - Plavecký hrad - Amon - Klokoč - Sklená Huta - Častá
Štart: Častá, pri kostole, 6.00 - 9.30 h
Cieľ: Častá, futbalové ihrisko, do 18.00 h
Štartovné: dospelí 10 Sk
Informácie: Štefan Minárik, Zámocká 8, Častá

8.5.2000   SOBOTIŠTSKÁ 15-KA (IVV)   18.ročník

(pondelok) KST Sobotište
Trasy: 50, 30, 15, 10 km
Vedúci: Ing.Juraj Koba, 906 05 Sobotište 72, tel: 0802 82176

13.5.2000   HASPRÚNSKA 50-KA (IVV)   17.ročník

(sobota) KST Studienka
Trasy: 50, 25, 20, 10 km
50 km: Studienka - Biely kríž - Lakšárske jazero - ŠPR Červený rybník - osada Tomky - osada Nivky - popri r.Rudava - Studienka
Štart: Studienka, OÚ, 7.00 - 10.00 h
Cieľ: Studienka, futbalové ihrisko TJ, do 17.00 h
Iné: ubytovanie, prihlášky do 31.3.2000
Vedúci: Alojz Klamík, 908 75 Studienka 172

13.5.2000   JARNÝ ŠĽAPÁK ŠKP   20.ročník

(sobota) ŠKP Bratislava
Trasy: 60 km/1600 m a menej podľa vlastného výberu
60 km: štadión ŠKP - Slavín - Kamzík - Pekná cesta - Biely Kríž - Salaš - Kozí chrbát - Pod Kozliskom - Pajštún - Marianka - Kačín - štadión ŠKP
kratšie trasy: podľa počtu prejdených kontrolných miest (odpis čísel z tabuliek umiestnených organizátorom v kontrolných miestach)
Štart: 60 km: Bratislava-Dúbravka, štadión ŠKP, 6.00 - 9.00 h
kratšie trasy: na ľubovoľnom kontrolnom bode
Cieľ: Bratislava-Dúbravka, štadión ŠKP
Vedúci: Viliam Vida

20.5.2000   MÁJOVÝ POCHOD   9.ročník

(sobota) KT RODINA Dunajská Streda
Trasy: 35, 16 km
Štart: Dunajská Streda, zákl.škola na Jilemnického ul., 8.00 - 9.00 h
Cieľ: Dunajská Streda, zákl.škola na Jilemnického ul., do 17.00 h
Vedúci: Zdeněk Kelemen, tel.č.: 0709/5529 201

20.5.2000   PO HRADOCH A ZÁMKOCH MALÝCH KARPÁT   24.ročník

(sobota) KST Spartak Trnava
Trasy: 40, 20, 10 km
40 km: Buková, žel.st. - Rozbehy - Korlátko - Hrubý Kamenec - Buková priehrada - Brezinky - Čierna skala - Jahodník - Záruby - Brezinky - Buková, obec
Štart: Buková, žel.st., 7.00 - 11.00 h
Cieľ: Buková, obec, do 17.00 h
Vedúci: Ján Tallo, tel.: 0805 21172

27.5.2000   STAVBÁRSKA 50-KA   23.ročník

(sobota) TJ Stavbár Modranka
Trasy: 50 km/1200 m, 25 km/600 m
50 km: Smolenice, žel.st. - Brezinky - Monrepos - Amon - Klokoč - Vápenná - Plav.Podhradie - Plav.hrad - Čierna skala - Jahodník, reštaurácia
25 km: Smolenice, žel.st. - Záruby - Brezinky - Čierna skala - Jahodník
Štart: Smolenice, žel.st., 7.00 - 10.30 h
Cieľ: Jahodník, reštaurácia, do 18.00 h
Vedúci: František Dovičič

27.5.2000   POZRITE SA, TO JE KRÁSA   17.ročník

(sobota) OT TJ Iskra Matador Bratislava
Trasy: 55 km/1600 m, 40 km/1100 m, 35 km/1000 m
55 km: Modra - Traja Jazdci - Kuchyňa - Vysoká - Sklená Huta - Červený Kameň - Harmónia
40 km: Modra - Traja Jazdci - Kuchyňa - Vysoká - Zochova chata - Harmónia
35 km: Kuchyňa - Vysoká - Sklená Huta - Červený Kameň - Harmónia
Štart: 55 a 40 km:  Modra, nám.Ľ.Štúra, 6.30 - 8.30 h
          35 km:           Kuchyňa, žel.st., 8.30 h
Vedúci: Štefan Sládeček

 

DP z celoslovenského kalendára KST pre rok 2000:

  6.5.2000   MAGNEZITÁRSKA 60-KA, 23.ročník, 10 - 60 km
                    ŠK Magnezit Ferona Košice
                    Štefan Kuiš, Ždiarska 21, 040 12 Košice, tel: 095/746 686

  7.5.2000   HORSKÁ 50-KA, 25.ročník, 10 - 50 km
                     KT Víkend Košice
                     Milan Chocer, Orgovánová 12, Košice, tel: 095/642 3101 (byt), 095/673 5551

13.5.2000   PODJAVORINSKÁ 50-KA, 25.ročník, 50, 30, 20, 10 km
                     KST Chirana - Prema Stará Turá
                     V.Čepela, Hurbanova 156/74, 916 01 Stará Turá, tel: 0834/776 4568

13.5.2000   PODKRIVÁNSKA 60-KA, 19.ročník, 60, 35, 25 km
                     KST Podkriváň
                     Jozef Kucbeľ, 985 51 Podkriváň 100

27.5.2000   TRENČIANSKE DIAĽKOVÉ POCHODY, 27.ročník, 50, 30, 15 km
                     KST TTS Trenčín
                     V.Paleta, Inovecká 52, 911 01 Trenčín, tel: 0831/529 147

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd