MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

apríl 2003

 

 

 

 

 

Ivankovi...

Keď prestanú Ti ženy voňať ako ženy
keď Tvoje činy túžby nedohonia
keď prednosť k jedlu dáš pred milovaním
keď milovanie stane sa Ti prianím
keď pero prestane Ti písať
no tak kamarát, je Ti šesťdesiat!

Keď šedina Ti nahrádza bujný vlas
keď denne pribýva Ti vrások
keď chladne to, čo kedysi fungovalo
keď sa stále musíš sám seba pýtať
no tak kamarát, je Ti šesťdesiat!

Keď vyhaslo to, čo kedysi zdravím kypelo
keď ubýva Ti deň čo deň sily
keď na Tvojich lýtkach objavia sa žily
keď to, čo si miloval, začne Ťa hneď jedovať
no tak kamarát, je Ti šestdesiat

Keď miesto ženy zháňaš pohotovosť
keď už len spomienky máš na "ohniváka"
keď sa Ti chce stále viac len spať
keď každú chvíľu musíš sa ísť vyčurať,
no tak kamarát, máš tých šesťdesiat!

Keď však toto všetko pravdou nie je
keď predčasné je toto vinšovanie
keď starý si a ako mladík žiješ
keď rád doteraz dobré moky piješ
keď sa Ti ďalej zo životom chce biť
Tak veru Ivanko, vôbec nevadí,
že je Ti v tom apríli
Tých guľatých "šesťdesiat" !!!

Dokonale guľatú 60-ku oslávi náš kamarát,
diaľkoplaz a turista,
Ivan Košický, alias Ivanko Šický
dňa 20.4.2003
Blahopriania prijíma však celý mesiac.

"Ivan tak už aj Ty si sa dožil dôchodcovského veku...???"
Podľa neho vraj "60-ka je priamo úmerná kvalite erekcie".

1.Peter Minárik: - Čo si vlastne, diaľkoplaz alebo len turista? Vraj niektorý diaľkoplaz sa stáva turistom vekom.

Ivan Košický: - Nemám aspoň štyri možnosti, ako v Milionárovi? Turista, karikaturista, náturista, filokartista, či diaľkoplaz? A k tomu vášnivý hubár, chatár, záhradkár, filatelista, numizmatik...? Ako iní mám tých iniciatív naozaj veľa, ale turistika je dominantná. Život ako jednorazová akcia nás núti robiť určitú činnosť v istom čase. Čo bude ďalej? Diaľkoplaz sa vekom stáva diaľkoplaz dôchodca, ak na to má predispozíciu.

2. P.M.: - Tango /ženské nohavičky a nie tanec/ a mladá baba? Nie je to dobrá téma na začiatok? Hovorí Ti to ešte niečo?

Ivan Košický: - Tak tomu v starom Ríme hovorili: "IN MEDIAS RES" Či mi tango niečo hovorí? Ono sa mi priam prihovára. Nič ľudské mi nie je cudzie. Jedno však nemôžem, a to odpustiť sovietskym vedcom a vynálezcom, že v tomto prípade zlyhali. Prvý človek vo vesmíre, zúrodnená púšť Gobi, Mičurinove jablone čo kvitnú i pri teplote mínus 20 stupňov Celsia, ale tanga to nie. Tam dali príležitosť nejakým outsiderom z Latinskej Ameriky. A pritom ide taký elementárny poznatok, správne diferencovať percento pokrytia. Odhadnúť minimálnu veľkosť textílie, kde to ešte nie je holá riťka.. Zaujímavé je tiež, že takáto úsporná móda vznikla v čase dostatku, v čase hospodárskej konjunktúry a nie napríklad v dobe vojnovej, keď bolo materiálu nedostatok. Tak či tak pre moju generáciu je to pasé.

Stretol som nedávno na poliklinike priateľa - Ferka Ma. Môj rovesník. "Zápästné kĺby na rukách mám deformované rheumatoidnou arthritídou. Posielajú ma z ortopédie na rheumatológiu, odtiaľ na rehabilitáciu. Lekári v rámci osobnej anamnézy sa ma stále vypytujú, čo som robil v mladosti. Ale môžem im to povedať? Vy spolužiaci a dorastenci ste v sobotu a nedeľu chodili hrávať futbal, hádzanú, pestovali ste atletiku. Ja som najradšej chodil do kina. Na korze som zbalil nejakú "kočku" a pozval som ju do kina Apolo či Rádia, tam vtedy neboli šatne. Hubertusy sme si položili na kolená a už som čakal, kedy zhasnú svetlo. Počas žurnálu som zistil reakciu. Jemne som pod kabátom pošmátral koleno a potom som ruku posúval pomaly hore ke štrumpandle. Reakcia bola vo väčšine prípadov pozitívna. Ruku som vytiahol, lebo po žurnále ešte rozsvietili a do lavíc sa teperili poslední oneskorenci. Pokračoval som počas filmovej epopeje. Na plátne bojovali Meresjev, Paľko Korčagin, Timur a jeho družina, Čuk a Gek a moja ruka bojovala s nepoddajnosťou gumy na bombarďákoch. Skôr než sa objavilo známe KANEC FILMA, mal som gumu na zápästí zarezanú tak, že ruka mi tŕpla a krvný obeh bol narušený. Keby boli vtedy tangá, dnes som zdravý človek" - povzdychol si môj priateľ.

"Ále móžem toto povedať 25 ročnej rheumatologičke?" opýtal sa a skôr než som mu mohol poradiť, rezignoval. "To si radšej kúpim v lekárni Opodeldok, ponatieram si zápästie, dám si pivo a borovičku, hlavu do dlaní a sladko spomínam".

3. P.M.: - Ivan, povedz nám ako odborník, nie je erotická bielizeň vydieranie? Niekde som čítal nasledujúcu myšlienku "Príde diaľkoplaz po stovke domov, zaspí unavený v obývačke na sedačke a jeho manželka chce ho prebrať, si oblečie v takejto situácii atraktívnu erotickú bielizeň a je jasné, že nemôže očakávať, že takto vylieči uťahaného manžela. Naopak ho len vystraší. Oveľa rozumnejšie je využiť moment, keď sa už cíti aspoň trochu oddýchnutý." Toľko citát, čo ty na to ako doktor?

Ivan Košický: - Som rád, že na túto otázku môžem odpovedať ako lekár, teda všeobecne. Konkrétne mi už /snáď/ takáto situácia nehrozí. Keby som bol mladší skôr ako takéto vydierania, by som sa obával známej "lavórovej" skúšky, ktorou by partnerka chcela zistiť, či mi po turistickej akcii idú ku dnu a či mi náhodou neplávajú odlahčené snehulienkou alebo lesnými vílami.

Poznáš iste aj moju teóriu "O pozitívnom pôsobení dlhodobej chôdze na masáž prostaty". S tým je spojené lepšie prekrvenie orgánov malej pánvy, od ktorého je závislá kvalita a dĺžka erekcie. Sexuológ - amatér Ferko Kr. už koncom minulého storočia vypočítal, že 5 km chôdze môže predĺžiť erekciu až o 2 minúty. S vekom sa ale táto dĺžka skracuje, takže pravdu má aj autor myšlienky: "Voľakedy mi stačila pekná 25-ka a dnes musím urobiť 50-ku". Ozaj Peter, prečo Ty chodíš až na stovky, nefunguje to ???

4. P.M.: - Kreslenie a humor. Kedy si zistil, že to u Teba ide dokopy? Je pre Teba kreslenie relax? Kam chodíš na nápady?

Ivan Košický: - V detstve som veľmi rád kreslil. Všade a všetko. Rodinný priateľ, maliar Jožko Butela, s ktorým sme rok čo rok stanovávali pri Laborci neďaleko Humenného, však bol nielen maliar - realista, ale aj realisticky vidiaci človek a preto ľahko postrehol, že až taký talent zas nie som, aby som sa tým aj živil.

Ako poslucháč LFUK v Bratislave som si nenechal ujsť žiadnu výstavu výtvarného umenia. V 60-tych rokoch /minulého storočia/ slovenská grafická škola /Hložník, DUBAY, Ambrušová.../ boli na vrchole svojich tvorivých ambícií. Priznám sa, oslovili i mňa. Bolo to niečo nové oproti gýčovému socialistickému realizmu. Už mi chýbal iba námet.

Do školy som denne dochádzal vlakom. My, čo sme v Trnave bývali vo štvrti Tulipán a Kovosmalt, sme mohli ísť na železničnú stanicu OKOLO, čo bol taký malý DP alebo KRÍŽOM, teda rovno ku koľajisku a pokiaľ nás nevrátili "osožáci", tak sme prešli cez koľajnice a boli sme na stanici. A kedže vlaky pravidelne meškávali, sedával som pri letnej železničnej reštaurácii a pozoroval dôverne známy obraz krajiny. Prašný chodník plný výmoľov medzi domkami Maďovej ulice, skladom Benzinolu viedol k ohrade, za ktorou mal skleníky záhradník. Popri ňom stúpala cesta do starého DEPA. Tu robil tato strojmajstra. Vedľa bola výhrevňa, kde sa vyhrievali parné rušne pred cestou. Posledný pár koľajníc viedol na tzv. točňu. Tam prišla lokomotíva a zastavila v strede. Keďže to bola točňa ručná, kurič zostúpil po schodíkoch a krútil pákou až sa točňa aj s mašinkou otočila o 180 stupňov a Pán rušňovodič pozeral z okna a usmieval sa ako sa ten svet točí...!

Zapáčil sa mi tento pohľad na krajinu. Načrtol som si ho a potom večer som škrtal detaily až zostalo niečo, čo bolo vhodné na grafické spracovanie. Zohnal som kus linolea, u Rozmana som si kúpil súpravu rydiel /ktoré mám dodnes schované v šuflíku/ a za týždeň som predlohu z papiera preniesol na "lineo". Potom pomocou valčeka a tlačiarenskej černe späť na grafický papier. "Dielo" som nazval jednoducho "krížom".

Čo sa týka karikatúry, tak na nej majú najväčšiu zásluhu moji priatelia z redakčnej rady zaniknutého mesačníka "Kultúra a život Trnavy", ktorí mi dali priestor v kultúrnej rubrike komentovať "určité" nedostatky realsocializmu. Potom som pripravoval Silvestrovské vydania Trnavského hlasu a teraz sem-tam niečo nakreslím pre MKD, lebo času je stále menej a menej...

5. P.M.: - Košický a V.I.Lenin /obľúbená recesistická téma/. Prečo práve VIL a nie Džugašvili?

Ivan Košický: - Pred niekoľkými rokmi som si kúpil niekoľko zviazaných starších ročníkov časopisu Krásy Slovenska. Pri listovaní v nich ma zaujali články výborného historika Vysokých Tatier pána I.B., v ktorých chronologicky hodinu po hodine mapuje pobyt Vladimíra Iľjiča v našich veľhorách. Čitateľ sa dozvie kedy a akú túru absolvoval, kto ho sprevádzal, čo mal oblečené a dokonca obuté, aké bolo vtedy počasie, ako znášal výstup po fyzickej i psychickej stránke. Články takpovediac dýchali životom a tak som si položil otázku? "Nezaslúžia si i občania Malokarpatského regionu, aby sa dozvedeli viac o živote a práci tohoto veľkého filozofa a turistu?" A keďže som si odpovedal, že zaslúžia, hneď som rozbehol mnohé aktivity.

V poslednej dobe dostávam podnetné návrhy od občanov z okolia Piešťan a aj spod Považského Inovca. Mrzí ich, že napriek tomu, že Iľjič zanechal nezmazateľnú stopu na rozvoji kúpeľníctva a masovej turistiky v ich regione, chýba podrobnejšie spracovanie jeho činnosti. Viem, pôvodné materiály sa zháňajú dnes už ťažko. Mnohé vydania Leninových spisov /zväzok I.-XXII./ boli vytlačené na takom kvalitnom papieri, že nenávratne skončili na dedinských latrínach. Priami účastníci už pomreli, iba ON je večne živý. Som presvedčený, že moja práca nie je zbytočná. Cítim sa ako by som pridal niekoľko chýbajúcich kamienkov do mozaiky poznania podľa hesla: "Lenin žil, žije, a bude žiť."

6. P.M.: - Nemáš náhodou pre budúcnosť pripravené niečo z domáceho prostredia ako náhradu za toho večne živého?

Ivan Košický: - Slovenská politická scéna, slovenské "celebrity" a tzv.smotánka ma prestali zaujímať už dávnejšie. Nie je potrebné, aby ich aktivity, výroky či myšlienky korigoval humorista. Sú to hlúposti "SUI GENERIS". Najkrajšie znejú priamo z úst autora. Netreba k nim už nič dodať. Líšia sa snáď iba stupňom arogancie!

7. P.M.: - Citát z tlače: "Nedávno som oslavoval 60-ku a môžem povedať, že je to pre mňa medzník. Človek ešte nevyšiel poriadne z puberty a už je v nej opäť. Užívať som si mal vtedy, teraz je neskoro". Ztotožňuješ sa s tým výrokom alebo máš iný názor?

Ivan Košický: - Rozdiel medzi pubertou a vekom po 60-ke, vulgárne zvaným staroba, je predovšetkým v tom, že adolescent ZÍSKAVA podstatné veci. Získava sekundárne pohlavné znaky, postavu muža, mužný hlas, bradu, fúzy. Získava pozornosť opačného pohlavia, vedomosti, spoločenské postavenie.

Muž po šesťdesiatke získava veci nepodstatné - plešinu, pandero, choroby, dôchodok - teda v konečnom efekte vlastne stráca. Stráca silu, erekciu, milenky a tak veru ďalej.

Najviac optimizmu do života mi dodávajú naše novinárske autority, keď čítam napríklad v Novom Čase: "V Pezinku na prechode pre chodcov zachytila modrá Fábia 62-ročného starčeka alebo "Dvaja maskovaní muži prepadli pri výťahu 63-ročného starčeka a ukradli mu dvadsať korún... Teda nie pána, staršieho pána či občana, ale tak milučko - starčeka!

8. P.M.: - Takže ty si len v počiatočnom štádiu, k veku starčeka máš ešte dva až tri roky času. Môžeš nám ale niečo povedať aj o poslednej tvojej "50-ke"? Tentokrát myslím naozaj diaľkový pochod.

Ivan Košický: - Ty chceš vedieť tú poslednú, keď som prišiel na štart, zaregistroval sa, zaplatil štartovné, preštudoval trasu pochodu, zistil kde sú kontroly, odkedy-dokedy a potom pekne po značke v časovom limite do cieľa pre diplomček? Nuž bolo to dávno, v začiatkoch, keď som "šlapal" s Ľubom Mihočkom. Vtedy sme sa báli ísť aj vyčúrať 30 metrov od chodníka, aby nám nebodaj organizátori pochodu nevyčítali, že sme neišli po značke. Potom som spoznal Fera K. a jeho kamarátov a zistil som, že v Malých Karpatoch existujú okrem tých značkovaných aj iné cestičky. Nakoniec nikdy sme tieto "iné" nevyužívali na skracovanie, ale výlučne za účelom spoznávania prírody. Nedá mi ale spomenúť, že i Tvoja mapa skratiek je tak dokonalá, že je iba otázkou času, kedy o ňu prejaví záujem Vojenský kartografický ústav. Ale i tak sa nám podarilo niekoľkokrát zakufrovať, že sme sa dokonca po hodine vrátili na pôvodné miesto. Ak sa dobre pamätáš, bolo to cestou na Starý Plášť, ale zas musím povedať na tvoju obhajobu, že bola silná hmla, námraza a cca 30 cm čerstvo napadnutého snehu.

9. P.M.: - Prezraď nám aj niečo z tvojich ciest do zahraničia, na ktoré miesta máš pekné spomienky a na ktoré spomínaš nerád. Nemyslím len tú utopenú kameru.

Ivan Košický: - Tých pekných spomienok je veľa a dokonca ľudská pamäť je taká milosrdná, že časom tie nepríjemné ustupujú do zabudnutia a tie ostatné sa podobajú ružovým snom. Pekné spomienky mám stále na moje vysokotatranské roky. V trnavskej nemocnici pri odboroch /teda ROH/ fungoval Krúžok vysokohorskej turistiky. Na jar pred otvorením chodníkov a na jeseň po ich uzavretí nás čakali naši horskí vodcovia Laco Janiga - tatko s bratmi, Milan Husár a už sme netrpezlivo čakali, aké bude ráno počasie. Gerlach, Kežmarský štít, Kolový štít, Satan - veru veľa bolo tých nezabudnuteľných výstupov.

Mojím obľúbeným slovenským pohorím sú však Roháče a Západné Tatry. Sivý vrch, Baníkov, Ostrý Roháč, Plačlivé... ktorý z nich je krajší? Serpentíny od Tatliakového jazera do sedla Zabrať a potom hrebeňom na Rakoň a Volovec. Kedy je tam krajšie? Keď Ťa prekvapí pravá zimná víchrica i keď jar už značne pokročila alebo keď schádzaš úbočím v letnom slnku a na svahoch dozrievajú brusnice? Raz v máji cesta na Žiarsku chatu bola zjazdná po páde lavíny ešte iba niekoľko dní a tak sme tam boli s manželkou jedinými návštevníkmi. V noci a nad ránom prechádzal front. Keď som už začal ľutovať dlhú cestu, obloha sa vyčistila. Snehové polia po Žiarske sedlo pod náporom slnečných lúčov krásne firnovateli. Južný svah Plačlivého bol už bez snehu a tak o chvíľu sme stáli na vrchole. Dlho sme sa nezdržali, lebo Ostrý Roháč lákal. Keď sme potom o krátky čas sedeli na malej plošinke, naskytol sa nám neskutoče krásny pohľad na slnkom zaliate Smutné sedlo a vrcholy Západných Tatier. A všade ticho, ticho, ktoré sa nedá zabudnúť a vtedy má človek pocit, že sa tam musí opäť vrátiť. Ja som sa tam tiež čoskoro vrátil, ale už to všetko bolo úplne inak. Stará pravda o tom, že nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky platí, ale platí aj to, že nevystúpiš dvakrát na tú istú horu.

10. P.M.: - Teraz by si sa mohol trochu pochváliť. Koľko tých km si teda nachodil k Tvojmu jubileu?

Ivan Košický: - Tak tu sa nemám čím veľmi pochváliť. Je to niečo cez 13.500 km, ale ani sa nehanbím.

11. P.M.: - Ivan K. a "naša Ostrá"...

Ivan Košický: - Ostrá, to sú predovšetkým pekné spomienky. Jasenská dolina, chata Lysec, miesta, kde vtedy pred rokmi dávali dobrú noc líšky. Zo začiatku iba skalní účastníci, temer vždy kopa detí a večer ochutnávka burčiaku "čo práve išiel". Neskôr nás svojou prítomnosťou potešili horolezci - veteráni, J.J., Ivan Bajo, dievčenské trio, bratislavskí komorní turisti, Lenka, Zdeněk Kelemen es Dunaszerda turista, Palikam Takáč s chotí, Janko Kyselica a mnoho ďalších. Všetko samé esá.

Výstupová trasa viedla zvyčajne z Gaderskej doliny Konským dolom. Spomínam, že raz nás chcel Peter B. previesť tzv. "poľovníckym chodníkom", ale sme boli vrátení prehorlivým ochrancom prírody. Nepomohli ani výhovorky, že sme Brigáda socialistickej práce a dali sme si záväzok, že z príležitosti 40. výročia SNP navštívime partizánske bunkre. Cestou späť sme si zvyčajne ešte pridali Tlstú či Drienok. A ráno po krátkej noci, hurá ešte na Lysec či Borišov. Bývajú to krásne dni, keď leto už skončilo a jeseň sa hlási svojou žltou, ale slnko je ešte stále dosť vysoko, takže vzduch je čistý a prehriaty.

12. P.M.: - Tvoje turistické plány na ďalšiu päťročnicu?

Ivan Košický: - Podľa mňa, po 60-ke si reálne zmýšľajúci človek nerobí 5-ročné plány. To by bol prehnaný optimizmus. Aj "červení" si voľakedy plánovali aj niekoľko päťročníc dopredu a k tomu si zaspievali: "Zítra se bude tančit všude, až naše vítězné vlajky rudé na stožári míru zavějí..." a čo sa z toho splnilo?

Mňa by potešilo, keby som zrealizoval aspoň niečo z toho, čo mi vŕta v hlave, keď večer v posteli listujem v časopisoch s horskou tématikou - Alpy, Pyreneje, Tenerife, Julské Alpy... Čo bude zrealizované, sa uvidí. Opýtaj sa ma po tej päťročnici.

13. P.M.: - Neuvažuješ náhodou o DP napríklad z Dechtíc na Branč cez Prietrž, kde máš chalupu? Každý, kto by prišiel na kontrolné stanovisko, ktoré by si mal na chalupe, musel by pokopať aspoň meter záhrady...

Ivan Košický: - Vieš, čo mi pripomína to predložkové spojenie "cez moju chalupu"? Ako išiel Nácko do Štiavnice a tam na poli Mara hrabala zohnutá seno. A Nácko ako tak bola zohnutá, tak ju odzadu obšťastnil, a keď bolo po všetkom, Mara iba aby reč nestála, sa ho opýta: "A kamže ideš Nácko?" A on na to: "Do Štiavnice!" "A to musíš zrovna cez moju vevericu?" nedá to Mare.

Na chalupe v Prietrži-Podhorie nemám záhradu. Teraz by tam však bolo treba popíliť drevo, na jeseň obrať ovocie. Viem si predstaviť pekný DP: Buková, žel.stanica - horáreň Suchánka - Hradište pod Vrátnom - u Ranišov - Prietrž - Podhorie - Branč - Senica. Pekná je aj "modrá" z Myjavy na Branč cez kopanice, mám ju prejdenú, a potom cez Podhorie do Senice. Ibaže spoje vlakové i busové sa nám neustále redukujú a redukujú. Takže neviem...

14. P.M.: - Dal by si sa ešte naviesť na prechod nejakým pohorím, ako to bolo napríklad pred desiatimi rokmi cez Veľkú Fatru. Aj s podobným "komfortom"?

Ivan Košický: - Dať sa naviesť? Možno keby ma požiadali finalistky MISS SLOVAKIA, že by chceli spraviť nejakú hrebeňovku práve so mnou.

Ale vážne. Láka ma prechod Krivánskej Malej Fatry, Nízkych Tatier.... Zatiaľ som na tom lepšie ako môj priateľ Ľubo, ktorý prehlásil, že nevládze vyliezť ani na MONS PUBIS VENERIS, ale keď si predstavím ten "komfort", t.j. 30-kilový ruscak ako mi niekoľko hodín pigľuje moju prácou zničenú chrbticu, začnem váhať. Nebolo by od veci urobiť Mízkotatranskú magistrálu na spôsob Himalájskej výpravy. Objednať si terénne vozidlo, naložiť matroš, odviezť sa na Donovaly, tam si najať šerpov-nosičov, ktorí by nám niesli bagáž, postavili stan, uvarili jedlo, možno niekde v útulni na Andrejcovej ustlali postieľku a my by sme išli len tak úplne naľahko, kochali by sme sa kvetmi posiatymi lúkami, výhľadmi sem-tam by sme niečo vyfotili alebo okamerovali a potom by sme už len vzdychali aké je Slovensko krásne...

Po piatich dňoch by sme zliezli z Kráľovej hole do Telgártu, vyplatili nosičov a čakajúce auto by nás odviezlo do Popradu na letisko. Večer by sme už priateľom pri pive rozprávali o úskaliach expedičnej turistiky.

15. P.M.: - Keď sme zakladali Klub Trnavských Diaľkoplazov, museli sme pridať do názvu ešte jedno T. Vieš prečo?

Ivan Košický: - Viem, že pôvodne mal vzniknúť iba KTD, teda Klub Trnavských Diaľkoplazov, ale potom sme záber rozšírili na KTD a T, to znamená "Klub Trnavských Diaľkoplazov a Turistov. Mne by sa aj tak najviac páčila taká leninská skratka odvodená od KPR/b/ - Kamunističeskaja partija Rosii /bolševikov/ a to KTT/d/ čiže Klub Trnavských Turistov /Diaľkoplazov/

Ivan to by už mohlo stačiť, prajeme Ti veľa zdravia, optimizmu na najvyššiu mieru a hlavne aby sme sa aj naďalej pravidelne stretávali na tom našom obľúbenom hrebienku aspoň do roku 2222...

Na "obľúbenú" tému 60-ka sa pri pive rozprával s I.Košickým Peter Minárik.

Veterlín bol 1.marca k turistom zhovievavý

Počasie, ako už celý mesiac predtým, bolo vskutku výstavné, aj keď viditeľnosť nebola až taká dokonalá, bolo príjemne, a to aj na vrchole Veterlína, kde sa dalo odpočívať aj poležiačky.

Na temeni Čela nám kamaráti jaskyniari otvorili novú jaskyňu tzv. "Hačovu jaskyňu", meno dostala po svojom objaviteľovi. Kto si ju chcel vykúšať, mal možnosť. Skúšal ju aj Ondrej J. a raz dva mal z nohavíc "maskáče". Vyprať to nešlo poriadne ani doma s Arielom. Kto nemal toľko odvahy, mohol si prezrieť celé kopy fotografií a plánov tejto jaskyne na suchu. Plány jaskyne boli vypracované už celoslovensky známym jaskyniarom Braňom Šmídom.

Na vrchole Veterlínu bol aj chlpatý hladný návštevník, tuším bol jediný, viac psov som nevidel.

Po zápise do vrcholovej knihy poďho k ohníku, kde mladý Královič s kamarátmi, tak ako už po iné roky, okrem diplomov ponúkal aj "samohonku". Nie ale mladistvým. To mám na mysli dorastenky z Trstínskeho "útvaru". Až na to, ako boli obuté a oblečené, vcelku bez problémov prešli celým hrebeňom. Aj s vedúcimi.

Nesklamala ani "rýchla rota" piešťanských Mihálikovych turistov, bývalých TOMákov, ktorí sa dali dokonca naviesť na neznačkovanú skratku, zvážnicou pod Veterlínom. Dúfame, že nezablúdili.

Tých, čo pokračovali ďalej na Starý Plášť, veru tentokrát mnoho nebolo. Odradila ich asi výška snehu. Ale boli aj takí.

Koniec dobrý, všetko dobré. A kde sa môže skončiť pochod pod Malými Karpatmi? Predsa v Lošoneckej reštaurácii, možno sa tu sedelo a pilo nasposledy. Obchod už zrušili a na rade je aj reštaurácia. Dúfame, že to ale nebude tak skoro...

2.marca 2003, Peter Minárik

Na Nový rok do Lanškrouna první krok

Vánoční svátky jsou za námi a po bujarém Silvestru se čas překulil do dalšího roku - zas budeme o rok starší...

A my turisté se zas těšíme na další zajímavé trasy a hezké zážitky, setkání s přáteli, známými. Ani nemusíme dlouho čekat. Hned první víkend po Novém roce se vydáme do Lanškrouna, města, jež více než mezi turisty proslulý ZHT Ota Juren, loni proslavila mediálně známější a populárnější Lucie Bílá. Jedeme do města, jehož sláva se už brzy Guinessovy knihy dotýkati, bude zásluhou zatím jen mezi turisty známých uchazečů o 1000 stovek /tisíc/. A 100 stovek pořadatelských už Lanškrounští mají...

Počasí se po těch svátcích pokazilo, lyžařům, turistům a příznivcům sportů v přírodě moc nepřeje. Připomíná předloňskou trasu v tříkrálovém lijáku, kdy provlhlí turisté uvítali možnost usušení po noční etapě i teplé jídlo, poskytnuté lanškrounskými pořadateli. Vzali jsme si síce i nějaké malé občerstvění s sebou, různé čokoládové tyčinky a pití v krabičce. Cestou jsme z kapsy vytáhli tyčinku a koukli se co si teď dáme. Na obalu čteme: "Máčená tyčinka," z obalu kape, z kapes také - takže do tohoto počasí akorát. Po vytažení pití s vitamíny čteme na obalu: "Podávejte chlazené". To jsme dodrželi a vypili, ale o to víc jsme se těšili do cíle na teplý čaj.

Říká se, že psa by ven nevyhnal a my jsme tam šli dobrovolně.

Příznivci halových, sálových a domácich sportů nejsou počasím tak ovlivněni, a to zejména ti, kteří hlavně o svátcích či jiných volných dnech preferují disciplínu zvanou "Lezink".

Stačí jim starší pohovka, papuče, televizní přijímač, nejlépe s dálkovým ovládáním a k tomu pestrá paleta občerstvení počínajíc pivem a dalšími nápoji a k tomu silvestrovské chlebíčky, vánoční cukroví a kombinace dalších dobrot, nejlépe od každého něco...

O napínavé situace, hraničící až s předinfarktovými stavy, zvláště při sledovaní sportovních utkání, není nouze. Jde o zážitky srovnatelné snad jen s turistickým blouděním potmě v husté mlze ve skalnatém horském terénu při dohasínající baterce v blízkosti státní hranice.

My turisté jsme však nepoučitelní - není nad přímé zážitky, právě mokré boty, zdravou únavu, ale taky radost z pohybu a poznávání krajiny. A kde už jsme všude byli, je na co vzpomínat a taky se na co těšit. Budou další pochody, výlety, poznávání míst, kde jsme ještě nebyli. Z Lanškrouna se vydáme zas jinam, ale zase se sem budeme za rok nebo i dřívě znovu vracet mezi přívětivé a ochotné lidi podle hesla "Zdrávi došli", neboť ... "Jsou plné pohody, ty Lanškrounské pochody."

Február/Únor 2003, Zděnka Tvrdá

Vážení priatelia - turisti, diaľkoplazi a čitatelia MKD.

Náš stály prispievateľ - horolezec, turista, tulák Ivan Bajo sa na svojej celoživotnej túre slovenskou prírodou zaoberal aj tým, čo človeka v prírode ohrozuje na živote. Svoje poznatky a skúsenosti zhrnul do 5 častí: Človek a chlad, človek a blesk, človek a životunebezpečná fauna /hmyz a zvieratá/, človek a životunebezpečná flóra a človek a lavíny. No a keďže náš časopis je o živote človeka turistického /homo turisticus/ v prírode, nebude na škodu Bajove skúsenosti postupne uverejnovať pre Vás všetkých - niekomu na pripomenutie, niekomu na poučenie. Aby sme sa z hôr vždy vracali živí a zdraví, odpočinutí s dobrou náladou. Po januárovej prvej časti /človek a chlad/ v dnešnom aprílovom čísle uverejňujeme druhú časť - Človek a blesk. Ostatné budú postupne zverejnené v priebehu roka.

Peter Minárik

Človek a blesk

Motto: Každý deň sa strhne na Zemi približne 50 tisíc búrok a udrie do 6 miliónov bleskov. Pritom v bežnej, obyčajnej búrke je toľko energie, koľko jej bolo v hirošimskej atómovej bombe...

Spomienka

Severná stena Javorového štítu. Je podvečer, zmráka sa, od západu sa blíži zlovestná blýskavica - hrmavica. Stojíme s Ferom v mokrom žulovom komíne a už teraz vieme, že nás nič dobrého nečaká. Blíži sa tma, noc, búrka a my len tak naľahko, veď čože - stačí nastúpiť okolo obeda, stenou vybehneme, žľabom zbehneme, so západom slnka sme na chate. Exemplárni zelenáči, bezočiví smrkáči - tak nám treba!

A už je to tu - trééésk, záblesk skoro súčasne s hromom! Dolu komínom poskakujú prvé krúpy, pribúda ich, bubnujú nám po prilbách, onedlho sa už sypú, valia sa a krúpová riava - všetko vôkol sa belie. Prudko sa ochladilo. Rýchlo - rýchlo nejakú riadnu skobu! Počuť syčanie, bzučanie "elektrovčeličiek". Vo venci karabín a skôb praskavo prebleskujú modrasté plamienky. Na tvári, v končekoch prstov, na chodidlách cítim mravenčenie - brnkanie, Fero tiež. Atmosféra, všetko navôkol i my sami sme priam nabití elektrinou, zovšadiaľ srší napätie.

Prásk - blesk rozčesol čierňavu - súčasne prudký úder zospodu, od nôh, vyhodilo nás - visíme v skobe, Bože, len aby vydržala! Šplháme nahor - trééésk - a zasa sme dolu. Fero čosi zmätene bľaboce, ja sa snažím zatĺcť ďalšiu skobu - medzi ňou a kladivom to modro prebleskuje. A ďalšia šupa - Fera opäť vyhodilo - Bože... dovoľ nám prežiť... pomôž... zachráň nás... a tak sme sa tam modlili, bezmocní, úbohí, ochromení strachom, zavesení na vertikále medzi nebom o peklom. Prežili sme. A prežil som potom mnoho ďalších búrok v horách - veľhorách a veru som si nezvykol - strach z búrok, bleskov vo mne zostal dodnes. A keď som navyše pomáhal znášať z hôr tých, ktorých prizabil, či zabil blesk, predsavzal som si, že aspoň raz napíšem slovo o ochrane pred bleskom. Nuž, tu je...

Búrka

Búrka je komplexný atmosferický meteorologický jav, ktorého súčasťou sú elektrické výboje, blesky, sprevádzané hrmením, silný nárazový vietor a prudké zrážky. Búrky môžu vznikať z tepla alebo sú frontálneho pôvodu. Búrky z tepla vznikajú tak, že pri značnom slnečnom žiarení sa vzduch nad ožiarenými plochami silne zohrieva, je ľahší a prudko vystupuje nahor. Postupne sa začína ochladzovať, kondenzovať, vznikajú vysoké, mohutné, kopovito - vežovité oblaky s rovnou tmavou základňou. Zvyčajne býva nízko, niekedy len tisíc metrov nad zemou, ale vrchol oblaku môže byť až 10 až 12 km vyššie. Takýto búrkový oblak sa volá cumulonimbus a tak, ako vertikálne rastie a postupne chladne až k teplotám mínus 20 stupňov Celzia, narastá aj množstvo vodných kvapiek a ľadových kryštálikov. Tieto svojou hmotnosťou klesajú nadol a pritom strhávajú so sebou vzduch. Oblak sa mení na víriaci stĺp vzdušných prúdov, ktoré sa ženú hore-dolu až dvestokilometrovou rýchlosťou. Častice sa pritom kladne alebo záporne nabíjajú - vznikajú elektrické náboje. Narastá rozdiel elektrických potenciálov v oblaku, medzi oblakmi navzájom alebo medzi oblakom a zemským povrchom, až je rozdiel tak veľký, že vznikajú elektrické výboje, blesky. Búrka sa môže začať...

Blesk

Blesk je gigantická elektrická iskra, viditeľný iskrový výboj medzi oblakmi alebo medzi oblakom a zemou, pri ktorom sa vyrovnáva obrovský potencionálny rozdiel. Najprv sa zo spodného, elektricky nabitého okraja búrkového oblaku - cumulonimbu vytvorí prúdom elektrónov zionizovaný neviditeľný kanál /leader/ smerujúci nadol k elektricky nabitej zemi. Tá sa na príjem blesku náležite "pripravuje". Blesk vyhľadáva najkratšiu a najvodivejšiu cestu - zasahuje najmä vysoké, vyčnievajúce predmety vodivo spojené so zemou. Elektrické pole okolo týchto predmetov je silnejšie ako inde a vzduch okolo vyčnievajúcich častí, hrotov sa navyše ešte ionizuje, čím sa zvyšuje možnosť zasiahnutia výbojom. Je to vlastne "lapací" kanál, smerujúci nahor. Keď sa horný a dolný kanál stretnú, preskočí medzi nimi iskra, výboj, blesk. Pri napätí okolo 100 milionov voltov pretekajú kanálom prúdy aj o 100 tisíc ampéroch! Okamžitý elektrický výkon blesku môže presahovať až 20 tisíc megawattov! Vzduch sa pritom zohrieva až na 30 tisíc stupňov Celsia, čo je teplota niekoľkokrát vyššia, než na povrchu Slnka. Rozžeravený vzduch sa explozívne rozpína a vytvára tlakovú vlnu, hrom. Tak vzniká najčastejší z bleskov - čiarový blesk s kľukatou, často vetvenou dráhou. Je dlhý 2-3 km, ale môže byť o 10 až 15 km dlhší. Blesky poznáme guľové, plošné, perličkové - sú oveľa zriedkavejšie. Z hľadiska trvanie blesku ich členíme na studené a horúce. Studené sú extrémne krátke, trvajú len desaťtisícinu sekundy. Horúce blesky sú tisíc až niekoľko tisíckrát dlhšie a často spôsobujú požiare.

Zásah bleskom

Ľudské telo je veľmi dobrým vodičom elektrického prúdu. Prúd, ktorý prejde telom, môže človeka len "kopnúť", ale aj vážne zraniť alebo v najhoršom zabiť. Stupeň postihnutia závisí najmä od dvoch faktorov: - Akou dráhou v tele elektrický prúd prebehol a ako dlho sa v tele "zdržal". Elektrický prúd, ktorý zasiahne hlavu a vedie cez mozog, chrbticu a srdce nadol, do zeme je prirodzene životu nebezpečný. Tiež dráha z jednej ruky do druhej cez srdce a pľúca. Prúd, ktorý zasiahne panvu a prejde cez nohy do zeme alebo zasiahne len končatiny, nemusí človeka vážnejšie zraniť. V prvom prípade ide zväčša o priamy zásah, človek "trčí" nad terénom a tvorí bleskozvod. V druhom prípade ide o nepriamy zásah, blesk udrie neďaleko človeka a zemnými prúdmi, vodivými cestami dostane sa až k nám, zasiahne nás v mieste dotyku tela so zemným prúdom.

Blesk pôsobí na telo človeka ako elektrický šok, spôsobuje svalové kŕče, môže narušiť alebo zastaviť rytmickú činnosť srdca, zastaviť dýchanie. Postihnutý môže upadnúť do bezvedomia, môže prechodne ochrnúť. Ak je pri vedomí, môže sa prejavovať zmätenosťou, prechodnou stratou pamäti alebo stratou reči. Silný, dlhšie trvajúci prúd spôsobuje hlboké spáleniny. Naopak extrémne krátky zásah, napriek obrovskej intenzite a napätiu "nestihne" vážnejšie poškodiť pokožku. Človek zasiahnutý bleskom môže mať strhaný odev i obuv, pretože, ak výboj prebehne povrchom tela, okamžite sa z kože odparí vlhkosť, vzniká pretlak, ktorý môže strhnúť z človeka v okamiku všetko.

Prvá pomoc

Podstatou prvej pomoci je udržať postihnuté pri živote. Treba ihneď začať s klasickým oživovaním - s nepriamou masážou srdca a s dýchaním z pľúc do pľúc. Až potom riešime vážnejšie zranenia. Dôležité je zabezpečiť protišokové opatrenia, optimálnu polohu, zabezpečenie sucha a tepla, podávanie tekutín a tíšiacich prostriedkov, pokojnú komunikáciu, šetrný transport do bezpečia.

Ochrana človeka pred bleskom

K najčastejšie ohrozovaným ľuďom patria turisti a horolezci, pretože sa pričasto vyskytujú v horách a veľhorách, na exponovaných miestach, ktoré sú najčastejšie vystavené bleskom. Preto by mali vedieť zodpovedať na tri aktuálne "bleskové" otázky:

1. - Kde sa nemáme zdržiavať?
2. - Kde sa možno najbezpečnejšie ukryť?
3. - Čo môžeme urobiť pre svoju bezpečnosť?

1. Kde sa nemáme zdržiavať?

• Na vrcholoch hôr, štítov, na exponovaných hrebeňoch
• Na veľkých, nechránených plochách - svahoch, lúkach, poliach.
• Pod osamotenými alebo vysokými stromami.
• Pri dominantných vysokých balvanoch na morénach, v suti.
• V mokrých roklinách, žľaboch, komínoch, zárezoch.
• Vo vchodoch do jaskýň a pod vonkajšou hranou skalného previsu.
• Pri pomocných reťaziach, kovových rebríkoch a zábradliach.
• Pod osamotenými neuzemnenými budovami.
• Na vode, vo vode alebo na mokrom brehu jazier, priehrad, plies.

2. Kde sa možno nejbezpečnejšie ukryť:

• V uzemnených budovách s bleskozvodom.
• V ochrannom pásme pod skalnými vrcholmi, výšvihmi, vežami, stenami. Toto pásmo je v kuželi, ktorého vrchol sa zhoduje s vrcholom bleskozvodu a smerom dolu sa rozširuje. Od vertikálnej steny treba byť vzdialený najmenej meter, radšej viac.
• V otvorenom plochom teréne v priehlbinách, priekopách, pokiaľ nie sú mokré a pokiaľ sme pod úrovňou okolitého terénu, aby nevytvorili skratový most.
• V jaskyniach - pokiaľ máme nad sebou viac ako dva metre priestoru a od stien a vchodu sme vzdialení aspoň meter. To sa týka aj bivakových ohnísk na morénach.
• V lese, nie však pod vysokými stromami /zo všetkých stromov blesk načastejšie zasahuje dub, pretože má hlboké korene až k vodonosnej vrstve/.

3. Čo môžete urobiť pre svoju bezpečnosť:

• Zaujať najvýhodnejšiu "protibleskovú" polohu: sed s pritisnutými nohami o hruď, nohy spolu alebo čupenie.
• Odizolovať sa od zeme alebo skaly - sadneme si na batoh vrece, lano, odev, pršiplášť, karimatku, ale aj s nohami chodidlami. V núdzi postačí aj suchý plochý kameň. Izoláciu zvyšuje tiež suchý odev a obuv /preto sa skryť treba skôr než premokneme/, gumené podrážky topánok, rukavice. Suché telo má väčší odpor, odolá väčším prúdom.
• Kompaktná skala je najvodivejšia na povrchu, najmä, keď je mokrá, preto by sme sa jej nemali dotýkať rukami ani hlavou, aby sme sa nestali mostom pôdneho prúdu.
• Horolezci na exponovanom mieste by sa mali zaistiť, aby ich nezhodili pôdne prúdy alebo tlaková vlna blesku. Treba rátať aj s bezvedomím. Treba sa nakrátko pripútať slučkou, kolmo na možný prúd a čo najnižšie okolo panvy alebo nôh, nie okolo hrudníka.
• Kovový materiál - skoby, karabínky, kladivo, čakan - na tele horolezca nie je tak nebezpečný ako sa zväčša predpokladá, nebezpečnejšie je samo ľudské telo, lebo je vyššie a má menší odpor.
• Ak je nevyhnutné za búrky zlanovať, treba si dať "prusíka" pre prípad, že by nás prúd prebiehajúci mokrým lanom zo zlanovačky vyhodil. Stalo sa tiež, že sa lano elektrickým oblúkom prepálilo.
• Vodáci, plavci, rybári, surfisti by mali vodu i bezprostredný mokrý breh opustiť.

Búrku v prírode, najmä v horách či veľhorách, nemožno brať na ľahkú váhu. Je to živel, ktorému by sme mali rozumieť a chrániť pred ním seba a iných. Lebo nás čaká ešte veľa nových vrcholov...

Ivan Bajo

Prechod časti južného hrebeňa Lechtaler Álp

Na pozvanie môjho brata sme prešli od 27. júla do 31. júla 2002 časť južnej hrebeňovky v Lechtaler Alpách. Lechtaler Alpy sa rozprestierajú na juhozápad od Fernpassu, ktorý ich oddeľuje od Bavorských Álp z Zugspitze a tiahnú na juh až ku mestečku Landeck. Najväčšia ich časť leží medzi údoliami, ktoré tvoria rieky Inn a Lech, z ktorej pochádza aj ich názov. Z Bratislavy je prístup diaľnicou z Viedne, cez Salzburg až do Inntalu a odtiaľ smerom na Kufstein, Insbruck, cez Telfs do Imstu. V pohorí je rozšírená sieť chát, ktoré sú dobre zásobené a ubytovanie zabezpečia vždy, aj bez ohlásenia. Núdzové ubytovanie je v prístavbe alebo priamo v reštaurácii (cca. 4,- EUR) alebo v lôžkovej spoločnej časti (do 10,- EUR). Na preukaz alpského spolku je zľava 50 percent. Všade sú miestnosti na sušenie odevu, odloženie vecí, umyvárne a sociálne miestnosti. Smerom na hrebeň nie je alebo je málo kosodreviny, zo širokých pastvín a lúk sa prechádza suťoviskom do skalného terénu. Chodníky sú dobre zabezpečené, reťaze alebo laná príp. stupy na všetkých obtiažnejších miestach. Do výbavy turistu sú vhodné teleskopické skladacie palice. Vyššie časti vrcholov sú mnohokrát z lámavých skál, bridlice, čadiča. Prechod sprevádzajú mnohé jazerá, príp. potoky a sú aj možné únikové zostupy do dedín v údolí. Značenie červenou farbou je dobré a väčšinou sú aj sprievodné tabuľky na hlavné vrcholy alebo chaty, zostupy. Snehové polia sú v júli len výnimočne okrem obrovského snehového poľa, ktoré sa nazýva Parseier Ferner a leží pod najvyšším vrcholom Parseierspitze (3038 m n.m.), ktorý sme dosiahli posledný deň za mimoriadneho slnečného počasia a skvelej viditeľnosti na okolité Alpy.

Začali sme v sobotu, keď bolo sychravé a daždivé počasie, a preto sme autom vyšli až na parkovisko Hoch-Imst, vo výške do 1000 m n.m., kde je aj v zime veľké lyžiarské stredisko. Na hrebeň sa dá vystúpiť značkovanou cestou, ale my sme volili dvojsedačku cez Untermarkter Alm a ďalej po presadnutí na Drischlhaus (2050 m n.m.). Vrstevnicovým chodníkom sa za pol hodiny dosiahne prvá chata Muttekopfhutte, kde sa dá ubytovať a vykonať viacero výstupov cez Imster Klettersteig na Maldonkopf (2632 m n.m.) alebo Scharnitz-Kogel (2561 m n.m.) alebo prejsť cez E4 na severnú časť hrebeňa, ktorý je rovnako rozsiahly, ale nižšej výšky. My sme pokračovali na hrebeň a cez Mutterkopfscharte (2680 m n.m.), ktorá je dobre zabezpečená reťazami, dosiahli prvý vrchol Mutterkopf (2774 m n.m.), kde stojí kríž. Prvý deň sme cez viaceré vrcholy zostúpili na Hanauer Hutte (1918 m.n.m.), kde sme núdzovo prenocovali.

Od nedele sa vyčasilo a mali sme skvelé počasie aj ďalšie dni. Impozantným vrcholom je v pohorí Dremmelspitze, ktorá je dostupná horolezcom. Chata je ešte pri Steinsee, my sme po trase prespali vo Wurtenberger Haus (2220 m n.m.), Memminger Hutte (2242 m n.m.), Augsburger Hutte (2289 m n.m.). Terén je veľmi členitý a trasa vedie cez mnohé vrcholy medzi 2300 až 2800 m n.m. Cez Parseier Ferner sa dá pokračovať západným hrebeňom na Ansbacher Hutte a ďalej. Z Augsburger Hutte sa dá zostúpiť serpentínami na Wildbadkreuz a najrýchlejšie do dediny Grinns, kde je autobusové spojenie do Landecku. My sme pokračovali po úbočí a potom lesom do dediny Stanz am Landeck a za štyri hodiny sme boli z chaty na železničnej stanici v Landecku. Treba ísť priamo skratkou cez lesík, lebo stanica je na východnej strane mestečka. V Landecku sa dá nasadnúť na regionálny vlak do Imstu k autu alebo ďalej v Insbrucku presadnúť na rýchlik do Viedne.

Lechtaler Alpy sú prehľadné napr. v mapách mierky 1:50 000 KOMPASS, diel 24 a 35. Výstupy na vrcholy až do 3000 m n.m. a hrebeňovky v tomto pohorí doporučujeme turistom s dobrou kondíciou, nosením batoha s hmotnosťou 15 až 20 kg a skúsenosťami s vysokohorskou turistikou v našich horách.

Kurt Holm

Vyhodnotenie súťaže
Malokarpatský diaľkoplaz 2002

Do termínu vydania aprílového čísla MKD svoje nachodené km zaslali nasledujúci turisti.:

Upomienkové diplomy "Malokarpatský diaľkoplaz 2002" sa budú odovzdávať v cieli DP "Kade nás nohy ešte neviedli."

Trnava, 20.3.2003, Peter Minárik

Vydávanie turistického kalendára
(odpoveď Minárikovi, Kráľovičovi a ďalším z februárového čísla)

Vydávanie (nie zostavovanie) turistického kalendára som zdedil po Minárikovi a tým činom KST prevzalo vydávanie kalenára. Financie mám priamo z KST (z regionálnych rád Trnavy a Bratislavy) a od sponzorov (VUJE a Dom Kultúry v Trnave), ktorí však svoj príspevok dávajú KST. Vydanie kalendára stojí asi 6000 Sk, jednotlivé príspevky sú 1000 až 2000 Sk. Vydáva sa 850 kusov, ktoré sa delia takto: Trnava 100 ks, Piešťany 50 ks, Hlohovec 50 ks, Senica 100 ks, Galanta 60 ks, Bratislava 200 ks, Minárik 150 ks, Vianočný pochod 100 ks, sponzorom a organizáciám 40 ks. V kalendári na rok 2003 je zaradených 123 akcií, z ktorých minimálne 77 organizujú oddiely v rámci KST (tj. 62,6%). Preto si myslím, že znak KST na titulnú stranu patrí.

Vladimír Chrapčiak
člen regionálnej rady KST
pre pešiu a vysokohorskú turistiku

Pozvánka na Prvomájový pochod
"Kade nás nohy ešte neviedli."

Svätý Vavrinec - patrón Lakšárskej Novej Vsi

Nám turistom, dobre známa záhorácka obec Lakšárská Nová Ves, leží v severovýchodnej časti Záhorskej nížiny na naviatych pieskoch uprostred borovicových lesov. Turisti, ktorí sa pravidelne zúčastňujú DP "Kade nás nohy ešte neviedli", túto obec poznajú z vlastných skúseností. Už pred príchodom do dediny nás víta sv.Vavrinec, ktorý je na erbe obce.

Územie obce tvorí samostatná obec, miestna časť Mikulášov a rekreačné oblasti U Jazera, Horné Valy a Šišuláky. V písomných prameňoch sa od roku 1392 spomína ako Allaxar, neskôr Laxar Nowa Wes a od roku 1773 Laxar - Neo - Willa. Postupom času sa jej názov zmenil na maďarský Laksárújfalu a nemecký Laksár-Neudorf. Od stredoveku patrila k panstvu Ostrý kameň, neskôr šľachtickým rodom Bathyányovcom, Zichyovcom a Jassenákovcom.

Z archeologických výskumov je známa lokalita Lipovec ako slovanské sídlisko. Historickými kultúrnymi pamiatkami obce sú barokový kostol Sv.Vavrinca, kaplnka sv.Šimona a baroková zvonica v Mikulášove. Obec je rodiskom Šimona Klempu - reprezentanta tretej generácie bernolákovcov, spoluzakladateľa Spolku sv.Vojtecha a prvého zakladateľa Katolíckych novín.

Erb obce tvorí štít, v ktorého červenom poli sa na zelenej pažiti nachádza strieborná postava Sv.Vavrinca so zlatou, zelenou vetvičkou v ľavej ruke. Červené pole je po stranách doplnené zlatými kvetmi. Sv.Vavrinec sa dostal do erbu ako patrón rímsko katolíckeho kostola, ktorý bol postavený v roku 1729.

V obci v roku 1910 žilo 1301 ľudí, v súčasnosti v nej a v miestnej časti Mikulášov, ktorá bola k obci pripojená v roku 1967, žije celkom 1030 ľudí. Úbytok obyvateľstva v posledných dvadsiatich rokoch spôsobil nedostatok pracovných príležitostí a vzdialenosť od väčších miest.

Lakšárska Nová Ves je malebnou obcou, ktorej územie zasahuje do chránenej oblasti "Záhorie". Ďalšími prírodnými hodnotami jej chotára sú národné prírodné rezervácie Zelienka a Červený rybník s výskytom zriedkavých a vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Národná prírodná rezervácia Zelienka je jedno z posledných zachovalých slatinných rašelinísk medzidunového charakteru. Prevažnú časť výmery rezervácie zaberá slatinná jelša a jej veľmi cennou súčasťou sú bylinné bezkolencové porasty. Slatinná jelšina prechádza do brezoej dúbravy a na zvyšnej ploche sa vyskytujú borovicové lesy. Aj napriek tomu, že v 80 rokoch minulého storočia poklesla hladina spodnej vody o viac ako 50 cm a lokalita sa vysušila, nachádza sa tu ešte stále množstvo vzácnych a chránených druhov rastlín.

Červený rybník

Medzi obcami Borský Jur a Lakšárska Nová Ves je v tôni borovicového lesa utopený nenápadný rybníček. Voda ticho stojí, zrkadlia sa v nej len bizarné tvary krivých konárov borovíc, ktoré rastú na brehu.Z jednej strany je voľné priestranstvo, odkiaľ máme výhľad na celú vodnú hladinu. Je to oáza vody v suchom lese, lákadlo hmyzu všetkého druhu, hlavne vážiek a šidiel, ktoré sa rozmnožujú práve vo vode. Ale aj obojživelníky tu v čase rozmnožovania nachádzajú útočisko. Červený rybník predstavuje pôvodné rašelinové jazierko s jelšovo-brezovým a borovicovo-dubovým okolitým Šaštínskym lesom v medzidunovej močiarnej depresii Záhorskej nížiny, nadmorská výška okolia je tu okolo 200 m n.m. I keď je jazierko malé, prírodná rezervácia má rozlohu 119 ha a ochranné pásmo tvorí ešte 100 metrový široký obvodový pás. Pri rybníku je postavená informačná tabuľa rezervácie.

K najzaujímavejším obyvateľom patrí drobný nenápadný vtáčik - "kolibkár čipčavý." Samec sa neprestajne ohlasuje v čase hniezdenia /čo býva dvakrát do roka, jar a jeseň/ svojím klasickým čipčaním po celý deň. Jeho hlas sa ozýva z vrchných vrstiev stromov. Okrem neho môžeme tu zazrieť zo vzácnejším vtákov aj penicu čiernohlavú, vlhu hájovú, kuvika plačlivého, lelka lesného a krutohlava hnedého. Ako upútavka na pochod "Kade nás nohy ešte neviedli", ktorý bude štartovať 1.mája ráno z Dolian, by to stačilo. Viac a na svojej koži zažijete, ak sa tohoto pochodu zúčastníte...

Pozor, väčšina Záhoráckej trasy ide mimo značkované turistické cesty.

Štart: Doľany, autob.zastávka od 6.45 do 8.00 h.
Cieľ je na žel.stanici v Šajdíkových Humenciach do 18.30 h.
Vlak do Trnavy ešte zatiaľ chodí: 17.48, 18.41, posledný 20.36 Do Kútov a Bratislavy: 17.27, a posledný 19.44 h.
Doľany - Šajdíkové Humence /cca 45 km/.

Apríl 2003, Peter Minárik

KALENDÁR

máj 2003:

1.5.2003 KADE NÁS NOHY EŠTE NEVIEDLI 11.ročník
(štvrtok) Klub TD a T Trnava

Trasa: 39,9 km/999 m
Doľany - Zabité - Sklená Huta - Plavecké Podhradie - Bílkove Humence - Šajdíkove Humence
Štart: Doľany, 7.00 - 8.00 h
Cieľ: Šajdíkove Humence, žel.st., do 17,59 h
Vedúci: Ing.Peter Minárik, Čajkovského 40, 917 08 Trnava,
tel: 033-5521 056, mobil: 0907-550 921

3.5.2003 RODINNÁ CYKLOTURISTIKA 25.ročník
(sobota) RZ KST Galanta

Trasa: 16 km
Štart: CVČ Galanta, Námestie detí 1, 8.00 h
Cieľ: Kolový mlyn, Tomášikovo
Vedúci: Mikuláš Melay, CVČ Galanta
Informácie: tel: 031-780 4336

(sobota) Malé Karpaty Športový klub Modra
Trasa: 19 a 5,5 km
19 km: Modra, kino - Štúrova lavička - Traja Jazdci - Veľká Homola - Traja Jazdci - Zochova chata - Harmónia, kameňolom pri priehrade
5,5 km: Modra, kino - Horerungová hôrka - Harmónia, kameňolom pri priehrade
trasa 3: ľubovoľná trasa, zraz v kameňolome o 14.30 h
Štart: Modra, kino, 8.30 h
Vedúci: Peter Walter, Vajanského 11/13, 900 01 Modra
tel.d.: 033-647 5018, tel.z.: 0907-373 781, e-mail: mksk-kukla@nextra.sk

8.5.2003 PRECHOD SOBOTIŠTSKÝMI KOPANICAMI (IVV) 21.ročník
(štvrtok) KST Sobotište

Trasy: 10, 15, 35, 50 km
Štart: Sobotište, základná škola, 6.00 - 10.00 h
Vedúci: Ing.Juraj Koba, 906 05 Sobotište 72,
tel.d: 034-628 2716, tel.z: 034-651 2851

8.5.2003 ČASTOVSKÁ 50-KA 22.ročník
(štvrtok) KST Častá

Trasy: 50 km/1650 m, 35 km/1050 m, 25 km/850 m
50 km: Častá - Píla - Zochova chata - Modranská Baba - Holint - Sološnická dolina - Plavecké Podhradie - Plavecký hrad - Amon - Klokoč - Sklená Huta - Častá
Kratšie trasy sú odvodené z hlavnej 50 km.
Štart: Častá, pri kostole, 6.00 - 9.30 h
Cieľ: Častá, futbalové ihrisko, do 18.00 h
Štartovné: dospelí 10 Sk
Iné: Ubytovanie a iné špeciálne služby nezabezpečujeme
Info: Štefan Minárik, Zámocká 8, 900 29 Častá
Rudolf Pribul, Štefanovská 543, 900 29 Častá,
tel.d.: 033-640 2364, tel.z.: 033-649 5388

10.5.2003 JARNÝ ŠĽAPÁK ŠKP 23.ročník
(sobota) ŠKP Bratislava

Trasy: 60 km a menej, podľa výberu
60 km: štadión ŠKP - Slavín - Kamzík - Pekná cesta - Biely Kríž - Salaš - Kozí chrbát - Pod Kozliskom - Pajštún - Marianka - Kačín - štadión ŠKP
Kratšie trasy možno začať alebo ukončiť na ľubovoľných lokalitách uvedených v popise 60 km trasy, ktoré sú zároveň aj kontrolnými miestami, kde treba odpísať číselné kódy, ktoré organizátor pre túto akciu pripraví.
Štart 60 km: Bratislava-Dúbravka, štadión ŠKP, 6.00 - 9.00 h
Cieľ: Bratislava-Dúbravka, štadión ŠKP, do 18 h
Vedúci: Viliam Vida, Tranovského 38, 841 02 Bratislava

10.5.2003 HASPRÚNSKA 50-KA (IVV) 20.ročník
(sobota) KST Studienka

Trasy: 10, 20, 23, 50 km v povodí rieky Rudava
Štart: Studienka, obecný úrad, 7.00 – 10.00 h
Vedúci: Alojz Klámik, 908 75 Studienka 172,
Boris Soukup, 908 75 Studienka 272, tel.d: 034-778 2049

10.5.2003 PODJAVORINSKÁ 50-KA (IVV) 27.ročník
(sobota) KST Stará Turá
Trasy: pešo: 10, 20, 30, 50 km, cyklo: 65 km
Info: Ing.Vlastimír Čepela, Hurbanova 156/74, 916 01 Stará Turá
tel: 032-775 2246, 032-776 4568, fax: 032-776 3962

17.5.2003 PO HRADOCH A ZÁMKOCH MALÝCH KARPÁT 27.ročník
(sobota) KST Spartak Trnava

Trasy: 35,25, 15, 10 km
35 km: Smolenice žel.st. - križovatka pod Havranicou - červ. zn. Havranica - Záruby - Ostrý kameň - Brezinky - križovatka pod Čiernou skalou - žl.zn. Plavecký Mikuláš - Plavecké Podhradie - modrá zn. Plavecký hrad - Baborské - Amon - po červ.zn. Čierna skala - Jahodník - Smolenický zámok
Kratšie trasy sú odvodené z trasy 35 km.
Štart: Smolenice, žel.st., 6.30 - 10.30 h
Cieľ: Smolenický zámok, do 17.00 h
Vedúci: Ján Tallo, Hospodárska 57, 917 01 Trnava
inf.: 033-5515 609

17.5.2003 KOMPASÁCKA 15-KA 20.ročník
(sobota) TOM Kompas a TJ Tomík Slovakia

Trasy: a, 15 km: Záhorská Bystrica - Marianka - Malinský vrch - Pekná cesta - Krasňany
b, orientačná hra pre kolektívy (asi 15 km)
Charakteristika trás:
a, trasa je vhodná pre rodiny s deťmi, detské a mládežnícke kolektívy
b, trasa je vhodná pre kolektívy detí a mládeže so základnými znalosťami orientácie v teréne, azimutov, morseovej abecedy ..., kolektívy postupujú podľa slepej mapy a po trase riešia úlohy, po ich úspešnom vyriešení zostavia heslo dňa
Štart: Záhorská Bystrica, konečná MHD č.37, 9.30 - 11.00 h
Cieľ: Pekná cesta (kontrola K2 trasy a,), do 16.00 h
Iné: - Akcie sa môžu zúčastniť deti a mládež do 18 rokov len v sprievode dospelej osoby !
- Každý účastník sa akcie zúčastňuje na vlastné nebezpečenstvo !
Vedúci: RNDr.Rastislav Čech, e-mail: tomkompas@zoznam.sk
http://tomkompas.webpark.sk

17.5.2003 MÁJOVÝ POCHOD 12.ročník
(sobota) KT RODINA Dunajská Streda

Trasy: pešo: 50, 35 a 16 km
50 km: Dunajská Streda - Vydrany - chovný rybník pri Vydranoch - Orechová Potôň–Lúky - Maticov vodný mlyn pri Tomášikove - Čótfa - Dunajský Klátov - (Pod Záhradami) - Malé Dvorníky - Dunajská Streda.
35 km: Dunajská Streda - Vydrany - chovný rybník pri Vydranoch - Maticov vodný mlyn pri Tomášikove - Čótfa - Malé Blahovo - Dunajská Streda.
16 km: Dunajská Streda - Malé Dvorníky - Starý Klátovský kanál - Vydrany - Dunajská Streda. (táto trasa môže byť zmenená).
Štart: Dunajská Streda, Základná škola na Jilemnického ulici,
50 km: od 6.00 h, 35 km: od 7.30 h, 16 km: 9.00 h
Vedúci: Zdeněk Kelemen, Jilemnického 337/17, 929 01 Dunajská Streda,
tel: 0905/194 123

17.5.2003 NOVODUBNICKÁ 25-KA (IVV) 24.ročník
(sobota) MUNV Nová Dubnica a TOM KST Mladosť Nová Dubnica

Trasy: pešo: 8, 13, 25 km, cyklo: 50 km
Info: Ivan Markovič, Sady Cyrila a Metoda 23/22/7, 018 51 Nová Dubnica
Ing.Bohuslav Mikláš, Rathaus, 018 51 Nová Dubnica, tel: 042-443 1745

17.5.2003 SKAUTSKÁ 55-KA 3.ročník
(sobota) 104.zbor skautov Bratislava Ružinov

Trasy: 55 km/1850 m, 45 km/1550 m, 35 km/1130 m
55 km: Bratislava, hl.žel.st. - Kamzík - Pekná cesta - Stánisko - Pajštún - Košarisko - Kozí chrbát - Pezinská Baba - Čermák - Vysoká - Kuchyňa
Štart: Bratislava, hl.žel.st., pod schodami na Žabotovej ul., 6.00 - 7.00 h
Cieľ: 55 km: Kuchyňa, do 20.00 h
45 km: Čermákova lúka, do 17.00 h
35 km: Pezinská Baba, do 15,00 h
Vedúci: Jana Filová, Tupolevova 16, 851 01 Bratislava,
tel: 02-6382 4801, e-mail: janafilova@centrum.sk

18.5.2003 IDE, IDE POŠTOVÝ PANÁČIK 17.ročník
(nedeľa) OT TJ Spoje Bratislava

Trasy: pešo: 35 km/470 m, 15 km/320 m, 10 km/300 m
35 km: Rača, amfiteater - Medené Hámre - Kozlisko - Košarisko - Biely Kríž - Rača
15 km: Rača, amfiteater - Medené Hámre - Biely Kríž - Rača
10 km: Rača - Zbojnícka studnička - Červený kríž - Biely Kríž - Rača
Štart: Bratislava-Rača, amfiteater, 9.00 - 9.30 h
Vedúci: Stanislav Vakula, Lachova 10, 851 03 Bratislava, tel.d: 02-6231 1675

24.5.2003 MALOKARPATSKÁ 11.ročník
(sobota) KMT TJ Bezovec Piešťany

Trasy: 40, 22, 18 km
Čachtice - Veľký Plešivec - Šípkové /18 km/ - Vrbové /22 km/ - Prašník - Pustá Ves - Výtok - Dobrá Vodá /40 km/
Štart: Čachtice, žel.st., 8.30 - 10.00 h
Cieľ: Šípkové (18 km), Vrbové (22 km), Dobrá Voda (40 km)
Odmena: Diplom a drevená medaila
Vedúci: Jaroslav Mihálik, M.Bella 2, 921 01 Piešťany, tel: 0907-488 977

31.5.2003 JARNÝ DP ZÁRUBY, VÁPENNÁ, VYSOKÁ 2.ročník
(sobota) KST Limba turist Bratislava

Trasy: 40 km/1700 m, 25 km/1100 m, 20 km/900 m
40 km: Smolenice - Záruby - Vápenná - Vysoká - Kuchyňa/Zochova chata
25 km: Smolenice - Záruby - Vápenná - Sološnica
20 km: Smolenice - Záruby - Plavecký hrad - Plavecké Podhradie
Štart: Smolenice, obecný úrad, zast.SAD, 6.45 - 8.15 h
Vedúci: Ján Kučera, Lovinského 8, 811 04 Bratislava, tel: 0905-532 482

31.5.2003 CESTA ROZPRÁVKOVÝM LESOM 20.ročník
(sobota)

Trasa: max. 5 km
Smolenice, žel.st. - Smolenické sady - Smolenický zámok (trasa bude vedená vlastným značením, vyfáborkovaná)
Štart: Smolenice, žel.st., 9.00 - 12.00 h
Cieľ: Smolenický zámok, do 15.00 h
Iné: Akcia je venovaná deťom v rámci MDD. Na trase sa deti stretnú s rozprávkovými bytosťami a na zámku ich bude čakať kráľ s kráľovnou a obdarí ich sladkosťami.
Vedúca: Mgr.Ľubica Galbová, Parková 7, 917 01 Trnava

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.mkd.sk.