MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

apríl 2004

 

Čaro starých pohľadníc

Dnes by som Vám chcel predstaviť zaujímavú pohľadnicu Plaveckého Podhradia. Je zo začiatku 30-tych rokov minulého storočia a vydala ju kníhtlačiareň A.Wiesnera z Malaciek a sú na nej dva zábery jaskyne. Väčší nám približuje interier jaskyne. Mohutné kvaple po stranách chodníka obdivuje turista v typickom vtedajšom klobúku s plecniakom a palicou.

Na druhom, menšom zábere je vchod do jaskyne so stolíkom a lavičkami, kde sa dalo odpočinúť. Text na druhej strane prezrádza, že o návštevníkov nebola núdza. Pozdrav je adresovaný Viktorovi Kundrenatch-ovi do Prag - Karlína, Čelakovsky gasse a Frohliche Wandergrusse von Rachsturn sendet Viki s manželkou a skupinou turistov.

Zaujímavé by bolo zistiť, aký bol ďalší osud tejto lokality, lebo už vtedy pred vyše 70-timi rokmi, ako o tom svedčí naša pohľadnica, "stálo za to, aby sa tu turista zastavil".

Ivan Košický

Imro Indrišek - 27.3.2004

Ďalší z početnej skupiny trnavských turistov diaľkoplazov sa dožíva 50-ky. Rozhovor s jubilantom urobil jeho kamarát Ivan Košický.

1. Za MKD Ivan Košický: - Imro náš, aké boli Tvoje turistické začiatky? Pekne od kolísky, či odvtedy, keď si sa prestal hrať na mamu a tatu. Spomeň si na iskričky, pionierske výlety, zväzácke akcie a podobné záležitosti tej doby.

Imro Indrišek: - Ako už spomínaš, Ivan, v otázke, pochádzam mimo Trnavy, až z "ďalekého" Trstína. Tam pod Malými Karpatmi a Zárubami som prežil svojich prvých 22 rokov života. Sú to krásne spomienky na mladosť, ktoré sa nedajú zabudnúť. Či to boli prechádzky pod Holým vrchom /teraz už takmer neexistuje, spracovali ho na piesok a štrk/ alebo výlety puberťákov s dievčatami na snežienky, fialky či konvalinky na Orechov vŕšok /tam je teraz zasa obalovačka na asfalt/, na spomienky to hádam stačí alebo mám ešte pokračovať?

2. Ivan K.: - A čo dospelácka turistika? Začiatky diaľkových pochodov až po stovky? Úspechy, sklamania, vedieš si aj dáku evidenciu koľkože si tých kilometrov prešiel v tých našich Malých Karpatoch alebo to máš zaevidované v hlave a v nohách?

Imro Indrišek: - Ja som nikdy nebol organizovaný v nijakom turistickom oddieli a za všetko, čo som dosiahol v pešej turistike, ďakujem kamarátom diaľkoplazom z Trnavy. Dosť neskoro som začal chodiť pravidelne na diaľkové pochody, bolo to asi tak pred desiatimi, max. dvanástimi rokmi. Evidenciu prejdených kilometrov si nevediem, na to som strašne lenivý, dokonca nosím pravidelne so sebou na DP v ruksacku aj záznamník turistu, záznamník VOPT, avšak málokedy ho vôbec vytiahnem zo sáčku. Zostávajú mi krásne spomienky na rovnako zapálených kamarátov k prírode, vode a k iným aktivitám. Pre vnúčatká mi však zostane veľa fotografií, za niektoré zaujímavé vďačím najmä Bahurovi a hádam mi zostane aj veľa diplomov, ku ktorým budem mať čo hovoriť.

3. Ivan K.: - Slovensko, to nie sú iba Malé Karpaty a preto priblíž nám svoje aktivity aj v iných horách. Často spomínaš aj Nízke Tatry. Povedz nám o tom niečo bližšie.

Imro Indrišek: - Priznám sa, nemám pochodené ešte ani celé Malé Karpaty a nieto celé Slovensko. Ak by som to chcem stihnúť, veru mám čo robiť, ešte ma čaká veľa potu a zodratých goretexových "bótov". Ale poďme k otázke, napríklad minulý rok som sa na Slovensko pozeral z jeho najvyššieho bodu alebo som minulý rok trávil necelý týždeň v rakúskych Alpách, ale čo ma štve najviac, je Londýn /ten anglický/, kde som bol vlani celý mesiac a žiadny kopec tam nikde nie je. Môžem povedať len jedno, pre turistu je to veľmi deprimujúce. Aspoň pre našinca...

4. Ivan K.: - V nedávnej minulosti som sa dozvedel o Tvojom koketovaní s cykloturistikou. Vydržal Ti zadok aj dlhšie túry?

Imro Indrišek: - Koketovanie s bicyklom mám v krvi vari od malička. Už ako šarvanec na dedine som tatkov bicykel dostával do úzkych. Málokto z turistov vie, že som jazdil súťažne na bicykli a ako starší dorastenec som pretekal dokonca na majstrovstvách Slovenska. Za peniaze z brigády na družstve /JRD/ som si kúpil galuskový, model Favorita 12, na tú dobu stál 3 500 Kčs, a to bola fantastická cena! Popri tréningoch na bicykli som si udržiaval kondičku aj cezpoľným behom na 5 km, kde som získal na majstrovstvách západoslovenského kraja tretie miesto, stačí?

Z tréningu, keď som jazdil z Nádaša do Piešťan a späť jedna perlička: valím si ho domov a z vedľajšej cesty na hlavnú, a to len sto metrov od domu svojich rodičov som sa rozpleštil na asfalte ako žaba. Než som sa pozviechal z cesty, zobral "drahocenný bicykel" a išiel domov, mama vo dverách zostala vyvalená. "Na šak teraz tu bola tetka suseda a hovorila, že sa Ty zabil syn na bicykli!" Už vtedy som si overil ako rýchlo sa šíria klebety na dedine. Pardón informácie.

Môj nový bicykel a moja "riť" už toho najazdili dosť a dosť. Pekná cykloturistická trasa, ktorú môžem vrele doporučiť všetkým turistom aj menej skúseným, je tzv. Dunajská cesta, z Passau v Nemecku do Bratislavy. Celá cesta dolu Dunajom trvá asi 7 dní. Ďalšie pokračovanie je z Bratislavy do Maďarska. Môžem doporučiť aj Malokarpatské cykloturistické trasy, tie naozaj sú nádherné a zostávajú hlboko a dlho v pamäti...

5. Ivan K.: - Tvoje pracovné zaradenie dlhú dobu vyžadovalo istý lezecký a záchranársky výcvik v spolupráci s Horskou službou. Ako spomínaš na tieto časy?

Imro Indrišek: - Tie časy sú už ďaleko. Ešte v roku 2000 som lietal na helikoptére ruskej výroby typu MI-2 ako letecký záchranár. Ale poporiadku od začiatku. Hasičom som bol organizovaný už na dedine. To sa mi stalo aj mojím živobytím takmer štvrťstoročie. Pracoval som v rôznych funkciách až po náčelníka protiplynovej služby, kam patrila aj záchrana ľudí z výšok. Výcviky som absolvoval najprv na Hl.banskej záchranárskej stanici v Prievidzi a v Ostrave. Postupne zo záchrany ľudí pomocou leteckej techniky som prešiel na horolezeckú techniku. To vyžadovalo aj úzku spoluprácu s Horskou službou, ktorá ovláda túto techniku lepšie ako hasiči. Horolezecké výcviky v Nízkych Tatrách, v Demänovskej doline tzv. "Machnatô" vysokohorské túry v rámci výcviku a lietanie, to je téma na malý román.

6. Ivan K.: - Keď už sme pri tom "Atóme" či Atómke, raz dávno som kdesi čítal, že veľká dávka žiarenia zabíja živé bunky, ale malá dávka môže naopak človeka rozbabrať, zvýšiť potenciu či skvalitniť erekciu? Máš s tým nejaké osobné skúsenosti?

Imro Indrišek: - Atóm, to je sila... viď Hirošimu a Nagasaki. Neviem, Ivan, čo je u Teba veľká alebo malá dávka, veľká 500 rem zabíja všetko živé!! Ja som zase počul, že kto robí na Atómke, nemôže mať deti. Ja mám tri a neviem koľko mi ich ešte chodí po svete. Podľa mňa zvýšiť potenciu dokáže aj vhodný "objekt". No a ja hádam to mám v génoch.

7. Ivan K.: - Detstvo, mladosť, ako si už spomínal, si prežil v Trstíne pod MK. Zostal Ti v spomienkach milý práve tento kraj či máš aj iné lokality, kde sa rád vraciaš? /Nie vracáš!/

Imro Indrišek: - Tak určite rodisko zostalo a rád sa vraciam, či už v spomienkach alebo fyzicky. Poviem Ti pravdu, ja rád chodím do prírody za každého počasia a hádam, ak mi zdravíčko vydrží, aj dlho ešte chodiť budem. Druhé spomienky a zamilovaný kus Slovenska je pre mňa Liptov, kde sa rád a permanentne vraciam. Som tu takmer každý rok na dovolenke s celou famíliou, chodím tu na rehabilitácie alebo len tak do prírody. Najobľúbenejšie miesto kam chodím, je Závažná Poruba. Dlhé roky som chodil pracovne aj do Jasnej pod Chopkom, kde poznám doteraz kopu príjemných ľudí a mám tam spústu kamarátov. Môžem si ešte vybrať na Slovensku lepšiu a krajšiu lokalitu ???

8. Ivan K.: - Tvoja 50-ka prezrádza, že medzi nami veteránmi si vlastne "holub" a preto máš iste plnú hlavu plánov. Prezraď nám niečo o čom snívaš, čo by si rád spravil? /Myslím tým ale prírodu a nie ženskú!/

Imro Indrišek: - Súhlasím s Tebou, že som oproti Vám "veteránom" ešte len holúbätko, hádam o ďalších 50 rokov sa to zmení alebo aspoň vyrovná. Každý človek, a ja nie som výnimka, má svoje plány do budúcna a svoje sny. Ale ja nie som ten typ, aby si veci do puntíka plánoval. Beriem si však to, na čo momentálne mám. Hovorí sa "ak pánboh dá, aj motyka vystrelí". Sny sa nemajú vyzradiť, preto Vám, chlapci moji, nič bližšie ani konkrétnejšie nepoviem. Ale ako sa poznám, zase také prevratné to určite nebude. Samozrejme, že sa budem čo najviac zúčastňovať "našich" Malokarpatských akcií a uvidíme, čo sa nám ešte podarí naviac...

9. Ivan K.: - Je o Tebe všeobecne známe, že Tvoje chuťové a čuchové receptory sú predilakčné citlivé na borovičku. Vedel by si definovať prednosti tejto slovenskej špeciality?

Imro Indrišek: - Dobre vieš, že Slováci na celom svete sú hrdí na tú svoju "borovičku". A ja samozrejme tiež patrím medzi jej vyznávačov. Taký Angličania sa chvália takými pijatikami, ako sú Bacardy a iné podobné sračky, ktoré pijú, fuj... Ale borovička je borovička. Hádam aj zostane! A ak si ju ešte trochu prichutíš horcom, tak je to vynikajúci nápoj, na úrovni lieku. Výborný je na cievy, žalúdok a pre nás starších aj na potenciu. Môžem s kľudným svedomím doporučiť pre všetkých.

Teraz pracujem a bývam v "českých" historických zemích, a tam kde chodím do krčmy na "bahno", som dal krčmárovi domácu úlohu, zohnať Slovenskú čečinu. Môžem ho len pochváliť, lebo už je čečina v jeho ponuke. Čo k tomu dodať, sledujem, že tí pepíci sa to dokonca aj naučia piť...

10. Ivan K.: - Takže chuť a čuch, v tom máš jasno, ale čo zrak? Blondíny či brunetky? Štíhle či moletky?

Imro Indrišek: - Máš overenú pravdu, čuch a chuť mám naozaj v poriadku. Zrak zatiaľ je tiež v poriadku. Okuliare ešte nepoužívam na nič. Vraj až po 50-ke sa to zhorší, potom uvidíme... No a v oblasti ženských by som sa rád nechal poučiť veteránmi. Je pravda, že na mňa baby "leteli", to keď som nosil uniformu, hádam to malo vplyv aj na tie baby. Alebo to spôsoboval ten atóm. Treba sa opýtať tých, ktoré o tom niečo vedia. Platí predsa porekadlo "Len bez baby môže byť človek blažený"? Ja som momentálne bez ženy, tak len sa nehrnte !!!

11. Ivan K.: - Povedz nám, Imro, ako odborník, aké sú nové trendy v materiáloch odievania turistov? Sleduješ ešte stále túto rýchlo sa vyvýjajúcu oblasť, /Wind Stoper Sympatex, Mikroflís, Gore-tex a veľa podobných materiálov/?

Imro Indrišek: - Táto oblasť v nových materiáloch pre oblečenie a obutie turistov a im podobným je na Slovensku stále na pokraji záujmu a informovanosti. Informácie sú chabé, popisy materiálov nevýrazné, spiace nevedomé a nevidomé predavačky, ktorých sa nehodno ani opýtať, lebo môžeš prísť k úrazu. Za totality sa nevedelo, čo je vo svete v tejto oblasti nové a ľudia chodili v tom, v čom chodili. Ale v cenách týchto výrobkov sme určite svetoví. Upozorňujem kamarátov turistov, nedajte sa nalákať v predajni na reklamu, že oni sú "najlepší a najlacnejší". Ak chcete niečo poriadne na oblečenie kúpiť, treba prejsť viacero predajní, prečítať si kopu prospektov, dobré je to pozrieť si aj u kapitalistov v zahraničí, a až potom si vybrať a kúpiť Vami chcenú vec. Tu platí staré známe porekadlo: "Nie sme takí bohatí, aby sme si kupovali lacné veci." Ak sa dopátrate a kúpite si kvalitnú výstroj, ktorá slúži tak ako má, pije pot, membrány prepúšťajú vodné pary, dážď neprenikne na pokožku a pod., tak až potom doceníte čo máte na sebe.

12. Ivan K.: - Je niečo, načo som sa zabudol opýtať alebo máš nejaký špeciálny odkaz či krédo, ktoré by si chcel pri tejto Tvojej jubilejnej životnej príležitosti odovzdať turistickej verejnosti?

Imro Indrišek: - Myslím si, že tie základné veci sme spomenuli, dopisujem poslednú otázku, je práve polnoc, treba sa ísť vyspať. Prajem všetkým turistom pevný krok /aj rozkrok, ten je tiež dôležitý/, turistkám to isté, veľa pekných zážitkov a dojmov z túr, či už v našich Malokarpatských alebo v iných horstvách EÚ /Európskej únie/. Hádam sa v budúcich mesiacoch a rokoch stretneme na turistických trasách zdraví a plní elánu do života.

Rozhovor moderoval Ivan Košický, marec 2004

PS
Imro, prajem Ti aj ja veľa zdravia za všetkých ostatných diaľkoplazov a dúfame, že sa Ti po tej 50-ke už konečne gule utrasú !!!!

Peter Minárik

Chtelnica je stará sedemtisíc rokov

V dlhodobom sledovaní pravekého osídlenia okresu Piešťany, zvlášť úpätia Malých Karpát, urobili v júli a v auguste roku 2003 pracovníci Balneologického múzea archeologický výskum v chotári obce Chtelnica, v polohe Stará Chtelnica. Zásadne zvrátili datovanie osídlenia oblasti. Posunuli ho o päťtisíc rokov dozadu. Doterajšie historické podklady tu predpokladali iba stredoveké osídlenie. Zaniknutú dedinu, ktorá tvorila významnejšiu jednotku Chtelnice v 13. storočí.

"Najnovší terénny prieskum ukázal, že na takzvanej "chrbátnici", na ktorú nadväzujú viaceré výmole, sa nachádza rozsiahlejšie praveké sídlisko. Kusy tvarovanej vypálenej hliny, mazanice, časom vypreparované na povrch terénu, označujú miesta pravekých objektov, veľkých kolových domov. Podobná terénna situácia nie je na Slovensku známa zo žiadneho sídliska z mladšej alebo neskorej doby kamennej, datovanej od 5-tisíc do 2-tisíc rokov pred naším letopočtom. "Po vybavení potrebných povolení, za pomoci sponzorov, firiem Delipro, Dendro-flóra a Obecného úradu v Chtelnici, sa mohol na lokalite začať výskum", hovorí dokumentarista Balneologického múzea v Piešťanoch Marian Klčo.

Materiál, ktorý na lokalite získali piešťanskí archeológovia, pochádza zo sídliskového objektu, veľkého kolového domu a z hliníka. Objekty obsahovali keramiku v črepoch, zvieracie kosti. Vyskytovala sa tenkostenná i hrubostenná keramika, črepy. Maľované boli bielou farbou, na ktorej tvorili geometrický ornament z červených pásikov. Medzi keramikou sú tenkostenné poháriky, lievikovité a kónické misky, často umiestnené na dutej nôžke, dvojkonické nádoby a putne s zobákovitými výčnelkami. Tieto výčnelky sa na lokalite často nachádzajú so sekundárne obrúsenými hranami. Nálezy doplňuje kolekcia štiepanej industrie, čepele, hroty a škrabadlá, zhotovené z pazúrika, importovaného z Poľska a osidiánu pochádzajúceho zo Zemplínskych vrchov.

Trapézovité kamenné sekerky zhotovil praveký človek z amfibolickej bridlice. Našiel sa aj fragment sekeromlatu so zbytkom vŕtaného otvoru, pieskovcový brúsik, zlomky podložiek na drvenie obilia a drvidlá. Výrobky z kostí zastupujú jednotlivé šidlá. Textilnú výrobu na sídlisku dokladá fragment plochého praslena, zhotoveného z vypálenej hliny.

"Praveké sídlisko v Starej Chtelnici patrí do obdobia lengyelskej kultúry. Je súčasťou stupňa Lengyel II., ktorý reprezentuje skupina Pečeňady z pred 3500 rokov pred naším letopočtom. Nositeľom kultúry bol ľud z juhovýchodnej a strednej Európy. Živil sa poľnohospodárstvom, pastierstvom a venoval sa chovu domácich zvierat. Zdá sa, že v hornatom prostredí mal väčší význam aj lov zvere. V chotári Chtelnice, ktorý má výmeru 3474 hektárov, sa prieskumom zistilo 23 sídlisk ľudu lengyelskej kultúry. Intenzita osídlenia tohoto úseku Malých Karpát ukazuje na vhodné podmienky v minulosti, úrodnú pôdu, vodné zdroje, ale tiež na výhody kontroly prechodov cez pohorie v spojitosti s diaľkovým výmenným obchodom. Najnovší archeologický výskum v Starej Chtelnici obohatil zbierkový fond Balneologického múzea, prehĺbil poznanie pravekého osídlenia regiónu a to nielen ku vzťahu k obci Chtelnica, ale aj k hlbšiemu poznaniu lengyelskej kultúry v rámci Slovenska", dodal Marian Klčo.

Ondrej Kollár

Tatranský expres pod Veterlínom?

Úvodom by som chcel trochu oboznámiť tú turistickú verejnosť, čo tam ešte nebola. Myslím tým pod Veterlínom pri ostatkoch Tatranského exprexu. Keď ideme po zelenej turistickej značke z Jahodníka, asi po jednej hodine chôdze výjdeme z lesa na malú planinku. Tu sprava prichádza modrá TZ od Hloboče, aby spolu so zelenou oblúkom pokračovala k Čertovému žľabu, využívajúc teleso bývalej lesnej železničky. My však odbočíme vľavo a tam máme znovu niekoľko možností. Pokračujeme zlatou strednou cestou po vrstevnici, ktorá je ideálna v zime pre lyžiarov - bežkárov. Aj sa na to pravidelne a vo veľkom využíva. Na turistických mapách je označená ako "cesta Pod Veterlínom". Prudké stúpanie v starých lesnatých partiách a nevýrazné chodníky končia na dlhom rovnom hrebeni tiahnúcom sa od Čela /južný vrchol hrebeňa Veterlína, ktorý je o niečo nižší ako sám Veterlín/. Vľavo sú výhľadové miesta v priesekoch, ktoré sa striedajú s riedkym lesom. Asi po hodine cesty, keď sa náš chodník dvakrát skrúca, aby onedlho vyústil na asfaltke k Brezinkám, sme na mieste, kde musíme odbočiť. Vpravo zbieha od vrcholu Veterlína nevýrazná južná rázsocha, ktorá na ľavej strane chodníka pokračuje trávnatým hrebienkom. Úzkym chodníkom pomedzi staré duby sa dostaneme k zvetralým zbytkom obory. Tam kúsok za ohradou "koroduje" predná časť voľakedy iste atraktívného motorového rušňa. Bol to tzv. "Tatranský expres", ktorý v 50-tych rokoch minulého storočia spájal Bratislavu s Košicami, alebo nie ???

Niekoľko "veľa si pamätajúcich" po vzhliadnutí fotografií mi prisvedčili, že určite áno, iní racionálne mysliaci túto hypotézu nepripúšťajú. Jasno do celej záležitostí by vniesli spomienky smolenických rodákov, ktorí sa priamo zúčastnili na transporte tohoto exponátu do týchto zabudnutých miest.

Mne sa zatiaľ podarilo zistiť, že "expres" bol rozpílený a jeho zadná časť sa dnes nachádza povedľa chodníka vedúceho od Vlčiarne k jaskyne Driny a na Jahodník /žltá turistická značka/ a to v miestach hodne navštevovaných najmä zjara v čase kvitnutia snežienok, ktorých je tu naozaj hojne...

Otázka teda zostáva otvorená...!!!

Ivan Košický

Zaniknuté pochody alebo pochody s dlhou tradíciou
67.časť

GERULATA - starohájsky turistický pochod
Organizátor:
OTTJ Slovan Starý Háj, Bratislava, Milan Růžek

Organizátori dali možnosť turistom vybrať si zo štyroch variant pochodu, ktoré pomenovali trasou A,B,C,D,:

Trasa "A": Rekreačná - 11 km
Jazdecký areál - hrádza Dunaja - Rusovecký kanál - Rusovce - Vykopávky Gerulata - Espresso - Gerulata kaštieľ.

Trasa "B": Rodinná - 12,5 km
Jazdecký areál - hrádza Dunaja - Jarovské rameno - Pravý breh Dunaja - Jazdecký areál

Trasa "C": Kondičná - 18 km
Jazdecký areál - po Rusovce ako trasa A - Čuňovské jazero - Čuňovo

Trasa "D": Výkonnostná - 35 km
Jazdecký areál - po Čuňovo ako trasa "C" - horáreň - hrádza Dunaja - Rusovské rameno - Jarovské rameno - Jazdecký areál

Pochod sa konal pravidelne v druhú marcovú sobotu. Hlavný organizátor bol známy slovenský značkár Milan Růžek. Najväčší rozkvet tohoto pochodu boli roky osemdesiate. Po postavení Gabčíkovskej priehrady sa znemili podmienky na celej pravej strane Dunaja, vznikli nové hrádze, nové ramená, nové zdrže a keďže väčšinou tejto trasy bolo v teritóriu záplavovej časti Dunaja, tento pochod zanikol. Osobne som sa zúčastnil tohto pochodu v roku 1984, teda presne pred 20 rokmi.

Marec 2004, Peter Minárik

Prechod pohorím Teno - Tenerife

Nedeľa, 3.8.2003
Autobus linky 325 tenerifskej spoločnosti TITSA, tak ako ostatné autobusy tejto firmy, je "krikľavo" zelený, ale konfortný a s klimatizáciou. Autobus odchádza z Puerta de la Cruz do Los Gigantes o 10,35 h. Pomaly sa vymotáva z úzkych uličiek predmestia, aby pokračoval po severnej diaľnici. Prechádzame mestečkom San Juan de la Rambla. Biele domčeky s typickými drevenými balkónmi. Po ľavej strane je hornatá krajina s dominujúcim TEIDE a podhorskými osadami a vpravo sa nachádzajú plantáže banánovníkov, končiace pri skalnatých morských útesoch, pri malých skalnatých plážach.

Pred mestom ICOD začnú pribúdať i vinice, preto dostalo prívlastok "los vinos". Pred ním cesta mierne stúpa do predhoria. Hlavná pokračuje do Garachica, my však schádzame do ICODu. Na chvíľu zazrieme v údolí dve najväčšie zaujímavosti tohoto mesta. Kostol San Marcos zo 16.storočia a slávny 20 metrov vysoký Dračinec z ICODu. Tomuto stromu pripisujú domorodci vek 3000 rokov, ale vedci sú opatrnejší a hovoria iba o tisícke, teda Draco Milenária. Botanicky je to "Dracaena draco". Extrakt z neho má vraj liečivé účinky a využíval sa aj pri balzamovaní.

Po krátkej zastávke v ICOD LOS VIŇOS začína cesta naberať na dramatičnosti. Stúpame, stúpame a opäť stúpame vyššie. Prichádzame do mestečka EL TANGUE. Vpravo na malej trávnato - kamenistej ploche je skupina turistov, ktorá nasadá na ťavy. EL TANGUE je známe práve chovom týchto korábov púšte. A ďalšie serpentíny. Jazda pripomína veľkú "húsenkovú dráhu" či kolotoč.

Cestujúci so slabším žalúdkom vyprázdňuje raňajky s charakteristickým zavíjajúcim "bluííí" do igelitového sáčku. Dievčence, ktoré čakali "šablu" za golierom s výskotom opúšťajú svoje sedadlá. V bizardnom skalnatom teréne dosahujeme priesmyk PUERTO DE ERJOS. Sme vo výške 1140 m n.m. Ešte dve tiahle serpentíny, tentoraz už smerom dolu, a vchádzame na náhornú plošinu, v centre ktorej leží mestečko SANTIAGO DEL TEIDE. Vystupujeme na námestí oproti kostolíku. Ten v tomto čase, keď už je slnko riadne vysoko, zíva prázdnotou i keď je nedeľa. Niekoľko starších domorodcov hľadá záchranu v tieni starých paliem.

Naša cesta, tentokrát už po vlastných, pokračuje do priesmyku CHERFE. Asi po pol hodine prichádzame na vyhliadku a tá stojí za to. Po oboch stranách špicaté vrcholy pohoria TENO a pred nami úchvatné údolie. V jeho strede mestečko MASCA. Asi po 200 metroch vľavo odbočuje chodník GUERGUES. Je to hrebeňovka v skalnatom prostredí, typická vysokohorská turistika bez jediného tieňa. Jej absolvovanie v tejto horúčave sa mi zdá pre mňa nereálne.

Tých serpentín k MASCE neubúda a miest, kde sa dá chvíľu postáť a vypiť si dúšok vody bez dotieravého slnka, je čoraz pomenej. Unavení, hladní, smädní dorážame do MASCI. Malá horská obec medzi strmými skalnatými velikánmi. Údolie vyhriate celoročnými prídelmi slnka pripomína oázu s bujnou subtropickou vegetáciou. Štíhle ďatlové palmy, pomarančovníky, citrusy, kvitnúce agáve. Na teplých kamenných terasách sa vyhrievajú desiatky jašteríc. Pod košatým figovníkom si dopĺňame kalórie a pitný deficit. Zároveň sa snažíme zachytiť túto krásu na film a kameru. Prichádza miestny turista - sprievodca a ponúka nám dobrodružný prechod úžinou BARANCO DE MASCA. Trvá asi tri hodiny a končí sa na pláži, kde je prístavište pre výletné lode do LOS GIGANTES. Na to ovšem treba kľudné more a to dnes veru nie je. V opačnom prípade treba absolvovať aj cestu späť.

Autobus, ktorý má z MASCI do BUENAVISTY odchod o 14,30, akosi nechodí. Netrpezlivo sa informujem v blízkej reštaurácii. Odpoveď ma nepoteší, bus v nedeľu nechodí. Presne ako u nás. Nuž a po tomto zistení dostáva moja turistická akcia nový rozmer. Buď návrat stopom alebo do 20 km vzdialenej BUENAVISTY /z toho tretina stúpania/ ísť po svojich, čiže pešo. Ako správny diaľkoplaz sa rozhodujem pre variantu číslo dve, samozrejme aj za svoju spoločníčku.

Opäť stúpame, slnko uberá sily a tak chôdza do priesmyku CRUZ DE GILDA pripomína skôr plazenie ako šlapanie. Pohľad z CAFETERIE MIRADOR je zato úchvatný. Nás však viac poteší, že tu čapujú najlepšie pivo na svete. Aspoň tak nám chutí to pivo prvej pomoci. Od vyhliadky je možno si cestu skrátiť výstupom na hlavný hrebeň, ale teplo sálajúce zo skál tak strašne páli, že nemáme chuť na nič. Po chvíli prichádzame ku križovatke, kde smerom k oceánu odbočuje cesta do starých usadlostí LOS GARRIZALES. Osvieženie a aby nám verili, že sme tu boli, rozbaľujem kameru. Veď už neďaleko vidím, že /ako hovorí Bahuro/ sa naša cesta láme. Sme v priesmyku TABAIBA - 830 m n.m. Čaká nás už iba putovanie k morskej hladine.

Spevnenou vozovou cestou, drobnými serpentínami medzi terasovitými poliami schádzame do LOS PORTELAS a ďalej do horského údolia EL PALMAR, v ktorom leží rovnomená obec. Vľavo odbočuje camino do TENO ALTO, ale my pokračujeme cez obec, ktorá sa zdá byť vyľudnená. Ale predsa, spod brány vychádza stará dodávka a na jej korbe kňučí niekoľko setrov. Nasadajú poľovníci a brechot psov a hukot motora stíchne za najbližšou zákrutou. Na konci obce chodník prudko klesá povedľa osamelých domov. Stretávame niekoľko rodín, s úsmevom sa pozdravíme. Mesto BUENAVISTA DEL NORTE je už temer na dosah, ale je to len klamný pohľad, zato obzretie mapuje našu cestu od priesmyku TABAIBA. Vľavo pohorie TENO ALTO, vpravo vedľajší hrebeň, ktorý pokračuje k LOS SILOS. Ten pohľad je na nezabudnutie.

Za EL PALMAR to už nie je chodník, ale úzka stužka vo vysokej tráve a v bujnom krovinatom poraste, sme už predsa nižšie, kde býva aj viac zrážok a je tu už aká taká pôda. Spustnuté stavby svedčia o živote predtým. Zrazu sa ozve výstrel. Na úzkom chodníku sa objavia už známe psy. V húštinách plašia divých králikov. Našťastie sa naše cesty neskrížili. Sme na predmestí, prechádzame pomedzi banánové plantáže. Jednotlivé sady sú obohnané vysokými múrmi, ktoré chránia plody počas dozrievania pred chladom od mora a vetrami z hôr.

Autobusová stanica v BUEAMIVISTA dýcha pohodou. Dopíjame posledné zásoby vody. I keď jediná pasažierka okrem nás neveští nič dobrého, všetko je O.K.

Odchádzame presne. Pasažieri pristupujú najmä v starom krásnom meste GARACHICO s čiernými lávovými útesmi nad malou mestskou plážou. V uliciach klesajúcich k oceánu zaujmú nádherné paláce a kostoly.

Keď sa potom autobus pomaly blíži k PUERTO DE LA CRUZ vo večernej nedeľnej špičke, som rád, že i keď to nedopadlo všetko podľa plánu, stálo to za to...

August 2003 - PUERTO DE LA CRUZ, Ivan Košický

III. Medzinárodný Zimný Zraz Turistov /MZZT/
22. - 25. január 2004, SZCYRK Bialsko Biala, Poľsko

V roku 2000 sa založila tradícia medzinárodných zimných turistických zrazov organizovaných spoločne turistickými organizáciami Slovenska, Česka a Poľska, presnejšie KST, KČT a PTTK. Prvý medzinárodný zimný zraz sa konal na Kysuciach v okolí Čadce. Druhý v poradí organizovali naši českí kolegovia v Jeseníkoch v okolí mesta Jeseníka v roku 2002. Tento rok bolo na rade Poľsko. Nakoľko Poliaci chceli organizovať zraz iným spôsobom ako sme boli zvyknutí my, čiže ubytovanie iba na lôžkach a nie na podlahe v spacákoch, boli predstaviteľmi KST, KČT a PTTK dohodnuté počty účastníkov po 120 osôb z každého štátu.

Zo Slovenska sa na III.MZZT organizovali tri autokary po 40 turistov. Jeden z východu /Košice/, jeden zo stredu /Martin/ a jeden zo západu /Trnava/. Moju osobu na zájazd MZZT prihlásili z našej telovýchovnej jednoty KST Spartak BEZ Bratislava. Zájazd bol vedený pánom Herchlom, predsedom KST.

Ešte oveľa skôr, ako sa zájazd realizoval, predstavitelia KST ma veľmi naháňali na zaplatenie účastníckeho poplatku, dokonca ma vyrušovali v sobotu večer telefónom. Okrem toho tiež chceli rýchle doplnenie údajov /akú trasu chcem absolvovať, osobné údaje a pod. Vždy sa takéto údaje poskytovali až priamo na mieste "činu"/. Na druhej strane sa neunúvali oznámiť účastníkom kedy a odkiaľ sa vlastne štartuje. Toto som bol zase ja nútený vyvolávať telefónom odkiaľ, kade a kde budeme nastupovať. Po dlhšej dobe sa mi podarilo potom zistiť čas odchodu a miesto stretnutia účastníkov.

Štvrtok - 22.1.2004
Časť účastníkov sa stretáva pred železničnou stanicou v Trnave, kde čakáme na zmluvný autobus, ktorý má mať odchod ráno o 8.00 h. Prichádza však o trochu neskoršie. Nakladáme do batožinového priestoru batohy a lyže. Autobus robí počas jazdy zastávky po celom okrese, Červeník, Piešťany, Trenčín a Žilina, kde sa k nám pridávajú ďalší účastníci autobusového zájazdu na III. MZZT v Poľsku.

Mám tú česť sa viesť v autobuse so všetkými vysoko postavenými predstaviteľmi KST, ako sú napríklad Herchl, Khandl, Schaal, Kuiš, Hudák, Chrapčiak, Škumát a mnohí z nich sú tu aj s manželkami.

Počas cesty máme možnosť sledovať rôzne výčiny počasia, od slnečného cez zamračené, sneženie až vetristé počasie. Počas celej cesty sme mali jednu prestávku na čerpacej stanici PH a v Čadci pri zmenárni. Tieto zastávky boli cca 7 minútové akurát tak na cik pauzu. Do Poľska ideme cez hraničný prechod Skalité - Zwardoň. Na poľskej strane medzi mestami Žywice - Bielsko Biala sa dostávame do dopravnej zápchy. Z toho dôvodu na miesto prezentácie sa dostávame s malým oneskorením, o 15.30 h. Nič sa však nedeje. V priestore prezentácie sa stretávam s mnohými kamarátmi z turistických akcií aj zo Slovenska aj z Čiech. Po našom príchode nastáva oficiálne otvorenie zrazu. Potom sa niektorí vyhladnutejší idú najesť na tzv. "obedovečeru". Oficiálne otvorenie zrazu a kultúrny program nebol časove vôbec skoordinovaný. Po prejavoch a otvorení zrazu vystúpili deti so svojím programom a následne väčšina účastníkov asi o 17.00 h odchádza na miesto ubytovania autobusmi. Približne o 17.30 h prichádza do priestoru otvorenia goralská muzika a v podstate okrem nás zmeškaných a pár Poliakov nemá komu hrať. Po skončení ich hrania sa vezieme do horského strediska SZCYRK, kde vraj v dome turistiky PTTK máme ubytovanie. Omyl páni, tu sú ubytovaní iba naša "verchuška", čiže predstavitelia KST. Ostatných ubytovali asi v 350 m vzdialenom zariadení Wlokniarz. Ubytovanie je v dvojlôžkových izbách, ktoré sú prepojené sociálnym zariadením. Po ubytovaní ideme za pánom Chrapčiakom, ktorý pre nás vyzdvihol účastnícky odznak, diplom a stravenky.

Piatok, 23.1.2004
Ráno po raňajkách z vlastných zásob ideme k domu turistiky PZZT a následne ideme už na túru, dnes na bežkách. Pešo prichádzame k sedačkovej lanovke. Za osem zlotých si kupujeme cestovný lístok. Dvojsedačka má dva úseky, ako u nás na Chopok. Prvým úsekom sa dostávame na Malu Jaworzynu 950 m n.m. Tu sa nachádza turistická chata. Po drobnom občerstvení pokračujeme druhým úsekom lanovky. Je vietor a hmla. Asi dva stožiare od vrcholovej stanice sa lanovka približne asi na 5 minút zastavuje. Fúka dosť silný vietor a pri pomyslení, že by sme tu mali zostať tak hodinku, dve nehybne visieť, až človeka strasie. Po vystúpení na vrcholovej stanici ideme za viditeľnosti cca 10 metrov do chaty na Schroniska Skrzyczne, kde čakáme na ostatných. Po desiatej hodine vychádzame z chaty a počasie sa už umúdrilo. Slniečko nádherne svieti. Pripíname si bežky a ideme pokoriť trasu: Skrzyczne - Malinovska skala - Przelecz - Salmopolska - Katarz - Przelecz Karkoszczonka - Szcyrk.

Je veľa snehu, miesatmi skúšame zapichnúť palicu a z nej zostáva vonku trčať max. 15 cm, to znamená, že je asi 130 cm čerstvého sypkého a hlbokého snehu.

Prvých turistov tu čaká namáhavé robenie stopy na bežkách. Ak náhodou niekto spadne, má problém, len veľmi ťažko sa stavia do zvislej polohy. Na Przelczi Salmopolska sa zastavujeme na občerstvenie. Pri chate Weja Toma v Przelecze Karkoszczonka navštevujeme práve sa budujúci zimný tábor. Už boli postavené štyri stany a neskôr sme sa dozvedeli, že tam postupne postavili 40 stanov, z toho 37 bolo z Čiech 3 z Poľska, zo Slovenska nik. Nie že by sme nemali na Slovensku zimných turistov, ale tí praví zimní turisti sa tam nedostali alebo o tom nevedeli. Veď len na silvestrovských Zárubách či Veterlíne býva vždy niekoľko stanov. V piatok sme "prekonali" 25 km a 917 metrov prevýšenia. Teplota sa pohybovala od mínus 14 do mínus 10 stupňov C. V priestoroch ubytovania máme teplú večeru. K večeri na doplnenie pitného režimu si dávame čapované pivo. Zostávame v šoku. Prinášajú 3-decové pivo a chcú po 4 zloté od každého. 1 zlotý je približne 9,- Sk. Pritom v obchodoch sa cena fľaškového 0.5 litr.piva pohybuje od 1,6 do 2,6 zlotého. Nakoniec večer bolo premietanie diapozítívov s turistickou tématikou.

Sobota, 24.1.2004
Väčšina účastníkov zrazu si v tento deň volí bežeckú stopu, a to trasu: SZCZYRK - Klimczok - Szyndzielnia - Olszowka Gorna - Szyndzielnia - Trzy Kopce - Przelecz Karkoczczonka - Szczyrk.

Ja som sa rozhodol inak, pretože si potrebujem zistiť spojenie na nedeľu domov, volím inú možnosť. Na bežkách idem trasu Szczyrk - Klimczok - Trzy Kopce - Przelecz - Szczyrk a pešo do Szczyrk Buczkowice - Szczyrk Gorny - Centrum. Počasie bolo slnečné, ale mrazivé teploty až mínus 10 stupňov. Na bežkách som prešiel 14 km a peši 10 km. Počas prechádzky po Szczyrku zisťujem v miestnom informačnom stredisku autobusové spojenie na nedeľu ráno do Bialsko - Bialej a potom vlakové spojenie do Zwardoňa.

V Szczyrku sa nachádza veľmi veľa rekreačných, školiacich objektov a aj mnoho penziónov. Medzi pamiatkami je známy celodrevený kostol z 15.storočia. Je tu aj viacej zjazdových tratí s vlekmi a úplná samozrejmosť je tu večerné lyžovanie.

V sobotu večer sa v priestoroch Domu Turistiky PTTK konalo slávnostné ukončenie tohoto ročného zimného turistického zrazu a zlatý klinec večera "Papučový bál". Všetky miesta obsadili účastníci zrazu, ktorí boli ubytovaní v dome turistiky a pre ostatných turistov už nebolo miesta na sedenie. Do tanca a na počúvanie hrala Goralská muzika a na parkete bolo len veľmi málo miesta na tancovanie. Asi po hodine tieto priestory opúšťam.

Nedeľa, 25.1.2004
Pretože vedenie autobusu sa rozhodlo, že ešte aj v nedeľu sa ide na túru na bežkách a vzhľadom na neistú dobu návratu do Trnavy, respektíve následnej cesty domov do Bratislavy, som sa rozhodol cestovať domov iným spôsobom, na "vlastné triko".

Ráno o 7.30 som sa autobusom PKS odviezol aj s batožinou zo Szczyrku do Bialsko Biala za 5 zlotých. Následne z Bialsko Biala mi o 9.10 odchádza vlakový spoj cez Zwardoň a Čadcu do Žiliny. Cestovný lístok vlakový Bialsko Biala - Zwardoň až po hranicu, stál 7,73 zlotého /bola tu uplatnená víkendová zľava/. V Žiline som asi 1 h a 20 minút čakal na rýchlik do Bratislavy. Domov som docestoval o 17.00 h. Kedy prišli domov ostatní účastníci zájazdu v mojom autobuse, si netrúfam odhadnúť.

Osobne sa mi zimný turistický zraz v Poľsku páčil. Bol som aj spokojný, že mi bolo umožnené spoznávať ďalšie prírodné krásy a zaujímavosti na území Poľska.

Bratislava, 8.2.2004, Karovič Jozef, účastník III.MZZT

VIII.Český zimný zraz turistov 2004

Krušné hory
Zimné turistické zrazy na Slovensku majú už dlhoročnú tradíciu a zatiaľ aj napriek rôznym problémom sa konali každoročne. Na území Českej republiky sa oficiálne zimný zraz konal ešte v roku 1990. Partia nadšencov z Litvínova a okolia sa rozhodla, že skúsi obnoviť aj České zimné turistické zrazy. Skúsenosti zbierali na Slovenskom zimnom zraze v roku 2003, ktorý sa konal v okolí Muráňa a Revúcej. Už vtedy sa rozhodli, že v prípade konania zrazu v Krušných horách nebudú využívať autobusovú dopravu, ale využijú technicko - kultúrnu pamiatku Krušnohorskú železnicu !!! Most - Dubí - Moldava v Krušných horách.

V období od 7. do 15. februára 2004 sa Český zimný turistický zraz aj uskutočnil. Celkove to bolo 9 dní!!!. Tohoto podujatia som sa zúčastnil aj ja, ale iba v obmedzenom rozsahu a to iba v sobotu 14. a nedeľu 15. februára.

Ešte v priebehu novembra bolo potrebné zaplatiť účastnícky poplatok v sume 200,- Kč. Na záväznej prihláške som si objednal aj typ ubytovania a miesto. Tieto ubytovacie, prípadne stravovacie poplatky sa platili až potom na mieste. Pred Vianocmi mi bol potom zaslaný zaraďovací list, rozpis lyžiarskych a peších trás pochodov a miesto ubytovania.

Priebeh českého zimného zrazu.
Ako obvykle na takúto ďalekú akciu cestujem zo svoho domova v piatok večer rýchlikom, ktorý odchádza z Bratislavy o 21,45 h. Vozeň, v ktorom sa veziem, v noci v stanici Česká Třebová presunuli na iný rýchlik, ktorý ide priamo do Mostu. Ráno 6,15 už v Moste prestupujem na osobný vlak, ktorý ma dovezie do Litvínova. V Litvínove mám zaistené ubytovanie a tam ma čaká aj sprievodný materiál. Za účastnícky poplatok 200,- Kč som dostal: plátenú tašku s logom zrazu, preukaz účastníka, turistickú mapa Krušných hôr /rok vydania 2004/, spravodajcu zrazu, zrazový odznak, prepisovačku, mapy trás pochodov, cestovný poriadok Krušnohorskej železničky, výročnú turistickú známku, čiapku a niekoľko prospektov propagajúcich krásy Krušných hôr. Hneď po ubytovaní sa prezliekam do turistického a pripravujem sa na odchod na túru. Vlakom 8,22 h sa vyvážam na žel.stanicu Moldava v Krušných horách. A tu stretávam veľa mojich turistických známych. V priestoroch železničnej stanice je výstava histórie trate a bol tam aj predaj suvenírov zo železničnou tématikou. Vo vestibule sa nachádza plno turistov, ktorí sa chystajú na zvolené lyžiarske a pešie trasy. Po vyprázdnení vestibulu si kupujem ešte ďalšie suveníry, pečiatkujem pohľadnice, záznamníky OTO a do vanderbuchov. Potom za stáleho vetra a hmly idem na trasu Moldava - Nové Město v Krušných Horách - Bouřňák - Mikulov - Hrob. Na Bouřňáku si dávam malú prestávku spojenú s občerstvením. A som príjemne prekvapený nízkymi cenami jedál. Tak napríklad vyprážaný karfiol s prílohou a pivom ma stálo len 65,- Kč.

Z mesta Hrob som sa doviezol do Litvínova a ešte si prešiel mestský okruh IVV Litvínov, ale už za slnečného počasia. Zahmlený bol len hrebeň Krušných hôr.

Večer v priestoroch Scholy Humanitas sa konalo slávnostné ukončenie zimného zrazu turistov a klasický papučový bál.

V rámci ukončenia mal "prejav" predseda KČT pán Havelka a po ňom aj predseda KST pán Herchl a po nich aj niektorí ďalší. Odovzdala sa štafeta českých zimných zrazov ďalšiemu budúcoročnému organizátorovi, ktorý sa bude konať v okolí Králikov. Je to rozhranie severnej Moravy a východných Čiech. Tento zraz sa bude konať od 3. do 6.2.2005.

Na tohotoročnom VIII. českom zimnom zraze turistov /ČZZT/ sa oficiálne zúčastnilo, zaregistrovalo a zaplatilo účastnícky poplatok celkom: 450 turistov, z toho: 4 turisti zo Slovenska, 1 turista z Nemecka, 445 turistov z ČR.

Len pre zaujímavosť, oficiálnu Slovenskú delegáciu KST tvoril pán Herchl, Kuiš a ešte jeden pán, ktorého som nepoznal a preto neviem ani jeho meno. Takže ako obyčajný slovenský turista som sa tejto akcie zúčastnil len ja sám !!!

V nedeľu som ešte pred odchodom domov stihol absolvovať pešiu trasu náučným chodníkom Šumný du l v dĺžke 16 km a potom už nasledovala len cesta domov.

Litvínov, 15.2.2004, Karovič Jozef

História Jarnej 35-ky

Prvý ročník sa uskutočnil v roku 1975. Vtedy hlavnými usporiadateľmi bol Maroš Petrinec, Laco Farkašovský, Laco Kabáth. Zúčastňovali sa vtedy aj tomíci, mali vtedy menšiu 15 km trasu. Viedol ich vtedy Janko Rosemberg, veľký nadšenec pre tomícku turistiku, nič menší vodca Rasťo Čech. Prvé tri ročníky končili na Somárovej lúke pod Kamzíkom. Potom sa chlapi umúdrili a cieľ bol v Slamenej búde. Boli krásne ročníky s veľkou účasťou.

XII. rocník až XIV. ročník iamesáckej 35 a 50 v rokoch 1986 až 1988 viedol stále Laco Kabáth. Šlapalo sa v blate aj snehu, ale Laco vytrvale čakal už od obeda v Slamenej búde a niektorí sme to stihli behom na 35 a prekvapili ho o jednej naobed.

V roku 1988 bol Jozef Novák na kontrole na Troch kamenných kopcoch. Možno si vtedy spomína, že mu na druhý deň umrel otec. Bol to vtedy zvláštny pocit.

Už na XV. ročníku v roku 1989 Daniela Kováčová umiestňovala prísne kontroly, organizovala celý priebeh, pričom jej nezištne vždy pomáhal Jozef Novák. Možno tej smutnej atmosfere aj zimné a daždivé počasie sa pridávalo.

V roku 1990 1. apríla bol krásny čas. Bol v znamení zvláštnej nežnej revolúcie. Plný ešte nádeje na krajší kapitalistický zajtrajšok.

IAMES Bratislava sa k masovej turistike a diaľkárom postavil macošsky a poslednýkrát na XIX. ročníku 35-ky a 12. ročníku 50-ky ešte organizoval rozvozy kontrol p. Pitonák a účasť bola zaznamenaná 25-timi turistami. Z toho ešte vtedy 15 turisti diaľkoplazi odšlapali 50-ku alebo aj odbehli.

Vo XXII. ročníku sa zapojil do opustenej skupiny iamesákov-diaľkoplazov aj Jozef Junas z KCT pri KST a začal hneď tento ročník pol metrovým snehom na hrebeni. Ťažkosti sa ale neskôr preniesli do organizácie pochodov a najviac negatívnych zmien zasiahlo organizovanú jesennú 40-ku, ktorú nakoniec preorganizoval a zanikla.

Skúšali sa aj viaceré kratšie trasy, iné miesta štartu a cieľov, získanie rodín do turistiky, ale nepriniesla tá všetka námaha veľké úspechy. Bolo to viac chcenia ako skutočného nadšenia, ktoré vládne medzi diaľkoplazmi.

Jubilejný XXV. ročník, ktorý mal cieľ na Partizánskej lúke, mu ale vyšiel a poobede vydržala celá skupina veselých turistov pri pive a hudbe až do večera. Bola to vtedy zásluha Jožka Junasa a sponzorov, ale bolo to naposledy.

V ďalších ročníkoch bola účasť uspokojivá, ale kontroly neboli k dispozícii a tak sa dávali diplomy pri štarte a za odšlapané kilometre si každý diaľkár zodpovedá sám ako na Zimnej 35-ke.

Na XXX. ročníku sa organizátori ale zapovedali a určili cieľ v Marianke ako i odovzdanie diplomov, aby si každý odkrútil chodník v prekrásnej jarnej malokarpatskej prírode.

Kurt Holm, Jozef Novák.

Pozvánka na Prvomájový pochod 2004
Kade nás nohy ešte neviedli

"Včil buc múdry, ket si na Záhorí", asi tak by sa v krátkosti dal zhrnúť tento netradičný diaľkový pochod, ktorý sa pravidelne začína na našej trnavskej strane Malých Karpát a končí sa vždy niekde v "divočine" na Záhorí. Cieľ tento rok bude pre zmenu na Búroch, kde to už poznáme z prvého ročníka.

Štart sme zvolili tradične čo najjednoduchší, proste tam, kde stoja všetky autobusy, "Horné Orešany - vináreň" so spoločným štartom o 8.00 h ráno. Takže tí, čo prídu o voľačo skôr, počkajú na ostatných a potom hurááá ide sa !!!

Malá pomôcka pre účastníkov.
Zo štartu v HO môžeme ísť kade-tade, avšak prvá kontrola a prvé teplé slovo určite bude v Prievaloch, druhé teplé slovo nám povie tradične pani šenkárka v Bílkových Humencoch a keď trafíme cieľ, tak to bude f šenku na Búroch /Borská Mikuláš/.Tento šenk určite nájdete, lebo hneď vedľa neho je pamätná izba a domček slovenského barda Jána Hollého.

Čo si treba pozrieť po trase, napr:
Prievaly - bydlisko nášho kamaráta turistu Pavla Režnáka, pozrieť si jeho predzáhradku na čísle domu 159. A potom aj štyri veterné elektrárne nad dedinou, ktoré boli postavené ako prvé na Slovensku. Idú naozaj potichúčky.

Bílkove Humence - dom skrášlený plechovou výzdobou, ktorý sa nachádza hneď vedľa šenku, inak tradičná rarita tejto dediny, ktorý už bol za onoho času dokonca odvysielaný aj Kordom, keď robil na Nove. Keď tam prídeme, bude už obchod s pivom určite zavretý a preto budete musieť ísť do šenku. Pred ním pravidelne býva postavená "májka", ktorú dokončili miestni mládenci pred pár hodinami. Na vrchole je aj tradičná fľaša vína. Plná. Získa ju ten, ktorý tam vylezie...

Borský Mikuláš - pamätná izba a domček Jána Hollého. "Búrané" tam vraj púšťajú len "strizlivých" návštevníkov. Ale aj šenk je predsa "pamjatná izba". Nakoniec si nezabudnite zobrať na pamiatku čistučký Záhorácky žltučký piesok, aspoň za "dvje hrsci", ktorý je tu ako pozostatok z treťohorného mora. Nuž a more je more, ani v Chorvátsku taký piesok nemajú... Tam sú len kamene.

Pozor dôležité upozornenie pre účastníkov pochodu - z dedinky Búry volanej na železničnú stanicu je to časove cca 30 min. šlapania !!! a vlaky chodia v dvojhodinových intervaloch .....

Ak sa Vám podarí zmeškať niektorý spoj, tak potom môžete už len okopávať výpravkyni predzáhradku, aby Vám ušiel čas. Aj to sa nám už stalo, vtedy pred 12 rokmi pod vedením Fera Mikulku.

Slušné spojenie "domov" smerom:
na Trnavu je o 16.56 h a 18.44 h
na Bratislavu cez Kúty: 15.50 h, 17.55 h a 19.50 h

Usporiadatelia poskytujú diplomy a pečiatky v týchto cieľových časových limitoch.

Pochod už po 12-krát organizujú Trnavskí diaľkoplazi a ich kamaráti.

Informácie pred i počas pochodu poskytujeme na tel.č.:0907/550 921

Za organizátorov Peter Minárik

KALENDÁR

máj 2004:

1.5.2004 KADE NÁS NOHY EŠTE NEVIEDLI 12.ročník
(sobota) Klub TD Trnava

Trasa: 39,9 km/999 m
Horné Orešany - Prievaly - Bílkove Humence - Borský Mikuláš, žel. st.
Štart: Horné Orešany, 7.00 - 8.00 h
Cieľ: Borský Mikuláš, žel. st., do 17,59 h
Vedúci: Ing. Peter Minárik, Čajkovského 40, 917 08 Trnava,
tel.: 033-5521 056, mobil: 0907-550 921

8.5.2004 RODINNÁ CYKLOTURISTIKA 26.ročník
(sobota) RZ KST Galanta

Trasa: cyklo: 18 km
Štart: Kolový mlyn, Tomášikovo, 10.30 - 11.30 h
Vedúci: Mikuláš Melay, Železničiarska 1423/26, 924 01 Galanta
Informácie: tel.: 0908-898 596

8.5.2004 PRECHOD SOBOTIŠTSKÝMI KOPANICAMI (IVV) 22.ročník
(sobota) KST Sobotište

Trasy: 10, 15, 35, 50 km
Štart: Sobotište, základná škola, 6.00 - 10.00 h
Vedúci: Ing. Juraj Koba, 906 05 Sobotište 72,
tel. d.: 034-628 2716, tel. z.: 034-651 2851

8.5.2004 ČASTOVSKÁ 50-KA 23.ročník
(sobota) KST Častá

Trasy: 50 km/1650 m, 35 km/1050 m, 25 km/850 m
50 km: Častá - Píla - Zochova chata - Modranská Baba - Holint - Sološnická dolina - Plavecké Podhradie - Plavecký hrad - Amon - Klokoč - Sklená Huta - Častá
Kratšie trasy sú odvodené z hlavnej 50 km.
Štart: Častá, pri kostole, 6.00 - 9.30 h
Cieľ: Častá, futbalové ihrisko, do 18.00 h
Štartovné: dospelí 10 Sk
Iné: Ubytovanie a iné špeciálne služby nezabezpečujeme
Info: Štefan Minárik, Zámocká 8, 900 29 Častá
Rudolf Pribul, Štefanovská 543, 900 29 Častá,
tel. d.: 033-640 2364, tel. z.: 033-649 5388

8.5.2004 JARNÝ ŠĽAPÁK ŠKP 24.ročník
(sobota) ŠKP Bratislava

Trasy: 60 km a menej, podľa výberu
60 km: štadión ŠKP - Kamzík - Pekná cesta - Biely Kríž - Salaš - Kozí chrbát - Pod Kozliskom - Pajštún - Marianka - Kačín - štadión ŠKP
Kratšie trasy možno začať alebo ukončiť na ľubovoľných lokalitách uvedených v popise 60 km trasy, ktoré sú zároveň aj kontrolnými miestami, kde treba odpísať číselné kódy, ktoré organizátor pre túto akciu pripraví.
Štart 60 km: Bratislava-Dúbravka, štadión ŠKP, 6.00 - 9.00 h
Cieľ: Bratislava-Dúbravka, štadión ŠKP, do 18 h
Vedúci: Viliam Vida, Tranovského 38, 841 02 Bratislava

15.5.2004 MALOKARPATSKÁ 12.ročník
(sobota) KMT KST TJ Bezovec Piešťany

Trasy: 40, 22, 18 km
Čachtice - Veľký Plešivec - Šípkové (18 km) - Vrbové (22 km) - Prašník - Pustá Ves - Výtok - Dobrá Vodá (40 km)
Štart: Čachtice, nám. - reštaurácia pod hradom, 7.30 - 10.00 h
Cieľ: Šípkové (18 km), Vrbové (22 km), Dobrá Voda (40 km)
Odmena: Diplom a drevená upomienková medaila
Vedúci: Jaroslav Mihálik, 922 21 Hubina 10, tel.: 0907-488 977

15.5.2004 HASPRÚNSKA 50-KA (IVV) 21.ročník
(sobota) KST Studienka

Trasy: 10, 20, 23, 50 km v povodí rieky Rudava
Štart: Studienka, obecný úrad, 7.00 – 10.00 h
Vedúci: Alojz Klámik, 908 75 Studienka 172,
Boris Soukup, 908 75 Studienka 272, tel. d.: 034-778 2049

16.5.2004 IDE, IDE POŠTOVÝ PANÁČIK 18.ročník
(nedeľa) OT TJ Spoje Bratislava

Trasy: pešo: 35 km/470 m, 15 km/320 m, 10 km/300 m
35 km: Rača, amfiteáter - Medené Hámre - Kozlisko - Košarisko - Biely Kríž - Rača
15 km: Rača, amfiteáter - Medené Hámre - Biely Kríž - Rača
10 km: Rača - Zbojnícka studnička - Červený kríž - Biely Kríž - Rača
Štart: Bratislava-Rača, amfiteáter, 9.00 - 9.30 h
Vedúci: Stanislav Vakula, Lachova 10, 851 03 Bratislava, tel. d.: 02-6231 1675

22.5.2004 PO HRADOCH A ZÁMKOCH MALÝCH KARPÁT 28.ročník
(sobota) KST Spartak Trnava

Trasy: pešo: 39, 22, 10 km, cyklo: 75, 55, 35, 10 km
pešo 39 km: Smolenice, lesný závod - jaskyňa Driny - Jahodník - Lošonec - Majdán - Zabité - Sklená Huta - Klokoč - Amon - Brezinky - Ostrý Kameň - Záruby - Smolenický zámok
Kratšie trasy sú odvodené z trasy 39 km.
cyklo 75 km: Smolenice, lesný závod -Trstín - Dechtice - Dobrá Voda -Brezová pod Bradlom - Jablonica - Prievaly - Buková priehrada - Trstín - Smolenický zámok
55 km: Smolenice, lesný závod - Lošonec - Majdán - Rybáreň - Sklená huta - Sološnica - Plavecký Peter - Buková, priehrada - Trstín - Smolenický zámok
35 km: Smolenice, lesný závod - Jahodník - Plavecký Peter - Buková, priehrada - Trstín - Smolenický zámok
10 km: Smolenice, lesný závod - Lošonec - Horné Orešany - Smolenický zámok
Štart: Smolenice, lesný závod, 7.30 - 10.15 h
Štartovné: 5 Sk
Cieľ: Smolenický zámok, do 17.00 h
Vedúci: Ján Tallo, Hospodárska 57, 917 01 Trnava
inf.: 033-5515 609
Info pešie trasy: Peter Wagner, J.Slottu 39, 917 01 Trnava
tel. z.: 033-5513 765, tel. d.: 033-5447 992
Info cyklo trasy: Ing.Peter Benkovský, Golianova 9, 917 01 Trnava
tel. z.: 033-5532 016, tel. d.: 033-5533 077
mobil: 0905-326 997
Internet: www.kstspartak.szm.sk

22.5.2004 SKAUTSKÁ 55-KA 4.ročník
(sobota) 104.zbor skautov Bratislava Ružinov

Trasy: 55 km/1850 m, 45 km/1550 m, 35 km/1130 m
55 km: Bratislava, hl. žel. st. - Kamzík - Pekná cesta - Stánisko - Pajštún - Košarisko - Kozí chrbát - Pezinská Baba - Čermák - Vysoká - Kuchyňa
Štart: Bratislava, hl.žel.st., pod schodami na Žabotovej ul., 6.00 - 7.00 h
Cieľ: 55 km: Kuchyňa, do 20.00 h
45 km: Čermákova lúka, do 17.00 h
35 km: Pezinská Baba, do 15.00 h
Vedúci: Janka Filová, Senická 1, 811 04 Bratislava,
tel.: 02-5479 3533, mobil: 0905-806 884, e-mail: janafilova@centrum.sk

29.5.2004 JARNÝ DP ZÁRUBY, VÁPENNÁ, VYSOKÁ 3.ročník
(sobota) KST Limba turist Bratislava

Trasy: 40 km/1700 m, 25 km/1100 m
40 km: Smolenice - Záruby - Vápenná - Vysoká - Kuchyňa/Zochova chata
25 km: Smolenice - Záruby - Vápenná - Sološnica
Štart: Smolenice, obecný úrad, zast. SAD, 6.45 - 8.15 h
Vedúci: Ján Kučera, Lovinského 8, 811 04 Bratislava, tel.: 0905-532 482

29.5.2004 TRI HRADY MALÝCH KARPÁT 14.ročník
(sobota) KST Jablonica

Trasy: peši: 15, 25, 35 km, cyklo: 18, 28 a 45 km
Štart: Jablonica, kultúrny dom, 7.00 – 9.00 h
Vedúci: Stanislav Hamerlík, Bernolákova 684, 906 32 Jablonica,
tel. d.: 034-658 3196, tel. z.: 034-651 4296, kl. 223,
e-mail: hamerlik@vtsu.sk

29.5.2004 CESTA ROZPRÁVKOVÝM LESOM 21.ročník
(sobota)

Trasa: okolo 5 km
Smolenice, žel. st. - Smolenický zámok
Štart: Smolenice, žel. st., 9.00 - 12.00 h
Cieľ: Smolenický zámok, do 15.00 h
Iné: Akcia je venovaná deťom v rámci MDD. Na trase sa deti stretnú s rozprávkovými bytosťami a na zámku ich bude čakať kráľ s kráľovnou a obdarí ich sladkosťami.
Vedúca: Mgr. Ľubica Galbová, Parková 7, 917 01 Trnava

29.5.2004 JARNÉ STRETNUTIE PRIATEĽOV TURISTICKEJ ROZHĽADNE
(sobota) NA VEĽKEJ HOMOLI Modranský turistický spolok

Zraz: na Veľkej Homoli o 11.00 h
Kontakt: Milan Ružek, Pekná cesta 3, 861 54 Bratislava 34, tel.: 02-4488 2668

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.