MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

apríl 2005

 

 

 

Akty X na "Červenomodrom"

Len čo sa ráno Laco na štart dohrnul,
jeho orlí zrak na tmavomodrej taške spočinul.
Stála tam chudera všetkými opustená
a voľačím zdala sa byť aj naplnená.

Pre istotu Laco do nej najprv "šťuchol",
veď čo keby tam dajaký "pekelný stroj" buchol?!
Obzrel sa okolo, či fakt široko-ďaleko človiečika niet,
siahol dnu rukou a vytiahol na prebúdzajúci sa svet,
maličké sáčky s kúskom sladkej dobroty
akurát vhodné pre účastníkov tesláckej soboty.

"Veru, má to ten náš predseda zariadené
- UPS a považujte za doručené!"
Že to má každému do ruksaku pribaliť,
to začalo Lacovi hneď "páliť".

Aké však prekvápko po príchode do cieľa...
Jeho pravdovravný vedúci tentokrát všetko zapiera.
Tak ako Ivanko to máš zariadené,
vari aj tajomné mocnosti sú ku tebe naklonené?

Márne spovedali všetkých účastníkov, čo prekročili cieľ,
nikto tej záhade na koreň neprišiel.

Červenomodrý - opäť bol dobrý. (na výborný nemám rým, čo už s tým?)

Len tentokrát trochu viacej snehu sa na neho navalilo,
ale pohodu a náladu to ľuďom nezkazilo.

A že po 100. krát už sa konal pochod Teslákmi organizovaný,
veru sa nikto ničomu nečudoval ani.
Možno len Ivan dodnes hlavou krúti,
či bol to "ozajstný zázrak",
čo prihodil sa na tej jubilejnej tesláckej púti.

 

Oslávenec na apríl: 1940 - 2005 (65-ka)

Celo Radványi - horolezec vo výslužbe, ešte stále “poloaktívny” turista, ale stále veľký milovník prírody. Celo náš som poctený, že môžem robiť s Tebou ďalší rozhovor, tie prvé boli k 55-ke, 60-ke, vtedy ti už dnes nebohý Ivan K. urobil aj peknú karikatúru. Poďme teda na to:

1.MKD: - Celo prezraď nám ako sa darí horolezom vo výslužbe? Pri rozhovore k tvojej 60-tke si sa priznal k určitým zdravotným problémom. Ako si na tom dnes?
Celo: - Už dávno tvrdím, že starých “prďolov” by mali likvidovať (myslím takých ako som ja). Jeden anglický autor, Kingsley Amis v “Šťastnom Jimovi” napísal, že takým “treba zapchať ústa toaletným papierom a spláchnuť” a bude pokoj. Starí Gréci postavili inkriminované osoby na Tarpejskú skalu, kopli ich do zadku a  bol s nimi pokoj. Škoda, že nemáme more...

2.MKD: - Dúfam, že teraz preháňaš. Aspoň Malé Karpaty si v dôchodku pravidelne navštevoval?
Celo: - Voľakedy, keď som mal pred dôchodkom, som sa na neho tešil, že koľko budem mať voľného času a možnosti dostať sa niekam von. No a vidíš, zatiaľ som z Malých Karpát tuším najviac videl na Kramároch z izby.

3.MKD: - Takže aspoň na Vašich “slávnych” jarných a jesenných horolezeckých zrazoch sa zúčastňuješ?
Celo: - Samozrejme na zrazy chodím, ale veď to môžem sedieť aj v Saigone, /pre neznalých problematiky - známy trnavský šenk/, kde je (hlavne z jari) omnoho teplejšie ako na našich zrazoch. Vlani som bol aj na akciách IAMESu na Sliezskom dome  a veru musel som si veľmi “turbovať hlavu”, aby som už prišiel na to, že kto je kto. To nie je len skleróza. S Jarom Švorcom sa poznáme dosť dlho, bavili sme sa o jeho knihe, ktorú vydal a ja som si nemohol za otca spomenúť na jeho meno.

4.MKD: - Teraz chcem od Teba najkrajšiu spomienku, skúsenosť, ktorú si mal za posledných 5 rokov.
Celo: - Predstav si, nemám toho moc, ale je to tá najkrajšia skúsenosť z poslednej doby: “Keď ráno vstanem a som živý a hlavne nič ma nebolí.”

5.MKD: - Ako oslávite 50-ku Vášho súčasného predsedu HO Janka Trubača?
Celo: - Vidíš to, ani som si neuvedomil, že je to už tak dávno, čo prišiel k nám, do partie. Uteká to uteká....

6.MKD: - Na akého koníčka si presedlal z horolezectva a diaľkovej turistiky, teraz keď ťa trápi zdravie? Niečomu sa musíš predsa venovať.
Celo: - Máš pravdu, zásluhou veku a hlavne zdravia chodím omnoho menej von, čo bola svojej doby moja hlavná zábava. Tá druhá moja zábava s veľkým Z je už zásluhou našich kultúrnych trégrov tak drahá, že hocijakú knihu si môžem kúpiť už len málokedy.

7.MKD: - Niektoré veci v živote už môžeš aj zhodnotiť, napríklad čo ti dalo v živote horolezectvo a láska k prírode?
Celo:- Okrem kopy kamarátov, hlavne boľavé kríže.

8.MKD: - Tie boľavé kríže sú asi od niečoho iného...
Celo: - Aj to máš pravdu, ale vyskúšať si to v prírode musel. To myslím vo všetkej počestnosti.

9.MKD: - Ako o chlp staršieho sa ťa pýtam na Tvoje životné skúsenosti so stravovaním a pitným režimom na akciách, je jedno či na DP alebo na viacdenných v Tatrách. Hlavne ako to bolo pri tvojich začiatkoch?
Celo: - To, čo teraz píšu o stravovaní, je podľa mňa volovina, veď aj psom dávajú granule. Malo by sa jesť a piť to, na čo človek má – myslím finančne a to na čo má chuť. Keď vidím v tých amerických filmoch čo tam všetko jedia, je mi z toho zle a  ver mi, to žalúdok mám dobrý. Na ktorejsi stovke do cieľa prišiel Jano Parcer a to už mal k osemdesiatke. Na jednom boku mal feldfľašku s čajom, na druhej strane druhú, s vínom a striedavo šľapajúc popíjal. V cieli si zatancoval a rada “športovcov” mala slzy v očiach, od závisti a jedu.

10.MKD: - Trnavská stovka, spomeň si na “mladšie ročníky” pochodu, keď si suverénne kraľoval v počte účastí a dodnes sa nachádzaš ešte medzi prvými. Tento rok sa ide už 32.ročník...
Celo: - Rád by som sa zúčastnil aj v tomto roku, to je samozrejmé, spomienky ťahajú, ale keď to nepôjde, tak aspoň symbolicky prídem na niektorú kontrolu. Možno medzi horolezcov na Vápennú. A ak tam nie, tak aspoň do tepla šenku na Bukovú.

11.MKD: - Celo, čo ti dala Trnavská stovka ako spoluzakladateľovi? Nových kamarátov, uspokojenie, že si prekonal sám seba, že si sa premohol, keď už sa zdalo, že to ďalej nejde alebo niečo iné?
Celo: - Možno to robilo to, že sme boli mladší, aké premáhanie, stovka sa prešla a hotovo, bez teraz módneho adrenalínu a iných televíznych sprostostí, čo do nás hustia, na konci sa dalo pivo, guláš alebo klobása a  v pondelok ráno sa išlo normálne do roboty. Ešte jedna zaujímavá vec. V nedeľu pobede sme sa išli prejsť do mesta a škodoradostne sme pozerali na druhých stovkárov ako čaptavo chodia. Vtedy to bol znak mužnosti, že ten čaptoš je veru chlap a včera absolvoval stokilometrový pochod z Bratislavy do Brezovej. Môžem povedať, že v nedeľu poobede sa chodili do mesta prechádzať aj takí, čo tam nešli celý rok. Veď predsa to bol znak “samochvály” chlapa, že po takom výkone ešte ide na prechádzku.

12.MKD: - Už minule pri “nižšom” jubileu si nám prezradil, že máš možno najväčšiu zbierku na Slovensku životopisov spisovateľov. Teraz si ťa vyskúšam. Koľko máš vo svojej zbierke, v počítači, slovenských spisovateľov a druhá otázka z tejto várky je, že teraz niekedy mal výročie J.I.Bajza, ktorý napísal prvý slovenský román. A ten Bajza bol farárom v Dolnom Dubovom. Povedz nám o tom niečo bližšie.
Celo: - Či je moja zbierka spisovateľov najväčšia, to neviem, ale v zbere by toho papiera bolo veru dosť. Slovenských spisovateľov mám okolo 8 tisíc a to som nechcel siahať do literárnej histórie.
K Jozefovi Ignácovi Bajzovi len krátko - bol od roku 1783 do roku 1805 - teda 22 rokov farárom v Dolnom Dubovom. Dnes by asi mnohých starších slovenských autorov, spisovateľov šľak trafil zo slovenčiny, ktorá sa v ostatnej dobe užíva v médiach /musím použíť aj nejaké módne a cudzie slovo, nech aspoň trochu vyzerám, že sa v tom vyznám/. Veď títo naši rýchlokvasení redaktori sú leniví siahnúť za chrbát do police pre nejaký lexikon či príručku a niečo si tam nalistovať. Potom v našich Malých Karpatoch zo Zárub sú Zárubne a v Južnej Amerike sedemtisícovky a podobne.

13.MKD: - Máš nejakú zaujímavú turistickú príhodu z poslednej doby?
Celo: - Nedávno som bol na “prechádzke” na Škarbáku, keď som šiel dolu po ceste, mimo bolo snehu ešte dosť a dosť, a vpredu, na ceste išli dve srnky. Sadol som si na batoh a dobrú polhodinku som na ne len tak kukal. Zhodou okolností nešlo žiadne auto, tak bol kľud a mne bolo dobre na duši...

14.MKD: - Na veľké plány do budúcna sa ťa ani nepýtam. Ale predsa, čo by si si ešte rád prešiel, alebo kam sa vrátil pozrieť v skutočnosti i v spomienkach?
Celo: - Rád by som sa ešte “realizoval”, ale nejak mi to nejde. Musím byť rád, že mám ešte dosť známych, kamarátov, ktorí ma sem tam niekam vytiahnu či navštívia a môžeme si zaspomínať. Keď sa už nejako veľmi vznášam v oblakoch, stiahnú do reality a nechajú ma nech rozprávam nejakú starú, ošúchanú historiku, kde som gerojom a ostatní blbci. Ale ešte stále sa dokážeme zasmiať, či už sami na sebe alebo aj na druhých aj keď už u mňa je to taký gogoľovsky smiech cez slzy. Ostáva mi vlastne len touto cestou poďakovať všetkým tým “v....”, veď oni vedia o čo ide, však Andrej, Marcel, Žabí princ, atď.

Celo, ďakujem ti za tento tretí rozhovor v poradí a teším sa už na štvrtý. Prajem ti za MKD za seba a za všetkých kamarátov veľa zdravia, zdravia a zdravia... Ahoj Peter

marec 2005, Peter Minárik

Z histórie Jánošíkovej
Poprava podpalačky

Niekdajšie starobylé dedinky Minschodorf, Tatschendorf, Schildern sú už spomínané v polovici 13. storočia pod týmito názvami, v poslednom polstoročí 20. storočia zmenili svoje mená na Nové Košariská, Novú Lipnicu a Jánošíkovú a po roku 1948 dostali spoločný názov, spoločné pomenovanie Dunajská Lužná. Tragická udalosť, čo spomíname v názve, sa týka jednej z nich, a to bývalej Jánošíkovej. Celý tragický príbeh je zaznačený v kronikách. Len pár kilometrov východne od Bratislavy, cestou na Žitný ostrov, leží neveľká dedinka Jánošíková. V tomto chotári odkryli archeológovia mohylník z kalenderberskej kultúry. Spomínané osady najprv patrili bratislavskému hradu, neskôr ich chotáre získali jednotliví šľachtici. V roku 1293 časť obce patrila bratislavskému richtárovi Hertlinovi. Turecké nájazdy v rokoch 1663 a 1683, ako aj protihabsburské povstania uhorskej šľachty, značne zdecimovali statočné obyvateľstvo týchto dediniek. V polovici 18. storočia, keď župa nariadila osídľovanie opustených osád, dedín /desertae villae/, prišli sem kolonisti z Rakúska, z Korutánska, ktorí sa postupne premiešali s miestnymi obyvateľmi a vytvorili tak nárečovo zmiešanú lokalitu, bežne nazývanú "kroboti", pravdepodobne od názvu Chorváti, Croati, lebo väčšina z nich dobre vedela po chorvátsky. A stalo sa, že do týchto osád "zavítala" aj istá Anna K., známa tuláčka, ktorej návšteva vždy končievala červeným kohútom na strechách panských dvorov a majerov. Nečudo, veď vtedy strechy boli pokryté zväčša slamou. Nuž a táto dvadsaťdvaročná tuláčka v novembri 1803 podpálila stodoly panstva, pričom ukradla veci, ktoré chcela a mohla predať. Bola však pristihnutá. Spôsobila škodu na majetku zemepána a jeho poddaných v sume 3595 zlatých. Zemepánskym súdom bola ihneď odsúdená ako podpalačka a zlodejka na trest smrti obesením. Na malom námestíčku /návsi/ bola verejne popravená za prítomnosti desiatok poddaných, ktorých sem nahnali pre výstrahu.

Preniesť sa tak dnes do tej doby spred dvesto rokov bolo by to veru znovu ako po tureckých nájazdoch...

T.K.

Náš výlet do mesta
K pamätníku na Kamzíku

V roku 1866 začalo Prusko proti Rakúsku vojnu, ktorá sa skončila katastrofálnou porážkou Rakúska pri Hradci Králové v Čechách. Posledná fáza prusko - rakúskej vojny sa ale konala v blízkosti Bratislavy v oblasti Lamača, Dúbravky a Kamzíka.

Pruské vojsko po tomto víťazstve prešlo rýchlo územím Čiech a Moravy a 21. júla 1866 už obsadilo Stupavu. Na druhý deň sa chystalo dobyť Bratislavu, ale pri Lamači zaujala obranu rakúska brigáda. 22. júla ráno pri Lamači sa strhol boj, na ktorom sa zúčastnili značné sily vojsk oboch strán. Obchvatom pravého krídla Rakušanov sa dostali Prusi horskými chodníkmi Malých Karpát až do okolia bratislavskej železničnej stanice a na vrch Kamzík. Na Kamzíku sa odohrali menšie boje a tesne pred poludním došlo k prudkej zrážke pri hostinci "Slamenná búda" na Kolibe. No o 12 h nadobudlo platnosť prímerie, zaviali biele zástavy a boj prestal. Lamač už Prusi nedobyli, ale Dúbravku zapálil granát a čiastočne vyhorela. Tak sa neuskutočnilo ani obávané obsadenie Bratislavy Prusmi, ani plánované okázalé defilé ich vojska v meste. V Lamači sa tiež nachádza pamätník týchto udalostí. Následkom tejto vojny bolo rakúsko - uhorské vyrovnanie z roku 1867 a zvýšená maďarizácia v celom bývalom Uhorsku.

Pamätník, vlastne náhrobník, ktorý pripomína túto vojnovú udalosť, je mramorový obelisk na pieskovcovom podstavci s liatinovou mrežovou ohradou. Nad obeliskom je liatinový krucifix a ornament. Obelisk mal kedysi hore plastický pruský odznak železného kríža a dolu sa nachádza nápis v troch jazykoch.

Na podstavci je liatinový odliatok vypuklej pruskej helmy, meča a dubových listov. Pamätník dali postaviť bratislavčania nad hromadným hrobom 23 bojovníkov oboch národností, ktorí padli na Kamzíku v záverečnej bitke prusko - rakúskej vojny. Pôvodný je len nemecký nápis, ku ktorému postupne pribudol slovenský a maďarský.

Jozef Koči

Zaniknuté pochody a diaľkové pochody s dlhou tradíciou - 70.časť
"Teslácka "Buď fit" /Piešťany/

Diaľkový pochod "Buď fit" organizovala OT TJ TESLA Piešťany, neskôr po roku 1990 premenovaná na KST TJ Piešťany. Pochod bol pomenovaný podľa známych televíznych cvičení pána J.Štercla "BUĎ FIT". Všetky trasy pochodu viedli po území Považského Inovca a jednoznačne do roku 1989 a aj po ňom to bol v tejto oblasti jeden z najnavštevovanejších a najpopulárnejších DP. Všetko zabezpečenie turistov od občerstvenia na trati a v cieli na chate Tesly v Moravanoch až po autobusovú dopravu, ktorú zabezpečovali z Moravian do Piešťan. Po všetkých stránkach výborne zabezpečený pochod. Pravidelne sa pochodu zúčastňovalo viac ako tisíc turistov. Od školákov až po turistických dôchodcov.

Po roku 1989, keď sa podmienky financovania turistických a telovýchovných jednôt zmenili a TESLA Piešťany ako sponzor akcie bola v konkurze, pochod začal stagnovať. Až v priebehu 90. rokov celkom zmizol z turistického kalendára. V roku 1995 bol organizovaný jeho 20. ročník, ale to už z jeho bývalou slávou nemalo nič spoločné. Už bolo vidieť, že upadá.

Trasy Piešťanského DP "Buď fit" boli od 18 do 50 km. Pochod bol organizovaný vždy v prvú májovú sobotu. 50 km trasa bola s prevýšením 1800 m a viedla po trase: Piešťany, kolonádny most - bol zabezpečený autobus, ktorý 50-tkárov odviezol do Kálnice - odtiaľ cez Pánsku Javorinu - Bezovec - Marhát - Striebornicu do cieľa, ktorý bol v RS Tesly Moravany nad Váhom. Takto bola vedená najdlhšia trasa do roku 1991. Po tomto roku zrušili autobusový prevoz turistov na štart do Kálnice a trasu upravili následovne: Piešťany,kolonádny most - Lúka /po hrádzi Váhu/ - Tematín - Skaliny - Bezovec - Marhát - RS Tesla Moravany/Váhom . Prevýšenie sa znížilo na 1200 m.

Ako vedúci akcie počas najväčšej slávy pochodu bol uvádzaný Ľubor Matúš.

Peter Minárik

Ako som plnil Malokarpatského Diaľkopaza 2004

Volám sa Jaro Hanuš, som z Nitry, ročník 1932, samozrejme že už dlhoročný dôchodca a dlhé roky chodím na diaľkové pochody do Malých Karpát a okolia. Už po niekoľkokrát som v priebehu roku prešiel požadovaných minimálne 1000 km za rok na DP, aby som splnil limit na titul "Malokarpatský Diaľkoplaz". Toto ocenenie je jedno z najväčších ocenení pre turistu - diaľkoplaza u nás vôbec. Ocenenie nevydáva turistom ich KST, ale je to čisto klubová záležitosť.

Diaľkové pochody, ktoré som absolvoval v roku 2004, sú všetky v turistickom kalendári "Malé Karpaty a okolie" až na dve "moravské stovky". Všetky uvedené pochody v zozname sú bez prevýšenia. Potvrdené záznamy o ich absolvovaní mám v záznamníku VOPT.

Sčítané a zrátané: 1491 km.

Jaro Hanuš, KDT Nitra /Klub Dôchodcov a Tulákov/

P.S.
Jaroslav Hanuš, narodený v roku 1932, býva a žije v Nitre, pravidelný účastník aj tých najdlhších pochodov ako sú tri Malokarpatské stovky a len pre zaujímavosť uvádzam časy ako prešiel v posledných troch ročníkoch Trnavskú stovku:

29.ročník 2002 za 19,30 h
30.ročník 2003 za 19,20 h
31.ročník 2004 za 21,00 h

Údaje sú zo štatistiky pochodu T-100.

Peter Minárik, KDT Trnava

Tajomstvo vlakov v Karpatoch
alebo ako jazdia vlaky /po veľkých zmenách/ do BA, TT a SE
(budeme to veru potrebovať)

Prestavba železničnej trate na superrýchlu trať sa dotkne nielen pravidelných cestujúcich za prácou, ale aj nás sviatočných cestujúcich, čiže turistov.

Pokiaľ budú vlaky jazdiť tak ako nás informovali Slovenské železnice, aspoň niekoľko údajov o odchodoch vlakov, aby sme to nemuseli všetko študovať. Nám sa jedná hlavne o vlaky z Bratislavy do Trnavy a naspäť. A samozrejme aj o spoj do Smoleníc.

Tieto spoje sú preverené a chodia určite aj v sobotu:

Trnava - Bratislava

5.04 - 6.17 /hl.st./ - osobný
6.08 - 7.07 /hl.st./ - rýchlik
6.22 - 7.36 /Nové Mesto/- osobný
7.03 - 8.19 /hl.sta./ - osobný
7.36 - 8.46 /hl.st./ - osobný
8.08 - 9.12 /hl.st./ - rýchlik
8.33 - 9.42 /hl.st./ - osobný
16.06 - 17.00 /hl.st./ - rýchlik
17.02 - 18.20 /hl.st./ - osobný
17.42 - 18.40 /Nové Mesto/- rýchlik
18.10 - 19.04 /hl.st./ - rýchlik
18.36 - 19.46 /hl.st./ - osobný
19.54 - 21.06 /hl.st./ - osobný
21.00 - 22.12 /hl.st./ - osobný
22.12 - 23.06 /hl.st./ - rýchlik

Bratislava - Trnava

5.10/hl.st./ - 6.06 rýchlik
5.43/hl.st./ - 6.43 osobný
6.22/hl.st./ - 7.33 rýchlik
7.20/hl.st./ - 8.41 osobný
8.10/hl.st./ - 9.06 rýchlik
15.10/hl.st./ - 16.06 rýchlik
16.22/hl.st./ - 17.18 rýchlik
16.29/hl.st./ - 17.37 osobný
17.10/hl.st./ - 18.06 rýchlik
17.30/hl.st./ - 18.43 osobný
18.30/hl.st./ - 19.45 osobný
19.10/hl.st./ - 20.06 rýchlik
19.22/hl.st./ - 20.33 osobný
20.10/hl.st./ - 21.27 osobný

Trnava -- Kúty

Odchod z Trnavy: 4.31, 6.39, 8.51, 12.45, 14.35, 16.49, 18.47,
Odchod zo Smoleníc: 8.03, 11.11, 13.12,15.03,17.58,19.15, 21.12

Mimoriadne údaje o doprave z pochodu "Kade nás nohy ešte neviedli" - 1.máj 2005.

Z Borského Mikuláša do Trnavy : 17.08 a 18.31 hod.
Z Borského M. do Kútov a Bratislavy: 15.49 a 17.54 hod.

Rýchliky je možno použiť bez príplatku !

Nové zmeny v cestovnom poriadku preštudoval Peter Minárik

Siahnem, vytiahnem, čítam a neverím vlastným očiam...

Čo už sa všetko dá prečítať a dozvedieť z novín, som uvidel dňa 16.2.2005 v bulvárnom plátku "Nový čas". Prečítajte si a utvorte svoj názor na uvedený prípad sami. Total bez komentára...Citujem:

"Zanechával som stopy, ak by sa našli už len moje kosti"

Jedinečná spoveď muža, ktorý prežil 48 hodín sám v lese, v mraze a bez jedla. Počas jedného dňa ho sprevádzala svorka hladných vlkov. Celé dva dni hrôzy a tiesne prežil 50-ročný Fedor Beťko z Ružomberka. O šialenom strachu, ktorý okúsil, keď si uvedomil, že ostal sám v nočnom lese, hovorí ešte teraz s námahou. Jedno však vie isto - nikomu by neprial prežiť dva dni bez vody a kúska jedla v desaťstupňových mrazoch a navyše prenasledovaný svorkou vlkov.

Stalo sa to v sobotu napoludnie, keď sa 27-členná výprava zo Smrekovice vybrala do chaty pod Borišovom. O niekoľko hodín sa tej istej skupine nešťastnou zhodou okolností stratil jeden z jej členov a netrvalo dlho, po mužovi začali pátrať Horská služba aj vrtuľník Ministerstva vnútra SR. Dnes muž, ktorý zložil skúšku odvahy, hovorí o šťastí, že žije. "Bola fujavica a padal sneh", začína rozprávanie pán Beťko, ktorý postupne úplne stratil orientáciu a v lese zablúdil i napriek tomu, že je inak výborný turista a pozná tu každú cestu.

"Postupne som sa dostal pod oblasť nazývanú Čierny kameň. Keďže bola už tma, uvedomil som si, že niekde musím ostať a relatívne v pokoji prečkať noc. Našťastie som čoskoro zbadal v blízkosti striešku a tak som si pod ňu sadol na lavičku a posediačky zaspal", pokračuje vo svojom rozprávaní turista.

V nedeľu ráno sa zobudil a vybral sa ďalej. Aj keď absolútne netušil, kadiaľ ísť, vedel, že musí v ceste pokračovať. Nanešťastie mu na nohách ostali len bežkové topánky, v ktorých mu začali omŕzať nohy a navyše sa v nich šmýkalo. Napriek tomu prekračoval potoky a bol ochotný prebrodiť aj močiar, ak by to bolo potrebné. Pri sebe nemal žiadne jedlo a vodu do termosky si naberal pri každej možnej príležitosti z potoka.

Celý uzimený a premočený naďalej hľadal ďalšiu cestu. Odvážne zdolával aj dvojmetrový sneh, keď zrazu zbadal päticu vlkov, ktorá sa k nemu pomaly blížila. "Mal som šialený strach, bolo to niečo hrozné. Videl som, ako sa ku mne plazí. Až po chvíli som si uvedomil, že na jednej strane sú dvaja a na druhej traja", opisuje asi najhorší zážitok vo svojom živote pán Fedor. Vzápätí si uvedomil, že mu zrejme neostáva nič iné, ako vrátiť sa späť k strieške, kde už jednu noc prečkal. Iný výber nemal ani tentoraz, ako prespať znovu na tom istom mieste.

Pud sebazáchovy ho ešte pred usnutím prinútil pribiť na jeden z drevených stĺpov striešky svoje tri vizitky. Pre prípad, že by ho vlci do rána zožrali a záchranári by z neho našli už len kosti. V pondelkové ráno sa opäť, celý premočený a unavený, vybral na cestu. Kráčal 5 km, kým došiel do Ľubochnianskej doliny.

"Neviete si ani predstaviť tú radosť, keď som zbadal horáreň", povedal Beťko.

V nej si vzápätí vypýtal čaj a sladkú dobošku. "Bolo mi jasné, že len čo si dám niečo sladké, naberiem energiu". Mladému horárovi následne rozpovedal to, čo prežil a ten zavolal jeho brata, ktorý poňho prišiel.

Pavol Konštiak, Nový čas, 16.2.2005

pre MKD pripravil Peter Minárik

Český zimný turistický zraz "Králiky 2005"

Už po dlhé roky sa každoročne zúčastňujem českých aj slovesnkých zimných turistických zrazov. V roku 2005 sa už uskutočnili obidva tieto zrazy. Slovenský zimný turistický zraz sa konal v Stropkove a Svidníku a Český zimný tur. zraz bol na Králikoch.

Pri rozhodovaní, ktorého zimného zrazu sa zúčastním, rozhodovali dve závažné skutočnosti, a to:

• Propozície českého zimného tur. zrazu boli k dispozícii už v priebehu mesiaca jún 2004,
• Propozície slovenského zimného tur.zrazu boli vydané až v decembri 2004.

Podotýkam obidva zrazy sa konali v tých istých termínoch.

Do centier konania sa Slovenského ZTZ Stropkov a Svidník neexistuje žiadne priame vlakové spojenie a pre cestovanie sa musí využiť ešte aj autobus. Toto cestovanie je okrem toho aj časovo náročné, približne 10 hodín cestovania z Bratislavy. Cestovanie do centra Českého ZTZ v Králikoch mi trvá max. 5 až 5.5 h a do Králikov sa dá dostať priamo vlakom. Pre tieto okolnosti som sa rozhodol pre účasť na Českom ZTZ.

Vysvetlenie: Králiky sa nachádzajú na rozhraní pohorí Jeseníky, Kralický Sněžník a Orlické hory, respektíve na rozmedzí bývalého východočeského a severomoravského kraja.

Český ZTZ sa uskutočnil v termíne od 3. do 6. februára 2005.

Priebeh podujatia:

Štvrtok - 3. februára 2005

Ráno cestujem vlakom Slovenská strela z Bratislavy cez Brno do Českej Třebovej a odtiaľ ďalším rýchlikom do Ústí nad Orlicí, tu prestupujem na osobný vlak do Letohradu a tu mám čas 30 minút. Potom pokračujem vlakom do Králikov, kde vystupujem tesne pred poludním.

Približne 650 m od staničnej budovy sa v areáli základnej školy nachádza miesto prezentácie. Na základe zaslanej a zaplatenej prihlášky som bez problémov. Dostávam visačku s menom, plátené vrecko s logom podujatia, výročnú turistickú známku, prepisovačku, kalendár, zrazovú pohľadnicu, účastnícky list, zrazový odznak, popisy trás a rôzne iné reklamné materiály. Ubytovanie mám asi 3 km odtiaľ v horskom hoteli ALFA, tam mám zabezpečenie aj stravovanie.

Ešte tento deň využívam na turistiku. Na bežkách absolvujem trasu Králiky - Vojenské múzeum - Cihelna - Výšina - Veselka - Králiky - Horní Orlice.

V okolí Králikov sa v tridsiatych rokoch minulého storočia vybudovalo mnoho objektov pevnostného charakteru. Niektoré objekty boli nedávno sprístupnené pre širokú verejnosť. Počas ZTZ bolo týchto niekoľko pevností mimoriadne otvorených pre účastníkov ZTZ. Jeden takýto objekt bol pevnostný zrub Cihelny. Jeho návšteva bola vítaným spestrením a oboznámením sa z históriou. Aj väčšina dnes absolvovanej trasy bola vedená v okolí viacerých podobných pevnostných zariadení. Bolo slnečné počasie a asi 60 cm snehu, teplota okolo mínus 3 stupňov C. Čo viac sme si mohli priať. Celá dnešná trasa mala dĺžku 18 km a prevýšenie 350 metrov.

Vo večerných hodinách sa na námestí uskutočnilo slávnostné otvorenie zimného zrazu, ktoré uskutočnili vládcovia hôr: Rampušák, Kačenka, Rozvodnice Rampuš a Dedo Praděd za asistencie hejtmana pardubického kraja a predstaviteľov regiónu, samosprávy a činovníkov KČT /Ing. Havelka, Ing. Babnič/ a samozrejme nemohla tam chýbať ani delegácia KST /Herchl, Kuiš/.

Pokračovanie nabudúce...

Jozef Karovič, Bratislava, február 2005

Regiontour a GO 2005

Každoročne sa v priebehu mesiaca január uskutočňuje výstava cestovného ruchu a turistických možností v rôznych oblastiach a regionoch "Regiontour a GO v Brne.

V rámci tohoto podujatia sa prezentujú rôzne cestovné kancelárie, ale okrem nich aj mestá, kúpele i rekreačné strediská. Tu sú možnosti získať rôzne informácie od ubytovania, miestnych zaujímavostí až po turistické aktivity v tom ktorom regióne. Ponúkajú sa tu orientačné mapy miest, turistické mapy oblastí, cykloturistické mapy aj s reliefom trás, mapky zimných stredísk s dĺžkou lyžiarskych tratí, ale aj rôzne vizitky penziónov, hotelov rôznych turistických ubytovacích zariadení, nové druhy pohľadníc, vreckové kalendáre. Niektoré expozície oživuje živá hudba, prípadne remeselníci typickí pre danú oblasť.

Rok 2005 je rokom turistickej olympiády IVV v Českej republike. Z tohoto dôvodu Klub Českých Turistov pripravil turisticko - propagačnú súťaž "Cesta do Plzně".

Táto súťaž sa uskutočnila v priestoroch pavilónu "B", kde boli umiestnené expozície "Regiontouru". Štart súťaže bol v stánku Klubu českých turistov. Záujemci tu dostali "účastnícku kartu". Trasa bola vyznačená šípkami s emblémom turistickej olympiády. Na trase boli aj kontrolné stanovištia. Na kontrolách razítko do účastníckej karty dali až po splnení úlohy. Na každom stanovisku mali hraciu kocku, ktorou si účastník vylosoval otázku a na základe správnej odpovede dostal aj drobný suvenír. Otázky sa týkali rôznych oblastí /KČT, lesy českej republiky, zdravotná poisťovňa, ochrana prírody, turistickí sprievodcovia, kultúrne pamiatky a všetko o meste Plzni/. Napríklad Lesy ČR mali k dispozícii dotazník z rôznymi otázkami. Za správne vyplnený dotazník účastníci získali vreckový nožík. V informačnom stánku mesta Plzeň na základe všetkých absolvovaných kontrolných stanovísk, vrátane tajného, účastníci získali bohatý informačný materiál o Plzni a pekné razítko. V stánku KČT zas bolo možné následne získať do preukazu IVV /akcie/ pečiatku propagujúcu turistickú olympiádu 2005.

Bratislava, február 2005, Jozef Karovič

Prečistenie a detoxikácia organizmu

Je tu apríl, čas po dlhej zime a preto je nutné niečo urobiť pre svoje telo. Povieme si preto niečo o detoxikácii a prečistení organizmu.

Dôležitú úlohu pri zbavení sa organizmu odpadových látok hrá detoxikačná kúra. Pri kvalitnej strave je dôležité, aby sme venovali pozornosť udržiavaniu vnútorného prostredia v zásaditom stave. Zásaditá strava je výmenná strava. Namiesto odbúraných splodín sa do tkanív dopravujú vysokohodnotné látky. Prestarnutý materiál sa okamžite vymieňa, s detoxikáciou dochádza aj k oživeniu bunkového potenciálu. Telo je obohatené o minerály, vitamíny, stopové prvky. Pri zásaditej strave by sme mali udržiavať podiel 70% zeleniny a 30% ovocia. Počas očisty by sme mali vynechať mäso, ktoré je vo všeobecnosti silne kyselinotvorné. Medzi zásadité potraviny rátame koreňovú zeleninu, strukoviny, zemiaky, rôzne druhy reďkoviek, ovocie a aj južné, mlieko a mliečne výrobky.

Medzi kyslotvorné potraviny rátame mäso a ryby, orechy, semená, jadrá, pšenicu, žito, ovos, vajíčka, cestoviny, chlieb, ryžu, kukuricu, proso a pohánku. To, či je potravina kyslá alebo zásaditá, záleží na pomere minerálov, ktoré obsahuje. Pri prevládaní kovov /napr.draslíka/ dochádza po zjedení potravy v tele k zásaditej reakcii. Pri prevládaní nekovových prvkov /fosfor, chlór/ dochádza k reakcii kyslej. Organické kyseliny nachádzajúce sa v južnom ovocí zanechávajú po svojom odbúraní v tele zásaditú reakciu. Pri tejto diéte, ktorú môžeme bez odborníka držať najviac tri dni za sebou, je pomer zŕn a jadier 30% váhy stravy spotrebovanej cez deň, a ovocia a zeleniny 70%. Bielkoviny obmedzíme na 50 g denne.

Relaxačná časť tejto procedúry: pohodlne sa posaďte do svojho kresla. Oprite si pohodlne celú chrbticu o operadlo. Holene nôh máte približne kolmé na zem. Zhlboka si vydýchnite. A ešte zopárkrát to zopakujte. S výdychmi pomaly odchádza z vás napätie a strach. Povoľte uzdu fantázii. Predstavte si, že sedíte na malej, slnkom prehriatej lúke, na brehu malého potôčika. Okolo Vás je zelená tráva, v tráve sú kvety a vy sedíte na brehu potôčika. Zatvárate oči. Vnímate pokoj lúky, vnímate slnkom prehriatu trávu, ktorá zohrieva vaše telo. Vnímate slnko, ktoré prežaruje teplom vaše telo. Vnímate vône lúky a postupne do vašej mysle vstupuje pokoj, mier a láska. Všetka láska lúky zhmotnená v teple, vôni kvetov pôsobí na vašu myseľ. Čím sa viacej sústredíte na pokoj a mier a lásku, ktorá je teraz vo vás, tým viac pokoja a lásky pribudne do vašich myslí. Pobudnime si na tejto pomyselnej lúke ešte aspoň chvíľu a nasajte pokoj mier a lásku, ktorú si zanechajte až do konca dnešného dňa.

Alexander Vojtko

Sasákové aprílové - z Petrovej Vsi...

V lekárňi sa pýta zákazňík:
"Prosím vás, máte ňeco jak viagra, ale uacinší?"
"Ale určiťe. Sú tu prášky na spaňí!"

---------

Dvacáteho ósmého decembra sedzí na uafce v parku velice ukonaný muž a primúvá sa kaprovi v síťovce:
"Chuapče, keď ťa fčil zanesem dom, žena nás oboch zabije!"

---------

Povídaua Helena Julince.
"Od Mikouaša sem ťehotná."
"No to je teda nápad, dat si škatulku do okna!"

---------

Súsed otvíra súsedovi:
"A toto je co? Jak to je možné, že k nám ideš v pižamje?"
"Jój, prepáč, mysleu sem, že máš nočňí."

---------

"K Vánocám sem žeňe darovau zuatý náramek za deset tisíc. Ked balíček rozbaliua, straciua reč."
"No co co, za ty peňíze to stáuo!"

---------

"De robíš Dežine?"
"V kancelárii."
"Íha! A co tam deláš?"
"Betónujem..."

----------

Pani Mariška sa pýta muža:
"Ná čuj Jožine, dzívala sem sa do tvojich kňihy výdajú, do vlastňe je pán Aliment, co mu každý mjesíc posíuaš triťisíc korún?"

-----------

"Marko, ty chodzíš z tým chuapem co sem ho fčéra z tebú vidzeua?"
"No..."
"Šak je starý a nohy mu idú do Ó!"
"To nevaďí. Má moc peňez a kebys mu vidzeua ten dúžeň nad tým Ó!"

---------

Povídaua Julinka mužovi:
"Každý deň budem tri hodziny puovat. Čítaua sem, že to pomáha chudnút", ríče Anča mužovi.
"Ale nevjer temu. Veľryba je ve vodze porád a myslíš, že chudne?"

--------

Janek se vráciu porádňe načápaný dom ze šenku. Prvňí šmátrá po spálňi a potom skríkne na Maru:
"Stará, začni už konečňe nadávat, lebo netrafím na postel aňi do rána!"

---------

"Čuls to Fero, Cyril si zebrau ženu, kerá vyprávjá štyrma jazykama?"
"Í, na mú dušú, chuďák ten si ale užije! Moja Mara vyprávjá enem jedným a už mja z teho bolá uši."

---------

Olinka došua od dochtora a povídá Imrovi:
"Dochtor mi doporučiu okamžiťe zmjeňiť vzduch."
Imra sa rozesmjeje a povídá:
"Máš ty ale ščascí, akorád sem prdeu!"

---------

"Tecičko, moja snúbeňica Anča je hotový anďel."
"Pro istotu sa chuapče,lepší podzívaj. Krídua má aj hus!"

---------

Storočný stareček sa rozčulujú pred novinárama:
"To je strašné! Sto rokú sa ňigdo nestarau, či mám do čeho zakúsnút a fčil sú šeci zvjedaví, co sem jedeu!"

--------

Dojde Ignác na nádraží a pýta si lístek:
"Prosím si spátečňí lístek."
"A de?"
"Jak že de?! Ná šak sem spátky!"

---------

Dva kamarádzi sa vyprávjajú:
"Ja nepijem, nefajčím, nehrajem karty..."
"No to znamená, že nemáš chyby!"
"Ále coby, cigáňim..."

Pozvánka na tradičný prvomájový diaľkový pochod - po 13.krát
"Kade nás nohy ešte neviedli" (1.5.2005)

Aj tento rok sa pochod nezriekne svojej tradície, ukončiť pochod na záhoráckej strane Malých Karpát. Najskôr si teda pozrieme trasu pochodu: Buková, žel.st. - Sokolské chaty - Rozbehy - Prievaly - Nadrlenisko - Na Vale 247,4 - Butašových vrch - Borský Mikuláš, obec a následne žel.stanica.

Ako vidíte, dĺžka trasy je naozaj o niečo kratšia než deklarovaných 38,9 km. Je to z toho dôvodu, aby všetci učastníci sa naozaj, v tom cieli už konečne stretli. Táto trasa nie je až taká náročná na orientáciu ako v predchádzajúcich rokoch a aj vynechávame tradičnú zastávku, občerstvenie a kontrolu v Bílikových Humenciach. Občerstvenie bude teda k dispozícií len na Rozbehoch, v Prievaloch a potom až v cieli na Búroch.

Chcel by som upozorniť nášho Paľka, aby si tento rok vybral menší granát, a to len taký veľký, aby ho uniesol...

Pokiaľ sa účastníci budú držať itineára alebo aspoň vedúceho, tak uvidia ďaľšiu zvláštnosť v tejto oblasti, ktorá tu je už asi dva roky, a to kolóniu bobrov.

Cieľ: Borský Mikuláš - ako je nám všetkým známe, tu sa 24.3.1785 narodil najvýznamnejší bernolákovský básnik a prekladateľ Janko Hollý, absolvent trnavského seminára, ktorý pôsobil ako kňaz v Hlohovci, Maduniciach a na Dobrej Vode, kde je aj pochovaný. Bude to presne 220. výročie narodenia.

Okrem iného sa traduje, že domáci tu na hody ponúkajú svojim hosťom psie fašírky. Tie /hody/ sú ale v inom termíne, než tam budeme my...

Peter Minárik, KTD, apríl 2004

KALENDÁR

máj 2005:

1.5.2005 KADE NÁS NOHY EŠTE NEVIEDLI 13.ročník
(nedeľa) Klub TD Trnava

Trasa: 38,9 km/789 m
Buková, žel.st. - Sokolské chaty - Rozbehy - Lieskové - hájovňa Rudava - Kamenný vrch (238,8 m n.m.) - Butašových vrch - Borský Mikuláš, obec - Borský Mikuláš, žel.st.
Štart: Buková, žel.st., 7.30 - 8.00 h
Cieľ: Borský Mikuláš, žel.st.
Vedúci: Ing. Peter Minárik, Čajkovského 40, 917 08 Trnava,
tel.: 033-5521 056, mobil: 0907-550 921

7.5.2005 RODINNÁ CYKLOTURISTIKA 27.ročník
(sobota) RZ KST Galanta

Trasa: cyklo: 18 km, hviezdicový presun do Tomášikova
Štart: Kolový mlyn, Tomášikovo
Vedúci: Mikuláš Melay, Železničiarska 1423/26, 924 01 Galanta
Informácie: tel.: 0908-898 596

7.5.2005 DUNAJSKÉ RAMENÁ

(sobota) KST Limba turist Bratislava, Vodácky klub Tatran Karlova Ves
Trasa: 15 km, vodná turistika
Vedúci: Juraj Hargaš
Informácie: Vladimíra Kadoríková, P.Horova 1, 841 08 Bratislava
tel.: 0907-268 434, internet: limbaturist.webpark.sk

8.5.2005 PRECHOD SOBOTIŠTSKÝMI KOPANICAMI (IVV) 23.ročník
(nedeľa) KST Sobotište

Trasy: 10, 15, 20, 50 km
Štart: Sobotište, základná škola, 7.00 h
Cieľ: Sobotište, základná škola, do 18.00 h
Vedúci: Ing. Juraj Koba, 906 05 Sobotište 637,
tel.d.: 034-628 2716, 0904-212 381

8.5.2005 ČASTOVSKÁ 50-KA 24.ročník
(nedeľa) KST Častá

Trasy: 50 km/1650 m, 30 km/1050 m, 25 km/850 m, 10 km
50 km: Častá - Píla - Zochova chata - Modranská Baba - Holint - Sološnická dolina - Plavecké Podhradie - Plavecký hrad - Amon - Klokoč - Sklená Huta - Častá
Kratšie trasy sú odvodené z hlavnej 50 km.
Štart: Častá, pri kostole, 6.00 - 9.30 h
Cieľ: Častá, futbalové ihrisko, do 18.00 h
Štartovné: dospelí 10 Sk
Iné: Ubytovanie a iné špeciálne služby nezabezpečujeme
Info: Štefan Minárik, Zámocká 8, 900 29 Častá
Rudolf Pribul, Štefanovská 543, 900 29 Častá,
tel.d.: 033-640 2364, tel.z.: 033-649 5388

14.5.2005 JARNÝ ŠĽAPÁK ŠKP 25.ročník
(sobota) ŠKP Bratislava

Trasy: 60 km a menej, podľa výberu
60 km: štadión ŠKP - Sitiny - Kamzík - Pekná cesta - Biely Kríž - Salaš - Kozí chrbát - Pod Kozliskom - Pajštún - Marianka - Kačín - Sitiny - štadión ŠKP
Kratšie trasy možno začať alebo ukončiť na ľubovoľných lokalitách uvedených v popise 60 km trasy, ktoré sú zároveň aj kontrolnými miestami, kde treba odpísať číselné kódy, ktoré organizátor pre túto akciu pripraví.
Štart 60 km: Bratislava-Dúbravka, štadión ŠKP, 6.00 - 9.00 h
Cieľ: Bratislava-Dúbravka, štadión ŠKP, do 18 h
Vedúci: Viliam Vida, Tranovského 38, 841 02 Bratislava

14.5.2005 MALOKARPATSKÁ 13.ročník
(sobota) KMT KST TJ Bezovec Piešťany

Trasy: 40, 22, 18 km
Čachtice - Veľký Plešivec - Šípkové (18 km) - Vrbové (22 km) - Prašník - Pustá Ves - Výtok - Dobrá Vodá (40 km)
Štart: Čachtice, nám. - reštaurácia pod hradom, 8.30 - 10.00 h
Cieľ: Šípkové (18 km), Vrbové (22 km), Dobrá Voda (40 km)
Odmena: Diplom a drevená upomienková medaila
Vedúci: Jaroslav Mihálik, 922 21 Hubina 10, tel.: 0907-488 977

14.5.2005 S BEZKOU DO KARPÁT IVV 22.ročník podujatia, 11.ročník IVV
(sobota) KST Spartak BEZ Bratislava

Trasy: pešo: 42 , 25, 10 km
cyklo: 100, 30 km
P 42 km: Záhorská Bystrica - Pajštún - Košarisko - Biely Kameň - Biely Kríž - Pekná cesta - Snežienka - Záhorská Bystrica
P 25 km: Záhorská Bystrica - Pajštún - Kozlisko - Medené Hámre - Zbojnícka studnička - Pekná cesta - Svätý vrch - Marianka - Záhorská Bystrica
P 10 km: Záhorská Bystrica - Marianka - Svätý vrch - Sekyl - Záhorská Bystrica
Iné: Podujatie je zaradené do kalendára IVV
Štart: Záhorská Bystrica, štadión,
P 25 a 40 km: 7.00 - 9.00 h,
P 10 km: 7.00 - 12.00 h
C 100 km: 7.00 - 9.00 h
C 30 km: 9.00 - 12.00 h
Cieľ: Záhorská Bystrica, štadión, do 18.30 h
Vedúci: Ing. Ján Spevák, Suchohradská 4, 841 04 Bratislava,
tel.d.: 02-6542 0070, tel.z.: 02-4959 5641, fax: 02-4959 5651
e-mail: bez.op@bez.sk

14.5.2005 HASPRÚNSKA 50-KA (IVV) 22.ročník
(sobota) KST Studienka

Trasy: 15, 20, 50 km v povodí rieky Rudava
Štart: Studienka, obecný úrad, 7.30 h
Cieľ: Studienka, obecný úrad, do 18.00 h
Vedúci: Alojz Klámik, 908 75 Studienka 172,
Boris Soukup, 908 75 Studienka 272, tel.d.: 034-778 2049

14.5.2005 50 KM S DERAVOU KANADOU 2.ročník
(sobota) Turistický klub Deravá Kanada, Trnava

Trasy: 55, 35, 25, 15 km
55 km: Dubová - Kukla - Červený Kameň - Sklená Huta - Vápenná - Taricové skaly - Čermák - Veľká Homola - Zochova chata - Tri kopce - Dubová
Štart: Dubová, miestne parkovisko:
55 km: 6.00 - 7.00 h
35 km: 6.00 - 8.30 h
25 km: 6.00 - 9.30 h
15 km: 6.00 - 10.00 h
Cieľ: Dubová, parkovisko, 13.00 - 19.00 h
Iné: - Deti do 15rokov len v sprievode rodičov
- Ubytovanie a iné služby neposkytujeme
- Každý účastník obdrží v cieli diplom
Organizátori: Martin Šuran, Juraj Petráš, Peter Galba, Marcel Jakabovič
Informácie: Martin Šuran, V. Clementisa 4, 917 01 Trnava
tel.: 0908-816 229
Akcia sa organizuje pod záštitou obce Dubová

15.5.2005 IDE, IDE POŠTOVÝ PANÁČIK 19.ročník
(nedeľa) OT TJ Spoje Bratislava

Trasy: pešo: 35 km/470 m, 15 km/320 m, 10 km/300 m
35 km: Rača, amfiteáter - Medené Hámre - Kozlisko - Košarisko - Biely Kríž - Rača
15 km: Rača, amfiteáter - Medené Hámre - Biely Kríž - Rača
10 km: Rača - Zbojnícka studnička - Červený kríž - Biely Kríž - Rača
Štart: Bratislava-Rača, amfiteáter, 9.00 - 9.30 h
Vedúci: Stanislav Vakula, Lachova 10, 851 03 Bratislava, tel. d.: 02-6231 1675

21.5.2005 SKAUTSKÁ 55-KA 5.ročník
(sobota) 104.zbor skautov Bratislava Ružinov

Trasy: 55 km/1850 m, 45 km/1550 m, 35 km/1130 m
55 km: Bratislava, hl. žel. st. - Kamzík - Pekná cesta - Stánisko - Pajštún - Košarisko - Kozí chrbát - Pezinská Baba - Čermák - Vysoká - Kuchyňa/Zochova chata
Štart: Bratislava, hl.žel.st., pod schodami na Žabotovej ul., 6.00 - 7.00 h
Cieľ: 55 km: Kuchyňa/Zochova chata, do 20.00 h
45 km: Čermákova lúka, do 17.00 h
35 km: Pezinská Baba, do 15.00 h
Info: Jana Filová, tel.: 02-5479 3533

21.5.2005 PO HRADOCH A ZÁMKOCH MALÝCH KARPÁT 29.ročník
(sobota) KST Spartak Trnava

Trasy: pešo: 39, 22, 10 km, cyklo: 75, 55, 35, 10 km
pešo 39 km: Smolenice, lesný závod - jaskyňa Driny - Jahodník - Lošonec - Majdán - Zabité - Sklená Huta - Klokoč - Amon - Brezinky - Ostrý Kameň - Záruby - Smolenický zámok
Kratšie trasy sú odvodené z trasy 39 km.
cyklo 75 km: Smolenice, lesný závod -Trstín - Dechtice - Dobrá Voda -Brezová pod Bradlom - Jablonica - Prievaly - Buková priehrada - Trstín - Smolenický zámok
55 km: Smolenice, lesný závod - Lošonec - Majdán - Rybáreň - Sklená huta - Sološnica - Plavecký Peter - Buková, priehrada - Trstín - Smolenický zámok
35 km: Smolenice, lesný závod - Jahodník - Plavecký Peter - Buková, priehrada - Trstín - Smolenický zámok
10 km: Smolenice, lesný závod - Lošonec - Horné Orešany - Smolenický zámok
Štart: Smolenice, lesný závod, 7.30 - 10.15 h
Štartovné: 5 Sk
Cieľ: Smolenický zámok, do 17.00 h
Info pešie trasy: Peter Wagner, J.Slottu 39, 917 00 Trnava
tel.z.: 033-595 5670, tel.d.: 033-544 7992
Info cyklo trasy: Ing.Peter Benkovský, Golianova 9, 917 00 Trnava
tel.z.: 033-553 2016, tel.d.: 033-553 3077
mobil: 0905-326 997
Internet: www.kstspartak.szm.sk

28.5.2005 JARNÉ KVETINOVÉ STRETNUTIE PRIATEĽOV TURISTICKEJ
(sobota) ROZHĽADNE NA VEĽKEJ HOMOLI Modranský turistický spolok

Zraz: na Veľkej Homoli o 11.00 h
Kontakt: Ing. Ľubomír Hubel, Partizánska 96, 900 02 Modra, tel.: 053-647 2870

28.5.2005 TRI HRADY MALÝCH KARPÁT 15.ročník
(sobota) KST Jablonica

Trasy: peši: 15, 25, 35, 50 km, cyklo: 18, 28, 45, 55 km
Jablonica - Dobrá Voda - Ostrý Kameň - Korlátka
Štart: Jablonica, kultúrny dom, 7.30 - 9.30 h
Cieľ: Jablonica
Vedúci: Stanislav Hamerlík, Bernolákova 684, 906 32 Jablonica,
tel.d.: 034-658 3196, tel.z.: 034-651 4296, kl. 223,
mobil: 0902-606 358, e-mail: hamerlik@vtsu.sk

28.5.2005 JARNÝ DP ZÁRUBY, VÁPENNÁ, VYSOKÁ 4.ročník
(sobota) KST Limba turist Bratislava

Trasy: 40 km/1700 m, 25 km/1100 m
40 km: Smolenice - Záruby - Vápenná - Vysoká - Kuchyňa/Zochova chata
25 km: Smolenice - Záruby - Vápenná - Sološnica
Štart: Smolenice, obecný úrad, zast. SAD, 6.45 - 8.15 h
Vedúci: Ján Kučera, Lovinského 8, 811 04 Bratislava, tel.: 0905-532 482
Internet: limbaturist.webpark.sk

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.