MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

apríl 2007


V tomto čísle nájdete:

Jozef Rosina - rozhovor k 50-ročnému jubileu
Smolenický zámok - 2.časť
Smolenickí jaskyniari
Jede Kudrna okolo Brna
Na návšteve u susedov - Vizovice
Otvorili nový náučný chodník v bratislavskom lesoparku
Okrem relaxu aj širšie poznatky o území NPR Šúr
Vyhodnotenie za rok 2006 a plán práce značkárov v našom regióne na rok 2007
Cesta z mesta
Pozvánka na 1.májový pochod - "Kade nás ešte nohy neviedli"
KALENDÁR - máj 2007


Jozef Rosina
Turista s najväčším počtom účastí na T-100
sa dožíva 4.marca 2007 svojej 50-ky.

1.Za MKD Peter Minárik: - Jozef, už sme zase tu, to znamená, že ďalších päť rokov je za nami, ako sa vlastne vžívaš do role päťdesiatnika?

Jozef Rosina: - Predstav si, je to veľmi príjemný pocit! Uvedomujem si, že sa mi dostalo veľkého daru - dožiť sa v zdraví takéhoto veku. Nedá mi však pri takejto príležitosti nespomenúť si na mnohých kamarátov a známych, ktorým to súdené nebolo.

2.Peter M.: - Tak teda na úplný začiatok, zdravíčko slúži?

Jozef Rosina: - Ďakujem za opýtanie, slúži!!! Bohužiaľ pribúdajú mi nielen roky, ale aj kilá. Mňa samého to však trápi oveľa menej ako mojich najbližších, ktorí ma za to denne kritizujú, odvolávajúc sa pritom na možné dôsledky nadváhy. Pritom oni všetci /manželka a tri deti/ podchvíľou maródujú, neustále majú "soplík" a berú lieky. A ja som nemaródoval od roku 2000 a antibiotiká som nebral najmenej 10 rokov. Zrejme vplyv aktívneho pohybu v prírode a v telocvični.

3.Peter M.: - Čo Tvoje dlhoročné športové aktivity, ako je bedminton, turistika. Ako v tom pokračuješ a čo v súčasnosti prevláda?

Jozef Rosina: - Stále sa aktívne venujem obom. V súčasnosti hrá družstvo Slávie Trnava, ktorého som dlhoročným členom, v 1.lige - čo je najvyššia slovenská súťaž. Je to náročné na výkony, ale v dnešnej dobe aj na financie, ktoré treba zháňať a to ma plne zamestnáva. Okrem toho ešte naplno trénujem, najmä ako sparingpartner svojich spoluhráčov, čo ma núti byť stále vo forme. Čo sa týka turistiky, tu je to stále na rovnakej úrovni - v roku 2006 som prešiel Častovskú 50-ku a Trnavskú stovku, okrem toho mnoho súkromných túr najmä v Malých Karpatoch, ale aj v Bielych Karpatoch. Svedčia o tom aj zápisy vo vrcholových knihách týchto našich kopcov.

4.Peter M.: - Pred časom si vyhlásil, že by si bol rád, keby Ti vydržali oba tieto športy čo najdlhšie - takže sa Ti to plní.

Jozef Rosina: - Samozrejme plní, snažím sa tento životný štýl udržiavať a udržať si ho čo najdlhšie. Veď človek potrebuje pohyb a samozrejme aj spoločnosť ľudí rovnakej krvnej skupiny.

5.Peter M.: - Takže nič nového, nejaký nový adrenalínový šport, tak ako je to teraz moderné?

Jozef Rosina: - Nie, už aj tieto súčasné sú časové dosť náročné, potom ešte práca, rodina atď.

6.Peter M.: - Zo známych zdrojov sme sa dozvedeli, že si sa pridal k známemu trnavskému spolku Vincech, takže predsa nejaká zmena? Znamená to, "chuťovo" dozrievaš?

Jozef Rosina: - Vincech je združenie milovníkov a odborníkov kvalitného vína, predovšetkým z tejto našej Malokarpatskej oblasti. Vznikol postupne združovaním sa štamgastov známej trnavskej vinotéky "Dobrý pocit" do organizácie, ktorá má svoje regule, preukazy, svoj program a pod. Najdôležitejšie však je to, že sa podieľa na príprave a organizovaní mnohých akcií spojených s vínom ako sú - Víno Tirnavia, Deň vínnych pivníc v Trnave, Požehnanie mladých vín a pod. Kultúrna konzumácia vína si získava v Trnave čoraz viac priaznivcov, a to je náš cieľ.

7.Peter M.: - Pred časom si sa zúčastňoval aj rôznych televíznych súťaží, pokračuješ v tom?

Jozef Rosina: - Uspešný som bol v dvoch, v "Pokušení" na Markíze a v "Riskuj" na JOJ-ke. Viac sa mi darilo v Pokušení, ale o tom som už na stránkach MKD už písal /Diaľkoplaz v Pokušení/. Mám v pláne štartovať i v ďalších súťažiach, ale dostať sa tam nie je také ľahké pre veľký divácky záujem o súťaženie.

8.Peter M.: - A čo Trnavská stovka, môže byť ešte jeden ročník?

Jozef Rosina: - Trnavská stovka je moja srdcová záležitosť! Dokiaľ budem žiť, nohy ma budú niesť a T-100 sa bude konať, budem na ňu chodiť! To, že som medzi prvými v počte absolvovaných ročníkov ma teší, ale nie je to mojím cieľom. Nepokladám sa totiž za najlepšieho diaľkoplaza. Možno som len najtvrdohlavejší. Keby som sa dožil ešte pár rokov, vždy v prvú júnovú sobotu ráno o 6,00 budem na jej štarte, v Bratislave na Hlavnej stanici.

9.Peter M.: - Aké počasie Tebe konkrétne vyhovuje na takejto akcii ako je T-100?

Jozef Rosina: - Zažil som na Trnavskej stovke všetky možné typy počasia, najrozličnejšie od 34 stupňových horúčav až po búrky a celodenné lejaky. Najvhodnejšie počasie je pre mňa osobne teplota okolo 25 stupňov a jasný slnečný deň, ktorý dodáva človeku duševnú pohodu. Pri veľkom horku sa ide zle, treba stále piť, človek sa potí, všetko sa na neho lepí, rýchlo sa unaví. Pri daždi je zasa blato, chôdza je únavná, šmýka sa to pri zostupe z kopcov. Dobré je, keď je jasná noc alebo spln mesiaca, vtedy sa kráča nocou úplne ideálne. A potom nočná časť T-100 je lepšia než denná časť pochodu.

10.Peter M.: - Tvoj pitný režim a stravovanie na takejto akcii?

Jozef Rosina: - Čo sa týka stravovania a pitného režimu na T-100, už o tom som párkrát na stránkach MKD hovoril. Žiadne nové skúsenosti nemám. V krátkosti zhrniem: treba mať dostatok jedla so sebou, aby si nebol odkázaný na nikoho, nejaké sladkosti a ovocie. Nuž a guláš alebo držková na Bukovej je už samozrejmosťou. Pijem prevažne vodu z prameňov, ktorých je po ceste dosť. Pivo si dám tak isto, keď je teplo, ale tvrdý alkohol vylučujem.

11.Peter M.: - Jozef, bolo u Teba za tých posledných päť rokov aj nejaké turistické zahraničie?

Jozef Rosina: - V roku 2004 som navštívil Grécko, kde som absolvoval poznávací zájazd po antických pamiatkach. Popri tom som urobil aj niekoľko túr na ostrovoch v súostroví Dodekanézy /Kos, Kalymnos/, ale aj o tom som už v Diaľkoplaze písal. V roku 2005 som navštívil Chorvátsko - Dalmáciu a Plitvické jazerá.

12.Peter M.: - A čo "naša" domovina? Podarilo sa Ti prejsť niečo aj na Slovensku?

Jozef Rosina: - Počas svojich individuálnych túr, ktoré absolvujem zásadne sám, som prešiel už pekný kus Slovenska. Vykonal som túry v Bielych Karpatoch - od Brezovej cez Myjavu až na Veľkú Javorinu po červenej a odtiaľ do Starej Turej, z Trenčína do Trenčianskych Teplíc a odtiaľ na Omšenskú Babu. V tejto oblasti výstup na Baske, veľa túr som nachodil na východnom Slovensku vo Volovských vrchoch. S deťmi som v roku 2003 prešiel niekoľko dolín v Slovenskom raji - Zemarská roklina, prielom Hornádu, a pod. V roku 2004 som so synom navštívil Štiavnické vrchy, kde sme urobili pešiu túru z Banskej Štiavnice na Sitno so zostupom cez Sitniansky hrad do obce Ilja. Na ďalšie túry si momentálne nespomínam, ale snažím sa pochodiť toho čo najviac.

13.Peter M.: - Vraj si sa dal nahovoriť aj na bicykel?

Jozef Rosina: - Aké nahovorenie? Ja som starý bicyklista! Od mlada chodím na bicykli, ale najmä do práce.

Keď som učil kedysi vo Voderadoch, urobil som denne, zima, leto, 25 km na bicykli, teraz pracujem v Hrnčiarovciach a to je len asi 10 km denne. Horským bicyklom som na chuť neprišiel, v horách dávam prednosť pešej turistike.

14.Peter M.: - Keď som robil výpis z vrcholovej knihy z Čiernej skaly, tak som tam natrafil aj na zápis, teraz budem citovať "Dňa 26.4. a 6.7.2006 dosiahli vrchol J. a A. Rosinovi z Trnavy. To znamená, že si svoju manželku prehovoril aj na takéto veci?

Jozef Rosina: - Musím to predsa len upresniť. A. Rosinová je moja mladšia dcérka Alžbeta, ktorá sa so mnou občas vyberie na výlet. Moja manželka nemôže chodiť veľa peši, preto uprednostňuje len občasné nenáročné vychádzky do lesa, najradšej v okolí Červeného Kameňa.

15.PeterM.: - Pred časom si prezradil svoje životné krédo "Nikdy sa nevzdávaj!" Platí to u Teba naďalej?

Jozef Rosina: - Nikdy sa nevzdávaj! To platilo a stále platí. Vďaka tejto zásade vyplývajúcej z mojej tvrdohlavosti som dosiahol mnoho športových i životných úspechov.

16.Peter M.: - Chceš niečo odkázať svojim kamarátom, turistom, bedmintonistom, vinárom a to nielen tým päťdesiatnikom?

Jozef Rosina: - Svojím kamarátom turistom odkazujem, že často na nich spomínam. Na tých živých i na tých mŕtvych. Spravidla je to vždy, keď idem oblasťou, ktorá je nejako spätá s ich pamiatkou. Hovorím o nich často aj doma deťom a manželke, spomínam na zážitky a rozhovory počas pochodov i náhodných stretnutí. Držím palce všetkým, ktorí organizujú diaľkové pochody, značkárom, ktorí sa starajú o turistickú sieť chodníkov, diaľkoplazom, ktorí sobotu čo sobotu "naháňajú" kilometre, skrátka všetkým ľuďom mojej "krvnej skupiny". Želám im veľa zdravia a mnoho rokov a kilometrov strávených v prírode. Aby zostali mladí aj po nejakej tej 50-ke, 60-ke či 70-ke... Veď na tom veku až tak nezáleží. To Vám praje Jozef Rosina.

A ja za všetkých ostatných prajem Jozefovi veľa zdravia, šťastia, lásky a peňazí. Okrem tej 50-ky Ti prajem aj všetko naj... k Jozefovi.

Trnava, 3.marca 2007, Peter Minárik

 

Smolenický zámok
2.časť - terajší zámok

Súčasný Smolenický zámok začal budovať na začiatku nášho storočia majiteľ smolenického a dobrovodského panstva grof Jozef Pálffy st. /1853 - 1920/ na rumoviskách starého hradu. Prvé práce na budovaní zámku sa začali už v roku 1887 úpravou bášt a stavbou kaplnky v južnej bašte. Bašty zo starého hradu zostali, iba sa nadstavili a zastrešili. Dodnes poznať na nich staré murivo a novšiu nadstavbu. Aj hradobný múr, spájajúci bašty, bol nadstavený a opravený. Zhotovila sa nom strieška z pálenej škridlice. Múr sa tiahne od južnej strany medzi baštou - kaplnkou a druhou, nižšou baštou v dĺžke 55 metrov. V tomto múre je 12 oblúkovitých otvorov /2 x 1,5 m/ zabezpečených ozdobnými tvarmi železných mreží. Od malej bašty sa tiahne plný múr v dĺžke 30 metrov po baštu, v ktorej bol byt kuriča a vrátnika. Medzi treťou a štvrtou baštou je mohutné priečelie v dlžke 34 m, v strede ktorého je 4 m široká brána, ktorá predstavuje jediný vchod do zámku. Vchod je zabezpečený vlastne dvomi bránami, starou bránou drevenou, okovanou medeným plechom, a novšou bránou zo železných rúrok, ktorá sa používa cez deň. Na noc sa vchod uzatvára starou medenou bránou, ktorá bola zhotovená ešte začiatkom 20.storočia, ale na svoje miesto bola namontovaná až v roku 1950.

Skutočná výstavba hlavnej zámockej budovy sa začala v roku 1911. Bola to na celom širokom okolí význanmá udalosť. Mohutná stavba hlavnej budovy sa skladá z dvoch krídel: ľavé krídlo smeruje od veže na juhovýchod a pravé krídlo severovýchodným smerom. Celá budova i s vežou sú zhotovené zo železobetónu a vynikajú nevšednou pevnosťou. Podľa spomienok starších občanov zo Smoleníc na stavbe zámku sa vraj po prvýkrát v našom kraji použil portlandský cement. Grof Pálffy si dal zhotoviť dva plány na stavbu tohoto zámku, a to jeden vo Viedni a druhý v Budapešti. Vybral si z nich ten, ktorý sa najviac podobal zámku v Kreuzensteine pri Viedni, tento zámok vlastnila matka jeho manželky grofka Vilczeková.

Grof Pálffy dal zámok postaviť vo vlastnej réžii podľa návrhu architekta Jozefa Huberta. Vedenie stavby zveril skúsenému architektovi Pavlovi Reiterovi z Bavorska, ktorý mal okolo seba štáb skúsených majstrov z Talianska, Nemecka, Rakúska i Maďarska. Pri stavbe bolo zamestnaných viac ako 60 robotníkov zo Smoleníc a okolia. Hlavné murárske práce vykonávalo 22 nemeckých murárskych majstrov a 2 slovenskí majstri, a to Karol Sládek a Ján Chmelár. Konštrukciu striech a iné drevárske práce zhotovovalo 8 tesárskych majstrov z Nemecka.

Ďalej tu pracovali 4 klampiari z Nemecka, 3 štukatéri z Rakúska. Zo začiatku tu pracoval aj známy vynálezca padáku Štefan Banič, najprv bol mínerom pri trhaní skál a neskôr kamenárom, vykresával z kameňa komíny.

Najpozoruhodnejšie kamenárske práce robili talianski majstri, z ktorých prvý prišiel Karol Friso roku 1907. Pochádzal z Padovy, bol vedúcim majstrom a zhotovoval plány na kamenárske práce. Pracoval na zámku až do svojej smrti v roku 1937.

Podobne sa tu usadil aj kamenársky majster Alojz Matič, pôvodom Chorvát, ktorý vyšiel z talianskej kamenárskej školy. Pochádzal z Rijeky a do Smoleníc prišiel v roku 1895. Pracoval pri výstavbe Smolenického zámku až do roku 1928.

V roku 1911 prišiel do Smoleníc kamenársky majster Andrej Bevilacqua, ktorý pochádzal z Meduny /Udine/. Na hrade pracoval až do roku 1939, keď ho gróf Pálffy z práce prepustil. Usadil sa natrvalo v Smoleniciach, kde si založil rodinu a naďalej sa venoval svojmu remeslu.

V rokoch 1910 až 1911 prišli na zámok pracovať ďalší štyria kamenárski majstri z Talianska: Leopold a Jozef Massarini, František Spinoti a Albert Morassi. Roku 1914 odišli na front do prvej svetovej vojny a viac sa do Smoleníc nevrátili. Kamenárske práce robili aj traja maďarskí kamenári: Jozef Kovor, Ladislav Szabo a Karol Holdamf. Zostal tu len J.Kovor

Umelecké kováčske práce zhotovoval na Smolenickom zámku taliansky majster Peter Mazzacheto, ktorý prišiel do Smoleníc r.1907 z Treviza. Robil mreže, kovanie na nábytok, ako aj rôzne ozdobné predmety. Jeho dielom je medená brána, ktorou sa uzatvára hlavný vchod do zámku. Hoci si tu založil rodinu, po smrti manželky r.1922 sa vrátil do Talianska. Jeho pomocníkom bol kováčsky majster Silvester Hubinský zo Smoleníc.

Stolárske práce na zámku robili smolenický majstri: František Chudoba, Jozef Zezulka a Jozef Pisárik. Pracovali tu aj po prvej svetovej vojne až do roku 1934, kedy ich gróf Pálffy prepustil.

Materiál na stavbu zámku sa dovážal z okolitých kameňolomov. Obzvlášť výborný kameň na kresanie tvárnic i oblúkov sa dovážal z Dobrej Vody, kde mal gróf svoj vlastný lom. Ťažšie kusy tvárnic sa kresali už v kameňolome a menšie priamo na stavenisku.

Vypuknutie prvej svetovej vojny v lete 1914 bolo príčinou zastavenia stavebných prác na zámku. Ostalo tu pracovať iba niekoľko stolárov a kamenárov. Aj vedúci stavebný inžinier Pavol Reiter opustil stavbu a akoby symbolicky zanechal na priestrannom stole rozprestreté plány výstavby zámku, s ceruzkami, lineármi a inými kancelárskymi potrebami. Kancelária bola uzamknutá a všetko sa v nej zachovalo až do príchodu frontu 1945.

Pri bojoch o zámok sa tieto pamiatky poničili. Do vypuknutia prvej svetovej vojny boli vonkajšie stavebné práce zhruba hotové. Celý trakt hlavnej budovy bol zastrešený pálenou škridlicou, komíny boli dokončené a oplechované, namontované boli aj odkvapové rúry, takže celá stavba bola zabezpečená proti účinkom prírodných živlov. Vnútorná výstavba zámku bola však len v začiatkoch. Poschodia boli oddelené železobetonovými povalami bez dlažby, aj schodištia boli hotové len zhruba, bez obloženia a zábradlia. Obloky boli vyhotovené zo vzácneho juhoamerického dreva - pitchpine, obsahujúceho veľa živice. Neboli vstavané do oblokových otvorov, ale uložené v prízemných miestnostiach zámku. Na prízemí boli provizórne upravené miestnosti, v ktorých bol dočasne umiestnený archív rodu Pálffyovcov, knižnica a bohatá zbierka keramiky.

Roku 1921 však celú zbierku keramiky odviezli na zámok Červený Kamen. Archív a knižnica ostali na Smolenickom zámku až do frontových udalostí v roku 1945, v dôsledku bojov boli však značne poškodené a mnohé písomné pamiatky odcudzené. Roku 1920 presťahoval sa do zámku, do ľavej bašty pri vchode, Ján Olšovský s rodinou, ktorého majiteľ ustanovil za strážcu a vrátnika zámku. Hoci bol zámok nedostavaný a nezariadený, predsa priťahoval veľa turistov a výletníkov, ktorých tu chodilo zvlášť v letných mesiacoch bezpočet. Z veže zámku je totiž uchvacujúci pohľad na všetky strany čarokrásneho okolia Smoleníc.

Tesne pred oslobodením obsadili Smolenický zámok príslušníci nemeckej armády, ktorí si zriadili na veži pozorovateľnu a guľometné stanovište. Kým celá obec už bola v rukách Sovietskej armády, Nemci na hrade odolávali ťažkej paľbe zdola. Veža dostala najviac zásahov, čo ešte i dnes vidieť najmä na medenej streche, opravené miesta sú totiž bledšie ako pôvodná krytina.

Po oslobodení v roku 1945 sa majiteľom zámku stal štát. Slovenská Národná rada v Bratislave, ako najvyššia predstaviteľka štátnej moci na Slovensku, prevzala zámok a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Dala ho postaviť a zvnútra zariadiť. Prvá etapa dostavby zámku sa skončila v roku 1950. Finančné náklady dosiahli skoro desať miliónov korún. Postavilo sa priečelie s hlavným vchodom, zastavali a pozasklievali sa všetky obloky, vymurovala sa časť budovy z pravej strany veže a strecha sa pokryla podobnou škridlicou, aká je na ostatnej streche. Zhotovil sa balkón na západnej časti hradu pri červenom salóne, opravila sa veža i so strechou, ako aj bočné vežičky. Za koridorom na prvom poschodí pravého krídla bol postavený krytý balkón, vo všetkých miestnostiach boli zhotovené podlahy so sadrovou výzdobou. Schodištia sa zhotovili podľa pôvodných plánov s drevenými zábradliami, kombinovanými kamennými stĺpikmi. Na chodbách a v halách ľavého krídla je benátska dlažba a v pravom krídle mozaiková dlažba z travertínu. Obývacie izby, jedálne a zasadacie miestnosti majú parkety. Napokon v prvej etape dostavby zámku boli vybudované dve nádvoria s výsadbou stromovej zelene a trávnikov.

V máji 1950 boli už všetky hlavné práce ukončené a zostalo už len dohotoviť detaily.

Na 14.mája 1950 zorganizovali miestni politickí a kultúrni činitelia v spolupráci so SNR slávnostné otvorenie dostavaného zámku. O jeho histórii a úlohe v novom ľudovodemokratickom zriadení prehovoril miestny kultúrny pracovník. Na slávnostnom otvorení sa zúčastnili vysokí politickí a štátni činitelia tej doby.

Materiál: Pamiatky obce Smolenice, pre MKD pripravil Peter Minárik

 

Smolenickí jaskyniari

Ľudia z podhorských obcí Smolenice, Dolné a Horné Orešany zaujímali tajuplné diery, ktoré sú roztrúsené v skalných masívoch Malých Karpát už od nepamäti. Spočiatku sa však do nich báli vstupovať, pretože jaskyne sa spájali s rôznymi poverami. No postupne aj to opadlo a zvedavosť bola väčšia ako strach. Netrvalo dlho a prví odvážlivci sa o to pokúsili.

Myslím si, že tak ako my dnes, aj oni boli očarení podzemným svetom, ktorý vytvorila príroda za tisícky rokov.

Vážnejší záujem o jaskyne vzrástol až po prvej svetovej vojne. Doba priniesla uvoľnenejšiu atmosféru a lesy sa otvorili aj bežným ľuďom. Tí paradoxne nehľadali podzemnú krásu jaskýň, ale rôzne poklady, ktoré tam vraj schovali zbojníci z dávnejších čias. Prvými známymi vtedy ešte "hľadačmi pokladov" boli Imrich Vajsábel, Silvester a Alexander Valovci, ku ktorým sa neskôr pridal aj Štefan a Ján Baničovci, Alojz Vajsábel a J.Prudík. V roku 1929 zaútočili na Havranicu, ktorá bola už dlho opradená legendami o pokladoch, ktoré sa mali nachádzať v útrobách jej jaskyne. Samozrejme poklad sa im nepodarilo nájsť.

Vrhli sa teda aj na závrtový komín na vrchu Driny, ktorý povolil v roku 1930. Síce neobjavili tak vytúžený poklad, ale za namáhavú prácu dostali odmenu v podobe krasovej výzdoby, ktorou bola táto jaskyňa obdarená.

Aj Pavla Nemečka, zakladateľa jaskyniarskej skupiny Strapek /neskôr premenovanej na O.S.Dolné Orešany/, zlákala krása podzemných priestorov a tajomstvá okolo jaskýň. Skupinu oficiálne založili v roku 1962 a patrila medzi najstaršie na Slovensku.

Ich hlavnou lokalitou sa stal vrch neďaleko obce Majdán - Komperek /Krč/, kde objavili jaskyňu, o ktorej si mysleli, že by mohla viesť do väčších jaskynných dutín. Okrem toho sa začali venovať aj okoliu Hornej a Dolnej Pariny, kde sa im podarilo lokalizovať viacero jaskýň. Najviac času venovali jaskyniam na Kompereku, Mesačnej, Vápenice, Pece, Husí stok a jaskyni Sová. Okrem toho preskúmali aj jaskyne na Veterlíne, Havranici či Bukovinkách. Azda najväčším úspechom bol pre nich objav Trstínskej vodnej priepasti, v roku 1964 v kameňolome Trstín, ktorú dôkladne preskúmali ako prví.

Neskôr sa k nim pridali aj Hornoorešanci, Peter Halenár, Peter a Silvester Zvonár a iní. Začiatkom 90-tych rokov však v skupine došlo k pomalému útlmu. Smrťou lídra skupiny Pavla Nemčeka v roku 1995 akoby odišiel jaskyniarsky duch tejto skupiny. O jaskyne sa však začali v 80-tych rokoch zaujímať vtedy ešte len chlapci Erik Kapucián, Marcel Griflík, Zolo Agh. Neskôr sa k nim pridal aj Braňo Šmída /všetko pravidelní účastníci T-100, pozn. redakcie/.

Po prvom zoznámení sa s jaskyňami ich začali skúmať neďaleko vyvieračky Husí stok. Onedlho však prešli pod susednú "konkurenčnú" skupinu O.S.Chtelnica. Možno práve jaskyne v Malých Karpatoch v nich zasiali zrnko zvedavosti, vďaka ktorej patria k jaskyniarom svetového mena.

Práve Braňo Šmída, môj bratranec, ma priviedol k tejto zvláštnej záľube. Po prvých preskúmaných jaskyniach sme sa rozhodli založiť si vlastnú skupinu "Speleoklub TRNAVA". V tom čase, písal sa 28.február 2001, väčšiu časť tvorili práve Hornoorešanci. Prvou lokalitou, kde sme začali kopať, bola Veterlínska sonda. Tam sa nám podarilo neskôr objaviť aj niekoľko metrov jaskynných priestorov.

V roku 2003 sme sa stali členmi O.S.Dolné Orešany a takmer po desiatich rokoch sa naša skupina začala aktivizovať. Presunuli sme sa na Havraniu skalu, kde sme sa pokúšali nájsť stratenú Havranickú jaskyňu. Po úmornom kopaní sa nám tu v máji 2003 aj podarilo objaviť jaskyňu Lajčiakove špáry v celkovej dlžke 28 metrov. Legendárnu Havranickú jaskyňu sme objavili až v septembri 2004. Po nej sme začali s výskumom v krasovom závrte, ktorý sa nachádza neďaleko Rybárne. Na počesť bývalých i súčasných členov nášho klubu sme ju nazvali Orešanskou sondou. Po namáhavých výkopových prácach sa aj tu na nás usmialo jaskyniarske šťastie. Do voľnejších priestorov sme sa dostali v septembri 2005. Predpokladáme, že ide o perspektívnu lokalitu a výskum tu bude prebiehať aj naďalej.

Ďalším úspechom skupiny je rok 2006, kedy sme v apríli začali s lokalizáciou a následným znovuobjavením Trstínskej vodnej priepasti, po 40-tich rokoch. V kameňolome Trstín sa nám ju podarilo ochrániť pred zasypaním vchodu rekultivačnou vrstvou a preplávať cez úzke chodby jazera, kde sme objavili nové priestory. Okrem týchto lokalít sa však venujeme aj iným jaskyniam, ktoré zatiaľ ešte nevydali svoje tajomstvá.

Trnava, január 2007, Alexander Lačný

 

Jede Kudrna okolo Brna

Turistické viacdňové putovanie, ktoré sa koná pod názvom "Jede Kudrna okolo Brna", bolo v roku 2006 už po 11-ty krát zaradené do medzinárodného kalendára IVV /Internacional Volksspol Verband/, ako jediné podujatia pešej turistiky z Českej republiky do IML /Internacional Marsch Legue, čiže - Medzinárodná chodecká liga/.

V tomto roku /2006/ bolo zmenené miesto prezentácie a štartu. Doteraz sa vychádzalo, štartovalo, zo škôl v Bystrci. Teraz východiskom bolo kultúrno - spoločenské centrum "Sýpka" v miestnej časti Medlánky.

Piatok, 22.9.2006

V popoludňajších hodinách cestujem z Bratislavy do Brna. Po príchode na miesto prezentácie som ako člen organizačného výboru obdržal tričko s emblémom podujatia. Po ubytovaní v základnej škole, aby som využil čas, absolvujem večerný "Kolomaznícky pochod" na trase Medlánky - Kameňolom - Jundrov - Spilberg - Bašty, v dĺžke 16 km. To bolo na rozcvičenie.

Sobota, 23.9.2006

V sobotu ráno prichádzam na miesto, kde už je pripravený materiál na kontrolu. Vyfasujeme kontrolné razítko, označenie kontroly a novinku "bezpečnostnú vestu". Naše kontrolné stanovisko sa nachádza v Brne - Bystrci, mimo iného je to zastávka električky č. 200. K dispozícii máme rozkladací stôl a na nich krabice s napolitánkami. Pripevňujeme označenie kontroly a veľké igelitové vrece na odpadky. Totiž cez naše stanovisko prechádzajú všetky pešie trasy, od 10 až po 50 km. Zhodou okolností okolo nás prechádzajú i účastníci konkurenčného pochodu /nemenujem/, ktorého trasy boli čiastočne zhodné s naším podujatím, na dvoch miestach sme mali dokonca i zhodné kontrolné stanovisko. Ale nepobili sme sa... V tomto roku sa upustilo od zaužívaného systému značenia /latexové šípky, fáborky, vápenné zábrany, a prešlo sa na naše typické značenie, farebné turistické značky na rázcestí, doplnené dočasnou turistickou tabuľkou s textom IML farebnou šípkou, po ktorej sa turisti mali uberať a číselné označenie trás. Na našu kontrolu prichádzajú rozčúlení zahraniční účastníci, že to nové značenie je katastrofálne a nedá sa podľa neho orientovať. Na rozdiel od nich, domácim turistom sa toto nové značenie naopak páči. Nuž asi preto, že sú domáci a trasy poznajú...

Máme nádherné slnečné počasie skoro s letnou teplotou. Približne o 12-tej hodine naša "práca" končí. Balíme stanovisko, A kolega z kontroly sa vracia do cieľa. Ja pokračujem ďalej peši, po jednej z trás. /Bystrc - Rozdrojovice - Jinačovice - Medlánky/. V cieli je zasa vidieť už známa kulisa Coca-Coly, s nafúknutou bránou a s pútačom v tvare skoro pánskeho prirodzenia. A večer ako to býva tradične ešte zvykom, sa konala v Kultúrnom dome "Sýpka" tanečná zábava.

Nedeľa, 24.9.2007

V nedeľu turistická akcia pokračuje, Skoro ráno sa vyberám s baterkou v ruke a s niekoľkými smerovými tabuľkami na kontrolné stanovisko. Tak isto mi pridelili kontrolu č.1. Na rozcestí pod Veľkou Babou umiestňujem smerové tabuľky. Ešte ani nie som celkom rozložený a už mi prichádzajú prví účastníci. To sú tí, ktorí nemôžu asi spávať. Potom upevňujem označenie kontroly a čakám na ďalších účastníkov. Upravujem si svoje stanovisko tak, aby som mohol sedieť, na to využívam bývalú nohu z lavičky na provizórnu sedačku. To isté sa opakuje aj v nedeľu, zahraniční účastníci nadávajú na nové značenie a Česi sú spokojní. Týmto mojím stanoviskom vedú trasy v dĺžke 10, 20, 30 a 42 km. Posledný účastník prechádza kontrolou o pol dvanástej. Beriem si svoje "fidlátka" a vraciam sa rovnakou cestou naspäť do Medlánek. V cieli som dostal diplom, odznak pochodu a potvrdenie do preukazov IVV a IML. Dokonca od ekonomickej pracovníčky som inkasoval na základe cestovného príkazu aj stravné, čo samozrejme potešilo. Po zbalení batožiny cestujem vlakom domov do Devínskej Novej Vsi.

Pre zaujímavosť predkladám aj rozbor účastníkov akcie:

Deň 23.9.2006 24.9.2006  
Belgicko 35 34  
Česko 164 211  
Dánsko 54 54  
Fínsko 1 1  
Holandsko 162 160  
Japonsko 13 13  
Kanada 4 3  
Luxembursko 3 3  
Nemecko 103 101  
Nový Zéland 3 3  
Nórsko 16 15  
Rakúsko 6 9  
Rusko 5 5  
Slovensko 1 1 To som bol ja
Švajčiarsko 4 4  
Švédsko 4 4  
Veľká Británia 26 26  

Bratislava, 28.9.2006, Jozef Karovič

 

Na návšteve u susedov
VIZOVICE

Toto mestečko pozná asi každý Čech i Slovák, hoci ho nikdy nenavštívil. Slivovica z pálenice "R.Jelínek" patrí totiž v Čechách k najobľúbenejším destilátom a vlani bola v českých "hospodách" v rebríčku predajnosti ôsma /po božkovskom rume, fernete, fertnete citrus, becherovke, božkovskej vodke, finlandii a božkovskej zelenej/.

Vizovice boli pôvodne obcou súkenníkov, roľníkov, pastierov a sadárov. Výrobu pálenky tu poznajú už viac ako 400 rokov. Najskôr sa pálilo z medziproduktov pri výrobe piva v miestnom pivovare. Začiatkom 18. storočia sa začalo páliť už zo sliviek, veď v okolí Vizovíc je viac ako 70 tisíc slivkových stromov. No a v roku 1891 "nejaký" pán Zikmund Jelínek postavil svoju prvú pálenicu... A v roku 1926 zahajuje výrobu pálenky firmy "R.Jelínek".

V roku 1934 už vyrába kosher destiláty na vývoz do USA, toto obdobie znamená pre firmu mohutný rozmach výroby.

Potom nastali smutné kapitoly z dejín rodiny Rudolfa Jelínka. Vojna, po vojne následné znárodnenie firmy a jej pripojenie do národného podniku Slovácké konzervárny Uherské Hradiště.

I cez tieto historické peripetie sa udržala kontinuita výroby a obchodu. V roku 1990 až 1994 prebehla následná privatizácia a vznikla akciová spoločnosť.

Čo všetko sa v závode vo Vizovickej časti, zvanej Razov, páli? Klasická biela 45% slivovica, Kosher slivovica päťročná, zlatá slivovica, zlatá slivovica kosher päť i desať ročná, archívna zlatá kosher slivovica pesachová, Bolkova /biela i zlatá/, Slivovica z Valašského královstvja, jubilejná - ročníková slivocica, zmes úrody z každého jednotlivého roku od r.1999 a špecialitou je limitovaná séria výročnej slivovice ročníka 1989.

Okrem slivovice sa tu páli i hruškovica, hruškovica Williams kosher, čerešňovica, marhulovica, jablkovica, jahodovica, višňovica, borovička, malinovica, ale spracováva sa tu i čierne rybízle, oskorušky, dule, baza čierna i ostružiny.

Nezabudnime na značky Moravská jadernička, Pivní pálenka a Williams. Ďalej z Jelínkovej pálenice pochádzajú tri druhy vodky, dve borovičky, gin, Luhačovická bylinná, Plum likér, Griotka, Praděd, troj a dvanásťročná Whisky, rôzne esencie, absinth, tri druhy brandy a Švejkov tuzemák. Nuž keď Vás neunavil ten výpočet "nádherných" výrobkov, tak si jeden "švacnite"...

Január 2007, Fefík

 

Otvorili nový náučný chodník v lesoparku

Nový náučný chodník otvorili začiatkom októbra roku 2006 v lesoparku v Bratislave. Na trase dlhej 4 kilometre od Partizánskej lúky po Kamzík nájdu návštevníci 18 tabúľ s informáciami o histórii, faune, flóre a zaujímavostiach areálu.

Vytvorenie chodníka stálo asi 520-tisíc korún, takmer polovicu sumy však venovali sponzori.

Chodník je označený zelenou značkou, patrí medzi stredne náročné trasy. Vznikol ako náhrada za prvý náučný chodník, ktorí sčasti zničili vandali. Jeho prevýšenie je 210 metrov a chôdzou sa dá zvládnuť za 2,5 hodiny.

Náučné panely sú aj v angličtine a nemajú určené poradie, návštevníci teda môžu s prehliadkou začať kdekoľvek. Sú chránené strieškou.

V posledných troch rokoch tu opravili prístupové cesty, cyklistický chodník, prírodný amfiteáter, postavili športové a detské ihriská a infraštruktúru. Úpravy stáli tekmer 50 milónov korún.

(tasr), prevzaté zo SME, 2.10.2006

 

Okrem relaxu aj širšie poznatky o území NPR Šúr

Jednou zo zaujímavých aktivít v rámci projektu Revitalizácia národnej prírodnej rezervácie Šúr (NPR Šúr) bolo vybudovanie náučného chodníka. Náučný chodník dostal názov Klenoty Šúru a bol realizovaný Asociáciou priemyslu a ochrany prírody (APOP). Projekt revitalizácie tejto medzinárodne významnej lokality bol podporený z finančného nástroja Európskeho spoločenstva LIFE, ktorého administrátorom bolo Ministerstvo životného prostredia SR. Partnermi projektu sú mesto Svätý Jur, Slovenský vodohospodársky podnik, š.p. odštepný závod Bratislava, Štátna ochrana prírody SR - Správa CHKO Malé Karpaty a Slovenský pozemkový fond.

Vybudovanie náučného chodníka je atraktívnou formou kultúrno-výchovného využívania a spoznávania chránených častí prírody. Územie NPR Šúr je už dávno navštevované botanikmi, ale je aj cieľom turistických vychádzok obyvateľov okolitých obcí Vajnor, Svätého Jura, Pezinku, ale i Bratislavčanov, ktorí sem v minulosti často chodievali za oddychom a relaxom. Vybudovanie náučného chodníka prispelo k regulovanej návštevnosti v chránenom území. Hlavným cieľom bolo sprístupniť a zatraktívniť prírodné klenoty Šúru jeho záujemcom. Trasa chodníka vedie od Svätého Jura zo severnej časti (pri Fanglovskom potoku), prechádza okolo rybníka, Biologickej stanice Prírodovedeckej fakulty UK, ďalej vedie cez Panonský háj a končí pri cestnej komunikácii na Čiernej Vode. Na trase sa návštevník zoznámi s prírodnými hodnotami chráneného územia, ich stavom a vývojom v uplynulom období. Zaujímavosťou je aj dokumentovanie historických udalostí v rezervácii a ich konfrontácia so súčasným životom. Každý panel je venovaný vybranej téme, aby zrozumiteľnou formou prispel k spoznávaniu lokality. Na trase dlhej takmer 5 km je umiestnených 8 panelov, každý dostal svoj názov: Klenoty Šúru, Život v šúrskom rybníku, Bohatstvo jelšového lesa, Šúr ako Ramsarská lokalita, Panónsky háj včera a dnes, Starý dub spomína, Aj v slanisku je život. Najväčším očakávaním podľa projektovej manažérky projektu LIFE, Ing. Danky Thalmeinerovej, CSc. je, že sprístupnením základných informácií o tejto krásnej a vzácnej lokalite získajú návštevníci okrem relaxu aj širšie poznatky o potrebe chránenia mokradí.

Slovo šúr vykladá Slovník slovenského jazyka ako vlhkú močaristú lúku, ale nie je to pravda. Šúry vznikli pred viac ako 10-tisíc rokmi a vonkoncom nie ako lúky. Ich základom je rozsiahla prehĺbenina (terénna depresia), ktorá sa tiahne pozdĺž východných svahov Malých Karpát. Je tektonického pôvodu, vytvorili ju poruchy v zemskej kôre. Výsledkom je obrovská vaňa sledujúca južný okraj Malých Karpát, ktorá sa postupne zaplnila vodou. Matej Bel tento priestor nazval Bratislavským jazerom. Šúr zaberal ešte koncom 19. storočia rozsiahle územie od Bratislavy až po Modru a Bernolákovo. Svojou nepriechodnosťou tvoril prirodzenú ochranu Svätého Jura i v období tureckých nájazdov.

V roku 1864 vinohradníci vyrúbali veľký kus šúrskeho lesa, avšak bez úžitku, lebo na kyslých pôdach sa vinohradom nedarilo. Snahy o odvodnenie Šúru však pokračovali ďalej. V roku 1896 bol vykopaný odvodňovací kanál, ktorý však ďalej neudržiavali. Po čase sa zaniesol a voda opäť stúpla na pôvodnú výšku. Vplyvom odvodňovacích aktivít tu vznikalo v suchších obdobiach nebezpečenstvo požiarov. Výsledok bol vždy katastrofálny. Získaná pôda bola kyslá a neúrodná a šúrska vegetácia začala vysychať.

Prírodovedci už dávno upozorňovali na mimoriadny význam Šúru pre jeho vzácnosti z ríše rastlín a živočíchov. Začali aj prvé spory o záchranu prírodného bohatstva Šúru, ktoré trvajú v rôznych podobách dodnes. Napriek snahám o jeho záchranu vznikol v roku 1929 vládny projekt na úplnú likvidáciu Šúru. Zásluhou ministerského predsedu Dr. Tuku bolo jadro jelšového pralesa s rozlohou 18 ha vyčlenené na účely ochrany prírody. Väčšina pralesa však bola nariadením vykonať odvodňovacie práce v Šúri určená na likvidáciu. V rokoch 1941 - 1943 bol vykopaný Šúrsky kanál. Na jeho vybudovanie boli využití politickí väzni z miestneho vojenského tábora. Niektoré jeho budovy ešte v súčasnosti stoja v priestoroch biologickej stanice. Nový kanál odviedol všetky potoky, ktoré dovtedy pritekali do Šúru z Malých Karpát. Šúr takmer úplne vyschol. Odvodňovacie práce prispeli k vzniku rozsiahlych požiarov zaznamenaných v rokoch 1947 a 1962. Posledný požiar celé dva mesiace moril Bratislavu dymom.

Niekoľko generácií ochranárov sa pokúšalo riešiť problém nedostatku vody v rezervácii. Mnohé ochranárske projekty zlyhali z dôvodu nedostatku financií a nezáujmu zodpovedných činiteľov. Oveľa väčším problémom však bola skutočnosť, že po prípadnom obnovení záplav by došlo k sezónnemu podmáčaniu ornej pôdy aj v ochrannom pásme rezervácie. V čase vyhlásenia rezervácie pred polstoročím to boli ešte druhovo bohaté lúky, ktoré sa pravidelne kosili a ktorým občasné záplavy neprekážali. Problémy vznikli až aktívnym poľnohospodárskym využívaním pôdy v ochrannom pásme.

Napriek všetkým historickým snahám ignorovať prírodné hodnoty Šúru bola národná prírodná rezervácia (NPR) Šúr v roku 1990 ako jedna z prvých troch lokalít Slovenska zapísaná do zoznamu medzinárodne významných mokradí podľa Ramsarského dohovoru. Územie je zapísané do súvislej európskej sústavy chránených území NATURA 2000. Cieľom sústavy je zabezpečiť ochranu najvzácnejších a najviac ohrozených druhov voľne rastúcich rastlín, voľne žijúcich živočíchov a prírodných biotopov vyskytujúcich sa na území štátov Európskej únie. Súčasná rozloha chráneného územia je 991 ha, vrátane ochranného pásma.

-apop- Vajnorské novinky 10/2006 (október)
pre MKD pripravil Pavol Šoula

 

Vyhodnotenie za rok 2006 a plán práce značkárov v našom regióne na rok 2007

V roku 2006 plánovali a obnovili značkári v našom regióne tieto turistické chodníky:

Oblasť Považského Inovca (zodpovedný značkár Jaroslav Bohm):

červená:
Hlohovec – Bezovec 42,0 km obnovené

žltá:
Jurko – Marhát 2,5 km obnovené

spolu obnovené 44,5 km

Oblasť Malých Karpát - juh (zodpovedný značkár Miloslav Kubla):

červená:
Baba – Brezinky 21,3 km obnovené 21,9 km
Pezinok – Modra 20,9 km obnovené 22,0 km
Čuňovo – Trojmedzie 7,7 km obnovené

modrá:
Krásna Hôrka – Figaro 5,1 km obnovené
Sedlo Uhliská – Rohožník 16,9 km obnovené 7,7 km
Plavecký Mikuláš – Brezinky 7,8 km obnovené
Dubová – Medvedia skala 6,9 km obnovené
Modra – Veľká homola 7,6 km obnovené 7,3 km
Devín – Devín. Nová Ves 4,4 km obnovené 4,6 km

zelená:
Rača – Limbach 22,6 km obnovené 21,4 km
Zumberg – Čermák 9,8 km obnovené
Modra – Sološnica 28,1 km obnovené 31,1 km
Plavecký Mikuláš – Monrepos 5,2 km obnovené 7,0 km
Hlavná stanica – Kamzík 3,0 km obnovené
Dúbravka – Technické sklo 3,1 km obnovené

žltá:
Široké – Pod Srnčím vrchom 5,0 km obnovené
Červený kameň – Čermák 10,0 km obnovené
Plavecký Mikuláč – Čierna skala 5,1 km obnovené 3,1 km
Zbojníčka – Malinský vrch 3,0 km obnovené
Vojenská nemocnica – Pri Červenom moste 0,9 km obnovené
Častá – Častianska dol. 0,5 km obnovené

spolu obnovené 189,2 km

Oblasť Malých Karpát – sever (zodpovedný značkár Vladimír Chrapčiak):

modrá:
Brezinky – Smolenice 9,0 km obnovené
Smolenice – Vlčiareň 3,0 km obnovené
Naháč – Dobrá Voda 9,1 km obnovené
Horné Orešany – Zabité 11,6 km obnovené

spolu obnovené 32,7 km

Oblasť Záhorie (zodpovedný značkár Juraj Koba) :

žltá:
Skalica – Vinohrady 6,0 km nová
Skalica – rieka Morava – Skalica 11,0 km nová
Holíč – kostolík Margity
Antiochijskej – Holíč 13,0 km nová

spolu 30,0 km

V roku 2006 sa v oblasti Malé Karpaty a okolie obnovilo 296,4 km turistických značkovaných trás.

 

V roku 2007 plánujeme obnoviť v našom regióne tieto turistické chodníky:

Oblasť Považského Inovca (zodpovedný značkár Jaroslav Bohm):

modrá:
Piešťany – Dolina 18,7 km

zelená:
Trhovičná lúka – Modrová, hor. 7,9 km

spolu 26,6 km

Oblasť Malých Karpát - juh (zodpovedný značkár Miloslav Kubla):

červená:
Devín – Biely kríž 30,8 km
Pezinok – Široké 6,8 km

modrá:
Krasňany – Záhorská Bystrica 11,4 km
Svätý Jur – Košarisko 10,7 km
Pezinok – Pernek 15,0 km
Harmónia – Vysoká 12,8 km
Plavecké Podhradie – Skalka 16,7 km
Karlova Ves – Dúbravka 5,4 km
Slovnaft – Kalinkovo 19,5 km

zelená:
Modra – Horná Píla 9,8 km
Stupava – Lozorno 10,6 km
Devínska N. Ves – Devínska Kobyla 3,0 km

žltá:
Kamzík – Lamač 4,1 km
Krasňany – Záhorská Bystrica 13,2 km
Svätý Jur – Stupava 18,6 km
Devín – Dúbravka 5,8 km
Vinosady – Pod Srnčím vrchom 4,9 km
Doľany – Sološnica 15,2 km
Plavecké Podhradie – Vápenná 5,2 km
Pod Devínskou Kobylou – Sandberg 2,7 km

spolu 222,2 km

Oblasť Malých Karpát – sever (zodpovedný značkár Vladimír Chrapčiak):

modrá:
Rozbehy – Buková 6,5 km

zelená:
Brezinky – Buková, vlak 15,0 km

žltá:
Čierna skala – Smolenice 10,9 km
Jablonica – Prievaly 12,0 km
Plavecký Peter – Brezinky 6,0 km
Dolné Orešany – Orešianske sedlo 3,0 km

spolu 53,4 km

Oblasť Záhorie (zodpovedný značkár Juraj Koba) :

červená:
Kunovská priehrada - Senica, ž.s. 9,3 km
Sedlo Tri Kamene - Sobotište 19,0 km
Lakšárska Nová Ves – Závod 24,0 km

zelená:
Mlynky – Motorest Havran 15,0 km

žltá:
Radošovce – chata Krížnica 6,5 km
Čupy – Vrbovce 10,5 km

spolu 84,3 km

V roku 2007 sa v oblasti Malé Karpaty a okolie plánuje obnoviť 386,5 km turistických značkovaných trás.

Vladimír Chrapčiak, predseda regionálneho združenia značkárov Trnava

 

Cesta z mesta

Ráno vstanem, vyženiem z tela kocovinu a hurá na letisko. Odlet je 15.45 a je sotva poludnie. Krásny deň, pomyslím si. Len zdiaľky je cítiť spálenú gumu. Asi niekde likvidujú odpadky. Minulý týždeňn štrajkovali smetiari a po celom Káthmande sa hromadil bordel. Dám si obed a pomaly sa vydám zháňnať taxík. Čakám pol hodiny a nič. Štrajk! V Nepále je to veľmi obľúbený druh zábavy. Tentoraz sa štrajkuje kvôli zdraženiu benzínu. Nikdo nikam nejazdí. Blbý deň si vybrali, veď ja potrebujem ísť na letisko. Za pomoci miestneho priekupníka hašiša sa okolo pol druhej konečne objaví taxík. Šofér pôsobí ustrašene. Miesto obvyklých 200 chce teraz 500 NPp /nepálských rupií/ a to predom a k tomu príplatky za prípadné riziká a nebezpečie počas cesty. Nechápem, ale nedohadujem sa, platím a nasadám. Nemám totiž na výber!

Sotva sme opustili Thamel a došli na prvú väčšiu cestu, začínam chápať. Pred nami horiaca barikáda a besniaci dav. Šofér, pomenujme ho Lojzo, zošliapne plyn a po chodníku prvú nástrahu bez problémov prekonáva. Druhá barikáda je omnoho väčšia a mohutnejšia. Lojzo sa opatrne priblíži a hľadá medzeru, cez ktorú by sa dostal ďalej. Ale váhal príliš dlho. Mrd, rana ako sviňa, predným oknom preletel kameň ako päsť. Neveriacky pozerám na rozbité okno a inštinktívne sa kryjem pred ďalším kameňom. Lojzo radí spiatočku a rýchlo mizneme. Ďalšiu polhodinu márne hľadáme voľnú cestu na letisko. Oheň, kamenie a zaťaté päste nás vždy zaženú naspäť.

Za hodinu a pol mám odlet a ďaleko sme sa nedostali. Sprava sa už ozýva streľba, armáda začína čistiť ulice. Hurá máme spojencov! Bojovým pokrikom prinútim Lojza k ďalšiemu útoku. Vyberieme si menšiu barikádu, Lojzo zošliapne plyn až k podlahe a hŕŕŕ na nich. Z laptopu si robím provizórnu bojovú helmu a zaleziem pod sedadlo. Teraz alebo nikdy. Trochu nám horí predné koleso, ale prerazili sme. Radosť však trvá len krátko. Pred nami sú ďalšie ohne. Sprava pribiehajú demonštranti vytlačovaní armádou a zozadu sa blíži rozzúrená osádka prerazenej barikády. Sme v pasci.

V momente, čo kameň rozbíja i zadné okno a na prednej kapote pristáva horiaca pneumatika, vyhlasujem kapituláciu, zavieram laptop a dávam sa na ústup. Dav si ma našťastie nevšíma. Napadne ma jediné - zohnať si rikšu. Ale ani to nie je jednoduché, lebo väčšina ich s potešením demoluje autá. Je treba zničiť konkurenciu, to potom budú i tržby väčšie. Po chvíľke sa jeden rikšák objavuje. Pravda, nie je najmladší, ale široko - ďaleko je jediný. Už v prvom kopci zisťujem, že je dýchavičný, kašle a šmatlá na ľavú nohu. To bude, pánečku, jazda. Nepál zrovna nepatrí medzi rovinaté krajiny. Na začiatku druhého kopca zosadám a tlačím rikšu s ním. Pri následnom prudkom zjazde, kedy rikšák brzdí plne naloženú rikšu len vietnamkou, začínam uvažovať o zmene dátumu odletu.

Streľba zosílnela a boje naberajú na sile. Naspäť ani krok a ešte k tomu začalo liať ako z krhly. Rikšu už tlačím sám. Rikšák sa bezvládne motá niekoľko desiatok metrov za mnou. Na letisko dorazím premáčaný na kosť, ale presne v čase odletu a tajne dúfam, že odlet Cosmic Air je zmeškaný. Mám šťastie - nie je tu pilot. Pri ceste z mesta bolo aj jeho auto napadnuté. Podľa posledných správ ide na letisko obchvatom - pešo...

Mám hlad. Na výber sú chipsy a čokoláda. Dávam si oboje.

Konečne je lietadlo pripravené. Je pol jedenástej večer, čakám tu už skoro sedem hodín. Mám v sebe tri čokolády, šesť balíčkov chipsov a fľašu whisky - a nechápem život...

január 2007, Kulda

 

Pozvánka na 1.májový pochod
"Kade nás ešte nohy neviedli"

Malý itineár pre diaľkových chodcov na trase prvomájového pochodu v roku 2007 Doľany - Šaštín. Nakoľko je to tzv. spoločensko - orientačný pochod, nie je určená presná trasa pochodu, ale len tzv. kontrolné miesta, kde by sa mali účastníci "ukázať" a nimi prejsť. Nuž a tu sú:

Štart: Obec Doľany - autobusová zastávka, do 7,30 h. Nakoľko je prvého mája, nikto ešte netuší ako vlastne pôjdu autobusy. Dúfame však, že pôjdu.

Obec Doľany sa nachádza 251 m n.m. Prvýkrát sa spomína už v roku 1390. Patrila panstvu Červený Kameň. V obci v rokoch 1807 - 1811 žil a zomrel významný osvietenský spisovateľ a farár Juraj Fándly. Nachádza sa tu pamätná tabuľa na dome, kde žil a aj pamätník v strede obce a náhrobník na cintoríne. Kvôli Jurajovi Fándlimu sa sporia o jeho hrob s obcou Častá. Každý ho vraj má na svojom cintoríne...

Nuž a z našeho hľadiska je táto obec zaujímavá tým, že už dlhé roky poriada veľkú turistickú akciu, a to vždy v druhú augustovú nedeľu, kedy doslova a do písmena chodí celá dedina...

Zabité - bývalá horáreň, dnes tam majú "niečo" poľovníci. Veľký smrek pred horárňou už pred časom "pošiel vekom".

Sklené Huty - miesto s historickým nádychom. Naposledy tu bola horáreň. Toto miesto bolo obývané do roku cca 1952, kedy sa odtiaľto vysťahovali poslední obyvatelia. Nakoľko tu bola zriadená strelnica, a z týchto dôvodov mali domáci tak dva-tri dni v týždni "zákaz vychádzania"... Predtým v 17. a 18. storočí tu bola papiereň a skláreň. V sklárskom múzeu v Lednických Rovniach je presný záznam o tejto sklárni.

Sološnica - tu netreba zabúdať na dobré vychovanie a navštíviť miestnu krčmu, veď už sme na ceste pár hodín.

Tu sme už znovu v nadmorskej výške len 219 m n.m. O tejto obci je zmienka v historických dokumentoch prvýkrát už v roku 1367. Pre nás je zaujímavá tým, že tu vznikla jedna z prvých páleníc na tejto stane MK začiatkom 19. storočia. Ďalšia zaujímavosť, že sa tu nachádza najväčšie prevýšenie v Malých Karpatoch. Výstup na Vápennú. Však stovkári to dobre poznajú. Na druhej /ľavej/ strane je možno jedna z najväčších cementární u nás. Funkčná a stále "zožiera" kus po kuse Malé Karpaty. Kto chce s nami pokračovať ďalej, musí sa buď držať "znalcov" alebo tento úsek dobre poznať. Ide sa do boriny.

Lakšárska Nová Ves - tu už sa nachádzame sa "Záhorí". Prvá zmienka o obci je z roku 1392 a do 18. storočia patrila hradu Ostrý Kameň. Zaujímavosťou v obci je barokový kostol z roku 1729 s obranným múrom a so strielňami. V okolí sú dve štátne prírodné rezervácie: Červený rybník /od roku 1966/ a Zelienka /od roku 1980/.

Šaštín - to je náš cieľ. Je to najnižšie položené miesto z celého nášho putovania - 177 m n.m. To je už mestečko, nie obec a prvá zmienka o ňom je už z roku 1218. V 16.storočí ho dosídlili habáni. Dominanta Šaštína je kostol a kláštor Paulínov, je to súbor budov z rokov 1733 až 1786. Pravidelne sa tu koná jedna z najstarších pútí na Slovensku - Púť k Panne Márii Šaštínskej.

Kto príde až sem, má vyhrané. Cieľ je v krčme za železničným prejazdom.

Pozor, pochod je bez štartovného...

Trnava, 19.3.2007, Peter Minárik

 

KALENDÁR

máj 2007:

1.5.2007 KADE NÁS NOHY EŠTE NEVIEDLI 15.ročník
(utorok) Peter Minárik a kamaráti, Trnava

Trasa: 44,9 km/555 m
Doľany - Sološnica - Lakšárská Nová Ves - Šaštín
Štart: Doľany, 7.00 - 7.30 h
Cieľ: Šaštín, do 18.30 h
Vedúci: Ing. Peter Minárik, Čajkovského 40, 917 08 Trnava,
tel.: 0911-550 921

5.5.2007 RODINNÁ CYKLOTURISTIKA 29. ročník
(sobota) KST TJ Junior Sládkovičovo

Trasa: 18 km, hviezdicový pochod do Tomášikova
Cieľ: kolový mlyn Tomášikovo
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo
tel. d.: 031-784 1725, 0908-187 591

8.5.2007 SOBOTIŠTSKÁ 15-KA 25. ročník
(utorok) KST Sobotište

Trasy: 10, 15, 30, 50 km pešo a cyklo
Sobotište - Havran - Sobotište
Štart: Sobotište, základná škola, 7.00 - 10.00 h
Cieľ: Sobotište, základná škola, do 18.00 h
Iné: Pochod je zaradený do seriálu medzinárodných pochodov IVV
Vedúci: Ing. Juraj Koba, 906 05 Sobotište 637, tel. d: 034-628 2716, 0904-212 381

8.5.2007 ČASTOVSKÁ 50-KA 27.ročník
(utorok) KST Častá

Trasy: 50 km/1650 m, 35 km/1050 m, 25 km/850 m
50 km: Častá - Píla - Zochova chata - Modranská Baba - Holint - Sološnická dolina - Plavecké Podhradie - Plavecký hrad - Amon - Klokoč - Sklená Huta - Častá
Kratšie trasy sú odvodené z hlavnej 50 km.
Štart: Častá, pri kostole, 6.00 - 9.30 h
Cieľ: Častá, futbalové ihrisko, do 18.00 h
Štartovné: dospelí 10 Sk
Iné: Ubytovanie a iné špeciálne služby nezabezpečujeme
Info: Štefan Minárik, Zámocká 8, Častá

12.5.2007 MALOKARPATSKÁ 15.ročník
(sobota) KMT KST TJ Bezovec Piešťany

Trasy: 40, 22, 18 km
Čachtice - Veľký Plešivec - Šípkové (18 km) - Vrbové (22 km) - Prašník - Pustá Ves - Výtok - Dobrá Vodá (40 km)
Štart: Čachtice, nám. - reštaurácia pod hradom, 8.30 - 10.00 h
Cieľ: Šípkové (18 km), Vrbové (22 km), Dobrá Voda (40 km)
Odmena: Diplom a drevená upomienková medaila
Vedúci: Jaroslav Mihálik, 922 21 Hubina 10, tel.: 0907-488 977

12.5.2007 JARNÝ ŠĽAPÁK ŠKP 27.ročník
(sobota) OTD ŠKP Bratislava

Trasy: podľa výberu: 3 – 60 km, 100 – 1600 m prevýšenie
Kontrolné terčíkové miesta 60 km malokarpatského okruhu:
štadión ŠKP - Sitina – pod kamzíkom – TV Kamzík - Pekná cesta - Biely Kríž - Salaš - Kozí chrbát – vrch Somár – Kozí chrbát - Kozlisko - Marianka – nad Kačínom - Klanec – nad Sitinou - štadión ŠKP
Kratšie trasy možno začať na ľubovoľných lokalitách uvedených v popise 60 km trasy. Kontrolné terčíkové údaje si účastník zapíše.
Štart 60 km: Bratislava-Dúbravka, štadión ŠKP, 6.00 - 9.00 h
Cieľ: Bratislava-Dúbravka, štadión ŠKP, 15.00 – 19.00 h
Vedúci: Viliam Vida, Tranovského 38, 841 02 Bratislava,
tel. d.: 02-6436 7755

12.5.2007 HASPRÚNSKA 50-KA 24. ročník
(sobota) KST Studienka

Trasy: 15, 20, 50 km v povodí rieky Rudava
Štart: Studienka, obecný úrad, 6.00 - 10.00 h
Cieľ: Studienka, obecný úrad, do 18.00 h
Iné: Pochod je zaradený do seriálu medzinárodných pochodov IVV
Vedúci: Alojz Klámik, 908 75 Studienka 172,
Boris Soukup, 908 75 Studienka 272, tel. d: 034-778 2049

19.5.2007 50 KM S DERAVOU KANADOU 4.ročník
(sobota) Turistický klub Deravá Kanada, Trnava

Trasy: 55, 35, 25, 15 km
55 km: Dubová - Kukla - Červený Kameň - Sklená Huta - Vápenná - Taricové skaly - Čermák - Veľká Homola - Zochova chata - Tri kopce - Dubová
Štart: Dubová, miestne parkovisko:
55 km: 6.00 - 7.00 h
35 km: 6.00 - 8.30 h
25 km: 6.00 - 9.30 h
15 km: 6.00 - 10.00 h
Cieľ: Dubová, parkovisko, 13.00 - 19.00 h
Iné: - Deti do 15 rokov len v sprievode rodičov
- Ubytovanie a iné služby neposkytujeme
- Každý účastník obdrží v cieli diplom
Organizátori: Martin Šuran, Juraj Petráš, Peter Galba, Marcel Jakabovič
Informácie: Martin Šuran, V. Clementisa 4, 917 01 Trnava
tel.: 0908-816 229, e-mail: deravakanada[zavináč]hotmail.com
Akcia sa organizuje pod záštitou obce Dubová

19.5.2007 SKAUTSKÁ 55-KA 7.ročník
(sobota) 104.zbor skautov Bratislava-Ružinov

Trasy: 55 km/1850 m, 45 km/1550 m, 35 km/1130 m
55 km: Bratislava, hl. žel. st. - Kamzík - Spariská - Stánisko - Pajštún - Košarisko - Kozí chrbát - Pezinská Baba - Čermák - Vysoká - Kuchyňa/Zochova chata
(Kratšie trasy sú súčasťou 55 km trasy.)
Štart: Bratislava, hl.žel.st., pod schodami na Žabotovej ul., 6.00 - 7.00 h
Cieľ: 55 km: Kuchyňa/Zochova chata, do 20.00 h
45 km: Zochova chata (z Čermáku po žltej tur.zn.), do 18.00 h
35 km: Pezinská Baba, do 15.00 h
Info: Jana Filová ml., tel.: 02-5479 3533

19.5.2007 PO HRADOCH A ZÁMKOCH MALÝCH KARPÁT 31.ročník
(sobota) KST Spartak Trnava

Trasy: pešo: 36, 19, 10 km, cyklo: 75, 55, 35, 10 km
pešo 36 km: Smolenice, kostol – Molpír - Hlboča - jaskyňa Driny – Jahodník – Čertov žľab – Brezinky – priehrada Buková – Hrubý Kamenec – Rozbehy – Korlátko – Buková - Brezinky - Ostrý Kameň - Záruby - Smolenický zámok
Kratšie trasy sú odvodené z trasy 36 km.
cyklo 75 km: Smolenice, kostol - Trstín - Dechtice - Dobrá Voda - Brezová pod Bradlom - Jablonica - Prievaly - Buková priehrada - Trstín - Smolenický zámok
55 km: Smolenice, kostol - Lošonec - Majdán - Rybáreň - Sklená huta - Sološnica - Plavecký Peter - Buková, priehrada - Trstín - Smolenický zámok
35 km: Smolenice, kostol - Jahodník - Plavecký Peter - Buková, priehrada - Trstín - Smolenický zámok
10 km: Smolenice, kostol - Lošonec - Horné Orešany - Smolenický zámok
Štart: Smolenice, kostol, 7.30 - 10.15 h
Štartovné: 5 Sk
Cieľ: Smolenický zámok, do 17.00 h
Info pešie trasy: Peter Wagner, J.Slottu 39, 917 00 Trnava
tel.d.: 033-544 7992
Info cyklo trasy: Ing.Peter Benkovský, Golianova 9, 917 00 Trnava
tel.z.: 033-553 2016, tel.d.: 033-553 3077
mobil: 0905-326 997
Internet:
www.kstspartak.szm.sk

20.5.2007 BICYKLOM POMORAVÍM
(nedeľa) KST Skalica

Trasa: 70 km, okolo Moravy
Štart: Holíč, dom turistiky, 7.30 h
Cieľ: Holíč, 17.00 h
Vedúci: Viera Hochmanová, Kátovská 20/9, 908 51 Holíč, tel.: 0908-505 892

26.5.2007 S BEZKOU DO KARPÁT IVV 24.ročník podujatia, 13.ročník IVV
(sobota) KST Spartak BEZ Bratislava

Trasy: pešo: 42 km/1060 m, 25 km/800 m, 10 km/300 m
cyklo: 100, 45 km
P 42 km: Záhorská Bystrica - Pajštún - Košarisko - Biely Kameň - Biely Kríž - Pekná cesta - Snežienka - Záhorská Bystrica
P 25 km: Záhorská Bystrica - Pajštún - Kozlisko - Medené Hámre - Zbojnícka studnička - Pekná cesta - Malinský vrch - Malý Slavín - Sekyl - Záhorská Bystrica
P 10 km: Záhorská Bystrica - Marianka - Malinský vrch - Malý Slavín - Sekyl - Záhorská Bystrica
C 100 km: Záhorská Bystrica - Poľný mlyn - Devínska Nová Ves - okolo rybníka - pozdĺž Moravy - Vysoká - Záhorská Ves - Láb - Plavecký Štvrtok - Kamenný mlyn - Rusniaky - Košarisko - Borinka - Stupava - Záhorská Bystrica
C 45 km: Záhorská Bystrica - Poľný mlyn - Devínska Nová Ves - okolo rybníka - pozdĺž Moravy - Vysoká - Stupava - Záhorská Bystrica
Iné: Podujatie je zaradené do kalendára IVV
občerstvenie: Malý Slavín, šport.areál pod Bielym Kameňom, v Záhorskej Bystrici
Štart: Záhorská Bystrica, Nám. Rodiny (zast.MHD 37 Miestny úrad (predposledná zastávka))
P 25 a 40 km: 7.00 - 9.00 h,
P 10 km: 7.00 - 12.00 h
C 100 km: 7.00 - 10.00 h
C 30 km: 7.00 - 12.00 h
Štartovné: dospelí: 40 / 50 Sk (člen / nečlen KST, KČT)
mládež: 20 / 30 Sk (člen / nečlen KST, KČT)
Cieľ: Záhorská Bystrica, do 18.00 h
Vedúci: Ing. Ján Spevák, Suchohradská 4, 841 04 Bratislava,
tel.d.: 02-6542 0070, tel.z.: 02-4959 5641, fax: 02-4959 5651
e-mail: spevak[zavináč]bez.sk

26.5.2007 TRI HRADY MALÝCH KARPÁT 17. ročník
(sobota) OT KST Jablonica

Trasy: peši: 15, 25, 35 a 50 km, cyklo: 18, 28 ,40 a 55 km
Jablonica - Dobrá Voda - Ostrý kameň - Korlátka
Štart: Jablonica, kultúrny dom, 7.30 – 10.30 h
Cieľ: Jablonica,
Vedúci: Stanislav Hamerlík, Bernolákova 684, 906 32 Jablonica,
tel. d.: 034-658 3196, tel. z.: 034-6970 223,
mobil: 0902-606 358, e-mail: hamerlik[zavináč]vtsu.sk


Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.