MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

apríl 2009

 

V tomto čísle nájdete:

Ako som zdolal maratónsky beh (Ivan Šimna)
Praha zmenila Prešpork na Bratislavu pred 90 rokmi
Dohoda mimosúdnou cestou...
Matúšove kráľovstvo - pešia turistika
Držitelia titulu "Malokarpatský Diaľkoplaz" (2.časť) - za roky 2001 - 2008
Siahnem, vytiahnem a čítam... Ako sme sa hodnotili – december 1990 (Sveťo Krno)
Dobrá správa pre turistov
Predstavujeme ďalšiu, tentokrát moravskú stovku - Lesnickým Slavínem
Náučný chodník v obci Častá
Pozvánka na Prvomájový pochod - Kade nás nohy ešte neviedli
Pozvánka na diaľkový pochod - Haličská stovka
KALENDÁR - máj 2009 - Malé Karpaty a okolie

Ako som zdolal maratónsky beh
Konečne 42,195 km (ČSOB Marathon Bratislava, 29.3.2009)

Behám už zopár rokov, tak som sa rozhodol konečne skúsiť kráľovskú disciplínu. Prípravu som nijak zvlášť nemenil. Tak ako po iné roky, po jesennom ukončení cyklo-sezóny som behal cca 30 km týždenne len v nízkej záťaži. V decembri som mal úraz bez následkov spojený s 3-dňovým pobytom na ARE (IS-ke) kvôli strate krvi. Trvalo to do konca januára než som sa z toho zmátožil a dokázal plynule zabehnúť 10 km aspoň pod jednu hodinu. Normálne by to bola tragédia, ale potom sa to zlomilo a vo februári som mohol normálne trénovať.

Týždeň pred pretekmi som dal 30 km v pomalom až svižnom tempe a potom do konca týždňa už len relaxačné výklusy.

Deň pred pretekmi všetky zdroje hlásili vytrvalý neprerušovaný dážď. V nedeľu ráno ale kupodivu celkom fajn. Takže rýchlo prelepiť bradavky leukoplastom a ideme na to. Ja, drahá a jedno dieťa. Dialnica do Bratislavy nás trocha zdržala, zabudli sme na tie spomalenia kvôli rozširovaniu. Na štarte som bol 15 min. pred výstrelom. Obehol som to rýchlo, že koho stretnem, ale akurát som sa zvítal s Pažim pri časomiere. Ešte som si vystál frontu pri WC a vliezol som do štartovacieho priestoru.

Tohto roku bežia vodiči, ktorí majú za úlohu doviesť bežcov v čase, ktorý si zvolia (4:00, 3:45, 3:30, 3:15, 3:00). Ja som sa rozhodol po skúsenosti z polmaratónu skúsiť 3:30, prípadne ak by som nestačil, tak by som sa nechal dotiahnuť ďalším vodičom na 3:45. Čas 3:30 mi vyšiel z bežeckej kalkulačky na runner.com. Rozhliadal som sa po vodičoch, ale nikoho som nevidel. Mali mať na chrbtoch cedule s očakávanými časmi. Opýtal som sa prvého človeka vedľa, že kde sú vodiči. Vyvalil na mňa blváky, že "ónly english". Zaujímavé. V krátkom čase už druhý maďar, ktorý na Slovensku zabudol materinský jazyk. Slota odvádza dobrú robotu. Tak inak: "pacemakers, tudom?" Ukázal dopredu a hovorí "balloons". No to je v keli. Vodiči mali na sebe priviazné aj balóniky, aby ich bolo z diaľky vidieť, ale problém bol v tom, že medzi mnou a balónikármi bolo asi 1000 ľudí. Nechápem prečo pomalí vodiči boli úplne vpredu.

Prvé kolečko:
Prvý muž radnice, p.Ďurkovský, dal výstrel a masa sa pohla. Jáááj, kdeže moje balóniky sú? Keď sme sa dali na ceste trocha do lajny, tak posledný 4:00-vodič bol 200 m predo mnou. Dal som ho asi po kilometri. 3:45-ka už bola náročnejšia, tú som dobehol až v uličkách Starého mesta po asi 4 km. V stíhačke som nestihol občerstvovačku, a to som pociťoval aj trocha smäd aj hlad. Dal som si záväzok, že na každej občerstvovačke sa teraz povinne zastavím. Poučenie do budúcna: "Ak chceš ísť s vodičom, tak sa ho za každú cenu chyť od začiatku!" Vybehli sme na most SNP a už som uvidel aj môjho vytúženého balónikára 3:30. Ale ten si to už trocha svižnejšie švihal. S tepovkou 160 som ho dobehol až v polovici Panónskej cesty zhruba na 8-om km. Poctivo som všade pil a jedol, ale musel som to prekladať aj enervitkami z vlastných zásob. Keď som sa stabilizoval za vodičom 3:30, tepovka mi klesla na 150. Tabuľkovú závodnú maratónsku tepovku mam 155, tak som začal veriť, že to za tých 3:30 zvládnem. Až po hrádzu, po zhruba 15. kilometer, sa mi bežalo dobre. Tam sa z popŕchania spustil celkom regulárny dážď. Potom som začal pociťovať bolesť v ľavom hornom kvadrante pľúc a začala mi trnúť ľavá ruka. Žeby infarkt? Keď už to má prísť, tak nech, aspoň tu mám kvalitné zdravotné zabezpečenie. Aj nohy akosi oťaželi, tak som na 18. km vodiča pustil a zvolnil. Tepovka 145 a v pohode som dobiehal do priestoru centra. Tam mi vyšiel polmaratón na 1:46. Zavolal som mobilom managerke, aby ma niekde v Starom meste odfotila a pomaly som vytriasal ďalej. Dážď zmiernil.

Druhé kolečko:
Na Americkom námestí sa mi z chodníka prihovoril samozvaný tréner v tesilkách a v šiltovke. Radil mi, aby som zhlboka dýchal a poriadne mával ručičkami. Ešte to aj predviedol. "Svatá prostoto". Managerka/mangelka ma čakala s foťákom pri kamenáči. Ešte som robil opičky do objektívu. Znova som sa dostal na most SNP a nekonečná Panónska predo mnou. Samozrejme aj trocha protivietor. Keď sme bežali v prvom kole s masou polmaratóncov, tak sme boli lepšie poschovávaní. Vybral som si mladú dvojicu a zavesil som sa za chalana. Ešte sa k nám pridal mladý vysoký atlét s uvoľneným behom a vo štvorici sme zvládli celú Panónsku. Sem-tam som teda aj striedal, ale to len tak zo slušnosti. Keď sme sa dostali na koniec Petržky, mladí zdrhli a ja som zase zdrhol atlétovi. Znova začalo poriadne pršať. Maratónky plné vody a ani nitka suchá. Tretry úplne zmenili za mokra vlastnosti a začal som pociťovať tvoriace sa otlaky. Aj palec ma začal trocha pobolievať. Aj ľavý členok. Ale nebolo to to patologické pichľavé - iba také únavové. Znova sme sa dostali na hrádzu. Na 35.km som za sebou počul divný rachot. Ako keby niekto v diaľke strieľal z malorážky alebo hádzal gramorky na plech. Otočím sa a balónikár s plánovaným časom na 3:45. Ten zvuk vytvárali kvapky dažďa padajúce na balóniky. Ale taký rachot? No toto. Ak ma títo dobehli a neudržím sa s nimi, tak to nebudem mať ani za 3:45. Neveriacky som sa spýtal vodiča, že či to náhodou neprehnal a nebeží príliš rýchlo. Z úsmevom ma "sejmul" tvrdením, že to síce trocha prehnal, ale len o 8 sekúnd. Ak to číta, srdečne pozdravujem :-). Bežal som po hrádzi s vodičom asi 3 km, tepovka 145-150. Keď sme sa blížili ku koncu hrádze, začali mi tŕpnuť obidve ruky v predlaktí. Aj celková únava sa už hlásila. Na 38.km som nechal vodiča bežať dopredu a už som bojoval len o dobehnutie do ciela. Tepovka mi spadla na 140 a chvíľami aj menej. To už bol ale v tom daždi problém udržať prevádzkovú teplotu, tak som hľadal taký kompromis, aby som neskolaboval ani od zimy, ani od únavy. Po pravej strane som si všimol zaujímavú osadu bezdomovcov. Kompletné bývanie v centre, aj domácich mazlíčkov tam mali. Vybiehame na most a už viem, že ma už nič nezastaví. Bežím po nábreží a oproti vidím kráčať maratónca s vyfasovanou igelitkou. Zjavne už má po všetkom a skončil. Nezdržal som sa smiechu - našľapoval ako keby išiel po mínovom poli. Kričím naňho: "Čo to ako našľapuješ? Hľadáš míny?" Zmohol sa len na bolestivý úškrn. Ale ľudia okolo sa výborne zabávali. Zákruta doprava a už vbieham do cieľa. Objavil som sa na obrovskej tabuli a ľudia skandovali. Že ich to ešte baví. Však som najmenej hodinu a pol za víťazom :-(. Neviem ako som vyzeral, ale Paži s Rasťom z časomiery sa náramne bavili. Mal som naplánovaný tanec víťazstva pred prekročením cieľovej pásky, ale som si to rozmyslel. Nevyzeralo by to dobre, keby som tam stratil balanc.

V cieli:
Za čiarou mi slečny hodili na krk kus kovu. Ešte ho raz budem vnukom ukazovať. Snažil som sa aj trocha koketovať, ale zmrznutá huba a kyslíkový dlh mi dovolili len nejaké pazvuky. Potom som minútku musel postáť s oboma rukami na zábradlí, aby som zdravoťákom nedal šancu na mne zarobiť. Sú to snaživci. Ak ťa raz majú na nosítkach, sestričke na Kramároch sa nevyhneš. A v mojom veku ... ! Rýchlo som vyfasoval proviant, zvítal som sa s rodinou a hajde k autu. Auto som mal pri prezidentskom paláci. Nasledovala krížová cesta. Ak ten na nábreží našľapoval ako keby míny hľadal, ja som vyzeral akoby som už jednu slabšiu našiel.

Rekapitulácia (prvý, ja a posledný v absolútnom poradí):
    1. HAURYCHENKO Aliaksej, BLR, nar.1976, LCC Wien, 02:21:40
196. ŠIMNA Ivan, SVK, nar.1964, Turista D. Lopašov, 03:48:31
337. MEIER Robert, GER, nar.1966, Perot Systems, 04:53:11

V zásade bežecký maratón splnil moje očakávania. Rešpekt je každopádne namieste. Oproti horským cyklomaratónom možno vyžaduje v absolútnych číslach menej energetického výdaja, ale je to omnoho viac na hlavu. Fyzický rozdiel je hlavne v tom, že v zjazdoch človek môže nabrať sily a ten kopec vyletí. Ale tu je to o permanentnej záťaži bez oddychu. A potom je tu to riziko poškodenia chrupaviek alebo šliach. To je nebezpečné hlavne pre typ ľudí "svet je gombička".

Ešte poznámka na záver:
Vyskúšané maratónky (2x Devín a jeden polmaratón) mi urobili krvavé otlaky a dokonca mi omodrel necht na palci, a to už teda vôbec nerozumiem, čo to spôsobilo za mechanizmus. Čítal som, že ultravytrvalci mávajú takéto problémy. Ale ja? Skrátka čoho je moc, toho je asi "přespříliš". Palec ma ale nemrzí, aj tak už treba zahájiť bicyklovú sezónu a na biku ho nepotrebujem :-). Inak okrem bežnej svalovice nemám vôbec nijaký problém. 10 minút po prebehnutí cieľa som si myslel, že ako zaujímavá životná skúsenosť by bežecký maratón už stačil. Ale zase .... čo ja viem? Ak si spočítam chyby, tak v prvom rade bolo to 8 km naháňanie sa za balónikármi hneď na začiatku. Ďalším problémom bol dážď a zima. Aspoň sa mám kde zlepšovať :-)))).

Ivan Šimna, internet, 30.3.2009

 

Praha zmenila Prešpork na Bratislavu pred 90 rokmi

Vo štvrtok, 26.3.2009, uplynulo 90 rokov odvtedy, čo sa nariadením Prezídia ministerskej rady v Prahe premenoval Prešporok na Bratislavu.

Rok 1919 bol v novovzniknutom štátnom útvare v strede Európy ešte stále veľmi revolučný. 28. októbra 1918 vznikla v Prahe Československá republika, ku ktorej sa 30. októbra 1918 Martinskou deklaráciou prihlásilo aj Slovensko. To však neznamenalo, že sa okamžite celé územie Slovenska stalo súčasťou Československa. Zložitá bola predovšetkým situácia v priemyselne najvyspelejšom meste na Dunaji, v Prešporku. Predovšetkým, 80 percent obyvateľov tvorili nemeckí a maďarskí obyvatelia, ktorí sa nechceli stať súčasťou nového štátu. Pražská vláda zriadila najprv v Prahe Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska, na ktorého čelo vymenovala Vavra Šrobára. Toto ministerstvo spočiatku sídlilo v Žiline.

Strategická poloha
Prešporok mal strategickú polohu, prístav a rozvinutý priemysel, a tak sa ho pražská vláda nechcela vzdať. Prvého januára 1919 obsadili Prešporok českí a talianski legionári. O tri dni neskôr prichádza do okupovaného mesta Vavro Šrobár so svojou vládou a prevzali kontrolu nad mestom.

V tomto čase sa stále ešte volá mesto Prešporok (Pozsony, Pressburg), hoci českí legionári ho v tomto čase bežne nazývali Wilson či Wilsonovo město - na počesť amerického prezidenta Woodrowa Wilsona. Toto pomenovanie sa pozdávalo aj časti pôvodného obyvateľstva, najmä nemeckej národnosti, ktorá by radšej žila v slobodnom nezávislom meste na Dunaji, ako v Československu či Uhorskom kráľovstve. Ich túžby sa však nenaplnili.

Pražská vláda v Šrobárovej prítomnosti v polovici februára rozhodla o premenovaní mesta. Mesto bolo pritom stále v Uhorsku, hoci okupované českou vojenskou posádkou. Dali mu meno Bratislav, ktoré korešpondovalo s menami Vratislav, Břeclav, Zbraslav, hoci vedeli, že Šafárik v prvej polovici 19. storočia dospel k (romanticky mylnému) názoru, že pôvodný názov bol Bratislava či Břetislava.

Po intervencii Vavra Šrobára (13. 3. 1919) Presidium ministerské rady z Prahy oznámilo (26. 3. 1919), že namiesto mena Prešpork sa má používať názov Bratislava.

Nie všetci boli ochotní Prahou nariadený názov Bratislava akceptovať. Chceli, aby si mesto ponechalo svoj historický názov: Prešporok, Prešpurk alebo Požoň. Oba sú slovanského pôvodu.

Česi odvrhli pôvodné historické pomenovania mesta, ktoré sa až medzinárodnou dohodou vo Versailles v júni 1919 dostalo do právomoci Československej republiky a nahradili ich romantickým nezmyslom.

Preslava, Pressburg, Prešporok
Podľa svedectva mince, ktorú vtedy ešte nepoznali, niesol hrad nad trhovou osadou na začiatku 11. storočia jasný názov Preslava, z ktorého sa vytvorilo nemecké Pressburg, a z toho zasa slovanské Prešporok. Pritom za najstaršiu písomnú zmienku o meste na Dunaji a zároveň za jej najstarší názov sa považuje forma Brezalauspurc, datovaná k 4. júlu 907. Tento záznam sa nachádza v Salzburských análoch nájdených v roku 1921 (dnes sú uložené v benediktínskom kláštore Admont v Štajersku. "907 Bellum pessimum fuit ad Brezalauspurc IIII nonas Iulii" - "907 Veľmi nešťastná bitka sa odohrala pri Brezalauspurcu štvrtý deň pred nonami júla (4. júla").

Hoci samotný záznam hovorí o boji medzi starými Maďarmi s vojskom bavorského vojvodu Luitpolda, pri ktorej Maďari rozdrvili bavorské vojsko a na dlhú dobu zmenili mocenskú situáciu v stredodunajskej oblasti, naši historici v tejto stručnej vete nachádzajú doteraz najstaršie známe pomenovanie nášho hlavného mesta Bratislavy.

Keďže pramene sa pri prepise názvu celkom nezhodujú, v literatúre sa môžeme stretnúť s jeho rôznymi obmenami ako Braslavespurch, Preslavaspurch, Brezeburg, atď. Tento názov sa interpretuje ako Preslavov hrad.

Preslav mal byť podľa niektorých historikov tretím synom Svätopluka. Staršia interpretácia bola Braslavov hrad, pričom Braslav bol slavónskym kniežaťom, ktorému kráľ, a neskôr cisár Arnulf zveril v 90-tych rokoch 9. storočia obranu Zadunajska.

Na zásah štúrovcov
Pripomenúť si túto formu najstaršieho názvu Bratislavy je dôležité aj preto, lebo napr. v 80-tych rokoch 20. storočia sa ako najstaršie názvy Bratislavy uvádzali Posonium (Pozsony), Pressburg. Maďarský názov Pozsony má inú genézu a je mladší. Vznikol z mena Božaň, čisto slovanského; tak sa volal pán Bratislavského hradu v rokoch 1052 - 1099. Polatinčením maďarského názvu zase vzniklo pomenovanie Posonium.

Grécky sa Bratislava volala Istropolis, teda Dunajské mesto. Vznik formy Bratislava zaviedli štúrovci, ktorí v časoch, keď ešte písali po česky, ju nazvali Břetislavou, pretože sa nesprávne nazdávali, že Bratislavu založilo české knieža Břetislav v 1. polovici 11. storočia.

Zdroj: www.aktualne.sk, 25.3.2009, Red Dom

 

Dohoda mimosúdnou cestou...

Po intenzívnych jednaniach, rokovaniach, zisťovaniach a kontrolách sa mimosúdnou cestou dospelo k nasledujúcemu záveru:

Výkonnostný turista pán Igor Podoba z Bánoviec nad Bebravou získal za rok 2008 nielen ocenenie Malokarpatský superdiaľkoplaz /MKSD/, ale i najvyššie diaľkoplazecké ocenenie na Slovensku - "Slovenský Superdiaľkoplaz 2008" /SSD/

Toto rozhodnutie je definitívne a neexistuje žiadna možnosť odvolania ani podania dovolania na Generálneho prokurátora.

Zdôvodnenie rozhodnutia:

PS
Vážení páni a dámy, priatelia, kamaráti. Turisti organizovaní i neorganizovaní v KST. Viete aký je rozdiel medzi organizovanými a neorganizovanými turistami v súčasnosti /vlastne už dlhodobo/? Jedni platia príspevky a druhí nie. Preto, ak chceme sa venovať koníčku, ktorý tak veľmi obľubujeme z rôznych dôvodov, a to pešej, diaľkoplazeckej turistike, musíme sa správať podľa toho známeho českého "udělej si sám". Na oficiálnych funkcionárov KST, ktorí odpočívajú v pokoji, teda sedia a podriemavajú na svojich funkcionárskych stoličkách, sa nemôžeme spoliehať na dajakú ich mimoriadnu aktivitu. Nemožno im uprieť snahu kamuflovať činnosť. Zodpovedne sa schádzajú z rôznych kútov Slovenska, na pravidelných poradách, zväčša v Bratislave /tu je najväčší počet obchodných centier/ a radia sa a radia sa, a nekonajú a nekonajú, veď na cestovné a diéty funkcionárov v KST sa peniaze vždy ešte našli /na prvom mieste/.

Preto všetky pozoruhodnejšie aktivity v diaľkoplazeckej oblasti, aj keď pod firmou KST, si organizujeme, riadime a veľmi často aj financujeme /len, aby boli peniaze na schôdze funkcionárov/ SAMI... !!!

Mnohé z nich už majú aj dlhodobú tradíciu, čo svedčí o našej dobrej myšlienke, schopnosti organizovať i o našej pracovitosti. Pri každej životaschopnej činnosti je potrebné, aby niekto dával impulz, niekto riadil a usmerňoval tú našu "lodičku" v búrnych vodách, finančne nevynímajúc. Na riadenie lodičky "možno" postačí kapitán, jeho zástupca a možno aj dajaká stevardka, ale na to, aby loď sa pohla, potrebuje veslárov, potrebujeme, ako by povedal Stano Štepka "mnohoooo, veľmi mnoho veslárov, aj tak to ništ nebude". Nie je to však až tak zlé. Chcem Vás aj touto cestou vyzvať, kamarátov turistov, tzv. radových turistov, o drobnú výpomoc na odbremenenie týchto "kapitánov", aby nemuseli do poslednej bodky zväčša robiť sami. Postačia drobnosti, veď jeden vie písať /nielen ručne, veď analfabetov možno nájdeme medzi politikmi, ale nie medzi pešiakmi - pozri aj poznámku/, myslíme na PC /rýchlo písať, počet úderov nie je rozhodujúci/, iný vie kresliť, má vtipné nápady, vie pomôcť v administratíve, evidencii, v drobnej organizácii alebo možno má strýka v banke /nie ako člena SBS/, niekto má možno kontakt na organizovanú skupinu vyberania vkladov netradičným spôsobom, ktoré sa dnes už pomaly stávajú i tradíciou, ďalší má možnosť získať platenú reklamu a tak ďalej. Niekedy bude stačiť zdanlivo iba maličkosť, stanoviť si pravidlá a len ich disciplinovane dodržať. V nasledujúcom uvediem len niektoré naše aktivity, ktoré "sú i nie sú" pod firmou KST /Klub Slovenských Turistov/ i s dajakým inšpiračným popudom:

Slovenský Supediaľkoplaz /SSD/: - Počas niekoľkých rokov, okrem vlastnej podstaty, preukázal svoje opodstatnenie aj v inom. Na strane pozitív má napríklad skutočnosť, že organizátori Haličskej stovky /jedna z piatich povinných stoviek/ chceli už pred niekoľkými rokmi skončiť s jej organizovaním a len vďaka tomu, že sme na tento pochod priviedli v rámci SSD celkom slušnú, čo do počtu, skupinu "malokarpatských turistov", pokračujú v organizovaní pochodu dodnes.

Inšpirácia – výpomoc /ďalej IV/: Špačinská stovka je v súčasnosti poslednou v roku. /organizuje sa koncom augusta/. Na tejto stovke majú organizátori zoznam kandidátov na MKSD. Len ten, kto príde do cieľa tohto pochodu, môže obdržať MKSD. V cieli pochodu treba uplatniť reklamáciu, ako napríklad vypadnutie zo zoznamu na predchádzajúcich akciách a podobne. Zároveň zanechať u organizátorov, ak to sami neurobia, písomný oznam s menom, kontaktom a uvedením absolvovaných stoviek do SSD /Lazová, Haličská, Rudohorská/.

Malokarpatský Superdiaľkoplaz – V podstate platí to, čo bolo povedané u SSD.

Malokarpatský Diaľkoplaz – Veľmi, veľmi dlhodobá záležitosť s menšími prerušeniami v evidencii, ale nie v činnosti. Toto ocenenie získa každý turista, či už sa jedná o organizovaného či neorganizovaného, ktorý v príslušnom kalendárnom roku našliape 1000 km podľa plnenia podmienok VOPT. Je vhodné, aby čo najviac km bolo realizovaných na DP v Malých Karpatoch a okolí, ale uznávajú sa aj kilometre nachodené inde, napríklad aj v Antarktíde, a tým je povedané všetko. Túto agendu v novodobej etape činnosti má na starosti Peter Minárik z Trnavy /v turistickom kalendári je aj jeho mailová adresa/. Vrcholným obdobím bolo obdobie, keď držitelia MKD obdržali pekný a vtipný diplom z dielne Ivana Košického, ktorý ho nielen nakreslil, ale aj financoval jeho tlač. Bolo by hádam potrebné aj vaším pričinením zrekonštruovať databázu a doplniť štatistické údaje. TJ TESLA má a dodá presnú evidenciu svojich členov, ktorí a v ktorom roku splnili podmienky MKD, vrátane tých, ktorí už nie sú aktívni. Takýto presný a vierohodný zoznam vie Tesla dodať aj pre ostatných turistov, ktorí sú v zozname nadstavbového VOPTu a dosiahli vo VOPT aspoň 10.000 kilometrov. Po zrekonštruovaní zoznamu dať to na internet. Peter by mohol upresniť pravidlá registrácie /kedy, kde, ako a dokedy/.

IV- aj Vaším pričinením zrekonštruovať štatistiku /databázu/.

Nadstavba VOPT – Vyslovene naša záležitosť. Boli pokusy aj v minulosti rozšíriť VOPT /Výkonnostný Odznak Pešej Turistiky/, ktorý sa končil dosiahnutím "zlatého odznaku VOPT", a to za 6000 km. Štartáci /turisti z TJ Štart Bratislava/ mimo KST zaviedli tzv. diamantový odznak, ktorý však čoskoro zanikol. Za zavedenie nadstavby VOPT sme na prelome storočí zvládli v podstate nepochopiteľný až smiešny "boj" s turistickými funkcionármi, ktorí to mali tak povediac v náplni funkcie. Keď už sami nič neurobili, aspoň nám mali rozsvietiť zelenú, ale opak bol pravdou, oni si však z ťažko pochopiteľných /možno ani nie/ zvolili inú cestu. Snažili sa pri tejto aktivite vždy nás predbehnúť a rozsvietiť pred nami červené svetlo. O tomto našom súboji by sa dali napísať, keď už nie romány, tak esej určite. Nakoniec sa to skončilo aj vďaka vtedajšiemu predsedovi pešej sekcie KST Jarovi Šilíkovi, že na náklady TJ TESLA /opakujem na náklady TJ TESLA/ nechali vyhotoviť prvú sadu odznakov a karavána sa pohla ďalej za neustáleho zavýjania funkcionárov, predovšetkým klasifikačnej komisie, až pomaly časom a únavou stíchli. Iróniou je, že dnes klasifikátori od nás vyžadujú čísla koľko turistov dosiahlo, ktorý stupeň VOPT, aby si to mohli zaznamenať do správ o svojej činnosti. O tom aký je súčasný stav v plnení nadstavbového VOPT, vás budeme informovať v niektorom z budúcich čísiel MKD. Pripravujeme úplne novú doslova sadu diplomov pre jednotlivé stupne VOPT, ktoré budú vytlačené za podpory Jindra Raceka /jednej z mála výnimiek funkcionárov KST/.

IV: - Pozrieť sa do svojich záznamov, niektorí máte už splnené podmienky aj na udelenie vyššieho stupňa, treba len zrátať km a dať o sebe vedieť. Pokračovať aj naďalej v duchu socialistického hesla "Dobehnúť a predbehnúť Attilu Korčoka!"

Mesačník Malokarpatský Diaľkoplaz - Viem si predstaviť výrobu jedného čísla MKD v týchto amatérskych podmienkach. Zvládlo by sa i vydávanie mesačníka rok, dva. Ale vydávať tento mesačník počas dlhých 17 rokov a pravidelne každý mesiac, je niečo neuveriteľné /doteraz vyšlo 224 čísel, z nich od roku 1999 sú všetky na internete/. Ak sa pozrieme do životopisov niektorých literátov alebo dejín literatúry v podstate na celom svete, často sa dočítame, že ten alebo onen spisovateľ založil a vydával časopis v rokoch ..., ktorých počet málokedy dosiahne číslo desať a tu zrazu dajaký turistický časopis sa vydáva už toľko rokov a stále s aktuálnymi informáciami. Viete si predstaviť tú dlhoročnú prácu, zostaviť číslo, napísať a zohnať príspevky, redakciu článkov, grafickú úpravu, vytlačenie časopisu, kolportovanie čísla - a to všetko za účinnej pomoci KST a najmä ich vrcholových orgánov? A za túto ich nezištnú pomoc sa im odvďačíme tým, že im nedarujeme ani jedno číslo časopisu.

IV: - Uskutočniť finančnú zbierku na zaslanie každého čísla aspoň niektorým funkcionárom KST. Doporučoval by som zasielať časopis tým, ktorí najtvrdšie spia na svojich stoličkách, aby, keď sa zobudia, aspoň trochu sa zorientovali v súčasnej výkonnostnej turistike.

Silvestrovské stretnutie bratislavských a iných turistov na Malom Slavíne.

Toto podujatie sa vyvinulo v podstate z malej rodinnej a klubovej činnosti TJ TESLA Bratislava. Rokmi sa dostalo na úroveň, a že v posledných rokoch je účasť väčšia ako na Trnavskej stovke, to je čo povedať /ale na Záruby a Marhát zatiaľ nemá - pozn. redakcie/. V podstate je to najväčšie turistické podujatie na záver roku v rámci BKT, na ktorom sa schádzajú /nie agitujú/ turisti zo širokého okolia, okrem funkcionárov BKT a KST, ale to zas nie sú turisti. Treba ich však pochopiť, lebo miesto podujatia je ťažko dostupné pre dopravné prostriedky a väčšine toto stretnutie ani časovo nevyhovuje. Veď na Silvestra predpoludním treba predspávať, aby sa potom večer mohli zúčastňovať rôznych spoločenských podujatí, kde musia reprezentovať turistiku a chváliť sa "úspechmi a prácou" pre rozvoj našej turistiky. V posledných dvoch ročníkoch tejto akcie sme podujatie organizovali za spolupráce Krajského športového centra Bratislava, ktorí mali väčšie pochopenie pre tieto aktivity ako turistickí funkcionári, ktorým to priamo vyplýva z ich funkcie. Prispeli nielen organizáciou a propagáciou podujatia, ako aj účasťou na podujatí a finančnou podporou. Žiaľ KŠC bolo zrušené, ale KST zostalo...

IV: - Prispejte farebným kancelárskym papierom na výrobu diplomov. Každé množstvo je vítané. Iné aktivity sa nezakazujú.

Trnavská stovka - "2 x 50 a dosť". Trnavská stovka, ktorá by sa mala vyhlásiť za turistickú a kultúrnu pamiatku, ale i pochod "2 x 50 a dosť" /zatiaľ malá turisticko – kultúrna pamiatka/, sa tešia takej popularite KST, že už roky nepovažujú ani za hodné aby Trnavskú stovku – uviedli v Slovenskom kalendári turistických pochodov. To hádam stačí, ďalší komentár je zbytočný.

Poznámka avizovaná vyššie v texte:
Dežo sa bráni: "A čo si vy myslíte, že ja som analfabet, že neviem čítať? Priznám sa však, že viem iba do sto..."

Tak to by asi na dnes stačilo.

S pozdravom Ivan Nižnan

PS II.
Milí turistickí funkcionári všeho druhu, prajeme Vám do nového roku, veľa zdravia a silné nohy, aby ste mohli chodiť na všetky schôdze KST, ktoré budú zvolané, a to len a len za svoje /samozrejme Eurá/ a na svojich. Po roku by sme asi videli "pokrok" v turistike.

PS III
Ušetrené peniaze venujte VLKu na zakúpenie si svojho stromu. Bližšie informácie Vám určite z radosťou poskytne Rudo Pado.

Za redakciu MKD Peter Minárik

 

Matúšove kráľovstvo - pešia turistika

V minulom čísle sme Vás oboznámili s výstavou miniatúr našich hradov, ktorá je k nahliadnutiu v Podolí – a teraz by sme chceli Vás oboznámiť zo zaujímavosťami, ktoré "Matúšovo kráľovstvo" ponúka pešiemu turistovi.

Hustá sieť turisticky značených chodníkov prechádza nielen cez Malé Karpaty, ale aj ostatné susedné pohoria, ako sú Biele Karpaty, Javorníky, Považský Inovec a Strážovské vrchy. Všetky pohoria majú svoje hrebene a nachádza sa v nich množstvo atraktívnych miest i vrcholov, cez ktoré vedú turistické chodníčky. Už z diaľky vidieť, že mnohé z týchto vrcholov sú krajinnými dominantami a po výstupe na ne sa nám naskytnú ďaleké výhľady.

Nuž a na osem dominánt z tejto oblasti Vás chceme zaviesť, zaradíme ich od najvyššieho po najnižší.

1.Strážov - 1.214 m n.m.

Je najvyšším vrcholom Strážovských vrchov. Tvorí ho mohutný kopec s piatimi vrcholcami. Z vrcholu je 270 stupňový výhľad. Vrcholovú partiu tvorí mohutný skalný príkrov s vyhliadkovou plošinou, kúsok pod vrcholom je drevený dvojkríž. Najkratší výstup je po červenej turistickej značke zo Zliechova, odkiaľ trvá výstup cca 1,5 až 2 hodiny. Vrchol je prírodnou rezerváciou a najideálnejší termín pre výstup je v mesiaci máji, kedy tu kvitne množstvo skalničiek.

2.Veľká Javorina - 970 m n.m.

Je najvyšším vrcholom Bielych Karpát. Kopec je prírodnou rezerváciou, na vrchole je postavený televízny vysielač, ktorý dopĺňa jeho charakteristickú siluetu. Z vrcholu je kruhový výhľad. Cez vrchol prechádza slovensko – česká štátna hranica, a tak na vrchol sa dá vystúpiť z obidvoch strán. Zo slovenskej strany je to najbližšie po modrej turistickej značke z Cetuny, z českej strany zase z Květnej po zelenej turistickej značke. Pod vrcholom z južnej strany sa nachádza Holubyho chata, na ktorú vedie i žlto značená cyklotrasa z Bariny.

3.Vápeč – 956 m n.m.

Je to kopec s najcharakteristickejším tvarom na Považí – jeho skalnú pyramídu možno obdivovať pri ceste Považím okolo Ilavy. Je to mohutný kopec, ktorý má vo vrcholovej časti skalné mesto. Samotný vrchol tvorí špicatá skala s dreveným dvojkrížom. Najkratší, ale veľmi strmý výstup, je po modrej turistickej značke z Hornej Poruby. Odtiaľto trvá výstup 1,5 hodiny. Pekná trasa, obohatená o prírodné jazierko, je z miestnej časti Košeckého Podhradia – Háj, odkiaľ po žltej a modrej značke prídeme na vrchol za viac ako dve hodiny. Vrchol je prírodnou rezerváciou a najideálnejší termín na výstup je mesiac máj – kedy tu kvitne množstvo skalničiek

4.Chmeľová - 925 m n.m.

Je druhým najvyšším vrcholom Bielych Karpát. Nachádza sa v sústave Vršateckých bradiel rovno oproti Vršateckému hradu. Na vrchole je široká skalná plošina, z ktorej sa naskytá asi 270 stupňový výhľad. Najkratší výstup je z Vršateckého Podhradia po modrej a žltej turistickej značke do sedla pod Chmeľovou. Tu treba odbočiť vľavo a po tvarovej značke vystúpiť za 15 minút strmo lesom na vrchol.

5.Veľký Lopeník - 911 m n.m.

Leží v hrebeni Bielych Karpát na slovensko - českej hranici. Na vrchole bola v roku 2005 novo – postavená drevená rozhľadňa na kamennom základe. Vďaka nej je z vrcholu kruhový výhľad. Výstup zo slovenskej strany je po modrej turistickej značke z Novej Bošáce, z českej po zelenej turistickej značke z Březovej alebo Mikulčinho vrchu.

6.Záruby - 767 m n.m.

Sú najvyšším kopcom Malých Karpát. Samotný vrchol je pomerne zalesnený, odkrýva sa z neho výhľad iba na juhozápad. Vrcholovú partiu smerom k hradu Ostrý kameň tvorí úzky skalný hrebienok. Na vrchole sa nachádza drevený kríž. Najbližší výstup je po zelenej a červenej turistickej značke z rekreačného strediska Jahodník, odkiaľ výstup trvá asi 1,5 hodiny. Ďalšia možnosť výstupu je zo železničnej stanice Smolenice po žltej a červenej turistickej značke. Výstup trvá približne dve hodiny.

7.Klapy - 653 m n.m.

Krásny skalnatý vrchol, charakteristický svojím pyramídovým tvarom, tvorí dominantu doliny Váhu v hrebeni Javorníkov pri Považskej Bystrici. Východiskom výstupu naň je obec Udiča. Na vrchol sa dostanete za hodinu po žltej turistickej značke. V strednej fáze výstupu ide značka po ostrom skalnom hrebienku, z ktorého sa naskytajú krásne pohľady na Nosickú priehradu a Považskú Bystricu. Vrchol je zalesnený, na jeho severnom okraji sa nachádza skalná plošina, ktorá umožňuje 180 stupňový výhľad na dolinu Váhu a pohoria za ňou. Vrchol je prírodnou rezerváciou.

8.Bradlo - 543 m n.m.

Je najnižším s vymenovaných vrcholov. Ale zato je najvyšším vrcholom Myjavskej pahorkatiny. Na vrchole sa nachádza mohyla generála M. R. Štefánika. Z nej sa naskytá krásny široký kruhový výhľad. Najrýchlejší výstup je po červenej tur. značke z Brezovej pod Bradlom, odkiaľ výstup trvá 1 až 1,5 hodiny alebo po žltej a zelenej turistickej značke z Košarísk za hodinu. Pod vrchol sa dá dostať aj autom alebo bicyklom, nakoľko tam z Brezovej vedie asfaltová cesta.

Na prehliadku týchto Matúšovych kopcov pozýva "Občianske združenie - Matúšove kráľovstvo"

 

 

Držitelia titulu "Malokarpatský Diaľkoplaz"
Poohliadnutie sa dozadu /2.časť/

Vyhodnotenie za rok 2001 /vyšlo v MKD č. 4/2002/

  1. Bada Peter, Trnava, 1.569 km
  2. Bahurinský Ľudo, Bratislava, 1.409 km
  3. Čapoš Peter, Piešťany, 1.429 km
  4. Farkašovský Laco, Bratislava, 1.510 km
  5. Groman Peter, Trnava, 1.498 km
  6. Hanuš Jaro, Nitra, 1.298 km
  7. Javorský Vlado, Bratislava, 1.720 km
  8. Karovič Jozef, Bratislava, 1.828 km
  9. Klokner Melo, Bratislava, 1.810 km
  10. Královič František, Trnava, 1.124 km
  11. Korčok Attila, Bratislava, 1.020 km
  12. Lumtzer Kveto, Poprad, 2.432 km
  13. Majdán Miro, Bratislava, 1.448 km
  14. Minárik Peter, Trnava, 1.349 km
  15. Nehyba Vlado, Bratislava, 1.301 km
  16. Nižnan Ivan, Bratislava, 1.232 km
  17. Nižnan Marián, Bratislava, 1.158 km
  18. Novák Jozef, Bratislava, 1.011 km
  19. Obdržálková Jana, Bratislava, 1.020 km
  20. Parcer Ján, Prievidza, 1.580 km
  21. Porubanec Cyril, Bratislava, 1.987 km
  22. Stotka Vlado, Bratislava, 1.994 km
  23. Šoula Pavol, Bratislava, 1.289 km
  24. Vida Viliam, Bratislava, 1.175 km

Vyhodnotenie za rok 2002 /vyšlo v MKD č. 4/2003/

  1. Bada Peter, Trnava, 1.617 km
  2. Bahurinský Ľudo, Bratislava, 1.052 km
  3. Čapoš Peter, Piešťany, 1.275km
  4. Farkašovský Laco, Bratislava, 1.426 km
  5. Hanuš Jaroslav, Nitra, 1.287 km
  6. Javorský Vlado, Bratislava, 1.250 km
  7. Minárik Peter, Trnava, 1.060 km
  8. Novák Jozef, Bratislava, 1.199 km
  9. Parcer Ján, Prievidza, 1.037 km
  10. Šoula Pavol, Bratislava, 1.296 km

Vyhodnotenie za rok 2003 /vyšlo v MKD č. 5/2004/

  1. Bada Peter, Trnava, 1.770 km
  2. Farkašovský Laco, Bratislava, 1.818 km
  3. Javorský Vlado, Bratislava, 1.357 km
  4. Čapoš Peter, Piešťany, 1.145 km
  5. Hanuš Jaroslav, Nitra, 1.316 km
  6. Klokner Melo, Bratislava, 1.800 km
  7. Minárik Peter, Trnava, 1.087 km
  8. Nižnan Ivan, Bratislava, 1.334 km
  9. Okruhlica Ľubo, Šamorín, 1.011 km
  10. Parcer Ján, Prievidza, 1.025 km
  11. Svrček Vlado, Bratislava, 1.170 km
  12. Šoula Pavol, Bratislava, 1.362 km
  13. Vida Viliam, Bratislava, 1.177 km

Vyhodnotenie za rok 2004 /vyšlo v MKD č. 9/2005/

  1. Bada Peter, Trnava, 1.587 km
  2. Čapoš Peter, Piešťany, 1.010 km
  3. Farkašovský Laco, Bratislava, 2.028km
  4. Hanuš Jaroslav, Nitra, 1.491km
  5. Hrušková Veronika, Bernolákovo, 1.820 km
  6. Jančík Ondrej, Trnava, 1.125 km
  7. Javorský Vlado, Bratislava, 1.350 km
  8. Královič František, Trnava, 1.011 km
  9. Lumtzer Kvetoslav, Poprad, 3.100 km
  10. Minárik Peter, Trnava, 1.391 km
  11. Nižnan Ivan, Bratislava, 1.324 km
  12. Šulek Karol, Trnava, 2.023 km

Vyhodnotenie za rok 2005 –– Nikto sa neprihlásil

Vyhodnotenie za rok 2006 –– Nikto sa neprihlásil

Vyhodnotenie za rok 2007 /časť vyšla v MKD č. 3/2008/

  1. Bada Peter, Trnava, 1.233 km
  2. Farkašovský Laco, Bratislava, 2.180 km
  3. Groman Peter, Trnava, 2.248 km
  4. Korčok Atilla, Bratislava, 1.689 km
  5. Minárik Peter, Trnava, 1.020 km
  6. Obdržálková Jana, Bratislava, 1.132 km
  7. Porubanec Cyril, Bratislava, 1.461 km
  8. Šulek Karol, Trnava, 2.180 km

Vyhodnotenie za rok 2008
/doterajší prihlásení diaľkoplazi/

  1. Bada Peter, Trnava, 1.392 km
  2. Farkašovský Laco, Bratislava, 2.281 km
  3. Groman Peter, Trnava, 2.248 km
  4. Korčok Attila, Bratislava, 1.748 km
  5. Minárik Peter, Trnava, 1.157 km
  6. Obdržálek Peter, Bratislava, 1.132km
  7. Porubanec Cyril, Bratislava, 1.350 km
  8. Šulek Karol, Trnava, 2.393 km

Diplomy za roky 2007 a 2008 budú odovzdané na štarte T - 100

Trnava, apríl 2009, Peter Minárik

Siahnem, vytiahnem a čítam...
Ako sme sa hodnotili – december 1990

"Ocenenie diaľkových pochodov v Malých Karpatoch"

Diaľkovým pochodom "Skládia" sa už tradične zakončieva sezóna týchto podujatí v Malokarpatskej oblasti. Na jeho 4.ročníku v roku 1990 sa zúčastnilo vyše 30 turistov z Bratislavy a okresov Trnava a Bratislava – vidiek. Organizátor akcie Štefan Sládeček z OTTJ Iskra Matador Bratislava ako zvyčajne neprezradil vopred trasu pochodu. O jej nasmerovaní sa účastníci dozvedeli až priamo na mieste. A neznáme neznačkované chodníčky Smolenického krasu mali jednoznačné svoje čaro. Súčasťou 35 km pochodu bolo aj zakončenie súťaže "O najvydarenejší DP v oblasti Malých Karpát" za uplynulý rok 1989.

V tajnom hlasovaní prvé miesto získala "Trnavská stovka". Táto náročná akcia sa so svojími 17–imi ročníkmi už pevne usadila vo vedomí turistov z celej republiky. Jej hlavným organizátorom je Peter Minárik z OTTJ Štart Tatrachema Trnava. Na Trnavskej stovke je cenné, že sa jej môžu zúčastniť i menej zdatní turisti na úsekoch od 25 po 60 km.

Druhé miesto získal pochod "Šlapanda". Jej organizátor Rudolf Pado zo Slávie Prírodovedec Bratislava patrí k najmladším, ale skúseným nadšencom DP. Jeho akcie majú zväčša orientačný charakter. Turisti akokoľvek športovo zdatní, ktorí vedia chodiť iba po známych, jasne značkovaných chodníkoch, končia zväčša na Šlapande neúspešne. Padove pochody ukazujú, že v horách nestačí hýbať iba nohami, ale aj hlavou.

Tretie miesto získal 11.ročník pochodu "Netradičných päťdesiat". Autorom pochodov je Tomáš Kuchta, jeden zo zakladateľov bratislavského diaľkoplazeckého hnutia v Malých Karpatoch. Každý ročník viedol po inej trase, po najmenej frekventovaných chodníkoch. Akcie mali taktiež orientačný charakter. Posledný ročník, ktorý pripravil s Majkou Lö rincovou, viedol po rakúskych Karpatoch.

V čom spočíva úspešnosť ocenených pochodov? Turisti ich radi navštevujú, lebo ich pripravujú nadšení organizátori s mnohoročnými skúsenosťami. Nezanedbateľným faktorom ostáva, že všetci štyria spomínaní sú nielen iba funkcionármi, ale i aktívni turisti so solídnou športovou kondíciou.

Štvrtý ročník pochodu "Skládia" obohatil turistický život ešte v jednom aspekte. V jeho závere účastníci založili "Malokarpatský klub diaľkoplazov". Jeho hlavným cieľom bude koordinovať úsilie jednotlivých odborov turistiky na Slovensku, ktoré organizujú DP a usmerňovať túto náročnú aktivitu. Taktiež bude vydávať "Kalendár diaľkových pochodov" /termíny pre rok 1991 urýchlene poslať na adresu Jozefa Junasa!/ a ďalšie činnosti ako sú články o DP, brožúry, súťaže, medzinárodná činnosť a rôzne iné.

V súčasnosti sa vypracúvavajú osnovy, zverejnené budú v neskorších číslach Dialexu. Taktiež znenie podmienok nadstavbového odznaku VOPT /o zavedení štvrtého stupňa za prejdenie 40.075 km/.

December 1990, Sveťo Krno

 

Dobrá správa pre turistov

Oznamujeme všetkým turistom, ktorí sú častými návštevníkmi reštaurácie Anny Alžbetkinej v Plaveckom Mikuláši, že je znovu v prevádzke, a to vo "vynovenom šate". Pani vedúca sa znovu na všetkých teší.

Peter Minárik

 

Predstavujeme ďalšiu, tentokrát moravskú stovku
Lesnickým Slavínem

Ročník: 35.
Termín konania: 9.-10. mája 2009 /sobota, nedeľa/
Usporiadateľ: Odbor KČT Moravská Slávia Řečkovice a Junák Brno
Prezentácia a štart: 9 .mája od 6.00 do 10.00 h
Štartovné: na trasu 103 km - 40 Kč
Trasa: Řečkovice - Lelekovice – Vranov – Útechov – Bilovice – Říčky – Hostěnice – Pozožice – Šlapanice – Modřice – Střelice – Žebětín – Bystrc – Medlánky - Řečkovice
Cieľ: Řečkovice
Informácie o pochode: Jiří Jaspar, mobil: 0602-548 967, mail: jiri.jaspar[zavináč]seznam.cz

 

Náučný chodník v obci Častá

8.máj – to bol a je vždy čas na diaľkový pochod "Častovská 50-ka". Ale aktívni turistickí nadšenci v obci sa neuspokojili iba s týmto pochodom. Povedali si, že keď má Trnava i Bratislava svoje náučné chodníky, tak prečo by nemohli mať aj oni. Vymysleli a zrealizovali pod hlavičkou obce nový "náučný chodník obcou Častá".

Tu sú jeho zaujímavé zastavenia:

1. Elektrický transformátor – "trafo stanica" ako historický medzník v obci, ktorý je na začiatku obce smerom od Trnavy a pre obec je významný tým, že práve z tejto pôvodnej zachovalej trafo stanice bola obec prvýkrát elektrifikovaná a to v rokoch 1930 – 1932. Rok stavby 1931 je na prednej stene budovy aj reliefne znázornený.

2. Kaplnka Najsvätejšieho Spasiteľa na cintoríne - Na väčšiu slávu Božiu ju nechal postaviť Viktor Fugger – bohoslovec ostrihomského arcibiskupstva. Kaplnku projektoval Vardai a priečelie kaplnky je totožné s priečelím Korunovačného Matiašového chrámu v Budapešti.

3. Sv. František Xaverský – V roku 1738 zúrila v Častej a v okolí veľká epidémia moru, následkom čoho sa zmenšil natoľko počet obyvateľov, že na zaľudnenie museli byť povolaní nemeckí kolonisti. O rok neskôr, v roku 1739 na počesť sv. Františka Xaverského, ktorého prosili o pomoc, veriaci dali postaviť sochu, ktorá dodnes stojí pri zákrute v severnej časti dediny.

4. Fuggerov dom – bývalá textilná manufaktúra. - Oficiálnym majiteľom častovskej manufaktúry bol gróf Rudolf Pállfy, držiteľ červenokamenského panstva. Vedúci výroby, riaditeľ Peter Hubert, ktorý do Častej prišiel v roku 1791, vynašiel stroj na výrobu vlnenej priadze, ktorý práve tu našiel svoje uplatnenie. Manufaktúra začala pracovať v roku 1794 a pracovala 8 rokov. Vyrobili v nej spolu okolo 7500 rífov, čo je cca 6.000 metrov súkna.

5. Stĺp hanby – Spolu s väznicou, kostolom, farou, školou a váhou – tvorili v 19.storočí dominanty stredu obce.

6. Kostol sv. Imricha – Už začiatkom 18.storočia sa konali v častovskom kostole sviatočné pobožnosti so sprievodom sláčikových a dychových hudobných nástrojov a speváckeho zboru. Kostol je stavaný v gotickom slohu a jeho počiatok podľa tvarov gotiky sa môže hľadať v 15.storočí. Zachovala sa aj gotická nástenná maľba prenesená pri prestavbe kostola.

7. Pomník padlým vo vojne - V roku 1928 bol postavený pomník padlým v prvej svetovej vojne /1914 – 1918/. Stavbu pomníka financovali v Amerike bývajúci bývalí občania Častej, ktorí zozbierali 8 tisíc korún. Domáci obyvateľ Andrej Gáži zabetónoval do podstavca pomníka fľašu s neznámym obsahom.

8. Fara - slúžila ako prvá knižnica v okolí už v 17. storočí a obsahovala 256 knižných zväzkov.

9. Socha sv. Trojice – Súsošie bolo postavené v roku 1895. Socha sa pôvodne nachádzala na mieste vedľa kostola, kde dnes prechádza hlavný cestný komunikačný ťah.

10. Pomník Juraja Fándlyho – V obci Častá sa narodil národný buditeľ Juraj Fándly, jeden z najagilnejších predstaviteľov prvej Bernolákovskej generácie a významný popularizátor nových metód v poľnohospodárstve.

11. Socha sv. Floriána - V dôsledku rozsiahleho požiaru v roku 1644 sa dedina zaviazala, že bude svätiť deň svätého Floriána ako sviatok. Na počesť svätého ochrancu postavili veriaci v roku 1776 sochu sv. Floriána, ktorá dodnes stojí na pravej strane cesty pred odbočkou na hrad Červený Kameň.

12. Obecný úrad, študijná Základina, Busta Pállfyho – Budova Obecný úrad – Študijná Základina, ktorú založil gróf János Pállfy zakladajúcou listinou 23. 2. 1902. Účelom základiny bolo udeľovať štipendiá z dôchodkov základinného majetku bez rozdielu vierovyznania žiakom stredných a vysokých škôl. Súčasne plnila patronátne povinnosti voči kostolom a farám panstva Červený Kameň. Pred obecným úradom sa nachádza busta zakladateľa základiny – Jánosa Pállfyho.

13. Kríž – The Crucifix - Das Kreuz: Kríž dali postaviť Hoštáčania z milodarov v roku 1895 za 14 zlatých. Je na ňom nápis, "Na česť a chválu Božiu tento kríž dala postaviť táto poctivá ulica".

14. Kaplnka – Kaplnka bola zasvätená Panne Márii Sedembolestnej.

Z materiálov o obci Častá vybral Peter Minárik

 

Pozvánka na Prvomájový pochod
Kade nás nohy ešte neviedli

V piatok 1. mája sa uskutoční 17. ročník tohto pochodu. Všetky doterajšie trasy pochodu aspoň ich časti viedli aj záhorskými pieskami. Výnimka nebude ani tento rok. Štart bude v Smoleniciach pri Obecnom úrade od 7,30 do 8,00 h. Trasa zo Smoleníc povedie cez hrebeň Malých Karpát na bývalú chatu Brezinky, odtiaľ lesnou cestou pod Hrubý Kamenec do Prieval. Tu sa môžeme v miestnej krčme osviežiť /na námestí/, orazítkovať si kontrolnú kartu a pokračovať cez Nadrlenisko – Prievalskú cestu - U červeného kríža – a tu natrafíme na červenú turistickú značku, ktorá nás zavedie cez senické letisko rovno na hlavnú železničnú stanicu.

Ešte maličkosť - trasa má dĺžku cca 39,8 km s prevýšením 450 metrov. Všetci diaľkoplazi sú srdečne vítaní.

Odchody vlakov:

Trnava, apríl 2009, Peter Minárik

 

Pozvánka na diaľkový pochod
Haličská stovka

KST SOKOL Halič pozýva všetkých 29. - 30. mája 2009 na tradičnú Haličskú stovku.
Trasa: Halič – Sedem chotárov – Divín – Budiná – Políchno – Lysec – Mašková – Halič
Zraz pre 100 km: 29.5.2009, o 14.15 h. na námestí v Haliči
Štartovné: 3.- EURO
30.5.2009: 25 km: – Budiná – Políchno – Lupoč – Halič
Zraz pre 25 km: 30.5.2009, o 06.45 h na námestí v Haliči
Občerstvenie pre všetkých účastníkov a nocľah zabezpečí usporiadateľ.
Kontakt: Igor Kokavec, 0905-499 633, e-mail: igorkokavec[zavináč]pobox.sk

 

KALENDÁR

máj 2009 - Malé Karpaty a okolie:

1.5.2009 KADE NÁS NOHY EŠTE NEVIEDLI 17.ročník
(piatok) Peter Minárik a kamaráti, Trnava

Trasa: 39,8 km/450 m
Smolenice OU - Brezinky - Prievaly - Nadrlenisko - Sokold - U červeného kríža - Kozí chrbát - Senica nad Myjavou
Štart: Smolenice OU, 7,30 - 8,00 h
Cieľ: Senica, žel. stanica, do 18,00 h
Iné: Ubytovanie neposkytujeme, štartovné nevyberáme.
Vedúci: Ing. Peter Minárik, Čajkovského 40, 917 08 Trnava, tel.: 0911-550 921

2.5.2009 50 KM S DERAVOU KANADOU 6.ročník
CYKLO TOURS S DERAVOU KANADOU 1.ročník
(sobota) Turistický klub Deravá Kanada, Trnava

Trasy: pešo: 55, 35, 25, 15 km
cyklo: 150, 135, 110, 90, 45 km
P 55 km: Dubová - Kukla - Červený Kameň - Sklená Huta - Vápenná - Taricové skaly - Čermákova lúka - Veľká Homola - Zochova chata - Tri kopce - Dubová
Kratšie trasy sú odvodené z hlavnej trasy.
C 150 km: Dubová - Častá - D.Orešany - Smolenice - Naháč - Chtelnica - Vrbové - Brezová p. Bradlom - Jablonica - Prievaly - Plav.Podhradie - Kuchyňa - Pezinská Baba - Modra - Dubová
Kratšie trasy sú odvodené z hlavnej trasy:
Štart: Dubová, miestne parkovisko:
pešo: 55 km: 5.30 - 7.00 h, 35 km: 5.30 - 9.00 h, 25 km: 5.30 - 9.30 h, 15 km: 5.30 - 10.00 h
Štart cyklo: 150 km: 6.00 - 7.00 h, 135 km: 6.00 - 9.00 h, 110 km: 6.00 - 9.30 h, 90 km: 6.00 - 10.00 h, 45 km: 6.00 - 10.00 h
Cieľ: Dubová, futbalové ihrisko, 12.00 - 20.00 h
Iné: - akcia sa koná za každého počasia
- v cieli nebude chýbať guláš, občerstvenie, hudba
- každý účastník obdrží v cieli diplom
Hlavný organizátor: Martin Šuran
Spoluorganizátori: Juraj Petráš, Peter Galba, Marcel Jakabovič
Informácie: Martin Šuran, Družstevná 36, 919 43 Cífer, tel.: 0911-729 114, 0910-910 844
Juraj Petráš, Sladovnícka 25, 919 01 Trnava, tel.: 0903-282 812

8.5.2009 SOBOTIŠTSKÁ 15-KA 27. ročník
(piatok) KST Sobotište

Trasy: 10, 15, 35, 50 km pešo a cyklo: Sobotište - Havran - Sobotište
Štart: Sobotište, základná škola, 7.00 - 10.00 h
Cieľ: Sobotište, základná škola, do 18.00 h
Iné: Pochod je zaradený do seriálu medzinárodných pochodov IVV
Vedúci: Ing. Juraj Koba, 906 05 Sobotište 637, tel. d: 034-628 2716, 0904-212 381

8.5.2009 ČASTOVSKÁ 50-KA 29.ročník
(piatok) KST Častá

Trasy: 50 km/1650 m, 35 km/1050 m, 25 km/850 m
50 km: Častá - Píla - Zochova chata - Modranská Baba - Holint - Sološnická dolina - Plavecké Podhradie - Plavecký hrad - Amon - Klokoč - Sklená Huta - Častá
Kratšie trasy sú odvodené z hlavnej 50 km.
Štart: Častá, pri kostole, 6.00 - 9.30 h
Cieľ: Častá, futbalové ihrisko, do 18.00 h
Štartovné: dospelí 10 Sk
Iné: Ubytovanie a iné špeciálne služby nezabezpečujeme
Info: Štefan Minárik, Zámocká 8, Častá

9.5.2009 JARNÝ MALOKARPATSKÝ TERČÍKOVÝ ŠLIAPAK 29.ročník
(sobota) Malokarpatskí kamaráti Bratislava

Trasy: 40 km/1100 m, 35 km/800 m, 20 km/500 m
40 km: Vojenská nemocnica - TV Kamzík - Biely Kríž - Kozlisko - Marianka - nad Kačínom - Vojenská nemocnica
35 km: Vojenská nemocnica - TV Kamzík - Biely Kríž - Marianka - nad Kačínom - Vojenská nemocnica
20 km: Vojenská nemocnica - TV Kamzík - nad Kačínom - Vojenská nemocnica
V cieli sú vítaní aj účastníci, ktorí si zvolia štart na hociktorom trečíkovom kontrolnom mieste. Číslo kontrolného terčíkového miesta si účastník zapíše.
Štart: Bratislava, vojenská nemocnica, MHD č.212, 7.00 - 9.00 h
Cieľ: Bratislava, vojenská nemocnica, MHD č.212, 15.00 - 17.00 h
Vedúci: Viliam Vida, Tranovského 38, 841 02 Bratislava, tel. d.: 02-6436 7755

9.5.2009 HASPRÚNSKA 50-KA 26. ročník
(sobota) KST Studienka

Trasy: 15, 20, 50 km v povodí rieky Rudava
Štart: Studienka, obecný úrad, 7.00 - 10.00 h
Cieľ: Studienka, obecný úrad, do 18.00 h
Iné: Pochod je zaradený do seriálu medzinárodných pochodov IVV
Vedúci: Boris Soukup, 908 75 Studienka 272, tel. d: 034-778 2049

9.5.2009 LAZOVÁ STOVKA 2.ročník
(sobota) UC-SG /v zastúpení Slavo & spol./

Trasa: 100 km/2600 m
Vrbové – Pustá Ves - Lopušná dolina – Košariská – Bradlo – Turá Lúka – Zimovci – Vrbovce – Kamenné Vráta – Veľká Javorina – Cetuna – Lubina – Višňové – Čachtický hrad – Veľký Plešivec – Šípkové – Vodná nádrž Čerenec - / … Vrbové /
Štart: 9.5.2009 (sobota): Vrbové, námestie, od 5.00 h
Cieľ: 10.5.2009 (nedeľa): Čerenec + Vrbové, námestie, do 12.00 h
Štartovné: 2 EURO, účastníci 1.ročníka 1 EURO
Akcia je zaradená do plnenia podmienok Slovenský Superdiaľkoplaz 2009.
PLUSOVÉ OCENENIA 2. ROČNÍKA L 100:

Informácie: Slavo Glesk, mejl: glesksla[zavináč]stonline.sk, mobil: 0903-744 336

16.5.2009 SKAUTSKÁ 55-KA 9.ročník
(sobota) 104.zbor skautov Bratislava-Ružinov

Trasy: 55 km/1850 m, 45 km/1550 m, 35 km/1130 m
55 km: Bratislava, hl. žel. st. - Kamzík - Pekná cesta - Stánisko - Pajštún - Košarisko - Kozí chrbát - Pezinská Baba - Čermák - Vysoká - Kuchyňa/Zochova chata
(Kratšie trasy sú súčasťou 55 km trasy.)
Štart: Bratislava, hl.žel.st., pod schodami na Žabotovej ul., 6.00 - 7.00 h
Cieľ: 55 km: Vysoká do 18.30 h (ďalej smer Kuchyňa/Zochova chata)
45 km: Čermákova lúka, do 17.00 (ďalej po žltej tur.zn. na Zochovu chatu)
35 km: Pezinská Baba, do 15.00 h
Info: Jana Filová ml., Senická 1, 811 04 Bratislava,
tel.: 02-5479 3533, e-mail: jankafilova[zavináč]gmail.com

16.5.2009 DEŇ S BICYKLOM I. - Poznajme okres Dunajská Streda 18.ročník
(sobota) KT RODINA Dunajská Streda

Trasy: cyklo, TOM: do 70 km
Prezent: Dunajská Streda, Kultúrny dom, 7.30 - 7.50 h
Štart: 8.00 h
Ukončenie: espresso Fácán, Športová ul. D.S. o 16,00 h
Prihlášky: na mieste
Informácie: Zdeněk Kelemen, Jilemnického 337/17, 929 01 Dunajská Streda,
tel. d.: 0908-804 965, internet: www.ktrodina.net
Prihlášky: aj cez e-mail: kelemenzdenek[zavináč]zoznam.sk

23.5.2009 PO HRADOCH A ZÁMKOCH MALÝCH KARPÁT 33.ročník
(sobota) KST Spartak Trnava

Trasy: pešo: 39, 14, 10 km, cyklo: 75, 55, 35 km
pešo 39 km: Smolenice, kostol - nad Čertovým žľabom - Záruby - Ostrý Kameň - Brezinky - Amon - Klokoč - Sklená huta - Zabité - Solirov - Majdán - Jahodník - Vlčiareň - Smolenický zámok - Smolenice koliba
14 km: Smolenice kostol - nad Čertovým žľabom - Záruby - Ostrý Kameň - Brezinky - Čertov žľab - Vlčiareň - Smolenický zámok - Smolenice koliba
10 km: Smolenice kostol - nad Čertovým žľabom - Čertov žľab - Jahodník - Vlčiareň - Smolenický zámok - Smolenice koliba
cyklo 75 km: Smolenice, lesný závod - Trstín - Dechtice - Dobrá Voda - Brezová pod Bradlom - Jablonica - Prievaly - Buková priehrada - Trstín - Smolenicke, koliba
55 km: Smolenice, lesný závod - Lošonec - Majdán - Rybáreň - Sklená huta - Sološnica - Plavecký Peter - Buková, priehrada - Trstín - Smolenice, koliba
35 km: Smolenice, lesný závod - Jahodník - Plavecký Peter - Buková, priehrada - Trstín - Smolenice, koliba
Štart: Smolenice, kostol, 7.30 - 10.15 h
Štartovné: 0.5 euro - dospelí,
deti a dôchodcovia nad 60 rokov v sprievode rodičov zdarma
Cieľ: Smolenice, koliba pod zámkom, do 17.00 h
Info pešie trasy: Ing. Daniel Viskupič, Hospodárska 61, 917 01 Trnava
tel.d.: 033-551 6629, mobil: 0910-136 852
Info cyklo trasy: Ing.Peter Benkovský, Golianova 9, 917 02 Trnava
tel.d.: 033-553 3077, mobil: 0905-326 997
Internet: www.kstspartak.szm.sk

30.5.2009 S BEZKOU DO KARPÁT IVV 26.ročník podujatia, 15.ročník IVV
(sobota) MÚ Bratislava-Záhorská Bystrica, KST Spartak BEZ Bratislava

Trasy: pešo: 42 km/1060 m, 25 km/800 m, 10 km/200 m
cyklo: 100, 45 km
P 42 km: Záhorská Bystrica - Pajštún - Košarisko - Biely Kameň - Biely Kríž - Pekná cesta - Snežienka - Záhorská Bystrica
P 25 km: Záhorská Bystrica - Pajštún - Kozlisko - Medené Hámre - Zbojnícka studnička - Pekná cesta - Malinský vrch - Malý Slavín - Sekyl - Záhorská Bystrica
P 10 km: Záhorská Bystrica - Marianka - Malinský vrch - Malý Slavín - Sekyl - Záhorská Bystrica
C 100 km: Záhorská Bystrica - Poľný mlyn - Devínska Nová Ves - okolo rybníka - pozdĺž Moravy - Vysoká - Záhorská Ves - Láb - Plavecký Štvrtok - Kamenný mlyn - Rusniaky - Košarisko - Borinka - Stupava - Záhorská Bystrica
C 45 km: Záhorská Bystrica - Poľný mlyn - Devínska Nová Ves - okolo rybníka - pozdĺž Moravy - Vysoká - Stupava - Záhorská Bystrica
Iné: Podujatie je zaradené do kalendára IVV
Ubytovanie - telocvičňa, vlastné spacie vaky
Štart: Záhorská Bystrica, námestie Rodiny
P 42 km: 7.00 - 9.00 h,
P 25 km: 7.00 - 10.00 h,
P 10 km: 7.00 - 12.00 h
C 100 km: 7.00 - 10.00 h
C 45 km: 7.00 - 12.00 h
Štartovné: dospelí: 40 / 50 Sk (člen / nečlen KST, KČT)
mládež: 20 / 30 Sk (člen / nečlen KST, KČT)
Cieľ: Záhorská Bystrica, areál ZŠ, do 18.00 h
Vedúci: Ing. Ján Spevák, Suchohradská 4, 841 04 Bratislava, tel.d.: 02-6542 0070, mobil: 0918-700 251
e-mail: jano.spevak[zavináč]zoznam.sk

30.5.2009 TRI HRADY MALÝCH KARPÁT 19. ročník
(sobota) KST Jablonica

Trasy: peši: 15, 25, 35 a 50 km, cyklo: 18, 28 ,40 a 55 km
Jablonica - Dobrá Voda - Ostrý kameň - Korlátka
Štart: Jablonica, kultúrny dom, 7.30 - 10.30 h
Cieľ: Jablonica, kultúrny dom, do 18.00 h
Vedúci: Stanislav Hamerlík, Bernolákova 684, 906 32 Jablonica, tel. d.: 034-658 3196, mobil: 0902-606 358,
e-mail: hamerlikstano[zavináč]zmail.sk

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský, Vlado Javorský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.