apríl 2010
V tomto čísle nájdete:
Jar 2010 (báseň)
Jozef Karovič - 55-ročný (rozhovor)
Setkání s pivem... - Litovelské Pomoraví, 13.3.2010
XXII. SOPRONI TÚRANAP
Hrebeňom Malých Karpát (spomienka na zaniknutý diaľkový pochod)
Išeu Macek do Mauacek - Podrobný popis trasy dnes už zaniknutého diaľkového pochodu
"Československá tisícovka" - Doplnenie údajov
Orešanský Botocros 2009 na 3. pokus
Prišlo mailom (Rado Krčula o T-100)
Kde na vás číha kliešťová encefalitída - Ohniská hrozby
Našli sme koňa...
Zasmejme sa
KALENDÁR: máj 2010 - Malé Karpaty a okolie
Nastavte, moji milí, slniečku tvár
skutočne tu dnes máme jarvrabce na strechách už vykrikujú všade,
že prvý jarný dník je v meste, v záhrade i v sadevybehnite si pekne von do prírody
nech nikto z Vás cez víkend nemaródinepodliehajte zimným depkám a smútku
a vyrobte vtáčikom romantickú búdkukeď sa Vám zahniezdia pekne pod oknom
určite rozveselia svojím spevom celý dom... alebo ako povedal kedysi Pepa Nos:
"Je tu jaro u sta hromů,
všude je lásky jako Romů
ehm... stromů !"
Známy bratislavský turista, zameriavajúci sa na oblasť Česka a železničnú dopravu, sa dožil v zdraví 55 rokov. Nesmeli sme chýbať pri tom, aby sme mu nepoložili zopár otázok. Už aj preto, že je dlhodobým dopisovateľom MKD.
1. za MKD Peter
Minárik: - Jozef, čo sa u Teba zmenilo za
posledných 5 rokov, od nášho posledného rozhovoru?
Jozef Karovič: - Mnoho toho nebolo. Pribudlo mi 5
rokov a možno aj 5 kíl. No a v práci sa mi zmenilo to, že
už nie som traťový robotník, ale platený turista /tzv.
pochôdzkár, kontrolór tratí/.
2. MKD: -
Aký druh turistiky preferuješ, na akú činnosť si sa zameral?
Jozef Karovič: - Dlhodobo sa individuálne venujem
diaľkovým pochodom hlavne v Českej republike. Nuž a potom
moja dlhodobá "láska" - vlaková turistika, ktorej
venujem veľmi mnoho mojeho voľného času.
3. MKD: - Za
onoho času, pred rokmi, si nás všetkých prekvapil
s perfektne spracovanými "vanderbuchmi." Pokračuješ
v tom ďalej?
Jozef Karovič: - Áno.
4. MKD: -
Určite sleduješ na stránkach MKD diskusie o tzv.
"Nadstavbových odznakoch VOPT". Aký máš na to
názor?
Jozef Karovič: - Niektorých ľudí neprerobíš...
5. MKD: - Ako
by si to napríklad riešil Ty, keby si mal tú možnosť?
Jozef Karovič: - Nadstavbové odznaky VOPT by som
udeľoval aj prípadne vo vlastnej réžii.
6. MKD: -
Rátaš si koľko máš oficiálne prejdených kilometrov na DP?
Pred 5–timi rokmi si ich "ešte" nemal spočítané
a vraj za päť rokov ich budeš mať k dispozícii.
Jozef Karovič: - Stále to neviem. Nenašiel som
k akému dátumu mám udelený nadstavbový odznak VOPT a tým
nemôžem ďalšie km načítať. Ak ten papier nájdem, tak na
tú otázku odpoviem ihneď.
7. MKD: –
Podľa toho môžeš už mať aj rovníkový odznak /40 000 km/.
Ale poďme k ďalšej otázke. Sám si povedal, že sa viac
zúčastňuješ na diaľkových pochodoch v Čechách ako na
Slovensku. Stále to trvá? Nemáš Ty tam náhodou frajerku?
Jozef Karovič: - Platí to stále, že diaľková
turistika v českej republike je pre mňa priorita. A frajerku
tam nemám...
8. MKD: -
Pochody na Slovensku si odpísal?
Jozef Karovič: - Nie, ale časove mi to nevychádza.
9. MKD : -
Takto verejne Ti musím však aj poďakovať za najlepšiu
kontrolu na Trnavskej stovke, ktorú robíš zopár rokov, bolo
to na viacerých miestach, avšak v poslednej len na Bielom
Kríži. Čo tento rok?
Jozef Karovič: - Samozrejme, ak budem mať tú
možnosť, tak ma turisti zasa tam uvidia. Pripravujem si na
túto akciu zvláštne kontrolné razítko. A trénujem, aby som
ten počiatočný nápor zvládol. Môžem povedať, podľa toho,
čo som videl, že Trnavská stovka je turistický sviatok.
10. MKD: -
BEZkárska akcia, v ktorej si oraganizátor, premiestnila pochod
zo Smoleníc do Záhorskej Bystrice. Prečo práve tam? Pre
väčšinu turistov je to "od ruky".
Jozef Karovič: - Drvivá väčšina turistických
akcií v okolí Bratislavy má štart a cieľ na južnej, resp.
východnej strane Malých Karpát, takto aspoň jeden pochod je
aj na opačnej, západnej strane.
11. MKD: -
Ďalej si známy ako "železničný" turista,
cestovateľ. To znamená, že Tvojím, ako si už vyššie
spomenul, koníčkom, je prejsť, previesť sa čo najviac
železničnými traťami Európy. Čo máš najnovšie, naposledy
"prevezené"? Zaujímavosti z tvojich ciest by mohli
využiť aj iní turisti?
Jozef Karovič: - Moje precestované európske štáty
vlakom: Taliansko, Švajčiarsko, Nemecko, Belgicko, Holandsko,
Luxemburgsko, Monaco, Lichtenštajnsko, Rakúsko, Maďarsko,
Chorvátsko, Slovinsko, Srbsko, Bosna, Hercegovina, Čierna hora,
Macedónsko, Bulharsko, Rumunsko, Poľsko, Dánsko, Nórsko,
Švédsko, čiastočne Francúszko, Ukrajina a Grécko.
Absolútne som precestoval Česko a Slovensko.
12. MKD: - To
si mal radšej povedať čo si neprešiel, bolo by to
rýchlejšie. A to by tak chýbalo, aby si domáce teritórium
neprešiel absolútne, keď tu robíš toho "železničného
turistu". Teraz moja obľubená otázka, ktorú som Ti ešte
nikdy nepoložil. Ako sa stravuješ na pochodch a Tvoj
obľúbený pitný režim?
Jozef Karovič: - Stravujem sa a pijem úplne
normálne. Pitný režim je dodržiavaný pivom. A u jedla zjem
všetko, podľa chuti, nešpecifikujem, či to môžem alebo nie,
či je to sladké, slané, štipľavé...
13. MKD: -
Tak aké máš potom neduhy?
Jozef Karovič: - Ako som Ti povedal, vegetarián nie
som, abstinent, fajčiar tak isto nie. Neviem čo pod termínom
neduh myslíš...
14. MKD: -
"Starí turisti" hovoria, že plánovať sa musí, aj
keď z plánov nič nebude. Čo plánuješ na ďalšiu
5-ročnicu? Aké akcie do blízkeho i ďalekého sveta máš vo
svojom vanderbuchu pripravené? Možno tým inšpiruješ aj
niekoho iného.
Jozef Karovič: - Chcem a mám naplánované
precestovať aj ďalšie európske štáty, ktoré mi ešte
chýbajú do kompletu všetkých európskych železníc, získať
tituly "cestovateľ železníc" a "majster
železníc". Samozrejme i ďalšie ocenenia za akcie
a kilometre v rámci IVV.
15. MKD: -
Čo by si chcel ešte dodať nakoniec, máš voľný priestor.
Jozef Karovič: - NIČ...
Ďakujem Ti za rozhovor a prajem veľa zdravia na cestách i necestách, ale i po európskych železniciach.
Trnava, apríl 2010, Peter Minárik
Klub českých turistov "Dobřý Hospodář" Olomouc organizoval turistické podujatie pod názvom "Setkání s pivem". Akcia sa uskutočnila v sobotu 13.3.2010. Každoročne je organizácia podujatia podobná. Ide o "dostredné putovanie", to znamená, že každý účastník si vyberie miesto začiatku a miesto ukončenia. Je zadané iba registračno – administratívne miesto.
Tohtoročné podujatie sa konalo v oblasti Litovelské Pomoraví. Východiská, resp. ciele boli Litovel, Olomouc, Příkazy, Střen, Skrbeň.
Veľká časť účastníkov využila železničnú zastávku Střen, ktorá je na hlavnej trati Olomouc – Česká Třebová. Dal sa tu začať pochod, ale i skončiť. Podľa rozcestníkov vzdialenosť Střen ČD – Lhotka nad Moravou je 2,5 km.
Registračno – administratívným centrom celej akcie bolo pohostinské zariadenie v Lhotke nad Moravou.
Vo vstupnom priestore sa platil účastnícky poplatok. Dokladom o zaplatení boli lístočky šatňového bloku. V malej miestnosti prebiehala administratíva. Vypisovanie diplomov, pečiatkovanie rôznych turistických preukazov a záznamníkov, predaj rôznych suvenírov a záznamníkov. Vo veľkej miestnosti slúžiacej hlavne na občerstvenie účastníkov sa konala zároveň aj turistická tanečná zábava. Občerstvenie tekutými možnosťami boli minerálky, nealkoholické nápoje, káva, čaj, pivo /svetlé, tmavé, 10, 11, 12 stupňové/ a prípadne pre tých otrlejších aj destiláty. Ako pevné občerstvenie bolo možné si dať rôzne zabíjačkové špeciality v teplom i studenom stave. Cenová relácia jedál bola v rozpätí od 45 do 70 Kč, pivo 18 - 22 Kč. Vo dvore pohostinstva si záujemci mohli zakúpiť rôzne zabíjačkové špeciality a zobrať si aj domov.
Trochu štatistických údajov:
Tento ročník podujatia bol jubilejný. Organizátor momentálne uskutočnil 100. akciu, ako Klub Dobrých Hospodárov. Doteraz počas 100 podujatí mali účastníkov okrem domácich aj zo Slovenska, Nemecka, Kanady, USA, Vietnamu /to boli asi tí domáci "Vietnamci", pozn. red./, Indie a Kene.
V rámci podujatia "Setkání s pivem" sa uskutočnila tanečná zábava 10 krát, a z toho 5 krát za sebou sa o zábavu starala tá istá hudobná formácia, hrajúca všetky tanečné žánre.
Podujatie "Setkání s pivem 2011" je plánované na 19. marca 2011.
Počas tohtoročnej akcie bolo zamaračené s teplotou 2 stupne Celzia. Terén čiastočne rozbahnený. Prešiel som trasu v dĺžke 22 km.
Bratislava, 25.3.2010, Jozef Karovič
Pre obdobie okolo Veľkonočných sviatkov som mal zakúpený tzv. Interreilglobalpas s platnosťou na desať cestovných dní. A z toho jeden po cestovaní cez Nemecko, Nórsko, Švédsko, Dánsko zostal nevyužitý.
Po skúmaní kalendára IVV, kam by som sa mal vydať, padla voľba na turistický pochod konaný 11. apríla 2010 v maďarskom meste Sopron. Po preštudovaní cestovného poriadku som zistil, že najoptimálnejšie cestovanie na podujatie bolo vlakom po trase Devínska Nová Ves – Marchegg – Wien – Ebenfurt – Wulkampresdorf – Sopron.
Štart pochodu sa uskutočnil cca 800 metrov od železničnej stanice. Štartovalo sa zo suterénnych priestorov baru, organizátori boli rozložení pri dvoch stoloch s minimálnym osvetlením, nemali k dispozícii žiadne propagačné materiály pre ďalšie podujatia. Vo vrchnej časti objektu sa pritom konala výstava minerálov. Po zaplatení účastníckeho poplatku /neviem koľko ma to stálo, mal som za hrsť maďarských mincí a členka organizačného štábu si vybrala koľko potrebovala/ sa moje putovanie aj s pomocou mapy pochodu začalo. Boli pripravené trasy dlhé 6, 11 a 18 km. Trasa bola následovná: Sopron – Lovern – Rohaház – Pedagogus forráz – Ike aroh – Rohaház – Károly kilato – Dalos emlek – Sopron.
Trasa bola vedená zo začiatku mestom, po pamiatkach a neskôr cez lesopark, čiastočne po Fit chodníku.Väčšinu trasy sa išlo lesom, ktorý pozostával asi zo 70% listnatých stromov, zvyšok boli ihličnany. Trať bola dosť kopcovitá. Kontroly mali umiestnené vždy v lese, bez možnosti úkrytu pred nepriaznivým počasím, okrem jednej. Tá bola spojená aj s občerstvením a nachádzala sa v altánku na križovatke ciest. Bol k dispozícii tradičný chlieb s masťou a cibuľou. /zase som použil dlaň plnú mincí/. Trasa viedla aj okolo vyhliadkovej, voľakedy strážnej veže. "Výlezné" bolo sto forintov, pohľadnice po 30. Kúsok od veže sa nachádzala výletná reštaurácia s čapovaným pivom Sopron, znovu platené hrsťou mincí. Neďaleko vyhliadkovej veže som ostal mierne prekvapený. Nachádzala sa tam totiž zjazdovka a lyžiarsky vlek. Ďalej sa schádzalo po lesných cestičkách naspäť do mesta Sopron.
V cieli každý účastník dostal odznak, na ktorom bola znázornená vyhliadková veža, a diplom. Na diplome nebol vôbec uvedený organizátor, dátum, názov pochodu, meno, počet km a ani pečiatka.
Turistické značenie v okolí Sopronu malo veľa variant:
V rámci Šopronského turistického dňa som prešiel trasu 18 km, prekonal 474 metrov prevýšenia, v zamračenom počasí na dobrom teréne asi za 3,5 hodiny. Počet účastníkov nepoznám, oficiálne údaje nezverejnili.
Naspäť som cestoval trasou: Sopron – Wiener Neustadt - Wien - Marchegg – Devínska Nová Ves.
Bratislava, 13.4.2010, Jozef Karovič
Pred 25 rokmi TJ Štart Bratislava organizoval obľúbený pochod "Hrebeňom Malých Karpát". Pochod bol určený pre náročnejších turistov, diaľkoplazov. Konal sa vždy koncom júna. Okrem orientácie turistu na trase, bol značne náročný aj čo sa týka prevýšenia. Trasa merala podľa organizátorov 50 km a sledovala hlavný hrebeň Malých Karpát.
Štart pochodu bol v Smoleniciach pri Chemolaku /zastávka autobusu/, pokračoval cez Záruby, Veterlín, Čiernu skalu, Starý plášť, Vápennú, Taricové skaly, Čertov kopec a končil na Pezinskej Babe. Podľa mojich záznamov trasu som v ročníku 1985 prešiel za 10,30 h.
Práve tento pochod sa mne osobne najviac páčil zo všetkých Štartáckych pochodov najviac. Možno aj preto, že na celej trase nebola ani jedna krčma. A pivo, ak si ho neniesol z domu, dal si ho až na Babe. Vtedy fungoval ešte aj hotel...
Neviem presne koľko ročníkov Štartáci organizovali, ale bolo ich tuším 5. Viac by k tomu mohol povedať Jozef Oravec, Babor Bystrík, Hromkovič a ďalší. Nielen o tomto, ale aj o iných už trochu opomenutých pochodoch, o ich organizovaní a skončení.
Išeu Macek do Mauacek
Podrobný popis
trasy dnes už zaniknutého diaľkového pochodu
V auguste minulého roku som sa dotazoval na trasu zaniknutého pochodu Išieu Macek do Mauacek. Našiel som propozície pochodu z 2. ročníka v roku 1984, na ktorých je uvedený tento podrobnejší, resp. presnejší popis trasy v porovnaní so skráteným popisom z propozícií nasledujúceho 3. ročníka z roku 1985, uvedeného Petrom Minárikom v aprílovom čísle 2002:
Od Tabarína prejdeme koľajisko, zabočíme doprava, minieme kasárne, Uhoľné sklady, ZŤS, Kablo (1) - asfaltovou cestou až sa dostaneme na hlavnú cestu, na ktorej pri prvej odbočke vľavo vojdeme do vojenského priestoru. Mostom prejdeme cez diaľnicu, dostaneme sa k rybníku (2), kde je prvá kontrola. Ďalej pokračujeme v poradí druhou cestou od rybníka. Postupujeme stále v priamom smere niekoľko kilometrov (3), pokiaľ nedôjdeme k oplotenej škôlke (4). Pred ňou ideme vľavo a za škôlkou 50 m (5) vpravo. Prejdeme po moste, o chvíľu uvidíme stavenisko vodovodu. Touto širokou cestou sa dostaneme k horárni (6) a na stanicu do Lozorna, kde je druhá kontrola. Ďalej smerom ku kostolu a cintorínu, pri ktorom ideme poľnou cestou, ktorá je bližšie k diaľnici. Po prejdení poľa minieme kríž a pokračujeme cestou vpravo. Ďalej križujeme novovybudovanú (7) asfaltovú cestu. Po prejdení niekoľkých polí s obilím (8) prichádzame na asfaltku, ktorou sa dáme doľava. Zavedie nás až k objektu botanickej záhrady (9). Ďalej asi po 1500 m uvidíme zrúcaniny Karlova /majer/ (10). Od našej cesty naľavo hore odbočíme na Karlov majer. Keď ho minieme, okrajom lesa sa dostaneme ku koncu rýhy /járku/, ktorá prebieha priečne cez pole. Za ňou odbočíme doľava a hore kopcom - lesom sa dostaneme k záhradkám, medzi ktorými budeme postupovať smerom dolu až pod lanovú dráhu (11). Pod ňou odbočíme vľavo, prejdeme potôčik a húštinou (12) asi po 100 m sa dostaneme na žltú značku, ňou na Pajštún, červenou na Kozlisko, kde je tretia kontrola. Ďalej podľa plánku po značkovaných turistických cestách do Lozorna (13) k štvrtej kontrole na stanici. Pri štadióne prejdeme koľajisko a v tomto smere sa dostaneme za Lozorno. V poli prejdeme malý potôčik, odbočíme vľavo (14) a cez nadjazd nad diaľnicu sa dostaneme na hlavnú cestu, ktorá nás privedie ku Kamennému mlynu. Ďalej na stanicu v Plaveckom Štvrtku (15), potom veďľa koľajníc, ktoré máme po pravej ruke, takmer až k hydinárni v Malackách. Tu si všímame návestidlo, za ktorým neďaleko je odbočka vľavo (16). Šikmou cestou sa dostaneme k chatkám (17), prejdeme potok (18) a od hydinárne v smere miestnej dopravy (19) až k Tabarínu.
Tento popis je dostatočne presný, najmä pokiaľ ide o hlavné orientačné body, aby umožnil túto trasu prejsť aj po uplynutí dvadsiatipiatich rokov.
Do uvedeného popisu som do
zátvoriek vložil čísla nasledujúcich komentárov k
príslušným
orientačným bodom, dokumentujúcim zmeny, ku ktorým došlo v
priebehu týchto rokov. Myslím si, že keď už pre nič iné,
tak len pre zamyslenie sa nad týmito zmenami, oplatilo by sa
vydať opätovne po toľkých rokoch na tento pochod.
(1) naďalej sa ide Továrenskou ulicou, iba menované národné podniky sa tam už nenachádzajú
(2) rybník sa volal Tančibok - pri povodniach v marci roku 2003 sa poškodila a následne pretrhla jeho hrádza a rybník je odvtedy prázdny, zarastený, sú v ňom popadané stromy - slovom celkom zanedbaný a spustnutý - podľa informácie v časopise Vojenské lesy je od roku 2004 "v rekonštrukcii". Na jar je potok rozvodnený a na mieste pretrhnutej hrádze sa nám ho nepodarí prekonať, treba sa vrátiť až k hlavnej ceste a po úzkom ale vychodenom chodníčku ho prejsť nad priepusťou pod hlavnou cestou a tak sa dostať na druhú stranu hrádze
(3) na tejto rovnej trase križujeme obrovskú jamu, ktorá vznikla pri ťažbe piesku a je tiež už zrejme dávnejšie opustená a ponechaná svojmu osudu - pri príprave trasy a jej preverovaní na Google Earth som pôvodne plánoval jej obchádzku, nakoľko som čítal článok jedného cykloturistu, z ktorého som si vypožičal práve to priliehavé označenie "obrovská jama" - ale v mieste trasy sú jej svahy natoľko plytké, že cez ňu možno pohodlne prejsť - treba len pozorne sledovať a obchádzať podmočené miesta
(4) k názvu škôlka - na tabuliach zakazujúcich vstup je uvedené Zvernica - jej oplotenie je narozdiel od zdevastovaných ohrád bývalých zverníc v Malých Karpatoch nielen zachované, ale je aj naďalej riadne udržiavané - to isté je možné povedať o ťažbe dreva - zatiaľ čo v Malých Karpatoch názov ťažba dreva nesedí veľmi na koristnícke a surové vyťaženie samotných kmeňov a zdevastovaním okolia aj samotných prístupových ciest "drevným odpadom", vo vojenských lesoch sú v porovnaní s tým vyťažené plochy ako aj prístupové cesty takmer vzorovo upratané
(5) tento údaj je zrejme nepresným odhadom - odbočka z cesty do Jablonového cez Hviezdny potok na Lozorno je oveľa ďalej ako uvedených 50 m - je nepravdepodobné, že by oplotetenie v tomto mieste bolo premiestnené
(6) bývalá horáreň, vtedy obklopená borovým lesom, sa medzičasom zmenila na pílu, ktorá stojí na okraji rozsiahleho rúbaniska
(7) za krížom je dnes po obidvoch stranách cesty golfové ihrisko - nasledujúca asfaltka je tam samozrejme aj naďalej, ale na rozdiel od novovybudovanej je už dosť poznačená zubom času
(8) prechádzame trávnatými lúkami, ktoré obilie už dlhé roky nevideli
(9) na mieste bývalej botanickej záhrady (nepodarilo sa mi zistiť, kto a za akým účelom ju spravoval) sa dnes nachádza najmä rodičmi s deťmi vyhľadávaná lokalita, známa ako Salaš Stupava (BioFarma Príroda) - pozri www.biofarma.sk
(10) toto miesto, okolo ktorého kedysi viedla hlavná cesta, ústiaca do dnešnej ulice Rímskej cesty v Stupave (k autobusovej stanici), je nielen celkom spustnuté, ale natoľko zarastené, že dnes už možno iba kde-tu zbadať medzi hustými krovinami aké-také zvyšky ruín - v čase pochodu sa dalo prejsť stredom majera a napriek tomu, že už bol v ruinách, tieto ešte dostatočne zreteľne vyznačovali pôdorysy vlastnej obytnej budovy a priľahlých hospodárskych stavení ako aj zvyšky ohrady vrátane južnej aj severnej brány - dnes si ich môžme iba logicky domyslieť - čo to ešte možno zrejme vidieť v zime - cez leto a jeseň je toto miesto nepriechodné
(11) lanová dráha z Medených Hámrov bola už dávno demontovaná - na viacerých miestach sa zachovali len jej betónové podstavce, prípadne ich zvyšky
(12) priestor vtedajšej húštiny okolo potoka je rozparcelovaný, cez potok za prechádza po chodníku a mostíku pre chodcov
(13) po červenej na Staré háje, po modrej na križovatku so zelenou Pod Kamenným vŕškom a po zelenej okolo Červeného domčeka na Lintavy, Močiarnu a Rusňáky k spustnutej železničnej stanici v Lozorne, kde sa zelená značka končí
(14) tento chodník je v súčasnosti viac frekventovaný - oproti sa nachádza autopriemyselný park - namiesto odbočenia vľavo a okrajom poľa je oveľa výhodnejšie prejsť po vychodenom chodníku krížom cez pole k autopriemyselnému parku a až tam po prejdení železničného násypu odbočiť vľavo na most cez diaľnicu na rovnomennú zastávku prímestských autobusov Bratislava - Malacky, resp. Malacky - Jablonové. Na Kamenný mlyn je lepšie prejsť lesnou cestou vľavo cca 200 m od autobusovej zastávky
(15) od Kamenného mlyna po hradskej k prvej odbočke vľavo (resp. ku križovatke bývalej jablonovskej cesty s touto hradskou) a odiaľ krížom cez les k železnici a po jej prekročení už len kúsok na stanicu
(16) za návestidlom je síce odbočka vľavo, ale dnes sa tam nachádza len nenápadný chodník, ktorý po pravej strane sleduje potok a v tomto jarnom čase končí v mokrinách v blízkosti poľovníckej posiedky - skúšal som aj dve lesné cesty v smere od Malaciek, ale tento asi 50-100 m úsek je v tomto čase pre mokrade nepriechodný - nedalo sa inak, ako prejsť vyše 300 m po železničnej trati - nič príjemného
(17) dnes tam nie sú chatky, ale prevažne celoročne obývané alebo obývateľné domy, bývalý chodník k hydinárni je za uzavretým priestorom a celou touto chatovou osadou uzavretú cestu treba obchádzať po asfaltovej ceste
(18) istou odmenou za túto obchádzku je bezproblémový prechod rozvodneného potoka, ktorý je ďalej zregulovaný pod asfaltovú cestu
(19) asi 100 m pred vyústením tejto asfaltky - označenej tabuľou ako súkromná účelová cesta v majetku vlastníka hydinárne - je postavený pomník na mieste smrteľného zranenia mladého človeka, otca rodiny, zákerným vrahom v auguste 2008 - ďalej treba ísť po hradskej - paralelná lesná cesta cca 50 m od hradskej končí opäť v mokradi a pri ďalšom nepriechodnom súkromnom pozemku - ohrade pre kone
Organizátori pochodu zrejme aj z dôvodov, uvedených v bodoch (16) a (19 - keďže sa pochod organizoval v apríli, teda v čase, kedy bývajú potoky rozvodnené a viaceré miesta podmočené - upustili v nasledujúcom roku od tejto časti trasy z Lozorna cez Kamenný mlyn a Plavecký Štvrtok - a stanovili spiatočnú cestu z Lozorna do Malaciek po tej istej trase ako na jej začiatku.
Trasa si napriek všetkým uvedeným zmenám alebo aj vďaka nim zachovala svoju osobitnú príťažlivosť - mäkký rovinatý terén v borových lesoch Záhoria so svojou vôňou a príjemným tieňom, prechod cez Lozorno a lúky, nasledovaný strmým výstupom na Pajštún, pokračujúcim v smere na Kozlisko a zážitok z rozhľadov na lintavských lúkach, z koní na farme pri Rusňákoch, vodná nádrž, autopriemyselný park splývajúci s okrajom vojenských borových lesov, spustnuté cesty v okolí Kamenného mlyna (s jeho zhrdzavenými stĺpmi niekdajšieho elektrického osvetlenia lemujúceho dnes spustnutú a zarastenú večernú promenádu) ako aj nepriechodnosť, či vlastne už neexistencia bývalej lesnej cesty z Plaveckého Štvrtka do Malaciek a spustnuté výbehy hydinárne. Pre väčšinu môže byť účelné využitie možnosti jej praktického rozdelenia na menšie trasy, napr. - (1) Lozorno, Salaš, Lintavy, Lozorno Autopriemyselný park - (2) Lozorno Autopriemyselný park, vojenské lesy, Malacky - (3) Malacky, Plavecký Štvrtok (obchádzkou po nepôvodnej trase ďalej od železnice), Kamenný mlyn, Autopriemyselný park.
Myslím si, že to všetko stojí za to pripomenúť si tento zaniknutý pochod a prejdenie tejto trasy nás v mnohom obohatí - uvedomíme si lepšie mnohé zmeny, súvisiace s tokom času a teda aj s naším životom.
František Severa
PS
Prípadným záujemcom môžem
poskytnúť fotodokumentáciu a bližšie informácie ohľadom
orientácie na jednotlivých, menej známych alebo na mape
nevyznačených cestách tejto trasy.
"Československá tisícovka"
Doplnenie údajov
Dôležité upozornenia:
- každá zo spomínaných akcií musí byť absolvovaná regulérne, v celej dĺžke, bez skracovania alebo použitia iného neférového spôsobu presunu – preto je v záujme každého "akcionára" značiť si jednotlivé kontroly – bez nich nebude akcia účastníkovi uznaná!
- TENTO PROJEKT JE URČENÝ DOBROVOĽNÍKOM, KTORÍ BY MALI BYŤ SKÚSENÝMI STOVKÁRMI. PREJSŤ ZA 365 DNÍ, 10 REGULÉRNYCH 100 KM POCHODOV SI VYŽADUJE VIAC AKO LEN DOBRÚ KONDÍCIU. V ŽIADNOM PRÍPADE NIE JE "TISÍCOVKA" VÝZVOU PRE PREKONÁVANIE SVOJICH SCHOPNOSTÍ A HRANÍC !!! JEHO HLAVNÝM POSLANÍM JE SNAHA O ŠIRŠIE SPROPAGOVANIE POMALY UPADAJÚCEHO ZÁUJMU O TÚTO SÍCE NÁROČNÚ, ALE ZATO V NIEČOM URČITE NEZAMENITEĽNÚ FORMU ZÁŽITKOV...
Zopár informácií:
Každý záujemca o účasť na projekte CS1000 bude mať k dispozícii zápisník presne určený a pripravený pre tento projekt. Jeho cena bude 6 /šesť/ Euro alebo 150 Kč. Táto suma predstavuje zároveň jednorazové členské v nezáväznej komunite s názvom
"HELL´S BROTHERHOOD" /BRATSTVO PEKELNÍKOV/
Spontánny preklad do češtiny: HEJNO BLBCU
Spontánny preklad do slovenčiny: HUJEROVA BANDA
Zápisník bude mať možnosť zakúpiť si každý záujemca po prvom úspešnom absolvovaní prvej /ľubovolnej/ stovky z uvedených, teda najskôr po zdolaní hlavnej trasy "Jarného Šluknovska", alebo po druhom pochode – LAZOVEJ STOVKY
Akcie "CS 1000" budú potvrdzované na špeciálne na to určených tlačivách, ktoré budú k dispozícii už na 1. pochode.
Vyššie spomínaná komunita HB sa okrem plnenia podmienok projektu bude snažiť aktívnejšie spolupracovať vo sfére 100 km a im podobných pochodov – t.j. vymieňanie si informácií, skúseností, ohľadom takýchto pochodov, zverejňovanie zaujímavých štatistík v tejto oblasti, bádanie, skúmanie, realizácia zaujímavých nápadov a pod.
V prípade záujmu najviac informácií sa dozviete na prvých dvoch akciách Šluknov a Lazovka.
Aktuálny kontakt na moju osobu:
e-mail: glesksla[zavináč]centrum.sk
tel: +421 903 744 100 /Slavo/
Orešanský Botocros 2009 na 3. pokus
Keď bol orientačný pochod Orešanský Botocros 2009, tak som bol v Himalájach. Aby som si dodržal tradíciu, tak som nahovoril ďalších členov nášho oddielu a v utorok 17.11.2009 sme štyria vyrazili po stopách Orešanského Botocrosu 2009. Bola taká hustá hmla, že môj GPS nenašiel družice a išli sme len podľa mojich znalostí – však na Slepý vrch je to jednoduché. Plný čerstvých zážitkov z Nepálu som vykladal o treku pod Everest až som zistil, že Slepý vrch sme minuli. Chvíľu som tam kľučkoval a zorientoval som sa až vo vinohradoch nad Hornými Orešanmi. Prešli sme na druhú stranu na Majdán, v reštaurácii sme si dali guľáš, na Starý plášť sme sa vykašľali a cez Lošonec sme prešli na Jahodník na autobus.
Pretože tak zablúdiť bola hanba, o 2 týždne sme piati vyrazili znova. A opäť bola hmla, nie až taká hustá, môj GPS ukazoval s občasnými výpadkami. Teraz som si dával väčší pozor, ale aj tak som v lesných cestách rozrytých pri zvážaní dreva Slepý vrch minul (a doma v počítači som zistil, že sme sa motali asi 200 m od Slepého vrchu). Aby sme stihli Starý plášť, nestrácali sme čas a ťahali cez Majdán pod Starý plášť. Dni však boli krátke a tesne pod Starým plášťom sme to stočili popod Čiernu skalu na Jahodník a autobus. Cestou sme nazbierali obrovské bedle.
To už bola hanba na druhú, preto na jar (28.3.2010) sme šiesti vyrazili na tretí pokus. Počasie bolo veľmi pekné, nijaká hmla. V pohode sme došli na Slepý vrch, z neho sme pokračovali na Starý plášť. Opäť bez problémov. Potom sme popod Čiernu skalu kráčali smerom na Jahodník, aby sme našli Podvrch, na ktorom som ešte nikdy nebol. Vedel som, že niektorí turisti ho na Botocrose dlho hľadali. Navyše sme pod horárňou stretli Eriku, ktorá tam tiež blúdila a hovorila, že niektorí išli k vagónu. My sme sa radšej držali mapy a GPS a pekne sme našli homoľovitý kopec. Z neho už len zbehnúť na Jahodník na polievku a na autobus. Driny (ako orientačne bezproblémové miesto) sme vynechali. Podľa GPS sme prešli 28 km za 6 h.
Vlado Chrapčiak
Dobrý deň pán Minárik,
Znovu sa aj tento rok /už po druhýkrát/ chystám na Trnavskú stovku a tak som hľadal nejaké informácie a našiel som sa v zozname neúspešných účastníkov minulého ročníka.
Nie že by som si na to nejako potrpel, ale do cieľa v Brezovej som došiel podľa mojich hodín presne o 7,57 h zničený asi najviac vo svojom živote, fakt z posledných síl, ale bol som veľmi rád, že som to cez tie zlynčované chodidlá asi už len silou vôle zvládol. Posledný úspešný účastník vo Vašom zozname dorazil 7,50 h, no šlak ma ide z toho trafiť !!!
Ale to je o dôvod viac, že tento rok zabojujem viac, už viem ako na to. Robíte to super, vďaka.
Rado Krčula, 20. marca 2010
PS
Rado máš jednotku s hviezdičkou, že si sám, ráno, keď už nikoho nevidíš pred sebou, za sebou a otlaky bolia, došiel až do cieľa. Dodatočne gratulujeme a určite budeš zapísaný dodatočne medzi úspešných účastníkov 36. ročníka T-100.
Medzi poslednými účastníkmi pravidelne už roky rokúce chodí Jožko Rosina, ten povedal, že široko ďaleko nebolo nikoho vidieť. Keď nebolo, tak nebolo.
Peter Minárik
Kde na vás číha kliešťová
encefalitída
Ohniská hrozby
Malé otravné potvory pijúce krv začínajú v týchto dňoch ožívať. Kliešte. Aktívne sú od apríla do októbra. Kliešte číhajú v mnohých oblastiach Slovenska. Súčasná horná hranica rozšírenia kliešťa obyčajného je už vo výške okolo 1000 až 1200 metrov nad morom. Obávaný zápal mozgových blán - kliešťová encefalitída - vás môže postihnúť najmä v prípade, že sa vám do kože zavŕta parazit z týchto oblastí:
Bratislava I až V - lužné lesy v povodí Dunaja
Malacky - celé územie
Pezinok - oblasť Malé Karpaty
Trnava - Malé Karpaty, katastre obcí Buková, Smolenice, Horné Dubové
Piešťany - Považský Inovec - lesy, Trebatice, Chtelnica, Prašník, Koplotovce, Pečeňady
Dunajská Streda - Šamorín
Galanta - lesy v okolí Sládkovičova
Senica - Hradište, Lakšárska Nová Ves, Šaštín-Stráže, Moravský Sv. Ján
Skalica - Gbely, Skalica
Nitra - Celé územie s najaktívnejšími lokalitami:
- oblasť Tribečského pohoria - ktorého južné svahy tvoria zoborské hory tiahnúce sa severovýchodným smerom od Nitry cez Podhorany, Lefantovce, Čakajovce, Nitrianske Hrnčiarovce, Pohranice, Kolíňany, Žírany a Jelenec
- Nitrianska pahorkatina s lokálnymi lesmi - v okolí mesta Nitra a v ďalších obciach (Lehota, Andač, Rumanová, Jarok, Báb, Veľké Zálužie, Horné a Dolné Krškany, Branč, Svätoplukovo, Mojmírovce
Zlaté Moravce
- oblasť Tríbečského pohoria - severná časť - zahŕňa obce Kostoľany pod Tríbečom, Ladice, Zlatno, Velčice, Mankovce, Lovce, Žikava, Skýcov, Hostie, Topoľčianky
- Západné svahy Pohronského Inovca - pri obciach Jedľové Kostoľany, Obyce, Machulince, Žitavany, Čaradice, Tekovské Nemce, Volkovce
Komárno - Pribetský les, Bajč, Kolárovo, Moča, Imeľ, Čerhát
Levice - celý okres
Nové Zámky
- oblasť Ipeľskej pahorkatiny, katastre obcí zo západnej strany Kováčovských kopcov, Bajtava, Leľa, Skalka, Malé Kosihy, Malá nad Hronom, Kamenín, Kamenný Most, Pavlová, Sikenička, Bíňa, Mužla-Čenkov
- oblasť Pohronskej pahorkatiny, Strekov, Rúbaň, Dubník, Gbelce, Nová Vieska, Svodín, Trávnica, Podhájska, Dedinka, Veľké Lovce, Kolta, Čechy
Topoľčany - oblasť Tribečského pohoria, oblasť Považského Inovca
Trenčín - oblasť pohoria Biele Karpaty, teda pravá strana rieky Váh, oblasť Považského Inovca a v severnej časti Strážovská vrchovina
Bánovce nad Bebravou - oblasť pohoria Považský Inovec a Strážovská vrchovina
Myjava - oblasť pohoria Biele Karpaty
Nové Mesto nad Váhom - oblasť pohoria Biele Karpaty a Považský Inovec
Považská Bystrica
- lokalita ohraničená riekou Váh, štátnou hranicou s ČR, južnou hranicou katastra obcí Lednické Rovne a Zubák a severnou hranicou katastra obcí Horná a Dolná Mariková
- lokalita Sverepec - Vrchteplá
Púchov - lokality na pravom brehu Váhu a v oblasti Lazy pod Makytou, Dohňany
Prievidza - Bojnice, Cígeľ, Handlová, Horná Ves, Chrenovec-Brusno, Kanianka, Nitrianske Pravno, Nováky, Oslany, Pravenec, Prievidza, Valaská Belá
Partizánske - Hradište, Chynorany, Klátova Nová ves, Kolačno, Partizánske, Veľký Klíž
Žilina - oblasť Hradisko, Dubeň, Nededza - Kotrčina Lúčka
Bytča - Petrovice
Čadca
- na pravom brehu dolného toku rieky Kysuca v oblasti medzi Krásnom nad Kysucou a Kysuckým Novým Mestom
- oblasti Javorníkov (lokalita Kasárne, obec Makov a priľahlé rekreačné územia)
Banská Bystrica - Poníky, Oravce
Zvolen - Sliač, Sielnica, Zvolen-priehrada, Kováčovská dolina
Detva - Detva, Hriňová-Poľana (Skalisko, Ľuľovka, Bratkovica, Biele Vody, Snohy-Baťková), Vigľaš (Svošť, Chvojno), Látky
Lučenec - Lučenec, Lovinobaňa, Čakanovce, Panické Dravce, Šíd, Ratka, Veľká nad Ipľom, Fiľakovo, Čamovce, Tomašovce, Trebeľovce, Ábelová
Poltár - Málinec, Cínobaňa, Katarínska Huta
Rimavská Sobota - Rimavská Sobota (Dúžava, Kurinec, Nižné Valice, Sabová), k.o. Hrachovo, Husiná, Klenovec, Kociha, Lehota nad Rimavicou, Radnovce, Rimavská Baňa, Rimavská Sobota, Svetlá, Stará Bašta, Sútor, Španie Pole, Tisovec, Vyšná Pokoradz, Zacharovce, Gemerský Jablonec)
Revúca - Tornaľa, Chvalová, Králik, Držkovce
Veľký Krtíš - Pravica
Žiar nad Hronom - Kremnické vrchy - Trnavá Hora, Bartošova Lehôtka, Vtáčnik - Bzenica
Žarnovica - Nová Baňa, lokalita obce Veľké Pole (Vtáčnik)
Banská Štiavnica - Štiavnické vrchy - Hadová, Pod Krížom, Klinger
Prešov - Dulova Ves, Kokošovce, Kapušany, Slanské vrchy, Zlatá Baňa, Miklušovce
Humenné - Humenné, Hudcovce, Brekov
Levoča - Spišský Štvrtok
Svidník - Giraltovce, Lúčka, Soboš, Okrúhle, Fijaš
Stropkov - Stropkov, Bžany
Vranov nad Topľou - obce vo Východoslovenskej pahorkatine a Nízkych Beskydách - Sedliská, Žalobín, Vranov n.Topľou, Nižný Hrabovec, Medzianky, Čičava, Hanušovce, Petkovce
Košice I až IV - Horný Bankov, Myslavský les, Čermeľ, Jahodná, Mestské lesy, Ťahanovský les, Zelený dvor, Krásna nad Hornádom, sídl. Košického vládneho programu - les, park v miestnej časti Sever-park, les v okolí sídliska Furča, Kavečany, Poľov
Košice okolie - Slanské lesy, Semša, Kysak, Malá Ida, Zlatá Idka, Trebejov, Bukovec, Paňovce, Medzev, Cestice-časť Dubky, Kalša, Herľany, Nižná Kamenica, Nižný Klatov
Michalovce - lesy v okolí mesta Strážske
Sobrance - lesy v okolí obcí Hlivištia, Remetské Hámre, Porúbka
Rožňava - Silica, Plešivec, Jablonov, Hrušov, Lipovník, Krásnohorské Podhradie, Jovice, Rožňava, Gemerská Poloma, Betliar, Štítnik, Rochovce, Gemerská Hôrka
Gelnica - Jaklovce
Trebišov - Kuzmice, Veľaty
Bardejov - Marhaň
Proti ochoreniu sa dá očkovať, ideálne však je podstúpiť ho v zime. Odstup medzi prvou a druhou dávkou sú totiž tri mesiace. Pri zrýchlenej schéme sa skráti interval medzi podaním prvej a druhej dávky očkovacej látky, kedy sa druhá dávka podá už o týždeň až dva po prvej dávke. Tretia dávka zaručí účinnosť očkovania na tri roky.
Zdroj: ÚVZ SR,
z internetu: Tomáš Hladký, pre Pravda.sk, 9. apríla 2010
pre MKD pripravil Vlado Javorský
Na tohtoročnom pochode Hlohovec – Piešťany sme na hrebeni Považského Inovca, nad Koplotovcami, našli strateného koňa. Chodím po horách už dlhú dobu, ale strateného koňa sme ešte nestretli. Stretli sme kopu túlavých psov, mačiek, motorkárov, trampov a inej hávede, ale koňa nie.
Stalo sa to na lesnej ceste, a bolo na ňom evidentne vidieť, že je mimo diania. Pôsobil vyplašene, ale kľudne. Nechal sa pohladkať a po chvíli išiel s nami a doprevádzal nás asi kilometer. Na krížnych cestách sa dal vpravo a nám červená značka prikazovala vľavo.
PS
Nič sme nenechali na náhodu. Ctibor volal mobilom 112, kde sme strateného koňa nahlásili.
17.4.2010, Peter Minárik
pre MKD pripravil Ľudo Bahurinský |
máj 2010 - Malé Karpaty a okolie:
1.5.2010 MODRANIA NA VYSOKEJ
(sobota) Modranský turistický spolok
Trasa: pešo: a, individuálne
b, spoločne zo Zochovej chaty o 10.00 h.
Stretnutie na vrchole Vysokej je o 13.00 h.
Informácie: Ing.Anna Kováčová, Bratislavská ul. 11, 900 01 Modra,
tel.: 033-647 39 01, 0908-955 467, e-maul: mts.modra[zavináč]gmail.com
1. - 2.5.2010 LAZOVÁ STOVKA
3. ročník
(sobota - nedeľa) UC - SG
Trasa: pešo: 100 km/2600 m
Vrbové - Košariská - Bradlo - Myjava - Vrbovce - Veľká Javorina - Cetuna - Ľubina - Višňové - Čachtický hrad - Šípkové - Vrbové
Štart: Vrbové, židovská synagóga, 1.5.2010 (sobota) 5.00 - 7.00 h
Cieľ: Vrbové, SOŠ pod synagógou, do 2.5.2010 (nedeľa) 8.00 h
Štartovné: 2 EURO
Iné: ubytovanie usporiadateľ neposkytuje
Informácie: Slavo Glesk, nám. Hraničiarov 31, 851 03 Bratislava
tel.: 0903-744 336, e-mail: glesksla[zavináč]stonline.sk
1.5.2010 50 KM S DERAVOU
KANADOU 7. ročník
CYKLO TOURS S DERAVOU KANADOU 2. ročník
(sobota) Turistický klub Deravá Kanada, Trnava
Trasy: pešo: 55, 35, 25, 15 km
cyklo: 150, 135, 110, 90, 45 km
P 55 km: Dubová - Kukla - Červený Kameň - Sklená Huta - Vápenná - Taricové skaly - Čermákova lúka - Veľká Homola - Zochova chata - Tri kopce - Dubová
Kratšie trasy sú odvodené z hlavnej trasy.
C 150 km: Dubová - Častá - D.Orešany - Smolenice - Naháč - Chtelnica - Vrbové - Brezová p. Bradlom - Jablonica - Prievaly - Plav.Podhradie - Kuchyňa - Pezinská Baba - Modra - Dubová
Kratšie trasy sú odvodené z hlavnej trasy:
Štart: Dubová, miestne parkovisko:
pešo: 55 km: 5.30 - 7.00 h
35 km: 5.30 - 9.00 h
25 km: 5.30 - 9.30 h
15 km: 5.30 - 10.00 h
Štart cyklo: 150 km: 6.00 - 7.00 h
135 km: 6.00 - 9.00 h
110 km: 6.00 - 9.30 h
90 km: 6.00 - 10.00 h
45 km: 6.00 - 10.00 h
Cieľ: Dubová, futbalové ihrisko, 12.00 - 20.00 h
Iné: - akcia sa koná za každého počasia
- v cieli nebude chýbať guláš, občerstvenie, hudba
- každý účastník obdrží v cieli diplom
Hlavný organizátor: Martin Šuran
Spoluorganizátori: Juraj Petráš, Peter Galba, Marcel Jakabovič
Informácie: Martin Šuran, Družstevná 36, 919 43 Cífer, tel.: 0911-729 114
Juraj Petráš, Sladovnícka 25, 919 01 Trnava, tel.: 0903-282 812
8.5.2010 SOBOTIŠTSKÁ 15-KA
28. ročník
(sobota) KST Sobotište
Trasy: 10, 15, 35, 50 km pešo a cyklo
Sobotište - Havran - Sobotište
Štart: Sobotište, základná škola, 7.00 - 10.00 h
Cieľ: Sobotište, základná škola, do 18.00 h
Iné: Pochod je zaradený do seriálu medzinárodných pochodov IVV
Vedúci: Ing. Juraj Koba, 906 05 Sobotište 637, tel. d: 034-628 2716, 0904-212 381
8.5.2010 ČASTOVSKÁ 50-KA
32. ročník
(sobota) KST Častá
Trasy: 50 km/1650 m, 35 km/1050 m, 25 km/850 m, 12 km
50 km: Častá - Píla - Zochova chata - Modranská Baba - Holint - Sološnická dolina - Plavecké Podhradie - Plavecký hrad - Amon - Klokoč - Sklená Huta - Častá
Kratšie trasy sú odvodené z hlavnej 50 km. 12 km vedie cez rozhľadňu na Kukle.
Štart: Častá, pri Avanti, 6.00 - 9.30 h
Cieľ: Častá, futbalové ihrisko, do 18.00 h
Štartovné: 2 EURO
Iné: guláš, spomienkový diplom, hudobná zábava
Info: Marián Porkert, tel.: 0907-795 388, e-mail: porkert[zavináč]slovanet.sk
8.5.2010 JARNÝ
MALOKARPATSKÝ TERČÍKOVÝ ŠLIAPAK 30. ročník
(sobota) KT Lokomotíva Bratislava
Trasy: 40 km/1100 m, 35 km/800 m, 20 km/500 m
40 km: Vojenská nemocnica - TV Kamzík - Biely Kríž - Kozlisko - Marianka - nad Kačínom - Vojenská nemocnica
35 km: Vojenská nemocnica - TV Kamzík - Biely Kríž - Marianka - nad Kačínom - Vojenská nemocnica
20 km: Vojenská nemocnica - TV Kamzík - nad Kačínom - Vojenská nemocnica
V cieli sú vítaní aj účastníci, ktorí si zvolia štart na hociktorom trečíkovom kontrolnom mieste. Číslo kontrolného terčíkového miesta si účastník zapíše.
Štart: Bratislava, vojenská nemocnica, MHD č.212, 7.00 - 9.00 h
Cieľ: Bratislava, vojenská nemocnica, MHD č.212, 15.00 - 17.00 h
Vedúci: Viliam Vida, Tranovského 38, 841 02 Bratislava, tel. d.: 02-6436 7755
8.5.2010 HASPRÚNSKA 50-KA 27.
ročník
(sobota) KST Studienka
Trasy: 15, 20, 50 km v povodí rieky Rudava
Štart: Studienka, obecný úrad, 7.00 - 10.00 h
Cieľ: Studienka, obecný úrad, do 18.00 h
Iné: Pochod je zaradený do seriálu medzinárodných pochodov IVV
Vedúci: Boris Soukup, 908 75 Studienka 272, tel. d: 034-778 2049
15.5.2010 KADE NÁS NOHY
EŠTE NEVIEDLI 18. ročník
(sobota) Peter Minárik a kamaráti, Trnava
Trasa: 39,8 km/450 m
Doľany - Plavecký Mikuláš - Lakšárska Nová Ves - Gazarka - Šaštín
Štart: Doľany, aut. zast.
Cieľ: Šaštín, žel. stanica
Iné: Ubytovanie neposkytujeme, štartovné nevyberáme.
Vedúci: Ing. Peter Minárik, Čajkovského 40, 917 08 Trnava, tel.: 0911-550 921
22.5.2010 SKAUTSKÁ 55-KA
10. ročník
(sobota) 104.zbor skautov Bratislava-Ružinov
Trasy: 55 km/1850 m, 45 km/1550 m, 35 km/1130 m
55 km: Bratislava, hl. žel. st. - Kamzík - Pekná cesta - Stánisko - Pajštún - Košarisko - Kozí chrbát - Pezinská Baba - Čermák - Vysoká - Kuchyňa/Zochova chata
(Kratšie trasy sú súčasťou 55 km trasy.)
Štart: Bratislava, hl.žel.st., pod schodami na Žabotovej ul., 6.00 - 7.00 h
Cieľ: 55 km: Vysoká do 18.30 h (ďalej po modrej tur.zn. Kuchyňa/Zochova chata)
45 km: Čermákova lúka, do 17.00 (ďalej po žltej tur.zn. na Zochovu chatu)
35 km: Pezinská Baba, do 15.00 h
Info: Jana Filová ml., Senická 1, 811 04 Bratislava, tel.: 02-5479 3533, e-mail: jankafilova[zavináč]gmail.com
22.5.2010 PO HRADOCH A
ZÁMKOCH MALÝCH KARPÁT 34. ročník
(sobota) KST Spartak Trnava
Trasy: pešo: 39, 14, 10 km, cyklo: 75, 55, 35 km
pešo 39 km: Smolenice, kostol - nad Čertovým žľabom - Záruby - Ostrý Kameň - Brezinky - Amon - Klokoč - Sklená huta - Zabité - Solirov - Majdán - Jahodník - Vlčiareň - Smolenický zámok - Smolenice koliba
14 km: Smolenice kostol - nad Čertovým žľabom - Záruby - Ostrý Kameň - Brezinky - Čertov žľab - Vlčiareň - Smolenický zámok - Smolenice koliba
10 km: Smolenice kostol - nad Čertovým žľabom - Čertov žľab - Jahodník - Vlčiareň - Smolenický zámok - Smolenice koliba
cyklo 75 km: Smolenice, lesný závod - Trstín - Dechtice - Dobrá Voda - Brezová pod Bradlom - Jablonica - Prievaly - Buková priehrada - Trstín - Smolenicke, koliba
55 km: Smolenice, lesný závod - Lošonec - Majdán - Rybáreň - Sklená huta - Sološnica - Plavecký Peter - Buková, priehrada - Trstín - Smolenice, koliba
35 km: Smolenice, lesný závod - Jahodník - Malá Skala - Plavecký Peter - Buková, priehrada - Trstín - Smolenice, koliba
Štart: Smolenice, kostol, 7.30 - 10.15 h
Štartovné: 0.5 EURO - dospelí, deti do 15 rokov a dôchodcovia nad 60 rokov v sprievode rodičov zdarma
Cieľ: Smolenice, koliba pod zámkom, do 17.00 h
Info pešie trasy: Ing. Daniel Viskupič, Hospodárska 61, 917 01 Trnava
tel.d.: 033-551 6629, mobil: 0910-136 852
Info cyklo trasy: Ing.Peter Benkovský, Golianova 9, 917 02 Trnava
tel.d.: 033-553 3077, mobil: 0905-326 997
Internet: www.kstspartak.szm.sk
22.5.2010 DEŇ S BICYKLOM
I. - Poznajme okres Dunajská Streda 19. ročník
(sobota) KT RODINA Dunajská Streda
Trasy: cyklo, do 80 km
Prezent: Dunajská Streda, Kultúrny dom, 7.30 - 7.50 h
Štart: 8.00 h
Ukončenie: espresso Fácán, Športová ul. D.S. o 16,00 h
Prihlášky: na mieste
Informácie: Zdeněk Kelemen, Jilemnického 337/17, 929 01 Dunajská Streda,
tel. d.: 0949-365 818, internet: www.ktrodina.net,
propozície na požiadanie
Prihlášky: aj cez e-mail: ktrodina[zavináč]zoznam.sk
22.5.2010 S BEZKOU DO
KARPÁT IVV 27. ročník podujatia
(sobota) KST Spartak BEZ Bratislava
Trasy: pešo: 42 km/1060 m, 25 km/800 m, 10 km/200 m
cyklo - 2 trasy v oblasti rieky Morava
P 42 km: Záhorská Bystrica - Pajštún - Košarisko - Biely Kameň - Biely Kríž - Pekná cesta - Snežienka - Záhorská Bystrica
P 25 km: Záhorská Bystrica - Pajštún - Kozlisko - Medené Hámre - Zbojnícka studnička - Pekná cesta - Malý Slavín - Záhorská Bystrica
P 10 km: trasa do 12. hodiny
Iné: Ubytovanie neposkytujeme
Štart: Záhorská Bystrica, námestie Rodiny, od 7.00 h
Cieľ: Záhorská Bystrica, námestie Rodiny, do 18.00 h
Vedúci: Jozef Karovič, Pavla Horova 1, 841 07 Bratislava,
tel.d.: 02-647 788 00, mobil: 0910-131 772
e-mail: skrhova[zavináč]bez.sk, internet: www.tjspartakbez.sk
29.5.2010 TRI HRADY MALÝCH
KARPÁT 20. ročník
(sobota) KST Jablonica
Trasy: peši: 15, 25, 35 a 50 km, cyklo: 18, 28, 40 a 55 km
Jablonica - Dobrá Voda - Ostrý kameň - Korlátka - Katarínka
Štart: Jablonica, kultúrny dom, 7.30 - 10.00 h
Cieľ: Jablonica, kultúrny dom, do 18.00 h
Vedúci: Stanislav Hamerlík, Bernolákova 684, 906 32 Jablonica,
tel.: 0902-606 358, 0915 108 752
e-mail: hamerlikstano[zavináč]zmail.sk, hamerlikstano[zavináč]jablonica.net
Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský, Vladimír Javorský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.