apríl 2012
| Ročník 21. | 4 / 263 |
V tomto čísle nájdete:
Slovo na úvod
Nedokončený príbeh
Černohorské šlápoty 2012 (25. 2. 2012)
Pešo naprieč Slovenskom Popriečny vrch - Devín (1. časť)
Jarný pochod Hlohovec – Piešťany 2012 (21. 4. 2012)
Slovenské múdrosti
Kalendár - máj 2012
Nebýva zvykom, aby náš časopis Malokarpatský Diaľkoplaz začínal kritickým článkom sporu radového člena s členom vrcholového orgánu KST. Občas sme síce uverejnili príspevky s kritickými postrehmi k činnosti funkcionárov KST, ale vždy to bolo skôr o ich pasivite k aktívnej činnosti turistov priamo v teréne, prípadne k nejasnostiam v predpisoch pre organizovanú turistickú činnosť a neochote prispôsobiť predpisy novým potrebám turistov. Vzhľadom k tomu, ako náš časopis vznikal a aké si predsavzal ciele, nasledujúci príspevok je iného rázu.
Už dlhší čas mi je vyčítané, že tento príspevok nechceme zverejniť, a to ani iné príspevky od toho istého autora. Naším cieľom vždy bolo ponúkať informácie hlavne z diaľkoplazeckého prostredia, však o tom vraví aj názov časopisu, ale tiež informácie o turistických zaujímavostiach a turistickom dianí v blízkom a občas aj vzdialenejšom území, hlavne čo sa týka pešej, vysokohorskej a občas aj inej aktivity. Doteraz nám vždy išlo o spropagovanie zaujímavej činnosti a neznámych turisticky zaujímavých miest, nie o riešenie sporov medzi dvomi konkrétnymi subjektami.
Preto prosím čitateľov, pokiaľ budete mať výhrady alebo iné nesúhlasné pripomienky k uverejnenému príspevku alebo podobnému typu príspevkov, budem veľmi rád, ak mi svoje názory budete ochotní oznámiť, ale poskytnúť najmä takou formou, akú budeme môcť aj zverejniť a tak sprostredkovať ostatným čitateľom v našom časopise. Samozrejme prijímame súhlasné i nesúhlasné stanoviská.
Dúfam, že nestratíte dôveru k časopisu, budeme radi, pokiaľ tiež budete ochotní prispievať aj inými článkami o turistických zaujímavostiach, s ktorými ste ochotní sa podeliť s ďalšími turisticky orientovanými priateľmi.
Za redakciu Pavol Šoula
Úvod. Pretože sa budú často používať niektoré, pre nezainteresovaných neobvyklé výrazy, uvediem ich definície.
EXOD. Týždenný dovolenkový pobyt organizovaný Radou ZO OZPŠaV pre svojich členov a ich rodinných príslušníkov vo svojich, prípadne iných prenajatých ubytovniach.
Výkonnostná turistika v línii zápočtových ciest. Výkonnostná turistika je jednou z foriem motivácie turistickej činnosti jednotlivca i kolektívu. Je prostriedkom na sústavné zvyšovanie a upevňovanie fyzickej zdatnosti turistu.
Zápočtové cesty (ZC). ZC sú turistické cesty vykonané určitým presunovým prostriedkom, rozlíšené podľa stupňa náročnosti v závislosti na počte dní a normou uvedenou v článku: Prehľad noriem ZC.
Výkonnostná trieda (VT) je klasifikačná kategória, pomocou ktorej hodnotíme výkonnosť turistu. Určuje klasifikačné stupne dosiahnuté turistami vo výkonnostnej turistike. Rozlišujeme 4 stupne výkonnostných tried.
V dňoch 2. – 6. 8. a 17. – 22. 8. v roku 2008 sme sa zúčastnili dvoch pobytov EXOD. Pri prvom pobyte sme boli ubytovaní v Hoteli Akademik, neďaleko ústia Račkovej doliny. Pri druhom pobyte sme boli ubytovaní u súkromníkov v Ždiari. Každý deň sme uskutočnili výstup na vrchol, sedlo alebo lokalitu. Týmito výstupmi sme splnili podmienky pre získanie ZC 1. st. obtiažnosti presun VHT. Po návrate domov som vypracoval dokumentáciu z týchto výstupov podľa pokynov, ktoré sú uvedené v príručke KLASIFIKÁCIA VT V KST. Dokumentáciu som poslal na schválenie a udelenie ZC I. st. obtiažnosti presun VHT na adresu:
Marián Petrík
Predseda KK KST
05552 Kojšov 279
Predseda KK KST (KK - klasifikačná komisia, pozn. redakcie) odovzdal dokumentáciu na kontrolu a schválenie osobe č. 1, ktorá je členom KK KST. Dokumentácia bola schválená dňa 1. 12. 2008 ako ZC I. VHT – 62/08 – Skk s nečitateľným podpisom osoby č. 1.
V dňoch 14. 7. – 18. 7. a 16. 8. – 22. 8. v roku 2009 sme sa zúčastnili dvoch pobytov EXOD. Pri prvom pobyte sme boli ubytovaní v Domove mládeže pri Strednej priemyselnej škole v miestnej časti Medvedzie. Pri druhom pobyte sme boli ubytovaní u súkromníkov v Ždiari. V tomto roku aj v roku 2008 bola vedúcou tá istá osoba č. 2.
Každý deň sme uskutočnili jednu túru. Niektoré túry podniknuté zo základne v Ždiari boli rovnaké ako v roku 2008. Týmito túrami sme splnili podmienky pre získanie ZC 1. st. obtiažnosti presun pešo. Po vypracovaní dokumentácie, ktorá bola metodicky a formálne vypracovaná tak isto ako dokumentácia v roku 2008, poslala ju osoba č. 3, ktorá sa zúčastnila oboch ZC v roku 2008 a 2009, na adresu predsedu KK KST, M. Petríka. M. Petrík dokumentáciu ZC neschválil. Jeho list znie nasledovne:
Klasifikačná Komisia KST
Vec: Vrátenie dokumentácie Zápočtovej cesty (ZC).
Žiadal som vedúcu ZC o doplnenie chýbajúcej dokumentácie, ale to, čo mi poslala, je nedostačujúce k schváleniu ZC. To, čo som žiadal:
1. Doplniť fotodokumentáciu o Vaše fotografie - stále sú na fotografiách iba dvaja účastníci a vedúca ZC chýba.
2. Doplniť doklady s časovými údajmi, keďže chýbajú dátumové pečiatky na denných záznamoch, je potrebné doplniť napríklad - cestovné lístky, bločky z obchodov, prípadne reštaurácií, kde je dátum a podobne.
Boli mi poslané tri fotografie, z ktorých nie som múdrejší a nejaké bločky z obchodov, väčšina zo Zakopaného.
Nedostatky v dokumentácii:
1. Podľa článku 4.6. platnej Klasifikácie ZC je možné absolvovať v najmenej trojčlennom kolektíve. Fotografií je tu dosť, len vedúca ZC asi nakupovala, pretože na nich chýba. Je taká zásada, že každý účastník ZC musí byť aspoň raz za deň na fotografii. Nehovoriac o vedúcej ZC.
2. Článok 8.2. - dokumentácia musí byť spracovaná tak, aby z nej bolo preukázateľne a jednoznačne možné určiť výkon a účastníkov ZC... Pokiaľ ja som na Kubínskej holi a urobím 25 km, ako môžem byť o 12.54 v Zakopanom a už platiť za nákup. Načo je tu doklad zo 6.8.2009. Ani ostatné doklady ma nejak nepresvedčili.
3. Časť dokumentácie mi pripadá akoby vyňatá zo ZC VHT.
Záver: túto ZC neschvaľujem z vyššie uvedených dôvodov. Doporučujem pri plnení nasledujúcej ZC sa poradiť so skúsenými turistami a lepšie naštudovať platnú Klasifikáciu. Je to veľká škoda niečo robiť a nedotiahnuť to správne do konca.
S pozdravom Turistike zdar!
V Kojšove
27.1.2010 Marián Petrík
predseda KK KST
Klub
slovenských turistov
Záborského 33, 831 03 Bratislava
Klasifikačná komisia
Moje vyjadrenie k listu M. Petríka je nasledovné:
Vec: Váš list zo dňa 27. 1. 2010 adresovaný osobe č. 3. Na začiatku uvádzam, že trasy a dokumentáciu Vami neschválenej ZC som vypracoval ja a nie osoba č. 3. Preto na Vaše pripomienky uvedené vo Vašom liste z 27. 1. 2010 k neschválenej ZC reagujem ja. Osoba č. 2, vedúca oboch akcií EXOD, nikdy nemala a nemá záujem plniť podmienky ZC.
- V dokumentácii je 82 fotografií. Je v nich podrobne zdokumentovaný každý deň ZC. Na fotografiách 1, 7, 14, 15, 16, 17, 20, 25, 26, 27, 28, 29, 36, 37, 39, 55 sú aj ďalší účastníci našich túr, hoci sme nemali v úmysle fotografovať aj ich.
- Neviem, ako by sa dali získať časové údaje na Babej Hore, Gievonte, Magurke, Kopskom sedle, Hrubom štíte a Kriváni. Nie je tam nijaké zariadenie s hodinami. Treba si prečítať dokumentáciu ZC. V časti ÚVOD je uvedené: Organizátorka zabezpečila pre obe akcie autobus, ktorý nás vždy, ak to bolo treba, doviezol na miesto začiatku túry a čakal nás v cieli túry, odkiaľ nás odviezol domov. Žiadne cestovné lístky sme nepotrebovali. Ďalej je uvedené: Ubytovaní sme boli v Domove mládeže pri Strednej priemyselnej škole. Tam sme sa aj stravovali. Ďalej: Ubytovaní sme boli u súkromníkov a stravovali sme sa v reštaurácii Ždiarsky dom. Raňajky a večere sme absolvovali v reštauráciách v mieste bydliska a obed sme dostali vždy ráno v balíčku. Pri vstupoch do dolín v Poľsku kupovala vedúca spoločnú vstupenku. Tú zrejme potrebovala vo svojom vyúčtovaní celej akcie. V chatách sú, ako vie každý turista, pečiatky bez dátumu. Keďže je v nich všetko drahé, stačil nám balíček z domu. Nestravovali sme sa v reštauráciách a ak sme si niečo dokupovali, tak až doma po príchode autobusom. V platnej Klasifikácii VT v KST na strane 7, v štvrtom a piatom riadku zhora je uvedené: …”doklady potvrdzujúce priebeh denných trás (fotodokumentáciu, cestovné lístky, vstupenky, pečiatky a pod. - si volí vedúci sám)”, … My sme zvolili to, čo sme mohli získať. Fotografie a pečiatky.
Nedostatky v dokumentácii:
5. 1. 2009 ste nám schválili ZC II st. obtiažnosti, presun pešo. Číslo II – P – 1/08, KK KST/Pe. V prvej časti ZC bol vedúci Ing. Ľ. Bahurinský, v druhej časti ZC bol vedúci Ing. B. Kupka. Obaja všetko zorganizovali, ale ZC sa nezúčastnili.
15. 5. 2009 ste nám schválili ZC III st. obtiažnosti, presun pešo. Číslo III – P – 2/09, KK KST/Pe. V druhej časti ZC sa striedali každý deň iní vedúci túry. Za nich podpisovala Klasifikačný preukaz Jirka Mikušová. V oboch prípadoch sme celú ZC absolvovali, okrem iných, ja s osobou č. 3. V oboch prípadoch som dokumentáciu spracoval iba pre nás dvoch. V oboch prípadoch platil článok 4. 6. platnej Klasifikácie VT v KST, podľa ktorého ZC je možné absolvovať najmenej v trojčlennom kolektíve. Pre oba prípady platila zásada, že každý účastník ZC musí byť aspoň raz za deň na fotografii. V oboch prípadoch Vám nechýbali fotografie vedúcich a od nás ani od vedúcich ste nežiadal doplniť cestovné lístky, bločky z obchodov, prípadne reštaurácií, kde je dátum, a podobne.
Poznámky:
Ako bývalý dlhoročný člen Klasifikačnej Komisie KST dobre poznám platnú Klasifikáciu VT v KST. Mám ju dobre preštudovanú. Dokonca som sa na jej tvorbe viackrát aktívne podielal. Dovolím si pripomenúť, že bod 1. Klasifikačné požiadavky na strane 2 celý, tak ako je uvedený v Klasifikácii VT v KST, som sformuloval ja. To si, samozrejme, nemôžete pamätať, pretože vtedy bol predsedom Klasifikačnej Komisie nebohý pán Ivan Štefko. Pravdepodobne máte vo Vašej evidencii ZC nedostatky. Rád ju doplním.
Absolvoval som:
80 schválených ZC III st. obtiažnosti,
24 schválených ZC II st. obtiažnosti,
9 schválených ZC I st. obtiažnosti.
Presun: pešo, cyklo, lyže, VHT, voda a moto. ZC som absolvoval v celej bývalej ČSR, Poľsku, NSR, NDR, Belgii, Veľkej Británii, Francii, Rakúsku, Maďarsku, Rumunsku a Bulharsku. Titul Majster turistiky mi bol udelený 7. 4. 1978 a Majstrovská VT trvale 8. 12. 1986. Okrem toho neevidovaných, ale absolvovaných ZC, mám tiež veľa. Poznamenávam, že v minulosti sa Výkonnostné triedy plnili oveľa ťažšie ako teraz. Podmienky jednotlivých ZC bolo treba splniť za jeden rok. ZC I st. obtiažnosti sa nemohla deliť na dve časti ako teraz. Vtedy predseda a členovia klasifikačnej federálnej komisie boli Zaslúžilí Majstri a Majstri turistiky. Predložené ZC hodnotili prísne, ale objektívne. V žiadnom prípade sa im nedala vyčítať osobná zaujatosť. Kto chcel získať titul Majster turistiky, musel aj aktívne pracovať v turistickom hnutí a aktívne sa podielať na organizácii zrazov KST.
Som cvičiteľ pešej turistiky, cykloturistiky, mototuristiky a inštruktor turistiky. Mám zlatý výkonnostný odznak pešej, lyžiarskej a cykloturistiky. Slovenský cykloturistický odznak. Tiež zlatý odznak Turista SR a Turista ČR. Absolvovanú cestu hrdinov SNP za 4 týždne naraz. Získal som Turistický tematický odznak ZA KRÁSAMI SLOVENSKA a odznak NAJVYŠŠIE VRCHOLY SLOVENSKÝCH POHORÍ.
Ak nájdete skúseného turistu s ekvivalentnou minulosťou, ktorý: najazdil viac ako 60 000 km na bicykli, prešiel na turisticky organizovaných akciách viac ako 30 000 km, najazdil na lyžiach viac ako 8 000 km, rád sa s ním poradím, ako pripraviť nasledujúcu ZC a plniť na nej podmienky Klasifikácie VT v KST.
PS Dva roky čakám na odpoveď M. Petríka. Zatiaľ stále nič ?!
Poznámky:
osoba č. 1 je Štefan Hudák, Teplická 888/10, 039 01 Turčianské Teplice
osoba č. 2 je Ľubica Šajgalová z Brezna
osoba č. 3 je Daniela Lehotská
Trikrát sme dosiahli cieľ nad 2200 m. n. m.
Kriváň (2494 m. n. m.) 3. 8. 2008
Bystrá (2248 m. n. m.) 6. 8. 2008
Janhňací štít (2229 m. n. m.) 20. 8. 2008
Päť krát sme dosiahli cieľ nad 1800 m. n. m.
Baranec (2184 m. n. m.) 2. 8. 2008
Chopok (2024 m. n. m.) 4. 8. 2008
Hladké sedlo (1993 m. n. m.) 5. 8. 2008
Hrubý štít (2172 m. n. m.) 18. 8. 2008
Kasprov vrch (1986 m. n. m.) 19. 8. 2008
Tri krát sme dosiahli cieľ nad 1500m.
Nad Predným Kopským sedlom (1800 m. n. m.) 17. 8. 2008
Skalnaté Pleso (1751 m. n. m.) 21. 8. 2008
Serpentíny nad Switawa Czuba (1790 m. n. m.)
Každý deň bolo dosiahnuté stúpanie nad 800 m.
Alexander Haas, MT, Inštruktor turistiky
KČT Moravská Slávie Brno organizuje niekoľko turistických podujatí pre širokú verejnosť. Jedným z nich je pochod Černohorské šlápoty. 25.2.2012 sa uskutočnil 10. ročník tejto turistickej akcie.
Registrácia účastníkov sa konala v bývalom pivovare v Brne-Řečkovicích. V priebehu registrácie sa vyplňovala prihláška, kde bolo potrebné okrem iných údajov napísať aj dĺžku zvolenej trasy. Organizátori pripravili tieto rôzne trasy:
Na základe odovzdanej prihlášky a zaplatení účastníckeho poplatku sme dostali papier formátu A4, kde na jednej strane bol popis všetkých trás vrátane rozpisu kontrolných stanovísk. Väčšina kontrol bola formou opisov. Ďalšie boli s razítkami. Druhá strana papiera mala zakreslené všetky trasy.
Počasie sme mali slnečné s teplotou 4 şC. Terén miestami rozbahnený. V cieli nám odovzdali diplom, poskytli pečiatky do rôznych záznamníkov a na občersvenie sme dostali polievku. Počet účastníkov nepoznám.
Bratislava, 28.2.2012, Jozef Karovič
Pešo naprieč Slovenskom
Od Popriečneho vrchu
na ukrajinskej hranici po sútok Moravy a Dunaja na rakúskej
hranici
1. časť
Po etapovitom a prerušovanom prechode Slovenska v rámci TTO Cesta hrdinov SNP (TTO - turistický tematický odznak, pozn. redakcie) z Devína po Duklu a absolvovaní posledného ročníka prechodu Polonín a Bukovských vrchov zo Starej Sedlice cez Kremenec do Kalinova, ktoré organizovali turisti z Humenného a moje pokračovanie až na Duklu, som už raz prešiel naprieč Slovenskom. To ma však neuspokojovalo a vždy som chcel prejsť naprieč Slovenskom pešo naraz v rámci jednej akcie. Hneď ako som odišiel do dôchodku po dvoch rokoch nadsluhovania, v 65 roku svojho života, som si zaumienil, že teraz už mám voľno, nemusím počítať dni dovolenky a uskutočním svoj dávnejší plán a prejdem pešo naprieč Slovenskom od východu na západ. Svoj zámer som však musel konzultovať so svojou lekárkou z Kliniky telovýchovného lekárstva Fakultnej nemocnice na Miczkiewiczovej ulici v Bratislave, kde som v dispenzárnej starostlivosti ako registrovaný turista KST. Od roku 2007 som tu liečený na vysoký krvný tlak a ischemickú chorobu srdca, obe choroby zatiaľ len v nízkom štádiu. Podrobil som sa tu testom výkonnosti a na základe ich výsledkov lekárka súhlasila s mojím plánom, ale s tým, že s dennými dávkami kilometrov a prevýšenia to nesmiem preháňať (do 20 km a 600 m), najmä keď si budem niesť aj batoh s potrebami nocovania v teréne, oblečenia a jedla (18-20 kg) a tiež mi prikázala, že počas pochodu nesmiem prekročiť pulzovú frekvenciu srdca nad 120 úderov za minútu a že si musím zaradiť aj odpočinkové dni po 5 až 6 dňoch pochodu. Vychádzajúc z týchto obmedzení som si dĺžku prechodu naplánoval na 50 dní, vrátane dní odpočinku. Spočiatku som uvažoval, že oslovím so svojím zámerom niektorých priateľov turistov, veď v spoločnosti lepšie ubieha cesta a aj z bezpečnostných dôvodov by to bolo lepšie. Nuž ale na takúto dlhú akciu kto by len mohol ísť? Mladí nemôžu, lebo pracujú, nemajú toľko voľna, zo starších by mohli ísť len zdatní turisti – diaľkoplazi z Malých Karpát, tým by sa však moja denná dávka mohla zdať malá. A tak som sa rozhodol ísť sám, s tým, že ma na niektorých úsekoch podporia svojou spoluúčasťou niektorí členovia nášho turistického klubu Via Danubia.
Pri výbere trasy prechodu som sa riadil hľadiskom, že pôjdem cez miesta, ktoré som ešte nenavštívil, bez ohľadu na to, či tam vedú turistické značené trasy a podľa ubytovacích možností v rámci odpočinkových dní. Celú trasu som naplánoval na 9 etáp:
1. Podhoroď - Medzilaborce,
2. Medzilaborce - Muszyna (PL),
3. Muszyna - Tatranská Javorina,
4. Tatranská Javorina - Oravice (cez Poľské Tatry),
5. Oravice - Terchová,
6. Terchová - Belá-Dulice/Vrícko,
7. Vrícko - Ilava,
8. Ilava - Dobrá Voda
9. Dobrá Voda - Devín.
Prípravu na prechod som začal už začiatkom roka v zime. Rozpracoval som si denné úseky jednotlivých etáp, vypočítal som si ich dĺžky a prevýšenia, naplánoval miesta prenocovaní a nahral jednotlivé úseky do prístroja GPS Oregon 300, aby som mohol porovnávať naplánované a skutočné dĺžky úsekov, ako aj ich priebeh. V marci a apríli som uskutočnil dva skúšobné prechody na preverenie kondície, výstroja a výzbroja.
Prvá 2-dňová skúška bola v Považskom Inovci na trase Mníchova Lehota - Inovec - Panská Javorina - Bezovec (nocľah na chate) - Marhát-Gajda - Piešťany. Trasu som zvládol v naplánovanom čase bez problémov.
Druhá 3-dňová skúška bola v pohorí Vtáčnik už s prespaním v stane a viedla z Hliníka nad Hronom cez Ždaňu a Prochoť pod hrebeň Vtáčnika. Na tejto skúšobnej trase ma sprevádzala moja dlhoročná priateľka a teraz už manželka Imka. Prvú noc sme stanovali v sedle pod vrchom Tri chotáre a museli sme sa riadne obliecť do spacákov, lebo v noci ešte mrzlo. Na druhý deň bolo krásne slnečno, ale chladno. Na hlavnom hrebeni Vtáčnika buky ešte len začínali pučať a na vrcholovom brale Vtáčnika bol ešte sneh. Naša trasa pokračovala cez Jaseňovú skalu na Zadnú lúku pod Buchlovom. Tu sme stanovali za peknej bezoblačnej noci so splnom mesiaca. Náš nočný kľud vyrušovali len prebehujúce jedince vysokej zveri. Občas sme mali strach, že nám nejaký jeleň vrazí do stanu. Na tretí deň sme vystupovali na majestátny skalný vrch Buchlov. V sedle pod ním sme sa zvítali so skupinou turistov z Oslian, ktorí boli prekvapení, že už tu je niekto pred nimi. Ale keď sa dozvedeli, že sme stanovali, s uznaním nás chválili ako zdatných turistov. Z Buchlova sme zostúpili cez rekreačné zariadenie v Hornoveskej doline do Cerovej, kde sme stretli nášho známeho turistu-veterána, majstra turistiky Gusta Machatu z Prievidze, ktorý nás hneď pozval do svojej chaty na pohárik tuhého. Keďže sme sa u neho dlhšie zdržali, do Partizánskeho na vlak sme už pokračovali autobusom. A tak aj druhá skúška na prechod Slovenskom dopadla úspešne a poučne. Stan Coleman Nevada sa ukázal ako pomerne ťažký (4,5 kg), najmä s ohľadom na jeho kostrové tyčky a kolíky. Preto som pátral po ľahšom stane a napokon mi ho požičal môj syn, ktorý s ním chodí na vysokohorské túry. Jednalo sa o stan značky MSR Hubba Hubba o hmotnosti 1,95 kg s ultraľahkou konštrukciou a kolíkmi. Tento stan sa mi veľmi osvedčil pre ľahkosť, priestrannosť a obojstranný vchod.
Obdobie prechodu som zvolil na mesiace máj a jún, kedy ešte nie sú vysoké teploty a kedy príroda je svieža, plná kvetov a dni sú dlhé. Termín začatia prechodu som tak stanovil na sobotu 30. apríla 2011. Keďže som plánoval začať od ukrajinskej hranice od masívu Popriečneho vrchu, musel som požiadať o povolenie Oddelenie pohraničnej polície v Sobranciach a Podhorodi. Povolenie som na stanovený deň včas dostal a tak som mohol v piatok nastúpiť na nočný rýchlik Zemplín do Michaloviec. Cesta v lôžkovom vozni ubehla rýchlo a tak som sa ráno o siedmej ocitol na železničnej stanici Michalovce. Očakával som, že hneď pred stanicou nastúpim do autobusu smerujúceho do štartu môjho prechodu, do Podhorode. Nemilo som bol prekvapený, že autobusová stanica je na opačnom konci mesta, a tak som musel použiť služby taxikára, ktorý ma tam ochotne za 2,50 eura odviezol. Autobus bol už pripravený na odchod, ale ešte som do neho stihol nastúpiť. Smeroval cez Sobrance, Ubľu a Sninu do Humenného, a tak bol takmer prázdny. Krátko pred deviatou hodinou som vystúpil v plnej zbroji v obci Podhoroď. Hneď som sa musel ohlásiť pohraničnej polícií, že už som v ich rajóne a smerujem na Vetrovú skalu na ukrajinsko-slovenskej, schengenskej hranici.
1.deň: TÚRA NA POPRIEČNY VRCH NA SCHENGENSKEJ HRANICI
Od zastávky autobusu som začal pochod cez celú obec Podhoroď na hrad Tibava, ktorý sa nachádza povyše horného konca na strmom kopci. Jeho návštevou som splnil jednu z požiadaviek TTO Hrady a zámky Slovenska. Z hradu zostali už len nepatrné zvyšky v podobe hradných múrov. Ďalej som pokračoval podľa GPS pomerne ťažko schodným terénom do obce Beňatina. Prezrel som si zvonku miestny kostol grécko-katolíckej cirkvi a na hornom konci som odbočil do doliny Beňatinskej vody. Po jej prekročení som začal stúpať lesnou cestou na masív Popriečneho vrchu. Lesy sú tu dosť divoké a málo navštevované, a tak som sa musel viacmenej držať smerovky GPS. Stromy, prevažne buky, ešte len začínali pučať, ale v ich podraste už kvitli nespočetné jedince veternice hájnej. Asi po troch hodinách putovania cez les som vystúpil na hrebeň Starého Koňuša na rozľahlú lúku, odkiaľ už bol zreteľný chodník na Vetrovú skalu v masíve Popriečneho vrchu. K ukrajinsko-slovenskej hranici na Vetrovej skale v nadmorskej výške 1025 m som prišiel o 16 hodine. Vetrovú skalu tu predstavuje niekoľko zarastených balvanov v jaseňovom poraste, takže výhľad na krajinu z tohto miesta je obmedzený len na slovenskú stranu, a to smerom na pohorie Vihorlat, črtajúce sa v diaľke. Obďaleč sa nachádza rozhľadňa pohraničnej stráže, ktorá však v čase môjho príchodu bola opustená. Bol som tu úplne sám a pár krokov odo mňa bolo ukrajinské výsostné územie, neoddelené žiadnym drôteným, ani iným plotom. Uvedomoval som si varovanie pohraničnej polície, že nesmiem za žiadnych okolností prekročiť hranice, a tak som sa len odfotil samospúšťou a pokračoval v ceste. Tá ma viedla ešte asi 1 km po hranici a pri najbližšej ceste na slovenské územie som odbočil a po hodine cesty lesom som prišiel k poľovníckej chatke, kde som sa konečne najedol a odpočinul. Bolo už pomerne neskoro a ja som vedel, že už neprídem do Ruského Hrabovca, ani do Inoviec, kde som pôvodne chcel nocovať v bezpečí, lebo ktovie akých nelegálnych migrantov by som v noci mohol stretnúť v okolitých lesoch. A tak som sa ponáhľal lesnou zvážnicou dole do doliny k nejakej civilizácii. Po ďalšej hodine som prišiel na okraj veľkej lúky a ponad ňu som zhliadol veže kostola v Beňatine. Na dolnom konci lúky pri potoku som našiel pekné rovné miesto, vhodné na stanovanie, a tak som sa rozhodol tu prenocovať v stane.
Sumár 1. dňa: dĺžka trasy 22 km, stúpanie 1100 m
2.deň: TÚRA CHRÁNENOU KRAJINNOU OBLASŤOU VIHORLAT
Po noci, ktorá bola pomerne chladná a v dôsledku čoho som bol nútený po prebudení si naobliekať zvyšné rezervné oblečenie, som sa zobudil do jasného slnečného rána 1.mája. Rýchlo som sa naraňajkoval aj s teplým čajom, ktorý som si uvaril na svojom neoceniteľnom malom PB variči značky Bluet, zbalil ešte nedosušený stan mokrý od rosy a pokračoval poľnou cestou späť do Beňatiny, kde som už deň predtým bol. Pred obcou ma kontrolovala hliadka pohraničnej polície, ktorá vedela o mojej prítomnosti v ich rajóne. Povedal som im, že už opúšťam hraničnú oblasť a moja ďalšia cesta vedie na západ do vnútrozemia Slovenska, s čím boli zjavne spokojní. Z mojej polohopisnej situácie v konfrontácii s mapou vyplynulo, že najvýhodnejšia ďalšia cesta bude cez Beňatinu po ceste do Podhorode, odkiaľ začína červená turistická značená trasa pohorím Vihorlat smerom k Morskému oku, kam som mal podľa plánu v ten deň prísť. Rýchle som prešiel Beňatinou, ktorá žila príchodom mesiaca máj, čo bolo vidieť na pestro ozdobených májoch skoro pred každým domom. Cestou do Podhorode som míňal stádo pasúcich sa kráv, strážených dvomi pastiermi a jedným vlčiakom. Ten by sa bol rád vrhol na mňa, ale starý pastier ho našťastie zadržal. Z Podhorode som potom už stúpal značenou trasou do Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Značenie bolo miestami v mladine dosť zlé, chodník málo prechodený, nezreteľný, a tak som sa musel často spoliehať na GPS. Okolo obeda som prišiel na Vávrovu lúku, kde som dosušil mokrý stan a obedoval zo svojich míňajúcich sa zásob. Bolo pekne a cesta ďalej viedla zaujímavou krajinou cez vrch Diel (859 m), kde sa nachádzala aj vrcholová schránka, do ktorej som sa zapísal. V popoludňajších hodinách som prišiel na Strihovské sedlo, kde som už bol na pôvodne plánovanej trase. Obloha sa tu už silno zatiahla tmavými mračnami a bolo tušiť, že o chvíľu príde búrka. Vzhľadom na túto situáciu som sa rozhodol pokračovať na Morské oko dolinou cez miesto zvané Potašňa, a nie hrebeňom cez kopec Nežabec, ako som to mal pôvodne v úmysle. Netrvalo dlho a veru sa prihnala prvá jarná búrka, ktorú som v tomto roku zažil. A bola veru intenzívna s krúpobitím, ale našťastie zasiahla ma len krátko, lebo v blízkosti bola opustená poľovnícka chata, do ktorej som sa uchýlil. Vzhľadom na pokročilý čas som zvažoval, či tam neprenocujem, ale vidina teplej izby v Chate Morské oko pri rovnomennom jazere ma zlákala pokračovať ďalej v ceste po skončení najhoršej časti búrky. Za slabého pršania a značného ochladenia som pokračoval asfaltkou, ktorá vedie z Remetských Hámrov k Morskému oku. Tam som prišiel už za tmy, v nádeji, že uvidím svetlá zmienenej chaty. Od jazera dul studený severák a svetlá nebolo vidieť nikde. Obchádzal som chodníkom okolo jazera na jeho severný koniec až som konečne prišiel k chate Morské oko, o ktorej som v internete čítal, že je v celoročnej prevádzke a poskytuje pomerne lacné ubytovanie a stravu. Moje sklamanie bolo značné, ale nemohol som sa nechať unášať negatívnymi emóciami, musel som si rýchlo pripraviť bivakovanie a uvariť teplý čaj. aby som neprechladol. Na priestrannej verande chaty s prístreškom bol veľký dubový stôl a dve široké lavičky s čalúnením. Tieto som si prisunul k sebe a pripravil si tak relatívne pohodlné lôžko pod prístreškom. Na noc som si obliekol všetko šatstvo, čo som mal pri sebe, lebo od jazera vial veľmi studený vzduch. Noc bola pomerne búrlivá, silný vietor kmásal korunami okolitých stromov a blízky breh jazera bičovali spenené vlny.
Sumár 2.dňa: dĺžka trasy 19 km, stúpanie 700 m
3.deň: TÚRA CEZ SNINSKÝ KAMEŇ
Hneď s úsvitom nového dňa som vstal, uvaril si kávu (3+1) k raňajkám (3 plátky Knäcke-Brotu natreté syrom s 3 plátkami salámu Nitran a s reďkovkami). Po zbalení svojich vecí a úprave lavíc a stolu do pôvodného stavu som pokračoval značeným chodníkom okolo jazera k loveckému zámočku a odtiaľ k Malému Morskému oku a do sedla Jedlinka. Odtiaľ bol už len kúsok k úpätiu Sninského kameňa. Počasie bolo zamračené, studené so silným SZ vetrom, ale našťastie už nepršalo. Na Sninský kameň, ktorý tvorí mohutné asi 30m vysoké podlhovasté bralo, som vyliezol po vynovených strmých kovových rebríkoch. Z plošiny vrcholu Sninského kameňa sa mi naskytol krásny, takmer kruhový výhľad. Na juhovýchode som videl vody Morského oka, na východe masív Popriečneho vrchu, na severovýchode vrch Nežabec, na severe v diaľke Bukovské vrchy a v doline mesto Snina, na západe najvyššie vrchy pohoria, vzdialenejší Vihorlat a bližší Montrogon a na juhozápade hladinu Zemplínskej šíravy. Po zlezení zo Sninského kameňa som pokračoval strmým chodníkom dole na severnú stranu k Snine. Asi v polovici cesty som prišiel k zaujímavému turistickému informačnému miestu (smerovník s tabuľkou miestneho názvu a smerovkami), ktoré malo názov Pri umretom. Spočiatku som si myslel, že tu umrel nešťastne nejaký človek ako pán Brichta nad Račou, ale pri objavení hrobu som zistil, že sa jedná o neznámeho, pravdepodobne ruského vojaka z čias 2. svetovej vojny. Hrob bol pekne upravený s umelými kvetmi a početnými kahancami. Odtiaľ som potom išiel širokou lesnou cestou až k lokalite zvanej Sninské rybníky, rekreačnej oblasti obyvateľov Sniny. Tu som prišiel k novému útulne vyzerajúcemu hotelu Kamei, do ktorého som vošiel v nádeji, že nocľah, ktorý som potreboval po dvoch studených nociach, bude za prijateľnú cenu. Mladá šarmantná recepčná mi oznámila, že majú voľné 2-posteľové izby za 19 Euro na noc, a tak som sa tam hneď ubytoval. Po osprchovaní som potom odišiel do Sniny, aby som zbytočné veci, ktoré som nevyhnutne nepotreboval, poslal poštou domov, a tak si odľahčil batoh z 22 na 18 kg. Prezrel som si mesto, najmä zanedbaný kaštieľ, na dvore ktorého sa nachádza socha mytologického hrdinu Herkula ako zápasí s kyjakom v ruke s trojhlavým drakom, ktorá bola odliata v Rhollových železiarňach v neďalekých Zemplínskych Hámroch v roku 1841. Po nákupe potravín na ďalšie 1-2 dni som sa vrátil do hotela a doprial si teplú večeru v hotelovej reštaurácii.
Sumár 3.dňa: dĺžka trasy 17 km, stúpanie 550 m
4.deň: TÚRA LABORECKOU VRCHOVINOU
Po výdatnom nerušenom spánku som hneď po raňajkách z vlastných zásob pokračoval ráno o 6:00 h po vytýčenej trase. Tá smerovala cez východný okraj Sniny do obce Pichne, v erbe ktorej sa nachádza kopija, zbraň kopijníkov, ktorí svojich nepriateľov ničili pichaním, odtiaľ názov obce. Na hornom konci Pichní opúšťam cestu a vchádzam do terénu Laboreckej vrchoviny. Prechádzam pastvinami popod Nemcovu horu a cez ťažko prechodný krovinatý úsek schádzam do obce Nechvalova Polianka. Malá obec je ako vymretá a len tu a tam vidno na dvore skromných domčekov nejakú babku. V obci sa nachádzajú ale až dva kostolíky, jeden je pravoslávny a druhý grécko-katolícky. Z Nechvalovej Polianky pokračujem cez hôlny kopec Vršakov do obce Papín, kde obedujem v miestnej reštaurácii. Ponúkajú mi pravé domáce tvarohové pirohy, ktoré neodmietam. Boli výborné a po vypití veľkého piva značky Šariš pokračujem v mojom putovaní hradskou až do ďalšej obce Svetlice. Tu dopĺňam pitnú vodu zo studne a na lúke nad dedinou hľadám vhodné miesto na stanovanie. Po postavení stanu sa za začínajúceho dažďa ukladám k spánku.
Sumár 4.dňa: dĺžka trasy 20 km, stúpanie 450 m
5.deň: TÚRA RUSÍNSKOU KRAJINOU
Ráno je silne zamračené a fúka studený severák. Našťastie neprší, a tak sa po raňajkách v stane a rýchlom zbalení vyberám na ďalší úsek rusínskou krajinou. Po 2 hodinách cesty prichádzam do dedinky Výrava, kde uprostred obce je otvorený bufet, potraviny i trafika v jednom. Za stolom vnútri sedia dvaja starci z miestneho Domu dôchodcov (po novom Domu sociálnych služieb). Hneď sa som mnou dávajú do reči a vyzvedajú odkiaľ kam idem. Keď im poviem, len zalamujú rukami a hneď mi objednávajú vodku, aby ma povzbudili v ďalšej ceste do Medzilaboriec. Krajina za Výravou je vlnitá a cesta za silného studeného severného vetra ma privádza do ďalšej krčmy v obci Čabalovce, kde si hneď objednávam horúci čaj s rumom. Po jeho vypití pokračujem miestnym značkovaným chodníkom do pútnického miesta gréckych katolíkov a obyvateľov rusínskej národnosti, do Monastiera pri Krásnom brode pri Laborci. Pri zrúcaninách starého kostola sa nachádza nová budova kláštora grécko-katolíckych mníchov, ako aj krásny nový kostol. Naberám vodu zo studne s údajne svätou vodou a pokračujem po hradskej do blízkych Medzilaboriec. Cesta do centra mesta je pomerne dlhá a únavná, preto si na okraji mesta sadám na lavičku na železničnej stanici. Po chvíľke odpočinku vchádzam do centra mesta k múzeu moderného umenia Andyho Warhola. Návštevu múzea si odkladám na ďalší – odpočinkový deň. Hľadám lacný penzión a nachádzam ho na opačnom konci mesta pri športovom areáli s primeraným názvom Penzión Šport. Ubytovanie je tu lacné (6 euro/noc), čo vítam, lebo sa tu zdržím dve noci. Izba je veľká so 6 posteľami, ale to mi nevadí, lebo okrem mňa tam nikto nie je. Tu si periem svoje spodné oblečenie v teplej vode a sám sa výdatne vysprchujem a umyjem v teplej vode. Večeru si robím zo svojich zásob na izbe.
Sumár 5. dňa: dĺžka trasy 26 km, stúpanie 670 m
6.deň (1.odpočinkový): POBYT VO WARHOL CITY - MEDZILABORCE
Po ďalšom výdatnom spánku odchádzam do mesta oboznámiť sa s jeho pozoruhodnosťami. Cestou si dávam teplé, výdatné raňajky s teplou kávou a čerstvým sladkým pečivom. Najprv samozrejme navštevujem najatraktívnejšiu pozoruhodnosť mesta, ktorou je múzeum moderného umenia Andyho Warhola. V múzeu, ktoré je moderne zariadené, sa nachádza galéria zakladateľa Pop-Artu. Sú tu vystavené početné jeho diela, za ktoré bol vysoko uznávaný v umeleckých kruhoch Spojených štátov, kde pôsobil. V galérii stretávam redaktora televízie Joj, pána Rastislava Eckerta, ktorý sa živo zaujíma o moju turistickú akciu a hneď chce so mnou natočiť reportáž. Ja však odmietam s tým, že som ešte len na začiatku svojho putovania a do cieľa ani nemusím prísť. A tak sa dohodneme, že mu dám vedieť, keď už sa budem blížiť k Bratislave, potom sa znovu stretneme. Po prehliadke múzea prechádzam k veľkolepému pravoslávnemu chrámu na návrší nad mestom. Je zavretý, a preto si ho obzerám dookola zvonku. Podobne je v ten deň zavretý aj grécko-katolícky kostol a môžem si ho prezrieť len zvonku. Vedľa neho na malom námestí sa nachádza pomník obetiam holokaustu. V meste sa nachádza okrem penziónu Šport aj penzión Andy a hotel Laborec a viacero reštaurácií, z ktorých si na základe odporúčania vrátnika z môjho penziónu vyberám reštauráciu Margaréta, kde som s obsluhou, ale aj s kvalitou vybraného jedla, nanajvýš spokojný. Potom ešte vchádzam do malého OD Tesco, kde si nakupujem potraviny na ďalšie 2-3 dni. Večer si idem skoro ľahnúť, aby som mohol na druhý deň skoro ráno vyraziť na ďalšiu cestu.
7.deň: TÚRA PODDUKLIANSKYM KRAJOM (1)
Ráno bolo značne studené, pretože v noci bol aj mráz, čoho neklamným svedectvom bola srieň na tráve na lúkach okolo cesty. Po prejdení dedinky Borov som prišiel k pamätníku partizánov a ich veliteľovi v tejto oblasti, legendárnemu kpt. Kukorellimu, ktorého lietadlo bolo v týchto miestach zostrelené nepriateľom. Ďalšia cesta ma priviedla do veľkej obce Habura, ktorá už bola východiskom turistických značených chodníkov do Podduklianskeho kraja. Ja som pokračoval okolo vynoveného dreveného kostolíka po chodníku, vedúceho do dedinky Miková, rodiska rodičov Andyho Warhola. V dedinke som nestretol žiadneho človeka a aj obecný úrad bol zatvorený. Až v chalupe na hornom konci stretávam jedného dôchodcu, ktorý sa rozhodol prežiť tu zvyšok svojho života a ktorý mi povedal, že dom rodičov A. W. bol zbúraný, nakoľko nikto nejavil o neho záujem, pretože bol už veľmi schátralý. Krajina v tejto oblasti je malebná, striedajú sa lesy s lúkami, na ktorých sa pasie dobytok a ovce. Okolo poludnia prichádzam do dedinky Driečna, ktorá je ešte viac opustená, bez krčmy, obchodu i obecného úradu. Len ošarpaná búda zastávky autobusu svedčí o tom, že občas sem príde nejaký človek. V búde na lavici sa rýchle najem a pokračujem v putovaní smerom na Duklu. Modro značený turistický chodník je opatrený perfektnými pásovými značkami, ale samotný chodník nemožno nazvať ani chodníkom, len značenou trasou, pretože vedie polámaným lesom, výmoľmi a hlbokými jarkami vymytými prívalovými dažďami a privádza ma do sedla Pod Beskydom, kde je vzorový smerovník s nerezovou schránkou pre zápis prítomnosti turistov na tomto mieste. Aj ďalšia cesta vedie nevľúdnou krajinou, ktorou po dvoch hodinách prichádzam do Podduklianskej obce Nižný Komárnik. Ubytovňa pre turistov nie je ešte v prevádzke, a tak sklamaný odchádzam a pokračujem frekventovanou cestou, vedúcou na slovensko-poľský hraničný prechod v Duklianskom priesmyku, do sedla nad obcou Krajná Bystrá. Tu na lúke neďaleko kríža pod mohutnými lipami staviam stan pri nádherne zapadajúcom slnku.
Sumár 7.dňa: dĺžka trasy 27 km, stúpanie: 750 m
8.deň: TÚRA PODDUKLIANSKYM KRAJOM (2)
Ráno ma zobúdza hlasná vrava a hrkotanie vozíka rómskych spoluobčanov, ktorí sa ponáhľajú z Krajnej Bystrej do Nižného Komárnika. Je im naponáhlo, a tak si ma, na moju radosť, nevšímajú, Padá drobný dážď, a tak si rannú kávu pripravujem v predsienke stanu. Rýchlo sa naraňajkujem a opäť balím mokrý stan a poberám sa dolu do Krajnej Bystrej, rodisku Vasila Biľaka, údajného hlavného pozývateľa vojsk Varšavskej zmluvy na záchranu komunistického Československa v auguste 1968 roku. Na okraji obce míňam rómsku osadu, kde do mňa dobiedzajú rómske deti a nedajú mi pokoj, kým im nedám plnú hrsť cukríkov, ktoré nosím pri sebe na doplnenie energie počas pochodu. Za obcou Krajná Bystrá sa napájam na červeno značený turistický chodník Hrdinov SNP vedúci z Dukly a prichádzam ním do malej obce Medvedie s pravoslávnym kostolíkom. Dedinku míňam len okrajovo a po krátkej trase po hradskej do Svidníka odbočujem do lesa. Lesnou cestou prichádzam do ďalšej obce Vyšná Písaná, ktorá bola tiež miestom neľútostných bojov o Dukelský priesmyk v októbri 1944. Vedľa obecného úradu, ktorý je zatvorený, lebo je sobota, je otvorený obchodík so zmiešaným tovarom. Využívam túto príležitosť, aby som sa najedol, a tak robím veľkú tržbu obchodníkovi zo Svidníka kúpou mlieka, čerstvého chleba, paštét a nejakých sladkostí. Občas prišli nejakí obyvatelia, ktorí si berú len čerstvý chlieb, suchú salámu a fľašu vodky. Prišiel aj starosta obce a hneď sa zaujímal o môj prechod. Ten ho zaujal a hneď objednal u obchodníka poháriky vodky, ktoré obchodník ochotne poskytol grátis a pripil si spoločne s nami. Starosta ma upozornil, že nesmiem si nechať ujsť výstup na najvyšší vrch Svidníckeho okresu, Stávok (752 m), na ktorom je rozhľadňa s kruhovým výhľadom. Nechal som sa prehovoriť, lebo to bolo od cesty, s tým, že si batoh ukryjem v sedle na slovensko-poľskej hranici. Po posilnení som sa rozlúčil s vďačným obchodníkom i starostom, ktorý mi venoval aj brožúru o svojej obci. Okolo ruského tanku, ktorý bol ponechaný ako pamätník na veľké boje o Duklu, som opustil Vyšnú Písanú a vystúpil do sedla na SK/PL hranici. Tu som hľadal vhodný úkryt pre batoh, kým pôjdem na Stávok. Rozhodol som sa pre smrekový hustník obďaleč od chodníka na hranici. Cestou k nemu som však stŕpol, lebo skoro som stúpil na veľký hrdzavý protitankový náboj (alebo leteckú bombu?). Opatrne som cez to miesto preložil konáre a rozhodol som sa, že to neskôr oznámim starostovi V. Písanej. Veď bolo už dosť veľa obetí, ktoré zahynuli pri stúpnutí na nevybuchnutú muníciu v lesoch pod Duklou. Naľahko som za neustáleho dažďa s nepríjemným severným vetrom vystúpil na Stávok a vyliezol na rozhľadňu. Výhľad nebol dobrý, pre ťažké dažďové oblaky, ktoré viseli dookola nad miestami bojov o Duklu. Rýchlo som sa vrátil k batohu a pokračoval za silnejúceho dažďa po hranici smerom na západ. Krátko som sa zastavil pri ďalšom pamätníku padlých vo Filipovskom sedle a pokračoval som hraničným priesekom. Zrazu som počul zvláštne pípanie. Jeho pôvod som odhalil po ďalšej chôdzi, keď za zákrutou som zbadal skupinu mužov pri dvoch terénnych autách, z ktorých dvaja manipulovali s detektormi kovov a ďalší zo zeme vyhrabávali zvyšky vojenskej výzbroje po vojakoch (asi nemeckých), padlých na týchto miestach. Aj títo muži boli prekvapení mojou cestou v tom nevľúdnom čase, ale boli pohostinní a ponúkli ma pohárikom koňaku. Už sa zvečerievalo, keď som prišiel na mimoriadne nevľúdne miesto, samé bažiny a jarky plné vody. Bolo to Kuchtovské sedlo, odkiaľ som mal ešte 1 hodinu cesty k chate-hvezdárni nad obcou Roztoky, kde mala byť podľa informácií môjho kolegu značkára Janka Brudňáka zo Svidníka, možnosť ubytovania. Premočený zhora, ale najmä v topánkach po prechode bažín, som za tmy prišiel k spomínanej chate. Na moje veľké sklamanie však táto bola nielen zavretá, ale aj dookola oplotená, a tak som nemal možnosť prenocovať ani na jej zastrešenej terase. Stan som rýchlo postavil pri prameni pitnej vody, ktorý našťastie bol mimo oplotenia chaty. Rýchlo som sa prezliekol do suchého, uvaril horúci čaj a strčil sa do spacáka.
Sumár 8.dňa: dĺžka trasy 20 km, stúpanie 820 m
9.deň: TÚRA CEZ ONDAVSKÚ VRCHOVINU
Ráno som sa zobudil do studeného, veterného, ale slnečného dňa. Stan som mal dobre postavený, a tak počas raňajok mi uschol na slnku, a tak po jeho zbalení som mohol pokračovať v ceste. Tá viedla dole do obce Roztoky a ďalej k hlavnej ceste vedúcej zo Svidníka do Bardejova, k obci Nižný Mirošov. Tu som sa na krytej autobusovej zastávke prezul do suchých topánok, trochu najedol a pritom spriatelil s prítulným psom-kóliou z blízkeho domu. Ten ma nechcel opustiť ani keď som sa vydal na ďalšiu cestu a až na nástojčivé volanie gazdinej sa s nevôľou odobral k nej späť do dediny. Pokračoval som popri tejto ceste cez obce Vyšný Mirošov a Hutka. Bola nedeľa a veriaci sa vracali z nedeľnej omše do svojich domov. V Hutke som sa zastavil v jednom dome, kde bolo espreso na teplú kávu. Potom som pokračoval k neďalekému vojenskému cintorínu nemeckých vojakov. Bolo to veľmi pekné miesto s uhľadnými pomníkmi zo sivej žule pod čiernymi borovicami. V ďalšej obci Nižná Polianka som odbočil z hlavnej cesty vedúcej do Bardejova a vydal sa do údolia hornej Ondavy. Prichádzal som do obce Varadka, kde na okraji z jednej z početných rómskych chatrčí sa na mňa vyrútil zúrivý stredne veľký pes. Rýchlo som siahol pre svoj ochranný sprej, ktorý som si vzal pre takéto prípady. Vystrekol som na psa rútiaceho sa na mňa a zrejme som ho dobre zasiahol, lebo okamžite sa so skuvíňaním stiahol. Rómski majitelia na mňa nadávali, ale som namietal, že pes bol neuviazaný a mňa ohrozoval. Rýchlo som sa vzdialil a pokračoval do ďalšej obce Vyšná Polianka. Túto som v pokoji prešiel, na jej hornom konci som odbočil na lúčnu stráň, za ktorou bola dedina Becherov. Pred dedinou na širokom brvne sedela mladá dievčina. Prihovoril som sa jej a ona mi ochotne povedala, že je študentkou gymnázia v Bardejove a že sa chce stať lekárkou. Poprial som jej úspech v jej zámere a ona mi ochotne poradila ako sa najskôr dostanem do Regetovky, kde mala byť ďalšia chata s ubytovaním. Regetovka je vymierajúca obec, pri živote ju drží len lyžiarske stredisko s viacerými vlekmi. Chata tu naozaj bola, ale cena za ubytovanie na jednu noc 45 Euro bola pre mňa privysoká. Majiteľka mi však povedala, nech idem za bývalým starostom, ktorý mi možno poskytne lacné ubytovanie v jeho dome. Aj tak bolo, spočiatku s nedôverou, ale na naliehanie nakoniec súhlasil za 10 Euro s prespaním a s teplou sprchou.
Sumár 9. dňa: dĺžka trasy 23 km, stúpanie 800 m
Štefan Nagy
Jarný pochod Hlohovec – Piešťany 2012
V sobotu 21.4.2012 turisti z Hlohovca zorganizovali 34. ročník jarného pochodu Hlohovec – Piešťany. Z nášho oddielu sme autobusom prišli traja, ďalší mi možno unikli v obrovskom počte účastníkov.
Ráno trochu mrholilo, ale na počte účastníkov sa to prejavilo len nepatrne – prišlo opäť niekoľko stoviek malých aj veľkých turistov. Bol som príjemne prekvapený množstvom mladých stredoškolákov, aj chlapcov aj dievčat. Niektorí evidentne na turistiku nechodia – len na HP. Pochod HP sa už stal legendou a ako povedal Ferko Miklovič: Pochod už žije vlastným životom a už ho vôbec nemusíme propagovať. My ostatní organizátori iných pochodov môžeme Hlohovčanom len závidieť...
Našťastie mrholilo len ráno, potom prestalo a v súlade s bláznivým aprílom vyšlo aj slnko, potom sa zamračilo a potom zase vyšlo slnko...
Cieľ bol ako vždy na Havrane. Dostali sme diplomy. Na Havran (21 km) sme prišli o 13:00 h. Po krátkom občerstvení sme pokračovali do Piešťan cez Ahoj. Sú tam dva lyžiarske vleky – na jednom mali lyžovanie na tráve, na druhom vyťahovali kolobežkárov. Skutočne celoročné využitie – najmä keď v zime nie je sneh.
V Piešťanoch sme si na Kúpeľnom ostrove pozreli rozkvitnuté bazéniky. Pri jednom mačiatko so záujmom sledovalo rybičky.
A ešte pár údajov: celkový čas: 7:55 h, čas pohybu: 5:57 h, čas státia 1:58 h, prejdená vzdialenosť: 28,13 km, rýchlosť: 4,7 km/h.
Bola to pohodová aprílovo jarná akcia, žiadne náhlenie, nijaké veľké stúpanie. Skrátka POHODA...
Ferko a Janko – ďakujeme!!!!!
Vladimír Chrapčiak
Ak nejde hora k Mohamedovi, tak kokaín nebol kvalitný...
Ak si myslíte, že fajčenie nemení hlas ženy, skúste odklepnúť popol na koberec...
Fajčiť síce budem, no piť neprestanem!
Je ľahké byť abstinentom, keď máš auto, málo peňazí a prísnu manželku...
S manželkou sme sa dva týždne nerozprávali, potom som urobil ústretový krok: spýtal som sa jej, kde je vývrtka...
Keď som sa manželky opýtal, či môžem ísť na pivo, súhlasila, no s podmienkou, že do ôsmej musím byť doma. Nuž čo, do ôsmej dajako vydržím, a potom hurááá...
Dilema ženatého muža: Mám ísť von a pozerať na to, čo pretiahnuť nemôžem, alebo zostať doma a pretiahnuť na čo sa nemôžem pozerať?
Jedna vec je istá: fajčenie ti skracuje cigaretu.
Nerád pijem v prítomnosti manželky. Ten pohľad, ako sa z nej stanú dve, je dačo strašné.
Mnohí muži po svadbe akoby omladli: zase pijú i fajčia potajme.
Stále mi vyčítajú, že nechodím do kostola, lenže podľa mňa je Bohu milšie, keď sedím v krčme a myslím na neho, než keby som sedel v kostole a myslel na pivo.
Zozbieral Bahuro
máj 2012 - Malé Karpaty a okolie:
1.5.2012 VÝSTUP NA VYSOKÚ 5.
ročník
(utorok) Modranský turistický spolok, RR KST Malé Karpaty
Trasa: pešo: a, individuálne
b, spoločne zo Zochovej chaty (7 km) o 10.00 h.
Stretnutie na vrchole Vysokej je o 12.00 h.
Informácie: Mária Godálová, Komenského 13, 900 01 Modra,
tel.: 033-647 4091, 0915-148 135, e-mail: mts.modra[zavináč]gmail.com
1.5.2012 KADE NÁS NOHY
EŠTE NEVIEDLI 20. ročník
(utorok) Trnava
Trasa: Doľany - Sološnica - Šaštín
Štart: Doľany, aut. zast., 7.00 h
Cieľ: Šaštín, žel. stanica
Vedúci: Peter Bada, Čajkovského 40, 917 08 Trnava, tel.: 0902-082 871
Marian Nižnan, Vajnorská 74, 831 03 Bratislava, tel.: 0904-316 903
8.5.2012 SOBOTIŠTSKÁ 15-KA
30. ročník
(utorok) KST Sobotište
Trasy: 10, 12, 15, 30, 50 km pešo a cyklo
Štart: Sobotište, základná škola, 6.00 - 10.00 h
Cieľ: Sobotište, základná škola, do 18.00 h
Iné: Pochod je zaradený do seriálu medzinárodných pochodov IVV
Vedúci: Ing. Juraj Koba, 906 05 Sobotište 72, tel. d: 034-628 2716, 0904-212 381
8.5.2012 ČASTOVSKÁ 50-KA
34. ročník
(utorok) KST Častá
Trasy: 50 km/1650 m, 35 km/1050 m, 25 km/850 m, 12 km
50 km: Častá - Píla - Zochova chata - Modranská Baba - Holint - Sološnická dolina - Plavecké Podhradie - Plavecký hrad - Amon - Klokoč - Sklená Huta - Častá
Kratšie trasy sú odvodené z hlavnej 50 km. 12 km vedie cez rozhľadňu na Kukle.
Štart: Častá, pri Avanti, 6.00 - 9.30 h
Cieľ: Častá, futbalové ihrisko, do 18.00 h
Štartovné: 2 EURO
Iné: guláš, spomienkový diplom, hudobná zábava
Info: Marián Porkert, tel.: 0907-795 388, e-mail: porkert[zavináč]slovanet.sk
12.5.2012 HASPRÚNSKA 50-KA 29.
ročník
(sobota) KST Studienka
Trasy: 15, 20, 50 km v povodí rieky Rudava
Štart: Studienka, obecný úrad, 7.00 - 10.00 h
Cieľ: Studienka, obecný úrad, do 18.00 h
Iné: Pochod je zaradený do seriálu medzinárodných pochodov IVV
Vedúci: Boris Soukup, 908 75 Studienka 272, tel.: 0905-323 477,
email: boris.soukup[zavináč]zoznam.sk
12.5.2012 JARNÝ
MALOKARPATSKÝ TERČÍKOVÝ ŠLIAPAK 32. ročník
(sobota) KT Lokomotíva Bratislava
Trasy: 40 km/1100 m, 35 km/800 m, 20 km/500 m
40 km: Vojenská nemocnica - TV Kamzík - Biely Kríž - Kozlisko - Marianka - nad Kačínom - Vojenská nemocnica
35 km: Vojenská nemocnica - TV Kamzík - Biely Kríž - Marianka - nad Kačínom - Vojenská nemocnica
20 km: Vojenská nemocnica - TV Kamzík - nad Kačínom - Vojenská nemocnica
V cieli sú vítaní aj účastníci, ktorí si zvolia štart na hociktorom trečíkovom kontrolnom mieste. Číslo kontrolného terčíkového miesta si účastník zapíše.
Štart: Bratislava, vojenská nemocnica, MHD č.212, 7.00 - 9.00 h
Cieľ: Bratislava, vojenská nemocnica, MHD č.212, 15.00 - 17.00 h
Vedúci: Viliam Vida, Tranovského 38, 841 02 Bratislava, tel. d.: 02-6436 7755
12.5.2012 STRETNUTIE POD
ROZHĽADŇOU NA VEĽKEJ HOMOLI
(sobota) Modranský turistický spolok, RR KST Malé Karpaty
- Stretnutie pri príležitosti 10. výročia odovzdania rozhľadne na Veľkej Homoli do užívania verejnosti
- Stretnutie pri príležitosti 120.výročia založenia Modranského turistického spolku
Trasa: individuálna, zo Zochovej chaty je to 4 km
Stretnutie pod rozhľadňou o 12.00 h
Info: Ing. Anna Kováčová, Bratislavská 11, 900 01 Modra,
tel.: 033-647 3901, 0908-955 467, e-mail: mts.modra[zavináč]gmail.com
internet: www.modranskyturistickyspolok.sk
19.5.2012 SKAUTSKÁ 55-KA
12. ročník
(sobota) 104.zbor skautov Bratislava-Ružinov
Trasy: 55 km/1850 m, 45 km/1550 m, 35 km/1130 m
55 km: Bratislava, hl. žel. st. - Kamzík - Pekná cesta - Stánisko - Pajštún - Košarisko - Kozí chrbát - Pezinská Baba - Čermák - Vysoká - Kuchyňa/Zochova chata
(Kratšie trasy sú súčasťou 55 km trasy.)
Štart: Bratislava, hl.žel.st., pod schodami na Žabotovej ul., 6.00 - 7.00 h
Cieľ: 55 km: Vysoká do 18.30 h (ďalej po modrej tur.zn. Kuchyňa/Zochova chata)
45 km: Čermákova lúka, do 17.00 (ďalej po žltej tur.zn. na Zochovu chatu)
35 km: Pezinská Baba, do 15.00 h
Info: Jana Filová ml., Senická 1, 811 04 Bratislava,
tel.: 02-5479 3533, e-mail: jankafilova[zavináč]gmail.com
19.5.2012 LOZORNSKÝ OKRUH
5.ročník
(sobota) KT Lozorno
Trasa: 35 km/850 m, 20 km/500 m, 10 km/250 m
Lozorno, priehrada - Skala - Prepadlé - Košarisko - Pajštún - Červený domček - Ohek - Lozorno. priehrada
Štart: Lozorno, priehrada, 7.00 - 9.00 h
Cieľ: Lozorno, priehrada, do 16.00 h
Iné: v cieli bude zabezpečený bufet a hudobná zábava
Informácie: Alojz Dvoran, Zvončínska 248, 900 55 Lozorno,
tel.: 02-6596 8435, 0908-114 723, e-mail: alojz.dvoran[zavináč]gmail.com
19.5.2012 PO HRADOCH A
ZÁMKOCH MALÝCH KARPÁT 36. ročník
(sobota) KST Spartak Trnava
Trasy: pešo: 35, 17, 11 km, cyklo: 75, 55, 35 km
pešo 35 km: Dubová - Červený Kameň – Častianska dolina – Sklená huta – Klokoč – Amon – Mon Repos - Brezinky – Ostrý Kameň – Záruby – rázc. nad Čertovým žľabom – Smolenický zámok - Smolenice, reštaurácia pod zámkom
17 km: Smolenice, kostol – Driny – Jahodník – Čertov žľab – rázc. nad Čertovým žľabom – Brezinky – Ostrý Kameň – Záruby – Smolenický zámok – Smolenice, reštaurácia pod zámkom
11 km: Smolenice, kostol – Driny – Jahodník – Čertov žľab – rázc. nad Čertovým žľabom – Smolenický zámok – Smolenice, reštaurácia pod zámkom
cyklo 75 km: Smolenice, lesný závod - Trstín - Dechtice - Dobrá Voda - Brezová pod Bradlom - Jablonica - Prievaly - Buková priehrada - Trstín - Smolenicke, reštaurácia pod zámkom
55 km: Smolenice, lesný závod - Lošonec - Majdán - Rybáreň - Sklená huta - Sološnica - Plavecké Podhradie - Plavecký Peter - Buková, priehrada - Trstín - Smolenice, reštaurácia pod zámkom
35 km: Smolenice, lesný závod - Jahodník - Malá Skala - Plavecký Peter - Buková, priehrada - Trstín - Smolenice, reštaurácia pod zámkom
Štart: pre 35 km: Dubová, 7.00 - 8.00 h
pre 17 a 15 km: Smolenice, kostol, 7.30 - 10.15 h
Štartovné: 0.5 EURO - dospelí, deti do 15 rokov zdarma
Cieľ: Smolenice, reštaurácia pod zámkom, do 17.00 h
Info pešie trasy: Ing. Daniel Viskupič, Hospodárska 61, 917 01 Trnava
tel.d.: 033-551 6629, mobil: 0910-136 852
Info cyklo trasy: Ing.Peter Benkovský, Golianova 9, 917 02 Trnava
tel.d.: 033-553 3077, mobil: 0905-326 997
Internet: www.kstspartak.noyr.eu
26.5.2012 50 KM S DERAVOU
KANADOU 9. ročník
(sobota) Turistický klub Deravá Kanada, Trnava
Trasy: pešo: 55, 35, 25, 15 km
P 55 km: Dubová - Kukla - Červený Kameň - Sklená Huta - Vápenná - Taricové skaly - Čermákova lúka - Veľká Homoľa - Zochova chata - Dubová
Kratšie trasy sú odvodené z najdlhších trás.
Štart: Dubová, miestne parkovisko:
55 km: 5.30 - 7.00 h
35 km: 5.30 - 9.00 h
25 km: 5.30 - 9.30 h
15 km: 5.30 - 10.00 h
Cieľ: Dubová, futbalové ihrisko, 12.00 - 21.00 h
Iné: - akcia sa koná za každého počasia
- každý účastník obdrží v cieli diplom
Štartovné: 0.5 EURA
Informácie: Martin Šuran, Družstevná 36, 919 43 Cífer
tel.: 0911-729 114, e-mail: tk.deravakanada[zavináč]centrum.sk
26.5.2012 TRI HRADY MALÝCH
KARPÁT 22. ročník
(sobota) KST Jablonica
Trasy: peši: 15, 25, 35 a 50 km, cyklo: 18, 28, 40 a 55 km
Jablonica - Dobrá Voda - Ostrý Kameň - Korlátko - Katarínka - Rozbehy - Buková - Jablonica
Štart: Jablonica, kultúrny dom, 7.30 - 10.30 h
Cieľ: Jablonica, kultúrny dom, do 18.00 h
Vedúci: Stanislav Hamerlík, Bernolákova 684, 906 32 Jablonica,
tel.: 0902-606 358, 0915 108 752
e-mail: hamerlikstano[zavináč]zmail.sk, hamerlikstano[zavináč]jablonica.net
Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s ním v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Pavol Šoula a autori príspevkov, konečná úprava textu a príprava obrazovej náplne - Pavol Šoula, distribúcia - Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.