máj 2005
Ako "kvitla"
Devínska 37
alebo malá populárno-náučná básnička
Devínska Kobyla je typickým stanoviskom teplomilnej flóry,
kto tvrdí, že rastú tu smreky, ten si len robí "fóry".
Prirodzený kryt tvorili dubovo-hrabové lesy,
postupným (i neodborným) zalesňovaním objavili sa aj iné druhy kdesi.
Buky sem prenikli z MK vďaka svojej ohromnej vitalite,
bežne ich v takých "nížkach" nevidíte.Botanici sa veru riadne "pochlapili",
veď okolo 600 druhov rastlín tu objavili.
Keby ste to náhodou nevedeli,
vyskytuje sa tu až 26 druhov orchideí.
Mnohé z rastlín sú úplne chránené,
o niektorých na jar kvitnúcich si čo to teraz povieme.Nápadným žltým slniečkam, čo vykukujú z ešte suchej trávy
hlaváčik jarný botanici meno dali.
Adonis vernalis je názov latinský, teda "učený",
lebo nadpozemskou nádherou vyniká ten kvietok na Zemi.
Adonis bol predstaviteľom mýtickej krásy,
a výstižnejší názov pre tú jarnú nádheru nenašli by sme asi.Kavyľ Ivanov (Stipa joannis) patrí medzi trávy,
nuž sa mu na lesostepnom území Kobyly mimoriadne darí.
Jeho pôvabne vejúce "vlasy",
pútajú pozornosť hlavne vo vetre asi.
V apríli rozkvitá nenápadným kvetom,
aby nás nápadne sprevádzal potom letom.Kosatec nízky – Iris pumila, je rastlinka,
čo v každej skalke by skvelý dojem robila.
Ale určite sa ju nepokúšajte na Kobyle "ryť"
nemuselo by sa vám to vyplatiť.
Z Irisov tu nájdeme žlto i fialovo sfarbené druhy,
a často sa pri nich vyskytuje aj kvietok malý druhý.Poniklec lúčny černastý (Pulsatilla pratensis s.nigricans),
by ste inde tak ľahko nenašli.
Je to kvietok akoby chĺpkami pokrytý celý,
i ten by záhradkári iste doma mať chceli.Úzke chodníčky
lemované višňou mahalebkou (Cerasus mahaleb) v plnom kvete,
už v horúcom lete také pôvabné nenájdete.Štyridsať druhov fialiek vyskytuje sa v tejto lokalite,
len sa mi z toho množstva nezbláznite.
Fialka bledá, voňavá, srstnatá i obojaká,
nech vás ten počet druhov nevyľaká.
A to som ešte iba začala –
Rivinova, psia, skalná i podivuhodná ma tu čakala.
Priznávam – nie všetky som ich poznala.Ale nebudem vám fialkami (lat. Viola) hlavu trápiť,
lebo sa poberiete radšej tie vedomosti zapiť.
Kto bude ale zapíjanie preháňať,
na toho bude "pečienka" riadne nadávať.
Nie je to ľahké – vypudiť z tela škodliviny
a mne v súvislosti s týmto ľudským orgánom prichádza na um kvietok iný.Pečeňovník trojlaločný – zdá sa vám jeho názov nenáročný?
Ešte rýmovačku mám pre vás v hlave
a budete si aj latinský názov pamätať stále.
Hepatica nobilis – so žltačkou "nepil bys".
Pečeňovník je nízky, má tmavo i svetlo fialové kvety,
hlavne ho "nekúšte"– je to kvietok jedovatý.
Listy majú tak ako pečeň tri laloky,
no vidíte, aký sa mi podaril opis široký.Organizátori Devínskej 37 vyznačili trasu "rozkvitnutými" žltými "fáborkami",
aby tam nezablúdili "prvopochodníci" ani.
Patrí im za jej prípravu naozaj vďaka,
veľa nádhery účastníkov na nej vždy čaká.
Záverom ešte...stačí si predstaviť sviežu zeleň mladučkých listov
- oplatí sa tento pochod absolvovať v apríli isto.
Náš jubilant
"Čože je to dnes už
šesťdesiatka?!"
Vladimír Vagač - Pezinok, 20.4.1945 -
2005
S Vladom sme sa na Malokarpatských chodníčkoch začali stretávať hlavne na Trnavskej stovke. No a to je príležitosť, aby sme mu pri jeho životnom jubileu položili aspoň zopár otázok.
1.MKD: - Vladko, s Tebou sme doteraz ešte nerobili žiaden rozhovor, nebola na to príležitosť, tak musíme začať rovno od začiatku. Povedz nám kedy, ako a kde si sa začal venovať prírode, turistike, diaľkovým pochodom a podobnej činnosti?
Vlado Vagač: - Môj vzťah k prírode /ako to obvykle býva/ sa začal už v mojom rannom detstve, nakoľko aj moji rodičia boli turisticky založení a mňa od malého malička pravidelne v nedeľu brávali na prechádzky do okolitej prírody. Neskoršie ako dvanásť roční šuhaji sme sa štyria kamaráti z našej ulice vybrali stanovať do hôr, čím sme spôsobili poplach u našich mamiek. Ale v pohode sme to prežili my aj naši doma. No a pri trampingu som zostal až kým som sa neoženil. Medzitým som asi tri roky bol organizovaný v turistickom oddieli orientačného behu v Pezinku.
2.MKD: - Kedy to prerástlo do diaľkových pochodov?
Vlado V.: - Na jeseň v roku 1977 jeden z mojich dobrých priateľov spomenul, že sa dopočul o sto kilometrovom diaľkovom pochode v Malých Karpatoch. A tak sme sa na jar 1978 traja kamaráti z partie pevne rozhodli, že to skúsime, teraz alebo nikdy. Keď si dobre spomínam, bol to tuším piaty ročník Trnavskej stovky. A dovtedy sme ani jeden s takouto akciou nemali žiadne skúsenosti.
3.MKD: - Keď sa pozerám do štatistiky T -100, máš pravdu, dobre si pamätáš, bol to presne piaty ročník a nielen ten.
Vlado Vagač: - Moje skúsenosti a hlavne reakciu z absolvovania tohoto pochodu môžem smelo prirovnať k známemu opisu vlastných skúseností Ivana Baja, ktoré zverejnil pod názvom "Odysea sa volá Trnavská stovka". Po príchode do Brezovej pod Bradlom v nedeľu ráno som sväto sväte prehlásil "nikdy viac" a že do hôr nabudúce pôjdem len keď ma tam odvezú a maximálne tak na huby. Už vtedy som si uvedomil, že "nikdy nehovor nikdy", lebo ďalšie dva nasledujúce roky sme v prvú júnovú sobotu nedočkavo čakali na bratislavskej stanici na štart Trnavskej stovky...
4.MKD: - Teraz taká úradnícka otázka, zapisoval si si diaľkové pochody do záznamníku VOPT, ak áno, koľko máš k svojej 60-tke nachodených kilometrov?
Vlado V.: - Nikdy čo si pamätám som nemal žiadny záznamník a nikdy som si nerobil žiadnu štatistiku prejdených kilometrov, hoci všetky diplomy z týchto akcií mám vzorne uložené. Možno raz, keď nebudem mať čo robiť, si to spočítam... Určite, ale nemám ich ani zďaleka toľko ako napríklad Melo Klokner.
5.MKD: - Ako vidíš doterajšiu aktivitu turistických klubov v okolí Malých Karpát v organizovaní turistických akcií?
Vlado V.: - Keďže osobne nie som organizovaný v žiadnom turistickom klube, tak neviem posúdiť ich činnosť v tejto oblasti. Ale keď sa pozriem do "Oblastného turistického kalendára Malé Karpaty a okolie", tak môžem byť spokojný, je tam pekný výber turistických akcií po celý rok.
6.MKD: - Keď sme ťa za onoho času videli na štarte T-100, bol si tam aj s nejakým kamarátom turistom a zaujali ste nás tým, že ste boli oblečení podľa poslednej turistickej módy, v goretexoch, čo vtedy ešte nebolo až také bežné..
Vlado V.: - Podľa hesla "nie je zlé počasie, ale len zle oblečený turista" sme sa s kamarátom rozhodli, že si kúpime goretexovú výbavu. Po skúsenostiach z cenami v Bratislavských športových predajniach sme sa vydali do Příboru na Morave, kam sme neskôr priviedli aj iných svojich kamarátov. A neobanovali. Môžem povedať, že sme boli a aj sme s touto výbavou maximálne spokojní.
7.MKD: - Skúsil si už DP, stovky či expedičné akcie?
Vlado V.: - Prešiel som všetko, čo sa v tomto organizuje, od tých najkratších diaľkových pochodov až po Trnavskú stovku. Ale so "smútkom" sa musím priznať, že všetky tieto pochody boli len a len na území Malých Karpát. Mimo som sa na takýchto akciách nezúčastnil.
8.MKD: - Tak nám aspoň povedz ktoré pochody ktoré si navštívil sa ti najviac pozdávali, ktoré máš najradšej.
Vlado V.: - Keby som si robil rebríček obľúbenosti pochodov, tak pre mňa je z tých 50 km najkrajšia "Častovská 50-tka" a z tých dlhších samozrejme "T-100". Keby som to mal zdôvodniť prečo? Neviem, jednoducho sa tam dobre cítim.
9.MKD: - Bývaš v Pezinku, čiže na úpätí Malých Karpát, ako ich využívaš k relaxu?
Vlado V.: - Hoci ako bývalý baník som už desať rokov na dôchodku, toho voľného času mám naozaj veľmi málo. A tie voľné chvíle, ktoré mám, trávim najradšej s rodinou na chate v Slnečnom údolí pri Pezinku, v prekrásnom prostredí Malých Karpát.
10.MKD: - A ktoré obľubené miesto tu máš?
Vlado V.: - V Malých Karpatoch je veľa pekných miest, ale okrem už spomínaného Slnečného údolia veľmi rád chodím na Vysokú.
11.MKD: - Aké máš skúsenosti zo zahraničím?
Vlado V.: - Musím sa priznať, že na turistike v zahraničí som ešte nebol, ale sú miesta, ktoré by som rád videl.Možno na rok...
12.MKD: - Najkrajšia akcia, ktorej si sa zúčastnil v poslednej "päťročnici"?
Vlado V.: - Najkrajšia akcia v poslednej päťročnici? Asi ťa sklamem, chodím pravidelne pomáhať synovi na stavbu rodinného domu. Všetko si robíme svojpomocne a kto staval, vie o čom hovorím. Čo sa dá a zvládneme to, tak to aj spravíme. Je to namáhavé, a môžem ti povedať, že po niektorom dni ma bolia ruky, nohy možno viac ako po stovke...
13.MKD: - V poslednej dobe sme ťa videli na akciách pomenej, čo sa stalo? Ale stretli sme druhého Vagača z Pezinku, nie je to náhodou tvoj syn?
Vlado V.: - Bohužiaľ mám problémy s kĺbami na nohách. Veľmi som sa chcel zúčastniť aj jubilejného tridsiateho ročníka T-100, ale nech som robil, čo som robil, nedalo sa. Nuž aj taký je život.
No a k tej druhej časti otázky o tom druhom turistovi s rovnakým menom ako mám ja - ten Vagač, ktorého spomínaš z DP, nie je môj syn, ale bratov, ktorého som svojho času tiež raz naviedol na Trnavskú stovku - a od toho času sem tam sa na takýchto akciách zúčastňuje.
14.MKD: - Každý šestdesiatnik má pred budúcim dôchodkom veľa plánov a čo ty, chcel by si ísť v stopách napríklad Janka Parcera?
Vlado V.: - Ako som už spomenul, to je už za mnou, ja som v dôchodku už desať rokov, ale plánov, čo by som chcel vidieť a navštíviť, mám dosť a dosť, ale bohužiaľ nič z toho nie je pre peňaženku "solventného" slovenského dôchodcu. A to ma na tom mrzí najviac. Čo sa týka Janka Parcera, toho obdivujem, že si vydržal udržať takú skvelú kondíciu do tak vysokého veku. A nielen on, aj ďalší ako Melo Klokner či Ondrej Rím a podobne...
15.MKD: - Stretneme sa na tohotoročnej Trnavskej stovke, na jej 32.ročníku?? Ak áno budem rád.
Vlado V.: - Čo ty, ale ako veľmi rád by som bol ja. To by znamenalo, že sa mi zdravie trochu umúdrilo.
Ďakujem ti za blahoželanie a tak isto prajem všetkým známym a aj ostatným diaľkoplazom veľa zdravia a veľa pekných kilometrov na túrach a DP.
Všetko najlepšie, veľa zdravia, Ti za redakciu MKD
praje Peter Minárik, Trnava, apríl 2005
Májové lásky i nelásky
Skočila ropucha do jazierka,
hneď sa tam tvárila ako ryba veľká.
Čo to s ňou májová láska narobila?
Celkom jej hlavičku pomútila.
Ona, čo na suchu cíti sa v pohode,
teraz sa máča furt vo vode.
Nechala nám tu korálky malé čierne
a už sa opäť do lesa ženie.Nevie sa zmestiť "do peria" mladý drozd,
skáče jak pominutý, natriasa chvost.
Nadránom počuť jeho nádherné spevy,
veď i on na májovú lásku verí.Májové lásky bývajú spečatené i pokrvne,
keď z vysokej trávy sa na teba kliešť vrhne.
Hoci to nie je taká, akú by si chcel,
tá malá potvora nemíňa cieľ.
Vôňa repelentu možno rušivo pôsobí na romantické duše,
no kto to vydrží – toho láska "nepokúše".Obsypala sa kvetmi príroda celá,
akoby nevestou v máji byť chcela.
Celkom ma očaril ten jej farebný šat,
zmámený šepkám – že mám ju rád.
Nie vždy ma za ňou pustia povinnosti
a ona sa občas žensky zlostí.
Iskrí, plače a buráca, že mám kdesi druhú,
o chvíľu zabudne a vytvorí veselú dúhu.Keď kvitne v lese nežná konvalinka,
vtedy vždy pochopím Karla Hynka.
Hrdličkine túžobné počúvam spevy,
na lásku slávika k ruži verím.
Nie sme bezduchí hltači
kilometrov
/Máme zmysel i pre estetické hodnoty/
Nás diaľkoplazov považujú niektoré kruhy v KST za bezduchých hltačov kilometrov, síce s dobrou fyzickou kondíciou, ale... No skrátka jemne povedané, za nevšímavých ľudí, ktorí pri svojich turistických aktivitách si vôbec nevšímajú a nepozorujú ani takú faunu a saunu, či ako sa to volá. A taká KPČ /Kultúrno Poznávacia Činnosť/ to je pre diaľkoplazov TABU. Že tomu tak celkom nie je, môžeme dokumentovať písomným materiálom už z minulého storočia, ktorý sme objavili v Tesláckom bulletine /Trikrát Turistická Tesla/. Naše tvrdenie môžeme doložiť dokonca zachovalými písomnými argumentami až z konca minulého tisícročia. Z týchto historických písomností sme pre Vás vybrali jedno heslo z KPČ a to heslo KARADŽIČ. Turisti pri svojej činnosti spoznávajú nové krajiny, nové regióny, nové mestá a dediny, ale i ulice miest a najmä osobnosti, po ktorých sú tieto ulice pomenované. Je však ale pravdou, že mnoho ľudí nevšímavo prešľape napríklad z Hattalovej alebo Radlinského ulice, aby pritom čo i len náznakovo vedeli, kto to boli títo ľudia. Diaľkári sú v tomto smere výnimkou aj vďaka KPČ, ktoré sme objavili už v našich archívnych materiáloch. Jedna z významných ulíc Bratislavy je nazvaná Karadžičova ulica. Karadžič je dosť časté priezvisko v Srbsku, skoro každý druhý, ako sa hovorí... Ak by sme robili anketu a pýtali sa na toho pravého, po kom je tá ulica pomenovaná, mnohí by nevedeli odpovedať vôbec, niektorí by si spomenuli na toho Karadžiča, "ktorý sa rozhodol žiť v lepších klimatických podmienkach" a v zahraničí, teda v chládku a v Haagu.
Táto bratislavská ulica, ktorej názov sa nemenil ani po víťazných, ani po nežných revolúciách, je pomenovaná po Vukovi Stefanovi Karadžičovi /1787 Srbsko - 1864 Viedeň/, ktorý bol podobne ako už spomínaný Hattala jazykovedec, ale aj historik a zberateľ srbskej ľudovej slovesnosti. Nebudeme sa podrobne rozpisovať o tom, že sa zúčastnil srbského povstania proti Turkom, že potom musel žiť vo Viedni a podobne, ale predstavíme si ho predovšetkým jeho dielom. A ja som presvedčený, že v jeho prípade skôr zabudneme, že bojoval proti Turkom, ale asi ťažko zabudneme na to, čo opisoval vo svojej tvorbe. Na to sa jednoducho nedá zabudnúť.
Karadžič vydal zbierku ľudových prísloví, porekadiel a ľudových zvykov. Tu je na ukážku niekoľko veršov z knihy "Zapýrený bán", ktorá vyšla aj v slovenskom preklade. Pred uvedením niekoľkých veršov z jeho tvorby aspoň jedna veta z predslovu k slovenskému vydaniu: "Veľký význam mala najmä zbierka hrdinských piesní, zostavená s citlivým zmyslom pre estetické hodnoty."
Pieseň:
Pastier STEJA
Čipku hladká
Hľadá vrátka
Vtáka vrazí
Dva - tri razy
Do krčmárky
Do Maďarky
V škole sme sa učili robiť rozbor básne. Ľudovo povedané skúmať, čo tým chcel básnik povedať. Čo myslel básnik veršom "Čipku hladká", ťažko by sme my dnes aj hádali. Slovo "čipka" znamená výšivka na plátne, a ten čo s ňou pracuje je čipkár. Hladkať čipku. No teoreticky je to možné, ale načo to je dobré a najmä prečo, o tom treba písať básne... V celej zbierke to bola len samá čipka. To slovo tam bolo frekventovanejšie, ako v správe Výskumného ústavu textilného "O čipkách na Slovensku". Je isté, že básnik to myslel trochu inak, ako to prekladateľ preložil. Ak chceme vedieť ten pravý význam slova "čipka" máme to riešiť ako presmyčku. A ten, kto nie je krížovkár, bude i naďalej tápať v nevedomosti. Zrejme tá čipka, to je ten citlivý zmysel pre estetické hodnoty /aj keď významovo je to nezmysel/, na ktorý nás upozornil predslov. Aby sme dobre pochopili básnika, uvedieme niekoľko veršov v origináli bez zásahu prekladateľa:
Igrala by šuplijčky
Imam ništo u pičky
Tieto verše sú už zrozumiteľné aj brez prekladateľa. Vidíme, že také ľudové zvyky máme i my a nerobíme z toho hrdinstvo ako Srbi /viď. predslov/. Takže toto má už svoju Kultúru, Poznávanie a tú vlastnú Činnosť si už musí zabezpečiť každý sám.
Ivan Nižnan TJ Tesla Bratislava
Prechody trnavských turistov hrebeňmi Slovenských pohorí
V minuloročnom júlovom čísle MKD som uverejnil plán 18-tich ročníkov "Prechodov trnavských turistov hrebeňmi Slovenských pohorí", ktorý vznikol v KST Spartak Trnava v jarných mesiacoch v roku 2004.
Prechody hrebeňmi SP plánujeme každý rok na prvý júlový víkend /sobota, nedeľa/ a ak k tomuto víkendu pribudne štátny sviatok na 5.júl na piatok alebo pondelok, bude táto turistická cesta trojdňová.
Pre prvý júlový víkend sme sa tiež rozhodli z dôvodu, že v tomto období bývajú najdlhšie dni v roku a na túru je možné vyraziť už ráno o 5.00 h a na vytypované miesto ubytovania stačí prísť do 21.00 h.
Pre 1.ročník, ktorý sa uskutočnil v dňoch 3.-5.júla 2004 sme si zvolili prechod centrálnou časťou hrebeňa Nízkych Tatier. Začínali sme v Dubovej na Horehroní, kam sme sa z Trnavy cez Galantu dopravili riadne prepchatým dovolenkovým rýchlikom "Horehronec". Z Dubovej sme prešli cez obce Predajná a Jasenie a pokračovali sme Jasenianskou dolinou po modrej turistickej značke pohodlnou lesnou cestou až k minerálnemu premeňu "Kyslá". Od prameňa začala cesta mierne stúpať k doline Šifrová, kde sa stúpanie stávalo čoraz viac strmším. Po prechode doliny Šifrová sme vyšli nad pásmo lesa a po obzretí sa dozadu sa začali objavovať výhľady na Horehronie - obce Nmecká, Dubová, Predajná, Podbrezová a na vrchy Slovenského rudohoria. Do cieľa prvého dňa pochodu - chaty v sedle Ďurková sme prišli okolo 18.00 hodiny. Podľa našich prepočtov sme tento deň prešli 25 km s prevýšením 1300 metrov.
V chate nás privítal sympatický chatár Juraj Šikula, ktorý bol k nám - Trnavčanom - obzvlášť prívetivý a hneď sa nám priznal, že je našim krajanom - pochádza z obce Dubová pri Modre a je príbuzným /synovcom/ známeho spisovateľa Vincenta Šikulu. Chata je jednoducho zariadená - na prízemí je tzv.jedáleň s piatymi stolmi a lavicami, na poschodí nocľaháreň, kde sa spí na zemi uložených matracoch alebo na vlastnej karimatke a samozrejme vo vlastnom spacáku. V chate je možnosť občerstvenia /káva, čaj, pivo/ pri objednávke vopred /cca dva dni/ je chatár ochotný uvariť jednoduché jedlo, ako je napríklad guláš, polievku a pod. Asi 150 m od chaty je dosť výdatný prameň pitnej vody.
Druhý deň sme vyrazili o šiestej hodine ráno na "hrebeňovku" centrálnou časťou Nízkych Tatier. Prvým vrcholom, ktorý sme zdolali za necelú hodinu, bol Chabenec s nadmorskou výškou 1.955 m. Na tomto kopci sa nám otvoril nádherný kruhový výhľad - na juhu Horehronie a Slovenské rudohorie, na západe a severozápade hrebene Veľkej a Malej Fatry, na severe Liptov od Ružomberka po Liptovský Mikuláš, za Liptovskou kotlinou Chočské vrchy a Západné Tatry a na východe zasa končiare Nízkych Tatier, ktoré sme mali v pláne ešte prejsť - Kotliská, Poľana, Dereše, Chopok a Ďumbier. Postupne sme sa cez jednotlivé vrcholy a sedlá na hrebeni s prekrásnými výhľadmi /vyšlo nám fantastické počasie/ dostali k prvému skalnému vrcholu - Derešom - s nadmorskou výškou cez dva tisíc metrov /2003,5 m n.m./ a tu sme sa na skalách riadne vyšantili. Z Derešov sme pokračovali na Chopok /2024 m n.m./, kde sme si dali hodinovú prestávku a dobré občerstvenie na Kamennej chate. Okrem fantastických výhľadov a dobrého občerstvenia nás tu zaujali preteky horských nosičov, ktoré sa tu v ten deň /4.7.2004/ konali. Ich štart bol na chate Kosodrevina a išlo sa na Chopok.
Z Chopku sme pokračovali na najvyšší vrch Nízkych Tatier - Ďumbier /2046 m n.m./. Cestou na Ďumbier nás upútala mimoriadna udalosť v Krúpovom sedle, ku ktorému nalietaval záchranársky vrtuľník k úrazu /zlomená noha/ jednej turistky. Bolo to v tesnej blízkosti značkovaného chodníka, po ktorom sme išli a tak sme celú záchranárskú akciu pozorovali až do odtransportovania zranenej. Z Krúpovho sedla nás čakal výstup na Ďumbier - po predchádzajúcej udalosti sme však postupovali po skalnatom chodníku omnoho opatrnejšie. Na Ďumbieri sme sa vyžívali hlavne pohľadom na Vysoké Tatry - zreteľne sme rozoznávali na ľavej strane Kriváň, v strednej časti Končistú, Gerlach, hrebeň Slavkovského štítu a na pravej strane zasa Lomnický štít a Veľkú Svišťovku. Po urobení vrcholovej fotky na Ďumbieri sme sa pobrali dolu do Štefánikovej chaty, kde sme mali zaistené ubytovanie.
Na chatu sme prišli opäť okolo 18 h. Po ubytovaní sme v chate využili možnosť zakúpenia si riadnej večere - na jedálnom lístku bolo asi 20 možností výberu hlavného jedla!!! Celkom slušný výber. Chata poskytuje ubytovania v turisticky zariadených 8-lôžkových izbách /poschodové postele/. Ubytovaní hostia majú možnosť využiť sprchy s teplou vodou, ktoré sú pre všetky izby spoločné. V cene ubytovania 250 Sk za lôžko boli i raňajky, kde sme si mohli vybrať z piatich možností a podávali sa už od 7 hodiny.
Tretí deň nášho putovania sme po raňajkách schádzali zo Štefánikovej chaty Svätojánskou dolinou do Liptovského Jána, po modrej tur. značke. Cestou nás zaujali vo vrchnej časti doliny medzi skalami a riedkou kosodrevinou - typické tatranské zvieratá - svište, ktoré tu mali vybudované priamo veľkomesto - na každom kroku bola svištia nora. Pribúdaním kosodreviny a neskôr i lesa svištie nory ubúdali až nakoniec úplne vymizli. Spodná časť doliny bola zaujímavá peknými pohľadmi na skaly Ohnišťa, Skalné okno v jeho masíve, ponormi a vyvieračkami potoka Štiavnica, ktorý preteká dolinou.
K druhému dňu som zabudol poznamenať, že sme prešli asi 30 km. Vyšli sme z nadmorskej výšky 1.739 m n.m. /chata v sedle Ďurková/ a vrátili sme sa opäť do tej istej nadm. výšky /Štefániková chata -1740 m n.m./. Počas cesty sme však výstupmi na jednotlivé vrcholy hrebeňovky prekonali prevýšenie 900 metrov.
Tretí deň sme iba zostupovali dolinou do Liptovského Jána. Zišli sme do nadmorskej výšky 600 m, dĺžka túry bola cca 18 km. V tento deň sme prekonávali prevýšenia iba pri nástupe do autobusu, do vlaku a nakoniec sme to zakončili výstupom po schodoch doma v činžiaku v Trnave.
Prvého ročníka nášho "prechodu hrebeňmi SP" sa zúčastnili šiesti členovia KST Spartak Trnava a to menovite podľa abecedy:
Balažovičová Anna, Balžovič Jozef, Cvíčelová Zuzana, Krajčovič Peter, Olšovský Patrik a ja, Wagner Peter. Všetkým sa pochod veľmi páčil a preto sme si povedali, že sa určite zúčastníme aj druhého ročníka, ktorý plánujeme uskutočniť v dňoch 2.-3. júla 2005, opäť v pohorí Nízkych Tatier, avšak tentoraz vo východnej časti pohoria. Odskúšali sme túto akciu a preto by sme radi privítali i ďalších záujemcov - turistov i z iných trnavských klubov, a nielen trnavských.
Marec 2005 - Peter Wagner, KST Spartak Trnava
Český zimný turistický
zraz 2005
dokončenie z apríla 2005
Piatok - 4. februára 2005
Po raňajkách účastníkov ubytovaných v ALFE odváža autobus do Králik na autobusovú stanicu, kde prestupujeme na odvozné autobusy, ktoré nás dovezú na jednotlivé zvolené trasy. Osobne som si zvolil trasu, ktorá ma zaujala, a to Šanov - Trojice - Severomoravská chata - Trojice - Hedeč - Orlice - Králiky. Nádherná trasa, celý deň nádherné slnečné počasie s ďalekou viditeľnosťou, vidíme hrebene Jeseníkov, Suchého vrchu, ale aj Kralického Sněžníka. Celý čas upravená stopa a mimo stopy viac než 60 cm nádherného "prašanu". Teplota na zimu celkom príjemná, od mínus 8 do mínus 2 stupne C. Na Severomoravskej chate sa občerstvujeme. V oblasti Hedča obdivujeme budovanie zimného stanového tábora a prezeráme si kláštorný komplex nielen z vonku, ale aj zvnútra. Celková udávaná dĺžka piatočnej trasy bola 26 km s prevýšením 595 metrov.
Sobota - 5. február 2005
Opakuje sa situácia zo včerajška, po raňajkách odváža autobus účastníkov na autobusovú stanicu a tam prestupujeme na odvozné spoje trás. Na sobotu som si vybral trasu Mladkov - Pevnosť Bonda - Suchý vrch - Buková hora - Štíty. Snehové podmienky sa oproti včerajšku nezmenili, zrána trochu hmla, opar, avšak po jej rozplynutí znovu slnečné počasie. Len teplota bola nižšia asi o 4 stupne. Na tejto trase sme sa pohybovali taktiež okolo stavieb pevnostnej línie. Pevnosť Bonda bola tentokrát otvorená len pre účastníkov zimného tur.zrazu. Táto pevnosť je jedna z najrozsiahleších zachovalých objektov opevnenej línie z časov druhej svetovej vojny na tomto území. Na dokreslenie len jeden údaj: od vstupného objektu do vlastnej pevnosti je vzdialenosť 950 metrov. Po prehliadke sa pokračovalo na Suchý vrch /ďalšia podobnosť s Králikmi pri Banskej Bystrici/. Tu sa nachádzajú rozhľadňa a bufet. Po občerstvení som pokračoval cez Červenovodské sedlo do oblasti Bukovej hory a potom do mestečka Štíty. Odtiaľ návrat vlakom. Trasa mala tentokrát 28 km a 780 metrov prevýšenia.
Vo večerných hodinách sa v sále kultúrneho domu uskutočnilo ukončenie zrazu a "papučový bál". V rámci oficiálností boli odovzdané 3 tituly "Mistr turistiky ČR" /jeden z nich bol čerstvý držiteľ vo veku 78 rokov a na tomto zraze nocoval pod stanom v stanovom tábore/.
Súčasťou ukončenia zrazu bolo aj odovzdanie zrazovej štafety organizátorom budúceho - desiateho ročníka - Českého Zimného Turistického Zrazu, ktorý bude v roku 2007 v okolí Nového Města na Moravě.
V rámci papučového bálu sa losovala aj turistická tombola, kde som zase nič nevyhral. V hudobnej skupine, ktorá sa tu predvádzala, boli hlavne ženy /4 proti 2 mužom/. Hrali všetko možné, od ľudoviek cez country až po modernu.
Nedeľa - 6. február 2005
Po raňajkách si zbalím batožinu, odvážam sa do Králik, kde si ju odkladám v priestore prezentácie a vyberám sa na trať. Na dnes ako posledný zrazový deň som si zvolil individuálnu trasu a to: Králiky - Prostřední Lipka - Výšina - Králiky. Počasie mi praje aj do tretice. Znovu slnečno, pekná viditeľnosť, teplota od mínus 10 do plus 1 stupňa C. Táto trsa bola najkratšia a merala len 10 km s prevýšením cca 200 metrov.
Po prejdení trasy cestujem domov vlakom a to následovne: Králiky - Letohrad - Ůstí nad Orlicí - Česká Třebová - Břeclav - Kúty - Devínska Nová Ves.
Počet oficiálnych účastníkov: Česko - 740, Slovensko - 21, Poľsko - 20, spolu - 781 turistov.
Z celkového počtu 781 účastníkov 60 táborilo vonku v stanovom tábore.
marec 2005, Jozef Karovič
Páni z Nového Života
Presnejšie by to bolo z Illésházu, dedinky na Žitnom ostrove. Boli to veľkí páni a hrali dôležitú úlohu v tedajšom politickom živote monarchie. S ich menom je spojená aj histórie tejto malej žitnoostroveckej dedinky, o ktorej sa dozvedáme, že už v roku 1238 tu žila majetná rodina Illésovcov, ktorá dala meno aj svojmu majetku, nazývaného podľa ich rodového mena.
Neskoršie písomné správy o lokalite uvádzajú aj názov Althalwthallyafelde, čo by znamenalo niečo ako názov zeme, podľa ktorej sa pomenúva táto lokalita.
Pravda, dnes je už veľmi ťažko zisťovať pôvod slova a hlavne jeho význam výrazu. Ešte v rokoch 1938 a potom po oslobodení v roku 1946 som bol v spomínanej dedinke Illésháza, aby som sa presvedčil, ako vyzerá majetok a malý dedinský kaštielik "pánov z Illésházy", niekdajších uhorských palatínov, hlavných županov a županov Trenčianskej a Liptovskej župy. Nuž ale - vypadal veľmi biedne. Okupačná maďarská Horthyovská vláda tu zanechala iba rozvrátené a rozkradnuté hospodárstvo, nehladiac ani na to, že Illésházyovci boli vlastne ich predstaviteľmi a pánmi ani nie tak dávnej minulosti.
Rod Illésházyovcov možno v písomnostiach sledovať od roku 1400, kedy žil Illés s predikátom "de Vatta". Jeho syn Michal a od neho ďalší sa už píšu "de Illésháza". A tu sa začína ich rodová sláva tým, že sa dostávajú do vysokých štátnych funkcií. Juraj bol vyslancom Bratislavskej stolice na sneme, Tomáš podžupanom. Z jeho detí Štefan a Juraj vynikli svojou politickou činnosťou a získali tak rodu rozsiahle majetky. Štefan bol najprv komorným radcom, palatínom Uhorska a stal sa dedičným županom Trenčianskej župy a neskôr aj Liptovskej.
V majetkovej správe pokračoval synovec Štefan III., ktorý predal majetky barónovi Jurajovi Sinovi, bankárovi, pôvodom z Grécka. Nechal si len Rohovce a Illésházu /Eliašovce/ na Žitnom ostrove. Illésházyovci boli podporovateľmi vedy, umenia a kultúry. Za vlády Márie Terézie dostala obec oficiálne pomenovanie ILLÉSHÁZA, v roku 1948 - Eliášovce, a v roku 1960 zlúčením s Tonkovcami a Vojtechovcami dostali spoločný názov - NOVÝ ŽIVOT.
Peter Minárik
Ako sa chlastá v Portugalsku
V prvom rade neskoro. Pretože Portugalec, prípadne Portugalka, je nočný "vták". Takže situácia, pri ktorej netrpezlivý našinec podupáva o pol ôsmej pred krčmou, smädný, triezvy a hladný, pretože už predsa mal byť dve hodiny po jedle a pivo mal naposledy o tretej, pričom je vnútri ľudoprázdno a je hlavne zavreté, pretože do krčmy, reštaurácie či hospody sa v Portugalsku chodí najskôr po desiatej hodine večernej. Je to tu celkom bežné, ale domorodec ich nechápe.
Z vlastnej skúsenosti radím nečakať a uspokojiť sa s bagetou zo supermarketu a vyhľadať najbližší bar.
Keď už niečo v najzápadnejšej časti nášho kontinentu zaváňa problémom, tak to je celkom určite pivo!
Na to si dajte veľký pozor. Azda najrošírenejším pivom v Portugalsku je značka Super Bock. A neskúsený cestovateľ-naivka môže veľmi ľahko naletieť. Zrejme sa mi nepodarí celkom presne vystihnúť chuťový zmätok, ktorý po požití zmieňovaného moku zavládne vo vašich ústach, ale snáď postačí, keď sa priznám, že som zaslzil i pri spomienke na voľakedajšie Hlohovecké pivo. A to fakt netáram. Mimochodom, ak sme pri tom Super Bocku, nedá sa neopísať ďalšiu zákernosť. Zrejme v obave z nedostatočného predaja, odberu si vymysleli súdruhovia z Portugalska zaujímavú mieru!!! Chráňte sa toho povedať v krčme, že chcete "grande servecha". Dostanete sedmičku Super Bocku a boh s Vami. Viem čo hovorím. I keď sa tam nájdu jedinci, ktorí to pijú a chutí im. Je to smutné, ale je to tak.
V rámci objektivity je ovšem treba priznať, že dôsledný pivár v Portugalsku nájde aj požívateľné značky. Tak napríklad Sagres je síce pekné svinstvo, ale už napríklad Crystal sa dá dobre vychladený celkom piť. A Cintra už skoro pripomína naše pivá. Len sa nesmiete zmýliť a kúpiť si ho ako pivo čierne.
Pivové nedostatky Portugalcom našinec iste rád prepáči. Táto krajina je totiž zasľúbená vínu. Či už normálnemu alebo portskému. Červenému sa hovorí "tinto" a je úplná pravda, že keď to neviete s čašníkom, sa nedovoríte. Pokusy typu - rote vajn, vino ruž, red vajn - boli vždy nulové...
Odpoveďou Vám bolo len nechápavé krčenie obočím a rozpačité úsmevy. Ale, akonáhle však poviete "tinto", máte vyhrané. Mimochodom biele víno sa povie "branco", ale to sa Vám hodí možno len v prípade, že nosíte rovnátka a nechcete si ich ofarbiť trieslovinami.
O portskom víne vari ani nemá význam písať, pretože za prvé by sme na to potrebovali minimálne dvojstránku a za druhé, už len pojem Portské - je už svetový pojem.
Na záver Vás ale vybavím jednou veľmi praktickou radou. Chlastanie v Portugalsku je velkom bezpečné, ceny sú mierne, "opice" milosrdné. Existujú však aj výnimky. Jedna z tých najhorších kombinácií je majstrovský futbalový zápas z Majstrovstiev Európy a plážová krčmička v Praia de Macas, anglický fanúškovia, osem tuborgov, niekoľko poldecákov whisky a na dobrú noc sedmička "Tinta". Dúfam, že do podobnej situácie sa stredoeurópan dostane tak maximálne raz za život, pretože po druhý raz by som to vôbec nemusel prežiť...
august 2004, Vasil
Siahnem, vytiahnem a čudujem
sa...
A čo sme písali my, v novembri 1994
(č.14/41)
Ako sme zakladali klub diaľkoplazov
15.decembra roku pána 1990 som zmeškal odchod autobusu. A tak som sa rozhodol hľadať priateľov medzi Smolenicami a Bolerázom. A čuduj sa svete, zrazu sa objaví roztatárený hlúčik diaľkoplazov, ktorí si to brúsia po asfaltke medzi obomi dedinami. Ich radosť a šantenie priamo kontrastovalo so smutným, ba znechuteným výzorom tváre MUŽA V POLTOPÁNKACH, ktorý kráčal osamotene na chvoste peletónu. Keďže mu nebolo do reči, spýtal som sa ostatných, čo sa vlastne stalo.
Hneď po štarte, pomerov znalí Trnavčania, zaviedli účastníkov pochodu SKLADIA pred dom priateľa občasného turistu v Bolerázi. A keď zazvonili, bolo im otvorené. Pohostinný domáci sa nedal dva razy prehovárať a priniesol demižón s malokarpatským mokom. V predsieni sa tlačili dve - tri desiatky turistov ako v mestskom autobuse a spomínali na krajšie chvíle života. Veď Skládia znamená pre diaľkoplazov počiatok Vianočného obdobia.
Iba muž v poltopánkach ostal vážny. Keď nálada vrcholila, vydobyl si trošku väčší priestor a aj bez rečníckeho pultu prehovoril silným hlasom: "Otváram zakladajúcu schôdzu Klubu karpatských diaľkoplazov". Pospolitý ľud s pohárikom v ruke však misionára zvestujúceho lepšie a organizovanejšie časy - nepochopil. Nebolo to v histórii prvý ani posledný raz. A tak spomínaná historická veta zanikla v smiechu malokarpatských turistov.
Po tomto vysvetlení som sa pridal k rozveseleným priateľom, až sme vošli do smolenickej krčmy. A opäť, všetci až na jedného, sa bavili. Keď niekto cudzí vstúpil do pohostinstva, mohlo sa mu ľahko vybaviť známe mušketierské heslo: "Jeden proti všetkým, všetci proti jednému!" I ľúto nám prišlo muža v poltopánkach, ktorý bez slov sedel utiahnutý v kúte. A pustili sme sa k zhmotneniu jeho podnetnej myšlienky. Nie, že by sme podľahli dobovej móde, zakladať nové a nové organizácie, ale už roky sme pociťovali potrebu vytvoriť mechanizmus, ktorý by citeľne vylepšil informovanosť a spätnú väzbu medzi organizátormi a účastníkmi diaľkových pochodov v Malých Karpatoch. Veď dodnes neraz dochádza k zbytočnému triešteniu síl, kumulácii akcií na jednu sobotu, pričom nasledujúci víkend môže byť voľný. Klub by vytvoril autoritatívnu platformu pre prípadné vylepšenie kritérií pri výkonnostných stupňoch a zabránil by živelným zmenám.
V smolenickej krčme sa našlo omnoho viacej priestoru a vhodnejšia situácia ako v bolerázskej predizbe. A bez problémov sme spísali princípy fungovania sľubného klubu, ktorý by nemal formálnu ani formalizovanú podobu. Mala to byť iba pôda pre diskusiu, koordináciu, či kvalifikované návrhy pre prípadné zmeny. Keď sme skončili i muž v poltopánkach sa konečne usmial.
Len čo sme vyšli na vzduch, opäť zmenil výraz tváre. Už bolo jasné, že ďalej s nami nepôjde. Pozrel sa na hodinky a povedal: "Bije už na poludnie. A to ma ešte čakajú TOM-ácke deti na Pezinskej Babe". Nato nám vzal papiere so stanovami, programovým vyhlásením a podpismi, strčil ich do tašky a rozbehol sa za autobusom, čo uháňal na juh. Od tých čias sme spomínané dokumenty viac nevideli. Keď sa ich nový z času na čas objaví v cieli pochodu, posťažuje si: "Kde by sme my, diaľkoplazi, už mohli byť, keby ste dali na moje slová a založili dobrý klub.
október 1994, Svetozár KRNO
P.S.
Po výjdení MKD 11/94 mi zavolal čitateľ, ktorý sa predstavil ako muž v poltopánkach. Potvrdil pravdivosť hore uvedeného článku, iba niektoré veci vysvetlil. Špeciálnu obuv na DP si vybral kvôli vytknutému členku. Strnulý výraz tváre spôsobovali bolesti nohy a nie nedostatočné pochopenie revolučnej myšlienky, ktorú predniesol pred podguráženými diaľkoplazmi. Napokon uviedol aj jednu nepresnosť. K autobusu, ktorý ho mal zaviesť za deťmi sa síce ponáhľal, ale nebežal - kvôli svojmu zdravotnému stavu.
Na obranu spomínaného musím poznamenať, že poslednú Trnavskú stovku absolvoval jeden pedagóg z Pedagogickej fakulty /meno si už nepamätám / v rozčaptaných poltopánkach.
február 1995, Svetozár KRNO
pre MKD pripravil Peter Minárik
Z Bílych Karpat přes
Považský Inovec aneb
"Po stopách Trnavské stovky -
tentokrát netradičně"
Je čtvrteční dopoledne, polovina července - čas prázdnin a dovolených. Vcelku pošmourně, nevlídné a dosti chladné počasí však tomu nenasvědčuje. Kráčíme nejprve silnicí z Uherského Brodu do Nivnice, kde jsme začali své putování na Slovensko do Bílých Karpat a Považského Inovce.
Vcházíme do terénu, nejprve loukami kolem rybníka Lubná a údolím stejnomenného potoka, zprvu po žluté značce, kterou opouštíme, sledujíc údolí. Cesta se místy mění v necestu a jsme nuceni i brodit potok a v botech už máme čvachtandu, což na začátek dlouhé trasy není příliš dobré, ale s tím nic nenaděláme. Na loukách nad Březovou se potkáváme ze žlutou a poté i červenou turistickou značkou, která nás spolehlivě vede na Velkou Javořinu - jejiž česko - slovenský vrchol s nadmorskou výškou 970 m je zahalen v mlze. Počasí je proměnlivé, nejisté, podle předpovědi: "nebude li pršet - nezmoknem". S tím zase nic nenaděláme. Nezbývá než doufat v příznivější variantu. Odhodlali jsme se vyrazit za každého počasí, neboť volného času nemáme nazbyt. Zatím se nám tedy ukazuje spíš to počasí, neboť tzv."každé" Jdeme tedy a stoupáme nahoru. Co na to Svatý Petr na moravské straně a pak zase Svatý Peter /nemyslím tím Minárika/ na Slovensku, to zatím nemůžeme vědět.
Na vrcholu V.Javořiny i u Holubyho chaty je mlha, mrholí a je sychravo. Teplé léto by holt mělo vypadat trochu jinak. Ani chatár z toho nemá radost. Obsluhuje jen v malem bufetu v přístavbě. Turisté před námi si dali jen limonádu a my chceme jen razítko nebo "pečiatku", záleží co má, to si orazíme a jdeme dál. Pohostinské zařízení zeje prázdnotou, a na turistických cestách je vidět jen ojedinělé návštevníky hor. Že je čas dovolených??? Ani se to tu nechce zdát.
Po občerstvení scházíme ke Staré Turé. S klesajíci nadmořskou výškou mlha řídne a mizí nám docela. Zato se zatahuje a drobně prší. Váháme, zda si obléci pláštěnky, ale i déšť po chvíli ustává a tak sušíme vlhké oblečení. Procházíme městem Stará Turá. To už nám pro změnu zas svítí sluníčko a rekreační přehrada Dubník láka ke koupání. Vzhledem k malé časové rezervě jej však raději vynecháváme. Musíme si totiž nechat dostatek času na přejítí složitého lesního terénu za světla.
Že tato úvaha byla prozřetelná, se ukáže večer. Modrá turistická značka nás vede přes Vaďovce do obce Višňové. Mezitím se počasí změnilo na krásné slunečné s modrou oblohou a pozdně odpolední sluníčko osvicuje vápencové skály s romantickou siluetou zříceniny Čachtického hradu. Stojí to i za snímek. Hrad je nad námi na kopci krásně vidět a ozářen paprsky slunce je opravdu fotogenický. Stoupáme tedy pěšinkou nahoru a následuje prohlídka hradu a další foto, tentokrát uvnitř rozsáhlé hradní zříceniny.
Je už podvečer, stmíva se a my se snažíme po modré značce přejít členitý hřeben kolem vrchu Velký Plešivec na jihozápad k obci Šípkové. Blahořečíme tomu, že je dosud světlo. V závěru tohoto úseku se nám už stmívá, silnice nás zmátla a místo do obce Šípkové nás víta vedlejší obec Očkov. No už se za tmy vracet nebudeme. Jdeme dál po silnici, když už jsme lesní odbočku přehlédli. To by možná tolik nevadilo, ale chybí nám pitná voda, kterou jsme měli v plánu v Šípkovém nabrat. Pro nastávající noc to není příznivá situace. Máme však štěstí. Ve vedlejší obci Očkov je dosud otevřený hostinec. Blahořečíme této šťastné náhodě, dáváme si tu kofolu a nabíráme pitnou vodu z kohoutku na umývárně.
Tak, vodu máme a můžeme pokračovat do Piešťan. Cesta tmavou nocí rovinatými silničkami se táhne a konečne se před námi objevuje lázeňské město. Procházíme pěkně upraveným lázeňským parkem až k řece Váh a po mostě přecházíme na kúpelný ostrov. Za námi se leskne hladina rozlehlé vodní nádrže Sĺňava. Vidíme tu kotviště výletních lodí. Stoupáme kolem Červené věže s vyhlídkou na lázně nejprve pěšinkami a cestami, posléze silnicí k sedlu Havran. Piešťany zůstávají hluboko pod námi a my stoupáme do hor a kopců Považského Inovce.
Po důkladném občerstvení, jakési brzké snídani s nadejí na blížící se svítání přecházíme na červenou hřebenovou značku, která stoupá na Zlatý vrch, traverzuje Krahulčie vrchy /566 m n.m./ a to už máme světlo. Máme však zatím podmračné počasí, neboť obloha se během noci postupně zatáhla mraky. Následuje nároční a pomalý výstup zarostlým vápencovým hřbetem na vrchol Marhátu /748 m n.m./, který je pokrytý vápencovými skalami a houštím.
Tato "cesta zarúbaná" připomína vrchol "Vápenná", který známe z Malých Karpát, taky tak úzký a zarostlý hřbet s vápencovými kameny a sutěmi. Pod vrcholkem v lese je altán, kde se scházejí trampové z okolí, na vrcholu je vrcholový kříž. Sestup lesem je kamenitý a prudký. Nahoře byl aspoň omezený výhled, tu není žádny a nutno stále si hledět pod nohy. Sestup tedy jde pomalu. Přitom čas běží rychleji, než jsme si plánovali.
A jaké budou další vrcholy směrem k Inovci, je pro nás zatím nevyzpytatelné. Jdeme tudy totiž poprvé. Procházíme přes Kostolný vrch a Veselý vrch /556 m n.m./. Při stoupání na Bezovec nás zahříva i občas vykukuje sluníčko. Chata Bezovec /743 m n.m./ je ještě zavřená a čekat nemůžeme. Z časových důvodů musíme vynechat také odbočku na Tematínsky hrad. Nás čeká ještě dosti náročná cesta, tedy trasa lesem přes vrchol Inovce a na jejim závěru pak cestování domů. Musíme tedy dorazit do nášho cíle v Mníchovej Lehote či Trenčíně včas, aby nám ještě něco na Moravu jelo, jinak bychom tu uvízli na noc. A to nemůžeme...
Čeká nás ještě řada stoupání a hrozíme se toho, budou - li se podobat vrchu Marhát. Stoupání na vrchol Prielačina do výšky 893 m n.m., je tentokrát klasickými lesnými cestami beze skal. Cesta se dál táhne k vrcholu Panská Javorina /943 m n.m./. Přecházíme Vtačí vrštek 910 m n.m. a vrch Jakubová /908 m n.m./ a pak už stoupá k nejvyššímu vrcholu a tím je právě Inovec - 1042 m n.m., na který stoupáme až k chatě, která je za vrcholem. Tak a už jsme na zemepisném vrcholu a kousek dál na chatě si dáváme vrcholové razítko do kontrolnej karty i do záznamníku a pak už scházíme dolů červeně značenou značne klesající cestou dolů do obce Mníchova Lehota. Máme znovu štěstí. Ze zastávky za pět minut odjíždí autobus do Trenčína. Štěstí však při nás stálo do třetice. Autobus na Moravu má totiž zpoždění a my tak chytáme přímy spoj na Uherské Hradiště bez složitých vlakových přestupů z Trenčína.
Těch 130 km v náročném terénu nám stačilo a na nohách je to znát i celková únava tu je značná a tak jsme rádi tomuto pohodovému závěru.
Takže naše trasa: "Po stopách Trnavské stovky" se vydařila a měli jsme na ní vlastně do třetice štěstí - nejprve večer s tou vodou, pak autobus v Mníchovej Lehotě a teď ještě z Trenčína. To se nám často nestává. Zamáváme nápisu Laugarício, Inovec je za náma. Byli jsme tu rádi a jsme rádi i že jsme to v pohodě a včas zvládli.
A že byla trasa o trochu kratší než ta "Trnavská inflačná" - nevadí, někdy si ji zase "nadpracujeme". Ale rozhodně byla krásná, a lehká to rozhodně nebyla...
Zděnka Tvrdá
Pozvánka na 32.ročník "T-100"
To tu ešte nebolo, aby ... unavených turistov z cieľa z Brezovej doviezol domov vláčik, ktorý už viac ako dva roky po tejto trase nechodí a okrem nejakého toho zatúlaného nákladného vláčika tadiaľto nechodí ani divá sviňa, tak tentoraz je tu výnimka, vďaka pomoci Slovesnkých železníc a Borisa Ottmara. Podľa posledných oficiálnych správ by vláčik z Brezovej mal ísť ráno o 4.00 do Jablonice a druhý krát o 7.00 a tentokrát až do Trnavy (podrobnejšie - pozri nasledujúci príspevok).
Z toho dôvodu pozývame aj menej zdatných turistov, ktorý by mali záujem a chceli by štartovať na kratšej trase /cca 20 km/ z Bukovej cez Dobrú Vodu do Brezovej - majú tento rok možnosť. Jedná sa o nenáročnú nočnú časť T-100. Tí, ktorí chcú zažiť atmosféru T-100 v jej závere, majú tento rok mimoriadnu príležitosť. Štart je priebežne od 19.00 h do 23.00 h v reštaurácii u Tibora Škrabáka na Bukovej.
Zároveň na Bukovej bude možné urobiť si niečo aj pre svoje zdravie. Cholesterol a krvný tlak Vám zmerajú pracovníci Ústavu verejného zdravotníctva SR. Tieto hodnoty Vám potom zapíšu do kontrolnej karty T-100, kde bude vyznačené miesto pre meranie hodnôt krvného tlaku, cholesterolu a pre pečiatku z vlaku.
O trase Trnavskej stovky tu už bolo povedané za tie roky všetko, tá sa nemení už roky, z Bratislavy do Brezovej pod Bradlom pôjdeme stále po červenej turistickej značke.
Aké je to jednoduché... A čo treba pre to urobiť?
Maličkosť, v sobotu ráno 4. júna 2005 sa postaviť na štart v Bratislave na hlavnej stanici a vyskúšiť si ďalší ročník na vlastnej koži.
Peter Minárik, apríl 2005
Z cieľa Trnavskej stovky
MIMORIADNYM VLAKOM
Vážení priatelia, diaľkoplazi...
Tento ročník Trnavskej stovky bude pre nás všetkých akiste trocha výnimočný. Po dlhoročných problémoch s dopravou z cieľa z Brezovej pod Bradlom, keď mnohí z nás vymýšľali rôzne únikové trasy z cieľa /pešo späť na prvý BUS do Dobrej Vody, Jablonice, či Myjavy/ pôjde z Brezovej pod Bradlom na počesť Trnavskej stovky mimoriadny vláčik motoráčik. Táto jazda bude akiste veľkou atrakciou nielen pre nás účastníkov Trnavskej stovky, ale aj pre ostatných obyvateľov priľahlých obcí, pretože od roku 2002 nebol v Brezovej žiadny vlak osobnej dopravy nakoľko sa v uvedenom roku z rozhodnutia Ministerstva dopravy zastavila osobná preprava na tejto trati. Vlak bude prevádzkovať Železničná spoločnosť Slovensko. Predbežný cestovný poriadok bude taký, že prvú várku šľapajúcich odvezie vlak cca o 4,30 h do Jablonice k prípojným osobákom, do Trnavy a Kútov a Bratislavy, potom sa po prádzno vráti späť do Brezovej a druhú rundu cca o 7,00 h odvezie až priamo do Trnavy k prípojom do Bratislavy alebo Trenčína.
Ak sa uvedená spolupráca osvedčí, môžeme s týmto vlakovým spojením rátať aj do budúcnosti.
Z dôvodu maximálneho využitia uvedeného vlaku je pripravená oficiálna nočná trasa Trnavskej stovky v dĺžke 35 km z oficiálnym štartom na kontrole v Bukovej a cieľom v Brezovej pod Bradlom s možnosťou využitia uvedeného vlakového spoja z cieľa pochodu.
Takže horám zdar a z cieľa plnou parou vpred!!!
Boris Ottmar
KALENDÁR
jún 2005:
4.6.2005 DEŇ S BICYKLOM II. - Poznajme
okres Dunajská Streda 14.ročník
(nedeľa) KT RODINA Dunajská Streda
Trasy: cyklo + TOM: 120, 100, 50 km
120 km: Dunajská Streda - Ohrady - Topoľníky - Okoč - Veľký Meder - Čil.Radvaň - Baloň - Sap - Gabčíkovo - Hullám čárda - po starej dunajskej hrádzi k Bodíkom - Šulianske jazero - Vojka - kompou do Kyselice - Šamorín, Čilistov - Mierovo - Lehnice - Michal na Ostrove - Veľké Blahovo - Vydrany - Dunajská Streda
100 km: Dunajská Streda - Vrakúň - Gabčíkovo - Hullám čárda - po starej dunajskej hrádzi k Bodíkom - Šulianske jazero - Vojka - kompou do Kyselice - Šamorín, Čilistov - Mierovo - Lehnice - Michal na Ostrove - Veľké Blahovo - Vydrany - Dunajská Streda
50 km: Dunajská Streda - Vrakúň - Gabčíkovo - Hullám čárda - po starej dunajskej hrádzi k Bodíkom - Šulianske jazero - Vojka - kompou do Kyselice - Šulany - Jurová - Dunajská Streda
Štart: Dunajská Streda, Dom kultúry, 8.30 h
Cieľ: Dunajská Streda, Športová ul., Espresso FÁCÁN, po 17.00 h
Informácie: Zdeněk Kelemen, Jilemnického 337/17, 929 01 Dunajská Streda,
tel.d.: 0905-194 123
4. - 5.6.2005 TRNAVSKÁ STOVKA
32.ročník
(sobota - nedeľa) Klub TD Trnava
Trasy: 168 km/3850 m, 100 km/2800 m, 65 km/1500 m, 37 km/1050 m
168 km: Bratislava, hl. žel. st. - Kamzík - Biely Kríž - Tri kamenné kopce - Pezinská Baba - Čermákova lúka - Vápenná - Buková - Dobrá Voda - Brezová pod Bradlom - Veľká Javorina - Mikulčin vrch - Trenčín/Uherský Brod
Štart: Bratislava, hl. žel. st. (pod schodami, Žabotova ul.), 6.00 - 8.00 h
Cieľ: 37 km: Čermákova lúka, do 17.00 h
65 km: Buková, reštaurácia, do 23.00 h
100 km: Brezová pod Bradlom, do rána 8.00 h
168 km: a) Trenčín, nedeľa do 24.00 h, po červenej TZ /slovenská verzia/
b) od Mikulčinho vrchu - Vysoký vrch - Nový dvor - Repové - Lokov - Bojkovice - Uherský Brod, žel. st., nedeľa do 24.00 h /česká verzia/
Štartovné: 20 Sk
Iné: akcia je zaradená do plnenia MK superdiaľkoplaz 2005
Riaditeľ podujatia: Ing.Peter Minárik, Čajkovského 40, 917 08 Trnava
tel.: 033-552 1056
11.6.2005 POZRITE SA, TO JE KRÁSA
22.ročník
(sobota) TJ Iskra Matador Bratislava
Trasy: 55 km/1600 m, 40 km/1100 m, 35 km/1000 m
55 km: Modra - Traja Jazdci - Kuchyňa - Vysoká - Sklená Huta - Červený Kameň - Harmónia
40 km: Modra - Traja Jazdci - Kuchyňa - Vysoká - Zochova chata - Harmónia
35 km: Kuchyňa - Vysoká - Sklená Huta - Červený Kameň - Harmónia
Štart: 55, 40 km: Modra, nám. Ľ. Štúra, 6.15 - 8.30 h
35 km: Kuchyňa, reštaurácia, 9.00 h
Vedúci: Juraj Sojka, Rumančeková 8, 821 01 Bratislava
11.6.2005 INOVECKÁ 50-KA 26.ročník
(sobota) OT TJ Bezovec Piešťany
Trasy: 50, 30, 20 km
50 km: Mníchova Lehota - Inovec - Panská Javorina - Skaliny - Bezovec - Kostolný vrch - Moravany - Piešťany
Štart: Motorest RADAR, Mníchova Lehota, 6.30 - 9.00 h
Štartovné: neregistrovaní turisti 10,- Sk
registrovaní turisti 5,- Sk
Cieľ: 50 km: Piešťany, tur. klub, do 19.00 h
Vedúci: Peter Miklánek, A. Hlinku 63/109, 921 01 Piešťany,
tel.: 033-762 2236
11.6.2005 CYKLOJAZDA POHANSKO - SÚTOK
MORAVY A DYJE
(sobota) KST Holíč
Trasa: 70 km cyklo: Holíč - Pohansko - sútok Moravy a Dyje - Holíč
Štart: Holíč, Dom turistiky, 8.00 h
Cieľ: Holíč, 17.00 h
Vedúci: Libor Rybecký, Lúčky 7, 908 51 Holíč, tel.: 0905-970 449
18.6.2005 KARPATY TOUR 8.ročník
(sobota) Malokarpatský cykloklub Trnava
Trasa: cyklo: 118 km
Trnava - Buková - Pernek - Baba - Modra - Častá - Trnava
Štart: reštaurácia Relax pri kúpalisku Slávia, 7.30 - 8.00 h
Účastnícky poplatok: 100 Sk
Vedúci: Igor Naništa, Čajkovského 17, 917 00 Trnava,
tel.: 033-533 4641, internet: www.mkck.host.sk
18.6.2005 Severnou stranou Malých Karpát 26.ročník
(sobota) Turistické združenie Dolný Lopašov
Trasy: pešo: 15, 20, 30, 40, 50 km, cyklo: 50 km
50 km (P): Dolný Lopašov - Lančár - Veľká Pec - Pustá Ves - Košariská - Bradlo - Brezová pod Bradlom - Klenová - Dolný Lopašov
Kratšie trasy sú odvodené od 50 km trasy.
cyklo, ľahká varianta: Dolný Lopašov - Klenová - Bradlo - Dobrá Voda - Vítek - Chtelnica - Dolný Lopašov (nevhodné pre galusky)
cyklo, ťažká varianta: len pre horský bicykel a treba mapu Malých Karpát (Bradlo)
Štart: Dolný Lopašov, turistický klub, 6.00 - 12.00 h
Cieľ: Dolný Lopašov, turistický klub, 12.00 - 18.00 h
Štartovné: 10 Sk
Občerstvenie: v klube a na vybraných miestach
Vedúci podujatia: Jozef Šteruský, 922 04 Dolný Lopašov
Kontakt: Laco Hornák, tel.: 0903-931 663
Ivan Šimna, tel.: 033-550 1297, mobil: 0904-884 832
e-mail: simna@pobox.sk
Internet: turista.szm.sk
19.6.2005 STRETNUTIE TURISTOV
BRATISLAVSKÉHO KRAJA 6.ročník
(nedeľa) KBT, KST Tatran Stupava
Miesto stretnutia: bude určené dodatočne
Informácie: Ivan Kubovič, S. Chalupku 11, 900 31 Stupava, tel.: 02-6593 4391
25. - 26.6.2005 2 X 50 A DOSŤ! 22.ročník
(sobota - nedeľa) TJ Tesla Bratislava
Trasy: 100 km/2700 m, 63 km/1950 m, 35 km/1100 m
100 km: Hlavná stanica - Kamzík - Partizánska lúka - Marianka - Borinka - Košarisko - Baba - Čermákova lúka - Hubalová - Zochova chata - Zumberg - Tri kamenné kopce - Biely Kríž - Kamzík - areál TJ Tesla
Štart: Bratislava, pod hlavnou žel. st. (Žabotova ul.), 6.00 h
Cieľ: areál TJ Tesla
Štartovné: 30 Sk
Nocľah: možnosť ubytovania v klubovni TJ Tesla vo vlastných spacích vakoch, cena 11 Sk
Iné: akcia je zaradená do plnenia MK superdiaľkoplaz 2005
Riaditeľ podujatia: Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava
Námestník riaditeľa: Dezider Brunovský, Škultétyho 10, 831 03 Bratislava
Hlavný manager: Marián Nižnan, Vajnorská 74, 831 04 Bratislava
Tlačový hovorca: PhDr. Milan Kubiš, Bratislava
25. - 26.6.2005 REGIONÁLNY LETNÝ ZRAZ
TURISTOV - SENICA 45.ročník
(sobota - nedeľa) KST Senica
Zraz: Rozbehy, chata SNP, 25.6. o 8.00 h
Vedúci: Mgr. Anna Krahulcová, Štefánikova, 905 01 Senica
Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.