MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

máj 2006

 

 

 

Štrnásť prvomájových statočných...

Už sme si pomaly zvykli, že na prvého mája je pekne, modrá obloha, slniečko svieti a hreje, včielky bzučia, vtáčiky lietajú, mládež hučí a tak ďalej. Krajšie to opíše už len Veronika.

Na 1.mája 2006 to bolo celkom obrátene. Slniečka od rána nebolo, husté čierne ťažké mraky neveštili nič dobrého. Samozrejme to odradilo aj mnohých turistov aj diaľkoplazov, ako napríklad aj Paľka T. Na zastávke v Horných Orešanoch sa nás zoradila menšia skupinka. Čakali sme ešte na autobus z Bratislavy, avšak až za pol hodinu sme zistili, že na prvého mája žiaden nechodí. Takže, "chudáci" bratislaváci, takto im bola odopretá možnosť zmoknúť... Ako začalo pršať ráno, tak pršalo až k Alžbetke. Je zaujímavé, že keď človek vojde na Záhorí do šenku a po hodine z neho výjde, tak už svieti slniečko, to pravé májové. K ceste cez Malé Karpaty len jedno, kam sa človek pozrel, kam vstúpil, o čo sa oprel, len samá voda, voda, voda. Tu by človek od smädu určite neumrel.

Také vodopády, plné brehy potokov, zatopené cesty, som v Malých Karpatoch ešte za 50 rokov nevidel. Aspoň niečo za tú námahu. Cesta cez Boriny ubehla bez problémov, až na našich dvoch "betmenov", ktorí vždy a všade museli byť prví.

Apropó... viete, že kontrola v Bílkových Humencoch bola zámerná, veď odtiaľ je Miss 2006. Na rok môžeme si dať do názvu pochodu "Prvomájový pochod za Miskou". Náš bílkovický tvorca plechových artefaktov sa podľa šenkárky dožil v zdraví už 75 rokov a na námestí nás vítal, ako každý rok "máj s flašú".

Cesta z Bílkových Humencú už sa išla vo výbornom slnečnom počasí, až na tú vodúúúú. Aj na tých pieskoviskách jej bolo neúrekom.

V cieli si aj niektorí skúsení diaľkoplazi necítili nohy, o otlakoch a premočených nohách netreba hovoriť. U väčšiny boli samozrejmosťou.

Trnava, 2.mája 2006, Peter Minárik

Päťdesiatka Vlada Švancára
"Nie je to na Himaláje už dosť???"

Ďalší turista, diaľkoplaz, milovník prírody a aj aktívny horolezec oslávil päťdesiatku, ešte 6.10.2005. Vtedy však bol na expedícii v Himalájach, preto rozhovor s ním sme si nechali až na jar.

1.Za MKD Peter Minárik: - Vlado, už som spomenul, čím všetkým sa zaoberáš, že si turista, diaľkoplaz, horolezevc a čo ešte?

Vlado Švancár: - Čo som ešte? Hlavne v podstate šťastný človek. Zdravie mi slúži, nohy poslúchajú a ako mladý "dôchodca" aj času mám o trochu viac než bežný človek.

2.MKD: - Keďže si oslávenec, tak mám prezraď, kedy, kde, ako a s kým si tú Tvoju päťdesiatku oslávil. Bola vydarená?

Vlado: - To bude ako s týmto článkom v MKD. Hoci som mal narodeniny 6.októbra, oslavoval som ju vlastne až do februára. Ale ver mi, vďačnejšiu otázku som si od Teba ani nemohol želať, aby som sa mohol pochváliť. V deň mojich päťdesiatich som sa pokúšal vystúpiť na vrchol Annapurny /8091 m/. V tom čase som sa totiž zúčastnil horolezeckej expedície "ANNAPURNA 2005" zo severnej strany. Prvý pokus o vrchol sme hodili 4.10.2005 a točili sme vo výške 8050 m, a to len asi pol hodiny od vrcholu. Pre pokročilú dobu a zložité podmienky, bolo veľa snehu, sme sa radšej vrátili. Báli sme sa, že návrat po zdolaní vrcholu v tme by bol značne komplikovaný a zložitý. Aj tak, pri zostupe do III VT, ktorý bol vo výške 7200 m sme mali trochu problémy. Dvakrát nám kolega padal dolu svahom, ale našťastie to skončilo len a len vyvrtnutým členkom. Druhý pokus o zdolanie vrcholu sme robili práve 6.10.2005, práve na moje päťdesiatiny. Dostali sme sa do výšky 7900 metrov a pre únavu a zdravotné problémy sme sa vrátili. /Ak bude v MKD záujem, môžem o tom napísať viac./ Na druhý deň, 7.10., sme všetci do jedného zišli do BC - základného tábora. V batožine som mal, ako riadny Slovák, pribalenú dvojlitrovú fľašu slivovice - bolo si čím teda pripiť, aj na šťastný návrat z kopca. No a po návrate domov som spolu s rodinou a kamarátmi oslavoval tú svoju päťdesiatku až do konca februára.

3.MKD: - Teda zdravie slúži?

Vlado: - Ďakujem za opýtanie, zatiaľ slúži. Aj keď to už nie je ako v dvadsaťpäťke, ale ujde to, len aby to vydržalo čo najlhšie.

4.MKD: - Pred piatimi rokmi si nám prezradil svoj životný sen, pokoriť Matternhorn, podarilo sa?

Vlado: - Tu mám veru veľké mínus. Pre prípravu expedície ANNPURNA a pracovné zaneprázdnenie sa mi veru nepodarilo zorganizovať ani pokus o vystúpenie na Matternhorn. Ale v Alpách som bol viackrát, napríklad na Monte Rosa, Mont Blanku, Polluxe, Castore atď. to som robil v rámci prípravy, ale Matternhorn zostal, nestihol som. Snáď do 60-ky to zvládnem.

5.MKD: - My nezabudneme, za päť rokov sa Ťa to znovu opýtame. A teraz ako hodnotíš svoju poslednú päťročnicu života, čo najzaujímavejšie zo svojho hladiska tam bolo?

Vlado: - Venoval som sa hlavne príprave na expedíciu. To mi zabralo najviac času. Výprava sa mala konať už v roku 2003, ale pre rôzne príčiny sa posúvala až do roku 2005. Najhlavnejší problém sú, ako vždy, peniaze, potom zdravie a napokon zladenie termínu v dôsledku pracovného vyťaženia členov expedície. No a mimo toho som sa snažil zúčastnovať na organizovaných diaľkových pochodoch. Lebo môžeš mi veriť v našich podmienkach je to najlepšia príprava na vysokohorskú expedíciu. V našom klube som sa dal na organizovanie viacdenných akcií v okolitých krajinách, takto sme prešli zaujímavé miesta v Krkonošiach, Šumave, v poľských Tatrách a pod. Bohužiaľ ma mrzí, že termín týchto akcií je väčšinou v dobe konania ŠPCH.

6.MKD: - Vlani na T-100, kde si bol suverénne najrýchlejší, veď druhý za Tebou prišli o dobré dve hodiny neskôr, si spomínal, že to máš ako prípravu na "vysoké hory". Príprava sa osvedčila?

Vlado: - Ako si správne poznamenal, diaľkové pochody sú pre mňa väčšinou previerkou vytrvalostnej kondície. Tak tomu bolo i na vlaňajšej T-100. Bolo by to ešte lepšie, ale príjemne som sa zakecal v krčme na Bukovej /veď aj to treba/ a tá "slávna" búrka ma chytila na Mihalinovej, a poviem Ti, veru bol problém sa dostať do Dobrej Vody. Ako som už spomínal, keď sme uskutočnili tú našu expedíciu do Himalájí, bol som so sebou celkom spokojný. Po celý čas pôsobenia pod kopcom som "tlačil" chalanov hore kopcom. Takže tá príprava na pochodoch má niečo do seba.

7.MKD: - Vlado, asi tí Tvoji kamaráti nechodia na stovky... Ale poďme ďalej, Ivan Nižnan Ti udelil v roku 2000 ocenenie za prejdenie 10000 km, koľko km Ti pribudlo za posledných 5 rokov?

Vlado: - Dobre, že si mi pripomenul vyhodnotenie prejdených kilometrov. Tých posledných päť rokov zatiaľ nemám spočítaných, ale určite to v krátkej dobe urobím. Aspoň dúfam. A na ocenenie som patrične pyšný.

8.MKD: - Pred časom, bolo to presne 1.10.2002, som počúval v rozhlase na stanici Bratislava, ráno o trištvrte na šesť, rozhovor redaktora s účastníkmi akcie IAMESu v Tatrách, kde sa hovorilo o založení nového klubu. Vraj sa mal volať "Klub Slovenských Osemtisícovkárov. Keď je to správny údaj, kto bol otcom myšlienky, kto zakladateľom, koľko Vás je členov atď....

Vlado: - V tejto jednej otázke je otázok viac. Avšak s veľmi jednoduchou odpoveďou. Ako skoro všetko na Slovensku - na začiatku bol z toho veľký "humbuk"a potom skrátka skoro nič !!! Na prípravnej schôdzi sme sa zišli tí neskôr narodení a pripravili sme založenie klubu "osemtisícovkárov". Na ustanovujúcej schôdzi boli už aj skôr narodení a predstavitelia IAMESu a preto tá publicita, rozhlas, noviny atď. Všetko by bolo hádam v poriadku, keby nezostalo len pri sľuboch. Pokiaľ nie je klub zaregistrovaný na Ministerstve vnútra, tak nemôžeme hovoriť o jeho existencii. Jedinou podmienkou členstva v klube bolo vystúpenie aspoň na jednu osemtisícovku. Podľa mojich dostupných informácií na Slovensku je 25 žijúcich osemtisícovkárov a desiati sú už po smrti.

9.MKD: - Koľko z Himalájskych osemtisícoviek ešte Slováci nezliezli a ktoré sú to? To pre prípad, že by sme sa na nejakú chystali? Veď vlani si to cvične skúsili Peter Obdržálek a Ondrej Jančík, samozrejme, že nie až tak vysoko... /veď aj Ondrovi bolo v tej dobe 62 rokov./

Vlado: - Slováci zatiaľ nestáli na dvoch - Annapurna a Broad PEAK. Ale to môže byť inak, skôr než vyjde tento rozhovor, to môže byť minulosť, lebo Peťo Hámor spolu s Poliakmi sa práve teraz pokúšajú o zdolanie týchto dvoch kopcov. Držím im palce..

10.MKD: - Vrátim sa naspäť do našej reality, chodievaš doma na pochody aj zimnom období? A keď už, tak pešo alebo na lyžiach?

Vlado: - Samozrejme, v zime sa zúčastňujem všetkých pochodov organizovaných v okolí Trenčína. Pravidelne chodím každú nedeľu na Inovec - pešo. Pokiaľ je priveľa snehu, trápim svoje telo na bežkách. Od minulej zimy, keď som si zadovážil skialpovú výstroj, relaxujem aj takto.

11.MKD: - Pamätáš sa koľko si už prešiel Trnavských stoviek? A ktorá sa Ti najviac páčila, resp. z ktorej máš najzaujímavejší zážitok?

Vlado: - Z hlavy Ti to nepoviem, ale viem si to spočítať vo svojich záznamoch. Každá prejdená stovka má svoje osobité čaro. Raz pre pekné počasie, inokedy pre špatne zvolenú obuv alebo dobrých spoluchodcov /spolubežcov/. Čo mi trochu vadí na T-100, je to, že už sa nechodí cez Záruby !!! Viem, že tí, čo tade idú v noci, tak to je poriadny adrenalín. S tým je spojený aj môj najzaujímavejší zážitok. Juraj Marťák pre zdravotné problémy prestal s diaľkovými pochodmi a po troch rokoch som si zohnal ďalšieho parťáka, Janka Mrlinu. Chcel som mu ukázať ako viedla pôvodná trasa a tak išli sme cez Záruby. V tom roku sme boli skalopevne rozhodnutí, že budeme pokračovať a pôjdeme až do Trenčína. Preto sme si nezvolili ani vražedné tempo. Aj tak už prvú krízu chytil na Vápenej. Na Zárubách tak stuhol, že som s ním nemohol pol hodiny vôbec pohnúť. Už som myslel, že ho budem musieť dolu zniesť. Začínalo sa stmievať a my sme mali baterky v batohoch na Brezovej. Nakoniec sme do cieľa prišli, ale boli sme poriadne zničení. O Trenčíne sme potom už len snívali...

12.MKD: - Zoberieš neskoršie aj manželku na DP? Tým neskoršie myslím, že keď budeš chodiť na kratšie trasy.

Vlado: - To máš tak, ja by som ju aj zobral, ale ona by určite nešla. Pár rokov sme spolu chodili aj do Álp a Dolomitov, ale v posledných rokoch má zdravotné problémy s kĺbami, takže chodí už len na kratšie výlety...

13.MKD: - Aké turisticko-horolezecké plány kuješ do ďaľšieho obdobia? Znovu myslím tým tak na 5 rokov. Nuž a potom sa ozveme znovu...

Vlado: - V prvom rade v dobrom zdraví sa naďalej chcem zúčastňovať diaľkových pochodov.Ak mi to časovo vyjde, rád by som prešiel v tomto roku všetky slovenské stovky. To je doma. A vonku veľmi náročný plán je pripraviť spolu s Jankom Matlákom a aj sa zúčastniť ďalšej expedície na "dolezenie" ANNAPURNY 2007. Na Himaláje treba mať kondíciu a preto dúfam, že ma budete na kopcoch, kopčekoch a turistických chodníkoch vidieť v tejto dobe veľmi často.
Apropó, ako som spomínal, chcel by som prejsť aj Haličskú a Rudohorskú stovku, kto má nejaké bližšie materiály o nich, mohol by mi ich poskytnúť na e-maili na adresu: vsvancar<zavináč>stonline.sk alebo na mobil: 0903-727 052. Ďakujem.
Ak dovolíš, chcel by som všetkým organizátorom, priaznivcom turistiky a diaľkových pochodov obzvlášť, popriať pevné zdravie, slobodnú myseľ a hlavne štedrých sponzorov.

Vlado ďakujem Ti za rozhovor, prajem veľa zdravia, bohatých sponzorov a ešte dlho, dlho rezkého kroku na DP a na štarte T- 100 dovidenia....

Trnava, apríl 2006, Peter Minárik

Z histórie
Suchá nad Parnou vyhorela

Dvojtisícová dedina, rozložená svojím chotárom v doline Parná a Podhájsky, našla svoju postať severovýchodne od Trnavy. Je to starobylá dedina, o ktorej prvé písomné správy sú z roku 1240, kedy tu bola už fara a tak isto aj kostol. Hoci spomínané potoky dobre zásobovali vodou chotár obce, našli sa akiste aj "suché a vyprahlé časti chotárneho obvodu", ktoré mohli byť podmienkou samotného názvu lokality a neskôr aj osady či obce. Pravda, tieto hypotézy možno len predpokladať, lebo historické dokumenty môžu o obci napovedať aj niečo iné a odvodzovať pomenovanie obce inak.

To prenechajme jazykovedcom a odborníkom na zisťovanie pôvodu názvu či pomenovania lokality a v danom prípade dediny.

Podľa encyklopedických údajov, obec sa spomína v roku 1296 ako Zuh, Zubuth, a v rokoch 1332 v cirkevných dokladoch však i ako Soch i Such. Začiatkom 15.storočia je zaznamenaná pod menom Durenbach, čo by v preklade znamenalo suchý, vyschnutý potok, barina. Azda tu by bolo zdôvodnené prvšie pomenovanie Suchej. Chotár obce na úrodnej Trnavskej rovine v minulosti patril do majetku panstva Červený Kameň, ako aj niekoľkým zemianskym rodinám. Od roku 1536 sa obec vyvíjala ako poddanské mestečko a v roku 1639 získala jarmočné právo. V 16.storočí lokalitu zaľudnili chorvátski osadníci, ktorí sem prichádzali z juhu. Noví osadníci ani tu nenašli pokoj, lebo v roku 1663 obec vyplienili Turci a potom v rokoch protihabsburgského povstania zasa Rákocziho povstalci. V histórii obce sa spomínajú veľké požiare a povodne. Jeden z nich si našiel miesto aj v dennej tlači. A to ten, ktorý vypukol 15.septembra 1928 v noci, kedy za chvíľu bola celá dedina v ohni. Požiar zapríčinila iskra, ktorá vyletela z komína domu pri kaštieli panstva Odescalchiho. Panstvu vtedy zhorelo 16 vagónov obilia. Strecha sýpky sa zrútila a pre silný vietor zhorelo aj niekoľko stodôl, sýpky gazdov, hospodárske stroje a mnohým občanom celoročná úroda. Potom už zostala len bieda, hlad a zúfalosť...

Ján Ondruška

Obávajú sa o Svätú studňu v Marianke /Mariatáli/

Problémy okolo Svätej studne v Marianke začali už v roku 1999, kedy vtedajšie obecné zastupiteľstvo schválilo výstavbu malopodlažného obytného súboru Marianka - Panský les. Dodnes problém nie je vyriešený a Svätá studňa je tak stále ohrozená.

Najstarší pútnicky areál na Slovensku, ktorý sa tu pri Marianke nachádza, navštívia každoročne tisícky veriacich. Po skončení ťažby v areáli bývalého kameňolomu sa začali prípravné práce na výstavbu 53 rodinných domov a dvoch čističiek. A práve tu vznikol problém okolo čističiek, pretože vývody z čističiek majú vyúsťovať do potoka v jej blízkosti. Voda zo známej studničky by tak podľa obyvateľov Marianky mohla byť ohrozená, tomu chce miestny kaplán a väčšina obyvateľov zabrániť. "Nechceme, aby do Svätej studne vtekal všeliaký brud"...

Preto Rímskokatolícky farský úrad v Marianke spolu s občanmi vyhlásili petíciu za záchranu tohto pútnického miesta, ale tiež za prešetrenie zákonitosti územného a stavebného rozhodnutia. Pod dokument sa už podpísali všetci kňazi Bratislavského dekanátu, ako aj desiatky veriacich občanov. Miestny kaplán aj navrhol riešenie problému "My nie sme proti výstavbe ako takej, ale všetko by malo byť v súlade so zákonom, čo podľa nás nie je. Čo sa týka studne, vyústenie čističky musí byť posunuté o minimálne pol kilometra ďalej, ako je pôvodný plán". A prečo ju vtedajší starosta podporil a podpísal, z jednoduchého dôvodu. Obec Marianka nemá ani kanalizáciu, nemá dobudovaný vodovod, nie je plynofikovaná a týmto by to všetko získala.

Spor sa vlečie už siedmy rok a pripomienkové konanie trvá do dnešného dňa.

Stavba čističiek je jeden problém, ale Svätého údolia sa negatívne dotkne i výstavba časti splaškovej kanalizácie, tá by mala takisto viesť cez Sväté údolie a mali by na ňu byť napojené domy nad Svätou studňou, vrátane novopostavených. Tu sa zasa obávajú, že kanalizácia môže narušiť prítoky do prameňa Svätej studne. Je to predsa pamiatkové územie, najstaršie pútnické miesto na Slovensku, a to by sme si mali predsa chrániť!

Navyše s takýmto riešením nesúhlasil ani Krajský pamiatkový úrad, ten podporuje alternatívne riešenie trasy kanalizácie, podľa ktorého by sa údolie úplne obišlo.

Ministerstvo životného prostredia však vydalo v tejto veci podnet na preskúmanie a navrhlo rozhodnutie o stavebnom povolení v plnom rozsahu zrušiť. Takže problém sa znovu odsúva, a kto vyhrá boj o Sv.studnu, ukáže budúcnosť....

Bratislava, marec 2006, Karol Tauber

Tip na výlet
U Helfštýna je ukrytý vodopád

Hrad Helfštýn, jeden zo štyroch pôvodne strážnych hradov Moravskej brány /ďalšími sú Starý Jičín, Šestýn a Hukvaldy/, pozná takmer každý občan Hranic a okolia. Mnohí návštevníci hradu, pokiaľ neprídu autom až na parkovisko, využívajú turistických ciest alebo cyklochodníčkov z Hraníc, Teplíc nad Bečvou alebo z iného okolia. Vedie sem červená turistická značka, ktorá ide po lesnej cestičke, spoločne s cyklocestou cez Maleník a taktiež známa lesná cesta od Hranic do Týna, nazvaná Gabrielka /podľa dcéry B.Smetanu - Gabriely/. Tá je značená modrou turistickou značkou a za Krásnicí odbočuje na cestičku k Helfštýnu /tu je značená cesta pre horské bycikle - Šela Maratónu/.

Veľmi málo turistov a výletníkov sa vydáva po tejto modrej značke ďalej za Helfštýn, k osade Pod Horou na Lipník nad Bečvou. A pritom ide o cestu nemenej zaujímavú. Je to skôr lesná "pěšinka", ktorú okrem peších turistov využívajú i cykloturisti na horských bicykloch. Pre cestné bicykle je nezjazdná!!!

Návštevníci sa cestou môžu kochať peknými ďalekými výhľadmi smerom na Lipník s pozadím svahov Oderských vrchov a opačným smerom zasa obdivovať siluetu Helfštýna z netypického smeru, z neho je dobre vidieť novoopravená veža s drevenou konštrukciou.

A nielen to. Na ceste čaká ďalšia prírodná zaujímavosť - vodopád v údolí bezmenného potoka nad osadou Pod Hurou. Pokiaľ toto pekné zákutie ešte nepoznáte, môžete sa sem v niektorý pekný jarný deň vybrať. Určite nebudete ľutovať premárnený čas, ba naopak, obohatíte sa o nové zážitky a poznáte doteraz vám neznáme miesta.

Modrá turistická značka z Helfštýna vedie asi 150 metrov po ceste smerom k Týnu a odbočí vľavo na nevýraznú lesnú cestičku, pozor, je potrebné sledovať značenie, lebo tých cestičiek, ktoré odbočujú, je viac a značka je na tej najviac vľavo. Tá sa obtáča po lesnom údolí, ktoré máme po ľavej ruke a mierne klesá. Prichádza na lesnú čistinku. Cesta sa tu stáča mierne doľava, pretína údolie s potokom, prechádza cez potok a následne pretína cestu z Lhotu do Týna. Za ňou prechádza na lesnú cestu a začína stúpať. Na okrajoch lesných oplotení vidíme Lipník a Oderské vrchy a ak sa pozrieme dozadu, uvidíme siluetu Helfštýna z nezvyklej strany. Potom cestička mierne klesá, výhľady sa strácajú a klesáme k osade Pod Hurou. Tu v ohybe cesty sa oplatí zastaviť a urobiť si malú odbočku. Je tu na strome i nápis "Vodopád 40 metrov" so šípkou vľavo. Pokiaľ ho teda nechcete minúť. Musíme cestičkou proti prúdu potoka. A naozaj, v tomto mieste väčšina náhodných turistov neočakáva tak pekný výtvor prírody. Najkrásnejší je na jar po topení snehu alebo po letných búrkach, kedy pôsobí mohutnejšie, v zime sa mení na ľadopád a za letného sucha je menej nápadný, ale nevyschýna, lebo je v strede tmavého lesa chránený pred priamymi slnečnými lúčami. Na mapách nie je ani vyznačený a samozrejme ani pomenovaný.

Je to naozaj bezmenný vodopád na bezmennom potoku, málo známy, ale nie mene romantický. Až sa nabažíte krásy tunajšej prírody, zvlášť na jar, kedy všetko kvitne, môžete pokračovať modrou tur.značkou okolo lomu k osade Pod Hurou. Tu pri lome prechádzame na spevnenú cestu, ktorá vás dovedie na most cez rieku Bečvu v Lipníku. Cyklisti môžu pre návrat do Hranic využiť poľnú cestu vedľa Bečvy a peší môžu použiť vlakové či autobusové spojenie alebo sa vrátiť od vodopádu naspäť do Hraníc. Po modrej tur.značke z Helfštýna je to zhruba 3 km k vodopádu, k osade Pod Hurou 4 km. Trasa z Hranic cez Helfštýn a vodopád do Lipníka je 15 km. Zdatnejší turisti môžu na cestu k vodopádu a späť počítať s trasou medzi 28 až 35 km, podľa toho, či si zvolia cestu cez Maleník - tú dlhšiu, či cez Gabrielku - tú kratšiu.

To je už plán na celodenný výlet a pokiaľ chcete si pozrieť i hrad Helfštýn, počítajte i z bežným vstupným 30 Kč. Pri vodopáde sa zatiaľ vstupné nevyberá.

Zděnka Tvrdá

Zo sveta
Ako som prežil Libanon

Nie som prívržencom veľkého cestovania, ničí ma premiestňovanie v priestore samo o sebe, ale občas sa mu človek nevyhne.

Tak som sa vybral a vlani v lete zamieril do Libanonu. Jednak chcel som potrápiť moje kožné neduhy a tiež, aby bol doma kľud. /Moja priateľka Anička si už dlšiu dobu priala ísť k moru/. Dá sa teda povedať, že som tam išiel zo zdravotných dôvodov.

O Libanone som mal predstavu, ako väčšina našich ľudí, a to, že tam za každým rohom číha terorista a v každom druhom autobuse je bomba. Tento názor si našinec získava z našich médií, z televízie a z tlače, o ktorých je známe, že im nejde o nič iného, len o predajnosť a sledovanosť a samozrejme o tržby z reklamy, preto pravdivý obrázok je to posledné, o čo majú ich majitelia starosť. Priatelia sa so mnou lúčili ako by som bol Ján Hus a odchádzal som na koncil do Kostnice. Moji blízki používajú totiž rovnaké informačné zdroje.

LIBANON ma prekvapil. Našiel som tu milých a usmievavých ľudí. Mali nás tu tak trochu za exotov, myslím si, že na juh Libanonu, k Izraelským hraniciam, veľmi cudzinci nechodia, leda tak vojaci UN. Napríklad, som tu v šesťdesiattisícovom meste nikde nenarazil na možnosť kúpiť si pohľadnicu. Vládol tu mne sympatický chaos, ktorý sa prejavoval najzreteľnejšie asi v doprave. Jazdia tu samé luxusné značky aut, samý mercedes, ale myslím si, že keby takéto auto uvidel náš policajt, asi by ho klepla pepka. Napríklad jeden taxík, ktorým sme išli, nemal ani predné svetlá, ani zapaľovanie. Ale čo, hlavne že to jazdí.... Taxikárov je tu ako maku, oficiálnych a tých "čiernych" a všetci sa svojim potencionálnym zákazníkom vnucujú trúbením. Ostatne, trúbi sa tu stále. Ale nie je to nepriateľské trúbenie, je to akýsi druh komunikácie, upozornenia, pozdravu a šoféri nie sú k sebe vulgárni. Ovšem ale jazdí sa tu podľa pravidla "drzejší a dôraznejší" má prednosť. Kto je príliš ohľaduplný a bojácny, buď vôbec nepôjde alebo spôsobí dopravnú nehodu. A predstavte si tú sme tu vôbec za celú dobu nevideli. Čo je tak trochu prekvapením, na to, že tu za volantom sedí každý, kto dosiahne nohou na plyn a vodičáky sa tu kupujú bez skúšok. A na dopravného policajta som tu tiež nenarazil.

Zaujímavé je tiež cestovanie autobusom, teda skôr autokarom. Nie sú tu určené žiadne zastávky a cestovné poriadky. Spoj ide, zo dverí visí "nahánač" a pokrikuje na ľudí stojacich pri ceste, či sa nechcú zviesť. Vystupuje sa tam, kde kto potrebuje a všetci platia rovnako, bez rozdielov ako dlho sa viezli... Tisíc libanonských libier, tak päťadvadsať našich korún.

Svojrázna je rovnako aj libanonská architektúra a hlavne rozvody elektriny. Drvivá väčšina domov mimo Bejrút je nedostavaná alebo sa tak aspoň tvári, aby majitelia nemuseli platiť dane. Zo všetkých domov trčia na streche drôty, takže keď sa rodina rozmnoží, je možné zvýšiť dom, asi až do neba.

Vzhľadom k tomu, že elektrická sieť je po vojne stále ešte poničená a za našeho pobytu denne nešiel niekoľko hodín prúd, domáci si zriaďujú náhradné agregáty, z ktorých potom vedú káble. Takéto vedenie som si musel nafotiť, je to proste rarita. Je to niečo medzi umením a hororom. A vedľa týchto drôtov sú na väčšine striech vztýčené zástavy, ktorými si ľudia dávajú najavo, k akej politickej sile sa hlásia. Žiadnej politickej neznášanlivosti a nevraživosti medzi ľudmi som ale svedkom nebol !!!

Keď ale nepočítam zabitie istého komunistického predáka, ktoré nás v Bejrúte o dva dni minulo. "Za tým sú Američania", myslel si náš sprievodca, "snažia sa medzi Arabov zavliecť neznášanlivosť". Treba ale dodať, že on sám bol tiež "súdruh".

Ale i náboženstvá sa tu znášajú vedľa seba bez problémov. Kostoly vedľa mešíit. Ale je treba priznať, že pre našinca je dosť problém prekúsnuť, keď sa každé ráno o pol piatej ráno ozve z ampliónov umiestnených na vežiach, nazývaných majdané, príšerne hlasitá modlitba. Modlitbu a čítanie z koránu si dopriavajú trikrát, niekde i štyrikrát denne, v utorok a vo štvrtok si dávajú ešte nášup...

Čo ma v Libanone nadchlo - to je samozrejme kuchyňa! Bohato prestreté stoly, šaláty, mäsá, rizotá, pasty a samozrejme nesmú chýbať hranolky. Inu, majú početné rodiny a tak vyvárajú takto, aby si každý prišiel na svoje. Ale žiadne prejedanie, človek si tam uzobne, tam zaborí chleba do pasty, zkrátka zje toľko koľko jemu "libo".

A čo ma sklamalo? Že sa Libanonci vyhýbajú alkoholu a ku všetkému pijú kolu. Kolu tých svojich nemilovaných Američanov...

Fefík

Po stopách času
Zaniknuté diaľkové pochody a pochody s dávnou tradíciou
/73.časť/

Prvú informáciu o tejto akcii nám doniesla v tej dobe výkonná turistka slečna Beáta. Všetci sme boli touto akciou nadšení, nakoľko tam, "na druhej strane" Malých Karpát sa podobných akcií mnoho nekonalo.

Preto sme sa tejto akcie zúčastnili i my, diaľkoplazi z Trnavy, a to v roku 1986 /presne 4.10.1986/, čo bol už šiesty ročník tohoto pochodu. Účasť na pochode, na jej 40 km trase bola na tú dobu dosť slabá, lebo celkovo sa zúčastnilo len 14 účastníkov. Z toho desať bolo nás Trnavákov. Po "nežnej revolúcii" sa táto akcia úplne vytratila z kalendárov a dnes na ňu už len nostalgicky spomíname. Trasa viedla pre nás niektorými úsekmi úplne neznámymi, po ktorých sme možno dovtedy a ani potom nikdy nešli. Dopravné spojenie bolo chabé už na tú dobu, takže dnes sa dostať v sobotu ráno do Hlbokého, by bolo možno väčšie dobrodružstvo ako samotný pochod...

Trnava, 30.4.2006, Peter Minárik

Po stopách zrušených trolejových vedení v Bratislave

Doprava a hlavne mestská patrí k nášmu súčasnému životu. Ako všade aj v doprave nastávajú rôzne zmeny. Tieto neobišli ani mestskú hromadnú dopravu v Bratislave. V rámci týchto zmien sa menili aj trasy mnohých električiek a trolejbusov. Z dôvodu oboznámenia sa s miestami bývalých trolejových liniek sa uskutočnila aj táto naša poznávaco - turistická akcia, ktorú sme nazvali "Po stopách zrušených trolejových vedení v Bratislave". Toto podujatie sa uskutočnilo v sobotu prvého apríla 2006.

Všetci účastníci sa stretli vo vestibule na železničnej hlavnej stanici. Počas prezentácie a zaplatení účastníckeho poplatku, účastníci obdržali sprievodný materiál s históriou a dokumentárnymi fotografiami. Mimobratislavskí účastníci si ešte k tomu zakúpili celodenný cestovný lístok na DPMB.

Naše putovanie sme začali na Predstaničnom námestí, kde v úplne iných polohách sa nachádzali konečné "slučky" električiek a trolebusov. Následne prechádzame bývalým električkovým násypom, teraz je to už pešia zóna, až po križovatku pri SAV. Nadchodom sme prešli na terajšiu Šancovu ulicu a ďalej Leškovou na hornú časť námestia Slobody, bývalá konečná trolejbusov. Pamiatkou na tú dobu sú kotviace prvky vo fasádach a tri mohutné betónové stožiare so zbytkami držiakov vedenia. Ďalej pokračujeme Štefanovičovou, Šancovou a Štefánikovou ulicou. Štefánikovou jazdievali električky. Tolstého ulicou bola vedená manipulačná trolej pre trolejbusy. Na niektorých fasádach ešte kotviace prvky boli patrné. Následne pokračujeme ulicou Palisády. Na Zochovej ulici ako dôkaz dávnej trolejbusovej dopravy zostalo ešte niekoľko prevesov so zbytkami trolejového vedenia. Pokračujeme okolo bývalého rozhlasu ku vjazdu do tunela pod hradom z Kapucínskej ulice. Kapucínskou ulicou niekedy jazdili trolejbusy a teraz električky. Pre zaujímavosť, tunel bol v druhej svetovej vojne používaný ako bezpečnostný kryt pred bombardovaním. Tieto priestory sú momentálne veľkým staveniskom, prekládky inžinierskych sietí, úprava koľajiska. Ideme novovybudovanou Zámockou ulicou. Tu bohužiaľ už pamiatky na trolejbusy sú nenávratne zničené, ale ďalej na Škarnicovej ulici nachádzame dostatok pozostatkov po trolejovom vedení. Následne stúpame ulicou Palisády až po vstupnú bránu bratislavského hradu. Z terasy pri Parlamente pozorujeme vysokú hladinu Dunaja a panorámu Petržalky. Vraj v priestoroch terasy má byť vrcholová stanica pripravovanej lanovky. Potom sa presúvame na zastávku MHD a využívame súčasný trolejový spoj, s ktorým sa dostávame na zastávku Amfiteáter. Na Búdkovej ulici je vozovňa trolejbusov. Vozovňa bola voľakedy napojená z Brnianskej cesty. Pokračujeme ulicou Prokopa Veľkého, Brnianskou až na Dubovú. Tu je viacero stožiarov plánovaného, ale neuskutočneného trolejového vedenia. Pokračujeme ulicou "Pri Suchom Mlyne" na Patrónku. Na Patrónke bola na začiatku 20.storočia vozovňa omnibusov. Od Patrónky sa vyvážame autobusom do lesoparku, čiastočne kopírujeme trasu zmienenej trolejovej linky "Patrónka - Železná studnička". Vystupujeme na zastávke "Lanovka". Lanovkou sa vyvážame na vrcholovú stanicu na Kamzíku. Tu by som povedal konečne, veď lanovka bola 15 rokov mŕtva, nebola vôbec prevádzkovaná a po pol roku obnovy a rekonštrukcii je zasa v prevádzke. No a tu v miestnych bufetoch sa občerstvujeme. Po občerstvení ideme na Kolibu, kde nastupujeme na trolejbus. Vezieme sa až po zastávku Žilinská. Tu prestupujeme na električku, ktorou sa vezieme cez Račianské Mýto, okolo vozovne v Krasňanoch do Rače na konečnú. Pôvodne trianglové usporiadanie. Električkou sa presúvame na Detviansku ulicu, kde bola pôvodná konečná električiek v tvare trinaglu /bez pamiatok/. V cestovaní pokračujeme autobusom cez Bratislava - východné, okrajom Vajnor, ponad železničnú trať, po zastávku Zlaté Piesky. Nasleduje prestup na električku, ktorou cestujeme okolo vozovne a bývalej konečnej električiek na Vajnorskej ulici. Vystupujeme pri Polus centre. Pešo ideme k bloku domov Nová Doba /tu bola konečná električiek slučkou/, neskôr dočasná deponia vozidiel pri športových podujatiach, návoz a odvoz divákov. Ešte stále je tu vidieť zachovalý kúsok násypu a upevňovacie prvky na fasáde. Zo zastávky Bajkalská cestujeme električkou cez Trnavské mýto, Jesenského ulicou po nábreží k Lafrankoni /tu bola počas výstavby mosta urobená preložka trate, pôvodná trať, jej teleso je v areáli Botanickej záhrady/. Cez Karlovu Ves do Dúbravky. Vystupujeme na zastávke Damborského. Pešo pokračujeme na dočasnú konečnú električiek Hanulova ulica. Ešte sa tu nachádzajú koľajnice z trianglu a stožiare trakčného vedenia. Po prehliadke opäť nastupujeme do električky a odvezieme sa k mostu SNP. Pešo ideme cez Hviezdoslavovo námestie. Tadeto jazdili eletričky, ale bohužiaľ po rekonštrukcii námestia už bez pamiatok. Pokračujeme okolo budovy Reduty, tu je zrušená konečná trolejbusov, potom Medenou a Groslingovou ulicou, tu je zrušená celá trolejbusová trať, zostali pamiatky na fasádach. Ďalej Dostojevským radom, až k Malej scéne. Od MS pokračujeme okolo Modrého Kostolíka na Šafárikovo námestie, zrušená trolejbusová trať. Zo "Šafka" prechádzame na Pribinovu ulicu, kde svojho času bola vozovňa električiek a trolejbusov. To bol koniec. Všetci účastníci akcie dostali pamätné listy.

Na území Bratislavy je ešte veľa podobných úsekov, kde svojho času jazdili električky a trolejbusy, ale vzhľadom na rozsiahlu stavebnú činnosť sme sa týmto miestam radšej vyhli...

Bratislava, 5.4.2006, Jozef Karovič

Máj,máj,zelený máj...

Tak ako marec už tradične nazývame mesiacom knihy, apríl mesiacom vtákov, tak sme si máj zvykli nazývať mesiacom lásky. Nečudo, že práve máju sa dostalo tohto poetického názvu - veď je to celkom nepochybne najkrajší jarný mesiac. Príroda sa už dávno prebudila zo svojho - a tohto roku obzvlášť - dlhého zimného spánku, všetko okolo nás kvitne, vtáčiky si veselo štebocú a švitoria a aj my ľudia sa snažíme byť k sebe dobrí a láskaví.

Zamysleli ste sa však už niekedy nad tým, skade pochádza názov tohto mesiaca? Zo slovníka sa dozvedáme, že do staroslovienčiny a aj do väčšiny iných európskych jazykov sa názov piateho mesiaca v roku dostal z latinčiny, kde mesiac "maius" odvodzujú od rímskej bohyne prírody Máje. Mája bola dcérou titana Atlasa, nesúceho na svojich pleciach celú zemeguľu. Najvyššiemu rímskemu bohovi Diovi, vládcovi hromov a bleskov, porodila Mája syna Hermesa, ktorý sa neskôr stal poslom bohov a ochrancom kupcov a cestovateľov. Po jej odchode z tohoto sveta vsadili Máju jej sestry na nebeskú klenbu, do súhvezdia Plejád.

Názov mesiaca, odvodený od bohyne Máje, prevzali takmer všetky európské národy. Výnimku tvorí vari len čeština, kde tomuto mesiacu dali poetický názov "květen", keďže vtedy naozaj všetko okolo nás kvitne.

A viete, čo je to "stavanie májov"? Vedia to určite tí z Vás, čo žijete na vidieku. V každej dedine na 1.mája niektorý z mládencov postaví svojej milej pred dom vysoký strom, ktorému najprv osekal jeho konáre a vrchol ozdobil farebnými stužkami - na znak toho, že ju má rád.

Prvý deň mesiaca máj je aj medzinárodným sviatkom všetkých pracujúcich. Nezaviedli ho ruskí komunisti, ako sa u nás poniektorí mylne domnievajú, ale Američania, a to v Chicagu v roku 1889. Robotníci si vtedy na 1.mája presadili 8-hodinový pracovný čas. Dovtedy v mnohých krajinách museli totiž pracovať oveľa dlhšie, pravidelne až 12 hodín, a to dokonca aj deti. Proti takémuto zneužívaniu detskej práce sa pred vyše 150 rokmi vo svojich knihách dôrazne postavil napríklad aj slávny anglický románopisec Charles Dickens, ktorý to aj sám na vlastnej koži okúsil.

Vráťme sa však zase k prírode: od názvu mesiaca máj sú odvodené aj názvy niektorých živočíchov a rastlín, napríklad hubári dobre poznajú májovku, ktorú botanici nazvali čírovnicou májovou. Na slnkom zaliatych stráňach v máji vyliezajú na chodníčky aj fialovomodré chrobáky, ktoré prírodovedci nazvali májkou obyčajnou. Naši susedia v Rakúsku a aj v Nemecku nazvali podľa mesiaca mája iného chrobáka - nášho chrústa - ktorého tam volajú "Maikäfer" /doslovne: "májovým chrobákom"/ a presne takisto ho nazvali aj Rusi: "Majskij žuk".

Aj jedna z najkrajších jarných kvetiniek si v nemčine vypožičala svoj názov od mesiaca lásky: našu konvalinku tam nežne nazývajú "Maiglockchen", čiže májovým zvončekom. Mimochodom, ani spomínané slovo "konvalinka" nie je írečito slovenské, ale odvodené z latinského "CONVALLARIA" od slova "convallis", znamenajúceho "údolnú kotlinu". Angličania nazvali "jarným kvietkom" /mayflower/ dokonca niekoľko rôznych druhov kvetov. A mayflower s veľkým "M" - to bola loď, ktorou sa z Anglicka do jej vtedajšej kolónie v Severnej Amerike /dnešné USA/ v roku 1620 preplavili cez Atlantik jedni z prvých osadníkov, ktorých Američania dnes s veľkou úctou nazývajú "otcami pútnikmi", čiže: The Pilgrim Fathers.

Čo nakoniec ešte dodať k našej májovej úvahe?

Že Mája bola nielen bohyňou u starovekých Rimanov, ale že slovo "maya" nájdeme aj na druhom konci sveta?

V juhovýchodnej Ázii mali tiež bohyňu "Maia", ktorá bola prarodičkou všetkých ľudí. A vo filozofii hinduistov, obývajúcich najmä časť Indie, "maya" znamená približne to, čo pre nás slovo "ilúzia".

A celkom na záver posledná otázka: Viete, kto to boli Mayovia?

Ak sa z juhovýchodnej Ázie /s prstom na mape/ znovu prehupneme do Ameriky, zistíme, že tam na poloostrove Yucatan, ale aj v južnom Mexiku, Guatemale a Hondurase žili už od 1.tisícročia pred Kristom "Mayovia" - indiáni, ktorí vytvorili mocnú ríšu, zničenú až španielskymi dobyvateľmi v 16.storočí. Od Mayov sme prevzali napríklad kukuricu a zanechali nám aj zvieracie masky vytesané z kameňa, zaujímavé hieroglyfy, neuveriteľne presný astronomický kalendár, ako aj stupňovité pyramídy a chrámy, z ktorých mnohé objavili jedine tak, že ich zazreli z paluby nízko lietajúcich vrtuľníkov, pretože ich v priebehu posledných stáročí už z veľkej časti pohltila bujná vegetácia tropickej džungle.

Bratislava, apríl 2006, Karol Tauber

V lesoch práve kvitne liek na paradentózu
Žindava európska

Táto trváca, ani nie pol metra vysoká bylina s krátkym plazivým podzemkom, kvitne od mája až do júna. Jej kvety sú drobné, biele alebo červenkasté, usporiadané do guľovitých hlávok. Má prízemné stopkaté listy s okrúhlou dlaňovou päťdielnou čepelou a pílkovitými okrajmi. Okrem Európy, západnej Ázie, sa žindava objavuje aj vo vysokých pohoriach tropickej Afriky. Obľubuje humózne tienisté, najmä listnaté, ale aj zmiešané lesy v rôznych nadmorských výškach. Nezriedka na ňu narazíme aj v pásme kosodreviny.

Žindava patrí botanicky do osobitnej skupiny mrkvovitých rastlín, ktoré by nebotanik sotva pokladal za zástupcov čelade mrvovitých už preto, že kvety majú v nenápadných okolíkoch.

Vedecké pomenovanie má jasný pôvod - z latinského sanus = zdravý, a to hlavne pre hojivé účinky na rany, na čo sa žindava používala hlavne v stredoveku.

V období kvitnutia, teda teraz, zbierame vňať, ktorá sa odporúča sušiť v tieni. Zo žindavy bol izolovaný alatonín, ktorý má hojivé účinky - urýchľuje granuláciu poškodeného tkaniva. Čaj možno použiť ako kloktadlo pri paradentóze, dobrý je tiež na umývanie uhrovitej tváre a na čistiace pleťové masky.

Jednoduchý recept na prípravok na výplachy úst a pri ochorení ďasien: Urobíme si maceračný odvar - 4 plné lyžičky sušenej vňate žindavy, na dve šálky vody, necháme macerovať 8 hodín, po odfiltrovaní sa výluh používa na výplachy úst. Macerát za studena sa odporúča z toho dôvodu, aby sa zachoval vitamín C.

Materiál: "Atlas liečivých rastlín", Kresánek - Krejča

Peter Minárik

Pozvánka na prvú tohtoročnú slovenskú stovku
Haličská stovka

V posledný májový víkend sa už tradične uskutoční prvý tohotoročný 100 kilometrový diaľkový pochod na Slovensku. Informácie určite budú zaujímať najmä tých diaľkoplazov, ktorí súťažia o získanie titulu Slovenský Superdiaľkoplaz 2006. Takže tu sú základné údaje:

Ročník: 12.
Organizátor: KST Sokol Halič
Trasa: Halič - Sedem chotárov - Divín - chata pod Javorom - Bralce - Lysec - Luboreč - Halič
Štart: Halič, nám., piatok, 26.5.2006, 14.00 h

Trasu organizátori delia na 2 časti. Po prejdení polovice trasy je možné si odpočinúť v poskytnutých priestoroch organizátora, prípadne pospať a do druhej časti sa pustiť v sobotu ráno. Organizátori pripravujú tradične pre účastníkov občerstvenie.

Pozvánka na Trnavskú stovku
tradičný nonstop pochod hrebeňom Malých Karpát
návrat k tradíciám

Život je ako diaľková túra -
neraz sa ti už nechce ďalej,
ale niet väčšieho víťazstva
ako zvíťaziť sám nad sebou
                                                                     Karol Tauber

33.ročník tohto pochodu nie je guľatý a ani nemá okrúhle výročie, ale má predsa Kristove roky a tu nejaká zmena by mala byť. Takže, keďže sa "nejakým nedopatrením" stalo, že vypadla z našeho kalendára, musíme verejnosť informovať, že Trnavská stovka sa koná, a to v riadnom termíne v prvú júnovú sobotu roku 2006 /presne 3.júna od 6.00 h na Bratislavskej hlavnej stanici/.

V trase pre tento rok nenastali žiadne zmeny, ide sa "stále po červenej" až do Brezovej. Väčšina kontrol bude na svojich obvyklých miestach. A ktorá nie, tak tá bude o čosi ďalej.

Občerstvenie na Bukovej je už samozrejmosť.

A dokonca po druhýkrát sa Borisovi podarilo zabezpečiť z Brezovej vláčik motoráčik až do Trnavy. Takže o dopravu z cieľa je postarané. Už je treba sa len do tej Brezovej dostať a to všetkými možnými spôsobmi.

A pre tých najnáročnejších je tak isto samozrejmosť, najdlhšia trasa až do Trenčína cca 170 km.

Ako organizátor mám na účastníkov len jednu prosbu, každý, kto bude mať k dispozícii na trase digifoto a urobí nejaké zaujímavé zábery, môže ich dať dispozícii organizátorom, spravíme z 33.ročníka ucelený súbor fotodokumentácie. Aj keď organizátori sa snažia nafotiť čo sa len dá, predsa nemôžu byť všade.

Dovidenia na štarte diaľkoplazi...

Trnava, Peter Minárik, tel: 0911-550 921

Na diaľkovej túre zisťuje človek,
čo má v živote najväčšiu cenu -
nádherná príroda, ktorú treba chrániť,
úsmev na tvári, kamarát, na ktorého sa vždy môžeš spoľahnúť
a dúšok vody zo životodarného prameňa,
/ak práve nie je po ruke, môže byť aj pohár piva/...
                                                                                                        Karol Tauber

KALENDÁR

jún 2006:

3. - 4.6.2006 TRNAVSKÁ STOVKA 33.ročník
(sobota - nedeľa) Trnava

Trasy: 100 km/2800 m
Bratislava, hl. žel. st. - Kamzík - Biely Kríž - Tri kamenné kopce - Pezinská Baba - Čermákova lúka - Vápenná - Buková - Dobrá Voda - Brezová pod Bradlom
Štart: Bratislava, hl. žel. st. (pod schodami, Žabotova ul.), 6.00 - 8.00 h
Cieľ: Brezová pod Bradlom, do rána 8.00 h
Štartovné: 20 Sk
Iné: akcia je zaradená do plnenia MK superdiaľkoplaz 2006
Riaditeľ podujatia: Ing.Peter Minárik, Čajkovského 40, 917 08 Trnava
tel.: 0911-550 921

10.6.2006 DEŇ S BICYKLOM I. - Poznajme okres Dunajská Streda 15.ročník
(sobota) KT RODINA Dunajská Streda

Trasy: cyklo + TOM: do 50, 100, 120 km
do 50 km: Dunajská Streda – Vrakúň – Gabčíkovo - Hullám čárda - po starej dunajskej hrádzi k Bodíkom - Šulianske jazero – Vojka - kompou do Kyselice – Šulany – Jurová - Dunajská Streda.
do 100 km: Dunajská Streda – Vrakúň – Gabčíkovo - Hullám čárda - po starej dunajskej hrádzi k Bodíkom - Šulianske jazero – Vojka - kompou do Kyselice – Šamorín – Čilistov – Mierovo – Lehnice - Michal n./O. - Veľké Blahovo – Vydrany - Dunajská Streda.
do 120 km: Dunajská Streda – Ohrady – Topoľníky – Okoč - Veľký Meder - Čil. Radvaň – Baloň – Sap – Gabčíkovo - Hullám čárda - po starej dunajskej hrádzi k Bodíkom - Šulianske jazero – Vojka - kompou do Kyselice - Šamorín – Čilistov – Mierovo – Lehnice - Michal n./O. - Veľké Blahovo – Vydrany - Dunajská Streda
Štart: Dunajská Streda, Dom kultúry, 8.30 h
Cieľ: Dunajská Streda, Športová ul., Espresso FÁCÁN, po 17.00 h
Informácie: Zdeněk Kelemen, Jilemnického 337/17, 929 01 Dunajská Streda,
tel.: 0905-194 123, internet: www.ktrodina.szm.sk
Prihlášky: aj cez e-mail: ktrodina@zoznam.sk

10.6.2006 POZRITE SA, TO JE KRÁSA 23.ročník
(sobota) TJ Iskra Matador Bratislava

Trasy: 55 km/1600 m, 40 km/1100 m, 35 km/1000 m
55 km: Modra - Traja Jazdci - Kuchyňa - Vysoká - Sklená Huta - Červený Kameň - Harmónia
40 km: Modra - Traja Jazdci - Kuchyňa - Vysoká - Zochova chata - Harmónia
35 km: Kuchyňa - Vysoká - Sklená Huta - Červený Kameň - Harmónia
Štart: 55, 40 km: Modra, nám. Ľ. Štúra, 6.15 - 8.30 h
35 km: Kuchyňa, reštaurácia, 9.00 h
Vedúci: Juraj Sojka, Rumančeková 8, 821 01 Bratislava

10.6.2006 INOVECKÁ 50-KA 27. ročník
(sobota) OT TJ Bezovec Piešťany

Trasy: 50, 30, 20 km
50 km: Mníchova Lehota - Inovec - Panská Javorina - Skaliny - Bezovec - Kostolný vrch - Moravany - Piešťany
Štart: Motorest RADAR, Mníchova Lehota, 6.30 - 8.30 h
Cieľ: 50 km: Piešťany, tur. klub, do 19.00 h
Vedúci: Rudolf Drlička, Scherera 4798/11, 921 01 Piešťany,
tel: 033-774 2726, 0907-583 800

17.6.2006 Severnou stranou Malých Karpát 27.ročník
(sobota) Turistické združenie Dolný Lopašov

Trasy: pešo: 15, 20, 30, 40, 50 km, cyklo: 50 km
50 km (P): Dolný Lopašov - Lančár - Veľká Pec - Pustá Ves - Košariská - Bradlo - Brezová pod Bradlom - Klenová - Dolný Lopašov
Kratšie trasy sú odvodené od 50 km trasy.
Štart: Dolný Lopašov, turistický klub, 6.00 - 12.00 h
Cieľ: Dolný Lopašov, turistický klub, 12.00 - 18.00 h
Štartovné: 10 Sk
Občerstvenie: v klube a na vybraných miestach
Vedúci podujatia: Jozef Šteruský, 922 04 Dolný Lopašov
Kontakt: Laco Hornák, tel.: 0903-931 663
Ivan Šimna, tel.: 0904-884 832, 02/5968 4233
e-mail: simna@pobox.sk
Internet: turista.szm.sk

17.-18.6.2006 REGIONÁLNY LETNÝ ZRAZ TURISTOV 46. ročník
(sobota - nedeľa) KST Holíč

Zraz: Holíč
Vedúci: Ing. Vratislav Schaal, M. Nešpora 30, 908 51 Holíč, 034-668 3162

18.6.2006 STRETNUTIE TURISTOV BRATISLAVSKÉHO KRAJA 7.ročník
(nedeľa) RR KST Malé Karpaty

Miesto stretnutia: Horvátka, v blízkosti križovatky modrej a červenej značky nad Košariskom, 11.00 h
Informácie: Ing. Marián Pavlovič, Borinská 402/8, 900 33 Marianka,
tel.: 0905-232 247

24. - 25.6.2006 2 X 50 A DOSŤ! 23.ročník
(sobota - nedeľa) TJ Tesla Bratislava

Trasy: 100 km/2700 m, 63 km/1950 m, 50 km/1600 m, 35 km/1100 m
100 km: Hlavná stanica - Kamzík - Partizánska lúka - Marianka - Borinka - Košarisko - Baba - Čermákova lúka - Hubalová - Zochova chata - Zumberg - Tri kamenné kopce - Biely Kríž - Kamzík - areál TJ Tesla
Štart: Bratislava, pod hlavnou žel. st. (Žabotova ul.), 6.00 h
(zdatnejší turisti môžu štartovať do 7.00 h)
Cieľ: areál TJ Tesla Bratislava, nedeľa do 7.00 h
Štartovné: 30 Sk
Nocľah: možnosť ubytovania v klubovni TJ Tesla vo vlastných spacích vakoch, cena 1 Sk/h
Iné: akcia je zaradená do plnenia Malokarpatský superdiaľkoplaz (MKSD) a Slovenský superdiaľkoplaz (SSD)
Riaditeľ podujatia: Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava,
tel.: 0903-620 653

24.6.2006 KARPATY TOUR (cyklo) 9. ročník
(sobota) Malokarpatský cykloklub Trnava

Trasa: cyklo: 126 km
Trnava – Častá - Červený kameň - Modra - sedlo Baba - Pernek - Rohožník - Buková - Trnava
Štart: reštaurácia Relax pri kúpalisku Slávia, 7.30 - 8.00 h
Účastnícky poplatok: 100 Sk
Vedúci: Igor Naništa, Čajkovského 17, 917 00 Trnava,
tel: 033-533 4641, internet: www.mkck.host.sk

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.