MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

máj 2007

V tomto čísle nájdete:

O počasí...
Rozhovor pre MKD: Cyril Porubanec 9.2.1937 - 9.2.2007
Smolenický zámok (tretia časť)
Turistické pochody v “Oblastný turistický kalendár Malé Karpaty a okolie”
Policajný štát v tatranských dolinách
História slovenských diaľkových pochodov - Spomienka na DP "Štiavnickými vrchmi"
Slovenský zimný zraz turistov 2007: Martin, 1. - 4. februára 2007
Český zimný zraz turistov 2007: Žďár nad Sázavou, 8. - 11. február 2007
Na výlete u susedov: Rakúsko, IVV Pochod "Korneuburg"
Malokarpatský Superdiaľkoplaz
Oznam pre záujemcov o získanie Slovenského Superdiaľkoplaza 2007
Prišlo mejlom...
Pozvánka: Trnavská stovka, 34.ročník, 2.- 3. júna 2007
KALENDÁR - jún 2007

O počasí...

Na globálne otepľovanie asi neveria ani televízne stanice. Väčšina z nich si nechala urobiť zimnú grafiku, a budú nám ju púšťat do polovice apríla, nech je vonku počasie aké len chce. Nech sa hoci aj upečieme.

Ostatne ani ja som na jeseň tento rok neveril. Myslel som, že to hupne rovno do zimy, preto som si kúpil, v predstihu, zimné topánky a bundu. Topánky som si obul raz a bundu som neobliekol vôbec.

Zo zimnej výbavy som teda využil len niekoľko litrov rumu. Počasie, kedysi naprosto neutrálna téma rozhovorov, stáva sa teraz témou výbušnou. Dokonca sa dá odhadnúť politická orientácia hlásateľa.

Keď súhlasíte s tým, že klíma sa skutočne mení, budete označovaný prinajmenšom za "zeleného", skôr však za "červeného". Tak ako tak za ľavičiara. Pravú orientáciu potom pochopiteľne signalizujú slová pohŕdania pre globálne oteplovanie. Nech si teda počasie robí čo chce, je to jeho vec a nám do toho nie je vôbec nič.

Tiež som pravičiar, ale od počasia požadujem akú - takú disciplínu. Teplá zima mi nevadí, studené leto ovšem odmietam. Nemôžem predsa piť grog celoročne, nemôžem tak isto piť celoročne varené víno alebo kombináciu obidvoch, známu pod názvom "hadia polievka". Občas by som si dal rád mojito, a to uznáte sami, je lepšie piť za horúcich letných večerov. Ale keď si počasie bude robiť čo chce, ako môžem odhadnúť, čím sa mám predzásobiť? Za starých časov sa menili ročné obdobia v pravidelnom poradí: jar - leto - jeseň - zima! V minulých rokoch mali sme tu len leto - zimu - povodne... Čo nás čaká do budúcna, vie len Boh...

Marek Douša

Rozhovor pre MKD
Cyril Porubanec 9.2.1937 - 9.2.2007

Väčšina malokarpatských turistov vie, že si vo februári oslavoval ďalšie svoje životné výročie - 70 rokov. Preto by som Ti rád položil za kamarátov diaľkoplazov zopár otázok a dúfame, že sa s nami podelíš o svoje zážitky, tak ako pred piatimi rokmi.

1.MKD: - Cyril, aj keď si oslávil sedemdesiatku, stále si držíš svoju formu a stále patríš medzi elitu bratislavských diaľkoplazov. Na začiatok rozhovoru povedz nám niečo o svojich turistických začiatkoch, to čo si ešte doteraz neprezradil.

Cyril Porubanec: - Už som na to raz odpovedal, býval som pod horami a ako každý chalan mal som túžbu niečo objavovať. A kopce v okolí veľmi lákali a mi to umožňovali. Najprv som sa odhodlal na tie bližšie a po čase aj vzdialenejšie. Túžba objavovať neprestala, a tak som pokračoval a pokračujem naďalej.

2.MKD: - Ale mal by som pokračovať inou otázkou, ako Ti slúžilo posledných päť rokov zdravie? Pred 5 rokmi si vtipne poznamenal, že už Ti chýba štvrtý valec... Ako je to dnes?

Cyril P.: - Máš pravdu, posledné štyri roky mi ten štvrtý valec naďalej chýbal, ale šlapalo mi to. Ten piaty rok som mal menšie zdravotné problémy. Dúfam ale že je to už za mnou a že to bude v poriadku...

3.MKD: - Patríš stále do skupiny "turista - diaľkoplaz", ako si udržuješ svoju kondíciu?

Cyril P.: - To je ľahká otázka, kondíciu si udržiavam prácou na záhradke a väčšinou všade chodím peši a na dlhšie úseky na bicykli. Takže, jednoducho, nedám zarobiť bratislavskej hromadnej doprave... Má to dve výhody, ušetrím a ešte si aj potrénujem kondičku.

4.MKD: - Pokračuješ stále aj v štatistike DP a prejdených km, tak ako si to spomínal v rozhovore pred piatimi rokmi?

Cyril P.: - Samozrejme, ale nechcem sa chváliť, moja štatistika prejdených kilometrov sa blíži k rovníku. Kto vie koľko má rovník km, tem má jasno. Som skoro tam, kde Attila a Melo.

5.MKD: - Spomienka na Tvoju doteraz poslednú prejdenú stovku...

Cyril P.: - Pamätám sa ňu veľmi dobre, bola to špačinská stovka, v roku 2005 /auguste/ a prešiel som ju bez problémov, v pohode.

6.MKD: - Si organizovaný turista v TJ TESLA Bratislava, podľa mňa najlepšieho turistického oddielu na území západoslovenského kraja a okolia, ktorá z vašich akcií sa Ti najviac páči a či sa podielaš aj na ich realizácii?

Cyril P.: - Preto som sa do Tesly dostal, že má veľa turistických diaľkoplazeckých aktivít. A nielen ja, sme tu partia výborných turistov, a to nielen z Bratislavy. Najkrajšia akcia, podľa mňa, ktorú organizujeme, je naša teslácka stovka "2x50 a dosť", hlavne jej záver v Tesle...
Na každej akcii, ktorú organizujeme, som aktívny, som na kontrole buď na Košarisku alebo v Borinke.

7.MKD: - Bol si, možno že aj stále si, jeden z plniteľov najťažšieho turistického ohodnotenia na Slovensku, a to "Malokarpatského Superdiaľkoplaza", pre neznalých, jedná sa o prejdenie troch stokilometrových pochodov na území Malých Karpát v jednom roku.

Cyril P.: - Naposledy som toto ocenenie dosiahol v roku 2004, predtým v rokoch 2001 a 2003, avšak posledné roky som ho nesplnil, vždy mi chýbala nejaká tá stovka... Možno tento rok sa mi podarí v tom pokračovať.

8.MKD: - Čo Ťa na týchto extrémnych diaľkových pochodoch najviac zaujalo?

Cyril P.: - To, čo väčšinu účastníkov, že sa snažím prekonať sám seba a v každom veku.

9.MKD: - Za tie roky, čo sa pohybuješ okolo turistiky, si už zažil kadečo. Mohol by si nám ako fundovaný človek povedať Tvoj názor na súčasnú situáciu v turistike, či už v Bratislave alebo na území Slovenska?

Cyril P.: - Jednoducho a krátko, tak ako žila turistika pred aspoň 20 rokmi, to tu už nie je. Celá diaľková turistika ide podľa mňa dolu vodou. Keď vymrieme my penzisti, neviem ako to bude ďalej pokračovať. Zdá sa však, že mladí sú skôr individualisti a nemá ich kto podchytiť nejakými "adrenalínovými" akciami.

10.MKD: - Cyril, určite máš kopu zaujímavých príhod z prírody a turistiky, spomeň si aspoň na jednu...

Cyril P.: - Raz som sa pohyboval v okolí Sninského kameňa, stretol som sa tam s horárom, ktorý mohol mať okolo 40 rokov a mal tam svoj revír. Medzi rečou sa mi priznal, že 20 rokov chodí po okolí, ale že na Sninskom kameni ešte nebol. Ja, bratislavčan, som tu bol už niekoľkokrát a on domáci, ktorý tu má revír, ani nevie ako Sninský kameň vyzerá... Radšej som sa rýchlo vyparil, aby nebola nejaká ostuda.

11.MKD: - Pred piatimi rokmi si mal záväzok, že do určitej doby prejdeš všetky značené turistické chodníky na Slovensku. Podarilo sa to? Budeš asi prvý, koho niečo také napadlo a hlavne prvý kto niečo také zrealizoval.

Cyril P.: - Záväzky sa musia plniť, to vieš, preto sa dávajú. Ja som to teda splnil. Trvalo mi to od roku 1995 do roku 2005. Presne desať rokov a samozrejme kopu financií. Posledný pochod, úsek, som urobil 1.septembra 2005 a bol to úsek: Skľabinský Podzámok - sedlo pod Kečkou - Jarabiná - Mažiarky - Sklabiná.

12.MKD: - Povedal si, že nemáš zvlášť obľúbené pohorie na Slovensku, že všetky sú pekné, každé má svoje čaro. Ako človek teraz už "usadenejší", ktorý má lepší rozhľad, ako je to dnes?

Cyril P.: - Podľa toho ako to berieš. Ak podľa turistického značenia, tak keď ideme zo západu na východ a čím ďalej na východ, tým je Slovensko katastrofálnejšie značené. Asi tam ľudia majú iné záujmy ako turistiku a turistické značkovanie. Že by im išli vypomôcť naši značkári?

13.MKD: - Prezraď nám, prečo stále ešte chodíš na diaľkové pochody? Minule si povedal, že asi preto, že nemáš záhradu a dnes vari preto, že nemáš "frajerku"?

Cyril P.: - Na diaľkové pochody chodím, ako som už spomínal preto, že si na nich udržujem svoju kondíciu, stretávam sa tu s kamarátmi a obdivujem krásu prírody. Peter, ale Ťa prekvapím, už tri roky mám aj záhradku a vidíš, zvládam jedno aj druhé... Jeden relax lepší ako druhý.

14.MKD: - S kým sa Ti na diaľkovom pochode najlepšie šlape a prečo?

Cyril P.: - Vieš, ak mám pravdu povedať, mne je to jedno s kým idem, ale rád chodím aj sám. Aby som sa nemusel prispôsobovať tempu iných. Nakoľko som celé Slovensko prešiel skoro sám, a tak som si zvykol na určité tempo, ktoré sa stále snažím na pochode udržiavať. Ale na kontrole, či už v lese alebo v krčme, sa rád porozprávam s hocikým.

15.MKD: - Máš nejaký dobrý recept na prevádzanie takejto aktívnej turistiky až do "dlhovekosti"? Je to v stravovaní, pitnom režime, pevnej vôli, "dobrej manželke" alebo v nejakej Tvojej tajnej receptúre?

Cyril P.: - Nikdy som nemal žiadnu diétu, zjedol som a zjem všetko, vypil som a vypijem tiež všetko, ale mám aj dobrú manželku a samozrejme pevná vôľa musí byť, bez tej vlastne nejde nič. Keby som nemal pevnú vôľu, tak určite by som sám nebol prešiel všetky turistické značkované trasy na Slovensku. Takže vidíš, že som úplne normálny človek.

Cyril, ďakujem Ti za rozhovor a želám Ti veľa zdravia a zdravia a až potom kopec peňazí.
S pozdravom za seba a za všetkých kamarátov MKD Peter Minárik

Trnava/Bratislava, marec 2007, Peter Minárik

Smolenický zámok
(tretia časť)

Práce na úplnej dostavbe Smolenického zámku pokračovali v nasledujúcich mesiacoch už pomalšie. Boli to detailné práce, ktoré si často vyžadovali väčšiu precíznosť a v nemalej miere aj umeleckú prácu. Rušivým momentom bol požiar na zámku, ktorý vznikol 22.júla 1952 z neopatrnosti pracovníkov na dostavbe. Oheň sa vznietil o 21. hodine vo vnútri kaplnky, údajne od elektrického variča zapojeného do siete. Mohutná drevená konštrukcia strechy so šindlovou krytinou na bašte bola v okamihu v mohutnom, niekoľko desiatok metrov vysokom plameni, ktorý osvietil celý smolenický chotár. Bašta - kaplnka zhorela, ostala bez strechy a nadobudla podobu skutočnej starej bašty, aké bývali na starých stredovekých hradoch.

Hoci Slovenská Národná Rada (SNR) dobudovala zámok pre svoje účely, jednako konečné rozhodnutie padlo v prospech Slovenskej Akadémie Vied (SAV). Dobudovaný a zmodenizovaný zámok odovzdala SNR Slovenskej Akadémi Vied v deň jej zrodu - 26. júna 1953. Bol to skvelý dar a súčasne i veľké ocenenie práce našich vedeckých pracovníkov. Smolenický zámok sa odvtedy stal domovom vedeckých pracovníkov SAV. Aby mohol dokonale slúžiť vedeckým pracovníkom, bolo potrebné v dobudovaní zámku pokračovať. A tak začiatkom roku 1955 prikročil nový majiteľ zámku - SAV, k druhej etape výstavby. V druhej etape sa urobili najmä elektrické inštalácie, ústredné kúrenie, kanalizácia a vodovod, rozvod teplej vody, zdravotnícke zariadenie budov, zariadenie predsedníckeho stola v zasadacej miestnosti, úprava povrchov stien a stropov, schodištia a pod.

Celkový náklad druhej etapy dostavby bol vyše 1,5 miliona Kčs. Rozšíril sa ubytovací trakt, takže v súčasnosti môže zámok prijať viac ako sto hostí. Druhá etapa dostavby sa skončila v roku 1957, čo však neznamenalo, že zámok bol úplne dostavaný. V roku 1965 - 1966 bola postavená moderná krytá kolkáreň.

Smolenický zámok je obývaným objektom a nie pamiatkovým zámkom, v ktorom by sa robili hromadné prehliadky turistov. Preto nebude od veci, ak sa prejdeme po zámku a podáme jeho stručný opis.

Hlavným a súčasne jediným vchodom, ktorý je v priečelí medzi treťou a štvrtou baštou, dostaneme sa na nádvorie zámku. Schodišťom prídeme na menší dvor, z ktorého je vchod do kotolne v bašte a do veľkého bludišťa podzemných chodieb a pivníc. Z hlavného nádvoria odbočíme vľavo na menšie a nižšie položené nádvorie, na ktorom je volejbalové ihrisko a nová, 40 m dlhá, krytá kolkáreň.

V ľavom rohu nádvoria je bašta - kaplnka, ktorá má hranatý prístavok s vchodom do kaplnky a so schodišťom do okrúhlej oblúkovej pivnice, ktorú v strede podopiera mohutný kamenný stĺp. Medzi kaplnkou a hlavnou zámockou bránou je 12 m dlhý voľný priestor, ktorý však mal byť zastavaný, lebo na kaplnke vidieť výbežky a priehlbeniny na zaviazanie muriva. Z nádvoria od kaplnky vedie schodište na horné nádvorie k hlavnému traktu zámockej budovy. Na pravej strane nádvoria, kde sa končí ubytovací trakt, je vyše 60 m hlboká studňa vykresaná v skalách, ktorá je hlavným zdrojom vody pre zámok. Hlavná budova má tri vchody. Hlavný vchod sa nachádza pod vežou na zlome obidvoch krídel hlavnej budovy. Je široký 3 m, hornú časť má zakončenú lomeným oblúkom a zdobí ho portál, ktorý pripomína gotické prvky. Druhý vchod je iba niekoľko metrov vľavo, na juhovýchodnom krídle. Vedie do najreprezentačnej časti zámku, kde sa nachádzajú najkrajšie miestnosti a kde aj chodby, haly a schodištia vynikajú eleganciou moderného štýlu. Vchod je dekorovaný mramorovým obložením /kararský mramor/ jemnej žilkovatej zrnitosti farby sivozelenkavo - čiernej. Nad dverami v mramore je zlatými literami vyryté meno budovateľa zámku a rok začatia stavby /Comes Josephus Palffy, MCMXI/. Nad vchodom z prvého poschodia vyčnieva 4 m dlhý mramorový balkón sivo-oranžovej farby, podopretý štyrmi konzolami. Tretí vchod je pre zamestnancov zámku a nachádza sa na pravej strane, na konci prvej časti pravého krídla, naproti studni.

Hlavným vchodom sa dostaneme do okrúhlej vstupnej haly, ktorá tvorí prízemie hradnej veže. Veža Smolenického zámku je sedemhranná a pozostáva zo železobetónu. Jej nezvyčajná podoba poukazuje na to, ako si šľachtici potrpeli na zvláštnosti, ktoré museli byť unikátom. Veža má tri poschodia. Medzi druhým a tretím poschodím je galéria. Na samom vrchole veže je rozhľadňa s kamenným zábradlím, odkiaľ je nádherný rozhľad na všetky strany malebného okolia Smoleníc.

Zo vstupnej haly, ktorá je v strede podopretá mohutným renesančným stĺpom, možno sa dostať do všetkých častí zámockej budovy. Hala je spojená z ľavej strany s prízemím juhovýchodného krídla zámku, ktoré pozostáva z priestrannej haly, archívu, kancelárskych miestností a súkromného bytu správcu. Hala prízemia juhovýchodného krídla je reprezentačne zariadená. V strede je stĺporadie s oblúkovitým stropom, na ktorom visí päť kovových lustrov. Po stenách sú rovnomerne rozmiestnené kovové svietniky, pri vchode do kancelárie stojí kovový svietnik väčších rozmerov a nad ním visí benátske zrkadlo, vedľa ktorého je podobizeň Andreja Sládkoviča v zlatom ráme. Oproti visí olejomaľba, predstavujúca búrku na mori. Hala je pokrytá benátskou dlažbou, ktorú chránia plyšové koberce. Z ľavého rohu haly vedie kamenné schodište s dreveným zábradlím na prvé poschodie, kde sa nachádzajú najkrajšie miestnosti zámku, červený a modrý salón, knižnica, ubytovacie miestnosti a komfortná izba pre predsedu SAV. Aj na prvom poschodí je priestranná obdĺžniková vstupná hala, reprezentačne vystrojená. Hala má štyri okná na východ, z tretieho okna je vstup na mramorový balkón. Dlažba je parketová a strop zdobený lúčovitými oblúkmi podopierajú na juhovýchodnej strane pri schodišti dva stĺpy. V strede haly visí sklenený krištálový luster a na stenách je deväť sklených svietnikov. Halu zdobia dve olejomaľby v zlatých rámoch znázorňujúce zábery zasnežených končiarov a údolí. Na parketách je veľký plyšový koberec 7 x 4,5 m a 7 m dlhý behúň. Z haly je vchod do modrého salónika a do väčšieho červeného salóna, z ktorého sa dostaneme na balkón na západnej strane zámku, odkiaľ je krásny výhľad na Smolenice a Molpír.

Pod celou budovou sa nachádza suterén a pivničné priestory, v ktorých je umiestnená kotolňa, práčovňa, dielňa, rozvody UK a kanalizácie. Suterén má dva vchody, jeden od bašty - kaplnky a druhý vedie spojovacím kanálom od bašty - bývalého bytu vrátnika pod nádvorím k hlavnej zámockej budove.

Neoddeliteľnou súčasťou Smolenického zámku je rozľahlý anglický park. Kdekoľvek sa pohneme, či kráčame po mierne svahovitých lúkach a či po chodníku v priľahlých lesoch, všade sa nám vynorí krásny a velebný obraz zámku. Tu nám potom prichádzajú na myseľ predstavy z detských čias, keď sme dychtivo čítavali o zámkoch zo zlata a mramoru, a tuhľa vidíme skutočnosť - belostný zámok pokrytý rubínom - ako v rozprávke.

P.S.
Asi najznámejšia osoba z novodobých dejín, ktorá kedy prespala na Smolenickom zámku, bol sovietsky politik Nikita Sergejevič Chruščov. Bolo niekedy v roku 1962, keď zmienený politik tu prespal pred cestou do Viedne. A potom za nadšených "ovácií" pionierov doslova preletel cez Trnavu, aby sa mohol stretnúť vo Viedni so svojím americkým kolegom, prezidentom USA J.F.Kenedym.

apríl 2007, P.Minárik

Turistické pochody v “Oblastný turistický kalendár Malé Karpaty a okolie”

Turistické pochody, ktoré sa organizujú v Chránenej krajinnej oblasti (napr. Malé Karpaty, Záhorie, Dunajské luhy), vyžadujú súhlas orgánu životného prostredia. V roku 2005 sme mali problémy so schválením Kalendára na rok 2006, Kalendár vyšiel s oneskorením. Aby sme sa tomu vyhli, koncom roka 2006 sme požiadali o schválenie Kalendára turistických akcií na 5 rokov. Podarilo sa to.

Krajský úrad životného prostredia v Bratislave, Odbor ochrany prírody, vydal rozhodnutie číslo ZPO/501/2007-svl, v ktorom (skrátene)

A. vydáva súhlas

žiadateľovi Klub slovenských turistov, Junácka 6, Bratislava, .... na organizovanie turistických podujatí v územiach s II. stupňom osobitnej ochrany prírody a krajiny v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom a Trenčianskom kraji. Súhlas sa udeľuje do 31.12.2011.

Účastníkom turistických pochodov sa nepovoľuje rušiť vodné vtáctvo, produkovať hlasné zvukové efekty a odpad.

B. povoľuje výnimku

... povoľuje Klubu slovenských turistov, Junácka 6, Bratislava, organizovať turistické podujatia v chránených územiach s 3., 4. a 5.stupňom osobitnej ochrany v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom a Trenčianskom kraji.

... umožňuje účastníkom podujatí Výstup na Čertov kopec, Severnou stranou Malých Karpát, Prechod hrebeňom Kamennej brány, Jelenec pohybovať sa mimo turistického chodníka. Zároveň sa udeľuje podmienka výstupu po už existujúcich trasách.

Výnimky sa povoľujú v termíne do 31.12.2011.

C. nepovoľuje výnimku

... neumožňuje pohybovať sa mimo turistického chodníka v územiach s III., IV. a V. stupňom osobitnej ochrany prírody a krajiny účastníkom peších a cyklistických podujatí. (zoznam podujatí je dlhý, len v podujatiach uvedených v bode B je možný pohyb mimo značených turistických trás)

Plné znenie je k dispozícii na KST v Bratislave, Junácka 6, u Jindra Raceka a u mňa.

V náväznosti na rozhodnutie Krajského úradu vydal KST list č.38/2007 určený oddielom organizujúcich turistické pochody, v ktorom žiadajú organizátorov, aby v propozíciách upozornili účastníkov na zákaz pohybu mimo značených turistických chodníkov. Každý účastník nesie plnú zodpovednosť za porušenie tohto ustanovenia.

Vybral: Vladimír Chrapčiak, predseda PT pri RR Trnava.

Policajný štát v tatranských dolinách

V to predpoludnie, 11.4.2007, začali Štátne lesy TANAPu uzatvárať všetky lesné pozemky spadajúce do lesného celku Podbanské, vrátane značkovaných turistických chodníkov v Tichej a Kôprovej doline.

V to predpoludnie, sa na vstupoch do dolín objavili upozornenia, ktoré neobsahovali kontakt na orgán, ktorý vo veci rozhodol, výrokovú a dôvodovú časť rozhodnutia a najmä neboli signifikované úradnou pečiatkou a podpisom pracovníka, ktorý vydal rozhodnutie. Príprava "dokumentu", ktorý má verejnosť pokladať za záväzný, by trvala priemernému študentovi strednej školy disponujúcemu farebnou tlačiarňou asi 15 minút.

V to predpoludnie, v krajine, ktorá čerpá stovky miliónov z európskych fondov na podporu a vytváranie podmienok pre cestovný ruch, niekto uzavrie turistické chodníky a územie o veľkosti cca 10 000 ha, a to do 31.7.2007. Chodníky trasované po spevnených asfaltových cestách. Dôvod: "Eliminácia možného rizika ohrozenia bezpečnosti a zdravia verejnosti počas prác nevyhnutných pri ochrane lesa ..." je sekundárny a úsmevný. Úlohou všetkých represívnych opatrení štátu bolo vždy a vždy bude, zabrániť relevantnej časti občanov v kontakte s pravdou. Pravda je totiž infekčná.

V to predpoludnie, 17-rokov po nežnej revolúcii, občanov kontroluje a fotografuje prenajatá súkromná bezpečnostná služba, platená z daní vás všetkých.

V ten deň, 17 rokov po nežnej revolúcii, pokojne protestujúcich občanov legitimuje štátna polícia, ktorej už nevadí, že priamo pod jej nohami tečie voda z topiaceho sa snehu znečistená pohonnými hmotami a mazivami, že priamo pred jej očami sa zasahuje do biotopu európskeho významu.

V to predpoludnie sa v Kôprovej doline uskutočnila prehliadka motorových vozidiel všetkých typov, cenovo od 600 tisíc nahor. Skúste hádať v koľkých z nich sedeli "zákon porušujúci" ochrancovia prírody. Čo je dovolené pánom, nie je dovolené ...

V ten deň, riaditeľ Tatranského národného parku Ing. Majko nemohol obhajovať záujmy vlastného národného parku, pretože mu to niekto zakázal. Aj v roku 2007 sa musíte niekoho pýtať, prípadne poprosiť, či môžete hovoriť o veciach, za ktoré ste priamo zodpovední. George Orwell by mal radosť.

V ten deň, štát a jeho orgány, ktoré vyvlastňujú občanov bez primeraných náhrad, ktorého niektorí pracovníci verejne zneužívajú svoje výsady a postavenie, ktorý nedokáže zabrániť masívnemu predražovaniu verejných objednávok (diaľnice, tunely, vodné diela) ma chcel poučovať o morálke a práve.

Aj udalosti dňa 17.11.1989 boli z hľadiska vtedy platného právneho poriadku nezákonné. Dejiny dopredu posúva odvaha a nie kolaborácia s práve aktuálnou mocou. Tatranský národný park je národným parkom všetkých Slovákov a nie národný park lesníkov! Budíček, Slováci! Nepíše sa rok 1953. Sme slobodní občania v slobodnej krajine.

Viac na http://www.ticha.sk

Mgr. Rudolf PADO
Predseda a projektový manažér OZ TATRY

Kontakt:
Občianske združenie TATRY, KEMI 627/5, 031 04 Liptovský Mikuláš
Tel.: 044/553 10 27, e-mail: mailto:oztatry[zavináč]slovanet.sk

História slovenských diaľkových pochodov
Spomienka na DP "Štiavnickými vrchmi"

Diaľkový pochod (DP) Štiavnickými vrchmi vznikol ako študentská akcia drevárskej fakulty VŠLD vo Zvolene, v dobe keď začali byť diaľkové pochody hlavne medzi mládežou veľmi populárne a mali preto široký okruh záujemcov a priaznivcov.

Iniciátorom a potom i šéfom tejto akcie bol poslucháč II. ročníka, už vtedy skúsený turista a diaľkoplaz, ktorý sa spolu s kamarátmi rozhodol, že aj oni usporiadajú nejakú podobnú akciu. A tak v októbri 1975 v okolí Zvolena sa to zrealizovalo. Organizátori uvažovali nasledovne: je tu nádherné okolie a bola by ho škoda po turistickej stránke nevyužiť. Uvažovali len nad tým, na ktorú stranu pochod nasmerujú. Po dlhšej úvahe sa rozhodli na smer: Štiavnické vrchy. Svoje tu, samozrejme okrem krás okolia Banskej Štiavnice, možno zohrala aj dostupnosť novej mapy Štiavnických vrchov, ktorá v tej dobe práve vyšla ako úplná novinka, kým ostatné smery ako Kremnické vrchy, Javorie a Poľana neboli vôbec k zohnaniu. Takto vlastne túto oblasť objavili pre širokú turistickú verejnosť.

Štiavnické vrchy - to je kraj kopcov, lesov, jazier a zaujímavých historických pamiatok, kraj - ktorý nie je turistom taký známy ako napríklad Nízke či Vysoké Tatry alebo Malá či Veľká Fatra, ale i tak má svoje osobitné kúzlo.

Spomeňme aspoň niektoré zaujímavosti: legendami opradený vrchol Sitno, spájajúci sa s postavou Andreja Kmeťa so svojou výškou 1009 m n.m. je najvyšší vo svojom okolí, na vrchol vedie chodník prechádzajúci cez drevené schodíky. Na vrchole je drevená rozhľadňa. Priamo z vrcholu je vidieť Počúvalské jazero i ďalšie jazerá ako je Evičkino, Richnavské, Klinger, Hodružské i Studenecké a pôsobia prirodzeným dojmom, ako by tu boli odjakživa. Pritom sa jedná o umelo vytvorené rybníky /tajchy/ v dôsledku banskej činnosti, k pohonu vodných čerpadiel na odčerpávanie vody z banských chodieb. Túto technickú pamiatku, dielo našich predkov, má na svedomí známy banský technik Samuel Mikovíny.

A je tu ešte mnoho ďalších zaujímavostí, Banská Štiavnica, Antol, Kalvária, Klopačka, lesnícke a drevárske múzeum.

Uvidieť naraz aspoň časť týchto prírodných krás a zaujímavostí bolo cieľom ukázať študentom. Nebola to len akcia pre akciu, ale bolo to zdravé nadšenie a chuť robiť niečo i pre iných.

Prvý ročník usporiadali ako päťdesiatku so štartom v Žarnovici a s cielom vo Zvolene, na internáte, pretože s organizáciou takéhoto podujatia nemali doteraz žiadne skúsenosti. Trasa sa účastníkom páčila, aj keď sa neskôr zistilo, že jej skutočná dĺžka bola až 65 km a mnoho účastníkov nachodilo ešte oveľa viac km, pretože niekde zakufrovali. Trasa viedla zo Žarnovice cez Voznicu na vrch Kojatín, do obce Kopanice, ďalej cez vŕšky, Myšia hora, Tanád, Paradajz, cez Červenú studňu do Štiavnice. Potom cez Studenec až do Zvolena.

Turistické značenie Štiavnických vrchov bolo vtedy totiž veľmi málo udržiavané a kto nemal so sebou turistickú mapu, čo bola vzácnosť, a kto nemal aspoň akú-takú skúsenosť s touto oblasťou, tak potom určite veľmi ľahko poblúdil.

Druhý ročník päťdesiatky sa konal v roku 1976.

Tretí ročník bol už pestrejší. Päťdesiatka sa premenovala na šesťdesiatku, čo zodpovedalo skutočnej dĺžke trasy, a pre menej zdatných turistov organizátori pridali "tridsiatku", ktorá začínala tiež v Žarnovici, ale končila už v Banskej Štiavnici, odkiaľ sa účastníci dostali do Zvolena vlakom.

Propagáciu pochodu obstaralo internátne rozhlasové štúdio "INRO" a študentský časopis Letokruhy a DP už od tretieho ročníka bol propagovaný v kalendári Diaľkových Pochodov, ktorý vydával pražský "Mladý svět". To zapríčinilo, že sa pochod stal známejším a začali ho navštevovať aj vzdialenejší účastníci.

Nuž a s jedlom rastie chuť, preto sa rozhodli, že usporiadajú aj stovku, a to po vzore Žilinskej VŠD. Mimochodom, chceli Žilinčanom dokázať, že zorganizujú lepšiu stovku než oni...

Trasa stovky bola krásna, zaujímavá, ale hlavne náročná nie na kondíciu, ale hlavne na orientáciu v noci. Trasa tvorila osmičku, takže cez Banskú Štiavnicu sa išlo vlastne 2-krát. Trasa merala v skutočnosti asi 118km, ale to len za predpokladu, že ste niekde nezakufrovali. Zostala i pôvodná päťdesiatka.

Štart stovky bol v piatok večer o 23. h v Žiari nad Hronom. Trasa viedla cez Sklené Teplice, Červenú studňu, Banskú Štiavnicu a Štiavnické Bane, na Sitno, ďalej okolo Počúvalského jazera na Vysokú, cez Veľký Žiar a Drastavicu do Rudna nad Hronom. Stovka pokračovala po ceste do Voznice, kde sa napojila na pôvodnú päťdesiatku, ktorá končila vo Zvolene.

Ďalší ročník, bol už V.ročník päťdesiatky a druhý ročník stovky, akcia sa konala v novembri 1979. Trasa zostala rovnaká, len hlavný šéf skončil školu a odovzdal organizáciu pochodu mladším kolegom. V tomto ročníku bolo i účastníkov oveľa menej, čo spôsobilo do istej miery aj veľmi nepriaznivé počasie. Usporiadatelia si dali značnú námahu a preznačili značnú časť trasy, čo malo za následok veľké zlepšenie orientácie účastníkov, hlavne v noci. Úspešnosť stovkárov na tomto ročníku bola však aj tak "mizerná". Z 24 účastníkov došli do cieľa len 6 a z toho len traja v limite 24 hodín a traja za 26 hodín.

Noví organizátori stovku zrušili úplne a organizovala sa už len päťdesiatka a aj to len pre študentov VŠLD a už túto akciu ani nikde nepropagovali a potom aj táto akcia zrejme v tichosti skončila. Aspoň ja som o jej pokračovaní nemala žiadne správy.

Zdenka Tvrdá - účastníčka stovky
/jedna z tých troch, čo do cieľa prišli o tri hodiny po limite.../

Slovenský zimný zraz turistov 2007
Martin, 1. - 4. februára 2007

Zimný turistický zraz na Slovensku má už dlhoročnú tradíciu. V termíne od 1. do 4. februára 2007 sa uskutočnil už jeho 41.ročník. Tentoraz sa konal v oblasti Turčianskej záhradky, to znamená v okolí Martina.

Štvrtok, 1.2.2007
Tento deň využívam spolu s ostatnými účastníkmi na cestovanie na miesto zrazu. Časť našej skupiny cestuje z Bratislavy dopoludňajším rýchlikom o 9,30 h do Vrútok a následne osobákom do Martina. Tam prichádzame o pol druhej. Vo vestibule kina Strojár je prezentácia účastníkov, kde dostávame igelitovú tašku, ktorá obsahuje účastnícky preukaz, odznak, spravodaj, visačku a informačné materiály o Martine a jeho blízkom okolí. Zvlášť v obálke sme mali stravné poukážky. Po prezentácii odchádzame na ubytovňu. Podvečer prichádza druhá naša skupina. Večer sa zúčastňujeme na slávnostnom otvorení SZZT.

Piatok, 2.2.2007
Prvý deň zrazu. Organizátori mali pripravených 6 lyžiarskych, 1 skialpinistickú a 5 peších trás. Trasy mali rôzne dĺžky, prevýšenie i náročnosť. Naša, bratislavská skupina sa zúčastnila viacerých lyžiarskych i peších trás. Boli sme napríklad na trase na Martinských holiach, Jasenovo - Sklené, v okolí Valče, išli sme sa pozrieť do Sklabine, boli sme na Drienku i v okolí Turian.

Osobne v piatok som cestoval vlakom do Turian a odtiaľ som absolvoval trasu Turany - motorest Fatra - Hoľové Lúky - Dolný Čiernik - Mancovo Marias - motorest Fatra - Krpeľany. Bolo nádherné slnečné počasie, teplota 6 stupňov C. Prešiel som to na bežkách, trasa mala dĺžku 22 km s prevýšením 250 m.

Večer sa uskutočnilo premietanie filmov s turistickou tématikou a country zábava.

Sobota, 3.2.2007
V sobotu organizátori ponechali tie isté trasy ako v piatok. Každý sme si vybrali trasu, ktorá mu čo najlepšie vyhovovala. Dnes som si vybral trasu Martin - Tomčany - Breziny - Sklabinský hrad - Sklabinský Podzámok - Medzikonce - Boriskovo - Borová - Martin. V sobotu však už počasie neprialo, padal dážď so snehom a fúkal nepríjemný vietor. Trasa merala 20 km s prevýšením 500 m. Večer bolo v kine Strojár slávnostné ukončenie zrazu a následne v jedálni LFUK bol papučkový bál.

Nedeľa, 4.2.2007
Ako obvykle, nedeľu každý využíva na cestu domov.

Na 41 SZZT sa podľa oficiálnych zrazových údajov zúčastnilo:

Slovensko 1604 turistov
Česko 76 turistov
Poľsko 2 turisti
----------------------------------
celkom 1682 turistov

Bratislava, 15.2.2007, Jozef Karovič, vedúci účasti

Český zimný zraz turistov 2007
Žďár nad Sázavou, 8. - 11. február 2007

Zimné turistické zrazy majú medzi turistickou verejnosťou veľkú obľubu a už si vybudovali aj v Čechách svoju tradíciu...

Jubilejný 10.ročník Českého Zimného Zrazu Turistov sa uskutočnil z poverenia ústredia KČT v kraji Vysočina v okolí Žďáru nad Sázavou v termíne 8.-11.februára 2007. Na tomto družobnom podujatí sme sa zúčastnili aj my, turisti zo Slovenska.

Štvrtok, 8.2.2007
Z Bratislavy sme cestovali vlakovým spojom Eurocity s odchodom 8,22 h s prestupom v Brne. Do Žďáru nad Sázavou pricestovávame o 11,30 h. Po príchode sa prezentujeme v Domove detí a mládeže, kde je na to určený priestor.

V rámci prezentácie sme obdržali: igelitovú tašku, účastnícky odznak, diplom, spravodaj, drevenú turistickú známku, pohľadnicu, prepisovačku, vstupenku na papučový bál, stravné lístky a propagačný materiál. Po prezentácii odchádzame na miesto ubytovania a potom na prehliadku mesta. Večer sa všetci zúčastňujeme slávnostného otvorenia zrazu na námestí mesta.

Piatok, 9.2.2007
Na piatočný deň bolo pripravených viacero peších a aj lyžiarskych trás. A hoci priamo v meste Žďár nad Sázavou sa nenachádzala súvislá vrstva snehu, účastníkov zrazu vyvážajú na trasy autobusom. Vybral som si trasu: Sklené - U troch studní - Brožova skalka - Fryšavský Kopec - Fryšona - Medlov - Podmedlovský mlýn - Rokytenská - Korýtka - Maršovice - Nové Město na Morave. Celá trasa merala okolo 26 km a mala prevýšenie 350 m. Snehové podmienky vo vyšších polohách boli dobré, úsek Korýtka - Nové Město na Morave bol bez snehu. Večer sa uskutočnili besedy o CHKO a o histórii lokality. Okrem toho nám premietli aj film o expedičnej turistike.

Sobota, 10.2.2007
V sobotu som si vybral trasu z Jimramova. Mala dĺžku 28 km so 400 metrovým prevýšením. Išla nasledovne: Jimramov - Odranec - Kuklík - Snežné - Krátka Kadov - Tri Studne - Vlachovice - Nové Město na Morave. Snehové podmienky boli podobné ako v piatok, slnečno 8 stupňov C. Večer sa v sokolovni uskutočnil tzv. "Papučový bál" a slávnostné ukončenie zrazu. V rámci ukončenia odovzdali aj vyznamenania zaslúžilým turistom. Bola aj odovzdávka štafetového kolíka ďalšiemu organizátorovi, ktorý bude organizovať zraz v nasledujúcom roku. V roku 2008 bude organizovať ČZZT Bělá nad Radbuzou /Český les/.

Nedeľa, 11.2.2007
Dnes si turisti idú prejsť viac-menej trasy podľa individuálnej dispozície. Vybral som si trasu Žďár nad Sázavou - Polnička - Velké Dárko a späť. Terén bol následkom dažďov a topenia sa snehu totálne rozbahnený, tak sme si vybrali trasu po spevnených cestách. Po prejdení trasy popoludní cestujeme domov, cez Brno a Břeclav.

Na jubilejnom 10.Českom Zimnom Turistickom Zraze sa zúčastnilo 513 zaregistrovaných turistov. Slovensko, ako najbližší sused, malo naozaj veľmi nízku účasť. Môžem ich spočítať: Karovič Jozef, Horváth Anton, Šťastný Jiří, Khandl Ladislav, Kuiš Štefan, Herchl s manželkou, čiže šesť turistov plus jedna manželka.

Ubytovanie sme mali v hoteli Jehla, podľa vybavenia a dispozície ubytovacích priestorov pôvodne budova slobodárne ZDAS.

Priestory ubytovania sa skladali z veľkej predsiene, vstavanej skrine, vešiakovej steny, izby s dvojposteľou, skriňa, stolík, kreslo, nočné stolíky, chladnička, televízor, kúpeľňa, WC, kuchynka s elektrickým sporákom kompletne vybavená.

Okrem prípadného vlastného stravovania sme mali kompletné stravovanie zabezpečené v jedálni internátu priemyslovky. To znamená, večera, raňajky s balíčkom na cestu.

Bratislava, 15.2.2007, Karovič Jozef
vedúci účasti KST Spartak BEZ Bratislava

P.S.
Jožko, ako jednotka vo vlakovom cestovaní ti dávame tip, prejdi, resp. prevoz sa po Grécku a Bulharsku a informuj kamarátov o podmienkach cestovania v tejto oblasti vlakmi.

P.Minárik, Trnava

Na výlete u susedov
Rakúsko, IVV Pochod "Korneuburg"

V turistickom kalendári IVV /Internationaler Volkssportverband čiže "Ľudový šport pre všetkých"/ nás zaujala turistická akcia u našich susedov v Rakúsku v oblasti KORNEUBURG, približne 20 km severozápadným smerom od Viedne. Keďže sme boli zvedaví ako to organizujú oni, tak sme sa dohodli, že sa toho zúčastníme. Ako inak ako automobilom. Pre zaujímavosť, podujatie sa konalo v nedeľu, ako u nás napríklad, Doľany. Presný termín bol 18.3.2007.

Priebeh akcie:

Ráno sme nastúpili do osobného auta a vydali sa na cestovanie na miesto konania akcie. Z Bratislavy nás cesta viedla cez hraničný prechod Berg, následne Wolfstahl - Hainburg - Schwechat - Viedeň - Langensdorf do Korneuburgu. Vo Viedni naše cestovanie trochu skomplikovala doprava, rôzne jednosmerné ulice a prikázané smery. Samozrejme, že na miesto štartu sme sa potom dostavili o trochu neskôr ako sme plánovali. A to sme boli radi, že sme boli o 10-tej h na mieste štartu. Registrácia účastníka nás stojí 1,5 Eura za osobu a za to nám poskytnú mapku trasy a kontrolný lístok. Na štarte sa dozvedáme, že to je už 30.ročník. Bože, to je toho, veď u nás má napríklad T-100 už 34.ročník a Silvestrovský výstup na Marhát 36. ročník a štartovné je nijaké alebo len minimálne. No ale počkajte až budeme o dva roky platiť Eurami... Samozrejme sme si nenechali ujsť prezentáciu našho turistického podujatia "S BEZkou do Karpát". Na prezentácii sme si vybrali trasu len 12 km, ktorá bola nasledovná: Korneuburg - Bisamberg - Tuttehoff - Korneuburg - Jacht port - Korneuburg Centrum - Korneuburg. Okrem tejto trasy mali aj jednu dlhšiu, 20 km, ktorú sme si z časových dôvodov nemohli dovoliť. Za Bisambergom bolo kontrolné stanovisko s razítkom a možnosťou občerstvenia, či už v pevnom alebo tekutom skupenstve.

Neskôr sme sa dostali aj na breh rieky Dunaj. Počas celého nášho putovania propagujeme našu domácu malokarpatskú akciu "S BEZkou do Karpát". V centre Korneuburgu, v klubovni turistického spolku sa nachádzala ďalšia kontrola a možnosť občerstvenia. Výzdobu klubovne tvorili rôzne suveníry z účasti na turistických podujatiach. Z našich "slovenských akcií" sme tam však nenašli žiadne...

V cieli získavame potvrdenia do preukazu IVV, občerstvujeme sa, robíme si fotodokumentáciu. O 16,30 h znovu nastupujeme do auta a dávame sa na spiatočnú cestu, domov. Vo Viedni máme znovu komplikácie nájsť správny smer. Do Bratislavy prichádzame o pol siedmej večer. Auto najazdilo počas tejto akcie 200 km. Počasie nám prialo, bolo slnečno, ale veterno s teplotou na obed 17 stupňov.

Podľa informácii usporiadateľov na tejto akci sa zúčastnilo a zaregistrovalo 850 účastníkov.

Bratislava, 25.3.2007, Jozef Karovič, účastník akcie

Malokarpatský Superdiaľkoplaz

Hovorí sa, že ubehlo to ako voda, a pritom voda tečie... Faktom však zostáva, že v minulom tisícročí /to je už toľko odvtedy?/ sa organizátori Malokarpatských stoviek dohodli, že budú úspešným turistom udeľovať ocenenie Malokarpatský Superdiaľkoplaz (MKSD). Ich rozhodnutie nadobudlo účinnosť v roku 1997, takže tohto roku to už bude 11.ročník tejto súťaže.

Základné pravidlá pre MKSD sa nemenia. Sú veľmi jednoduché, treba v jednom kalendárnom roku absolvovať všetky tri stovky /celých sto kilometrov v každom pochode/, ktoré sa organizujú v regione Malé Karpaty. Sú to pochody: Trnavská stovka, 2 x 50 a dosť! a Pochod Špačinských Pekných Chlapcov /aj keď niektorí z nich už nie sú takí pekní ako boli, ale frajeri sú to stále/. Uspešní turisti za tento obdivuhodný výkon obdržia okrem diplomu i tradičnú vecnú cenu v podobe keramiky - taniera, posledné roky aj s menom úspešného turistu. Za uplynulé desaťročie organizátori udelili celkom 188 ocenení. Na tomto počte sa podieľalo 68 turistov, čo je skutočne veľmi slušný počet. Rad držiteľov ocenenia v minulom roku rozšírili dvaja noví mladí /veľmi mladí, ale už veľmi výkonní turisti/ a sú to: Slávo Glesk a Miroslav Cíferský, ktorí získali v minulom roku aj ocenenie Slovenský Superdiaľkoplaz (SSD), podobne ako Ján Pristach /ten už má ale tri MKSD/, ktorého sme v priebehu sezony ako si neoprávnene vynechali zo zoznamu adeptov na MKSD a SSD. Kto získal najviac ocenení? Ani sa nepýtajte. Samozrejme, že ten kto je pri koryte...

A tu je súčasná špičková jedenástka:

1.	Nižnan Ivan	8 ocenení
2.	Hanuš Jaroslav	8
3.	Bada Peter	7
4.	Parcer Ján	7
5.	Sasák Jaromír	7
6.	Suran Július	7
7.	Groman Peter	6
8.	Klokner Melo	6
9.	Korčok Attila	6
10.	Valach Peter /bratislavský/	6
11.	Šulek Karol	6

Myslíme si, že absolvovanie troch malokarpatských sto kilometrových pochodov je výkon, ktorý si zaslúži, aby sme uviedli každého doterajšieho úspešného účastníka súťaže. Tento zoznam má poslúžiť aj pre ľudovú kontrolu. Skrátka každý, kto si myslí, že zo zoznamu vypadol, nech sa ozve na starej adrese u organizátora. (Úplný zoznam účastníkov je zatiaľ súčasťou iba tlačenej verzie tohoto časopisu.)

Zároveň chceme požiadať tých, ktorí ešte nedostali ocenenia za rok 2006, aby oznámili miesto a spôsob možného odovzdania cien. Buď v redakcii MKSD alebo Teslákom.

P.S.
Súčasne chcem upozorniť širokú turistickú verejnosť a oznamiť jej, že autor tohto článku absolvoval celkom 19 Trnavských stoviek a dve /slovom dve/ nedokončil. A nie o jednu menej, ako to Peter dlhodobo uvádza vo svojich štatistikách. Žiadam o aktívnu podporu aj ostatných diaľkoplazov, aby mi pomohli a podporili ma v tomto mojom dlhoročnom snažení o uznanie pochodu, ktorý som absolvoval /mám diplom s podpisom Petra i potvrdenie v záznamníku a keď bude treba, zoženiem aj potvrdenie z Bruselu/.

Ivan Nižnan - súčasný hlavný šéf MKSD.

Oznam pre záujemcov o získanie Slovenského Superdiaľkoplaza 2007

Vzhľadom k neistej informácii, či domáci usporiadatelia Haličskej 100-ky toto podujatie tento rok naozaj pripravia a keďže je to podujatie, ktoré je jednou z podmienok pre splnenie Slovenského Superdiaľkoplaza, oznamujeme, že toto podujatie sa bude určite konať v posledný májový víkend 2007. Prípravu Haličskej 100-ky v prípade, že domáci usporiadatelia zlyhajú, sa podujali zabezpečiť turisti z TJ TESLA Bratislava. Prípadní záujemcovia o toto podujatie sa môžu kontaktovať na adrese:

Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava, tel.: 0903-620 653

Prišlo mejlom...

Milá Veronika,

píš, prosím Ťa, ďalej svoje básničky.
To nevadí, že Tvoj verš občas trochu krivká,
Tvoj pohľad na svet mi rozžiaruje zreničky
a teším sa ako chlapec maličký.

Naďa Chrapčiaková

Pozvánka
Trnavská stovka, 34.ročník, 2.- 3. júna 2007

Za tú kopu rokov, čo sa T-100 organizuje, sa k jej konaniu už toho popísalo a nakreslilo habadej. Takže k 34.ročníku už vlastne netreba až tak moc povedať. Treba sa len ráno premôcť a vstať z postele o trochu skôr než obykle, nabrať z "komory" dobrej nálady, zabaliť do batohu niečo aj tekuté, niečo tuhé, obliecť sa ako zvyčajne na DP - a už len sa postaviť na pomyselný štart T-100, v Bratislave na hlavnej stanici. Ťažko sa dá dopredu povedať, čo nás na nej v tomto roku čaká, vlastne ani len to počasie moderná doba nevie predpovedať na mesiac vopred.

Trasa pochodu je stále tá istá, nič sa nemení ani na kontrolách, ani na občerstvení v Bukovej. Čo sa mení stále a každý rok, to sme len my - stárneme, získavame skúsenosti, kondíciu a mnoho nezabudnuteľných zážitkov /ako pre koho?/.

Čoraz populárnejšia sa stáva tzv.dodatková čiastočná nočná trasa T-100 a to Buková - Brezová. Má len okolo 25 km, ale mnohých turistov, ktorí si na celú stovku netrúfajú, dostatočne vtiahne do jej deja. Hlavne aj preto, že sa štartuje z Bukovej až od 18.h a do skončenia doby kontroly, čo je asi tak do 23,00 h.

Za všetkých spoluorganizátorov Vám prajem ľahký krok a dostatočné zásoby tekutín, lebo dehydrovanému turistovi o sto kilometroch radšej nerozprávaj...

P.S
Pozor, tento rok vláčik z Brezovej nepôjde...

Peter Minárik

KALENDÁR

jún 2007:

2. - 3.6.2007 TRNAVSKÁ STOVKA 34.ročník
(sobota - nedeľa) Klub Trnavských Diaľkoplazov a HO Skoba Trnava

Trasy: 100 km/2800 m
Bratislava, hl. žel. st. - Kamzík - Biely Kríž - Tri kamenné kopce - Pezinská Baba - Čermákova lúka - Vápenná - Buková - Dobrá Voda - Brezová pod Bradlom
Štart: Bratislava, hl. žel. st. (pod schodami, Žabotova ul.), 6.00 - 7.00 h
Cieľ: Brezová pod Bradlom, do rána 8.00 h
Štartovné: 20 Sk
Iné: akcia je zaradená do plnenia Malokarpatský superdiaľkoplaz (MKSD) a Slovenský superdiaľkoplaz (SSD)
Riaditeľ podujatia: Ing.Peter Minárik, Čajkovského 40, 917 08 Trnava, tel.: 0911-550 921

9.6.2007 INOVECKÁ 50-KA 28. ročník
(sobota) OT TJ Bezovec Piešťany

Trasy: 50, 30, 20 km
50 km: Mníchova Lehota - Inovec - Panská Javorina - Skaliny - Bezovec - Kostolný vrch - Moravany - Piešťany
Štart: Motorest RADAR, Mníchova Lehota, 6.30 - 8.30 h
Cieľ: 50 km: Piešťany, tur. klub, do 19.00 h
Vedúci: Rudolf Drlička, Scherera 4798/11, 921 01 Piešťany,
tel: 033-774 2726, 0907-583 800

9.6.2007 POZRITE SA, TO JE KRÁSA 24.ročník
(sobota) TJ Iskra Matador Bratislava

Trasy: 55 km/1600 m, 40 km/1100 m, 35 km/1000 m
55 km: Modra - Traja Jazdci - Kuchyňa - Vysoká - Sklená Huta - Červený Kameň - Harmónia
40 km: Modra - Traja Jazdci - Kuchyňa - Vysoká - Zochova chata - Harmónia
35 km: Kuchyňa - Vysoká - Sklená Huta - Červený Kameň - Harmónia
Štart: 55, 40 km: Modra, nám. Ľ. Štúra, 6.15 - 8.30 h
35 km: Kuchyňa, reštaurácia, 9.00 h
Vedúci: Juraj Sojka, Rumančeková 8, 821 01 Bratislava

16.6.2007 Severnou stranou Malých Karpát 28.ročník
(sobota) Turistické združenie Dolný Lopašov

Trasy: pešo: 15, 20, 30, 40, 50 km, cyklo: 50 km ľahká a ťažká varianta
50 km (P): Dolný Lopašov - Lančár - Veľká Pec - Pustá Ves - Košariská - Bradlo - Brezová pod Bradlom - Klenová - Dolný Lopašov
Kratšie trasy sú odvodené od 50 km trasy.
cyklo - ľahká: Dolný Lopašov - Klenová - Bradlo - Dobrá Voda - Vítek - Chtelnica - Dolný Lopašov (nevhodné pre galusky)
cyklo - ťažká: len pre horský bicykel a treba mapu Malých Karpát (Bradlo)
Štart: Dolný Lopašov, turistický klub, 6.00 - 12.00 h
Cieľ: Dolný Lopašov, turistický klub, 12.00 - 18.00 h
Štartovné: 10 Sk
Občerstvenie: guláš v cieli a občerstvenie na vybraných miestach
Vedúci podujatia: Jozef Šteruský, 922 04 Dolný Lopašov
Kontakt: Laco Hornák, tel.: 0903-931 663
Ivan Šimna, tel.: 0904-884 832
e-mail: simna[zavináč]pobox.sk
Internet: turista.szm.sk

16.6.2007 DEŇ S BICYKLOM I. - Poznajme okres Dunajská Streda 16.ročník
(sobota) KT RODINA Dunajská Streda

Trasy: cyklo + TOM: do 90, 120 km
do 90 km: Dunajská Streda - Gabčíkovo, Hullám csárda - Pataš - Velký Meder - Topolníky - Králov Brod - Tomášikovo - Dunajská Streda.
do 120 km: Dunajská Streda - Potôňské lúky - Blahová - Lehnice - Kyselica - Gabčíkovo, Hullám csárda - Pataš - Veľký Meder - Okoč - Dunajská Streda
Štart: Dunajská Streda, Dom kultúry, 8.30 h
Cieľ: Dunajská Streda, Športová ul., Espresso FÁCÁN, o 16.00 h
Informácie: Zdeněk Kelemen, Jilemnického 337/17, 929 01 Dunajská Streda,
tel. d.: 0905-194 123, internet: www.ktrodina.net
Prihlášky: aj cez e-mail: ktrodina[zavináč]zoznam.sk, zdenek.kelemen[zavináč]slovanet.sk

23. - 24.6.2007 2 X 50 A DOSŤ! 24.ročník
(sobota - nedeľa) TJ Tesla Bratislava

Trasy: 100 km/2700 m, 63 km/1950 m, 50 km/1600 m, 35 km/1100 m
100 km: Hlavná stanica - Kamzík - Partizánska lúka - Marianka - Borinka - Košarisko - Baba - Čermákova lúka - Hubalová - Zochova chata - Zumberg - Tri kamenné kopce - Biely Kríž - Kamzík - areál TJ Tesla
Štart: Bratislava, pod hlavnou žel. st. (Žabotova ul.), 6.00 h
(zdatnejší turisti môžu štartovať do 7.00 h)
Cieľ: areál TJ Tesla Bratislava, nedeľa do 7.00 h
Štartovné: 30 Sk
Nocľah: možnosť ubytovania v klubovni TJ Tesla vo vlastných spacích vakoch, cena 1 Sk/h
Iné: akcia je zaradená do plnenia Malokarpatský superdiaľkoplaz (MKSD) a Slovenský superdiaľkoplaz (SSD)
Riaditeľ podujatia: Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava, tel.: 0903-620 653

23.6.2007 KARPATY TOUR (cyklo) 10. ročník
(sobota) Malokarpatský cykloklub Trnava

Trasa: cyklo: 126 km
Trnava - Dolná a Horná Krupá - Trstín - Buková - Sološnica - Pernek - sedlo Baba - Modra - Červený kameň - Častá - Trnava
Štart: reštaurácia Relax pri kúpalisku Slávia, 7.30 - 8.00 h
Účastnícky poplatok: 100 Sk
Vedúci: Igor Naništa, Čajkovského 17, 917 00 Trnava,
tel: 033-533 4641, internet: www.mkck.host.sk

22.-24.6.2007 REGIONÁLNY LETNÝ ZRAZ TURISTOV 47. ročník
(piatok - nedeľa) KST Senica

Zraz: Rozbehy, chata SNP
Vedúci: Júlia Mičová, Hollého 741/15, 905 01 Senica, 034-651 7547

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.