MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

Rudo Pado - spoluzakladateľ MKD, aktívny profesionálny ochranca prírody, samozrejme milovník prírody a pekných žien, /doma má hneď dve/ spoluorganizátor VLKa a vrcholový diaľkoplaz za mlada atď. sa dožil svojich mladých 40 rokov dňa 18.3.2009.

A to sa samozrejme nemôže obísť bez slávnostných "fanfár", fľaše šampanského a rozhovoru pre MKD.

1. Ako ste sa ako dedinská organizácia dostali k organizovaniu diaľkového turistického pochodu?

Klub bol založený viac-menej z popudu vtedajších "centrálnych orgánov", za čo im napriek všetkému čo bolo aj nebolo, srdečne ďakujeme. Keď sa hľadala činnosť, ktorou sa aj nejako prakticky naplní poslanie klubu, tak organizovanie pochodu samozrejme predstavovalo niečo, čo vystihuje podstatu. A prečo diaľkový pochod? Bradlo je výrazná dominanta a pekne dopĺňa okruh Veľká Pec, Klenová, Vítek, Lopašov. Bolo by hriechom nechať Bradlo bokom keď už sme pri ňom tak "blízko". A z toho už tá diaľková päťdesiatka priamo vyplýva "chceš-nechceš".

Neviem zakladajúcich členov ktorého klubu teraz myslíš, tak to zoberieme chronologicky. Stará partia z roku 1980 bola tvorená jadrom zo starých mládencov. Spravidla to boli ľudia, ktorí sa nevenovali futbalu ako dominantnej dedinskej všeľudovej zábave, ale pritom sa cítili na viac, ako na vysedúvanie v šenku. Najaktívnejšími členmi zo starej partie boli Láďo (Slavo Šteruský), Jožo Zima, Týfuk (Jano Vaško), Rambajz (Jaro Zemko), Jožák (Jožo Šteruský), Kolo (Štefan Zemko), Mikinko (Laco Zemko). V 1994 sa KST D.Lopašov dostal do stavu, že nemal akosi kto robiť. Všetci sme vedeli, že klub a pochod by bolo dobré zachovať. Tak sme sa dali dokopy traja statoční: Lubenko Jurkas, Lacko Hornák a ja a pokúsili sme sa potiahnuť to ďalej. Z viacerých dôvodov (hlavne finančno-hospodárskych) sme ale museli založiť úplne nový klub: Turistické združenie D.Lopašov. Zo starého klubu sme prevzali tradíciu pochodu a členskú základňu, čiže pre pozorovateľa zvonka sa skoro nič nezmenilo.

3. Kto vymyslel trasy pochodu a ako ste sa dostali k tým najdlhším 40 a 50 km trasám?

Trasy pochodu boli kolektívnym dielom, ale najväčší vplyv na prvé vytýčenie trasy mali ľudia, ktorí do toho lesa najviac vstupovali, t.j. predovšetkým klan Šteruskovcov. Neskôr, keď sa už chodilo aj obnovovať značky, tak do prekládky trás hovorili tí, ktorí sa najviac natrápili so sekaním zarastených chodníkov. Ak sa pri značkovaní operatívne vyhodnotilo, že "tudy cesta nevede", urobila sa nová trasa, urobila sa nová mapka a vybavené.

Ako sme sa dostali k 40 a 50 km trasám je vlastne zodpovedané v otázke č.1. Na našej strane Karpát sú oficiálne značky poredšie, takže sme mali voľné ruky k ľudovoumeleckej tvorivosti, čo síce dáva slobodu výberu pri lokálnom značení, ale je s tým aj veľa roboty.

4. Prvé ročníky ste váš pochod organizovali v apríli, prečo ste ju preložili na jún?

Pochod na jún sme prehodili z takticko-strategických dôvodov. Po tom, čo sme začali robiť pochod pod hlavičkou nového klubu od 94. roku, sme zaznamenali sériu 6 ročníkov, počas ktorých bolo počasie že "ani psa by nevyhnal". Z týchto šiestich ročníkov tuším 3x padal dážď so snehom. Každý upršaný a ufúkaný ročník sme sa nádejali, že to predsa nemôže byť nafurt. V r. 1999 s nami počasie ale tak zacvičilo, že sme povedali dosť. Citácia z kroniky: "Veterno, hustý neutíchajúci dážď, t.j. katastrofa. Všetci prišli upískaní, gibončekovia (opica - poznámka autora) boli premnožení! Najpopulárnejšia bola trasa do stanu a späť!" - koniec citátu. Skalným turistom zlé počasie väčšinou nevadí, ale zase robiť pochod s trocha väčšou logistikou (bufet, guláš, kopec ľudi na kontrolách) pre pár ľudí nie je príliš motivujúce. Vždy sme sa snažili robiť pochod pre najširšie vrstvy, vrátane detí a náhodných turistov a to počasie nám dosť robilo škrty cez rozpočet. Využili sme obdobie, v ktorom zopár pochodov zaniklo a vopchali sme sa do termína ku koncu júna. S odstupom času sa to javí ako dobré rozhodnutie. Odvtedy s počasím žiaden problém. Dokonca by som povedal, že všetky ročníky boli až gýčovo vydarené, čo sa týka počasia.

5. Ako "dedinskí” turisti Dolný Lopašov máte dokonca aj svoju internetovú stránku. Kto ju založil, kedy a kto sa o ňu stará?

Tak to je veľmi ľahká odpoveď. Mám k týmto veciam blízko z pracovného pohľadu, tak som sa ju podujal založiť aj udržiavať. Nemáme vlastnú doménu, takže vlastne všetko je zadarmo. Internet ako médium je vynikajúca vec pre klubovú činnosť z hľadiska vzájomnej informovanosti o akciách do budúcnosti a taktiež posiluje morálku mužstva tým, že informuje aj o tom, čo sme prežili. A preto klikajme na http://turista.szm.sk :-)

6. Osobne som sa zúčastnil prvých ročníkov tohto pochodu a môžem povedať, že s takou vervou sa do organizovania pochodu pustil málokto. V novšej dobe hádam len chlapci z "Deravej Kanady” /štart, cieľ Dubová/. To sa samozrejme odzrkadlilo aj v návštevnosti. Akcie sa zúčastňovali turisti od Bratislavy až po Trenčín. Môžeš nám povedať niečo zo štatistiky pochodu?

Máme síce zdokumentovaných všetkých účastníkov za všetky ročníky, ale nie sú spracované nijaké štatistiky. Aj som sa do toho jednoho času pustil, ale nebolo síl to dokončiť. Prepísať do počítača rukou písané záznamy za 30 rokov vyžaduje desiatky človekohodín tvrdej roboty. Nechám si to asi až na dôchodok. Ak dožijeme, sľubujem, že to spravím aj s kompletnou štatistikou na ľudí, trasy, ročníky atď. Účastníci asi za 10 ročníkov sú vystavení na našej internetovej stránke a kompletná štartovka je v klube v knihe. Ak má niekto záujem, tak počas pochodu sa môže popozerať. Je to veľmi zaujímavé čitanie. Ak by som mal urobiť len tak odboku poradovník, tak určite najčastejším účastníkom bude Peter Bada. Peter Bada aj poctivo chodí 50-ky. Za ním bude plejáda mien: Nižňanský, Kyselica, Minárik, Klokner, Böhm, Matúš, Košický, Sadloň, Šoula, Bahurinský, Obdržálek, Indrišek ...

7. Aspoň nám povedz v ktorom roku bolo najviac a v ktorom najmenej účastníkov?

Najmenej účastníkov bolo v roku 1987 (50) a najviac v r. 1994 (231). Čo sa týka účasti, za tie roky sme prišli na to, že nejaký klasický marketing typu rozvešané plagáty, reklama v rozhlase a reklama v novinách nemá skoro nijaký alebo len nemerateľný vplyv. Znateľný vplyv na účasť má počasie a aktívni učitelia, ktorí občas dovezú nejaký autobus s deťmi. Inak sa zúčastňujú väčšinou tí istí ľudia a to ako praví organizovaní turisti, tak i domáci lopašovskí účastníci. V súčasnosti máme stabilnú účasť okolo 140 ľuďí. Ročníky 80-94 sa vyznačovali veľkými výkyvmi v účasti. V novodobejších dejinách nám chodí menej náhodných turistov, ale zato sa posilnila účasť skalnejších turistov.

8. Mňa osobne najviac "mrzí” zlikvidovanie vápencového kopca nad Lančárom, kadiaľ viedla trasa pochodu vo svojich začiatkoch. Vtedy bol pochod v apríli a celý kopec bol obsypaný hlaváčikom jarným. A to bolo vidieť v takom rozsahu málokde v celých Malých Karpatoch. Nuž ale ťažiť sa musí, nie? Čo na tom, že je to v chránenej krajinnej oblasti. Okrem tohto kopca boli ešte nejaké zmeny trás?

Trasy sa menili mnohokrát. Okrem spomínaného zmiznutého kopca boli hlavnými dôvodmi ťažba dreva alebo neúmerné zarastanie chodníkov. Na Veľkú Pec sa vystupovalo z juhozápadu, aby sa zachoval okruhový charakter pochodu. Ten chodník na Pec ale začal zarastať takým tempom, že prakticky z roka na rok nám vždy zmizol. Ľudia tade aj tak nechodili, tak sme ho zrušili a teraz sa vystupuje a zostupuje z Pece značný úsek jednou trasou. Potom napríklad v minulosti sa chodilo cez Lopušnú dolinu. Táto bola zrušená asi preto, aby sa optimalizovali kilometre a aj súčinnosť s kratšími traťami. Pri poslednej aktualizácii trás v 2008 sme Lopušnú znova zaradili. Pri návrate z Bradla sa zase chodilo cez Komárovú a chodník Ondreja Senku na Vítek. Aj trasy 30, 40 a viac viedli na Vítek a to tak, že sa spúšťali z Klenovej južnými svahmi. Tu bol urobený holorub a trasa bola celkom zlikvidovaná. Možno ten holorub by ani tak veľmi nevadil, ale dlho tam ležali vetvy po ťažbe a bolo to neschodné. Toho Víteka je škoda, výhľadovo mu asi dáme ešte šancu. Z Víteka sa chodilo pekným listnatým lesom skoro po vrstevnici na kontrolu 5 (6 po starom) - Hladomerku. Aj Klenová sa niekedy prekonávala nie tou najvyššou zvážnicou ako teraz, ale zvážnicou, ktorá ide vrstevnicou asi v polovici svahu.

9. Kto "zaúradoval”, že ste sa dočkali po takej dlhej dobe aj oficiálnej turistickej značky v okolí D.Lopašova? Veď nová TZ nie je v MK až taká samozrejmosť. Môžeš mám popísať presne kadiaľ vedie? Do turistických máp bude zaradená asi až niekedy v budúcnosti.

Pri výstupe na Záruby na jeseň 2007, čo je Vladova Chrapčiakova akcia, som sa Vlada spýtal, čo za takou značkou stojí za opletačky. Niekde v podvedomí som stále nosil myšlienku na značku do Lopašova a keď to na tých Zárubách zo mňa vypadlo, mašina sa už nedala zastaviť. Vlado poradil, čo kam poslať za žiadosti majiteľom a úradom. Medzitým sme to prebehli s GPS-kom, poslali objednávky na tabuľky a po odsúhlasení zostala už len vlastná realizácia. Veľmi si ceníme Vladovu (oficiálny značkár) ochotu, a preto sme sa snažili čo najväčšiu časť réžie preniesť na náš klub. To sa týkalo ako vybavenia formalít, tak i logistiky (materiál, doprava). Materiál, ktorý bolo treba kúpiť, sme platili z klubových peňazí, ktoré ale v značnej miere pochádzajú zo sponzoringu od obce. Bolo to cca. 4000 Sk. Prácu a vôbec kompletný čas okolo novej značky by som odhadol na 200 človekohodín a robili sme na tom dvaja z klubu + Vlado. Takže tak ako to stojí v otázke, že ako sme sa dočkali oficiálnej značky, to nie je príliš správne postavené. Značenej trasy sa nedá dočkať, značku si treba vymyslieť, vybaviť a zrealizovať. Ak bude mať Vlado stále taký vzorový prístup, za čo mu ešte raz ďakujeme, tak to nie je problém. Na zimnom výstupe na Klenovú jeden zaslúžilý turista pod ... vrtal, že keď už ide značka cez Klenovú, tak by sa patrila i vrcholová kniha. Ako pod..vrtal, tak i bude. A preto milí turisti, ktorí pôjdete po oficiálnej novej červenej na našom pochode cez Klenovú, vylezte na geografický vrchol na Klenovej a niečo nám tam napíšte, nech sa tam s tým železom netrepeme nadarmo.

Ale naspät k tej novej červenej. Mnohých asi prekvapilo, že je červená. Spôsobil to fakt, že na brezovskej strane je prepletenec farieb, ktorý nedovolil použiť nič iné ako červenú. Musím povedať, že z toho máme veľkú radosť. Než sa objaví značka v nových tlačených mapách, asi nejakú dobu potrvá, ale pre počítačovo zdatných odporúčame internetové verzie na http://www.turistickamapa.sk alebo veľmi vydarená mapa na http://www.cykloserver.cz/cykloatlas/. Na týchto mapách sa všetky zmeny realizujú okamžite a v spojitosti s farebnou tlačiarňou je to bomba. Alebo možno stačí farebnou fixou zaznačiť nové trasy do svojich starých máp.

10. Plány klubu turistov Dolného Lopašova, /pardon/ Turistického združenia, do budúcnosti?

Plány sa líšia a to veľmi zásadne v závislosti od miesta a času. Napríklad v čase po 22.00 a na mieste v lopašovskom šenku mávame plány dosť veľkolepé. Pre ukážku: už sme stavali vyhliadkovú vežu, lyžiarsky vlek, čerpaciu stanicu aj penzión. V tomto smere som ja najväčšia brzda a to priznávam bez nátlaku. Na ospravedlnenie ale treba dodať, že po treťom veľkom pive prejdem na malé pivá a to mi bráni v myšlienkovom rozlete. Po uvážlivom zvážení sa potom prikloníme k obmedzenejšej verzii plánov pozostávajúcej z nasledovného: udržať pochod, udržať spoločné niekoľkodňové výlety po Slovensku, zrekonštruovať našu malú budovu, nájsť si nasledovníkov do vedenia klubu, aby sme mohli len chodiť po horách a rozdávať rozumy. Po vydarenom pokuse o rožšírenie aktivít o zimný výstup na Klenovú by sme možno mohli pridať niečo podobné - organizačne nenáročné .V tomto smere očakávame aj návrhy zo širokej turistickej obce. V ideovej rovine plánujeme hlavne nikomu neškodiť a keď sa bude dať, tak i trochu pomáhať. Ak sa toto všetko podarí, tak si naplánujeme zdravie a veľa peňazí :-)

Na otázky Petra Minárika za výbor Turistického združenia D.Lopašov odpovedal Ivan Šimna
Trnava, máj 2009, Peter Minárik

Názov Plavecký /Plavec/ vznikol pravdepodobne odvodením od pomenovania kumánskeho bojového kmeňa Polovcov /Plavcov/, ktorý sa tu usadil po tatárskom plene.

Polovci prišli sem na pozvanie vtedajšieho panovníka Belu IV. S nimi sa na našom území usadili aj iné bojové kmene v počte asi 40.000 ľudí. Ich úlohou bolo chrániť hranice štátu. Polovci dostali za úlohu strážiť západnú hranicu. Aj Plavecký hrad sa až po roku 1241 začína označovať v listinách ako Plawcz.

Dediny ležiace pod hradom dostali prívlastok Plavecký, aby sa odlíšili od iných usadlostí podobného mena. Nie je ale isté, že by sa tu Polovci usadili ešte skôr a to v 11. a 12. storočí ako to uvádzajú iné pramene. Nebol tu totiž dôvod na ich príchod skôr ako po roku 1241, kedy veľké územia vtedajšieho štátu boli takmer vyľudnené. Kmeň Polovcov však pomerne rýchlo splynul s domácim obyvateľstvom, ktoré tu ešte zostalo.

Druhá časť názvu: Mikuláš, Peter - mohla vzniknúť od mena niektorého člena rodu Balážovcov, ktorí vlastnili majetky aj s hradom pomerne dlhú dobu.

Nie je ale vylúčené, že ľud mohol dávať mená obcí tiež spontánne podľa patrónov kostola, ktorému bol zasvätený.

Názov Podhradie sa dával usadlostiam, ktoré postavili ľudia tesne pod hradom. Zväčša išlo o skupinu domov, v ktorej bývali rodiny vojakov, najčastejšie služobníctva. Podhradie tvorilo aj najbližšie pracovné a potravinové zázemie hradu.

Už v období osvietenstva vynikajúci slovenský mysliteľ Matej Bel vo svojom diele "Notitia Hungariae" spomína staršie opevnenie pri Plaveckom Podhradí. Ide o sídlo z mladšej doby bronzovej a laténskej, ktoré sa uvádza pod názvom Pohanská.

Vynikajúci vedec Š. Janšák píše o Pohanskej ako o jednom z najväčších súvislými valmi obohnaných predhistorických sídlisk na Slovensku so samostatne opevnenou akropolou.

V rokoch 1968 – 1971 sa tu uskutočnil archeologický výskum Slovenského Národného Múzea.

Pohanská sa rozprestiera na ploche takmer 49 ha, v nadmorskej výške 412,4 m n.m. Postavenie objektu sa realizovalo so zreteľom na súveké komunikácie, neďaleko križovatky "Jantárovej cesty" pozdĺž rieky Moravy a tzv. "Českej cesty" cez Malé Karpaty.

Ľud, ktorý toto opevnenie vyhľadával najmä v čase nebezpečenstva, patril do okruhu stredodunajských popolnicových polí /velatická kultúra/. Lokalitu možno označiť ako refúgium.

V opevnenom areáli boli zdroje pitnej vody. Terénna konfigurácia umožnila vybudovať dômyselný opevňovací systém. Objekty sa budovali na terasovite upravených plochách a mali obdĺžnikový pôdorys so zrubovou alebo kolovou konštrukciou.

Pre materiálnu kultúru boli príznačné najmä dve zložky: keramika a železné výrobky. Je pozoruhodnou zvláštnosťou, že na dnách nádob sa objavili doteraz v strednej Európe neznáme hrnčiarske znaky.

Za mimoriadne nálezové celky treba pokladať hromadné nálezy železných predmetov, sídliskové objekty, bránu na akropolu a sochársko – kamenársku dielňu, kde sa prvýkrát v strednej Európe dokladá výroba plastík znázorňujúcich keltské božstvá.

Zánik opida sa dáva do súvisu s vojenskými udalosťami na prelome prvej a druhej polovice I. storočia pred Kristom. Opidum Pohanská zo strategického hľadiska mohlo byť jedným z centier protirímskych povstaní, ako dokladá Caesar vo svojom diele "De bello gallico".

Pohanská bola významným vojenským bodom aj v staršej dobe hradištnej. V súvislosti s Plaveckým hradom tu vznikli neskorogotické objekty.

Archeológ Karol Kulašik tu na jeseň v roku 1967 odkryl základy gotického kostola, ktorého vznik možno datovať do roku 1300.

Ku gotickému kostolíku umiestneného na Akropole neskôr pristavali loď s prvkami renesancie. Vznikol tu aj menší kláštor, ktorý však neskôr zanikol.

Plavecký hrad postavili v druhej polovici 13.storočia, po tatárskom vpáde, a to v tesnej blízkosti sídla Pohanská. Je najdôležitejšou stavebnou dominantou Plaveckého Predhoria.

V starých listinách sa vyskytuje pod názvami: Dethreh, Dethereko, Plawcz, Blasenstein, Plosenstein a Pluntsel. Spomína sa už v listinách z roku 1274. Postavenie hradu sa pripisuje zvolenskému županovi Dethre Ballasovi.

Plavecký hrad tvoril súčasť opevneného systému na západných hraniciach Uhorska. Najprv bol majetkom kráľa. Prvé posádky hradu tvorili oddiely Plavcov /Polovcov/. V roku 1394 daroval kráľ Žigmund hrad i s panstvom Ctiborovi z Beckova. Po polstoročí rod Ctiborovcov vymrel. Potom sa tu vymenilo niekoľko majiteľov. Najznámejší sú grófi zo Svätého Jura a Pezinka, ktorí mali panstvo v držbe asi 300 rokov. Ich rod vymrel po meči v roku 1543 Krištofom II. Celý majetok pripadol znovu korune. Po roku dostal ich majetky Gašpar Serédy. Ďalšími vlastníkmi hradu boli Fuggerovci a neskôr Ballassovci.

Ballassovci boli známi ako horliví protestanti. Poskytovali protestantom veľkú pomoc. Na Plaveckom hrade našiel útočisko Peter Bornemisza, ktorý tu zriadil aj tlačiareň, v ktorej tlačili protestantské kázne vydané v Uhorsku. Roku 1691 rod Ballassovcov vymrel. Treba pripomenúť udalosť, ktorá sa odohrala roku 1607, kedy cisársky kapitán Peter Bakič uniesol do Plaveckého hradu manželku pána holičského zámku Zuzanu Forgachovú. Prípad prerástol do vtedajšieho veľkého škandálu, ktorý sa musel riešiť až na Uhorskom sneme.

V roku 1622 hrad znovu zmenil majiteľa. Palatín Pavol Pálffy ho kúpil za 130 000 zlatých od Fedinanda II. Plavecké panstvo zostalo v držbe Pálffyovcov až do vzniku Československej republiky.

V roku 1703 vypuklo na východe Uhorska silné protihabsburské povstanie. Kurucké vojská sa prehnali cez územie Slovenska ako víchor. Zastavili sa prakticky až pred bránami Viedne. V rokoch 1704 – 1708 sa moravsko – slovenské pohraničie stalo dejiskom sústavných bojov. Najväčší záujem bojujúcich strán bol o kamenné hrady Malých Karpát.

Pre Plavecký hrad sa stal osudný júl 1707. Hrad sa stal útočiskom manželiek kuruckých dôstojníkov. Hrad bránila asi dvestočlenná posádka hajdúchov z pluku Gašpara Thurócziho a veliteľa Ondreja Stupavského.

Plavecký hrad, ako jednu z vtedy najväčších pevností Malých Karpát, dobíjali vojská generála Guidovalda Starhemberga. Keď sa posádka statočne bránila vyše dvoch týždňov, generál sa rozhodol k najkrajnejšiemu riešeniu. Nariadil hrad bombardovať ťažkým delostrelectvom. Po troch dňoch ťažkej a sústavnej delostreľby hrad z väčšej časti zdemolovali. Ráno 21. júla 1707 velitelia hradu kapitulovali. Z ďalších vojenských hlásení sa dozvedáme, že z pôvodnej dvesto člennej posádky prežilo len 80 mužov. Krátko po kapitulácii Plaveckého hradu padli aj ďalšie hrady v Malých Karpatoch. Tak sa skončila 450 ročná sláva Plaveckého hradu.

Vidno to už z krásne zdobenej pergamenovej listiny na štyroch fóliach s privesenou pečaťou. Čo všetko obsahovali tieto štyri pergamenové stránky, bolo veľmi dôležité pre vtedajšie "mestečko Szkaczány" v komitáte Nitrianskom.

Že Skačany boli mestečkom, to dosvedčuje aj pečať vtedajšieho mestečka "oppidi Szkaczan" z roku 1733. Na odtlačku pečate vidno vo vnútri kruhu kúsok zeme, z ktorej vyrastá kvetinka, vpravo je kosák, vľavo radlica. Obec sa spomína už v rokoch 1078 až 1095, teda koncom 11.storočia, kedy ešte naše územie bolo v premene po páde Veľkej Moravy v roku 907 a začínala sa nadvláda a vžívanie sa do vtedajších mocenských pomerov svätoštefanskej koruny. Lenže osada, prvotne veľkomoravské hradisko, si udržiavalo kontinuitu. Pridružená nitrianskemu biskupstvu si uchovávala svoj slovanský ráz.

Od roku 1777 sa dokonca stala strediskom panstva, ku ktorému patrilo až 14 okolitých poddanských dedín. V polovici 16.storočia mali Skačany 30 zdaniteľných usadlostí. V časoch tureckých nájazdov do nitrianskych dolín mestečko panstvo dalo opevniť. V obci, ktorej Leopold I. roku 1698 udelil trhové právo, vládol rušný remeselný život. V Skačanoch boli vtedy dvaja mlynári, obuvníci, tkáči, kamenár, debnár, kožušník a mäsiar.

Ani nastolený urbár za panovania Márie Terézie nepriniesol uvoľnenie, lebo v roku 1773 sa miestni obyvatelia sťažovali na zvyšovanie robôt a poplatkov, čo im prekážalo v práci vinohradov a šafraníkov. Roku 1834 sa Skačanská mestská rada obrátila na Ferdinanda I. o potvrdenie predošlých trhových práv, ktoré sa zmenili na jarmočné právo.

Podmienky prosperity využil v roku 1865 statkár Leopold Schick, ktorý tu založil chmeľnicu a pivovar. Aj potom v obci vznikali zemepanské podniky, boli to mlyny, tehelňa a neskôr, v rokoch prvej republiky, družstevná pálenica.

Aj keď oneskorene, ale predsa, by som Vás chcel zoznámiť s pochodom zaradeným do IVV a IML. Pochod "Jede Kudrna okolo Brna" je názov ľudovej piesne o kolomazníkovi Kudrnovi, ktorý na tragači rozvážal kolomaž a ďalšie výrobky po okolí Brna, ale aj až do Viedne. Historici sa nevedia dohodnúť či do Viedne, vtedajšieho hlavného mesta Rakúsko – Uhorskej monarchie alebo iba do malej dedinky Víden na Morave, neďaleko Veľkého Meziříčí. Pred 39 rokmi skupina recesisticky založených turistov z Brna a okolia začala tradíciu pochodu "Jede Kudrna do Vídne a okolím Brna".

"Jede Kudrna okolo Brna" je názov stretnutia turistov z celého sveta. Už 13 rokov je toto podujatie súčasťou seriálu Medzinárodnej Ligy chodcov /IML – The International Marching League/, ktorý obsahuje celkom 24 podujatí po celom svete, od Ameriky cez strednú Európu, Áziu, až po Austráliu a Nový Zéland. Táto turistická liga bola založená v roku 1967 z iniciatívy Kráľovského holandského telovýchovného zväzu, ktorý už od roku 1909 organizuje turistický pochod Nijmegen Vierdaagse. Tradícia veľkých pochodov sa v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch rozšírila z Európy do celého sveta. V roku 1977 sa uskutočnila prvá veľká akcia mimo Európu - v Japonsku.

Minuloročný 39. ročník pochodu "Jede Kudrna okolo Brna" sa uskutočnil v termíne 26. - 28.9.2008.

Účastníci podujatia prichádzajú na miesto prezentácie, ktoré sa nachádza v Kultúrnom centre Brno – Bystrc. Bolo možné sa na "rozcvičenie" zúčastniť tzv. kolomazníckeho pochodu Bystrc – Špilberg. Trasa merala iba 13 km a mala prevýšenie 280 m.

Pretože každoročne pomáham pri organizovaní tejto akcie aj ja, tak sa zaujímam o to, čo ma tento rok čaká a čo neminie. Dozvedel som sa o umiestnení kontrolného stanoviska kde budem pôsobiť a čase kontroly.

V sobotu vstávam skoro ráno. Podľa časového harmonogramu moje kontrolné stanovisko má byť prevádzkované od 6,15 do 12. hodiny. Ráno nás, kontrolórov, vyviezli spolu aj s potrebnými materiálmi na hrádzu Brnenskej priehrady autom. Vezieme rozkladací stôl a stoličky, bandasky so sirupom a krabice s napolitánkami, transparent na označenie kontrolného miesta, bezpečnostné vesty označené nápisom organizátor a sáčky na odpad. Je vidieť, že usporiadatelia so všetkým počítali.

Už počas príprav kontrolného miesta prichádzajú prví účastníci pochodu. Toto kontrolné stanovisko je od štartu vzdialené 2 km a štartovať bolo možné presne od šiestej. Turisti mali možnosť zvoliť si niektorú z ponúkaných trás dlhých 10, 20, 30 a 42 km. Trate viedli v oblasti Brnenskej priehrady.

V priestoroch hradu Veveří sa zároveň konali oslavy 120 rokov klubu českých turistov pod patronátom brnenskej oblasti.

Po skončení činnosti kontroly, razítkovanie účastníckych preukazov a výdaj občerstvenia, likvidujeme naše kontrolné stanovisko a nám padla. Vo zvyšnom čase si idem prejsť časť trasy. Vo večerných hodinách sa konala v kultúrnom dome spoločenská zábava účastníkov akcie.

Akcia pokračuje aj v nedeľu. Znovu sa zúčastňujem kontroly. Priviezli nás do obce Jinačovice. Peši pokračujeme až na miesto kontroly na rozcestie pod Sychrovem. Tentokrát je to kontrola bez občerstvenia, iba s razítkovaním kontrolných lístkov. Cez túto kontrolu prechádzajú trasy 20, 30 a 42 km. Pre dvadsiatkárov je to miesto obratu. Turisti na 30 a 42 km trase idú cez naše stanovisko dvakrát, tam aj naspäť.

Nedelné trasy boli vedené severovýchodne od Bystrca. Naša kontrola končí o 11,30 a odchádzame naspäť po vlastných. V cieli sme dostali diplom, odznak a pečiatky do preukazov IVV, IML. Po neskorom obede balím a cestujem domov. Počasie počas celej doby akcie bolo slnečné s teplotou okolo 19 stupňov.

Turistického podujatia "Jede Kudrna okolo Brna" sa zúčastnilo 537 turistov a 6 registrovaných psov. Z toho bolo: Česko 208, Nemecko 88, Holandsko 74, Belgicko 52, Rakúsko 38, Veľká Británia 12, Litva 11, Dánsko 10, Švédsko 9, Nórsko 6, Japonsko 5, Maďarsko 5, Izrael 4, Rusko 4, Luxembursko 3, Írsko, Fínsko, Poľsko po 2, USA a Slovensko po 1. Za Slovensko Jozef Karovič.

Termín konania: 16.5.2009
Ročník: 44.
Organizátor: KČT Praha – Prčice, /usporiadateľ je odbor KČT, ktorý vznikol v roku 1991 z dovtedajších usporiadateľov pochodu z odboru turistiky MV ČSTV Praha/
Štartovné: 30 Kč, osoby nad 60 rokov a osoby s telesnou výškou do 2,5 českého lokta /1 ČL = 0,594 cm/ 20 Kč

Celkom v tomto roku bolo prichystaných 22 trás, z toho jedna vozičkárska 13 km a štyri cyklo v dĺžkach od 52 do 76 km.

Najdlhšia trasa: 70 km – trasa Karla Kulleho, je určená pre vyspelých turistov.
Štart: Praha zastávka metra Háje /od 5 do 6,30 h/
Trasa má tri kontrolné body:

Kratšie trasy sú v dĺžkach od 13 do 50 km a sú vedené z rôznych miest: Benešov, Milevsko, Týnec, Tábor, Pikovice, Mladé Vozice, Čerčany a iné.

Ako som už spomenul, pochod Praha – Prčice bol a je najmasovejší pochod v celej oblasti bývalého Československa. Od samého začiatku, od svojich prvých ročníkov, si získal nevšednú popularitu ktorá sa premenila na veľký počet účastníkov v každom ročníku. Ani recesia turistiky v deväťdesiatych rokoch jej neubrala na ich počte. Neviem a ani nepoznám na Slovensku žiaden pochod, ani v dávnej minulosti ani teraz, ktorý by sa čo i len priblížil k týmto počtom turistov. Sám som sa zúčastnil štyroch ročníkov pochodu a môžem povedať, že je to naozaj nevšedná akcia. Vtedy bol štart na konečnej metra, trasa bola uvádzaná ako 76 km. Na trase sme skoro ani nestretli turistu, až asi 20 km pred cieľom, kde sa spájali aj kratšie trasy. Nuž a cieľ v Prčici – to bola už len tlačenica, pre "botu", na občerstvenie, na autobus, do vlaku...

Celkové spomienky na túto akciu boli ale dobré. Po dvadsiatich rokoch by som si rád išiel znovu prejsť túto trasu.

ročník	dátum	účastníkov	trasy	ročník	dátum	účastníkov	trasy
1.	17.4.1966	469	1	6.	24.4.1971	2.325	2
2.	23.4.1967	327	1	7.	22.4.1972	3.319	4
3.	21.4.1968	370	1	8.	19.5.1973	9.471	7	*1
4.	19.5.1969	532	1	9.	18.5.1974	11.098	10
5.	25.4.1970	1.160	2	10.	17.5.1975	16.602	11

ročník	dátum	účastníkov	trasy	ročník	dátum	účastníkov	trasy
11.	15.5.1976	25.168	13	16.	16.5.1981	35.732	20
12.	14.5.1977	32.528	16	17.	15.5.1982	31.847	21
13.	20.5.1978	29.329	17	18.	14.5.1983	28.755	21
14.	19.5.1979	35.131	20	19.	19.5.1984	24.289	24
15.	17.5.1980	35.173	22	20.	18.5.1985	15.866	21

ročník	dátum	účastníkov	trasy	ročník	dátum	účastníkov	trasy
21.	17.5.1986	17.680	21	26.	18.5.1991	9.799	16
22.	16.5.1987	17.683	20	27.	23.5.1992	8.141	13
23.	21.5.1988	17.640	21	28.	15.5.1993	8.008	10
24.	20.5.1989	18.458	20	29.	21.5.1994	7.715	9
25.	19.5.1990	13.472	18	30.	20.5.1995	8.321	10

ročník	dátum	účastníkov	trasy	ročník	dátum	účastníkov	trasy
31.	18.5.1996	8.799	10	36.	19.5.2001	13.182	11
32.	17.5.1997	9.696	10	37.	18.5.2002	14.299	12
33.	23.5.1998	10.178	10	38.	17.5.2003	17.299	12
34.	22.5.1999	10.755	10	39.	15.5.2004	16.678	12
35.	20.5.2000	12.552	11	40.	21.5.2005	19.422	14

ročník	dátum	účastníkov	trasy	ročník	dátum	účastníkov	trasy
41.	20.5.2006	18.164	17	43.	17.5.2008	19.668	22
42.	19.5.2007	20.150	19	44.	16.5.2009	???	22P, 4C, 1V

PS
Pozná niekto z Vás, či už z histórie alebo súčasnosti niečo podobné aj na Slovensku ???

Zaujímavé turistické podujatie "Setkání s pivem" má už vybudovanú povesť s tradíciou. Toto recesistické stretnutie organizuje "Klub dobrých hospodářů" z Olomouca. Tento rok sa uskutočnilo v sobotu 14. marca 2009 už 11-ty krát.

Každý účastník stretnutia si zvolil miesto svojho začiatku a ukončenia putovania. Dané bolo iba miesto stretnutia.

Stretli sme sa v pohostinstve Lhotka nad Moravou. Vstupné pre účastníkov bolo 20 korún českých. V malej miestnosti nám vystavili diplom a zároveň poskytli pečiatky do preukazov a do našich vanderbuchov. Vo veľkej miestnosti do tanca a na počúvanie hrala muzika. V repertoári mali ľudovky, ale aj niečo modernejšie. Ako občerstvenie bolo možné si objednať rôzne zabíjačkové špeciality, hurky, krvavničky, klobásky, ovarovú polievku, kolienko, zabíjačkový tanier guláš a ďalšie pochúťky.

Vo výčape mali svetlé a tmavé pivo, desinu i dvanástku. Osobne som si dal rezené. Niektorí účastníci podujatia pili aj destiláty. Priestory na parkete i mimo na sedenie boli plne obsadené. Turistického podujatia "Setkání s pivem" sa zúčastnilo 260 turistov. Okrem dobrej nálady prialo účastníkom aj počasie, svietilo slniečko a teplota sa vyšplhala na 12 stupňov.

V niektorom predošlom čísle MKD bola informácia o dvoch TTO záznamníkoch po pražských trasách. Okrem týchto dvoch záznamníkov dobiehajú ďalšie 4 záznamníky TTO:

V súčasnosti sú už nové záznamníky, ktoré boli pripravené v súlade s platnými smernicami KČT pre akcie IVV:

Za splnenie podmienok uvedených v jednom záznamníku sa získa jeden farebný kovový odznak a jedna pečiatka IVV. Cena záznamníka je 70 Kč. Záznamníky je možné objednať na adrese:

Podrobnejšie informácie o záznamníkoch a trasách je možné získať na horeuvedenej adrese ak do obálky listu vložíte známky (české) na odpoveď, príp. bankovku príslušnej hodnoty.

Ako ďalší sa o plnenie tejto pocty prihlásil Miro Majdán. Poslal nám prejdené kilometre na diaľkových pochodoch za posledných osem rokov.

Rok	prejdené km	počet DP za rok
2001	1.448 km		- naposledy uverejnené v MKD
2002	1.643 km	26	- od tohto roku ešte neuverejnené
2003	1.196 km	18
2004	1.280 km	19
2005	1.226 km	20
2006	1.049 km	17
2007	1.047 km	17
2008	1.071 km	24

V minulom roku prvomájové počasie vylákalo vyše štyritisíc ľudí k návšteve Vojenského výcvikového priestoru /VVP/ Libavá, ktorý je pre verejnosť prístupný len jeden deň v roku, a to na prvého mája od 7. do 16. hodiny, kedy je umožnené pozrieť si pamätihodnosti a prírodné krásy Libavé. V minulom roku poriadal "Auto - velo klub" Velká Bystřice už 15. ročník tejto akcie pod názvom "Bílý kámen". Turisti a cykloturisti sa mohli pohybovať po vymedzených trasách o celkovej dĺžke všetkých trás 150 km a vstup VVP bol povolený zo štyroch miest: Mrsklesy, Zelený kříž, město Libavá a Staré Oldřůvky. Okrem toho bol vstup do vojenského priestoru povolený aj autobusovým zájazdom.

Názov akcie "Bílý kámen" bol prevzatý od názvu legendárneho skaliska vo svahu nad obcou Mrsklesy, ktorý ľudia od 17.storočia líčili na bielo, aby bol z ďaleka viditeľný a slúžil ako menhir /megalitický dolmen/ určujúci letný slnovrat 21.6. O tom, prečo bol "údajne" kameň po prvýkrát natretý na bielo, hovorí povesť.

Podľa dobových zápisov vraj po prvýkrát líčila kameň na bielo Anča Halatová z Mrskles, a potom každoročne na jar ho natierali dievčatá z tejto obce – vraj len panny.

Tento moravský "stonenhenge" leží v nadmorskej výške 630 m n.m. Mnohí návštevníci tohto legendárneho miesta boli sklamaní, čakali niečo famózneho, obrovského. /jedná sa o šedé pieskovcové skalisko natrené na bielo/.

Cyklisti a turisti mali možnosť kochať sa výhľadmi do okolia, vidieť hrebeň Jesenníkov.

Navštíviť zámoček Bores, zájsť si k prameňu rieky Odry a na vyhliadkové kopce Strážna /625 m n.m./, Stražisko /675 m n.m./, prejsť sa okolo rezervácie Smolenská lúka cez bývalú obec Nová Ves nad Odrou a Velkou Střelnou, kde na mieste bývalého kostola je dnes pekný pomník. Nad Střelnou je teraz vojenská pozorovateľna, ktorú si návštevníci VVP mohli tak isto prezrieť. Mimo cesty bol však vstup prísne zakázaný. Okolité tankodromy a divoký terén stále skrýva v sebe nebezpečenstvo výbuchu starej munície či prepadnutie sa do polozakrytých dier. Niektorí pokračovali okolo bývalej obce Smilov a rybníkov ďalej k Městu Libavá, ktorá je dnes sídlom úradov VVP Libavá. Vznik mesta sa datuje do roku 1301. Je tu nepríliš udržiavaný kostol a nad ním vľavo murovaný veterný mlyn holandského typu. Okrem prehliadky týchto pamiatok sa tu dalo občerstviť.

Potom nasledovala cesta k jednej z najkrásnejších pamätihodností Libavé, a to barokového kostola sv. Jakuba Většího a sv. Anny ve Staré Vodě z roku 1681. Vonkajšok je nádherne opravený a vnútro zostáva v pôvodnom stave, postupne sa opravuje s pomocou dobrovoľníkov z radov skautov. Konajú sa tu Mariánske púte.

Niektorí ešte pokračovali ďalej cez Podlesí a Oldřůvky nad priehradu Barnov a Křížový vrch okolo vrchu Strážna cez Srnov a nad Kovářem opustili vojenský priestor a potom cez Potštát pokračovali do Hranic na Morave.

"Ľudia začali stavať vežu. Keďže si namýšľali, že sú schopní prísť až celkom hore k Pánu Bohu, nazdávali sa, že sa stadiaľ dostanú ešte vyššie, takže nakoniec budú viac ako on."

"Máš iste na mysli vežu Babylonskú," povedalo dievčatko, "ten príbeh som už počula. A počula som aj to, že Pán Boh im poplietol jazyky, takže od tej chvíle hovorili rozličnými rečami."

"Tak, tak," zamrmlal starý otec, "tak ty si už ten príbeh počula. Určite si však nepočula," pokračoval o chvíľu, "že ani len potom sa svojho zámeru nevzdali."

"Áno," odvetil starý otec, "a nemohli s tým prestať. Pán Boh ich varoval. Na celom svete vypukli vojny. Ryby nechal uhynúť v riekach, stromy v lesoch. Oni však pokračovali v stavaní Babylonskej veže, vystreľovali rakety do vesmíru a vypúšťali toxické jedy všade okolo seba."

"Len biedu a nešťastie z toho mali," odvetil starý otec, "to vieš dnes už aj ty - a viem to aj ja, lenže oni to vtedy akosi vedieť nechceli. Zakaždým sa chvastali, aký obrovský pokrok zase dosiahli, len čo vymysleli nejaký nový stroj, ktorý by pracoval namiesto nich. Zunovalo sa im totiž pracovať vlastnými rukami a zarábať si na každodenný chlebík v pote svojej tváre."

"Ojojojoj, mali toľko inej roboty," povedal starý otec, "lenže z toho neboli takí unavení ako ty alebo ja po našej každodennej práci, boli vyčerpaní a museli hltať všelijaké tabletky, aby mohli zaspať a hneď nato potrebovali ďalšie tabletky, aby sa ráno zobudili."

"To nakoniec aj viedlo k tomu, že zahynuli," povedal starý otec, "aspoň časť z nich. Ostatní však stavali veselo ďalej. To neznamená, že by boli bývalí veselí, boli však o to hlučnejší. O čo viac stíchli jemné zvuky – zurčanie potôčikov, hukot riek, žblnkot horských prameňov, šumenie lístia na stromoch, pesničky vtáčikov – o to hlučnejší boli oni. Veď aj ty spievaš riadne nahlas, keď ťa uprostred tmy pochytí strach, nie?"

"A čo sa stalo s tými, čo neumreli z toľkých tabletiek?" spýtalo sa dievčatko.

"To ale nebol pekný príbeh," zvolalo dievčatko sklamane, "a ty ani len nevieš povedať, ako sa to všetko vlastne skončilo!"

"Mrzí ma to, dievčatko moje," zamrmlal starý otec, "choď sa pekne hrať!" A dievčatko rýchle kamsi odbehlo.

"Bože môj dobrotivý, ako som vlastne mal zakončiť príbeh, ktorý som jej práve porozprával?" spýtal sa celý bezradný starý otec.

"Či si zabudol, že som sa po tej veľkej potope, čo tu bola, rozhodol, že čosi také už druhýkrát nedopustím? Veď o tom sa môžeš aj ty sám dočítať v Biblii," povedal Pán Boh.

"Urob tak," povedal Pán Boh. "Vieš predsa, že na mňa sa môžeš spoľahnúť!"

6. - 7.6.2009 TRNAVSKÁ STOVKA 36.ročník
(sobota - nedeľa) Klub Trnavských Diaľkoplazov a HO Skoba Trnava

13.6.2009 POZRITE SA, TO JE KRÁSA 26.ročník
(sobota) TJ Iskra Matador Bratislava

14.6.2009 REGIONÁLNY LETNÝ ZRAZ TURISTOV 49. ročník
(nedeľa) KST Senica

20.6.2009 Severnou stranou Malých Karpát 30.ročník
(sobota) Turistické združenie Dolný Lopašov

20.6.2009 KARPATY TOUR (cyklo) 12. ročník
(sobota) Malokarpatský cykloklub Trnava

27. - 28.6.2009 2 X 50 A DOSŤ! 26.ročník
(sobota - nedeľa) TJ Tesla Bratislava

Už za jedno EURO sa môžete zúčastniť v prvú júnovú sobotu 36. ročníka najslávnejšieho diaľkového pochodu na území Slovenska. O T -100 toho bolo už povedané veľmi veľa, preto by som veľmi rád pozval všetkých milovníkov prírody a dlhých turistických pochodov na túto

ojedinelú akciu osobne. Kto ešte nepozná tento pochod tak si môže prečítať všetky detaily v údajoch na konci MKD.

Pre tento ročník sme zabezpečili v cieli ubytovanie v "turistickej cene" 5 Euro za osobu a noc.

Prajem Vám len dobré počasie a ešte lepšiu náladu, čo je základný predpoklad úspešného dokončenia pochodu. Na trnavskú 100 a nikdy inak.

PS:
Na záver chcel by som informovať všetkých stovkárov, ktorí sledujú koľko kto prešiel stoviek, že nakoľko sa jedná už o 36. ročník, prestávam sledovať túto kategóriu, lebo množstvo "účinkujúcich" , ktorých bolo doteraz vyše 6200 je mimo mojich možností sledovania a spracovania... . Ponechávam to na samotných diaľkoplazov.

Samozrejme, že tak ako doteraz, všetky informácie o počte štartujúcich, počte v cieli, najstarší, najmladší, najvzdialenejší a podobné "klebety" a "klebietky" budú aj naďalej vychádzať na stránkach MKD, kde si ich môžete prečítať, skontrolovať resp. pridať tú svoju...

A Trnavai százas /T-100/ Szlovákia teruletén a legnagyobb múltal rendelkezo, legismertebb és a leghosszabb távgyalogló túra.

A T – 100-as kiindulópontja a Bratislavai /Pozsonyi/ fopályaudvar elotti tér oldallépcsoje alatt a Žabotova utcán levo bufé elott található. A lépcsosor a fopályaudvar elotti tértol nézve a pályaudvar épulete jobb oldalán található a villamosmegállóhoz vezeto lépcsosor mellett. A túra rajtján a szombaton 2009 június 6-ikán 6,00-tól 9,00-ig lehet jelentkezni. Elore bejelentkezni a túrára nem szukséges.

A rajtról indulva a zold turistajellel jelolt úton a Kamzík /Zerge/ dombra érve / jellegzetes rádió és TV-adótornya nagy távolságból látható / áttérunk a piros színu útjelzésre.

Ezt a jelzést kovetjuk 62 km-en Brezinky-ig, ahol ismét attérunk a zold jelzésre, amely Buková /Bukkfa/ kozségbe vezet. Itt helyezkedik el az túra egyik kontrollpontja és a turistáknak itt lehetoséguk van meleg ételt fogyasztani, mivel a helyi vendéglo egész ejszaka nyitvatart. A Záruby hegygerincet biztonsági okokból /éjjel konnyen meglehet csúszni a hegygerincen/ ajánlatos kikerulni áttérve a zold jelzésre Brezinkyben. A Buková-i vendéglot elhagyva az autóút mentén Trstín felé haladva kb. 500 m után rátalálunk a piros jelzésre, amely a Záruby gerincérol jon. Itt folytatjuk utunkat a piros jelzésen egészen a100 km-es túra céljáig Brezová pod Bradlom-ba. Akinek ez netalántán talántán esetleg véletlenul mégis kevésnek tunne a 100 km nyugodtan folytathatja tovább Trenčínig /itt van a 169 km célja/.

Általában a piros turistaosvények jól vannak jelezve, vigyázni csak a Záruby megkerulés énél kell, amikor áttérunk a zold jelzésre Brezinkyban és amikor visszatérunk a Bukovái autóútról a piros jelzésre.

1. Kisebb kondícióval rendelkezo turistáknak a 37 km, 60 km, 90 km-es szakaszokat ajánljuk amelyek ugyancsak Bratislavábóĺ indulnak.

A T – 100-as céljából /Brezová pod Bradlom/ sajnos elég probléma eljutni, mivel az elso reggeli autóbuszok Bratislava, Brno és Piešťany felé csak 7,00 korul indulnak.Tobbnyire mindenki a saját lehetoségeit használja fel a célból való hazajutásra.

A 100 km-es túra célja a Brezová pod Bradlomi Ipari Kozépiskolában van /Stredná Učňovská Škola/. Ha kiérunk a Brezová pod Bradlomot átszelo foútra, forduljunk balra és az út bal oldalán levo benzinkút után megtaláljuk a tipikus iskolaépuletben a túra célját.

A túra kontrollpontjai tobbnyire a Kis Kárpátok gerincén találhatók. Ajánlatos a Kis Kárpátok turistatérképe. Sotétedés után javasoljuk csoportokat alkotni.

Ha adódnának egészségugyi, orientációs vagy egyébb problémák a 0911-550 921 mobilszámon megpróbálunk segíteni.

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.