máj 2010
V tomto čísle nájdete:
Pozvánka na 37. ročník Trnavskej stovky
Ako sa pripravujú diaľkoví turisti na 37. ročník Trnavskej stovky /T-100/
Nie Rožňava – Košice, ale Košice – Košice (Rudohorská stovka: 19.6.2010)
Teslácka stovka (26.6.2010)
Niečo viac o kostole a kláštore svätej Kataríny
Tradícia pokračuje... (Veľkonočná cesta vlakom J.Karoviča)
Korneuburg - Dolné Rakúsko (Ako sa J.Karovič zúčastnil na IVV v Rakúsku 21.3.2010)
Prišlo poštou (Rada ako vyplniť žiadosť o udelenie nadstavbového odznaku)
Malokarpatský diaľkoplaz 2009 - Výsledky plniteľov za TJ Tesla
Matadori prichádzajú na rovník
Posledný dobrodružný pochod na území Malých Karpát - "Kade nás nohy neviedli"
Prišlo listom - Pravdivosť údajov v kalendári turistických podujatí
Prišlo mejlom (2 x trekkingova akcia-pozvanka | WEB stranka KST TJ ATOM Jaslovske Bohunice)
Fikcia ??? Nový sponzor MKSD a SSD
Psy a chránená krajinná oblasť Malé Karpaty
KALENDÁR - jún 20101 Malé Karpaty a okolie
Pozvánka na 37. ročník Trnavskej stovky
Trnavská stovka. Kto z diaľkových turistov by tento názov nepoznal. Veď sa jedná o najstarší, najslávnejší a najdlhší aktívny diaľkový turistický pochod na území Slovenska.
Pochod sa začína po 37. krát na bratislavskej hlavnej stanici /pod schodami na Žabotovej ul./. Štart je v sobotu ráno 5. júna 2010, /čiže v prvú júnovú sobotu/. Netreba sa dopredu nahlasovať, prihlasovať, ani niekomu telefonovať, či mailovať. Stačí prísť toho 5. júna s úsmevom na tvári a dobrou pohodou na štart a je to vybavené.
Trasa sa počas celých 37 rokov, až na malé výnimky, nemenila, ostala klasika. Len názov červenej značky sa menil. A ten kúsok zo stanice na Kamzík trochu ozelenel. Takže z Kamzíka až po Brezinky po červenej. Tu ju na pár kilometrov opustíme, aby sme sa mohli v miestnej reštaurácii u "Tibora Škrabáka" občerstviť a odpočinúť si. Tí unavenejší a tí, čo sa boja nočnej tmy, tu spravidla končia. Pre tých druhých začína nočná časť Trnavskej stovky.
Po odchode z reštaurácie pokračujeme po ceste a asi po 1 km sa znovu napojíme na červenú TZ. Tou by sme sa mali "teoreticky" dostať až do cieľa stovky na Brezovú. Prečo teoreticky? Bývalá červená TZ išla z Dobrej Vody po starej lesnej ceste až do Brezovej. Pred pár rokmi ju zrušili a potiahli to cez cintorín, Slopy a hrebeňom až nad Brezovú. Podľa mňa na nočnú časť je to dosť nevhodne zvolená trasa. Predstavte si ísť o polnoci krížom cez cintorín... Takže kto to pozná, radšej nech ide po ceste, nebude ho strašiť a ani nezablúdi.
Cieľ v posledných rokoch je v škole pri stanici. Zasa platí: kto to nepozná, od benzínovej pumpy doľava a ste tam. Jednoduchšia rada je: držte sa "starých stovkárov", nebudete "kufrovať". Tu majú možnosť sa turisti osprchovať a odpočinúť si.
Azda najväčší problém je doprava z cieľa. Dopravné spojenie nie je "veškeré" žiadne. Prvé autobusy idú /aspoň ešte vlani chodili/ niečo pred siedmou. Ideálne je spojiť sa viacerí a dohodnúť si odvoz sami.
Je možné si objednať turistické ubytovanie na škole /cca 6 Euro noc/.
Tí najotrlejší diaľkoplazi pokračujú ďalej do Myjavy, na Veľkú Javorinu, Mikulčin vrch až do Trenčína, kde je cieľ 169 km pochodu.
Doporučujeme mať so sebou mapu Malých Karpát /celých/ alebo počas pochodu sa držať skúsených "stovkárov". Ako ich spoznáte? Uvidíte na trase a šenkoch...
Trnava, máj 2010, vedúci Trnavskej stovky Peter Minárik
Ako sa pripravujú diaľkoví turisti na 37. ročník Trnavskej stovky /T-100/
Tri otázky pre stovkárov - blesková anketa:
1. Ako sa pripravuješ na Trnavskú stovku
2. Aké počasie máš najradšej na DP
3. Koľko máš účastí na T-100
Jozef Rosina:
Pravidelne, už viac ako 25 rokov, je predpríprava rovnaká. Nakoľko nemám mnoho času v priebehu roku, aby som pravidelne chodil na túry /zaujímam sa a pravidelne robím aj iný druh športu/, tak posledná previerka k Trnavskej stovke je Častovská päťdesiatka. Má ideálnu trasu, veď dvakrát musím výjsť na Vápennú. Po nej určite viem či na to mám alebo nie. Doteraz to vyšlo skoro vždy, aj keď v cieli bývam pravidelne posledný. Čo sa týka účastí, tak som niekde vpredu, možno druhý, tretí.
Peter Bada:
Boris Ottmar:
Vlado Chrapčiak:
Jozef Oravec:
Vrátim ti otázku späť –
nevedel by si mi info o počte mojich účastí vytiahnuť zo
svojej databázy?
/Minárik: ale áno, podľa mojich štatistík je to 6
úspešných účastí do Brezovej./
Veronika Hrušková:
Martin Marušic:
Nie Rožňava – Košice, ale Košice – Košice
Nevieme, či príčinou zmeny štartu Rudohorskej stovky z Rožňavy na štart z Košíc bolo prvenstvo Košíc v hokejovej lige, ale faktom je, že toho roku sa Rudohorská stovka organizuje na trase Košice – Košice. Je faktom, že turistickí funkcionári z Košíc už dlhšiu dobu avizovali, že chcú striedať miesta štartu, a to raz z Košíc a raz z Rožňavy. A keďže vlani sa štartovalo v Rožňave, tohto roku sú teda na rade Košice. Preto prosíme široku čitateľskú, turistickú verejnosť MKD, aby si opravili údaj o mieste štartu, ktorý bol uvedený v marcovom čísle, v článku "Súťaž SSD, MKSD, MKD" na rok 2010.
Základné údaje o pochode:
Rudohorská stovka /Volovské vrchy/
Organizátor: ŠK Magnezit Ferona Košice
Termín: 19.6.2010
Trasa: Horný Bankov – Dolný Bankov – Čermeľ – Nad Suchou Dolinou - Kavečany - Chata Hrešná – Kráľova studňa – Sedlo Repy – Gaľová – Priehyba pod Sivcom – Sivec – Košické Hámre – Prameň Sv. Gregora – Folkmarská skala – Sedlo Zemičky – Turniska – Kojšov – Strieborná – Perlova dolina – Gelnica – Chata Karolka – Chata Izbica – Polianky – Trohánka – Biely kameň – Spálenica – Chata Erika – Sedačková lanovka – Zlatoidské lúky – Predná Holica – Pišivenky – Chata na Jahodnej – Kamenný hrb – Horný Bankov
Štart: Horný Bankov – v sobotu skoro ráno
Cieľ: Horný Bankov, kto ako príde, niekto i v nedeľu ráno
Možnosť ubytovania vo vlastnom spacom vaku v piatok večer v telocvični.
Teslácka stovka, známa skôr pod menom "2 x 50 a dosť", sa koná aj tohto roku v tradičnom termíne v štvrtý júnový víkend. Tohto roku to bude už 27. ročník. To už je tak stará stovka, že jej ani veľkú reklamu už nerobíme. Už ju každý pozná, a tak na ňu už pomaly ani nikto nechodí. To je ako s obohratým filmom. Nie je to však až taká pravda. Organizátorov je tam dosť. Nakoniec TJ Tesla a jej členovia sa výrazne podieľajú, robia účasť na diaľkových pochodoch organizovaných najmä v oblasti Malých Karpát. Aj rôzne rebríčky a výkonnostné turistické stupne sa len tak hemžia menami členov TJ Tesla. Už je to tak – tento teslácky pochod je starý pochod, že tí mladší už ani nevedia ako vznikol názov tohto pohodu. Pochod vznikal v čase, keď "časť" turistických funkcionárov brojila proti "extrémnemu" turistickému výkonu nezlučiteľnému s vtedajšou ideológiou. Keď tvrdili, že taký druh športu je možný len tam, kde slnko zapadá, kde sa snažia z človeka vyťažiť maximum, priam zničiť, a to takmer vo všetkých sférach ľudskej činnosti a ďalšie bla, bla, bla...
No ale takýto postoj u nás k stovkám nie je v niektorých kruhoch minulosťou.
Neviem prečo môže niekomu vadiť, že niektorí ľudia dobrovoľne sa snažia prekonať svoju pohodlnosť, preveriť si čo majú natrénované, nachodené, overiť si svoje schopnosti. Že sú ľudia, ktorí sú schopní prekonať aj chvíľkovú indisponovanosť a zabrať, aby nakoniec dokázali niečo, čo nie je extrémne, ale ani každodenné, čo by nedokázal každý. Nie je to tak dávno, čo naši "klasifikátori" na päť rokov vylúčili z klasifikačných poriadkov pochody presahujúce 50 kilometrov. Klasifikátori, ktorí mali v názve svojho orgánu výkonnostná turistika, nám radili, aby sme sa radšej venovali faune a saune, poznávacej činnosti tzv. KPČ /kultúrno – poznávacej činnosti/, aby sme kvetinky nazbierané v lese doma lisovali a podľa katalógu určovali rod a čelaď, vrátane latinského názvu spracovávaného materiálu a podobne. Ja nie som apriori proti lisovaniu. Veď odkedy Eva ukázala Adamovi zakázané ovocie, od tých čias z neho Adam lisuje a páli destiláty. Vracajú mu na chvíľu stratený raj. To som ja nevymyslel, mám iba dobrú pamäť a viem, že to povedal Tristan Bernard. Za takýchto podmienok sme si povedali, že nebudeme organizovať nežiadúce stovky, ale urobíme päťdesiatku a po jej absolvovaní, každý turista si urobí päť, desať alebo i viac minútovú prestávku a bude potom pokračovať v ďalšej päťdesiatke a po nej bude nasledovať "a dosť..!"
V tom čase ešte neboli osobné počítače, dokonca ani kalkulačky, takže vtedajší funkcionári si nemali možnosť spočítať, že 2 x 50 je vlastne sto... Tí, čo chodievali na naše stovky ešte nedávno, vedia, že náš šéf zábavy a humoru, populárny Milan, na pochode nahrával vtipy od učastníkov pochodu, ktoré sme potom prehrávali v cieli alebo na ďalších pochodoch. Za tie roky sa nazbieral pekný kopec dobrých vtipov. Čo sa stalo s touto zbierkou? Ako sa dlho rodila, o to rýchlejšie zmizla. Autor nahrávok pri inej svojej profesionálnej novinárskej činnosti omylom prepísal tieto pásky rozhovormi s funkcionármi, trénermi a dokonca aj futbalistami. Žiaľ, náš novinár mal v agende tretiu a štvrtú bratislavskú futbalovú ligu, takže na páske si nevypočujeme názor a hlas žiadneho mimoriadneho futbalistu. Možno, že už na tomto pochode začneme s obnovou vtipov, preto si okrem štartovného prineste so sebou aj pekný kopec vtipov.
Takže tento rok sa bude konať Teslácka stovka čiže
DP "2 x 50 a dosť" - 26 a 27. júna 2010
Trasa: BA hlavná stanica – Kamzík – Partizánska lúka – Marianka – Borinka – Košarisko – Baba – Čermákova lúka – Hubalová – Zochova chata – Zumberg – Tri kamenné kopce – Biely kríž – Kamzík – areál TJ Tesla
Štart: od 6.00 do 7.00 h.
Akcia je zaradená do súťaže o Malokarpatský superdiaľkoplaz a Slovenský Superdiaľkoplaz.
Riaditeľ podujatia: Ing. Ivan Nižnan
Niečo viac o kostole a kláštore svätej Kataríny
Dechtice boli cirkevným centrom okolia už pred rokom 1172, keď postavili románsku rotundu s nástennými maľbami. Kaštieľ postavili ešte v polovici 16.storočia, najkrajšie vinohrady panstva, veľký a výkonný habánsky dvor, minerálna voda sa rozvážala široko ďaleko a výšivkárstvo dávali obci výsadné postavenie na Dobrovodskom panstve. Keď panstvo získali Erdodyovci, ďalej upevňovali výsadné postavenie mestečka. V stavebnej a kultúrnej sfére dostali Dechtice v tomto období perlu – kostol a kláštor sv.Kataríny /ľudovo Katerínku/.
Naposledy priradil Vlastivedný slovník obcí na Slovensku tento objekt k obci Naháč. Tak to robili aj starší topografi a historici. Katarínka však patrila a patrí do katastra obce Dechtice, hoci leží v jeho najzápadnejšom výbežku a je bližšie k obci Naháč, odkiaľ je ju teraz najlepšie vidieť a aj je k nej najľahší prístup. /Od kostola po žltej turistickej značke cca 40 minút/. Vznik kostola a kláštora sv.Kataríny najdôkladnejšie opisuje kanonická vizitácia z 5.septembra 1782, ktorá podáva dôkladný opis vzniku budov a činnosti, ktorá sa tam vykonávala, ale okrem toho zaraďuje tento objekt "intra ambitum parochiae Dejtensis" /do obvodu farnosti Dechtice/.
Zen sa kryl s obcou, ba dechtický farár bol povinný pochovávať pútnikov a sluhov na kláštornom cintoríne, ktorý bol súčasťou areálu. Keby patrila Katarínka do obvodu naháčskej fary, museli by ju spomínať naháčské kanonické vizitácie, pretože cirkevné právo presne a prísne formulovalo takéto vzťahy a v archíve naháčskej fary sa zachovali kanonické vizitácie lepšie ako v Dechticiach /sú z rokov 1712, 1731, 1756, 1782/. Ani v jednej z nich však nie je Katerínka spomenutá. Pre úplnosť a presnosť treba jasne povedať, že v kanonickej vizitácií farnosti Dechtice z roku 1782 je odpis listiny, ktorou gróf Krištof Erdody zakladá v roku 1618 na Katarínke kláštor františkánov "in possessionis suae Naháč". Možno predpokladať, že gróf ako zemepán poznal svoje panstvo, hoci nie je vylúčená ani chyba pisára.
Ale aj keby toto územie v roku 1618 patrilo Naháču, krátko nato muselo dôjsť k úprave katastra medzi Dechticami a Naháčom. Odpis tejto listiny sa totiž zachoval v kanonickej vizitácii farnosti Dechtice, zatiaľ čo naháčske o tom mlčia.
V kanonickej vizitácii farnosti Dechtice z roku 1756 je údaj, že v roku 1617 /rok pre začatím stavby kostola a kláštora/ sa na tomto mieste zjavila sv. Katarína Jánovi Mancovičovi, ktorý tam oral. Kanonická vizitácia z roku 1782 ho nazýva Manca, podobne sa traduje aj v ľudovom rozprávaní. Obidve priezviská sa v Dechticiach hojne vyskytujú aj v súčasnej dobe.
Tento údaj hovorí v prospech Dechtíc. Pred rokom 1618 sa orať, resp. pásť dobytok v cudzom chotári bolo neprípustné.
"Lokus hic sacer habetur..." /miesto sa pokladá za sväté/ hovorí kanonická vizitácia Dechtíc z roku 1782.
Založenie kláštora pre františkánov /menších bratov rádu sv.Františka, reformovaných v prísnejšej observancii/ písomne potvrdil gróf Krištof Erdody slávnostne vo svojom chtelnickom kaštieli v prítomnosti Juraja Drugeta 21. decembra 1618.
Kláštor sa mal postaviť v lesoch, na mieste, ako sa v listine udáva, kde stojí prastará kaplnka sv. Kataríny preslávená zázrakmi. Je zaujímavé, že aj farský kostol v Dechticiach je zasvätený sv. Kataríne. Takže súvis Dechtice – Katarínka tam určite bol.
Okolie daroval gróf kláštoru na vysadenie ovocných stromov. Františkáni mali zato uznať Erdodyovcov za patrónov a nemali si robiť nároky na iné pozemky. Na výročný deň úmrtia matky grófa Krištofa Erdodyho – Márie Ungnadovej, mali členovia konventu odslúžiť spievanú zádušnú omšu v kostole v Horných Orešanoch, kde je pochovaná.
V zakladacej listine sa nehovorí priamo o stavbe kostola, ale je viac než pravdepodobné, že ho stavali naraz spolu s kláštorom. Účasť staviteľa trnavského Univerzitného kostola Pietra Spazzu na tejto stavbe možno predpokladať na základe údaja z jeho testamentu z 9. júla 1671, kde ponecháva sumu 50 florénov, čo mu je kláštor dlžný, mníchom za odpustenie svojich hriechov. Napokon aj pri letnom pohľade na vedutu kláštora sv. Kataríny je zrejmá vzdialená podobnosť s univerzitným areálom v Trnave, ktorý Spazzo práve staval. V roku 1701 bolo treba kostol znovu vysvätiť, lebo v ňom zlynčovali niekoľkých lichtenštajnských vojakov. Kostol vysviacal nitriansky biskup Ladislav Matiašovský a bratia Juraj a Krištof Erdodyovci darovali pri tejto slávnosti kláštoru 500 rýnskych dukátov, o čom 10. januára 1701 urobili na Katerínke záznam obsahujúci formuláciu: "Kláštor a kostol sv. Kataríny založili naši predkovia. Už predtým ani kláštor, ani kostol nestačil a Gabriel Erdody ich dal zväčšiť, aby boli "krajšie a lepšie". /In meliori et ampliori forma./ Jeho manželka Judita rod.Amadeová dokončila stavbu v roku 1646.
Nevedno odkiaľ čerpal údaje Matej Bel, keď za pôvodcu kláštora sv.Kataríny pokladal baróna Jána Aponyho, ktorý odišiel od rodičov a na Katarínke žil ako pustovník. Zjavovala sa mu vraj sv. Katarína. Tento názor prevzal aj ďalší autor – Korabinský. Úcta jablonických Aponyovcov k tomuto miestu bola tradičná, nechávali sa tu v rodinnej hrobke pochovávať. Po zrušení kláštora dali svojich mŕtvych odtiaľ previasť. V ich hrobke v jablonickom kostole je krásna baroková socha sv. Katríny, ktorá bola kedysi v kaplnke na mieste zjavenia. V pravej ruke drží roztvorenú knihu s čiastočne poškodeným nápisom: "hICqVonDaM appon Vio baronI Visa s. Catharina."
Tradícia v Jablonici hovorí o doslovnej krádeži tejto sochy po zrušení kláštora. Keď vraj o ňu prejavila záujem Viedeň, tak Aponyovci sochu dlho skrývali.
Kláštor a kostol postavili na mieste starej kaplnky. Keby sa dal vzťahovať údaj z listu Václava Hlaváča z Vojeníc z 11. augusta 1544 richtárovi mesta Trnavy zo Šintavy o predaji ovsa, ktorý sa mal zaplatiť "na Katerzinkách", teda na Katerínke, tak by potvrdil údaj o jestvovaní prastarej kaplnky /antiquissimae/ na tomto mieste. Zatiaľ to zostáva problematické, hoci blízko Trnavy podobná lokalita nie je. Po údajných predchádzajúcich zjaveniach postavili na tomto mieste Dechtičania menšiu drevenú kaplnku.
Kostol stavali v dvoch fázach . Pôvodný menší, ktorý postavil Krištof Erdody roku 1618, slúžil väčšiemu, postavenému Gabrielom Erdodym a jeho manželkou roku 1647, ako sanktuárium. Z pozostalých ruín možno usudzovať na rannobarokový sloh. Kostol bol dlhý 52 metrov, široký 12,9 m, výška veže presahovala 30 m. Za posviacky mal osem oltárov. Hlavný oltár bol zasvätený sv.Kataríne, po ňom nasledoval oltár Panny Márie, sv .Františka, sv.Antona Paduánskeho, sv.Štefana kráľa, sv.kríža, sv.Barbory a vľavo od vchodu spod veže bola kaplnka Panny Márie vyzdobená maľbami a štukami – pod ktorou mala rodina Labšanských rodinnú hrobku. Na chóre bol oltár sv. Jána Nepomuckého. Oltáre boli zväčša drevené, sochy z dreva a sadry, niektoré boli pozlátené. Dva oltáre z kostola sú dnes v jablonickom kostole a je pravdepodobné, že aj lavice tohto kostola sú zo sv.Kataríny. Kostol bol vyzdobený maľbami a štukami, z ktorých sa zachovali len fragmenty. Dlažba bola z veľkých štvorcových kamenných platní hrubých 3 cm.
Okrem rodiny Labšanských pochovávali v hrobke aj Erdodyocov. V roku 1736 nitrianskeho biskupa Adama Erdodyho. Po zrušení kláštora v roku 1793 vykradol hrobky Štefan Hideghéty v spolupráci s trnavským stolárskym majstrom Michalom Rusnákom a Štefanom Neilingom. Ukradnuté striebro vážilo 18 a pol uncie. Páchateľov vypočúvala "sedes dominalis" – panská stolica a trnavský magistrát 18. – 20. septembra 1793. Kanonická vizitácia dechtickej farnosti arcibiskupa Báťanyho z roku 1782 poznamenáva, že hrobky kostola sv.Kataríny nie sú stavané v súlade s kráľovským nariadením o hrobkách, ale v tomto prípade sa nedá už nič robiť, lebo kostol je postavený v skale /ide o nariadenie Jozefa II. o povinných dvoch východoch z hrobky. Nad hrobkou bol kameň so štyrmi železnými kruhmi s nápisom:
"LeX vvlt fata Ivbent, hIC stlrps ErDoDIa siste,
qVo Debes Ibis, sors ea finis erlt."
Na veži kostola boli štyri zvony. Najväčší z nich venoval gróf Gabriel Erdody – jágerský biskup, druhý gróf Anton Juraj Erdody a dva menšie si dal uliať kláštor sám. Pod vežou boli tri vchody. Na rohoch veže, okolo kupoly, stáli štyri kamenné sochy františkánov. V roku 1905 ich nechal gróf Pálffy zložiť a previesť do Smoleníc, kde stoja pri pálffyovskej rodinnej hrobke.
Pred vchodom do kostola stálo do polkruhu sedem kaplniek: sv.Kríža, sv.Anny, sv.Antona Paduánskeho, Panny Márie, Najsvätejšej Trojice, sv.Štefana kráľa a sv.Magdalény. V strede, vysunutá z polkruhu, bola kaplnka Panny Márie Loretánskej, ktorá mala vežičku so zvonom. Oltáre kaplniek boli drevenné i kamenné, niektoré sochy pozlátené. Kaplnky boli postavené z milodarov okolitých dedín /tzv.pásikárov/.
8.apríla 1701 žiadalo napríklad bratstvo sv.Františka z Dolnej Krupej o podporu v Trnave na stavbu kaplnky a oltára na Katarínke. Pri lese stál kamenný kríž so sochami sv.Jána a Panny Márie, ktorý v roku 1811 nechal gróf Erdody previesť pred kostol do Dechtíc. Obnovili ho v roku 1861. Vedľa kaplnky sv.Antona bol cintorín, kde pochovávali svetských členov konventu a pútnikov. Regálne právo hostinca, ktorý stál neďaleko kláštora, patrilo zemepánom Erdodyovcom.
Materiál
z brožúry "Obec Dechtice, vydané v roku 1975"
pre MKD pripravil Peter Minárik
Čo je to vizitácia?
VIZITÁCIA, lat. VISITATIO alebo kánonická vizitácia - je kontrola duchovno pastoračnej činnosti a hospodárenia farnosti. Predmetom kontroly bolo viacero bodov /viac ako 20/. Napríklad:
- úcta a poslušnosť kňazov,
- ako je vedená farná spisovňa a archív
- či sa kňaz ďalej vzdeláva
- kedy bol kňaz na poslednom školení, atď...
PS
Vedia našinci čítať a písať??? Sú aspoň trochu "gramotní"? Poznajú čo si môžu so svojími psačími miláčikmi dovoliť v prírode, v chránenej krajinnej oblasti? Hoci tabúľ s označením Chránená Krajinná oblasť Malé Karpaty je v okolí dostatok, nikto ich nerešpektuje. V sobotu 3.apríla 2010 som napočítal na Katarínke cca "30 psích miláčkov", ktorí tam so svojími majiteľmi predvádzali svoje kúsky...
Čo na to chudery srnky, srnce, jelene, líšky, kuny a ostatná lesná háveď. A čo na to pán šéf CHKO MK p. doktor Klešt? Oslovili sme ho v tejto veci a sľúbil, že v dohľadnom čase odpovie. Bol rád, že sme načali túto otázku a sľúbil, že v dohladnom čase, podľa svojich časových možností, nám odpovie. Tri otázky na túto tému, adresované pre neho:
1. - Čo hovorí zákon, predpis o CHKO o vodení psov do nej?
2. - Ako sa to kontroluje?
3. - Čo robí správa CHKO v tejto veci?
Odpovede nájdete v príspevku pred kalendárom podujatí na jún 2010.
Čo málokto
vie...
Pamätné miesto pri
Naháči, pod Katarínkou /na modrej TZ/
Pamätná tabuľa
Koncom marca 1945, keď víťazná Červená armáda sa už blížila k Trnave a postupne k obci Naháč, z ktorej sa na príkaz nemeckého veliteľstva v obci museli všetci vysťahovať a odísť sa ukryť do blízkych hôr Malých Karpát, na tomto mieste začiatkom apríla 1945 skončil samovraždou nemecký dôstojník – lekár, vidiac nezávideniahodnú situáciu pri bezhlavom ústupe nemeckých vojakov pred Sovietskou armádou. Zanechal tu auto, ktoré sa pomaly rozpadávalo a do dnešných dní zostali tu už len nepatrné zvyšky plechov.
Pamätná tabuľa k tejto udalosti bola umiestnená na tomto mieste pri príležitosti 62. výročia oslobodenia obce Naháč, 5. apríla 2007.
Peter Minárik
Každý rok v období okolo Veľkonočných sviatkov využívam voľno počas sviatkov v kombinácii s dovolenkou na cestovanie po Európe, a to ako už o mne viete, hlavne vlakom. Tento rok som si vybral Nórsko, Švédsko s tranzitom cez Dánsko, Nemecko, Rakúsko a Česko. Termín putovania bol naplánovaný od 27. marca do 5. apríla 2010.
Počas týchto podujatí sa každoročne zúčastňujem aj viacerých turistických podujatí, ktoré sa konajú na zvolenej trase. Tento rok voľba padla na pochod zaradený v kalendári akcií "IVV", na podujatie v rakúskom Gars am Kamp a ešte niečo v Nemecku.
Na pochod do Rakúska som cestoval z Bratislavy - Devínskej Novej Vsi cez Marchegg, Viedeň, Absdorf, Hegersdorfen am Kamp do Gars am Kamp.
Pochod sa uskutočnil v sobotu 27. marca 2010. Miesto prezentácie a štartu sa nachádzal v priestoroch mestskej požiarnej zbrojnice, keď požiarna technika bola odstavená počas podujatia na vedľajších plochách. Dobrým zvykom na pochodoch v Rakúsku, v Nemecku, ale i ďalších štátoch v tomto regióne býva veľká účasť ďalších organizátorov pochodov, ktorí tu propagujú svoje pochody formou prospektov, prípadne ukážkou suvenírov.
Po zaplatení účastníckeho poplatku a zanechaní svojej batožiny na štarte len tak naľahko sa vydávam na trasu pochodu. Na štarte im zanechávam moju pozvánku na náš pochod "S Bezkou do Karpát" a "12 hodinový výstup na Devínsku Kobylu". Oba naše prospekty sú v nemčine.
Organizátori mali pripravené trasy v dĺžkach 42, 22, 13 a 6 km. Trasa: Gars – Kameng – Etzmmansdorf – Rosemmborg – Kameng – Gars.
Po prejdení mestom a neskôr lesom a lúkami sme sa dostali k zrúcanine hradu Kameng. Pod hradom v dedinke bola kontrola pochodu v miestnej hasičskej zbrojnici. Trasa pokračovala cez železničnú trať a následne lesom do Etzmmansdorfu. Ďalšia kontrola bola v miestnej hasičárni. Trasa pokračovala do obce Rosemmborg. A čuduj sa svete, posledná kontrola bola zasa v hasičskej zbrojnici. /Asi dobrá hasičská spolupráca, pozn red./
Prešiel som 22 km a 450 m prevýšenia, čiže druhú najdlhšiu ponúkanú trasu. Počet účastníkov neviem odhadnúť, lebo pochod bol dvojdňový a pokračoval ešte aj v nedeľu.
Na občerstvenie organizátori pripravili rôzne koláče, zákusky, ale aj "obyčajný" chlieb s masťou a cibuľou a klasické párky.
Po pochode sa ďalej venujem hlavne vlakovej turistike, čiže cestovaniu vo vlakoch, kde som trávil možno až 90% celkového času.
Teraz opíšem vlakovú trasu a potom svoje zážitky a dojmy.
Gars am Kamp – St. Poltten – Salzburg – Bregenz Lindau – Meningen – Ulm - Aalen Stutgart – Ulm – Schetingen – Herbertingen - Tuttlingen – Manheim – Osnabruck – Bremen – Hamburg – Lubeck – Pettanganen – Rogby – Kobenhavn – Malmo – Karlskrona – Emmaboda – Kalmar - Nasjo – Jonkoping – Nasjo – Verna – Halmstadt - Valborg – Boras – Laxi – Gotteborg – Ed – Moss – Oslo – Dramon – Bo – Kristiansand – Stavanger – Oslo – Gol – Vos – Bergen - Jaren – Gjovik – Oslo – Lilestrom - Hamar – Lilehamer – Otta – Dombas – Storen – Trondheim – Hell – Levanger - Steinkjer – Mo i Rana – Bodo - Trondheim – Hell – Storlien – Ostersund - Sundval – Ange – Ljusdal – Fagesta – Orebro – Mjolba - Linkoping – Kalmar – Emmaboda – Alvesta – Varnano – Helsinborg – Lund – Landskrona – Lund – Malmo – Kobenhavn – Hamburg – Hagenov Wismark – Rostock – Bad Doberan – Lovenberg –Teplin – Dessau – Gusten – Schoneberg – Halle –Weisenfals – Gera – Erfurt – Neudietendorf – Saalfeld – Nurnberg – Passau - Wels – Linz – Wien – Marchegg – Devínska Nová Ves.
Počas tohtoročného Veľkonočného cestovania mi pribudlo 34 km v Dánsku, 740 km v Nemecku, 3003 vo Švédsku a 3089 km v Nórsku /každá trať sa ale zaratúva iba raz/.
Zážitky z týchto ciest:
- Zmena času na staničných klasických ciferníkových hodinách trvala 15 minút.
- Počas plavby trajektom medzi Nemeckom a Dánskom všetci cestujúci, či už z vlaku alebo autobusov, osobných áut či kamionov, sa nahrnuli na vrchné paluby, kde bolo niekoľko samoobslužných reštaurácií, kaviarní a aj viacero obchodov. Plavba trvala 35 minút, nalodenie a vylodenie 10 minút.
- Medzi mestami Kobenhaven a Malmo je možné cestovať v nočných hodinách /1 – 4 h/ osobným vlakom 1x za hodinu, cesta trvá cca pol hodinu
- Staničné budovy sú od polnoci do cca 4,30 pozatvárané nielen u nás ale aj vo Švédsku a Dánsku.
- Vo Švédsku pri náhradnej autobusovej preprave sú tiež problémy podobne ako u nás. Vlak prišiel asi o 7,30 h, kedy mali byť autobusy už pristavené. Až po urgenciách prišli asi o pol hodinu.
- Vo Švédsku sú vlaky IC a X 2000 povinne miestenkové, ale dá sa cestovať aj bez miestenky, je treba sa len dohodnúť so sprievodcom.
- V okolí Gotteborgu je možné tiež využiť nočnú vlakovú dopravu, ale iba v piatok, sobotu, nedeľu a vo sviatok.
- V Nórskych vlakoch je zaradený tzv.Family vagon /súčasťou vozňa je aj detské miniihrisko/.
- Vo vlakoch Nórska a Švédska sú vo vozňoch vyhradené miesta pre domácich mazlíčkov ako sú psy a mačky.
- Súpravy nórskych železníc pri státí v staniciach a zastávkach na displejoch uvádzajú nadmorskú výšku miesta.
- Cestovaním medzi Bergenom a Oslom bola zaujímavá jazda medzi snehovými mantinelmi, kde sneh dosahoval výšku do polovice okien. Cestujúci sa na zastávku vlaku doviezli snežnoskútrovými taxíkmi.
- Cestovanie v Nórsku znepríjemnili nečakané komplikácie. Nóri majú sviatok Zelený štvrtok, Veľký piatok a Veľkonočný pondelok. Hoci v ich cestovnom poriadku bolo napísané, že vlaky jazdia, na veľkých staničných tabuliach bolo vypísané, že 1. - 5. apríla 2010 nepremávajú.
- Napríklad v meste Trondheim som vystúpil z vlaku večer o 22. hodine, ďalší vlak mal ísť o 23 h, ale išiel až ráno 7.45 hod. Stanica je zatvorená od 22,30 do 6,30, takže som mal nútené nočné spoznávanie mesta pri teplote okolo nuly. Kde inde by ste to mohli zažiť...
- Cestovanie späť bolo tiež zaujímavé. Asi som mal intuíciu, ale do Kobenhavnu som využil skorší spoj, a tým pádom som chytil posledný vlak do Nemecka. Zmeny boli dôsledkom výlukovej činnosti.
- V súvislosti zo stratou času v Nórsku mi ďalší uvažovaný turistický pochod IVV nevyšiel. Nebolo vhodné spojenie do vybraných lokalít.
- Cestovné náklady sú tiež zaujímavé. Bežný cestujúci pri cestovaní na tzv. Interreil Global pas s možnosťou cestovať desať dní zaplatí 359 Euro. Ak by si zakúpil tzv. Interreil Country pas /Cestovný lístok na 1 štát ako je napr. Švédsko/, by stál 262 Euro s možnosťou cestovať 6 dní po Švédsku. Z tohoto pohľadu je teda výhodnejšie cestovanie na celkový cestovný lístok, ako na tzv. jednoštátový.
Je možné, že niektorí moji nasledovníci niektoré z mojich skúseností zúžitkujú a uplatnia aj v skutočnosti pre seba.
Bratislava, 8.apríl 2010, Jozef Karovič
PS.
V Nórskych nočných vlakoch /nie v lôžkových alebo ležadlových/, skrátka v obyčajných vozňoch, sa na každej sedačke nachádzajú malé balíčky, ktoré obsahujú malú nafukovačku rozmer asi 25 x 30 cm, klapky na oči, štuple do uší a ľahkú deku. Na balíčku bola poznámka: a travel a home, ktorú som pochopil "cestovanie ako doma", a balíček mám ako suvenír...
Rakúsky turistický spolok v Korneuburgu aj tento rok organizoval podujatie IVV Wandertag Korneuburg. Toto podujatie sa konalo 21.3.2010.
Ráno cestujeme vlakom /ako ináč/ cez Marchegg a Viedeň do Korneuburgu. Môj kolega neskrýva nadšenie, zaujali ho erby na hydrantoch a značenie smer štart. Štart pochodu sa konal v priestoroch tzv. hudobnej školy. Na štarte ako obyčajne bola veľmi veľká ponuka propozícií na ďalšie podujatia v blízkom i ďalekom okolí.
Po zaplatení účastníckeho poplatku sme dostali Kontrolnú kartu na razítka a mapu putovania. Boli pripravené trate v dĺžke 6, 12, a 20 km. V porovnaní s vlaňajškom /ktorého som sa tiež zúčastnil/ teraz bol začiatok putovania vedený inou trasou, a to cez námestie a rozdiel bol aj v okolí prístavu.
Prvé kontrolné stanovisko sa nachádzalo v turistickej ubytovni. Zároveň sa tu bolo možné aj občerstviť. Obsluhu zabezpečovali pravidelný účastníci akcie "S Bezkou do Karpát", a preto pivo sme mali grátis. Ja i kolega sme im poskytli otlačky našich razítok.
Druhé kontrolné stanovisko bolo v Bisambergu pri drevenom krytom moste cez miestny potok. Z Bisambergu trasa viedla pomedzi vinohrady do osady Klein Engendorf a následne na vrchol k horskej chate Gamshohe. Od chaty dolu do Bisambergu a potom do cieľa.
V cieli sme si zakúpili jedlo a nejaké suveníry.
Predseda turistického spolku ma osobne pozval na pohárik slivovice a keď zistil, že tu mám aj kolegu, nasledovalo spoločné fotenie /5 ľudí na fotke plus fotograf = 6x poldeci/.
Počas putovania sme prešli 21 km, prekonali 250 m prevýšenia, mali sme zamračené počasie s občasnými prehánkami.
Celá trasa pochodu bola značená umelohmotnými fáborkami. Kolega sa zaujíma o heraldiku a vlajky a bol z tohoto dôvodu veľmi nadšený. Už na štarte bolo na budove radnice vyvesených niekoľko rôznych vlajok, na budove radnice sa nachádzalo 10 erbov, erby sa nachádzali i na vodovodných hydrantoch, informačných tabuliach náučného chodníka. Kolega mal so sebou mobil a do vybitia batérie fotil, fotil a fotil všetky erby, ktoré videl. Potom už mal smolu.
V cieli si kolega dokonca zakúpil aj známku, na ktorej bol vyobrazený Korneuburg a aršík s rakúskymi erbami.
Domov sme cestovali rovnakou trasou, cez Viedeň a Marchegg.
Poznámka k cestovnému:
Cestovali sme na lístok Bratislava – Viedeň a späť za 11 Euro. Pretože na lístku je napísané, že platí do všetkých staníc na území Viedne. Tak bolo potrebné zaplatiť ešte za úsek 7 km z Viedne jedným smerom. Pokladňa vo Viedni ešte ráno bola zatvorená a na lístkovom automate sme nevedeli čo máme postláčať, aby sme mali ten správny lístok, tak sme išli bez lístka. Neprišiel sprievodca, tak sme ušetrili a do Korneuburgu sme prišli grátis. V Korneuburgu je pokladňa uzatvorená, zase iba automat, a tak sme sa to museli naučiť. Žiadne riskovanie už nebolo.
Bratislava, 25.3.2010, Jozef Karovič
Ad: MKD číslo 4/2010, článok Jozef Karovič - 55-ročný. V tomto článku Jozef odpovedá na jednu otázku, že stále nenašiel /hľadá už päť rokov/ k akému dátumu má udelený nadstavbový odznak VOPT, a preto si nemôže ďalšie kilometre načítať. Ak ten papier nájde, tak na tú otázku odpovie hneď.
Ja by som chcel Jozefovi v tejto veci pomôcť, lebo robím evidenciu nadstavbových odznakov VOPT. Každý jeden udelený nadstavbový odznak VOPT je prísne a presne evidovaný. Príslušné doklady hovoriace o opodstatnenosti udelenia odznaku sú taktiež archivované. Ak turista požiada o udelenie niektorého nadstavbového stupňa VOPT, musí predložiť doklad, v ktorom sú uvedené od dátumu posledného udeleného odznaku súčty kilometrov, ktoré absolovoval v jednotlivých rokoch po udelení posledného odznaku, ako aj celkový súčet kilometrov.
Napríklad: rok, km, celkom km
2007, 1.130, 10.850 km - udelený bronzový odznak stupňa super za 10.000 km
2008, 2.500, 13.350 km
2009, 1.750, 15.100 km - získal strieborný odznak super /za 15.000 km/
Na základe takéhoto dokladu sa turista zapíše do zoznamu držiteľov strieborného super odznaku. Ešte predtým ako sa tento doklad archivuje, musí turista preukázať, že v jednotlivých rokoch absolvoval taký počet kilometrov, aké sú uvedené na tlačive. Dokladom sú diplomy alebo záznamník.
Takáto evidencia a archivované doklady umožňujú zistiť, kedy a koľko kilometrov turista nachodil, kedy získal ten-ktorý stupeň odznaku VOPT. Takže, keď som nazrel do záznamov pre udelenie najnižšieho nadstavbového stupňa VOPT /10.000 km/ - bronzový super odznak – meno Jozef Karovič tam nebolo uvedené, takže je zbytočné hľadať ten papier. Ak chceš Jozef získať nadstavbový odznak VOPT, doporučujem do dátumu, kedy si získal najvyší základný stupeň, t.j. 6000 km, ten si už asi určite získal, lebo veľmi dávno si chodil pravidelne na DP.
Spočítaj kilometre nachodené v jednotlivých rokoch, urob celkový súčet nachodených kilometrov od začiatku a ak dosiahneš cifru 10.000 km – nadstavbový odznak je tvoj.
Myslím si však, že do rovníkového odznaku máš veľmi, veľmi ďaleko. Podotýkam, že VOPT sa rátajú len pochody 35 a viac kilometrov a resp. potvrdené zápočtové cesty. Rekreačné mini pochody na 15 či už 22 kilometrov a podobné – sa nerátajú a samozrejme, že ani cestovanie vlakom.
Bratislava, máj 2010, Ivan Nižnan
Malokarpatský diaľkoplaz 2009
Výsledky
plniteľov za TJ Tesla
Táto súťaž, ktorá v roku 2010 bude mať tridsať rokov a ktorej súčasným vyhlasovateľom je Ing.Peter Minárik, teda logicky mala v roku 2009 asi minimálne svoj 29.ročník. Je to bystrá úvaha, ba veľmi bystrá úvaha, o ktorej si drvivá väčšina turistov myslí, že to nie je nič mimoriadne. Mýlite sa, ba veru je...
U niektorých turistických funkcionárov, najmä klasifikátorov, ktorých ešte aj po desiatich rokoch máta problém "minimálne 100%" a ešte doteraz nedošli na tento "matematický hlavolam" a veselo dlhé roky klasifikovali vo svojom regióne "držiteľov" VOPT metódou minimálne 100%. Ak by sme chceli použiť jednoduchý, blbovzdorný príklad, tak to je akokeby som očakával, že šéf dostal do fondu odmien balík peňazí a že z neho už pridelil svojmu zaťovi len "minimálne 100%" z pridelenej sumy, že mne dobrému, ba priam vzornému pracovníkovi, keď pridelí len o niečo viac ako minimum, že sa dočkám odmeny na výplatnej páske. Tento minimálne 100% funkcionár prekvapuje naďalej. Ako sme mali možnosť čítať v marcovom čísle Malokarpatského diaľkoplaza v článku Peter Minárika "Päťdesiatpercentný rozhovor", tento funkcionár sa jednoducho nezaprie. Tento veľký funkcionár z Koišova, ktorého obdivujú možno v Koišove všetky babky, lebo chodí "rokuvať" až hen do ďalekej Bratislavy, nebude sa zhadzovať predsa s dajakým Petrom, rádovým "členom" alebo už "nečlenom" KST.
Na druhej strane, pravdupovediac, čo mal odpovedať na otázku: "Akú turistickú činnosť prevádzate a aké výsledky ste v turistickej činnosti dosiahli, odhliadnuc od funkcie v KST.
Peter, neznechucuj našich špičkových turistických funkcionárov takýmito otázkami na telo, lebo sa môže stať, že prestanú robiť a božeuchovaj ešte sa k tomu vzdajú aj funkcie. Na druhej strane členovia TJ Tesla turistickú činnosť prevádzajú a v 29. ročníku Malokarpatského Diaľkoplaza absolvovali nasledujúce kilometre na diaľkových pochodoch:
1. Farkašovský Ladislav 2.286 km
2. Groman Peter 3.017 km
3. Hanuš Jaroslav 1.441 km
4. Majdán Miroslav 1.020 km
5. Nižnan Ivan 1.549 km
6. Nižnan Marián 1.677 km
7. Porubanec Cyril 2.532 km
8. Svrček Vladimír 1.460 km
9. Šulek Karol 2.532 km
Bratislava, 14.5.2010, Ivan Nižnan, predseda TJ Tesla Bratislava
Matadori prichádzajú na rovník
Nie je to tak dávno, čo sme zaregistrovali, že do klubu rovníkových, teda tých, čo to dotiahli vo Výkonnostnom odznaku pešej turistiky až na tzv. stupeň, ktorý predstavuje 40.070 turistických kilometrov, sa dostal Fero Královič. A tak zo skromného královiča sa razom stal kráľ turistiky.
A už tu máme ďalšieho absolventa. V posledných februárových dňoch prišiel do Bratislavy až hen z Popradu ďalší turista, ktorý namiesto batohu si doniesol diplomatku s celou kopou diplomov z diaľkových pochodov, aby zdokladoval poslednú päťtisícovku kilometrov, ktoré prešiel od posledného získaného VOPTu – zlatého odznaku elita – za 35.000 km k vytúženému rovníku. Tento Popradčan s typickou bohatou bradou, ktorú prefúkal vietor snáď už na všetkých pohoriach Slovenska, ale i v Čechách. Podobne ako iný známy turista, držiteľ rovníka Cyril Porubanec, ktorý pre zmenu prechodil všetky existujúce turistické chodníky označené turistickými značkami na Slovensku.
Klub držiteľov Rovníkového odznaku VOPT má v súčasnosti nasledujúcich členov: Attila Korčok, Melo Klokner, Rudo Pado, Cyril Porubanec, Viliam Vida, František Královič, Ondrej Rím, Kvetoslav Lumtzer a Vlado Stotka. Teda celkovo už deväť členov. Zarobené na rovníkový odznak majú aj ďalší turisti, ktorí už získali VOPT s nachodenými 35.000 km.
Bratislava, máj 2010, Ivan Nižnan
Posledný dobrodružný pochod na
území Malých Karpát
"Kade nás nohy
neviedli"
Po pochode mi Paľo napísal, že tento pochod by mal mať aj dovetok: "Kade nás nohy ešte neviedli - a každého inakade.." Mal úplnú pravdu.
Mňa ale napadla iná metafora. Bajova karikatúra zo začiatkov Trnavskej stovky, keď dvaja turisti sa ocitli po dlhom blúdení niekde medzi africkými domorodcami. Tak asi sa cítili niektorí účastníci tohto pochodu tento rok. Najprv veľká voda a brodenie Rudavy /pre niektorých/, ktorí nedokázali sa premôcť a prejsť po mokrých a šmykľavých stromoch, ktoré nám tam našťastie "položili" naše bobry.
Nuž a potom, keďže bolo zamračené, nebolo vidieť ani slnko a ani Karpaty, tak človek len dúfal, že vylezie na správnom mieste. Nie všetkým sa to podarilo. Napríklad naša skupinka objavila úplne novú cestu, asfaltovú, možno aj 10 km dlhú, ktorá napokon končila v Mikulášove, a bola uzamknutá a uzavretá rampou, s veľkým nápisom "Postavená z európskych fondov". Žeby súkromná cestička pre poľovníkov alebo nedajbože pre hubárov???
A že nie všetci došli do toho správneho cieľa. Veď o tom to je. Na budúci rok si to môžeme pre veľký úspech zopakovať.
Peter Minárik
Prišlo listom...
Pravdivosť údajov
v kalendári turistických podujatí
Cieľom tohto príspevku nie je kritika, ale snaha o to, aby turisti, ktorí využívajú informácie z kalendára malokarpatských turistických akcií, mohli sa na ne aj spoľahnúť. Teraz, keď hlavnú turistickú sezónu trávim na východe Slovenska, som zistil akurát nezrovnalosti na dvoch aprílových podujatiach.
Už na schôdzi KST Slovšport som dostal do rúk plán podujatí a hneď ma zarazil dátum "Pochodu oslobodenia Trnavy", ktorý bol stanovený na 10.4.2010.
V kalendári však bol uvedený dátum 3.4.2010. To som vyriešil s Peťom Minárikom, ktorý to opravil v MKD č.3.
Ďalší lapsus som zažil 17.4.2010, keď som sa rozhodol ísť "prejsť sa" na Devínsku 37-čku, na trasu 11 km. V Dúbravke som však na štarte pred 11. hodinou nikoho nenašiel a ďalší štyria turisti mi potvrdili, že štart pochodu nenašli ani na Kamzíku.
Ďalšia nezrovnalosť bola v cieli, ktorý nebol na detskom ihrisku pri kostole, ale pri reštaurácii pod hradom. Sú to drobnosti, ale bolo by ich treba odstrániť, a to úplne jednoducho.
Každý organizátor nech zodpovedne napíše propozície svojho budúcoročného pochodu do stanoveného termínu a tvorcovia kalendára nech uverejnia iba takto došlé potvrdené informácie o pochodoch.
Ako jeden z bývalých organizátorov si veľmi vážim prácu každého, kto pre turistiku dobrovoľne a hlavne nezištne v dnešnej dobe niečo robí.
Apríl 2010, Ján Krištof
PS.
Ak raz, hociakým nedopatrením, sa stane, že v kalendári vyjde napríklad nesprávny termín pochodu, /stalo sa to v našom kalendári za 30 rokov len trikrát/, tak si organizátor musí uvedomiť jedno:
- Kalendár vychádza v počte cca 1000 ks
- ak vyjde oprava na internete, tak to číta tak len málo ľudí...
- potom je ťažko už raz vydané informácie opravovať, a to aj na stránkach MKD, to sa dá vyriešiť len tým, že organizátor príde ráno aspoň na štart, a s účastníkmi si to vybaví priamo na mieste.
Tak sa netreba diviť, keď sa účastníci prídu sťažovať priamo vedúcemu organizátorovi, priamo domov...
Ešte je možné jedno riešenie – taký pochod nedávať do nášho turistického kalendára, ale poslať ho do kalendára KST, tam sú na takéto akcie zvyknutí...
Trnava, 20.4.2010, Peter Minárik
Subject: 2 x trekkingova
akcia-pozvanka
Date: Sun, 9 May 2010 16:01:42 +0200
From: maja prokipcakova maja.prokipcakova[zavináč]gmail.com
To: soula[zavináč]elf.stuba.sk
Zdravim, davam do pozornosti a zaroven prosim o uvedenie vo vasom Dialkoplaze dvoch skvelych akcií - dogtrekking:
- Oravský dogtrekking ( 25.06.
- 27.06. 2010) -
http://www.oravskydogtrekking2010.wbl.sk/Propozicie.html
organizator Peter Vrabel
- Havinošľap 2010
(15.7-18.7.2010) -
http://www.uvplp.sk/Dogtrekking-Havinoslap-2010.461.0.html
organizator Maja Prokipcakova (UVP)
Obidve akcie su zahrnute do
serie trekov spadajucich pod Majstrovstva SR. V Cechach ma
dogtrekking uz 8-rocnu tradiciu - viac info:
www.dogtrekking.info
S pozdravom Maja
Subject: WEB stranka KST TJ
ATOM Jaslovske Bohunice
From: chrapciak[zavináč]vuje.sk
Date: Mon, 24 May 2010 13:28:25 +0200
To: <soula[zavináč]elf.stuba.sk>
Ahoj turisti!
Kto nie je na WEBe, neexistuje.
Konečne sme spolu s Radom Radošinským (programátor a administrátor stránky) dokončili stránku nášho oddielu: www.tj-atom.rador.sk
Volili sme jednoduchšiu stránku, aby sa ľahšie sťahovala a aby išla aj pod staršími prehliadačmi. Sú tam aj fotky z akcií (na stránkach "najbližšie" a "posledné" akcie kliknite na viac informácií a potom kliknite na fotku - zväčší sa).
Prosím Vás, pozrite si ju a pošlite mi váš komentár - stránka je pre vás a ďalších záujemcov o turistiku. Ak myslíte, že tam potrebujeme ešte ďalšie informácie a bude to ľahko realizovateľné - doplníme.
Ahoj, Vlado
Vladimir Chrapciak, VUJE a.s.,
Okruzna 5, 918 64 Trnava, Slovakia
tel. 00421 33 599 1312, fax. 00421 33 599 1191
chrapciak[zavináč]vuje.sk
Fikcia ???
Nový sponzor MKSD a
SSD
Tí, ktorí sa pravidelne zúčastňujú diaľkových 100 kilometrových pochodov organizovaných na Slovensku /v súčasnosti ich je 6/, vedia, že pre tých, ktorí absolvujú všetky tri stovky v plnej dĺžke /t.j. 100 km/ organizovaných v oblasti Malých Karpát, jedná sa o Trnavskú stovku, Špačinskú ŠPCH a Teslácku 2x50 a dosť, obdržia od organizátorov okrem príslušného diplomu i upomienkový darček vo forme siladickej keramiky /tanier aj s menom účastníka/. Je to ocenenie tzv. MKSD. Tí, ktorí potom ešte navyše absolvujú dva pochody z trojice /Rudohorská stovka, Haličská a Lazova stovka/, získajú ocenenie vyššieho rangu "Slovenský superdiaľkoplaz" /SSD/ pre daný rok. Turisti, ktorí túto kúru absolvujú, obdržia taktiež diplom a keramiku. MKSD má už za sebou 13. ročníkov a SSD o niečo menej. Takéto oceňovanie turistov aj niečo stojí. Vyrobenie diplomov vieme si zabezpečiť aj svojpomocne. Nákladnejšie je to so zabezpečovaním keramiky. Prvé ročníky MKSD na vyhotovenie tanierov finančne prispievali organizátori týchto malokarpatských pochodov. Neskôr to už bola výlučne len Teslácka záležitosť /myslím financovanie/. Po rozšírení súťaže o SSD sa financovali aj tieto ocenenia. Všetko bolo v poriadku, dokiaľ sme mali možnosť cez bývalé teslácke učilište zabezpečiť za režijné ceny výrobu týchto tanierov v ďalšom učilišti v Pezinku. Po zrušení aj tohoto učilišťa sme museli hľadať nového výrobcu týchto tanierov, čo nebol problém, ale cca za dvojnásobnú cenu, a to už začínalo byť problémom pre TJ Tesla /zvyšoval sa aj počet úspešných turistov/.
Pre rok 2008 sme museli prikročiť k úspornému opatreniu, že sme taniere zabezpečili len pre úspšných držiteľov SSD /Slovenský Supediaľkoplaz/. Pre rok 2009 sme postupovali rovnako. Lebo zohnať sponzora v tejto krízovej dobe nie vôbec ľahké. TJ Tesla Bratislava uhradila a nechala urobiť upomienkové taniere opäť iba pre SSD. Aj tu sa prejavila tá naša veľká skorumpovanosť. Tanier dostal samozrejme aj predseda TJ, ktorá toto financovala. Ešte že si tých päť stoviek aspoň musel poctivo odšlapať. Od KST bolo ťažko možné zohnať dajaký príspevok, a to nielen pre nezáujem, ale možno aj pre iné dôvody. Od Klubu Bratislavských Turistov, hoci sa jedná o Malokarpatské turistické podujatie, tiež sme toho veľa očakávať nemohli. U KBT bol preto aj racionálny dôvod, museli zabezpečovať akciu tzv. "Sto jarných kilometrov". Neviete čo je to za akciu? Ani my. Jarné znamená, že sa to koná na jar a tých sto kilometrov je tam formálne, aby to pripomínalo turistiku. Problém je však v tom, že tie odznaky stáli slušný kopec peňazí, za ktoré by sa dalo vyhotoviť slušný kopec "tanierových ocenení" za skutočne odšlapané kilometre. /Poznámka: ďalšieho pripraveného komentára sme sa vzdali./
Nakoniec sa predsa našiel sponzor, podľa hesla "kto hľadá, nájde". A našiel sa priamo pod lampou. Nateraz Vám prezradíme, že je to jeden tlačový vydavateľ so sídlom v Trnave a v Bratislave, ktorý dlhodobo vydáva mesačník aj s turistickou tématikou, napríklad materiál "Setkání s pivem", kde sa okrem iného dozvieme veľmi zaujímavú informáciu priam bulvárneho a objaviteľského charakteru, že "dokladom o zaplatení boli lístočky šatňového bloku". Len si predstavte, že ešte aj dnes v dobe modernej techniky, supermodernej výpočtovej techniky, čipových kariet, bankingu ai... ešte aj dnes používajú minulostoročné šatňové lístky. V tomto článku sa môžete dočítať i takú zaujímavosť ako to, že "počas tohtoročnej akcie bolo zamračené s teplotou 2 stupne Celzia". Viete si predstaviť čo by sa stalo, keby nebolo vôbec zamračené?
Nemusíte brať vážne ani informáciu, tak ako celý článok, že teplota bola 2 stupne. Veď teplota sa v priebehu dňa dosť mení. Nám sa však z kruhov blízkych autorovi podarilo zistiť, že uvedená hodnota je štatistický priemer a že meranie sa uskutočnilo ráno pri štarte a potom sa uskutočnilo ešte niekoľko meraní na obed a poobede. Žiaľ, ďalšie merania sa nemohli uskutočniť, pretože sa rozbil teplomer a tak uvedené číslo teploty dva stupne, môže kde kto spochybniť. O samotnom sponzorovi vám môžeme povedať, že tento sponzor prispel na túto akciu neuveriteľnou sumou 180 Eur, takže pre rok 2009 sme nechali dorobiť taniere aj pre držiteľov MKSD. Samozrejme z pochopiteľných dôvodov Vám meno tohto sponzora neuvedieme /ešte by o sponzorstvo požiadali aj ďalší/. Meno uvedieme až po voľbách, aby sme neboli obvinení z ovplyvňovania výsledkov volieb v júnovom čísle MKD.
Zatiaľ štedrému sponzorovi iba ďakujeme!!!
Bratislava, máj 2010, Ivan Nižnan
Psy a chránená krajinná oblasť Malé Karpaty
1. Ako je to vlastne s vodením psov a voľne pobehujúcimi psami na území CHKO Malé Karpaty?
RNDr.Viliam Klescht: - Zákon o ochrane prírody a krajiny č. 543/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov voľný pohyb psov zakazuje len na územiach, kde platí štvrtý a piaty stupeň ochrany, čo sú v podmienkach Malých Karpát spravidla prírodné rezervácie, prírodné pamiatky a chránené areály. Na týchto prísnejšie chránených územiach je podľa §15 ods. 1 písm. k/ zákona, resp. §16 ods. 1. písmeno a/ v znení §15 ods.1 písmeno k/ zákona je zakázané voľné pustiť psa okrem psa používaného na plnenie úloh podľa osobitných predpisov /služobný pes/ a poľovného psa. Pohyb psov bez osoby zakazuje v poľovnom revíre /čo je spravidla všade na území CHKO Malé Karpaty/ aj zákon č.247/2009 Z.z. o poľovníctve.
Podľa zákona č.282/2002 Z.z, ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, voľným pohybom psa je pohyb psa bez vôdzky mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov. Tieto predpisy /o poľovníctve a o podmienkach držania psov/ uvádzam len pre úplnosť, naša organizácia, ani dozorné orgány ochrany prírody, nemajú kompetenciu kontrolovať ich dodržiavanie.
2.Čo sa robí preto, aby sa tomu zabránilo?
RNDr.Viliam Klescht: - Na Slovensku je držba psov v obľube. Prejavuje sa aj v prírode, keď veľa psov s majiteľmi možno stretnúť najmä v dňoch pracovného pokoja aj v chránených územiach. Tu dochádza často k porušovaniu zákona o ochrane prírody a krajiny, pretože psy sa aj v chránených územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany pohybujú voľne, bez vôdzky. Väčšinou ide o nevedomosť takéhoto obmedzenia. Najmä v prírodných rezerváciach vo vrcholových častiach Malých Karpát ako sú Čierna skala, Vysoká, Záruby, psy, aj keď voľne pobehujúce bez vôdzky, nepredstavujú závažný problém – zväčša unavené oddychujú. Ale v niektorých chránených územiach voľný pohyb psov môže predstavovať závažný problém. Vo zvýšenej miere bývajú takto atakované dostupnejšie chránené územia, ako napríklad Čachtický hradný vrch, Devínska Kobyla, Hlboča, Katarínka, Pod Pajštúnom, Pohanská a Slopy. Nie sú to však len psy, ktoré sa "správajú" v rozpore so zákonom. Žiaľ, na Slovensku je ešte slabý rešpekt pred právom, často v prírode ľuďom chýba aj základná ľudská ohľaduplnosť.
3. Ako túto otázku riešite Vy so svojimi spolupracovníkmi?
RNDr. Viliam Klescht: - Naši zamestnanci a členovia stráže prírody riešia voľný pohyb psov v rozpore so zákonom o ochrane prírody ako priestupok, a to dohovorom. Oslovil som v tejto veci redaktora Trnavského hlasu, aby na základe vlastnej prežitej skúsenosti napísal o probléme s voľným pohybom psov v prírodnej rezervácii článok, ktorý pomôže zvýšiť informovanosť majiteľov psov o podmienkach pohybu v chránených územiach. Požiadame aj členov stráže prírody, aby tomuto rastúcemu problému venovali väčšiu pozornosť.
Ďakujem Vám za podnet a záujem o problematiku. Srdečne pozdravujem čitateľov časopisu Malokarpatský Diaľkoplaz.
RNDr.Viliam
Klescht, riaditeľ správy Chránenej krajinnej oblasti Malé
Karpaty
Modra, 10. mája 2010
jún 2010 - Malé Karpaty a okolie:
5. - 6.6.2010 TRNAVSKÁ
STOVKA 37. ročník
(sobota - nedeľa) Klub Trnavských Diaľkoplazov a HO Skoba
Trnava
Trasy: 100 km/2800 m, 169 km/3400 m
100 km: Bratislava, hl. žel. st. - Kamzík - Biely Kríž - Tri kamenné kopce - Pezinská Baba - Čermákova lúka - Vápenná - Buková - Dobrá Voda - Brezová pod Bradlom
169 km: pokračovanie z Brezovej pod Bradlom: Myjava - vrch slobodných - Veľká Javorina - Mikulčin vrch - Kykula - Trenčín, žel.st.
Štart: Bratislava, hl. žel. st. (pod schodami, Žabotova ul.), 5.6.2010 6.00 - 8.00 h
Cieľ: 100 km: Brezová pod Bradlom, 6.6.2010 do 8.00 h
169 km: Trenčín, žel.st., 6.6.2010 do 24.00 h
Štartovné: 1 EURO
Iné: akcia je zaradená do plnenia Malokarpatský superdiaľkoplaz (MKSD) a Slovenský superdiaľkoplaz (SSD)
Vedúci podujatia: Ing.Peter Minárik, Čajkovského 40, 917 08 Trnava
tel.: 0911-550 921, e-mail: mkd.minarik[zavináč]gmail.com
5.6.2010 BICYKLOM POMORAVÍM
(nedeľa) KST Holíč
Trasa: 25, 50 km, Pohansko, sútok rieky Morava a Dyje
Štart: Holíč, dom turistiky, 7.30 h
Cieľ: Holíč, 16.00 h
Vedúci: Libor Rybecký, sídl. Lúčky 7, 908 51 Holíč, tel.: 0905-970 449
12.6.2010 POZRITE SA, TO JE
KRÁSA 27. ročník
(sobota) OT TJ Iskra Matador Bratislava
Trasy: 55 km/1600 m, 40 km/1100 m, 35 km/1000 m
55 km: Modra - Traja Jazdci - Kuchyňa - Vysoká - Sklená Huta - Červený Kameň - Harmónia
40 km: Modra - Traja Jazdci - Kuchyňa - Vysoká - Zochova chata - Harmónia
35 km: Kuchyňa - Vysoká - Sklená Huta - Červený Kameň - Harmónia
Štart: 55, 40 km: Modra, nám. Ľ. Štúra, 6.15 - 8.30 h
35 km: Kuchyňa, reštaurácia, 9.00 h
Vedúci: Juraj Sojka, Rumančeková 8, 821 01 Bratislava
12.6.2010 INOVECKÁ 50-KA 31.
ročník
(sobota) OT TJ Bezovec Piešťany
Trasy: 50, 30, 20 km
50 km: Mníchova Lehota - Inovec - Panská Javorina - Skaliny - Bezovec - Kostolný vrch - Moravany - Piešťany
Štart: Motorest RADAR, Mníchova Lehota, 6.30 - 8.30 h
Cieľ: 50 km: Piešťany, tur. klub, do 19.00 h
Vedúci: Rudolf Drlička, Scherera 4798/11, 921 01 Piešťany,
tel: 033-774 2726, 0907-583 800
19. - 20.6.2010 REGIONÁLNY
LETNÝ ZRAZ TURISTOV 50. ročník
(sobota - nedeľa) KST Senica
Zraz: Kunovská priehrada, 8.00 h
Vedúci: Júlia Mičová, Hollého 741/15, 905 01 Senica, 034-651 7547
19.6.2010 Severnou stranou
Malých Karpát 31. ročník
(sobota) Turistické združenie Dolný Lopašov
Trasy: pešo: 15, 20, 30, 40, 50 km, cyklo: 50 km
50 km (P): Dolný Lopašov - Lančár - Veľká Pec - Pustá Ves - Košariská - Bradlo - Brezová pod Bradlom - Klenová - Dolný Lopašov
Kratšie trasy sú odvodené od 50 km trasy.
cyklo: Dolný Lopašov - Klenová - Bradlo - Dobrá Voda - Vítek - Chtelnica - Dolný Lopašov (nevhodné pre galusky)
Štart: Dolný Lopašov, turistický klub, 6.00 - 12.00 h
Cieľ: Dolný Lopašov, turistický klub, 12.00 - 18.00 h
Štartovné: 0.5 EURO
Občerstvenie: guláš v cieli a občerstvenie na vybraných miestach
Vedúci podujatia: Jozef Šteruský, 922 04 Dolný Lopašov
Kontakt: Laco Hornák, tel.: 0903-405 974
Ivan Šimna, tel.: 0948-033 972
e-mail: simna[zavináč]pobox.sk
Internet: turista.szm.sk
20.6.2010 Stretnutie
turistov Bratislavského kraja
(nedeľa) RR KST Malé Karpaty
Miesto stretnutia: Veľká Vápenná o 11,00 h
Informácie: Ing. Marián Pavlovič, Borinská ul. 402/08, 900 33 Marianka, tel. 0905232247
26.6.2010 KARPATY TOUR
(cyklo) 13. ročník
(sobota) Malokarpatský cykloklub Trnava
Trasa: cyklo: 126 km
Trnava - Dolná a Horná Krupá - Trstín - Buková - Sološnica - Pernek - sedlo Baba - Modra - Červený Kameň - Častá - Trnava
Štart: reštaurácia Relax pri kúpalisku Slávia, 7.30 - 8.00 h
Účastnícky poplatok: 4 EURO
Vedúci: Igor Naništa, Čajkovského 17, 917 00 Trnava,
tel: 033-533 4641, internet: www.mkck.host.sk
26. - 27.6.2010 2 X 50 A
DOSŤ! 27. ročník
(sobota - nedeľa) TJ Tesla Bratislava
Trasy: 100 km/2700 m, 63 km/1950 m, 50 km/1600 m, 35 km/1100 m
100 km: Hlavná stanica - Kamzík - Partizánska lúka - Marianka - Borinka - Košarisko - Baba - Čermákova lúka - Hubalová - Zochova chata - Zumberg - Tri kamenné kopce - Biely Kríž - Kamzík - areál TJ Tesla
Štart: Bratislava, pod hlavnou žel. st. (Žabotova ul.), 6.00 h
(zdatnejší turisti môžu štartovať do 7.00 h)
Cieľ: areál TJ Tesla Bratislava, nedeľa do 7.00 h
Štartovné: 1.5 EURO
Nocľah: možnosť ubytovania v klubovni TJ Tesla vo vlastných spacích vakoch
Iné: akcia je zaradená do plnenia Malokarpatský superdiaľkoplaz (MKSD) a Slovenský superdiaľkoplaz (SSD)
Riaditeľ podujatia: Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava, tel.: 0903-620 653
Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.