MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

apríl - máj 2013

V tomto čísle nájdete:

Aktuálne informácie na úvod

- 50 KM S DERAVOU KANADOU nebude
- Presun termínu HALIČSKÁ 100-KA

Lesné železnice
Vyhodnotenie JARNÉHO POCHODU H-P 2013
Poradie po 39. ročníku Trnavskej stovky
Oprava lezačiek, ale aj trekových topánok
Sviatok svätého Urbana
Vínne desatoro
Výroky o láske, živote a priateľstve
Kalendár: máj - jún 2013

Aktuálne informácie na úvod

Organizátor podujatia 50 KM S DERAVOU KANADOU dal vedieť, že tento rok z organizačných dôvodov sa toto podujatie neuskutoční. Prosíme, aby ste všetkým potenciálnym záujemcom o účasť na tomto podujatí túto informáciu oznámili.

-.-.-.-

V roku 2013 organizátori diaľkového pochodu HALIČSKÁ STOVKA toto podujatie umiestnili do termínu pochodu TRNAVSKÁ STOVKA. Takto je to uvedené aj v celoslovenskom turistickom kalendári. Z iniciatívy turistov TJ TESLA BRATISLAVA sa 100 kilometrový pochod v spolupráci s miestnymi organizátormi bude konať o týždeň skôr v rovnakom čase ako je v kalendári uvedené, teda štart pochodu bude v piatok 24.5.2013 v popoludňajších hodinách. Kratšie trasy sa uskutočnia v takom termíne, ako je v kalendári uvedené, teda 31.5.2013. Prosíme záujemcov, ktorí sa chcú zúčastniť 100 km pochodu, aby sa čím skôr zaregistrovali u Ing. Ivana Nižnana na tel. čísle: 0903-620 653 alebo u Ing. Pavla Šoulu na emailovej adrese: soula[zavináč]elf.stuba.sk, aby sa dal zistiť aspoň približný počet záujemcov. Zaregistrovať sa prosíme najneskôr týždeň pred podujatím, teda do 17.5.2013.

Pavol Šoula

Lesné železnice
(niektoré boli aj technickými unikátmi)

“Počas stáročí sa v lesoch vystriedalo veľa druhov dopravy. Od splavovania vodnými šmykmi a plťami, cez sťahovanie dreva volským a konským záprahom k lesným železniciam a lanovkám, až po dnešné ťažké nákladné automobily. Existuje vari dokonalejší dopravný prostriedok, ktorý by nenásilne zapadol do prírody, dával jej nádych romantickosti a pritom ju neničil, ako je železnica? Lesné železnice si zaslúžili lepší osud, ako byť prekryté kobercom asfaltu, často už rozbitým hustou automobilovou premávkou.” (Jiři Junek).

Ťažba a spracovanie dreva patrilo od nepamäti k hlavným zdrojom obživy obyvateľov slovenských hôr. Začiatkom tohto storočia (20. storočia - poznámka redakcie) však kapacita i kvalita dopravy dreva tradičným spôsobom - splavovaním - nestačila zabezpečovať potreby rastúceho priemyslu krajiny. Bolo treba zabezpečiť kvalitnú a plynulú dopravu dreva počas celého roka. Dlhé a tiahle lesnaté doliny Karpatského oblúka predstavovali ideálny terén pre výstavbu - v tom čase jediného skutočne efektívneho a kapacitného dopravného systému - lesnej železnice. Boli to vlastne akési zmenšené podoby klasických železníc - ich rozchod bol užší, kvôli lepšej prispôsobivosti terénu a nižším stavebným nákladom - najčastejšie 760 mm. Začínali väčšinou pri píle alebo “pri veľkej železnici" v údolí význačnejších vodných tokov a ich vetvy viedli pozdĺž prítokov do ostatných dolín povodia. Jednotlivé lesné železnice dosahovali rôznu dĺžku i technickú dokonalosť podľa potrieb a rozsahu miestneho priemyslu. Niektoré z nich boli aj technickými unikátmi: napríklad prvá elektrifikovaná lesná železnica v strednej Európe v Ľubochni z roku 1904 alebo úvraťové úseky lesných železníc v Lednických Rovniach, na Vychylovke, či na animálnom úseku lesnej železnice Topoľčianky pri obci Jedľové Kostoľany. Ako ťažná sila sa spočiatku využíval - animálny pohon – kone (smerom dolu sa naložené vozne spúšťali iba vlastnou tiažou pomocou bŕzd). Postupne ich nahrádzali parné a motorové rušne. V období “zlatého veku" lesných železníc, t. j. v prvej polovici 20. storočia, vzniklo na území dnešného Slovenska asi 40 lesných železníc rôznych kategórii - od niekoľko kilometrovej “koňky" až po rozsiahle dopravné systémy s pravidelnou verejnou osobnou prepravou. V susednej Ukrajine to bolo asi 10 a v Rumunsku až 90 lesných železníc, z ktorých mnohé sú dodnes v plnej prevádzke. S nástupom motorizácie a zdokonaľovaním automobilov v období po druhej svetovej vojne začala “zastaralému" železničnému systému vznikať výrazná konkurencia. Spevnené lesné cesty sa zarývali hlboko do odlesňovaných svahov a šplhali sa až k samotným hrebeňom hôr. Nové, dokonalejšie mechanizmy odstránili namáhavé a nákladné približovanie dreva k tratiam lesných železníc v údoliach. Široké asfaltové cesty začali prekrývať úzke “koľajničky" zarastajúce machom. Technika zo začiatku storočia nemohla úspešne konkurovať technike o 50 a viac rokov mladšej. Zmodernizovať lesné železnice aspoň vo vytypovaných hlavných úsekoch už sústredenej hromadnej prepravy drevnej hmoty nikomu nenapadlo...

“DREVENKY" - PRVÉ LESNÉ ŽELEZNICE

Podobne ako “veľké" železnice aj lesné železničky začínali iba s drevenými trámami, pozdĺžne uloženými na kratších priečnych trámoch, tzv. podvaloch - drevených železničných zvrškoch. Po tejto “drevenej ceste" bolo možné oveľa ľahšie prepraviť väčšie náklady dreva z lesa, než klasickým konským povozom. Výstavba i údržba bola jednoduchá, stavebný materiál sa nachádzal priamo na mieste stavby. Takéto železnice slúžili väčšinou iba na ťažby v danej lokalite ako železnice prenosné. V skutočnosti sa samozrejme neprenášali, ale vždy sa stavali odznova. Výnimku tvorí “drevenka" vybudovaná na území panstva Coburg v Jelšave. Využívala sa 11 rokov (1842 -1853), a preto ju môžeme vyhlásiť za prvú lesnú železnicu na území dnešného Slovenska. Bola dlhá 3,7 km s rozchodom 1 580 mm, vzdialenosťou podvalov 1 m a hmotnosťou naloženého vozňa 5,5 tony. Na podvaloch boli drevenými klincami pripevnené kmene, ktoré slúžili ako koľajnice. Kone sa dali zapriahnuť na oboch koncoch vozňov, aby sa vozeň nemusel otáčať.

BANSKÉ ŽELEZNICE S PREPRAVOU DREVA

K najstarším lesným železniciam treba prirátať aj banské železnice s prepravou dreva z lesa. Na niektorých miestach sa využilo predĺženie trasy banskej železnice do okolitých lesov. Drevo potrebné na stavbu výstuží v baniach sa tak dopravovalo priamo “lesno-banskou" železnicou.

"KOŇKY" - LESNÉ ŽELEZNICE S ANIMÁLNYM POHONOM

Analogicky s “veľkou" železnicou sa aj prvé lesné železnice stavali iba pre tzv. trakciu živej sily. Myšlienka bola o to geniálnejšia, že lesné železnice prepravujú drevo z hory iba smerom dolu, teda po spáde. Stačilo prázdne vozne vytiahnuť koňom alebo iným ťažným zvieraťom do lesa a po naložení ich spustiť samospádom do údolia. Jediné relatívne zložitejšie technické zariadenie na vozňoch tvorila ručná brzda, ktorou sa regulovala rýchlosť jazdy. Tento spôsob gravitačného spúšťania naložených vozňov sa často používal aj na lesných železniciach s rušňovou trakciou. Ráno rušeň rozviezol vozne na jednotlivé nákladiská v odbočkách z hlavnej trate a po ukončení nakládky ich lesní robotnici samospádom spúšťali na dohodnuté uzly hlavnej trate. Odtiaľ ich potom popoludní zvážal opäť rušeň. Väčšina “koniek" bola podobne ako “veľké" železnice neskoršie prestavaná na rušňovú trakciu. Vzhľadom na nižšie technické požiadavky rušňovej prevádzky to však na rozdiel od “velkých" železníc nebol výraznejší problém.

KLASICKÉ LESNÉ ŽELEZNICE

Pojmom “klasické” lesné železnice môžeme označiť lesné železnice, ktoré boli postavené na zvoz dreva z lesa k spracovateľskému závodu alebo do dopravného uzla. Stavali sa ako trvalé, minimálne s jednou hlavnou traťou. Zvršok bol z klasického železničného materiálu - drevené podvaly s pripevnenými oceľovými koľajnicami. Prevádzku zabezpečovala rušňová trakcia. Pre údržbu vozidiel bolo vybudované primerané technické zázemie. Lesné železnice v tejto podobe predstavujú výraznú kapitolu histórie železničnej dopravy na Slovensku. Ich celková dĺžka v dobe najväčšieho rozmachu, t.j. v prvej polovici 20. storočia, dosiahla takmer 1 200 km, čo bolo vyše 10% celkovej dĺžky železníc na Slovensku. Stavali sa predovšetkým v prvých dvoch decéniach tohto minulého storočia a bolo ich približne štyridsať. Najrozšírenejší rozchod bol 760 mm, výnimočne aj 600 mm (Horné Orešany - Smolenice -Dobrá Voda, Malacky - Rohožník - Šimková, Moravany - Miškech zráz). Železničný spodok sa budoval minimálne na trase hlavnej trate ako trvalý, často s výraznými umelými stavbami (priepusty, mosty, viadukty). Tunely na lesnej železnici sú známe iba v Rumunsku - na lesnej železnici Viseu de Sus (doplnenie: v Maďarsku sa na lesnej železnici pri Lilafúred nachádzajú dva tunely a na lesnej železnici Pálháza - Kokapu jeden 50 m tunel z roku 1903 !). Parametre železničnej pláne boli odvodené od projektov “veľkých" železníc, avšak kvôli zníženiu nákladov na výstavbu sa nie vždy dodržali všetky predpísané hodnoty. Sklon tratí, predovšetkým v záveroch dolín, prevyšoval často i 70 promile, polomery oblúkov pod 50 m neboli tiež žiadnou zvláštnosťou. Hlavná, tzv. kmeňová trať, však väčšinou spĺňala aspoň základné parametre, t.j. sklon do 40 promile a polomery oblúkov do 50 m. Zvršok tvorili drevené podvaly (dub, buk, červený smrek, borovica) s rozmermi 1 400 x 18 x 14 až 1 600 x 20 x 16 mm, na ktorých boli uložené koľajnice s dĺžkou 6 až 9 m a s hmotnosťou 12 až 24 kg/m. Na dočasné odbočky budované iba pre obdobie ťažby a lesných kalamít sa s výhodou používali prenosné koľajové polia rôznych systémov. K najrozšírenejším patril systém Dolberg. Výrobou zariadení pre lesné a poľné železnice sa zaoberalo množstvo renomovaných firiem, napr. Krupp Essen, Magyar - Belga, Orenstein & Koppel a pod., ktorých katalógy sú plné rôznych typov koľajiva, výhybiek i vozidiel. Fascinujúca je ponuka rôznych dômyselných technických lahôdok - točne, šplhacie výhybky, výkoľajky, koľajové zábrany, nakoľajovacie zariadenia, píly, vŕtačky a ohýbačky na koľajnice a pod. Podbíjanie a zaštrkovanie trate sa vykonávalo zásadne iba ručne. Štrk nosili traťoví robotníci v drôtených košoch z lomov zriadených väčšinou v tesnej blízkosti stavanej trate. Ručné podbíjaky (čakany s rozšírenou hlavou), štanga (oceľová tyč), pucka (3 až 5 kg kladivo na dlhej násade), bajlág (vložka na rozchodku pre rozšírenie rozchodu v oblúkoch) - to sú pojmy, ktoré ovládal každý traťový robotník. Technické parametre niektorých lesných železníc - prevýšenie, prechodnice, vzostupnice a pod. nijako nezaostávali za mnohými štátnymi traťami s normálnym rozchodom. Zamestnanci lesnej železnice boli však, podobne ako ich kolegovia z “veľkej" železnice, osobitná kasta. Využívali výhody štátnych zamestnancov, dostávali pravidelne deputát dreva, ošatenie, mali nárok na služobný byt a samozrejme boli pod penziou. Systém oddeleného riadenia lesných železníc priamo štátnou správou lesov skončil až v päťdesiatych rokoch zlúčením lesnej železnice s jednotlivými lesnými závodmi. Riadenie prevádzky na lesných železniciach z dopravnej stránky pripomínalo v mnohom klasický systém riadenej trate s jedným alebo viacerými riadiacimi dispečermi. Na trati boli tzv. ohlasovacie body, kde sa musel každý vlak telefonicky hlásiť a žiadať dispečera o povolenie ďalšej jazdy. Pri rozsiahlejších sieťach si dispečeri vlaky preberali v odovzdávacom bode (napr. stanica Chmúra na Kysucko-oravskej lesnej železnici). Na jednoduchších lesných železniciach, kde bola iba jedna trať a v prevádzke bol iba jeden vlak, sa takéto opatrenia nevykonávali a nebol často k dispozícii ani traťový telefón. Na väčších systémoch (Hronecká lesná železnica, Považská lesná železnica, Kysucko-oravská lesná železnica) však bolo v jednom dni súčasne v prevádzke až sedem vlakov. K nim pribúdali traťovácke dreziny, gravitačné dreziny pre lesných robotníkov a pravidelné osobné vlaky. Predstava idylických jednoduchých dopravných pomerov tak mizne v nenávratne. Výnimkou neboli ani viacdenné turnusy rušňových a vlakových čiat s prespaním, napr. v Liptovskej Tepličke (Považská lesná železnica) alebo na Sihle (Hronecká lesná železnica). Pri takejto prevádzke dochádzalo samozrejme aj k nehodám, niekedy i so smrteľnými úrazmi. Najhoršie na tom v tomto zmysle bola Kysucko-oravská lesná železnica, ktorá v úvraťovom úseku dosahuje sklon vyše 70 promile, pričom sklon 50 promile je na tejto trati projektovaný a teda trvalý. Prevádzkový personál musel trvalo venovať zvýšenú pozornosť predovšetkým adhéznym podmienkam, t.j. čistote trate a koľají, dostatočným zásobám piesku a opatrnej obsluhe bŕzd. O tom, že to tak vždy nebolo, svedčí pri každej trati lesnej železnice niekoľko štýlových pomníkov a krížikov. Následky vykoľajenia alebo inej nehody na lesnej železnici boli vždy vážne, pretože jednotlivé vozne vlakovej súpravy sa spájali iba loženým dlhým drevom, ktoré sa pri náraze zrazilo dokopy a často rozmliaždilo brzdárov na plošinách medzi vozňami. Jedinou možnosťou záchrany bolo včas vyskočiť. Časté úrazy na lesných železniciach boli tiež jedným z argumentov na ich zrušenie.

RUŠNE LESNÝCH ŽELEZNÍC

Napriek všetkej nepostrádateľnosti a dôležitosti trate, vozňov i ostatných zariadení železníc bol vždy srdcom každej železnice rušeň. A ak hovoríme o lesných železniciach, potom samozrejme rušeň parný. Podobne ako na “veľkej" železnici i na lesných železniciach parné rušne postupne vytlačili z koľajníc kone. Niektoré lesné železnice sa projektovali pre animálnu trakciu a neskoršie sa iba upravovali, iné boli projektované už priamo pre parnú trakciu. “Pohonné látky" pre parný rušeň nebolo treba ani kupovať, ani odinakiaľ voziť. Drevo rástlo všade po trase železnice a vody v lesných potokoch bolo tiež vždy dostatok. Stačilo nachystať pozdĺž trate “šichtúngy" (hranice metrových polien) a na rušňoch mať zariadenie na nasávanie vody z potokov (ejektor). Nesmieme samozrejme zabudnúť ani na mazanie. Spotreba oleja v ložiskách a v parných valcoch sa však určite nedá porovnávať so spotrebou nafty a oleja v nákladnom automobile. Zaujímavé je predovšetkým ekologické hľadisko prevádzky parných rušňov lesných železníc, pretože všetky “pohonné látky" možno získať z tzv. obnoviteľných miestnych zdrojov (dnes už nie je problém mastiť ložiská prírodne odbúrateľnými rastlinnými olejmi). Spolu s jednoduchosťou obsluhy i potrebných opráv a veľkej preťažiteľnosti parného stroja je táto skutočnosť hlavným dôvodom udržania prevádzky parných rušňov na lesných železniciach aj v súčasnosti. Tam, kde vymenili parnú trakciu za motorovú (napr. na Zakarpatskej Ukrajine alebo ku koncu prevádzky lesnej železnice na Slovensku), už nikdy nedosahovali také výkony a ekonomické výsledky ako s parnými rušňami. Unikátne riešenie bolo použité na Ľubochnianskej lesnej železnici. Malá vodná elektráreň slúžila nielen na napájanie miestnych píl a osvetľovanie obce, ale prostredníctvom dvoch motorových generátorov s výkonom 55 kW zabezpečovala jednosmernú trakčnú sústavu elektrifikovanej lesnej železnice napätím 550 V. V roku 1904 to bola prvá elektrifikovaná lesná železnica v Európe a premávali na nej elektrické rušne od firmy Ganz. Parné rušne pre lesné železnice dodávalo niekoľko renomovaných firiem. K najznámejším patria rušne Krauss, Orenstein & Koppel, Henschel, Smoschewer, Škoda, ČKD, MÁV Budapest a pod. Vyrábalo sa snáď toľko konštrukčných typov rušňov, koľko rôznych železníc existovalo. Na Slovensku boli najrozšírenejšie tzv. “maďarky" z lokomotívky MÁV Budapešť, v neskorších časoch aj rušne Škoda a ČKD. Ostatní výrobcovia boli zastúpení iba ojedinele, často išlo o rušne konštruované špeciálne podľa požiadaviek konkrétnej železnice (napr. unikátny parný rušeň od firmy Henschel (v. č. 20615/1926), bol vyrobený iba v jednom kuse pre úvraťovú časť Kysucko-oravskej lesnej železnice). V roku 1962 bolo pre slovenské lesné železnice dodaných 10 ks motorových rušňov RABA z Maďarska, ktoré mali zmodernizovať rušňový park v tej dobe ešte prevádzkovaných lesných železníc. Boli dodané na Hroneckú, Považskú, Kysucko-oravskú, Vígľašskú a Ľubochniansku lesnú železnicu. Aj napriek vyššiemu výkonu nedokázali tieto pomerne moderné motorové rušne úplne nahradiť rušne parné. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že na všetkých uvedených lesných železniciach boli parné rušne v prevádzke až do úplného konca. Rušňový park na lesných železniciach doplňovali ešte malé motorové alebo benzínové rušne od firiem Jung, Deutz, Stavostroj a pod., ktoré sa však používali predovšetkým na posun a na pracovné vlaky. Súčasne existoval na každej lesnej železnici pomerne rozsiahly park rôznych drezín a “samohybov", často s unikátnou vlastnou konštrukciou. Tieto vozidlá slúžili na rozličné služobné účely, napr. ako inšpekčné dreziny, traťmajstrovské koľajové bicykle a motocykle, traťové vozíky, ale aj ako sanitky, pojazdný obchod a pod. Považská lesná železnica zakúpila od ČSD v roku 1963 dokonca dva pomerne moderné motorové vozne M 21.0 pre potreby pravidelnej osobnej dopravy.

VOZNE LESNÝCH ŽELEZNÍC

Najrozšírenejším druhom vozňov na lesných železniciach boli nepochybne oplenové vozne. Slúžili na prepravu dlhého dreva (až 25 m). Skladali sa vždy z jedného páru podvozkov, z ktorých spravidla iba jeden bol vybavený ručnou brzdou. Na týchto podvozkoch bol uložený otočný oplen, čo je vlastne masívny oceľový trám so sklápacími bočnými klanicami. Pretože oba podvozky boli spojené iba nákladom dreva, opleny boli na svojej úložnej ploche vybavené ostrými hrotmi, ktoré zamedzovali posunu ložených klátov. Jeden brzdár ovládal vždy dve brzdy susedných vozňov z jednej brzdárskej plošiny. Prázdne vozne sa preto podľa potreby otáčali na malých točniach vždy brzdami k sebe. Nakladalo sa zväčša ručne z nakladacích rámp. Neskoršie sa používali rôzne kladkostroje, navijaky a lanovky. Na dopravu iných nákladov mala každá železnica k dispozícii ešte rôznorodý park zakrytých plošinových vozňov a služobných vozňov, ako aj mnohé vozne so špeciálnou konštrukciou (agregátové vozne, vozne na prepravu lesných traktorov, cisterny na vodu a pod.). Lesné železnice s verejnou osobnou dopravou mali aj originálne osobné vozne.

DEPÁ A DIELNE

Jednou z najzaujímavejších súčastí lesných železníc sú ich depá a dielne. Každá lesná železnica predstavovala väčšinou úplne sebestačný uzatvorený technický organizmus. Každé depo alebo “výhrevňa" mali svoj neopakovateľný pôvab rokmi zabehnutých technologických postupov, vyšliapaných cestičiek medzi rôznym “haraburdím" a šrotom, odstavné koľaje plné rušňových vrakov i nepoužívaných vozidiel. Jedným z najkrajších areálov tohto typu bolo depo a dielne v Zákamennom. Na odbočke z hlavnej trate vznikol dokonalý svet “hajcov", “šmikní", “kanálov" a “šturcov" slúžiaci dňom i nocou prevádzke lesnej železnice. Zaujímavý bol aj “hajc" pre elektrický rušeň v Ľubochni. Kvôli bezpečnosti nebol v ňom trolej. Rušeň doňho vchádzal “proti kopcu" zotrvačnosťou tak, aby ráno mohol vyjsť von samospádom. Systém bol jednoduchý a účinný. Na rozsiahlejších lesných železniciach boli malé depá umiestnené aj na koncoch alebo v strede siete. Rušne sa tak nemuseli každý deň vracať až do východiskovej stanice, ale boli zaradené vo viacdenných turnusoch. Súčasťou takýchto diep bola vždy aj nocľaháreň pre rušňové a vlakové čaty.

NEVYUŽITÉ MOŽNOSTI LESNÝCH ŽELEZNÍC

Pri hromadnom rušení lesných železníc sa jednoznačne podcenila možnosť ich turistického využitia. Lesné železnice viedli často vysoko atraktívnym územím národných parkov a chránených krajinných oblastí. Mali sme k dispozícii ideálny dopravný prostriedok s minimálnym dopadom na životné prostredie. Najlepším argumentom v tomto smere je každoročných vyše 50 000 návštevníkov obnovenej Čiernohronskej lesnej železnice v Čiernom Balogu. Netušené možnosti prinášajú aj reštauračné, ubytovacie, pripadne i salónne vozne, nehovoriac o možnosti napojenia trate Považskej lesnej železnice cez Šunavu do Tatranskej Štrby na sieť Tatranských elektrických železníc. Dávno vysnívané prepojenie Vysokých a Nízkych Tatier by nebolo až také nereálne. V tejto súvislosti je vrelo odporúčaná návšteva niektorých zahraničných úzkorozchodných železníc. A nemusíte chodiť len na Západ, kde rýchlosť 70 i 90 km/h, automatické výhybky, riadenie dopravy bezdrôtovým spojením, kombinovaná doprava a pod. na rozchode 760 mm nie je žiadnou zvláštnosťou. Existujú aj príklady fungujúcej lomenej, prípadne kontajnerovej dopravy na rozchode 750 mm i na Zakarpatskej Ukrajine. Na Slovensku existujú v súčasnosti torza štyroch lesných železníc. Historická lesná úvraťová železnica ako súčasť skanzenu Kysuckej dediny na Vychylovke (Národná kultúrna pamiatka), depozitár Považskej lesnej železnice v Pribyline a asi 6 km zdevastovanej trate po Svarín, Čiernohronská železnica v Čiernom Balogu (od roku 1992 v pravidelnej turistickej prevádzke) a zvyšok lesnej železnice v Kamenici nad Cirochou, ktorý naposledy využívali Vojenské lesy na zvoz dreva z píly v Kamienke na železničnú stanicu v Kamenici nad Cirochou (do roku 1990). Spolu je to necelých 35 km. Len na nás však záleží, ako sa k týmto “posledným mohykánom" v budúcnosti zachováme. Podobne ako pri renesancii železničnej dopravy v celej Európe by mohol prastarý vynález našich predkov - oceľové koleso odvaľujúce sa po oceľovej koľajnici, začať písať aj na lesných železniciach novú kapitolu.

Prehľad lesných železníc na území Slovenska

Lokalita	Celková dĺžka	Trvanie
Rohožník	14 km	1901 - 1965
Smolenice (rozchod 600 mm)	29 km	1910 - 1972
Luborča	14 km	1901 - 1965
Hôrka nad Váhom	3 km
Topoľčianky	38 km
Topoľčany ...	45 km	1910 - 1972
Hronec (dnešná ČHZ)	132 km	1909 - 1982
Závadka nad Hronom	14 km
Žarnovica	34 km	1927 - 1966
Vígľaš	26 km	1906 - 1975
Hriňová	26 km	1906 - 1962
Liptovský Hrádok (dnešná.PLŽ)	107 km	1916 - 1962
Zákamenné (dnešná HĽÚZ)	110 km	1916 - 1973
Ľubochňa (elektrifikovaná)	31 km	1904 - 1966
Lednické Rovne	26 km
Turčianska Štiavnička	11 km	1917 - 1965
Turček	6 km	1916 - 1952
Nálepkovo	7 km	1910 - 1965
Spišská Nová Ves	17 km
Kotlina	7 km
Solivar Prešov	23 km	1917 - 1956
Čememé	17 km	1905 - 1957
Remetské Hámre	16 km
Hlivištia	8 km

TISÍCE KILOMETROV V KARPATOCH

Poľsko - lesné železnice na severných svahoch Karpát, mimo územia bývalého Haliča, rýchlo zanikli predovšetkým vďaka novému deleniu Poľska po druhej svetovej vojne. Politickým vymedzením východnej hranice došlo k pretrhaniu lesných železníc, a tak zostala iba jediná v Cisne v juhovýchodnom cípe krajiny. Od roku 1997 Bieszczadská kolejka lesná v Cisne prevádzkuje pravidelnú turistickú dopravu.

Maďarsko - obdobne v Maďarsku prestávali úzkorozchodné železnice v 70. a 80. rokoch plniť svoje pôvodné úlohy a zanikali. Vďaka ústretovému prístupu Maďarov k zachovaniu úzkorozchodných železníc ako technických pamiatok boli časti ôsmich lesných železníc (Nagyborzsony, Kemence, Királyrét, Gyóngyós, Felsotárkány, Szilvásvárad, Miskolc a Pálháza) ušetrené pred fyzickou likvidáciou. V súčasnosti fungujú ako turistická atrakcia a na nedostatok záujemcov v letných mesiacoch si nemôžu sťažovať.

Ukrajina - na území Ukrajiny (až do roku 1991 prináležiacej k Sovietskemu zväzu), na ktorom sa ocitla väčšina haličských (v medzivojnovom čase poľských) a všetky podkarpatskoruské lesné železnice, došlo v povojnovom období k nevídanému rozmachu pri intenzívnej ťažbe lesného bohatstva Karpát pre potreby vojnou zničenej sovietskej zeme. V 50. a 60. rokoch boli najvýznamnejšie z nich modernizované a prestavané na rozchod 750 mm, v Sovietskom zväze jednotný. Postupná motorizácia vytlačila čiastočne romantiku parnej prevádzky a stala sa predzvesťou ich konca v 90. rokoch 20. storočia. Ekonomická situácia doposiaľ nevytvára podmienky pre záchranu niektorej z lesných železníc a ich využitie pre turistický ruch. Azda len ojedinelé objednané jazdy pre priaznivcov železníc vo Vygode sú prísľubom do budúcnosti. Dodnes živorí torzo železnice v Osmolode a časť siete vo Vygode, ktorá je stále obmedzene využívaná pre prepravu dreva.

Rumunsko - v Rumunsku sa v 50. rokoch nachádzalo vyše 6 tisíc kilometrov lesných železníc. Vďaka tvrdému totalitnému režimu Nikolae Causesca, sprevádzanému absolútnym nedostatkom nafty a benzínu, zostávalo ešte v roku 1989 v prevádzke 21 z nich s celkovou dĺžkou okolo 1 tisíca kilometrov. Až zmena politického systému a tržné hospodárstvo urýchlili ich zánik. V posledných rokoch si funkčnosť zachovala iba unikátna lesná železnica so zvážnicovou pozemnou lanovkou v Covasne a posledná pravidelne prevádzkovaná lesná železnica s parnými lokomotívami s pôvodným využitím v Karpatoch vo Viseu de Sus, ktoré využívajú spoločne štátne lesy a súkromná švajčiarska drevárska spoločnosť, ktorá obnovila trať po ničivých povodniach v roku 2001.

Z časopisu Lesník, ako interného mesačníka š. p. Lesy SR Banská Bystrica
pre MKD spracoval Peter Groman.

Vyhodnotenie turistickej akcie
JARNÝ POCHOD H-P 2013
35. ročník

Organizátor: KST Hlohovec, SNP 14, 920 01 Hlohovec
Dátum konania: Sobota, 20. apríl 2013
Štart: Železničná stanica Hlohovec 07⁰⁰ – 09⁰⁰ h
Kontrola: Rázcestie Ovčia skala 07³⁰ – 13⁰⁰ h
Cieľ: Sedlo Havran 10³⁰ – 18⁰⁰ h

Organizačný výbor:

Ján Bedeč (vedúci akcie), Peter Hrdlička, Veronika Kallová, Dušan Kaša, Peter Klajdač, Pavol Madlenga, Peter Madlenga, Peter Miljkovič, Ľuboš Pavlíček, Ivan Štefanovič, Michal Zátura, Štefan Pišoja (čestný člen), Fero Miklovič.

Obsadenie kontrol:

Štartovná kontrola Hlohovec – Peter Miljkovič, Ivan Štefanovič, Ľuboš Pavlíček, Fero Miklovič
Kontrola Ovčia skala – Marián Bílený, Tomáš Blažíček, Peter Hrdlička, František Kubus, Peter Lisák, Matúš Nerád, Juraj Slivka, Martin Slivka, Roman Surový
Cieľová kontrola Havran – Ján Bedeč, Peter Klajdač, Pavol Madlenga, Peter Madlenga

Trasy:

Trasa A (12 km): Hlohovec – Ovčia skala – Jalšové
Trasa B (17 km): Jalšové – Ovčia skala – Havran
Trasa C (22 km): Hlohovec – Ovčia skala – Havran
Trasa D (35 km): Hlohovec – Ovčia skala – Havran – Piešťany

Počet účastníkov:

Celkový počet turistov = 884.

Rozdelenie turistov podľa trasy
– A (12 km) = 35 turistov
– B (17 km) = 218 turistov
– C (22 km) = 614 turistov
– D (35 km) = 17 turistov

Z celkového počtu turistov registrovaných na trase C bolo 8 nadšencov, ktorí po krátkom oddychu v cieli Havran absolvovali aj spiatočnú cestu do Hlohovca. Takže absolvovali 44 km, čo je viac, ako maratónsky beh. Klobúk dolu pred ich výkonom.

V počte účastníkov na trase B sú zaregistrovaní aj turisti štartujúci od Ifkovej chaty a 16 turistov, ktorí štartovali z Horných Otrokoviec, z Dolných Otrokoviec a zo Sokoloviec, pripojili sa k turistom na červenej TZT a došli až do cieľa Havran, resp do Piešťan.

Presné rozdelenie turistov podľa veku je pri uvedených počtoch turistov ťažko spočitateľné, ale podľa odhadu tvorili cca 60% účastníkov školopovinné deti a mládež do 25 rokov. Zostávajúci turisti boli dospelí vo veku nad 25 rokov, medzi ktorými nechýbali a nedali sa zahanbiť ani seniori. Pravdepodobne najstarším účastníkom bol náš turistický priateľ a pravidelný účastník Pochodu HP, pán Jaroslav Hanuš z Nitry. Medzi účastníkmi boli aj malé deti, ktoré absolvovali Pochod HP v turistických nosičoch, nesených ich dospelým sprievodom. Jedným z takýchto najmladších účastníkov bola 11–mesačná Sára Barasso z Bratislavy, ktorá – v turistickom nosiči na pleciach svojho otca a starého otca (člena organizačného výboru Petra Miljkoviča) – prešla trasu zo Studenej doliny (Ifkova chata) cez kontrolu Ovčia skala do sedla Havran.

Všetci oficiálne registrovaní boli peší turisti. Medzi peších turistov, podobne ako po iné roky, zavítalo aj 23 cykloturistov, ktorí vedeli o akcii Pochod HP a tiež absolvovali v tento deň uvedené turistické trasy Pochodu HP na bicykli. Išli individuálne, bez registrovania na štarte. V cieli Havran sa však pozdravili s kontrolou a absolvovali trasu z Havrana späť do Hlohovca.

Spestrením pochodujúcej ľudskej turistickej masy bolo aj približne 15 psov, ktorí na výlete sprevádzali svojich majiteľov.

Približný prehľad turistov podľa miesta bydliska: Hlohovec, Bratislava, Leopoldov, Nitra, Piešťany, Trnava a obce okresov Hlohovec, Nitra, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Senec, Trnava.

Počasie:

Počasie bolo vynikajúce. Strašiace predpovede o veľkej oblačnosti, mrholení a prehánkach sa našťastie mýlili a v sobotu sa predviedol deň, ktorý bol pre turistiku ako stvorený. Od rána svietilo slnko, bolo prakticky bezvetrie a obloha bola s minimálnou oblačnosťou po celý deň. Ranná teplota bola cca 12°C. Počas dňa bola teplota 20 až 22°C. Lesné cesty a chodníky boli dobre schodné, suché, prakticky bez blatistých úsekov.

Doprava turistov z cieľa Havran do Hlohovca:

Turisti sa z cieľa Havran dopravovali do svojich domovov linkovými autobusmi SAD (Havran – Piešťany, Piešťany – Hlohovec), ale hlavne osobitnými turistickými autobusmi. Dopravu turistickými autobusmi zabezpečil podľa pripraveného plánu a vďaka podpore Mesta Hlohovec a spriatelených firiem, usporiadateľský KST Hlohovec u firmy JOKR Pastuchov.

Vzhľadom na vysoký počet turistov bola u dopravcu operatívne, v priebehu dňa, zabezpečená kyvadlová doprava, pri ktorej bolo vypravených celkovo 7 spojov na trase Havran – Hlohovec. Prvé spoje odchádzali z Havrana medzi 15:00 až 16:00 a posledný o cca 18:00 h. Všetkých 7 spojov bolo naplno vyťažených.

Časť turistov, ktorá sa nechcela spoliehať na mimoriadne autobusy, použila linkové spoje SAD a dopravu súkromnými automobilmi. Iná skupina mladých turistov zase využila pekný deň i jeho podvečer a posedela si pri ohníčku na terase reštaurácie Havran až do nočných hodín.

Finančné zabezpečenie akcie:

Na zabezpečenie diplomov, propagačných materiálov a autobusovej dopravy bol použitý finančný príspevok, ktorý poskytlo usporiadajúcemu KST Mesto Hlohovec a finančné príspevky od spriatelených firiem METALUX Hlohovec a ŠTEFAN PIŠOJA – univerzálna stavebná firma Hlohovec. Finančné príspevky boli poskytnuté za reklamu obchodného mena a podnikateľských aktivít firiem, vykonanú na akcii JARNÝ POCHOD H-P 2013.

Pozitívnym činom, ktorý sa osvedčil už v minulom ročníku Pochodu H-P, bolo vyberanie štartovného vo výške 50 centov, ktoré malo formu dobrovoľného príspevku. Suma sama o sebe nie je vysoká, nikoho nezruinuje, ale pri organizácii veľmi pomôže. Prispievali dospelí turisti vo veku nad 15 rokov. Turisti tak pomohli vylepšiť rozpočet našej a hlavne svojej akcie a nazhromaždiť tak prostriedky na výrobu propagačných materiálov, diplomov, letákov a pod. Tým sa zároveň umožní využiť maximum finančných prostriedkov z pomoci mesta a spriatelených firiem na zabezpečenie autobusovej dopravy, ktorá tvorí najväčšiu výdavkovú položku v rozpočte. Celkovo prijali turisti tento krok s pochopením, k čomu prispelo vysvetľovanie tohto kroku štartovnou kontrolou a dobré organizačné zabezpečenie celej akcie, včítane dopravy a informačného servisu.

Propagácia akcie:

Propagáciu akcie zabezpečuje organizačný výbor už od začiatkov akcie tradičným spôsobom – pomocou plagátikov a pozvánok, zverejňovaných na vývesných miestach v Hlohovci a okolí a rozposielaných do škôl, firiem a iných organizácií v meste. Akcia POCHOD H-P je aj akciou Mesta Hlohovec a bola aj tentoraz propagovaná na oficiálnej stránke mesta: http://www.hlohovec.sk/. Okrem toho bol POCHOD HP propagovaný aj v Oblastnom turistickom kalendári Malé Karpaty a okolie, v turistickom mesačníku Malokarpatský diaľkoplaz, v dvojtýždenníku Fraštacké noviny, v časopise Život v Hlohovci a v miestnej televízii HcTV. Pozornosť nám venovali aj niektoré ďalšie lokálne televízie v západoslovenskom regióne.

V neposlednej miere pomohli dobrej propagácií aj moderné informačné prostriedky – informačné portály www.hlohovecko.sk, www.hcregion.sk a www.hlohovec24.sk a nové web stránky, venované pochodu HP a turistike v Hlohovci: http://hppochod.webnode.sk/ a http://turistika.hlohovecko.sk/.

Pozornosť Pochodu H-P venovalo aj vysielanie rádia Regina, ktoré prinieslo v piatok predpoludním reklamnú pozvánku na našu akciu.

No a už tradične bol POCHOD H-P aj tentoraz propagovaný ústnym podaním medzi priateľmi a nadšencami, ku ktorému sa pripojila aj najmodernejšia verzia ústneho informovania a klebetenia: Facebook.

V sobotu ráno zavítal na miesto štartu v Hlohovci aj štáb hlohoveckej televízie HcCTV, ktorý natočil reportáž z priebehu zhromažďovania turistov a ich postupného odchodu na trasu.

Odmeny pre turistov:

Každý účastník dostal na štarte Preukaz účastníka, do ktorého mu boli postupne zaznamenané pečiatky na štarte, kontrole a v cieli. V cieli dostal každý turista diplom a spomienkovú pohľadnicu POCHOD H-P s pečiatkou, ktorú vydal KST Hlohovec vo firme Rapos Trnava.

Milým spestrením pri odmeňovaní turistov, hlavne tých najmenších – detí, boli osviežujúce cukríky, ktoré darovala firma SNOTY – baliareň potravín, Bratislava.

Sprievodný program:

Okrem Pochodu H-P bolo v sobotu sprievodnou akciou pripomienky 900 rokov od prvej písomnej zmienky o Hlohovci aj Otvorenie náučného chodníka Sedliská. Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo o 09:00 h na začiatku náučného chodníka (na odbočke z červenej TZT – pri kolovej značke Hlohovec, Soroš). Na štarte Pochodu H-P bola táto udalosť propagovaná rozdávaním pohľadníc prírodnej rezervácie Sedliská, ktoré vydalo Vlastivedné múzeum Hlohovec vo firme Rapos Trnava. Zároveň bola vedúcim organizačného výboru pohotovo preznačená lesná skratka z náučného chodníka k červenej TZT, aby mohli turisti po prechode náučného chodníka plynulo pokračovať na trase Pochodu H-P. Niekoľko turistov túto možnosť využilo a v rámci svojej účasti na turistickej akcii Pochod HP si prehliadli aj náučný chodník Sedliská.

Tak, ako každý rok, bola aj tentoraz na kontrole Ovčia skala, okrem informačných, propagačných a reklamných letákov, pripravená aj tradičná lesná galéria fotografií z uplynulých ročníkov Pochodov H-P. Výstava mala úspech a turisti si s radosťou prezerali fotografie, kde nachádzali seba alebo svojich priateľov. Vďaka výbornému počasiu si väčšina turistov výstavu so záujmom prezrela a pokračovala ďalej – do cieľa Havran.

Občerstvenie:

Na štarte bola možnosť zakúpenia občerstvenia v blízkych obchodoch a v Bistre NANI prakticky priamo na štarte. Na trase pochodu bolo možné občerstvenie iba z vlastných zásob turistov. V cieli bolo možné občerstvenie teplými a studenými jedlami a nápojmi v reštaurácii Havran. Zároveň bola vďaka usilovnosti cieľovej kontroly Havran (ktorá nachystala drevo) umožnená príprava opekaných špecialít na ohnisku v priestoroch záhradnej reštaurácie Havran. Turisti na trase D (do Piešťan) sa mohli občerstviť v reštaurácii U Furmana a záver svojej vychádzky si mohli spríjemniť v meste Piešťany.

Po príchode do Hlohovca mohli turisti zájsť na malé hodnotiace posedenie do Pubu HARLEY na Jesenského ulici, kde ich dopravili autobusy kyvadlovej dopravy a kde bolo pripravené tradičné záverečné občerstvenie – turistický guláš a iné chutné jedlá a nápoje a večerný koncert rockovej hudobnej skupiny.

Perličky z akcie:

35. ročník Jarného pochodu H-P sa celkovým počtom 884 turistov zaradil na absolútne prvé miesto medzi Pochodmi H-P z celej doterajšej histórie.

Organizačný výbor a členovia kontrol sa aj tentoraz zišli na štarte už o 6:00 h, aby si stihli skoordinovať svoju nasledujúcu celodennú činnosť. Ako obyčajne, jednou z prvých činností, ktorú vykonal vedúci organizačného výboru a zároveň predseda KST, bolo poupratovanie a pozametanie smetí, špiny a neporiadku na zastávke SAD a jej okolí, kde sme počas nasledujúcich hodín chceli dôstojne privítať turistov z Hlohovca, jeho okolia, aj z iných častí Slovenska. Bohužiaľ, okrem biedneho stavu zastávky (hrdzavá a dočmáraná kovová konštrukcia, s vylámanými sedadlami na drevených lavičkách), sú smeti a neporiadok pravidelným úkazom na tomto mieste nášho mesta. Zdá sa, že okrem dvoch upratovaní ročne (jarné a jesenné ráno pred Pochodom H-P) a milosrdného severného vetra na toto miesto žiadna poriadková alebo upratovacia služba mesta Hlohovec nezavíta.

Čo sa týka vlastnej štartovej kontroly, tak všetko prebehlo v maximálnom poriadku a predpokladáme, že aj k spokojnosti turistov. Štartové nástenky boli pripravené s bohatými a vyčerpávajúcimi informáciami o trase, doprave, kontrolách, občerstvení, s organizačnými pokynmi, ako aj s letákmi propagujúcimi spriaznené firmy, podporujúce Pochod HP. Kontrola bola posilnená o 1 člena, aby bolo možné zvládnuť predpokladané enormné a rekordné množstvo účastníkov, odovzdávať účastnícke preukazy, vyberať štartovné, rozdávať príležitostné pohľadnice a poskytovať informácie turistom, ktorí prichádzali nielen do posledných minút štartovacieho limitu, ale ešte aj cca 10 min po ňom.

Jednými z prvých registrovaných účastníkov na štarte boli naši turistickí priatelia z Trnavy, ktorých priviezol vlak už pred siedmou hodinou rannou a ako obvykle sa jeden z nich – familiárne prezývaný Batman – krátko po vystúpení z vlaku ohlásil mohutným volaním Ollééé! Rovnako mohutné bolo jeho zvítanie (povestné v celej malokarpatskej turistickej komunite) s jedným z členov organizačného výboru, ktorému v návale potľapkávacej srdečnosti zhodil z nosa multifokálne okuliare v hodnote 800 €, ktoré si ich majiteľ iba v poslednej sekunde reflexívne zachytil a predišiel tak najhoršiemu. Zdá sa, že pre takéto príležitosti zaobstaráme štartovnej kontrole do budúceho Pochodu H-P oceľové rytierske brnenie.

Už tradíciou sa stáva skutočnosť, že na kontrolu Ovčia skala sa z obce Tepličky, ktorej kataster hraničí s trasou a zasahuje aj do trasy Pochodu H-P, vyberie na výlet aj jej starosta, pán Miroslav Veľký. Pán starosta tu aj teraz privítal organizátorov a turistov, urobil fotoreportáž, zotrval s turistami v krátkych rozhovoroch, poprial im šťastnú cestu do cieľa a sám pokračoval po trase Pochodu H-P až na Holý vrch, kde sa odpojil za povinnosťami do svojej obce.

Kontrola Ovčia skala zaznamenala v tomto ročníku aj jednu slávnostnú a premiérovú udalosť. Náš priateľ a líder tejto kontroly Peter Hrdlička vstupuje 27.4.2013 do stavu manželského, a tak bola HáPéčková sobota poslednou príležitosťou na jeho rozlúčku so slobodou, čo mu aj jeho kamaráti a kolegovia z kontroly patrične pripomenuli. Oslava však prebehla dôstojne a chlapci zvládli kontrolu s rekordným počtom zaregistrovaných, prechádzajúcich aj končiacich turistov zodpovedne a so cťou.

Mierne problémy s orientáciou spôsobili na rázcestí lesných ciest pod Holým vrchom lesníci, ktorí urobili skládku dreva presne na odbočke červenej TZT na lesný chodník, čím zakryli nielen červenú značku, ale aj vlastný chodník. Niekoľko menej pozorných turistov prehliadlo odbočovaciu značku na náprotivnej strane cesty, mierne skrytú za konármi stromov a kríkov a pokračovalo po nesprávnej ceste. Po niekoľkých metroch po neznačenej ceste sa spamätali a pozorným hľadaním našli správny chodník.

Ako obvykle, príjemným miestom odpočinku turistov bola znova Svrbická plešina – nádherná lúka nad obcou Svrbice, s peknými výhľadmi na Považský Inovec (Marhát) a pohorie Tribeč. Turisti sa tu zastavovali na oddych, krátke poleňošenie, občerstvenie a zábavné hry, aby po nich mohli s obnovenými silami pokračovať ďalej. Napriek tomu, že odbočka z lúky do lesa je jasne a zreteľne vyznačená červenou značkou, niektorí z nich sa nechali zmiasť peknou lesnou cestou, odbočujúcou cca 100 m vyššie a vošli do lesa cez túto neoznačenú cestu. Po zistení omylu sa museli vrátiť späť na lúku a pokračovať k správnej odbočke alebo sa lesom spustiť na správnu trasu.

Nový úsek červenej TZT v lokalite pod kopcom Lomec, ktorý bol vyznačený v minulom roku pred Jesenným pochodom H-P 2012 pre nepriechodnosť pôvodnej trasy, sa osvedčil a je naplno využívaný bežnými turistami aj účastníkmi pochodu HP. Na zvýšenie bezpečného priechodu turistov v lesnom úseku bez cesty a chodníka bola tesne pred Pochodom H-P táto časť trasy členom organizačného výboru doplnená vlastným značením červenými stužkami. Bola tak zabezpečená dobrá a bezproblémová orientácia turistov a ich bezpečný príchod do cieľa Havran. Výsledkom je celkom slušne poznateľný nový lesný chodník, vychodený šesťsto turistami. Našlo sa iba málo turistov, ktorí boli nepozorní alebo akoby nedôverovali novému značeniu a zotrvačne pokračovali po starom chodníku. Tento ich však zaviedol na nepriechodnú, resp s ťažkosťami priechodnú cestu okolo oplotenej lesnej zvernice. Snáď budú na budúcom H-P pozornejší.

Cieľová kontrola Havran zodpovedne pripravila celý informačný servis pre turistov, priestor terasy včítane ohniska a zvládla bravúrne aj rekordný nápor turistov, spolu s koordináciou dopravy a vypravovaním autobusov na cestu do Hlohovca.

Verejnú pochvalu si zaslúži aj mladá turistka, ktorá si zadovážila veľké igelitové vrece a cestou po trase zberala odpadky (hlavne plastové fľaše z nápojov), ktoré niektorí nezodpovední turisti po sebe zanechali. Priniesla ich až do cieľa Havran, odkiaľ putovali do príslušnej odpadovej nádoby. Máme predstavu a chceli by sme veriť, že pri budúcich Pochodoch H-P už také niečo nebude potrebné a každý turista si svoje odpadky odnesie po sebe z lesa sám.

V priebehu Pochodu H-P neboli zaznamenané žiadne zranenia alebo ochorenia, ani iné mimoriadne udalosti. Predpokladáme, že všetci účastníci sa dopravili v dobrom zdraví domov aj po záverečných hodnotiacich posedeniach a iných sprievodných spoločenských akciách.

Záver:

Úplne na záver by som chcel dodať, že na zdarnom priebehu akcie Pochod H-P sa podieľajú členovia organizačného výboru a členovia kontrol, uvedení v úvode tohto vyhodnotenia. Všetci sme nadšenci pre turistiku a väčšina z nás má svoju prácu, svoje profesie a zamestnania, ktorým sa v plnej miere musíme venovať (dvaja šťastnejší sú už penzisti). Turistiku a Pochod H-P robíme vo svojom voľnom čase, ako koníčka, z púheho nadšenia pre tú myšlienku, zo vzájomného priateľstva. Ustúpiť už nemáme kam, lebo vieme, že turisti a hlavne mládež v Hlohovci aj bližšom a širšom okolí každú jar a jeseň čakajú na svoje HáPečko.

Peniaze nám nikto len tak do náručia nedá. Žiadne dotácie z nejakého ústredia neexistujú. Štartovné vyberáme iba symbolické, ako dobrovoľný príspevok v minimálnej výške, aby sme mohli zabezpečiť propagáciu, nejaké spomienkové cieľové odmeny a hlavne autobusy na prevoz turistov z Havrana do Hlohovca. Čiastočne nám pomáha svojim príspevkom Mesto Hlohovec, ktoré zaradilo našu akciu do svojho programového kalendára ako svoju. Okrem toho však chodíme a prosíme spriatelené firmy, podnikateľov, živnostníkov o nejaký, akokoľvek skromný príspevok. Zatiaľ sa nám to ako tak darí. Sme radi, ak je vysoká účasť, keď prídu skúsení i rekreační turisti, mládež aj seniori. Sme radi, ak sú všetci spokojní a zdraví sa z Pochodu H-P vrátia domov. Poteší nás, ak dajú nejakým spôsobom najavo svoju spokojnosť. Mrzí nás, ak sa nám niečo nevydarí, ale prijmeme aj oprávnenú kritiku, ktorej cieľom je zlepšenie našej práce. Veríme, že v budúcnosti budú turisti venovať nášmu Pochodu H-P rovnakú priazeň ako doteraz, prídu na akciu dobre pripravení a naladení, budú starostlivo a pozorne sledovať trasu a turistické značenie, a potom budú všetci odchádzať domov zdraví a spokojní.

Zapísal: Fero Miklovič, Hlohovec, 21.4.2013
Potvrdil: Ján Bedeč

Poradie po 39. ročníku Trnavskej stovky

Jozef Rosina

Oprava lezačiek, ale aj trekových topánok

Jeden deň sme boli v TREKŠPORTE kúpiť Zuzke trekové topánky. Moje trekové topánky zn. Hanwag už mali zodratý dezén. Pri odchode z obchodu mi napadlo opýtať sa predavačky, či náhodou nemajú nejakú adresu alebo či nemajú nejaký kontakt na opravu. Na moje prekvapenie mi dala do rúk zaujímavý letáčik. Prišli sme domov, Zuzka zabalila topánky a poštou poslala na uvedenú adresu. Niečo po troch týždňoch som dostal balík a v ňom boli opravené topánky. Cena za opravu ku kúpe nových bola podstatná. Aj s poštovným ma to stálo cca 67,- Eur.

Posielam Vám adresu a kontakt:

RESTDAY, Potočná 24, P.O.BOX 7 /pošta Skalica/, 909 01 Skalica, Slovenská republika
Tel.: 0910-131 600
e- mail: restday[zavináč]restday.eu
www.restday.eu

Vlado Javorský

SVIATOK SVÄTÉHO URBANA

Chlapci turisti, keďže naše hlavne pohorie Malé Karpaty je aj vinohradnícke pohorie a v máji si uctíme patróna vinohradníkov Svätého Urbana, tak som sa pokusil niečo zistiť o nášom svätcovi v dostupnej literatúry.

Sviatok Svätého Urbana sa pripomína v katolíckom liturgickom kalendári 25. mája. Je to patrón vinárov, vína, vinohradníkov, debnárov, patrón mrazu a súčasne aj patrón proti opilstvu. O životnom osude tohto svätca sa málo zachovalo, skôr sa zachovali informácie vo forme legiend. Patronát svätca vznikol procesom spojenia životopisu dvoch odlišných Urbanov. Prvý bol pápežom a mučeníkom Urban I., ktorý žil v Ríme v 2. storočí, zomrel 25. mája v roku 230. Druhý Urban bol biskup Langerský, žijúci v 5. storočí vo Francúzsku. Jeho sviatok je 23. januára a vo Francúzsku je patrón vinohradníkov. Dôvody, prečo sa stal patrónom, je viacej. Podľa legendy sa svätec pred prenasledovateľmi ukryl vo vinici, tým sa vysvetľuje jeho blízky vzťah k vinohrodníctvu. Svätý Urban sa zobrazuje ako stojaca postava v biskupskom alebo pápežskom rúchu s tiarou alebo mirtou na hlave, v ruke drží dvojramenný kríž alebo má berlu na dlhej palici v pravej ruke. V ľavej ruke má knihu so strapcom hrozna. Jeho socha stála pri vstupe do vinohradu, samostatne stojaca alebo v kaplnke. Ďaľším dôvodom jeho uctievania 25. mája je časový medzník v tomto kalendárnom období. Okolo tohto dátumu hrozí viniciam nebezpečenstvo mrazov, preto vinohradníci veľmi starostlivo sledovali vývoj počasia v tomto časovom úseku. Sledovali predpovede z pranostík, ako napríklad: Po svätom Urbanu mráz neuškodí džbánu. Dokiaľ Urban z pece nezlezie, nebude teplo. Bol to pomyslený medzník v práci vinohradníka, kedy vlastne mali začať tzv. zelené roboty, t. j. letné práce. Konali sa náboženské procesie k jeho sochám, kde sa konala bohoslužba za ochranu viníc. Po nich sa v pivniciach konali hostiny a zábavy. Vihohradníci prejavovali k tomuto svätcovi veľkú úctu a vieru.

Takže chlapi, keď pôjdeme na začiatku alebo na konci túry okolo vinohradov, spomeňme si na prácu vinohradníkov a na vínko, ktoré nám tak v cieli dobre chutí.

Jozef Novák

Vínne desatoro

Zdroj: Vináreň VÍNOJANO (www.vinojano.sk)

Výroky o láske, živote a priateľstve
(máj - lásky čas...)

Nejeden su myslí, že má dobré srdce, a zatiaľ má len slabé nervy. - M. Ebnerová-Eschenbachová
Struna života sa skrýva v srdci. - H. Heine
Ten, kto nevidí do srdca človeka, nemôže ho súdiť.- J. P. Jacobsen
Láska je voda života; príjmi ju do svojho srdca a svojej duše. - Háfiz
Plameň lásky horí jasne a silne len vtedy, keď ho občas rozdúchava neistota. - J. P. Jacobsen
Od priateľa by si neprijal sto frankov, od manželky žiadaš všetko. - P. Géraldy
Život jednou rukou vracia, čo druhou berie. - F. Saganová
Život je plameň, ktorý neustále spaľuje, ale ktorý sa vždy rozhorí, keď sa narodí dieťa. - G. B. Shaw
S láskou sa nežartuje bez trestu. - Stendhal
Každý človek nemôže byť šťastný. Teší sa aspoň z myšlienky, že trpí pre osobu, ktorú miluje. - E. Sue
Jediná láska, ktorá nesklame, je tá, ktorá sa nedočká. - F. Téver
Milovať znamená žiť život toho, koho milujeme. - L. N. Tolstoj
Mať a nič nedávať je v mnohých prípadoch horšie, ako kradnúť. - M. Ebnerová-Eschenbachová
Kto nemiluje krásy sveta, ten nič nevidí. - J. A. Komenský
Muži, ktorí posudzujú ženu, zabúdajú, ako ťažko je ňou byť. - G. Sandová
Milostnú stratégiu ovláda len ten, kto nie je zaľúbený. - C. Pavese
Učíme sa najmä od toho, koho milujeme. - J. W. Goethe
Muži a ženy sa zhodnú aspoň v jednom. Ani jední ani druhí nedôverujú ženám. - H. L. Mencken
Keď o sebe rozpráva žena, zamlčuje, keď o sebe rozpráva, muž pridáva. - A. Gregor
Kto nie je schopný obete, nie je hoden ani lásky. - Chateaubriand
V láske platia mladí ľudia za to, čo robia, starí zasa za to, čo nerobia. - Beaumarchais
Láska, to je šťastie, ktoré si navzájom dávame. - G. Sandová
Keď človek vie prečo miluje, tak nemiluje. - J. Jesenský
Málo miluje, kto ešte slovami vie povedať ako veľmi miluje. - D. Alighieri
Máte hlavu? Ale špendlík ju má tiež. - J. Swift
Láska môže umrieť na pravdu, priateľstvo na lož. - P. Bonnard
Len ženy, ktoré nemilujeme, sú presné. - A. Dumas st.
Láska a priateľstvo sa vylučujú. - La Bruyére
Dom bez kníh je ako izba bez oblokov. - H. W. Beecher
Naše skutky sú ako naše deti. Žijú a pôsobia nezávisle od našej vôle. - G. Eliotová
Ľudia pochybujú o tom, čo hovoríte, ale veria tomu, čo urobíte. - K. Světlá
Na lásku niet iného lieku, iba ešte viac lásky. - L. Ariosto
Kto chce uzavrieť manželstvo z rozumu, musí sa oženiť z lásky. - P. S. Bucková
Žiarlivosť má svoje korene skôr v egoizme ako v láske. - H. W. Longfellov
Nikto nemôže byť cudzejší ako osoba, ktorú človek raz ľúbil. - E. M. Remarque
Kto nikdy necíti nakoľko láska človeka mobilizuje, ten ju nikdy nepoznal. - N. G. Černyševskij
Fakt, že budík nezazvonil, zmenil už veľa ľudských osudov. - A. Christie
Láska sa začína očami, dovršuje ju jazyk. - P. Syrus
Stačí celkom malý stupeň nádeje, aby sa zrodila láska. - Stendhal
Bohatstvo je ako morská voda. Čím viac ju človek pije, tým je smädnejší. - A. Schopenhauer
Kúpiť psa je jediný spôsob, ako za peniaze získať lásku. - G. B. Shaw
Koho neľúbia, ten je vždy sám - aj uprostred davu. - G. Sandová
Láska otvára ženám oči a mužom ich zatemňuje. - E. M. Remarque
Kto raz zradil, márne sľubuje vernosť. - Ezop
Láska, to je šťastie, ktoré si navzájom dávame. - G. Sandová
Krása je pominuteľná, hlúposť je večná. - J. Nestroy
Trochu striebra zničilo viac duší, ako ostrý meč tiel. - W. Scott
Čím väčšie bohatstvo, tým väčší nepokoj duše. - Ch. Lichtenberg
Peniaze sú ako jež. Ľahšie sa dajú chytiť, ako udržať. - Archilochos
Žena je nebezpečenstvom pre každý raj. - P. Claudel
Keď chce žena vládnuť, musí predstierať, že robí to, čo chce muž. - H. de Balzac
Nie to, čo mám, ale to, čo viem, je mojím bohatstvom. - Th. Carlyle
Blažený nie je ten, kto je bohatý, ale bohatý je ten, kto je blažený. - L. N. Tolstoj
Milovať neznamená hľadieť jeden na druhého, ale spolu ísť tým istým smerom. - A. de Saint-Exupéry
Zo všetkého, čo je večné, je láska najkrajšia. - Moliére
Chudobný človek sa smeje bezstarostnejšie a častejšie, ako bohatý. - L. A. Seneca
Láska k peniazom je koreňom všetkého zla. - Diogenes
Každý, kto má dobré srdce v tele, ctí si svoju ženu a nežne ju chráni. - H. Homér
Nič nekazí človeka tak, ako peniaze. - V. Hugo

zdroj: SME ženy

KALENDÁR

marec - apríl 2013 - Malé Karpaty a okolie:

1.5.2013 VÝSTUP NA VYSOKÚ 6. ročník
(utorok) Modranský turistický spolok, RR KST Malé Karpaty

Trasa: pešo:
a, individuálne
b, spoločne zo Zochovej chaty (7 km) o 10.00 h.
Stretnutie na vrchole Vysokej je o 12.00 h.
Informácie: Mária Godálová, Komenského 13, 900 01 Modra,
tel.: 033-647 4091, 0915-148 135, e-mail: maria.godalova[zavináč]centrum.sk
www.modranskyturistickyspolok.sk

4.5.2013 LAZOVÁ STOVKA 6. ročník
(sobota - nedeľa) UC - SG

Trasa: pešo: 106 km/3000 m
Vrbové - vodná nádrž Čerenec - Prašník - Tlstá hora - Pustá Ves - Košariská - Bradlo - Myjava - Turá Lúka - Zimovci - Vrbovce - Kuželovský Větrák - Javorník nad Veličkou - Filipovské údolí - Megovka - Veľká Javorina - Cetuna - Lubina - Višňové - Čachtický hrad - Veľký Plešivec - Šípkové - Vrbové
Štart: Vrbové, internát SOŠ, 4.5.2013 (sobota) 4.30 - 8.30 h
Cieľ: Vrbové, internát SOŠ, do 5.5.2013 (nedeľa) doobeda
Iné: ubytovanie možné na SOŠ v rámci možnosti
Info: Slavo Glesk, nám. Hraničiarov 31, 851 03 Bratislava
tel.: 0903-744 336, internet: www.lazovka.wbl.sk
e-mail: glesksla[zavináč]stonline.sk, glesksla[zavináč]centrum.sk

8.5.2013 TURISTICKÝ PRECHOD MALÝCH KARPÁT 35. ročník
(streda) KST Častá

Trasy: 50 km/1982 m, 35 km/1050 m, 25 km/850 m, 12 km
50 km: Častá - Píla - Zochova chata - Čermákova lúka - sedlo Skalka - Sološnická dolina - Plavecké Podhradie - Plavecký hrad - Amon - Sklená Huta - Častá
35 km: okrem časti: Plavecké Podhradie - Amon
25 km: okrem časti: Sološnická dolina - Vápenná - Plavecké Podhradie - Amon
12 km: Častá - Červený Kameň - Píla - Zajačí - jarok - Tri kopce - Kukla - Pred vrchmi - Píla - Častá
Štart: Častá, BUS, 6.00 - 9.00 h
Cieľ: Častá, reštaurácia Štadión
Štartovné: 2 EURO pre účastníkov starších ako 15 rokov
Iné: - v cieli guláš, diplom, posedenie pri hudbe
- profil trás je možné generovať na www.hiking.sk, služba HIKEPLANNER
Kontakt: Ivan Užovič, tel.: 0907-367 366
Rudolf Pribul, tel.: 0904-155 588
Marián Porkert, tel.: 0907-795 388, e-mail: porkert[zavináč]slovanet.sk

8.5.2013 SOBOTIŠTSKÁ 15-KA 31. ročník
(streda) KST Sobotište

Trasy: 10, 12, 15, 30, 50 km pešo a cyklo
Štart: Sobotište, základná škola, 6.00 - 10.00 h
Cieľ: Sobotište, základná škola, do 18.00 h
Iné: Pochod je zaradený do seriálu medzinárodných pochodov IVV
Vedúci: Ing. Juraj Koba, 906 05 Sobotište 72, tel. d: 034-628 2716, 0904-212 381

11.5.2013 JARNÝ MALOKARPATSKÝ TERČÍKOVÝ ŠLIAPAK 33. ročník
(sobota) KT Lokomotíva Bratislava

Trasy: 40 km/1100 m, 35 km/800 m, 20 km/500 m
40 km: Vojenská nemocnica - TV Kamzík - Biely Kríž - Kozlisko - Marianka - nad Kačínom - Vojenská nemocnica
35 km: Vojenská nemocnica - TV Kamzík - Biely Kríž - Marianka - nad Kačínom - Vojenská nemocnica
20 km: Vojenská nemocnica - TV Kamzík - nad Kačínom - Vojenská nemocnica
V cieli sú vítaní aj účastníci, ktorí si zvolia štart na hociktorom trečíkovom kontrolnom mieste. Číslo kontrolného terčíkového miesta si účastník zapíše.
Štart: Bratislava, vojenská nemocnica, MHD č.212, 7.00 - 9.00 h
Cieľ: Bratislava, vojenská nemocnica, MHD č.212, 15.00 - 17.00 h
Vedúci: Viliam Vida, Tranovského 38, 841 02 Bratislava, tel. d.: 02-6436 7755

11.5.2013 HASPRÚNSKA 50-KA 30. ročník
(sobota) KST Studienka

Trasy: 15, 20, 50 km v povodí rieky Rudava
Štart: Studienka, obecný úrad, 7.00 - 10.00 h
Cieľ: Studienka, obecný úrad, do 18.00 h
Iné: Pochod je zaradený do seriálu medzinárodných pochodov IVV
Vedúci: Boris Soukup, 908 75 Studienka 272, tel.: 0905-323 477,
email: boris.soukup[zavináč]zoznam.sk

18.5.2013 PO HRADOCH A ZÁMKOCH MALÝCH KARPÁT 37. ročník
(sobota) KST Spartak Trnava

Trasy: pešo: 35, 17, 11 km, cyklo: 75, 55, 35 km
pešo 35 km: Dubová - Červený Kameň – Častianska dolina – Sklená huta – Klokoč – Amon – Mon Repos - Brezinky – Ostrý Kameň – Záruby – rázc. nad Čertovým žľabom – Smolenický zámok - Smolenice, reštaurácia pod zámkom
17 km: Smolenice, kostol – Driny – Jahodník – Čertov žľab – rázc. nad Čertovým žľabom – Brezinky – Ostrý Kameň – Záruby – Smolenický zámok – Smolenice, reštaurácia pod zámkom
11 km: Smolenice, kostol – Driny – Jahodník – Čertov žľab – rázc. nad Čertovým žľabom – Smolenický zámok – Smolenice, reštaurácia pod zámkom
cyklo 75 km: Smolenice, lesný závod - Trstín - Dechtice - Dobrá Voda - Brezová pod Bradlom - Jablonica - Prievaly - Buková priehrada - Trstín - Smolenicke, reštaurácia pod zámkom
55 km: Smolenice, lesný závod - Lošonec - Majdán - Rybáreň - Sklená huta - Sološnica - Plavecké Podhradie - Plavecký Peter - Buková, priehrada - Trstín - Smolenice, reštaurácia pod zámkom
35 km: Smolenice, lesný závod - Jahodník - Malá Skala - Plavecký Peter - Buková, priehrada - Trstín - Smolenice, reštaurácia pod zámkom
Štart: pre 35 km: Dubová, 7.00 - 8.00 h
pre 17 a 11 km a cyklo: Smolenice, kostol, 7.30 - 10.15 h
Štartovné: 0.5 EURO - dospelí, deti do 15 rokov zdarma
Cieľ: Smolenice, reštaurácia pod zámkom, do 17.00 h
Info pešie trasy: Ing. Daniel Viskupič, Hospodárska 61, 917 01 Trnava
tel.d.: 033-370 1046, mobil: 0910-136 852
Info cyklo trasy: Ing.Peter Benkovský, Golianova 9, 917 02 Trnava
tel.d.: 033-553 3077, mobil: 0905-326 997
Internet: www.kstspartak.noyr.eu

18.5.2013 SKAUTSKÁ 55-KA 13. ročník
(sobota) 104.zbor skautov Bratislava-Ružinov

Trasy: 55 km/1850 m, 45 km/1550 m, 35 km/1130 m
55 km: Bratislava, hl. žel. st. - Kamzík - Pekná cesta - Stánisko - Pajštún - Košarisko - Kozí chrbát - Pezinská Baba - Čermák - Vysoká - Kuchyňa/Zochova chata
(Kratšie trasy sú súčasťou 55 km trasy.)
Štart: Bratislava, hl.žel.st., pod schodami na Žabotovej ul., 6.00 - 7.00 h
Cieľ: 55 km: Vysoká do 18.30 h (ďalej po modrej tur.zn. Kuchyňa/Zochova chata)
45 km: Čermákova lúka, do 17.00 (ďalej po žltej tur.zn. na Zochovu chatu)
35 km: Pezinská Baba, do 15.00 h
Info: Jana Filová ml., Senická 1, 811 04 Bratislava,
tel.: 02-5479 3533, e-mail: jankafilova[zavináč]gmail.com

18.5.2013 LOZORNSKÝ OKRUH 6. ročník
(sobota) KT Lozorno

Trasa: 35 km/850 m, 20 km/500 m, 10 km/250 m
Lozorno, priehrada - Skala - Prepadlé - Košarisko - Pajštún - Červený domček - Ohek - Lozorno. priehrada
Štart: Lozorno, priehrada, 7.00 - 9.00 h
Cieľ: Lozorno, priehrada, do 16.00 h
Iné: v cieli bude zabezpečený bufet a hudobná zábava
Informácie: Alojz Dvoran, Zvončínska 248, 900 55 Lozorno,
tel.: 02-6596 8435, 0908-114 723, e-mail: alojz.dvoran[zavináč]gmail.com

25.5.2013 TRI HRADY MALÝCH KARPÁT 23. ročník
(sobota) KST Jablonica

Trasy: peši: 15, 25, 35 a 50 km, cyklo: 18, 28, 40 a 55 km
Jablonica - Dobrá Voda - Ostrý Kameň - Korlátko - Katarínka - Rozbehy - Buková - Jablonica
Štart: Jablonica, kultúrny dom, 7.30 - 10.00 h
Cieľ: Jablonica, kultúrny dom, do 18.00 h
Vedúci: Stanislav Hamerlík, Bernolákova 684, 906 32 Jablonica, tel.: 0902-606 358, 0915 108 752
e-mail: hamerlikstano[zavináč]zmail.sk, hamerlikstano[zavináč]jablonica.net

1. - 2.6.2013 TRNAVSKÁ STOVKA 40. ročník
(sobota - nedeľa) TJ ATOM J. Bohunice, TESLA Bratislava

Trasy: 100 km/3309 m, 169 km/5695 m
100 km: Bratislava, hl. žel. st. - Kamzík - Biely Kríž - Tri kamenné kopce - Pezinská Baba - Čermákova lúka - Vápenná - Buková - Dobrá Voda - Brezová pod Bradlom
169 km: pokračovanie z Brezovej pod Bradlom: Myjava - Vrch slobodných - Veľká Javorina - Mikulčin vrch - Kykula - Trenčín, žel.st.
Štart: Bratislava, hl. žel. st. (pod schodami, Žabotova ul.), 1.6.2013, 6.00 - 8.00 h
Cieľ: 100 km: Brezová pod Bradlom, 2.6.2013 do 8.00 h
169 km: Trenčín, žel.st., 2.6.2013 do 24.00 h
Štartovné: 2 EURA
Iné: akcia je zaradená do plnenia Malokarpatský superdiaľkoplaz (MKSD) a Slovenský superdiaľkoplaz (SSD)
Vedúci: Ing.Vladimír Chrapčiak, Poštová 45, 917 01 Trnava,
tel. z.: 033-599 1312, e-mail: chrapciak[zavináč]vuje.sk
Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava, tel.: 0903-620 653

1.6.2013 DEŇ S BICYKLOM 22. ročník
(sobota) KT RODINA Dunajská Streda

Trasy: cyklo, 42, 82, 142 km
42 km: Dunajská Streda - Vrakúň - Gabčíkovo - Pataš - Padáň - Mad - Dolný Bar - Ohrady - Dunajská Streda
82 km: Dunajská Streda - Vydrany - Veľké Blahovo - Michal n./O. - Horná Potôň - Lehnice - Oľdza - Zlaté Klasy - Šamorín - Čilistov - Kyselica - Šuľany - Horný Bar - Baka - Gabčíkovo - Vrakúň - Dunajská Streda
142 km: Dunajská Streda - Vydrany - Veľké Blahovo - Orechová Potôň - Michal n./O. - Horná Potôň - Masníkovo - Lehnice - Oľdza - Zlaté Klasy - Hrubý Šúr - Senec - Blatné - Šenkvice - Modra - Červený Kameň - Častá - Budmerice - Ružindol - Trnava - Zeleneč - Majcichov - Abrahám - Sládkovičovo - Košúty - Čierny Brod - Mostová - Vozokany - Tomašíkovo - Jahodná - Dunajský Klatov - Veľké Dvorníky - Malé Dvorníky - Dunajská Streda
Štart: Dunajská Streda, predajňa KELLYS, Hlavná ul., 8.00 h
Cieľ: Dunajská Streda, ZŠ Jilemnického ul., do 16.00 h
Informácie: Zdeněk Kelemen, Jilemnického 337/17, 929 01 Dunajská Streda,
tel. d.: 0949-365 818, internet: www.ktrodina.com,
propozície na požiadanie, e-mail: ktrodina[zavináč]zoznam.sk

8.6.2013 POZRITE SA, TO JE KRÁSA 30. ročník
(sobota) OT TJ Iskra Matador Bratislava

Trasy: 55 km/1600 m, 40 km/1100 m, 35 km/1000 m
55 km: Modra - Traja Jazdci - Kuchyňa - Vysoká - Sklená Huta - Červený Kameň - Harmónia
40 km: Modra - Traja Jazdci - Kuchyňa - Vysoká - Zochova chata - Harmónia
35 km: Kuchyňa - Vysoká - Sklená Huta - Červený Kameň - Harmónia
Štart: 55, 40 km: Modra, nám. Ľ. Štúra, 6.15 - 8.30 h
35 km: Kuchyňa, reštaurácia, 9.00 h
Vedúci: Juraj Sojka, Rumančeková 8, 821 01 Bratislava

8.6.2013 S BEZKOU DO MALÝCH KARPÁT IVV 30. ročník
(sobota) KST Spartak BEZ Bratislava

Trasy: pešo: 42 km/1060 m, 25 km/800 m, 10 km/300 m
cyklo: 45 a 100 km
P 42 km: Záhorská Bystrica - Pajštún - Košarisko - Biely Kameň - Biely Kríž - Snežienka - Hrubý Drieňovec - Záhorská Bystrica
P 25 km: Záhorská Bystrica - Pajštún - Kozlisko - Medené Hámre - Zbojnícka studnička - Spariská - Malý Slavín - Záhorská Bystrica
P 10 km: Záhorská Bystrica - Marianka - Malý Slavín - Záhorská Bystrica
Iné: Ubytovanie neposkytujeme
Štart: Záhorská Bystrica, námestie Rodiny, MHD č. 37
42 km: 7.00 - 8.30 h
25 km: 7.00 - 9.30 h
10 km: 7.00 - 12.00 h
cyklo: 8.00 - 10.00 h
Cieľ: Záhorská Bystrica, námestie Rodiny, do 18.00 h
Kontakt: Jozef Karovič, Pavla Horova 1, 841 07 Bratislava, tel.: 0910-131 772
e-mail: skrhova[zavináč]bez.sk, internet: www.tjspartakbez.sk

8.6.2013 INOVECKÁ 50-KA 34. ročník
(sobota) OT TJ Bezovec Piešťany

Trasy: 50, 30, 20 km
50 km: Mníchova Lehota - Inovec - Panská Javorina - Skaliny - Bezovec - Kostolný vrch - Moravany - Piešťany
Štart: Motorest RADAR, Mníchova Lehota, 6.30 - 8.30 h
Cieľ: 50 km: Piešťany, tur. klub, do 19.00 h
Vedúci: Rudolf Drlička, Scherera 4798/11, 921 01 Piešťany, tel: 0907-583 800

15.6.2013 Severnou stranou Malých Karpát 34. ročník
(sobota) Turistické združenie Dolný Lopašov

Trasy: pešo: 15, 20, 30, 40, 50 km, cyklo: 50 km
50 km (P): Dolný Lopašov - Lančár - Veľká Pec - Pustá Ves - Košariská - Bradlo - Brezová pod Bradlom - Klenová - Dolný Lopašov
Kratšie trasy sú odvodené od 50 km trasy.
cyklo: Dolný Lopašov - Klenová - Bradlo - Dobrá Voda - Vítek - Chtelnica - Dolný Lopašov (nevhodné pre galusky)
Štart: Dolný Lopašov, turistický klub, 6.00 - 12.00 h
Cieľ: Dolný Lopašov, turistický klub, 12.00 - 18.00 h
Štartovné: 0.5 EURO
Občerstvenie: guláš v cieli a občerstvenie na vybraných miestach
Vedúci: Jozef Šteruský, 922 04 Dolný Lopašov
Kontakt: Laco Hornák, tel.: 0903-405 974
Ivan Šimna, tel.: 0948-033 972
e-mail: ivan.simna[zavináč]gmail.com
Internet: turista.szm.sk

15. - 16.6.2013 REGIONÁLNY LETNÝ ZRAZ TURISTOV 53. ročník
(sobota - nedeľa) KST Senica

Zraz: miesto bude upresnené dodatočne
Vedúci: Ing. Jozef Vlčej, Márie Terézie 55, 908 51 Holíč, tel: 0903-785 516, vlcej[zavináč]ehs.sk

22. - 23.6.2013 2 X 50 A DOSŤ! 30. ročník
(sobota - nedeľa) TJ Tesla Bratislava

Trasy: 100 km/3511 m, 65 km/2506 m, 55 km/2240 m, 35 km/1100 m
100 km: Hlavná stanica - Kamzík - Partizánska lúka - Marianka - Borinka - Košarisko - Baba - Čermákova lúka - Hubalová - Zochova chata - Zumberg - Tri kamenné kopce - Biely Kríž - Kamzík - Bratislava
Štart: Bratislava, pod hlavnou žel. st. (Žabotova ul.), 6.00 h
(zdatnejší turisti môžu štartovať do 7.00 h)
Cieľ: cieľ bude upresnený na štarte, nedeľa do 7.00 h
Štartovné: 2 EURA
Iné: akcia je zaradená do plnenia Malokarpatský superdiaľkoplaz (MKSD) a Slovenský superdiaľkoplaz (SSD)
Riaditeľ: Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava, tel.: 0903-620 653

22.6.2013 KARPATY TOUR (cyklo) 16. ročník
(sobota) Malokarpatský cykloklub Trnava

Trasa: cyklo: 125 km
Trnava – Modra (Harmónia) – Rohožník – Buková – Trstín – H. a D. Krupá - Trnava
Štart: reštaurácia Relax pri kúpalisku Slávia, 7.30 - 8.00 h
Účastnícky poplatok: 4 EURA
Iné: V cieli nápoj a kotlíkový guláš. Po trase je zabezpečené sprievodné vozidlo a zdravotník.
Vedúci: Igor Naništa, Čajkovského 17, 917 00 Trnava, tel: 033-533 4641, nanista.i[zavináč]gmail.com
Zástupca: Ľuboš Kraic, kraic.lubos[zavináč]gmail.com
Internet: www.mkck.sk

22.6.2013 DUNAJSKÝ MARATÓN 6.ročník
(sobota)

Trasa: pešo (beh), cyklo, voda: 100 km
Bratislava - Komárno
Štart: Karloveská zátoka, riečny km 1871, 4.50 h (východ slnka) - 6.00 h
Cieľ: Komárno, lodenica pred železničným mostom, riečny km 1771, do 17.00 h
Kontakt: Vlado Albert, Repašského 3, 841 02 Bratislava, tel.: 0905-652 771,
e-mail: vlado1albert[zavináč]gmail.com, internet: www.lodenicakkkv.sk

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tematikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s ním v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohto čísla: príprava textových podkladov - Pavol Šoula a autori príspevkov, konečná úprava textu a príprava obrazovej náplne - Pavol Šoula, distribúcia - Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.