MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

máj 2014

V tomto čísle nájdete:

NE – zabúdame
Výnimočný objav na Slovensku: V Karpatoch máme lokalitu s nevídaným bohatstvom
Jarný pochod Hlohovec – Piešťany 2014
     - očami Vlada Chrapčiaka
     - vyhodnotenie od Františka Mikloviča
Pokračovanie polemiky k článku A. Haasa “Komentár – je turistika šport ?"
Trnavská stovka
     - poradie po 40. ročníku
     - z histórie - spomienky Juraja Hromkoviča
Zmeny termínov niektorých turistických podujatí
Pozvánka - Od mohyly k mohyle
Kalendár - jún 2014
     - Malé Karpaty a okolie
     - výber z kalendára hlavných podujatí KST

NE – zabúdame

Tak zabudneme alebo nezabudneme. V slovenčine postačuje k slovu pridať alebo ubrať dve písmenka a význam slova sa zmení. Čo zmení, nadobudne úplne opačný význam. Som zvedavý či u Japoncov alebo Číňanov stačí ubrať alebo pridať dva znaky k takejto veľkej zmene obsahu slova.

Tú zmenu významu dosvedčujú i slová ako dobrý – nedobrý, vinný – nevinný, planý – neplaný, neresť – resť. V tomto prípade už dochádza k rozporu toho, čo bolo vyššie napísané. Už samotné slovo neresť je rozporuplné. Zatiaľ čo jedni neresť odsudzujú a chápu ako niečo nekalé, iní zas majú k neresti pozitívny vzťah a sami jej holdujú. A pri slove zabudneme – nezabudneme je to ešte horšie. Pri slove zabudnúť je v našom slovenskom, nenárečovom slovníku uvedených niekoľko významov tohto slova. Zabudnúť vraj znamená neudržať si v pamäti, neudržať v hlave (hovorí sa, že lepšie je ako mať v hlave rozum, lepšie je mať v hlave víno), ďalší význam slova: prestať myslieť, veľmi častý a rozšírený jav v našich krajoch, niektorí však nielenže prestali myslieť, ale ani nikdy nemysleli, atď. Opak slova zabudnúť, slovo NEZABUDNÚŤ, v našom slovníku slovenského jazyka ani nie je uvedené. Ako keby naši jazykovedci chceli predurčiť, že u nás sa na všetko zabúda a preto by bolo škoda ho do slovníka zavádzať. Takto sa aspoň ušetrí miesto v slovníku. Dali tam síce dajakú nezábudku, ale tá je vraj vlhká, teda vlhkomilná (nakoniec koľko našich mladých dievok sa zabudlo, veď zabudnúť je ľudské, to sa ale tuším hovorí, že pomýliť sa je ľudské, ale napriek tomu, že je to ľudské, platí to aj na blondínky i tie ďalšie. A nakoniec je to v podstate jedno). Tie výnimky to je typicky naše. Len čo niečo uzákoníme, dáme do dajakého systému, už tu máme výnimky. A tie výnimky chceme všade. Chceme výnimku na výnimočný plat, chceme výnimku na pracovisku, chceme ... skrátka výnimku. A ako sa dá dosiahnuť taká výnimka? Všelijako, ale najčastejšie “všimným”, úplatkom, teda korupciou. Tá korupcia je vraj najmä u nás veľmi rozšírená, ale je to s ňou ako s yetim alebo lochneskou príšerou. Každý o nich hovorí, ale nikto ich nevidel. Iróniou je, že najviac o nej hovoria tí vyšší a ešte vyšší, teda tí, ktorí to majú tak povediac v pracovnej náplni oznámiť túto skutočnosť na príslušné úrady aj s príslušnými argumentmi. Európsky známa neomylná EU dokonca oznámila, že jeden z najväčších neduhov je korupcia a zároveň aj oznámila sumu, o ktorú každý rok prichádzame (beťari europoslanci, ako to dobre vedia). Informácie o rozsahu korupcie vraj zbierajú rôzne nevládne a neziskové (chcel by som mať ten ich nezisk) organizácie a že vraj do boja proti tomuto neduhu by sa mali aktívne zapájať aj občania. Korupcia vraj začína, teda už je, keď niekomu dám fľašu alkoholu, čokoládu, či ojazdené auto neviem za aké služby. Ja by som chcel byť príkladom, a ako “hrdý” Európan prehlasujem, že som dal sestričke u lekára bonboniéru. Čo som ale zatajil a nepovedal som to ani sestričke, bonboniéru som kúpil v akcii za polovičnú cenu. Týmto okrem toho, že sa priznávam, zároveň vyzývam bruselských úradníkov, aby o túto sumu znížili korupčnú sumu pre Slovensko. (Chcel by som poprosiť turistov o prepáčenie, že som z nezabúdania prešiel na korupciu. Ale čo narobíme, keď v súčasnosti je nepísaným zákonom, že všade, v každom písanom, čítanom, hovorovom a inom prejave musí byť uvedené slovo korupcia, korupčník, podplácanie a i.)

Na začiatku sme uviedli, že slovo zabudnúť má v slovenčine mnoho významov a preto je aj u nás ďaleko frekventovanejšie a používanejšie a že slovo nezabudnúť sa nenosí a nepoužíva ani v slovníku slovenského jazyka. To “nespisovné” slovo sa napriek tomu používa pri takých nezáväzných situáciách, skôr ako nabubralé gesto, prehlásenia a podobne. Ja som chcel práve písať o tom, že nezabúdame. Nuž zabudnúť je ľahšie a možno aj prirodzenejšie. Zabudnúť môže každý. Dokonca aj herci, ktorí sú známi bifľoši. Aj oni zabúdajú a dosť často a preto aj im zriadili šepkárov, ktorí im našepkávajú zabudnutý text. Je zaujímavé, že keď sa takýchto šepkárov dožadujú aj žiaci, už sa to nepáči pánom učiteľom a potom večer, keď ide pán učiteľ do divadla, tam našepkávanie toleruje. Traduje sa príbeh, skutočný príbeh, ktorý sa stal v našom divadle. Hrala sa tragédia a keď malo prísť k scéne, kde herec mal zastreliť svojho soka, zistí, že pištoľ si zabudol v šatni. Po chvíľkovom trápnom mlčaní, keď ani šepkárka zo šepkárskej búdky ani mávaním rúk nevedela zachrániť situáciu, sa herec spamätal a stúpením na nohu svojho soka, ktorého mal zabiť, takto hovorí: “Zhyň ty podlá duša, moja noha je otrávená”. A ten nekolegiálny herec, ktorý namiesto toho, aby sa zvalil na zem a tváril sa, že je mŕtvy, sa rozosmial a s ním i celé hľadisko, vrátane pána učiteľa.

Zabúdanie je bežná ľudská vec. Dlžníci zabúdajú vrátiť požičané, turisti zabúdajú trasu (zaujímavé, že na skratky nezabúdajú) a preto aj kufrujú, politici zabúdajú na predvolebné sľuby, alkoholici a fajčiari zabúdajú, že na Nový rok sľúbili, že už nebudú piť a fajčiť. Niekto zabúda na pointu vtipu, ba podaktorí si nevedia spomenúť ani na ten vtip aj keď bez pointy. Niekedy je to profesionálna záležitosť, inokedy charakterová záležitosť, ale môže to byť aj také prosté jednoduché zabudnutie. Niekedy tá zábudlivosť prerastá v chorobu, tuším skleróza sa tomu hovorí. Našťastie ja s ňou nemám problémy. Pánboh zaplať. Strašne ma vie však nahnevať, keď dajakú vec polhodinu hľadám a neviem ju nájsť. A keď po dlhom, veľmi dlhom čase zistím, že hľadanú vec mám v ruke, potom ale ani zapána si neviem spomenúť, kto mi ju dal do ruky a dopátrať sa ešte aj prečo a načo, o to sa už ani nepokúšam.

Veru zabúda sa a bude zabúdať. Veď aj na to večne opakované heslo “na večné časy ... neskôr dopracované a doplnené slovami “a nikdy inak” sa už dávno zabudlo. Ani nie tak pre zábudlivosť, ale preto, že ani predmet hesla na večné časy nevydržal a už neexistuje.

Veru zabúda sa a bude sa zabúdať. A niekedy je aj dobré zabúdať, najmä na to nedobré. Hovorí sa, že čo sa za mlada naučíš, to ako keby si na starosť našiel. V mladosti si praxoval, skúšal, aj rôzne pracovné metódy vyskúšal, poctivo si sa snažil, chcel si byť dobrý, výkonný a teraz na starosť čo? Hovno. Ani viagra ti nepomôže. Veru zabúdať môže každý, dokonca aj politici, elitní kandidáti na prezidenta, ktorých sa nám v tomto roku urodilo neúrekom. Prezident tiež môže zabudnúť to, čo sa dnes učia žiaci na základnej škole a čo sa možno aj on dakedy učil. Prezidentský kandidát “29. august”. Meno tohto kandidáta neuvedieme. Dokonca neuvedieme ani pohlavie, lebo potom by ste ho rýchlo identifikovali. Tento kandidát si v televíznej relácii poplietol dátumy dvoch význačných štátnych sviatkov Slovenska a na otázku kedy skončila druhá svetová vojna v Európe, namiesto dátumu 8. mája uviedol dátum 29. augusta. Mnohí voliči to označujú ako veľkú neznalosť. Takéto vedomosti mali by mať aj žiačikovia základnej školy. S tým možno súhlasiť, ale aká by to bola zas výhoda, keby náš nový prezident prišiel na tieto sviatky do práce a pracoval, lebo by nevedel, že je sviatok. Možno, že sa len réžia pomýlila a toto vystúpenie mala pripravené do inej televíznej relácie. Do relácie “Aj múdry schybí” a len omylom sa to dostalo do relácie, kde sa predstavuje kandidát na prvého ... Slovenska.

Proti zábudlivosti alebo aspoň jej potlačeniu sa používajú rôzne metódy, pomôcky. Niekedy pri chorobnej zábudlivosti môžu pomôcť lieky. Niektorým pomôže urobiť si na vreckovke uzol. V tom prípade je ale dobré poistiť sa a do peňaženky si vložiť lístok s uvedením do ktorého vrecka ste si vreckovku vložili. Proti nevráteným pôžičkám je najlepšia zásada nikdy nepožičiavať.

Ešte relatívne najlepšie sú s tou zábudlivosťou blondínky, tie nikdy veľa nevedeli, takže nemajú ani čo zabudnúť.

Málokto by však povedal, že proti zábudlivosti môže slúžiť aj dobrá kniha. Je to veru tak, sám som sa o tom presvedčil. Nedávno som sa prehrabával v mojej knižnici obsahujúcej niekoľko (skutočne niekoľko, vkladné knižky tvoria len mizivé percento) stovák kníh, keď som natrafil možno na už zabudnutú knižku s názvom Aj knihy majú svoje osudy. Otvorím ju a hneď na prvej strane čítam: “Svojím milým priateľom – diaľkarom Ivanovi a Mariánovi Nižnanovcom, s ktorými som prešľapal nemálo kilometrov po Malých Karpatoch, s radosťou venujem svoju knihu o knihách, ktorej som venoval asi päťdesiat rokov svojho života. Karol Tauber." Trochu ma prekvapili v texte tí dvaja moji menovci. Veď Nižnanov, tak ako všetkého vzácneho, nie je veľa. Trochu som sa prizrel k textu a zistím, že to nie je písané tlačou, ale rukou. Zistil som, že je to vlastne venovanie. Sú tam spomínaní turisti i Malé Karpaty, tak je jasné komu je to venovanie venované. Autor Karol Tauber, to je ten známy diaľkoplaz, predovšetkým malokarpatský. A tak, len vďaka “mojej skvelej pamäti” (uloženej v mojej knižnici) môžeme napísať, že turisti pešiaci NEZABÚDAJÚ na svojich turistických priateľov a majú ich chválabohu ešte v živej pamäti. Karol už dlhšiu dobu nešliape malokarpatské chodníky. Aj počas svojej aktívnejšej činnosti mal jedno obdobie menšiu pauzu spôsobenú zdravotnými problémami. Neskoršie sme ho mohli stretávať v lesoch v okolí Bratislavy, ako sprevádza skupinky cudzo rozprávajúcich turistov a ani nie veľmi dialkoplazecky vystrojených turistov. Karol totiž okrem iného robil aj prekladateľa. Už dosť dlhú dobu nesprevádza a ani sám nechodí po Malých Karpatoch. Už je to niekoľko rokov, čo prestúpil do klubu Petra Minárika a spolu s Jankom Kyselicom, Cyrilom Porubancom (to je ten, čo sa vo VOPTe zastavil na 45 000 km a ten, čo prešiel všetky turistické značky na Slovensku), Ivanom Košickým (to je zas ten lekár, humorista, ktorý nikomu nič nezávidel, len kolegovi gynekológovi ten pohľad zahľadenému na svoju prácu a pracovisko. Ivan ako lekár zubár tiež pozeral pri práci do otvoru, ale s deravými zubmi), ale i ďalšími turistami šliape nebeské chodníčky. Karol Tauber ako turista sa pravidelne zúčastňoval turistických podujatí. Nebol to bežec, ale svoje si odšliapal. Jeho posledný záznam pri plnení VOPT sa zastavil na počte kilometrov 15 000 (super striebornom odznaku). Dátum splnenia podmienok pre udelenie odznaku tohto stupňa je 20.3.1993. Keďže o Karolovi bolo známe, že väčšinu voľného času strávil najradšej v prírode, a to i pri tých slávnostnejších príležitostiach. A to v nás evokovalo hľadať, či tento dátum približne nesúvisí s dátumom jeho narodenín alebo iného slávnostného aktu. Zistilo sa, že Karol Tauber je narodený 16.3.1934, to znamená, že v marci tohto roku by sa dožil osemdesiatky. Aj tento článkom venujeme jemu ako spomienku na kamaráta a turistu. A zároveň je to i dôkazom, že nezabúdame. Tak ako píše vo svojom venovaní, skutočne sme spolu absolvovali mnoho MK pochodov, ale aj predebatovali v cieli, na kontrole alebo aj za pochodu veľa času a predebatovali veľa tém o všeličom, lebo on bol nielen dobrý turista, ale aj dobrý spoločník. Už počas jeho štúdia na gymnáziu ho najviac zo všetkého bavili cudzie jazyky a literatúra. A knihy nakoniec rozhodli aj pri voľbe jeho povolania. Celý život pracoval ako prekladateľ. Knihy boli jeho záľubou i koníčkom. Táto kniha je skutočne o knihách a je neobvyklá a náročná na zbieranie informácií. Je písaná presne v duchu hesla “aj knihy majú svoje osudy”. Na vyše 200 stránkach predmetom jeho tvorby je takmer 50 diel svetovej literatúry. Sú to skutočne knihy nadčasové, ktoré po mnohé roky nestratili nič na aktuálnosti svojich odkazov a ktoré si získali a stále majú mnoho čitateľov na celom svete. Už názvy týchto kníh hovoria za všetko: Starec a more, Barón Prášil, Revízor, Traja mušketieri, Sherlock Homes, Robinson Crusoe a iné. O týchto knihách píše nielen o autoroch o pohnútkach, motivácii cieľov ich autorov. Píše, čo je autentické a čo vymyslene v dejoch týchto kníh. Z jeho knihy sa dozvieme, že literárny Robinson Crusoe mal svojho skutočného predchodcu, ktorý síce nestroskotal, ale kapitán lode pre neposlušnosť škótskeho kormidelníka Alexandra Selkira jednoducho vylodil na neobývaný ostrov. Selkir tam síce nežil ako Robinson Crusoe 28 rokov, ale len štyri roky, kým sa k ostrovu nepriplavila loď DUKE kapitána Woodesa Rogersa. Pri tom šťastí mal Selkír aj trochu smoly, keď sa pri ostrove zastavila loď Duke, lebo tá s ním na palube plavila ešte tri roky, aby oboplávala takmer celú zemeguľu, kým pristála v Londýne. Treba ešte povedať, že Piatok existoval iba vo fantázií spisovateľa. V knihe Karola Taubera sa dočítame ešte veľa iných zaujímavostí i o iných knihách. Aké zaujímavosti? No pravdu povediac neviem, ja zabúdam, a to by som si musel knihu znovu prečítať. V knihe sa môžeme dočítať aj ešte inú zaujímavosť súvisiacu s turistikou, s konkrétnym pešiakom. Doslov ku knihe, vlastne “Slovo na úvod" napísal dajaký Juraj Hromkovič. Áno, nemýlite sa, je to ten turista, ktorý má na svedomí organizovanie 11. ročníka Trnavskej stovky. Ešte jedna poznámka uvedená v knihe je zaujímavá: Kniha vychádza s finančnou podporou univerzitného profesora Juraja Hromkoviča. Tak, kto je to vlastne ten Hromkovič? Je to profesor, pisateľ úvodných slov, aktívny turista, organizátor Trnavskej stovky, Švajčiar, predtým Nemec. Áno, to všetko je Juraj Hromkovič, ktorý svoju mladosť strávil na Tehelnom poli v Bratislave.

Tí, ktorí ste poznali Karola, spomeňte si v týchto dňoch na jeho nedožitú osemdesiatku. Spomínať bude určite aj iný osemdesiatnik, nezmar a fantastický Vladimír Svrček, ktorý vo svojom veku si príde ráno na štart T-100 a na druhý deň si nad ránom príde do Brezovej nad Bradlom a tvárí sa, ako keby bol na dlhšom turistickom výlete. Na Karola spomíname a Vladovi prajeme ešte veľa zdravia a ďalšie kilometre.

PS. Píšeme o nezabúdaní. Vraj nezabúdame. Turistu Jozefa Nováka, ktorý bol dobrým priateľom Karola Taubera, som poprosil , aby o Karolovi niečo napísal do MKD. Jozef prisľúbil , že napíše. Teraz nám už zostáva len čakať , či Jozef Novák za-búda alebo ne-zabúda.

Ivan Nižnan

Prečítali sme za vás
Výnimočný objav na Slovensku: V Karpatoch máme lokalitu s nevídaným bohatstvom

CEROVÁ - Medzi obcami Cerová a Jablonica v okrese Senica už niekoľko rokov prebiehajú intenzívne výskumné práce. Mnohí o tom asi ešte nevedia, ale našli sa tu vzácne fosílie pochádzajúce z dôb dávno dávno minulých. Na základe ich analýzy vedci zistili, že tu bolo kedysi more hlboké 250 až 350 metrov, na ktorého dne žili okrem iných živočíchov aj doteraz neznáme druhy žralokov!

Na mieste bývalej tehelne za Cerovou na západnom svahu Malých Karpát sa kedysi ťažili íly, ktoré sa usadzovali pred približne 17 miliónmi rokov. V tomto období nazývanom aj starší miocén (mladšie treťohory) sa začala otvárať dnešná Viedenská panva, ktorá v súčasnosti zasahuje od severného Rakúska, cez juhozápadné Slovensko až na juhovýchodnú Moravu. Panva bola vtedy súčasťou pomerne plytkého, ale zato rozsiahleho mora Paratétys, ktoré siahalo od Švajčiarska, cez Rakúsko, Moravu, Slovensko, Poľsko až po Kaspické more. Postupne sa ale menilo z mora na veľké jazero, najprv so zmiešanou vodou a neskôr sladkou vodou.

Výskum v lokalite vedú vedci z Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci so špecialistami z Poľska, Veľkej Británie, Rakúska, Francúzska, Nemecka a Českej republiky. Unikátnosťou tejto oblasti je hlavne fakt, že sa tu vyskytuje veľmi bohaté spektrum živočíchov, dá sa povedať, že veľká časť vtedajších spoločenstiev zanechala v íloch pri Cerovej nejakú stopu. Môžeme tu pozorovať skameneliny rôznych skupín mäkkýšov vrátane hlavonožcov, kôrovcov, ježoviek, koralov aj morských hubiek.

Vtedajšie miestne morské prostredie a hlavne jeho dno však bolo obývané aj veľmi zvláštnymi druhmi hlbokovodných žralokov. Nález ich zúbkov vypovedá o tom, že tu žili ostroňotvaré, žralokotvaré, pílonosotvaré i polorajovité druhy. Všetky zúbky nie sú väčšie ako 1 - 2 mm, čo znamená, že zvieratá, ktorým patrili, boli pomerne veľmi malé. Dĺžka ich tela nepresahovala 40 cm. Malá veľkosť týchto žralokov mohla byť spôsobená stresujúcim prostredím chudobným na kyslík a živiny.

Ďalšia výnimočnosť našej lokality spočíva v tom, že medzi nájdenými drsnokožcami boli aj štyri druhy, ktoré boli doteraz pre vedu kompletne neznáme, pričom sa podarilo opísať aj jeden úplne nový rod enigmatického žraloka. Jeho zúbky sú podobné zubom dnešného žraloka obrovského, ktorý sa živí filtráciou planktónu, sú však podstatne menšie.

Výskum na lokalite ešte zďaleka neskončil, momentálne sa spracovávajú zvyšky kostnatých rýb a tiež nové nálezy kôrovcov a ostnatokožcov, z ktorých niektoré taktiež patria medzi úplne nové druhy.

Lokalita má šancu stať sa svetoznámou práve pre veľmi kompletne zachované spoločenstvo hlbokovodných živočíchov. Mnohé fosílie sú vo výnimočne dobrom stave, s pôvodnými schránkami alebo kostrami. Okrem jedného nového rodu a trinástich nových druhov živočíchov tu boli opísané aj dva nové druhy sladkovodnej rastliny patriace úplne novému rodu, ktoré boli zjavne prinesené do tunajšieho mora riekou z neďalekého kontinentu.

Zdroj: http://www.topky.sk/cl/1000680/1383943/Vynimocny-objav-na-Slovensku--V-Karpatoch-mame-lokalitu-s-nevidanym-bohatstvom-
Zverejnené: 3.4.2014

Jarný pochod Hlohovec – Piešťany 2014
Očami Vlada Chrapčiaka

V sobotu 12.4.2014 turisti z Hlohovca zorganizovali 36. ročník jarného pochodu Hlohovec – Piešťany.

Z nášho oddielu Vojto a Eva išli už veľmi skoro ráno a upaľovali, aby na obed boli doma. Ďalších 6 členov prišlo rôzne a potom sme sa rôzne stretávali. Ja som došiel posledný a potom sme s Ľudom a Peťom naháňali Wagnera. Má strojček na srdci a preto sme si mysleli, že ho ľahko dobehneme. To bol len náš sen, lebo až po 4 hodinách ostrej chôdze sa nám to podarilo. Peter sa len smial: “Minulý týždeň som bol na STK a dobre mi ho naštelovali.” S Peťom išla aj Alica, ktorej sa pochod tak páčil, že hneď na pochode vstúpila do nášho oddielu. Je typickou zástupkyňou skupiny žien “Deti sú veľké a už so mnou nechcú chodiť. Manžel je lenivý. A ja som zistila, že musím spraviť niečo pre vlastné zdravie, preto budem chodiť s vami na turistiku”. Celkovo teda viem o 9 členoch nášho oddielu na jarnom HP.

Bláznivý apríl si vybral v sobotu voľno – nádherné jarné počasie, ideálna teplota na pochod, bezvetrie. Takže na pochod išli aj celé rodiny s malými deťmi. Zo začiatku sme išli s hlavným organizátorom, dedom Ferkom a povedal nám: “Pochod už žije vlastným životom a už ho vôbec nemusíme propagovať. Dokonca som náhodou začul rozhovor dvoch mladých – ty nejdeš na hápéčko??? A to si ako predstavuješ???” Na pochode som si všímal účastníkov – boli zastúpené všetky vekové kategórie: dvojročné deti v sedačkách, trieda malých školákov s učiteľkami, množstvo stredoškolákov a vysokoškolákov, dospeláci a aj seniori nad 70. Niektorí evidentne na turistiku nechodia – len na HP. Namiesto turistickej obuvi pohodlné poltopánky, namiesto batoha len taška cez plece (a frajer v batohu niesol jedlo a pitie). Na pochode sme stretli mnoho kamarátov rovnakej krvnej skupiny. Podebatili sme, vymenili skúsenosti z turistiky, dostali tipy na nové akcie. Skrátka – užívali sme si jarnú pohodu.

Cieľ bol ako vždy na Havrane. Dostali sme diplomy. Na Havran (21 km) sme prišli o 13:15. Po krátkom občerstvení sme pokračovali do Piešťan cez Ahoj. Sú tam dva lyžiarske vleky - na dolnom vyťahovali cyklistov.

V Piešťanoch sme si na Kúpeľnom ostrove pozreli rozkvitnuté jazierka s rybami a korytnačkami.

A ešte niekoľko údajov pre trasu Hlohovec, žel. stanica – Havran – Piešťany, autobus: celkový čas: 7:05 h, čas pohybu: 5:48 h, čas státia: 1:17 h, prejdená vzdialenosť: 30,12 km, rýchlosť: 5,2 km/h.

Bola to pohodová aprílovo jarná akcia, žiadne náhlenie, nijaké veľké stúpanie. Skrátka POHODA.

Ferko a Janko – ďakujeme!!!

Vladimír Chrapčiak
Predseda KST TJ ATOM Jaslovské Bohunice

Vyhodnotenie turistickej akcie
JARNÝ POCHOD HP 2014 (36. ROČNÍK)

Dátum konania: Sobota, 12.apríl 2014
Štart: Železničná stanica Hlohovec 07:00 – 09:00 h
Kontrola: Rázcestie Ovčia skala 08:00 – 13:00 h
Cieľ: Sedlo Havran 10:30 – 18:00 h

Trasy:

Trasa A (12 km): Hlohovec – Ovčia skala – Jalšové
Trasa B (17 km): Jalšové – Ovčia skala – Havran
Trasa C (22 km): Hlohovec – Ovčia skala – Havran
Trasa D (35 km): Hlohovec – Ovčia skala – Havran – Čertova pec – Piešťany
Trasa E (28 km): Hlohovec – Ovčia skala – Havran – Piešťany

Počet účastníkov:

Trasa A = 51 turistov
Trasa B = 187 turistov
Trasa C = 651 turistov
Trasa D = 55 turistov
Trasa E = 69 turistov

Celkový počet turistov = 1013

Podľa odhadu tvorilo okolo 25% účastníkov školopovinné deti a asi 40% percent účastníkov mladí ľudia vo veku 15 až 30 rokov. Zostávajúci turisti (približne 35%) boli dospelí vo veku nad 30 rokov, medzi ktorými nechýbali ani viacerí seniori. Bohatá bola aj účasť najmenších detí – v predškolskom a v školskom veku. Zopár najmenších a najmladších účastníkov prešlo prvé turistické kilometre v živote, striedavo na vlastných nohách a v nosičoch, na chrbtoch rodičov a starých rodičov.

Medzi peších turistov, podobne ako po iné roky, zavítalo aj približne 40 cykloturistov, ktorí absolvovali turistické trasy Pochodu HP na bicykli. Spestrením pochodujúcej ľudskej turistickej masy bolo aj približne 30 psíkov všetkých možných plemien, ktorí na výlete sprevádzali svojich majiteľov. Podľa neformálneho prieskumu medzi účastníkmi sa podarilo zaznamenať účasť turistov z okresov a miest Hlohovec, Bratislava, Trnava, Nitra, Piešťany, Nové Mesto nad Váhom, Topoľčany.

Počasie:

Počasie bolo vynikajúce. Slnečno, bez oblakov, prakticky bezvetrie. Ranná teplota pri štarte bola 6 až 7°C. Počas dňa bola teplota 14 až 15°C. Lesné cesty a chodníky boli dobre schodné, suché, takmer bez blatistých úsekov.

Doprava turistov z cieľa Havran do Hlohovca:

Turisti z Hlohovca a okolia sa z cieľa Havran dopravili domov osobitnými turistickými autobusmi KST Hlohovec, zabezpečenými vďaka podpore Mesta Hlohovec a spriatelených firiem u firmy JOKR Pastuchov. Bola zabezpečená kyvadlová doprava 3 autobusmi, pri ktorej bolo vypravených celkovo 9 spojov na trase Havran – Hlohovec s odchodmi z Havrana v čase od 15:05 h do 18:00 h.

Finančné zabezpečenie akcie:

Na zabezpečenie diplomov, propagačných materiálov a autobusovej dopravy bol použitý finančný príspevok, ktorý poskytlo usporiadajúcemu KST Mesto Hlohovec a finančné príspevky od spriatelených firiem DATAGRAM Hlohovec, METALUX Hlohovec a pána Ing. Petra Madlengu z firmy PARTNERS GROUP SK Bratislava. Využité boli aj prostriedky usporené z príspevkov uvedených aj iných firiem, poskytnutých v minulosti. Pozitívnym krokom pri stabilizácii finančného rozpočtu akcie je aj štartovné vo výške 50 centov, ktoré má formu dobrovoľného príspevku. Prispievali dospelí turisti vo veku nad 15 rokov.

Propagácia akcie:

Okrem plagátikov a pozvánok, zverejňovaných na vývesných miestach v Hlohovci a okolí a rozposielaných do škôl, firiem a iných organizácií, bola akcia POCHOD HP, ktorá je aj akciou Mesta Hlohovec, propagovaná na oficiálnej stránke mesta http://www.hlohovec.sk/. Okrem toho bol POCHOD HP propagovaný aj v dvojtýždenníku Naše novinky Hlohovec, v Oblastnom turistickom kalendári Malé Karpaty a okolie a v turistickom mesačníku Malokarpatský diaľkoplaz. O akcii informoval aj časopis Život v Hlohovci a miestna televízia HcTV. Štáb HcTV zavítal v sobotu aj na štart a trasu Pochodu HP, kde natočil zábery pre reportáž o akcii. O akcii samozrejme informovali aj web stránky, venované pochodu HP a turistike v Hlohovci: http://hppochod.webnode.sk/ a http://turistika.hlohovecko.sk/. V neposlednej miere pomohli dobrej propagácií aj informačné portály www.hlohovecko.sk, www.hcregion.sk, http://hiking.sk/, www.pnky.sk a http://sportnoviny.dennikrelax.sk/.

Odmeny pre turistov:

Každý účastník dostal na štarte Preukaz účastníka, do ktorého mu boli postupne zaznamenané pečiatky na štarte, kontrole a v cieli. V cieli dostal každý turista diplom.

Sprievodný program:

Tak, ako každý rok, bola aj tentoraz na kontrole Ovčia skala, okrem informačných, propagačných a reklamných letákov, pripravená aj tradičná lesná galéria fotografií z uplynulých ročníkov Pochodov HP. Príjemným kultúrnym spestrením tejto športovej akcie boli aj príjemné tóny gitary, ktoré k prírode a k turistike patria a v podaní jedného z turistov zazneli na viacerých oddychových miestach trasy HP.

Občerstvenie:

V cieli bolo možné občerstvenie jedlami a nápojmi v reštaurácii Havran. Zároveň bola vďaka usilovnosti cieľovej kontroly Havran umožnená príprava opekaných špecialít na ohnisku v priestoroch záhradnej reštaurácie Havran. Po príchode do Hlohovca mohli turisti zájsť na malé hodnotiace posedenie do pivárne PIVNÝ DVOR U KOZLA, kde bolo pripravené tradičné záverečné občerstvenie – turistický guláš a iné jedlá aj osviežujúce nápoje.

Perličky z akcie:

36. ročník Jarného pochodu HP sa celkovým počtom 1013 turistov zaradil na absolútne prvé miesto medzi Pochodmi HP z celej doterajšej histórie. Organizačný výbor a všetkých turistov čakala tentoraz na tradičnom mieste štartu – na zastávke MHD oproti Železničnej stanice – veľmi príjemná zmena: Mesto Hlohovec tam vybudovalo novučičký moderný prístrešok, v ktorom sme mohli naozaj dôstojne privítať turistov z Hlohovca, jeho okolia, aj z iných častí Slovenska. Na štartovej kontrole v Hlohovci, na kontrole Ovčia skala aj v cieľovej kontrole Havran prebehlo všetko v poriadku a predpokladáme, že aj k spokojnosti turistov. Všetky informačné nástenky na kontrolách boli pripravené s bohatými a vyčerpávajúcimi informáciami o trase, doprave, kontrolách, občerstvení, s organizačnými pokynmi, reklamnými a propagačnými materiálmi, fotografiami. Kontroly aj pri rekordnom množstve účastníkov stihli rozdávať a pečiatkovať účastnícke preukazy, odovzdávať diplomy, podávať informácie a koordinovať dopravu. Chlapci z Ovčej skaly stihli po ukončení kontroly v jej okolí a po ceste do cieľa Havran nazberať 2 plné plastové vrecia odpadkov. Odpadky po sebe zanechali niektorí nedisciplínovaní turisti, účastníci pochodu. Z týchto odpadkov radosť nemáme a dúfame, že tí, ktorí ich tam zanechali, viac na našu akciu neprídu. Alebo si vstúpia do svedomia a naučia sa odnášať svoje odpadky so sebou domov.

Záver:

Na zdarnom priebehu akcie Pochod HP sa podieľalo spolu 19 členov organizačného výboru a členov jednotlivých kontrol – nadšencov pre turistiku, ktorí to robia vo svojom voľnom čase ako koníčka, z púheho nadšenia, zo vzájomného priateľstva, lebo vedia, že turisti a hlavne mládež v Hlohovci aj bližšom a širšom okolí každú jar a jeseň čakajú na svoje HáPečko. Významnú pomoc organizátorom poskytuje Mesto Hlohovec a spriatelené firmy – svojimi finančnými prostriedkami. V neposlednom rade je pre zdarný priebeh akcie dobrou pomocou aj spolupráca printových a elektronických medií a web portálov pri jej propagácii. Veríme, že všetkých podporovateľov stihli turisti zaregistrovať na reklamných plagátoch, zverejnených na všetkých kontrolách. Poteší nás, ak aj v budúcnosti budú turisti venovať nášmu Pochodu HP rovnakú priazeň ako doteraz, prídu na akciu dobre pripravení a naladení, budú starostlivo a pozorne sledovať trasu a turistické značenie, a potom budú všetci odchádzať domov zdraví a spokojní.

Zapísal: Fero Miklovič, Hlohovec, 13.4.2014

Pokračovanie polemiky k článku Alexandra Haasa
“Komentár – je turistika šport ?"
Článok bol uverejnený v Malokarpatskom diaľkoplaze č. 2/280

V prvej časti polemiky k tomuto článku Šana Haasa, v ktorom sa pojednáva či je výkonnostná turistika šport alebo len pohybová aktivita, písanom  tak trochu nadnesenou a “ľahšou” formou, sa došlo k zmierlivému uzáveru. Alexander Haas bude chodiť na diaľkové pochody a bude to považovať za pohybovú aktivitu a ja budem chodiť na tie isté diaľkové pochody preto, že je to šport, ale predovšetkým preto, že sa tam stretávam s veľmi dobrou a vzácnou partiou turistov.

Prvá časť polemiky sa venuje “sporu” či je turistika šport alebo nie. Je to skutočne nepodstatná ani nie druhoradá, ale možno až treťoradá záležitosť. V druhej časti pôvodného článku A. H., ktorú v podstate prevzal, opísal z “oficiálnych" dokumentov, uviedol regule, podmienky plnenia jednotlivých druhov výkonnostnej turistiky, tak ako ich stvorili naši “vrcholoví” klasifikátori, tak ospevovaní i samotným Šaňom i mnohými ďalšími turistami, plniacimi, resp neplniacimi najmä zápočtové cesty.

Druhú časť svojho článku Šaňo uviedol vetou: Na Slovensku je turistika zastrešená KLUBOM SLOVENSKÝCH TURISTOV (KST). KST má podrobne prepracované podmienky plnenia jednotlivých stupňov výkonnostnej turistiky. V tejto vete ako humoristický osteň trčí slovo “prepracované”. Predmetom nášho záujmu, teda tejto polemiky nie je Klasifikácia v línii výkonnostných odznakov ani Výkonnostná turistika v línií zápočtových ciest ani Výkonnostné odznaky presunov (VOT). Predmetom nášho záujmu a polemiky sú v tomto článku uvedené podmienky pre VOPT (Výkonnostný odznak pešej turistiky). Aj to v rovine poznámok a pripomienok, lebo VOPT, tzv. rozšírený VOPT, (aj keď to nie je výstižné pomenovanie) podľa, ktorého už od začiatku tisícročia plnia turisti svoj obľúbený VOPT, má svoje “regule” schválené najvyšším turistickým orgánom pešej turistiky v rámci KST, a to Výkonným výborom pešej turistiky pri KST. O tomto klasifikačnom poriadku sa dá skutočné povedať, že má podrobne a jasne definované podmienky plnenia a v súvislosti s týmto môžeme hovoriť, že sú prepracované. Dôkazom tohto tvrdenia je i skutočnosť, že od doby ich vypracovania bola iba jediná pripomienka, a to na začiatku, pri schvaľovaní tohto dokumentu na výkonnom výbore. Pripomienka sa týkala zvýšenia hranice plnenia podmienok (pôvodný návrh bol 35 000 km), kým vtedajší predseda VV KST pešej sekcie navrhol zvýšenie hranice na tzv. rovníkový odznak (40 070 km). Vtedy predkladatelia klasifikačného poriadku, aktívni diaľkoplazi, sa len nad touto hranicou iba pousmievali a pre seba si vraveli, že kto to kedy prekoná. Mysleli si, že aj hranica 35 000 km je daná s veľkou rezervou a že sotva ju niekto pokorí. Ako sa strašne mýlili, ako strašne podcenili výkonnosť a vytrvalosť pešiakov, diaľkoplazov. Mýlil sa i predseda VV s tou hranicou aj keď iba o niečo menej, lebo jedinými zmenami v poriadku za toho dlhé obdobie bolo, že sme celkom trikrát posúvali hranicu plnenia až na terajších 60 000 km, ktorá je už tiež prekonaná a držiteľom odznaku VOPT tzv. STOP odznaku je známy Attila Korčok. Rovníkový stupeň už pokorilo viac ako desiatka turistov a mnohí sa k tejto hranici už priblížili.

Niekoľko mesiacov po odštartovaní plnenia podmienok podľa tzv. rozšíreného VOPT klasifikačná komisia KST akoby na truc vypracovala “nové regule” pre VOPT, ktoré boli skutočne revolučné a dostatočne hlúpe. To, že sa zmenili hranice, kilometre v definovaní, čo je a čo nie je diaľkový pochod, možno považovať za vec názoru. Že sa dolná hranica DP znížila z 35 km na 25 km, možno skutočne považovať za vec názoru. Veď toto markantné zníženie dolnej hranice umožňovalo občasné absolvovanie DP aj úradníckym turistom. Ale už celkom nepochopiteľné bolo zníženie hornej 100 kilometrovej hranice na 50 kilometrov. Bolo to už v čase, keď najväčší a najpopulárnejší stokilometrový diaľkový pochod na Slovensku, Trnavská stovka, už mala takmer 30. ročníkov pochodu za sebou. To, že rozdelili diaľkové pochody do troch kategórií, a to na DP uvedené v turistickom kalendári (1), na pochody organizované vlastným klubom, ktorého členom je plniteľ podmienok VOPT (2) a na pochody organizované v zahraničí (3). To by nemuselo byť tiež chybné. Ale, že sa stanovilo a predpísalo koľko kilometrov v každej kategórii pochodov treba minimálne nachodiť, aby sa to mohlo zarátať do VOPT, tak to už bolo hlúpe. Veď nie každý turista si môže dovoliť absolvovať predpísaný počet pochodov v zahraničí, či už z časových alebo finančných dôvodov. Ak je turista členom turistického klubu, ktorý sa nie veľmi venuje organizovaniu diaľkových pochodov, tak člen takéhoto klubu bol vylúčený z možnosti plnenia podmienok VOPT.

Korunu všetkému a najmä hlúposti nasadili tvorcovia “diela” stanovením presných minimálnych limitov pre jednotlivé druhy DP. To už nebola hlúposť, ale priam idiotstvo. Keď niekto, kto neovláda ani matematiku zo základnej školy, stanovil pre dve kategórie pochodov hranicu minimálne 25% a pre tretiu kategóriu minimálne 50%, teda podmienky, podľa ktorých sa podmienky VOPT nedajú plniť (z množstva variácii je len jeden prípad, keď sa splnia podmienky dané klasifikačným poriadkom (KP), čo je prakticky nemožné). Na podmienku KP, že diaľkový pochod musí trvať minimálne jeden deň bola vypísaná dokonca odmena, fľaša šampanského pre toho, ktorému sa podarí túto podmienku splniť. Za dlhé obdobie, trvajúce niekoľko rokov sa to nepodarilo splniť ani jednému turistovi, to znamená, že za toto obdobie nesplnil ani jeden turista podmienku, že absolvoval DP v zmysle KP. Hovorí sa, že deň má 24 hodín, teda keď turista ide na 25 kilometrový diaľkový pochod a prejde ho za 23 hodín, nesplnil podmienku, lebo pochod má trvať minimálne jeden deň. Nuž a takýto KP na takejto vysokej inteligenčnej úrovni nás nútili plniť naši vrcholoví funkcionári.

Každý sa môže mýliť - hovorím ja a Horatius už iba dodáva, že “nikto nie je bez chýb". Aj ten hlúpy Jano z rozprávky sa mýlil, a ten si dokonca na svojej hlúposti vybudoval aj svoju povesť hlúpeho Jana, tak ako nejeden náš miliardár si vybudoval poctivou prácou svoj majetok. Mýliť sa môže každý, ale nie moc hlúpo a moc často.

Je pravdou, že “každý človek robí chyby, ale iba hlupák zotrváva vo svojich chybách”, kto vie či to povedal Cicero, ale vraj áno. Iný slávny výrok vraví “Keď hlupák spraví chybu, vždy vysvetľuje, že to bola jeho povinnosť”, napísal G.B.Shaw. No dobre, Bernard bol známy ironik, ktorý si robil z každého prdel a srandu. Raz, keď ho jedna pekná, mladá slečna svojsky pozývala k sebe na návštevu slovami: Pán Shaw, v piatok večer budem doma. Shaw na toto pozvanie len lakonicky a stroho odpovedal: “Aj ja".

Keď o kvalitách tohto duševného veľdiela sme upozorňovali zodpovedných i nezodpovedných funkcionárov, od samotného predsedu KST, cez mnohých ďalších, veľmi sme nepochodili. Keď sme u vysokého turistického funkcionára i príkladmi výpočtu ukazovali o čo tu kráča, ten síce pochopil (prečo aj nie, veď to bol inteligentný pán), ale dorazila nás potom ďalšia konverzácia:

On: Ako sme takúto hlúposť mohli vydať? Skutočne sme to vydali?
My: Áno, tu máme predsa kópiu tohto KP.
On: A čo s tým urobíme?
My: No predsa treba vydať nový KP, ktorý bude reálny.
On: To ale nemôžeme, KP sa menia každých päť rokov.
S pozdravom Česť práci! Sme sa porúčali preč.

Nuž ťažko bolo jednať s človekom, ktorý zažil ešte päťročnice v starom režime. Mnohým mladým dnes už päťročné plány nič nehovoria. To naša strana a vláda vypracovala plány výstavby a rozvoja na päť rokov podľa jednotlivých rezortov a odbitím polnočných hodín na Silvestra začali proletári a pracujúci všetkých krajín, teda iba Česka, Slovenska a Moravy, plniť stanovené úlohy strany. Plány sa museli plniť, ale boli aj jedinci, ktorí sa pretekali aj o ich predčasné splnenie. Niekto splnil päťročnicu za štyri roky, niekto za tri a extrémisti splnili plán, keď ani neodbila polnoc.

Ako to napokon dopadlo? Myslíme na náš KP. Nuž päťročnica je päťročnica, a tak skupina turistov združených okolo hlavného klasifikátora až z ďalekého východu plnila VOPT a dostávala odznaky (iba základné) podľa tohto “platného KP”.

Skôr ako perličku možno uviesť príhodu, keď som sa najvyššieho vtedajšieho (ešte stále i terajšieho) klasifikátora KST pýtal, ako to dokáže vyhodnocovať podľa tohto KP, nech mi to vysvetlí a ukáže ako to treba robiť, nech môžem podľa jeho pokynov hodnotiť držiteľov VOPT aj ja. Je treba povedať, že bol veľmi ochotný. Keď sme išli preberať jednotlivé body KP, skončilo to veľmi jednoducho. Pri prvom bode poriadku mi povedal, že ten sa toleruje, tak som ho vyčiarkol. Pri druhom bode povedal, že to sa nehodnotí, pri treťom bode, že to je nepovinné, pri štvrtom bode povedal, že to netreba brať doslovne, a tak sme pokračovali bod za bodom a ja som jednotlivé body škrtal, až na konci zostalo neprečiarknuté len ustanovenie “Turista sa zúčastňuje pochodu len na svoje vlastné nebezpečenstvo". Skutočne geniálny KP, potvrdený i jeho autorom, či zástancom.

Po ukončení päťročnice vydali klasifikátori nový KP. Pravdupovediac, neviem ani aký, ani ako sa menil, či naozaj každých päť rokov, ani čo v ňom bolo, resp. je. Poslednú verziu klasifikačného poriadku zrejme uviedol vo svojom článku Alexander Haas. Je rozsahom krátky, čo rozhodne nie je na škodu (aspoň sa tam objaví menej chýb), ale i tak sú k nemu dve pripomienky, ktoré si ani Šano, bystrý pozorovateľ, kritik, technik, bývalý vysokoškolský pedagóg, nevšimol a ani nekomentoval, čo som prekvapený.

Základným pravidlom každého takéhoto dokumentu musí byť pre každý bod, každý príkaz, každý článok takéhoto dokumentu:

- realizovateľný
- a kontrolovateľný

Ak čo i len jedna z týchto dvoch základných podmienok nie je splnená, je takýto bod dokumentu bezpredmetný a zbytočný.

Oproti tomu preslávenému, najmenej päť rokov platnému a neplnenému KP, ktorého text bol na celú jednu stranu, má tento “nový” sotva pätinu rozsahu. Je v ňom uvedené, že:

Za podujatie výkonnostného charakteru sa počítajú turistické podujatia s dĺžkou trasy od 35 km do 100 km (teda hranice v dĺžke pochodu sa vrátili do pôvodného stavu) a že sa zarátavajú i schválené pešie zápočtové cesty. Autori však akoby chceli potvrdiť svoju neskonalú schopnosť “vytvárať prepracované" dokumenty a pravidlá, zapracovali do KP vetu: Nehodnotia sa podujatia, na ktorých sa hodnotí čas alebo poradie.

Ako ten, ktorý hodnotí podujatia, zistí, či tento bod bol na jednotlivých pochodoch dodržaný. Takáto informácia sa nenachádza ani v Denníku výkonnostného odznaku pešej turistiky, ani na žiadnom diplome, ktorý turisti dostávajú. Takže táto veta je len formálna, zbytočná a neúčinná a najmä nekontrolovateľná. Je zrejmé, že autori takýchto textov nechodia a možno že ani nikdy neboli na DP. Na každom DP sa hodnotí čas. Každý pochod sa musí ukončiť do stanoveného času i zotrvanie kontrol na stanovišti je stanovené určitým časovým rozpätím. Ak neprídeš na kontrolu v stanovenom limite, máš jednoducho smolu. Každý zodpovednejší organizátor pochodu si v cieli robí záznam, kedy a ktorý turista prišiel do cieľa, aby vedel koho má ešte na trase. Na Trnavskej stovke, keď býval cieľ v škole, dlhé roky zapisoval Peter Minárik na tabuľu v triede mená prvých i s časom príchodu. A my “polnoční" turisti, tí ktorí prichádzali do cieľa okolo polnoci, sme s obdivom čítali mená turistov, ktorí sú ešte lepší ako my. To teraz všetkým tým, ktorí absolvovali T-100, sa tento pochod nebude hodnotiť do VOPT? Treba povedať, že ten, ktorý chce robiť dajaké zákony, pravidlá, klasifikačné poriadky, by mal mať aspoň trochu “legislatívnych” schopností a schopností logického myslenia. Nikoho neospravedlňuje ani skutočnosť, že mnohí naši dobre platení zákonodarcovia tieto vlastnosti nemajú. Oni majú imunitu. Vlastne hlúposť má imunitu všade.

Nakoniec pripomienka k samotnému Šaňovi Haasovi.

V tvojom texte je uvedené, že vo VOPTe (výkonnostný odznak pešej turistiky) možno získať nasledujúce odznaky: bronzový za 1000 km, strieborný za 3000 km a zlatý za 6000 km. Šano, pozri sa do šuplíka, kde si odkladáš diplomy a odznaky VOPT, aký odznak si naposledy získal. Za absolvovanie 15 000 km alebo dokonca za 20 000 km. Tá tvoja informácia, že všetko končí pri 6000 km je zavádzajúca. Poznámku, že VOPT je momentálne rozšírený až po hranicu 60 000 km, tam uviedol šéfredaktor. Ak by si pravidelne čítal MKD, tak by si sa v niektorom z minuloročných čísel dozvedel, že Peter Perhala, predseda KBT a KST, teda najvyšší turistický funkcionár, odovzdával desiatke najlepších diaľkarov, ktorí majú rovníkový odznak (40 070 km) už za sebou, hodnotnú vecnú cenu (odmenu) v podobe umelecky stvárnenej sklenenej zemegule.

Dôvetok – teda záverečná poznámka.

Hovorí sa, že mnohí naši potentáti, ústavní i neústavní činitelia, činorodí posranci (teda poslanci) a iní, nám vykladajú bájky, ktorým však chýba to rozhodujúce, že ich bájky sú založené na nereálnom deji, vlastne dej môže byť reálny, ale vystupujúce “osoby” sú zvieratá. Bájku si môže vymyslieť kde-kto, ale aby mala bájka aj zjavný mravoučný a prípadne satirický zámer ako by mala mať, to si už vyžaduje schopného bájkara, aj keď nie trebárs na úrovni velikánov bájky (Ezopa, Krylova, Lafontaina...). Takže naša turistická bájka o omyloch i neomyloch našich popredných funkcionárov bez toho ponaučenia by mohla znieť:

Každý sa môže pomýliť, dokonca aj to slobodné dievča. V tomto prípade si myslím, že jej treba odpustiť a nie zatracovať. Dokonca tvrdím, že keď už tú chybu urobila, že ju treba nechať doznieť, dokonať a neprerušovať. Vo svojom voľnomyšlienkarstve idem až, tak ďaleko, že by som toleroval aj niekoľkonásobné opakovanie omylu i v masovejšej forme. Veď nás už v počte obyvateľstva pomaly, či skôr až veľmi rýchlo, dobieha jedno etnikum. A ani sa nenazdáme a čo nevidieť, na Slovensku budeme menšinou. V tomto smere viac by mohla urobiť turistika i samotní turisti. Honore de Balzac povedal, že “nič tak neuzatvára dušu, ako pretvárka v lone v prírody”. Medzi tých, čo najviac chodia do prírody, sú turisti, ale aj turistky, tak prečo sa dievčatá v lone prírody majú pretvarovať? Keď už neveríte mne, prečo neveríte Balzacovi?

Pokus o mravné i satirické ponaučenie bájky: Prečo dávam takéto rady? Hovorí sa, že: “starci dávajú dobré ponaučenia”. Čerta starého hovorí sa. Povedal to konkrétne La Rochefoucauld a ostatní to po ňom len opakujú. A tento pán La ... aj dodáva prečo je tomu tak: “Nuž preto, aby sa (rozumej starci) utešovali tým, že už nemôžu dávať zlé príklady".

Ivan Nižnan

Poradie po 40. ročníku Trnavskej stovky

Milí stovkári !

Zverejňujem upravenú tabuľku úspešnosti po 40. ročníku a pred 41. ročníkom Trnavskej stovky. Ďalšie poradie je stále v štádiu vývoja, dávam to dokopy. V zozname mám už vyše 1000 mien ľudí, ktorí aspoň raz prišli do cieľa T-100. Stovka sa stala najmasovejším podujatím diaľkovej turistiky v Malých Karpatoch. Teším sa na 41. ročník! Srdečne zdraví

Jožo Rosina

Z histórie TRNAVSKEJ STOVKY

Z príležitosti organizovania 40. ročníka Trnavskej stovky sme chceli dať dokopy históriu tohto známeho, populárneho a najnavštevovanejšieho slovenského stokilometrového pochodu. Štyridsať rokov v živote človeka je dosť a dosť je to aj v histórii organizovania dajakého pochodu, a o to viac, že sa jedná o úspešné podujatie. Veľa písomných pamiatok, informácií najmä o tých prvých rokoch organizovania sa nezachovalo. Možno, že aj preto, že turisti radšej hovoria ako píšu. Medzitým aj mnohí turisti, ktorí boli pri zrode Trnavskej stovky, už nechodia na pochody a mnohí z nich už aj vôbec nechodia. Neviem kto to zaviedol, kto to prvý začal tvrdiť, myslím, že to boli herci, ktorí začali tvrdiť, že ich nebohí bývalí hereckí či spevácki kolegovia pokračujú hore v nebi vo svojej činnosti (však by im sv. Peter dal, keby pokračovali v tom čo tuná dole stvárali) a že zároveň sa zhora pozerajú na činnosť súčasných hercov tu na zemi. Tvrdí sa, že títo hereckí nebožtíci sú tam v nebi združení v dajakých hereckých odboroch a že tam majú svoje vlastné herecké nebeské nebíčko. Neviem z čoho pramení to silné presvedčenie hercov, že všetci už nežijúci herci sa nachádzajú práve v nebi. Veď je všeobecne známe, že u hercov je tá morálka trochu voľnejšia, samopašnejšia. Veď herec, herečka len dva-trikrát ženatý, vydatá, to je akoby vôbec neboli v posvätnom manželskom zväzku. Zároveň tento jav je i dôkazom o vymožiteľnosti práva pri rozvodoch v oných krajinách. Tých prehreškov majú omnoho viac na rováši. Niektorí z nich aj obľubovali teplúčko a prečo potom všetci museli ísť automaticky až tak vysoko a ďaleko, keď vieme, kde sa dajú zohnať teplučké miesta aj bližšie?

V porovnaní s nimi naši turisti aké vážne prehrešky mali tu na zemi oproti hercom? Skratkovali, no bože, keby nič horšieho nebolo. A preto aj turistickí pešiaci majú nárok na to svoje nebíčko. Nebudeme to riešiť, tí hore nám už nič nepovedali, a tak aj napriek tomu sme zháňali všetky dostupné údaje o T-100. Myslím si, že z väčšej časti sa nám to podarilo. Dlhou záhadou bola skutočnosť, ako to vlastne bolo po desiatom ročníku pochodu, keď si horolezci povedali, že už bolo toho dosť a jednoducho sa vzdali organizovania pochodu. Vedeli sme, že sa nakoniec uskutočnil aj 11. ročník pochodu, ktorý nekončil však v Brezovej pod Bradlom, ale v Trnave, tak ako sa to na trnavskú stovku patrí. Vedeli sme, že tým záchrancom stovky bol predovšetkým niekto zo Štartu VD Bratislava a menovite Juraj Hromkovič. Juraj sa hodne rokov dozadu zo Slovenska vytratil. Odišiel do Nemecka, kde získal profesúru a prednášal na univerzite. A pred niekoľkými rokmi zmenil pôsobisko. Profesorom zostal, ale na univerzite vo Švajčiarsku. Ako turistu, výborného a aktívneho tu doma, začali lákať predsa asi tie švajčiarske hory. A tak sme sa na neho nakontaktovali a on nám napísal akú trasu do Trnavy mal 11. ročník, ale aj ostatné okolnosti a zaujímavosti o tomto pochode. List uverejňujeme v plnom znení.

Doplňujeme informáciu o to, že trasa z roku 1985 bola trasou aj niekoľkých ďalších ročníkov, keď organizovanie pochodu si zobral pod svoje krídla Peter Minárik.

Trnavská stovka - spomienky Juraja Hromkoviča

2. 6. 1984

Bratislava, hlavná stanica - Koliba - Kamzík, cvičná lúka - Tri duby - Pekná cesta - Biely Kríž - Tri kamenné kopce - Pezinská Baba - Čmelek - Javorina - Skalnatá - Čermákova lúka - Vápenná - Amon - Monrepos - Brezinky - Buková - kameňolom - Trstín - Bíňovce - Boleráz - Klčovany - Šelpice - Trnava, železničná stanica

1. 6. 1985

Bratislava, hlavná stanica - Kamzík, cvičná lúka - Biely Kríž - Tri kamenné kopce - Pezinská Baba - Čmelek - Skalnatá - Čermákova lúka - Zochova chata - Častá - Sklená Huta - Kolovrátok - Klokoč - Amon - Plavecký Mikuláš - Plavecký Peter - vodná nádrž Buková - Hrubý Kamenec - Kopánky - Vápenková skala (470) - Rozbehy - Buková - Brezinky - Jahodník

Obe Trnavské stovky v rokoch 1984 a 1985 nekončili v Brezovej pod Bradlom z jednoduchého dôvodu. Chceli sme sa vyhnúť dlhému nočnému čakaniu na ranné dopravné spoje. 1. 6. 1985 sme mali ale mimoriadny dôvod končiť v Smoleniciach. Náš Rudko sa tam ženil a svadobná hostina bola naplánovaná na večer. Neženil sa síce po prvýkrát, ale čo na tom, keď má niekto rád ľudové veselice. Nehovoriac o tom, že keď sa vzdal sna byť olympijským víťazom, chcel byť aspoň trénerom svojej nastávajúcej s cieľom získať takto olympijské zlato do rodiny. I keď sme jeho plány nikdy nebrali celkom vážne, pretože začiatok realizácie odkladal z roka na rok, minimálne krok do manželstva bol reálny a rozhodli sme sa preto pri jeho uskutočňovaní zodpovedajúco morálne podporiť. Vybehli sme preto z Bratislavy svižným behom, aby sme Rudka zachránili pred možným odročením svojho životného plánu. Výsledkom bolo, že to bola najrýchlejšia stovka v mojom živote. Napriek tomu, že sme s Jožom a Mustom dorazili do cieľa v dobrom stave (čo dokumentuje i skutočnosť, že si dobre pamätám na viacero detailov z pochodu), si okrem príchodu na svadbu už ale nič nepamätám, ani ako som sa dostal domov. Z toho uzatváram, že taká svadba je ďaleko náročnejšia ako nejaká stovka, aj keď Trnavská.

Juraj Hromkovič
úvod k listu: Ivan Nižnan

Turistické aktuality

Zmena termínu DP Haličská 100-ka

Usporiadateľ diaľkového pochodu HALIČSKÁ 100-KA oznamuje, že toto podujatie sa bude z organizačných dôvodov v tomto roku konať už o týždeň skôr než ako bolo v minulosti zvykom a tiež bolo uvedené v tohtoročnom turistickom kalendári, teda 23. - 24. 5. 2014, t. j. 2 týždne pred Trnavskou stovkou a nie týždeň pred ňou. Termín usporadúvania podujatia v predposledný májový piatok a májovú sobotu zostáva platný aj pre budúce ročníky až do odvolania. Pre úplnosť, v tomto roku sa teda Haličská 100-ka začína v piatok 23. 5. 2014 spoločným štartom o 15.00 h z námestia v Haliči (pri autobusovej zastávke), organizátori na noc poskytujú v rámci prestávky v pochode možnosť prespania v pripravených stanových prístreškoch (spací vak si treba vziať so sebou, zo štartu organizátor poskytuje prevoz batožiny), pochod končí v Haliči v turistickej klubovni organizátora. Ostatné informácie budú upresnené na štarte podujatia.

Ivan Nižnan, Pavol Šoula

Zmena termínu cykloturistického podujatia DEŇ S BICYKLOM

Vážení priatelia, prosil by som vás o zverejnenie opravy termínu konania nášho cykloturistického podujatia DEŇ S BICYKLOM, ktorý sa bude konať v sobotu 14. júna 2014. Ostatné informácie zostávajú zachované. Ďakujeme.

Zdenek Kelemen, predseda KT RODINA Dunajská Streda.

Pozvánka
Od mohyly k mohyle
alebo z Bradla k bratislavskému letisku po Štefánikovej magistrále

T.O.Bjatek a KT Štart pod garanciou Miroslava Svíteka organizujú pri príležitosti 95. výročia tragického úmrtia gen. M. R. Štefánika dvojetapový, dvojdňový prechod s ubytovaním na trase od Mohyly v Brezovej pod Bradlom k Mohyle pri bratislavskom letisku. Akcia je plánovaná pre širšiu turistickú verejnosť, ktorá si netrúfa trebars na Trnavskú stovku, ale uvedenú trasu by chcela prejsť.

Ak sa akcia stretne zo záujmom širšej verejnosti, možno by som ju organizoval každoročne počas Veľkonočných sviatkov ako štvordňovku. Paľo Jančovič po vyznačení zelenej z Bieleho kríža k Mohyle pri letisku sa vzrušoval, že prečo Diaľkoplazci neorganizujú pochod po tejto trase, tak mi napadlo nerobiť ďalšiu stovku, ale takýto etapový pochod pre nestovkárov.

Pripájam program. Je aký je kvôli výboru T.O.Bjatek a môjmu zájazdu do Škótska. Ja som chcel už tento rok to robiť počas Veľkej noci alebo dva víkendy za sebou. Možno bude nulový záujem, a tak si to prejdem aspoň sám.

Miro-sido

Miroslav Svítek, Pečnianska 23, 851 01 Bratislava, tel.: 0904-403 758

20.6.2014

odchod autobusom Bratislava - Brezová pod Bradlom 15,50 - 17,40 príchod
Turistika: Brezová pod Bradlom - Mohyla - Misijné stredisko ECAV Matejková
stúpanie 335 m, klesanie 315 m, vzdialenosť 8.2 km, čas 2:30 h
ubytovanie v 4 posteľových chatkách so sociálnym zariadením, kuchynka s plnou vybavenosťou 6€/osoba a noc
kontakt: p.Papánek 0908 818 500

21.6.2014

Turistika: Brezová pod Bradlom – Smolenice
stúpanie 1324 m, klesanie 1384 m, vzdialenosť 36.1 km, čas 10:15 h
ubytovanie v penzióne U Kumančíka 7,20 €/ osoba / noc, na izbe minikuchynka, WC, sprcha
kontakt: 0905 355 593

22.6.2014

Turistika: Smolenice – Sološnica
stúpanie 1397 m, klesanie 1402 m, vzdialenosť 28.2 km, čas 8:55 h
odchod autobusom do Bratislavy 16,50 - 18,00 príchod

16.8.2014

Odchod autobusom Bratislava – Sološnica 6,50 s prestupom v Malackách a príchodom 8,33 h.
Turistika: Sološnica – Pezinská Baba
stúpanie 1097 m, klesanie 790 m, vzdialenosť 20.3 km, čas 6:20 h
ubytovanie: chata Pod Korenným vrchom, 15€/osoba v trojlôžkovej izbe
kontakt: 0903 787 604
Kto by nechcel tu spať, odchod autobusu 15,55 s prestupom v Pezinku s príchodom 16,59 h do Bratislavy

17.8.2014

Kto nebude spať v chate Pod Korenným vrchom, odchod autobusu Bratislava – Pezinská Baba 7,25 h s prestupom v Pezinku a príchodom 8,40 h.
Turistika: Pezinská Baba – Mohyla pri Ivanke pri Dunaji
stúpanie 325 m, klesanie 765 m, vzdialenosť 27.9 km, čas 6:50 h
Odovzdanie diplomov všetkým, ktorí absolvujú celú trasu Od Mohyly k Mohyle a rozchod účastníkov buď do Ivanky pri Dunaji a SAD do Bratislavy alebo peši popri letisku a Malom Dunaji do Vrakune na MHD (cca + 5 km).

Organizátor: Miroslav Svítek
Kontakt 0904 403 758, Miroslav.Svitek[zavináč]hiking.sk
Prihlásiť sa treba do 16.6.2014

KALENDÁR

jún 2014 - Malé Karpaty a okolie:

7. - 8.6.2014 TRNAVSKÁ STOVKA 41. ročník
(sobota - nedeľa) TJ ATOM J. Bohunice, TESLA Bratislava

Trasy: 100 km/3309 m, 169 km/5695 m
100 km: Bratislava, hl. žel. st. - Kamzík - Biely Kríž - Tri kamenné kopce - Pezinská Baba - Čermákova lúka - Vápenná - Buková - Dobrá Voda - Brezová pod Bradlom
169 km: pokračovanie z Brezovej pod Bradlom: Myjava - Vrch slobodných - Veľká Javorina - Mikulčin vrch - Kykula - Trenčín, žel.st.
Štart: Bratislava, hl. žel. st. (pod schodami, Žabotova ul.), 7.6.2014, 6.00 - 8.00 h
Cieľ: 100 km: Brezová pod Bradlom, 8.6.2014 do 8.00 h
169 km: Trenčín, žel.st., 8.6.2014 do 24.00 h
Štartovné: 3 EURA
Iné: akcia je zaradená do plnenia Malokarpatský superdiaľkoplaz (MKSD) a Slovenský superdiaľkoplaz (SSD)
Vedúci: Ing.Vladimír Chrapčiak, Poštová 45, 917 01 Trnava,
tel. z.: 033-599 1312, e-mail: vladimir.chrapciak[zavináč]vuje.sk
Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava, tel.: 0903-620 653

POZOR! Zmena termínu
14.6.2014 7.6.2014 DEŇ S BICYKLOM - Poznajme Podunajsko 23. ročník
(sobota) KT RODINA Dunajská Streda

Trasy: cyklo, 50, 90 km
Štart: Dunajská Streda, predajňa KELLYS, (oproti Mestskému úradu), 8.00 h
Informácie: Zdeněk Kelemen, Jilemnického 337/17, 929 01 Dunajská Streda,
tel. d.: 0949-365 818, internet: www.ktrodina.com,
propozície na požiadanie, e-mail: kelemenzdenek[zavináč]gmail.com

14.6.2014 POZRITE SA, TO JE KRÁSA 31. ročník
(sobota) OT TJ Iskra Matador Bratislava, KT Lokomotíva Bratislava

Trasy: 55 km/1600 m, 40 km/1100 m, 35 km/1000 m
55 km: Modra - Traja Jazdci - Kuchyňa - Vysoká - Sklená Huta - Červený Kameň - Harmónia
40 km: Modra - Traja Jazdci - Kuchyňa - Vysoká - Zochova chata - Harmónia
35 km: Kuchyňa - Vysoká - Sklená Huta - Červený Kameň - Harmónia
Štart: 55, 40 km: Modra, nám. Ľ. Štúra, 6.15 - 8.30 h
35 km: Kuchyňa, reštaurácia, 9.00 h
Vedúci: Juraj Sojka, Rumančeková 8, 821 01 Bratislava

14.6.2014 INOVECKÁ 50-KA 35. ročník
(sobota) OT TJ Bezovec Piešťany

Trasy: 50, 30, 20 km
50 km: Mníchova Lehota - Inovec - Panská Javorina - Skaliny - Bezovec - Kostolný vrch - Moravany - Piešťany
Štart: Motorest RADAR, Mníchova Lehota, 6.30 - 8.30 h
Cieľ: 50 km: Piešťany, tur. klub, do 19.00 h
Vedúci: Rudolf Drlička, Scherera 4798/11, 921 01 Piešťany,
tel: 0907-583 800

21.6.2014 Severnou stranou Malých Karpát 35. ročník
(sobota) Turistické združenie Dolný Lopašov

Trasy: pešo: 15, 20, 30, 40, 50 km, cyklo: 50 km
50 km (P): Dolný Lopašov - Lančár - Veľká Pec - Pustá Ves - Košariská - Bradlo - Brezová pod Bradlom - Klenová - Dolný Lopašov
Kratšie trasy sú odvodené od 50 km trasy.
cyklo: Dolný Lopašov - Klenová - Bradlo - Dobrá Voda - Vítek - Chtelnica - Dolný Lopašov (nevhodné pre galusky)
Štart: Dolný Lopašov, turistický klub, 6.00 - 12.00 h
Cieľ: Dolný Lopašov, turistický klub, 12.00 - 18.00 h
Štartovné: 0.5 EURO
Občerstvenie: guláš v cieli a občerstvenie na vybraných miestach
Vedúci: Jozef Šteruský, 922 04 Dolný Lopašov
Kontakt: Laco Hornák, tel.: 0903-405 974
Ivan Šimna, tel.: 0948-033 972
e-mail: ivan.simna[zavináč]gmail.com
Internet: turista.szm.sk

21.6.2014 POCHOD VIA DANUBIA - DUNAJSKÝ CHODNÍK (nové trasy) 16. ročník
(sobota) KT KST Via Danubia Bratislava

Trasy: pešo: 20, 35 km (prevýšenie - 0 m)
cyklo: 50 km
Popis trasy: lužné lesy v CHKO Dunajské Luhy
Štart: Bratislava, Vlčie hrdlo, bufet Šimani, 7.30 - 9.30 h
Iné: propozície a mapy trás od 1.6.2014
Vedúci: Ľubica Pernacká

21.6.2014 KARPATY TOUR (cyklo) 17. ročník
(sobota) Malokarpatský cykloklub Trnava

Trasa: cyklo: 112 km
Trnava – D. a H. Krupá – Trstín – Buková – Prievaly – Jablonica – Brezová p. Bradlom – Košariská – Podkylava – Prašník – Vrbové – Dechtice – Špačince - Trnava
Zdatnejší si môžu pridať k trase: výšľap na Bradlo, resp. cykloobchvat Čachtického hradu.
Štart: reštaurácia Relax 8.30 h
Účastnícky poplatok: 4 EURA
Iné: V cieli nápoj a kotlíkový guláš. Po trase je zabezpečené sprievodné vozidlo a zdravotník.
Vedúci: Igor Naništa, Čajkovského 17, 917 00 Trnava, tel: 033-533 4641, nanista.i[zavináč]gmail.com
Zástupca: Ľuboš Kraic, kraic.lubos[zavináč]gmail.com
Internet: www.mkck.sk

xx.6.2014 REGIONÁLNY LETNÝ ZRAZ TURISTOV 54. ročník
(sobota - nedeľa) KST Senica

Zraz: miesto bude upresnené dodatočne
Vedúci: Ing. Jozef Vlčej, Márie Terézie 55, 908 51 Holíč, tel: 0903-785 516, vlcej[zavináč]ehs.sk

28. - 29.6.2014 2 X 50 A DOSŤ! 31. ročník
(sobota - nedeľa) TJ Tesla Bratislava

Trasy: 100 km/3511 m, 65 km/2506 m, 55 km/2240 m, 35 km/1100 m
100 km: Hlavná stanica - Kamzík - Partizánska lúka - Marianka - Borinka - Košarisko - Baba - Čermákova lúka - Hubalová - Zochova chata - Zumberg - Tri kamenné kopce - Biely Kríž - Kamzík - Bratislava
Štart: Bratislava, pod hlavnou žel. st. (Žabotova ul.), 6.00 h
(zdatnejší turisti môžu štartovať do 7.00 h)
Cieľ: Bratislava, nedeľa do 7.00 h
Štartovné: 2 EURA
Iné: akcia je zaradená do plnenia Malokarpatský superdiaľkoplaz (MKSD) a Slovenský superdiaľkoplaz (SSD)
Riaditeľ: Ing. Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava,
tel.: 0903-620 653

 

Výber z kalendára hlavných podujatí KST

26. - 29.6.2014
47. Zraz vysokohorských turistov Klubu slovenských turistov

Tatranská Lomnica
KST - Sekcia vysokohorskej turistiky
info: Vojtech JEREMIÁŠ; tel.: +421 905 508 786; stevohudak[zavináč]azet.sk; www.kst.sk

26. - 29.6.2014
43. Zraz mladých vodných turistov Klubu slovenských turistov

Červený Kláštor - Dunajec
KST – Sekcia vodnej turistiky
info: Jozef ŠOFFA; tel.: +421 903 638 619; jozosoffa[zavináč]gmail.com; www.kajakar.sk; www.kst.sk

29.6.2014
Majstrovstvá Slovenska v pretekoch turistickej zdatnosti

Trebišov
KST – Sekcia mládeže; RR KST Trebišov
info: Stanislav ANDRÁSI; tel.: +421 905 389 919; stanoandrasi[zavináč]gmail.com; www.kst.sk

30.6. - 6.7..2014
45. Stretnutie turistických oddielov mládeže Klubu slovenských turistov

Trebišov
KST – Sekcia mládeže, RR KST Trebišov
info: Alžbeta TAŠŠOVÁ; tel.: +421 903 641 332; tassova[zavináč]centrum.sk;
zrazksttrebisov2014[zavináč]zoznam.sk
www.zrazksttrebisov2014.sk; www.kst.sk

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tematikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s ním v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohto čísla: príprava textových podkladov - Pavol Šoula a autori príspevkov, konečná úprava textu a príprava obrazovej náplne - Pavol Šoula, distribúcia - Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.