MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

jún 2001

Aká bude tohtoročná Trnavská stovka ???

Tá tohtoročná bude v každom prípade prvá v novom miléniu. Inak dvadsiata ôsma v celkovom poradí, z toho desať prvých ročníkov bola v opatrovaní trnavských horolezcov z HO Slávia Trnava, potom nasledoval jeden, "bezprízorný", ktorého sa na poslednú chvíľu ujali turisti z TJ Štart Bratislava, ďalšie, od 12.ročníka, boli v réžii TJ Štart Tatrachema Trnava. Tie boli pamätné najmä zmenenou trasou, nekončiacou na Brezovej pod Bradlom, ale po záhoráckej zachádzke na Jahodníku. Tak ako sa tam postarali o turistov, bolo doteraz nevídané. Vynikajúci guláš, teplý kúpeľ, dobré zdravotné zabezpečenie, dokonca aj so sanitkou a unavený turista si mohol aj zdriemnuť v dobrej posteli. Od roku 1989 sa vrátila trasa definitívne do pôvodnej podoby, s cieľom na Brezovej. Od roku 1995 sa organizácie definitívne ujal Klub trnavských diaľkoplazov a turistov. Aj tentoraz podľa oficiálneho itineára bude mať 91.486 metrov na dĺžku a to pre tých, čo sa pustia na tú kratšiu stovku, a 167.997 metrov pre tých, ktorí toho ešte nemali dosť. Konať sa bude pochopiteľne v sobotu, prvú júnovú, s dátumom 2. Meniny bude mať podľa jednotlivých účastníckych štátov Xénia /SR/, Jarmil /ČR/, Kármen /MR/. Ak by prišli aj Nemci, môžu osláviť Marcusa. Tí, čo sa dopravia až do cieľa, podľa vierovyznania si môžu v nedeľu 3.júna pripomenúť kresťanský sviatok Zoslania Ducha Svätého alebo islámsky Deň narodenia Mohameda.

Teplotný rekord na tento deň bol tu pod Malými Karpatmi 32,4 stupňa Celzia. Túto teplotu namerali v roku 1979 v mieste štartu Trnavskej stovky, v Bratislave. Aká bola opačná rekordná hodnota, to by vedeli povedať už nie meteorológovia, ale mnohí jej priami účastníci.

Platiť bude už v tento deň dlhšiu dobu letný stredoeurópsky čas a tak podľa neho v mieste štartu vyjde Slnko 3 minúty pred 5. hodinou rannou. Zapadne o 20.h 43.minúte. Dôležité je, že Mesiac bude 3 dni pred splnom a tak účastníkom nočnej časti z Bukovej na Dobrú Vodu a potom aj Brezovú celkom dobre posvieti. Vrcholiť bude o 22.h 21.min. a zapadne až nad ránom, o 3.21 h. Či ozaj posvieti tak ako treba, to ťažko povedať. Treba si držať palce, aby na malokarpatských lúkach ešte nezačala kosba. Ľudová skúsenosť totiž hovorí:

"Netreba v júni o dážď prosiť,
príde on, len čo sa začne kosiť."

Nuž a stovka v daždi, o tom by viacerí mohli v suchu dlho rozprávať...

Edo Krištofovič

28.ročník - Trnavská stovka v roku 2001
Čo nás čaká a čo neminie...

Dvadsiaty ôsmy ročník, "čože je to proti sláve Božej, nič moc", ako by povedala stará babka Blažková. Do veľkej oslavy si musíme ešte počkať dva roky...
Z iného uhla pohľadu to ale máme zasa prvý ročník Trnavskej stovky v novom storočí a tisícročí a tak ďalej.

Takže v skratke čo nás čaká:

• štart je pod hlavnou železničnou stanicou od 6. do 8.hodiny ráno.
• kontrol bude ako obvykle neúrekom, jedna lepšia ako druhá, možno aj na niektorej s prekvapením /záleží, čo rozumiete pod slovom prekvapenie/.
• na kontrolách budú aj trnavskí trampi, trnavskí horolezci, vegetariánky a možno príde aj kúzelník...
• na 35.km bude znova možnosť skončiť pochod a to pre deti, ženy, vojakov, invalidov a dôchodcov.
• na vrchole Vápennej, pri prameni, bude možno aj niečo iné.
• Buková, tak ako po iné roky, vďaka vedúcemu a majiteľovi reštaurácie Tiborovi Škrabákovi vyjde v ústrety každému hladnému, smädnému či chromému. Avšak služby navyše neposkytuje.
• Dobrá Voda - bude tento rok naozaj dobrá. Možno pre niektorých aj konečná. Spojenie odtiaľ je pomerne dobré. Prvý autobus ide zároveň s prvými slnečnými lúčmi. Druhý s druhými.
• Brezová, Brezová ten náš pupok sveta, si budete určite spievať aj vy minimálne od polnoci do rána. V tomto čase je úplne odrezaná od sveta, skoro ako v Senegale... Škoda, že tu nie je postavená Elektra, možno by išiel nejaký vlak alebo autobus navyše.
• komu ani potiaľto na svoje ničenie nestačí, tak má zelenú a môže ísť ďalej po červenej až do Trenčína...

To by bolo v skratke tak ako po iné roky všetko. Aj z týchto krátkych propozícií vidíte, že sa nič moc nemení ani na trase, ani na organizátoroch. Peňazí niet, je to už samozrejmosť, sponzorov na turistiku nenalákate, ale chuť nám to nezoberie. Ideme na to !!!

Takže - ring voľný, môžeme šliapať ...

Nakoniec upozornenie pre prvošliapačov. Nedajte sa zlákať rôznymi "odborníkmi na trasu, tempo a pitný režim". Robte všetko podľa seba, svojich možností a skúseností, uvidíte, že takto najďalej prídete. Zablúdiť nemáte kde, veď ste v Malých Karpatoch a ešte k tomu na červenej značke.

za organizátorov Peter Minárik

Anketa s najlepšími z najlepších stovkárov

Pred 28.ročníkom Trnavskej stovky sme položili sedem základných otázok piatim "najvytrvalejším" účastníkom, ktorí majú doteraz najviac úspešných účastí na tomto pochode. Sú to títo páni diaľkoplazi:

1. Peter Obdržálek, 21/20 (počet účastí / počet prejdených trás 100 km)
2. Karol Šulek, 20/20
3. Celo Radványi, 22/19
4. Jozef Rosina, 22/19
5. Atilla Korčok, 19/19

Otázky:

1. T-100 sa ide už po 28-krát, čo Ťa k nej priťahuje?
2. Znovu sa pokúsiš prekonať jej trasu a prečo? Nebolo toho už dosť? Nie je to preto, že sa nechceš dať predbehnúť tými za tebou?
3. Aký máš "bojový plán" na tento rok?
4. Plánuješ nejaký zvláštny "pitný režim", keď bude nejako obzvlášť horúco?
5. Pôjdeš ako samotár, s partiou alebo len tak, ako sa bude dať?
6. Veľmi sa potešíš, keď postúpiš o jedno miesto v hodnotení o najviac účastí v T-100 ?
7. Prezraď, čo raňajkuješ pred stovkou, že máš také ľahké nohy a rýchly krok?

Odpovede:

Peter Obdržálek

1. Všetko.
2. Samozrejme, však som nejaká tá jednotka.
3. Tajný.
4. Nie, bežný ako na iných pochodoch. Ale na Pezinskej Babe menej než 4 pivá.
5. Ako sa bude dať. Chvíľu tak, chvíľu zase onak... Dúfam, že ma Anjelik neopustí.
6. Nadovšetko, len na to čakám.
7. Ráno nikdy neraňajkujem. Na stanici v Bratislave aspoň jedno pivo. Prvé jedlo tak na 3.kontrole - Beatinu palacinku.

Karol Šulek

1. Dokázať sám sebe, že to ešte zvládnem.
2. Samozrejme, že sa pokúsim zdolať Trnavskú stovku. Mám rád prírodu a turistiku. Niekedy mám pocit, že už toho mám dosť, ale po roku, keď na všetky útrapy zabudnem a idem to znovu. Nikdy som sa však nezaujímal o poradie, ale poteší to, keď sa nájdem medzi prvými...
3. Plán na zdolanie T-100 samozrejme mám a ako posledná skúška je prejsť 40 km pochod Hrady a zámky. Zbytok taktiky je tajný!
4. Pitný režim je veľmi dôležitý. Ale ja budem sa riadiť ako obyčajne. Pri každom možnom občerstvení si dať dve pivá a na cestu si zobrať jedno (1) pivo a pol litra (1/2) rumu (40%).
5. Nie vždy sa nájde kamarát.
6. Trochu sa poteším...
7. Bežne nezvyknem raňajkovať a ani pred stovkou zvyky nemením. Raňajkujem až po 15.kilometri.

Celo Radványi

1. Čo ma priťahuje k stovke? Predovšetkým to, že vôbec je a na rozdiel od iných dlhých šliapakov, na ktoré však veľmi nechodím, je to predovšetkým "moja domáca stovka".
2. Samozrejme, že sa ju pokúsim zdolať, ale asi tak isto, ako posledné tri ročníky predtým, ju nedokončím. A nie je to preto, že Obdržálek ma vždy chce na štarte podplácať už ani nie rumom, ale koňakom. Vzmohol sa, hnusoba!!!
3. Aký mám "bojový plán" ? Vyraziť, nechať si otlačiť nohy, stretnúť "fúru" známych a nakoniec si zanadávať "aký som ja len somár", že som sa znovu dal tomu Minárikovi naviesť, a to bez ohľadu na to, či ju prejdem alebo nie.
4. Akýže to "pitný režim", podľa našich skúseností treba piť všetko čo sa dá a čo nám chutí. Nie som zas až taký "ochotný", ako svojej doby boli dvaja Smoleničania, ktorí si vopred vyniesli tekuté pohonné a pitné zásoby na trať.
5. Väčšinou som šiel s partiou, ale v posledných rokoch mi väčšinou partia nevyhovovala alebo ja som s ňou už nestačil. Tak pre tento rok veru neviem.
6. Samozrejme by mi to dobre padlo, ale zas už ma to až tak nevzrušuje.
7. Ľahké nohy a krok už dávno nemám ako voľakedy, ale zato raňajkujem normálne. Na tomto mieste však udávam, že nie som vegetarián.

Jozef Rosina

1. Možno dokázať sám sebe, že mám ešte na to! Ďalej nevšedná atmosféra celého podujatia - stretnutia s ľuďmi rovnakej krvnej skupiny. Zážitkom je napríklad počúvať príhody z ciest Svetozára Krna, známeho cestovateľa, turistu a politológa, ktorý tiež patrí medzi tradičných účastníkov stovky. Alebo vychutnávať svojský humor mojich "konkurentov" - Obdržálka či Cela Radványiho.
2. Ak sa podarí a bude slúžiť zdravie, tento rok by som mal zdolať T-100 už po dvadsiatykrát. A to si, úprimne povedané, nemôžem nechať ujsť! No a o rok sa zase uvidí...
3. Podarilo sa mi schudnúť, čo bolo tiež súčasťou "bojového" plánu. Ináč nemám nič nové, taktika rovnaká ako po iné ročníky, t.j. kráčať, pokiaľ sa dá, a potom sa dovliecť do cieľa.
4. Osvedčil sa mi pitný režim na báze obyčajnej pitnej vody, prípadne sa dá akceptovať ešte pivo. Vyhýbať sa treba tvrdému alkoholu, ktorý je pre vyčerpaný organizmus pri horúcom letnom dni doslova "zabijakom".
5. Priebeh bude tradičný - vyrazím z Bratislavy s nejakou skupinkou, ktorá ma čoskoro odbehne, potom ich párkrát ešte dobehnem na kontrolách zas ja a počas cesty sa "zveziem" chvíľku s každým, kto ma bude predbiehať. Väčšinou cesty však prejdem asi sám, mám to vyskúšané - pomaly a vytrvale budem šliapať až do cieľa. Nič ma nezlomí, len je ten cieľ.
6. Samozrejme!!! Aj keď viem, že Obdržálek "nespí" a tiež asi postúpi o jedno miesto. Bude to aspoň predmetom "filozofických úvah" vo vlaku ráno po stovke z Brezovej domov. /Machrujeme tam pred "novicmi", ktorí boli na stovke po prvýkrát/.
7. Pred stovkou jem všetko, čo máme doma !!! Bez výhrady! A že by som mal ľahké nohy a rýchly krok, to som si ešte za 22 rokov veru nevšimol.

Atilla Korčok

1. Všetko, čo s ňou súvisí a za každého počasia, proste T-100 tu je a ide sa.
2. Samozrejme, že trasu chcem zdolať, veď T-100-ky nikdy nie je dosť! V mladších rokoch som mal tendencie nedať sa príliš predbiehať. Ale teraz ma vôbec nezaujíma, čo sa deje predo mnou alebo za mnou.
3. Žiaden zvláštny nemám. Proste byť zdravotne a kondične fit. Ostatné záleží na počasí, veď T-100 má už človek po toľkých rokoch vlastne v krvi.
4. Zase nič zvláštne. Všetko záleží na počasí, veľmi teplo - veľa pitia, chladnejšie - tak menej. Každopádne cez deň to budú džúsoviny alebo čistá voda. Na občerstvovacích zastávkach aj pivo a v noci aj nejaký frťan na povzbudenie.
5. Dokážem chodiť aj sám (predtým to bývalo dosť často), keď je človek odkázaný len na seba. Ale dokážem aj s veselou partiou. V posledných rokoch to býva hlavne s Janičkou, ktorá nemá rada neustály dážď. Ale kto ho má rád?
6. Ako som spomínal, pretekárčenie mám už za sebou. Budem rád, keď to v sledovaní T-100 bude 20/20. Ale aj keby to bolo 10/10, či 5/5, bolo by mi to jedno, hlavne, aby to boli rovnaké čísla.

Horám a diaľkam a blížiacej sa T-100-ke zdar!

otázky pripravil Peter Minárik

Účasť na T-100
Upresnenie účastníka, údaje aj pre budúcu encyklopédiu

NIŽNAN Ivan /nar.1941/ - popredný slovenský diaľkoplaz, ktorý absolvoval veľké množstvo diaľkových pochodov, predovšetkým v oblasti Malých Karpát. Nie vždy sa stretol s pochopením niektorých organizátorov, ale i funkcionárov KST. Niektorí organizátori zašli až tak ďaleko, že v snahe znehodnotiť jeho nesporné športové výkony sa snažili pozabudnúť na niektoré jeho pochody jednoducho tým, že ich "pozabudli" uviesť v štatistike. Dlhé roky sa snaží, aby sa na správnu mieru uviedli napríklad štatistické údaje o jeho účasti na T-100, ale bezúspešne.

Tento prehľad bude rozmnožený a rozdávaný účastníkom T-100 pred a počas Trnavskej stovky, ktorá sa uskutoční v r.2001. Uvažuje sa aj o jeho rozšírení v zahraničí, napr. účastníkom protestov pred budovou ČT v Prahe.

Prehľad absolvovaných diaľkových pochodov "T-100" turistom Ivanom Nižnanom:

Do roku 2001 celkom 13 účastí z toho 11 úspešných.

S pozdravom "Pravda vítezí" a Sľúbili sme si lásku".

Ivan Nižnan

Malé Karpaty - Chránený prírodný výtvor
5. Jaskyňa Veľká Pec

Predpis:                  Úprava MK SSR z 30.novembra 1979, č.9156/1979 -OP
Rozloha:                 Ochranné pásmo 20,35 ha
Poloha:                   okres Trnava
Katastrálne územie: Prašník, Šterusy

Skalný previs - pseudokrasová forma vrcholu Veľkej Pece /438 m n.m./ v neogénnych zlepencoch a pieskovcoch Dobrovodského krasu. Jaskyňa vznikla eolickou činnosťou. Predstavuje dôležitú archeologickú a paleontologickú lokalitu s výskytom fosílnych nálezov: jaskynný medveď /Ursus spelaeus/, hyena /Hyaena spelaea/, divý kôň /Equus caballus/, mamut /Elephas primigenius/, sob /Raugifer taraudus/ a iné. Archeologické nálezy nie sú doteraz bližšie začlenené.

Na diaľkovom pochode "Severnou stranou Malých Karpát", ktorý sa koná 23.júna 2001 a má kontrolu priamo na vrchole Veľkej Peci, si túto jaskyňu môžete osobne prehliadnuť "in natura" priamo na mieste.

Peter Minárik

Polstoročie a niečo od pohrebu
Dušana Jurkoviča v Brezovej

Tvorca bradlianskej Mohyly generála Štefánika - tak si to možno prečítať na jeho hrobe v Brezovej pod Bradlom - architekt a národný umelec Dušan Samo Jurkovič zomrel náhle v nedeľu 21.decembra 1947 v Bratislave. Pohreb sa konal 23.decembra 1947 a bol rozdelený na dve časti.

V budove Predsedníctva SNR, kde bolo telo vystavené na katafalku, prebehla štátna časť pohrebu s čestnou rotou a vojenskou hudbou. V zastúpení Edvarda Beneša bol prítomný podpredseda vlády Viliam Široký. Smútočný prejav predniesol povereník školstva a osvety Ladislav Novomeský. Okrem rodiny boli prítomní zástupcovia Slovenského národného múzea, Umeleckej besedy Univerzity Komenského, Spolku slovenských architektov a prišli mnohí priatelia z celého vtedajšieho Československa.

Na evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne, kam smútočný sprievod prešiel Palisádami, bola kreťanská rozlúčka. Zosnulého do dočasnej krypty pochoval senior Július Adamiš s kňazmi Michalom Považanom a Júliusom Cibulkom.

Dušan Jurkovič sa narodil na Turej Lúke 23.augusta 1868, Brezovanovi Jurajovi Jurkovičovi, účastníkovi hurbanovských bojov a Brezovanke Emílii Jurkovičovej, tiež rodenej Jurkovičovej, dcére národného buditeľa Samuela Jurkoviča. Keď mala päť rokov, presťahoval sa s rodičmi a súrodencami na Brezovú, kde vychodil prvé ročníky základnej školy a rád sa sem vracal i počas štúdií i rokov dospelosti. To ho poznačilo na celý život. Pri jednom stretnutí mi Jurkovičov najmladší syn Pavel, v týchto dňoch už vyše 90-ročný, povedal toto:

"Môj nebohý otec mal neskonale rád Brezovú a nazýval ju "moje mestečko". Vážil si jej obyvateľov, prijal a rešpektoval ich zvyky a obyčaje. Rád počúval brezovské piesne a veľmi obdivoval krásu čiernobielych domácich krojov. Mal rád okolité vrchy, stráne, údolia a lesy, uprostred ktorých sa Brezová nachádza.

Často sa nám v rodinnom kruhu z tejto lásky vyznával, najviac však zdôrazňoval dejinnú úlohu, ktorú Brezová po desaťročia zohrávala v histórii slovenského národa."

Z mnohostrannej tvorby najvýznačnejším realizovaným dielom je bradlianska mohyla nad Brezovou, ktorá je i v zahraničí uznávaná za architektonickú vzácnosť. Okrem zaslúženej pocty Štefánikovi je to aj symbolický dar svojmu mestu, koruna lásky k Brezovej a súčasne i výraz vďaky za to, že ho prijala za svojho.

K tejto živej spomienke syna na otca už len dodajme, že práve Jurkovičov rodácky vzťah k Brezovej bol dôvodom na to, aby Cech Tatarôv a Vlastivedná spoločnosť Tomáša Tvarožka zverejnila úmysel pochovať svojho "ctihodného virilistu" v Brezovej pod Bradlom. Pretože na to neboli okamžité podmienky, rozhodlo sa o dočasnom majstrovom pochovaní v Bratislave.

Možnosť realizovať pôvodný zámer nastala po jedenástich mesiacoch, teda v nasledujúcom roku, kedy si Brezová dôstojne pripomenula sté výročie slávnej jari a jesene roka meruôsmeho. Vyvrcholením osláv storočnice bolo odhalenie Dejinného pamätníka, ktorý bol podľa pôvodných plánov architekta Dušana Jurkoviča /1944/ postavený v strede brezovského cintorína. Pod odstupňovanou pyramídou, ktorej náklady dosiahli milión korún, pripravili sarkofág aj pre samotného autora.

Podľa nám dostupných prameňov bola exhumácia Dušana Jurkoviča prevedená v Bratislave v sobotu 20.novembra 1948. V ten istý deň večer sa konala celoobecná tryzna v brezovskom Národnom dome Štefánikovom. V nedeľu 21.11.1948 priviezli telesné pozostatky Dušana Jurkoviča do Brezovej. V smútočnom sprievode ich mestom na cintorín niesli legionári a sokoli. Po československej štátnej hymne, vojenských poctách a duchovnom slove farára Jána Lichnera, za asistencie troch synov a troch synovcov zosnulého, uložili rakvu do hrobky. Pieseň "Spočívetež již v pokoji" zaspieval mužský cirkevný zbor dirigovaný Matejom Janíčkom. Nasledovalo kladenie vencov a prejav predsedu SNR Karola Šmidkeho, ktorý mimo iného zdôraznil, že Jurkovičom navrhnutý Dejinný pamätník bude symbolizovať - v kontinuite od Hurbanovských povstalcov, cez legionárov až k bojovníkom Slovenského národného povstania - zápas nášho národa za slobodu... K prítomným sa prihovoril aj poľský konzul Znamierowski, v ktorého krajine leží západná Halič s množstvom pamätníkov po Dušanovi Jurkovičovi.

Pre zaujímavosť uvádzame, že súčasťou programu toho dňa bolo aj odhalenie pamätnej tabule na rodičovskom dome bývalému povereníkovi financií Tomášovi Tvarožkovi. Akt previedol povereník financií Dr. Ján Púll. Za Cech Tatarôv vystúpil Dr.Vladimír Lichner a za domácich riaditeľ základnej školy Ján Fajnor.

V deň 50.výročia prevezenia telesných pozostatkov D.Jurkoviča /1998/ pod Bradlo zišli sa pri jeho hrobe na pietnej spomienke zástupcovia SMRŠ. Peter Pavel Uhlík im pripomenul aj túto majstrovu myšlienku:

"Nech naša činnosť povznáša, zušľachťuje a rozvíja dušu národa k harmónii a kráse".

Peter Pavol Uhlík

PS.

MKD upozorňuje turistov, že v mesiaci jún 2001 možno toto pietne miesto navštíviť aj na turistickom pochode "Severnou stranou Malých Karpát", ktorý poriadajú turisti v Dolnom Lopašove v sobotu, 23.6.2001.

Došlá pošta...

Vážení organizátori Trnavskej stovky.

Čas beží veľmi rýchlo a čoskoro sa po roku stretneme s ďalšími diaľkoplazmi a členmi Fanatic Clubu, ale aj pár nováčikmi /sama som ich zopár nahovorila - snáď nezaspia a prídu/ na Trnavskej stovke. Je to pochod, ktorý som mala tú česť spoznať a vyskúšať len raz, ale tak sa mi vštepil kamsi do žíl, že sa aj vo mne stal tradíciou. Je to šanca uniknúť z bežného stereotypu a stretnúť veľa obdivovaniahodných ľudí.

Keby som nestretla Ruda Pada a neporozprával by mi o svojich zážitkoch, asi by som sa o stovke ani nedozvedela. Pôvodne som na pochod ísť nemala kvôli prijímačkám na VŠ a rodičia ma navyše nechceli ani pustiť /poznáte to, ťukali si na čelo pri myšlienke na to, že sa človek "trepe" z Mikuláša do Bratislavy, poriadne sa zničí a príde naspäť, ale keby to raz prešli, tak by to celkom určite pochopili/.

Ale, no bolo to spočiatku príšerné, Rudo a jeho kamarát sa abnormálne tešili, chodili vyrehotaní, pobehovali po byte a navzájom sa povzbudzovali, a tak som neodolala a nechala sa strhnúť. Utiekla som z domu bočnými uličkami rovno na rýchlik do Bratislavy. Tam ma už naši chytiť nemohli. Stres opadol a v hlavách nám vírili myšlienky na čosi, čo nás čaká kdesi o 360 km ďalej a na tých asi 20 hodín čohosi.

Tieto dni mám podobný pocit a nenormálne sa teším na svoju druhú Trnavskú stovku, na Sveťa Krna a ďalších veľmi zaujímavých dobrodruhov, s ktorými som tú minulú stovku celú prekecala. Možno aj preto sa mi zdala veľmi krátka /nepoznáte niekoho, kto pôjde tento rok až do Trenčína? Samozrejme, ak nebude veľmi pršať/. Pri tejto príležitosti chcem poďakovať všetkým, ktorí organizovali tú minulú a budú organizovať i tie nasledujúce Trnavské stovky, ako aj všetkým turistom - nadšencom, ktorí celý ten pochod tvoria. Posielam im všetkým pozdrav v podobe "Trnavskej stovky"

Košice 12.4.2001, Lenka Milonová, diaľkoplaz - batoľa

---

V aprílovom čísle MKD mi priateľ Ivan T no K pomohol vyplniť jednu z nespočetných medzier v mojom poznaní a vedení (myslené v zmysle vedieť a nie viesť). Priznám, že medzery v tomto špecifickom obore, ktorý ani sám neviem pomenovať, sú značné a preto som pomoc leninológa, ako sa Ivan sám označuje, len privítal. Za túto priateľskú pomoc som sa Ivanovi aj poďakoval v príspevku, ktorý ani neviem, či bol uverejnený. Zároveň som verejne a neuvážene prisľúbil, že tejto oblasti ľudského poznania a tomuto "vednému" oboru sa budem venovať a tak zmenšovať biele miesta môjho nepoznania a nevedomostí a že s niektorými získanými poznatkami sa podelím aj s čitateľmi. A keďže s touto vedou je to ako s liekmi, môžu sa užívať len po troške, ináč môžu byť jedom a ja nechcem otráviť čitateľov, tak na dnes len jeden citát aj s komentárom.

Zorané spisy V.I.L., zväzok 27, str.445:

Citát: "Len ľudia, ktorí si zakrývajú oči, aby nevideli a zapchávajú uši, aby nepočuli, môžu nespozorovať to, že na celom svete stará kapitalistická spoločnosť je tehotná socializmom."

Komentár: Preboha a to chce Čarnogurský zakázať interupciu.

Ing.Ivan Nižnan, CL.

Júnové stovky

POZÝVAME VÁS na dnes už svetoznámy 18.ročník diaľkového 100 km pochodu, ktorý organizuje TJ TESLA Bratislava v dňoch 16. a 17.júna 2001. Akcia je zaradená do plnenia podmienok Malokarpatského Superdiaľkoplaza. Štart pochodu je v sobotu, 16.6.2001 v Bratislave, hlavná železničná stanica, 6.00 - 7.30 h. Pripravené sú aj kratšie trasy podľa dispozícií turistov. Bohaté občerstvenie na trase a v cieli.

V CIELI TOMBOLA S VECNÝMI A PEŇAŽNÝMI CENAMI. Každý vyhráva !!

Príďte, obanujete.

TJ TESLA Bratislava

Toto je pozvánka, ktorú rozširujú naši turisti po celom Slovensku i celom svete. Všade tam, kam ich potulky po šírom svete zavejú. Že ten svet je trošku (či priveľmi) vzdialenostne ohraničený našimi finančnými možnosťami je už druhá vec. Otvárame sa svetu. Či sme sa už dostatočne otvorili svetu, neviem, ale podsvetiu určite. Nechceme robiť žiadnu dieru do sveta, tú najväčšiu aj tak už urobil vynálezca freónu, ale naša stovka má už tiež svoj cveng. Keďže každá líška svoj chvost chváli, my nebudeme výnimkou. Náš pochod je v poradí druhým pochodom, ktorý je zaradený do hodnotenia o titul Malokarpatský Superdiaľkolaz 2001 (ďalej MKSD). MKSD sa dožíva menšieho jubilea. Predstavte si, že je to už piaty ročník a pritom sme začínali iba nedávno, v roku 1997. Viete si predstaviť, ktorý ročník by to už bol, keby sme napríklad začínali už v roku 1990 alebo dokonca v roku 1985? Ťažko domyslieť. Neviem, či je to dané tým, že to organizujú dobrí ľudia, neviem ani, či sú skutočne dobrí, ale nakoniec pre kanibala je každý človek dobrý. MKSD napriek svojej mladosti už má toľko odnoží, že je problém sa v nich orientovať (malá súťaž, turisti s dvoma absolvovanými stovkami, Superdiaľkoplaz čakateľ, všetky pochody s čiastočne splnenými km a podobne) a preto dnes nás bude zaujímať iba hlavná súťaž, t.j. absolvovanie všetkých troch pochodov v plnej 100 km dĺžke. Počet úspešných turistov každým rokom rastie a organizátori už uvažujú ako sťažiť podmienky pre získanie tohoto ohodnotenia. Boli úvahy zvýšiť počet hodnotených pochodov na štyri podobne, ako to je pri tenisovom Grand slame, kde sa hodnotí prvenstvo v štyroch vytipovaných tenisových turnajoch. Nuž, ale kto Vám dnes bude organizovať ďalšiu stovku? Prehľad, kto v ktorom ročníku bol úspešný, je uvedený v tabuľke. Ak si urobíme sumarizáciu, zistíme, že všetky štyri ročníky absolvoval iba jeden turista a to ten najstarší. S určitou dávkou závisti (nám vlastnou) ale i s obdivom musíme skonštatovať, že je to najlepší turista - chodec, ktorý od dôb Jánošíka chodil po našich horách. Meno ani nemusíme spomínať, každý vie, že je to Ján Parcer z Prievidze. V jeho závese je to ďalších šesť turistov, ktorí získali titul 3x: F.Mikulka st. (ešte stále nevyplnil tlačivo o nadstavbe VOPT - aj týmto spôsobom ho kárame), Petrovia Bada a Minárik, Ondrej Jančík, Melo Klokner, I.Nižnana, teda ja). Aké šance sú na dobehnutie prvého, môžu napovedať už prvé júnové stovky: Trnavská stovka a 2x50 a dosť, vaša účasť alebo neúčasť na nich. Preto aj touto formou ich chceme spropagovať a pozvať vás na štart, či aj do cieľa, to je už závislé aj na vašich nohách. Nie je dôležité zvíťaziť, ale byť prvý. Propagovať T-100 ani veľmi nebudeme, tú nech si propagujú "Trnafčania". Tento pochod ani propagáciu nepotrebuje. O nej všetko vypovie jej tradícia, počet ročníkov, ale najmä počet turistov, ktorí sa jej zúčastňujú. Už to vyzerá tak, že organizátori budú musieť, aby to organizačne zvládli (minulý rok im prišli napr.kontrolné lístky a občerstvenie) zaviesť, tak ako je to na olympiádu - kvalifikáciu. Ak už sme pri tej olympiáde, neustále sa zvyšujúci počet nových športov zaradených na olympiádu ma len utvrdzuje v mojom presvedčení, že raz príde na rad aj diaľkoplazectvo. To bude až vtedy, keď počet olympijských športov bude taký, že na ich zaradenie na OH nebudú stačiť dve ročné obdobia - leto a zima, ale budú sa musieť pribrať aj zvyšujúce dve ročné obdobia. Ja tipujem, že turistika bude zaradená do programu na jesenné olympijské hry.

Vráťme sa však k našej stovke. Nie sme síce Trnavčania, to už skonštatoval aj Attila a musel si to odrobiť na úprave kurtov TJ Tesla, ale predsa... Aj tá naša stovka má svoje čaro a kúzla, ak sa vôbec za čaro dá pokladať šliapať 100 km unavený, spotený, premoknutý, raz rozhorúčený, inokedy podchladený a k tomu ešte bez spánku. Ale možno, že práve pre toto môže byť potom posedenie a občerstvenie na kontrole v Harmónii tým balzamom dodávajúcim chuť a energiu do ďalšej časti pochodu. Obyčajný krajec mastného chleba s cibuľou možno lepšie chutí ako aj bravčový rezeň podávaný v base, tým skôr, že organizátori nám umožňujú spoznávať aj krásy Slovenska vo forme bieleho vínka. Na tom nemôže byť nič zlé, veď vo víne je pravda. Aby tá pravda nebola tak surová, usporiadatelia by mali podávať varené víno. Nakoniec aj posedenie a občerstvenie v cieli, v našej dobe bohatej na reči a chudobnej na financie, môže byť niečo, na čo sa možno tešiť. Aj záverečné losovanie tomboly s vecnými a peňažnými cenami je tou bodkou za pochodom. Skutočne na Tesláckej stovke sa zrodili prví turistickí profesionáli. Aj keď sa to dnes už tak prísne neberie, ale ten, kto zobral finančnú odmenu za športový výkon, bol označovaný za profesionála. Výhry na našom pochode nie sú síce vysoké a dvojnásobné odmeny nesľubujeme, výhra nie je závislá od výkonu, ale od šťastia v tombole.

Nebudeme sa viac už chváliť, chváľte nás vy, tešíme sa na stretnutie na štarte v sobotu, 16.6.2001, pod schodami pri hlavnej železničnej stanici. Nezabudnite doniesť do našej zbierky pohľadnice aj zo sveta a použité.

Celkový prehľad držiteľov MKSD:

Ivan Nižnan

Ako som sa stal prvým občanom

Náš mesačník MKD nie je len zborníkom nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevážne na diaľkovú turistiku, ale môže byť aj zdrojom poučenia a poznatkov, absorbátorom vysúšajúcim hlbokú studňu našich vedomostí a to nielen v oblasti pešej turistiky. Chce sa mi zvolať: "Aj za to málo čo viem, vďačím MKD". V jednom z článkov v MKD som sa verejne vyznal z mojej dlhoročnej neznalosti - kto bol ten, po ktorom bola pomenovaná naša ulica. Stačila zmienka a už mi podal pomocnú ruku priateľ, turista, aby zaplnil túto medzeru plombou v zube múdrosti, aj bez použitia vŕtačky. Už viem kto to bol Franz či Karl /už ani neviem/ Mehring. Je pravdou, že som mal tušenie, že to bude dajaký "Bubeník", aj keď nie kubánskej, či inej hudobnej skupiny. Keď som musel dosť často odpovedať na otázku na akej ulici bývam a po odpovedi na ďalšiu doplňujúcu podotázku "a kto to bol?", nuž som si vymyslel, že bubeník a aby to bolo vieryhodnejšie, som dodal tú hudobnú skupinu /veď kto ich všetky aj tak pozná?/. A keď na moje veľké prekvapenie táto moja odpoveď pýtajúceho uspokojila, začal som túto odpoveď používať častejšie až sa stala zvykom a pravidlom. Aj vďaka mne veľa občanov pozná "bubeníka" Mehringa. Za tie dlhé roky mi ani jeden občan nereklamoval moju odpoveď. Hovorí sa, že dotiaľ chodí džbán na vodu, až sa nerozbije alebo nepríde jeden Ivan z Trnavy a nie Košíc /ďalej len I.T. no K/ a túto moju ilúziu nerozbije. Na druhej strane ma utešuje, že som sa stal PRVÝM OBČANOM /zatiaľ len našej ulice, na ktorej ale býva cca 5000 obyvateľov/, ktorý vie čím bol skutočne Mehring. Stať sa prvým občanom je snom a túžbou mnohých občanov. Samozrejme, že nie každému sa toto želanie vyplní, zväčša len tomu prvému. Môžem vyhlásiť, že mne sa splnilo to, o čom som ani nesníval. Na radu I.T. no K. chcel by som byť patrične hrdý na to, na akej významnej ulici bývam, chodiť s hlavou hore. Má to však jeden háčik. Ja mám však v týchto veciach asi smolu, či oneskorené zapaľovanie. Prichádzam oneskorene, nevhodne. Skutočne neviem. Napríklad v minulosti som každého oslovoval pán, bez rozdielu či to bol riaditeľ alebo robotník. Väčšina oslovených to brala, dokonca sa im to aj páčilo, ale boli aj takí, ktorým to nebolo veľmi po chuti a dali mi to patrične najavo. Ale ja som ich naďalej tvrdohlavo oslovoval "páni". Keď už toho bolo veľa, tak som si povedal, nebudem ich zbytočne dráždiť a tak ich teraz oslovujem "súdruh". Myslíte si, že sú mi teraz vďační za to, že som im vyšiel v ústrety? Teraz na toho súdruha gánia viac, ako predtým na toho pána. Skutočne, niektorým človek nevyhovie, nech robí čo chce. A podobne je to aj s tou Mehringovou. Doteraz, keď som tápal v mori nevedomosti a nevedel som nič o spoluzakladateľovi nemeckej strany /samozrejme, že rodnej/, som pochopiteľne nemohol byť na to patrične hrdý, ani nosiť hlavu hore. Teraz, keď už viem, kto to bol a chcem byť úprimne hrdý, tak mi páni či súdruhovia, už ani neviem, premenujú tú moju ulicu. No nie je to skutočná smola zvaná pech?

A tak som sa rozhodol, že aspoň odčiním túto moju vinu a že sa neuspokojím len s tými informáciami, ktoré mi poskytol MKD, ale že zlepším svoju informovanosť v hesle F.Mehring ďalším štúdiom. Kde ale začať? Dejiny KSČ mi v tomto smere asi nepomôžu, tak som si zobral na pomoc mnohozväzkové dielo "Zorané spisy V.I.Lenina". Neviem či v tomto názve nie je vynechané písmeno "b", väzba je už dosť ošúchaná, ale i takto to má snáď logiku. Táto úloha je však ďaleko náročnejšia, než som si myslel, veď len toto dielo má viac zväzkov, ako má mesiac dní. Rozhodol som sa preto, že budem dosť nesystematicky sa prehrabávať v týchto zväzkoch a zoznamovať sa s myšlienkami, ktoré otriasli svetom a je možné, že sa s niektorými podelím aj s Vami. Teraz si uvedomujem, že ja vlastne budem /po úmornom štúdiu/ po Ivanovi Košickom druhý leninológ v MKD. Nie je však aj toto to už vyššie spomínané oneskorenie? Viete si predstaviť, že tomuto štúdiu by som sa venoval pred niekoľkými rokmi? Akú kariéru by som urobil, ak by som sa párkrát zmienil, že to, čo napísal súdruh Lenin vo zväzku 27, 14, 55 alebo 89, bolo správne, aj pre našu dobu viac ako poučné a ďalšie frázy. Ó, joj, joj. V čase, keď červená knižka znamenala ďaleko viac ako červený diplom, to bola ideálna cesta na vrchol. Asi som nepoučiteľný. Vtedajší slávni /ideologickí/ sú zasa slávni, lebo sa vedeli včas zmeniť...

Priebežná správa zo štúdia:

O F.M. som zatiaľ ani zmienku nenašiel, zato v zväzku 31 na strane 46, čítam: "Už pred mnohými desaťročiami sme mohli a to s plným právom vyhlásiť kapitalizmus za historicky prekonaný."

Tridsiaty prvý zväzok Spisov obsahuje diela, ktoré napísal VIL od apríla do decembra 1920. Menovaný VIL by sa zrejme ako prognostik neuživil!!!

Ešte by som sa mal zmieniť, ako som sa dostal k tak cennej literatúre. Treba povedať, že zakázaná literatúra mňa vždy v každom režime priťahovala. Pri získaní týchto diel v peknej koženej väzbe mňa postretlo veľké šťastie, lepšie povedané sused, ktorý na rozdiel odo mňa bol ideologicky na úrovni a vlastnil túto literatúru v správnej dobe, keď to vynášalo. V čase, keď to už nevynášalo, on túto literatúru vynášal neskoro v noci do kontajnerov. Náhoda tomu chcela, že ja som sa vracal v tom neskorom nočnom čase z flámu a nechcené stretnutie zo strany suseda skončilo tým, že mi tie knihy daroval len za cenu toho, že to nepoviem nikomu, že tie knihy sú od neho.

P.S.

Už po nociach nechodím, ak náhodou budete vynášať diela niekdajších prvých občanov do kontajnerov, spomeňte si na mňa, súčasného prvého občana.

Váš oneskorený Ivan N. Bratislavský

Rozprávanie priameho účastníka
II. ročník Veľkonočného pochodu...

Tak ako v minulom roku i toho roku sa organizoval ďalší, v poradí už druhý ročník Rumovho "Veľkonočného pochodu". Ako hlavní organizátori boli trnavskí trampi Rumo a Rudo.

Termín bol o týždeň skôr než vlani, keďže aj Veľká noc bola o čosi skôr /13.-16.apríla/. Okrem toho organizátori zmenili aj trasu. Na výhrady niektorých účastníkov vlaňajšieho pochodu, že sa chodí len po šenkoch, tohto roku hlavní organizátori "Rumo a Rudo" uzavreli medzi sebou konzensus i dohodu a trasu "ľudsky" zmenili.

Pochod sa realizoval, resp. začínal v Doľanoch /Ompitál/ dňa 13 apríla. Odtiaľ cez hory a doly na Sklenú Hutu, kde bol prvý bivak. Ráno trasa pokračovala ďalej na Rozbehy /druhý bivak/, potom ďalší deň na Dobrú Vodu a nakoniec na Brezovú pod Bradlom, kde sa účastníci spamätávali zo svojich predchádzajúcich zážitkov. Spamätávať sa bolo aj z čoho....

Najdramatickejší deň bol pre všetkých účastníkov prvý, t.z. piatok. Bol naozaj Veľký /nielen v kalendári/. Po dlhom cestovaní do Dolian a ešte dlhšom odhodlávaní vyrážame zo šenku do "noci" cca o 17. hodine, na dlhú cestu cca 5 km, k miestu prvého bivaku.

Vynára sa mi niekoľko perličiek z tohto presunu. Jeden z organizátorov /Rudo/ - bol zodpovednosťou tak zmátorený, že cestou na Sklené Huty mal "problémy" s čiastočnou orientáciou, najprv mu kamaráti museli hľadať batoh a potom aj jeho. Batoh sa našiel rýchlo, Rudo však až po určitej dobe v odľahlej priekope, kde si šeptom opakoval čarovné zaklínadlo: "Pomooóc, pomooóc, pomooóc!!" Prieskumná hliadka mu poskytla okrem prvej pomoci aj dopravu do základného tábora, ale na druhý deň okrem strateného hlasu mu museli pomôcť hľadať aj žobradlo.

V sobotu, hoci bol už apríl, bolo krásne zimné počasie - snežilo. Postupne sa partia roztratila, tak ako postupne stávali a odchádzali, tak sa aj tratili. Ale nakoniec sme sa všetci večer šťastlivo našli v šenku u Oravca na Rozbehoch. Cestou okolo Breziniek bolo vidieť krásnu a záslužnú prácu našich "zelených", či pracovníkov "Ochrany prírody", ktorí sa naozaj starajú o ochranu prírody a lesa, v tom najkrajnejšom význame slova vôbec. Ktovie koľko zobrali za "sprostredkovanie" a vyňatie lesných partií z Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty na lovecký revír, areál ktorý veľkosťou pripomína zašlé časy na Bielom kameni a Papierničke. Len peniaze za oplotenie by nám uhradili náklady na organizáciu našich trampských akcií aspoň na dve storočia.

O tom sa však už nikde nehovorí.

V šenku na Rozbehoch bolo veselo. Ako ináč. Bola tu hudba, spev, kočky, alkohol, chatári zo Sokolských chát a sem-tam aj domáci. Bol tam aj jeden, ktorý sa vyznačoval veľmi odborným hraním na base, skoro hral ako Piťo za mlada, ale každého otravoval. Vilko hral dobre ako i kapela z Brezovej. Tu na Rozbehoch sa prejavila zohratosť oboch vedúcich organizátorov Ruma a Ruda. Tak sa vžili do úlohy vedúcich, že pili len tonik, ktorý zajedali tatrankami. Buď už mali "dosť" alebo už nemohli. Celý zbytok pochodu vzali do "tvrdých rúk". Ani v parlamente tak tvrdo nejednali. Totiž nocovať bolo naplánované na lúke pod Korlátskym hradom. Podľa jedných však lúka pod hradom bola tak rozmočená, že sa tam nedalo ani prejsť a nieto ešte nocovať. Tak sa spalo kde sa dalo. Ja s jednou časťou partie sme spali v senníku pri družstve a ostatní pod hradom a zbytok na Čiernom potoku. Dokonca niektorí aj na neznámom mieste.

Na Veľkonočnú nedeľu ráno bolo počasie pekné, krajšie ako my, bol som zo zvyku už veľmi skoro hore. Ostatní ešte vyspávali ľavú stranu. Urobil som si raňajky a keď sa zobudil Vilko z Trnavy a Smrťo z Brezovej, ponúkol som ich čajom. Zbalil som si veci a okolo štvrť na deväť som vyrazil. Nakoľko po dlhej a ťažkej noci ešte ostatní sa regenerovali, vyrazil som sám. Sám som aj celý deň išiel. Na Dobrej Vode som sa stretol s tamojšou okrasou Ervínom, zaplatil som mu pivo, aby neotravoval. V šenku pri kostole je už nový majiteľ a na takú malú obec a v dnešnej dobe má aj teplé jedlo. Je to ako rarita a samozrejme že to poteší...

Na Brezovej pod Bradlom som bol asi o tretej hodine. Bol som sám, nikde nikoho.

Na stanici v šenku som stretol miestneho trampa MACA, s ktorým som strávil čas až do odchodu miestnej lokálky /17,28 h/. Keď som sa už ponáhľal k vlaku, prichádzali prví trampi. Boli to Jano a Martin. Z vlaku takisto vystúpila skupinka trampov a to mi nedalo, aby som sa ich zlomyselne nespýtal, odkedy chodí z Rozbehov vlak? Ale všetko je možne. Keď máte peniaze, aj v Prahe dom. Takže, keď zhodnotím celú akciu do jednej vety, vychádza to takto: "Bolo to dobré, až na počasie - dovidenia na treťom ročníku."

Apríl 2001, horolezec - tramp Celo R.

TRAMPSKÝ KOLEK
sezóna 2000/2001

Miesto MOTTA - výrok OTTA:  "Rozbehnem sa, v očiach cieľ.
Dŕŕŕŕŕb...
A zas je mantinel."

S týmto mottom sa začína vyhodnotenie Trnavskej Trampskej Kolkárskej Ligy (TTKL), ktoré sa uskutočnilo 11.mája 2001.

Koncom apríla sa teda skončila už ďalšia sezóna TTKL. Po minuloročnom "úspešnom" vstupe trnavských diaľkoplazov do tohto podujatia si aj tento rok počínali viac ako sa od nich očakávalo. Mužstvo bolo mierne obnovou rozšírené a hneď to bolo vidieť aj na výsledkoch. Pokiaľ by koncom roka nebola nastala veľká maródka mužstva, veru, veru mohli by sme byť ešte o niečo vyššie!!! Ale spokojnosť musí byť. Veď len keď uvážime, že TTKL je pre diaľkoplazov len na vyplnenie zimnej sezóny, tak tento výsledok nás dvakrát tak poteší.

Kto vlastne reprezentoval Diaľkoplazov v sezóne 2000/2001? Sú to nasledovní hráči: Ferko, Mário, Jano, Stano, Martin, Joko a Viktor. Manager a kouč bol Peter.

Z jedenástich zápasov sme ich vyhrali sedem /14 bodov/. Porazili sme nasledujúce mančafty: Sokolov, Štvancov, Stopu, Topsonu, Oázu, B.Bizonov a Topersov.

Priemer zhodených kolkov na zápas bol 803 a na hráča 201.

V pyramíde elity sa z Diaľkoplazov umiestnili:

• Martin na 4 poschodí /najlepšie zápasy 240, 233, 230, 216/
• JOKO na 2 poschodí /najlepšie zápasy 236, 216/
• Ferko na 2 poschodí /najlepšie zápasy 220, 217/

Ako nás hodnotia iní...

Z Fatovho buletínu vytiahol Peter Minárik

KALENDÁR

jún 2001:

7.7.2001   DOVOLENKOVÝ POCHOD PPP   10.ročník
(sobota)    Klub TD a T Trnava

Trasy: 40 km/850 m, 20 km/420 m
40 km: Dechtice - kaplnka - Plešivá - Sv.Rochus - vodná nádrž Chtelnica - Výtok - Dobrá Voda - Cerová - Šrenkov vŕšok - Smolenice
Štart: Dechtice, autob. zast., 7.20 - 7.50 h
Cieľ 40 km: Smolenice, žel.st., do 18.00 h
Vedúci: Ing.Peter Minárik, tel: 0805/5521 056

14.7.2001   Vodné mlyny Malého Dunaja
(sobota - nedeľa)   KT RODINA Dunajská Streda

Trasy: cyklo: 83 a 100 km
Štart: Dunajská Streda, Základná škola na Jilemnického ulici, 9.00 h.
Iné: 14.7. sa koná v areáli vodného mlyna v Kolárove Country bál
Informácie: Zděnek Kelemen, tel: 0709/5529 201 večer, 0905/194 123 cez deň

21.7.2001   ZA ŠTEFÁNIKOM NA BRADLO
(sobota)     KST Senica

Trasa: 20 km
Štart: Brezová pod Bradlom, žel. st., 8.15 h
Vedúci: Jana Hilková, Palárikova 292/10, 905 01 Senica,
tel.d.: 0802/651 2801, tel.z.: 0802/651 3750

28. - 30.7.2001   SPLAVOVANIE RIEKY MORAVY
(sobota - pondelok)   KT Holíč

Trasa: Splavovanie toku rieky Moravy, Baťov kanál, niektoré ramená a prítoky v úseku od Veselí nad Moravou po prítok Dyje.
Vedúci: Pavol Mastihyba, ul. SNP 5, 908 51 Holíč, tel.d.: 0801/668 4598, mobil: 0905/152 52

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.mkd.sk/.