jún 2006
Diaľkoplaz -
jubilant
Vilo Vida oslávil
30.mája 2006 už po piatykrát sedemdesiatku
1. Za MKD Peter Minárik: - 30.mája 2006 si oslávil svoju sedemdesiatpäťku. Takže otázka na telo - Vilko, čo hovorí na to Tvoje zdravie?
Viliam Vida: - Toto si mi dal najjednoduchšiu otázku, samozrejme, zatiaľ mi slúži dobre, ovšem primerane k svojmu veku. Ale cítim sa dobre, skôr mladší...
2.MKD: - Vieme o Tebe, že si stále aktívny človek. Povedz nám aké sú Tvoje súčasné aktivity v turistike a aj mimo nej.
Viliam Vida: - Čo sa týka turistiky, tak tam mám v náplni "práce" organizáciu klubových diaľkových pochodov, ako sú "Jarný a Jesenný šliapak ŠKP Bratislava". Okrem nich sa pravidelne zúčastňujem už dlhé roky na akciách iných turistických oddielov. No a aktivity mimo sú zase zamerané na prírodu, sú to hlavne výlety s celou rodinou do prírody, a to nielen do Malých Karpát.
3.MKD: - V rozhovore pred piatimi rokmi, pri Tvojej skutočnej 70-ke, si prezradil, že máš do tej doby našliapaných úctyhodných 46.730 km. Koľko Ti ich ešte pribudlo na konto za poslednú "päťročnicu"?
Viliam Vida: - To nebola samochvála, ale tie kilometre boli poctivo odšliapané a zaregistrované podľa platných predpisov, na zrazoch, výstupoch, zápočtových cestách a diaľkových šliapakoch atď /samozrejme s prevýšením!/.
Teda za posledných päť rokov mi pribudlo suma sumárum celkovo 6.643 km.
4.MKD: - Prezradíš nám koľko si z toho nachodil v jednotlivých rokoch?
Viliam Vida: - V poslednej päťročnici to bolo následovné:
- jún 2001 - máj 2002 - 1.560 km
s prevýšením
- jún 2002 - máj 2003 - 1.323 km -"-
- jún 2003 - máj 2004 - 1.237 km -"-
- jún 2004 - máj 2005 - 1.379 km -"-
- jún 2005 - máj 2006 - 1.144 km -"-
Z toho vidíš, že minimálne tých 1000 km ročne pre svoje zdravie potrebujem.
5.MKD: - Pochody, ktoré "spoluorganizuješ", Jarný a Jesenný šliapak, tento rok už budú mať 26.a 25.výročie založenia. Dokedy ešte ich budeš mať záujem organizovať alebo už máš nástupcov?
Viliam Vida: - Aby som Ti pravdu povedal, tieto dva pochody s dlhoročnou tradíciou budem organizovať dovtedy, kým:
- mi bude slúžiť zdravie,
- budem mať podporu VV ŠKP BA a hlavne svojej rodiny !!!
- ma to bude baviť.
Či mám nástupcov? Zatiaľ sa takouto myšlienkou v
súčasnosti ani nezaoberám. A čo bude ďalej, ukáže až
budúcnosť!
6.MKD: - Zmenil si na nich /DP/ názov, trasu, organizáciu, od pôvodných ročníkov alebo sú to stále tie isté "Vilove šliapaky?"
Viliam Vida: - Od roku 1981 sa šliapaky organizovali pod názvom "Jarná a Jesenná päťdesiatka ČH Bratislava" do roku 1990, kedy vznikol ŠKP Bratislava /Športový Klub Polície/. Počas tohto obdobia sa trasy pravdaže niekoľkokrát zmenili, až sme sa prepracovali do dnešnej podoby organizovania diaľkových šliapakov. Podotýkam, že to nie sú len Vilové šliapaky, ale "šliapaky" celého kolektívu OTD ŠKP Bratilava a mojej rodiny.
7.MKD: - Vilko, aj v turistickom kalendári, aj teraz si spomenul skratku OTD, /skratku ŠKP sme už spomenuli/, čo vlastne znamená?
Viliam Vida: - OTD = Oddiel Turistiky Diaľkoplazov
8.MKD: - To ma teší, vlastne si druhý, ktorý použil do názvu klubu pešej turistiky slovo diaľkoplaz. /Prvý je KTD - Klub Trnavských Diaľkoplazov./ Ale k veci. Si dlhoročný turista a hlavne turistický "funkcionár". Čo si myslíš o stave turistiky a diaľkoplazectva na Slovensku? V každej uvedomelej spoločnosti sa vždy doteraz dalo na radu starších?
Viliam Vida: - Prečo by malo pomenovanie "funkcionár" urážať? Nuž a dnešná situácia okolo stavu turistiky, tá je veľmi rozmanitá. Voľakedy v minulosti nemali turisti, a to nielen turisti, veľa možností na vyžitie sa vo voľnom čase a tak veľká časť milovníkov prírody sa zapájala do pešej turistiky, diaľkoplazctva a podobných aktivít. Dnešná doba ponúka oveľa väčšie možnosti, ako sú napríklad cykloturistika, vodné športy a mnoho iných "exkluzívnych" športov podobného razenia. Z toho vyplýva, že pešia turistika a diaľkoplazectvo sa musia deliť o členov so spomenutými činnosťami. A starší alebo "rada starších" dnes už nemá zväčša vplyv ani vo vlastných rodinách a nie to ešte s terajšej spoločnosti, to sa snáď dialo iba v indiánskych kmeňoch a filmoch !!!
9.MKD: - Akú zaujímavú turistickú akciu si navštívil alebo si len o nej počul v posledných rokoch?
Viliam Vida: - Ak Ti mám pravdu povedať, všetky turistické akcie, ktorých som sa v posledných rokoch zúčastnil, boli pre mňa zaujímavé. Ale na druhej strane nič nové a prevratné som nezaregistroval.
10.MKD: - Bolo v tých Tvojich aktivitách z poslednej doby aj nejaké zahraničie?
Viliam Vida: - Bohužiaľ nebolo. A keby som aj niečo zaujímavé objavil a chcel sa zúčastniť, tak ako bežný dôchodca u nás by som si to zase nemohol finančne dovoliť.
A aby to nebolo až také skeptické, zahraničie som navštívil častokrát, aspoň pohľadom na rakúsky Schneeberg, a to za dobrej viditeľnosti z našich Malokarpatských kopcov!!! A odkiaľ je na Schneeberg najlepší výhľad - to prezradím záujemcovi len osobne...
11.MKD: - V poslednom čase sa rád pýtam diaľkových turistov na ich stravovacie návyky a pitný režim na diaľkáčoch. Čo nám v tomto smere prezradíš Ty, čo najviac obľubuješ na DP?
Viliam Vida: - Aby som bol stručný, v jedle majú prednosť hlavne kalorické a ľahko stráviteľné potraviny a v pitnom režime zase voda a minerálka.
12.MKD: - Nebol si nikdy vegetarián alebo abstinent?
Viliam Vida: - Nie, to nikdy, ani jedno, ani druhé, ani som k tomu nemal sklony. Ja som tej zásady, že človek by mal už v našom veku vedieť, čo si môže dovoliť a čo mu robí dobre. Veď organizmus si z toho vyberie čo potrebuje...
13.MKD: - Vilo Vida a Malé Karpaty v roku 2006. Vidíš nejakú zmenu v dobrom alebo zlom?
Viliam Vida: - Ja som bol a asi už zostanem optimista!
14.MKD: - Ktorý bratislavský turistický klub považuješ v súčasnej dobe za naj... /agilnejší, úspešnejší, dravejší a ešte neviem aké naj/?
Viliam Vida: - Celkom jednoznačne v oblasti organizovania diaľkových pochodov a starosti o svojich členov je to TJ TESLA Bratislava pod vedením svojho šéfa Ivana Nižnana. Podľa mňa ani jeden bratislavský turistický klub na nich nemá.
15.MKD: - Ktorý diaľkový pochod sa Ti všeobecne najviac pozdáva, ktorý je najbližšie k Tvojmu naturelu?
Viliam Vida: - Som lokálpatriot - tak jasne že "DŠ ŠKP".
16.MKD: - Ak chceš niečo odkázať kamarátom turistom, tak máš možnosť.
Viliam Vida: - Pokiaľ im aj mne bude zdravie i naďalej slúžiť a nohy nás budú poslúchať, rád sa s nimi v našich horách vždy stretnem.
Ďakujem Ti za rozhovor a prajem do ďaľších rokov veľa zdravia a zážitkov na turistických chodníčkoch. Veď keď sa na nich stretneme, tak nám to bude všetko ešte dobre slúžiť.
Bratislava - Trnava, 2.6.2006, Peter Minárik
Z histórie
O Šamoríne
Nie, nejdeme tu písať o historických prameňoch, ktoré by objasňovali vznik a pôvod mestečka Šamorín, jedného z troch menších mestečiek na Žitnom ostrove.
Otázku vzniku Šamorína nech riešia historici podľa písomných či archeologických prameňov.
My si všimnime tradovaných správ, hovorených alebo čiastočne písaných a zaznamenávaných z pokolenia na pokolenie, a to preto, lebo obyvatelia mestečka Šamorína si takto tradované a zistené informácie a správy dali zaznačiť do pamätnice NV v roku 1947.
Teda v tomto znení:
"O založení mestečka niet žiadnych priamych historických správ. Maďarské pramene spomínajú, že za panovania Arpádovcov a za panovania kráľa Štefana obyvatelia obdržali slobodnú listinu, ale miestny kronikár sa domnieva, že v záujme historickej pravdy sa to tvrdiť nemôže, lebo nikde sa takéto spisy nenachádzajú. Podobne by sa mohli robiť dohady o tom, že Šamorín bol vystavaný na bývalej rímskej kolónii podľa rumovísk, ktoré však doteraz neboli zistené a teda najpravdepodobnejšia verzia je tá, že Šamorín vznikol za doby Frankov alebo až v období Veľkomoravskej ríše.
Historik Matej Bel a i viacerí učenci tvrdia, že Šamorín dostal meno podľa kostola, ktorý bol postavený k úcte Panny Márie tak, ako na Žitnom ostrove bolo súčasne vystavených dvanásť kostolov k úcte dvanástim apoštolom. V starých listinách je mestečko spomínané pod menom Ecclesia sanctae Marie, Scamaria /skrátené od sancta Marie/, Samaria, napokon Šamorín, presnejšie sa dokazuje, že Ladislav Kumánsky daroval v roku 1287 mesto bratislavskému županovi a v roku 1318 kráľovná Alžbeta darovala osadu Barlabaš Šamorínu ako jemu poddanú obec.
V priazni bol Šamorín aj u kráľa Žigmunda, ktorý sa tu vraj niekoľkokrát zdržiaval. Daroval mu preto rôzne výsady. V roku 1405 bolo mestečko oslobodené od platenia mýta, dovtedajšia dedina sa stala mestečkom, ktoré sa obohnalo ochranným múrom a vodnými priekopami. Ale aj ďalší uhorskí panovníci darovali mestečku ďalšie výsady, král Matej, Albert Huňady. Spočiatku aj Ľudovít II. prial mestečku, ktoré napokon pre nepriazeň daroval ako kráľovský majetok bratislavskému hradnému panstvu.
Predošlé práva potvrdil aj Rudolf, no ale nakoniec toto mestečko za zásluhy pre kráľa dostali Pállfyovci, vo vlastníctve ktorých vydržalo až do roku 1945, do ukončenia 2. svetovej vojny.
Celé 20.storočie sa používalo meno Šamorín na pomenovanie cigáňov /vtedy ešte Rómovia neexistovali/. Avšak tej lepšej sorty, nakoľko šamorínskí cigáni boli elita medzi ostatnými cigáňmi.
V súčasnosti mesto Šamorín ťaží zo svojej výbornej polohy, leží blízko Bratislavy, Dunaja i Malých Karpát, čo podporilo rapídnu výstavbu rodinných domov. Medzi "vyvolenými" tam býva i náš kamarát diaľkoplaz Ľubo Okrúhlica.
Máj 2006, Peter Minárik
Smutná správa
VINCENT NOVOTA,
narodený 1.11.1928, nás náhle opustil dňa 23.apríla 2006.
Posledná rozlúčka so zosnulým bola dňa 3.mája 2006 v
Bratislavskom krematóriu.
Za dobrým kamarátom...
Mnohí malokarpatskí diaľkári, zvlášť tí skôr narodení, ho veľmi dobre poznali a v posledných rokoch, keď sa už tak často na diaľkových pochodoch nezúčastňoval, sa o ňom stále informovali.
Ešte začiatkom 70-tych rokov som osobne v Malých Karpatoch párkrát zaregistroval, vtedy ešte pre mňa neznámu trojicu chodcov, diaľkoplazov, vo veku 40-50 rokov. Nemohol som si nevšimnúť ich rezkú chôdzu, boli ako dobre vycvičení horskí vojaci. Bola to doslova paráda.
Keď sme potom s Jarkom Samekom začali v prvej polovici 70-tych rokov organizovať v Bratislave v rámci TJ VINOHRADY diaľkové pochody, hneď na prvej akcii sa objavil mne už povedomý muž s vyklonovanými dlhšími nohami. Bol to Vincko Novota - jeden už zo spomínanej trojice. Prejavil sa hneď od začiatku ako agilný propagátor tejto formy turistiky, prihlásil sa za člena Telovýchovnej jednoty a bol vyše 20 rokov aktívnym účastníkom takmer všetkých akcií, ktoré sme poriadali a keď bolo treba, tak aj organizátorom.
Dosť často sa na týchto diaľkových pochodoch /DP/ zúčastňoval aj druhý zo spomínanej trojice - v tom čase už ako 50 ročný JUDr.Ján Kováč.
V TJ Vinohrady okolo diaľkových pochodov sa nás v tom čase stmelilo okolo 15 členov. Bola to vynikajúca partia. Okrem Vincka môžem spomenúť napr.: Attila Korčok, Peter Popov, Karol Tauber, Zoltán Drozd, Milan Lyžička, Stano Kovár a ďalší. V jedno obdobie sme sa pravidelne jedenkrát v mesiaci vo večerných hodinách stretávali v bývalej horskej reštaurácii na Kamzíku /t.č. asi 5-hviezdičkový WEST/. Pri pive a párkoch, sme vymýšľali, čo a akú akciu podnikneme v ďalšom mesiaci.
Okrem DP sme v tej dobe organizovali dosť obľúbené večerné vychádzky i kondičné behy. To všetko /vč.DP/ sme skôr považovali za veľmi dobrý tréning pre viacdňové túry, či diaľkové etapové pochody. A naozaj s 10 - 12 kg batohom, so spacím vakom /ale bez stanu/ a pri účasti od 3 do 7 osôb, sme absolvovali mnohé prekrásne viacdenné prechody slovenskými, moravskými i českými pohoriami, s dennou dávkou od 40 do 60 km. Rád si spomínam napríklad aj na viacdenný zimný prechod /na bežkách/ zo Ždiaru Spišskou Magurou, Ľubovnianskou vrchovinou, Čergovským pohorím a Braniskom a tiež Česko - Moravskou vysočinou. Vincko na týchto akciách takmer nikdy nechýbal.
Ale nemal rád veľkú vodu. Keď som mu však jedenkrát navrhol plavbu v ľahkej preglejkovej pramici po Dunaji, z Bratislavy do Štúrova /7osôb/, neváhal a išiel to s nami vyskúšať. Znášal to tvrdo a bez známky strachu.
Na seba bol však dosť tvrdý, nikdy si nepripúšťal nejaké choroby, či nikdy sa na nič nesťažoval. Jeho reakcia bola vždy jednoznačná: "to si nevšímaj - to treba rozchodiť!" Akoby na choroby a rôzne neduhy sa díval s nadhľadom. Preto aj nám bolo niekedy ťažko uveriť, že ho niečo trápi - proste svoje starosti a problémy nedával nikdy najavo.
S diaľkovými pochodmi už prestal pred pár rokmi, asi tak, keď mal sedemdesiatku, lebo pri dlhšej chôdzi pociťoval bolesti v prstoch nôh. Ale i napriek tomu sme ho často stretávali minimálne v oblasti bratislavského lesoparku. Pešie vychádzky, v zime na bežkách, praktizoval až do svojej smrti prakticky denne.
Keď som v roku 2000 aj ja
dosiahol sedemdesiatku, Vincko prišiel za mnou s návrhom
využiť vtedajšiu zľavu na cestovnom, ktorú nám ponúkali
železnice i autobusová doprava /50 km za
1.-Sk, teraz je to už za 5.- Sk/. Dlho ma veru nemusel
prehovárať. Ak bola priaznivá predpoveď počasia, z Bratilavy
sme odchádzali buď prvým ranným rýchlikom, ale ešte
častejšie to bolo, už o polnoci, cez deň pešia túra a v
ten istý deň sme sa do polnoci vrátili domov.
Takto sme absolvovali viaceré jednodenné túry vo Vysokých, Nízkych i Západných Tatrách, vo Veľkej a v Malej Fatre, v Slovenskom Raji, v Štiavnických vrchoch, ale aj v Javorníkoch, v Strážovských vrchoch i v Považskom Inovci. Boli to krásne i keď fyzicky dosť náročné jednodňovky, no pre nás dôchodcov cenovo veľmi prístupné. Niekedy na trase sme sa aj rozišli, totiž každý mal svoje temto, ktorým išiel, ale vo vlaku cestou domov sme sa vždy opäť stretli a plánovali ďaľšiu najbližšiu túričku.
Vincko v posledných rokoch dosť pravidelne sledoval aj kultúrne podujatia. Bol častým návštevníkom napríklad Slovenského rozhlasu pri nahrávaní rôznych programov a keď bol vstup voľný. Taktiež zpravidla nevynechával rôzne vernisáže. A dokonca - z poslednej takejto akcie v Pálffyho paláci /23. apríla 2006/ sa už domov k svojim nevrátil...
Za celý čas, čo som s ním bol v kontakte, sa nepamätám, aby si vypil tvrdý alkohol /či to bolo z jeho strany dobré rozhodnutie - to neviem posúdiť/. Pritom ostatných od toho nikdy neodhováral, ale ani my sme ho tiež nepresvedčovali, aby si vypil. Pivo si však vypil rád a pri spoločenských príležitostiach neodmietol ani pohár vínka. Na túry ako pitivo si dosť pravidelne nosil svoju osobne vyrobenú ovocnú šťavu. Cestou, tým pravidelným natriasaním, mu začala niekedy aj bublať a potom bol problém fľašu otvoriť - musel pomaly vypúšťať nejaký ten kysličník, čo sa vytvoril. Často si nosil aj zakysanku či cmar. Z tých zase po dlhej chôdzi sa mu podarilo vyprodukovať aj malé hrudky masla...
Na stravu nikdy nebol náročný. Ak sme narazili na túre na borievky alebo maliny, či černice, pridal k tomu kúsok suchého chleba a hlad bol zažehnaný.
Nocľah zpravidla obľuboval len pod stromom ako sa hovorí "pod širákom" v spacom pytli bez stanu. Musel mať vždy čerstvý "luft" a mal teda rád, keď ho aj v noci ofukoval vietor.
Za zhruba tých 30 rokov, čo sme sa stretávali, mám veľmi veľa pekných spomienok. Ale po tej smutnej správe, že už Vincko nie je medzi nami, tieto spomienky sa mi vynárajú ešte intenzívnejšie. Začínajú sa mi premietať úplné detaily z jednotlivých spoločne prejdených túr. Je ich mnoho a sú mi veľmi príjemné.
Vincko o diplomy, odznaky, výkonnostné triedy, či iné turistické ocenenia vcelku nikdy nemal záujem. Jemu išlo o viac - mal rád intenzívny pohyb, mal nesmierne rád slovenské, moravské i české hory i celkove prírodu. Mal rád jasné dni s ďalekými výhľadmi, ale vedel sa tešiť i zo zhoršeného počasia a dokonca burácajúci vietor či fujavicu takmer zbožňoval.
Bol to tvrdý Spišan, žiadna fajnovka, skromný a tolerantný, neurážlivý a "neukecaný". Mal rád humor a srandu a vedel si utiahnúť aj sám zo seba. Nikdy na túrach nevyvolal príčinu byť na obtiaž ostatným. A tak aj odišiel na svoju poslednú púť - nikoho neobťažoval.
Vincko, za Tebou nebude smutno len manželke, dcérke, synovi, vnukom, ale aj nám - mnohým bratislavským i trnavským turistom. Ešte dlho budeme na Teba spomínať a ver, že iba v dobrom, lebo s Tebou sa nič zlého a nepríjemného ani zažiť nedalo.
V Bratislave 3.mája 2006 si na kamaráta zaspomínal Ondro Rím
NA VRCHOL NÁM
ZOSTÁVALO 40 METROV
Vojenská horolezecká
expedícia ANNAPURNA 2005
Termín odletu bol stanovený na 29.august 2005. Prvá časť expedície v zložení Ing.Ján Matlák - vedúci expedície, Vladimír Švancár - zástupca vedúceho expedície a ekonóm, MUDr.Andrej Harendarčík - lekár expedície, ďalej Jozef Šupica, Mgr.Erik Bizoň a Ing.Jozef Hanzel odlietala s cieľom vybaviť potrebné formality pre výstup, doplniť expedičný materiál a zabezpečiť jeho presun do základného tábora /BC/. Druhá skupina v zložení Ing.Ladislav Vargic, Miroslav Nemčok, Ľubor Holý a Štefan Mišiak odlietala 6. septembra.
Deň po našom odlete nás pán Pasang, šéf agentúry, ktorá nám sprostredkovala potrebné formality pre pobyt v Nepále, zoznámil s personálom. Boli to šerpovia Dendi a Lakpa, kuchár Podom a pomocný kuchár Pučatar.
Ráno 2.septembra sme materiál naložili do autobusu značky "Tata" a plní očakávania sa vydali na presun pod severnú stenu ANNAPURNY, vysokej 8.091 metrov. Večer okolo pol šiestej sme boli v mestečku BENI, ktoré je východiskom pre peší pochod. Ten začal druhý deň zavčas rána. Pre tento deň bol stanovený cieľ dedinka LETE, ktorá sa nachádza vo výške 2.300 m n.m.
Bolo to fantastické a najmä sklon severnej steny ANNAPURNY, ktorý sme videli z profilu, pôsobil nielen impozantne, ale aj odstaršujúco. Peší pochod do severného BC sme zakončili 9.septembra poobede vo výške 4.300 m n.m.
Začal sa kolotoč výstupov a návratov, s cielom vyniesť do BC maximum materiálu a potravín potrebných pre vybudovanie vystupovej trasy a život vo výškových táboroch. Konečne 14.septembra dorazila druhá skupina. Do 21.septembra sa nám podarilo vybudovať prvý tábor vo výške 5.615 m n.m. V nasledujúce ráno sme pre veľké lavínové nebezpečenstvo boli opäť prinútení zostúpiť do BC.
25.septembra vyrazila skupina v zložení Šupica, Nemčok, Dendi a Lakpa do prvého tábora a ďalej pod stenu hľadať výstupovú trasu do tábora č.2. Už pri prvých pohľadoch z BC na severnú stenu nám začalo byť jasné, že cez holandské rebro, čo bol náš pôvodný zámer, to nepôjde. Aj styčný dôstojník a šerpa Dendi naliehali, aby sme zmenili náš zámer a išli rebrom vľavo, tzv.nemeckou cestou. Táto varianta sa potom ukázala ako správna, lebo práve v ten deň spadla cez holandské rebro obrovská ľadová lavína, ktorej čelo bolo asi 100 metrov pod naším chodníkom k stene.
Po obede sme teda začali s fixovaním výstupovej trasy po rebre nemeckou cestou a po natiahnutí asi 200 m "fixov" sme zostúpili do prvého tábora. Táto práca a vynášanie ťažkých, vyše 20 kg vážiacich batohov, trvala ešte tri dni, počas ktorých sme dosiahli výšku 6.500 m n.m. Medzitým sa udialo niekoľko udalostí, ktoré poznačili priebeh expedície. Ráno 26.septembra Dendi oznámil, že musí zostúpiť, lebo ho bolí zub. Erik mal problém s chrbticou a len s ťažkosťami ovládal ľavú nohu. Od toho momentu šerpa Lakpa upadol do akejsi letargie a nepodieľal sa ani na prešľapávaní stopy a fixovaní cesty. Celá práca teda zostala na Šupicovi a Nemčekovi, ktorých sme podporovali spolu so Švancárom. Neskôr sa pridal Jožko Hanzel a Pišta Mišiak. V tento deň okolo 11.00 h, keď Dendi vystúpil opäť pod rebro na začiatok "fixov", aby nám pomohol, spadla naľavo od nemeckého rebra lavína a zachytila Dendiho. Našťastie bol zapnutý vo fixnom lane, takže to prežil. Mal však poškodené rameno a bol celý poudieraný. Šerpu Lakpu to natoľko vydesilo, že jeho aktivita zostala na "bode mrazu". Tým sme zostali odkázaní sami na seba.
Konečne 30.septembra vyrazili Šupica, Nemčok a Lakpa do druhého tábora, s cieľom dokončiť ho a nájsť cestu cez séraky na rampu popod skalnaté rebro, previsujúce z východného vrcholu. Ňou sme chceli pokračovať na hlavný vrchol. Medzitým Mišiak, Holý a Hanzel zostúpili do BC, aby si odpočinuli a mohli sa vrátiť do prvého tábora. Ja a Vlado Švancár sme vyrazili 1.októbra 2005 ráno z BC priamo do tábora č.1. a v nasledujúci deň do druhého tábora, kde sme sa spojili s prvou trojicou, ktorej sa až v ten večer podarilo nájsť výlez popod obrovský sérak na širokú snehovú rampu.
Ráno 3.októbra sme v pätici okolo 10. hodiny začali stúpať rampou nad druhým táborom s kompletnou výbavou pre tretí tábor, vrátane spacákov, 300 fixných lán, jedla a paliva na 2 až 3 dni. Miesto pre tretí tábor vo výške 7.250 metrov sme dosiahli okolo 16 hodiny a začali sme kopať plošiny pre dva stany. Druhá skupina v zložení Mišiak a Holý, podporovaná Vargicom, vystúpila v ten deň do prvého tábora.
O 2.00 hodine ráno sme začali ja, Šupica, Švancár, Nemčok a šerpa Lakpa útok na vrchol. V ceste nám stála spleť sérakov, čo vyvrcholilo okolo piatej ráno, kedy sme boli nútení zastaviť náš postup pre stratu orientácie. Vtedy mi oznámil Lakpa, že mu omŕzajú prsty na rukách a zostupuje. Po tvrdom v vyfúkanom teréne sme postupovali pomerne rýchlo. Vybrali sme si priamu trasu do sedla medzi hlavný a prostredný vrchol. O 11. hodine sme boli už v sedle a posilňovali sme sa pred záverečnou fázou výstupu v presvedčení, že na vrchol nám chýba maximálne hodinka až hodina a pol.
Ale potom to prišlo!!!
Pod záverečným, trochu strmším stúpaním, po ktorom nasledoval už len mierne sklonený svah vedúci na hlavný vrchol, sme narazili na naviaty bezodný krupicový sneh. Pokrývalo ho 10 až 15 cm hrubá vrstva tvrdého snehu, ktorá sa po každom kroku prepadávala. Za štyri hodiny sa nám podarilo prekonať len asi 300 dĺžkových metrov.
Podvečer sme boli nad kuloárom vrcholovej stienky. Na vrchol nám už zostávalo len 40 výškových metrov. Keďže do úplného zotmenia zostávala tak maximálne hodina, rozhodol som, že sa otočíme a začneme zostupovať. Pri zostupe sa pokĺzol na ľadovej doske Jožko Šupica a prepadol celou vrcholovou stienkou. Našťastie sa mu nič nestalo. Už za tmy, niekde v dolnej časti sérakov spadol Šupica druhýkrát. Tentokrát to dopadlo horšie. Stratil orientáciu, čelovú lampu a len vďaka tomu, že mal v batohu vysielačku, sme mohli vlastne zistiť, kde sa nachádza. Mal podvrtnutý členok. Do tretieho tábora sme sa dostali až krátko pred polnocou.
5.októbra sme začali Šupicu spušťať k druhému táboru. Medzitým začali z dvojky vystupovať Mišiak a Holý. Okolo štvrtej popoludní som sa rozlúčil v druhom tábore s Jozefom a Ľuborom a začal som zostupovať po fixoch dole. Na posledných dvesto metroch ma čakalo nemilé prekvapenie. Padajúce séraky a lavíny úplne zmenili spodok steny. Potrhali nám fixné laná a z depa plného materiálu, ktoré sme mali vybudované pod stenou, zostala len bezodná diera pri okraji steny. Na prechod medzi stenou a ľadovcom zostal len jeden asi dvojmetrový most v spádnici lavinózneho žľabu. Podarilo sa mi to zvládnuť len s rozbitým nosom a už za tmy som zostúpil až do BC.
Ďalší deň včasne ráno začali chalani z trojky svoj druhý pokus o dosiahnutie vrcholu Annapurny. Asi o 13. hodine im chýbalo ešte 350 výškových metrov, preto sa otočili a zostúpili do dvojky, Mišiak dokonca až do BC.
7.októbra sme sa teda všetci opäť stretli po viac ako týždni. Doktor sa začal hneď venovať Šupicovi a Nemčokovi, ktorým omrzli nohy. V nasledujúcich dňoch sa rapídne zhoršilo počasie a začalo silne snežiť. To nám nedovolilo pokúsiť sa ešte o jeden pokus o výstup a ešte to skomplikovalo aj situáciu pri likvidácii táborov. Preto sme začali organizovať návrat do Káthmandu.
vedúci expedície, Ing.Ján Matlák
ANNAPURNA v skratke...
ANNAPURNA - bola prvá zlezená osemtisícovka. Stalo sa to 3.júna 1950 a prvý, kto ju zdolal, bol M.Herzog a L.Lachenal. /Everest a Nanga Parbat, ďalšie osemtisícovky boli zdolané až o tri roky neskôr. Everest 29.5.53 Hillary a Tenzing, Nanga Parbat 3.7.53 H.Buhl/
ANNAPURNA - ako ju opísal Herzog a Lachenal.
Annapurna v strednom Nepále je vysoká 8078 metrov. Prvý raz ju uvideli až v roku 1949, aj to len zďaleka. Dovtedy bola, ako aj blízky Dhaulagiri, celkom neznáma. Najzaujímavejšie je, že práve táto vonkoncom neznáma veľhora bola prvou osemtisícovkou, na ktorú vystúpili ľudia. Francúzi, ktorí ju dobili priam útokom, nemali nijakých predchodcov, ktorí by boli jednotlivé pásma veľhory preskúmali a našli schodné cesty. Pred nimi nebol na veľhore nikto, ba ešte aj domorodcom bola takmer celkom neznáma.
Nad slnko "Jasnoje"...
Ďaleký východ, dedinka Jasnoje s počtom cca 200 obyvateľov si žije svojím obvyklým životom. Nie tak náš kamarát, turista, fotografista a zoológ Janko. Je totiž práve po dažďoch, a to je chvíľa, keď spústa zvierat vylieza zo svojich úkrytov.
A skutočne - pod spadnutým, vyvráteným stromom Janko objavil klbko do seba spletených užoviek, vďačný to objekt k urobeniu krásnych záberov. Nikto, ani špecialista, odborník by nepovedal, že sa vo vnútri tohoto spletenca môže nachádzať i iný had. Takže ako si Janíčko ty neškodné úžovky holou rukou rozpletá, za účelom získania ešte krajších záberov, ucíti zrazu prenikavú bolesť v prste. Chvíľu rozmýšľa, ako je to možné, že ta úžovka je schopná tak pokúsať, než zistí, že pôvodca tejto bolesti je jedovatý ploskolebec Agkistrodon blomhofi, po rusky "štitomornik", ktorý si zrejme priliezol medzi úžovky "poklábosiť".
A pretože Janko je sveta znalý, ešte k tomu zoológ, vedel, že si prst musí okamžite rozrezať nožom, vysať jed, aplikovať si kalciovú injekciu, podľa doktorov najlepšie do pravého horného kvadrátu, pre neznalých, do zadku a pokúsiť sa dopraviť sa do najbližšej nemocnice.
Rez prsta Janko pomerne dobre zvládol, aj aplikovanie kalciovej injekcie, ktorú mal so sebou, aj do správneho kvadrátu sa trafil, ale doprava do zdravotníckeho zariadenia bol problém. Šofér Ivan, ktorého nákladný voz KAMAZ si zúfalý Janko stopol, pochopil na ruského dedinčana pomerne rýchlo o čo ide a rozhodol sa pomôcť. Ale horšie bolo, že v dedinke Jasnoje nebol doktor a muselo sa teda ísť do mestečka Čugujevka, ktoré bolo vzdialené minimálne dve hodiny cesty. Dve hodiny vezenia v Kamaaze bolo pre Janka veľmi dlho. Keď konečne dorazili do nemocnice, musel ešte chvíľu čakať, až pán doktor vypláchne žalúdok desaťročnému chlapcovi záhradníckou hadicou.
Potom sa doktor opýtal "što se slučílos". Janko potom vyrozprával príhodu, ktorá sa mu stala zo "štitomornikom" a poprosil ho o nejakú protilátku. Na štitomornika nič nemáme, prehlásil pán doktor a radostne dodal, že to sa musí skúsiť vydržať. Nakoniec sme sa s ním dohodli na jednej injekcii Baralgínu. Nie však na ihle, pretože šuplík bol plný použitých ihliel, to Janko odmietol a ponúkol doktorovi svoju nevybalenú sterilnú ihlu. Doktor pochopil, liek aplikoval a Janka nakoniec poprosil o ihlu do svojej zbierky.
Všetko nakoniec dobre dopadlo, Janko sa akotak z toho dostal, bez následkov a od tej doby si svoje objekty na fotenie prehliada dôkladnejšie...
Za rok a nejaký ten deň potom Janko znovu vyrazil do tej už známej dedinky Jasnoje. Tentokrát mu robil sprievodcu a spoluputovníka kamarát Andrej, inak rodilý Rus. Z mesta Vladivostok chodí tam autobus. Informácia v cestovnom poriadku znela "ježednevno" čiže po našom "každodenne". Bohužiaľ však bola nedeľa a informácia bola rýchlo doplnená na "ježednevno okrem nedele". Janko sa radil s Andrejom či neskúsia stopovať. Andrej ho presvedčoval o nezmyselnosti tejto akcie. Tvrdil, že tu sa nezastavuje kvôli kriminalite nikomu. Janko ho napriek tomu prehovoril a tak stopovali. Andrej začal ako prvý, veď bol "domáci", ale bez akéhokoľvek úspechu. Po niekoľkých hodinách ho vymenil Janko. A jemu zastavilo hneď prvé auto, ktoré išlo okolo. Vystúpil z neho už vyššie spomínaný šofér Ivan. "Tebe" ukázal na Andreja, "by som nezastavil, ale tuto Janka poznám z minulého roku. Pokúsal ho štitomornik. Tak, kam Vás môžem odviesť?"
Podľa skutočnej udalosti zaznamenal Body
Ako sa chlastá v Brazílii
V Brazílii sa popíja príjemne už len preto, že počasie a ľudia sú príjemní a žiari z nich živelnosť. Taktiež ceny sú veľmi priaznivé, keď sa to nepreženie.
Ani nikde inde na svete nie je tak príšerne nafajčené... Ideálne je dať si "drink" priamo na pláži, kde je k tomu aj pekné pozadie a ešte krajšia panoráma.
Brazílci na moje prekvapenie veľmi radi popíjajú pivo. Typicky pre Brazíliu, ale to pivo Vám nenalievajú zo suda, ale nalieva sa alebo pije priamo z fľaše, aj to z "malinkých tretiniek". Pivo sa podáva a i pije na naše pomery veľmi studené, odhadol som to tak na 2 stupne Celzia. Čo je rozhodne ďaleko nižšie ako zo siedmeho schodíka. Miestni "štamgasti mi fakt potvrdili, že to tak naozaj pijú takto studené. Tretinkové pive stojí v baroch asi 2 RS /jeden brazílsky real má hodnotu asi tak 14 Sk/. Našiel som i pivo, ktoré malo taký ľúbozvučný názov "Bohémia", takže hneď sa človek necítil tak ďaleko od domova.
Typickým turistickým nápojom v Brazílii je ale CAIPIRINHA. Tá sa pripravuje z nakrájaných limetiek, cukru, alkoholu a ľadovej triešti. Ako alkohol sa používa buď miestna cachaca /4 RS/, vodka /6 RS/ alebo hociaký iný domáci alkohol, ktorý som ale nestačil ochutnať, tak o tom nič bližšie ani neviem povedať.
Vyskúšať sa dá rad ďalších miešaných "drinkov", ale kupodivu som nenarazil na to slávne "MOCHITO". Na to je ale asi lepšie vyraziť do Karibiku. Zazrel som tu piť i samostanú "cachacu", ktorá sa vyrába z cukrovej trstiny. Pri odlete na letišti v Riu som si kúpil litrovú fľašu cachacu za 10 RS, čo mi pripadalo ako veľmi slušná cena, ale na moju smolu, do batohu sa mi zmestili len dve litrovky.
Čo tu majú ďalej vynikajúce, sú miestne džúsy, ktoré sa pripravujú z čerstvého ovocia priamo pred Vami. Je to proste paráda.
Nakoľko poslednú dobu postupne prechádzam od pitia i k jedlu, nebolí od neho hlava, tak sa aspoň trochu zmienim o miestnej kuchyni. Pre nás stredoeurópanov je Brazília "SEA FOOD" rajom. Za pozornosť stojí návšteva reštaurácie "Pri Lagúne", kde za nejakých 80 RS dostanete toľko potvôr z mora, že Vám chobotničky a iné morské príšery budú určite liezť ušami. Ich kvalita je taká výnikajúca, že pri stole prísediaci Francúzi tvrdili, že ešte nič lepšieho nejedli.
A keď si k tomu vyberiete dobré brazílske víno, ponúkajú nespočet druhov, tak se Vám naozaj bez ďalšej fľašky nikam nechce. Vína sú však v reštauráciách trochu drahšie, stoja tak okolo 30 RS za fľašu, ale veľmi dobré.
Istý klasik raz v jednom zamyslení delil národy na vínne, pivné a rumové. Z tohoto pohľadu sú Brazílci veľmi flexibilní. Alebo že by to bolo návštevníkom ....?
Marec 2006, Ivan Koutny
SLOVENSKÝ SUPER
- DIAĽKOPLAZ 2006 /SSD/
/Najvyššie ocenenie
turistov - diaľkárov na Slovensku/
Slovenský Super - diaľkoplaz, toto náročné podujatie výkonnostnej turistiky má už za sebou päť ročníkov a Malokarpatský Super diaľkoplaz vstupuje už do desiateho "jubilejného" ročníka. Výkonnostní turisti poznajú, že "titul" Malokarpatský Super - diaľkoplaz môžu získať za absolvovanie troch stokilometrových pochodov v plnej kilometráži v jednom roku, ktoré sa organizujú v Malých Karpatoch. Na zisk Slovenského super - diaľkoplaza je potrebné absolvovať všetkých 5 /päť/ 100 km diaľkových pochodov, ktoré sa organizujú na Slovesnku v roku 2006.
Napriek dobrým úmyslom a predsavzatiam vydať turistický mini - kalendár týchto stoviek, v ktorom by boli uvedené základné informácie o týchto pochodoch sa nám to ani neviem z akých dôvodov nepodarilo. Treba však povedať, že v tomto nemajú vinu ochranári. /Poznámka: Naopak máme záujem požiadať ich o sponzorovanie pochodov./
Skôr ako sme túto súťaž začali organizovať, sa organizátori dohodli na zásadách, ako určiť presný termín našich pochodov v jednotlivých rokoch.
Tu sú presné termíny:
Podrobnosti o akciách:
1. HALIČSKÁ STOVKA
Dátum konania: 26.- 27.máj 2006 /piatok - sobota/
Organizátor: KST SOKOL Halič
Ročník: 12.
Štart: Halič - námestie, piatok 26.5.2006 o 14.h
Trasa: Halič - Sedem chotárov - Divín - Chata pod Javorom - Bralce - Lysec - Luboreč - Halič
Iné: Asi v polovici trasy možno pochod prerušiť a v stane prespať do rána a potom pokračovať v druhej časti pochodu. Občerstvenie po trase a v cieli zabezpečuje organizátor.
2. TRNAVSKÁ STOVKA
Dátum konania: 3.-4.jún 2006 /sobota - nedeľa/
Organizátor: Klub TD Trnava
Ročník: 33.
Štart: Bratislava, pod hlavnou žel.stanicou 6.00 - 8.00 h
Cieľ: Brezová pod Bradlom - škola
Trasa: Bratislava - Brezová pod Bradlom /po červ.tur.značke/
Zaujímavosť: Z cieľa do Trnavy išiel v roku 2005 mimoriadny vláčik.
Informácie: Ing.Minárik Peter, Čajkovského 40, 917 00 Trnava
tel.: 0911-550 921
3. RUDOHORSKÁ STOVKA
Dátum konania: 17.-18. jún 2006 /sobota - nedeľa/
Organizátor: ŠK MAGNEZIT Ferona Košice
Štart: Košice - Bankov, od 3.00 do 4.00 h
Trasa: Košice-Bankov - Košické Hámre - Turniská - Gelnica - Košice-Bankov
Kontakt: Mgr. Eleonóra Babjaková, Jasuschova 24, 04 001 Košice
tel: 055-6438 367, mobil: 0903-172 803
Prezentovať sa v piatok od 19.00 do 20.00 a prenocovať vo vlastných spacích vakoch možno v telocvični v Košiciach na Bankove.
4. "2 x 50 A DOSŤ!"
Dátum konania: 24.-25. jún 2006 / sobota - nedeľa/
Organizátor: TJ TESLA Bratislava
Ročník: 23.
Štart: Bratislava, hlavná železničná stanica /pod stanicou na Žabotovej ulici/, sobota 24.júna 2006 od 6.00 do 7.00 h
Trasa: Bratislava, Partizánska lúka - Marianka - Borinka - Košarisko - Pezinská Baba - Čermákova lúka - Hubalová - Zochova chata - Zumberg - Tri kamenné kopce - Biely kríž - Kamzík - areál TJ Tesla /Hattalová 12/
Ubytovanie: Pre obmedzený počet účastníkov zabezpečujeme aj prenocovanie v areáli TJ Tesla vo vlastnom spacom vaku a pre ešte obmedzenejší počet účastníkov i prenocovanie na vlastných, tentoraz tesláckych válendách /kategória extra/. Cena dohodou: max. 2,- Sk/h. V cieli okrem občerstvenia je k dispozícii teplá sprcha /lepšie povedané sprcha s teplou vodou, pre otužilcov na objednávku aj studená voda/
Kontakt: Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava
mobil: 0903-620 653
Exkluzívne ponúkame možnosť vyhrať fľašu šampanského za najlepší vtip účastníka pochodu /nahráva sa na kontrole s občerstvením, pred Zochovou chatou, hlavný moderátor PhDr. Milan Kubiš/
Počet súťažných vtipov pre jedného účastníka nie je obmedzený.
5. POCHOD ŠPCH
Dátum konania: 19.-20.august 2006 /sobota- nedeľa/
Organizátor: KST ŠPCH Špačince
Trasa: Melčice /žel.stanica/ - Kykula - Mikulčin vrch - Veľká Javorina - Myjava - Brezová pod Bradlom - Dobrá Voda - Dechtice - Špačince.
Kontakt: Viliam Kubiš, 919 51 Špačince, č.382
Tlačový hovorca: Ing.Pavol Nádaský, tel.:033-544 3105
Bratislava, máj 2006, Ivan Nižnan
Diaľkoplaz, kalorická bomba a Trnavská stovka
Istý nemenovaný turista diaľkoplaz sa raz pri asi ôsmom pive chválil, že na prejdenie Trnavskej stovky má svoj vlastný recept. Ten sa skladá len z kalorickej "bomby", ktorú si sám vyrobí a po celej trase, ak ho chytí hlad, konzumuje.
Tu je jeho recept: Nastrúhajte si trochu mrkvy, jablka, zahustite to vlašskými orechmi, pridajte trochu medu a urobte si z toho guľôčky. A máte kalorické bomby. Tieto Vám vraj nezaťažia žalúdok, lepšie sa Vám pôjde a určite sa Vám zlepší trávenie.
Máj 2006, Peter Minárik
Karol Tauber:
vytiahnem, preložím z angličtiny a čítam...
William Saroyan -
PASTIEROVA DCÉRA
Moja stará mama, nech jej je zem ľahká, bola presvedčená o tom, že všetci ľudia musia pracovať a raz mi povedala:
"Musíš sa naučiť vytvoriť niečo ozajstné, niečo užitočné, nech je to už z hliny, dreva alebo z kovu. Každý mladý muž musí ovládať nejaké poctivé remeslo. Existuje vôbec niečo také, čo by si ty vedel urobiť? Či by si dokázal zhotoviť, napríklad, celkom jednoduchý stôl - alebo trebárs aj stoličku, šálku alebo utkať koberec? Dokážeš ty vôbec niečo vytvoriť?"
A stará mama si ma premerala opovržlivým pohľadom.
"Viem," pokračovala, "tvrdíš o sebe, že si spisovateľ a predpokladám teda, že ním naozaj si. Lenže mal by si sa naučiť vytvoriť niečo hmatateľné, niečo užitočné a viditeľné."
"Bol raz istý kráľ, ktorý žil v Perzii," pokračovala stará mama, "a ten kráľ mal syna, ktorý sa zaľúbil do pastierovej dcéry. Vybral sa teda za svojím otcom a riekol: "Pán môj a vládca môj, milujem pastierovu dcéru a chcel by som si ju vziať za ženu."
Kráľ mu však na to odpovedal: "Ja som tu kráľ a ty si mojím synom a keď jedného dňa umriem, budeš kráľom ty. Ako by sa potom mohlo stať, že by si sa oženil s dcérou obyčajného pastiera?"
Syn mu však na to odvetil: "Viem len toľko, že tú dievčinu milujem a chcem, aby sa stala mojou kráľovnou."
Kráľ videl, že jeho syn k onej diečine zahorel veľkou a opravdivou láskou a preto povedal: "Pošlem jej posolstvo." Dal si teda privolať k sebe posla a prikázal mu: "Choď za pastierovou dcérou a povedz jej, že ju môj syn miluje a že si ju chce vziať za ženu."
A posol odišiel za dievčinou a povedal jej, čo mu boli prikázali.
Dievčina sa ho však spýtala: "A akú prácu vie vykonávať?" Posol jej na to odvetil: "Je predsa kráľovským synom. Načo by pracoval?"
Lenže dievčina povedala: "Musí sa vyučiť nejakej robote."
Kráľ vtedy riekol svojmu synovi: "Pastierova dcéra si želá, aby si sa vyučil nejakému remeslu. Ešte stále by si ju chcel mať za ženu?"
A syn mu na to odpovedal: "Áno, chcem sa naučiť pliesť rohožky z trstiny."
Princa teda naučili pliesť trstinové rohožky, hýriace najrozmanitejšími farbami a čudnými ornamentami. Po troch dňoch už zhotovoval veľmi krásne rohožky a posol sa vrátil k pastierovej dcére a povedal jej: "Tieto rohožky, sú dielom kráľovho syna."
Dievčina sa teda vybrala spolu s poslom do kráľovského paláca a vydala sa princa. Jedného dňa však," pokračovala stará mama vo svojom rozprávaní, "chodil princ po uliciach Bagdadu a prišiel k hostincu, ktorý zvonku na neho zapôsobil takým čistým a úhľadným dojmom, že sa rozhodol vojsť dnu a sadol si za stôl. V skutočnosti to však bola krčma zlodejov a vrahov. Títo premohli kráľovho syna a uvrhli ho do temného brlohu, kde ho uväznili. Nachádzali sa tam už mnohí z najváženejších občanov mesta.
Nikto nevedel, kto je tento nový väzeň, ani vo sne netušili, že je synom perzského kráľa a to mu vlastne aj zachránilo život. Zlodejom a vrahom povedal: "Viem pliesť rohožky a tie rohožky majú veľkú cenu."
Doniesli mu teda trstinu a prikázali pliesť rohožky. Za tri dni uplietol tri rohožky a riekol im: "Zaneste ich do paláca perzského kráľa a ten vám za každú rohožku zaplatí sto zlatých."
Len čo kráľ zazrel rohožky, hneď vedel, že ich vytvorili šikovné ruky jeho syna, zaniesol ich pastierovej dcére a povedal: "Tieto rohožky mi priniesli do paláca, uplietol ich môj syn, ktorý je toho času nezvestný."
A pastierova dcéra vzala do ruky jednu rohožku po druhej, veľmi podrobne si ich prezerala a zistila, že ornamenty na každej z nich tvoria posolstvo jej muža, napísané v perzštine a toto posolstvo okamžite zaslala kráľovi.
"A kráľ", pokračovala moja stará mama, "vyslal svojich vojakov do hostinca, v ktorom sa ukrývali zlodeji a vrahovia a vojaci oslobodili všetkých väzňov a pobili všetkých vrahov a zlodejov a náš princ sa vrátil živý a zdravý do otcovho paláca a k svojej manželke, pastierovej dcére. A len čo mladý muž prišiel do paláca, hlboko sa pred ňou uklonil, pobozkal jej nohy a povedal: "Drahá, jedine tebe vďačím za to, že som zostal nažive," a s pastierovou dcérou bol odvtedy nesmierne spokojný aj sám kráľ."
"Nuž teda," opýtala sa ma moja stará mama, "už chápeš, prečo by sa mal každý vyučiť nejakému poctivému remeslu?"
"Je mi to úplne jasné," odvetil som, "a len čo budem mať dosť peňazí, aby som si mohol kúpiť kladivo, pílku a kus dreva, urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby som z neho vystružlikal stoličku."
Bratislava, Karol Tauber
Aj toto je
možné na Slovensku
(presný odpis listu)
OBVODNÝ LESNÝ ÚRAD V BREZNE
PSČ 977 01 Rázusova 40, Brezno 048/6115686
Vaša zn.: Naša zn.: OLÚ-P/2006/247/Sch V Brezne dňa 9.5.2006
VEC : Využívanie lesov verejnosťou - z á k a z
Obvodný lesný úrad v Brezne ako orgán štátnej správy na úseku lesného hospodárstva a poľovníctva príslušný na konanie podľa § 56 odst.l písm.c) v zmysle § 60 odst. 2 písm. f) zákona č.326/2005 Z.z. o lesoch na základe žiadosti Lesov Mesta Brezno s.r.o., zo dňa 12.4.2006 a Lesov SR š.p.,OZ Beňuš zo dňa 28.4.2006 o vydanie zákazu vstupu občanov do lesov z dôvodu veľkého množstva nespracovanej kalamity, pre zabezpečenie zdarného odstraňovania kalamity, pri ktorom vzhľadom na nasadenie prostriedkov by mohlo dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a zdravia občanov a tiež vzhľadom na zvýšené nebezpečenstvo vzniku požiarov v odvolaní sa na oznámenie Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Brezne č.j.:ORHZ -396/OPP-2006 zo dňa 19.4.2006 o vyhlásení zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiarov v okrese Brezno.
1.) OLÚ v Brezne v zmysle § 30 odst. 4 zákona č.326/2005 Z.z. o lesoch
zakazuje
využívanie lesov verejnosťou - vstup občanov do lesov
do nasledovných územných častí, (lokalít) okresu Brezno :
1.1 Vymedzenie územia (lokalít) zákazu vstupu občanov do lesov :
A. Na lesných pozemkoch v obhospodarovaní Lesov Mesta Brezno s.r.o.:
- dolina Mlynná
- lesné pozemky - pravá a ľavá strana štátnej cesty 1/72 v úseku od križovatky štátnych ciest 1/72 a III / 06656 (nad Mýtom pod Ďumbierom) po horské sedlo Čertovica vrátane všetkých bočných dolín.
- lokalita Hlboká (Brezno)
B. Na lesných pozemkoch v správe Odštepného závodu Beňuš ;
Oblasť Nízkych Tatier, lokality v obhospodarovaní lesných správ ( LS ):
- lokality Bartková,
Ždiarsko, Bacúšska dolina - LS Polomka
- lokality Orlová ,Krivuľa, Hlboké - LS Závadka
- lokality Šumiacka dolina, Kuchárová - LS Červená
Skala
C. Na lesných pozemkoch v správe Odštepného závodu Čierny Balog : Oblasť Nízkych Tatier Lokality v obhospodarovaní lesnej správy :
D. Na lesných pozemkoch v správe Odštepného závodu Slovenská Ľupča ; Oblasť Rudohoria, lokality v obhospodarovaní lesnej správy :
- lokalita Smreková (Podbrezová), Lopejské Čelno, Kolba, Čierťaž, Predajnianske Čelno, zákaz neplatí pre turistický chodník (Lopej, Polesie - Tunel - Vodopády - Chata Hrb) - LS Predajná
E. Značené turistické chodníky nachádzajúce sa v oblasti Nízkych Tatier :
1. Tur.chodník
Heľpa-Priehyba, číslo 8421 - žltá značka
2. Tur.chodník Bacúch - Bacúšske sedlo, číslo 2613 - modrá
značka
3. Tur.chodník Hotel Mýto, Mlynná dolina - Chata
M.R.Štefánika, číslo 8428 - žltá značka
4. Tur.chodník Horná Jarabá - Kumštove sedlo, číslo 5619 -
zelená značka
Všetky ostatné značené turistické chodníky v okrese Brezno sú pre verejnosť prístupné. Vydaný zákaz platí na obdobie od 12.5.2006 do 30.11.2006
Vydanie zákazu využívania lesov verejnosťou - zákazu vstupu občanov do lesov neplatí pre :
Vlastníkov, správcov, obhospodarovateľov lesných pozemkov a ich zamestnancov, ktorí svojimi činnosťami zabezpečujú lesnú výrobu a tiež pre užívateľov poľovných revírov pri výkone práva poľovníctva a pracovníkov a strážcov ochrany prírody.
2. OLÚ v Brezne na zabezpečenie vykonateľnosti zákazu
ukladá
1. Lesom Mesta Brezno s.r.o., LSR š.p.,OZ Beňuš, LSR š.p.,OZ Čierny Balog a LSR š.p., OZ Slovenská Ľupča zabezpečiť zreteľné označenie priestoru v teréne, do ktorého je vstup zakázaný.
2. Klubu Slovenských turistov zabezpečiť odstránenie (zakrytie) smerovníkov a turistických značiek na horeuvedených turistických chodníkoch.
3. Starostom - tkám obcí okresu Brezno aby zabezpečili zverejnenie tohoto zákazu spôsobom v mieste obvyklým /vývesné informačné tabule obcí, cez obecný rozhlas/.
4. Členom lesnej stráže ustanoveným pre Lesy mesta Brezno, s.r.o., LSR š.p., OZ Beňuš, LSR š.p., OZ Čierny Balog a LSR š.p., OZ Slovenská Ľupča vykonávať kontrolu zákazu.
Tento zákaz - vydanie má v súlade s § 26 odst.l a 2 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov povahu verejnej vyhlášky a bude vyvesený po celú dobu trvania na úradnej tabuli správneho orgánu a na úradných tabuliach mesta Brezno a obecných úradov okresu Brezno a na vývesných tabuliach Lesov SR š.p., OZ a zverejnený na internete na stránke OLÚ v Brezne, S-Napantu a Klubu Slovenských turistov a taktiež bude uverejnený v regionálnej tlači (Horehronie).
všetkých občanov, že neplnenie a porušenie tohoto zákazu bude považované za priestupok na úseku lesného hospodárstva podľa § 63 odst.2 zákona č.326/2005 Z.z. o lesoch a správny orgán môže previnilcovi-com uložiť pokutu podľa § 63 odst. 5 zákona č.326/2005 Z.z. o lesoch do l00000.- Sk.
Upozorňujeme, že na konanie o vydávaní zákazu využívania lesov verejnosťou sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
Doručuje sa:
1. Mestský úrad v
Brezne, Obecné úrady okresu Brezno
2. Lesy SR š.p., generálne riaditeľstvo
3. OZ Čierny Balog, OZ Beňuš, OZ Slovenská Ľupča, LMB
s.r.o.Brezno,
4. Klub Slovenských turistov
5. Okresné riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v
Brezne
6. Okresné riaditeľstvo PZ v Brezne
7. Redakcia časopisu Horehronie, STV Banská Bystrica,
reg.spravodajstvo
Na vedomie :
1. Krajský lesný úrad
Banská Bystrica, MPSR Bratislava
2. OÚ ŽP Brezno, Napant, CHKO Poľana
pre MKD pripravil Rudolf Pado
Pozvánka na dovolenkový PPP pochod
Tento pochod v tomto roku z kalendára turistických akcií vypadol "nie vlastnou vinou", a preto Vám tento letný dovolenkový pochod chceme trochu priblížiť.
Pochod sa koná už po 15.krát - vždy na začiatku júla. V tomto roku termín konania je 8.júl 2006
Štart pochodu: Lošonec /aut.zastávka/ 7.30 až 8.00 h
Trasa: Lošonec - Brezinky - Buková priehrada - Rozbehy /vrtulky/ - Sokolské chaty - Smolenice, žel.stanica
Dĺžka trasy 35 km, prevýšenie 500 m.
Informácie: Peter Minárik - mobil 0911-550 921
KALENDÁR
júl 2006:
8.7.2006 DOVOLENKOVÝ PPP
POCHOD 15.ročník
(sobota)
Trasa: 35 km / 500 m
Lošonec - Brezinky - Buková, priehrada - Rozbehy - Sokolské chaty - Smolenice, žel.stanica
Štart: Lošonec, zastávka SAD, 7.30 - 8.00 h
Informácie: Peter Minárik, mobil: 0911-550 921
15. - 16.7.2006 Vodné mlyny
Malého Dunaja 15.ročník
(sobota - nedeľa) KT RODINA Dunajská Streda
Trasy: cyklo: 15.7.: 105, 97, 50 km; 16.7.: 88, 55 km
Štart: prezentácia, preberanie batožiny:
Dunajská Streda, pred Domom kultúry, 15.7., 7.30 - 8.00 h.
Cieľ: Dunajská Streda, Športová ul., Espresso FÁCÁN, 16.7. do 18.00 h
Iné: ubytovanie z 15.6. na 16.7. v TU alebo kultúrnej miestnosti CVČ v Kolárove (vlastné spacie vaky, obmedzený počet ubytovania), prihlásiť do 30.6.2006.
Účastníci od 10 do 15 rokov iba v sprievode dospelej osoby.
Účastnícky poplatok: 50 Sk, ubytovanie 70 Sk
Informácie: Zdeněk Kelemen, Jilemnického 337/17, 929 01 Dunajská Streda,
tel.d.: 0905-194 123, e-mail: ktrodina@zoznam.sk,
internet: www.ktrodina.szm.sk
22.7.2006 ZA ŠTEFÁNIKOM NA
BRADLO 12. ročník
(sobota) KST Senica
Trasa: 15 km, Brezová – Bradlo – Košariská - Brezová
Štart: Brezová pod Bradlom, nám., 8.15 h
Cieľ: Brezová pod Bradlom o 16.00 h
Vedúci: RNDr. Svetozár Štefeček, Hollého 743, 905 01 Senica,
tel.: 034-651 6191, 0903-105 735
Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.