MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ jún 2013

Pozná ho azda každý pravidelnejší účastník diaľkových pochodov. Vídať ho na rôznych turistických podujatiach. Či ako účastníka alebo jedného z organizátorov. Ale určite si nenechá ujsť žiaden turistický pochod Hlohovec - Piešťany, ktorý hlohoveckí turisti usporiadavajú 2-krát do roka. Tiež je známy ochotou pomôcť kamarátom. Na tohtoročnom jarnom pochode Hlohovec - Piešťany si každý účastník na mieste kontroly na Ovčej skale mohol všimnúť okrem rôznych informačných a reklamných letákov aj jeden netradičný, aký sa až tak často na turistických podujatiach nevyskytuje. A to, že tento nám známy turista a kamarát sa rozhodol prekonať doterajší stereotyp svojho života a skúsiť niečo nové, inšpirujúce, neprebádané.

To si priatelia spomenuli na Petra Hrdličku, to je ten náš kamarát, že sa v sobotu, týždeň po Jarnom pochode Hlohovec - Piešťany, rozhodol vstúpiť do stavu manželského. To sa k prianiu všetkého dobrého a úspešného do ďalších dní, aj turistických a nielen tých, pripájame i my, z redakcie nášho časopisu.

Dosť rýchlo sa blížil termín štartu Trnavskej stovky. Stovky, ktorá vždy spôsobí nebývalý rozruch pod bratislavskou hlavnou stanicou (mimochodom, ktorej rekonštrukcia aj s prestavbou električkovej trate sa už dlho plánuje a pripravuje a ešte pravdepodobne dlho bude). V sobotu v prvom dni júna v ranných hodinách sa tu zišli stovky ľudí s podozrivými batohmi na chrbtoch (atentátnikov z Bostonského maratónu identifikovali na základe batohov). Neboli to štrajkujúci ani protestujúci, lebo ako sa rýchlo zhromaždili, tak sa i rýchlo rozišli. Tá rýchlosť, akou sa rozchádzali, bola závislá aj od rýchlosti akou pracovali registrátori. Na štarte ešte nevieme koľko účastníkov pritiahne jubilejný 40. ročník stokilometrového diaľkového pochodu Trnavská stovka na trase Bratislava – Bradlo a prípadne pre niektorých aj Trenčín. Je však isté, že sa jedná o najlepší, najobľúbenejší, najnavštevovanejší stokilometrový pochod na Slovensku, ktorý nám najmä z pohľadu na počet účastníkov závidia aj v Čechách, kde majú takéto pochody dlhodobejšiu tradíciu. Organizačné štáby už niekoľko dní až týždňov pred podujatím naplno pracovali a už iba dolaďujú niektoré velikosti (lebo na T-100 nie je nič malé) a môžu zahlásiť - sme pripravení štartovať. Tento pochod sa dožil štyridsiatky. Možno, že ani samotní organizátori si nemysleli, že toto ich dieťa, toto ich dielo bude mať takú životnosť. Takéto vzácne jubileum sa zvykne náležite osláviť a pripomenúť. Zdá sa, že iba náš mesačník MKD túto skutočnosť neregistruje. Mesačník, ktorý sa má venovať predovšetkým témam a podujatiam z oblasti Malých Karpát. Čo môže byť ešte najmalokarpatskejšie ako Trnavská stovka. Možno mnohí si radi prečítajú referát z Týždňa turistiky na Valašsku. Možno ich zaujme informácia, že organizátori použili na registráciu turistov šatňové lístky, že trasa teraz išla z Horní Boudy priamo do Dolní Boudy a že Prostrední pole sa obchádzalo, možne je dobre sa dozvedieť v januárovom čísle, v čase krutých mrazov, že teplota na pochodoch sa v jednotlivých dňoch pohybovala okolo 30 stupňov. Aj keď teploty sa nemerali presným digitálnym teplomerom, takže ich nemôže využiť ani meteorologický ústav. Dobré je vedieť aj koľko psov štekalo na tohoročnom týždni.

Napriek tomu myslím si, že väčšinu čitateľov by zaujímali informácie o jubilujúcom pochode, o jeho histórii a podobne. Málokto vie, že zakladateľmi pochodu sú trnavskí horolezci. Aj keď v súčasnosti horolezci nemajú možnosti organizovať alebo spoluorganizovať T-100, tak aspoň pri tomto jubileu sa k svojmu dielu prihlásili, nemajú sa za čo ako stvoritelia hanbiť. Možno by tiež mohli načrieť do svojho archívu a hoc aj cez MKD niečo napísať o začiatkoch T-100. Veď aj veteráni vojny pri príležitosti výročia sa vyštafírujú, metále si pripnú na klopy kabátov a prídu sa ukázať. Pokiaľ ja viem, pred 40 rokmi sa osem horolezcov, členov trnavského horolezeckého klubu v rámci zvyšovania fyzickej kondície vybralo na absolvovanie trasy po hrebeni Malých Karpát z Bratislavy na Bradlo. Pochod začalo osem horolezcov, ale do cieľa prišli iba dvaja. Tento “neúspech” ich vyhecoval, že začali tento pochod pravidelne organizovať pre čoraz širšiu a početnejšiu verejnosť. Medzi organizátormi bol i Celo Radványi, ktorý potom pravidelne sa zúčastňoval pochodu a dlhú dobu bol na čele tabuľky s najväčším počtom prejdených T-100. Po niekoľkých ročníkoch nemal kto organizovať stovku, tak sa jej ujali turisti z VD ŠTART Bratislava (v tom čase veľmi agilný a úspešný turistický klub). Štartáci viedli trasu z Bratislavy cez Karpaty do Trnavy. V nasledujúcom roku sa organizovania ujal Peter Minárik. Ten na niekoľko ročníkov pomenil trasu, a to z Bratislavy do Častej, kde končila prvá päťdesiatka a trasa pokračovala cez Hrubý Kamenec, Rozbehy, Bukovú a Brezinky na Jahodník.

Neskôr sa Peter vrátil k pôvodnej trase Bratislava – Brezová a dlhé roky bol pochod organizovaný v jeho réžii, až do jeho smrti (v roku 2010). Zaujímavá je i skutočnosť, že dve osoby, ktoré sa najvýraznejšie zapísali do análov T-100, Peter Minarik a Celo Radványi, zomreli presne v ten istý deň. Jeden v Grécku pod Olympom (Peter) a druhý doma v Trnave (Celo).

Celo mal aj zaujímavého a netradičného koníčka. Zbieral a spracovával životopisy spisovateľov. Už pred mnohými rokmi ich mal šesťtisíc. Potom pri nejakej príležitosti spomínal, že mu priatelia darovali počítač a že sa už dostal na číslo desaťtisíc. Túto svoju vášeň zrejme zdedil po svojom strýkovi, Celestínovi Radvanyiovi (1911 – 1978), spisovateľovi a novinárovi, ktorý zostavil slovníkové dielo o živote a diele významných Slovákov od Veľkej Moravy až po súčasnosť. Mňa táto Celova činnosť veľmi zaujímala a chcel som vedieť v akej forme tieto údaje zachováva a spracováva. Nepodarilo sa mi za jeho života s ním spojiť a porozprávať sa s ním o tejto jeho činnosti. Ja mám tiež podobnú záľubu už od študentských rokov. Spracovávam životopisy a zbieram fotografie svetových osobností obecne. Mám už vyše 8 000 hesiel a fotografií. O tom, aký to bol ten Celo človek, dosvedčujú i výroky jeho priateľov o ňom uverejnené po jeho smrti na internete.

Toto neveľké mestečko zažilo a zaznamenalo v posledný májový víkend trochu väčší rozruch ako inokedy. Počas víkendu konali sa tu dve spoločensko – športové podujatia. Piatok i sobota patrila turistom a sobota motorizmu. Halič nie je veľké mestečko, ale aj to je vecou pohľadu. Ináč sa na to pozerá a pociťuje turista, ktorého stokilometrová túra končí v Haliči a po toľkých prešľapaných kilometroch musí prejsť takmer cez celé mesto do cieľa. Bez ohľadu na veľkosť určite má agilných a schopných funkcionárov, a to turistických i verejných. Badať to aj na tom, ako sa rozvíja, upravuje. Najlepšie to vieme posúdiť my, nie občasní návštevníci, ale návštevníci Haliča jedenkrát za rok, účastníci Haličskej stovky. Námestie, prvý dojem po príchode je veľmi vkusne a pekne upravené a zdá sa, že sa stále niečo vylepšuje, renovácia zámku a i. Nakoniec pri zahájení pochodu nás tradične popri turistických organizátoroch víta aj starosta s krátkym príhovorom, v ktorom nás nezabudne oboznámiť i s tým, čo je u nich nové. Obdivuhodná je i aktivita bývalého riaditeľa tamojšej školy, ktorého sme spoznali odvtedy, ako sme začali pravidelne chodiť na Haličské stovky. Funkcionári aj predsedovia sa striedajú, ale on je stále pri Haličskej stovke. Ak dobre rátame, tak o rok to bude už 20. ročník pochodu (za predpokladu, že v roku 2005 to bol 11. ročník pochodu, ako to čítame v propozíciách pochodu z roku 2005). Turisti z Tesly Bratislava začali chodiť na tento pochod veľmi dávno. Veľa o ňom hovorili, i o tom, ako sa organizuje na dve etapy s prestávkou na krátke občerstvenie i spánok. Ja sám (teda nie sám, ale autor tohto článku) som prvýkrát prišiel na tento pochod v roku 2004 a odvtedy nevynechal ani jeden ročník, takže tohtoročná stovka bola pre mňa jubilejná – desiata. Každý sa rád vracia tam, kde je pekne a kde mu bolo dobre. Trasa je vedená pekným krajom (niekto môže povedať že kde na Slovensku nie je pekný kraj) a je pestrá. Krátko po štarte a prechodom Starou Haličou nás čaká výstup na Sedem chotárov, ktorý vystrieda pohľad na vodnú nádrž a obec Divín. Táto obec určite nebola pomenovaná po niekdajšom výbornom krasokorčuliarovi Karolovi Divínovi, dvojnásobnom majstrovi Európy. Jeden z týchto titulov sme mali možnosť osláviť i doma v Bratislave, kde sa konali ME v roku 1958. Obec Divín sa vraj vyvinula z osady pod rovnomenným hradom, písomne doloženom v roku 1393. Hrad, ako to už u nás býva, mal mnoho majiteľov a privatizérov. Najväčší význam nadobudol hrad v pol. 16. storočia, keď sa po tureckej okupácii južného Slovenska rozhodnutím uhorského snemu v r 1559 stal súčasťou obranného pásma. Ani to nepomohlo, lebo v roku 1575 (teda o pár rokov neskôr) ho dobyl beťár paša Mustafa a zriadil na ňom sídlo správnej oblasti. Neskôr ho dobyli cisárske vojská. Hrad sa niekoľkokrát prebudovával a ničil za účinnej medzinárodnej spolupráce s Turkami, až ho v roku 1674 definitívne zbúrali cisárske vojská pre výčiny jeho vtedajšieho majiteľa Imricha Balassu. Odvtedy je v rozvalinách. Preto netreba sa čudovať, že takémuto hospodáreniu sa u nás začalo hovoriť turecké hospodárstvo. Z Divína možno pokračovať buď po modrej alebo po žltej, z každej sú pekné výhľady na krajinu (je tu možnosť si i odskočiť na salaš) a už sa blížime k tomu najkrajšiemu výhľadu, výhľadu na stanový tábor, kde si môžeme trochu odpočinúť, občerstviť sa (organizátori ponúkajú bohaté občerstvenie). Je tu možnosť posedieť si pri ohníku a pokecať si so zhovorčivými “domorodcami”, prípadne meniť “pneumatiky”, ako to robia automobiloví pretekári. Tí, ktorí prespávajú v pripravenom stane, určite sa dlho do noci bavia. Tí, ktorí pokračujú v non-stop v pochode, nie veľmi chtivo vstávajú a pokračujú ďalej. Po krátkom zahrievacom pochode sa dostávajú znovu do tempa a v cieli tradične ich čaká dobrý guláš a možnosť sa občerstviť hoc aj dvoma decami vínka, piva, či niečoho iného.

Tohto roku nás na trase prekvapil výdatný dážď (prekvapil? Hovorí sa, že neexistuje zlé počasie, iba zle oblečení turisti). Keďže nablízku nebol žiadny prístrešok, kráčali sme dosť dlhú dobu v tom daždi. Uvedomili sme si, že čakanie na záchranu v podobe psa, ktorý by mal uviazaný pod krkom súdok rumu, je nereálne a zbytočné, a tak sme sa na záchranu spoliehali na pohostinstvo. Stalo sa tak v najbližšej krčme, kde sme sa zdržali dlhšie ako obvykle. Sušili sme pri horiacom krbe kúsky svojho premočeného odevu, zohrievali sa z vnútra všeličím a dlho. Nadviazali sme kontakt s domácimi. Rozhovory, ako sa voľakedy písalo, boli vecné a v priateľskom duchu, skoro až srdečné. Spočiatku domáci nechceli veriť koľko kilometrov už máme v nohách a už vôbec nie tomu, koľko km nás ešte čaká. Oni tvrdili, že v noci radšej flámujú alebo ..., ako by mali šľapať. My sme zas nechceli veriť, koľko oni vyfajčia, lebo tá krčma bola skutočne, či skôr neskutočne poriadne zadymená. Rokovania skončili k plnej spokojnosti oboch strán. Domáci nám pridelili turistického vodcu, ktorý nás povedie po menej zablatených a kĺzavých terénoch. A pani krčmárka nás vyprevádzala až pred krčmu mávajúc uterkou a takmer so slzami v očiach (čoby aj nie, veď takú tržbu už dávno nemala). Už len kvôli takýmto rokovaniam a rozhovorom s Ľudmi (veľké písmeno Ľ nie je pravopisná chyba) sa oplatí chodiť do Haliča. Ja som tu tohto roku napríklad chytil aj v poradí 98. stovku).

Týmto sa končí v Haliči výkonnostná turistika a priestor v sobotu dostávajú aj ostatní vyznávači pešej turistiky pochodom na 25 km. Odchádzajúci stovkári mali možnosť vidieť prípravy pre poobedňajšie motoristické podujatie organizované pánom Pročkom (hercom, moderátorom).

A práve pre toto podujatie vznikli tohoročné menšie či väčšie problémy s termínom konania Haličskej stovky. Termín uvedený v Slovenskom turistickom kalendári kolidoval s Trnavskou stovkou, ktorá patrí medzi najnavštevovanejšie diaľkové pochody, ale i organizované iné turistické podujatia pešieho charakteru. Znovu presun termínu na “pôvodný” termín, posledný májový víkend, spôsobil trochu problémy, ale i tak sa podarilo len z regiónu Malé Karpaty a široké okolie a z radov stovkárov zainteresovaných do plnenia podmienok Slovenský superdiaľkoplaz “zabezpečiť” 24 turistov. Ak k tomu pripočítame domácich a turistov z okolia, tak je to celkom slušná účasť.

V nižšie uvedenom zozname uvádzame všetkých potenciálnych držiteľov ocenenia Slovenský superdiaľkoplaz (SSD), ktorí absolvovali Haličskú stovku. Niektorým sme možno skomolili pre horšiu čitateľnosť alebo písateľnosť mená a adresu. Prosíme, ozvite sa a napravte chybu.

PS Všeličo sme popísali o Haličskej stovke, ale o samotnej Haliči veľa toho nebolo, takže iba v skratke: Halič vznikla v 12. storočí pod rovnomenným hradom. Od roku 1554 patril známemu rodu Forgáčovcov, ktorému konkrétne z nich nevieme. V tom čase žilo viacero známejších Forgáčovcov. František sa stal ostrihomským biskupom, ktorý v Trnave obnovil jezuitské kolégium. Ako biskup sídlil v iných rezidenciách, a preto pochybujeme, že by išiel bývať do Haliča. Iný Forgáč, Adam, bol na čele novozámockej posádky, ktorú osmanské oddiely, aj to len predvoj, rozprášili dakde pri Parkáni. Dosť neschopný chlap na to, aby vlastnil Halič. Posledný zo známejších Forgáčovcov, žijúcich v tej dobe, bol Žigmund Forgáč. Žigmund bol v Košiciach najprv v akejsi kráľovskej komisií a v roku 1618 sa stal palatínom. Tento by mohol byť tým hľadaným. Veď je to ako príbeh zo súčasnosti. Najprv pracovať v komisii nejakej rodnej alebo novovytvorenej strany, potom sa stať síce nie palatínom, ale poslancom a odtiaľ je to len na skok ku majetkom. Definitívne riešenie tohto sporu nechajme na nášho známeho diaľkoplaza Jožka Nováka, vyštudovaného historika. Nech je ako bolo, tak bolo, veď nakoniec hrad zbúrali a na jeho mieste v roku 1612 postavili opevnený renesančný kaštieľ, ktorý neskôr zbarokizovali (1762). Z iných prameňov sme sa dozvedeli, že počas 2. svetovej vojny bol poškodený a v rokoch 1955 – 1963 ho stavebne a pamiatkovo upravili (podľa projektu arch. A. Darička) a že v roku 1765 bola Halíč povýšená na mestečko. Ale čo je horšie, tiež z tajných prameňov sme sa dozvedeli, že obec bola v rokoch 1554 – 1594 poplatná Turkom. Hovorí sa, že poturčenec horší od Turka. To sa nám nechce veriť, možno že to bola tá časť Starého Haliča.

Por. č.	Priezvisko a meno	Presná adresa	Kontakt	Uspel
1.	Nižnan Ivan	Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava	0903 - 620 653
2.	Groman Peter	Františkánska 28, 917 01 Trnava	0905 - 802 313
3.	Šulek Karol	Hospodárska 53, 917 01 Trnava	0903 - 930 399
4.	Nižnan Marian	Vajnorská 74, 831 06 Bratislava	0905 - 297 237
5.	Páchnik Ctibor	Račianska 89, Bratislava
6.	Surán Július	Dlhá 48, Tlmače	0915 - 134 074
7.	Heřman František	Osuského 40, 851 03 Bratislava
8.	Jančík Ondrej	Gejzu Dusíka 32, Trnava
9.	Majdan Miroslav	Bratislava
10.	Greguš Dalibor	Križovany
11.	Barta Michal	Križovany nad Dudváhom	0907 - 740 578
12.	Nagy Dávid	Érd (Hungary)
13.	Kadlečik Ivan	Veľké Kostolany
14.	Páleník Emil ml.	Veľké Vozokany 18
15.	Páleník Emil st.	Čierne Kľačany 117
16.	Kováč Jaroslav	Hurbanova Ves
17.	Janechová Katarína
18.	Snopko	Žilina
19.	Snopko	Tomášovce
20.	Vavro Rastislav	Trnava
21.	Blahúta Vladimír
22.	Germán
23.	Blahuta Vladimír	Hubina
24.	Mazán Peter	Veľký Krtíš	0904 - 063 926

Tridsať rokov je dlhá doba. Za tú dobu organizátori veľa urobili pre turistiku, zvlášť pre pešiu turistiku a najmä pre výkonovú turistiku (Vieme, že samochvála smrdí, ale čo dnes u nás nesmrdí. Dnes, v dobe všelijakých "sprejov", všetko vysmradne, dokonca aj toľko spomínaná gorila.). Faktom však je, že za tú dlhú dobu turisti toho popísali do našej kroniky a o niektoré príspevky sa chceme s vami podeliť. Na úvod motto našej kroniky:

Možno jevstvujú ženy, ktoré nikdy nezhrešili, ale nejevstvuje taká, ktorá zhrešila iba raz.

Možno jevstvujú muži, ktorí sa nikdy nezúčastnili diaľkového pochodu, ale nejevstvuje taký, ktorý sa ho zúčastnil iba raz.

1985
Tohto roku sa mi konečne podarilo zúčastniť na všetkých akciách Tesly. Vďaka za veľa príjemných zážitkov, za príležitosť byť sám sebou a sám za seba. Vaše akcie obľubujem, lebo sú premyslene zostavené - striedanie terénu dáva príležitosť ku kľudnej chôdzi, aj rýchlemu behu. Želám nadšeným a obetavým organizátorom veľa ďalších úspechov v ďalších rokoch. Vašich akcií sa vždy rád zúčastňujem.

Komentár: Tento príspevok sme vybrali na úvod, lebo autor príspevku pekne a múdro hovorí. Nám organizátorom sa páči. Bolo to napísané v roku 1985, a to sme ani vo sne netušili, že medzi tie ďalšie roky, o ktorých píše prispievateľ, bude patriť aj rok 2013.

1985
Celkové zhodnotenie:
    Po prvé - Podujatie bolo zorganizované výborne
    Po druhé - Podujatie bolo výborne zorganizované
    Najväčší zážitok: Počasie
    Dojem: Mnohých akoby prekvapil príchod monzúnu a obdobie dažďov.
    Na záver doporučujeme usporiadať podujatie 2x50 a dosť štyri razy za rok - v každom ročnom období raz.
    Za prežité zážitky organizátorom srdečne ďakujeme a prajeme ... atď.

Pre tých mladších chlapov, vlastne nechlapov, lebo nemajú za sebou VZS, dodávame, že VZS znamená Vojenská základná služna. Čo tí dnešní nechlapi vedia, čo je to bojovať na Piave a vodu piť. Vlastne ani my to nevieme, lebo na Piave bojovali naši pradedovia za cisára pána a jeho rodinu. Piava bola ich obľúbenou témou a ich poučení pre mladých - vtedy mladých. Ináč Ivan Klinec vo svojej dobe bol špičkový diaľkoplaz a administrátor Malokarpatského diaľkoplaza (ocenenie pre turistu, ktorý v priebehu roka absolvoval v Malých Karpatoch aspoň 1000 km). Dlhé roky viedol "úspešne" evidenciu takýchto turistov, až túto evidenciu ešte úspešnejšie zašantročil nový predseda pešej turistiky pri KBT, známy Jožko J., aj Dží Dží zvaný. To je ocenenie, ktoré zrekonštruoval a robí teraz Bahuro. S tým počasím je to pravda. V tom čase sme pochod štartovali v piatok v podvečer z Koliby. Krásne slnečné počasie cez deň prilákalo na štart peknú účasť. Na štart prišli nie ľahké, ale naľahko oblečené ženy i turisti. Noc bola krásna, teplá, ideálne počasie. V noci, už takmer nadránom prišla taká výdatná spŕška vody z neba, že i Dunaj si to rozmyslel a začal tiecť späť do Viedne.

1986
Je obdivuhodné, že jeden OT organizuje do roka tri DP s tak výborným zabezpečením vyžadujúcim vysoké nároky na organizáciu ako i na počet organizátorov. Ostáva dúfať, že sa nájdu OT schopné brať si z nich príklad.

Juraj Hromkovič, aktívny diaľkoplaz a ešte aj teraz k nám prichádzajúci na niektoré diaľkové pochody zo Švajčiarska. V tom čase patril medzi najlepších výkonnostných turistov prevažne sa zgrupujúcich v klube VD Štart Bratislava. Štart bol skutočne turistickou jednotkou a Juraj jednotkou v tomto klube. Tento skromný človek, bez akéhokoľvek mimoriadneho vzdelania, ak nerátame, že doktorát vied dosiahol ani nie ako tridsaťročný a potom odišiel do Nemecka. Nemci ho zobrali na vysokú školu, aby im tam niečo prednášal ako profesor. K športu mal blízko, tak ako my všetci (teda aj ja) z Tehelného poľa. Neskôr sa presťahoval do Švajčiarska, kde žije dodnes.

1987
Na začiatku najskôr pekné. Ďakujem usporiadateľom, že sa postarali o môjho syna a umožnili mi v pohode absolvovať 100 km pochod. Tohto ruku sme absolvovali Trikrát turistická Tesla so synom. Veľmi sa mu vo vašom klube páči. Pracujú tu na turistických akciách skutočne ľudia telom i dušou. Vášmu oddielu prajeme veľa takýchto vydarených podujatí.

Bol to veľmi pohodový turista, optimista, nechýbal mu nikdy humor a dobrá nálada. Vždy keď prišiel do cieľa, všetko to v cieli ožilo, dokonca aj tí na smrť unavení turisti. Aj vďaka mohutnému hlasu bolo ho v cieli počuť. Mal troch synov, jednu manželku a jedného psa. Všetci, okrem manželky, chodili pravidelne na diaľkové pochody. Najprv začal chodiť s najstarším synom, potom, postupne ako dorastali, aj s druhým a tretím, a nakoniec aj so psom. Treba povedať, že títo chlapci postupne absolvovali aj 100 km pochody v časovom limite, ale hlboko pod vekovým limitom. Firma Fero a traja synovia robila účasť na každom diaľkovom pochode. Fero z diaľkovej turistiky predčasne odišiel. Do turistickej penzie odišiel skôr, ako do penzie v civilnom zamestnaní. A aj jeho traja synovia, diaľkoplazecké nádeje už ako mládenci, prestali chodiť na DP. A čo napísal a ako zhodnotil našu "prácu" v kronike jeden z jeho synov?

"Ľúbilo sa mi tu, aj práca vás organizátorov. Spravil som síce len 55 km, ale som získal Trikrát turistická Tesla. V noci sme videli muflona, ale aj iné živočíchy. Bol to zaujímavý pochod. Páčilo sa mi to a ďakujem.

Ocenenie TTT - Trikrát Turistická Tesla a ďalší diplom získal každý turista, ktorý v jednom roku absolvoval všetky tri turistické podujatia organizované Teslou (40 km, 50 km a 100 km). Chlapci, v podstate ešte deti, boli veľmi kritickí aj voči organizátorom, keď veľmi pozitívne zhodnotili organizáciu pochodu, ale veľkými písmenami skritizovali organizátorov, že v cieli pochodu nezabezpečili počítače s počítačovými hrami. V tom čase boli počítače vzácne a aj dospelí sa celkom radi zabavili na vtedajších PC hrách. A nie to ešte turistická omladina. Jeden rok sa nám nepodarilo včas zabezpečiť PC, a preto sme aspoň pre dospelých zabezpečili videomagnetofón, ktorý bol v tom čase tiež vzácnosťou. Podarilo sa nám zabezpečiť aj kazetu s netradičným a v tom čase zaujímavým obrazom a námetom. Vlastne sme túto kazetu ani nemuseli dajako zabezpečovať, lebo to bola testovacia kazeta, ktorú sme používali pri riešení našej úlohy "špeciálu". S touto kazetou veľmi rady pracovali najmä naše dievčatá - kolegyne. V cieli, vo zvláštnej miestnosti (lebo to bolo zariadenie špeciálu), sme nainštalovali toto technické zariadenie, ktoré sme chceli utajene (veď viete - špeciál) predvádzať len vybraným a prevereným turistom. Je fakt, že nakoniec sa to zvrhlo. Omylom sa zobrala nie kazeta s technickým námetom, ale s historickým námetom. Boli to zábery z pobiblickej doby, teda hodne neskoro po tom, čo boli Adam a Eva vyhnaní z raja. Teda po tom, čo tých Ev a Adamov bolo už oveľa viac. Bolo ich viac, ale boli rovnako chudobní ako Eva s Adamom. Nemali ani čo na seba. A tak chlapci nás kritizovali za chýbajúce počítače a tí väčší chlapci nás chválili za to, že mali možnosť spoznať, čo sa robilo a vyvíjalo na špeciáli.

1988
Vďaka za výborne zorganizovanú túru a za nádherné počasie! Teslácke túry majú tradíciu - patria medzi najlepšie. Škoda vynechať. Je to zakaždým možnosť otestovať si vlastnú kondíciu a stretnúť sympatických ľudí.

Bol to spoločenský, intelektuálny človek i turista. Žiaľ, už iba bol, lebo už dávnejšie zomrel. Okrem iného aj prekladal literatúru. Jeden z exemplárov jeho prekladu mi aj daroval s venovaním, ale neviem si spomenúť na ten preklad. Ja tých kníh s venovaním mám mnoho a v mojej rozsiahlej knižnici nájsť túto knižku v primeranej dobe hľadania sa mi nepodarilo. Niekto má bohatú knižnicu tým, že si dve-tri knižky kúpil a zvyšok si doplnil nevracaním zapožičaných kníh. Ja som si zasa veľa kníh zakúpil a je dosť aj tých darovaných s venovaním. Ak sa nemýlim, tak tým prekladaným autorom bol William Saroyan. Ak sa mýlim, tak to nebol on.

Prvý zahraničný turista na stovke "2x50 a dosť", ktorého na náš pochod priviedol Tomáš Kuchta z VD Štart Bratislava.

1998
Ako najstarší účastník želám všetkým mladším ročníkom mnoho zdravia a úspechov a síl, aby sa im stovka zdala ako päťdesiatka, aby sa v budúcnosti rady stovkárov rozšírili a upevnili.

Turistický nezmar z Prievidze, ktorý ešte niekoľko rokov aj po tomto pochode sa zúčastňoval DP. Bol to bývalý a vraj celkom výkonný atlét - bežec na stredné a dlhé trate. Tento pán turista získal v rade sedem ocenení MKSD (absolvovanie troch malokarpatských stoviek v roku v plnej kilometráži). To posledné ocenenie MKSD dosiahol v roku 2003. Koľko to mal potom rokov?

2003
    Tesláci nás nesklamali,
    super pochod zase mali.
    Nohy nás tak boleli,
    že sme boli v prdeli.
    Všetko bolo ale krásne,
    aby bolo všetkým jasné.
    Poctivo to zase brali,
    papiere tu fungovali.
    Všetky mená popísali,
    aj časy nám napísali.
    V klubovni nás privítali,
    alkohol nám nalievali.
    Pivo, káva, všetko bolo.
    LEN TAK ĎALEJ TESLÁCI,
    VY STE PROSTE SUPERÁCI.

Veronika bola vynikajúca turistka, výkonnostná turistka. Okrem iného má na stovke 2x50 a dosť zaregistrované tri úspešné stovky za sebou (2001 - 2003). Na pochode T-100 má ukončených možno ešte viac stoviek. Osvedčila sa aj ako turistická poetka, ktorá namiesto toho, aby sa prihlásila do klubu spisovateľov, prihlásila sa do klubu Tesla. Niekoľko ročníkov mesačníka MKD úvodnú stranu ilustroval svojimi kresbami známy Ivan Košický. Po jeho smrti ilustrovala prvú stranu časopisu svojimi básničkami Veronika.

Časopis MKD má už peknú históriu za sebou. Začína 22. ročník svojho vydávania. Za to dlhé obdobie vyšlo už viac ako dvesto vydaní tohto časopisu. Pri jeho zrode stál Ing. Peter Minárik, Ing. Peter Obdržálek, Ing. Pavol Šoula a ďalší. K tejto dvojici sa pridávali príležitostní spolupracovníci, ako MUDr. Ivan Košický ako karikaturista i prispievateľ, neskoršie Ing. Ľudovít Bahurinský ako tlačiar a distribútor ako aj celá rada pravidelných ako aj nepravidelných dopisovateľov. Časopis vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tematikou z oblasti Malých Karpát a okolia zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Hlavný smer časopisu počas tej dlhej doby udával šéfredaktor Peter Minárik, ktorý pôsobil nielen ako autor článkov, ale aj príspevky zbieral a vyberal do jednotlivých číslel. Druhý muž v poradí v redakčnej rade, Pavol Šoula, mal na starosti predovšetkým technickú prípravu čísla, prípravu a spracovanie textových i obrázkových príspevkov. V podstate šedá eminencia v pozadí, bez ktorej by to nešlo. Po smrti Petra Minárika časopis nezanikol, ale sa vydával i naďalej, s tým, že Paľo prevzal i funkciu Petra a stal sa “všemocným” tlačovým magnátom. Napriek občasnému nedostatku, najmä kvalitných a zaujímavých príspevkov, časopis sa bez problémov vydával takmer tri roky. Spolu s krízou prišla aj katastrofa vo vydávaní časopisu. Paľo sa dolámal a vydávanie časopisu sa na tri mesiace zastavilo. Až teraz sa preukázala dominantná úloha Paľa Šoulu, vtedy i dnes, vo vydávaní mesačníka MKD. Počas tejto doby veľa turistov sa pýtalo, čo je a ako to bude s ďalším vydávaním časopisu. Už i z tohto je vidieť, že turisti si na časopis zvykli a že im chýba a chcú, aby sa vo vydávaní časopisu pokračovalo. Po vyliečení Paľo stihol vydať jedno číslo a opäť nastala menšia pauza, tentoraz spôsobená nedostatkom vhodného materiálu. Ak chceme, aby časopis vychádzal, musíme Paľovi výrazne pomôcť a nemôžeme všetko nechať na ňom, lebo to jednoducho sám nezvládne. Ani Bahuro, rovnako dôležitá osoba pri vydávaní časopisu, nebude mať čo vytlačiť a distribuovať, keď Paľo nepripraví do vydania ďalšie čísla časopisu. Čitateľov mesačník má dosť, len treba, aby prekonali aj oni svoju pohodlnosť a zobrali tužku alebo pero do svojich rúk a niečo napísali do MKD. Veď námetov z turistiky, pešej i inej, z turistiky všeobecne, i z toho, čomu obecne hovoríme KPČ a na občerstvenie i zaujímavosti, ktoré až tak nesúvisia s Malými Karpatmi, je určite dosť. Niečo zaujímavé môžete aj odpísať a upraviť z iných zdrojov, nech má Paľo do čísla čo vyberať. Veď písať sme sa naučili v prvej ľudovej, trochu gramatiky sa na nás nalepilo v druhej triede a v tretej triede alebo aj skôr sme písali už prvé slohové úlohy ako Ema má mamu, mama má Emu. Tí služobne starší turisti môžu napísať i o tom, ako to bolo vtedy, keď s turistikou začínali. Veď na tie zlaté staré časy starší ľudia vždy spomínali, a to je jedno v akom období žili, tvorili, trovili a podaktorí aj robili. Spomínanie, hoc aj sentimentálne, poslúži na oboznámenie tých mladších a zároveň poslúži na rozpomenutie tým starším. To, či bude MKD vychádzať alebo nie, záleží iba na nás. Ľudo je ochotný tlačiť i kolportovať časopis a Paľo pripravovať časopis, tak to treba využiť. Paľo i redakcia sa už teší na vaše príspevky !!!

Vráťme sa však do histórie. Prvým tlačením periodikom s turistickou tematikou, vychádzajúcim v regióne Malých Karpát, nie je MKD. Už v roku 1982 vyšlo prvé číslo tlačoviny s názvom TRIKRÁT TURISTICKÁ TESLA. Nebol to týždenník, ani mesačník, ale ročník – ročenka. V každej ročenke boli uvedené základné údaje o pochodoch, ktoré v tej dobe Tesla organizovala. Boli tam uvedené údaje o trase, kilometráži a prevýšení pochodu, uvedené miesto štartu i cieľa, podrobný popis trasy, skrátka niečo podobné ako sa uvádza dnes v turistických kalendároch. Boli tam uvedené i rady dobre, ale i škodoradostne myslené, kreslené obrázky a vtipy, občas i niečo veselé a možno aj vtipné a iné táraninky. Z príležitosti organizovania 30. ročníka Tesláckej stovky budeme uverejňovať pod dnešným názvom

Na tú dobu celkom rozumný úvodník. Nebola tam spomínaná žiadna socialistická uvedomelosť, socialistické a budovateľské nadšenie. Neboli tam spomínané ani prednosti socialistického športu, ani zmienka o zahnívajúcom kapitalizme a úvodník ani nekončil heslom, ktorým sa končil takmer každý prejav tej doby: So Sovietskym zväzom na večné časy – pokoj a nikdy inak.

V tom čase nebolo toľko informácii o predpovedi počasia, ako dnes. Tak sme pre turistov s veľkým časovým predstihom pripravili variabilnú predpoveď počasia, v štýle a úrovni vtedajších predpovedí počasia, teda predpovedí bez družíc a iných technických vymožeností tretieho tisícročia a súčasnej krízy.

PREDPOVEĎ POČASIA: Naďalej pod psa (pekne)*, ideálne turistické počasie. Bude pršať (ale i nemusí)*. Ráno kopovitá oblačnosť, ktorá prejde do kopcovitého (terénu). Miestami prehánky (miestami nie)*. Podrobnejšiu predpoveď počasia vám poskytneme v cieli pochodu.

Turistom sme doporučovali intenzívne vnímať krásy prírody a pomáhať dočasne skleslým a zaostávajúcim spolupútnikom. Slovo “dočasne” sa v tom čase nie veľmi doporučovalo používať vzhľadom na to, že už bolo vyhradené “dočasne” umiestneným vojskám priateľov na našom území. Doporučovali sme do plecniaka pribaliť veselú myseľ a zmysel pre humor. Zachmúrené tváre do prírody nepatria. Ani Bahuro Bahurinský nebol v tomto regióne prvý, ktorý vozil turistov bezplatne autobusom na štart pochodu a späť. Dávno predtým teslaci vozili turistov na štart pochodu Čože je to päťdesiatka, ktorý bol na Píle, autobusom, taktiež bezplatne. Naspäť sme ich nevozili a do Bratislavy museli ísť pešo, lebo tu bol cieľ pochodu.

Organizačný štáb tohto pochodu bol: Ing. Ivan Nižnan, Ing. Vasiliková, Juraj Špánik, Juraj Maar. Dnes už tieto mená najmä mladším už nič nehovoria (možno, okrem toho prvého) . Boli to však dobrí turisti i organizátori, ktorí si zaslúžia aspoň zmienku. Juraj Špánik turista telom i dušou, predseda odboru turistiky v Tesle, neskôr i tajomník TJ Tesla a dlhé obdobie tajomník turistiky na KBT. Najskôr sa venoval (i organizačne) tzv rodinnej turistike (krátke nedeľné výlety do Malých Karpát) s hodnou účasťou žien, pracovníčok Tesly Bratislava. Neskôr ho futbalista I. Nižnan vyprovokoval na výkonnostnú turistiku, ktorú praktizoval až do svojej predčasnej smrti. O ňom sa ešte trochu podrobnejšie zmienime v niektorom článku z príležitosti jubilejného výročia organizovania pochodu. Zaslúži si to. O tomto obľúbenom a spoločenskom turistovi po jeho smrti nejeden turista sľuboval, že na teba, Jurko, nikdy nezabudneme, Ako vidieť, zabudlo sa. Ale to je bežné a normálne. Jediný, kto na neho ešte nezabudol, je autor článku. Na Juraja si spomeniem takmer na každom pochode. Prečo, to vyrozprávam (vypíšem) inokedy. Ďalšie meno v zozname, Juraj Maar, patrí dobrému rekreačnému turistovi. Bol vedúcim vzorkovej dielne v odbore Vývoj a konštrukcia – špeciál a číslicová technika. V tom čase podliehal profesne mne, a tak som využil jeho schopnosti vedúceho a riadiaceho pracovníka, že sa stal dlhoročným tajomníkom TJ Tesla. Bol skutočne dobrým organizátorom , takým dobrým, že si to všimol aj riaditeľ podniku a urobil ho svojím asistentom. Týmto krokom podnik Tesla získal nového asistenta a TJ Tesla prakticky stratila tajomníka. To jedine ženské meno v štábe nepatrí ani turistke ani organizátorke (o turistike vedela rozprávať). Je to iba politické krytie nestranníckeho výboru – mládežnícka funkcionárka.

V roku 2012 plánovali a obnovili značkári v našom regióne tieto turistické chodníky:

Oblasť Malých Karpát – sever (zodpovedný značkár Vladimír Chrapčiak):

V roku 2012 sme v oblasti Malé Karpaty a okolie obnovili 305,6 km turistických značkovaných trás.

V roku 2013 plánujeme obnoviť v našom regióne tieto turistické chodníky:

Oblasť Malých Karpát – sever (zodpovedný značkár Vladimír Chrapčiak):

V roku 2013 sa v oblasti Malé Karpaty a okolie plánuje obnoviť 450,4 km turistických značkovaných trás.

Vážení návštevníci, pozývame Vás na prehliadku náučného chodníka, ktorý Vám priblíži prírodné krásy i históriu Prírodnej rezervácie Sedliská a blízkeho okolia.

Prírodná rezervácia Sedliská je jediné chránené územie v južnej časti Považského Inovca. Rozkladá sa severovýchodne od mesta Hlohovec na ploche cca 6 ha na juhozápadných dolomitových svahoch Inoveckého predhoria. Vďaka priaznivej polohe, sklonu terénu, geologickému podkladu i pôsobeniu človeka tu vznikol jedinečný suchý a teplý biotop viacerých vzácnych rastlín a živočíchov. Výnimočný je napr. masový výskyt chránených rastlín - ponikleca veľkokvetého a hlaváčika jarného. Fauna Sedlísk je zase jedinečná výskytom stepných druhov, ktoré sú typické pre teplé oblasti pri Stredozemnom a Čiernom mori. Žije tu veľké množstvo živočíchov, najmä hmyzu. Napríklad len denných motýľov bolo zaznamenaných 112 druhov. K typickým živočíchom územia patria aj naše najväčšie plazy – jašterica zelená a užovka stromová. V neposlednom rade toto miesto ponúka krásny výhľad na mesto Hlohovec a okolitú krajinu. Za chránené územie boli Sedliská vyhlásené v r. 1974.

O výnimočných hodnotách lokality svedčí jej začlenenie do sústavy chránených území Európy NATURA 2000 v rámci územia európskeho významu, ktoré bude v roku 2013 vyhlásené za chránený areál.

Náučný chodník Sedliská možno charakterizovať ako prírodovedný, samoobslužný, okružný, s malou náročnosťou. Trasa náučného chodníka je 1 km dlhá, má prevýšenie 80 m a 4 zastávky, ktoré návštevníkom približujú históriu, neživú prírodu, rastlinstvo a živočíšstvo územia. Východiskovým bodom náučného chodníka je miesto dotyku so štátnou cestou č. 514 Hlohovec – Topoľčany v blízkosti červenej turistickej značenej trasy č. 0705, približne 2,7 km od jej začiatku na železničnej stanici v Hlohovci.

Za kolektív autorov NCH Sedliská Mgr. Branislav Varga, Vlastivedné múzeum v Hlohovci.

Takýto názov článku o bratislavských mostoch cez Dunaj by sme ešte pred polstoročím nemohli použiť. Nie preto, žeby nám to “totalitný” režim zakazoval, ale preto, že bolo faktom, že v tom čase mala Bratislava len jeden jediný mosta cez Dunaj. A dnes koľko ich má Bratislava? Stačí, keď si vymenujeme len ich názvy? Nuž skúsme rátať. Starý most, Dukliansky most, Most SNP, Nový most, Most Cisára Františka Jozefa, Most Červenej armády, Prístavný most, Štefánikov most, Most Apollo, Most Lafranconi, Most Hrdinov Dukly... Ak si uvedomíme, že dĺžka Dunaja pretekajúceho cez Bratislavu, t. j. od Devína po Rusovce, je asi 15 km, to by bola pekná hustota mostov. Faktom je, že uvedené mená sú skutočné názvy bratislavských mostov cez Dunaj. Ten nesúlad spôsobila naša národná vlastnosť, či choroba, nevážiť si nič naše, čo je väčšie ako my a čo nie je v súlade s našou predstavou, či lepšie povedané s doktrínou práve vládnuceho a úradujúceho režimu. A preto mnoho z neveľkého počtu našich osobností bolo v určitých obdobiach zaznávaných alebo dokonca zneucťovaných. Raz je to pravé orechové, inokedy zas ľavé orechové, a tak po zmene každého režimu a pomaly aj pri zmene počasia búrame sochy, premenovávame ulice, mosty a inštitúcie. Aký rozdielny prístup majú k svojim veľkým napríklad i Francúzi. Ich skutočne veľkí básnici ako Verlaine, Rimbaud, Baudelaire i omnoho starší Villon, nebolí žiadni anjeli, mali takmer všetky necnosti, ktoré človek môže mať, veď aj Baudelaire svoju jedinú básnickú zbierku, ktorú písal asi 15 rokov, nepomenoval Kvety dobra, ale otvorene ju nazval Kvety zla a za ktorú spolu s vydavateľom boli postavení pred súd. Iný z tejto štvorice básnikov bol aj odsúdený na tri roky pre streľbu z pištole na svojho druha - básnika. Všetkých prekonal najstarší z nich, Francoise Villon, ktorý zabil svojho soka v láske, dopustil sa i ďalších priestupkov, že ho nakoniec odsúdili na trest smrti ako nepolepšiteľného, ktorého nakoniec iba vyhnali, lebo jeho verše i verše spomínaných druhov sú ešte aj dnes klenotom v poézii. Ako priam velebia Francúzi Napoleona Bonaparteho, u ktorého v kádrových materiáloch tiež nebolo všetko kóšer. Nevyčítajú mu, že keď mu bolo zima, utekal od Moskvy a zastavil sa až v Paríži. Nepovažovali ho za zbeha. Aj pletky s Helenou a mnohí hovoria, že bol aj na nej, mu odpustili. U nás sa aj hodnotiace kritériá menia. V minulosti nemohol byť (bez ohľadu na kvalitu jeho veršov) dobrým básnikom ani zaslúžilým umelcom, lebo nebol v rodnej strane. Dnes nie veľmi hodnotíme (bez ohľadu na kvalitu jeho veršov) aj dobrého básnika preto, lebo bol v rodnej strane. Ja som v minulosti, ako chronický zlepšovateľ, navrhoval, aby sa na námestiach veľkých miest namiesto sôch našich papalášov v nadživotnej veľkosti inštalovali iba busty, teda poprsia. Tie poprsia mali byť stvárnené tak trochu abstraktne, možno na spôsob Paula Picassa, že by sa nedalo spoznať, či je to poprsie ženy alebo muža a na vrch by sa naskrutkovala v realistickej podobe hlava v tej dobe aktuálnej ženy alebo muža. Po páde režimu, po revolúcii takej či onakej alebo aj sametovej, by stačilo podobne, ako sa menia v pouličnom osvetlení vypálene žiarovky, vymeniť iba hlavy.

Pokúsme sa trochu zorientovať v tom množstve názvov. Začnime tým mostom, ktorý bol dlhé obdobie jediným dunajským mostom v Bratislave. Je to ten najstarší most, preto je oprávnene nazývaný Starý most.

STARÝ MOST - Most Červenej armády - Štefánikov most - Most Františka Jozefa

Prvý železný most cez Dunaj v Bratislave dali do prevádzky v roku 1890. Čo bolo predtým? Dávno, veľmi dávno sa cez Dunaj prechádzalo cez brod. Brod nebol hlboký, no voda sa po rovine pod hradom rozlievala široko ďaleko. Prvý pokus preklenúť Dunaj pevným mostom sa uskutočnil už 15. storočí. Tento prvý most však odniesla prvá veľká jarná voda. Medzi drevenými mostami vyniklo i riešenie bratislavského rodáka a vynálezcu Jána Kempelena. To je ten, čo vymyslel aj známy šachový automat. Bol to vlastne stolík so šachovnicou, v ktorého útrobách bol umiestnený zložitý automat, ale aj šachista vynikajúcich kvalít a malého vzrastu, ktorý sa presúval do figuríny Turka, ktorá bola súčasťou automatu. Tento “automat” porazil mnohých dobrých šachistov i mnohé osobnosti, medzi iným vraj aj samotného Napoleona. Tak tento Kempelen vymyslel tzv. kyvadlový most, ktorý slúžil od roku 1770 až do obdobia napoleonských vojen a pred postupujúcou francúzskou armádou ho v roku 1805 zrušili, možno aj preto, aby sa Napoleon nepomstil za prehru v šachu. Most bol vlastne kompou skladajúcou sa z 10 člnov pevne zakotvených na dne rieky, ktorý sa dal rýchlo a ľahko rozobrať. Koniec 19. storočia priniesol potrebu vybudovať v Bratislave pevné spojenie s pravým brehom Dunaja. A tak páni radní, Mestská rada, rozhodla na jar 1877, že sa takýto most vybuduje. A aj sa začal stavať, ale až v roku 1889, o pár (a nejeden pár) rokov neskôr. Čudná zhoda náhod. Aj súčasní naši mestskí páni už dávno rozhodli o rekonštrukcii Starého mosta, už dlho uzatvoreného mosta a stále nič. (pokračovanie nabudúce)

20. - 21.7.2013 Vodné mlyny Malého Dunaja 22. ročník
(sobota - nedeľa) KT RODINA Dunajská Streda

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tematikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s ním v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohto čísla: príprava textových podkladov - Pavol Šoula a autori príspevkov, konečná úprava textu a príprava obrazovej náplne - Pavol Šoula, distribúcia - Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.

Značka	Trasa	plán	skutočnosť
Červená	Hlohovec - Bezovec	42,0 km	obnovené
Spolu		42,0 km

Značka	Trasa	plán [km]	skutočnosť [km]
červená	Biely kríž - Pezinská Baba	14,5	9,9
	Pezinská Baba - Sedlo Skalka	13,2	13,2
	Sedlo Skalka - Brezinky, chata	8,1	8,1
	Široké - Zochova chata	6,7	6,7
	Mlynská dolina - Jelení háj, št.hr.	3,9	3,9
	Čunovo - Trojmedzie SK-A-H	4,3	0
Spolu		50,7	41,8

modrá	Krásna Hôrka - Ústredie KST	6,2	6,2
	Sedlo Skalka - Rohožník	7,7	7,7
	Plavecký Mikuláš - Brezinky, chata	5,2	6,3
	Dubová - Medvedia skala	6,9	6,9
	Modra, cintorín - Veľká homola	7,6	7,6
	Hrad Devín, parkovisko - Devínska Nová Ves	4,4	4,4
Spolu		38,0	39,1

zelená	Rača - Pod Dračím hrádkom	6,6	0
	Pod Dračím hrádkom - Kozí chrbát	9,1	9,1
	Zumberg - Čermák	9,8	9,8
	Horna Píla - Sklená huta	9,7	9,7
	Sklená huta - Sološnica	9,4	9,4
	Hlavná stanica, BA - Kamzík, lúka	3,1	3,1
	Dúbravka, Dom kultúry - Technické sklo	3,1	3,1
	Budmerice - Píla	7,1	7,1
	Jablonové - Na vrškoch	0	1,8
Spolu		57,9	53,1

žltá	Hrad Devín, parkovisko - Dúbravka, Dom kultúry	0	5,8
	Javorina, sedlo - Pernek pri Zohore	4,8	4,8
	Plavecký Mikuláš - Čierna skala	3,1	3,1
	Zbojníčka - Malinský vrch	3	3
	Rovinka - Topoľové, hor.	3,4	3,4
	Vojenská nemocnica - Pri Červenom moste	0,9	0,9
	Pod Devínskou Kobylou - Sandberg	2,7	2,7
	Častá - Častianska dolina	0,5	0,5
	Lozorno - Rusniaky	17,9	17,9
3806	Lozorno - Košarisko	0	10,6
Spolu		36,3	46,9
spolu		182,9	186,7

Značka	Trasa	plán	stav
červená	Brezinky - Dobrá Voda	22,6 km	obnovené
modrá	Brezinky – Smolenice	9,0 km	obnovené
	Smolenice – Vlčiareň	3,0 km	obnovené
	Naháč – Dobrá Voda	9,1 km	obnovené
	Horné Orešany – Zabité	11,6 km	obnovené
Spolu		55,3 km

Oblasť	značka	Trasa	plán	stav
Holíč	zelená	Mlynky – Kamenná búda	4,1 km	neobnovené
	žltá	Radošovce – Krížnica	6,5 km	obnovené
	žltá	Holičský okruh cez “povětrňák”	13,0 km	neobnovené
Senica	červená	Bukovina – Kobyla	3,6 km	obnovené
	červená	Kunov – Senica, aut.	3,0 km	obnovené
	žltá	Chvojnica – Vrbovce	6,5 km	neobnovené
Studienka	červená	Závod, výmena smerovky		neurobené
	červená	Mikuláš, natrieť smerovník		urobené
	žltá	Biely kríž, ľavá smerovka		neurobené
	zelená	Šaštín – Tomky	8,5 km	urobené
Sobotište	červená	smerovník na Žalostinej, vyhlídka		neurobené
	červená	Vrbovce, ž.s. – Zimovci	4,2 km	neurobené
	červená	tabuľky na kolík za Zimovcami		urobené
	zelená	Podbranč – Brezová p.Bradlom	11,3 km	neurobené
	zelená	smerovník motorest Havran		neurobené
	zelená	smerovník Chodúrovci		urobené
	zelená	kolík, opraviť, montáž tabuliek nad Martinom Šustkom pri hnojisku		urobené
	žltá	Turá Lúka – Vaňkovia	3,4 km	neurobené
Spolu		obnovené	21,6 km

Značka	Trasa	plán
modrá	Piešťany – Podhradie	26,8 km
zelená	Nitrianska Blatnica – Modrová	12,9 km
Spolu		39,7 km