MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

jún 2014

Ročník 23.   5 / 283

V tomto čísle nájdete:

Spomienka na Karola Taubera
Trnavská stovka – 41. ročník
   -
Úspešní pokoritelia 100 km trasy v roku 2014
Banský náučný chodník
Nálet na Apolku - bratislavskú rafinériu sa uskutočnil pred 70 rokmi
Teslácka stovka 2 x 50 a dosť v roku 2014
   -
V číslach, spomienkach i príspevkoch turistov z kroniky pochodu
Kalendár - júl 2014
   -
Malé Karpaty a okolie
   -
výber z kalendára hlavných podujatí KST


Spomienka na Karola Taubera
na nášho dlhoročného kamaráta z turistický pochodov, ktorý by mal tento rok 80 rokov

Ahoj Karol! Kamarát z diaľkových pochodov, predseda turistického oddielu Tesla Ivan Nižňan ma poprosil, aby som napísal krátku spomienku na Teba. Musel som si sadnuť k počitaču a trocha rozmyšľať. Prvá spomienka je tá, keď sme sa prvýkrát stretli na pochode. Bolo to niekedy v osemdesiatych rokoch, keď som bol ešte mladík, začínajúci turista. Na Tebe som obdivoval Tvoju kondiciu, ako mňa mladšieho si ma vždy dokázal do kopcov predbehnúť. Pochod organizovali Štartáci s názvom Choď koľko chceš. Na električkovej zastávke si sa ma opýtal, či budeš šľapať tento pochod. Veľmi rád som sa k Tebe a Tvojim kamarátom pridal. Trasa viedla cez zimnú snehovú krajinu na Biely Kríž, Pezinskú Babu, Zochovu chatu do Harmónie. Bol to pekný pochod a s dnešného pohľadu aj s pekným športovým výkonom. Pamätam sa, že v cieli v Harmónii som sa pošmykol na ľade, ktorý bol na chodníku. Vtedy si ma podoprel, aby som nespadol. Časom potom prišli ďalšie pochody, či už diaľkové alebo kratšie trasy. Diaľkový orientačný pochod Severnou časťou Malých Karpát, kde nám Štartáci pripravili orientačný pochod z Bziniec pod Javorinou až na železničnú stanicu Buková. Od Prašníka nás sprevádzal jeden zatúlaný psík, ktorý začal na Teba vyskakovať až si sa zľakol. Behal s nami až do cieľa pohcodu. Alebo začiaktom roka 1990 Hodonínsku päťdesiatku, ktorú sme prešli za neprekonateľných osem hodín. To sme sedeli len raz v jednej moravskej krčme. Hrozné!

S úctou som pozeral na Tvoj počet stoviek, ktorý sa mi ešte veľmi dlho nepodarí prekonať. Časom však si mal zdravotné problémy a turistické trasy začali byť kratšie. Možno to bolo dobre, keďže počas vychádzok sme začali viacej spolu rozprávať a prestali sa naháňať. Dozvedel som sa viac o Tebe, o Tvojej rodine, milujúcej manželke, Tvojej dcére a synovi. Nemal si to jednoduché. Vždy si sa snažil byť čestný, priamy. Nekonfliktný. Takíto ľudia bohužiaľ v tomto svete to nemajú jednoduché. Trápili Ťa mnohé veci, ktoré si nedokázal prekonať. Vojna v Juhoslávii, či v bývalých štátoch Sovietskeho zväzu. Mal si jeden obrovský dar. Vedel si jazyky. Od malička si sa vedel dorozumieť slovensky, maďarsky, nemecky a vedel si perfektne aj rusky a anglicky. To som Ti naozaj úprimne závidel. Rokmi si sa nám začal postupne strácať. Našich vychádzkok s Tebou a s našimi kamarátmi pomaličky ubúdalo. Až Tvoja choroba Ťa donútila ležať v posteli. Ešte si pamätám, ako si ma otcovsky vedel pohrešiť za gramatické a štylistické chyby, keď si mi opravoval bakalársku diplomovú prácu. Tú magisterskú si už nečítal. To už si odchádzal od nás. Bol to šok, keď Tvoja pani manželka zavolala mojej mame, že si už navždy odišiel. Za Tebou išli ďalší naši chalani ako Cyro Porubanec, Peťo Minárik, Paľo Takáč a ďaľší.

Napadla mi jedna myšlienka. Raz ju uskutočnili Trnavčania na Vianočnom pochode. Chapi navštívili cintoríny, kde ležia naši kamaráti a pri ich hroboch zapálili sviečky a venovali tichú spomienku. Možno aj pripili štanprlíkom. Možno podobnú akciu by sme mohli urobiť aj my Blaváci. I keď je tu menší problém. Neviem, kde máš urnu na Slávičom údolí. To by nám určite Tvoja pani manželka rada prezradila. Mohlo by to byť niekedy v novembri na Dušičky alebo na Pištovej Sládečkovej Skladii. To by som možno aj Tebe splatil dlh, ktorý voči Tebe dlho mám.

Karol, maj sa tam hore pekne a občas sa usmej na nás smrteľníkov ako sa tam my dole trápime a tešíme. U pánbožka aj vyjednaj protekciu pre nás. Maj sa krásne!

Jozef Novák

 

Trnavská stovka – 41. ročník
Bratislava - Brezová pod Bradlom, resp. Trenčín

V minulom roku už táto stovka dosiahla celkom 40 organizovaných pochodov. Oslávila 40. jubilejný ročník. O rok neskôr, v tomto roku, T-100 načala už ďalšiu novú desiatku pochodov. Po úspešnom jubilejnom ročníku nehrozil, podobne, ako tomu bolo v minulosti, keď po úspešných, veľmi úspešných 10 ročníkov, ktoré rozbehli Trnavskú stovku až k terajšej sláve, keď si organizátori pochodu, trnavskí horolezci, povedali a už dosť, v najlepšom treba skončiť a samotnú stovku nechali napospas. V tomto roku nebolo treba hľadať nového “spasiteľa”, ako tomu bolo pri 11. ročníku pochodu, kedy Štarták z Bratislavy si zobral na starosť organizovanie pochodu, aj keď trochu improvizovanom. O tomto pochode sa až donedávna nevedelo, že trasa viedla z Bratislavy, z tradičného miesta štartu (pod schodmi hlavnej železničnej stanice), ale skončila v meste Trnava, tak, ako to hovorí názov tejto stovky. Aj tento 41. ročník bol poznačený niekoľkými problémami, ktoré však k takémuto obrovskému podujatiu organizovanému na amatérskej úrovni už akosi neoddeliteľne patrí. Treba dodať, že pochod je síce organizovaný amatérmi, ale podujatiu Trnavská stovka štatút amatérske podujatie nemožno prisúdiť. Aspoň si to myslíme a vy to môžete potvrdiť alebo vyvrátiť. Kto za týmto úspešným organizovaním stoviek stojí? Sú to desiatky obetavých ľudí, organizátorov, pripravujúcich všetko potrebné pre pochod a ktorí sa potom zväčša i fyzicky zúčastňujú pochodu ako kontroly, či v inej funkcii. Za Trnavskou stovkou nestoja iba dvaja hlavní organizátori uvádzaní napríklad aj v slovenskom či oblastnom turistickom kalendári Malé Karpaty a okolie. Trnavská stovka má dvoch takýchto funkcionárov, ktorí majú pekne podelené funkcie (jeden je výkonný a druhý reprezentačný). Kto nám v tomto ročníku diaľkového pochodu pomáhal na trase?

Štart pochodu - Bratislava, hlavná stanica

V tomto roku fungovali “štartéri" v nasledujúcom zložení: Ivan Nižnan, Marian Nižnan, Peter Hrdlička, Milan Patrovič, Ľuboš Korbela, Peter Groman. V tomto roku vypadli zo zostavy dvaja inžinieri, skúsení organizátori. Pavol Šoula a Ľudovít Bahurinský. Obaja v čase konania stovky boli v zahraničí. Dlhé roky sa robil štart v drevenom prístrešku, ktorý patril k susediacej reštaurácii. Tento prístrešok, ktorý nebol prakticky v prevádzke, začal majiteľ zariadenia na noc uzamykať, aby ho ochránil pred bezdomovcami. Dlhé roky chodil Bahuro alebo Marian Nižnan k majiteľovi zapožičať si kľúčik od tohto prístrešku, kde potom Paľo riadil prevádzku štartu. Prichádzajúci turisti dostávali od Paľa na vyplnenie “účastnícke lístky” a v jednej polovičke prístrešku na stoloch mali pripravené písacie potreby a po vyplnení lístku ich nasmeroval na jedno z “pracovísk”, ktoré boli od seba dostatočne oddelené, aby tam nenastala tlačenica. Bolo to dobre zorganizované, bolo to plynulé. Ono sa to zdá, že z toho robíme vedu. Žiadna veda to nie je, je to len dobrá organizácia, ktorá je nevyhnutná vtedy, keď rýchliky skoro ráno chŕlia množstvo ľudí prichádzajúcich do Bratislavy a oni namiesto toho, aby išli do mesta alebo do práce na MHD, väčšina z nich sa valí dolu po schodoch na relatívne malú plochu, kde sú rozložení štartéri. Chvíľami to vyzeralo ako na niekdajších prvomájových sprievodoch, keď masy ľudí kráčali pred slávnostnú tribúnu, aby tam našim “čelným predstaviteľom" demonštrovali bla, bla, resp. atď. Odštartovať stovky turistov v priebehu krátkeho času tak, aby sa zbytočne nezdržovali, nemožno v chaose, ale ako tak organizovanom poriadku.

Keď dva - tri dni pred štartom sme volali telefonicky majiteľovi prístrešku, telefónne číslo bolo neprístupné. Už táto skutočnosť predurčovala, že tu bude už dajaký zádrheľ. Po osobnej návšteve krčmy sme zistili, že je tu nový majiteľ a ten nemá ani najmenšie pochopenie pre naše turistické aktivity, aj keď je to Trnavská stovka. Začali sme okamžite hľadať alternatívne riešenia, aj keď sme dúfali, že majiteľ si to nakoniec rozmyslí. Nerozmyslel. O tom som sa osobne presvedčil, keď ako “zodpovedný vedúci", keď som v sobotu o pol piatej hodine prišiel ako prvý na štart a na plot krčmy som vyvesil dva malé oznamy. Mal som nešťastie alebo nie? O chvíľu do neďaleko zaparkovaného auta na chodníku nasadá osoba, hovorme mu “šofér”, a ide sa po chodníku smerom k schodom otočiť. A tu zbadá, že plot jeho vrelo milovanej krčmy zaťažujú dva papieriky. Zastavil auto a z okienka auta ma žiada, aby som strhol tie dva papiere. Na moju otázku, či to vadí, odpovedal, že áno. Bolo mi jasné, že tu k žiadnej dohode nepríde a so slovami, že “nevadí, my si dajako pomôžeme", som zobral oznam a na druhej strane, kde bol betónový plot, náhodou trčal suchý konár, na ktorý som oznam pripevnil. Tento môj počin ho natoľko rozčúlil, že okamžite prešiel na tykanie a na otázku či viem kto je on. Pravdu povediac nevedel som, kto je on. Podľa výzoru a správania mi to nevyzeralo na majiteľa podniku, podnikateľa, ale skôr na vyhadzovača v dajakom menej slušnom lokáli. Ale to už bol čas na konanie. Začali prichádzať prví turisti, a tak štartovaciu procedúru som vybavoval v stoji. O chvíľu prišla posila, a tak sme spolu s bratom úradovali v provizóriu. Na ceste na štart boli už dve autá. V jednom z nich (mini dodávka) boli naložené aj lavice, stoly, stoličky. Majiteľom tohto auta bol turista, nikto iný ako prvý v minuloročnom rebríčku príchodu do cieľa na Trnavskej stovke, ktorý aj o viac ako hodinu predbehol aj najchýrnejších bežcov. Nuž táto mimoriadna rýchlosť rozhodla, že sme vsadili (okrem iného aj nádej) na tohto mimoriadne schopného turistu. A osvedčilo sa to, nakoniec sa stal riadnym členom “tretej kasovej skupiny". Napriek problémom s činnosťou štartérov a i ich organizačnými schopnosťami môžeme byť spokojní. Pre budúci rok nám zostáva doriešiť prípadnú “mokrú” variantu štartu. Tohto roku bolo pekne slnečno. Najschodnejšie bude asi kúpiť lacný prístrešok a postaviť ho na neudržovanom trávniku medzi stanicou a už spomínanou krčmou, ale veď uvidíme.

Kontrola - Biely Kríž

Ďalšia kontrola bola na Bielom Kríži. Kontrolu robila bratislavsko - trnavská dvojica, Ladislav Farkašovský a Peter Bada. Nič mimoriadne sa na kontrole nestalo. My, ktorí sme boli na základnej vojenskej službe, sme po skončení služby podávali nadriadeným hlásenia v štýle “Súdruh nadporučík, počas služby sa nič mimoriadne nestalo”. “Problém” vystal v tom, že sa nevie, kto by mal podávať hlásenie, Peter alebo Laco a komu. Ale vážne. Táto kontrola vybavovala turistov priebežne, bez dlhého čakania. Mementom tejto kontroly je prípad už z pred mnohých rokov, ale turistami ešte stále pripomínaný, keď sa na tejto kontrole čakalo na vybavenie niekoľko desiatok minút (cca 4 a viac) a turisti si museli túto nedobrovoľnú prestávku krátiť v susednom bufete. Takéto zdržanie sa odrazilo na peknej tržbe krčmára a samotný krčmár na rozdiel od turistov si to aj pochvaľoval. Kontrolór na tejto kontrole, Jožko K., vo svojom článku pre MKD zaujal celkom neutrálny postoj, že všetko bolo v podstate poriadku, že rady boli aj 25 m dlhé a to turisti stáli ako voľakedy vo fronte na mäso, v trojstupe a zvyšok bol v pohostinstve. Informoval nás, že na štart prišiel o 6,36 h, že na jeho úseku bola z rána hmla, neskôr slnečno, no veterno, s teplotou 25 stupňov. Píše, že vedúci bufetu hneď ako prišiel na kontrolné stanovisko, ho presvedčoval, aby kontrolu presunul pod jeho prístrešok s občerstvením, vraj čo keby začalo pršať. Aktuálne počasie ani predpovede počasia vôbec nenaznačovali, že by sa také niečo malo stať.

Mazaný krčmár vedel čo chce. Jozef vo svojom článku potom len lakonicky konštatuje, že to bolo správne rozhodnutie pre obe strany. Zostáva už len odpovedať pre ktoré dve strany to bolo správne. Pre turistov to nebolo rozhodne správne rozhodnutie (že tam tak dlho čakali), pre krčmára to zase bolo rozhodne správne rozhodnutie (to naznačuje tržba) a Jozef sa musí sám rozhodnúť na ktorú stranu sa prikloní. On sám to zdôvodňoval tak, že omeškanie spôsobilo “otáčanie kontrolného lístku o 180 stupňov podľa vodorovnej osi”.

Tohto roku sa však stala na tejto kontrole aj jedna trochu mimoriadna udalosť, s ktorou sme ako organizátori nepočítali. Nakoniec pri takejto masovke s tým treba vždy rátať. Kontrola vyriešila tento problém operatívne a vecne. Na túto prvú kontrolu na Bielom Kríži sa dostavili dvaja Maďari, ktorým meškal vlak a chceli sa zúčastniť pochodu T 100. Rozdiel vzdialenosti medzi štartom zo stanice a štartom z Rače je asi osem kilometrov. Podľa regule pochodu nás to nemusí zaujímať. Ale na druhej strane trnavská stovka, tak ako ostatné diaľkové pochody, nie sú súťažou, ale otázkou cti a prestíže prekonať práve túto vzdialenosť. Treba tu brať do úvahy aj ľudský rozmer. Keď niekto pricestuje až z Maďarska a nie vlastnou vinou sa omešká štart, bolo by kruté nenájsť dajaké riešenie. U týchto Maďarov nie je problém s uznaním stokilometrového pochodu, lebo oni pokračovali v pochode až do Trenčína.

Stala sa však menšia administratívna chyba. Uvedení Maďari si prevzali kontrolný lístok od iného nášho turistu, ktorý z dajakých dôvodov musel skončiť. Prvá chyba sa stala, že ak niekto končí hoc kde na trase, tým jeho štartovné číslo vypadáva z hry. T-100 nie štafetový pochod a štartovné čísla sa neprenášajú. Za druhé, na jedno štartovné číslo nemôžu štartovať dvaja turisti. Výsledkom je, že podľa informácií turistov, ktorí išli až do Trenčína, vraj úspešne dopochodovali až do cieľa. Túto anomáliu mala zaznamenať aspoň niektorá naša kontrola (možno, že aj zaznamenala). Doteraz nevieme žiadne údaje o uvedenej dvojici. Môžeme iba vyhlásiť celoturistické pátranie po týchto turistoch. Asi určite chodia aj na iné pochody na Slovensku alebo v Čechách. Kto o nich niečo vie, nech nám podá informáciu a možno že sa aj oni ozvú na internete. Rozhodne však pre túto kontrolu, ale možno aj iné, je potrebné dodať niekoľko účastníckych i kontrolných lístkov, aby mohli zaregistrovať i takéto mimoriadne prípady, aby sme mali prehľad o turistoch, ktorých máme na trase.

Kontrola - Pezinská Baba

Beata Mačicová už dlhé obdobie robí jednu z kontrol Trnavskej stovky, takže smelo možno povedať, že už jej táto kontrola aj prischla a dostala jej meno. Začínala na kontrole na Troch kamenných kopcoch (TKK), ale novšie je to už kontrola Pezinská Baba, na ktorých robí pravidelne kontroly. Nerobí dve kontroly naraz v jednom ročníku, to len stanovisko kontroly sa menilo. Najskôr robila kontrolu na TKK. Tu sme ju pravidelne každoročne mohli vídať až na krátke obdobie, kedy ju Peter Minárik na túto kontrolu “nenominoval”. Potom, keď sme prevzali organizovanie Trnavskej stovky po Petrovi Minárikovi, sme túto kontrolu preložili späť na Pezinskú Babu, kde vtedy kontrola nebola (teda v prvých ročníkoch u horolezcov kontrola bola na Babe). Dôvodom bola aj skutočnosť, že tu sú lepšie možnosti občerstvenia. Peter Bada vybavil ako miesto kontroly Chatu Korenný vrch, ktorá sa nachádza neďaleko od červenej značky, po ktorej vedie trasa stokilometrového pochodu. Táto kontrola sa dostala do povedomia účastníkov pochodu najmä tým, že Beata vedela, že nielen láska prechádza cez žalúdok, ale že nato “naletia" aj diaľkoplazi, pre ktorých je vítané každé posilnenie, každé prijaté kalórie a preto spolu so svojím personálom ponúka turistov chutnými palacinkami. Keď horolezci začínali s organizovaním stovky, tak prvá kontrola bola umiestnená na Pezinskej Babe. Keď končili s organizovaním pochodu, mali na trase 10. ročníka päť kontrol, a to na Pezinskej Babe, údolí Rudavky, chate Brezinky, Rakovej, Dobrej Vode. Keď začal s organizovaním pochodu Peter, ako skúsený optimalizátor trasy už menej dôveroval turistom a na trase zriadil celkom sedem kontrol. Ako nová kontrola pribudla aj kontrola na Troch kamenných kopcoch.

O samotnej Pezinskej Babe sme sa veľa toho v príslušnej literatúre nedočítali a nedozvedeli sa. Nebolo to ani v literatúre tej bežnej, ani v odbornej či prostorekej. Je záhadou prečo taký pekný kus územia, kus peknej lesnej prírody bol venovaný či pomenovaný po pezinských babách. Veď také niečo nemajú ani bratislavské baby. Aj keď je pravdou, že jeden čas malá časť Bratislavy bola akoby pridelená jednej a špecifickej časti bratislavských dievčat, ktoré napriek tomu, že to boli mladé dievčatá, predsa sa venovali tomu najstaršiemu remeslu. Tam mali svoj raj a svojich klientov. Bola to známa Krížna ulica. Krízy, či polícia ich odtiaľ však dostala. O tom, že tieto dievčatá dobre zarábali, svedčí aj výpoveď jednej matky, ktorá mala tri dcéry. Jedna sa živila rukami a čo sa týka peňazí, nič moc to nebolo, tá, ktorá sa živila hlavou, bola na tom len o trochu lepšie a tá, ktorá sa živila celým telom, bola na tom ďaleko najlepšie.

Akurát čo sme sa mohli dočítať, že je to sedlo v hlavnom hrebeni Malých Karpát, 13 kilometrov od Pezinka, ktorým prechádza cesta z Pezinka do Perneku, teda na Záhorie. Že je to významné stredisko pešej i lyžiarskej turistiky, križovatka turistických značkovaných chodníkov a teda aj tej našej červenej, ktorá by nás mala doviesť po hrebeni až do Brezovej. Takže je to sedlo a nie pekná pezinská baba

Kontrola Buková

Šéf kontroly: Erno Viselka

Kontrola Trnavskej stovky na Bukovej má dominantné postavenie v celej sústave kontrol tejto stovky. Je to zlomová časť celého pochodu. Tu začína pre väčšinu turistov nočná časť pochodu. Turisti majú už v nohách dve tretiny pochodu, ale do cieľa je to ešte stále dosť ďaleko. Na tejto kontrole končí, najmä v nepríjemnom počasí, dosť veľká časť turistov. Uspokoja sa aj s diplomom, kde bude napísaný menší počet odšliapaných kilometrov, ako je sto. Ale treba povedať, že aj to je slušný výkon. Pokus o absolvovanie celej Trnavskej stovky sa odkladá na budúcnosť. Kontrola sa už dlhé roky robí v príjemnom prostredí miestnej reštaurácie so slušným sortimentom jedál i pitia. Turisti okrem interiéru majú možnosť si posedieť, doplniť kalórie i odpočinúť si aj na krytej terase. Majiteľ reštaurácie sa už dopredu informuje o počte štartujúcich, ktorých najmä v posledných troch ročníkoch býva celkom slušný počet. A každým rokom sa rekord v počte prekonáva a podľa toho aj on pripravuje zásoby. Rekordné účasti spôsobili, že sa varí a obsluhuje i pred reštauráciou, v stane. Dlhoročným šéfom tejto kontroly býval MUDr. Ivan Košický, ktorý nielenže bol zanieteným turistom, ale i veľkým prispievateľom do nášho mesačníka Malokarpatský diaľkoplaz. Bol aj vynikajúcim kresličom a karikaturistom, ktorý svojím dielom neraz “vylepšil" tento náš mesačník. Povolaním bol lekár – zubár, ktorý ako profesionál vždy závidel gynekológom ten ich pohľad na miesto svojho profesionálneho pôsobenia. Predsa len vŕtať sa v hube s deravým zubom je niečo iné ako... Bol to priamy a otvorený človek, ktorý si nerobil problém svoju “závisť” vyjadriť aj v príslušnej karikatúre. Pod jeho vedením kontrola dlhé roky šliapala vždy perfektne a bez problémov. Po jeho predčasnej smrti toto zodpovedné miesto prevzal Erno a aj ten to robí perfektne a už tiež aj dlhé roky. Jeho zástupcom a zároveň aj jediným členom jeho kontrolného tímu je Zdenka Davideková. Je to dvojica, ktorá vie zvládnuť každý problém na kontrole v Bukovej so suverenitou, neviem čo napísať, napadá mi slovo predsa suverénov.

Peter Minárik, dlhoročný vrchný šéf Trnavskej stovky, mal zaužívaný postup, že potom, ako na štarte vypravil na cestu posledného turistu, sa pomaly vybral na svoju inšpekčnú cestu a najskôr sa dostavil na kontrolu na Bukovej, kde skontroloval, či je všetko v poriadku, akože aj vždy bolo, a potom sa presunul do cieľa v Brezovej, kde zotrval až do rána, do ukončenia pochodu. Tento inšpekčný rituál prevzali aj organizátori, ktorí nahradili zosnulého Petra. V jubilejnom roku 2013 bol šéfom inšpekčnej skupiny Bahuro, v roku 2014 už sme pracovali bez Bahura, ktorý nás v tom čase reprezentoval s ďalším známym turistom Františkom Královičom v zahraničí.

Kontrola Vápenná

Kontrolu Vápenná, ktorá je umiestnená na Rosničkovej lúke, dlhé roky aj po tom, čo prestali horolezci organizovať tento pochod, bola obsadzovaná horolezcami. Posádky sa tam striedali, občas sa stalo, že bola aj neobsadená. Peter Minarik obsadenie tejto kontroly “látal, ako sa dalo”. V minulom jubilejnom ročníku bola kontrola zas obsadená horolezcami. Pre tento rok bola kontrola “voľná – na transfer listine.” Problém tejto kontroly spočíva v tom, že je v mieste, kde nie je blízky prístup na kontrolu dopravným prostriedkom. Aj časové rozpätie trvania kontroly od 13:30 h do 20:00 h nie je najideálnejšie. Návrat domov už za súmraku, a preto na túto kontrolu treba nominovať turistov s dobrou kondíciou, skrátka profesionálov, výkonnostných turistov. V tomto roku bola na túto kontrolu nominovaná dvojica skúsených diaľkoplazov L. Bahurinský a F. Kráľovič. Avšak na termín konania Trnavskej stovky obaja dostali pozvanie, nomináciu na turnaj v zahraničí. Touto náročnou úlohou sme preto poverili skúseného a skutočne aj výkonného turistu, ktorý má už v nohách nachodených v rámci plnenia podmienok VOPT až 45 000 km (slovom sa nám to nechce ani vypisovať, tak verte číslici). V sobotu ráno od piatej hodiny zarezával na štarte a okolo deviatej hodiny sa presúval na kontrolu Vápenná, aby tam zotrval až do súmraku a potom sa pomaly peši presúval domov do Trnavy. Obdivuhodný a obetavý výkon. Dúfam, že mu klasifikátor tento výkon na rozdiel od minuloročného ročníka uzná, ako absolvovanie stovky. Už dlhé roky platí zásada, že ten turista, ktorý sa fyzicky zúčastní diaľkového pochodu, či už ako chodec alebo člen kontroly, prípadne i kombinácie pochodu a chôdze, sa mu toto podujatie zaratúva ako absolvovanie pochodu a súčasne sa zaratúva aj do súťaží majúce výkonnostný charakter, napríklad ako je plnenie podmienok VOPT, Malokarpatský superdiaľkoplaz, Slovenský superdiaľkoplaz alebo aj do Malokarpatského diaľkoplaza, prípadne aj iných výkonnostných turistických podujatí.

Kontrola Čermákova lúka

Tohoročná zostava: Vladimír Naď, Peter Miljkovič, Ivan Štefanovič

Všetko čo o Čermákovej lúke vieme, že to bola lúka dajakého pána Čermáka, možno i súdruha. Pochybujeme, že by sa na túto lúku ulakomil kadejaký gróf, či barón. Gróf Pálfy, ktorý v tomto regióne podnikal, tak ten by sa na túto lúku určite neulakomil. Áno, gróf Pálfy v tomto regióne podnikal, dobre počujete, vlastne čítate. Ako je známe, jemu patril hrad Červený Kameň, ale aj kaštieľ v neďalekých Budmericiach, kde dosť často pobýval a odtiaľ na kočiari podnikal cesty na Červený Kameň. Na lúke ani v jej blízkosti nie je žiadna zrúcanina, iba ak turistu (od vyčerpania) alebo aj kontroly (tiež od vyčerpania). Nachádza sa na križovatke viacerých turistických značiek, jedna z nich je aj červená, po ktorej ide trasa nášho pochodu. Na tejto križovatke majú viaceré diaľkové pochody umiestnené svoje pochody, ktoré majú charakter optimistický, ale i rozpačitý. Ten optimistický charakter má kontrola na pochode Bankových úradníkov, lebo po kontrole stačí potom zbehnúť cez Zochovu chatu (nie doslovne) a sme zanedlho v cieli v Harmónii, kde Bahuro každému, bez ohľadu na výkonnosť a zásluhy, podáva optimistické občerstvenie. Tú rozpačitú kontrolu tu má Trnavská stovka, lebo veľa sa dovtedy neprešlo a do cieľa je ešte ďaleko a treba prešliapať ešte mnoho kilometrov. Ďaleko lepšie vnímajú túto kontrolu tí, ktorí sa ženili v piatok trinásteho a podarilo sa im dostať za ženu takpovediac xantipu, nie menom, ale povahou. Tí si to pochvaľujú a vravia “to mám ešte toľko kilometrov od xantipy a ktomu, keď prirátam ešte cestu domov ojojojoj, to je slobody”. To sú práve tí turisti, ktorí si pochvaľujú a nesťažujú sa ani na ten najdlhší a najťažší pochod, lebo vedia porovnávať.

Kontrola Raková

Kontrola pôvodne bývala na Sokolských lúkach. Bola to jedna z tých, ktoré pridal Peter Minárik. Niekoľko rokov fungovala, potom niekoľko rokov bola opustená, až pred niekoľkými rokmi bola nahradená kontrolou na Rakovej, ktorá je o niečo bližšie, na rozdiel od Sokolských lúk, k cieľu. Tejto kontrole “vojakov" šéfuje už dlhšiu dobu Juraj Zaťko. Je to kontrola, ktorá začala svoju činnosť ešte za života Petra Minárika. Je to vynikajúco zvolená kontrola. Doslova balzam pre turistov. Niekoľko kilometrov pred cieľom, ale už s veľkým počtom kilometrov v nohách, ponúka turistom okrem vlastných kontrolných služieb i občerstvenie teplé i tvrdšie, ktoré dobre padne do záverečných kilometrov. Je to tam výborné a vynikajúce, tvrdia do jedného turisti. Je to i z časového hľadiska náročné pre členov kontroly. Trvá značnú časť poobedia a trvá až do druhej v noci. Je to predposledná kontrola, preto aj to časové rozpätie kontroly musí byt tak veľké. Tohto roku pod vedením Juraja Zaťku tvorili osadenstvo kontroly: Lenka Karperová, Lenka Jurisicová, Tomáš Slezák, Milan Martisovic, Katarína Bínovská.

Kontrola Dobrá Voda

Obec v okrese Trnava, je známa tým, že tu dožil svoj život spisovateľ, prekladateľ a katolícky kňaz Ján Hollý. Po požiari jeho fary v Maduniciach, kde pôsobil skoro tridsať rokov, pričom sám utrpel zranenie a prišiel o celé svoje osobné vlastníctvo, bol penzionovaný a v núdzi sa ho ujal jeho bývalý spolužiak z Dobrej Vody, kde napokon aj umrel a bol pochovaný. Druhou významnou udalosťou, ktorá zviditeľňuje Dobrú Vodu nielen na Slovensku, je skutočnosť, že už dlhé roky je Dobrá Voda poslednou kontrolou na dvoch významných diaľkoplazeckých stovkách, a to na Pochode ŠPCH a T-100. Rozdiel v týchto pochodoch je, že ich trasy sú protichodné. Na Trnavskej stovke je cieľ v Brezovej pod Bradlom vzdialený necelých 10 km, kým na Špačinskej stovke do cieľa v Špačinciach chýba asi až dvadsať kilometrov. Pri T-100 sa turisti v duchu radujú, že do cieľa je už kúsok a že je temer isté, že svoju stovku dokončia. Iní turisti na tejto stovke zbierajú posledné sily na prekonanie posledných kilometrov, nekonečnej vzdialenosti až 10 kilometrov. Čo o týchto posledných km napísal turista z tejto druhej kategórie turistov na internete? Pochod absolvoval ešte za života Petra Minárika spolu so svojou priateľkou. Bolo by zaujímavé vedieť, či autor článku Marek Lomnický sa potom, ako opísal posledné kilometre pochodu, ešte niekedy objavil na Trnavskej stovke. Tento turista sa zúčastnil “historického" pochodu, kedy Peter neočakával takú “vysokú “účasť” až nad dvesto účastníkov, preto namiesto kontrolného listu rozdával pohľadnice. Autor tohto článku bol spolu so svojou partnerkou posledný so štartovným číslom 268 a 269. Peter, keby si vedel, že na tom tvojom pochode tohto roku bola tiež rekordná účasť turistov, ale ich počet bol viac ako dvojnásobný.

Tu je úryvok z článku Mareka:

“Z krčmy sa odchádza veľmi ťažko, nohy sú úplne zdrevenené, ťažké ako centy. Rozhýbať sa treba pomaličky, celý človek bolí... Brezová je za kopcom. To sa už nedá vzdať, aj keby sme sa mali doplaziť. Opäť opúšťame červenú značku a mierne stúpame lesnou asfaltkou, dokonca prestalo pršať. Pomaly svitá, vymieňame si povzbudivé úsmevy. S blížiacim sa cieľom sa ide ťažšie a ťažšie. Asi pol hodiny pred cieľom stretávame červenú a začíname prudko klesať do Brezovej. Dávame si veľký pozor na kolená a pomaličky s bolesťami dokrivkávame k smerovníku. Jeho názov - Brezová pod Bradlom! Sme takí unavení, že sa nie sme schopní ani tešiť. Cieľ pochodu je v budove učilišťa Milana Rastislava Štefánika asi 15 minút od smerovníka. Klincom do rakvy je výstup na prvé poschodie, kde organizátori prenajali triedu. Desať minút pred šiestou vchádzame do triedy plnej “nemých tvárí” - “stovkárov” čakajúcich na autobus. Znovu sa stretávame s pánom Minárikom, pri ktorom sme začínali. Naše snaženie je ocenené diplomom a odznakom. Konečne môžeme dovoliť únave, aby nás premohla. Sme v cieli. Po viac ako 24 hodinách bez spánku sme ako handrové bábiky. Ale v duchu sa usmievame, prekonali sme sami seba, objavili sme, čo sa v nás skrýva. Nádherný je pocit víťazstva, ktorý prežívajú všetci, ktorí prišli aj napriek útrapám do cieľa."

Táto kontrola je náročná aj pre kontroly a aj preto sa nevytvorila stála osádka kontroly, ale dosť často sa menila. Prvé dva roky po smrti Petra velil kontrole jeho mladší brat, ale nevydržal ani do jubilejnej stovky. Zdá sa, že túto “tradíciu zmien” narušia lopašovania Ivan Šimna, Ján Pašek a ten tretí, ktorého meno zatiaľ nepoznáme. Keď sme navštívili pri tohoročnej stovke týchto chlapcov v Dobrej Vode, nevyzeralo to, že by už kontroly mali dosť a o rok sa už nebudú hotovať na kontrolu. Zotrvať na kontrole od 16:00 až do 5:00 h je dosť únavné. Čas ukončenia kontroly o 5:00 h je priskorý. Turista, ktorý príde na kontrolu do Dobrej Vody aj o hodinu neskoršie, pohodlne stihne cieľ v limite na Brezovej. Najvhodnejším riešením bude to riešenie, ktoré sme odskúšali v tomto roku, že po odchode kontroly (môže odísť aj ráno prvým autobusom) zanechá na kontrole kontrolné číslo, prípadne kontrolné heslo (teoreticky by bolo možné aj “starú”, resp. hoc akú pečiatku, ktorú by ráno po otvorení hostinca niekto odložil.

Cieľ Brezová pod Bradlom

Cieľ nášho stokilometrového putovania končí v Brezovej pod Bradlom. Ak Dobrá Voda je známa, že v nej dožil život známy slovenský spisovateľ, tak Brezová sa môže popýšiť vzťahom k ešte väčšej slovenskej osobnosti. Jedna z najvýznamnejších osobností moderných česko -slovenských dejín je slovenský vedec, politik a francúzsky generál, ktorý sa narodil v neďalekých Košariskách a ktorý zahynul pri havárii lietadla pri Ivánke pri Dunaji a pochovaný bol v mohyle na Bradle. Mohyla Milana Rastislava Štefánika je národnou kultúrnou pamiatkou, ktorá je dielom ďalšej slovenskej osobnosti, architekta, narodeného, vlastne národného umelca Dušana Jurkoviča. Vlastne aj to narodeného platí. Keby sa nenarodil, nemohol by byť národný. Štefánik patril medzí tých, ktorí sa najvýznamnejšou mierou zaslúžili o vznik Československej republiky v roku 1918. Za jeho zásluhy ho aj vtedajší mocní patrične ocenili a odmenili zvláštnou funkciou, funkciou prvého a posledného ministra vojny, a to v čase, keď už skončila hrôzostrašná prvá svetová vojna. Do tohto kresla vlastne ani nemohol zasadnúť, lebo pri návrate do vlasti zahynul. Prečo sa mu neušla aspoň funkcia ministra obrany? Ťažko povedať. Jeho kvalifikácia generála francúzskej armády bola asi prinízka, a tak toto kreslo obsadil civil, možno s modrou knižkou. Ďaleko väčšej neprávosti sa dostalo Štefánikovi po druhej svetovej vojne. Nielen že pod vplyvom dobových politických kritérií hodnotili jeho osobnosť mierne povedané záporne, odstraňovali sa jeho sochy a pamätníky po celom Slovensku a Bratislavu nevynímajúc, až to prišlo do fázy, kedy sa o Štefánikovi mlčalo, a to aj napriek tomu, čo všetko stihol tento človek počas nie dlhého života a nie s dobrým zdravím vykonať.

A dnes práve po červenej značke, po magistrále M. R. Štefánika sme sa dostali do cieľa. A práve s miestom cieľa (nielen so štartom) sme tohto roku mali problémy. Dlhoročný cieľ v škole, ktorý sa uskutočňoval v jednej triede tunajšieho učilišťa a v minulom, jubilejnom roku to bola dokonca priestranná a veľmi slušná jedáleň. Priam ideálne miesto pre konanie cieľa, tak náročného stokilometrového pochodu. Ako keby sa chcelo potvrdiť heslo, že v najlepšom treba prestať, učilište bolo zrušené, škola vyprataná, čaká na svojho nového majiteľa. Prichýlili nás však na neďalekom futbalovom štadióne. Po niekoľkých úpravách a skúsenostiach by to mohol byť na niekoľko rokov prístrešok pre cieľ T-100. Samozrejme, že cieľ si vyžaduje najdlhšiu “pracovnú dobu” a tomu musí zodpovedať i obsadenie cieľa. Podľa “oficiálneho" rozpisu cieľ mal byť realizovaný v čase 18:00 – 8:00 h. Prvú časť cieľa (do polnoci) mala personálne zabezpečí Tesla a druhú časť Atóm Bohunice. Realizovať kontrolu až od 18:00 h by bolo nereálne. V tom čase by už celkom slušná skupina stála pred bránami. Odvolávať sa na to, že nemajú byť bežci tak rýchli, je priam komické. To je ako by organizátor maratónskeho behu zaregistroval na štarte najlepších maratóncov, čo je prirodzenou snahou každého organizátora podujatia pritiahnuť špičku (ak má na to peniaze) a po pribehnutí prvých maratóncov k bránam štadióna našli by bránu uzamknutú a s oznamom, že o dve - tri hodiny príde správca a otvorí im bránu, aby mohli bežci pribehnúť do cieľa. Chodím už dlhé roky na diaľkové pochody a vždy tam chodili (na moju zlosť) turisti, ktorí boli lepší, ako som bol ja. Boli to bežci, či “pobehovači”, ako Bábor ml., J. Oravec, Juraj Hromkovič, Severa, Mrlina, Švancar, Pristach, Jano Baláž a ďalší a ďalší. Mám dojem, že organizátori sa musia prispôsobiť turistom a nie turisti organizátorom. Keď sa organizátorom nedarí prísť na kontrolu o dve či viac hodín skôr, tak nech to neorganizujú. Prvú posádku cieľa tvorili turisti Ivan Nižnan, Marian Nižnan, Peter Hrdlička, Ctibor Páchnik, Iveta Szőcsová. Len čo sa zoznámili s novým cieľom, s novými podmienkami, vyznačili príjazd do cieľa a urobili ďalšie potrebné práce, začali sa objavovať prví turisti. Celá posádka mala čo robiť až do polnoci. A keďže Atóm sa asi predčasne rozštiepil a neprišiel striedať, musela si táto “posádka” predĺžiť službu až do rána. Traja z uvedenej posádky už boli pred piatou ráno na štarte, takže nastupovali do ďalšej šichty a po polnoci do tretej šichty. Statočne sa držala i jediná žena posádky, Ivetka, ako ju familiárne volajú niektorí turisti, ktorí ju poznajú z Tesláckej stovky i z ďalších diaľkových pochodov Tesly. Spolu s ostanými pracovala celú noc, prevažne vypisovala diplomy a keď si aj nad ránom v čase už menšej frekvencie príchodu turistov občas od únavy aj trochu za stolom zdriemla, keď započula dajaký ruch a výkriky” už idú ďalší, okamžite sa chopila svojho pera a písala. Nechcela sa nechať vystriedať za žiadnu cenu. V cieli sme zostali do deviatej hodiny, lebo sme dostali hlášku, že na trase sú ešte dajakí bojovníci, ktorí bojujú sami so sebou, aby prišli do cieľa tak túženej stovky.

Tohto roku až traja organizátori Ivan Nižnan, Marian Nižnan a Peter Hrdlička “organizovali” na Trnavskej stovke od štartu až do cieľa. Teda boli asi 32 hodín na nohách. Ocenenie a poďakovanie si zaslúžia aj ďalší organizátori, ktorí boli priamo súčasťou pochodu. Celkom sme napočítali, že ich bolo 28. Za úspešný priebeh pochodu treba poďakovať aj dvom turistom, ktorí boli v čase konania pochodu v zahraničí, ale výrazne sa podieľali na príprave pochodu, a to Paľovi Šoulovi a Ľudovítovi Bahurinskému.

PS

Quo vadis Trnavská stovka. Z roka na rok rastieš a priberáš na účastníkoch. Zatiaľ si ako tak zvládnuteľná aj s tým, čo máš teraz k dispozícii. Ale čo s tebou, keď nepristúpiš na diétu a budeš stále a stále priberať. Ešte dajaká rezerva sa nájde v organizácii, aj keď si myslíme, že v celkom slušnej organizácii pochodu. Vždy sa dá niečo “vyšolíchať”, vždy sa dá aspoň niečo vylepšiť. Sú aj úvahy o menšej reorganizácii pochodu. V žiadnom prípade nie na úkor termínu konania a trasy pochodu. Občas sa ozývajú aj hlasy, že to nie je tá pôvodná horolezecká trasa, že je zmenená. Na prvom ročníku štartovalo osem turistov a len traja prišli do cieľa a pritom to neboli žiadne padavky, ale horolezci, ktorí v horách niečo dokážu. Áno, boli ročníky, keď pochod išiel cez Častú, bol pochod, ktorý končil v Trnave. Teraz pochod už dlhé roky ide po hrebeni, po magistrále od Bratislavy po Brezovú. Vynechal sa (obišiel) iba jeden úsek na Záruby, a to z bezpečnostných dôvodov, ale aj malého nadšenia ochranárov prírody. Pred Zárubami majú turisti v nohách okolo sedemdesiat kilometrov pochodu a niektorí by vrcholom prechádzali aj za tmy. Mnohokrát sa stovky zúčastňujú i takí turisti, ktorí ešte neabsolvovali ani jeden kratší diaľkový pochod. Pochodu sa zúčastňujú i tzv. “pokušitelia". Pokúšajú sa zdolať stovku bez akejkoľvek turistickej prípravy. Za takejto situácie nemôžu organizátori urobiť nič iné, ako urobili. Na druhej strane organizátori ani nemôžu zakázať, aby cez Záruby niekto neoficiálne šiel. Ozývajú sa aj ojedinelé hlasy o pravých a nepravých stovkároch. Že niekto šiel po vrstevnici, že niekto išiel cez oboru (mimochodom cez oboru niekedy viedla červená značka a červené značky sú na trase zachované, takže takýto turista ide tiež po červenej značke). Na trase je celkom osem kontrol a keď turista všetky kontroly absolvuje, podal veľmi solídny športový výkon. Je to dosť podobné orientačnému behu. Keď si našiel ako orientačný bežec všetky značky, splnil si cieľ, bez ohľadu na to kadiaľ si bežal. T–100 nie je pretek, ale skúška odolnosti, vytrvalosti a niekedy aj v primeranej miere odolnosti voči únave. Po vytýčenej trase nejdú ani tí turisti, ktorí zakufrovali (a nie málokrát a nie málo kilometrov), ale napokon sa na trasu predsa dostali a prišli do cieľa. Ak by sme chceli byť na sto percent “spravodliví”, museli by sme diaľkový pochod organizovať na štadióne, na tartane, za účasti komisárov.

Úspešní pokoritelia 100 km trasy v roku 2014

meno   mesto
Adamik Martin   Veľké Uherce
Adamik Štefan   Veľké Uherce
Achberger Štefan   Svätý Jur
Augustín Ján   Vieska nad Žitavou
Augustín Juraj   Vieska nad Žitavou
Bada Peter O Trnava
Bahella Tomáš   Nové Mesto nad Váhom
Baran Peter   Bratislava
Barát Jozef   Nitra
Baroš Ján   Bratislava
Báunt Martin   Poprad
Belaj Samuel   Dargov
Belica Peter   Dolné Orešany
Belo Ján   Bratislava
Bičian Pavel   Prievidza
Bilik Peter    
Blaško Branislav   Senica
Bohúň Branislav   Slovenský Grob
Boraň Jaroslav   Trenčín
Branický Milan   Bratislava
Brazdovič Filip   Malacky
Brestanský Peter   Bratislava
Brestovanský Maroš   Trnava
Brody Václav   Bratislava
Budoš Ján   Trnava
Bukanský Radoslav   Bratislava
Búlik Ján   Trenčín
Cagala Peter   Čachtice
Craig Adam   Bratislava
Čermák Roman   Pezinok
Červenák Filip   Bratislava
Davideková Zuzana   Križovany
Devečka Martin   Bratislava
Dian Martin   Trenčín
Divekyová Petra   Diviaky nad Nitrou
Divko Miroslav   Tomášov
Drab Ondrej   Topoľčany
Drozd Stanislav   Rohožník
Dvonč Lukáš   Partizánske
Dvorská Alexandra   Bratislava
Fančovič Maroš   Naháč
Farkašovský Laco O Bratislava
Filo Branislav    
Fojcík Michal   Trenčín
Franček Vlado   Poprad
Gajdoš Marek   Trnava
Galamboš Peter   Bratislava
Galanský Ľubomír   Bratislava
Gazdík Martin   Bratislava
Geleneky Juraj   Devínska Nová Ves
Gelenekyová Monika   Devínska Nová Ves
Gemeran Peter   Bratislava
Greguš Dalibor   Križovany
Griplik marcel   Trnava
Groman Peter O Trnava
Gurský Andrej   Bratislava
Hačo Ľuboš   Bukov
Halada Peter   Bratislava
Halamček Miro   Dolný Kubín
Halla Štefan   Nitra
Hanuš Jaroslav   Nitra
Hauptvogl Martin   Bratislava
Havraník Roman    
Hlavička Libor   Brumovice na Morave (Česko)
Hliničan Martin   Liptovský Mikuláš
Hodálová Lenka   Bratislava
Holec Juraj   Bratislava
Hollý Rastislav   Nová Dubnica
Honarth Martin   Bratislava
Horňák Peter   Bratislava
Hrčka Ľuboš   Trnava
Hrdlička Peter O Bratislava
Hrivnák Boris   Banská Bystrica
Hromkovič Juraj   (Švajčiarsko)
Hrúz Martin   Nitra
Hubinský Andrej   Továrniky
Hudek Ján   Trenčianska Turňa
Husárová Adriana   Turčianske Teplice
Husárová Lucia   Turčianske Teplice
Hyroš Juraj    
Chrapčiak Vlado O Trnava
Ivanič Pavol   Pezinok
Izakovič Tomáš   Trnava
Jakubec Michal   Ružomberok
Jančík Ondrej   Trnava
Janík Jozef   Dolné Lovčice
Janšto Martin   Košariská
Janšto Michal   Košariská
Januška Stano   Trenčín
Jardon Michal    
Jarec Jaroslav   Bohdanovce
Jarola Marek   Veľký Krtíš
Kačerík Michal   Horný Vadičov
Kadlečík Ivan   Veľké Kostolany
Kajanová Katka   Chorvátsky Grob
Kapusta Roman    
Karel Jozef   Trnava
Kellner Filip   Prievidza
Kemeny František   Bratislava
Kinček Tomáš   Košice
Kmec Lukáš   Bratislava
Kmeť Ondrej   Svätý Jur
Kohút Miro   Bratislava
Kojdiak Peter   Bučany
Koleňak Anton   Smolenice
Kolener Peter   Bratislava
Koller Andrej   Bratislava
Korbela Ľuboš O Bratislava
Kořenek Ján   Bratislava
Kosztenko Dávid   Bratislava
Kováč Jaroslav    
Kováč Peter   Pezinok
Kovačovičová Lenka   Trnava
Kozinica Peter    
Krčula Radovan   Bratislava
Krno Svetozár   Bratislava
Kubala Andrej   Bratislava
Kulpa Vladimír   Nitra
Kurečko Miroslav   Svidník
Kurek Jakub   Limbach
Kušík Michal   Bratislava
Kvasnička Michal   Trnava
Kvasnička Milan   Brestovany
Lacher Regula   (Švajčiarsko)
Lajda Vladimír    
Lakoštík Martin   Valaská Dubová
Lančarič Ján   Šenkvice
Landgraf Milan   Bratislava
Laurincová Barbora   Hurbanovo
Lenčucha Filip   Tvrdošín
Lenghardt Bohuslav   Trnava
Lenghardt Zdenko   Senica
Lietavec Miroslav   Špačince
Liška Dušan   Bratislava
Loncová Zuzana   Žilina
Loveček Tomáš   Žilina
Lukáč Marcel   Sereď
Lupa Milan   Bratislava
Lužak Peter   Trnava
Mačaj Martin   Kráľová pri Senci
Mačaj Peter   Banská Štiavnica
Mačicová Alžbeta O Trnava
Magdalén Marian   Žilina
Machovič Radovan   Piešťany
Malatinský Michal   Bratislava
Malíšek Jozef   Ružomberok
Marťak Marek    
Mašik Igor   Trnava
Maška Peter   Trnava
Matej Peter   Bratislava
Matúš Fedor   Pezinok
Maxian martin   Bratislava
Melicher Ondrej   Pobedim
Miezga Dušan   Vrbové
Mihalovič Štefan   Senica
Michna Jozef   Bratislava
Michna Michal   Bratislava
Miklanek Matej   Bratislava
Miljkovič Peter O  
Mironov Michal   Trnava
Miškolczyová Jana   Nitra
Mišovič Bohuš   Bratislava
Naď Vladimír O Trnava
Nádaský Pavel   Trnava
Náter Martin   Bratislava
Ninaj Martin   Vrbové
Nižnan Ivan O Bratislava
Nižnan Marian O Bratislava
Noník Michal   Pezinok
Novosedlík Andrej   Jablonec
Novosedlyk Andrej   Šúrovce
Okrúhlica Adam   Bratislava
Okrúhlica Ľubomír   Bratislava
Olejarová Kristína   Poprad
Oliva Branislav   Bratislava
Opatovský Peter   Vrbové
Oravec Dušan   Bratislava
Paholek Erik    
Páchnik Ctibor O Bratislava
Páleník Emil   Čierne Kľačany
Pašek Ján O  
Patrovič Milan O Bratislava
Paulinyová Radka   Trnava
Paur Pavol   Višňové
Pažický Jaroslav   Bánovce nad Bebravou
Pečenkár Rudo   Pobedim
Petrík Peter   Trnava
Petrovič Ľuboš   Pezinok
Piaková Milena   Košice
Pieružková Jana   Bratislava
Pieružková Lenka   Bratislava
Pisk František   Svätý Jur
Plánka Filip   Dolné Obdokovice
Planka Peter   Bratislava
Podhorský Robert   Senec
Porubský Michal   Podbrezová
Reitek Svatopluk   Trenčín
Ritomský Peter   Bratislava
Rogel Jakub   Chorvátsky Grob
Rosina Jozef   Trnava
Rozičová Gabriela   Križovany
Sabo Joko   Trnava
Sabo Peter   Šúrovce
Sasák Jaroslav   Osuské
Sekereš Tibor   Trnava
Skýva Marek   Bratislava
Slatina Daniel   Hurbanovo
Slávik Slavomír   Bratislava
Sliva Ivan   Hlohovec
Slivka Martin   Bratislava
Sobota Matúš   Trakovice
Srnka Pavol   Trnava
Strapač Martin   Bratislava
Struhár Ján   Zlaté Moravce
Studva Tomáš   Bratislava
Sudor Matej   Bratislava
Suran Július   Tlmače
Svrček Vladimír   Bratislava
Szőcsová Iveta O Bratislava
Šandor Peter   Žaškov
Šefčík Marek   Trnava
Šereš Martin   Bratislava
Šesták Juraj   Smolenice
Šesták Peter   Smolenice
Ševčík Peter   Malacky
Šikula Maroš   Cífer
Šimna Ivan O  
Šino Peter   Bratislava
Šmeringai Alexander   Stupava
Šmokel Slavo   Zohor
Špajdel Ľuboš    
Šrámek Juraj   Bratislava
Štefánik Dušan   Bratislava
Štefanovič Juraj   Bratislava
Števula Jozef    
Štieber Pavol   Bratislava
Šulek Karol   Trnava
Šulko Dávid   Trnava
Švancar Vlado   Malá Lehota
Tóth Marcel   Vyhne
Trenčan Jozef   Bratislava
Ujbelyi Kamil   Štefanov
Václavík Jozef   Nitra
Valašek Tomáš   Partizánske
Vávro Rastislav   Trnava
Veverka Jozef   Pezinok
Vícen Robo   Bratislava
Virsik Felix   Bratislava
Viselka Erno O Križovany
Višňovský Vlado   Košice
Vítek Miroslav   Dolné Lovčice
Vlček Jozef   Prešov
Vrška Milan   Trnava
Zajcev Pavel   Bratislava
Zaťko Juraj O  
Zaťko Michal   Trnava
Závodný Dušan   Jablonica
Ziškay Marian   Bratislava
Zumrík Miro   Borinka
Zvara Igor   Nemecká

Do cieľa v Brezovej pod Bradlom prišlo 296 účastníkov, z toho žien bolo 19 a 4 účastníci pokračovali ďalej do Trenčína. Najstarší účastníci boli 2 a mali po 82 rokov, najmladší, ktorý prešiel celú 100-ku, mal 17 rokov, najmladší zaregistrovaný účastník na štarte mal 5 a pol mesiaca. Na realizácii pochodu sa priamo v teréne podieľalo 18 organizátorov.

Ivan Nižnan

 

Banský náučný chodník

Nad Pezinkom vybudovali nový banský náučný chodník, tak sme si povedali, že si ho pôjdeme pozrieť. V piatok 18.4.2014 sme využili nádherné jarné počasie a 6-ti sme vyrazili.

Prišli sme k Pinelovej nemocnici za Pezinkom a na parkovisku sme zistili, že tam začína aj starý aj nový náučný chodník, ktoré majú rôzne trasy, ale rovnakú farbu. Po chvíli kľučkovania sme sa strafili na ten nový. A aj po trase boli občas problémy s orientáciou. Inak chodník bol veľmi pekný – prešli sme okolo niekoľkých vchodov do šácht. Väčšinou boli buď zasypané alebo za bránou. Ale našli sme aj jednu, do ktorej sa dalo vojsť. Obed sme mali v lese v samoške – mali aj dobrú klobásku a Daša vytiahla aj prískočné. Cestou sme videli stádo divých svíň aj s mladými a niekoľko srniek. Náučný chodník má síce len 6 750 m, ale my sme s kľučkovaním prešli 11,27 km. Išli sme 2:22 h, stáli sme 53:30 min, takže naša rýchlosť bola taká vychádzková – 4,7 km/h. No na záver sa aj tak niektorí tvárili unavene...

Bola to nádherná jarná vychádzka, ktorá sa dvom nečlenom nášho oddielu tak zapáčila, že hneď na mieste vstúpili do nášho oddielu.

Vladimír Chrapčiak
Predseda KST TJ ATÓM Jaslovské Bohunice

 

Prečítali sme za vás
Nálet na Apolku - bratislavskú rafinériu sa uskutočnil pred 70 rokmi

Rafinériu na ľavom brehu Dunaja za mestom zbombardovali vo viacerých vlnách 16. júna 1944 americké bombardéry. Zahynuli pritom zamestnanci Apolla, ktorým nepomohli ani kryty.

Americké letectvo pred 70 rokmi dňa 16. júna 1944 bombardovaním zničilo 80 percent závodu Apollo v Bratislave, pričom zahynulo 176 obyvateľov. Výročie tejto smutnej udalosti sme si pripomenuli v pondelok 16. júna 2014.

Apollo bola akciová spoločnosť, ktorá v roku 1896 uviedla v Bratislave do prevádzky rafinériu Apollo (Apolku). Rafinovali sa v nej minerálne oleje a vyrábal sa benzín, petrolej, parafín, sviečky, vazelíny, asfalt, dokonca aj umelý ľad. Počas druhej svetovej vojny ju mali pod kontrolou Nemci. Pre výrobu pohonných hmôt pre nemecké vojská bola zmodernizovaná rafinácia motorovej nafty a olejov, vybudovali sa ďalšie rozsiahle objekty, najmä zimný prístav pri Dunaji a ďalšie zásobníky ropy.

Rafinériu na ľavom brehu Dunaja za mestom zbombardovali vo viacerých vlnách 16. júna 1944 americké bombardéry. Zahynuli pritom zamestnanci Apolla, ktorým nepomohli ani kryty, do ktorých natiekla horiaca nafta. Obeťami boli aj ostatní obyvatelia mesta, pretože bomby zasiahli jeho obývané časti. Bombardovanie neprežilo 176 ľudí. Aj na ich počesť nesie piaty bratislavský most cez Dunaj názov most Apollo. Postavili ho v roku 2005.

Zničujúci nálet bol úspešný aj vďaka priemyselnej špiónke z rafinérie, o ktorej sa píše v knihe Bombardovanie Apolky od autora Slava Kalného.

Nová lokalita za mestom

V roku 1946 boli pozostatky závodu Apollo znárodnené a začlenené do národného podniku Slovenské rafinérie minerálnych olejov, ktorý bol roku 1949 premenovaný na národný podnik Slovnaft. Rafinéria pracovala ešte do roku 1963, potom sa presťahovala do novej lokality za mestom vo Vlčom hrdle.

V máji 2005 sa v bratislavskom Primaciálnom paláci konala výstava fotografií rafinérie Apollo od zakladacej listiny až po tragický jún 1944.

Mladý operný autor Marek Piaček v novembri 2013 v Bratislave predstavil projekt Apolloopera – melodráma (útvar so spevom a rozprávaním) o jednom bombardovaní pre zbor, herca a trombón je poctou obetiam bombardovania Apolky.

TASR, 5:00, 16.6.2014
Zdroj: http://www.teraz.sk/regiony/nalet-apolka-1944-bratislava-nivy-apollo/88144-clanok.html

 

Dovtedy sa do hory volá,
Dokedy ju nevyrúbu.

Teslácka stovka 2 x 50 a dosť v roku 2014

Krátko po Trnavskej stovke, na ktorej organizovaní sa už niekoľko rokov výrazne podieľajú aj turisti TJ Tesla Bratislava, už tu máme Teslácku stovku známu alebo aj menej známu pod názvom 2 x 50 a dosť. Táto stovka, ale aj všetky ostatné slovenské stovky vrátane Špačinskej, Rudohorskej alebo aj Lazovej, sú v hlbokom tieni tejto nesporne najväčšej a najpopulárnejšej stovky na Slovensku, teda tej Trnavskej stovky. Nežiarlime na jej úspechy, veď naša stovka je už dosť, čo dosť, hodne stará. Už má 31 rokov a za tú dlhú dobu všeličo zažila. Táto stovka má niekoľko vlastností a parametrov, ktoré inde nie sú až tak bežné. Má vynikajúce dopravné spojenie, veď začína i končí v Bratislave. Je to stovka, pri ktorej ráno zaleziete do lesa a do mesta sa dostanete až na jej konci. Turista absolvuje takmer celú stovku v príjemnom tieni lesných stromov (okrem výrubov) a nie je vystavený priamemu slnečnému žiareniu, ktoré pri tak namáhavom pochode, ako je stovka, nie je ničím príjemným. Nie je to opaľovanie na plážach pri mori, a tak aj bronz, teda nie medaila, ale opálenie kože do hneda, sa tu nezískava. Diaľkové turistické pochody stovky dostali tento názov preto, že sa na nich prekonáva stokilometrová vzdialenosť. Pochod 2 x 50 a dosť má dĺžku 100 km plus mínus jeden kilometer, a to má malo ktorý diaľkový pochod na Slovensku. Slávo z Lazovej vymyslel triedenie stokilometrových pochodov na tzv. klasické a “moderné” (rozumej tie, ktorých dĺžka výraznejšie presahuje túto hranicu.) Nemôžem celkom súhlasiť s týmto rozdelením, vlastne nemôžem vôbec súhlasiť s ním. Budem s tým súhlasiť vtedy, keď dajaký budúci nositeľ Nobelovej ceny vymyslí, že doterajší meter nemá sto centimetrov, ale vymyslí meter, ktorý bude mať 120 alebo i viac centimetrov. Moje technické vzdelanie a dlhoročná práca s tzv. logickými obvodmi (elektrikári vedia čo to je) mi nedovolí ináč myslieť, a preto som sa napríklad ani nemohol stať politikom a ako posranec (nie vždy je to preklep) sedel v parlamente. Teslácka stovka má tiež slušné prevýšenie, ale nie extrémne. Takže dĺžka trasy a prevýšenie umožňujú absolvovať pochod v rámci pravidiel, t.j. do 24 hodín, aj nie extrémne výkonnému turistovi. Musí to byť však turista dobre trénovaný, fyzicky zdatný, s príslušnou dávkou pevnej vôle. Na úspešné zdolanie tejto stovky nie sú potrebné žiadne veľké množstvá iontových nápojov, či iných povzbudzujúcich prvkov. Na druhej strane sa nevylučuje, že “klasický” stovkár ten kalíštek vodky, či borovičky nielen po pochode, ale i na samotnom pochode vypije. Veď aj bývalí pekní chlapci zo Špačiniec nás na svojom pochode ponúkajú a kalíškom tuhého skúšajú, či už na štarte, kontrolách alebo aj v cieli. Hlavný šéf pochodu ŠPCH Paľo to zdôvodňuje tým, že aj policajti kontrolujú, či vodič auta pred jazdou nepožil alkohol tým, že dajú šoférovi fúkať. Oni to robia ďaleko humánnejšie. Ich metóda je založená na známom fakte, že človek po dobrej opici na druhý deň nechce alkohol ani vidieť. A preto na štarte ponúkajú každého turistu kalíškom tvrdého. Ten, kto odmietne, je podozrivý! Veľmi podozrivý.

Jednou zo základných podmienok stokilometrového diaľkového pochodu je jeho absolvovanie do 24 hodín. Táto podmienka je uvedená aj v Malej encyklopédii turistiky, ktorá je vydaná v češtine, takže má alebo mala platnosť aj v Čechách. V posledných rokoch sa rozmohlo organizovanie stoviek, ktoré prevzali niektoré prvky zo “socialistických Sto jarných kilometrov”. Absolvovanie tejto súťaže bolo časovo limitované “jarou”. Nakoniec každý si môže robiť a organizovať čo chce, ak to nepresiahne hranicu nepovoleného. Každá výraznejšia a rozsiahlejšia činnosť mala by mať svoje pravidlá. Aj futbalová federácia zaviedla pre svojich členov dajaké pravidlá futbalu, ktorí by mali tieto pravidlá dodržiavať. Vieme, že jedno z futbalových pravidiel hovorí, že rukou môže hrať len brankár, aj to vo vymedzenom území a že hráč z poľa môže hrať rukou iba pri vhadzovaní lopty z autu. V minulosti niektorí futbalisti, ktorým robilo problémy spracovanie lopty nohou, čoraz viac používali nedovolené hranie rukou. A to už nebol futbal. Nakoniec títo futbalisti začali hrať iba rukou a vznikla z toho hádzaná a neskôr i hádzanársky zväz. Takže dajaké pravidlá sú vytvorené aj v rámci KST, a to aj pre pešiu turistiku.

Bolo to len nedávno, čo tesláci po dlhých prípravách si trúfli i na organizovanie stokilometrového diaľkového pochodu v Malých Karpatoch, ktoré napriek oficiálnemu názvu “Malé” budú pre nás vždy krásne a Veľké Karpaty. Predtým si to už odskúšali organizovaním 40 km pochodu Červeno modrý okruh a 50 kilometrovom pochode s názvom Čože je to päťdesiatka, keď idú s nami aj dievčatká. V tom čase pracovalo v Tesle aj veľa pekných dievčat, ktoré sa aj zúčastňovali pochodu, takže tento pochod lákal aj päťdesiatnikov a preto aj ten názov pochodu.

V tejto tradícii organizovať a pomenovávať pochod výstižným menom chceli sme pokračovať i naďalej a začali sme organizovať Nuda pochod. Pochod mal trasu, ktorá viedla okolo jazier v Rusovciach a v Čunove, ktoré boli v tom čase centrom (ihriskom) bratislavských nudistov, predovšetkým nudistiek. Pochod sme museli neskoršie zrušiť, lebo nesplnil očakávanie turistov. Okolo jazier nevideli žiadne nudistky a to ich sklamalo a ani naše argumenty, že pochod sa uskutočňuje v zimných mesiacoch nebrali v úvahu. Pokúšali sme sa aj o umelo zanudenie jazier, ale narazili sme na prekážky. Dievčatá z Tesly nemali záujem a dievčatá z Krížnej, ktoré v tom čase v značnom počte postávali na tejto bratislavskej ulici, boli neprístupné, nie preto že by nechceli, ale pre vysokú netto cenu. Hoci tam mali veľkú konkurenciu, zvádzali tuhé konkurenčné boje, boli to prvé dievčatá, ktoré sa snažili o trhové hospodárstvo a boli to dievčatá, ktoré ako prvé na Slovensku zvádzali zákazníkov heslom “Kupujte slovenské výrobky”, aj tak sme sa nedohodli. Argumentovali okrem nízkej ceny pre nich aj nevhodnými klimatickými podmienkami na pracovisku. Predsa len vykúrené auto je lepšie. A tak sme tento pochod aj pre menší záujem turistov zrušili a začali sme organizovať ten najnáročnejší diaľkový pochod – stovku. Aj tu sme narazili na prekážky. Ale túto históriu už poznáte. Ani vtedajším turistickým šéfom stovky nevoňali, ale aj keď proti nim brojili, aspoň ich nezakazovali, ako tí “naši” terajší, ktorí na niekoľko rokov stovky vyradili z klasifikačných poriadkov. Nuž tak sme si povedali, že náš pochod nazveme “2 x 50 a dosť”, akože to sú iba dve päťdesiatky na seba nadväzujúce. Keď nás zavolali na “koberec” a očakávali sme, že nás poje.., oni nás po-chválili: “Súdruhová, teší nás, že ste pochopili správne túto vec, ktorou iba sledujeme vyšie ciele v našej turistike a plníme uznesenie zjazdu (číslo som si už nezapamätal) našej strany a tak ďalej. Keď sme vyšli von z kancelárie, sme sa rozrehotali (vtedy sme ešte nevedeli, že aj tam, kde slnko zapadá, je tiež dosť toho zhnitého). Všetky tri pochody sme zahrnuli pod jednu spoločnú skratku TTT (Trikrát Turistická Tesla).

Organizovať stovku 31 rokov je dosť dlhá doba. Niekto by si mohol povedať, že to nie je až tak veľa, veď Trnavská stovka má o desať rokov viac. Je to pravda, ale keď 31 rokov nie je veľa, skúste pätnásťročnej slečne povedať, že o 31 rokov bude mať skoro päťdesiat, čo vám na to povie?

K výročiam organizovania pochodu sme dosť často vydávali niekoľkostranové bulletiny, v ktorých sa i teraz po rokoch dozvedáme veľa zaujímavého, humorného i poučného. Veľa toho napísali turisti i do našej kroniky, do ktorej turisti zaznamenali veľa dojmov a zaujímavých udalosti. Dnes už sa turistom akosi nechce písať alebo prichádzajú značne unavení. Napríklad v roku 1987 do kroniky napísala jedna pekná dievčina – turistka, len stručne jednu vetu:

Dnes som mala dosť !

Poznámka: Nie sme na hodine slovenčiny, aby sme rozoberali, čo tým básnik myslel.

Ďalšie príspevky:

“Dnes som sa zúčastnil svojho prvého diaľkového pochodu. Som hrozne šťastný, že som tú 100-ku prešiel. Určite sa na podujatiach organizovaných TJ Tesla zúčastním aj v budúcnosti”

Juraj Žiaran

Poznámka: Určite poznáte výroky bezprostredne vyrieknuté po absolvovaní stovky alebo náročnejšieho pochodu: “Nikdy viac”. A o rok neskôr je milý turista znovu na štarte. Tento to urobil presne naopak, ako to povedal. Už nikdy viac sme ho na diaľkovom pochode nevideli.

Napísané dávno, ale ešte stále aktuálne:

V poslednom čase v DP nachádzame aj nový druh neskonalého pôvabu a úžasnej zábavy. Zdrojom tohto potešenia sú názory (často aj publikované) niektorých ozajstných turistov na DP. Vždy, keď si na ne spomeniem po nejakom pochode (50-ke či 100- ke) premietam si ich predstavu, ako by som mala asi podľa nich vyzerať (vlasy rozcuchané, smrť v očiach, nohy podlomené v kolenách, ruky visiace až po zem a svete zbor sa, v lese zostala za mnou len spúšť, prázdne zdroje pitnej vody a vyplašená lesná zver a vtáctvo), pri predstave takéhoto obrazu je mi na duši veselo a zabúdam i na tú trochu zdravej únavy, ktorú prirodzene pohyb na čerstvom vzduchu so sebou prináša.

Dana Hromkovičová

Poznámka: Žiaľ ešte stále aktuálne !!! Nepredpokladali sme, že tieto slová napísané pred mnohými rokmi, v tom čase veľmi aktuálne, výstižné a pekne napísané, budú platné aj po toľkých rokoch. Určite ani autorka si neželal, aby jej slová boli večne živé a platné na večne časy.

Našli sa aj kritické hlasy, ktoré vyjadrili malí školáci:

“Mne osobne sa tu páčilo. Iba jedna veľká chyba. Nie sú počítače – computer elektronics. Aj môj mladší brat sa sťažoval na počítače."

Takýto kritický postoj v mene bratov Mikulkovcov zaujal Martin Mikulka,1986

Poznámka: Otec František Mikulka, výborný turista a spoločenský človek, kde on vstúpil, bolo živo a veselo, skrátka bolo ho počuť. Tak ten mal troch synov s malým vekovým odstupom, ktorých začal postupne ako dorastali, vlastne ani nedorastali a už ako malých chlapcov ich brával na “kratšie" diaľkové pochody a neskoršie i na stovky. Každý z nich stovku absolvoval a boli to doteraz najmladší úspešní absolventi tesláckej stovky v histórii.

V cieli pochodu sme mávali v tom čase ešte veľmi vzácne počítače a videa (PMD 85, PP06) s počítačovými hrami, ale aj s poučnými i menej poučnými, takpovediac dokumentárnymi snímkami). No a jeden rok neboli a už sa to stalo terčom verejnej kritiky.

Štatistika pochodu hovorí, že v roku 2002 sme v cieli privítali 500-tého úspešného stovkára, teda počet, aký dosiahne T–100 V jednom roku - Jána Parcera z Prievidze. Tento pán a turista, lepšie povedané pán turista, za svoje turistické výkony by si zaslúžil aj šľachtický turistický titul Ján Parcer – Prievidzký a čestný titul dr.h.t. (doktor honoris turistika). Obvyklý titul dr.h.c (latinsky doctor honoris caus) nebol do žiadnej kauzy zapletený.

V prvých ročníkoch sa diaľkový pochod organizoval so štartom v piatok podvečer so štartom v Bratislave na Kolibe. Prvú časť pochodu sme zaradili na noc z dôvodu, že aj v prípade kufrovania je psychicky i fyzicky ešte turista v pohode a že pri prvej časti pochodu nie je pole turistov ešte tak roztrhané a je tu možnosť zaradiť sa do ďalšej skupiny. Osamotené kufrovanie v noci pri posledných kilometroch pochodu bez istoty, že za ním niekto ešte aj pôjde, je dosť ubíjajúce. Pre bežcov, ktorí štartujú skoro ráno, je beh v noci cudzím pojmom. Do cieľa prichádzajú ešte za svetla. Štart v sobotu ráno pod hlavnou stanicou sme presunuli potom, keď možnosť pre cezpoľných uvoľniť sa zo zamestnania v piatok (netýka sa to nezamestnaných) bez toho, aby si nemusel brať dovolenku, sa podstatne zhoršil.

Do 20. ročníka sme viedli aj rekordné časy najlepších. Pochod začínal večer v piatok, pre bežcov náročnejši, prakticky nočný beh:

1986 – Juraj Hromkovič, Bratislava 13:10 h
1985 – František Severa, Bratislava 13:10 h
1986 – Ján Baláž, Bratislava 13:30 h

Najrýchlejšie ženy:

1985 Emília Havranová, Bratislava 17:40 h
1985 – Jana Obdržalková, Bratislava 17:40 h

Pochod začínal v sobotu ráno (lepšie podmienky pre bežcov):

2000 – Vladimír Švancar, Trenčín 13:15 h
2001- Ján Mrlina, Trenčín 13:30 h
1997 – Vladimír Vagač, Pezinol 15:15 h

Najrýchlejšia žena:

2000 Emília Havranová, Bratislava 14:50 h

Najmladší úspešný účastník:

1988 – Martin Mikulka Trnava 11.rokov
1996- Andrej Mikulka, Trnava 11 rokov
1996 – František Mikulka ml. Trnava 13 rokov

Najväčšia rarita:

Rodinné družstvo Mikulkovcov (otec a traja synovia úspešne absolvovali 100 km pochod)
Priemerný vek družstva - 4 členovia: 24 rokov
Priemerný vek družstva bez otca – 3 členovia: 14 rokov

Nakoniec múdre slová, hodné povšimnutia, od Bela KAPOLKU:

Meno Belo Kapolka nenájdete v žiadnom zozname žiadneho diaľkového pochodu. On jednoducho diaľkoplazom nebol, hoci k turistke mal blízko, veľmi blízko. Počas svojho života vystriedal viaceré zamestnania. Po maturite v Kežmarku študoval niekoľko semestrov na Vojenskej technickej akadémii. Od polovice 60. rokov žije vo Vysokých Tatrách, kde pracoval ako vedúci chaty na viacerých známych tatranských chatách, ako sú Rysy, Solisko, Zbojnícka chata i Téryho chata. Čiže turistika sa stala jeho zamestnaním. Popritom však ako spisovateľ aj tvoril. Látku pre svoje krátke prózy čerpal zo života svojráznych ľudí vysokohorského prostredia. Nebol mimoriadne plodným autorom, ale slová, myšlienku, ktorú uvádzame, je mimoriadne zaujímavá a myslíme si, že aj keď je trochu kritická, je aj pravdivá:

Možno sú na vine naše staré matere.
Učili nás priveľkej skromnosti a dôverčivosti.
Míňali posledné groše na naše štúdia.
Chceli z nás mať pánov. Pánmi sme sa nestali.
Nemali sme na to prirodzené danosti.
Dodnes nemáme dosť hrdosti, spoločnej vôle,
Dokonca vo vlastnej zemi ani pocit domovského práva.
Možno preto sme sa stali a zväčša aj ostali
NÁROD VZDELANÝCH SLUHOV.
Možno práve preto súdržnosť nebola našou silnou
vlastnosťou. Sluha sa nikdy nezjednotí s inými sluhami.
Sluha sa nezjednotí ani len sám so sebou.

Belo Kapolka

 

Teslácka stovka 2 x 50 a dosť!
V číslach, spomienkach i príspevkoch turistov z kroniky pochodu

V minulom roku dve malokarpatské stovky oslavovali svoje jubilejné výročia svojho vzniku. Trnavská stovka v roku 2013 mala bez prerušenia svoj jubilejný 40. ročník pochodu, zatiaľ čo o desať rokov mladšia Teslácka stovka mala “len” 30. výročie. Organizovanie tak náročného turistického pochodu, akým nesporne stokilometrový pochod je, sme si odskúšali najskôr organizovaním kratších pochodov. Najskôr to bol 50 kilometrový pochod “Čože je to päťdesiatka, keď idú s nami aj dievčatká". V tomto roku to bol už 34. ročník tohto pochodu. Už máloktorý turista vie, či si pamätá, že prvé ročníky toho pochodu začínali na Píle. To sme ešte pred Bahurom a jeho pochodom Bankových úradníkov vozili autobusom turistov na štart, ktorý nám zabezpečoval podnik.

Zabezpečovanie autobusov trvalo niekoľko rokov a keď to prestali, museli sme zmeniť miesto štartu. Štart 50 kilometrového pochodu z Píly sme presunuli do Bratislavy. Tento pochod mával celkom slušný počet účastníkov, na ktorom skutočne nechýbali ani pekné teslácke dievčatá, ako sme v názve pochodu spomínali, ale aj ženy stredného doletu. Vtedajší predseda turistického odboru Juraj Špánik mal styk (rozumej pracovný) s dievčatami na páse a ako technológ mal dokonca v pracovnej náplni učiť tieto mladé a pekné devy rôznym technológiám (ktoré si výrobný proces vyžadoval). Keďže Juraj bol spoločenský človek a aj dobre vyzerajúci technológ primeraného veku, nečudo, že autobus, ktorý odvážal účastníkov na štart, praskal vo svojich švíkoch. TJ Tesla mala v tom čase šesť, či viac oddielov, ktorých členovia pomáhali tiež plniť autobus. Chodili sme i my futbalisti, či nohejbalisti Tesly, spočiatku ani nie tak pre tú turistiku, ako pre tie účastníčky. Zaznamenali sme aj jeden skutočný prípad, keď dobrý tenista a futbalista absolvoval prvú polovičku pochodu s jednou účastníčkou a na obrátke pri posedení na babe, teda Pezinskej presedlal na druhú a to sa mu stalo osudným. O pol roka sa ženil. O dva roky neskôr, ako sme začali organizovať päťdesiatku, pridali sme ďalší pochod a to 40 kilometrový Červeno –modrý Teslácky okruh, ktorého trasu tvoril okruh, kde sa striedala iba červená značka s modrou. A už na ďalší rok sme organizovali okrem sto jarných kilometrov (zahájenia tejto akcie pre Bratislavu niekoľko rokov robila Tesla v amfiteátri v Rači) a potom aj stokilometrový diaľkový pochod, ktorý sme nazvali 2 x 50 a dosť. Prečo práve tento názov dostal pamätníci i nepamätníci dobre vedia. V čase existencie podniku Tesla sa nám dobre organizovalo. V podniku boli, údržbári, nástrojári, konštruktéri, technológovia, stolári, elektrikári, vývojári a ďalšie profesie. Boli to schopní a ochotní ľudia, so zmyslom pre šport, humor i alkohol. Áno, alkohol, dobre čítate. Pitie alkoholu v pracovnej dobe bola jedna z vymožeností socializmu. Aj v našom minibufete dlhé roky viselo heslo: “Nie je dobré, keď športovci pijú, ale je dobré, keď alkoholici športujú". Samozrejme, že to pitie nebolo až tak oficiálne. Že ste nemohli zakričať na sekretárku, súdružka, doneste nám dve deci dobre chladeného vína. Samozrejme, že sme pracovali, teda pili viac menej v ilegalite. Raz začas sa vydal aj oficiálny zákaz pitia alkoholu. Obsahom jedného príkazu riaditeľa podniku bolo, že sa dňom 30. februára, neviem už ktorého roku, sa zakazuje pitie alkoholu v pracovnej dobe. V tom čase som sedel v jednej miestností, taktiež s jedným kolegom a ako vzorní pracovníci sme sa rozhodli, že tento príkaz dodržíme a že po tomto termíne už nebudeme v práci popíjať. Boli sme však nútení v pracovnej dobe piť i naďalej, lebo sme sa nevedeli dočkať toho túženého termínu. Ale nie všetci riaditelia boli antialkoholici. Jeden čas som pracoval v odbore, ktorý priamo spadal pod vedenie riaditeľa a aj naša kancelária bola neďaleko riaditeľského sídla. Malo to výhodu, lebo je všeobecne známe, že pod lampou je najväčšia tma. Náš priamy vedúci, mazaný chlap, raz rozhodol, že Silvestra budeme oslavovať o deň skôr, ako to bude vo všetkých oddeleniach podniku takmer bez výnimky. A tak sa aj stalo. Na druhý deň prišla do práce iba služba, ostatní mali platené voľno. Poobede príde do kancelárie gratulovať sám pán riaditeľ, vtedy ešte súdruh a doslova je šokovaný, keď videl, že v kancelárii v tichosti usilovne pracujú traja pracovníci vrátane šéfa odboru. Prekvapený riaditeľ podniku sa zmohol iba na vetu: “Súdruhovia a čo tu takto sedíte? Vy vôbec neoslavujete Silvestra?” Za nás všetkých odpovedal šéf: “Súdruh riaditeľ, ty si nariadil zákaz pitia alkoholu na pracovisku a my tvoje príkazy si ctíme a dodržujeme”. Začudovaný riaditeľ odpovedá: “Ale dobre, ja som musel vydať takýto zákaz, ale vy ho hneď nemusíte brať tak vážne a tak striktne dodržovať" a potom zavolal sekretárke, aby doniesla dajakú butilku, ktorú sme potom dlhú dobu spolu s riaditeľom zdolávali. Po predchádzajúcom dni sme už neboli takí výkonní a sám riaditeľ asi usúdil, že ten alkohol asi v pracovnej, ale i v nepracovnej dobe moc nekonzumujeme.

Zdanlivo sme odbočili od témy, ale to len sme chceli naznačiť v akom tvorivom tíme pracovníkov Tesly sme pripravovali všetko potrebné pre naše diaľkové pochody. Neboli to len návrhy a výroba diplomov, príprava bulletinov, ale neskôr i výroba odznakov, v našej lisovni sa lisovali medaily pre potreby telovýchovy, ale aj ďalšie potrebné veci vyrábali naši konštruktéri a naše podnikové dielne. Príprava na prvú stovku trvala skutočne dosť dlho a bola precízna. Nečudo, že sa už prvý ročník diaľkového pochodu a potom aj všetky nasledujúce ročníky vydarili. Už pri prvom ročníku sme sebavedome vyhlasovali, že organizujeme tradičný pochod pre turistickú verejnosť. Boli sme v tom čase optimisti, ale napriek tomu sme si ani nenamýšľali, že budeme organizovať nielen prvý, ale aj tridsiaty prvý pochod. Pochod sme po nikom nezdedili. To zdravé jadro z príprav prvého ročníka je vidieť aj v tomto ročníku.

Je známe, že na poslednej kontrole pochodu musí kontrola zotrvať z pochopiteľných dôvodov najdlhšie. Ešte nikto neprišiel na to, ako to urobiť, aby posledná kontrola pochodu v takej či onakej forme nebola. Žiaľ, každý pochod musí mať nielen cieľ, ale aj poslednú kontrolu. Tá naša je len päť kilometrov vzdialená od cieľa. Predposledná časť našej trasy vedie po červenej značke po hrebeni Malých Karpát a tá posledná časť už je len zbehnutie z hory do mesta. Kontrola bola preto umiestnená v okolí miesta, kde sa začína zbiehať z lesa. V opačnom prípade by sa mohlo stať, že by nám turisti už od Bieleho Kríža mohli, ale vieme, že by to aj tak nerobili, zbiehať z lesa ako partizáni na širokom úseku “fronty”. Od Rače až po Figaro (resp. televíznu vežu). Na druhej strane, aby živá kontrola neodchádzala z kontroly predčasne, ako sme to v niektorých prípadoch na niektorých pochodoch svedkami aj dnes, tak sa museli naši konštruktéri nástrojov pustiť už do vývoja a konštrukcie známeho “strojčeka”. Strojček sa upevňuje na stĺp smerovníka a vložením kontrolného lístku do strojčeka sa ihlami vyperforuje známa sínusoida Tesly, takmer na počkanie. Takéto turistické zariadenie poznáme len z pochodov Tesly. Nikde na Slovensku, či v Čechách takéto zariadenie nenájdeme. Aspoň v tom sme európskou alebo aj svetovou raritou. Za tie roky sme na pochode všeličo zažili, mnoho si aj vytrpeli, ale potom ako prešla svalovica, či únava, sa spomínalo len v dobrom.

Naša dvorná básničkárka Veronika Hrušková, ktorá v súčasnosti na diaľkové pochody chodí len sporadicky, v minulosti však tomu tak nebolo, lebo absolvovala úspešne aj niekoľko stokilometrových pochodov a získala aj dve ocenenia Malokarpatského superdiaľkoplaza. Verše, ktoré skladala, vychádzali aj v Malokarpatskom diaľkoplaze. Pre Teslákov napísala okrem iných aj tieto verše:

Tesláci nás nesklamali
Nohy nás tak boleli
Že sme boli v prdeli
Všetko bolo ale krásne
Aby bolo všetkým jasné
Poctivo to zase brali
Papiere tu fungovali
Všetky mená popísali
A aj časy zapísali
V klubovni nás privítali
Alkohol nám nalievali
Pivo, káva, všetko bolo
Len aby nám super bolo
Len tak ďalej tesláci

Veronika Hrušková, 2003

A ešte jeden záznam z našej kroniky príspevkov účastníkov tesláckych pochodov si dovolíme citovať. Uvádzame ho preto, že je pravdivý, výstižný, realistický a nie je v ňom nič nadnesené, len zobrazuje realitu a skutočnosť:

V tomto roku sa mi konečne podarilo zúčastniť sa všetkých akcií Tesly. Vďaka za veľa prekrásnych zážitkov, za príležitosť byť sám sebou a sám so sebou. Vaše akcie obľubujem, lebo sú premyslene zostavené. Striedanie terénu dáva príležitosť ku pokojnej chôdzi aj rýchlemu behu. Želám nadšeným a obetavým organizátorom veľa ďalších úspechov v ďalších rokoch. Vašich akcií sa vždy rád zúčastním.

Ing. Ivan Severa (15.6.1985)

Odporúčam usporiadať “2 x 50 a dosť” štyri razy za rok, v každom ročnom období.

Ivan Klinec (Slávia UK (15.5.1985)

Príjemná atmosféra umocnená dlbrým počasím. Cítil som sa výborne.

Ján Parcer, Prievidza (25.6.2000)

Po minuloročnom jubilejnom pochode sme znovu pred bežným ročníkom, pred dôležitým krokom v živote, pred novým krokom v histórii stovky. Keď treba urobiť dôležitý krok v živote, spýta sa muž: Čo poviem? A žena: Čo si oblečiem? V dnešnej dobe však už “modernejšie ženy" častejšie hovoria Čo si vyzlečiem a kedy? My sme si len povedali: “á, šak pojdeme dalej”

Nakoniec niekoľko čísel a údajov z doterajších ročníkov stokilometrového pochodu “2 x 50 a dosť”. V tabuľke najväčšieho počtu účastí dominujú dve mená s rovnakým priezviskom. Pre nich, ako aktívnych pešiakov, to nie je moc príjemná úloha zotrvať na pochode viac ako 25 hodín a predsa sa ani nenachodiť. Veľké množstvo ročníkov pochodu absolvoval i bývalý tajomník TJ Tesla, skôr futbalista a tenista ako turista. On každoročne zabezpečoval dopravu a mal na starosti materiálnu prípravu pochodu. Na čele tabuľky účastí v Tesle dominuje žena Janka Obdržalková, ktorej sa vyrovnal iba veterán Vlado Svrček, ktorý aj v jeho zrelom, možno trochu zrelšom veku ešte zvláda aj stovky. Tohto roku napríklad taktiež absolvoval Trnavskú stovku. Pod slovom absolvoval zdôrazňujeme, že máme na mysli, že prešliapal sto kilometrov a v limite prišiel do cieľa. Na prvých miestach čítame mená, ktoré sú už dlhé roky pojmom v pešej turistike a najmä v “dialkačoch”. V prvej dvadsaťpätke sme narátali celkom 15 mien, ktoré patria členom turistického odboru TJ Tesla. Aj tento údaj svedčí o niekdajšej jednoznačnej dominancii TJ Tesla, či už ako organizátora pochodov, ale i aktívnou členskou základňou. Čo narobíš, keď čas beží rýchlejšie, ako voda v stojatom močiari. Nakoniec sa o tom môžete presvedčiť v priloženej tabuľke prvej tridsiatky.

  Meno klub ročník
        1   2   3   4   5   6   7   8   9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19 20 21 22 23 24 25 26 27 28 29 30
1 Nižnan Ivan Tesla Bratislava A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A
2 Nižnan Marian Tesla Bratislava A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A
3 Obdržálková Jana Lokomotíva Bratislava A A A A A A   A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A
4 Svrček Vladimír Tesla Bratislava A A A A A A   A A A A   A A A A A A A A A A A A A A A A A A
5 Korčok Attila Lokomotíva Bratislava   N     A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A A N N N  
6 Rím Ondrej Tesla Bratislava     A A A A A A A A A A A A A A A A A A   A A   A A A N    
7 Stotka Vladimír Tesla Bratislava N N A   A A A A A A A A A A A A A A   A A A A   A A        
8 Porubanec Cyril Tesla Bratislava         N A A A A   A A   A A A A A A A A A A A A A A A    
9 Krno Svetozár Bratislava         A A A A A A   A N     A A A   A A   A A A A A A A A
10 Groman Peter Tesla Bratislava             A   A     N A A A A A A A A A A A A A A A A A A
11 Klokner Melichar Tesla Bratislava A A A A A   A A A A A A A A A A A A A A                    
12 Šoula Pavol Lokomotíva Bratislava       N A         A   N   A   A A A A A A A A A A A A A A A
13 Farkašovský Ladislav Tesla Bratislava       N A         A   N   A   A A A A A A A A A A A A A A A
14 Havranová Emília Bratislava   A A   A A     A A A N   A     A A A A A A A   A          
15 Hanuš Jaroslav Tesla Bratislava       A                       A A A A A A A A A A A A A A  
16 Bada Peter Trnava A A A                     A A A A A A A A         A A A A A
17 Lumtzer Kvetoslav Poprad                       N         A A A A A A A N A N A A A N
18 Jančík Ondrej Tesla Bratislava                     A   A A A A A   A A A A A   A A   A A  
19 Surovcová Zdenka Tesla Bratislava                       N   N N N       A A A A A A A A A A A
20 Valach Peter Tesla Bratislava         A   A             N   A A A A A A   A A A A   A    
21 Šulek Karol Tesla Bratislava                                 A A A A A A A A A A A A A A
22 Suran Július Tlmače                                 A A A A A A A A A A A A A A
23 Mikulka František Trnava A A A A A A A A A       A A A A                            
24 Obdržálek Peter Štart Bratislava A A A   A   A A A A     A A A     N     N                  
25 Sasák Jaromír Tesla Bratislava                                 A A A A A A A A A A A A A  
26 Páchnik Ctibor Bratislava                           N N   A   N A   A A A A A A A A  
27 Pristach Ján                                   A A A A A   A A A A A A    
28 Glesk Slavo Bratislava                                       A A A A A   A A N A N
29 Lietavec Miroslav Špačince                                     A A   A A A A A   A A A
30 Majdan Miroslav Tesla Bratislava                               A A         A   A A   A A A  

Poznámky:
    
A - účastník pochodu absolvoval celú 100 km trasu alebo bol aktívnym organizátorom podujatia
    N - účastník pochodu absolvoval časť 100 km trasy 

Ivan Nižnan

 

KALENDÁR

júl 2014 - Malé Karpaty a okolie:

5.7.2014 SPOZNÁVANIE ZÁHORIA 14. ročník
(sobota) KST Sobotište

Trasa: k sútoku Moravy a Myjavy (bus, vlak, peši)
Štart: Sobotište, 6.00 h
Vedúci: Ing. Juraj Koba, 906 05 Sobotište 72, tel.: 034-628 2716, 0904-212 381

19. - 20.7.2014 Vodné mlyny Malého Dunaja 23. ročník
(sobota - nedeľa) KT RODINA Dunajská Streda

Trasy: cyklo: 1. deň: 110, 90 a 50 km, 2. deň: 52 km
Štart: Dunajská Streda, predajňa VELLYS (oproti Mestskému úradu), 19.7., 8.00 h
Iné: možnosť ubytovania
Info: KT RODINA, Jilemnického 337/17, 929 01 Dunajská Streda,
mobil: 0949-365 818, internet:
www.ktrodina.com
e-mail: kelemenzdenek[zavináč]gmail.com

19.7.2014 ZA ŠTEFÁNIKOM NA BRADLO 20. ročník
(sobota) KST Sobotište

Štart: Sobotište, 6.00 h
Cieľ: Bradlo, 11.00 h
Vedúci: Ján Oravec, 906 05 Sobotište 371, tel.: 034-628 2328, 0907-649 935
RNDr Svetozár Štefeček, Slovenský zväz astronómov amatérov Sobotište,
tel.: 0903-105 735

Výber z kalendára hlavných podujatí KST

30.6. - 6.7..2014
45. Stretnutie turistických oddielov mládeže Klubu slovenských turistov

Trebišov
KST – Sekcia mládeže, RR KST Trebišov
info: Alžbeta TAŠŠOVÁ; tel.: +421 903 641 332;
tassova[zavináč]centrum.sk; zrazksttrebisov2014[zavináč]zoznam.sk
www.zrazksttrebisov2014.sk; www.kst.sk;

3.- 6.7.2014
61. Celoslovenský zraz Klubu slovenských turistov podujatie IVV

Trebišov a okolie
KST – Sekcia pešej turistiky; RR KST Trebišov; mesto Trebišov;
info: Štefan KAJDA, tel.: + 421918 436 978,
stefankajda[zavináč]zoznam.sk, zrazksttrebisov2014[zavináč]zoznam.sk
www.zrazksttrebisov2014.sk; www.kst.sk;

16. - 18.7.2014
59. Medzinárodná plavba po Dunaji TID

Slovenská republika
štart 27. júna – Ingolstadt/Nemecko; cieľ 12. septembra - Sfantu Gheorghe/Rumunsko; 2515,5 km
KST – Medzinárodná komisia – výbor TID, Sekcia vodnej turistiky
info: Štefan BÁRÁNY; tel.: +421 911 775 018; +421 2 5443 0447;
barany46[zavináč]gmail.com,
tid[zavináč]tid.sk;; www.kst.sk


Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tematikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s ním v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohto čísla: príprava textových podkladov - Pavol Šoula a autori príspevkov, konečná úprava textu a príprava obrazovej náplne - Pavol Šoula, distribúcia - Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.