MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

júl 2006

Čo nájdete v tomto čísle:

ROZHOVOR S JUBILANTOM Attila Korčok /65-ročný bol už v januári...!!!/
Tip na výlet - Pútnické miesto Mária v skale
Nehas čo ťa NEPÁL
Nededskí štvrťkári
33.ročník Trnavskej stovky vo výsledkoch
Trnavská stovka - TOP THIRTY po XXXIII.ročníkoch - Dlhodobá sledovanosť
A máme po stovke ! (2 x 50 a dosť)
Štefan Nagy - majstrom turistiky
Ako som aj ja priložil zopár polienok na vatru rozšírenej EÚ
Na RYSY pod záštitou olympijského víťaza
Pozvánka na "POTLACH 2006"
Ako sa Vám vyhnú kliešte
KALENDÁR - august 2006

ROZHOVOR S JUBILANTOM
Attila Korčok /65-ročný bol už v januári...!!!/

1.MKD (Peter Minárik): - Od posledného rozhovoru k Tvojmu dôchodcovskému jubileu si prežil aktívnych 5 /päť/ dôchodcovských rokov, takže ako to s Tebou vlastne je a ako sa máš?

Attila Korčok: - Peter, nemáš tak celkom pravdu, k dnešnému júlovému termínu mám 65 aj pol roka. Myslel som si, že sa Ti z toho rozhovoru ulejem a zabudneš na mňa, ale Tebe človek neujde. No a na druhú časť otázky je príjemnejšie odpovedať, mám sa dobre a aj zdravie mi slúži.

2.MKD: - Zmenilo sa niečo u Teba za posledných päť rokov?

Attila Korčok: - Ani mnoho nie, snáď len to myslenie mám "pozitívnejšie", napríklad - čo nie je v mojich silách zmeniť, tak tým sa absolútne netrápimn.

3.MKD: - Napríklad Tvoje koníčky?

Attila Korčok: - Nič nové sa za posledných päť rokov neobjavilo, žiadne zvláštne koníčky nemám. A pešia chôdza, či už turistická alebo výkonnostná, je predsa samozrejmosť. Záhradka? Tiež ju predsa nenechám spustnúť.

4.MKD: - Vo februárovom čísle MKD oznámil Ivan Nižnan, ako gestor MKSD a SSD, že sa stále pohybuješ na čele diaľkoplazeckého peletónu a to už v rámci Slovenska.

Attila Korčok: - Keď to tvrdí Ivan, je to dosť možné. Veď on má na to všetky podklady. Až sa zhrozil, keď som mu doniesol dve plné kabele diplomov. "Tu máš a počítaj".

5.MKD: - Pokračuješ ešte stále v aktívnej činnosti diaľkoplaza? Chceš dobehnúť, myslím tým aktívnym vekom, Janka Parcera, Ondreja Ríma či Vlada Nehybu?

Attila Korčok: - Samozrejme, že hoci to nie je ako predtým, keď som za rok prešiel aj vyše 4000 km a to som bol ešte "pracujúci", dnes je to o niečo menej, ale je. A o to vlastne ide.
K tej druhej časti otázky, by sa dali priradiť aj ďalší aktívni sedemdesiatnici, ako sú napríklad Vlado Svrček /prešiel aj tohotoročnú T-100/ pomerne bez problémov a Vilo Vida. A to si píš, že chcem v ich veku dokázať minimálne také výkony ako majú teraz oni. K tomu je treba ale dobrá kondička a pevné zdravie. Dúfam, že ani jedno ani druhé nestratím.

6.MKD: - Teraz by si sa mal začať chváliť - ako je to s tým Tvojím plnením "nadstavbových" odznakov". Aký stav km registruješ na svojom konte k 31.1.2006 a ktoré z novodobých VOPT si už získal?

Attila Korčok: - Nechcem byť chválitebník, takže len suché konštatovanie. K 31.1.2006 mám v rámci VOPT nachodených 52404 km. Ale plním to už 30 rokov, tak čo...?

7.MKD: - Pokiaľ viem, naposledy si mal splnený k 30.4.1994 už rovníkový VOPT. A "kvôli" Tebe sa musia inovovať predpisy na plnenie VOPT, nakoľko máš toľko kilometrov, že Ťa nemajú ako ohodnotiť. Čo ty na to?

Attila Korčok: - Tak počúvaj, zasa len suché konštatovanie: Extrém bronz mi bol udelený 14.2.1998 za prejdených 45002 km. Extrém striebro 8.5.2004 za 50043 km. Tá druhá otázka ma vôbec netrápi. Aj keby zrušili všetky formy a druhy klasifikácií, čo pri dnešnom stave KST je všetko možné, ja si svoje prejdené pochody pre seba, pre svoju zaujímavosť vždy zaznamenávam. Veď to robím len a len pre svoje potešenie. A 30 rokov je nejaká doba, tá závislosť tam nejaká predsa len nastala.

8.MKD: - Attila Korčok a zahraničie, splnil sa ti nejaký zahraničný sen?

Attila Korčok: - Tak to je veľmi ľahká odpoveď. Nemal som a nemám žiaden sen o zahraničí, takže som docela spokojný, nemá sa mi čo splniť.

9.MKD: - Ktoré DP v Malých Karpatoch sa Ti páčili v posledných piatich rokoch najviac? Veď to poznáš, že aj pochody sa vyvíjajú, vznikajú a zanikajú, a to tak, ako sa menia ľudia, ktorí ich organizujú. Teraz o peniazoch nehovorím. A aby to bolo zaujímavé, tak skús si spomenúť aspoň na tri. Môžu byť aj mimo región MK.

Attila Korčok: - Pre mňa ako klasického diaľkoplaza stovkára je to jasné. Sú to Trnavská stovka, Teslácka "2x50 a dosť!" a samozrejme "Špačinská stovka". Z tých kratších pochodov sú to Vidove 60-ky, Tvoj "Orešanský botocross" a "Skautská 55-ka" Janky Filovej.
Ďalej aj chlapci s "Deravou kanadou" majú pekne náročný pochod. Škoda, že ten ich pochod skoro vždy koliduje s nejakým iným zaujímavým pochodom, ale radšej prestanem vymenovávať, lebo by som ich pomaly vymenoval všetky, ktoré sa v okolí organizujú.

10.MKD: - Musím sa ale vrátiť k T -100, bol si na nej v posledných ročníkoch? Sám alebo s dlhoročnou kamarátkou Jankou?

Attila Korčok: - Ale Peter, ako by si nevedel, že už dvanásť rokov s ňou mám každú Trnavskú stovku a tri ročníky dokonca nadstavbu T-100, čiže až do Trenčína /170 km/. Pamätám sa aká bola šťastná, keď sa jej na tretíkrát podarilo hodinu pred limitom prísť na Trenčiansku železničnú stanicu. Je to úžasná žena!

11.MKD: - Máš nejaký pekný zážitok, či už z pochodu alebo len tak z vychádzky do lesa?

Attila Korčok: - Už samotné pochody sú pre mňa veľkým zážitkom a tie osobitné zážitky, to je zvláštna kapitola, na osobitný článok. Hoci keď sa to vezme, aj to je zážitok, že som po dlhšej dobe mohol prejsť Špačinskú stovku, potom aj Rudohorskú 100 s veľmi dobrým kamarátom Ondrom Rímom. Ver, to sú nezabudnuteľné zážitky, ktoré sa Ti už veľakrát nesplnia.

12.MKD: - Attila, poznáme sa už dlho, ale zabudol som sa Ťa doteraz opýtať aj na otázku stravovania a dodržovania pitného režimu na diaľkovom pochode. Povedz nám teda, ako sa stravuješ a "tekutinuješ" na tak namáhavých akciách, ale pravdu.

Attila Korčok: - Keď pravdu, tak pravdu. Mám rád slaninku aj klobásku, doprajem si borovičku aj pivko. Podľa niekoho samé nezdravé veci, ale nevzrušujem sa nad tým, len treba vedieť kedy a koľko. Mám už svoj vek a obmedzenie by mi asi spravilo horšie. Jem čo mi chutí, telo si z toho vyberie čo potrebuje.

13.MKD: - Je v tom rozdiel ako si sa stravoval voľakedy a ako teraz?

Attila Korčok: - Veru aj áno. V "dávnej" dobe som bol tak trochu vegetariánsky založený. Kondične som sa cítil výborne. Ale keď Ti pravdu poviem, tak ma to ustavičné zháňanie tých "správnych potravín" veľmi unavovalo. Tak som to nechal voľne "plynout".

14.MKD: - Ako sa Ti pozdáva aktivita TJ TESLY Bratislava pod vedením Ivana Nižnana? Ty si tuším ich členom. Povedz nám niečo o ich zaujímavých akciách.

Attila Korčok: - Peter, ale to je "hluboké nedorozmění", ako by povedal onoho času jeden pán prezident. Ja som členom Lokomotívy Bratislava, už pekných pár rokov. Viem, že by ma Ivan chcel do oddielu, ale ja som už dvakrát menil klub. Z Vinohradov do Štartu a potom do Lokomotívy a pri tom už ostanem. Čo sa týka aktivity Ivana Nižnana, musím potvrdiť, že by z neho bol dobrý podnikateľ. Vďaka jeho aktivitám klub TJ TESLA vynikajúco prosperuje, hádam je možno v súčasnosti jeden z najlepších z bratislavských turistických klubov. A tie ich tri - štyri akcie, ktoré poriadajú, sú na veľmi slušnej úrovni.

15.MKD: - Slovo na záver - tu máš priestor pre seba - čo by si odkázal kamarátom diaľkoplazom?

Attila Korčok: - Jaj, to vieš ťažko je niekomu niečo odkazovať, každý sme iný. Ja podľa seba môžem odkázať len jedno: "Čo máš rád, tak to rob rád".

Horám a diaľkam zdar!!!

MKD: - Attila, ďakujem Ti za námahu a prajem to, čo obvykle, veľa zdravia a aby sme sa na tých diaľkáčoch ešte dlho, dlho stretávali.

Bratislava, júl 2006, za MKD Peter Minárik

Tip na výlet - Pútnické miesto Mária v skale

Hranice na Morave - Nečinský potok pramení v lesoch Oderských vrchov nad obcou Luboměř pod Strážnou a preteká hlbokým údolím, ktoré tvorí prirodzenú hranicu vojenského priestoru LIBAVÁ a oddeľuje tak ju od lesov a lúk verejne prístupných. V dolnej časti sa spája s mohutnejším tokom rieky Odry ako jej pravostranný prítok. Sútok je nad Spálovským mlynom. Toto romantické údolie je málo známe a na väčšine dostupných turistických máp nie je zakreslená ani súvislá cesta.

Naopak, za obcou Lipná smerom k Lumoměři tu dopravná značka označuje odbočku na vedľajšiu cestu. Ale skutočnosť je niekde uprostred. Cesta, skôr poľná a lesná, tu existuje. Ale o ceste sa dá hovoriť len ťažko, a to len pár desiatok metrov od odbočky a potom sa jej kvalita zmení na terénnu komunikáciu.

Toto krásne a kľudné údolie je možné prejsť pešo a najkrásnejšie to tu býva na jar. Údolie je málo navštevované, zurčiaci potok má dostatok priezračnej vody, všetko sa zelenie a začína kvitnúť. V plnej paráde je možno uvidieť i prírodnú rezerváciu "Snežienková lúka".

Za suchého počasia sa dá celá trasa zvládnuť na akomkoľvek cestnom bicykli /ide sa tu skoro po rovine/. Ale ak sú cesty rozmočené, tak to je už treba použiť trekingový alebo aspoň horský bicykel. Pre cyklistov sem vedie z Hraníc najľahšia cesta cez Olšovec a Potštát, len s malým nevýrazným stúpaním. Len za Potštátom na ceste smerom na Odry nás čakajú necelé dva kilometre mierneho stúpania na Kyžlířov a potom zjazd do sedla k odbočke Lipná /vľavo/.

Hneď pri vjazde do tejto obce nás víta idylická silueta dreveného kostolíka, ktorý rozhodne stojí za zastavenie a prehliadku. Potom môžeme ísť ďalej obcou na jej dolný koniec a cestičkou smerom na Luboměř pod Strážnou. Tam, kde je ohyb cesty vľavo, ešte než vchádza do lesa, tá zmieňovaná odbočka vpravo. Vchádzame do údolia Nečinského potoka, prechádzame lúkami a lesmi. Je tu kľud a ticho, zurčiaci potok, šumiace koruny stromov a zeleň okolo pôsobí blahorárne na našu myseľ. Ideme stále rovno pozdĺž potoka. Pri odbočujúcich cestách vľavo sú závory a zákazové tabule pre vstup do vojenského priestoru. Tie je nutné vo vlastnom záujme rešpektovať, sem - tam vojenský priestor ešte armáda využíva.

Údolie sa mierne stáča vpravo. Ideme okolo chráneného územia "Snežienkové lúky". Prejdeme celé údolie až k miestu, kde sa Nečinský potok spája s mohutnejším tokom rieky Odry a dostaneme sa do rekreačnej oblasti Spálovský mlýn, ktorý sa nachádza za ich sútokom. Na vedľajšom brehu vidíme skaliská a skalnú suť. Po chvíli nás cestička zavedie až k známemu pútnickému miestu "Mária v skale". Na pravom brehu Odry zo skalnej, akoby gotickej klenby, vyteká prameň čistej pitnej vody a nad ním je umiestnená soška Panny Márie. Okolo je upravená plocha a lavičky na oddych. Toto miesto patrí k známym pútnickým miestam na Morave. O existencii a vzniku tohto pútnického miesta hovorí povesť:

"Bolo to v dobe tridsaťročnej vojny. Zem českú a moravskú plienili a drancovali hordy švédskych vojakov. Zabíjali, plienili a pálili na čo prišli. S nikým nemali zľutovania. Vtedy údolím Odry utekali traja zranení vojaci a ukryli sa v skalnej klenbe, aby unikli temer istej smrti. V úkryte hladní, smädní sa vrúcne modlili k Panne Marii, aby ich zbavila utrpenia a aby ich tam nepriatelia nenašli. Dvaja z nich tu ale svojim zraneniam podľahli a tem tretí, ktorý sa modlil najvrúcnejšie, bol vyslyšaný. Stal sa zázrak. Zo skaly vytryskol prameň čistej vody, aby zvlažil jeho suché pery a nad skalnou rozsadlinou sa mu zjavila postava sv.Panny Márie. Vojaka tu našli obyvatelia neďalekej obce Spálov, ošetrili ho a postarali sa o neho. Vojak sa zo svojich zranení vyliečil. Sošku Panny Márie, ktorá sa v skalnej rozsadline objavila, si priniesli hore do kostola v Spálove. Soška však v noci zmizla a na druhý deň ju našli zasa dole v skalnej rozsadline na brehu Odry. Vzali ju znova teda hore do kostola a nechali ju v noci strážiť. Nič nepomohlo. Soška zasa zmizla a objavila sa dole v Skalách. Po niekoľkých neúspešných pokusoch o prenesenie sošky do Spálova si povedali, že to nie je normálne a že v tom bude nejaká vyššia moc, ktorá si želá sošku nechať tam dole v Skalách a že sa budú chodiť modliť k Panne Márii tam dole k Skalám."

Tak vzniklo pútne miesto Mária v Skalách a existuje dodnes.

Až sa nabažíte obdivovania týchto miest, po občerstvení vodou z tohoto prameňa či vo výletnej reštaurácie nazvanej tiež Skála, vydáme sa hore do kopcov na Spálov.

Strmé 2 km stúpanie úzkou lesnou asfaltkou zvládnu len a len zdatní cyklisti na horských bicykloch, ale pre väčšinu výletníkov to znamená pešiu cestu lesom zelenou značkou. A sme hore v obci Spálov. Je tu ďalšia možnosť občerstviť sa v miestnom hostinci a potom už len cesta prevažne dole z kopca. V otvorenej krajine s krásnymi výhľadmi je dosť chladno a je skôr výnimka, keď tu práve nefúka. S tým je nutné počítať a vziať si tu nejakú vrstvu oblečenia naviac. Schádzame dole k Partutoviciam. Za pozretie stojí vľavo na kopci zachovalý celodrevený mlyn baranieho typu /Maršálkův větrný mlýn/. Je možné sa pozrieť i dovnútra, slúži totiž ako skanzen. Návštevníci sa môžu v šalande /miestnosť pre mlynára/ zapísať do pamätnej knihy a zalistovať si v kronike rodu Maršálků. Je tu podrobný popis funkcie zariadenia, a tak môžete obdivovať remeselnú zručnosť našich predkov a zoznámiť sa s tým, ako sa za starých časov mlelo obilie.

Na bicykli schádzame lesom do Olšovca. Údolie potoka Mraznica je naozaj studené a v obci Olšovec je v lete možnosť kúpania v priezračnej vode prírodného kúpaliska v bývalom lome. Zostáva nám dôjsť len do Hraníc. Máme za sebou zhruba 50 km jazdy na bicykli. Pre tých, čo sa im zdá trasa dlhá a pre peších turistov je možné sa odviesť autobusom do obce Lipná a na spiatočnú cestu využiť autobus zo Spálova do Hraníc. Videli sme spústu zaujímavých miest, o ktorých ste možno ani nevedeli a predsa pre Vás nie sú až také vzdialené, zvlášť teraz, keď to tu už poznáte.

Zdenka Tvrdá

Nehas čo ťa NEPÁL

Po mesiaci a pol cestovania po prašnej Indii sme zavítali do Nepálu a zažili ľahký kultúrny šok. Už sme nemuseli schovávať fľašky pod stolom, aby sme nebudili pohoršenie. Ba čo viac. Už od hraníc sa všade týčili bilboardy, inzerujúce všetky možné liehoviny sveta a mávali nám na pozdrav. V Káthmandu sme sa ubytovali v hoteli "Modrý diamant" v centre mesta vo štvrti Thamel. Turistický ruch zapríčinil, že úzke uličky sú plné rôznych ubytovní, hotelov, barov, obchodov s turistickými potrebami, krčmami ale i klubov zo živou hudbou a nájdete tu i čapované pivo.

Zvlášť potom Thamel je pre svoju pohostinnosť a vybavennosť povestný.

Tak a je to tu.

Otec mi dnes doma oslavuje svoju 50-ku a ja, jeho syn, som niekde úplne inde. Nuž ale moji kamaráti, spolucestujúci turisti, mi pomohli a urobili sme si oslavu v Nepále. Len sme nevedeli, akú liehovinu si zadovážime. V samoobsluhe sme objavili celkom číry mok, vodku "Mirnov" a začali to do seba ládovať. Bola to paráda. Nieže by to bolo chuťovo tak báječné, ale pomer výkon - cena bol veľmi slušný. Nejako nám to pitie sadlo, či čo a výborná nálada tu bola hneď. Hovorili sme si aké je to bezva, že sme takí dobrí kamoši a že je to už na furt, takže sme boli kľudní.

Takto pekne posilnení sme vyrazili do ulíc štvrti Thamel. Za pol hodiny začal "Mirnov" učinkovať poriadne, nahrnul sa nám do hláv a potom sa diali veci.

"Som šťastný, ja som šťastný", hulákal Karol a mával rukami, čím napodobňoval let motýľa. S Marošom sme mu vôbec nestačili. Totiž vždycky, keď sa niekde chlastá, tak sa Karol chváli odkiaľ je. Bol ako kométa, žiaril jasne a dlho. Nepálci sú skvelí, hrozne mu fandili a hulákali s ním. Jeho energia bola nevyčerpateľná, o chvíľu sa zachytil okolidúcej rikše a niekam zmizol. O minútu sa prihnal na úplne inej rikši. Mával na všetkých ľudí a stále opakoval "Ježiš, ja som taký šťastný!"

O chvíľu už bol na tretej rikši. Slovenskými povelmi rikšáka dohnal k takému šprintu, že ulicu doslova preletel. Vôbec sme ho nestíhali. Karol bol kráľom večera, ktorý ešte len začínal. Ľudia ho chceli a on bol všade. V krčmičke nazvanej Spumes sa začal rocken rolový večierok a tak k nej Karol stočil rikšu. Rockeri sa nechali vybičovať k absolútnym výkonom a pod Karolovou taktovkou do toho poriadne rezali. Inokedy hanblivý Karol rýchlo ovládol parket a začal sa tlačiť k mikrofónu sa vyzývať dievčatá k tancu.

Po urputnom boji hudobníci svoj mikrofón uhájili.

Tancovačka skončila vysilením na všetkých stranách o 22.10 h, kedy tu musí byť všade kľud a poriadok, inak vám policajti rozbijú hubu.

Karol si vyžmýkal mokré tričko a večierok v Nepáli skončil.

Káthmandu, 27.5.2005, Karol

Nededskí štvrťkári

Osady na pravom brehu Váhu vymenúva už najstarší topografický doklad u nás, a to známa "Zoborská listina" z roku 1113. Medzi nimi aj osadu Niget, čiže terajší NEDED. O nej listina uvádza "una pars pertinet ad Copezan, altera pars ad villam Niget", čiže po našom: časť pieskoviny sa tiahla až ku Copezan /zaniknutá lokalita/ a druhá časť piesočniny šla až k Nigetu - Nededu. Neskorších správ o osade, neskôr o dedine niet.

Až v roku 1206 sa vyskytuje názov Negied, roku 1278 Neged a potom v tereziánskej dobe pomaďarčená forma Negyed. Od roku 1920 však až do dnes NEDED.

V spomenutej Zoborskej listine sa uvádza ako majetok zoborského kláštora. Od 15.storočia to bol po stáročia cirkevný majetok nitrianskeho biskupstva. Aj staré cirkevné matriky, vedené od roku 1761, len skromne zaznamenávajú niektoré drobnejšie udalosti zo života vtedajších veriacich. Aj neskoršie cirkevné záznamy reformovanej cirkvi neuvádzajú základné údaje o vzniku osady.

Na pôvod obce poukazujú iba ľudové povesti, či tradícia medzi obyvateľstvom.

Dôležitou prírodnou základňou bola rieka Váh. Ten poskytoval obyvateľom obce čiastočnú obživu. Ďalej to bolo splavovanie dreva dolu Váhom, lebo od Nededu bol Váh splavný stále a popri drobnom poľnohospodárstve, typické bolo domáce remeslo - tkáčstvo. Napokon aj od tohto starého remesla si tunajší občania svojsky odvozdujú názov svojej dediny. Močaristé územie poskytovalo dostatok vlahy na pestovanie ľanu a konopí. Barinaté a močaristé územie poskytlo v minulosti aj ochranu pred Turkami, ktorí tiahli od juhu. A tak ku vzniku pomenovania lokality poukazujú občania na to, že poddaní nitrianskeho biskupstva pestovali ľan a konope. V zime po domácky priadli a tkali. Z natkaného plátna museli odovzdávať zemepánovi "štvrťku", čiže negyed. Tým začali obyvateľov nazývať nededeši, čiže štvrťkári.

Neded je oddávna známy i tým, že tu lisovali olej konopný a repkový olej, čo bolo spojené tiež s domáckym remeslom tkáčstvom.

Peter Minárik

33.ročník Trnavskej stovky vo výsledkoch

Termín konania: 3. - 4. jún 2006
Celkový počet účastníkov: 112
Úspešný diaľkoplazi v cieli na Brezovej: 47

Najmladší účastníci v Brezovej:

1. Hevesi Marek, 991 - Bratislava, za 22 h
2. Hevesi Tibor, 1989 - Bratislava, 22 h
3. Oroš Adrián, 1986 - Tomášikovo, 23 h
4. Pleško Michal, 1984 - Trenčín, 23 h

Najstarší v Brezovej:

1. Hanuš Jaro, 932 - Nitra, za 22 h
2. Svrček Vlado, 1932 - Bratislava, 21 h
3. Suran Július, 1940 - Tlmače, 21 h
4. Nižnan Ivan, 1940 - Bratislava, 22 h

Najzaujímavejší "turista": pôvodne som sem chcel zaradiť Sveťa Krna za jeho špeciálnu "obuv", ale potom som si uvedomil, že Sveťo je pravidelným účastníkom a tak toto pomenovanie som dal maratóncovi /spolubežcovi Mira Lietavca/ Adriánovi Orosovi z Tomášikova. Totiž na T-100 bol po prvýkrát, myslel si, že to bude pre neho malina a bol rád, to myslím úprimne, že vôbec prišiel ráno do cieľa.

Naj, naj, turista diaľkoplaz, by si podľa mňa, toto ocenenie zaslúžil, aj keď neprišiel až do ciela, ale skončil v Sološnickej doline, mladý, úplne slepý turista, inak viacnásobný účastník T-100, aj so svojím "vodičom" Michalom Jakubcom, a to bol Peter Lecký z Kálnej nad Hronom, ročník 1978. Počasie: o chlp lepšie ako vlani. Kým vlani búrka zlikvidovala väčšiu časť turistov diaľkoplazov až od Vápennej, tento rok pršalo už od začiatku mája, ale kto sa na to dal a vydržal, tak od obeda už bolo vcelku pekne, bez dažďa a s príjemnými teplotami okolo 22 C.

Kontroly:

Biely Kríž - známy bratislavský turista Jozef Karovič tu pečiatkoval svojím novým razítkom.

Tri kamenné kopce - slečna Beátka, tentokrát bez palaciniek.

Čermákova lúka - kontrolu robili chlapci z "Deravej kanady".

Vápenná - klasická kontrola trnavských horolezcov, tentokrát podporená známym trnavským diaľkoplazom a stovkárom Petrom Badom.

Buková - táto kontrola ako obvykle nemá chybu, nakŕmite a napojíte sa tu primerane a kto má plný žalúdok, tomu sa hneď ide s úsmevom.

Dobrá Voda - po dlhoročným problémoch s otvorením reštaurácie do rána, tentokrát to bolo bez problémov. Vďaka za pomoc MUDr. Kučavíkovi, toho času už naturalizovanému dobrovodanovi.

Brezová pod Bradlom - azda najväčšie "dík" je na mieste za pomoc pri vybavení cieľa v miestnej škole, Jaromírovi Sasákovi a riaditeľovi tejto školy za pochopenie.

Menný zoznam všetkých úspešných stovkárov, ktorí uvideli "svetlá Brezovej":
/podklad pre vyhodnotenie superdiaľkoplaza a SSD/

  1. Brestovanský Jozef 1962 Trnava
  2. Brestovanský Maroš 1965 Trnava
  3. Cíferský Miroslav 1974 Trnava
  4. Divko Miroslav 1974 Tomášov
  5. Domček Martin 1972 Plav. Podhradie
  6. Fančovič Ľubomír 1961 Trnava
  7. Gajdoš Marek 1976 Trnava
  8. Glesk Slávo 1974 Bratislava
  9. Griflík Marcel 1972 Trnava
10. Groman Peter 1959 Trnava
11. Hačo Luboš 1973 Buková
12. Hanuš Jaroslav 1932 Nitra
13. Hevesi Marek 1991 Bratislava
14. Hevesi Tibor 1989 Bratislava
15. Izakovič Tomáš 1975 Trnava
16. Jakubec Michal 1981 Dubová
17. Jankovič Ján 1977 Skalica
18. Kohút Miro 1958 Bratislava
19. Korčok Attila 1941 Bratislava
20. Krno Svetozár 1955 Bratislava
21. Kužma Oto 1973 Bratislava
22. Lietavec Miroslav 1960 Špačince
23. Machovič Radovan 1978 Piešťany
24. Majdán Miroslav 1959 Bratislava
25. Martauz Daniel 1983 Trenčín
26. Meszároš Marián 1975 Bratislava
27. Mihalovič Štefan 1959 Senica
28. Muškát Pavol 1981 Stupava
29. Muškát Peter 1976 Svätý Jur
30. Nádaský Pavel 1955 Trnava
31. Nižnan Ivan 1940 Bratislava
32. Obdržálková Jana 1949 Bratislava
33. Obuch "Chozé" Jozef 1973 Bratislava
34. Oroš Adrián 1986 Tomášikovo
35. Páchnik Ctibor 1953 Šúrovce
36. Pleško Michal 1984 Trenčín
37. Pecúch Tomáš 1981 Trenčín
38. Pristach Ján 1970 Bánovce n. Beb.
39. Sasák Jaromír 1951 Osuské
40. Sládeček Štefan 1953 Bratislava
41. Surán Július 1940 Tlmače
42. Svrček Vladimír 1932 Bratislava
43. Šulek Karol 1950 Trnava
44. Švancár Vlado 1955 Mních. Lehota
45. Rajchl Jozef 1981 Dev. Nová Ves
46. Rosina Jozef 1957 Trnava
47. Vrška Milan 1962 Trnava

A to sú všetci tohotoroční absolventi T - 100.

Trnavská stovka - TOP THIRTY po XXXIII.ročníkoch
Dlhodobá sledovanosť

Poradie diaľkoplazov zostavené podľa počtu absolvovaných stoviek:

  1. Šulek Karol 1950 Trnava 26.ročníkov
  2. Korčok Attila 1941 Bratislava 25.r.
  3. Hanuš Jaroslav 1932 Nitra 24.r.
  4. Obdržálek Peter 1953 Bratislava 23.r.
  5. Obdržálková Jana 1949 Bratislava 23.r.
  6. Rosina Jozef 1957 Trnava 23.r.
  7. Toma Jozef 1946 Veľké Uherce 22.r.
  8. Hanzlúvka Milan 1951 Brezová 21.r.
  9. Klokner Melo 1932 Bratislava 21.r.
10. Bada Peter 1940 Trnava 20.r.
11. Griflík Marcel 1972 Trnava 19.r.
12. Krno Svetozár 1955 Bratislava 19.r.
13. Radványi Celo 1940 Trnava 19.r.
14. Suchoň Michal 1956 Bratislava 19.r.
15. Vrška Milan 1962 Trnava 19.r.
16. Hanus Peter 1935 Trnava 18.r.
17. Kohút Miroslav 1958 Bratislava 18.r.
18. Chrapčiak Vlado 1956 Trnava 17.r.
19. Parcer Ján 1923 Prievidza 17.r.
20. Rím Ondrej 1930 Bratislava 17.r.
21. Nádaský Pavol 1955 Trnava 16.r.
22. Nižnan Ivan 1940 Bratislava 16.r.
23. Trubač Ján 1955 Trnava 16.r.
24. Tvrdá Zděnka 1956 Drahotouše 16.r.
25. Babor Karol 1928 Bratislava 15.r.
26. Groman Peter 1959 Trnava 15.r.
27. Lietavec Miroslav 1960 Špačince 15.r.
28. Vala Jiří 1956 Brno 15.r.
29. Sasák Jaromír 1951 Osuské 15.r.
30. Mikulka František 1942 Trnava 14.r.

Drobné zmeny - posuny o jedno miesto nastali iba u niektorých a do popredia sa "malými krokmi" derie "mladosť".

Trnava, 6.6.2006, Peter Minárik - hlavný sledovateľ T-100

A máme po stovke !

Na štvrtú júnovú sobotu Tesla Bratislava pripravila pre výkonnostných turistov ďalší stokilometrový pochod. Bol to už ktorýže ročník? Veď to zrátajme: prvý, druhý, tretí,... Nebudeme to rátať, veď by sme zapísali možno aj pol strany. Keď sme uvádzali prvý ročník, sme sebavedome písali, že Tesla organizuje tradičný stokilometrový pochod. Vtedy síce ešte nebol tradičný, ale vedeli sme, že to príde. Prečo toľko píšeme koľko ročníkov má tento pochod? Píšeme to ako reakciu na článok uvedený v oficiálnom dokumente KST, kde v správe, napísanej niečo podobné ako sú známe správy "o stave únie", najvyšší z najvyšších hodnotí uplynulé funkčné obdobie, ktorému však hodnotenie len tá výkonnostná turistika akosi kazila. Počas tohto obdobia bolo tých našich stoviek zaradených do výkonnostnej turistiky niekoľko. Koľko námahy, starosti, zodpovednosti, organizačnej schopnosti, ale i finančných nákladov musia organizátori vynaložiť na stokilometrovom "ihrisku". To môžu najlepšie oceniť trnavčania, špačinčania i ďalší, ktorí niečo také organizujú. Nie menší a nie obdivuhodnejší výkon podávajú aj samotní aktéri pochodu. Možno to pre niekoho nič neznamená, ale skutočný turista to vie oceniť. A napriek tomuto pre niektorých výkonnostná turistika stagnuje. Na takéto hodnotenie by sa dalo odpovedať i otázkou, čo on urobil ako funkcionár, aby tomu tak nebolo? Kto mu poskytuje "informácie" o činnosti výkonnostných turistov? Čo niektorým hovorí VOPT, ktorý už vo svojom názve má, že sa jedná o výkonnostnú turistiku, čo hovorí tzv. nadstavba VOPT, ktorá vznikla len vďaka nátlaku a práci turistov zdola? Čo komu hovoria ocenenia Malokarpatský diaľkoplaz, čo hovoria týmto funkcionárom skratky MKSD a SSD, ktoré majú autorov dole, v radových turistoch a nevzišli z hláv "funkcionárov"? Čo im hovorí mesačník Malokarpatský diaľkoplaz, ktorý už dlhé roky si vydávajú turisti sami, bez akejkoľvek podpory a záujmu tých, ktorí majú ťažké srdce na výkonnostnú turistiku? Čo hovorí komu turistický kalendár napríklad len z regiónu Malých Karpát obsahujúci informácie prevažne o podujatiach výkonnostnej turistiky, ktorý aj napriek "vybieleniu" je značne rozsiahly a obsahuje veľký počet turistických aktivít? (Poznámka: V tzv. oficiálnom kalendári, ktorý obdržali turistické odbory v apríli (pre informáciu niektorých diaľkové pochody začínajú už v januári, tí "darebáci" výkonnostní turisti nemajú ani zimný spánok), je niekoľko pochodov doslova vymazaných a zostali tam iba biele strany, ako keď sa cenzurujú menej kvalifikovaní cenzori. Dobrý cenzor biely fľak zahľadí).

Vraj to bolo na podnet ochranárov, tvrdia naši servilní, výkonnostnej turistike "pomáhajúci" funkcionári , rovnako ako bolo v kalendári uvedené obmedzenie účasti na mnohých pochodoch na 30 turistov. Nevznikla tu tlačová chyba? Veď exminister spravodlivosti tvrdil trikrát a dosť a nie tridsať turistov a dosť. Ako chcú túto skôr komickú požiadavku vhodnú do Kocúrkova realizovať v praxi? Nakúpia sa pre organizátorov turnikety, ktoré sa na tridsiatke zablokujú? Budú sa posielať organizátorom prihlášky na pochod a keď sa "vypredajú" ako turistické rekreačné zájazdy, bude mať turista pre tento pochod smolu? Alebo sa bude chodiť na diaľkové pochody na

riziko a keď sa turista dopraví niekedy i niekoľko stovák kilometrov od domova na štart pochodu za nie lacné cestovné a bude mať smolu, že sa nedostal do tridsiatky "vyvolených", za rovnaké drahé cestovné sa vráti domov? Ja už len očakávam, že ochrancovia za asistencie našich NF (Niektorí Funkcionári) pre budúci rok vyhlásia v záujme "ochrany a zabráneniu znečisťovania" našich lesov ako povinnú výbavu pre turistu: vrecko, metličku a lopatku. Niečo podobné, ako to nerobia ani psíčkari v meste.

Po tomto dlhom a znechucujúcom úvode už sa mi nechce ani písať o samotnom pochode "2 x 50 a dosť!", ktorý tiež vznikol mimochodom len vďaka vtedajších NF, pre ktorých stovka je bla, bla, bla..., a tak sa uspokojili (naleteli) s 2 x 50 a nakoniec sme spokojní boli aj my. Tohtoročná stovka sa uskutočnila za krásneho slnečného počasia (prvýkrát tohto roku čo na stovke nepršalo). Veríme, že podujatie sa uskutočnilo bez väčších zádrhelov a k plnej spokojnosti tých, pre ktorých sa to organizuje, pre turistov diaľkárov. Na tomto mieste musíme však poďakovať za celkom odlišný postoj i podporu iných funkcionárov. Funkcionárov Krajského športového centra Bratislava, ktorí nie sú zameraní len na turistiku, ale ktorí preukázali ďaleko lepší vzťah, schopnosti a cit aj pre turistiku, ako vlastní turistickí funkcionári. V ich náplni je všetka športová aktivita a zrejme aj odtiaľ pramení ich určitý nadhľad nad vecou a schopnosť oceniť, odlíšiť a podporiť to, čo je dobré. Sú to poväčšine bývalí špičkoví športovci, ktorí majú dokonalú športovú prax a nestavajú sa k svojej práci a činnosti len z administratívneho pohľadu.

Na záver chceme dodať, že pochod 2 x 0 a dosť sa bude organizovať aj na budúci rok napriek snahe "niektorých ochranárov" (NO), lebo tých ochranárov, ktorí vidia aj brvná (t.j. motorky, autá a doslova brvná na turistických chodníčkoch) je ďaleko viac a "snahe" NF. Budeme ho organizovať dovtedy, dokedy to my budeme chcieť a predovšetkým naši turisti, aj keby sme mali prejsť do ilegality. Pochod bol už druhým pochodom v rámci MKSD a štvrtým v rámci SSD. Situácia v SSD po štyroch pochodov vyzerá, že sa tohto roku urobí rekord v počte "absolventov". Celkove je to desať adeptov, medzi ktorými samozrejme nechýba Július Surán, ktorý absolvoval všetky doterajšie ročníky, turistická špička Ctibor Páchnik, Ondrej Rím, Attila Korčok, juniorka Glesk, Cíferský, tesláci I. Nižnan, Karol Šulek, Peter Groman i už spomínaný Ondrej Rím. Nemôžeme zabudnúť i na fakt, že toto diaľkarské ocenenie sa rozhodol získať aj špičkový horolezec, pre ktorého sú Himalaje to, čo pre nás Záruby. Aj on získava prvé poznatky, aká je to tvrdá makačka šliapať sto kilometrov vo veľkej horúčave na rozdiel od lezenia po snehu a skalkách v príjemnom chladnom prostredí. Asi sa už však aklimatizoval, lebo do cieľa chodí pred nami s náskokom niekoľkých hodín. Keby bol exministrom známeho mena, aj by sme mu povedali "No počkaj Zajac - aj my raz budeme takí". Ale keďže nie je Zajac a jeho meno je Ing. Vladimír Švancar, nám také radikálne zvyšovanie výkonnosti nehrozí. Ak by si niekto myslel, že aj napriek starostlivo vypracovanému zoznamu, že v zozname by nemalo chýbať aj jeho meno, nech sa ozve. Hoc kde, len nie na lampáreň (televízny program), ale radšej na redakciu MKD, aby sme to v termíne Špačinskej stovky mali vyriešené.

Ivan Nižnan

Štefan Nagy - majstrom turistiky

Týmto oznamujeme, že členovi nášho odboru turistiky Via Danubia Dunajská Streda, RNDr. Štefanovi Nagyovi, všestrannému turistovi, organizátorovi a značkárovi bol na prahu jeho 60-tich narodenín dňa 10. júna 2006 na Valnom zhromaždení KST v Liptovskom Mikuláši po dlhoročnom úsilí udelený výkonnostný titul Majstra turistiky, ktorý získal po línii zápočtových ciest.

Srdečne blahoželáme!

Výbor OKST Via Danubia

Ako som aj ja priložil zopár polienok na vatru rozšírenej EÚ

Mílnik prvý - Horský zvodca

Vysoké Tatry - august 1971

V jednom bare vo Vysokých Tatrách som sa zoznámil so skupinou Holanďanov a vtedy ešte aj so skupinou tzv.západných Nemcov, ktorí nadránom zistili, že tohto bergf�rera - to ako mňa, zoslalo samo nebo, aby im ukázal Tatry. Na druhý deň uháňali k Belanským Tatrám dva Ople. V prvom sedeli Holanďan Bob aj so svojou ženou, dcérou a chlapcom, v druhom západný Nemec so ženou a dcérou a dvaja Holanďania na svadobnej ceste. Cudzinci chceli vidieť nejaké zviera. Tak som ich po zaparkovaní áut viedol lesom na Kežmarskú chatu. Holanďania pozorovali diery v skalách a pátrali po medveďoch. Uistil som ich, že tam sú. Prstom som ukazoval na neurčité zmesi kvetov v skalách a hlásil: "Edelweis."

"Bravo" kričali cudzinci a tlieskali. Po šťavnatej roštenke na Kežmarskej chate som ich chcel hnať dúrnym honom, aby sme stihli sedačku zo Štrbského plesa na Solisko, kde som vybavil nocľah, no oni sa vliekli. Nizozemci to v kopcoch nemajú ľahké. V Holandsku vysype nákladiak hŕbu kameňov a ľudia si myslia, že klíčia Alpy. Samozrejme, že keď sme došli až k vleku, ten už nepremával. "Pôjdeme peši pod novou sedačkou", povedal som im, netušiac, že chodník je na jednom mieste neschodný. A tam som ich aj nechal.

Keď som otvoril dvere chaty pod Soliskom, z pravého boku mi visel zahryznutý miestny vlk, ktorý chápal môj príchod ako príležitosť na nadviazanie spoločenských kontaktov. "Chlapci, potrebujem pomoc, tam dole pod sedačkou uviazla banda cudzincov". Kamaráti z Horskej služby sa smiali. Zvážneli až po informácii, že je tam i pätnásť litrov vína.

Keď sme sa lanom spustili k cudzincom, Bob fajčil a ostatní, trochu podchladení, cvakali zubami ako stádo kostlivcov. Konečne sme našli batoh s vínom a smutná procesia sa pohla do strmého svahu. Každý z horských mužov si vzal niekoho na starosť a pomáhal mu. Starší Nemec stratil chuť do života a keď nevidel nablízku svoju peknú manželku, prosil ma, aby som ho tam nechal zomrieť. Tlačil som pred sebou krásnu Holanďanku a dvaja Holanďania na svadobnej ceste často odpadávali v rukách záchrancov.

Bob sentimentálne vykrikovl z hmly: "Ich bin kaput!" "Hitler kaput, keine kapitulation!" kričal som späť.

Po hodinke a niečo trmácania nás privítali blikajúce okná a vlk, ktorý chniapal na všetky strany a od samej radosti sa nevedel rozhodnúť, do koho skôr zahryznúť. Tma na chvíľu ožila splašeným hmýrením a kvikotom, kým karavána zmizla vo dverách chaty pod Soliskom.

Útulné prostredie, víno, fujara a "chlapi z hôr". To všetko spôsobilo, že sa dobití cudzinci pomaly začali preberať. Holanďanka poťažkávala dlhú fujaru v oboch rukách a zasnene hodnotila prednosti tohto ľudového nástroja. Únava však začala víťaziť, a tak čoskoro zostala za stolomm iba jedna cudzinka s horolezcom, ktorého zviedla.

Ja, ktorý som v ten deň zviedol všetkých, som dostal čestnú prezývku "Horský zvodca". Nemal som ani tušenie, ako veľmi som zviditeľnil Slovensko, a že už vtedy, v časoch tvrdej normalizácie, som priložil polienko k vatre zjednotenej Európy.

Mílnik druhý - Srdečné vzťahy s belgickou šľachtou

Hamont - Belgicko, august 1995

Slovenskému tenisovému zväzu sa pokazil mikrobus a ja som dostal ponuku odviezť reprezentačné družstvo tenistov - 14 rokov, do belgického Hamontu na Majstrovstvá Európy.

Európou sme prefrčali a večer dorazili do cieľa. S chlapcami ma ubytovali v jednej grófskej rodine a trénerku s dievčatami v ďalšej, lebo v Belgicku je grófov ako maku.

Turnaj sa začal hneď už na druhý deň. Mrzelo ma, že na stožiari visela namiesto slovenskej česká zástava, a tak som usporiadateľom ukázal v atlase Európy našu krajinu a našu vlajku. Veľmi sa čudovali, a po belgicky hovorili, že "ale toto?", a sľubili, že chybu v budúcnosti napravia.

Býval som s chlapcami v grófskom dome vo veľkej detskej izbe. Boli tam hračky, detské hodiny, rozprávkové obrazy a na dverách kôš detského basketbalu. Izbička zostala neporušená až do chvíle, kým nás neprišli pozrieť naše tenistky. Chlapcov to tak potešilo, že začali hrať profi basketbal.

Najskôr to odniesol rozprávkový obraz, po zásahu detských hodín žaba na nich prestala gúľať očami a ručičky odvisli na šestke. Keď som po pár sekundách basketbal zastavil, izbička vyzerala ako Drážďany po bombardovaní.

Európsky tenisový turnaj sa skončil, naši získali jedno prvé a jedno tretie miesto, vcelku slušný výsledok, a gróf, u ktorého sme bývali, chodil pyšný ako páv. Odpustil nám aj deštrukciu izby.

Prišiel čas rozlúčky. Zavčasu ráno sme stáli pri aute, potriasali si navzájom pazúrmi a ubezpečovali sa, že zostaneme v kontakte. Keď sa naše auto konečne pohlo, gróf nám mával a my sme mávali grófovi. Potom mával ešte viac a viac, začal aj poskakovať a nakoniec sa za nami aj rozbehol. Dojalo ma, ako sme sa my Slováci, z krajiny, o ktorej v Hamonte doteraz ani len netušili, zapísali do jeho srdca. Slzil som a mával vreckovkou otvoreným oblokom, gróf letel za nami a už ani nemával, iba sa za to srdce chytal. Nedalo mi, zastal som, zaradil spiatočku a citovo vydieraný cúval k zničenému grófovi, ktorý lapal po dychu. Predstavoval som si, ako sa ešte vo tri vrhy štátnicky oblapíme.

Roztvoril som náručie, no gróf iba stál, hľadel na mňa s vypleštenými očami a vydával zvuky ako bicyklová pumpa v plnom pracovnom nasadení. Keď sa mu konečne trošku vrátila reč, zasipel, že som mu zabudol vrátiť kľúče od domu.

V júli 2006 si zaspomínal Marián Mrva

Na RYSY pod záštitou olympijského víťaza

Jedna z najaktuálnejších športových pozvánok súčasnosti je na najznámejšie celoslovenské cykloturistické podujatie, na NONSTOP jazdu Trnava - RYSY. Jej 29.ročník sa bude konať v dňoch 16. - 20. augusta 2006.

Organizátori z TJ Elán Trnava v tradičnej spolupráci s mestom Trnava a v novo vzniknutom partnerstve s Trnavským samosprávnym krajom, Klubom RYSY, Poprad - Vysoké Tatry a s pomocou viacerých sponzorov chcú pripraviť atraktívne podujatie na veľmi dobrej úrovni. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že jeho patrónom bude mimoriadna osobnosť našej cyklistiky, dvojnásobný nositeľ dúhového trikotu, majster sveta a olympijský vítaz z Montrealu 1976 Anton Tkáč, ktorého charizma bude zaiste príťažlivá pre každého účastníka trnavského peletónu. Ten bude štartovať v štvrtkových skorých ranných hodinách 17.augusta, spred Stredného odborného učilišťa ŽOS, aby v ten samý deň po absolvovaní takmer 320 kilometrov dlhej trasy prišiel do Tatranskej Lomnice. Tentoraz s malou zmenou, do táboriska EUROCAMP FICC. Tam, predpokladáme, bude početný peletón športovcov a sympatizantov podujatia po 16 hodinovej jazde účastníkom domáceho, teda tatranského jubilea - pre medzinárodný výstup na RYSY to totiž bude už 50.ročník. Po ceste aj tentoraz sa uskutoční v Horných Hámroch prejav vďaky členom trnavskej posádky, bojujúcim na týchto miestach v SNP v roku 1944, a následne taktiež v Nemeckej. Tam peletón opustí bývalé povstalecké územie a zavŕši svoju celodennú trasu na tatranských cestách.

Vzhľadom na náročnosť trasy musí sa každý účastník bezpodmienečne preukázať spôsobilosťou pre túto vytrvalostnú jazdu. Pre priaznivcov, ktorí budú opätovne chcieť zažiť atmosféru celého podujatia, sa podobne ako v uplynulom roku pripravuje "turistický autobus", ktorý bude štartovať z Trnavy 17. augusta 2006 okolo poludnia a na Čertovici sa pripojí k peletónu a spolu s ním absolvuje záverečnú časť jazdy, aby sa všetci spoločne mohli v nasledujúcich dňoch zúčastniť tatranskej turistiky, športovania i kultúrnych programov na táborisku.

Účastnícky poplatok v podobe štartovného pre cyklistov je 750,- Sk a v podobe cestovného autobusom je rovná 1000,- Sk.

V tejto cene je samozrejme započítaný aj účastnícky poplatok umožňujúci vstup do tábora a účasť na všetkých podujatiach v táborisku.

Nonstop jazdy sa môžu zúčastniť cykloturisti starší ako 18 rokov, trasu treba absolvovať výlučne na športových bicykloch s cyklistickou prilbou na hlave počas celej jazdy. Organizátori budú dozerať, aby sa z cyklojazdy nestali rýchlostné preteky, ale aby si zachovala charakter vytrvalostnej jazdy. Preto sa účasti netreba obávať. Naopak, je vítaná čo najhojnejšia!

Ďalšie potrebné informácie aj s prihláškami získate na:

www.trnava-rysy.szm.sk,
elanlinc /zavináč/ ttx-nat.sk,
na kontaktnej adrese: Marian Rozložník, Nerudova 15, 91 702 Trnava,
na tel.č.: 0908-050 655.

Prihlásiť sa je možné najneskôr do 5.augusta 2006.

Trnava, júl 2006, Edo Krištofovič

Pozvánka na "POTLACH 2006"

Ahoj kamaráti a kamarátky,

po dohode s kamarátmi, zástupcami trnavských trampských osád, sme v ich mene na poslednom 12. československom potlachu, ktorý sa uskutočnil 2. - 4. septembra 2005 v Blatně u Chomutova, prevzali od kamarátov z Čiech putovnú vlajku s jediným cieľom: uskutočniť už po 13-ty krát stretnutie členov trampských osád, trampov samotárov, priateľov prírody, jej obdivovateľov a ochrancov z územia celého bývalého Československa, ako aj kamarátov trampov, roztrúsených po celom svete.

Zámerom je, aby sa 13. slovenskočeský potlach uskutočnil v tradičnom termíne 1. - 3. septembra 2006.

Ako miesto konania potlachu sme po súhlase obce Cerová - Lieskové vybrali lúky pod zrúcaninou hradu Korlátko, v blízkosti miestnej časti Rozbehy.

Našou snahou je vytvoriť pod Korlátkom prostredie plné kamarátskeho ovzdušia tak, aby vznikol priestor na vander v krásnej malokarpatskej prírode s možnosťou zasúťažiť si podľa vzoru zálesákov /hlavne pre tých neskôr narodených/, znova sa /niekedy i po veľmi dlhých rokoch/ stretnúť sa, posedieť pri táborovom ohni, ale aj pri pive s kamarátmi, po oba večery oprášiť staré trampské piesne.

Príprava potlachu sa už naplno rozbehla a pretože dúfame, že sa zídeme v čo najväčšom počte, je treba si uvedomiť, že organizovanie takejto akcie nie je vôbec jednoduché, preto privítame každú pomocnú ruku.

Každý, kto by mal záujem pômocť, hocijako, je vítaný. Stačí iba zavolať Kutáčovi /Marian Princ, tel.:0905 312 060/ alebo Albinovi /Robert Groman, tel.: 0905 277 706/. Všetkým vopred srdečná vďaka.

Ahoj na lúkach, nad ktorými vyčnievajú ako vystretý ukazovák pozostatky obrannej veže Korlátskeho hradu.

Predstavenie sa - KTO SME:

Združenie Trampov regiónu Trnava je právny subjekt - občianske združenie, registrované Ministerstvom vnútra. Vzniklo v júli 2005. Predovšetkým je dôležité vedieť, že je to skupina nadšencov, ktorých spája príroda, tramping a kamarátstvo.

Prečo sme vznikli?

Prvotnou ideou založenia Združenia Trampov regiónu Trnava bola propagácia a podpora trampingu ako vyjadrenia snahy o spôsob života, vychádzajúceho zo symbiózy s prírodou, ktorého dominantnou črtou je kamarátstvo a podiel na ochrane a záchrane prírodného bohatstva trnavského regiónu a fauny a flóry Malých Karpát. Účel vzniku združenia je však ďaleko obšírnejší.

Združenie organizuje trampské stretnutia, podporuje mladých trampov, organizuje kultúrne podujatia pre trampov a priateľov prírody, spolupracuje s obecnou samosprávou pri činnostiach spojených so zvelaďovaním a ochranou prírody, podporuje a zúčastňuje sa na projektoch členov združenia a zoskupení členov, vytvára a realizuje vlastné projekty.

Pridaj sa!!!

Počet členov združenia nie je uzavretý a byť v ňom má svoje výhody. Ak máš záujem byť jedným z nás a chceš vedieť viac, napíš nám.

Trnava, Marian Princ

Ako sa Vám vyhnú kliešte

Tento recept mi priniesla moja teta zo Švédska a minulý rok ho úspešne vyskúšala so svojím synom a neterou. V deň, keď plánovali výlet do lesa, sa všetci nasprejovali doleuvedeným odvarom. Nestihol to jedine synko mojej sesternice, ktorého neskoro doviezli rodičia. Po návrate z lesa mal on jediný, na nešťastie, kliešťa. Od toho výletu sa vždy deti pred vychádzkou do lesa sprejovali. Vyskúšajte!

1 vrecúško rozmarínu (dostať v obchode ako prísadu do jedla)
1 liter vody
1 lyžica bieleho vinného octu

Dáme variť 1 liter vody, keď voda začne variť, odstavíme ju a dáme do nej luhovať 1 vrecko rozmarínu až do vychladnutia. Odvar scedíme a pridáme 1 lyžicu bieleho vinného octu. Odvar prelejeme do spray fľaštičiek a uchovávame v chladničke. Pred výletom do prírody si nasprejujeme časti tela.

Ďalší účinný prostriedok pre dospelých je užívanie cesnakových tabliet, tie však musíte začať užívať skôr ako plánujete camp v prírode. (Cesnakové tabletky užívajú lesní robotníci vo Švédsku preventívne proti kliešťom.)

Prajem Vám pekné letné dovolenky a prázdniny

J.T.

KALENDÁR

august 2006:

12.8.2006 KARPATSKÝ PRECHOD 12./2.ročník
(sobota) TJ Tesla Bratislava

Trasy: 43 km/1300 m, 35 km/1100 m
43 km: Bratislava, vojenská nemocnica - Borinka - Medené Hámre - Biely Kríž - Kamzík - areál TJ Tesla Bratislava
35 km: po Medené Hámre ako trasa 43 km, odtiaľ po modrej okolo Panovej lúky na červenú značku, odtiaľ do cieľa ako trasa 43 km
Štart: Bratislava, vojenská nemocnica, 7.00 - 8.00 h
Cieľ: areál TJ Tesla Bratislava, do 16.30 h
Vedúci: Ing.Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava, tel.: 0903-620 653

13.8.2006 TURISTIKA PRE VŠETKÝCH - Doľany 21.ročník
(nedeľa) KST - KDT Doľany

Trasy: 40, 20, 10 km
40 km: Doľany - Ampere - Skalka - Sklená Huta - Obrázok - Kolovrátok - Klokoč - Monrepos - Čierna skala - Polámané - Jahodník - Lošonec - Doľany
Kratšie trasy sú odvodené zo 40 km trasy.
Štart: Doľany, pri ZŠ, 6.00 - 10.00 h
Cieľ: Doľany, kameňolom na konci obce, 14.00 - 18.00 h
Štartovné: 10 Sk
Vedúci: Igor Guldan, 900 88 Doľany č.10,
tel. d.: 033-6499 343, tel. z.: 02-6542 9941

19. - 20.8.2006 POCHOD ŠPCH
(sobota - nedeľa) KST ŠPCH Špačince

Trasy: 51 km/1000 m, 56 km/1100 m, 100 km/1900 m
100 km: Melčice - Kykula - Mikulčin vrch - Veľká Javorina - Myjava - Brezová pod Bradlom - Dobrá Voda - Dechtice - Špačince
Štart: Melčice, žel. st., 7.00 - 9.00 h.
Cieľ: 51 km: Stará Turá, do 20.00 h
56 km: Myjava, autobusová st., do 21.00 h
100 km: Špačince, 18.00 - 9.00 h
Iné: akcia je zaradená do plnenia MK superdiaľkoplaz 2006
Riaditeľ podujatia: Viliam Kubiš, 919 51 Špačince č. 382
Tlač.hovorca: Ing. Pavol Nádaský, tel.: 033-544 3105

17.-20.8.2006 RODINNÝ SPLAV MALÉHO DUNAJA
(štvrtok- nedeľa) KST TJ Junior Sládkovičovo

Trasa: Vlky - Jelka - Tomášovo - Nová Dedinka
Zraz: vo Vlkoch pri Tomášove 17.8. do 10.00 h
Iné: lode + vodácku výstroj môže zabezpečiť KST TJ Junior Sládkovičovo
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo
tel. d.: 031-784 1725, 0908-187 591

26.8.2006 SENICKÁ MAŠÍROVKA 26. ročník
(sobota) KST Senica

Trasy: 10, 15, 25, 35, 50 km
Senica – Rozbehy – Záruby - Rozbehy
Štart: Senica, 6.00 h, Rozbehy, chata SNP, 7.30 h
Cieľ: Rozbehy, chata SNP
Iné: Pochod je zaradený do seriálu medzinárodných pochodov IVV
Vedúci: Ing. Ján Mihálik, Palárikova 292/10, 905 01 Senica, tel. 0915-374 088

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.