MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

júl 2007


V tomto čísle nájdete:

Rozhovor s jubilantom - Vlado Javorský: 17.7.1947 - 17.7.2007
Niečo z histórie - Rybáreň v Dechticiach
Pribinov kostol objavili na Hrade
Prechod všetkými turistickými trasami na Slovensku: 1995 - 2005
Trnavská stovka, 34.ročník, 2. - 3. jún 2007
Jubilejný desiaty ročník pivného pochodu - "Trnavská 13"
Stachov memorial
KALENDÁR - august 2007


Rozhovor s jubilantom
Vlado Javorský: 17.7.1947 - 17.7.2007

1. (za MKD Peter Minárik): - Tak ako sa cítiš v tento deň? Voľakedy by si bol už dôchodca, v tejto dobe ešte dlhodobý čakateľ na dôchodok.

Vlado Javorský: - Ej Kaník, Kaník. Tiež mohol počkať. Ak vydržím, idem o 2 roky.

2. V poslednú dobu, si sa "trochu" zaguľatil – v čom je príčina? Málo pohybu, dobrá strava, choroba či dobré vínko? Nič iné ma nenapadá.

Je pravda, pribral som 10 kg a trápim sa trochu na DP, ale nie je to nič hrozné. S vekom človek tú váhu aj tak neustráži – dobré jedlo a sem tam aj to vínko. Ja by som to nenazval príčinou, ale takým dôsledkom zo spokojnosti, z rodinného zázemia.

3. Z DP sa poznáme už roky, ale ešte nikdy sme nemali spolu rozhovor, takže pri Tvojom životnom jubileu musíme začať od začiatku. Tvoje turistické začiatky, kde si začínal ako iskrička či pionier?

Boli to pionierske tábory (skautské neboli), hlavne pri Kuchyni, ale aj na Zochovej chate. Neskôr kratšie túry s rodičmi v Nízkych a Vysokých Tatrách.

4. Tvoje prvé kontakty s prírodou?

S prírodou – ak počítam záhradu, tak ako 10 ročný som ešte poslúchal rodičov a okopával, rýľoval a polieval. Prírodu v turistickom slova zmysle som ako vysokoškolák v Nitre prechodil pohorie Tríbeč krížom-krážom. A turistické začiatky s rodinou? Boli to orientačné preteky, nie v tom pravom slova zmysle, ale ako turistický pochod s pravidlami orientačných pretekov (mapy, kontroly) a viac išlo o masovosť. Najmladší turista tam bola naša dcéra (mala pol roka), ktorú som niesol v kabele. Pozri foto s deťmi a so Zuzkou z roku 1977, fotil Milan Kubiš do Športu.

5. Prvý DP, čiže pochod s dĺžkou viac ako 35 km?

To ti môžem povedať presne (pamätáš si ho?) – Mierový pochod Bratislava – 50 km v roku 1976. Na následky sa ma ani nepýtaj, boli katastrofálne. Tu som si uvedomil, že naraz takú trasu bez tréningu nie je možné absolvovať a preto som pokračoval, ale s kratšími trasami a postupne som zvyšoval dávky.

6. Prvý pokus o stokilometrový pochod, prvá úspešná stovka a zážitky z týchto pochodov?

Pokus som nemal. Len úspešné ukončenie s Vladom Svrčkom v r.1992 pochod 2 x 50 a dosť, ktorý organizuje Tesla Bratislava. Peter, na stovku som sa chystal "takových nejmíň" 10 rokov a bol to v poradí už môj 38. diaľkový pochod. Viac podrobností by Ti vedel povedať môj súpútnik. Bez jeho morálnej podpory by som ho nikdy neurobil.

7. Sleduješ si našliapané km? Aký stupeň máš splnený?

Toto chceš vedieť? Mám sa chváliť!? Či sledujem, evidujem? Samozrejme, ako inač. Stupeň? Mám Super Stupeň Zlatý (20 000 km) a do Elita Stupeň bronzový mi chýba asi 1500 km.

8. Koľko km si našliapal priemerne v posledné roky?

Môžem povedať presne – vždy to bolo cez 1200 km. Rok 2006 som mal slabší (796 km), to som oddychoval.

9. Ktoré DP v Malých Karpatoch sú ti najbližšie a prečo?

Všetky sú mi blízke srdcom, lebo chodníčky sú pokropené mojím potom a vyšliapané mojou nohou. Blízke sú mi samozrejme aj tie Tvoje. Ťažko povedať ktoré, môžem menovať aj konkrétne, ale nechcem sa dotknúť nikoho z obetavých organizátorov DP, vďaka ktorým diaľková turistika v MK nezanikla a pretrváva až do dnešných dní.

10. Ktoré úseky, či oblasti v Malých Karpatoch máš najradšej?

Hlavná stanica Bratislava až po Čmelok. To vieš, je to časť Trnavskej stovky, ale predsa len túto trasu ovládam skoro naspamäť aj vďaka iným pochodom. Ďalej aj severnú oblasť MK rád šliapem - myslím tým Lopašov. Výhľady zo Zárub, Skalnatej, Vápennej a Ostrého kameňa sú pohľady pre bohov. Zabudol som ešte na Klokoč.

11. A čo zahraničie? Bolo aj niečo zaujímavé?

Tam sa pohybujem keď plním podmienky IVV a IML – ktorých mám tiež neúrekom. Zahraničie, teraz už aj ČR, Maďarsko, Rakúsko. Upozorním Ťa, však zahraničie je i Morava a k mojim prvým skúsenostiam patria trasy pochodov, keď sme boli v spoločnom štáte, výborne organizované. Prvý pochod, teraz už zahraničný Přes Chřiby – 42 km v roku 1977. Sú i také v mojej pamäti ako Nejen Praha-Prčice, také Náměšť - Čučice alebo legendárny pochod Praha - Prčice (to bolo dvakrát.).

12. V päťdesiatke si si nechal zrenovovať chrup, nahodil nový účes, začal zdravo žiť. A čo nového pripravuješ k svojej šesťdesiatke?

Pokračovať v nastolenom trende a nerozprávať o veku. Ako básnik (Ľudvo B.) hovorí: 60 – ka sa neoslavuje, ale kondoluje.

13. Máš v rodine nasledovníkov, čo sa týka turistiky?

Okrem mojej manželky, všetci šport povesili na klinec. Škoda! Nádej umiera posledná a tak ju veľmi vkladám do mojich vnúčikov. Mám ich už dvoch.

14. Čo bolo príčinou, že si pred rokmi začal chodiť na DP s manželkou?

Vieš, moje deti vyleteli z hniezda a nechcel som manželku nechávať samú. A ako je známe, má vzťah k prírode a horám. Tak preto.

15. Máš nejaké pekné zážitky z turistiky, z prírody či DP?

Samé pekné, inak by som na DP nechodil, ale jeden spomeniem. Neviem, či si tam nebol aj ty. Bolo nás viac, na čele išiel Ivan Košický a hovoril, že niekde nás zavedie. Bol to taký výbežok hrebeňa Malých Karpát (nepamätam si presne, kde to bolo), zastal na najvyššom bode toho hrebeňa, vytiahol asi 5 fliaš šampanského a povedal, že jeho narodeniny oslávime tu, lebo to sú Košického vŕšky.

16. Aká je?

Nerozumel som dobre otázke.

17. Čo by si si prial do "blízkej" budúcnosti zažiť, prejsť, skúsiť, či vidieť? Alpy, Ural, Kamčatku, či Himaláje alebo Ti stačia len naše MK?

Myslím v šesťdesiatke už som zažil, prešiel, skúsil a videl veľa z mnohého, ale prial by som si zdravie, aby som mohol stále robiť to, čo robím a budem spokojný. Na 8-tisícovku sa nechystám, Malé Karpaty ma uspokojujú. Predsa len na Alpy si ešte trúfam, snáď mi to vyjde neskôr.

18. Máš nejaký nesplnený sen, ktorý by si chcel zrealizovať?

Mám. Urobiť Trnavskú stošesťdesiatsedmičku do Trenčína J .(smiech). Viem, že to dokážem.

19. Teraz kritika do vlastných radov. Ktorý z mojich pochodov Ti nerežie a ktorý by si nejako upravil a ktorý by si zrušil?

Májový pochod Kade nás nohy neviedli – nezrušil by som ho, ale nejako inovoval. Ako, to ja neviem, na to musíš prísť Ty sám.

20. Čo si myslíš o situácii v slovenskej turistike ako takej?

Nejako ju nesledujem a vôbec nejaká existuje? Peter, pozri si kalendár turistických akcií slovenský a český na rok 2007. Tam je asi odpoveď na Tvoju otázku.

21. Poslednú otázku si polož sám, načo som asi tak zabudol. Veď som od Teba o niečo starší.

Keď si aj položím otázku, nebolo by to aj tak všetko vyslovené o mne. 31 rokov robím turistiku, keď beriem tú špičkovú a v odpovediach nie je určite všetko obsiahnuté, čo by som k tomu mal, veď ma poznáš, inak...

Peter, dovoľ, aby som Ti zablahoželal k Tvojej 60-ke, máš ju o 5 dní skôr ako ja. Je to dosť, keď beriem do úvahy, že Pán Boh stvoril svet za 6 dní. Prajem Ti hlavne zdravie, šťastie, porozumenie v súkromí a tiež v kruhu turistickej rodiny.

zhováral sa Peter Minárik

 

Niečo z histórie
Rybáreň v Dechticiach

Bohaté a čisté pramene pod výbežkami Malých Karpát, kde sa rozkladali vinohrady a Horný cintorín, vytvárali stočiny, vodnatú plochu o výmere viac ako 32 katastrálnych jutár, okolo ktorých je do polmesiaca postavená dedinka Dechtice. Gróf Móric Pálffy /1812 - 1897/, vojenský gubernátor Uhorska a vlastník bývalého domínia Smolenice - Dobrá Voda, realizoval v tomto priestore v rokoch 1870 až 1877 projekt výstavby rybníkov a porybný Anton Brandstetter už pred prvou svetovou vojnou urobil rybáreň v Dechticiach známou v Európe a to ako vynálezca špeciálneho patentovaného počítacieho prístroja na ikry - bola to lopatka s 500 malými dierkami.

V roku 1937 mala rybáreň 1,5749 ha vodnej plochy rybníkov a kanálov, 14,8038 ha poľnohospodárskej pôdy a 1,8376 ha zastavanej a neplodnej plochy. Bolo tu 32 menších a väčších rybníkov pospájaných 11 kanálmi. Na potoku Blava, do ktorého sa vlieva prítok z rybárne, mala rybáreň 10 km vlastnej vody. Priemerná teplota v rybníkoch bola 2 až 4 stupne C. V najvyššom bode územia rybárne, na severnej strane areálu, pri príchodovej ceste, ktorá sa križovala s úzkokoľajkou Dobrá Voda - Kátlovce, stál byt porybného /fišmajstra/. Osobitnou, ústrednou dvojpodlažnou budovou bola liaheň /pruthala, bruthale/. V prízemnej časti bolo zariadenie na prácu s ikrami a plôdikmi. Plávajúce filtre a vrstvy štrku tu filtrovali čerstvú pramenitú vodu. V strojovni bola osobitná výkonná turbína s výkonom 4 KS, generátor na dodávku elektrickej energie pre celú rybáreň. Liaheň mala 18 tzv. kalifornských a 14 Costeových aparátov.

V Dechtickej rybárni sa spočiatku choval pstruh potočný /Bachforelle, Steinforelle, trutta fario/, ale neskôr sa prešlo na chov pstruha kalifornského, nazývaného aj dúhový. Tento americký druh rýchlejšie rástol, bol odolnejší proti zmenám teploty a znečistneniu vody.

Ročná produkcia rybárne v rokoch 1936 - 1937 bola 800 000 ikier pstruha potočného, 1,2 mil.ikier pstruha dúhového, 500 kg kaprov, 1000 kg pstruha potočného a 2000 kg pstruha dúhového.

Ikry sa tu vytierali ručne od polovice novembra do konca roku a u dúhových pstruhov od 15. januára do 15. marca. Rybáreň ich dodávala do rybných hospodárstiev v celej Europe a pred prvou svetovou vojnou dokonca aj do Japonska.

Stolových pstruhov dodávala rybáreň v obľúbenej váhe 25 dkg a to buď usmrtených, balených na ľade alebo živých v špeciálnych transportných nádobách so vstavanými kyslíkovými fľašami.

Stálymi odberateľmi v období medzi svetovými vojnami boli kúpele v Piešťanoch /Thermia Palace/ a Trenčianske Teplice /Joseph Ehn/.

Ceny živých pstruhov boli na svoju dobu veľmi vysoké, roku 1918 stál 1 kilogram 10 Kčs, v roku 1928 22 Kčs, v roku 1935 až 50 Kčs, ale záujem o pstruhov bol vždy vyšší ako boli možnosti dodávok.

Ryby sa kŕmili konským a hovädzím mäsom z nútených porážok z bitúnku v Trnave.

Okrem dodávok pstruhov si mohli záujemci ich nachytať aj vo voľnej vode Blavy. Rybársky jednodňový lístok stál v roku 1937 30 Kčs.

Meliorácie a zachytenie vodných zdrojov v katastri Dechtíc pre trnavský vodovod zmenili vodný režim a rybáreň vybudovaná na báze vlastných vodných zdrojov teraz dostáva vodu výlučne z potoka Blava. Produkcia plôdikov v druhej polovici 80 rokov dosahovala 380 000 ks a kaprov a pstruhov sa dochovalo 60 metrákov. V roku 1962 sa vedľa budovy liahne vybudovalo 10 betónových odchovných bazénikov a stavebne sa upravil interiér liahne a inovovalo sa staré vypúšťacie zariadenie.

Areál rybárne v Dechticiach je ojedinelým, stále živým hospodárstvom, ale aj technickou pamiatkou, dokumentujúcou racionálny chov rýb u nás už vyše 135 rokov.

Kronika obce Dechtice

Pribinov kostol objavili na Hrade

Po smrti kráľa Sama v roku 658, vládcu prvého štátneho útvaru vojensko-kmeňovej konfederácie západných Slovanov, sa tento zväzok, nazývaný tiež Samova ríša, rozpadol.

Ďalšie, trvalejšie zjednotenie západných Slovanov, ktoré vydržalo takmer sto rokov, vzniklo z toho istého etnickoúzemného slovensko-moravského jadra až v 8. storočí. V 10. storočí tento útvar nazval byzantský cisár Konštantín VII. Veľká Morava. Jej jadrom sa stali dve kniežatstvá - Nitrianske na čele s Pribinom a Moravské na čele s Mojmírom.

Hoci Pribina (800 - 861) bol pohanským kniežaťom, dal postaviť prvý kresťanský kostol v celej východnej Európe. V roku 828 ho vysvätil arcibiskup Adalrano.

Vnútorné nezhody v kniežatstve využil v roku 833 Mojmír. Napadol Nitriansko a Pribinu, celú jeho rodinu a 500 členov družiny vyhnal. Tí sa uchýlili do Franskej ríše k Ratbotovi, mark-grófovi Východnej marky.

Pribina prijal v Kostole sv. Martina v Traismaueri pri Sanct Pöltene krst a snažil sa získať stratené Nitriansko späť. Neuspel, ba naopak, začalo sa mu ťažké životné obdobie. Trvalo až do roku 840, keď mu franský kráľ Ľudovít Nemec zveril léno na rieke Zala pri jazere Balaton. Tu, na Blatnohrade, dal Pribina spolu so synom Koceľom postaviť 15 kostolov. Keď v roku 861 Pribina padol po boku Ľudovíta Nemca v boji s Mojmírom, panovníkom Blatnohradu a okolia sa stal Koceľ.

O dvoch kostoloch, ktoré Pribina postavil v Nitre a Bratislave, sa v piatom zväzku svojej kroniky zmienil bavorský humanista a historik Ján Turmair, známy ako Aventinus.

Keď sa v roku 1953 konečne pristúpilo k rekonštrukcii ruín Bratislavského hradu, boli tri roky na to objavené cenné archeologické nálezy. Na východnej terase Hradu vykopali zvyšky kostola so základmi nad skalným podložím, niekde čiastočne aj na ňom.

Kostol situovaný v smere východ-západ bol postavený prevažne z druhotne používaného kamenného a tehlového materiálu, z ktorého na Hrade postavili svoj objekt ešte Rimania. Svedčia o tom rímske kolky vyrazené na tehlách. Miesto, kde stál pôvodný rímsky objekt, sa zatiaľ identifikovať nepodarilo.

Okolo kostola sa našli hroby z 9. storočia, teda zo začiatkov Veľkomoravskej ríše. Zachované časti kostola sa podobajú Pribinovej bazilike pri Blatenskom jazere.

Igor Janota, prevzaté zo SME, 28. 7. 2006

 

Prechod všetkými turistickými trasami na Slovensku
1995 - 2005

Tento bláznivý nápad ma držal od roku 1990, ale uskutočňovať som ho začal až v roku 1995.

Keď som išiel do predčasného dôchodku, už vtedy som mal zhotovené doma tri nástenné mapy: západné, stredné a východné Slovensko, na ktorých som si mienil označovať prejdené trasy. Boli v mierke 1:100 000. Podľa pohorí som si vypísal trasy podľa druhu červené, modré, zelené a žlté a km, všetko som si označoval do zošita, kde som si presne zapisoval všetky prejdené trasy v km a dátum prejdenia.

Podľa pána Szomolányho k 31.12.1976 bolo turistických značených chodníkov 909 s celkovým počtom km 12 323. Pri mojom ukončení prechodu v roku 2005 a porovnaní máp bolo trás už 1 031 s počtom km 14 367.

Podľa najnovšieho vydania brožúrky VP 2006 pod názvom: Turistické značkované chodníky na Slovensku je už 1 309 trás so 14 232 km.

Neviem pochopiť, prečo niekto /rozumej tým značkára/ robil aj trasy od 100 metrov do jedného kilometra. Ja som celkovo našlapal z hľadiska vlakových a autobusových spojov a trasových možností, lebo niektoré úseky som musel prejsť dva až trikrát, až 15 790 km. Zo začiatku som si kupoval celé cestovné lístky, nakoľko som ešte zľavu nemal. Neskôr som dôchodcovskú zľavu mal, ale tá sa často menila, jeden čas bola 50%, potom 25% a 40%. Evidenciu nákladov na dopravu mám za roky 1999 až 2003 a vyšla mi taká suma, že by stačila na rodinnú dovolenku niekde pri mori.

Náklady na mapy celého Slovenska a ubytovanie ani nepočítam, lebo som najviac bivakoval v prírode alebo som prespal na autobusových zastávkach a železničných staniciach.

Železnice v roku 2005 v júli a auguste poskytli mimoriadne zľavy. Týždňová legitimácia stála 100 Sk. Mohol som na ňu cestovať po celom Slovensku a po týždni som si mohol kúpiť ďalšiu legitimáciu na zľavu, takže som si ich kúpil osem kusov za 800 Sk. Pri tom som najazdil 12 500 vlakových kilometrov.

Poviem Vám, ale bola to fuška - z Bratislavy nočným rýchlikom, cez deň šlapať, naspäť zasa nočným rýhlikom alebo ráno, cez deň navyše záhrada a večer znova na nočák a takto to trvalo celé dva mesiace. Ale stihol som našlapať zbývajúcich 783 km. Až poslednú túru: Sklabinský Podzámok - Jarabiná, sedlo pod Kečkou - Sklabiná, som skončil až 1.9.2005 a posledná vlaková trasa Martin - Vrútky - Bratislava pri 25% zľave vyšla ma na 222 Sk.

Takže môj turistický koníček bol drahší ako kôň, a samozrejme aj časovo náročnejší.

Nakoľko niektoré trasy sa rušia a iné sa vyznačujú, zisťujem, že budem mať aj do ďalších rokov o chodenie postarané. Mienim totiž pokračovať aj po svojej sedemdesiatke, ak mi to samozrejme aj zdravie dovolí a hlavne ak bude ešte také lacné cestovanie sedemdesiatnikov ako je teraz.

Dôležité na celom tomto mojom projekte je, že som ho zvládol väčšinou sám a bez nejakých väčších problémov.

Máj 2007, Cyro Porubanec, Tesla Bratislava

 

Trnavská stovka, 34.ročník, 2. - 3. jún 2007

Prvé naozaj veľké prekvapenie nás ako usporiadateľov čakalo ráno v Bratislave na štarte. Toľko účastníkov tu už nebolo dlhé roky.

Z Bratislavy celkom štartovalo 271 účastníkov, aj keď niektorí, ako napríklad Vlado Javorský s manželkou Zuzkou už na štarte avizovali, že idú iba na kratšiu trasu, po Čermákovu lúku, čo je po Zochovu chatu cca 36 km. Ale chcú byť pri tom, veď o mesiac vraj má šesťdesiatku.

Na štarte sme privítali turistickú partiu z Maďarska, a keby nie Štefana Sládečka, ktorému patrí nemalá vďaka, že ich správne usmernil a robil po ceste tlmočníka, tak neviem. Na štarte vyzerali ako keby išli na výlet na Červený Kameň. Ale zdanie klame, všetci do jedného prišli do Brezovej a jeden z nich, Orcsi Bálint /ročník 1987/, pokračoval až do Trenčína.

Aké bolo naše prekvapenie, keď nakoniec nám nechali ich turistický kalendár a tam bol zoznam najaktívnejších maďarských turistov, kde 13-ti, ktorí boli na štarte T-100, boli aj medzi dvadsiatkou špičkových maďarských turistov. Z nich bolo päť žien.

Všetky ich mená sú v celkovom zozname úspešných pokoriteľov T-100.

Ako pravidelne každý rok aj tento nás k večeru znovu prekvapila búrka a od polnoci aj drobný dážd a hmla.

Najobľúbenejšia kontrola už tradične býva na Bukovej, kde majiteľ a reštauratér v jednej osobe, Tibor Škrabák, povedal o 24 h, že je už rád, že je koniec, taký narobený už dlho nebol...

Medzi tretím a štvrtým v cieli /Rehák, Bažík/ bolo menšie kamarátske dohadovanie, resp. vyčítanie, a to preto, že jeden z nich išiel skratkou a druhý prišiel až na druhý koniec Brezovej, vraj bolo zlé značkovanie, rozdiel v cieli medzi nimi bol 4 minúty... Ale na sto klometrov 4 minúty to nie až také zlé.

Hviezdy na trati

Výsledky:

  • Celkovo prišlo do Brezovej 103 účastníkov.
  • Sedem najrýchlejších... 2007:

    1. Miro Cíferský cieľ o 17.15 h celkovo 11.27 h
    2. Vlado Švancár 19.11 h 13,13 h
    3. Štefan Rehák 20.43 h 14.33 h
    4. Matej Bažík 20.47 h 14.37 h
    5. Beck Erik 20.50 h 14.40 h
    6. Štefan Mihalovič 21.24 h 15.05 h
    7. Jaromír Sasák 21.29 h 15.10 h

    Prvá žena, aj keď bicyklistka, kamarátka Mira Cíferského:

  • Danka Dvoráková prešla trasu T-100 za 12,49 h.
    Príklady priťahujú a doma duplom...
  • Do Trenčína pokračovali TRAJA:

    1.Karol Šulek 1950 - Trnava, Slovensko
    2.Vlado Švancár 1955 - Mníchova Lehota, Slovensko
    3.Orcsi Bálint 1987 - Eger, Maďarsko

    Všetci traja aj do Trenčína prišli: Šulek o 20 h, Orcsi o 20,15 h a Švancár o 17,30 h

    5 najstarších a 5+1 najmladších úspešných účastníkov:

    Najstarší:

    1. Rím Ondrej, Bratislava, 1930
    2. Hanuš Jaroslav, Nitra, 1932
    3. Svrček Vladimír, Bratislava, 1932
    4. Porubanec Cyril, Bratislava, 1937
    5. Farkašovský Ladislav, Bratislava, 1937

    Najmladší:

    1. Augustín Juraj, Zlaté Moravce, 1990, neregistr.
    2. Augustín Ján, Zlaté Moravce, 1989, neregistr.
    3. Tehlárová Zuzka, Most pri Bratislave, 1988, VITAL BA
    4. Cermák Peter, Pezinok, 1987, neregistr.
    5. Zemko Marcel, Trnava, 1987, HK SKOBA
    6. Orsi Bálint, Eger, 1987, G.Altalános

    Slovo kroniky Trnavskej Stovky:

    Miro Cíferský: - Predstavoval som si, že tohotoročnú stovku zmáknem pod 11 h - a spravil som ju za 11 h 27 minút. Takže slabota. Aj napriek času môžem povedať, že to bola makačka, siahol som si na svoje rezervy. Ďakujem kamošovi Matejovi za podporu na bicykli.

    Vlado Švancár: - Zasa jeden krásny deň. Znovu som sa rozhodol pokračovať až do Trenčína, a preto som to nejako nehnal. Všetkým prajem spokojnosť v cieli.

    Vlado Nosian: - No? Proste sa mi to páčilo. Všetko, aj ten masochizmus...

    Štefan Rehák: - Nabudúce si to s Mirom Cíferským rozdáme...

    Kučavík, Lahký a spol: - Skupina vekom starých fotrov, so stále mladíckymi nápadmi, sa rozhodla preveriť si svoje telesné schránky, aby sme si zajtra opäť mohli preveriť a spočítať kosti a kostičky. S radosťou sa o rok dostavíme znovu...

    Sasák, Mihalovič: - Keď to nejde, tak to nejde. Ale dnes to išlo, a bolo OK !!!

    Miro Lietavec: - Stovka bola tento rok vynikajúca - znovu sa blýska na lepšie časy s účasťou mladej generácie - Super - treba nás "starcov" vytlačiť výkonnostne a nahradiť aj v organizovaní akcií.

    Jožo a Maroš Fančovičoví - Naháč: - Dnes sme zažili niečo nevšedné, došli sme do cieľa Trnavskej stovky a v celkom dobrom čase. Všetko vyšlo perfektne, dokonca aj počasie. Samozrejme, že nabudúce to skúsime znovu...

    Majo Trúsik: - Musím pochváliť vynikajúce značenie trasy aj kilometrovými /pardon metrovými/ vzdialenosťami na kontrolnej karte !Lepšie ako moje GPS !

    Trnava, 10.6.2007, Peter Minárik

     

    Postrehy Jozefa Karoviča - kontrola na prvom bode - Biely Kríž:

    Na prvej kontrole, na Bielom Kríži som bol už po niekoľko ročníkov. Aj tentokrát som tam bol od 7.15 do 12.00 h.

    V priebehu pôsobenia na kontrolnom stanovišti prišlo niekoľko krát súčasne naraz viacej skupín turistov. Preto sa mohlo stať, že niektoré čísla na súpise majú uvedené dva rozdielne časy kontroly, prípadne iné čísla nemajú zaznamenaný žiadny čas.

    Prví účastníci prišli na kontrolu už o 7,43 peši a cyklo o 7,35 h.

    Jeden z prvých pešiakov mi na kontrolu priniesol 2 ks čerstvo nájdených hríbov, vraj to boli dubák a kozák, hríby nepoznám a preto som ich odmietol.

    Bufetár zo Včelína na Bielom Kríži si jednu hubu vzal, a potom veľmi naliehal na mňa, aby som svoje stanovisko presťahoval bližšie k bufetu, ale u mňa neuspel, nedal som sa "podplatiť". Ale aj tak nakoniec veľa turistov k tomu bufetu zamierilo...

    Niektorí náhodní turisti, či to boli peší alebo cyklo, boli veľmi zvedaví čože sa to tu deje a vypytovali sa na trasu podujatia. Takže som Trnavskej stovke urobil reklamu.

    Maďarskí účastníci podujatia boli spokojní aj s mojimi osobnými turistickými pečiatkami a využili sáčok, kde som mal asi 25 pečiatok a pečiatkovali si do svojich vanderbuchov i na oficiálnu kontrolnú kartu na obidve strany.

    Tesne pred ukončením doby kontroly prišla dvojica /on a ona/ a chceli po mne účastnícky list, ktorý som nemal, ale poskytol som im reklamnú pohľadnicu o zraze historických vozidiel, ktoré sa akurát konalo na bratislavskom Východnom nádraží, hoci som už mal poslednú a razítko kontroly.

    Kontrolné razítko, ktoré som používal, má asi 20 rokov, ktoré bolo pôvodne používané v rámci pochodu "Malokarpatská 40-ka", ktorý svojho času organizovala OT TJ Dopravoprojekt Bratislava.

    V čase môjho pôsobenia na kontrole bolo slnečné, čiastočne veterné počasie, ale vhodné na pešiu turistiku.

    Podľa mojich záznamov kontrolou na Bielom Kríži prešlo 266 turistov.

    Jeden cykloturista oznamil, že končí, pre pád a následné zranenie.

    Bratislava, 3.6.2007, Jozef Karovič

     

    Jubilejný desiaty ročník pivného pochodu
    "Trnavská 13"

    Jubilejný desiaty ročník pivno - turistického pochodu sa tento rok konal dva dni a to v piatok 15. a v sobotu 16.júna 2007. Dôvodov na to bolo hneď niekoľko. Azda tým najväčším bolo pokorenie magickej hranice tisíc účastníkov. Ďalším z dôvodov je však aj samotný rozmer celej akcie, ktorú organizátori z občianskeho združenia Trnavská trináska, že si pripomínali ako snád jediné v Trnave a jej širšom okolí "Sviatok všetkých otcov", ktorý sa práve v tento deň pripomína a oslavuje. A práve deň otcov stál za zrodom tohoto pivno - turistického pochodu v roku 1998.

    A tohotoročný pivný pochod sa stal súčasťou týchto osláv, ktoré sa konali na štadióne Antona Malatinského. Počas dvoch dní sa tu vystriedalo množstvo hudobných kapiel a organizátori dali prednosť výlučne kapelám z Trnavy a okolia. Azda jedinou výnimkou bolo vystúpenie Márie Podhradskej s deťmi, ktorej prítomnosť dala jasne najavo, že združenie nezameralo pozornosť len na dospelých, ale aj na ich potomkov. Tie mali k dispozícii kopu atrakcií, od nafukovacieho hradu až po maľovanie na tvár. No a tí starší pohodu využili inak, spojili príjemné s užitočným a zúčastnili sa pivného pochodu, uhasili smäd a prešli si pár kilometrov navyše. Organizátori tento rok napočítali účastníkov viac ako 1400, presne 1471, ktorí boli zaregistrovaní a prezentovaní. V porovnaní s minulým rokom bolo skoro o 500 účastníkov viac /Vlani to bolo presne "iba" 907 pivných turistov/. V tomto roku čakalo na účastníkov rekordných 22 zastávok. Nemuseli však svoje kroky smerovať do všetkých podnikov, ktoré usporiadatelia ponúkali v propozíciach. Na to, aby účastník pochodu splnil hlavnú podmienku pochodu, si mohol vybrať z dvoch ponúkaných trás.

    Nechýbali ani tradične netradičné akcie ako vyhodnotenie najväčších partií pochodu. Najväčší počet členov mala partia, ktorá si dala názov "Haťa-Paťa", celkovo v nej išlo 36 ľudí. Druhá bola skupina s 30 účastníkmi pod menom "Dedinky team" a tretia skončila výlučne ženská partia s názvom "Babinec". Babinec tvorilo dvanásť dievčat a jeden pes. "Haťa- Paťa" si ako vítaznú cenu odniesla sud piva. Podľa odhadu organizátorov táto akcia pritiahla na štadión viac ako 2500 ľudí, a to aj takých, ktorí sa sem prišli len pozrieť zo zvedavosti a aj sa zabaviť. Bolo zaujímavé, že prišlo veľa mamičiek s malými deťmi, otcovia šlapali a mamy sa s deťúrencami bavili na skákacom hrade.

    Trnava, jún 2007, Edo Krištofovič

     

    Stachov memorial

    11. mája 2007 uplynuli dva roky, čo nás navždy opustil výborný horolezec, člen Horolezeckého Klubu "Skoba" Trnava a výborný človek a kamarát - Lubo Stacho.

    Zomrel od vyčerpania kúsok pod vrcholovým táborom na CHO - OJU. Na jeho pamiatku sme usporiadali už pred rokom oddielové preteky v behu na Havraniu skalu. Myšlienka sa nám tak zapáčila, a aby sme si Lubovu pamiatku uctili čo najlepšie, rozhodli sme sa usporiadať pri tomto smutnom výročí horský beh pomenovaný po ňom a otvorený pre širšiu verejnosť.

    Výbor HK navrhol náročnú trať dlhú asi 11 km s prevýšením do tisíc metrov. Štart preteku bol pri Smolenickom zámku. Okrem prvých dvoch km, ktoré šli lesoparkom, sa trasa pohybovala po turistických značkách a skalných hrebeňoch Malých Karpát, v okolí Zárub /768 m n.m./ s cieľom na Havranej skale. Preteku sa celkom zúčastnilo 22 mužov a jedna žena. Súťažilo sa v kategóriách do 40 rokov, veteráni nad 40 rokov a kategória - ženy. Čo sa týkalo zabezpečenia pretekov, sa Horolezecký klub Skoba Trnava toho zhostil celkom dobre.

    Pre prvých troch daroval sponzor akcie Peter Pavlíček 7 pohárov a 7 fliaš šampusu. Nebyť piatkovej búrky, určite by prišlo omnoho viacej pretekárov. Ceny pretekárom odovzdala spolu s predsedom klubu Macka Stachová /vdova po Lubovi Stachovi/. Okrem členov klubu a pretekárov sa pietnej spomienkovej akcie zúčastnila i ďalšia Stachova rodina a veľa Lubových kamarátov a známych. Pri tejto príležitosti bola na skale osadená pamätná doska, ktorú Macka Stachová slávnostne odhalila. Dúfam, že v ďalšom ročníku sa počet pretekárov zvýši a Lubovu pamiatku si prídu uctiť všetci jeho spolulezci a známi. Všetci budú vítaní a srdečne Vás týmto pozývam na ďalší ročník. Tak isto ďakujem Miškovi Borovanovi a Edovi Hladovi za sponzorské dary.

    Výsledky I.ročníka Stachovho memoriálu poriadaného 12.5.2007:

    1. Cíferský Miroslav Trnava 1:13:10 h
    2. Karel Rasťo Piešťany 1:17:00 h
    3. Orlík Anton Holíč 1:19:50 h
    4. Rehák Stefan CK Trnava 1:23:05 h
    5. Rakús Milan Trnava 1:23:05 h
    6. Kšinant Michal Trnava 1:26:00 h
    7. Tibenský Milan Trnava 1:26:30 h
    8. Haršány Janko Trnava 1:27:00 h
    9. Tomáš Martinko Trnava 1:28:40 h
    10. Markech Ján Piešťany 1:31:00 h
    11. Zemko Marcel Trnava 1:32:50 h
    12. Kšinant Jano Trnava 1:35:50 h
    13. Kosír Martin Bohdanovce 1:36:15 h
    14. Skovraga Adam Bohdanovce 1:36:16 h
    15. Neštický Peter Trnava 1:40:27 h
    16. Haršány Andrej Trnava 1:41:35 h
    17. Tomovič Stano Trnava 1:41:55 h
    18. Šefčovič Tomáš Bratislava 1:42:30 h
    19. Novák Miško Trnava 1:46:10 h
    20. Miklovič Anton Trnava 1:48:13 h
    21. Zemko Edo Trnava 1:48:50 h
    22. Tomaškovi Juraj Trnava 1:51:37 h
    23. Dvoráková Darinka Trnava 1:42:27 h /neprešla kontrolou

    Rozdelenie podľa vekových kategorií:

    Muži do 40 rokov:

    1. Cíferský Miroslav
    2. Karel Rasťo
    3. Rehák Štefan

    Veteráni nad 40 rokov:

    1. Orlík Anton
    2. Rakús Milan
    3. Tibenský Milan

    Týmto pretekárom a jedinej žene boli odovzdané poháre a fľaše šampusu. Osobne chcem vyzdvihnúť veteránov domácej Skoby Trnava, ktorí obsadili prvé tri miesta hlavnej skupiny. Hlavne však výkon 53 ročného Tonka Orlíka, ktorý dobehol celkovo s "mladými" na treťom mieste.

    Následne pre všetkých pretekárov bola na Havranici zaistená jedna cesta IV.stupňa obťažnosti, ktorú si museli všetci povinne preliezť.

    Ďakujem všetkým pretekárom i usporiadateľom za úspešné zvládnutie Prvého ročníka Stachovho memoriálu a teším na Vašu účasť na rok.

    Máj 2007, Ján Trubač, predseda HK SKOBA Trnava

     

    KALENDÁR

    august 2007:

    4.8.2007 MEMORIÁL KAROLA KELEMENA 1.ročník
    (sobota) KT RODINA Dunajská Streda

    Trasy: do 90 a do 50 km
    do 90 km: Dun.Streda - Potôňské lúky - Blahová - Lehnice - Horný Bár - Gabčíkovo - Pataš - Mad - Ohrady - Dunajská Streda
    do 50 km: Dunajská Streda - Michal n./O. - Holice - V.Lúč - Vrakúň - Mad - Ohrady - V.Dvorníky - Dunajská Streda
    Štart: Dunajská Streda, ZŠ na Jilemnického ul., 8.30 h, prezentácia od 7.30 h
    Cieľ: Dunajská Streda, Športová ul, espresso FÁCÁN, 16.00 h
    Informácie: Zdeněk Kelemen, Jilemnického 337/17, 929 01 Dunajská Streda,
    tel. d.: 0905-194 123, internet:
    www.ktrodina.net
    Prihlášky: aj cez e-mail: ktrodina[zavináč]zoznam.sk, zdenek.kelemen[zavináč]slovanet.sk

    12.8.2007 TURISTIKA PRE VŠETKÝCH - Doľany 22 .ročník
    (nedeľa) KST - KDT Doľany

    Trasy: 40, 20, 10 km
    40 km: Doľany - Ampere - Skalka - Sklená Huta - Obrázok - Kolovrátok - Klokoč - Monrepos - Čierna skala - Polámané - Jahodník - Lošonec - Doľany
    Kratšie trasy sú odvodené zo 40 km trasy.
    Štart: Doľany, pri ZŠ, 6.00 - 10.00 h
    Cieľ: Doľany, kameňolom na konci obce, 14.00 - 18.00 h
    Štartovné: 10 Sk
    Vedúci: Igor Guldan, 900 88 Doľany č.10

    18. - 19.8.2007 POCHOD ŠPCH
    (sobota - nedeľa) KST ŠPCH Špačince

    Trasy: 51 km/1000 m, 56 km/1100 m, 100 km/1900 m
    100 km: Melčice - Kykula - Mikulčin vrch - Veľká Javorina - Myjava - Brezová pod Bradlom - Dobrá Voda - Dechtice - Špačince
    Štart: Melčice, žel. st., 7.00 - 9.00 h.
    Cieľ: 51 km: Stará Turá, do 20.00 h
    56 km: Myjava, autobusová st., do 21.00 h
    100 km: Špačince, 18.00 - 9.00 h
    Iné: akcia je zaradená do plnenia Malokarpatský superdiaľkoplaz (MKSD) a Slovenský superdiaľkoplaz (SSD)
    Riaditeľ podujatia: Viliam Kubiš, 919 51 Špačince č. 382
    Tlač.hovorca: Ing. Pavol Nádaský, tel.: 033-544 3105

    16. - 19.8.2007 RODINNÝ SPLAV MALÉHO DUNAJA
    (štvrtok- nedeľa) KST TJ Junior Sládkovičovo

    Trasa: Vlky - Jelka - Tomášovo - Nová Dedinka
    Zraz:: vo Vlkoch pri Tomášove 16.8. do 10.00 h
    Iné: lode + vodácku výstroj môže zabezpečiť KST TJ Junior Sládkovičovo
    Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo
    tel. d.: 031-784 1725, 0908-187 591

    25.8.2007 KARPATSKÝ PRECHOD 13. ročník
    (sobota) TJ Tesla Bratislava

    Trasy: 46 km/1800 m
    Bratislava (Pekná cesta) - Panova lúka - Stupavský potok - Dračí hrádok - Pajštún - Stupava, park - Marianka - Kačín - Červený most - Kamzík - Ahoj - Figaro - areál TJ TESLA
    Štart: Bratislava-Krasňany, Pekná cesta, 7.00 - 8.00 h
    Cieľ: bufet TJ Tesla v areáli TJ
    Vedúci: Ladislav Farkašovský, Ing.Ivan Nižnan, Mlynarovičova 1, 851 03 Bratislava, tel.: 0903-620 653


    Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.