MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

júl 2014

V tomto čísle nájdete:

Návšteva u malokarpatského vinohradníka
Pochod ŠPCH jubiluje
Kto získa nadstavbový odznak VOPT č. 222
Turisti – diaľkári, buďte múdri
Turistické vizitky a denníky
Komentár A. Haasa k článku I. Nižnana "Je turistika šport?" v MKD máj 2014
Prečítali sme za vás - Za Arpádom v Malých Karpatoch
Doplnenie hodnotenia T-100 v roku 2014 - Čermákova lúka
Kalendár - august 2014
   - Malé Karpaty a okolie
   - Výber z kalendára hlavných podujatí KST

Návšteva u malokarpatského vinohradníka

Začiatkom júna som navštívil môjho kamaráta turistu z Častej, turistu Petra Gážiho, ktorý je majiteľom firmy Pegas, ktorá vyrába a distribuje vlastné vyrobené vína. Sídlo ma v malokarpatskej obci Častá, ktorá má dlhoročnú vinohradnícku tradíciu. Jeho firma sa nachádza v rodičovskom dome na začiatku dediny v smere od Bratislavy. Pri navšteve ma pozdravil starým vinohradníckym pozdravom “Pán Boh pomáhaj!" alebo “Pán Boh pomôž!". Spätný pozdrav je “Pán Boh daj!". Na jeho pozemku, kde sídli firma, je okrem obytného domu starý rodičovský dom, ktorý práve opravuje. Je to starší prízemný dom s troma miestnosťami, so škridľovou strechou. Vzadu za domom je areál firmy. Pohľad hneď zaujmú dva veľké násypníky, ktoré sa počas oberačky plnia hroznom. Ďalším priemysleným spracovaním, lisovaním, vzniká mušt, ktorému sa pridávajú aromatické látky na zachovanie jeho kvality. Samotné vína sa uskladňujú v pivnici v drevených sudoch, z ktorých najväčší má vyše 115 litrov. Vlastní aj antikorové, smaltové súdy, ktoré sa však tradičným dreveným sudom ťažko kvalitou vyrovnajú. V sudoch prebiehajú oxidačné procesy, ktoré zaŕšujú neodolateľnú chuť dobrého vínka. Víno sa plní do fliaš a na etikovačke sa prilepia etikety firmy a zátkovačkou uzavrú plnené fľaše zátkou. Jedna zmena za 8 hodín naplní na predaj vyše 3500 fliaš.

Peťo má aj vlastný archív starších ročníkov vína. Najstaršie vína sú z roku 1996, v miestností je okolo 12 000 fliaš. V dome je aj podniková predajňa, kde sa dajú kúpiť domáce vína. Najkvalitnejšie odrody sú Frankovka z roku 2003, Svätovavrinecké z roku 2003, Silván z roku 2003 a iné.

Vína sa delia podľa cukornatosti na stolové, kde cukornatosť je najmenšia 13° až 16° Nm (normalizovaný muštomer) – 100 litrov muštu na 13 kg. cukru. Akostné vína majú cukornatosť od 16° do 19° Nm a najkvalitnejšie sú kabinetné, od 19° Nm, kde je neskorý zber na konci jesene. Vyrábajú sa aj šumivé sýtené vína na významné spoločenské príležitosti. Kvalita jeho vína je veľmi vysoká, snaží sa ju udržať, lebo len tým si udrží svoje dobré meno na trhu.

Takže chlapi, keď náhodou budete šľapať v okolí Častej, či na Častovskej päťdesiatke, môžete sa zastaviť v predajni u Peťa Gážiho. Ochutnať či kúpiť dobré vínko z firmy nášho kamaráta turistu Peťa Gážiho. Jeho kontakt je: Hlavná ulica 164-57 v Častej a telefonné číslo 033-6495 424, 0905 752 216, 0907 791 562.

Jozef Novák

Pochod ŠPCH jubiluje

Ako ten čas letí. Veru, tohto roku to bude už 30 rokov, čo malá skupinka turistických nadšencov v Špačinciach (J. Adamovič, J. Nádaský, V. Kubiš, M. Suchoň, P. Nádaský a ďalší) zorganizovala prvý ročník tohto diaľkového pochodu. Keďže pešia turistika v tej dobe zaznamenávala veľký rozmach, chceli sme aj my prispieť do zoznamu turistických akcií. Mali sme v tej dobe už mnohé skúsenosti s účasťou aj na diaľkových pochodoch ako bola Trnavská stovka, 2x50 a dosť a mnohých päťdesiatok u nás i v Čechách. Cenné rady sme dostali aj od môjho predchodcu a zakladateľa TO v Špačinciach (1977) Milana Nádaského, zvaného aj “Rumpel” (tá podoba toho zbojníka). Ten sa preslávil aj tým, že ako znalec trnavskej stovky priviedol skupinku turistov na tomto pochode na cintorín do Trstína, kde aj skončili. Malé Karpaty už boli “nabité” pochodmi a tak sme pochod posunuli o trochu ďalej do Bielych Karpát, ktoré už vtedy mali celkom dobre zmapované J. Adamovič a J. Nádaský. V tom čase sme mali v Špačinciach aj klubovú miestnosť a tak sme cieľ (aj kvôli gulášu) chceli mať v Špačinciach a preto sme štart museli posunúť o 100 km ďalej. Vyšli z toho Melčice a neľutovali sme, lebo prvá polka stovky prechádza ozaj krásnou prírodou. Prvý pekný výhľad je z kopca Dúžnik na okolité kopce i dedinu Melčice. No najkrajší je asi pohľad z Kykule, či chaty Valmont (prvá kontrola) pod Mikulčiným vrchom do údolia, kde ešte aj v súčasnej dobe môžeme zazrieť pasúce sa kravičky. Po priblížení sa ku kaplnke zasadenej v tomto údolí (venovanej panne Márii) sa spustí hudba s marianskými piesňami šíriacimi sa údolím. Ale to sme už v Čechách a od Mikulčinho vrchu sa môžeme vydať na cestu po ľahšej a dlhšej červenej značke alebo kratšej a členitejšej zelenej, cez Veľký Lopeník a Květnú. Čo si do Květnej nadbehneme, to tam v šenku stratíme, lebo výstup na Veľkú Javorinu je ťažký a treba sa posilniť. Niekedy tam čapovali vynikajúci Budvar. Z Veľkej Javoriny až do Brezovej ideme už prakticky len z kopca, ak nerátam zopár poctivcov a začiatočníkov, ktorí si vybehnú aj na Bradlo. Treba mať však na pamäti, že v horách sa rýchlo stmieva a za tmy je tento úsek dosť neprehľadný – to platí pre opozdilcov. Po menšom občerstvení v Brezovej pokračujeme po červenej značke (alebo ceste - stará značka) do Dobrej Vody. Z Dobrej Vody do Špačiniec vás už čaká len nekonečná cesta cez Dechtice, Kátlovce a Dolné Dubové. Na ceste musíte byť stále v strehu, lebo cesta je v posledných rokoch aj v noci dosť frekventovaná a občas treba skočiť aj do jarku – nezabudnúť na reflexné prvky, ktoré sú mimo obce povinné. Na tomto úseku sa už nedoporučuje robiť veľkú potrebu v prírode, nakoľko nohy môžu tak stuhnúť, že človek sa nemôže postaviť. Toto sa stalo nášmu kamarátovi asi pred dvadsiatimi rokmi v Kátlovciach. Za uplynulých 29 rokov sa tohto pochodu zúčastnilo množstvo turistov z celého Slovenska, ale aj z Čiech a Maďarska. Z tých, ktorí už nechodia a pravidelne chodievali, treba spomenúť Janka Parcera, Ondra Ríma, Janka Kimiána, Mela Kloknera, Mikulkovcov, Minárika, Zdenku Tvrdú, Obdržálka, Šoulu, Porubanca a mnoho ďaších. Zo zaujímavostí tohto pochodu je, že ju spravil aj 10 ročný Martin Mikulka r. 1987. Dnes by za to Fero (otec) dostal basu za týranie. Najdlhšie trvala cesta Jankovi Kimiánovi r. 1990, keď sa objavil v špačinskom šenku v nedeľu večer o 20. hodine. Vraj sa mu na Myjave niečo pekné snívalo. Priniesol si odtiaľ aj tašku jabĺk (čo nazbieral pri ceste), keďže on nenosil vak a chodil zásadne v poltopánkach.

Pavel Nádaský

Miro Lietavec

Môj referát bude krátky.
Zápočtové cesty ani
Výkonnostné odznaky sa neplnia.
 Z referátu klasifikátora na výročnej schôdzi

Kto získa nadstavbový odznak VOPT č. 222
alebo
Ktorý turista ešte v živote neabsolvoval T-100

Motto článku a jeho nadpis ako by boli kontraproduktívne, akoby si protirečili. Áno, vyzerá to tak. Je faktom, že referát, správa klasifikátora bola krátka, veľmi krátka. Len sucho konštatoval, že uvedené aktivity, plnenie podmienok zápočtových ciest ani plnenie podmienok Výkonnostného odznaku vrátane VOPT (Výkonnostný odznak pešej turistiky) sa dlhodobo neplnia. Na tento “referát” nikto nereagoval, ani vedenie schôdze a prešlo sa k ďalšiemu bodu programu. Referujúci mohol pokojne odísť zo schôdze, zo zhromaždenia turistov, ale neurobil tak. Prečo?

Nadpis článku hlása dajaké napredovanie turistiky, motto naopak pokles, nečinnosť. Kde je pravda? Chodím už dlhé roky do prírody, do našich hôr, už uplynula dlhá doba, čo sa z futbalistu stal turista, dokonca výkonnostný, vlastniaci dokonca aj dajakú tú turistickú výkonnostnú triedu. Nemôžem povedať, že by sa v posledných rokoch dajako tie naše lesy vyľudnili. Naopak pribúdajú turisti, najmä cyklisti. Po turistických chodníčkoch sa stále pohybuje slušný počet turistov všetkých vekových kategórii. Chodím dlhé roky aj na organizované diaľkové pochody a nemôžem povedať, že by som na nich zaregistroval dajaký markantný úbytok účastníkov, ako to hlásajú klasifikátori. Naopak agilní a schopní organizátori prekonávajú rekordy v účasti turistov. Páni klasifikátori celého Slovenska aj ten najhlavnejší, príďte sa v prvý júnový víkend pozrieť napríklad pred bratislavskú hlavnú železničnú stanicu, kde štartuje v tom čase známa Trnavská stovka. Tá záľaha turisticky oblečených ľudí, to nie sú demonštranti. To množstvo ľudí pripomína niekdajšie prvomájové sprievody, s tým rozdielom, že týchto do tohto “sprievodu” nikto nenaháňal, oni prišli dobrovoľne. Uvidíte tam, ako v radoch pokorne čakajú na registráciu, aby mohli vyštartovať. Kam? Do lesa, do hory, do našich Malých Karpát, aby po Štefánikovej magistrále mnohí šliapali aj cez noc. Na štarte by ste videli všetky vekové kategórie. Od “veteránov druhej svetovej vojny”, ešte stále schopných, cez staršiu, strednú, ale najmä mladú generáciu. Keby ste tam prišli tohto roku, uvideli by ste tam aj najmladšieho a najmenšieho účastníka Filipka Kučeru, ktorého tam priniesli rodičia, aby s ním aspoň symbolicky absolvovali časť trasy. Filipka doviedli, aby od malička spoznával radšej naše krásny hory, ako by mal spoznávať hoc aj tie luxusné kasína či inú “kultúru”. Počet účastníkov neustále rastie a každoročne prekonáva rekordy. Už to pomaly vyzerá, že organizátori budú musieť vydávať “miestenky” na účasť a tie budú vypredané aj na niekoľko rokov dopredu. Bude sa na ne čakať, pomaly tak dlho, ako sme dakedy čakali na pridelenie družstevného bytu. Príďte klasifikátori všetkých regionálnych rád, aj ten najvyšší, aby ste sa presvedčili, že ľudia napriek pokročilému motorizmu (možno, že práve preto) majú záujem o turistiku. Príďte, pozývame vás. Nebojte sa, taxík vám preplatíme.

V hoc akej činnosti, užitočnej činnosti pri dlhodobej stagnácii, či dokonca nečinnosti je priam povinnosť zodpovedných aspoň hľadať príčiny, urobiť analýzu a navrhovať opatrenia na zlepšenie tohto stavu. Byť neustále na vrchole a neustále sa zlepšovať by bolo síce veľmi dobré a vítané, ale ťažko uskutočniteľné. Aj Tesláci majú vo svojom symbole sínusovku, ktorá pravidelne strieda vrcholy so spodkami, ale tá teslácka sínusovka symbolizuje niečo iné. Je jednoznačné, že ľudia majú o turistiku, i o tú pešiu, či cyklistickú, záujem a venujú sa jej. Neviem, či je pravda, že sa ZC neplnia. Asi je to pravda. Na druhej strane sa ani tomu vôbec nečudujem a to aj v dôsledku vlastných skúseností. Pred niekoľkými, už desiatkami rokov aj členovia našej TJ plnili podmienky ZC. V tom čase sa vypracované dokumenty ZC, hoci boli odovzdané na sekretariáte proti podpisu, sa jednoducho strácali a občas sa po niekoľkých rokoch niektoré aj objavili, niektoré sa stratili úplne. Takže ZC, ktoré bolo potrebné absolvovať pre získanie III. výkonnostnej triedy, boli v našom prípade v etape “úradovania" viac ako šesť rokov. Po získaní III. výkonnostnej triedy si naši turisti povedali, že nikdy viac a ZC im nikto dlhé roky ani nesmel spomenúť. Som v dlhodobom styku s mnohými turistami a keď počúvam ich ponosy na problémy, ktoré majú so zápočtovými cestami, tak tieto ich príhody, “zážitky”, by boli vhodné skôr na uverejnenie v humoristickom časopise Kocúrkovo. Ak ZC sa dlhodobo nerobia a neprejavuje sa ani snaha niečo v tejto veci urobiť, tak je povinnosťou vrcholových turistických orgánov do veci zasiahnuť. Jednou z možnosti je zrušiť vôbec ZC alebo zrušiť klasifikátorov. Pri zrušení ZC by mohli klasifikátori v regionálnych radách vykonávať napríklad funkcie zapisovateľov pri poradách.

Najrozumnejšie by bolo, ak je vôbec snaha v tejto veci niečo urobiť, by bolo treba inovovať pravidlá ZC, veď i zákony sa menia a prispôsobujú novej dobe, novým podmienkam. Pri ZC by bolo žiaduce podstatne zmenšiť byrokraciu (turisti menej obľubujú “úradovania”, aj keď aj to je potrebné a radšej konajú, radšej robia samotnú turistiku). Zorganizovať širokú diskusiu oboch strán, sadnúť za spoločný stôl a vytvoriť nové “moderné” pravidlá pre ZC. V dnešnej dobe nemôžu uspieť žiadne “čisté pravidlá”, ktoré by v absolútnej miere znemožnili aj to minimálne zneužitie, obídenie noriem. Aj v tých najrozšírenejších športoch, ako sú futbal, hokej, aj na tých najvyšších fórach, súťažiach sa stane krivda alebo zvýhodnenie niektorého z aktérov spôsobené predovšetkým problematickou situáciou na daktorom zápase, finále nevynímajúc. Je rozumnejšie, aby sa plnili desiatky ZC, aj za cenu, že niektorá z nich sa získa, takpovediac “lacnejšie, jednoduchšie”.

Čo sa týka Výkonnostných odznakov v pešej turistike, konštatovanie v motte tohto článku je nepravdivé a možno by sa mohlo povedať, že sa jedná o lož. To len niektorí funkcionári a klasifikátori si nasadili čierne, až nepriehľadné okuliare, aby v mene svojej ješitnosti nevideli to, čo už niekoľko rokov existuje. Výkonnostné odznaky v pešej turistike sa plnia a výsledkom je aj ich počet, ktoré sa získali po zavedení tzv. nadstavbových stupňov. S VOPT to bolo podobne, ako to je teraz so ZC, len s tým, že o plnenie VOPT tu bol záujem, len mu to znemožňovali vtedajšie propozície, ktoré rátali so záverečnou pri “neprekonateľných” šesťtisíc kilometrov. Keď tých, čo túto hranicu prekonali a chceli pokračovať, bolo čoraz viac, začali silnieť hlasy a tlak na funkcionárov, aby túto populárnu aktivitu rozšírili o ďalšie stupne. Nepochodili. Funkcionári uvádzali mnoho dôvodov, medzi nimi i mnoho vyslovene hlúpych, aby sa už nič nerobilo. Je známe, že aktivity sa chopili turisti zo Štartu VD Bratislava a začali na svoje “konto” organizovať plnenie tzv. diamantového odznaku. Ten neskoršie zanikol (konal sa mimo rámec KST). Neskoršie naše pokusy u verchušky o rozšírenie VOPTu taktiež neuspeli a tak sme sa aktivity chopili sami. Po úplnom a presnom spracovaní propozícií rozšíreného VOPTu sme sa obrátili na vtedajšieho predsedu sekcie pešej turistiky pri KST (Jaro Šilík) a potom stačilo už iba jedno zasadanie sekcie, aby sa doriešili všetky náležitosti do poslednej bodky, aby sme mohli začať. Začali sme na prelome storočia, takže v tomto roku je to už približne 15 rokov “existencie”. Za ten čas sme udelili už 217 nadstavbových odznakov. Získanie jedného nadstavbového odznaku si vyžaduje absolvovať 5 000 km. To znamená, že jeden nadstavbový sa rovná piatym základným bronzovým odznakom. Takže títo turisti museli našliapať celkom 1 milión, 85 tisíc kilometrov, ktoré sú ekvivalentné 1 085 (slovom tisíc...) základným bronzovým odznakom a to pritom turista si musel odšliapať tri základné stupne. Tak páni funkcionári, plní sa VOPT alebo nie?

Členenie počtu získaných odznakov podľa kategórie: 49 bronz...

Ten najvyšší stupeň - “Stop stupeň” so 60 000 km si užíva Attila Korčok a ten rovníkový odznak (40 075 km) už získalo 13 turistov a mnohí sa už k nemu aj blížia. Žiaľ, ešte značný počet turistov je len na severnom póle.

Pozor súťaž:

K tomu časovému výročiu existencie nadstavby pripravujeme pre turistu, ktorý splní podmienky pre získanie niektorého stupňa s poradovým číslom 222, vecnú cenu. Sponzora zatiaľ nemáme, peniaze tiež, ale budeme mať.

Ivan Nižnan

Turisti – diaľkári, buďte múdri

Radia nám a zároveň prikazujú naši vrcholoví funkcionári. Turistika nie je len bezducho šliapať a šliapať, ako to robíte vy. Turistika, to je aj spoznávanie flóry a sauny, alebo fauny? Čert vie ako sa to volá. Vy si myslíte, že keď našliapete spústu kilometrov, že to je nejaký výkon, že to je Výkonnostná turistika (pre skratkárov uvádzame aj skratku: VT). VT, to nie je len množstvo kilometrov, ale to je aj oné – kultúra. To je aj KPČ, ako skratkári hovoria, teda kultúrno - poznávacia činnosť. Takto dajako hovorili a mysleli vrcholový funkcionári, ktorí vo svojom referáte mali “výkonnostnú" turistiku. Keď sme za oného času navrhovali funkcionárom, že vo výkonnostnom odznaku sa už blížime a podaktorí už aj prekročili tú najvyššiu hranicu, t.j. 6 000 km a že nás takáto turistika baví, a že by sme chceli pokračovať ďalej a požadovali sme, aby vypracovali podmienky pre plnenie ďalších stupňov, dostali sme písomne odpovedať a radu od vtedajšej šéfky – klasifikátorky výkonnostnej turistiky asi v takomto duchu. Ale veď môžete absolvovať 25 kilometrový pochod (v tom čase bola hranica DP znížená z 35 km na 25 km) a zvyšok času venujte našej pestrej flóre a faune. Pozorovaniu našej lesnej zveri, pekným lesným rastlinám a pod. Odpovedal som jej taktiež listom, že kvetinky som spoznával a dokonca lisoval do herbára už ako pionier, (dnes to robia TOM-kári) a že poznám nielen púpavu, ale aj vlčí mak a na staré kolená čoraz viac spoznávam aj nezábudku. Že som ako školák dokonca prepichoval chrobákov špendlíkom, predtým ako som ich dôstojne a humánne usmrtil a potom pripichol na korok, až som mal zbierku chrobákov väčšiu, akú sme mali v škole, v prírodopisnom kabinete. Čo sa týka zvierat, radšej mám v mojej predstave medveďa, ako milé sympatické, trochu ťarbavé zviera, ktoré jazdí v cirkuse na bicykli, či dokonca na motorke, ale rozhodne by som nechcel stretnúť rozzúreného medveďa v lese, ktorý za každú cenu by chcel so mnou zápasiť v kategórii bez rozdielu váh a dokonca ani v behu, keby som sa snažil utiecť, nebol by som asi úspešnejší. Snažil som sa jej vysvetliť, že mňa, a nielen mňa, do výkonnostnej turistiky priviedlo práve to slovko výkonnostná. Že po celotýždennej sedavej práci a celotýždennej sedavej kultúre pri televízore, že pri celotýždennom pobyte v smogu mesta chcem ísť do hôr, nielen nadýchať sa čerstvého vzduchu, užiť si aj trochu pohybu a to aj na hranici únavy (nie zničenia) . Človek nemôže dokonale vychutnať slasť “pohody”, keď nespozná, čo je to únava. Do tej turistickej spoločnosti ma ťahá aj tá pohoda, dobrá partia aj so zmyslom pre humor. Za tie dlhé roky chodenia na DP som spoznal, že majú ďaleko od bezduchosti, naopak sú to rozumní, v mnohom vzdelaní a zbehlí ľudia, ktorí toho veľa vedia aj bez KPČ. Áno, chcem dosiahnuť dajakú výkonnosť, mať primeranú fyzickú zdatnosť a ešte veľa možno že aj fráz, by sa dalo napísať, ale stačí napísať atď. (Držím sa zásady, že keď už nevieš čo povedať, tak povedz a tak ďalej.). S pani klasifikátorkou sme si vymenili pár listov. Ona bola tvrdá žena, nepovolila a nič neurobila. Radšej sa vzdala funkcie. Do funkcie nastúpil nový klasifikátor, ktorý je tiež tvrdý, nič neurobil a neustúpil, ale na rozdiel od klasifikátorky z funkcie neodstúpil.

PS. Nemám nič proti KPČ. Veď už je to dávno, čo jeden pán, teda súdruh, napísal: učiť, učiť sa a učiť sa. Práve tieto slová mu nemôže nikto spochybniť. Už dávam za pravdu aj pani klasifikátorke a preto k zvýšeniu “kultúrnosti” diaľkoplazov prispievam malým slovníkom osobností. Už chrobáky dávno nezbieram, ale už od študentských čias, v čase, keď neexistoval internet, zbieram osobnosti, teda ich životopisy, údaje o tvorbe, diele i ich fotografie. Mám už asi 8 tisíc hesiel a 16 000 fotografií osobností, a tak som do tejto “poučovni”, do tohto môjho príspevku vybral niekoľko hesiel osobností na spôsob “Kto je kto a čo robil", možno z tej druhej stránky ešte nepoznanej. ”Je to trochu netradičné, ale prispôsobené “bezduchým šlapačom”.

RÖNTGEN	-	umožnil lepšie spoznať človeka
GÁNDHI	-	ani svojho vraha nevedel presvedčiť o nesprávnosti násilia
PILÁT	-	typický príklad politika s čistými rukami (umýval si ich 2 krát, ale za mesiac)
LUTHER	-	rozhodol sa, že síce bude veriť, ale ináč
VERNE	-	spisovateľ s malou fantáziou, máločo z jeho výmyslov ešte ľudia nezostrojili
MAGINOT	-	autor nedobytnej línie, ktorú možno obísť
KOPERNÍK	-	hlásal, že predsa sa točí a robil z toho vedu. Dnes to už vie každý, kto si trochu vypije
DON JUAN	-	legendárny chlap, ktorého zviedlo mnoho žien
PICASSO	-	umelec, ktorý je známy reorganizáciou umiestnenia ľudských končatín a orgánov
HERODES	-	za jeho vlády sa rapídne zväčšila dojčenská úmrtnosť
XANTIPA	-	manželka, mučenica, ktorú manžel nedokázal pochopiť
TOLSTOJ	-	ľudový spisovateľ, grófskeho pôvodu
JOHNSON	-	asi sa nikdy nedozvieme čomu môže ďakovať za svoj prezidentský úrad a nestane
KENNEDY	-	isté je, že umrel
BISMARCK	-	zjednotil Nemecko a zjednotil aj svet proti Nemecku
LÓT	-	jeho manželka si myslela, že podívať sa nie je trestné
PUŠKIN	-	len pero mal neprekonateľné
EINSTEIN	-	hlásal, že naše vedomosti sú iba relatívne
MATA HARI	-	presvedčila, že lepší je vrabec v hrsti ako vták na streche a doplatila na to smrťou
AUGIAŠ	-	preslávil sa veľkým upratovaním, ku ktorému prispel iba špinou
HÉRAKLES	-	preslávil sa tým, že Auguiášov chliev vyčistil tak, že do neho priviedol dve rieky, dnes by to už nevedel realizovať, kde na svete nájdeš dve čisté rieky
SOKRATES	-	hlásal, že vie, že nič nevie, ale nevedel by ani to, prečo to nevedia niektorí naši politici, ktorí nevedia, že nič nevedia
HEINE	-	zdravý duch, v nezdravom tele
CASANOVA	-	autor poučky: zviesť ženu, nič jednoduchšie
RUBY	-	pred miliónmi televíznych divákov spáchal najtajomnejší zločin storočia Tohto pána, Američana, nemusí veľa ľudí poznať. Preto na vysvetlenie dodávam, že atentát na prezidenta Kennedyho údajne spáchal dajaký Oswald Lee Harvey. Krátko po atentáte, pri prevoze Oswalda z centrály dallaskej polície, ho v suteréne plnom ľudí a televíznych kamier zastrelil Jack Ruby. Deväťkrát trestaný majiteľ baru vraj chcel pomstiť vraždu vrelo milovaného prezidenta. Polícia moc neverila jeho dôvodom a zatvorila ho do väzenia a tam aj tak zakrátko zomrel za podivných okolností. Za podivuhodných okolností potom odišlo z tohto sveta mnoho ľudí, ktorí vedeli alebo mohli vedieť niečo okolo atentátu.
BANIČ	-	Slovák, skeptik – realista. Zatiaľ čo ostatní špekulovali nad tým, ako by človek mohol lietať, on vedel, že z toho neba aj tak budú padať, preto vymýšľal padák

Myslite si, že vám blondínka odpovie na otázku: - Aký je rozdiel medzi mužom a autom?
Určite vám neodpovie, lebo pod autom ešte nikdy neležala.

Ivan Nižnan

Nová turistická zberateľská záujmová aktivita
Turistické vizitky a denníky

Každý turista pri svojich potulkách má záujem si z výletu priniesť aj suvenír, ktorý by mu pripomínal navštívené miesta. Turistických suvenírov je viacej druhov. Možno najznámejším suvenírom je kruhová drevená turistická známka s priemerom 50 mm a hrúbkou 10 mm. Ďalšími objemnejšími suvenírmi sú rôzne magnetky a keramické placky.

Pre turistov, ktorí nemajú veľké suveníry v obľube, sú tu turistické vizitky. TURISTICKÁ VIZITKA je vlastne samolepiaca nálepka, ktorá sa vlepuje do špeciálneho zošita nazývaného TURISTICKÝ DENNÍK. Turistické vizitky a turistické denníky sú zatiaľ vydávané v Českej republike, na Slovensku, v Nemecku a v Poľsku. Možno ich získať v turistických miestach ako sú informačné centrá miest, informačné kancelárie, pokladne hradov, zámkov, múzeí, galérií, ZOO, botanické záhrady, vyhliadkové veže, turistické chaty, novinové stránky, predajne suvenírov a podobne.

Na Slovensku, v Nemecku a v Poľsku sa turistické vizitky nazývajú WANDER CARD, turistické denníky sa nazývajú WANDER BOOK.

Turistické vizitky (WANDER CARD)

Turistické vizitky sa do predaja spoločne s denníkmi dostali v roku 2009. V roku 2010 bola vykonaná zmena ich tvaru a usporiadania informácií. Pôvodný rozmer vizitky bol 7,5 x 5 cm. Hlavná časť s rozmermi 7 x 5 cm obsahovala obrázok motívu vizitky, číslo, názov, emblém. Malý kupón 0,5 x 5 cm obsahoval zmenšeninu obrázku, číslo, typ, nápis POŠLI A VYHRAJ a predajnú cenu.

Terajší typ vizitiek má v Čechách rozmer 9 x 5 cm, na Slovensku, v Nemecku a v Poľsku 13 x 5 cm.

obr. 1

Členenie vizitky:

Turistická vizitka pre Českú republiku je delená na 3 samostatné časti, pre Slovensko, Nemecko a Poľsko sú turistické vizitky delené na 5 častí. Každá časť má v turistickom denníku osobitné určenie.

(1) Kupón s čiarovým kódom má rozmery 1 x 5 cm. Okrem čiarového kódu sa tu nachádzajú ešte tieto údaje: evidenčné číslo vizitky, nápis POŠLI A VYHRAJ, doporučená cena.

(2) Obrázok motívu (WANDER CARD) má rozmery 7 x 5 cm a poskytuje nasledujúce informácie (pozri obr. 2):

  1 - Obrázok miesta
  2 - Názov miesta
  3 - Vlastivedný text
  4 - Telefón
  5 - www miesta
  6 - Poloha GPS
  7 - Štát
  8 - Kód turistického regiónu
  9 - Ikona kategórie turistického miesta
10 - Evidenčné číslo
11 - O fotografii
12 - Webové stránky

(3) Ústrižok s rozmermi 1 x 5 cm obsahuje zmenšený obrázok, evidenčné číslo, názov v národnom jazyku, ikonu kategórie a kód regiónu. Vizitky určené pre Slovensko, Nemecko a Poľsko (s názvom WANDER CARD) majú ešte ďalšie 2 diely:

(4) Ústrižok s rozmerom 1 x 5 cm obsahuje anglický popis

(5) Obrázok (WANDER STAMP) s rozmermi 3 x 5 cm je v čiernobielom prevedení a súvisí s hlavným motívom. Niektoré české, slovenské a poľské inštitúcie vydávajú vizitky dlhšie, ktoré obsahujú ešte ďalší obrázok s rozmermi 5 x 7 cm.

Motívy obrázkov vizitiek

Motívom obrázkov vizitiek sú: celkový pohľad na mesto, kopec, námestie, kostol, hrad, zámok, pevnosť, rozhľadňa, vyhliadkové miesto, jaskyne, údolia, stromy, turistické chaty, ZOO, botanická záhrada, technické pamiatky, vodopád, jazerá, priehrady, mosty, tunely, turistické pochody. Existujú aj súkromné a skupinové vizitky, kde je motívom aj fotografia jednotlivca pri jeho turistických aktivitách. Toto boli vonkajšie motívy. Pre objekty hradov, zámkov, kostolov, múzeí, galérií sú vydávané vizitky aj s motívom vnútorných priestorov.

Turistický denník (WANDER BOOK)

Turistický denník je zošit, kam sa vlepujú jednotlivé časti turistických vizitiek. Je určený na vyhodnocovanie a odmeňovanie účastníkov, ktorí sa do tejto zberateľskej turistickej aktivity zapájajú. Obsah turistického denníka je rozdelený na 3 časti:

1. Prvá časť je určená na vlepovanie obrázkových častí vizitiek a vyhodnocovanie turistickej aktivity pri návšteve príslušného miesta. Do ľavej časti dvojstrany sa vlepuje z turistickej vizitky diel č. (2) a vyhodnocuje turistická činnosť zápisom do predvolených okienok pripravenej šablóny v zošite (pozri obr.2).

obr. 2

Jednotlivé okienka šablóny sú určené pre zápis týchto informácií:

13 - Dátum návštevy
14 - Čas návštevy
15 - Dopravný prostriedok
16 - Počasie
17 - Účastníci
18 - Moje hodnotenie
19 - Voliteľné

Na pravú stranu príslušného riadku v zošite sa do ľavej časti vlepuje z vizitky obrázok WANDER STAMP (diel č. (5)) a pravá časť je určená na ďalšiu ľubovoľnú dokumentačnú činnosť k príslušnému turistickému objektu, ako sú napr. pečiatky, opisové štítky, vlastné poznámky a podobne.

2. Druhá časť zošita poskytuje miesto na prehľad navštívených miest. Je vyhradená na vlepovanie ústrižkov z vizitiek. Vo vyhradenom mieste sa do ľavej časti vlepuje z vizitky diel č. (3) (národný popis), do pravej časti diel č. (4) (anglický popis).

3. Tretia časť zošita je vyhradená na vlepovanie kupónov s čiarovým kódom - z vizitky diel č. (1).

V zadnej časti turistického denníka pred odoslaním udeľovateľovi ocenení je potrebné ešte vyplniť údaje ako registračné číslo (získate ho po prihlásení sa na www.wander-book.com alebo po prvom zaslaní kupónu na adresu vydavateľa, číslo treba uvádzať pri každom ďalšom zaslaní kupónov), priezvisko, meno, adresa, e-mail (nutné pre prihlásenie sa a zaslanie prístupového hesla), telefón, meno alebo prezývka (ak bude vyplnené, turista bude uvedený na www.wander-book.com v zozname získaných šarží (ocenení).

Odmeňovanie účastníkov súťaže

Ceny, ktoré môžete získať:

1. Za každých 100 ks zaslaných kupónov z vizitiek dostanete nový turistický denník zadarmo.
2. Odznak Celkovej turistickej znalosti - za každých 100, 200, 300, 500, 750, 1000, 1500, 2000, 2500 rôznych kupónov
3. Odznak Znalca kategórie - za každých 50, 100, 150 rôznych kupónov z jednej kategórie.
4. Odznak Znalca regiónu - za každých 50, 100, 150 rôznych kupónov z jedného regiónu.
5. Odznak Znalca štátu - podmienky nájdete na www.wander-book.com.
6. Načítanie navštívených miest na www.wander-book.com.
7. Ďalšie ceny na základe losovania, ktoré sa koná vždy k 30.11. každého roku.

Vyplnené formuláre s vlepenými kupónmi s čiarovým kódom zo zadnej časti turistického denníka zasielajte na adresu vydavateľa v minimálnom množstve 100 ks.

Korešpodenčná adresa vydavateľa:
           WANDER BOOK, Hodkovická 20/20, 460 06 Liberec 6, Česká republika
           internet: www.wander-book.com, tel.: +420 608 120 651

Kategórie turistických vizitiek

Predajné ceny

Predajné ceny v Českej republike: vizitka bežná - 12 Kč, vizitka dlhá, súkromná, skupinová - 15 Kč, turistický denník - 50 Kč. Ceny na Slovensku sú určené doporučenou cenou: WANDER CARD - 0.6 Eura, WANDER BOOK - 3 Eura. Moje osobné skúsenosti zo Slovenska sú takéto: Väčšina vizitiek sa predáva za 0.6 Eura, prípadne 0.8 Eura. Vizitky Mestského múzea v Bratislave - 0.4 Eura, slovenské jaskyne - 0.5 Eura, Vlkolínec - 1.0 Eura, Turistické denníky - 3.0 Eura, ale v Mestskom múzeu v Bratislave - 2.1 Eura, jaskyne - 2.5 Eura, ale ICTLD Štrbské Pleso (pri lanovke na Solisko) - 5.0 Eura.

Aktuálny počet vydaných vizitiek k 18.4.2014 je takýto:

Česko 2700 + 10 súkromných, + 8 skupinových, + 8 absolventských
Nemecko 178
Poľsko 1
Slovensko 198

Na Slovensku sú zatiaľ zastúpené regióny: Bratislava, Vysoké Tatry, Považské múzeum, Bojnice, Slovenské jaskyne, Orava, Stará Ľubovňa, Prešov, Spišská Nová Ves, Spišské Podhradie, Levoča, Kremnica, Banská Štiavnica, Holíč, Senica, Kysuce, Trenčín, Žilina. Pripravujú sa: Záhorie (Šaštín, Veľké Leváre), Malé Karpaty, Trnava, Hlohovec, Nízke Tatry, Liptov.

Poznámka:
Slovákom sú bližšie názvy VIZITKA a TURISTICKÝ DENNÍK, takže neviem prečo nás silou-mocou chcú naučiť anglo-nemecky.

Bratislava, 22.4.2014, Jozef Karovič

Vzory odznakov znalosti

KOMENTÁR

Hovorí sa “kto mlčí, ten svedčí.” Jedine z toho dôvodu reagujem na článok pána Ing. Ivana Nižňana. V jeho článku je plno nekvalifikovaných a nepravdivých tvrdení. Najskôr si dovolím spomenúť len niekoľko zaujímavostí z odbornej praxe blízkej mne aj pánovi Ing. I. Nižňanovi.

V jednom podniku vyrábali veľa “jaloviny”. Samozrejme, dostávali za to pokuty. Pri prehliadke podniku sa zistilo, že príslušné elektromotory sú predimenzované. Na dotaz projektantovi, prečo zvolil predimenzované elektromotory, povedal, že mu vyhovovali rozmerovo.

Zúčastnil som sa prípravy generálky jedného prepravného potrubia. V určitých miestach malo potrubie paralelne zapojených viac čerpadiel poháňaných elektromotormi. Množstvo prepravovaného média nebolo konštantné. Často sa menilo. Stávalo sa potom, že jeden z elektromotorov vyrábal “jalovinu”. Projektant nevedel o tejto prevádzkovej skutočnosti. Stačilo k jednému elektromotoru pridať frekvenčný menič a problém sa vyriešil.

V ďalšom sa vyjadrím k nepravdivým tvrdeniam autora.

1. Ja som do Diaľkoplaza nikdy neposlal príspevok s názvom: KOMENTÁR – je turistika šport? Poslal som dva príspevky: TURISTIKA – ŠPORT a KOMENTÁR. Ak to niekto v redakcii zmenil bez môjho súhlasu, nesie za to zodpovednosť on. Turistika totiž nie je šport. Tu niet o čom debatovať. Myslím si, že tu máme s pánom Ing. I. Nižňanom rovnaké názory. Tam kde sa robí poradie a registruje čas trvania presunu na trati jednotlivých pretekárov do cieľa, hovoríme o športe a nie o turistike. Potom ale nemôžeme športové výsledky aplikovať v turistike, pretože turistika takéto atribúty nemá. Hovorí sa o tom jasne v bode A.2.a. na strane 10 platnej Klasifikácie. “Nehodnotia sa podujatia, na ktorých sa hodnotí čas alebo poradie”. Znamená to, že sú to športové podujatia. Teda nie turistické. Ak na niektorých diaľkových pochodoch si kontrolóri zapisujú čas príchodu účastníkov, nerobí sa to kvôli určeniu konečného poradia účastníkov v cieli. Záznam účastníkov pochodu na kontrolách sa robí predovšetkým kvôli tomu, aby organizátor mal prehľad o tom, či všetci účastníci v poriadku kontrolami prešli. I keď účastníci pochodu podpíšu, že pochodu sa zúčastňujú na vlastnú zodpovednosť, pri mimoriadnej udalosti na pochode ju musí organizátor pochodu riešiť. Časy, dokedy sú kontrolóri na svojich miestach pri diaľkových pochodoch sú tam predovšetkým preto, aby účastníci pochodu sa “nezabudli” po ceste v nejakej krčme a aby potom príslušná kontrola neurobila poplach, že určitá osoba nedošla do limitu na kontrolu a teda ju treba ísť hľadať. Pri hviezdicovom pochode sa raz stalo, že účastník pochodu sa “zabudol” v krčme. Našťastie služba v cieli aj v krčme zabudnutý účastník sa dohovorili cez mobil a všetko bolo v poriadku.

2. Neexistuje Výkonný výbor pešej turistiky pri KST. Existuje Výkonný výbor KST, zloženie ktorého sa po posledných voľbách, včítane najvyššieho, zmenilo. Existuje Sekcia pešej turistiky.

3. Ak najvyšší schválil niečo, čo je v rozpore s turistikou, nemá na to právo. O všetkých problémoch turistiky rozhodujú na to určené orgány. Mimochodom, už je po voľbách a najvyšší už je iba bývalým najvyšším. Šaňo Haas nikdy neospevoval “vrcholových” turistických klasifikátorov. Skôr naopak. Možno, že aj k tomu opaku dôjde. To by však vyžadovalo samostatný príspevok.

4. Člen klubu KST, ktorý neorganizuje diaľkové pochody, ich môže absolvovať. Veď ich organizujú iné odbory KST a tých sa môže zúčastniť hociktorý člen KST.

5. O povinnosti absolvovať predpísaný počet pochodov v zahraničí sa nikde nehovorí.

6. Moja informácia, “že všetko končí pri 6000 km” je odpísaná z KLASIFIKÁCIE KST.

7. Nikde nie je napísané, že obsah klasifikácie sa musí meniť po 5 rokoch.

8. Tak isto je nepravdivá veta, že tieto regule stvorili naši “vrcholoví” klasifikátori. Tvorili ju predovšetkým Majstri turistiky, ktorí ako teoreticky, tak aj prakticky ovládajú všetky presuny v turistike a poznajú dobre atribúty turistiky. V minulosti hlavné slovo pri tvorbe zásad turistiky mali vysokoškolskí učitelia pracujúci na fakultách telesnej výchovy a športu ako v Prahe, tak aj v Bratislave.

9. O dolnej hranici 25 km sa nikde v klasifikácii nehovorí a nehovorilo

10. Nikde v KLASIFIKÁCII KST sa nehovorí, že diaľkový pochod musí trvať minimálne jeden deň. V klasifikácii na strane 11 v bode C.4 sa hovorí: ”Jednodenné podujatie je také, ktoré sa začína a končí v ten istý deň.” To značí, že stovka, o ktorej aj pán Ing. I. Nižňan tvrdí, že je šport, nesplňuje túto podmienku a nemôžeme ju evidovať ako turistickú aktivitu. Začína jeden deň ráno a končí druhý deň ráno. Tu je jasne vidieť postupy pána Ing. I. Nižňana. Prehlási o niečom, že je v klasifikácii napísané, pričom tam nič také nie je. Ing. I. Nižňan prekrúti zmysel, prípadne znenie nejakej informácie, aby potom s ňou mohol bojovať ako don Quiote s veternými mlynmi. Ak chce niekto kvalifikovane a rozumne rozprávať o turistike, mal by sa oboznámiť s jej stanovami, organizačnou štruktúrou a jej náplňou. Zásady a náplň turistiky si nikto nevymyslel zo dňa na deň, prípadne z roka na rok. Je to predmet, ktorý sa prednáša na Fakulte telesnej výchovy a športu UK. Učitelia tejto fakulty, ktorí nám na školení inštruktorov turistiky prednášali, napísali učebnice:

• A. Zajac: Pobyt v prírode a turistika.
• A. Zajac: Teória a didaktika turistiky.
• I. Čarnogurský: Turistika. Učebné texty pre školenie turistických vedúcich.

Doporučujem všetkým záujemcom o turistiku, aj pánovi Ing. I. Nižňanovi, aby si ich prečítali. Sú k dispozícii v knižnici spomínanej fakulty.

DESCARTES = Precizujme významy slov, vyhneme sa tak polovici omylov.
FORD H.= Väčšina ľudí spotrebuje viac energie na rozhovory o problémoch než na ich riešenie.
DISRAELI = Je oveľa ľahšie kritizovať, ako mať pravdu.

Ja mám na pána Ing. Ivana Nižňana nasledovné otázky:
   - Aké turistické školenia a kedy absolvoval.
   - Aké stupne vo výkonnostnej turistike dosiahol.

Doc. Ing. Alexander Haas CSc.
Člen turistickej organizácie od 1. 6. 1954
Cvičiteľ pešej turistiky a cykloturistiky. Inštruktor turistiky.
Majster turistiky

Prečítali sme za vás
Za Arpádom v Malých Karpatoch

Medzi fanúšikmi železníc je všeobecne známe, že v lesoch Malých Karpát nad Smolenickým zámkom sa nachádzala skriňa motorového vozňa bývalého Tatranského expresu. Len krátko po našej návšteve boli obidve rozpílené časti zlikvidované...

K dvom častiam Arpáda pod Veterlínom a pri jaskyni Driny sa dalo dostať viacerými cestami. Ja popíšem trasu, ktorou sa vybrala naša štvorčlenná výprava prvý májový deň roku 2013. Zo stanice Smolenice (na trati č. 116 Trnava - Kúty) sme išli po modrej značke cez obec Smolenice k miestnemu zámku. Odtiaľ žltou značkou k Vlčiarni a po modrej k Rázcestiu nad Vlčiarňou. Na tomto rázcestí sa stretajú tri značkované turistické chodníky a tri neznačkované lesné cesty. Treba sa vybrať strednou lesnou cestou (je fiktívnym priamym pokračovaním trasy modrej značky, po ktorej sme prišli). Asi po 40 minútach chôdze sa cesta zatáča vľavo. Napravo sa nachádza Veterlín a vľavo prvá časť nami hľadanej skrine motoráka.

Povedzme si krátko z histórie tohto motorového vozňa. Prvý Arpád bol vyrobený podnikom Ganz Budapešť v roku 1934 a do roku 1938 mali maďarské železnice (MÁV) sedem týchto elegantných rýchlikových motorákov. Počas druhej svetovej vojny si 4 kusy objednali aj Slovenské železnice (SŽ). Prvé dva stroje s označením M 283.001 a 002 boli dodané v roku 1942, zvyšné dva kusy v roku 1944. Mali 64 miest na sedenie, mechanický prenos výkonu s výkonom motora 177 kW, ich maximálna rýchlosť bola 110 km/h.

Motorové vozne boli od júla 1942 nasadené najprv sólo na Tatranský expres z Bratislavy do Popradu. Vzhľadom na nízku kapacitu boli povinne miestenkové. Motorový expres zastavoval v Trnave, Leopoldove, Trenčíne, Žiline, Liptovskom Mikuláši a Štrbe. Trasu dlhú 342 km absolvoval za 4 hodiny 41 minút. Pre porovnanie, dnes trvá jazda rýchlikom len o 5 minút kratšie! Dnešné rýchliky majú však viac zastávok na trase. Neskôr bola trasa Tatranského expresu predĺžená do Spišskej Novej Vsi a Prešova. Po vojne boli motoráky zaradené k ČSD a stále vozili svoj expres, ale už s názvom Tatran do Košíc. Ako prvý bol zrušený M 283.002 okolo roku 1950 na následky požiaru. M 283.003 a 004 boli zrušené v rokoch 1964 - 1965 a odovzdané košickému Elektroúseku. Prvý vyrobený M 283.001 bol zrušený v decembri 1959 a v auguste 1960 odkúpený Poľovníckym spolkom v Trnave. Ako sa však dostal hlboko do karpatských lesov, zostáva zatiaľ nevyriešenou otázkou. Jedným z dohadov je, že bol chystaný ako úkryt pre lesných robotníkov a rozpílený kvôli jednoduchšej preprave lesnou železnicou (?) na miesta súčasného uloženia.

Ako z nápisov vyplýva, niekoľko dní pred nami tu bola česká výprava fanúšikov železníc. Za tmy si niekdajší rýchlikový motorák fotili aj s rozsvietenými svetlami (pomocou sviečok), fotografia sa objavila na českom portáli Želpage.

Samozrejme sme si pred prvou časťou skrine M 283.001 z roku 1942 urobili spoločnú fotku...

Pre priblíženie pôvodného vzhľadu Arpáda pripájam niekoľko záberov maďarského zástupcu uvedeného typu, ktorý je celkom pravidelným návštevníkom Bratislavy a podujatia Rendez. Ide v poradí o štvrtý vyrobený kus pre MÁV v roku 1935, fotky sú z Rendezu 2012. Maďarské Arpády mali červeno-krémovú skriňu, no motoráky pre SŽ dostali celočervený náter a s ním vydržali do konca prevádzky.

Od prvej časti skrine Arpáda pod Veterlínom sme lesnou cestou pokračovali ďalej, až sme sa napojili na cyklistickú trasu. Tá nás priviedla na žltú značku a cez rekreačné stredisko Jahodník sme sa vydali stále po žltej smerom na Vlčiareň. Kúsok nad jaskyňou Driny sa nachádzala druhá časť Arpáda.

Druhá časť skrine bola zachovaná vo viditeľne lepšom stave, prvá časť pod Veterlínom sa totiž nevyhla požiaru.

Pohľad na zachovanú konštrukciu hlavného rámu s úchytmi nárazníkov a ťažný hák.

Skrina slúžila ako senník, po vyhádzaní sena sa aspoň stali prístupné ovládacie časti motoru, prevodovky a brzdy.

Možno stálo za realizáciu zachovanie aspoň jedného predného stanovišťa motorového vozňa, ktoré by sa pekne vynímalo niekde na pomníku a ešte lepšie v muzeálnych zbierkach. Táto druhá časť bola totiž podopieraná čiastočne rámom, vyhorená a skorodovaná časť pod Veterlínom by sa asi pri najmenšom pohybe rozpadla. Je veľká škoda, že do histórie sa nenávratne pobrali obe zlikvidované časti veľmi cenného motorového vozňa!

Drevené časti vnútorného obloženia stien a stropu boli porozhadzované po okolí, pri rozoberaní kovových častí totiž prekážali...

Plní dojmov a spokojní s objavom niekdajšieho motorového expresu sme po žltej značke prišli k Vlčiarni a odtiaľ po modrej okolo Hlbočského vodopádu do obce a na smolenickú stanicu. Celý turistický výlet sme pohodovým tempom absolvovali za sedem a pol hodiny. To sme ešte nevedeli, že motorák vidíme prvýkrát a zároveň naposledy...

1.7.2014, Miroslav Lisinovič
Zdroj: http://lisinovic.blog.sme.sk/c/360208/za-arpadom-v-malych-karpatoch.html?ref=tit

Tatranský expres M 283.001 pod Veterlínom	Arpád M 283.004 na výstave na Rendezi

Doplnok hodnotenia Trnavskej 100-ky k článku v júnovom čísle Malokarpatského Diaľkoplaza

Čermákova lúka (Čermák)

(590 m n. m., GPS súradnice -- šírka: 48.384950 ° SŠ, dĺžka: 17.245850 ° VD)
Sedlo pod vrchom Modranská Baba. Je to križovatka turistických chodníkov (červenej, zelenej a žltej značky), so studničkou v spodnej časti lúky.
Modrania nazývajú toto miesto “Starý cintorín”. Je to kvôli tomu, že tu bol v minulosti cintorín pôvodných obyvateľov oblasti Modra -- Piesok (Zochova chata) – tzv. Huncokárov. Pomenovanie dostala po horárovi Josefovi Csermakovi (Jozefovi Čermákovi) a jeho rodine, ktorí boli na lúke pochovaní v 19. storočí. Nápis na náhrobnom pomníku, ktorý je umiestnený v lese tesne vedľa okraja lúky, hovorí:

hier ruhen JOSEF CSERMAK  Geb.1.Feb.1817 gest.17.Juni.1895  dessen Gattin MARIE GEB HIRNER  Geb.1.Sept.1824 gest.8.Aug.1871  Und ihre kinder JOSEF, ALOIS ROSA und THERESE Ruhet in Frieden !

František Miklovič
Zdroj: Internet

KALENDÁR

august 2014 - Malé Karpaty a okolie:

2.8.2014 BREZOFSKÁ ŠPACÍRKA 2. ročník
(sobota) Turistické združenie Brezová pod Bradlom

Trasy: pešo: 42.1 km/1145 m, 15 km/539 m
Brezová pod Bradlom - Bradlo - Dlhý vŕšok - Pustá Ves - Výtok - Dobrá Voda - Brezová pod Bradlom
kratšia trasa je odvodená od dlhej
Štart: Brezová pod Bradlom, pred Mestským úradom, 7.00 - 9.30 h
Cieľ: Brezová pod Bradlom, do 19.00 h, upresnenie na štarte
Vedúci: Ján Sládek, Štverníky 698/31, 906 13 Brezová pod Bradlom, tel.: 0918-327 243
Stanislav Milčík, Osuského 526/14, 906 13 Brezová pod Bradlom,
tel.: 0915-770 487, e-mail: stanislav.milcik[zavináč]gmail.com

10.8.2014 TURISTIKA PRE VŠETKÝCH - Doľany 29. ročník
(nedeľa) KST - KDT Doľany

Trasy: 40, 20, 10 km
40 km: Doľany - Ampere - Skalka - Sklená Huta - Obrázok - Kolovrátok - Klokoč - Monrepos - Čierna skala - Polámané - Jahodník - Lošonec - Doľany
Kratšie trasy sú odvodené zo 40 km trasy.
Štart: Doľany, pri ZŠ, 6.00 - 10.00 h
Cieľ: Doľany, kameňolom na konci obce, 14.00 - 18.00 h
Vedúci: Igor Guldan, 900 88 Doľany č.10, tel.: 0904-965 184

16. - 17.8.2014 POCHOD ŠPCH 30. ročník
(sobota - nedeľa) KST ŠPCH Špačince

Trasy: 51 km/1000 m, 56 km/1100 m, 100 km/1900 m
100 km: Melčice - Kykula - Mikulčin vrch - Veľká Javorina - Myjava - Brezová pod Bradlom - Dobrá Voda - Dechtice - Špačince
Štart: Melčice, žel. st., 6.15 - 8.15 h.
Cieľ: 51 km: Stará Turá, do 20.00 h
56 km: Myjava, autobusová st., do 21.00 h
100 km: Špačince, 18.00 - 9.00 h
Iné: akcia je zaradená do plnenia Malokarpatský superdiaľkoplaz (MKSD) a Slovenský superdiaľkoplaz (SSD)
Vedúci: Ing. Pavel Nádaský, tel.: 0902-112 137, e-mail: nadasky.pavel[zavináč]azet.sk

21. - 24.8.2014 RODINNÝ SPLAV MALÉHO DUNAJA
(štvrtok- nedeľa) KST TJ Junior Sládkovičovo

Trasa: 25 km
Vlky – Horné Janíky – Jelka, Nová Dedinka – Tomášov – Vlky
Zraz: vo Vlkoch pri Tomášove 21.8. do 10.00 h
Iné: lode + vodácku výstroj môže zabezpečiť KST TJ Junior Sládkovičovo
po celý čas sa táborí vo Vlkoch, možnosť parkovania na táborisku
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo,
tel. d.: 031-784 1725, 0908-187 597, palomacura[zavináč]gmail.com

16. - 17.8.2014 MEMORIÁL ADRIÁNA BÉDIHO 4. ročník
Splav dobrej nálady 21. ročník
(sobota - nedeľa) KT RODINA Dunajská Streda

Trasa: voda: 48 km
Štart: most pri Tomášove, 8.45 - 9.00 h
Každý účastník musí mať plavidlo alebo dohodnuté miesto v plavidle
Prihlášky do 10.8.2014
Účastnícky poplatok 1 Euro
Kontakt: Zdenka Hodosyová, Jilemnického 337/17, 929 01 Dunajská Streda,
mobil: 0908-116 972 po 16.00 h,
e-mail: zdenkahodosyova[zavináč]zoznam.sk
internet: www.ktrodina.com

Výber z kalendára hlavných podujatí KST

16.8.2014
Národný výstup na Kriváň

Liptovský Mikuláš – ATC Račkova dolina
slávnostné otvorenie 15. 8. v Liptovskom Mikuláši, ukončenie 17. 8. v ATC Račkova dolina
KST - Sekcia pešej turistiky; RR KST Liptov; Matica slovenská; Mesto Liptovský Mikuláš;
Mesto Vysoké Tatry; Obec Pribylina
info: Ján KAMIEN; tel.: +421 903 156 278; +421 44 5533 606; nvk[zavináč]centrum.sk;
kstl.nvk[zavináč]gmail.com; www.vysoketatry.sk; www.matica.sk; www.mikulas.sk, www.kst.sk

28. - 31.8.2014
37. Zraz cykloturistov Klubu slovenských turistov podujatie IVV

Sigord – Slanské vrchy
KST - Sekcia cykloturistiky; RR KST Prešov; KST Tatran Prešov;
info: Juraj FIĽAKOVSKÝ, tel.: +421 907 529 641, jurajfilakovsky[zavináč]gmail.com
www.kstpo.sk; www.kst.sk

29.8. - 1.9.2014
46. Tatranský okruh vodákov Klubu slovenských turistov

Liptovský Hrádok
Splavovanie riek Belá, Váh, Čierny Váh, Dunajec, Orava
KST - Sekcia vodnej turistiky
info: Jozef ŠOFFA; tel.: +421 903 638 619; jozosoffa[zavináč]gmail.com; www.kajakar.sk; www.kst.sk

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tematikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s ním v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohto čísla: príprava textových podkladov - Pavol Šoula a autori príspevkov, konečná úprava textu a príprava obrazovej náplne - Pavol Šoula, distribúcia - Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.