MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

august 2001

 

 

 

 

 

No future!!!

Je to azda od počiatku vekov stále rovnaké. Prebieha nepretržitý boj slušných ľudí proti neslušným "blbcom". Identifikácia slušných ľudí je ľahká - som to ja a ľudia mojich názorov.

Boj s blbcami je nepretržitý a márny, to je známa vec. Vždy na ich strane stoja väčšie prostriedky, mazanejšie /pre nás hlúpejšie/ zákony a lepší aparát. Blbci sú všade. Nemusíte ani vystrkovať nos z baráku. Počujete ich vo vedľajšom byte. Zapnete si televízor alebo rádio a vyzerá to, že vypĺňajú každučkú vlnu.

Blbcov je nepreberný rad, od výrobcov zbytočností cez vytrubovačov klamných hesiel a kupčíkov s ideálmi, finančných žonglérov, skorumpovaných zákonodarcov a rozťahovačných sebcov až po svorky chamtivosti a panovačnosti. Sú to celé nadnárodné koncerny podlosti a nemravnosti. Je ich drtivá prevaha a ich spoločným menovateľom je sila. Majú žalúdok na čo ja nie!

Blbci a nemravníci majú svoje ciele. Nepretržitým masírovaním Vašeho "ja" otupujú Vašu pozornosť a bdelosť a ničia Vaše sebavedomie /niekedy pochybami, inokedy pochlebovaním/. Ide im len o peniaze a moc, resp. o peniaze, chcú, aby ich zástava viala všade.

Deň čo deň prichádzame s nimi do styku a deň čo deň sa im musíme prispôsobovať. Občas zahájime revoltu. Ale boj s nimi je veľmi obtiažny, zbrane volili oni. Teda je to v podstate súboj blbcov s ešte väčšími blbcani.

Napísal som kedysi, že zmyslom života je odporovať. Ale čo keď to tak nie je?

Čo keď je zmyslom života dýchať vzduch a počúvať spev vtákov? Kladiem si deň čo deň otázku, či má zmysel otravovať si život s - teraz už presnejšie - ešte s väčšími blbcami.

Neprišiel som však na nič jednoduchšieho, než na to, že toto je vecou vnútra každého z nás, tam že je tá správna odpoveď. Je to len a len Vaša vec a keď budete bojovať, ťahaní prúdom davu alebo vlastným svedomím, ak sa stiahnete alebo len občas vystrčíte zlostný konček. Ako je Vám zapotreby...

Možno je to jedno... Vždy, keď sa v tejto zemi postaví človek proti človeku, vedie každé víťazstvo k následnej prehre.

Ostatne nám obavy, že nie je ani o čo bojovať, že ľudia z tejto planéty už prekročili bod, ktorému hovoríme NO FUTURE.

Iba že by budúcnosť predsa len patrila alumíniu.

Fefík

 

ROZHOVOR S MLADÝMI JUBILANTAMI

V našich rozhovoroch sme sa vždy stretali s názormi mnoho rokov skúsených turistov a milovníkov turistiky, príp.horolezectva. Dnes sme oslovili našich najmladších turistických oslávencov z príležitosti ich 20.narodenín, aby nám priblížili svoje názory a skúsenosti. Teraz sa rozrozprávajú Michal Jakubec a Mário Rajnák. Najprv Michal.

Otázka (P.O.): Ako si sa dozvedel, že vôbec existujú diaľkové pochody? Ktorý z nich si prvý absolvoval? Chodia Tvoji kamaráti z tých čias na pochody dodnes?

Michal Jakubec (M.J.): Dozvedel som sa o nich od môjho vtedajšieho spolužiaka Mária Rajnáka v roku 1997. Ten, ako žiak svojho strýka, ktorý ho brával na pochod Po hradoch a zámkoch Malých Karpát, vlastnil už aj kalendár turistických podujatí v Malých Karpatoch. Pomocou neho ma zlákal na môj prvý diaľkový pochod. Bola to Stavbárska 50-ka dňa 24.mája 1997. Dosť mi zničila nohy, ale stálo to za to. O dva týždne som sa vybral na svoju prvú Trnavskú stovku. A či chodia moji kamaráti "z tých čias" dodnes? To je mi otázka. Veď chodím len piaty rok. Mário trochu upadá (nebol ani na Trnavskej stovke), ale ostatní borci z TT - BA (väčšinou) zdravého jadra sa zúčastňujú naďalej. Ty určite chceš, Peťo, aby som povedal o našom prvom stretnutí. Bola to jar 1998 - Pochod oslobodenia Trnavy a kde inde ako v šenku (ale až v cieli). Pre mňa to bolo zlomové stretnutie, ktorým som sa napojil cez Teba a Bahura na turistickú elitu.

Otázka (P.O.): Ako Dubovčanovi sa Ti do kolísky pozerala malokarpatská Kukla. Väčšinu diaľkových pochodov zrejme absolvuješ v tomto pohorí. Ktorú jeho časť máš najradšej?

M.J.: Máš pravdu, väčšinou absolvujem organizované pochody v Malých Karpatoch. V percentách je to rovných 100. Iba raz som sa vybral na Pochod ŠPCH, ktorého časť ide mimi Malých Karpát, ale na ten som sa na českej strane vyblval a išiel som domov. Dodnes neviem, či to bolo z průtahovej borovičky alebo z párkov. Touto cestou sa chcem poďakovať tým, čo mi vtedy pomáhali a špeciálne Máriovi za to, že ma odprevadil domov a tým sa vzdal aj on pochodu. Mohla to byť jeho prvá (jediná) prejdená stovka. Česť jeho pamiatke. Obľúbené časti Malých Karpát delím na vrcholy (Kukla, Vápená, Čierna skala, Klokoč) a úseky (napr.cestu z Čermáčky na Hubalovú, ale neviem prečo) a iné (nepoviem). Mám aj miesta, ktoré vyslovene neznášam a v nich dominuje jeden výstup, ktorý je ohraničený aj časovo. Je to výstup na Čmelek v prvý júnový víkend.

Otázka (P.O.): Na diaľkových pochodoch Ťa zaujíma predovšetkým výkon alebo si viac ceníš ich spoločenskú stránku? Prečo?

M.J.: Zaujíma ma samozrejme iba výkon, lebo mi dodáva pocit mužnosti po dosiahnutí cieľa. Lenže som slabá povaha a vždy ma prehovoríte na tú tzv. spoločenskú stránku.

Otázka (P.O.): Určite si si našiel na diaľkových pochodoch aj spriaznené duše a to medzi účastníkmi i organizátormi. Máš vic-menej "stálu" partiu?

M.J.: No určite by sa nejaké spriaznené duše našli, keďže mám viac-menej stálu partiu. Mám rád dlhšie pochody (50-ky a 100-ky). Nepohŕdnem však ani kratšími. Ten naj je ťažko vybrať a aby som nebol tuctový, neuvediem Trnavskú stovku, ale svoju prvotinu ako ten najobľúbenejší.

Otázka (P.O.): V súčasnosti patríš do tej najnižšej vekovej kategórie účastníkov diaľkových pochodov. Máš v tejto oblasti nejaké konkrétne plány do budúcna alebo to celé ponechávaš na prirodzený priebeh?

M.J.: Nič konkrétne nemám. Jednoznačne sa v budúcnosti zameriam viac na iné pohoria našej vlasti, aj keď to zreje nebude formou DP. Na Malé Karpaty nezanevriem a chcel by som aj zvýšiť počet absolvovaných pochodov za sezónu.

Otázka (P.O.): Napriek svojmu veku si už známy podnikaním vo vusokých horách a výstupom na ten najvyšší v Európe. Údajne v nich rád blúdiš v nevľúdnom počasí. Čo pripravuješ svojim fanúšikom najbližšie?

M.J.: Rád ako rád. Do budúcna už ďalšie tápanie v hmle neplánujem. Môj fan klub som už informoval o mojom tohtoročnom pláne, ale aj pre ostatných čitateľov môžem uviesť, že spolu s Tebou a ďalšími štyrmi ideme pokoriť nejaké tie štvortisícovky vo švajčiarskych Alpách v okolí Saas Fee. Ešte k tomu blúdeniu. Sľúbil som do Malokarpatského Diaľkoplaza o tom písomnú správu, ktorú som aj spísal, ale keď som bol v polovici prepisovania rukopisu, zlyhal mi softvér na PC a odznovu sa mi nechcelo začínať. Možno raz.

Otázka (P.O.): A na záver odo mňa jednu zákernú, vlastne ani nie otázku. Čo by si sa pri príležitosti Tvojho jubilea spýtal sám seba? A aká by bola odpoveď?

M.J.: Otázka: Počul som o Tebe, že si celkom normálny mladý človek. Povedz mi, prečo to vlaste robíš (to ako DP) a kedy s tým sekneš?

Odpoveď: To s tou normálnosťou máš pravdu, len som ešte nedostal rozum a preto chodím na tie DP. Začínam si od toho odvykať. Veľkou oporou je mi pri tom Ľudko Bahurko, ktorý mi ukázal, že hory nie sú až také krásne. Ďakujem.

Otázka: Mal som síce povolenú len jednu otázku, ale dúfam, že Ťa nebude obťažovať ešte jedna. Aká je Tvoja obľúbená farba?

Odpoveď: Červená.

Ďakujem za rozhovor a prajem Ti, abi si rozum dlho, ale naozaj dlho nedostal.

Otázka (M.Z.): Ako vnímaš svojich kamarátov, rovestníkov, spolužiakov? Majú záujem o hory, vedia počúvať Tvoje zážitky?

M.J.: Moja generácia má záujem i o hory v rovnakom pomere ako tí skôr narodení. Teda sa mi to aspoň tak zdá. Väčšina nevie nájsť dôvod, prečo by to mali robiť. To ako chodiť na nejaké nezmyselné, namáhavé túry. Zážitky rozprávam väčšinou len toho hodným, čiže tým, ktorí majú ten istý zlozvyk - chodenie do hôr.

Otázka (M.Z.): Čo myslíš, ktoré vlastnosti sa rozvíjajú chodením po horách?

M.J.: U mňa sa rozvíjajú najmä otlaky, ale z vlastostí možno trpezlivosť, cieľavedomosť (i keď sa stane, že do cieľa ani neprídem(e)). Zo zlých vlastností najmä vulgárnosť.

Otázka (J.P.): Si budúci poľnohospodár - zootechnik. Charakterizuj rozdiel medzi svojimi zverencami - zvieratkami a svojimi kolegami - diaľkoplazmi. Čo majú spoločné?

M.J.: Podstatný rozdiel je v tom, že moji terajší zverenci (teliatka) pijú mlieko a pravdu povediac, ešte som nevidel žiadneho diaľkoplaza piť mlieko. Ani seba.

Otázky položili: P.O. - Peter Obdržálek, M.Z. - Monika Zapalačová, J.P. - Jan Pospíšil (Pelé)

- - - - -

Onedlho, v ten istý deň ako ja (Imro), oslávi dvadsiate narodeniny jeden z mladej generácie turistov Mário Rajnák. Pôvodne som sa chcel pýtať aj na minuloročnú akciu SVTS v Roháčoch, ale z úcty k nemu nezverejňujeme toto faux pas (bližšie informácie vám však v ústnom podaní ochotne poskytne Michal Jakubec).

- Kto ťa priviedol k turistike a kedy si vlastne bol prvýkrát na nejakom pochode?

Bol to strýko Dodo, ktorý ma v máji 1994 vzal na pochod.

- Máš nejaký obľúbený pochod?

Myslím, že ani nie. Najviac účastí mám na hradoch a zámkoch. Všeobecne mám rád také akcie, kde sa veľa pije.

- Počul som, že si sa v poslednej dobe veľmi často nezúčastňoval.

To je pravda. Vlani som toho veľa neprešiel, bol som len v Nízkych Tatrách a Roháčoch.

- Aké máš plány do konca tohto roku?

Chcem ísť na SVTS do Roháčov a pôjdem tiež na Vianočný pochod. Svoju účasť na iných akciách nemôžem teraz zaručiť.

- Mišo mi poradil, aby som sa spýtal, kedy prejdeš svoju prvú stovku. Takže, kedy?

Zrejme nikdy, pretože sa už na žiadnej asi nezúčastním. Robím tak z lojality ku svojmu priateľovi Michalovi Jakubcovi. Vzdal som sa týchto pochodov preto, aby aj on dosiahol nejaké vrcholy... v turistike.

- Chcel by si na záver niečo odkázať našim čitateľom?

Nech mi každý pošle na účet za každý prejdený kilometer korunu. Je to číslo 2611.

S oslávencom sa na jeho povestnom balkóne rozprával Imro

 

Z našej histórie.
Pamiatka hodná svojej doby

Križovany nad Dudváhom ležia v tradično husto osídľovanej úrodnej rovine Trnavskej sprašovej nížiny.

Význam sídla potvrdzuje neďaleké veľkomoravské hradisko Majcichov, mýtne miesto, chránené na trase dôležitej Českej cesty kedysi mocným hradom Šintava, ale aj najstarším slovenským kráľovským mestom Trnava. K najvýznamnejším stavbám každej dediny či mesta v tej dobe patril kostol. Zo stoviek slovenských kresťanských chrámov si najväčší obdiv zasluhujú tie, ktoré boli postavené pri počiatkoch kristianizácie nášho územia.

Z veľkomoravského obdobia sa ich však zachovalo len veľmi málo, aj to dosť v neutešenej, neucelenej podobe. Z hojnešie zastúpenej skupiny románskych kostolov však iba niektoré máme možnosť vidieť v ich pôvodnej podobe. Patrí k nim tiež osemstoročná rotunda Povýšenia Svätého Kríža v Križovanoch nad Dudváhom. Kostol na terénnej vyvýšenine, Dudvážskej terase, pripomína takmer hradisko. Jeho stavitelia nadväzovali na sakrálne stavby Veľkej Moravy. Najhodnotnejšie z nich sú zachované v Ducovom pri Piešťanoch, na Trenčianskom hrade a v Nitrianskej Blatnici. Z identických stavieb v najbližšom okolí Trnavy možno spomenúť okrem križovianskej stavby ešte rotundu v Dechticiach, doloženú rokom 1172 a v Jalšovom pri Hlohovci. Viacero príkladov je aj z Čiech, Moravy, Rakúska a Maďarska. Rotundy sa stávali symbolom pokresťančovania v desiatom storočí. Spočiatku ich zakladali len na kniežacích hradiskách. V osemstoročnej histórii zaznamenala križovianska rotunda viaceré stavebné úpravy.

Prvé sa viažu na dobu po nájazdoch Mongolov a Tatárov, ktorí v roku 1241 neobišli ani tieto kraje. Po nich valcovú loď kostola vybavili gotizujúcou klenbou, šesť pólovou, s rebrami klinového profilu. Na rotundu niekedy v sedemnástom storočí nadviazal barokový kostol, ktorý pretrval až do roku 1937. V časoch Tokolyho povstania v ňom vraj bývali konské maštale. Tento kostol potom zbúrali a postavili nový chrám, ale aj napriek rozsiahlym zásahom, bola už vtedy, ako odjakživa, rotunda považovaná za starobylú historickú pamiatku a bola ctená jej obyvateľmi. Vari aj preto ju prestavby hlavného kostola nikdy nezasiahli a zachovala sa v pôvodnej štýlovej čistote dodnes.

V minulom roku /2000/ už križovianskému starostovi Jánovi Vráblovi nedal spávať stav konštrukcie trámového krovu a šindľovej krytiny. Aj pod zdanlivo dobre utesnenú strechu si predsa len našli cestičky zdivočené holuby, ktoré si pod starobylým šindľom našli chránené eldorádo. Trus s dažďovou vodou vytvárali agresívnu žieravú zmes, ktorá pôvodné trámy rozložila na drvinu. Bez rýchleho zásahu hrozila vzácnej pamiatke pomalá ale istá skaza...

Obci sa však podarilo vyčleniť z rozpočtu potrebné zdroje, aby sa mohli pod prísnym dozorom pamiatkarov hotovať k opravám. V čase príprav pomohla Jánovi Vráblovi náhoda. Na celoslovenskom stretnutí starostov dostal echo, že ten najlepší majster - tesár, ktorému prešli cez prsty rúk viaceré renovácie, a to nie jedného dreveného sakrálneho skvostu, na ktoré je Slovensko prebohaté, žije v Siheľnom na Orave. Majster Anton Brezoňák sa do Križovian nad Dudváhom nasťahoval načas aj so synom.

"Niečo také", spomína Ján Vrábel, "som ešte nezažil. Obaja robili od svitu do mrku. Ráno si zobrali dva litre vody do flaše, do torby chliab a slaninu. Vošli do rotundy a večer vyšli z nej von. Takmer bez prestávky sa prehrýzali zložitými krížovými konštrukciami krovu pri výmene masívnych drevených klád. Všetky potrebné zásahy zvládli veľmi poctivou remeselnou robotou, pôvodnou tesárskou technikou, čisto na jednotku, aj pod prísnym dozorom pamiatkarov, ktorí boli nadmieru spokojní a prijali výsledok ich práce bez výhrad. Obec, mala pritom len minimálne náklady. Keď zapýtali odmenu, nechcel som veriť vlastným ušiam. A to ešte vyviezli prinajmenšom päť metrákov trusu po holuboch a konštrukciu opatrili päťnásobným ochranným náterom. Keby zobrali trikrát toľko, nepovedal by som ani pol slova!"

Akoby symbolicky sa v Križovanoch stretli starobylé kultúrne hodnoty s ich večitou, žiaľ stále vzácnejšou ľudskou podobou. O presnom dátume vzniku križovianskej rotundy sa nič konkrétne nevie. Môžeme sa len domýšľať, že je podstatne staršia, ako naznačuje prvá písomná správa o obci z roku 1296, kedy je na listine doložené aj zasvätenie hlavného kostola Sv. Krížu. Hovorí to tiež vzácny, o pol storočie starší nápis, zachovalý v malom výklenku na severnej strane apsidy rotundy, napísaný čiernou farbou. Je ním dátum "1246". Rotunda je príkladom brilantného architektonického diela, reprezentanta románskej periódy vývoja. Bol vykonaný rozsiahly prieskum, ktorý potvrdil vzácnosť stavby dovtedy len tradovanú, urobili ho v roku 1970. Rotundu, dnes organicky pričlenenú k novodobému farskému kostolu, pasovali odborníci za historickú pamiatku prvej kategórie. Vzdali hold úsiliu tvorcov, ktorí zanechali dielo trvácne, ale niečo hovoriace aj tej dnešnej generácii.

Ondrej Kollár

 

Malé Karpaty - Chránený prírodný výtvor
7. Limbašská vyvieračka

Predpis:                  Výnos MK SSR z 30.júna 1988, č.1165/1988-32
Rozloha:                 6,57 ha
Poloha:                   okres Bratislava - vidiek
Katastrálne územie: Limbach

Prírodná pamiatka Limbašská vyvieračka bola vyhlásená už v roku 1977 a v roku 1988 bola výnosom č.1165/1988 vyhlásená ako Chránený prírodný výtvor.

Vyvieračka sa nachádza v doline Rakovského potoka pod Kozím chrbtom. Jej vody sa strácajú v ponore pod vrchom Banské v doline Prepadlé. Vyvieračka s estavelou typu vaucluského prameňa geneticky súvisí s ponormi vo Veľkom Prepadlom. Geologicky sa viaže na okraj úzkeho vápencového pruhu tiahnúceho sa severno - južným smerom v dĺžke cca jeden kilometer, na styku s kryštalickými horninami Malých Karpát. Podzemný krasový systém medzi Košariskom a Medenými Hámrami vznikol alochtónnym tokom tečúcim spod juhovýchodného úpätia Volhoviska.

Činnosť a výdatnosť vyvieračky závisí na zrážkových pomeroch zbernej oblasti. Maximálna výdatnosť vyvieračky je 120 l/s.

V suchých obdobiach hladina postupne klesá až prestane výver. Za tohoto stavu začne voda z vyvieračky vytekať estavelou, ktorá sa nachádza poniže vyvieračky na dne potoka, ktorý tečie z ľavostrannej dolinky nad kameňolom. Objekt predstavuje významný krasový fenomén, dokumentujúci špecifický vývoj krasovej hydrografie Borinského krasu.

K vyvieračke sa dostaneme, ak z Limbachu pôjdeme po zelenej turistickej značke smerom na Volhovisko a Prepadlé. Asi po 5 km prídeme k vyvieračke. Je pri nej turistický smerovník, lavička a tabuľa s údajmi. Celý výlet z Pezinku ku vyvieračke a naspäť je s minimálnym prevýšením a po spevnenej ceste, dá sa bez veľkých problémov urobiť za dve - tri hodiny.

Peter Minárik

 

Dovolenkové choroby na cestách

Hoci hnačka je na dovolenke veľmi nepríjemná, fakt je, že je to najmenšie zlo, ktoré Vás môže postihnúť. Oveľa horšie sú alimentárne ochorenia /choroby z potravín/, ktoré na vás číhajú najmä v exotických krajinách a aj všade tam, kde pri príprave jedla neboli dodržané správne technologické zásady. Ide najmä o úplavicu, žltačku, parazitárne infekcie, choleru či brušný týfus. Ako sa im vyhnúť?

V snahe ušetriť si nejeden z nás vozí na dovolenku plný kufor auta potravín. Neraz sa pritom v batožine ocitajú aj syry, údeniny, salámy a rôzne domáce mäsové konzervy. Teda potraviny, ktoré sú na vysoké teploty mimoriadne citlivé. A tak sa môže ľahko stať, že sa po ceste pokazia. Ak ich vyhodíte, dobre, nič sa nedeje. No ak sa Vám ich uľútostí a ich skonzumujete, skončíte v tom lepšom prípade s hnačkou, v tom horšom s oveľa vážnejšou infekciou, ktorá neraz môže ohroziť aj Váš život. Preto, ak si chcete užiť dovolenky zbytočne neriskujte.

Ak ste ubytovaní v apartmánoch a počas dovolenky si budete sami variť, skôr než využijete kuchynku, mali by ste ju dôkladne umyť, vydezinfikovať chladničku a aj kuchynský riad. Pri príprave pokrmov dbajte na to, aby ste všetko riadne prevarili či upiekli. Ak pokrmy neskonzumujeme okamžite po príprave, rýchlo ich schlaďte a odložte do chladničky. Inak sa stanú živnou pôdou pre mikroorganizmy a opäť môžu ohroziť vaše zdravie. V lete tiež treba dať pozor na to, aby vám na potraviny a hotové jedlá nesadal hmyz, ktorý môže sekundárne znečistiť potraviny.

Na dovolenke je veľmi dôležité dodržiavať pitný režim. Dehydratácia hrozí v horúcich letných dňoch najmä deťom a starším luďom, pričom môže mať pre nich až smrteľné následky. Preto si doprajte až 3 litre tekutín denne. Nepite však čokoľvek! Zistite si, či voda tečúca v ubytovacích zariadeniach je pitná, rovnako ako voda zo studničiek, na ktoré natrafíte pri svojich výletoch. Všetky nápoje pite len vtedy, ak sú v originálnom balení s nepoškodeným uzáverom. Kávu a čaj si pripravujte z dôkladne prevarenej vody. Nepoužívajte do nápojov ľad, ak je pripravený z vody, ktorej pôvod nepoznáte. Ak sa chystáte do trópov či miest, kde občas hrozí nedostupnosť pitnej vod, v prípade núdze použite dezinfekčné tabletky. Dostanete ich v očkovacích centrách hygienických staníc alebo v lekárňach.

Ovocie a zeleninu jedzte len po dôkladnom umytí, prípadne ich ošúpte. Opäť však dbajte o to, aby ste ich umývali v pitnej vode. Na dovolenke v exotických krajinách sa neodporúča piť ani mlieko a mliečne koktaily a jesť neznáme mliečne výrobky, najmä syry. Obzvlášť nebezpečné je nepasterizované mlieko od domácich zvierat. Rovnako sa vyhýbajte zmrzlinám. V krajinách, kde si na hygienu veľmi nepotrpia, dajte prednosť mrazeným krémom, ktoré sa vyrábajú priemyselne.

Azda najviac ochorení z jedla vzniká pri použití pokrmov rýchleho občerstvenia. Najmä v exotických krajinách si dajte pozor na jedlo, ktoré sa pripravuje priamo na chodníkoch, pričom nie je možné zabezpečiť dodržanie ani len základných hygienických zásad. Rovnako v reštaurácii si všímajte úroveň hygieny a čistoty. Vždy si objednávajte riadne prepečené a uvarené jedlá. Vyhnite sa jedlám ako sú tatársky biftek, nejedzte surové alebo len čiastočne upravené "plody mora". V nijakom prípade nejedzte jedlo, ktoré má podozrivý zápach, farbu alebo chuť.

Nakoniec jedna dobre mienená rada:

Fľaša slivovice, aj keby bola akokoľvek "perfektná", vás v ďalekej cudzine pred hnačkou spoľahlivo neochráni. Avšak stále si mnohí pri cestách do cudziny pribalia do batožiny aj fľašu borovičky či slivovice. Vraj na dezinfekciu. Nie vždy však pomôže. Účinnejšie je premýšľať nad tým, ako a čo jete !!!

Monika Botová

 

Spomienky na mladosť
769 km za 22 dní, Devín - Dukla, 4.8.1986 - 25.8.1986

Spomienky alebo návrat do minulého storočia, by sa dalo s nadsádzkou v skratke povedať o tom, čo sme v "mladších rokoch" zažili a prešli po našich horách. To by bol asi vhodnejší názov pre tento článok.

Prejsť túto trasu, od východu na západ, nás napadlo v zime. Chceli sme ísť niekam na veľký vander, ale nevedeli sme sa rozhodnúť kam. Nápadov bolo spústa, od tých bežných až po megalomanské. Jedným z nich bolo aj prejsť trasu po červenej turistickej značke od Dukly až po Devín.

Na to sme prišli tak, že sme vytiahli mapu, bola už dosť stará a ošúchaná, na niektorých miestach nečitateľná, a "čumeli" do nej. Pri tom sme rozmýšľali čo, kde, ako a hlavne kam...? Pri takýchto seansách prídete vždy určite na niečo zaujímavé...

Z "čumenia" nakoniec vyšla veľmi krásna cesta. A tú by som Vám chcel v skratke predstaviť:

Z Devína cez Devínsku Kobylu, Slavín, Kamzík vystupuje trasa na hlavný hrebeň Malých Karpát. Sleduje ho v celej dĺžke a osídleným kopaničiarským krajom prejde do Bielych Karpát. Súvislým výstupom dosiahne najvyšší bod pohoria, Veľkú Javorinu, 970 m n.m., známu v histórii slovensko - českých stykov. Odtiaľ v dĺžke asi 20 km vedie územím Česka a cez vrch Machnáč schádza na Považie. V Trenčíne prekročí Váh a už v priestore Strážovských vrchov dosiahne Trenčianske Teplice. Ďalej vedie trasa horským terénom. Prekročí dva strmé končiare a to Vápeč a Strážov, prejde obcou Čičmany a vystúpi na Fačkovské sedlo na okraji Malej Fatry. Odtiaľ trasa veľkým oblúkom obchádza Turiec, sledujúc najprv nízky hrebeň pohoria Žiar, potom na sever od Handlovej vstupuje do Kremnických vrchov. Vystúpi na kremnickú Skalku a po hlbokom poklese v sedle Malý Šturec vchádza do Veľkej Fatry. Dosiahne horský hotel pod Kráľovou studňou a vrchol Krížnej, cez sedlo Šturec a vrch Zvolen schádza na Donovaly. Odtiaľ v dĺžke temer 100 km vedie celým hlavným hrebeňom Nízkych Tatier a na sedle Besník prechádza do Slovenského Rudohoria. V celej dĺžke sleduje mohutnú klenbu Volovských vrchov až do rekreačného zázemia Košíc na Jahodnej. Odtiaľ sa obracia na sever a prechádza osídlenou Šarišskou vrchovinou. Cez pohorie Čergov klesne do Bardejova. Tu vstupuje do oblasti Nízkych Beskýd. Cez Maguru a masív Čiernej hory dosiahne mesto Svidník. Posledný úsek vedie cez Medvedzie, Vyšný Komárnik až k Duklianskemu priesmyku /je to najnižší karpatský priechod na východ od Oravy, najvýznačnejšie bojisko na našom území/. To je záver našich 769 km trasy, ktorá sa volá "Cesta Hrdinov SNP".

Opísaná trasa je pomerne jednoduchá, lenže to nebola len taká jednoduchá vec zbaliť sa a ísť. Všetci sme pracovali /vtedy to bola samozrejmosť a povinnosť/ a toľko dovolenky, aby sme sa vybrali na mesiac, sme nemali. Potrebovali sme neplatené voľno, lenže ako sa k nemu dostať. Dopadlo to tak, že sa z nás stali turisti. Vstúpili sme do ČH /Červená Hviezda/ a voľno bolo vybavené. Takúto "politickú" aktivitu od "mladých" veru nečakali. Šplhli sme si my, ale aj oni. Spokojnosť bola na obidvoch stranách.

Nebudem a vlastne ani nechcem písať o každom dni našej cesty, lebo by to bolo strašne dlhé a aj tak by to asi nikto ani nečítal. Chcel som iba povedať, že táto cesta bola taká skúška nás všetkých, ktorí sa toho zúčastnili /boli to Babulo, Ilak, Alino a Kako/, čoho sme schopní a čo na sebe ešte musíme zlepšovať. Získali sme diplom a turistický tématický odznak všetkých troch stupňov /Cesta hrdinov SNP/.

Bol to doteraz náš najkrajší vander alebo turistický pochod so spacákom a celtou. Tak sme boli totiž vtedy na cestu vybavení. Stačilo nám to a spomienky máme na celý život.

Použitý materiál: - Turistický záznamník "Cesta hrdinov SNP"
                          - Kronika T.O. Stratená stopa

Kako, T.O. Stratená Stopa

 

Celoslovenský turistický zraz nevidiacich a slabozrakých turistov
Častá – Papiernička

Organizátormi 11. ročníka celoslovenského zrazu turistov bol Handicap Sport Club nevidiacich a slabozrakých športovcov Tigry Trnava. Dňa 7.6. sa zišlo 47 turistov na ZŠ Trnava, odkiaľ boli autobusom prepravení na hotel Hydrostav. Toto rekreačné stredisko je umiestnené v malebnom prostredí Malých Karpát. Akcia sa začala privítaním a malým príhovorom riaditeľa zrazu p. Milana Gabalca, zoznamovacím večierkom. Príjemnou kultúrnou vložkou bola skupina ,,AMBREELO” (mimochodom tiež registrovaných turistov), ktorí hrali na počúvanie aj do tanca. O polnoci sa každý snažil byť v posteli, pretože ráno boli raňajky do 8 h a po 8.30 vyrážali skupinky turistov na trasy. Už tradične sa zaraďovali do trás A, B, C, podľa vlastných schopností a možností. Hlavný trasér p. František Kraľovič, viedol trasu A. 10 turistov prešlo 30 km s 1200 m prevýšením. Trasu B viedol Alojz Čiernik a s 5 turistami prešli 24 km s 687 m prevýšením. Trasu C viedol František Sabol a 26 turistov zdolalo 16 km s 500 m prevýšením. Hlavný trasér František Kraľovič zhodnotil priebeh trasy A. Bol som príjemne prekvapený výkonom turistov, hlavne nevidiacich, ktorí patrili medzi najlepších. Po večeri bolo príjemné posedenie pri táboráku. Riaditeľ zrazu sa postaral o živú hudbu, skupinu ,,NÁHODA”, ktorú v prestávkach vyplnila gitara a spev spokojných účastníkov. Bavili sa tak, že na pľuzgiere a rôzne boľačky pri hudbe zabudli.

Druhý pochodový deň sa trasa A a B spojila a 11 turistov zdolalo 34 km s prevýšením 1300 m. Posledné 2 h už začalo pršať, čo nezabránilo skupine dokončiť vytýčený cieľ. Trasy C sa zúčastnilo 32 účastníkov a prešli 13 km. Ich rady sa rozšírili o 3 turistky z ŠK Dinosaurusu. Večer boli všetci dosť unavení, už sa vytvorili debatné krúžky, trošku sa pilo a zaspievalo.

Nedeľné ráno očakával každý s nadšením. Na programe bola prehliadka hradu Červený Kameň a návšteva sokoliarskeho dvora Astur spojená s odborným výkladom a prehliadkou dravých vtákov a ukážkami lovu. Počas zrazu nedošlo k žiadnym zdravotným problémom. Za uskutočnenie zrazu patri vďaka hlavnému organizátorovi p. Milanovi Gabalcovi, riaditeľovi zrazu a jeho tímu, ktorý sa postaral o skutočne výbornú organizáciu, perfektné ubytovanie aj vynikajúcu stravu, bohatý kultúrny program. Vďaka patrí aj p. Kralovičovi, hlavnému trasérovi, ktorý pripravil trasy. Myslím, že všetci účastníci odchádzali plní dojmov a dobrého pocitu, čo bolo umocnené aj dobrým počasím.

Vypracoval: František Kralovič

 

Dovolenkový pochod priateľov piva
Ako bolo a už nebude ...

7.júla 2001 KSDaT zorganizoval už desiaty ročník "Dovolenkového pochodu priateľov piva". Hoci tento pochod má hlavnú myšlienku v názve "pivo", máloktorý rok trasa pochodu viedla po šenkoch a krčmách. Vždy tak maximálne po dvoch, z ktorých v jednom vždy mali čapovaný Trnavan a v druhej tak akurát Stein /Záhorie/ alebo Topvar /Chtelnica/. Takže po tejto stránke nič moc.

Tento ročník bol jubilejný desiaty a za za tých desať rokov sa už prešlo bezpočet Malokarpatských lokalít. Pre tento rok sme vybrali východnú časť Malých Karpát, zväčša neznačkovanú, nenáročnú, ale zaujímavú. V sobotu ráno na štarte v Dechticiach sa nás stretlo celkom 31, skoro s tretinou žien. Počasie bolo zrána skoro "neletné". Chladno a silný vietor. Avšak s pribúdajúcimi hodinami sa meteorológom napĺňali ich predpovede a okolo obeda tých 30 stupňov určite bolo. Po prejdení pútnického miesta na Boričkách sme prešli "diviačími chodníkmi" cez lány raže, žita a jačmeňa, okolo koniarní, cez lúky a záhradkársku osadu po hrebeni Hviezdy do Chtelnickej doliny. Na konci v zámečku malo byť prvé "pivové občerstvenie". Malo. Slnko už pripekalo a hostinec otvárajú až o 12 hodine. Ideme ďalej, ešte šťastie, že v rekreačnom stredisko Slovnaftu majú dobre zásobený bufet a studený fľaškový Topvar. A nielen to, uvarili nám aj výbornú kávu a pojedli sme čo sme mali a pred pol dvanástou sme sa vybrali ďalej, smer Dobrá Voda. Horúčava na otvorenom priestranstve začala účinkovať. Po príchode na Dobru Vodu sa účastníci rozdelili podľa toho, kto aké pivo obľuboval. U Prochácku milovníci Trnavanu, v Blave Topvaru a tí, ktorí pivo neobľubujú, išli ďalej. Po obedňajšej sieste sa účastníci postupne poodporúčali na posledný úsek trasy, smer Smolenice, žel.stanica po neznačkovaných úsekoch Čtverníka, Klinu a Koľajníka, cez Rozsuchov a Trstín do Smoleníc. Tu bolo možné si dať posledné pivo, ktoré malo značku Šariš. Po dobre strávenom dni si každý počkal na ten svoj správny spoj domov.

Skončil sa desiaty ročník netradičného pivového pochodu a nech žije budúci jedenásty. Aj keď sa ešte nevie odkiaľ kam... Niekam ho však organizátori určite dovedú. Na značke piva, ktoré sa bude konzumovať, však až tak nezáleží!

Peter Minárik

 

Došlá pošta

Milí diaľkoplazi!

Mám za sebou nezabudnuteľný zážitok - po druhýkrát pokorenú Trnavskú stovku - tentoraz až do Trenčína. 168 km - NON STOP - za presne 37 hodín.

Myjava, Vrch Slobodných, Javorina, Holubyho chata, Kamenná bouda, Dub, Chata Lopata, Kykula, Drietoma, Trenčín... - to už nie sú pre mňa len slová škľabiace sa z mapy. Stali sa pre mňa miestami presiaknutými pocitmi bolesti, odriekania, ale i strachu, ktoré však mnohonásobne prehlušila výzva spoznať svoje hranice, túžba po neznámom, radosť z prírody Karpát, pohybu ...

"Človek obvykle dosiahne toho, čoho už dopredu dosiahol jeho duch". Môj duch po celý čas sedel na Trenčianskej železničnej stanici a hompáľal nohami, zatiaľ čo moje hmotné ja preliezalo nekonečné kilometre.

Doma ma privítalo hneď niekoľko telefonátov. Teší ma, že som sa svojím počinom stala inšpiráciou pre ďaľších odvážlivcovu, ktorí mi prisľúbili, že na budúci rok už nepôjdem sama /Juraj Petráš, Juraj Sekera s kamarátom.../. Dúfam,že to dodržíte, chalani!

Po ceste a hlavne na českej strane som zažila množstvo veselých príhod a hoci sa o červenej značke na ceste do Trenčína už určite dosť písalo, chcela by som Vám ich neskôr trochu priblížiť z môjho pohľadu.

Jediná vec, ktorá ma mrzí, je, že sa mi nepodarilo dobehnúť Zděnku Tvrdú. Občas som nachádzala stopy v blate s domnienkou, že patria jej, ale nič viac. Vaše tvrdenie pán Minárik: "že keď sa Zdenka rozbehne, ide ako raketa", je svätá pravda. Nabudúce sa mi to snáď podarí, poznať ju.

Ďakujem Vám za "Stovku", diaľkoplazom za spoločnosť až do Brezovej. Dúfam, že sa všetci v zdraví o rok opäť stretneme.

Ahoj a 1.6.2002 o 6.hodine znovu v Bratislave!!!

Lenka Milonová

- - -

T-100, čo tak po novom?

Populárneho diaľkového pochodu Trnavská stovka som sa zúčastnil niekoľkokrát. Prvý raz v roku 1978. Odvtedy tento pochod prešiel niektorými zmenami, ale posledná v 28. ročníku mala zrejme veľmi povzbudzujúci účinok na všetkých účastníkov pochodu.

Veľmi milo ma prekvapilo v tomto ročníku odovzdávanie diplomov už na Dobrej Vode. Má to blahodárny účinok na poslednú etapu pochodu. Ale dal sa aj ušetriť čas poslednej etapy a snáď ešte nejaké tie pľuzgiere navyše.

Do budúcnosti by som navrhoval odovzdávanie diplomov účastníkom Trnavskej stovky už v Bratislave pred hlavnou stanicou. Počítam, že týmto by tento pochod získal ešte viacej na popularite, čím by sa zvýšil aj tak pekný počet účastníkov pochodu. A teraz tá predstava ušetrených pľuzgierov, boľavých nôh a čo ja viem ešte akých neduhov. Samozrejme tvrdohlavci, ktorí sa nebudú tohto chcieť ušetriť, môžu pokojne pochodom trápiť svoju telesnú schránku až do Brezovej pod Bradlom, prípadne do Trenčína.

Pevne verím, že tento návrh určite nájde kladnú odozvu v radoch diaľkoplazov, ale a to hlavne u všetkých organizátorov diaľkových pochodov.

20.jún 2001, Vladimír Vagač

 

Vedia organizátori DP stanoviť čas kontrol?

Hoci sa pravidelne zúčastňujem diaľkových pochodov, nie vždy som si tým tak istý. Niekedy sa mi zdá, že stanovená doba kontrolných bodov je skôr chcená ako daná, či vypočítaná z nejakého časového profilu trate. A ľudia, ktorí sú na kontrolách, sa chovajú tak, aby to už mali za sebou. Problémy s týmto časovým stanovením kontrol však mávajú väčšinou organizátori, ktorí ešte len začínajú s organizovaním DP a nevedia si to ani stanoviť, ani vypočítať a nie dlhoroční organizátori. Chcel by som pripomenúť aspoň v skratke niektoré aspekty, s ktorými treba rátať pri časovom stanovení kontrol.

1. Stanovený časový termín štartu.
2. Dĺžka trasy.
3. Najpomalšie ohraničenie prejdenej trasy.
4. Najrýchlejšie ohraničenie prejdenej trasy.

Základné pravidlo pri organizovaní DP je už od začiatku organizovania DP nasledujúce:

Pri 50 km pochode je maximálna doba prechodu 12 h a u 100 km pochodu 24 hodín. Všetko ostatné už nepatrí do výkonnostnej turistiky. Ani rýchlejší ani pomalší presun. Takže z tohoto výpočtu sa odvíja aj prvá doba stanovenia pobytu kontroly. To je doba maximálna. Minimálna doba pobytu kontroly sa stanovuje zväčša tak, že berieme do úvahy priemer, ktorý dosiahli turisti za posledných 5 až 10 ročníkov, to je u DP, ktoré majú už svoju tradíciu. U nových diaľkových pochodov sa berie za základ max. rýchlosť turistu, ktorá je cca 8 km za hodinu.

Teraz niečo k výpočtom:
Ak je štart stanovený od 6 do 8 hodiny a prvá kontrola je na 20.km:
     max.časová doba 20:4 = 5 h, a
     min.časová doba 20:8 = 2,5 h.
Takto si zistíme časový rozptyl prvej kontroly, ktorý si pripočítame k udanej hodine štartu:
     6 + 2,5 h = 8,5 h           8 + 5 = 13 h.
Z toho vyplýva, že časový rozsah prvej kontroly na 20.km je:
     od 8,30 do 13 h.
Vždy sa pripočítava najbližšia hodnota k najnižšej a najvyššia k najvyššej.

Podobným výpočtom si môžeme vypočítať všetky ďalšie rozpätia kontrol. Takto polopatisticky som to musel uviesť z dôvodu zrozumiteľnosti pre niektorých organizátorov.

Musíme si uvedomiť, že ako organizátori DP sme zodpovední za všetkých turistov, ktorých "vypustíme" na trať a z toho dôvodu ich musíme nechať nech si udajú tempo podľa seba, ale v rámci predpísaných regulí.

Toľko teória a teraz niečo z reality, úplne konkrétne.

V dňoch 16.a 17.júna sa konal už 18.ročník DP "2x 50 a dosť" a tu som sa presvedčil, že organizátori si vôbec nedali záležať na stanovení a dodržaní času kontrolných stanovísk. Je pravda, že kontrolné karty mali tentokrát vytlačené na úrovni, avšak časy kontrol vôbec nezodpovedali skutočnosti. Potom sme zažili u viacerých, hlavne nových mladých stovkárov, zbytočnú nervozitu a chaos, lebo mali obavu, či udanú kontrolu ešte stihnú. O pohode na DP nebolo preto ani reči. Podrobme preto analýze aspoň ich prvé štyri kontroly, lebo zbytok /dve/ !! mali aj tak "neživé", ktoré tam viseli a budú visieť, /číslo a strojček/.

Štart :6,00 - 7,30 h

Kontrola km: Plánovaný čas kontroly Vypočítaný čas kontroly Rozdiel
1. 7 km 6,30 - 8,30 6,45 - 9,30 (mínus) - 1,- h
2. 20 km 9,00 - 11,00 8,30 - 12,30 - 1,5 h
3. 40 km 11,30 - 16,00 11,00 - 17,30 - 1,5 h
4. 55 km 13,30 - 18,30 13,00 - 21,00 - 2,5 h

Z tohoto výpočtu je vidieť, že rozdiel na kontrole na 55.km je už mínus 2,5 hodiny a všetci dobre vieme zo skúseností, že tí prví najrýchlejší zväčša nepotrebujú žiadnu pomoc, ani tú psychickú, ako tí na "chvoste". Pre budúci ročník by bolo dobre, taktne upraviť tieto časy alebo urobiť všetky kontroly neživé. Je samozrejmosťou, že čas na kontrolách čím bližšie k cieľu, tým je väčší, dlhší, rozťahanejší. S tým sa bohužiaľ nedá nič robiť. Len jedno, zrušiť živé kontroly a nechať si písať čísla ako V.V. To sa však dá podľa mňa len a len cez deň, v noci je ten kontakt so živými bytosťami jednoducho nutný!

Je tu ešte jeden návrh ako to riešiť. Na Borinke, na Pezinskej Babe a aj Zochovej chate si môžeme dať razítka v miestnych krčmách a reštauráciach, resp.recepcii a problém je vyriešený. A nechajme dôchodcov driemať v teplúčku...

Bude to potom ešte ale klasická "stovka" ??? Veď pri nej si musia odriekať nielen účastníci pochodu, ale aj organizátori !!!

Nakoniec ešte jeden a posledný postreh z tohotoročnej tesláckej stovky. Bol by som osobne veľmi zvedavý a nielen ja, koľkí zo 61 účastníkov našli a mali "odierkovanú" poslednú kontrolu, ktorá už 17 rokov bola pod Kamzíkom, na križovatke zo žltou TZ a v tomto roku ju organizátori potichu a "tajne", asi z čistej recesie, preložili na Tri duby. A preložili ju tak tajne, že skoro ani oni sami nevedeli, kde ju vlastne dali. My sme ju našli len vďaka náhode.

Peter Minárik

 

Malá úvaha o tom istom a samom
Existujú na Slovensku ešte stále výkonnostní turisti ???

Túto otázku som si položil, keď som si prečítal kalendár českých turistov na rok 2001, ktorý sa mi tohto roku dostal trochu oneskorene do rúk a porovnal som ho s naším oficiálnym kalendárom vydaným KST v Bratislave. Čože nám to ponúkajú za akcie?

Boli tam zaujímavé veci:

Tak napríklad v ponuke významných podujatí pešej turistiky pre rok 2001, ktoré sa na Slovensku organizujú, je zo všetkých "dvoch" akcií, ktoré sú v Slovenskom kalendári KST zaradené ako význammné, v českom zaradená už len jedna jediná pešia a to je "Národný výstup na Kriváň".

Avšak u vysokohorskej je to napríklad 5 akcií, u turistiky mládeže 6 akcií, lyžiarskej 5 akcií, cykloturistiky 8 akcií a u vodnej 7 akcií. Znovu sa ukázalo, že hoci peších turistických akcií významných je na Slovensku organizovaných neúrekom, do slovenského i českého kalendára vedenie KST dalo naozaj len to minimum z minima. Vysvetlenie sa nám natíska len jedno jedine, že nemal to kto nahlásiť, zladiť, zorganizovať, hoci pod údajmi je podpísaný Ing.Mráz a ten asi k výkonnostnej turisike nemá žiadny vzťah.

Keď si naši turisti i kolegovia v Čechách prečítajú túto našu chudobnú ponuku, tak budú určite súhlasiť s týmto názvom článku.

Máme im však aj čo závidieť, majú v kalendári 17 /slovom sedemnásť/ turistických výkonnostných akcií zaradených ako "významné akcie KČT 2001". Sú medzi nimi i také, na ktorých sme sa kedysi učili: ako "Praha - Prčice" /36.ročník/, "Jede Kudrna okolo Brna" /32.ročník/, či "Za posledním puchýřem" /30. ročník/.

Peter Minárik

 

POZVÁNKA NA KONIEC AUGUSTA
Dálkový pochod Moravským Slováckem

Letošní ročník dálkového pochodu Moravským Slováckem se uskuteční 31.8.2001 – 1.9.2001. Pro účastníky pochodu jsou připraveny pěší trasy 100, 60, 50, 30, 25, 15 a 10 km a cyklotrasy 100, 60, 50, 30, 25 a 15 km. Stokilometrové trasy vedou přes CHKO Pálava, ostatní trasy vinařskými obcemi okresu Hodonín a kolem zámku Milotice.

Start 100 km pěšího pochodu je v pátek 31.8.2001 od 19 do 23 hodin ze sokolovny v Dubňanech. Ostatní trasy mají start ze sokolovny na Lipové ulici v sobotu 1.9.2001 od 7 do 10 hodin. Vzdálenějším účastníkům umožníme ubytování ve vlastním spacím pytli v sokolovně od pátku 31.8.2001 od 18 hodin do neděle 10 hodin.

Cíl všech tras je v jezdeckém areálu TJ Moravia na dole Josef, kde budou připraveny různé soutěže pro děti a posezení u táborového ohně s možností občerstvení.

Pochod Moravským Slováckem je jeden z nejstarších pochodů konaných na území ČR. Letošní 32. ročník je zařazen do kalendáře mezinárodních pochodů IVV.

Aktuální informace o pochodu jsou na http://www.mujweb.cz/www/pochod/

Věříme, že se s Vámi setkáme na 32. ročníku pochodu 31.8. - 1.9.2001.

Podrobní popis tras:

pěší trasy:

100 km: Dubňany, Mutěnice, Čejkovice, Vrbice, Bořetice, Velké Pavlovice, Starovičky, Šakvice, Dolní Věstonice, Dívčí hrad, zříc., Děvín, Soutěska, Perná rozc., Klentnice, Sirotčí hrad, Stolová hora, Mikulov, Lednice, Ladná, Moravský Žižkov, Starý Poddvorov, Mutěnice, Dubňany - důl Josef
Prvních 40 km se jde po silnici a zpevněných polních cestách. Dále je trasa vedena po značených turistických cestách.

60 km: Dubňany, Rohatec, Vlkoš, Kyjov, Milotice, Ratíškovice, Dubňany - důl Josef.

50 km: Dubňany, Rohatec, Vlkoš, Kyjov, Milotice, Dubňany - důl Josef.

30 km: Dubňany, Rohatec, Vacenovice, Milotice, Dubňany.

25 km: Dubňany, Ratíškovice, Vacenovice, Milotice, Dubňany.

15 km: Dubňany, Ratíškovice, Milotice, Dubňany

10 km: Dubňany, Milotice, Dubňany

cyklo trasy:

100 km: Dubňany, Mutěnice, Čejkovice, Vrbice, Bořetice, Velké Pavlovice, Dolní Věstonice, Klentnice, Mikulov, Lednice, Starý Poddvorov, Mutěnice, Dubňany - důl Josef.

60 km: Dubňany, Strážnice, Vracov, Kyjov, Milotice, Dubňany - důl Josef.

50 km: Dubňany, Strážnice, Vracov, Milotice, Dubňany - důl Josef.

30 km: Dubňany, Kyjov, Kelčany, Vlkoš, Milotice, Dubňany - důl Josef.

25 km: Dubňany, Kyjov, Vlkoš, Milotice, Dubňany - důl Josef.

15 km: Dubňany, Ratíškovice, Milotice, Dubňany.

Startovné:    trasy 50 - 100 km   - 40 Kč
                  ostatní trasy           - 30 Kč
                  děti do 15 let          - zdarma

organizátori

 

Pozvánka na DP "Neváhaj a poď"
29.9.2001

Najskôr niečo ku vzniku trasy. Posledné roky chodíme s Angelikou v Malých Karpatách svoje vlastné pochody a oficiálnych DP sa zúčastňujeme veľmi málo. Trnavskú stovku však absolvujeme každý rok a ja ešte Teslácku. Otázkou bolo, ako získať na stovky kondíciu, keď človek v zime leňoší. Potrebovali sme nájsť trasu, ktorá by bola náročná na prevýšenie a mala dĺžku okolo 40 km. To sa nám dokonale podarilo. Chodíme ju už niekoľko rokov 4 až 6 krát ročne, hlavne pred vyššie menovanou T-100 a dovolenkami v slovenských horách. A fyzička sa dostaví.

Teraz niečo o trase: dĺžka 42 km, prevýšenie 1500 m.

Na trase je 6 kopcov a jeden menší (medzi Mariankou a Borinkou). Trasa začína v Krasňanoch (Bratislava). Ide sa po ŽTZ. Prvý kopec - Chlmec (skratkou priamo), stále po žltej na kopec č.2 - Hrubý Drieňovec. Stále po žltej až na červenú. Po nej až na kopec č.3 - Pajštún. Odtiaľ po žltej (červená na Kozlisku odbočuje) cez Dračí hrádok až k rozcestníku Pod Dračím hrádkom. Ďalej po modrej cez vodu na kopec č.4 - Svätý vrch (má priliehavú prezývku - Otrokár). Prídeme až na ŽTZ. Po nej vpravo do Marianky. Asi 1 km pred Mariankou je biely kríž. Odtiaľ skratkou po vlastnom značení prejdeme na červenú značku. Z Marianky vľavo po modrej na kopec č.5 - Malinský vrch. Pred Malinským vrchom je odbočka vpravo, po ktorej nás vlastné značenie (2 km) dovedie na červenú, ktorou pokračujeme až na Kačín. Za ním po ceste vľavo (opäť vlastné značenie) až na Železnú studničku. A tu nás čaká tá čerešnička na torte - kopec č.6. Po vlastnom značení priamo naproti do stráne výstup na Kamzík. Ďalej po Ž a MTZ na rozcestník a po zelenej do cieľa. Cieľ: Slamená búda od 15 do 18 h (konečná trolejbusu).

Trasa je dosť náročná. Možnosť niekoľkých občerstvení: Marianka 2x, Borinka, Lesanka (Kačín), Železná studnička. Väčšina trasy vedie po značených turistických cestách. Mimo bude vlastné značenie.

Dátum konania: 29.9.2001.

Štart: Bratislava-Krasňany, Pekná cesta, Obchod.centrum, 7 - 8 h.

Tešíme sa na Vašu účasť.

Jan a Angelika Vencloví

 

KALENDÁR

september 2001:

31:8. - 1.9.2001 DP MORAVSKÝM SLOVÁCKEM 32.ročník
(piatok - sobota)                  TJ Sokol a TJ Moravia Dubňany

trasy: peši:  100, 60, 50, 30, 25, 15 a 10 km
         cyklo: 100, 60, 50, 30, 25 a 15 km
Ďalšie informácie - pozri pozvánku na str.17

8.9.2001 VEĽKÝ MALOKARPATSKÝ FUČIAK 16.ročník
(sobota)                                  KT Lokomotíva Bratislava

Trasy: pešo: 45 km/1600 m, 35 km/1400 m
45 km: Rača - Hrubý Drieňovec - Pajštún - Biely Kameň - Biely Kríž - Rača
35 km: Rača - Hrubý Drieňovec - Pajštún - Biely Kríž - Rača
Štart: Bratislava-Rača, nám.Hrdinov, 7.00 - 8.00 h
Cieľ: Biely Kríž, 13.00 - 17.00 h
Vedúci: Jindrich Racek, Slatinská 30, 821 07 Bratislava, tel.d.: 07/4524 2578

8.9.2001 S BEZKOU DO KARPÁT 18.ročník
(sobota)            KST Spartak BEZ Bratislava

Trasy: pešo: 42 km/1500 m, 35 km/1600 m, 22 km/1200 m, 10 km/400 m
          cyklo: 100, 55, 30 km
42 km: Smolenice - jaskyňa Driny - Jahodník - Lošonec - Zabité - Klokoč - chata Brezinky - Záruby - Čertov žľab - Smolenice
35 km: Smolenice - jaskyňa Driny - Jahodník - Čierna skala - chata Brezinky - Buková - Horné Mlyny - Havranica - Záruby - Čertov žľab - Smolenice
22 km: Smolenice - jaskyňa Driny - Jahodník - Čierna skala - chata Brezinky - Záruby - Čertov žľab - Smolenice
10 km: Smolenice - Molpír - Vlčiareň - RZ Jahodník - jaskyňa Driny - Smolenický zámok - Smolenice
Iné: Podujatie je zaradené do kalendára IVV
Štart: Smolenice, štadión TJ Smolenice, 7.00 - 9.00 (42, 35 km)/12.00 h
Vedúci: Ing.Ján Spevák, Suchohradská 4, 841 04 Bratislava, tel: 07/4959 3157

15.9.2001 ŽITNOOSTROVSKÝ POCHOD 21.ročník
(sobota)                    KT RODINA Dunajská Streda

Trasy: 50, 35 a do 16 km
Trasa bude zverejnená na štarte.
Štart: Dunajská Streda, ZŠ Jilemnického ul.,
50 km: 6.00 - 6.30 h, ostatné trasy: od 8.00 h
Cieľ: Dunajská Streda, ZŠ Jilemnického ul., do 16.30 h
Vedúci: Zděnek Kelemen, tel: 0709/5529 201 večer, 0905/194 123 cez deň

15.9.2001 SENICKÁ MAŠÍROVKA 21.ročník
(sobota)                                    KST Senica

Trasy: 10, 20, 35, 50 km
Štart: Rozbehy, chata SNP, 6.30 - 11.00 h
Iné: Pochod je zaradený do seriálu medzinárodných pochodov IVV
Vedúci: Ing. Ján Mihálik, L. Novomeského 1217, 905 01 Senica,
tel.d.: 0802/651 2498, tel.z.: 0802/651 2851

22.9.2001 JESENNÝ ŠĽAPÁK ŠKP 20.ročník
(sobota)                                 ŠKP Bratislava

Trasy: 60 km a menej, podľa výberu
60 km: štadión ŠKP - Kačín - Marianka - Pajštún - Pod Kozliskom - Kozí chrbát - Salaš - Biely Kríž - Pekná cesta - Kamzík - Slavín - štadión ŠKP
Účastníci môžu kratšie trasy začať alebo ukončiť okrem štadióna ŠKP i na lokalitách uvedených v popise 60 km trasy. Sú to zároveň aj miesta kontrolných bodov. Na kontrolných miestach treba odpísať číselné kódy, ktoré organizátor pre túto akciu pripraví.
Štart 60 km: Bratislava-Dúbravka, štadión ŠKP, 6.00 - 9.00 h
Cieľ: Bratislava-Dúbravka, štadión ŠKP
Vedúci: Viliam Vida, Tranovského 38, 841 02 Bratislava

22.9.2001 SVETOVÝ DEŇ S BICYKLOM - JELKA MLYN
(sobota)                                               RZ KST Galanta

Trasa: cyklo - 40 km
Štart: CVČ Galanta, Námestie detí 1, 8.00 h
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo
Informácie: tel: 0707/784 1725

22.9.2001 PO STOPÁCH MÁRIE TERÉZIE
(sobota)                                    KST Holíč

Trasy: 20, 10, 6 km
Štart: Holíč,Dom turistiky, Kátlovská 33, 7.30 - 11.00 h
Iné: Pochod je zaradený do seriálu medzinárodných pochodov IVV
Vedúci: Ing.Vratislav Schaal, M.Nešpora 30, 908 51 Holíč,
tel: 0801/668 3162

23.9.2001 MALOKARPATSKÝ STRAPEC (Memoriál Antona Beňu) 14.ročník
(nedeľa)                                                                 OT TJ Slávia Prírodovedec

Trasy: 35 km/800 m, 22 km/600 m, 13 km/400 m
35 km: Rača - Biely Kríž - Košarisko - Pod Kozliskom - Stupava, obora - Panova lúka - Rača
22 km: Rača - Biely Kríž - Košarisko - Medené Hámre - Panova lúka - Rača
13 km: Rača - Biely Kríž - Panova lúka - Rača
Štart: Bratislava-Rača, kino Nádej, 8.00 - 8.30 h
Vedúci: RNDr.Dagmar Kusendová, Kafendova 18, 831 06 Bratislava

29.9.2001 NEVÁHAJ A POĎ!  1.ročník
(sobota)     TJ Iskra Matador Bratislava

Trasa: 42 km/1400 m (väčšina trasy - vlastné značenie)
Krasňany - Pekná cesta - Chlmec - Hrubý Drieňovec - Pajštún - Dračí hrádok - Svätý vrch - Marianka - Malinský vrch - Kačín - Kamzík - Koliba
Štart: Bratislava-Krasňany, obchodný dom, 7.00 - 8.00 h
Vedúci: manželia Vecloví, ul.Ľ.Fullu 5, 841 05 Bratislava


Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.mkd.sk.