MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

august 2005

 

 

 

PPP 2005

Deväť statočných, čo dažďa sa neboja,
vystúpilo 9. júla na staničke Buková
Že pršalo i celý piatok,
vyzeralo to na nejaký hubársky sviatok

I keby tajný pozorovateľ čo ako tuho myslel,
že ide o pochod priateľov piva by iste nevymyslel
Veď normálny priateľ piva v takom počasí
v útulnej krčmičke čaká, kým sa vyčasí

Nuž – neboli to tak celkom pivári
boli to naši turisti – diaľkári

Teraz keď sa už všetko vysvetlilo,
prezradím vám, kde všade sa to pivo pilo.

Najprv sa išlo na Suchánku,
skryť sa pred dažďom do altánku
V takéto mokré dni niekto berie do rúk literatúru
a niekto zase liter na túru
Keď sa z domácich zásob čosi pojedlo a popilo,
bol najvyšší čas utekať niekam na pivo

Kvapky dažďa tichúčko k zemi padali
a my sme sa do Hradišťa pobrali
Obdivovali sme starú i novú architektúru,
neľutoval nikto, že sa vybral na túru

Výborná nálada zavládla hlavne v šenku na terase,
veď už sa patrilo zmoknúť zvnútra zase
A keď sme ovlažili telo i dušu,
pozdĺž hrachového poľa šlapali sme k pamätníku "U Rehušú"
Žiaľ tu už nastal asfaltu koniec,
sťa agroturisti stúpali sme poľným blatom na Bukovec

Dobrá nálada nás neopustila ani tuná
len pre nás sa otvorila bukovecká "DUMA"
Odtiaľ už naše kroky viedli po ceste
Plán znel – zhruba o dve hodiny byť na mieste

Všetko podozrivo dobre vychádzalo,
ale aký by to bol PPP, keby sa nebolo čosi stalo?

Ku koncu sme poblúdili
a partiu rozdelili

Šiesti sa rozhodli cieľu vyhnúť,
lebo si zrátali, že sa to nedá stihnúť
Len "traja mušketieri" v dobrej nálade
zaťali sa – že skončiť treba na hrade

Rúškom tajomstva ostalo zahalené kam vlastne prišli,
ale všetci sme sa v Senici na stanici zišli

P.S. Ale jedno vám bonznem nakoniec:
  Vraj tí traja prešli dokola z Bukovca na Bukovec. Že minulý rok mal PPP podobný "ráz",
  fakt sa teším, čo bude nabudúce zas.

Vaša bonzáčka

Rozhovor s jubilantom
Zdeno Kelemen oslavoval v júli 60-ku

MKD č.1: - Čože je to šesťdesiatka... Zdeno už aj Ty si dospel do veku bývalých dôchodcov? /Dnes už nám to trochu posunuli./ Ako sa cítiš? Zdravie ešte poslúcha?

Zdeněk Kelemen: - Predstav si, vôbec sa mi nechce veriť, že som už vlastne starým kmeťom aj ja. Keď som "nedávno" videl 60-ročného pána, videl som skutočne starého človeka a dnes som ním i ja. V podstate sa cítim i v tomto veku celkom vyrovnane, bohužiaľ ozvali sa staré problémy a tak som sa vlastne tohto roku trochu vytratil z podujatí pešej turistiky.

MKD č.2: - Ako si sa dostal k takému peknému českému menu Zdeněk?

Zdeno Kelemen: - Vieš, na túto otázku sa ma pýtajú často, nakoľko nekorešponduje s mojím priezviskom, pričom z tejto zmesi ich prekvapí, že som vlastne slovák. No ale k tomu menu. Otec voľakedy robil na ministerstve železníc v Bratislave, kde mal v tej dobe veľmi dobrého priateľa, akéhosi pána Zdeňka, no a po ňom som ja dostal svoje krstné meno - tak mi to aspoň povedala moja mamička.

MKD č.3: - Kedy a kde si začal s turistikou? Veď Dunajská Streda je skôr centrom roviny, vody, ako kopcov.

Zdeno Kelemen: - Peťo, máš pravdu. Žitný ostrov, ktorý vytvára Dunaj a Malý Dunaj, je rovný ako stôl. Tu žijem už 51 rokov, avšak narodil som sa v Bratislave, sánkovať som sa chodil na Bubnovku, alebo na Kramáre. Otec sa narodil v Bohdanovciach pri Trnave, jeho rodičia sú pochovaní v Bíňovciach, matka je rodená Trenčanka. Takže spomienky z detstva sú pretkané kopcami Malých Karpát a Považského Inovca. No ale s turistikou som skutočne začal až v Dunajskej Strede, v TJ Slávia Dunajská Streda.

MKD č.4: - No asi z tohto dôvodu, pre nedostatok blízkych kopcov, sa okrem pešej turistiky venuješ aktívne aj vode a hlavne cykloturistike. Ako si sa dostal aj k týmto činnostiam?

Zdeno Kelemen: - Na túto Tvoju otázku neviem odpovedať priamočiaro. Tu je nutné dlhšie vysvetlovanie. K bicyklu sme mali veľmi blízko, totiž otec bol za mlada amatérskym závodníkom a cyklistickým funkcionárom v bývalej TJ Lokomotíva Bratislava, s ním sme ako deti prešli nejaký ten kilometer. I keď v rokoch po r.1954, keď sme museli celá rodina opustiť Bratislavu, sa na túto činnosť iba spomínalo, zostávala v nás atmosféra tohto pohybu.

Musím sa priznať, že nie som rodený turista. K turistike som sa dostal až vtedy, keď som sa v roku 1986 dostal po operácii chrbtice do plnej invalidity. V prvom rade, po tom, čo som sa znovu naučil opäť chodiť, to bol útek k matke prírode pre čerpanie energie, zároveň poskytnutie možnosti relaxu manželke. V tom období som bol psychicky na dne a totálne neznesiteľný pre svoje okolie. Do prírody som chodil podopierajúc sa o starý bicykel, na ktorý som sa pokúšal skryte nasadnúť dovtedy, až sa mi to raz podarilo. Od známych, s ktorými som sa stretával, som sa začiatkom roku 1987 dozvedel, že sa zakladá sídlisková TJ Slávia, v ktorej budú začlenení i turisti dovtedy pracujúci v TJ DAC. Zúčastnil som sa ustanovujúcej schôdze a keďže bola poškodená iba moja telesná schránka, stal som sa i členom výboru turistického odboru. TJ Slávia bola fakticky vytvorená na zákazku vtedajšej vrchnosti, preto sa funkcionári postupne vrátili do svojej pôvodnej TJ a v TJ Slávia zostali iba tí, čo nemali kam odísť.

Tak som sa stal zrazu predsedom turistického oddielu a o organizácii turistiky som nemal ani potuchy, všetko som sa učil za pochodu. Aby som sa dostal k informáciam, chodil som na Okresný výbor ČSZTV, kde som sa dozvedel, že v Dunajskej Strede sa v tej dobe usporiadali dva turistické pochody a to v máji "Pochod vďaky" a v auguste "Žitnoostrovský pochod - na počesť SNP". Začal som pomáhať pri organizácii týchto pochodov. Po smrti tajomníka OV ČSZTV Janka Leckéšiho, ktorý bol zodpovedný za organizáciu týchto pochodov, som bremeno organizácie preniesol na TJ Slávia a tým i na svoje bedrá.

Vtedy som sa dozvedel i o aktivitách Slovenského Turistického zväzu /či ako sa to vtedy volalo/ a začal som si túto činnosť viac všímať a dokonca sa zúčastňovať turistických podujatí v blízkom okolí. V tej dobe /1988 - 1990/ moje telo nevydržalo nápor a s praktickou činnosťou som skončil. To ale neznamenalo, aby som skončil so sledovaním turistickej činnosti na Slovensku a zaznamenal som znovuzrodenie Klubu Slovenských Turistov /KST/. Odoberal som už i časopis Krásy Slovenska a z informácii z nich bolo zrejmé, že v okrese Dunajská Streda nikto nemá záujem o začlenenie sa do tejto organizácie.

Vyprovokoval som na začiatku 1991 na OV ČSZTV zvolanie ustanovujúcej schôdze Okresného združenia KST. Toto bolo pre mňa osudné, nakoľko mi hneď bola prisúdená úloha predsedu OZ KST i TJ Slávia Dunajská Streda. Tak som sa opäť dostal pod odkvap.

Za podpory manželky a medikamentov som sa opäť pustil do práce. V tom tiež roku bol zorganizovaný v máji pochod pod novým názvom "Májový pochod" a nakoľko tradícia "Žitnoostrovského pochodu" nebola prerušená i tento pochod. V tej dobe som sa začal objavovať i na štartoch turistických podujatí v Malých Karpatoch, aby som osobným kontaktom dal vedieť turistom z tejto oblasti na vedomie, že i v Dunajskej Strede jestvujú aktívni turisti. Riadil som sa bývalým otcovým heslom "Ak chceš, aby si ťa pretekári zapamätali, nemusíš preteky vyhrávať, ale musíš byť často na čele peletónu..."

MKD č.5: - Mohol by si nám trochu konkrétnejšie predstaviť Tvoju súčasnú materskú organizáciu, pod ktorou všetky tie činnosti vykonávaš? Tuším sa volá tak pekne spoločensky - "RODINA".

Zdeno Kelemen: - Názov našej organizácie je skutočne odvodený od slova "Rodina". Ako som už spomínal, začínal som v TJ Slávia. Sem som pritiahol i ďalších členov našej rozvetvenej rodiny /len nás súrodencov je v Dunajskej Strede päť/. V roku 1992 po ukončení Májového pochodu pri rodinnej debate mi manželka povedala slová "čo sa už na organizovanie týchto podujatí nevykašleš, veď ty zháňaš pre organizáciu peniaze, naša rodina podujatie zabezpečuje a ostatní iba do toho kecajú a kritizujú".

V novembri 1992 bola naša organizácia zaregistrovaná na MV SR pod súčasným názvom a zo sedem zakladajúcich členov boli šiesti Kelemenovci. Nakoľko v TJ Slávia nebol už záujem o organizovanie verejných turistických podujatí, prevzali sme i túto činnosť. V r.2004 sme usporiadali posledný ročník Májového pochodu, avšak v súčasnosti, keď sme sa rozrástli do počtu 72 členov, usporiadávame ešte stále štyri verejné podujatia - v júni "Deň s bicyklom", a "Poznajme okres Dunajská Streda", v júli "Za vodnými mlynmi Malého Dunaja" a začiatkom septembra "Splav dobrej nálady na Malom Dunaji" a uprostred septembra je to tradičný "Žitnoostrovský pochod".

Prevažná väčšina členov má záujem o rodinnú rekreačnú turistiku, avšak nejeden člen už okúsil i náročný terén v Malých Karpatoch, Malej Fatre, Západných Tatier a inde.

MKD č.6: - Pamätáš si ešte na svoj prvý klasický turistický pochod a potom aj DP? Ako si sa k nim dostal Ty?

Zdeno Kelemen: - Veru že si pamätám. Bola to v roku 1991 BARBORA. Na tento pochod som sa vystrojil tým najlepším čo som doma mal, kvalitný starý ruksak s kovovou konštrukciou, ťažké pracovné kanady, dobre som si nabalil stravy ako na viacdenný pochod - a hybaj na štart. To vieš, keď som videl ostatných turistov na štarte, otváral som prekvapený ústa. Počas pochodu ma dobehol nižší turista, v tej dobe ešte mladík, ktorý mi kde čo porozprával o turistike v Malých Karpatoch a ktorého som sa snažil držať čo najdlhšie ako kliešť. Ale bolo mi to málo platné, pretože sa mi zakrátko stratil z dohľadu. Neskoršie som si v Malokarpatskom Diaľkoplazovi prečítal článok, v ktorom Paľo Šoula opisuje takéto stretnutie z neznámym turistom.

Ja a diaľkové pochody ??? To vieš, iba vôľa vždy nestačí, preto ste ma na dlhších trasách ako 40 km nevideli...

MKD č.7: - Čo Ťa viedlo k tomu, že si začal organizovať DP nakoniec aj Ty, Zdeno Kelemen ???

Zdeno Kelemen: - Pri vzniku KT RODINA sme si povedali, že našou hlavnou náplňou činnosti bude podľa danej možnosti spoznávať turisticky "neznámu" oblasť "Žitný ostrov" a poukázať na to, že i táto rovina má svoje krásy. Spočiatku to boli turistické pochody do dĺžky max.30 km. Podujatia sme začali propagovať v kalendári KST. Začiatkom 90-tych rokov minulého storočia sa medzi nami, tu v Dunajskej Strede, objavil Malokarpatskými turistami dosť silne kritizovaný J.J. /dží-dží/, čiže Jozef Junas. Tento chlap nás objavil, vysvetlil nám základné podmienky diaľkoplazov, ich minimálnu základnú trasu a skrátka tým nám pomohol viac ako celé KST. Poslúchli sme jeho rady a postupom rokov si overili jeho rady. Dnes už ani pre Teba nie je oblasť okolo Dunajskej Stredy veľkou neznámou.

MKD č.8: - V jednom Ťa ale opravím. Oblasť okolo Jahodnej, Tomášikova, Klátovského ramena som pravidelne navštevoval už od roku 1960. Ešte pred "veľkou vodou" vtedy na Jahodnej ešte neexistoval žiadny most, ten postavili až po potope v r.1965. Ani Alba Regia, ktorú zničili po 1989 roku. Náš kamarát /Ferko Královič/ tam dokonca ako učeň pomáhal pri záplavách v roku 1965. A práve keď som čítal v Kalendári KST o týchto akciách v tejto oblasti, bol som nesmierne nadšený, že sa tam niekto na to dal. Ale vráťme sa k téme. Prečo si vlastne tento pochod začal organizovať? Nebol to ten prvý zážitok z DP?

Zdeno Kelemen: - Veru že bol, veľmi ma nadchla tá atmosféra podujatí v Malokarpatskej oblasti, ktorá ma očarila a aj to bol jeden z hlavných dôvodov ako dostať turistov - diaľkoplazov k nám na nížinu, do okolia Dunajskej Stredy.

MKD č.9: - Zdeno, stokilometrové pochody Ťa nelákajú? Aspoň raz za čas, aby si si dokázal, že si ešte "chlap"? Napríklad aj našu T-100, veď tam môžeš ísť aj na kratší úsek a to podľa chuti a kondície. A napríklad tá nočná veľmi propagovaná trasa z Bukovej do Brezovej, nemá chybu...

Zdeno Kelemen: - Kamarát môj, nie vek, ani nezáujem, ale telesná dispozícia, veď v predchádzajúcich odpovediach som uviedol prečo sa nezúčastňujem DP. Ak chcem aby ostatné časti môjho hriešneho tela netrpeli po nadmernom užívaní bolesť tlmiacich preparátov, tak to so smútkom v duši musím oželieť... Ale duševne som tam, pri Vás.

MKD č.10.: - Keď ste chceli po prvýkrát zorganizovať u Vás DP, museli ste si najskôr naplánovať a potom aj vyznačkovať "vlastné" turistické chodníky, lebo dovtedy tam žiadne neboli. Pre Vás to bolo pole neorané. Čo, uznávam, bola záslužná práca. Podľa čoho a koho ste tieto chodníky značili ?

Zdeno Kelemen: - V jednom zo svojich príspevkov na stránkach MKD som už opísal žalostnú situáciu v značkovaní turistických trás. Keď som prvý raz vzal štetec a farby do svojich rúk, už sme mali presnú predstavu o našich turistických značkách, avšak bez podrobných správnych noriem. V tej dobe ešte nebolo potrebné získať si súhlas od majiteľov pozemkov, veď všetko bolo "naše" a tak sme značili všade tam, kde bolo čo pekné a zaujímavé si pozrieť a vlastne hlavne tam, kde sa nám to hodilo. Postupne s pribúdaním skúseností sa začalo značiť i podľa klasických značkárskych noriem. Keď miesto pomoci od "vrchnosti" som bol obvinený šéfom značkárskej komisie KST s partizánčenia, zanechal som veškerej podobnej činnosti, a tak bývalé značky chátrajú a my, aby sme zachránili situáciu, tak pred naším podujatím umiestňujeme na trasu vlastné značenie. Bohužiaľ, menia sa majetkové pomery a niekedy nemôžeme ani odstrániť staré značky a musíme umiestniť nové a potom turisti na štarte dostanú podrobný popis tej súčasnej trasy. Takže Peter, nie po pamäti z informácií z minulých rokov, ale prever si kade to vlastne tento rok ide. Preto pozor, tá istá trasa môže mať každý rok iné odlišnosti. Niekedy len nepatrné, inokedy však aj dosť markantné. My to ale neovplyvníme, taký je život, a tak sa musíme prispôsobiť.

MKD č.11: - Ktorý je Váš najznámejší turistický pochod a koľko rokov ho poriadate?

Zdeno Kelemen: - Najznámejším naším pochodom, ktorý organizujeme, je jednoznačne "Žitnoostrovský pochod". Je aj najstarším pochodom v regióne Dunajská Streda, ktorý organizujeme bez prerušenia od roku 1981. My sme ho zdedili po OV ČSZTV, TJ DAC, TJ Slávia a my ako Rodina ho organizujeme od roku 1992. Na tomto pochode si môžu turisti vybrať z troch trás: 50, 35 a 16 km. Najkratšiu trasu organizujeme najmä pre školskú mládež, ale pravidelne sa jej zúčastňujú i starší turisti z klubov turistiky z celého okresu.

Do povedomia sa už dostávajú i naše cykloturistické podujatia. "Deň s bicyklom" a najmä "Vodné mlyny Malého Dunaja". Je to cyklo akcia, ktorá je rozdelená na dva dni a účastníci na troch trasách môžu súhrne prejsť 171, 150 a 100 km. Lákadlom je v cieli prvého dňa Country bál, či rôzne pivné súťaže, ktoré usporiadúva Združenie ochrancov prírody pri vodnom mlyne v Kolárove.

MKD č.12: - Teraz niečo konkrétnejšie. Zúčastňuješ sa aj niektorých akcií v Malých Karpatoch. Ktorá z nich sa Tebe osobne zapáčila a prečo???

Zdeno Kelemen: - Rád sa stretnem s priateľmi na hociktorom podujatí, preto nechcem žiadne vyzdvihovať. A z časového hľadiska som sa zúčastňoval viac pochodov v zimnom období. To preto, že mám viac času, ale aj preto, lebo v zime nie sú trasy také dlhé a ja ich skôr zvládnem. Ak môžem zhodnotiť akcie v Malých Karpatoch, všetky sú podľa mňa na slušnej úrovni.

MKD č.13: - Ostatné pohoria na Slovensku???

Zdeno Kelemen: - Kým pracovala aj manželka, mali sme možnosť viac navštevovať krásne slovenské oblasti ako sú Slovenský raj - Prielom Hornádu, Kláštorisko, Domaša, Západné Tatry, neraz som vystúpil na Ostrú vo Veľkej Fatre /moja manželka nezabúda ako ju Tvoja Janka dostala na vrchol/. Dnes na to dôchodky jednoducho nestačia... Takže nielen domovina, ale i cudzina je pre nás pasé. Ani naši národohospodári nám príliš nedoprajú pri preprave autobusom či vlakom, je to zlé, keď spoločnosť šetrí na tých najchudobnejších... Takže, ak sa chceme s Vami stretnúť niekde na pochode, musíme sa aspoň štyria poskladať na beznín.

MKD č.14: - Nakoniec niečo aktuálnejšie. Kam sa chystáš na tohotoročnú dovolenku?

Zdeno Kelemen: - Predstav si tú náhodu. Hotel AKADEMIK v Račkovej doline ponúkol v období od 1.10.2005 do 30.11.2005 občianskym združeniam finančne zaujímavé 5 dňové pobyty, takže som zadaný tam. Ak v tej dobe nebudú hromy biť, tak sa rozhliadnem v šír z Baranca.

Zdenko, ešte raz všetko najlepšie k tvojej 60-ke a veľa, veľa zdravia, aby sa Ti podarilo v tom októbri vyliezť aj na ten Baranec, nezabudni, tak si z neho dobre zarev, vraj sa potom človeku aspoň uľaví...

Besedoval Peter Minárik, Trnava, 15.júl 2005

Druhý júlový jubilant - jeden z ôsmych kandidátov na SSD
Ing. Július Suran sa 12.7.2005 dožil 65-ky

MKD č.1: - Julo, dnes budeme pokračovať v rozhovore, ktorý sme uskutočnili pred 5 rokmi, pri Tvojej 60-ke. /MKD č.8/119 v roku 2000/. S turistom, ktorý nie je z nášho regiónu Malých Karpát a predsa už k nemu bytostne patrí: Julovi Suranovi bytom z Tlmáč.

Takže si o päť rokov starší, prezraď ako si turisticky prežil tú minulú "päťročnicu"? Aké úspechy si dosiahol, kde si sa bol všade pozrieť a podobne?

Július Suran: - Minulú päťročnicu som prežil v stave "nepracujúceho dôchodcu". Takže konečne som "pánom" svojho času, čo mi umožňilo priebežne a hlavne nerušene sa venovať turistike a najmä diaľkovým pochodom. Či som nejaké veľké turistické úspechy dosiahol, musí čitateľ posúdiť na základe ďalej uvedeného.

MKD č.2: - Zasa nebuď taký neskromný, podľa Tvojich hmatateľných výsledkov si sa za poslednú dobu vypracoval už medzi najlepších SSD (Slovenský Superdiaľkoplaz) na Slovensku. Podľa informácii Ivana Nižnana si pred posledným stovkárskym pochodom už medzi poslednými ôsmymi turistami - diaľkoplazmi, ktorí tomuto oceneniu majú najbližšie. Čo nám k tomu povieš? Asi Ťa to dobre "chytilo".

Július Suran: - Máš pravdu, "chytilo" ma to. V roku 2000 sa mi prvýkrát podarilo byť v čase konania slovenských stoviek fyzicky prítomný na Slovensku, absolvovať ich a stať sa tak po prvýkrát Malokarpatským diaľkoplazom. V rokoch 2001 a 2002 sa mi podarilo úspešne absolvovať všetkých päť slovenských stoviek a stať sa tak trojnásobným Malokarpatským diaľkoplazom /pojem Slovenský Super Diaľkoplaz ešte nebol na svete/. V roku 2003 som absolvoval štyri slovenské stovky, pretože /s výnimkou rokov 2001 a 2002/ Rudohorská 100-vka opäť termínovo kolidovala s Tesláckou 100-vkou. Tesláckej som dal prednosť a stal som sa tak štvornásobným Malokarpatským diaľkoplazom. Našťastie sa organizátori horeuvedených stoviek v roku 2004 dohodli /resp. Ivan Nižnan posunul termín Tesláckej stovky o týždeň/ a ponúkli diaľkoplazom možnosť získania SSD /toto uznanie vyšlo z tvorivej dieľne Ivana Nižnana/. Možnosť som využil a po úspešnom absolvovaní všetkých piatich slovenských stoviek stal som sa oficiálne prvýkrát SSD /Slovenským Super Diaľkoplazom/ a zároveň päťnásobným MKSD-om (Malokarpatským Superdiaľkoplazom).

MKD č.3: - Si v "najlepších" diaľkárskych rokoch, ako pred časom spomínal Janko Parcer. Trúfaš si chodiť dokedy on?

Július Suran: - Dosiaľ mi chválabohu zdravie slúžilo a dúfam, že ešte nejaký ten rôčik slúžiť bude. Slovo "trúfať si" by som nahradil jedným slovom "želanie". Bolo by to skvelé, keby som vydržal diaľkovo pochodovať tak dlho, ako už dnes legendárny Janko Parcer. Ale to je hudba ďalekej budúcnosti. Keď budeme robiť rozhovor o 10 rokov, tak potom si povieme ďalšie podrobnosti...

MKD č.4: - Keď už sme u toho Janka Parcera, Teba nelákajú také akcie, aké onoho času robil on, napríklad ako samotár Dukla - Devín nonstop alebo od ukrajinských kraníc nonstop na Devín alebo okolo hraníc Slovenska...?

Július Suran: - To vieš, že lákajú. Ale nie ako "samostatná" jednotka. Ak by sa dala dohromady skupinka podobne uvažujúcich a približne kondične rovnakých turistov, pridal by som sa bez váhania. Možno sa v blízkej budúcnosti niekto na tú organizačnú stranku podujme. Určite by našiel partiu rovnako zmýšľajúcich turistov. A keď by to bolo v "hluchom" termíne, keď nie sú nijaké DP, verím, že by nás bolo dosť...

MKD č.5: - Aké máš osobné skúsenosti z posledných rokov z diaľkových pochodov? A je podľa Teba nejaký rozdiel medzi pochodmi tu v Malých Karpatoch a napríklad na "východe"?

Július Suran: - Diaľkových pochodov je v Malých Karpatoch počas roku požehnane, mnohé sa však svojou trasou resp. časťami dosť podobajú. Na DP "na východe" sa "západniari" zúčastňujú poredšie, čo je zapríčinené nemalými a stále rastúcimi výdavkami na cestovné, či ubytovanie a neobchádza to ani nás dôchodcov, a preto nie sú pre nás také "okukané". Veď keď niekam idete raz dva razy za život, je to pre nás vzácne. Rudohorskú stovku mám veľmi rád, jej trasa vedie náročným terénom s veľkými prevýšeniami. Absolvoval som ju veľakrát /v tomto roku v cieli ma jej šéf - organizátor Štefan Kuiš už dokonca prehlásil za domáci inventár. V snahe urobiť ju ešte atraktívnejšou, v tomto roku, po 23 rokoch jej organizátori zmenili skoro 70% trasy. O zmene trasy uvažujú od budúceho roku i organizátori Haličskej stovky.

MKD č.6: - Zmenilo sa niečo v Tvojej evidencii nachodených kilometrov? Pred rokmi si vyhlásil, že prejdené km si vôbec neeviduješ, pečiatky nezbieraš, neplníš žiadnu výkonnostnú triedu a nevedieš si žiadny denník absolvovaných akcií.

Július Suran: - Sklamem Ťa, ak si chcel počuť niečo iné, nič sa nezmenilo. Snáď iba to, že diplomy za absolvovanie DP si začínam starostlivo odkladať...

MKD č.7: - Keďže si sa dostal medzi užší výber SSD, čo je podľa mňa Tvoj veľký úspech, veď všetky pochody máš "z ruky", si predsa musíš viesť akú takú evidenciu.

Július Suran: - Svoju evidenciu si ukladám do pamäti /nie PC/, ktorá mi ešte slúži dobre. Počty získaných MKSD a SSD uvádzam v bodoch 2 a 8 tejto spovede. Perfektnú evidenciu má Ivan Nižnan, čo dokumentuje v jednotlivých číslach MKD.

MKD č.8: - Presne pred piatimi rokmi si pri spomínanom rozhovore pri Tvojej 60-ke povedal, citujem "najbližším mojím plánom je účasť na pochode ŠPCH, čím by som sa stal Malokarpatským Diaľkoplazom"... A dnes si už tuším šesťnásobný.

Július Suran: - Doposiaľ iba päťnásobný, ale v tomto roku sa mi už podarilo úspešne absolvovať štyri slovenské stovky. Takže na tú šiestu je už z deväťdesiat percent zarobené. Ak sa nič nepredvídané nestane a zdolám i tú poslednú Špačinskú, tak potom budem ten šesťnásobný MKSD a dvojnásobný SSD.

MKD č.9: - Ako si spomínaš s odstupom času na tohotoročnú T-100, na to počasie? Veď zo všetkých doterajších stoviek pršalo iba na tej našej a ešte k tomu fest.

Július Suran: - Tohotoročnú Trnavskú stovku som mal perfektne rozpochodovanú, ráno i počas dňa príma počasie. Počas výstupu na Vápennú bolo veľmi dusno, cítili sme, že sa blíži búrka. Našťastie sme z Vápennej zostúpili ešte za sucha. A za Rosničkovou lúkou to prišlo - a tak náhle, že som si nestačil ani vytiahnuť z batoha pršiplášť a už som bol celý mokrý. Ako napísal básnik /čka/ v MKD č.6/182: nepršalo-lialo. Po relaxe v teplučkej krčme v Bukovej a prezlečení do suchého sme pokračovali v pochode. Napriek tme, blatu a kalužiam na Mihalinovej sa nám podarilo šťastne dôjsť do cieľa. Prekvapilo ma, že toľko /i ostrieľaných/ diaľkoplazov vzdalo. Podľa môjho názoru tohotoročná T-100 nebola až taká hrozná, ako bola tá v roku 1992 /19.ročník/, kedy na striedačku pršalo a lialo takmer počas celej stovky. V cieli /napriek prezlečeniu do suchého/ nebolo na mne suchej ani nitky. Takže držím sa starého Mikulkového hesla: "Neexistuje zlé počasie, len zle oblečený turista."

MKD č.10: - Julo a teraz niečo na tú ľahšiu tému. Prezraď nám niečo o stravovaní na DP, niečo z Tvojej turistickej kuchyne a dodržiavania pitného režimu na pochode. Veď 65 rokov, tvrdý výkon na stovkárskych pochodoch, veľká námaha, spotreba kalórií a neviem čo ešte, určite to bude zaujímať viacerých i takých, ktorí až takéto dlhé trasy nechodia. Čo ješ, piješ, či máš nejakú špecialitku na pochode a po ňom?

Júlis Suran: - Stravovanie a pitný režim počas DP, na ktorý sa ma pýtaš, boli pre mňa dlhé roky predmetom experimentovania. Vyskúšal som všemožné zaručené rady skúsených kolegov a kde čo som aj vyčítal i z odborných časopisov. Dospel som však k názoru, že je to záležitosť čisto individuálna a každý sa musí sám prekúsať k poznaniu, čo mu najviac chutí a vyhovuje.

Pozor, neradím !!! - iba konštatujem, že mne najviac vyhovuje toto: /ráno/ - pred štartom sa vždy, ale vždy, poriadne najem /požijem hlavne mäsitú stravu/ a zapijem čajom. V priebehu pochodu pravidelne pijem v dávkach cca 2,5 dcl, začínam paradajkovým džúsom, potom prechádzam na minerálnu vodu, potom na vodu zo studničiek vylepšenú tabletou multivitamínu. Pri pití si vždy hodím do úst za hrsť sušených hrozienok. Po každých 5 - 6 hodinách chôdze sa snažím dostať do seba teplú stravu /ak je to možné a po trase sú bufety či krčmy/ alebo salámu či klobásu s pečivom /z batohu/. Alkohol /tvrdý/ po trase nie, občas pivko /max.10-ku/. V cieli - to už je iná parketa.

MKD č.11: - Na diaľkoplaza útočí nielen stravovanie a pitný režim, ale aj nedostatok spánku, ako to prekonávaš. Nenaučil si sa ako voľakedy Janko Kyselica spať, resp. driemať za "jazdy"??? Ty to máš ešte o to horšie, kým sa ty po skončení pochodu dostaneš do postele to predsa chvíľu trvá...

Július Suran: - Pred odchodom do dôchodku nedostatok spánku bol pravidelným sprievodným znakom takmer každej mojej prejdenej stovky. Z časových dôvodov som totiž väčšinou cestoval v noci priamo na štart pochodu. Nočné časti stoviek boli tvrdým bojom so spánkom, čím netvrdím, že teraz už sa spánok o mňa nepokúša. Až na dva prípady, bol boj so spánkom pre mňa víťazným. Zaujímavé, že oba prípady "zdriemnutia si" počas pochodu sa mi prihodili v záverečných "asfaltových" kilometroch "Špačinskej stovky". Pochodujúc po štátnej ceste ale dodržujem pravidlo: "Chodci, choďte vľavo!". Kúsok som zaostal za spoluputujúcimi a keď som sa ocitol na pravej starne cesty, vedel som, že môj presun sa neudial v stave bdelosti. Nuž ale aj to patrí k "čaru" stokilometrových pochodov.

MKD č.12: - Bývaš v Tlmačoch, v okolí je tiež prekrásna príroda, či už Štiavnické vrchy, Vtáčnik, Tríbeč, Pohronský Inovec, Kremnické vrchy, čo pekné tu organizujú domáci turisti? Lebo nech čítam ako čítam, nič som sa o nich nedočítal...

Július Suran: - Ani si nemohol, hoci KST Tlmače organizuje každoročne celkom slušný počet akcií, okolo 20, sú však zamerané len na rekreačnú turistiku. Cieľovými miestami sú nielen okolité kopce a vrchy, ale aj vzdialené kúty Slovenska a Čiech. Teda žiadne diaľkové pochody ako ste zvyknutí v Malých Karpatoch.

MKD č.13: - Ak sa nič také, ako sú DP u Vás, neorganizuje, neuvažuješ o nejakom svojom DP? Nemusí to byť hneď stovka...

Július Suran: - Kto by nechcel, ale nie sú na to dnes vhodné podmienky, možno chýba aj partia. Bez tej sám nič nespravíš.

V dávnejšej dobe levičania organizovali "Levickú 50-ku". Žiaľ počet jej účastníkov sa postupne znižoval, až zanikla. A zorganizovať v dnešnej dobe DP nie je jednoduché. Naviac tu u nás nie je o diaľkové pochody vôbec záujem, ako sa hovorilo voľakedy "nie sú ľudia"...

MKD č.14: - Keď sa v sobotu nekoná žiaden pochod, ako je to teraz v júli, kam si s radosťou vybehneš do okolia? Máš niečo svoje, špeciálne obľúbené? Alebo sa vyžívaš v záhradke?

Július Suran: - Záhradku žiadnu nemám, dokonca ani vinohrad. Ak necestujem na nejaký organizovaný DP, obľúbenými miestami mojich celodenných "súkromných" diaľkových pochodov sú Sitno a Vtáčnik /tu je možnosť množstva variácií trás v dĺžke 60 až 80 km/. Tréningovými kopcami sú Pohronský Inovec alebo Priesil, so štartom i cieľom v byte /hore - dole to činí 36 resp. 32 km/.

MKD č.15: - Plány, aspoň orientačné, do ďalšej osobnej "päťročnice", a hoci viem, že si muž činu a že nerád niečo v osobnom živote plánuješ, pokús sa stať na chvíľu prognostikom a zahľadieť sa trochu dopredu.

Július Suran: - Už som spomínal pred piatimi rokmi, že nerád si robím plány do budúcnosti - v tom sa už asi nezmením. Môžem si iba želať: aby mi bolo naďalej dožičené dobré zdravie a kus šťastia k tomu /aby som sa nevyskytol v nesprávnom čase na nesprávnom mieste/ a mohol sa tak naďalej venovať turistike i diaľkovým pochodom, ktoré ma udržujú v dobrej fyzickej i psychickej kondícii, umožňujú mi pobyt v prírode a stretávať sa s ľudmi rovnakej krvnej skupiny, čo bolo a bude pre mňa vždy príjemným zážitkom.

Julo, ešte raz všetko najlepšie do ďalších rokov a veľa zdravia Ti želám aj za ostatných Malokarpatských kamarátov...

Zhováral sa Peter Minárik, Trnava, 27.7.2005

Slovenský Superdiaľkoplaz po ďalších dvoch stovkách
Stav - júl 2005

Rudohorská stovka

Seriál diaľkových stokilometrových pochodov zaradených do "súťaže" Slovenský Superdiaľkoplaz /SSD/ pokračoval treťou stovkou v poradí a bola to Rudohorská stovka, ktorú organizuje ŠK Magnezit Ferona Košice. Bol to už 24.ročník tohto pochodu, ktorý sa uskutočnil v dňoch 18.-19.júna 2005, tentoraz po novej trase s "hrôzostrašným" prevýšením 3100 metrov /slovom viac ako tri kilometre/. Štart sa uskutočnil v sobotu od 3.00 do 4.30 h v Košiciach na Hornom Bankove. Účastníci mali možnosť zaregistrovať sa už v piatok večer a prespať v neďalekej telocvični, v prinesenej si "posteli", t.j. vo vlastnom spacom vaku, karimatke alebo len tak /bezdomovsky/ na lavičke. Trasa, príroda a tentokrát aj počasie boli veľmi pekné a aj tých tritisíc metrov stúpania by nebolo najhorších, keby tie stúpania neboli také dlhé a nebolo ich tak mnoho. Vybehnúť na kopec /vlastne vyšliapať/ a vzápätí spadnúť do doliny bolo takmer pravidlom.

Už nebudem frflať pri výstupe na Vápennú, Vysokú, či Záruby. Organizácia pochodu, aj po minuloročných skúsenostiach, mala vysoký štandard. Organizovať 100 km pochod sa vlastne ani inak nedá. Vyžaduje si to skúsených, obetavých a aktívnych funkcionárov a organizátorov a tých Košičania majú. Že takýchto ľudí už na Slovensku pracujúcich v turistike veľa nemáme, dosvedčuje aj fakt, že na Slovensku sa v týchto neľahkých ekonomických podmienkach organizuje len päť stoviek, a to bez akéhokoľvek záujmu "vyšších" funkcionárov, bez akejkoľvek finančnej podpory a zato skôr sú snahy robiť prieky a klásť týmto organizátorom prekážky. Dajakú výraznú podporu ani neočakávame, lebo organizátori stovky musia byť tak schopní, že ju ani nepotrebujú a súčasní funkcionári KST im ju z rôznych dôvodov nemôžu ani len ponúknuť. Ak výkonnostná turistika patrí do turistiky i do KST, akože patrí, potom organizovanie a absolvovanie stovky patrí medzi vrcholy v tomto odvetví a je náročnou previerkou skúseností, výkonnosti a schopností turistov. O to väčšia vďaka účastníkov pochodu patrila hlavným organizátorom Eleonóre Babjakovej a Ing. Štefanovi Kuišovi za vydarenú akciu. Napriek veľkej vzdialenosti malokarpatskí vlci a ich externisti /Suran, Lumtzer, Hanuš, Parcer/ prispeli k slušnej účasti na pochode. Na štart do Košíc ich prišlo 15. Medzi účastníkmi sa objavil aj známy diaľkoplaz z Prievidze, Janko Parcer, ktorý hoci má už vyše 82 rokov, hravo absolvoval 50-ku. Z kandidátov na SSD sa vyformovala už skutočne silná osmička turistov v zložení: Glesk, Hrdlička, Suran, Páchnik, Korčok, Čapoš, Hanuš, /čiže sedem statočných a ešte jeden, ktorého je aj zbytočne spomínať/.

Teslácka stovka "2 x 50 a dosť!"

Tu už ide do tuhého. V poradí predposledný stokilometrový pochod organizovala TJ Tesla Bratislava v dňoch 25.-26.júna 2005 na tradičnej trase a už ako 22.ročník. Štart, tak ako posledné roky býva zbykom, bol v sobotu ráno na hlavnej železničnej stanici v Bratislave a cieľ po absolvovaní 99 km a 500 metrov v bufete v areáli TJ Tesla v Bratislave. Do cieľa prvý prišiel Ing. Švancár z Trenčína, ktorý trasu absolvoval za 14 hodín a za ním prišla tradične Ing.Havranová a domáci Miro Majdán.

Čo povedať o pochode niečo nové. Počasie bolo pekné slnečné, čo už sa stáva tradiciou, občerstvenie usporiadateľov na obrátke, na Zochovej chate - Pieskoch, tiež už tradičné dobré a v cieli aj to je v Tesle tradičné všetko dobré. Z technických príčin sa nekonala súťaž o najlepší vtip. Zodpovedný pracovník za túto "agendu" tlačový hovorca pochodu PhDr. Milan Kubiš sa pri vyhodnotení pochodu dušoval, že nabudúce už tak nebude a že sa účastníkom tesláckych pochodov všetko vynahradí. Kuchári v cieli fazuľovú polievku urobili teplú a účastníci hovorili že vraj aj dobrú. Nuž zostáva iba vyhodnotiť účasť. Tá /s výnimkou Trnavskej stovky/ na slovenské pomery bola dobrá, ináč priemerná. Prišlo 44 účastníkov, ktorí boli z Bratislavy, Piešťan, Špačiniec, Šúroviec, Šale, Tlmáč, Nitry, Plaveckého Podhradia, Trenčína, Osuského, Senice, Bernolákova, Šamorína a dvaja dokonca aj z Trnavy. Treba však podotknúť, že turisti recesisti a jednorazoví stovkári tentokrát neprišli. Odštartovali všetko skúsení, výkonnostne zdatní, výborní a ostrielaní, smelo ich možno nazvať, že "stovkári". Do cieľa neprišli iba traja /vlastne iba dvaja,lebo Paľovi Šoulovi napriek otlakom a absolvovaniu "iba" 53 km do cieľa prišiel/. Ďalším "neukončeným" bol Peter Bada, ktorý však neprišiel z časových dôvodov a ďalších povinností. O jeho stovkárskych kvalitách nikto nepochybuje. A napokon neprišiel do cieľa jeden turista /absolvent nie jednej stovky/, ale po dlhšej turistickej pauze sa jednoducho stratil.

A čo Slovenskí diaľkoplazi?

Z Rudohorskej sedmičky statočných plus jeden nikto nevypadol. Uvidíme, ako to bude vyzerať v cieli Špačinskej stovky. Už len veľmi vážne prekážky môžu spôsobiť, aby sa táto skupinka zdecimovala o dajakého člena.

Bratislava, júl 2005, Ivan Nižnan

Medzinárodný týždeň turistiky na Valašsku (MTTV)

Toto významné podujatie Klubu Českých Turistov tento rok oslavovalo menšie jubileum a síce 15 rokov trvania. Tak ako každoročne aj tento rok bolo centrom diania mesto Vsetín, kde sa nachádzalo miesto prezentácie, ubytovania, organizačný štáb ako aj miesto otvorenia a ukončenia akcie. Tento jubilejný 15.ročník MTTV sa uskutočnil v termíne 9.-16. júla 2005.

Priebeh podujatia:

Sobota - 9.júl 2005
Od rána do večera prichádzali účastníci zrazu a registrovali sa, zaplatili poplatky za účasť a ubytovanie. Pri prezentácii obdržali mapky s popisom trás a spojení na každý deň MTTV. Záujemci si mohli zakúpiť lístky na zvláštne autobusy a dokonca aj na zájazd na Slovensko, prípadne lístky do krytého bazénu a na záverečný večierok. Väčšina účastníkov využívala voľno na plnenie rôznych mestských a prímestských trás, ako boli trasy: Vsetínske panorama, Valašským Meziříčím, Novým Jičínem, Valašské skály, Puszkaylerova stezka, Přes Javorník chodník, Novojičínska kopřetina, Lipník nad Bečvou, Přerov a veľké množstvo rôznych Oblastných a tématických turistických odznakov /OTO/. Vo večerných hodinách sa v Dome kultúry uskutočnilo slávnostné otvorenie MTTV. V rámci otvorenia bol príhovor predstaviteľov samosprávy, KČT a organizačného výboru. O kultúru sa staral detský folklórny súbor Jasenka.

Nedeľa - 10.júl 2005
V prvý deň putovania mal každý možnosť voľby troch trás. Osobne som si zvolil trasu: Vsetín - Dušná - Vsacký Cáb - Ptáčnice - Búřov - Valašská Bystrice - Hážovské díli - Rožnov pod Radhoštem. Za celodenného dažďa rozbahneným terénom sme prekonali vzdialenosť 32 km a prevýšenie udávali usporiadatelia 750 metrov. Teplota v tento deň dosiahla 22° C.

Pondelok - 11.júl 2005
Ráno sa vyvážame na štart v kombinácii vlak - autobus. Všetky trasy štartujú pri Ladovom prameni a pokračujú na Vysokú a ďalej cez Třeštík - Súkenickú na sedlo v Tabulí, kde odbočuje najkratšia trasa do Velkých Karlovíc pod Javorem. Dlhšia trasa pokračuje cez Lemešnú a Pindulu. Tu sa oddeľuje ďalšia kratšia trasa, ktorá ide cez Razulu do Velkých Karlovíc.
Dlhšie trasy pokračujú cez Veľký Javorník a Stracenec na sedlo Bukovina. Tu nastáva posledné delenie trás, kratšia ide cez Príslop do Veľkých Karlovíc k múzeu. Najdlhšia trasa pokračuje cez Portáš, Kohútku do Halenkova. Počasie nám dnes prialo, už nepršalo, bolo slnečno a teplota 23° C. Dnešná dĺžka prejdenej trasy bola 27 km a 720 metrov prevýšenia.

Utorok - 12.7.2005
Išlo sa na autobusový zájazd na Slovensko do oblasti Strážovských vrchov. Trasa bola nasledujúca: začínali sme v Pružinej - Predhorie - Strážov - Čičmany. Po absolvovaní pochodu sme sa zastavili v Rajeckej Lesnej a v Rajeckých Tepliciach. Dnes sme mali konečne ideálne počasie okolo 25° C. Prešli sme 20 km, prevýšenie 850 m.

Streda - 13.júl 2005
Ráno všetci účastníci cestujú vlakom na trati: Vsetín - Valašské Neziříčí - Veřovice - Kopřivnice. Po odštartovaní sa vydávajú na trasu: Kopřivnice - Janíkovo sedlo - Štramberk - Trúba - Libotín - Životice - Mořkov - Prameň Zrzávky - Trojačka - Jehličná - Valašské Meziříčí. A potom návrat vlakom. Prejdené 28 km, prevýšenie 890 m. Slnečno 26° C.

Štvrtok - 14.júl 2005
Dnes je na programe najdlhšia trasa, má 35 km s prevýšením 560 m. Štart je vo Valašskej Polánke, kam cestujeme vlakom.Ideme trasu: Valašská Polanka - Prlov - Pozděchov - Klášťov - Pramen Vláry - Čertove skály - Pulčinské skály - Hradisko - Valašská Senice - Čubuv kopec - Střelná. V tento deň sme mali znovu pekné letné počasie s teplotou 26° C.

Piatok - 15.júl 2005
Posledný deň na nejaké väčšie chodenia. Hoci sa akcia končí až zajtra, zväčša každý v posledný deň sa už balí a odchádza domov. Preto sme si ešte zvolili nasledovnú trasu, aby sme toho čo najviac videli. Putovali sme trasou Vsetín - U Kušlenku - Huslenky - Hovězí - Janova. Trasa bola dlhá 31 km s prevýšením 520 m. V piatok účastníci dostali diplom za účasť, odznak pochodu, výročnú turistickú známku. Večer, ako obvykle, sa konal záverečný večierok, kde boli vyhodnotené rôzne "naj" MTTV. Ako najmladšia bola vyhlásená 4-ročná slečna, najstarším bol pán Alexander HAAS z Bratislavy /ktorý má viac ako 70 rokov/, najpočetnejšiu skupinu účastníkov tvorili zdravotne postihnutí turisti zo ZORY Praha. Najvzdialenejší boli z Drážďan. V rámci večierka bola aj vedomostná súťaž, ktorá sa dotýkala hlavne miest po trase.

Tento rok bolo omnoho účastníkov menej, čo bolo zapríčinené tým, že sa organizovalo viacero podobných akcií v okolí.

Sobota - 16.júl 2005
Väčšina turistov sa balí a odchádza domov.

Júl 2005, Jozef Karovič

Ako sa chlastá na Fínskom mori

To, že Fíni pijú, je veru známa vec už hodne dlho. Pije sa tu v saunách, pije sa v krčmách, pije sa na ulici, a to bežne za bieleho dňa, hlavne vo vykričanej štvrti Sornainen, kde od marca tohto roku bývam. Vyznáva sa tu štýl - cez týždeň drina a na víkend chlastanie. A je im vcelku jedno kde, stačí pár kamarátov a ide sa, často to býva aj tri dni nonstop.

Po troch mesiacoch strávených v Helsinkách hľadaním práce a postupným zariaďovaním si života povedal som si dosť! Nehovorím, že to boli abstinenčné tri mesiace. Jasné že pár pitiek prebehlo, hlavne vďaka spolubývajúcim, s ktorými sme zapili postup môjho nového florbalového tímu, ale kto žije vo Fínsku, musí skúsiť niečo originálne. Tou miestnou špecialitou je chlastanie na lodi. Najobľúbenejšie /asi preto, že je najlacnejšie - lístky sa dajú zohnať od 32 euro výššie/ sú lode Viking line, z Helsínk do Stockholmu. Sú dve - Mariella a Gabriela - cesta trvá dva dni, v Stockholme má človek asi šesť hodín na prehliadku mesta, nadýchať sa čerstvého vzduchu a potom znovu naspäť. Faktom ale zostáva, že asi polovica cestujúcich do mesta vôbec nevyjde, zostane na lodi v prístave a pije...

S kamošom florbalistom, čo ma prišiel navštíviť z domu, sme si tak raz v nedeľu po práci dali zraz v prístave, narýchlo sa vybavili a vrhli sa do víru sveta - Marielly. Kolosu so siedmimi poschodiami pre 2500 cestujúcich a 400 áut. Na loď sa ľudia chodia baviť, neriešia tu žiadne problémy a hlavne väčšina je cudzia, vôbec sa nepoznajú. Hlavne dievčatá sú tam k nepoznaniu, tu odhodia svoju masku neprístupnosti - aj preto sa lodiam hovorí Poratalaivat, čo znamená niečo ako "vŕtacie lode"...

Najskôr sme sa rozhodli ísť sa niekam najesť. Reštaurácia nebola zlá aj keď steak stál 14 euro, ale raz začas si to môžeme dovoliť, zvlášť keď v "tax free shopoch" je tu lacné pivo. Hneď po večeri sme tam zašli a kúpili si veľkú flašu Pinacolady, jedno balenie fínskeho Koff Strong po tridsiatich plechovkách za priateľských 15 euro, nejaké grepové long - drinky a zaplávali späť do kabíny rozohriať sa na dlhý večer. Koff nie je zlý, dá sa piť. Vôbec fínske pivá sú zvláštne, chutnajú tak nejako silnejšie než naše, a ďaleko viac lezú do hlavy a kocovina je z nich horšia. V krčme si pivo človek veľmi nevychutná, pretože Fíni sú zvyknutí ho do seba ládovať teplé a bez peny. Ale naproti tomu vychladená plechovka nie je zlá a človek si časom zvykne na všetko. Bohužiaľ, je to dosť drahá sranda, normálna cena v obchode za balenie šiestich trojdecových fľašiek je okolo 5 euro, v krčme polliter piva nezoženieš lacnejšie než za 3 eura, v centre Helsínk okolo šiestich. Takže nič pre držgrošov...

Plechovky v kabíne sa pomaly minuli, na hodinách bolo pomaly jedenásť večer, akurát čas omrknúť si Fun Club, kde bola v tejto dobe zábava pre dôchodcov. Živá kapela hrala fínske hity osemdesiatych rokov a čiperné babičky tancovali. V jemnej rozbehnutej nálade podporenej ďalšími dvomi čapovanými Lapin kulty to bola i celkom sranda. Potom sme sa presunuli na diskotéku, pokračovali sme v pivách a našli si nás tam dve pekné blonďaté Fínky - Eeva a Anne-Maria. Chvíľu sme tancovali a potom sme pokračovali v našej kabíne. Pili sme long - drinky, pretože tu dievčatá moc pivo nepijú. Spať sme išli ráno o šiestej a o desiatej sme pristáli v Stockholme.

Nakúpili sme nejaké oblečenie, dopili Pinacoladu a vrátili sa na loď s nádejou, že naše dva objavy znovu stretneme. Po pár hodinách spánku sme sa vydali priamo na diskotéku a začali celkom zostra fínskym evergreenom Salmiakkikosu, čo je preslávená fínska badyánová pálenka. Chutná ako pelendrek, nič silného, ale z predchádzajúcich skúseností dobre viem, že so štyrmi poldecákmi Salmiakkikosu si človek zarobí na slušný prúser. A potom dievčatá naozaj prišli a my sme s nimi pili tie ich drinky. Anne-Mária si dávala Mojito a Eva so mnou Valko-Venaja, čo znamená v preklade Bielorusko a ani neviem čo je to zač, len že je v tom mlieko, nejaký tvrdý alkohol a bolí po tom hlava. Za dva dni som toho zlikvidoval, ako za dva mesiace predtým. Ale nuž čo, s dievčatami sme dohovorení, že v lete si zachlastáme doma. A tam ich zasa na oplátku naučíme niečo my...!!!

N.

Po stopách zrušených trolejových vedení v Bratislave

V sobotu, 25. júna 2005 sa konala turistická akcia zameraná na spoznávanie lokalít v Bratislave, kde v dobe dávnej i nedávnej premávali električky a trolejbusy.

Po stretnutí účastníkov akcie a následnej prezentácie si na základe účastníckeho poplatku prevzali sprievodný materiál, v ktorom je história jednotlivých prechádzaných úsekov. Mimobratislavskí účastníci si okrem toho zakupujú celodenný cestovný lístok DPMB.

Po tomto úvode sa púšťame do putovania po zrušených traťových úsekoch električkovej a trolejbusovej dopravy ma území Bratislavy. Začíname v priestore pred Bratislavskou hlavnou železničnou stanicou, kde do roku 1980 sa nachádzala konečná stanica električkovej trate. Zachovalý násyp električkovej trate od železničnej stanice po budovu pôvodnej železničnej trate Viedeň - Marchegg - Bratislava je momentálne využívaný ako pešia zóna. V areáli pôvodnej stanice je teraz dopravné múzeum a v budove pôvodnej stanice sídli veliteľstvo železničnej polície SR. Pri pôvodnej železničnej stanici využívame na prekonanie rušnej križovatky lávku pre peších. Na budovách sú ešte viditeľné úchyty zrušeného trolejového vedenia trolejbusových tratí na Šancovej ulici. Následne pokračujeme Leškovou, Čajkovského ulicou na námestie Slobody. Nachádzame niekoľko ukotvení na budovách a masívne betónové stožiare zrušeného trolejbusového vedenia. Pokračujeme Štefanovičovou a Šancovou ulicou na Štefánikovu. Štefánikovou ulicou pred časom jazdili električky. Následne odbočujeme na Tolstého ulicu, ktorou bola vedená svojho času manipulačná trolebusová trať. Potom naše kroky viedli ulicou Palisády do priestoru Hodžovho námestia a Suchého mýta. Cez Suché Mýto svojho času jazdili električky. Pokračujeme Hurbanovým námestím a Kapitulskou ulicou k tunelu. Menšie spestrenie spôsobila jazda historickej súpravy električiek do tunela, ako keby tušili, že sme na obhliadke historických tratí. Zámockou ulicou voľakedy jazdili trolejbusy. V dôsledku rozsiahlej výstavby zostalo minimum pamiatok na bývalú dobu. Na Škarnicovej ulici je zase viacero bývalých betónových stožiarov aj s výložníkmi a zvyškami vedenia. Ulicou Palisády ideme k Bratislavskému hradu. Prichádzame k šikmej štôle z tunela pod hradom. Počujeme a následne aj vidíme prechádzajúce električky. Štôla je zabezpečená mrežami. Vo vnútri je schodište. Účastníci sa chcú pokochať pohľadom z hradu. Ideme teda hradným areálom, dostávame sa zasa na Zámockú ulicu. Novou Zámockou ulicou prichádzame na zastávku trolejbusovov pod Hradom. Prvýkrát využívame zakúpené celodenné cestovné lístky a vezieme sa trolejbusom na začiatok Zochovej ulice. Zo Zochovej následne podchodom prichádzame na Hurbanovo námestie, pokračujeme Obchodnou ulicou /niekedy tu jazdili trolejbusy/. Zastavujeme sa v hornej časti Kolárového námestia, kde aj obedujeme. Trolejbusom sa vezieme k autobusovej stanici Mlynské Nivy. Pokračujeme Karadžičovou, Greslingovou ulicou na Medenú, následne Kúpeľnou okolo vynoveného Carltonu, na Medenú a mimo trasy bývalých trolejových vedení na Rázusovo nábrežie a okolo Starého mostu k bývalej vozovni DPMB. Pokračujeme na Dostojevský rad a prechádzame zrušenou električkovou traťou na Karadžičovu ulicu. Vraciame sa späť k divadlu Malá scéna a ideme Bezručovou ulicou, na Šafarikovo námestie /bývala trasa trolejbusov/.Tu nastupujeme a vezieme sa po nábreží popod most La Franconi. Pôvodná trasa električky je súčasťou botanickej záhrady. Električkou sme docestovali na Hanulovu ulicu. Tu sa nachádzajú zvyšky pôvodnej, dočasnej, konečnej stanice električiek do Dúbravky. Táto konečná bola tvorená trianglom. Následne električkou sa presúvame až do Rače. Pešo pokračujeme na súčasnú už prestavanú konečnú električiek na Komisárkach. Po jej prehliadke sa vezieme električkou na Kapitulskú ulicu, odkiaľ pokračujeme historickým jadrom cez úzke uličky na Hviezdoslavove námestie, ktoré do dnešnej doby prešlo, bohužiaľ, rozsiahlou rekonštrukciou a tak už žiadne viditeľné stopy po niekdajšej električkovej trati nenachádzame. Prichádzame k mostu SNP a účastníci sa idú pozrieť z výhľadovej plošiny na pylóne mosta na Bratislavu. Odtiaľ pokračujeme k Polusu, odtiaľ na križovatku ulíc Vajnorská, Bajkalská, kde okolo obytného bloku Nová Doba bola električková slučka, neskôr konečná električiek určených pre posilu počas športových podujatí.

Tu sa naše putovanie po stopách zrušených trolejových vedení v Bratislave končí. Počas tohto putovania po meste sme prešli cca 20 km.Nakoniec všetci účastníci obdržali záujímavý účastnícky list na pamiatku.

Bratislava, 29.6.2005, spoluorganizátor, resp. jeden z organizátorov - Jozef Karovič.

Stiahnuté z Internetu:
"Preč s vulgárnosťou"

Turisti, nepoužívajte vulgarizmy. Veď slovenčina je bez nich potom skutočne ľúbozvučná. Keď píšete nejakú sťažnosť, tak by mala vyzerať asi takto:

"Veľmi ma kaká, keď sa ani za najvyššiu bytosť na nebesiach nemôžem v sieti mobilov niekam dovolať. Tie príslušníčky najstaršieho remesla na infolinke robia zo mňa samca domáceho ťažného zvieraťa, tak sú všetky tie ich rady na výlučok pochádzajúci z hrubého čreva môjho tráviaceho traktu. Občas sa tak rozčúlim, že musím tie príslušníčky najstaršieho remesla na infolinke poslať do análneho otvoru domáceho zvieraťa produkujúceho mlieko. Tým chcem povedať, že celá komunikácia s mobilovým operátorom je na ženský pohlavný orgán a pripadám si pri nej ako mužský pohlavný orgán."

Pozvánka na september
Žitnoostrovský pochod

Vážení turistickí priatelia, pozývame Vás do oblasti, ktorá leží na území Žitného ostrova, ktorý vytvoril tok Dunaja a Malého Dunaja. Hoci táto oblasť je rovinatého charakteru, je i tu dostatok prírodných zaujímavostí. Pre zdatnejších turistov sú pripravené dve trasy, pre cykloturistov a rodinnú turistiku jedna trasa. Počas pochodu môžete poznať prírodne zaujímavosti tohto kraja.

Trasy: peši: do 16, 35 a 50 km,
cyklo MTB - 50 km.
Štart:
50 km: 6,00 - 6,30 h.,
35 km: 7,30 - 8,00 h,
16 km a MTB 9,00 h
Všetky trasy pred ZŠ na Jilemnického ul. v Dunajskej Strede.
Ukončenie: od 15,00 do 17,00 hodiny. odovzdaním diplomov na dvore ZŠ Jilemnického ul. v Dunajskej Strede.
Účastníci: podujatia sa môžu zúčastniť všetci, organizovaní neorganizovaní turisti. Do 14 rokov však iba v sprievode dospelej osoby.
Účastnícky poplatok: 20 Sk
Stravovanie: Usporiadateľ zabezpečí v cieli guláš a občerstvenie. Strava na trase z vlastných zásob. Bude možnosť opekania slaninky na trase 16 km.
Popis trás.
P 16: bude zverejnená na štarte (okolie Dunajskej Stredy).
P 35: Dunajská Streda, Malé Dvorníky, prechod Starým i Novým Klatovským kanálom, Dunajský Klatov, Soliari, Trhová Hradská až po sútok latovského kanála a kanála Gabčíkovo - Topoľníky, Dolnobárske rašeliniská, Blažov - Kolónia, Dunajská Streda.
P 50: Dunajská Streda, Malé Blahovo, okolo benzínovej stanice Jurki (bývalé letisko), až po Nový Klatovský kanál, popri tomto do Dunajského Klatova, osada Soliari, Trhová Hradská až po sútok Klatovského kanála a kanála Gabčíkovo -Topoľníky, Dolnobárske rašeliniská, Dolný Štál, Padáň, pri Boheľovskom kanály až k jeho sútoku s kanálom Gabčíkovo -Topoľníky, Povoda, Dunajská Streda
cyklo – MTB: ako P 50
Prihlášky: skupiny do 10.9.2005; jednotlivci na štarte.
Informácie / prihlášky: Klub turistov RODINA, Jilemnického 337/17

KALENDÁR

september 2005:

2. - 4.9.2005 REGIONÁLNY ZRAZ CYKLOTURISTOV ZÁHORIA 3.ročník
(piatok - nedeľa) KST Jablonica

Trasy: cyklo 25, 45, 65 km
Prezentácia: Jablonica, kynologické cvičisko
2.9.: 17.00 až 19.00 h
3.9.: 7.30 až 9.00 h
Vedúci: Stanislav Hamerlík, Bernolákova 684, 906 32 Jablonica,
tel.d.: 034-658 3196, tel.z.: 034-651 4296, kl. 223,
mobil: 0902-606 358, e-mail: hamerlik@vtsu.sk

3.9.2005 PREDJESENNÝ DP ZÁRUBY, VÁPENNÁ, VYSOKÁ 5.ročník
(sobota) KST Limba turist Bratislava

Trasy: 40 km/1700 m, 25 km/1100 m
40 km: Smolenice - Záruby - Vápenná - Vysoká - Kuchyňa/Zochova chata
25 km: Smolenice - Záruby - Vápenná - Sološnica
Štart: Smolenice, obecný úrad, zast. SAD, 6.45 - 8.15 h
Vedúci: Ján Kučera, Lovinského 8, 811 04 Bratislava, tel.: 0905-532 482

10. - 11.9.2005 SPLAV DOBREJ NÁLADY NA MALOM DUNAJI 11.ročník
(sobota - nedeľa) KT RODINA Dunajská Streda

Trasa: voda + TOM: 50 km
Tomášov - Jelka - Orechová Potôň - Lúky
Štart: most na ceste pri Tomášove smerom na Novú Dedinku, 10.00 h
Cieľ: Orechová Potôň - Lúky, do 16.30 h
Kontakt: Ing. Adrián Bédi, Neratovické nám. 2143/3, 929 01 Dunajská Streda,
tel.z.: 031-557 6556, e-mail: bedi.adrian@draexlmaier.de

10.9.2005 VEĽKÝ MALOKARPATSKÝ FUČIAK - memoriál Milana Turoczyho 20.ročník
(sobota) KT Lokomotíva Bratislava

Trasy: pešo: 45 km/1600 m, 35 km/1400 m
45 km: Rača - Hrubý Drieňovec - Pajštún - Biely Kameň - Biely Kríž - Rača
35 km: Rača - Hrubý Drieňovec - Pajštún - Biely Kríž - Rača
Štart: Bratislava-Rača, nám. Hrdinov, 7.00 - 8.00 h
Cieľ: Biely Kríž, 13.00 - 17.00 h
Vedúci: Jindrich Racek, Slatinská 30, 821 07 Bratislava, tel. d.: 02-4524 2578

17.9.2005 BAKUĽOVÝ POCHOD 25.ročník
(sobota) KMT KST TJ Bezovec Piešťany

Trasy: 25, 20, 15, 10 km
Štart: Piešťany, klubovňa TJ Bezovec, 8.00 - 10.00 h
Cieľ: Piešťany, SPŠ ”LIDO”, od 13.00 h
Iné: - kontroly: Plešiny, Havran, Čertova Pec
- v cieli budú pripravené zábavné súťaže a hlavná súťaž o ”najkrajšiu bakuľu”
- každý účastník získa diplom a drevenú upomienkovú medailu
Vedúci: Jaroslav Mihálik, 922 21 Hubina 10, tel.: 0907-488 977

17.9.2005 ŽITNOOSTROVSKÝ POCHOD 25.ročník
(sobota) KT RODINA Dunajská Streda

Trasy: pešo: 50, 35 a do 16 km
Podrobnosti - pozri pozvánku v predchádzajúcom príspevku.
Vedúci: Zdeněk Kelemen, Jilemnického 337/17, 929 01 Dunajská Streda,
tel. d.: 0905-194 123, e-mail: ktrodina@zoznam.sk,
internet: www.ktrodina.szm.sk

24.9.2005 JESENNÝ ŠĽAPÁK ŠKP 24.ročník
(sobota) ŠKP Bratislava

Trasy: 60 km a menej, podľa výberu
60 km: štadión ŠKP - Sitiny - Kačín - Marianka - Pajštún - Pod Kozliskom - Kozí chrbát - Salaš - Biely Kríž - Pekná cesta - Kamzík - Sitiny - štadión ŠKP
Kratšie trasy možno začať alebo ukončiť na ľubovoľných lokalitách uvedených v popise 60 km trasy, ktoré sú zároveň aj kontrolnými miestami, kde treba odpísať číselné kódy, ktoré organizátor pre túto akciu pripraví.
Štart 60 km: Bratislava-Dúbravka, štadión ŠKP, 6.00 - 9.00 h
Cieľ: Bratislava-Dúbravka, štadión ŠKP
Vedúci: Viliam Vida, Tranovského 38, 841 02 Bratislava

24.9.2005 PO STOPÁCH MÁRIE TERÉZIE (IVV)
(sobota) KST Holíč

Trasy: 20, 10 km
Štart: Holíč, Dom turistiky, Kátlovská 33, 8.00 h
Vedúci: Ing. Vratislav Schaal, M. Nešpora 30, 908 51 Holíč,
tel.: 034-668 3162

24.9.2005 SVETOVÝ DEŇ S BICYKLOM - JELKA MLYN
(sobota) KST TJ Junior Sládkovičovo

Trasa: cyklo - 25 km, hviezdicový presun do Jelky
Cieľ: kolový mlyn, Jelka
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo
Informácie: tel.d.: 031-784 1725, 0908-187 591

24. - 25.9.2005 JESENNÝ SPLAV MALÉHO DUNAJA
(sobota - nedeľa) KST Nová Dedinka

Trasa: hať Nová Dedinka - Jahodná
Informácie: Štefan Polák, Hlavná 33, 900 21 Nová Dedinka, tel.: 0904-173 260
možnosť ubytovania v Jelke

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.