MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

Ďalšia smutná správa

Od 26.6.2008 – je nezvestný Vlado Plulík, keď v tento deň sa nevrátil z vrcholu himalájskej osemtisícovky Broad Peak. Všetko pátranie po ňom je doteraz bezúspešné.

Vlado Plulík

Narodil sa 3.3.1963 v Piešťanoch. Ženatý, dve deti /dcéru a syna/. Vlado bol všestranný vytrvalostný športovec – okrem horolezeckých a lyžiarskych akcií sa zúčastňoval aj rôznych bežeckých aktivít. Ako pravý Piešťanec sa zúčastnil aj Malokarpatského diaľkového Pochodu “Trnavská stovka”, ktorý si zľahka prebehol na 20.ročníku, v roku 1993, za necelých 14 hodín. Do pamäti mnohých sa zapísal aj “slávnym” výstupom severnou stenou na vrchol Mount Everestu - bez kyslíka, ale zato s vlajkou HZDS v batohu.

Česť jeho pamiatke.

Martin, ako som spomenul, si prvý, ktorý svoje dojmy z diaľkového pochodu Trnavská stovka “zavesil” už druhý deň po jej skončení na internet. Preto som si ťa vybral, aby si nám povedal zopár svojich postrehov ako jeden z tých relatívne mladších účastníkov.

Peter Minárik: - Martin, kedy a odkiaľ, z akého prameňa si sa prvýkrát dozvedel o diaľkovom pochode Trnavská stovka?

Martin Marušic: - To veru neviem celkom presne povedať. Myslím si však, že to bolo asi desať rokov dozadu a pravdepodobne od niekoho niekde na túre. Väčšiu pozornosť som však tomu vtedy nevenoval.

Peter M: - Čo si si myslel o tých “šialencoch”, ktorí takéto akcie šlapú?

Martin M.: - V tej dobe som si nič špecifické o nich nemyslel, nakoľko som nepoznal situáciu medzi nimi. Niektorí ľudia ma považujú za šialenca trebárs aj za to, keď idem peši tadiaľ, kde vedie lanovka. A či ide niekto peši 25 kilometrov alebo sto, to už je v podstate jedno, za šialenca ho majú tak či tak.

Martin M.: - Ono to ani nebolo o nahováraní. Čítal som článok kamarátky Danky Dvořákovej o minulom ročníku, a tak som si povedal, že prečo nie? Potom ma už len ľudia so skúsenosťami s podobných akcií /Danka Dvořáková, Doc.Ravinger.../ vyzbrojili skúsenosťami a radami a z ich zážitkov som nadobudol presvedčenie, že idem.

Peter M.: - Že práve Danka ťa tak navnadila naT-100? Veď ona ju peši neprešla, len na bajku, to keby si si bol vzal príklad od jej priateľa Mira Cíferského, tak to nepoviem, ten okrem množstva účastí drží aj z minulého roku rekord v rýchlosti prejdenia T-100. Ale poďme k ďalšej otázke. Čo vieš o začiatkoch a vzniku T-100?

Martin M.: - Pravdupovediac o začiatku T-100 viem iba to, že sa začína na bratislavskej hlavnej stanici. Kedy, kde a v čej hlave stovka vznikla, neviem, ale z osobnej skúsenosti viem, že podobné, na prvý pohľad bláznivé nápady vznikajú hlavne v šenku a keď už nie tam, tak potom tesne pred delíriom, pričom tieto možnosti sa vzájomne nevylučujú.

Peter M.: - Martin, čo ťa prekvapilo, resp. sklamalo na tejto akcii, v tomto roku? Ale pravdu.

Martin M.: - Prekvapilo ma, že tam boli ľudia, ktorí ju bežali. Tiež ma príjemne prekvapilo na Dobrej Vode, že do Brezovej nie je nutné ísť stroho po červenej značke, povedľa hradu, cez nočný cintorín, ale po peknej širokej ceste. Trochu som rozčarovaný z kontroly na Troch kamenných kopcoch, odkiaľ mi chýba pečiatka a doma si zo závisti zo mňa robia srandu, že som si na Biely Kríž zavolal taxík, ktorý ma hodil na Babu. Tiež ma prekvapila kontrola na Dobrej Vode, kde bola diskotéka, s množstvom pekných dievčat, že som to tam skoro kvôli nim ukončil, /na budúci rok by ich možno organizátori mohli presunúť do cieľa/, ale oni namiesto toho, aby sa tým ženám venovali, hrali poker. No a úplne ma vytočilo, že mi Filip Jánoš prezradil malokarpatské turistické skratky až týždeň po T-100.

Peter M.: - K tomuto mám len pár drobných vysvetlení. Dlhoročná kontrola na Troch kamenných kopcoch /teta Betka/ nám tento rok jednoducho neprišla, dodnes nevieme čo sa stalo. Ale naozaj nikto dopredu o tom nevedel, tak ten taxík je bezpredmetný.
A tá druhá vec, cesta z Dobrej Vody do Brezovej po ceste. Ak si pozrieš staršie mapy, tak spred 15 – 20 rokov, uvidíš, že červená značka išla vlastne tade, a nie lesom. Je pravdou, že Celo Radványi /trnavský horolezec a jeden zo zakladateľov T-100/ o tejto ceste povedal, že má 99 zákrut. Párkrát sme to chceli naozaj aj spočítať, ale po 33. zákrute sme toho nechali.
A ešte k tomu pokru, ten hrali o dievčatá...
Martin, a teraz niečo aj z reality. Stretol si sa určite na trase aj so stovkármi veteránmi, čo si o nich myslíš?

Martin M.: - Mne sa páči, že aj staršia generácia má pekný koníček, ktorý ich ešte navyše aj udržuje v dobrej forme. Trochu ma na nich však hnevá, že niektorí ma predbehli.

Peter M.: - Čo si myslíš o súčasnosti Trnavskej stovky, má aj v dnešnej dobe ešte svoje opodstatnenie?

Martin M.: - Samozrejme všetko, čo udržuje človeka vo fyzickej kondícii, má svoje opodstatnenie /veď nenadarmo sa hovorí “V zdravom tele, zdravý súdruh”/. No a keď sa na takú akciu dostaví viac ako 200 ľudí, vidno, že určite nie je robená zbytočne.

Peter M.: - Musím ťa opraviť, tento rok bolo na štarte presne 302 účastníkov. A ešte k tomu prísloviu, my sme voľakedy hovorili “V zdravom tele, zdravý vzduch”. Nakoniec nám ešte povedz nejaký pekný zážitok z jubilejného 35.r. T-100.

Martin M.: - Veľmi pekný zážitok by som mal, keby bola T-100 skončila na Dobrej Vode, na tej diskotéke. Ale aj môj pád do blata, po ktorom som vyzeral ako Jóžin z Bážin, bolo niečo, čo sa mi tak často nestáva.

A teraz Peter ty mi odpovedz na mojich zopár otázok ako usporiadateľ tejto akcie.

Peter Minárik: - Trnavskú stovku vymysleli a zrealizovali Trnavskí horolezci, /preto je aj Trnavská/. Za jej “otcov” možno považovať troch horolezcov Slávie Trnava: Celestína Radványiho, Františka Viteka a Ing. Ladislava Štrosa. Akcia mala za úlohu motivovať skúšku zdatnosti, poznanie zaujímavého a pekného hrebeňa, solídny športový výkon a pre horolezcov výdatná chodecko – vytrvalostná príprava pred letnou sezónou vo veľhorách. Pod vedením “Buba” Nemeša, predsedu HO TJ Slávia Trnava, túto akciu organizovali presne 10.ročníkov. 11. ročník “vypustili” a tým aj skončili. Od 12.ročníka po dohode s vedením HO Slávia sme túto prebrali a pod mojím vedením ju organizujeme dodnes.

Peter M.: - Najviac turistov prišlo na T-100 v roku 1983 na 10.ročníku – 332 účastníkov.

Peter M.: - Na tom 10. ročníku prišlo do Brezovej 276 turistov a o rok skôr 266.

Martin M.: - Aký bol minimálny počet účastníkov v cieli celkovo za 35 rokov?

Peter M.: - V prvom ročníku prišli do cieľa len 3 /traja/ účastníci. V druhom 13. Keď odhliadneme od začiatkov, tak potom najmenej účastníkov prišlo do Brezovej v roku 2005 na 32. ročníku, iba 41 stovkárov. Vtedy si s nimi zahralo nepekne počasie. Výdatná niekoľko hodinová letná búrka s prietržou mračien v masíve Vápennej zlikvidovala väčšinu nádejí turistov. Na štarte bolo 202, do cieľa prišlo iba 41 turistov, a to bol v celej histórii najväčší “odpad”.

Martin M.: - Koľko ľudí sa zúčastnilo tohto roku a koľkí prišli do cieľa?

Peter M.: - Na štarte bolo 302 účastníkov a v cieli 136, všetci sú menovite vypísaní v MKD júl 2008.

Peter M.: - Čo myslíš pod tým antirekord? V prvých desiatich ročníkoch sa vôbec rýchlosť prejdenia stovky neregistrovala. Úspešný bol každý kto uvidel svetlá Brezovej. Po čase sme začali pre zaujímavosť evidovať aj časy tých najrýchlejších.
V tomto ročníku, ako si dobre videl v škole na tabuli, najrýchlejšie prišiel Martin Vrábel za 13,14 h. V minulom ročníku to bol Miro Cíferský s časom 11,27 h registrovaný ako doteraz najrýchlejší. V 16. ročníku Tomáš Kuchta prešiel, prebehol trať za 12,05 h. V minulom roku prešiel trasu v dobrom čase aj Vlado Švancár za 13,13 h. Predtým v 18.ročníku Peter Nedoma za 13,15 h. V 17. a 20. ročníku Miro Doležal a Jozef Oravec trasu prešli za 13,30 h a tak podobne. Takže každý čas pod 14 h je vynikajúci! A ten antirekord? Podmienka prejdenia Trnavskej stovky je trasu prejsť do 24 hodín. Že by niekto prišiel neskoršie? Možno, ale neviem o tom a ani nikto sa k tomu nehlásil.

Martin M.: - Koľký v poradí som došiel do cieľa ja? V cieli si mi to nevedel povedať.

Peter M.: - Nuž Martin, na prvýkrát to bolo dobré. V cieli si bol o 23.55 h a spolu s tebou prišlo do cieľa viacero turistov. Podľa mojich záznamov si bol v cieli 42. v poradí. Stačí?

Mestečko Ompitál charakterizuje popri sedliakoch, želiaroch a hofleroch, ktorí väčšiu časť roku pracovali vonku na poli alebo sa venovali vinohradníctvu a vinárstvu, aj záujem o manufaktúrnu výrobu. Prvou investíciou zemepána v tejto oblasti a tomto obore bola výroba skla v chotári Ompitála, v časti Porei, ktorá je vzdialená od mestečka asi päť kilometrov.

Panstvo nazvala tento sklársky podnik Sklená Huta. V prvej fáze sa na tomto mieste vyrábalo sklo už v roku 1670. Prameňom k prvotnej fáze prevádzky sklárne je zmluva o prenájme sklárne, ktorá bola uzavretá medzi vdovou Eleonórou Harrachovou /vdova po Mikulášovi IV. Pálfym/ a trnavským mešťanom Jurajom Bauerom zo dňa 1. decembra 1679, a to na tri roky.

“Nájomca najíma hutu na tri roky a zaväzuje sa zaplatiť červenokamenskému panstvu každoročne 300 zlatých v hotovosti, ďalej dodať 5.000 ks sklených zrkadiel a 5.000 ks sklených obločných tabúľ.

K prevádzke huty grófka poskytne 12 mocných volov a dva okované vozy. Nájomca je oprávnený tri roky nájmu sekať mäso, merať víno a pivo. Dostane aj potrebný dobytok so 6 dojnicami a 30 ovcami, ktoré môže pásť. Tento dobytok dáva nájomca pre obživu zamestnancov sklárne. Okrem toho môže chovať aj 15 svíň.

Grófka je povinná obstarať nájomcovi potrebný piesok na výrobu skla a opraviť poškodené cesty. Nájomca môže rovinu pri hute premeniť na lúku, ktorá bude navždy tvoriť príslušenstvo huty.

Škody spôsobené požiarom, nezavinené nájomníkom alebo podriadeným personálom, znáša panstvo, v opačnom prípade škody znáša nájomník.”

Začiatkom 18.storočia sa huta rozrástla, zväčšila výrobu a odbyt. Zachovalé hospodárske zväzky písomností v archíve červenokamenského panstva, ktoré sa nachádzajú v Slovenskom Národnom archíve, ako aj Ompitálska matrika narodených, sobášených a zomrelých, svedčia o tom, že v posledných rokoch činnosti Huty, a to do roku 1749, tam žilo 150 ľudí. Z toho matriky uvádzajú 140 katolíkov a 10 evanjelikov.

Továreň skončila s výrobou skla presne 24. apríla 1749, keď si červenokamenské panstvo rozdelili približne na polovicu bratia Ján a Karol Pálfyovci. Skláreň pripadla Jánovi a ten nemal záujem ju naďalej prevádzkovať a ukončil jej činnosť.

Neskôr Juraj Fándly vo svojich “Dejinách Ompitála” upresňuje príčinu zániku sklárne. Skláreň, ktorá mala vo výrobnom sortimente výrobu obločného skla a liate fľaše, skončila s výrobou, vraj pre škody, ktoré spôsobovala lesnej zveri. Píše tiež, že Ján Pálfy zrušil skláreň pre jej nerentabilnosť, ktorú zapríčinili lúpežní zbojníci.

Na mieste kde stála kedysi skláreň, zriadili neskôr horáreň, ktorej okrsok nazývali “Hutársky okrsok”. A do dnešnej doby neprežila ani táto.

Azda treba povedať, že Sklená Huta bola na svoju dobu zaujímavou stavbou i “fabrikou”, len je smutné, že z tejto pamiatky nezostalo nič, len zopár múzejných exponátov a prázdna lúka s menom Sklená Huta.

Kolektív turistov z oblasti KČT Valašsko pripravil na letné obdobie už tradičné turistické podujatie pre milovníkov prírody pod názvom “Medzinárodný týždeň turistiky na Valašsku /MTTV/. Tento ročník sa uskutočnil v období od 12. do 19. júla 2008. Akcia mala tento rok už 18. pokračovanie, teda získala si svoju plnoletosť alebo dospelosť.

18. ročník MTTV sa stal súčasťou osláv 120. výročia organizovanej turistiky a 700 rokov prvej písomnej zmienky o Vsetíne.

Záujemcovia o turistiku na Valašsku mohli do centra MTTV vo Vsetíne pricestovať už v priebehu piatka. Pre účastníkov bolo pripravené ubytovanie podľa požiadaviek, ktoré si napísali do záväzných prihlášok. Náročnejší turisti bývali na posteliach v hoteloch a na ubytovniach KAMA. Menej nároční turisti si mohli vybrať ubytovanie vo vlastných spacákoch na podlahe v malej, gymnastickej telocvični alebo vo veľkej telocvični. Samozrejmosťou bolo aj hygienické zariadenie /WC a sprchy/.

Osobne som tiež využil možnosť pricestovania do dejiska MTTV už v piatok. Moje ubytovacie zariadenie sa nazývalo “veľká telocvičňa”. Už v tento deň sa tu stretávam s mnohými známymi z celej českej a slovenskej republiky.

Ráno už o siedmej sa dalo zaregistrovať, zaplatiť účastnícky a ubytovací poplatok, eventuálne si zaplatiť cestovný lístok slúžiaci pre vyvezenie na trasu v pondelok, ako aj utorkový zájazd na Slovensko. Zároveň sa predávali aj rôzne záznamové písomnosti mestských a prímestských okruhov IVV, ako aj preukazy oblastných turistických a tématických odznakov. K dispozícii boli aj rôzne suveníry ako tričká pochodu, samolepky.

Nachádzali sa tam aj rôzne propagačné materiály o oblasti Valašska a propozície na ďalšie turistické akcie.

Sobotu využívam na návštevu Kroměříža, kde si prezriem historické a kultúrne pamiatky. Viacerí turisti sa však s chuťou pustili do plnenia podmienok OTO, TTO a okruhov IVV. Večer bolo slávnostné otvorenie akcie v sále kultúrneho domu Vsetín. V programe vystúpil folklórny súbor Vsacan. Príhovor predniesla starostka mesta a členovia UV KČT. Zároveň odovzdali ocenenie niektorým členom organizačného štábu.

Nedeľa bola určená pre trasu, ktorú organizátori nazvali “Začíname Kolem Vsetína.” Na túto akciu pripravili rôzne varianty dĺžky od 14 až po 31 km.

Najdlhšia 31 km trasa mala nasledujúci profil: Vsetín – 18 poludník – Ústí u Vsetína – Janová – Hovězí – U Sivkú – Ochmeľov – U Krošenkú – Pod Vsackým Cábem – Lopunice – Putýrka – Nad Švagery – Vsetín.

Na kontrolnom stanovisku pod Vsackým Cábem nám organizátori ponúkali chlieb natretý oškvarkovou pomazánkou s cibuľou a minerálku. Nedeľné počasie bolo rôzne, ráno slnečno, poobede oblačno a večer dážď. Teplota do 29 stupňov C.

Znovu bolo ponúknutých niekoľko variant trás. Dĺžky boli od 16 do 39 km. Všetky kratšie trasy boli odvodené od tej najdlhšej 39 km.

Trasa 39 km: Kasárna hotel Javorník – Butorky – Veľký Javorník – Gežovské sedlo – Stratenec – Bukovina – Malý Javorník – Frňovské sedlo – Stolečný – Portáš – Kohutka – Provazné – Krkostena – Papajské sedlo – Makyta – Valašská Kýčera – Radošov - Pod Filkou – Lužná u Vsetína.

Na trasách sa nachádzali veľké množstvá čučoriedok. Po nočnom daždi bol terén rozbahnený a dopoludnia nás sprevádzala hmla s viditeľnosťou do 100 metrov. Oproti predchádzajúcemu dňu bola aj teplota vzduchu veľmi nízka, len 15 stupňov C.

Organizátori pripravili “zahraničnú akciu” s názvom “Súľov – skaly a voda”.

O túto turistickú akciu, ktorá sa konala na Slovensku, malo pôvodne záujem a bolo prihlásených 150 účastníkov 18. MTTV. Všetci záujemcovia sa bohužiaľ nedostavili. Jeden privátny autobus vôbec na stanovisko nedorazil. Najprv oznámil, že má poruchu, ale neskôr sa vôbec organizátorom na volanie mobilov neozýval. Takže na výlet sme išli len jedným autobusom. Organizátori v tejto oblasti pripravili dve veľmi pekné trasy, jednu 10 km a jednu trochu dlhšiu, ale o to krajšiu, 21 km.

21 km trasa: Hlboké nad Váhom – Vodopád – Roháč – Súľov, obec – Pri kamennom hrbe – Súľovský hrad – Súľov, obec.

Počasie sa oproti predchádzajúcemu dňu o trochu zlepšilo, bolo polooblačno, teplota už okolo 20 stupňov C. Terén bol na niektorých miestach rozbahnený. V obore Súľov sme mali možnosť vidieť väčšie stádo muflónov a danielov.

Akcia na stredu sa niesla v názve “Medzi dvomi Bečvami”.
Pripravené trasy mali takýto priebeh:
29 km: Rožnov pod Radhoštěm – skanzen – Rysová – Hážovické díly – Misná - Vsacká Tanečnice – Čarták – Solán – Pod Kotlovou – Jezerné – Velké Karlovice.
22 km: Rožnov pod Radhoštěm – Rysová – Čarták – Karolinka.
10 km: Rožnov pod Radhoštěm – Hradisko – skanzen – žel.stanica.
Terén na týchto trasách bol dobrý a aj počasie sa umúdrilo a teplota už dosahovala 25 şC. Ale v noci zasa silne pršalo.

Pripravené trasy na tento deň:
40 km: Střelná – Končitá – Požár – Ploštiny – Královec - Valašské Klobouky – Mirošov – Drnovice – Pod Suchým vrchem – Doubrava - chladná studna - Vizovice
28 km: ako 40 km po Valašské Klobouky – Vizovice.
22 km: Francova Lhota – Čubuv kopec – Střelná – Požár – Ploštiny – Královec – Valašské Klobouky
10 km: Valašské Klobouky – Královec – Valašské Klobouky

Niektoré úseky pripravených trás mali horšie značené turistické značky. Boli dosť neprehľadné a na niektorých miestach to komplikovalo menej zdatným turistom chôdzu a istotu. Počasie znovu nič moc, premenlivé a cez deň nás prekvapil 4-krát dážď.

Na tento deň boli pripravené dve trasy:
19 km: Dušná – Pod Vršky – Bystrička přehrada – Veľká Lhota - Malá Lhota – Na Štepánove - Valašské Meziříčí
11 km: ako 19 km po Bystřička přehrada – Valašské Meziříčí.
Počasie tohoto dňa nám vynahradilo predchádzajúce dni, bolo pekné letné a hlavne teplé počasie.

Večer sa v malej sále kultúrneho domu uskutočnilo slávnostné ukončenie 18.ročníka MTTV. Jeden z členov organizačného výboru bol ocenený vysokým vyznamenaním KČT. Nezabudlo sa ani na účastníkov akcie MTTV. Ocenenie obdržali najmladší a najstarší účastník, ďalej najvzdialenejší a najpočetnejšia skupina.

V kategórii najstarší účastník ocenili účastníčku z Česka a z EU zase pána Haasa Alexandra a najpočetnejšia skupina bola zo Slovenska a to “Spoločenstvo Rapid Bratislava”. Najvzdialenejší bol manželský pár z Nemecka.

Po týchto oceneniach nasledovala tanečná zábava, kde do tanca hral a spieval “Jednočlenný orchester”. Zaujímavý bol žáner muzikanta, hral od ľudoviek, cez country, pop až po modernu.

Každý účastník bez ohľadu na počet dní účasti dostal diplom a farebný odznak, odlíčený počtom absolvovaných ročníkov.

Fakty 18. ročníka MTTV: Celkový počet účastníkov - 302 turistov, z toho Česi - 266, Slováci - 32, nemci - 2, Poliaci - 2. Registrovaní boli aj dvaja hav havi.

Každý malokarpatský turista pozná Slepý vrch. Je to jediný z Orešanských “kopčekov”, ktorý má južnú stranu “holú” a odkiaľ už roky štartujú aj paraglajdisti. Tentokrát však sa nejedná ani o akciu turistiky, ani inú športovú činnosť.

Unikátny objav sa tu podaril archeológom. Pri výskume na tomto kopci objavili rozsiahle keltské hradisko z 5.storočia pred naším letopočtom. Pokiaľ je doteraz známe, väčšie hradisko na Slovensku zatiaľ nie je doložené.

S výskumom keltského hradiska na Slepom vrchu sa začalo koncom júna 2008. Výskum vykonávajú pracovníci Archeologického ústavu SAV v Nitre.

Prvé hradisko, ktoré si Kelti na našom území postavili, sa rozprestiera na rozlohe viac ako dva hektáre a má dva rady opevnení. Kelti si zvolili tento kopec pre jeho výhodnú strategickú polohu. Zo strmého vrchu mali výborný rozhľad na celé okolie a mohli tak ľahko pozorovať krajinu a odraziť prípadný útok. Osídlený bol ale aj priestor mimo hradiska, o čom svedčia aj odokryté zvyšky obydlí.

Archeológovia datovali toto keltské oppidum do 5. storočia pred naším letopočtom. Išlo vtedy o mladšiu dobu bronzovú a do Podunajského priestoru vtedy prichádzali prví Kelti. Hradisko je dôkazom najstaršieho keltského osídlenia na našom území. Zo Slepého vrchu sa potom postupne sťahovali do celej Karpatskej kotliny a neskôr aj na Havránok pri Liptovskej Mare.

Lenže Havránok už znamenal koniec keltskej éry na Slovensku. Posledné zmienky o ich prítomnosti na našom území pochádzajú z 1.storočia po Kristu.

Je zaujímavosťou, že na mieste vykopávok sa nenašli doteraz žiadne mince. V období začiatku mladšej doby kamennej sa síce už používali, no pre Keltov boli ešte neznáme. V areáli hradiska však mali Kelti kováčske a aj hutnícke dielne. Slepý vrch bol pre nich zdrojom železnej rudy!? Tak isto vyrábali šperky z bronzu, na ktorých zobrazovali svoju mytológiu a rôzne bájne bytosti. Vodu získavali zachytávaním dažďov, ale tiež z viacerých horských prameňov. Nemali takú spotrebu ako v súčasnosti, preto im stačila. Ak dlho nepršalo, vodu nosili ženy v nádobách zo vzdialenejších zdrojov.

V odkrytom hradisku našli archeológovia niekoľko ľudských lebiek, detských i dospelých, ale tiež aj kosti. Či išlo o obetu keltským bôžikom alebo o ľudí, ktorí zahynuli pri útoku iných kmeňov, sa zatiaľ archeológom nepodarilo zistiť.

Zistilo sa, že mohlo ísť o krvavú masakru vedúcej až k zániku hradiska. Sú tam aj dôkazy o vyčíňaní ohňa. O tom, že orešanskí Kelti boli zlikvidovaní počas útoku, hovoria aj viaceré nálezy bojových zbraní - kópií, oštepov, mečov a šípov. Pod zničenie oppida sa pravdepodobne podpísali samotné keltské kmene, ktoré v tých časoch križovali Európu. Aká dráma sa však odohrala na Slepom vrchu sa už nikdy nedozvieme. Slepý vrch patrí medzi najväčšie keltské hradisko objavené na Slovensku i v celom strednom Podunajsku a je symbolom začiatku ich pobytu u nás. Osídlenie v Bratislave, na Devíne a Havránku sú posledné lokality, kde si Kelti budovali svoje pevnosti, ale Orešany sú prvé.

Pre budúcnosť sa uvažuje, aby sa toho keltské nálezisko využilo aspoň v rámci náučného chodníka. Na to však bude potrebná regionálna iniciatíva a samozrejme financie.

Objavy archeológov v oblasti Malých Karpát nie sú nijako zvláštne, len v tejto oblasti ich v posledné roky bolo objavených niekoľko /Molpír, Železník, Katarínka, Hrádok pri Pustej Vsi a ďalšie.../. Samozrejme, keby boli k dispozícii tie nešťastné prachy, tak ich určite bude omnoho viac.

A ešte jedna taká malá myšlienka: “Prečo sa jedno naše pivo volá Kelt, keď kelti ešte nepoznali vôbec výrobu piva a možno ani vína???

V sparných a dusných dňoch, ak máte možnosť si urobiť v práci voľno, dlho predlho rozmýšľate a uvažujete ako ho najlepšie využiť a kam sa vydať.

Jeden dobrý tip nám poslala naša stará známa z Moravy, Zděnka Tvrdá z Drahotouš.

Vieme dobre, že v tých horúcich letných dňoch rozpálené cesty ani vyprahlé lesy príliš nelákajú a mnohých ľudí ani preplnené kúpaliská, kde je hlava na hlave a ktoré sú prechlórované a “premočené”. Vieme, že v tejto dobe ani niektoré rybníky neponúkajú lepšiu variantu.

Ponúkam Vám niekoľko možností ako sa prejsť na bicykli a ešte k tomu spojiť to s výletom s kúpaním sa v naozaj priezračnej prírodnej vode. Jednou takouto príležitosťou je prírodný zatopený lom na konci obce Výkleky. Azúrove priezračnú vodu používajú ľudia z okolia nielen ku kúpaniu, ale vzhľadom ku svojej hĺbke ju vyhľadávajú tiež športoví potápači zo širokého okolia. Len na jednej strane je pozvolný a plytký prístup do vody, ktorý tvorí akúsi prírodnú pláž, ale pozor!!!! Kúpanie je tu na vlastné nebezpečie! Dá sa sem prísť aj autom, ale jazdí sa sem zväčša na bicykli.

Od Hraníc je najkratšia cesta po cyklotrase cez Rybáře, tu prejdete na pravý breh Bečvy a pokračujete poľnou cestou na Familie, ďalej cez Jezernici, Loučky, Bohuslávky, Veselíčko, Svrčov a Výkleky. Podobne sa sem dá prísť aj z Lipníka či Oseka.

Z Přerova je to bližšie cez Žebráčku, Prosenice, Buk a Lazníky. Pre peších turistov je najlepšie východisko autobusová stanica Velký Újezd, ale dá sa doviezť autobusom aj až do Výklek. Najbližšia železničná stanica je Osek nad Bečvou. Odtiaľ sa dá pokračovať cestou do Veselíčka a potom červenou turistickou značkou k rybníkom a zelenú TZ na Svrčov a potom ďalej stále po ceste až do Výklek.

Naspäť sa dá prejsť okolo veterného mlyna do Tršic /na autobus/ alebo cez Buk do Prosenic.

Vzhľadom k tomu, že sa jedná prevažne o cesty a cestičky tretej až štvrtej triedy, je táto opísaná trasa najvhodnejšia pre cyklistov, ktorí v horúčavách využijú najskôr osvieženie v podobe kúpania v prírode.

Máme po stovke
Tak dajako si povzdychli organizátori Tesláckej stovky “2 x 50 a dosť!”

po ukončení jubilejnej štvrťstoročnej stovky. A mali toho “dosť” aj oni. Veď organizovanie stokilometrového pochodu znamená byť pre vedúcich organizátorov na nohách, v akcii aj 27 až 30 hodín. Pre nich začína stovka dávno pred odštartovaním prvého turistu na trasu a končí sa i niekoľko hodín po príchode posledného turistu do cieľa. Predsavzatie organizátorov, že “Skutočný optimizmus” nespočíva v presvedčení, že všetko pôjde dobre, ale vo viere, že nie všetko pôjde “zle”, sa naplnilo k plnej spokojnosti organizátorov a dúfame, že aj účastníkom.

Možno po pravde povedať, že toho čo išlo dobre, oveľa prevyšovalo to, čo išlo horšie alebo zle. Účasť turistov bola v tomto jubilejnom ročníku “štandardná”. Výnimku z toho štandardu tvorí iba účasť na jubilejnom 25.ročníku pochodu, keď sme zaznamenali rekordnú účasť vyše stovky turistov. K okrúhlej šesťdesiatke postačovalo, aby sa dostavil niekto /jeden/ z tradičných účastníkov ako sú napríklad Paľo Šoula, občasník Pišta Sládeček, stratená Veronika, či niektorý bratislavský funkcionár pešej turistiky. Asi zaspal i mladík Slávo Glesk a možno aj slovenské diaľkové pochody ignorujúci turista, účastník len zahraničných /českých/ turistických pochodov, o ktorých nás “informuje” tak vytrvalo a pútavo, k veľkej radosti čitateľov na stránkach MKD. Na druhej strane zaznamenali sme to, čo na Trnavskej stovke je dlhodobejšia záležitosť, účasť popri starých diaľkoplazeckých mazákoch i účasť nových mladých tvári a čo je potešujúce, že aj úspešných turistov. Celkom slušný je i “zemepis” účastníkov pochodu . Na pochod prišli turisti z Popradu, Tlmáč, Trnavy, Šúroviec, Križovian, Osuského, Bánoviec, Vrútok, Senice, Zálesia, Stupavy, Hriňovej a za organizátorov nasledujúcej stovky špačinskej ŠPCH aj otec so synom Lietavovci.

Naopak, nezaznamenali sme žiadneho turistu recesistu, ktorý by si z recesie túto našu stovku chcel prejsť a hneď celú stovku – a ktorý by pochod nedokončil.

Tí, ktorí absolvovali kratšie trasy, s týmto úmyslom už prišli aj na štart. Pochod v celej svojej dĺžke neabsolvoval minimálny počet turistov, o čom svedčí aj celková 72% úspešnosť. Prvého a jubilejného 25. ročníka pochodu sa zúčastnil František Zábojník a Vladimír Stotka. Ani organizátori Ivan a Marián Nižnan neabsolvovali v plnej kilometráži jubilejnú stovku, je ale samozrejmosťou, že mali i iné povinnosti. Najčastejším účastníkom a vždy úspešným bola Janka Obdržálková, ktorá za celú 25 ročnú dobu vynechala iba jednu jedinú stovku. Veľmi slušnú účasť na Tesláckej stovke majú aj Ondrej Rím /21 účastí/, Attila Korčok 22x, Vlado Stotka 22x, Vlado Svrček 23x. Dežo Brunovský sa ako organizátor zúčastnil 21 pochodov.

Medzi to, čo sa organizátorom nepodarilo realizovať, je obnovenie tradičnej súťaže o najlepší vtip pochodu. Darmo, turista Milan Kubiš /úspešný mazač/ je ako moderátor tejto súťaže asi nenahraditeľný. Nuž čo sa dá robiť?

Ako slabú náhradu uvádzame pár vtipov z tejto súťaže z predchádzajúcich rokov:

To je iba odvar oproti naživo nahranému vtipu napríklad Veroniky o tom čo predlžuje cesnak, viagra, a penis. /Nahrávka tohto vtipu sa zachovala/.

Malokarpatský superdiaľkoplaz je skutočne tuctový. Nie je to myslené v tom zmysle, že MKSD sa stal už tuctovou záležitosťou /k tomu ešte nedošlo/, ale že v tomto roku po absolvovaní Pochodu ŠPCH, teda po našom “Špačinskej stovky” – to bude už tucet ročníkov, ktoré bude mať táto súťaž oceňujúca mimoriadne výkony diaľkových turistov za sebou. Písať o tom, že k tejto méte sa dá dospieť absolvovaním troch stoviek organizovaných v Malých Karpatoch v jednom ročníku a plnej sto kilometrovej metráži, hádam ani netreba. A netreba písať ani o tom, že tucet, to je stále dvanásť. Aj keď niektoré profesné skupimy našich občanov pozerajúce pričasto televíznu reláciu “aj múdry schybí” nadobudli predstavu, že úroveň väčšiny obyvateľov Slovenska /až na VIP, celebrity, a politikov/ je taká, akú sa nám permanentne snažia ukázať a vykresliť autori tejto relácie a preto treba obyčajným ľudom všetko podať po lopate. Nie je to žiadna nadsádzka, veď stačí si pozrieť, prečítať a vypočuť koľko propagandy, naivnej, prihlúplej, diletantskej a najmä drahej reklamy si musíme denne vypočuť o obyčajnej výmene peňazí. Pričom v tejto krajine v minulom storočí “pripravili” komunisti menu peňazí za jednu noc /večer po zatvorení obchodov to oznámili a ráno už platila nová mena/. Za ďalším príkladom netreba ísť ani veľmi ďaleko. Nie je to tak dávno, čo turistickí VIP funkcionári brojili proti stovkám a turistom stovkárom, lebo vraj to je záležitosť iba bezduchých /rozumej sprostých/ hltačov kilometrov, ktorí sa nevenujú a ani nevedia čo je to KPČ. Keď neviete čo je to KPČ, nemusíte sa za to hanbiť. KPČ bola otrepaná skratka a fráza pre tzv. Kultúrno Poznávaciu Činnosť. Nuž, ale treba sa vrátiť k pôvodnej téme a urobiť prekládku zo široko rozchodnej na úzkorozchodnú našu diaľkovo turistickú doménu. Po absolvovaní prvej Trnavskej stovky sa počet kandidátov na métu ustanovil na počte 136 pešiakov. Druhá stovka v poradí Teslácka “2 x 50 a dosť” zdecimovala toto číslo o stodesať turistov na číslo 26, s konkrétnymi menami, a tu sú:

1. - Ondrej Rím	11. - Július Suran	21. - Jaromír Sasák
2. - Peter Groman	12. - J. Pristach	22. - Miro Lietavec
3. - J. Karel	13. - V. Prokop	23. - M. Brestovanský
4. - P.Valach	14. - O. Lietavec	24. - Miro Majdán
5. - R. Kitt	15. - Š. Mihalovič	25. - M. Muškát
6. - S. Krno	16. - J. Hanuš	26. - Attila Korčok
7. - D. Greguš	17. - Ctibor Páchnik
8. - R. Harach	18. - Ivan Nižnan
9. - Karol Šulek	19. - I. Podoba
10. - J. Brestovanský	20. - Vlado Svrček

Len v tomto zozname možno hľadať mená budúcich držiteľov MKSD pre rok 2008 v jeho 12.ročníku. V cieli Špačinskej stovky, ktorá sa ide 23. – 24. augusta 2008, úspešní absolventi obdržia diplom MKSD. Reklamáciu, resp. pripomienku možno uplatniť v cieli Pochodu ŠPCH. Každý turista, ktorý získal pre rok 2008 MKSD /získanie MKSD je podmienka/, môže získať i ocenenie Slovenský superdiaľkoplaz 2008 za podmienky, že ešte absolvoval minimálne dve stovky navyše z týchto troch stoviek: Lazová stovka, Haličská stovka, Rudohorská stovka.

Práve k tejto štatistike sa viaže aj motto tohto článku. /Pre prípadných potencionálnych účinkujúcich v uvedenej televíznej relácii uvádzame poznámku, že jeden rád napríklad zo 100% znamená 10% a jedna tretina zo sto % znamená 33%. Pekný rozdiel, pravda./ Práve také Jánošíkovské narábanie s číslami od buka k buku, aké prezentoval nemenovaný politik v televíznej besede, žiaľbohu mládeži prístupnej /viete, aké škody môže takýto program narobiť u malého školáčika, ktorý za takúto “matematiku” dostal od učiteľky päťku a politik ešte možno aj honorár/, sa môže objaviť aj v našich štatistikách a v zoznamoch. Ak dajaké chyby v našich zoznamoch zaregistrujete, prosíme, aby ste nám ich diskrétne oznámili, my do televízie nepôjdeme, my to napravíme.

V doterajších 11 ročníkoch bolo toto ocenenie udelené celkom 195 krát, takže je veľmi reálne, že okrúhle číslo 200 sa dosiahne už v tomto ročníku. Kto bude držiteľom okrúhleho ocenenia, sa uvidí už 24. augusta v Špačinciach.

Najmenej získaných ocenení bolo v prvom a druhom ročníku a to 13, resp. 14. Najviac ich bolo v roku 2002, kedy ho získalo až 27 turistov.

V zozname ocenených sa objavuje celkom 70 mien. Najväčší počet MKSD získali:

Medzi držiteľmi MKSD sú aj dvaja “himalájski” horolezci: Vlado Švancár a J.Mrlina, ktorí zdolávali stovky v rekordných časoch. Nemožno zabudnúť ani na vynikajúcich turistov, ktorí v súčasnosti už celú päťročnicu nešliapu a predsa si udržiavajú v tabuľke počtu účastí popredné umiestnenie – Ján Parcer 7x a Melo Klokner 6x.

Ďaleko najlepšou ženou je Janka Obdržálková - 5x. Zo žien ešte získali ocenenie Andrea Lendacká a Veronika Hrušková po 2x, Paulína Balážová, Svatava Cintulová, a Silvia Rejtová po 1x. Jedno ocenenie získal i funkcionár známy J.J. /kto druhý z popredných funkcionárov turistiky to ešte dokázal ???/

Tento pochod vznikol v dobe, keď uprostred leta bola v diaľkových pochodoch odmlka, letné prázdniny.

Prvý ročník bol zorganizovaný v roku 1991, a to hlavne pre tých, ktorí nemali na zahraničnú dovolenku a zostali sedieť doma. Tento pochod sme brali skôr ako recesistickú zábavu, než ako výkonnostné šlapanie, hoci trasy boli minimálne od 35 km. Hlavná myšlienka tohto DP bola asi v tom, že sa musia navštíviť aspoň tri kontrolné body, ktoré sú, ako ináč, v miestnych pohostinstvách.

Evokuje to porovnanie s “Trnavskou 13”, čo je tiež “turisticko-pivný pochod”, ale my sme šlapali po horách, kým T-13 je vyslovene mestský pochod, a my navštívime tri krčmy, kým v Trnave musia aspoň 15. Po druhé – náš pochod bol zorganizovaný omnoho skôr.

Ako už vieme z histórie, nie každý pochod dopadol tak, ako bolo naplánované.

Nie je sa čomu čudovať, veď v júli má viacero “slávnych” diaľkoplazov svoje narodeniny /napríklad Javorský, Minárik, Parcer, Suran a mnoho iných/.

6.9.2008 PREDJESENNÝ DP ZÁRUBY, VÁPENNÁ, VYSOKÁ 8.ročník
(sobota) KST Limba turist Bratislava

5. - 7.9.2008 REGIONÁLNY ZRAZ CYKLOTURISTOV ZÁHORIA 6. ročník
(piatok - nedeľa) KST Jablonica

6. - 7.9.2008 SPLAV DOBREJ NÁLADY NA MALOM DUNAJI 13.ročník
(sobota - nedeľa) KT RODINA Dunajská Streda

13.9.2008 VEĽKÝ MALOKARPATSKÝ FUČIAK - memoriál Milana Turoczyho
(sobota) 23.ročník KT Lokomotíva Bratislava

20.9.2008 ŽITNOOSTROVSKÝ POCHOD 28.ročník
(sobota) KT RODINA Dunajská Streda

20.9.2008 DIAĽKOVÝ POCHOD POHORÍM WECHSEL V RAKÚSKU
(sobota) KST Limba turist Bratislava

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.