MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

august 2013

Ročník 22.   5 / 275

V tomto čísle nájdete:

Ako ešte i dnes možno prísť o slobodu
Chodník sv. Cyrila a Metoda
Bratislavské mosty cez Dunaj - 2. časť (záver)
Viete, že...
Brezofská špacírka - 1. ročník

Výsledky

Lazová 100-ka 2013
2 x 50 a dosť - rok 2013
29. ročník Pochodu ŠPCH (17-18.8.2013)
Kandidáti na MKSD a SSD - rok 2013

Malokarpatské diaľkové pochody

Žitnoostrovská 35-ka

Kalendár - september 2013
Kalendár na rok 2014 - výzva


Ako ešte i dnes možno prísť o slobodu

Nie je to príbeh z dajakej vzdialenej, zabudnutej krajiny, kde sa všeličo môže udiať, napriek pokročilému veku a pokročilej dobe a rozvoju. Je to príbeh od nás, príbeh z malého Slovenska, priamo z jej hlavného mesta. Aj tu sa ešte stávajú prípady, že ľudia prídu o svoju osobnú slobodu, bez toho, že by si to široká verejnosť zvlášť všimla, aspoň trochu zaprotestovala, keď už preto nevie nič porobiť. Staviame sa do pozície aktivistov, ktorí aspoň takouto formou chcú našu, predovšetkým turistickú verejnosť upozorniť na tento prípad, ktorý sa stal v treťom tisícročí (teda nie niekde v stredoveku).

Mnohí starší turisti si ešte pamätajú na Janka Kimiána, turistu, pešiaka, ktorý ešte v minulom storočí a tisícročí sníval, túžil, blúznil, ospevoval a neviem čo ešte po tomto tisícročí. Janko bol turista, diaľkoplaz s fantastickou kondičkou, ale o to horšou orientáciou. On vedel počas pochodu päť – desaťkrát zakufrovať a aj tak prišiel do cieľa aj pred tým najlepším skratkárom. Možno sa čudujete, prečo spomíname skratkárov. Áno, aj takých ešte máme medzi nami. A buďme radi. Sú to ľudia, ktorí nebehajú po vychodených a zošliapaných chodníčkoch, ale hľadajú pre nás konzervatívnych turistov nové chodníčky. Čo chodníčky, priam nové cesty. Učia nás spoznávať stále niečo nové, rýchlejšie a žiaľ aj kratšie. Janko bol popri tom, že mal výbornú kondíciu, aj veľmi zhovorčivý. Dokázal celú trasu v jednom kuse rozprávať a rušiť lesnú zver. Mal veľkú fantáziu, bol to taký turistický Verne. Rozprával častokrát (veľmi často, vlastne stále) také veci, ktorým sme my nerozumeli. Sám som s ním strávil na pochode dajaký čas, kde sme tvorili a fantazírovali o niečom neobvyklom, veľkom, hodnom tretieho tisícročia. Plánovali sme, že podmorským tunelom spojíme dve svetové veľmoci. Keď môžu byť spojené podmorským tunelom Francúzsko a Anglicko, prečo by to nemohli byť aj USA a vtedajší ešte ZSSR. Rozhodli sme, že to budú dva samostatné tunely, pre každý smer zvlášť. Jeden vybudujú Američania a tým budú ľudia utekať do Ameriky (vtedy boli potrebné ešte víza) a druhý vybudujú Sovieti, aby mohli ľudia utekať z Ameriky. Aby sme sa vrátili do reálneho života, tak sme sa inšpirovali kladením prvého podmorského kábla pre telegrafické spojenie oboch kontinentov. Tým sa prvý pokus tiež nevydaril. Kladený kábel naložený na lodi sa pri kladení do mora neďaleko Európy roztrhol a zmizol nenávratne v hlbinách oceána (neskôr sa ukázalo, že to nebolo až tak nenávratné). Druhý pokus kladenia kábla bol úspešný a tak boli kontinenty takto spojené. O pár rokov našli aj ten roztrhnutý koniec kábla a tak Európa a Amerika bola dvojnásobne spojená, presne tak, ako sme to plánovali my s tunelom. Samozrejme, nezostali sme len pri tomto jednom projekte, lebo tých pochodov sme absolvovali veľa. Napríklad Janko vedel v Amerike (dokonca v Bielom dome) vybaviť pristávanie amerických raketoplánov v Bratislave. Áno, dobre počujete, teda čítate. V Bratislave na letisku a nie v dajakej Viedni, ako pristávajú lietadlá. Mal však jeden technický problém, že pristávaniu bude prekážať vedenie vysokého napätia. To som zas ja sľúbil, že počas pristávania raketoplánu vybavím v Elektrovode, lebo tam zas ja som mal známych, že vypnú prúd. A tak pri každom našom stretnutí ma spovedal, či som to už vybavil. Keď to bolo na diaľkovom pochode, to nevadilo, lebo tam nás poznali. Horšie to bolo, keď sme sa stretli v električke. On si neuvedomil, že to mal byť utajený projekt a on v električke na plnú hubu rozprával o tomto výnimočnom projekte a ľudia v električke, bez fantázie, dajakého technického rozletu, len na nás zazerali a keby boli v tom čase mobily, už by nejeden vytáčal známe čísla (vtedy ešte aj záchytky fungovali). Ešte neprišlo ani tretie tisícročie a Janko sa z turistiky vytratil a s ním sa vytratili aj pekné sny o novom tisícročí. Janko by bol hodne sklamaný, keby sa dozvedel o tomto prípade straty slobody v treťom tisícročí.

My len dodávame, že predmetná osoba nebola nikdy trestaná, nebola prichytená pri žiadnom priestupku, človek bezúhonný, obetavý, ochotný vždy pomôcť a niečo urobiť aj pre iných, v kolektíve obľúbený ... všetky tie frázy nefrázy, ktoré sme písali niekedy do kádrových posudkov. Osoba, ktorá nezákonne (nevieme, možno aj zákonne a možno aj dobrovoľne) prišla o slobodu. Turista, pešiak, ktorý nejeden kilometer prešiel na DP, organizátor pochodov, veď len v tomto roku pomáhal pri organizovaní takých pochodov ako Pochod HP Hlohovec (viac ako 800 účastníkov), Trnavská stovka (znovu rekord), Teslácka stovka (2x50 a dosť) a ďalšie aktivity. Osoba, mládenec v ideálnom, takmer v Kristovom veku takto dopadne. Tak takýmto ľuďom u nás siahame na slobodu. A to aj neviem koľko rokov po snežnej, teda nežnej revolúcii.

PS. Dodatočne a oneskorene, až po napísaní tohto článku sme sa dozvedeli, že s tou stratou slobody to celkom tak nebolo. Menovaný prišiel o slobodu zákonne a dokonca dobrovoľne a že dokonca súhlasil aj s niekoľkými drobnými obmedzeniami osobnej slobody. Vzdal sa i niektorých kompetencií v prospech inštitúcie. My len môžeme konštatovať, že to dostal doživotne a že prišiel i o charakteristickú výsadu slobodného človeka (rozumej muža), ktorý si môže navliekať ponožky až troma spôsobmi: normálne, dierou na päte a dierou na prstoch.

Motto :

Svadba urobí z dvoch ľudí jedného, ťažké je však určiť, ktorý to bude.

SHAKESPEARE

Takéto slová by človek skôr prisúdil ironikovi B. Shawovi, ako tragédovi Shakeaspearovi, ktorý aj Romea a Júliu nechal zomrieť. My dodávame, že žiadne z dvoch jeden (a keď, tak len na určitú chvíľu). Zostaňte naďalej dvaja, ale s jedným cieľom, aby v budúcnosti ste boli traja, štyria, piati...

PRÍLOHA pre novomanželov: Diplomatická všehochuť od turistov.

Láska je príliš cenná, než
aby sa strácala.

TENNYSON

PETER HRDLIČKA a manželka

Športovci, predovšetkým však turisti a najmä teslácki turisti, Vám želajú, aby sa vám čo najviac splnilo z toho, čo ste si doteraz naplánovali, vymysleli, vysnívali, vyšpekulovali, vyfantazírovali, vypočítali a čo by ste chceli mať a dokázať. Ten deň, ktorým, by ste mali oficiálne spoločne pracovať na týchto Vašich predsavzatiach bol

27. apríl 2013

V tento deň povedali ste si áno. To je ako keď obžalovaný dostane doživotie. Ten však má nádej, že dostane amnestiu, vy však žiadnu amnestiu nečakajte. Väzeň dostal doživotie od sudcu, vy ste sa však rozhodli dobrovoľne. Pokiaľ viem, vy ste svoju dobrovoľnosť prehlásili aj verejne pred svedkami. Treba však povedať, že manželstvo nie je žiadny trest, ináč by sa do neho nehrnulo toľko ľudí. Je pravdou, že mnohí v ňom dlho nevydržia a zutekajú pri prvej prekážke. Ale na druhej strane napríklad známy filozof Sokrates mal za ženu ešte známejšiu Xantipu, o ktorej sa hovorilo, že je hádavá a zlá žena. Napriek tomu Sokrates to s ňou vydržal a radšej sa stal filozofom. Tradícia, ktorá sa o Xantipe šírila, je vraj značne nepresná, o čom svedčí aj fakt, že so Xantipou mal Sokrates troch synov. Až do dnešných čias je Xantipa xantipou, ktorú poznajú ľudia viac ako Sokrata. Samozrejme, Peter, že to tvoj prípad nie je, lebo ty takú ženu nemáš, je to len ukážka toho, čo muži niekedy vydržia. Nakoniec, aký filozof by z teba bol?

Hovorí sa, že apríl je mesiac bláznivý a trinástka je nešťastné číslo. V deň vašej svadby napriek aprílu bolo však pekne, slnečno a aká bola noc, to nevieme, lebo my sme už spali. Nech vás takéto slnečné dni sprevádzajú celým vaším životom, aj keď reálne musíte očakávať, že príde aj zima a bude vám chladno. Nakoniec aj zima má svoje čaro a nakoniec aj ju vystrieda jar a leto. Čo tá nešťastná trinástka? Neverte vždy ani múdrym ľuďom. Spisovateľ J. B. Shaw na otázku, či sobáš uzatvorený v piatok 13. prináša nešťastie, odpovedal: “Samozrejme, prečo by piatok trinásteho mal byť výnimkou.” Čo tento ufrflaný starý mládenec a ironik (aj keď vtipný a múdry, všeobecne uznávaný) môže vedieť o láske. Keby poriadne čítal svojho kolegu spisovateľa Moliera, tak ten napísal, že stále je lepšie byť ženatý, ako mŕtvy. Čo môže on vedieť o tom čare, keď vám žena vyčíta, že máte menší plat (keby len plat, ale napríklad aj penziu) ako sused a vy sa bránite, že peniaze sú veľké zlo a žena, ktorá má vždy posledné slovo, vám odpovie, že každé zlo je na niečo dobré a nech zoženiem tie peniaze. Ani iný veľký muž, lord G. Byron, veľmi neagituje za manželstvo, keď nám kladie otázku: Myslíte si, že by Petrarca celý život písal sonety, keby sa Laura stala jeho ženou? No bože, tak by nepísal celý život sonety, ale celý život by upratoval.

Každá láska začína tým, že sa človek cíti osamotený a končí tým, že človek túži byť osamotený. Láska je druh vojny, ale je dobre, keď každá vojna sa ukončí mierovou zmluvou. A nemusí sa pritom uzavrieť ako prvá svetová vojna v železničnom vagóne, postačuje aj posteľ. Je tiež pravdou, že starí mládenci nekupujú celý závod na výrobu šampanského, keď majú chuť na pohárik šumivého vína. Nuž tak si vyber. Ty, Peter, si si už vybral a my veríme, že dobre, veľmi dobre. To ostatné záleží predovšetkým na vás.

Nie vždy sa vám splní to, čo chcete. Veď možno to ani nie je možné. Nečakajte, že v plnení týchto cieľov vám pomôže dajaký strýčko z Ameriky (veď aj ten je v kríze). V prvom rade sa musíte spoliehať na seba. Veľmi dávno Anaxagoras, vraj grécky filozof, napísal, možno že iba povedal, že človek je zo všetkých živočíchov najrozumnejší, lebo má ruky. Tak nech tieto vaše schopné a usilovné ruky sú základom vašej prosperity a šťastia. Samozrejme, že k vášmu šťastiu môžu prispieť aj iné orgány ako ruky, napríklad aj hlava a i. Známa česká osobnosť (aspoň podaktorým) povedala, že milovať znamená dávať pre ňu všetko, česť, peniaze i život. Nakoniec vysvitlo, že tým nemyslel ženu, ale vlasť. Nuž podaktorí naši podnikatelia by nemuseli vlasti dávať život ani peniaze, stačilo by platiť dane. Peter, poznáme Ťa ako pragmatického, schopného, obetavého, priateľského ... (to už stačí) človeka. Predpokladáme, že tvoja manželka nie je o nič horšia, ak nie je ešte lepšia. Preto vám v manželstve želáme pokoj, pohodu, porozumenie, šťastie a úspech. Základným pravidlom v elektrotechnike je Ohmov zákon. Pre menej znalých uvádzame, že Ohmov zákon má tri verzie: U rovná sa ..., I rovná sa,,, a R ani neuvádzame, lebo to znamená odpor. Takýmto Ohmovým zákonom v ekonomike je zákon: “Nie je problém v peniazoch, ale problém je v ich množstve.” Nech sa vám darí úspešne riešiť aj tento problém. Netreba si klásť nereálne a snivé ciele, netreba si klásť ani latku príliš vysoko. Vysoko položená latka sa ťažko preskakuje, ale o to ľahšie podlieza, o čom nás presvedčujú aj mnohí naši “veľmi úspešní podnikatelia”. Z Čiech sa nám dostala správa, že v prvej stovke miliardárov na svete je aj jeden ČČech (poznámka: tie dve č nie je preklep, je to skutočne obdivuhodný čech – malé č tiež nie je preklep). Je to až neuveriteľné, čo táto osoba za necelé štvrťstoročie dosiahla. Hneď som siahol po zoznamy tých najúspešnejších ľudí na svete, do zoznamov nositeľov Nobelovej ceny, ale ani v jednom zozname som ho nenašiel. Dokonca ani nie v zozname nositeľov NC za mier, ktorú môže občas dostať, kde kto, ale nenašiel som ho ani v zozname nositeľov “Nobelovej ceny” pre ekonómiu, pri ktorej udeľovaní sa Alfréd Nobel vždy obracia v hrobe. Ako je všeobecne známe, v závete Nobela nie je o ekonómii ani zmienka. Tie ostatné NC sa udeľujú za konkrétne, hmatateľné a preukázateľné výsledky. Nechceme znehodnotiť hodnotu týchto ekonomických vynálezov, ale faktom je, že prevažnými držiteľmi tejto ceny sú Američania a v posledných rokoch už len výlučne ekonómovia z USA a ani títo odborníci nevedia pomôcť riešiť krízu ani v Amerike, nieto na svete. Neostáva nám už len uveriť, že tento schopný, skôr všetkého schopný miliardár z Čiech sa naučil perfektne podliezať aj vysoko položené latky. Je to tiež jedna z ciest ku šťastiu, ale nie naša.

Peter, stratil si slobodu, ale vedz, že slobodu možno dočasne zničiť, ale nikdy – nikdy ju nemožno poraziť. To mi povedal Ernest, ktorého niektorí poznajú aj pod menom Hemingway. Je ale tiež pravdou, že mi to nepovedal osobne. Ja túto radu Ti dávam osobne, ako dlhodobo ženatý človek. Aj keď už nie si slobodný, ale nikto na svete Ti nemôže zobrať slobodu, slobodne sa rozhodnúť, že budeš robiť všetky domáce práce, že budeš prať, že budeš variť, že budeš upratovať, chodiť nakupovať, že ... Možno, že niektorí tvoji neprajníci budú hovoriť, že si pod papučou. Nie je to pravda. Ty predsa vieš, že žena, to nežné stvorenie, je slabším pohlavím, teda fyzicky slabším, a preto jej treba pomôcť. Slobodný muž má výhodu v tom, že si môže vybrať, ktorým koncom si môže navliekať na nohu ponožku, lebo oba konce ponožky majú praktickú dieru. Nie je to až taká vymoženosť, lebo žena Ťa prinúti, aby si ponožku zaštopkal. Manželstvo s dobrou ženou je ako prístav v búrke. Manželstvo so zlou ženou je ako búrka v prístave.

Peter, ber toto dlhé blahoželanie k vášmu významnému kroku v živote niečo ako “Dobrô slovo Slovákom súcim na slovo" alebo slovo priateľovi, ktorý rozšíril rady ženáčov.

Nakoniec ešte jedna rada, ale ktorú ty už nepotrebuješ. Bol som na hokeji a hokej museli prerušiť pre tmu. Sex je jediná hra, ktorá sa pre tmu neprerušuje.

Ešte raz všetko naj..., nech sa vám obom dostane aspoň niečo z toho najlepšieho. Všeličo sme Vám priali, ale to zdravie, ktoré je najdôležitejšie, sme nespomenuli. Dakedy sa hovorilo, že zdravie si za peniaze nekúpiš. Dnes už to neplatí. Dnes už si aj to zdravie pomaly musíš kúpiť za peniaze. Preto vám prajeme, aby ste mali dostatok peňazí na to zdravie.

Spísané roku Pána 2013 pre dobrého kamaráta a jeho manželku.

Turisti - pešiaci

PS: Ešte kúsok miesta tu zostalo na podpisy a aby sme ukázali, že spomínaný J. B. Shaw bol skutočne vtipný, pohotový človek.

B. Shaw dostal pozvánku na večierok od peknej mladej dámy Lady Blankovej s týmto textom:
Lady Blanková bude v piatok medzi štvrtou a piatou hodinou doma.
Odpoveď J. B. Shawa bola veľmi stručná: “Ja tiež."

G. B. Shaw bol pozvaný na večierok k hostiteľke známej mimoriadnou šetrnosťou. Keď sa skončilo “občerstvenie”, spisovateľ sa jej spýtal, či boli chlebíčky natreté maslom z oboch strán.
- Nie, iba na jednej strane boli natreté, - odpovedá hostiteľka.
- A viete mi povedať na ktorej?

G. B. Shaw si skúšal nový oblek u krajčíra:
- Je mi ľúto, ale tu treba niečo opraviť.
- To nie je problém, opravíme to na počkanie, - hovorí krajčír.
- Obávam sa, že oprava bude trochu ťažšia, je priveľký, - odpovedá Shaw.
- To nie je skutočne problém, skrátime ho, - tvrdí krajčír.
- To je výborné, ale ja myslím na účet.

pripravil Ivan Nižnan

 

Chodník sv. Cyrila a Metoda

V sobotu 20. 7. 2013 sa uskutočnilo slávnostné otvorenie Chodníka sv. Cyrila a Metoda v Piešťanoch. Obnovu značkovania, údržbu smerovníkov a montáž nových smeroviek na turistickom chodníku vykonali značkári Klubu slovenských turistov za finančnej podpory Trnavského samosprávneho kraja. Delegáciu TTSK viedla pani Suchonová a delegáciu KST predseda KST pán Perhala. Po oficiálnych príhovoroch pani Suchonovej a pána Perhalu bola slávnostne prestrihnutá páska a trnavskí a piešťanskí turisti vyrazili peši a na bicykloch po hrádzi smerom na veľkomoravský dvorec Kostolec (archeoskanzen). V obci Hubina, na futbalovom štadióne, všetci účastníci prechodu dostali guláš. Po občersvení sa turisti rôznymi trasami vrátili do Piešťan.

Chodník sv.Cyrila a Metoda vedie po turistickej modro značkovanej trase 2442 z Piešťan na Podhradie. V zime je možné pri dobrých snehových podmienkach absolvovať niektoré úseky na bežkách.

Chodník má dĺžku 26,8 km, celkové prevýšenie 807 m a vedie z Považskej strany Považského Inovca na Topoľčiansku stranu. Chodník začína v Piešťanoch pri kolonádovom moste. Najprv vedie po hrádzi Váhu až ku križovatke so žltou značkou. Krížom cez pole sa príde do dediny Hubina. Na začiatku dediny pri lome je odbočka na veľkomoravský dvorec Kostolec, kde je rekonštrukcia veľkomoravského sídla. Z rázcestia pri Hubine je možné vrátiť sa autobusom do Piešťan. Z Piešťan do Hubiny má chodník 8 km.

Pri kostole v Hubine chodník pokračuje zarastenou stráňou na Skalku, odkiaľ je veľmi pekný výhľad. Zo Skalky je krátky zostup do sedla a potom sa stúpa lesom až na rázcestie turistických ciest Gonove lazy. Odtiaľ po zvážnici pokračuje na rázcestie pod Kostolným vrchom a až po horáreň ide chodník spoločne s diaľkovou hrebeňovou červenou trasou Hlohovec – Bezovec. Od horárne pokračuje Chodník sv.Cyrila a Metoda ku kopaniciam Nový majer s možnou odbočkou ku Dastínskej kyselke, prípadne je možné pokračovať až do Novej Lehoty. Z Nového majera po lesnej ceste zídeme do Doliny.

Posledná časť Chodníka sv.Cyrila a Metoda ide z Doliny cez kopanice a prírodnú rezerváciu Holé brehy až na hradisko Úhrad (odbočka). Z Úhradu klesne chodník ku lyžiarskemu vleku na Podhradí. Chodník končí v dedine. Topoľčiansky hrad je v rekonštrukcii, v lete je verejnosti prístupný.

Vladimír Chrapčiak
Predseda komisie značenia Trnava

 

Bratislavské mosty cez Dunaj
2. časť - záver

Veci trochu popohnal vtedajší minister obchodu a dopravy Gabriel Barossa, slovenský rodák z Pružinej, pochádzajúci zo šľachtického rodu z Beluše. Tento minister, ktorý si pre svoju činorodosť vyslúžil titul pomenovanie “železný minister”, poveril vypracovaním projektu švajčiarskeho inžiniera Franza Scaryho, osvedčeného odborníka pre stavbu mostov, a tak vtedajšia tlač mohla napísať, že na miesto budúceho nového mosta prišli dňa 6. 4. 1889 prví robotníci. Bolo ich dvadsať s čakanmi a lopatami. Skutočne veľkolepé zahájenie výstavby. O to väčšie bolo potom prekvapenie, keď koncom roku 1890 odišla do Viedne za cisárom Františkom Jozefom deputácia s požiadavkou, či by sa mohol most pomenovať jeho menom. Ten nielen že súhlasil, ale aj prišiel 30. 12. 1890 ho slávnostne otvoriť. Most Ferencjožka, ako most familiárne nazývali Bratislavčania, bol oceľový most, ktorý mal 7 polí, z ktorých stredné bolo najväčšie, 92 m. K nemu sa symetricky pripájali z každej strany dve polia po 72 m a jedno pole 32 m dlhé. Šesť pilierov malo základy zapustené 14 metrov hlboko pod dnom rieky. Celková dĺžka mosta bola 458,45 m. Na bratislavskej a petržalskej strane postavili murované colnice.

V jeho tesnej blízkosti v roku 1890 na spoločných pilieroch a predmostí postavili železničný most. Železničnú dopravu na ňom otvorili 9. 11. 1891. Most slúžil celých 54 rokov. A bol by slúžil ešte dlhšie, ako sa na tom zhodujú odborníci, keby do toho, podobne ako v prípade dreveného Kempelenovho mosta, nezasiahla armáda. Tentoraz nie francúzska, ale nemecká a nie postupujúca, ale ustupujúca. Dňa 2. apríla 1945 most zničila nemecká armáda. Treba však povedať, že Nemci neničili most Ferencajožka, lebo ten bol premenovaný už po vzniku Československa po vtedajšom ministrovi vojny Milanovi Štefánikovi. Vo funkcii Štefánika nie je omylom uvedená funkcia minister vojny. On bol skutočne menovaný za ministra vojny, aj keď už vojna skončila. V čase vyhlásenia vzniku Československej republiky bol Štefánik, francúzsky generál a schopný diplomat v zahraničí na Síbíri u československých legionárov a domov sa vrátil až v máji 1919, resp. chcel sa vrátiť, lebo jeho lietadlo pri Ivanke havarovalo a on zahynul. Československá republika bola jedna z mála krajín, ktorá mala vo vláde ministra obrany a aj ministra vojny, lebo za ministra obrany už bol vymenovaný Venca Klofáč (nie je známe, či nemal modrú knižku). Je pravdou, že to, že Československo nepotrebuje ministra vojny, sa zistilo až po Štefánikovej smrti a nikdy viac do tejto funkcie nebol nikto menovaný. Štefánik bol prvým a posledným, teda jediným československým ministrom vojny (a že sme vraj holubičí národ). Skrátka nepotrebná funkcia, nepotrebný minister.

Väčšia časť oceľovej konštrukcie zničeného mosta sa ocitla v dunajských vlnách. O dva dni neskôr prišla do mesta Červená armáda. V jej prvých radoch išli aj ženijné jednotky, ktoré v priestore dnešného hotela Devín začali stavať pontónový most, po ktorom sa vojská prepravili na druhú stranu. Na rozkaz maršala Malinovského v spolupráci s československými úradmi začali obnovovať úplne zničený most. Červená armáda mala na rekonštrukčné práce 600 svojich vojakov a 450 nemeckých zajatcov. Táto náročná práca netrvala ani rok, a tak zrekonštruovaný most bol odovzdaný do prevádzky 3. ferbruára 1946. Tentoraz neprestrihoval pásku František Jozef, ale maršal ZSSR I. S. Konev a most bol pomenovaný názvom Most Červenej armády. Ešte v minulom storočí bol most podrobený väčšej rekonštrukcii, keď boli vymenené tri polia mosta a vymenená mostovka, ktorá odľahčila most. Potom ešte most niekoľko rokov slúžil, ale postupne na ňom obmedzovali prevádzku, až napokon most uzatvorili pre akúkoľvek premávku, vrátane lávky pre chodcov. Takto to bolo a je so Starým mostom. Z uvedených názvov dunajských mostov sme vyčerpali na tento jediný most štyri názvy: Most Františka Jozefa, Štefánikov most, Most Červenej armády a Starý most. A možno bude aj piaty názov. Most je odstavený, ale veľmi potrebný, a preto možno príde k rekonštrukcii mosta a jeho novému otváraniu. Vieme, že to nebude už Ferenc Jožka, ani maršal Konev, ale niekto so súčasných papalášov a po ňom možno pomenujeme aj most. Ten papaláš by musel byť hodne, hodne starý, aby sme mohli ponechať názov Starý (starého) most.

Most je teda odstavený, aj keď je veľmi potrebný. Je síce už prístupný aspoň chodcom, čo nahráva predovšetkým nám turistom a dlhšie pracujúcim (oslavujúcim) Petržalčanom, ktorí sa neskoro v noci vracajú domov zo zasadnutia, konferencie, kultúrneho podujatia, služobného a iného jednania, skrátka z flámu a bývajú predovšetkým z kraja Petržalky. Aj keď človek - pešiak v niektorých stavoch potrebuje širší chodník, ale nechať pre takýto účel most cca 12 m široký (lávka, jazdný a železničný pruh) je veľkým prepychom a vzhľadom na nedostatočnú kapacitu dunajských mostov aj veľká hlúposť. Most je už dlho odstavený a dlho sa hovorí a sľubuje aj o jeho rekonštrukcii. Boli časy, keď ešte nebola kríza a snívali sme aj o metre, dokonca aj firmu Metro sme založili, ktorá sa v súčasnej dobe môže zaoberať tak výrobou metrov (drevených, oceľových a i). Jedna kríza strieda druhú krízu a už je to podobne ako to bolo s tým našim heslom “So Sovietskym zväzom na večné časy”. Sovietsky zväz už neexistuje, ale kríza zostáva (na večné časy?). Je treba povedať, že Starý most má zo všetkých existujúcich dunajských mostov najlepšiu polohu. Spája centrum mesta zo Štúrovej ulice, cez Šafarikovo námestie s centrom Petržalky. Je to, resp. bol by to najdôležitejší bratislavsky most, aj keby nemal už väčšiu kapacitu. Veď MHD zo Šafka cez Starý most - to bolo do Petržalky asi 4 – 5 minút. Dnes musí autobus MHD, ale aj iné vozidlá robiť obchádzku asi 4 km cez most Apolo, aby sa v Petržalke napojil na pôvodnú trasu po 15 minútach jazdy. Koľko autobusov, koľkokrát denne, za mesiac, za rok, za to dlhé obdobie, čo je most uzatvorený, urobilo túto obchádzku. Koľko zbytočne najazdených kilometrov sa urobilo. Koľko času a pohonných hmôt sa zbytočne minulo. A to len u jedného používateľa mostu. Nehovoriac o dopravných špičkách, keď autá stoja na ostatných mostoch a pred mostami v dlhých radoch, ako za komunistov v radoch na mandarínky. Lenže mandarínky si môžem odpustiť, ale do práce ísť musím. Dopravné špičky boli aj vtedy, keď most bol v prevádzke, ale teraz o to viac sa zaťažili ostávajúce mosty. Na rekonštrukciu nie sú peniaze a potvrdilo sa príslovie, že problém nikdy nebol s peniazmi, ten vzniká len z ich množstvom. Keby sme takto dlhodobo zbytočne neutrácali peniaze, už by sme so zrekonštruovaným mostom mohli byť aj v polovičke Dunaja, možno aj k brehu by sme sa už blížili.

O rekonštrukcii starého mosta sa už dnes znovu celkom “vážne” hovorí, tak ako niekedy o metre. Robia sa plány, určujú sa termíny. Máme už i maketu mosta, ako by mal staro-nový most vyzerať. A tu nastáva zase veľký problém. Návrh mosta sa podobá aj nepodobá na Starý most. A už sa grupujú a ozývajú zástancovia takého, či onakého tvaru mosta. Začnú sa písať protesty, podpisovať petície, demonštrovať, sabotovať mosty. Nezačneme stavať, ale začneme sa dohadovať, možno aj do Bruselu alebo Haagu pôjdeme. Začnú vehementne do toho hovoriť ochrancovia neviem čoho, také či onaké organizácie, až to dopadne ako s PKO. Bude sa búrať, nebude búrať. PKO je aj nie je (podobne ako v tej rozprávke Cisárove nové šaty). PKO sa ani nebúra ani nestavia. Aféry sa utíšili, ale nič nevyriešili, načo, veď prídu ďalšie a aj prišli. Gorily nezatvoríme ani do ZOO, budú si naďalej voľne pobehovať. Nikomu dlhé roky PKO neslúži, len to stojí kopu peňazí a kto to nakoniec zaplatí? Netreba ani hádať. Ajhľa hospodárstvo, naše hospodárstvo.

Vymenili sme “plánované hospodárstvo” (v skutočnosti a v realite neplánované hospodárstvo) za trhové hospodárstvo. Najväčším ekonomickým hitom sa stal trh, najvýznamnejšou ekonomickou poučkou. Je, že trh všetko vyrieši. A že nič prakticky netreba robiť. Ten, kto prakticky pozná, akú cestu treba absolvovať a čo urobiť, aby sa nový moderný, kvalitný, konkurencie schopný výrobok dostal na trh, vie, že to celkom nie je tak. Výrobok treba vyvinúť, niekedy i výskum musí pomôcť, treba si o veci niečo preštudovať, urobiť vzorky, najprv len také funkčné, potom prototypové, vykonať skúšky, vytvoriť dokumentáciu, pripraviť – osvojiť si výrobu, nabehnúť výrobu a potom... ešte veľa práce a námahy a nakoniec priveziem nový výrobok na trh. Tu zistím, že je trh prázdny, že podobný výrobok ponúka aj iný, že ľudia by aj chceli, ale nemajú peniaze, niektorí už taký výrobok majú alebo je trh plný – predávajúcich a ja nič dokopy nepredám a odvážam výrobok do skladu. Len trh všetko ani zďaleka nevyrieši. Je to naivná predstava. Navyše u nás sme zaviedli odnož, insitnejšiu formu trhového hospodárstva. Jej realizácia si ani veľa nevyžaduje. Je treba mať (alebo je dobré mať) konekcie, známosti, byť schopný, ale ani nie tak schopný, ako byť všetkého schopný a neštítiť sa ničoho. Hovorí sa mu nie trhové, ale trhané hospodárstvo. Princípom je odtrhnúť si z toho koláča, čo sa predtým upiekol, čo najväčší kus. Problémom je, že je to ako so zlatou horúčkou. Nie všetci na tom zbohatli a aj horúčka trvá len krátku dobu, tak ako akcie len do vyčerpania zásob. Dnes už sa dá iba paberkovať.

Most je teda odstavený, aj keď je veľmi, veľmi potrebný. Vieme koľko peňazí a času nás denne stojí vyradenie tohto mosta. Ako denno - denne znepríjemňujeme život mnohým najmä Petržalčanom, ale i ostatným. A aj napriek tomu sme dlhé roky nečinní, vlastne poločinní, lebo reči o rekonštrukcii mosta, že možno v niektorom nasledujúcom desaťročí začneme, je dosť, len samotná rekonštrukcia ani nezačala. V čom je ten neriešiteľný problém, keď nevieme urobiť to, čo dokázali v predchádzajúcom 19. storočí, keď nový most postavili za poldruha roka a výstavbu mosta začalo dvadsať robotníkov s lopatami a čakanmi, keď v polovici 20. storočia dokázala armáda spolu so zajatcami rekonštruovať totálne zničený most za necelý rok? Čo nemáme čakany pre robotníkov? Čo nemáme armádu spolu so zajatcami? Je pravda, že ČA už neexistuje, skúsme sa obrátiť na inú armádu. A čo sa týka tých zajatcov, keď nám chýbajú, aj tu by sa našlo možno riešenie. Vieme, že známy mierotvorca, nositeľ Nobelovej ceny, prisľúbil zrušiť jeden láger so zajatcami. Doteraz sa mu to nepodarilo, no tak mu teda pomôžme, aj my si pomôžeme. Vo vysnívanom treťom tisícročí nevieme urobiť to, čo zvládli pred mnohými rokmi naši predchodcovia. Neustále počúvame a čítame, aké obrovské pokroky robí veda a technika. Že tam, kde sme ani nie tak dávno hovorili o Byte a kilobytoch, dnes už sú to mega a gigabyte. Len nedávno sme počúvali o obrovských tankeroch na prevoz nafty, dnes sa už budujú mega tankery na prevoz tekutého plynu. Na prevoz tekutého plynu, čo to je? Je to tekuté a je to plyn? Je to vôbec možné? Čo je to za dementný nápad? Nie je to dementný nápad, je to fantastický nápad, lebo sa to už aj realizuje. Nakoniec to ani nie je taký fantastický nápad. Keď vieme kvapalinu – vodu chladom previesť na pevné skupenstvo, prečo by sme nemohli plynný plyn obrovským chladom previesť aspoň do tekutého stavu. Musí to byť veľký chlad, čertovsky nebezpečný, veď pri havárii taký chlad môže vyhasiť všetky ohne pod kotlami v pekle. Veda, technika ide míľovými krokmi dopredu, ale čo keď peniaze a ekonomická veda ide dozadu? Ja viem, čo tu píšeme už ani nie je humor, ani dokonca irónia, to už je čierny humor, veľmi čierny humor, priam sprostý čierny humor. Ale opisované konanie, či nekonanie nie je väčšia hlúposť, nechcená sabotáž? Ja viem, nemal by som tak písať. Mám dojem, že moje zmysly celkom nekoordinujú dobre. Malo by to byť tak, že informácie, ktoré mi jednotlivé zmysly dodávajú, t. j. hmat, čuch, sluch, zrak, by mali vytvoriť jeden dokonalý obraz o danej veci. Ja stále počúvam hovoriť o blahobyte, aspoň tak ma informujú uši a ja otvorím oči a vidím hovno! Akosi sa nám aj rozmnožilo to, že na mnohých funkciách i na tých rozhodujúcich postoch sú ľudia, ktorí nemajú alebo skôr majú veľký nedostatok toho, ako sa to volá, no to oné, veď to poznáte. Česi hovoria, že sa to nedá ani v apatieke kúpiť. Všade nám chýbajú peniaze, ale ďaleko najviac nám chýba rozum, hoc aj ten zdravý sedliacky. Tam, kde rozum zostáva stáť, si hlúposť zväčša vykračuje vpred!

Toto všetko by bolo na smiech, na pobavenie, keby to nebolo súčasne tak smutné a pravdivé. A tak na záver aspoň niečo menej reálne a veselšie:

Politici chcú len naše dobro – hlásajú oni.
Nedávajme im ho, majú dosť vysoké poslanecké platy!

Jeden inzerát: Prijmeme na pracovné pozície trpaslíka. Zn.: Možnosť rastu

Ale toto je skutočne čierny humor:

Letuška oznamuje cestujúcim, že lietadlo má problémy a bude núdzovo pristávať, že sa majú pripútať a potom dodáva:
- V opačnom prípade sa stane to, čo minule.
- A čo sa stalo minule?
- Tí, čo sa nepripútali, sa rozpleštili po stenách lietadla.
- A tí, čo sa pripútali?
- Tí, čo sa pripútali, vyzerali ako živí.

Nakoniec nám už zostáva iba ten sex a alkohol:

Sex

- Kedy zažije žena šokujúci sex?
- Keď namiesto orgazmu príde manžel.

Alkohol

- Koľko znesie Slovák?
- Koľko mu nalejú

Ivan Nižnan

 

Viete, že...

Že tituly zaslúžilý umelec a národný umelec, ktoré sa dnes akosi dostali do nemilosti (neviem, či sa dnes vôbec udeľujú) ako pozostatky obdobia pred nestrieľajúcou revolúciou, ako socialistické autorstvo. S tým socialistickým autorstvom to nie je pravda. Čestný titul národný umelec od roku 1945 udeľoval prezident republiky umelcom, ktorých umelecké pôsobenie, tvorba obohatilo národnú kultúru.

Prvými držiteľmi titulu v roku 1945 boli: spisovateľ Janko Jesenský a architekt Dušan Jurkovič - autor, architekt turistom veľmi známeho Bradla. Janko Jesenský je okrem iného aj autor diela “Demokrati”. Ak by žil Janko Jesenský v dnešnej dobe, mal by toľko námetov pre svoje ďalšie veľmi rozsiahle dielo (možno že rozsiahlejšie aj ako Leninové spisy), že by mohol napísať podobne ako Šano Dumas pokračovanie svojich Troch mušketierov, svoje pokračovanie “Tiež demokrati po dvadsiatich rokoch”.

O rok neskôr, v roku 1946 titul získal Ferdiš Kostka - slovenský džbánkar a keramikár. Pochádzal zo starej západoslovenskej džbánkarskej rodiny. Učil sa v otcovej dielni v Stupave a neskoršie v dielni svojho staršieho brata Jána, ktorý prevzal po otcovi dielňu a pozdvihol stupavskú dielňu na vysokú úroveň. Vandrovnícke roky prežil vo Viedni. Krátky čas bol zamestnaný v keramickej dielni v Modre. Neskôr v rokoch 1896 – 1913 obaja bratia pracovali spoločne. Ich spolupráca pred 1. svetovou vojnou sa orientovala prevažne na práce úžitkového charakteru a spájanie starých habánskych prvkov s remeselníckou tradíciou stupavskej dielne. Po bratovi v roku 1913 prevzal vedenie dielne, ktorú viedol až do roku 1950.

V roku 1947 sa tejto pocty dostalo dvom ženám spisovateľkám, Ľudmile Podjavorinskej a Božene Slančíkovej (Timrave).

A až po tomto prišla tiež nestrieľajúca revolúcia v roku 1948. Pri tejto “revolúcii” mali milicionári aspoň pušky na pleciach.

Viete, že...

Viete, že Bratislavský mier nebol len jeden mier? Do histórie vstúpil termín Bratislavský mier tri razy.

  1. Pri uzatvorení mierovej zmluvy medzi uhorským kráľom Štefanom V. a českým kráľom Otakarom II., ktorý sa uzatvoril 2. 7. 1271 v Bratislave. Predtým však Otakar vtrhol do Uhorska na čele vojska na juhozápadné Slovensko a bez odporu sa zmocnil Bratislavy, Trnavy a Nitry, ktorú vypálil aj s hradom. Nakoniec sa králi dohodli. Otakar vrátil všetky dobyté územia, ktoré získal na vojnovej výprave do Uhorska a Štefan v poradí až piaty, ktorý sa ukázal, ako budúcnosť neskoršie potvrdila, ako mazaný kráľ, vzdal sa nárokov na rakúske územia (Korutansko a i.) a bolo mu to v podstate jedno, lebo o rok nečakane ako 33 ročný zomiera.
  2. Panovník Ferdinand II. a sedmohradské knieža Gabriel Bethlen uzavreli v Bratislave mier na základe mikulovskej dohody. Kedy? Jedno je isté, že to bolo v decembri 1626. V ktorý deň môžete oslavovať výročie uzatvorenej zmluvy, ťažko povedať, lebo jednotlivé zdroje (a mali by to byť hodnoverné zdroje) udávajú rozdielne dátumy: 20, 30, koniec decembra. A zas to bol len kšeft medzi oboma stranami. V súvislosti s týmto mierom, a s tým, čo sa predtým odohrávalo, sme zaznamenali jednu veľmi kurióznu udalosť, potvrdzujúcu, že korupcia na Slovensku má starodávne korene. Protestantský vojvodca Mansfield, ktorý bojoval na strane Gaba Bethlena, sa ocitol v ťažkej situácii, ale, kšeftár jeden, si poradil. Ťažšie delostrelectvo rozpredal Turkom a Bethlenovi a vymohol si prechod cez turecké územie do Benátok (viď. Dejiny Uhorska a Slováci, str. 173).
  3. Najznámejší Bratislavský mier je ten, ktorý podpísali Rakúsko a napoleonské Francúzsko 26. 12. 1805 v Primaciálnom paláci po bitke pri Slavkove. Porazené Rakúsko strácalo všetky dŕžavy v Taliansku a aj inde. Bratislavský mier okrem toho znamenal úplnú stratu vplyvu Rakúska v Nemecku a súčasne znamenal koniec Svätej ríše rímskej nemeckého národa. A od tejto doby Bratislavčania nedovolili v Bratislave uzatvárať žiadny mier, lebo si uvedomili, že je to zbytočné, že ľudia sa budú kántriť vo vojnách i naďalej.

Viete, že...

Prvý návrh na založenie vedeckej spoločnosti na Slovensku urobil Matej Bel, keď sa v roku 1735 pokúšal založiť Uhorskú učenú spoločnosť v Bratislave? Spoločnosť mala vydávať svoj vlastný časopis. Prvou skutočnou vedeckou spoločnosťou na Slovensku bola Učená spoločnosť Šafárikova, ktorú založili v roku 1926 z iniciatívy profesorov Univerzity Komenského v Bratislave. Spoločnosť vyvíjala činnosť do roku 1939, kedy zanikla. Po vojne sme založili Spoločnosť Československo – sovietskeho priateľstva a preto pre učenú spoločnosť sme museli vymyslieť názov Slovenská akadémia vied (SAV).

Ivan Nižnan

Brezofská špacírka
1.ročník

Pešia turistika sa v posledných rokoch stáva obľúbeným a ľahko dostupným športom pre všetky vekové kategórie. Je to vytrvalostná aktivita na prekonanie určitej vzdialenosti. Pozitívne vplýva na telesné i duševné zdravie človeka, napr. posilňuje svaly i kĺby, srdce, imunitný systém, odbúrava stres a pozitívne vplýva na psychiku človeka.

Možno aj to bol jeden z dôvodov, prečo sa turisti z Brezovej a širokého okolia zúčastnili v sobotu 3. 8. 2013 prvého ročníka Brezofskej špacírky. “Otcom” Špacírky – teda inicializátorom a hlavným organizátorom je Ján Sládek z Brezovej pod Bradlom, ktorý už vlani zorganizoval nultý ročník. Minulý rok sa špacírky zúčastnilo 126 turistov a tento rok organizátori, vzhľadom na pretrvávajúce extrémne horúčavy, predpokladali malú účasť. No ich obavy boli zbytočné. Na 2 vytýčené trasy – 15 km s prevýšením 539 m a 42 km s prevýšením 1145 m sa vydalo 110 účastníkov. Najviac účastníkov bolo samozrejme z Brezovej pod Bradlom, ale prekvapila aj účasť Modranského turistického spolku. Prišlo veľa priaznivcov z rôznych miest aj obcí, dokonca i z Brna. Najmladším účastníkom bol 14 mesačný Jakubko Milčík z Brezovej a najstarším 81 ročný Vladimír Svrček z Bratislavy, ktorý prešiel 42 km trasu. Štart Špacírky bol pred Mestským úradom od šiestej do desiatej hodiny ráno a cieľ v Kaviarni vo Dvore. Prví v cieli o 10.10 h boli turisti z Brezovej a to Ivan Fajnor a Miroslav Papánek, ktorí absolvovali 15 km trasu. Ako prvý z dlhšej 42 km trasy prišiel Emil Páleník, ktorý pre veľké horúčavy prešiel na Brezovú z Výtoku, čím si skrátil trasu na 33 km. Celú 42 km trasu ako prví absolvovali pán Balász a Jánoš z Hlbokého, ktorí dorazili o 14.50. Ich výkon si zasluhuje obdiv najmä preto, že sa museli popasovať s vrtochmi prírody, tentokrát s veľkou páľavou. Celkovo dlhú trasu, ktorá viedla z námestia v Brezovej pod Bradlom cez Bradlo, Dlhý Vršek, cez Šindelákov a Fajnorov na Prašník, Malú Klenovú, Dobrú Vodu a Brezovú, prešlo 21 “špacírkárov”. Účastníci si v cieli na terase vyzdvihli diplomy a panovala tam veľmi dobrá, pohodová nálada.

Organizátor bol veľmi spokojný s účasťou a priebehom Špacírky. V cieli sa preberali aj návrhy na ďalšie ročníky, na ktoré sa mnohí opäť tešia. Poďakovanie za pomoc pri organizácii podujatia, za pomoc pri registrácii na štarte patrí pani Sládkovej a pani Vierke Holičovej aj jej celému tímu v Kaviarni vo Dvore. Tak dovidenia o rok opäť na Špacírke.

Anna Figurová

 

Výsledky
Lazová 100-ka 2013

MENO ŠP 100 km
Barčin Peter SK A
Bárta László HU A
Barta Mišo SK A
Belica Ivan SK A
Belica Peter SK A
Biháry Rado SK 83 Km
Bilik Peter SK A
Blahuta Vlado SK A
Boráň Jaro SK A
Brestovanský Maroš SK A
Brokešová Lucia SK A
Cisár Peter SK A
Csornai Edina HU A
Čákovský Vlado SK A
Čambalík Bohuš SK ?
Čambalík Majo SK ?
Čarnoky Marcel SK A
Čermák Peter SK Cyklo
Čermák Roman SK A
Dávid Martin SK A
Dekan Martin SK  
Devečka Braňo SK A
Diatka Vlado CZ A
Doležal Peter SK A
Drevenáková Janka SK A
Drozd Martin SK 70 Km
Dudlák Vlado SK A
Duman Matej SK A
Fančovič Jozef SK 45 Km
Filipová Ludmila CZ A
Filo Braňo SK A
Fojtík Martin CZ A
Fontány Marián SK A
Funk Ivan SK A
Gallo Robo SK 70 Km
Gavorníková Dana SK A
Gelnar Martin CZ A
Gelnarová Zuzka CZ 70 Km
Gerec Filip SK ?
Gereg Braňo SK A
Gorek Jozef SK A
Gráč Rado SK A
Greguš Dalibor SK A
Greguš Laco SK 70km
Groman Peter SK A
Halama Vlado SK 70km
Halász Laco SK A
Halász Martin SK 70km
Hamšík Jakub SK 70km
Havlík Ivan SK 70km
Héver Gábor HU A
Hofman Jirko CZ A
Hruška Michal SK 45km
Hulman Lubor SK A
Izakovič Tomáš SK 70km
Jakubec Michal SK 70km
Jakúbek Mário SK A
Jančík Ondrej SK A
Janechová Katka SK A
Januška Stano SK A
Ješko Boris SK 70km
Jobus Braňo SK 70km
Just René SK A
Kadlečík Ivan SK A
Kašša Vlado SK 70 Km
Klčo Roman SK A
Kondvar Jakub SK ?
Koptiš Jarda CZ A
Korneta David CZ A
Kováč Jaro SK A
Kováč Tomáš SK A
Krno Andrej SK A
Kubala Peter SK A
Lecký Peter SK 70 Km
Lešták Peter SK 212 Km
Loškár Andrej SK 90 Km
Loveček Tomáš SK A
Mackovjak Laco SK 45 Km
Magnus Jozef SK A
Magula Daniel SK 45 Km
Machovič Jozef SK A
Machovič Rado SK A
Majdan Miro SK A
Márton Daniel HU A
Martynek Ivan SK A
Mášik Igor SK 70 Km
Mazán Peter SK A
Miezga Dušan SK 70 Km
Michálek Sveťo SK Cyklo
Miklánek Matej SK A
Miklánek Ondrej SK A
Mráz René SK A
Mucková Petra CZ A
Mudroň Ivan SK A
Nagy Dávid SK A
Nižnan Ivan SK A
Okruhlica Lubo SK A
Opatovský Peter SK A
Orolínová Janka SK 70 Km
Páchnik Ctibor SK 90 Km
Páleník Emil SK A
Páleník Emil St. SK A
Páleník Matej SK A
Pauček Miro SK A
Pavkovček Fedor SK A
Pažický Jaro SK A
Petriľák Peter SK 70 Km
Polakovič Jozef SK A
Polakovič Matúš SK A
Pristach Jano SK A
Priškin Michal SK A
Rudolf Ištván HU A
Ružek Slavo SK A
Sedmák Peter SK A
Sladkay Fero SK A
Slíva Václav CZ A
Sloboda Lubo SK A
Smola Josef CZ A
Smreček Tomáš SK A
Sokolovský Vlado SK A
Suchomel Jan CZ A
Suran Julo SK A
Svatík Peter SK A
Ševčík Peter SK A
Šrámek Juro SK A
Števula Jozef SK A
Šulek Karol SK A
Švancár Vlado SK A
Váchová Lenka CZ A
Valach Peter SK A
Valo Peter SK A
Vavro Rasťo SK A
Verocei József HU A
Victory Pavol SK Cyklo
Vrška Milan SK 70 Km
Zágoršek Kamil CZ A
Zágoršek Tomáš CZ A
Zágoršeková Zuzka CZ A
Záhradníková Radka CZ 83 Km
Zborníková Evka CZ A

z internetu - aktualizované: 30.05.2013 Slavo Glesk

 

2 x 50 a dosť - rok 2013 (30. ročník)
zoradené podľa abecedy priezvisk

Št. č. Meno 100 km poznámka
49. Agszer Gabriel    
56. Bada Peter A organizátor
41. Baran Peter A  
38. Barta Michal A  
23. Belica Ivan    
22. Belica Peter    
39. Blahuta Vladimír A  
28. Bušinská Táňa    
9. Červenka Juraj A  
31. Devečka Peter A  
17. Duman Matej A  
1. Farkašovský Ladislav A organizátor
37. Gereg Branislav A 1000 km
14. Glesk Slavo   80 km
40. Greguš Dalibor A  
59. Groman Peter A organizátor
11. Heřman František A  
54. Hrdlička Peter A organizátor
30. Jančík Ondrej A  
42. Janechová Katarína A  
6. Junasz Marián    
25. Kadlečík Ivan A  
  Karel Jozef A  
19. Kováč Jaroslav A  
20. Kováč Peter A  
7. Krno Andrej    
57. Krno Sveťo A  
43. Lietavec Miro A  
47. Lumtzer Kvetoslav    
34. Lux Peter    
50. Majdán Miro A  
45. Mazán Peter A  
3. Michalovič    
8. Michlik Martin    
48. Nagy Dávid A  
5. Neštický Daniel A  
58. Nižnan Ivan A organizátor
55. Nižnan Marian A organizátor
12. Obdržálková Jana A  
44. Paholek Erik    
16. Páleník Emil ml. (1972) A  
15. Páleník Emil st. (1947) A  
61. Racek Jindro   organizátor
18. Roskopf Milan A  
27. Sabo Joko A  
2. Sasák Jaroslav    
32. Seman Pavol    
29. Sládek Ján A  
4. Slivka Martin    
26. Srnka Pavol    
13. Surán Július A  
52. Surovcová Zdenka A organizátor
46. Svrček Vladimír A  
51. Szöczová Iveta A organizátor
53. Šoula Pavol A organizátor
60. Šulek Karol A organizátor
36. Trnaka Karel A  
10. Tvrdoň Tomáš    
35. Valach Peter (Špačince) A  
24. Vavro Rastislav A  
21. Veverka Jozef A  
33. Zeumerová Jana    

Ivan Nižnan

 

Zoznam účastníkov 29. ročníka Pochodu ŠPCH (17-18.8.2013)

PEŠO rok nar. [km]
Barta Michal 1981 100
Bllahota Vladimír 1957 100
Búlik Ján 1957 100
Cisár Peter 1979 56
Gerek Branislav 1993 100
Gráč Radoslav 1978 56
Greguš Dalibor 1977 100
Groman Peter 1959 100
Halák Peter 1955 51
Halamček Miroslav 1987 100
Heřman František 1945 100
Janechová Katarína 1982 100
Kadlečík Ivan 1964 100
Karel Jozef 1951 100
Kimlička Ivan 1965 80
Kimlička Kamil 1992 80
Kováč Jaroslav 1964 100
Kováč Peter 1975 100
Lietavec Ondrej 1985 100
Majdán Miroslav 1959 100
Márton Daniel 1987 100
Mazán Peter 1983 100
Muzika Hubert 1984 56
Nagy Dávid 1991 100
Neštický Daniel 1978 100
Nižnan Ivan 1941 100
Orolínová Jana 1966 100
Páchnik Ctibor 1953 80
Páleník Emil ml. 1972 100
Páleník Emil st. 1947 100
Pečenkár Rudolf 1983 100
Reiter Svätopluk 1958 100
Sabo Jozef 1965 100
Sládek Ján 1977 100
Slameník Peter 1980 70
Srnica Pavol 1944 80
Suchoň Tomáš 1990 100
Suchoňová Gabriela 1983 40
Surán Július 1940 100
Svrček Vladimír 1932 100
Šulek Karol 1950 100
Valach Peter 1950 100
Valo Peter 1987 100
Vávro Rastislav 1971 100
Virsik felix 1970 100
CYKLO rok nar. [km]
Bartoš Juraj 1979 100
Bílik Ondrej 1981 100
Cepka Tomáš 1982 100
Cíferský Miroslav 1974 100
Hrčka Ľuboš 1974 100
Hutta Radim 1981 100
Hybela Tomáš 1982 100
Kalas Erik 1978 100
Kraic Daniel 1988 100
Kucek Vladimír 1982 100
Kyselicová Martina 1983 100
Malečka Ján 1964 100
Melicher Marek 1996 100
Melicher Miroslav 1967 100
Nádaský Jozef 1959 100
Nádaský Martin 1976 100
Pagáč Ivan 1988 100
Peciar Adam 1987 100
Radošovský Jozef 1976 100
Selnekovič Andrej 1997 100
Sloboda Ľubomír 1960 100
Sokolovský Vladimír 1962 100
Vaško Peter 1986 100
Vaško Pavol 1986 100
Vidlička Samuel 1997 100

Celkový počet turistov na štarte: 70
Peší turisti spolu: 45
z toho úspešne prešli 100 km: 35
Cyklo turisti: 25

Pavel Nádaský

 

Kandidáti na MKSD a SSD - rok 2013

Meno Trnavská
100-ka
2 x 50
a dosť
Pochod
ŠPCH
Lazová
100-ka
Haličská
100-ka
Rudohorská
100-ka
Bada Peter A A        
Baran Peter A A        
Barta Michal A A A A A  
Blahuta Vladimír A A A A A  
Červenka Juraj A A        
Devečka Peter A A   ? Braňo ANO ?    
Farkašovský Ladislav A A        
Gereg Branislav A A A A    
Greguš Dalibor A A A A A  
Groman Peter A A A A A  
Heřman František A A A   A  
Hrdlička Peter A A        
Jančík Ondrej A A   A A  
Janechová Katarína A A A A A  
Kadlečík Ivan A A A A A  
Karel Jozef A A A      
Kováč Jaroslav A A A A A  
Kováč Peter A A A      
Krno Sveťo A A        
Lietavec Miro A A        
Majdán Miro A A A A A  
Mazán Peter A A A A A  
Nagy Dávid A A A A A  
Neštický Daniel A A A      
Nižnan Ivan A A A A A  
Nižnan Marian A A     A  
Páleník Emil ml. (1972) A A A A A  
Páleník Emil st. (1947) A A A A A  
Sabo Joko A A A      
Sládek Ján A A A      
Surán Július A A A A A  
Svrček Vladimír A A A      
Šoula Pavol A A        
Šulek Karol A A A A A  
Valach Peter (Špačince) A A A A    
Vavro Rastislav A A A A A  

Poznámka: V tabuľke sú uvedení absolventi 100-km trasy a organizátori stoviek T-100 a 2 x 50 a dosť.

V roku 2013 splnilo podmienky na získanie ocenenia MKSD 25 turistov a SSD 16 turistov. Vzhľadom na to, že organizátori Rudohorskej 100-ky nedodali zoznam úspešných účastníkov prejdenia celej 100-ky, uvedený zoznam nemusí byť úplný. Pre získanie ocenenia SSD je možné, že úspešných absolventov pre toto ocenienie bude ešte viac. Prosíme turistov, ktorí majú nárok na získanie ocenení MKSD a SSD, ktorí nie sú uvedení v zozname, aby sa prihlásili u Ing. Ivana Nižnana (telefonicky - 0903 620 653 alebo osobne), prípadne mejlom na adrese soula[zavináč]elf.stuba.sk.

Pavol Šoula

 

Malokarpatské diaľkové pochody
História, štatistiky, organizátori, zaujímavosti

Pod týmto názvom otvárame v našom časopise rubriku o dlhodobo organizovaných pochodoch v Malých Karpatoch a okolí, respektíve v západoslovenskom regióne. História malokarpatských pochodov je už veľmi dlhá. Už aj najstarší účastníci týchto diaľkových pochodov spomínajú na ich začiatky dosť hmlisto a pre tých mladších a najmladších je to už malokarpatská dedina. Myslíme si, že i napriek niektorým odporcom je výkonnostná pešia turistika dobrým a zdraviu prospešným počinom, ktorý si zaslúži, aby sme históriu a spomienky uchovali nielen čoraz viac deravejúcej pamäti. O tej prospešnosti, či neprospešnosti výkonnostnej pešej turistiky k zdraviu to pekne povedal už dávnejšie jeden diaľkoplaz, ktorý patril medzi prvých bežcov, ktorí sa zúčastňovali DP: Povedal, že odvtedy, čo začínal behať, čoraz menej chodí k lekárovi internistovi, srdciarovi a iným, ale zato častejšie chodí k chirurgovi. Tiež sa hovorí, že radšej zomrieť opotrebovaný ako hrdzavý. Výkonnostní turisti nemajú čas na hrdzavenie. Tento boj proti hrdzaveniu si zaslúži, aby sme tieto naše spomienky a fakty trochu osviežili, zaznamenali a namiesto kapacitne obmedzenej ľudskej pamäti uchovali i v písomnej, prípadnej digitálnej forme. Dúfajme, že sa nedostaneme do sporov a problémov, ako to je s digitalizáciou nášho kultúrneho písomného bohatstva. Niekto môže namietať, že získané informácie vzhľadom aj na veľký časový odstup môžu byť skreslené. No bože, rukopisy kráľovodvorský a zelenohorský, ktoré mali doložiť význam kresťanskej i predkresťanskej minulosti českého národa, vzbudili ihneď po objavení veľkú pozornosť a slávu. Trošku iné to bolo, keď po mnohých rokoch vedci okolo bývalého prezidenta T. G. Masaryka dokázali nepravosť týchto dokumentov. Nakoniec mnohé turistické kluby (napr. Vilo Vida) si vedú presnú evidenciu o organizovaných pochodoch. V TJ Tesla si vedieme presnú a dosť podrobnú štatistiku o každom organizovanom pochode. Vieme, kedy pochod vznikol, akú mal trasu, kedy sa trasa zmenila, kto bol pri vzniku pochodu, kto organizoval pochody, ako vzniklo meno pochodu, koľko bolo účastníkov, vedieme si i tzv. zemepis, z ktorých krajín i miest sa turisti zúčastnili pochodu. Máme menný zoznam, vieme určiť, kto sa najviac zúčastňoval pochodu. Nakoniec i pár slov a charakteristika pochodu, zvláštnosti a podobne, žiadnemu organizátorovi nemôže robiť problémy. Veľmi dobrým čítaním sú i staré záznamy napísané v kronike pochodov, ktoré napísali účastníci pochodu. Je pravdou, že v minulosti boli turisti tvorivejší, vtipnejší, ochotnejší, menej pohodlní ako sme dnes. Čas nás naháňa aj po príchode do cieľa.

Žitnoostrovská 35-ka, resp. Žitnoostrovský pochod

Pochod bol organizovaný na jar a na jeseň, v posledných rokoch sa organizuje iba na jeseň.
Hlavný organizátor: Zdeněk Kelemen

Zdeněk Kelemen, tak ako aj ostatní, bez nadsádzky, významní turisti v lokalite Malé Karpaty a okolie, predovšetkým v pešej turistike pôsobí ako organizátor pochodov a turistických podujatí i ako aktér - t. j. ako diaľkoplaz, ako cykloturista a možno aj ako vodák. Pôsobil a možno aj pôsobí ako funkcionár v regionálnych štruktúrach KST v Dunajskej Strede. Je dlhoročným šéfom turistického klubu Rodina Dunajská Streda. Klub skutočne pôsobí ako rodina a spoznáte ich na turistických akciách podľa žltých dresov. Zdeněk sa presadzuje i ako organizátor diaľkových pochodov. Žitnoostrovská 35-ka tohto roku zaregistruje 33. ročník. Je to teda dlhá, strašne dlhá doba. Na druhej strane, ale v takomto "rodinnom" a pohodovom kolektíve spoluorganizátorov, ten čas uteká rýchlejšie. Uteká určite rýchlejšie ako keby sme ten čas museli stráviť v nemocnici alebo v base. Pocítil som to na vlastnej koži. Ja sám sa považujem za politického väzňa nezákonne väzneného. Ako študent na mesačnom vojenskom sústredení v Seredi som dostal tri dni basy po službe. Bolo to za komunistov, tak by to automaticky malo byť politické väzenie a navyše nezákonné odsúdenie. Ja som dostal trest za oneskorený príchod z vychádzky, ale ja som ilegálne opustil aj posádku, lebo som išiel do Bratislavy na futbal a to mi vôbec nezarátali. Bolo to k tomu ešte na "vojenčine", takže som bol odsúdený takpovediac vojenskou chuntou.

O nadštandardnej ústretovosti a neviem čoho organizátorov svedčí i skutočnosť, že pri jednom ročníku pochodu, kedy sa ešte štartovalo neďaleko múzea, Zdeněk zabezpečil, že v sobotu ráno pred štartom pochodu pán šéf múzea otvoril pre nás múzeum a ukázal nám zbierky tohto múzea. Po skončení prehliadky nielenže sme nemuseli zaplatiť vstupné, ale sme na cestu dostali štamprlík barack-pálenky. O tom, že nás v cieli vždy čaká chutný guláš, ani nehovorím. Ja som o tomto pochode napísal krátky článok, ktorým som trochu vystrašil organizátorov. Bolo to krátko po tom, čo hral Slovan v Dunajskej Strede ligu. V tom čase bola Dunajská Streda ešte prvoligová a zdá sa, že bude znova. Už pri príchode do Dunajskej Stredy musela polícia tvrdo zasahovať proti niektorým tiež fanúšikom. Túto skutočnosť som využil v mojom článku a napísal som: "Tak tvrdo ako boli v Dunajskej Strede privítaní futbaloví fanúšikovia, rovnako tvrdo boli v DS privítaní aj bratislavskí turisti. Tá tvrdosť sa prejavila už na začiatku pochodu. Ten incident sa uskutočnil pri registrácii účastníkov očakávaného pokojného diaľkového pochodu zaradeného do plnenia podmienok VOPT. Už za priamej účasti samotného vedúceho pochodu Z. K. boli Bratislavčania tvrdo atakovaní. On nielenže nezakročil, ale sa iba nečinne pozeral." Potom nasledovalo ešte pár krátkych viet a až potom som vysvetlil, že tá tvrdosť spočívala v podávaní tvrdého alkoholu turistom.

O organizátoroch a organizovaní pochodov v DS už bolo snáď popísané dosť. Nakoniec každý si to môže overiť na ich septembrovom diaľkovom pochode. Čo sa týka vlastnej pešej výkonnostnej aktivity, už to nie sú tie ohromné množstvá našliapaných kilometrov, ako to je u hviezdnych šliapačov. Je to spôsobené jednak tým, že Zdeněk vykonáva pestrejšiu turistiku. Nie je to len pešia výkonnostná turistika, ale aj cyklistika, vodáctvo i rodinná turistika. Druhým faktorom je, že Dunajská Streda je predsa len vzdialená od Malých Karpát, kde sa organizuje najviac DP dlhších ako 50 km. V okolí Dunajskej Stredy tých pochodov je minimum.

Nakoniec nie potešujúca správa. Dozvedeli sme sa, že Zdeněk Kelemen neuspel pri skúške tvrdosti kostí, ktoré sa zlomili na oboch nohách. Nevieme čo sa to šíri za infekciu, ktorá napáda turistov pešiakov. Veď len nedávno sa vyliečili zo zlomenín Paľo a Boris. Preto si želáme, ba priam prikazujeme, aby si tak isto, ako si nasledoval spomínaných dvoch turistov pri zlomení nohy, aby si ich nasledoval aj pri rýchlom vyliečení. Prajeme Ti skorý návrat do plného zdravia. Ešte jedna rada: Nie tak dávno Paľo Šoula v MKD uverejnil článok 'Pivo pijeme menej, no radi'. V tomto článku sa píše, že pivo prakticky lieči všetko okrem opice. Tú si musí vyliečiť každý sám. Skús aj túto naturálnu liečbu.

Ivan Nižnan

ŽITNOOSTROVSKÝ POCHOD
1981 - 2013

Trochu histórie

Ako Ivan Nižnan v predslove napísal, tohto roku oslávi 33. ročník konania. Z mojich úst neraz bolo povedané, že Klub turistov RODINA Dunajská Streda vznikol na jeseň roku 1992, tak ako je to možné, že organizujeme už 33. ročník? Tak asi takto:

Žitnoostrovský pochod nemá priamočiare organizačné zabezpečenie ako iné podobné podujatia. Trasy vedú miestami, kde dodnes nie sú oficiálne turistické trasy. Podľa získaných archívnych materiálov podujatie sa začalo organizovať pod názvom Žitnoostrovská 30 - ka v roku 1981. Hlavným organizátorom bol vtedajší Výbor zväzu turistiky pri OV ČSZTV. Dunajská Streda, spoluorganizátorom bola redakcia Žitný ostrov - Csallókoz. Technické zabezpečenie poskytoval Odbor turistiky TJ Družstevník (teraz DAC) Dunajská Streda, keď sa podujatie konalo na Počesť výročia SNP.

Pod vedením RNDr Antona Magulu boli členmi TJ Družstevník Dunajská Streda vytýčené dve trasy 15 a 30 km, obe trasy začínali na námestí 1. mája (teraz nám. Sv. Štefana) v Dunajskej Strede a viedli popri Šárrétskych kanáloch do v súčasnosti nejestvujúceho rekreačného strediska ALBA - REGIA v Jahodnej. Na 15 km trase si mali turisti možnosť pozrieť vodný mlyn v Dunajskom Klatove, 30 km trasa smerovala popri Klatovskom ramene do Trhovej Hradskej a potom po druhom brehu tohto ramena späť do Dunajského Klatova a do Jahodnej. Takto sa pochod organizoval až do roku 1988, tu sa však už ako spoluorganizátor spomína i Odbor turistiky pri TJ Jahodná.

V rokoch 1989 a 1990 hrozil pochodu zánik, avšak dnes už nebohý pracovník OV ČSZTV D. S. Janko Leckéši zorganizoval Žitnoostrovskú dvadsiatku za pomoci OT TJ Horná Potôň – Lúky.

V roku 1990 bol OV ČSZTV oslovený predseda TJ Slávia Dunajská Streda Zdeněk Kelemen a požiadaný, aby sa ako spoluorganizátor pridal k OT TJ Slávia D. S., ktorý následne zabezpečil organizáciu pochodu a tento sa opäť konal na trasách 30 a 15 km. Až do roku 1993 bol pochod zabezpečovaný pre Okresný zväz turistiky touto TJ.

V roku 1994 prevzal organizačné zabezpečenie nový Klub Turistov RODINA D. S., ktorý sa vytvoril z bývalých členov OT TJ Slávia Dunajská Streda.

V náväznosti na novovzniknuté pomery vo financovaní telovýchovy od roku 1996 už KT RODINA Dunajská Streda organizuje tento pochod vo svojej réžii. Taktiež nebolo možné zotrvať pri pôvodne vyznačených trasách a spôsobe prepravy účastníkov späť do Dunajskej Stredy. Bolo nutné vybrať nové trasy, ktoré by vytvorili okruh. Takto sme vybrali a vyznačili trasy popri melioračných kanáloch, Klatovskom ramene, ktoré svojou scenériou pripomínali trochu lesy.

Na podnet p. Jozefa Junasa, ktorý nás oboznámil s tým, že ak na naše pochody chceme prilákať i turistov z oblasti Malých Karpát, aspoň jedna trasa musí mať min. 35 km. Tak sme vyznačili 35 km trasu z Dunajskej Stredy popri Klatovskom kanáli, Klatovskom ramene do Trhového Mýta a až skoro do Topoľníkov. Povedľa kanála Gabčíkovo – Topoľníky viedla trasa na Dolný Bar, Blažov a späť do Dunajskej Stredy. Na trase si turisti opäť mohli pozrieť i vodný mlyn v Dunajskom Klatove. Tento okruh bol približne v strede prepojený skratkou z Dunajskej Stredy k Starému Klatovskému kanálu prechodom cez most nad Klatovským kanálom k osade Soliary. Rôznymi kombináciami a menením smeru pochodu sa darilo okrem základnej dosahovať rôzne dĺžky trás (50, 35, 27 km).

Pohromou pre tento pochod bola reštitúcia majetku v priľahlej oblasti, keď si noví majitelia ohradili svoje pozemky až k toku jednotlivých kanálov, a tak nám zabránili v prechode trasy. V roku 1998 sme preto pokusne vykonali zmenu trasy: z Dunajskej Stredy cez obec Blažov – Kolónia ku kanálu Gabčíkovo – Topoľníky a ďalej smerom na Dolnobárske rašeliniská. Po prechode medzi týmito rašeliniskami, obsadenými hojne rybami a vtáctvom, sa turisti dostanú do Dolného Štálu, kde si môžu pozrieť kostoly: katolícky sv. Martina biskupa, pôvodne gotický z 15. stor. a evanjelický – reformovaný postavený v r. 1786 a do Padáne, s kostolom z r. 1787, ku ktorému bola pristavená veža v r. 1815. Z Padáne sa opäť vydajú k Boheľovskému kanálu, popri tomto sa vydajú k sútoku kanálov Boheľovský a Gabčíkovo – Topoľníky. Odtiaľ cez obec Povoda späť do Dunajskej Stredy. Najkratšia “rodinná” trasa (do 16 km) je variáciou možností nástupu na tento okruh, pričom turisti sú na miesto štartu odvezení autobusmi. Na týchto trasách sa pochod koná dodnes.

Pri preložení trasy pochodu zohral okrem hore uvedeného i fakt, že turista je človek spoločenský a že na trase sa nezvykne občerstvovať iba pramenitou vodou. Taktiež po vydanej námahe na trase si zaslúži i vnútorné pohladenie v podobe guláša, ktorý sa podáva v cieli.

Dúfajme, že i v r. 2013 sa nám podarí uskutočniť podujatie na tejto trase a že pochod sa dožije 33. ročníka.

Ešte štatistika:

rok názov počet úč.
1981 Žitnoostrovská tridsiatka 150
1982 Žitnoostrovská tridsiatka 41
1983 Žitnoostrovská tridsiatka 65
1984 Žitnoostrovská tridsiatka 67
1985 Žitnoostrovská tridsiatka 250
1986 Žitnoostrovská tridsiatka 241
1987 Žitnoostrovská tridsiatka 211
1988 Žitnoostrovská tridsiatka 104
1989 Žitnoostrovská dvadsiatka 110
1990 Žitnoostrovská dvadsiatka 76
1991 Žitnoostrovská 35 – ka 98
1992 Žitnoostrovská 35 – ka 30
1993 Žitnoostrovská 35 – ka 31
1994 Žitnoostrovská 35 – ka 80
1995 Žitnoostrovská 35 – ka 138
1996 Žitnoostrovská 35 – ka 86
1997 Žitnoostrovská 35 – ka 95
1998 Žitnoostrovská 35 – ka 91

Účastníci mimo okresu Dunajská Streda od r. 1993.

1993 Jozef Junas BA
1994 Jozef Novák BA; Vlado Javorský BA; Alfonz Bodó BA; Miroslav Vrbík Sv.Jur
1995 Alfonz Bodó BA; Jozef Novák BA; Miro Vrbík Sv.Jur; Vlado Javorský BA; Vlado Nehyba BA; Cyril Porubanec BA; Ján Kimián BA; Ivan Nižnan BA;
1996 Vlado Nehyba BA;Jozef Novák BA; Peter Minárik TT; Fero Kralovič TT; Vlado Chrapčiak TT; Naďa Chrapčiaková TT
1997 Vlado Javorský BA; Miro Vrbík sv.Jur; Cyril Porubanec BA; Ivan Nižnan BA; František Procházka NZ.
1998 Vlado Javorský BA; Palo Šoula BA; Melo Klokner BA; Ľudo Bahurinský BA; Peter Obdržálek BA; Laco Farkašovský BA; Vlado Nehyba BA; Miro Vrbík Sv.Jur; Peter Minárik TT.

Bohužiaľ ďalšie ročníky sú evidované v archíve, kde sa pravdepodobne ešte dlhšiu dobu nebudem môcť dostať. Ale i tak, ak ma spomienky neklamú, tak najviac sa u nás objavuje: Ludvo Bahurinský (oslavuje u nás narodeniny), ďalej bratia Nižnanovci, Vlado Svrček, Peter Bada, Palo Šoula, Laco Farkašovský, Jožo Novák, Peter Obdržálek, Vlado Javorský. Predtým chodili i účastníci z Trnavy – nebohý Peter Minárik i Fero Kralovič. Pochopiteľne nás neobchádza ani najvzdialenejší účastník Kveťo Lumtzer z Popradu. Koho sa nám ešte nepodarilo prilákať, je Vilo Vida, tvrdohlavo odmieta rovinu.

Pochopiteľne že pochod v takej forme ako ho robíme, by nemohol organizovať jeden človek. Na štarte i v cieli pomáhajú hlavne rodinní príslušníci. Pavel Kelemen, Zdenka Hodosyová (Kelemenová) a ďalší. O to vnútorné pohladenie sa od prevzatia pochodu, t. j. už 20 rokov starajú: Judita Czafiková (švagriná), Klára Kelemenová.

Pozdravujem čitateľov Malokarpatského Diaľkoplaza, Zdeněk Kelemen

 

KALENDÁR

september 2013 - Malé Karpaty a okolie:

30.8. - 1.9.2013 KST Jablonica
STRETNUTIE CYKLOTURISTOV REGIÓNU ZÁHORIA V MALÝCH KARPATOCH
(piatok - nedeľa) 11. ročník

Trasy: cyklo: 25, 35 a 55 km
Prezentácia: 30.8.: 19.00 - 21.00 h
31.8.: 7.30 - 9.00 h
cvičisko Združenia kynológie Jablonica
Vedúci: Stanislav Hamerlík, Bernolákova 684, 906 32 Jablonica,
tel.: 0915-108 752, 0902-606 358,
e-mail: hamerlikstano[zavináč]zmail.sk, hamerlikstano[zavináč]jablonica.net

7.9.2013 NEVÁHAJ A POĎ! 13. ročník
(sobota) OT TJ Iskra Matador Bratislava

Trasa: 42 km/1500 m
Krasňany - Chlmec - Hrubý Drieňovec - Pajštún - Dračí hrádok - Svätý vrch - Marianka - Malinský vrch - Kačín - Snežienka - Kamzík - Koliba
Štart: Bratislava-Krasňany, Pekná cesta, obchodný dom, 7.00 - 8.00 h
Vedúci: Štefan Sládeček, Haanova 44, 851 04 Bratislava

7.9.2013 SENICKÁ MAŠÍROVKA 33. ročník
(sobota) KST Senica

Trasy: 10, 15, 35, 50 km pešo a cyklo
Senica - Rozbehy - Záruby - Rozbehy
Štart: Rozbehy, chata SNP, 7.30 - 10.00 h, Senica 7.30 h
Cieľ: Rozbehy, chata SNP o 18.00 h
Iné: Pochod je zaradený do seriálu medzinárodných pochodov IVV
Vedúci: Jozef Kalamen, Kalinčiakova 296/4, 905 01 Senica, tel.: 034-651 7487

7.9.2013 VÝSTUP NA ZÁRUBY 12. ročník
(sobota) RR KST Trnava

Trasa: 10 km
Štart: Smolenice, žel. stanica, 9.15 - 9.30 h
Cieľ: vrchol Zárub, 11.30 - 13.00 h
Vedúci: Ing. Vladimír Chrapčiak, Poštová 45, 917 01 Trnava
Informácie: tel. z.: 033-599 1312, e-mail: chrapciak[zavináč]vuje.sk

12. - 15.9.2013 MORAVSKOSLIEZSKE BESKYDY
(štvrtok - nedeľa) KST Limba turist

Pešia turistika a poznávanie zaujímavostí v známom českom pohorí. Ubytovanie v chatkách. Doprava autobus.
Vedúci: Jozef Benda, limbaturist[zavináč]centrum.sk, tel.: 0904-694 264

13. a 14.9.2013 12 A 24 HODINOVÝ VÝŠĽAP NA DEVÍNSKU KOBYLU
(piatok a sobota) 7. ročník pre 12 h a 3. ročník pre 24 h

Trasa: jeden okruh: Devínska Nová Ves - Devínska Kobyla - Devínska Nová Ves
dĺžka 6 km, prevýšenie 340 m
Absolvovať možno ľubovoľný počet okruhov.
Štart: Devínska Nová Ves, Nám. J. Kostru
13.9. od 18.30 h
14.9. od 6.30 h
Cieľ: Devínska Nová Ves, Nám. J. Kostru do 18.30 h
Iné: - doprava: MHD č. 20 a 21, zastávka M. Marečka
- núdzové ubytovanie možno dohodnúť do 30.5.2013
- podujatie je zaradené do kalendára IVV
Organizátor: Xtremerun Ecofriends o. z.
KST Spartak BEZ Bratislava
Informácie: Jozef Rajchl, +421 949-124 131, e-mail: jozef[zavináč]xtremerun.com
Jozef Karovič, +421 910-131 772
Internet:
vdk.xtremerun.com, www.xtremerun.com

14.9.2013 ŽITNOOSTROVSKÝ POCHOD 33. ročník
(sobota) KT RODINA Dunajská Streda

Trasy: pešo, 50, 35 a do 16 km
50 km: Dunajská Streda - Malé Dvorníky - Dunajský Klatov - Soliari - ďalej sú trasy sú vedené vedľa kanálov do Trhová Hradská - Dolnobárske rašeliniská - Dolný Štál - Padáň - Povoda - Dunajská Streda
35 km: Dunajská Streda - Blažov, Kolónia - Dolnobárske rašeliniská - Dolný Štál - Padáň - Povoda - Dunajská Streda
16 km: určuje sa pred štartom
Štart: Dunajská Streda, Základná škola na Jilemnického ul., 7.00 - 9.00 h
Ukončenie: Dunajská Streda, Základná škola na Jilemnického ul., do 16,00 h
Prihlášky: na mieste
Informácie: Zdeněk Kelemen, Jilemnického 337/17, 929 01 Dunajská Streda,
tel. d.: 0949-365 818, internet:
www.ktrodina.com
e-mail: ktrodina[zavináč]zoznam.sk

14.9.2013 PO STOPÁCH MÁRIE TERÉZIE 18. ročník
(sobota) KST Holíč

Trasy: 10, 20, 50 km, pešo a cyklo
Štart: Holíč, Dom turistiky, Kátlovská 33, 8.00 - 11.00 h
Iné: Pochod je zaradený do seriálu medzinárodných pochodov IVV,
Vedúci: Ján Hránek, D. Rapanta 7, 908 51 Holíč,
tel.: 034-668 5332, 0902-816 566

28.9.2013 JESENNÝ MALOKARPATSKÝ TERČÍKOVÝ ŠLIAPAK 32. ročník
(sobota) KT Lokomotíva Bratislava

Trasy: 35 km/800 m, 20 km/500 m
35 km: Vojenská nemocnica - nad Kačínom - Marianka - Biely Kríž - TV Kamzík - Vojenská nemocnica
20 km: Vojenská nemocnica - TV Kamzík - nad Kačínom - Vojenská nemocnica
V cieli sú vítaní aj účastníci, ktorí si zvolia štart na hociktorom trečíkovom kontrolnom mieste. Číslo kontrolného terčíkového miesta si účastník zapíše.
Štart: Bratislava, vojenská nemocnica, MHD č.212, 7.00 - 9.00 h
Cieľ: Bratislava, vojenská nemocnica, MHD č.212, 15.00 - 17.00 h
Vedúci: Viliam Vida, Tranovského 38, 841 02 Bratislava,
tel. d.: 02-6436 7755

28.9.2013 POCHOD ZA KRÁSAMI JESENE
(sobota) KST TJ Junior Sládkovičovo

Trasa: 10 km
Sládkovičovo – Nový Dvor – Sládkovičovo, ukončenie pešej letnej sezóny
Štart: železničná stanica Sládkovičovo, 8.00 h
Cieľ: Sládkovičovo o 14.30 h
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo
tel. d.: 031-784 1725, 0908-187 597, palomacura[zavináč]gmail.com

 

KALENDÁR na rok 2014

Blíži sa uzávierka do KALENDÁRA MALÉ KARPATY A OKOLIE NA ROK 2014, ktorá je vyhlásená do termínu 30. 9. 2013. Počnúc týmto rokom by sme chceli spopularizovať organizovanú turistiku v našom regióne aj v celoslovenskom kalendári KST, kde doteraz naše turistické aktivity boli uvádzané len vo veľmi obmedzenom počte. Keďže uzávierka nahlasovania podujatí do tohoto kalendára je najneskôr do 15. 9. 2013, aj touto cestou prosíme organizátorov, ktorí majú záujem, aby svoje turistické podujatia mali spropagované aj v celoslovenskom turistickom kalendári KST, aby tieto informácie, pokiaľ ich už nenahlásili inou cestou, nám do redakcie Malokarpatského Diaľkoplaza oznámili najneskôr do 15. 9. 2013, neskôr nahlásené údaje budú môcť byť zverejnené iba v našom kalendári, prípadne cestou Malokarpatského Diaľkoplaza.

K nahlasovaniu organizovaných podujatí tu máme niekoľko poznámok:


Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tematikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s ním v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohto čísla: príprava textových podkladov - Pavol Šoula a autori príspevkov, konečná úprava textu a príprava obrazovej náplne - Pavol Šoula, distribúcia - Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.