MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

september 2001

 

 

 

 

 

Súmrak slov

Začnem známou historickou zmienkou či skôr anekdotou o tom, ako si grécky filozof Sokrates ujasňoval správu, že ktosi je "vrah".

"Čo je to vrah?" opýtal sa rečníckou otázkou ironický mysliteľ. "To vie predsa každý", urazil sa opýtaný. "predsa ten, čo zabíja". "Tak teda mäsiar", pokýval hlavou Sokrates.

"Nie", rozčúlil sa spravodaj, "vrah je ten, čo zabíja ľudí."

"Teda vojak."

"Zasa nie, je to ten, kto zabíja ľudí v mieri!"

"Ahá, teda kat?"

"Ó, bohovia všemocní, pochop, že je to ten, kto zabíja nevinných ľudí!"

Sokrates si ťukol do čela a povedal s pochopením: "Ách tak, teda lekár!"

Táto konverzácia je skôr bystrá než verne historická, ale aj tak lapidárne vyjadruje snahu slávneho filozofa o presnú definíciu pojmu a o zhodnotenie SLOVA ako najvyššieho výdobytku ľudskej inteligencie. Zdá sa, že sme za dva a pol tisíc rokov od Sokratovej doby v logike slov veľmi nepokročili. Prečo by potom inak ešte v roku 1920 napísal Karel Čapek myšlienkovite prenikavú "Kritiku slov", v nej napáda hlavne zámenu "Ja" a "My". /Mimochodom Karel Čapek bol tiež doktorom filozofie, teda Sokratovym kolegom/. Píše "My" je pohodlné a nezáväzné. "My" sme obetovali krv a slobodu za vec národa, ale prepáčte mi, "Ja" som ju neobetoval. Keď sme "My" trpeli to a ono, "Ja" som sedel doma. /Dnes by sme mohli ešte dodať, My všetci sme boli vinnými totalitnými zločinmi, ako povedal raz jeden význačný nemenovaný politik. Ako inak by veta znela, keby použil zámeno "Ja"!/

Súmrak slov dosiahol svojho vrcholu v dobe, keď sme sa výraz "náš pracujúci ľud" naučili čítať ako "generálny tajomník Strany" a nezmyselnosť spojenia slov "boj za mier" sme už ani necítili - vedeli sme len to, že to znamená budovanie raketových základní a masový predaj semtexu teroristom. Nedá sa nič robiť a časť tejto "logiky" v nás zostala dodnes a to nielen v novinách a televízii, ale i u nás v našom turistickom klube.

Raz som počul na zhromaždení turistických zástupcov vetu "Naša oblasť, náš klub požaduje..." Kto to je? Všetci ich členovia alebo len časť - a potom teda - aká časť? Alebo je to azda len požiadavka výboru či dokonca len delegáta na onom zhromaždení? Alebo som si prečítal, že "je známe, že peší turisti nesúhlasia..." Ktorí sú to turisti čo nesúhlasia a prečo? Účastníci diaľkových pochodov alebo naopak rodiny s deťmi či výletné skupiny dôchodcov - a komu vlastne "je to známe"?

Neúprosná logika je tvrdým súperom pre zahmlievané slová. Odhaľuje to, čo stojí tam, kde by malo byť niečo iného a dokonca i to, kde nie je vôbec nič. Logické myslenie a jeho vyjadrenie slovom idú ruka v ruke už od doby premeny opice v "Homo sapiens" a zaznamenalo od tej doby už mnoho slávnych víťaztiev i tragických prehier. Varujme sa dnes toho, aby záplava slov ochromila naše sokratovské hľadanie ich pravého zmyslu. Naše vlastné slová budú potom také, že proti nim ani staroveký filozof ani novoveký spisovateľ nemôže absolútne nič namietať.

Vlasta

 

Náš septembrový jubilant - Milan Patrovič

4.septembra 2001 sa dožíva svojho životného výročia - "zdravej 50-ky", dlhoročný bratislavský turista diaľkoplaz - MILAN PATROVIČ. Pri tejto príležitosti sme samozrejme nemohli chýbať ani my. Milan, máš slovo:

1.MKD: - Ako a kedy, kde si začínal? Prvé kontakty s turistikou.

Milan Patrovič (M.P.): - Pokiaľ sa pamätám na moje prvé kontakty s turistikou, boli to skôr kontakty s auto - turistikou. Keď som mal asi 5 rokov, pozval ma s otcom máš sused, ktorý vlastnil auto - veterána značky Praga - PICOLLO /bolo to malé nákladné autíčko/ na viacdňový výlet do okolia jeho rodnej dedinky na Záhorí - Pajštúna /dnes sa to volá Borinka/. Popakovali sme všetko potrebné a usalašení na plošine náklaďáka sme cestovali - skôr trmácali sa "závratnou rýchlosťou" okolo 40 km za hodinu na Záhorie. Autá - veteráni nemajú také kvalitné vypruženie ako dnešné autá. Nám to však vôbec nevadilo a obdivovali sme z plošiny auta okolitú prírodu. Naraz sme zbadali kotúľajúce sa koleso, ktoré predbehlo naše auto a zaparkovalo v neďalekom rybníku. Až keď šofér zastavil, uvedomili sme si, že je to koleso z nášho auta, ktoré sa počas jazdy uvoľnilo. Mali sme so susedovymi chlapcami z toho veľkú "šou", keď sused plával pre koleso do rybníka, ani sme si neuvedomili nebezpečenstvo, ktoré nás obišlo. Sused mamontoval koleso na svoje miesto a my sme pokračovali v ďalšej jazde ako by sa nič nestalo. Zaparkovali sme až niekde v okolí /teraz už schátralej osady/ AKU-AKU, po ktorej vtedy ešte nebolo ani chýru. Rozložili sme stan a začala sa naša "turistika" - hľadanie hríbov a dreva pre oheň. Vtedy sa dali ešte v krásnych meandroch Borinského potoka chytať aj raky a malé rybky.

A čo sa týka diaľkových pochodov - na prvých som sa zúčastnil v roku 1984. Môj prvý diaľkový pochod bola "Hydinárska 50-ka", na ktorú si ešte veľmi dobre pamätám a zlanáril ma na ňu môj bývalý kolega /dnes už austrálčan v Sydney/ Milan Thuróczy. Po prvýkrát som však nemohol vychutnať krásu tohoto pochodu, nakoľko som si zvolil nesprávnu obuv a mal som potom kopec pľuzgierov. Napriek tomu som pochod dokončil. Odvtedy ale dodržujem moju hlavnú zásadu, "ak chceš vychutnať DP, potom musíš mať 100% obuv".

2.MKD: - Ako si na tom s turistikou v súčasnosti?

M.P.: - Čo sa týka posledných rokov, je to s DP horšie, a to z nasledovných dôvodov. V roku 1996 mi zomrel otec, týždeň na to manželka, pol roka na to mala matka menšiu mozgovú príhodu a po čase, keď sa už z najhoršieho dostala, polámala si nohu a to tak nešťastne, že už môže chodiť len s barlami. Takže keď do tohto stručného výpočtu prirátaš moje náročné zamestnanie /pracujem aj v sobotu a nedeľu/, veľa voľného času mi na sobotné akcie veru nezostáva. Okrem toho zostala všetka práca vo vinohrade, ktorú dovtedy robil otec a mama, iba na mne. Ešteže mi občas pomáhajú niektorí kamaráti turisti ako je napríklad Sládeček, Novák, Korčok, ktorým veľmi pekne ďakujem. Ak aj prídem občas na nejaký ten diaľkový pochod, tak je to spravidla v zimných mesiacoch a zväčša v okolí Bratislavy. Nuž, ale taký je veru život.

3.MKD: - Je o Tebe známe, že si chodil na DP aj so svojími psími kamarátmi. Prečo si ich "chudákov" tak ničil?

M.P.: - Máš pravdu, teraz už "ničím" tretieho psa, nakoľko druhý tragicky zahynul. Prečo? Lebo sa strašne radi "ničiť" nechajú, ba priam sa toho dožadujú!

4.MKD: - Máš už svojho nasledovníka?

M.P.: - Musím ťa opraviť! Nie nasledovníka, ale nasledovníkov. Pretože mám synov dvoch a každý z nich sa v tom-ktorom období so mnou zúčastňoval diaľkových pochodov. Ten starší sa teraz skôr venuje ďalekým krajinám. Mladší všetok svoj voľný čas venuje počítaču. Takže či vyrastie z nich nový diaľkoplaz? Skôr nie ako áno!

5.MKD: - Trnavská stovka, bol si stálym účastníkom, avšak v poslednom čas nie je tam vidieť. Čím to je?

M.P.: - Čo sa týka T-100, platí bod 2. v plnom rozsahu - času v letnom období jednoducho nieto. Kondička je zatiaľ v poriadku - všade behám totiž na bicykli. Mrzí ma však, že sa T-100 nemôžem zúčastniť, možno to vyjde a opäť sa zúčastním až ako dôchodca, kedy už snáď budem mať viac času. Je to však ešte 10 rokov a čo sa môže stať za tú dobu, nikto nevie.

6.MKD: - Tvoj najobľúbenejší diaľkový pochod?

M.P.: - Mojím najobľúbenejším pochodom je v posledných rokoch jednoznačne "SKLADIA". Nielen preto, že sa ho môžem zúčastniť /organizuje sa v decembri/, ale najmä preto, že ma vždy obohatí o niečo nové - organizátor si vždy pripraví nejakú novú zaujímavosť o Malých Karpatoch, čo je pre mňa, ako viacnásobného Malokarpatského diaľkoplaza, už dosť ťažko nájsť.

7.MKD: - Dňom 4.septembra sa dostávaš do "klubu 50-nikov". Páčia sa ti ešte "25-ky"?

M.P.: - Myslím si, že dostať sa do "klubu 50-nikov" nie je žiadna veľká sláva /skôr naopak/ a že vlastne ani niet čo oslavovať. To skôr takú "20-ku" či "25-ku"! Čo sa týka tých "mladých báb", stále sa mi páčia, ale zdá sa, že to už nie je obojsmerné.

8.MKD: - Ako si stojíš s nachodenými kilometrami, vedieš si svoju dokumentáciu?

M.P.: - Čo sa týka mojich nachodených kilometrov - nemám teraz presnú bilanciu - nevenujem sa tomu z nedostatku času, ale ak si pripočítam posledné roky, malo by to byť okolo 15000 km, čo si myslím, že v porovnaní s takým Melom alebo Attilom je zanedbateľné množstvo. Ale keď budem v dôchodku, tak sa polepším.

9.MKD: - Zahraničie? Tvoje skúsenosti z týchto hôr?

M.P.: - Zahraničie? Vlani som konečne navštívil jeden z mojich štyroch veľkých snov a to na dlhé stáročia stratené skalné mesto v jordánskej púšti - starobylú Nabatejskú Petru, ale to už turista /každý je určite tak trochu aj "globetrotter"/ vie, čo je to za klenot. Podarilo sa mi na tento náročný "výbeh" nahovoriť aj známeho diaľkoplaza a organizátora DP a okrem toho aj môjho dobrého kamaráta - Števa Sládečka - takže sme tam boli aj s mojím najstarším synom, silná trojica. Súčasťou tohoto nabitého zájazdu boli aj tri dni v Jeruzaleme a okolí. Dokonca so Štefanom sme ako prví Slováci pokorili aj biblickú "Horu pokušenia" - za čo sme boli od cestovky odmenení aj veľmi cenenými tričkami a nápisom "BUBO". Ďalej sme sa pokúšali "potopiť" v Mŕtvom mori. K nezabudnuteľným zážitkom patrí "šnorchlovanie" v Červenom mori pri Agabe, plávanie medzi "akváriovými" rybičkami a rôznofarebnými koralmi a inými morskými živočíchmi. Ďalej sme navštívili Jarash - najkrajšie antické mesto Jordánska, Crac des Chevalieres - najväčší križiacky hrad na svete /je čiastočne zrekonštruovaný/, Ugarrit - miesto vzniku prvej abecedy. Potúľali sme sa po starom Damašku a navštívili jeho skvostné pamätihodnosti a nezabudnuteľný bazár, kde sme "pričuchli" k správnej atmosfére Orientu. Absolvovali sme samozrejme aj arabský kúpeľ. Cestou nazad sme si prezreli aj bájnu "nevestu púšte", Palmyru a jej starobylé vykopávky, ďalej sme sa na jeden deň zastavili aj vo fantastickej "mesačnej krajine" tufových veží zvanej UCHISAR v Kappadokii. V Istambule sme už boli ako doma - veď to už sme boli na našom kontinente.

Tento rok sa chystám po prvýkrát do Švajčiarska - poloziť dáke alpské štyri - tisícovky. Uvidím, či sa mi to podarí, možno, že bude z toho aj nejaký článok pre MKD.

10.MKD: - Oblastné Turistické Odznaky - tvoj vzťah k nim?

M.P.: - OTO som nikdy neplnil - nejako som si k tomu nenašiel vzťah. Jednoducho ma nezaujali, hoci Malokarpatský som v podstate splnil, aj s mojimi chlapcami sme ponavštevovali všetky MK hrady a zrúcaniny, vrátane rakúskej časti, ale nemám to "administratívne" povybavované. Taktiež ma tu čaká "papierovanie".

11.MKD: - Máš nejaký zaujímavý príbeh z tvojej turistickej minulosti?

M.P.: - Ešte na začiatku môjho "diaľkoplazectva" za hlbokej totality sa mal konať DP - myslím, že to bol pochod Mieru - štart mal byť zo Slavína. Stretli sme sa niekoľkí pri Rotunde pod Slavínom, ale organizátorov nikde. Nakoľko fúkal silný vietor - skryli sme sa dole pod Rotundou a občas sa niekto z nás vyšiel hore pozrieť sa, či už neprišli organizátori. Takto som vybehol hore aj ja a čo nevidím? Jeden z organizátorv v strede kruhu turistov - diaľkoplazov rozdáva štartovné lísty a tak som natrčil ruku aj ja, že si jeden zoberiem. Keď tu zrazu počujem z úst "organizátora": ...aby ste sa navzájom poznali, aby ste sa medzi sebou zbytočne nebuzerovali... Zbystril som pozornosť a nastrčenú ruku okamžite stiahol. Neboli to totiž turisti, ale tajní, ktorým šéf rozdával nejaké identifikačné karty či čo. Až neskôr som sa dozvedel, že pochod bol zrušený, nakoľko mal nejaký papaláš navštíviť Slavín /snáď Gorbačov/ a preto na poslednú chvíľu DP zrušili, len už nebolo kedy informovať turistov. Takto som sa takmer dostal do nepríjemností. Ale pochod sme aj tak absolvovali aj bez organizátorov a štartovných lístkov či kontrol.

12.MKD: - S kým sa cítiš najlepšie na turistických chodníkoch?

M.P.: - Ja chodím rád po kopcoch so všetkými turistami, lebo sú to výborní ľudia, čoho zárukou je už to, že sa jedná o šport, kde nikto nemôže očakávať nejaké materiálne výhody /na rozdiel od takého futbalu, hokeja a pod./, ale sú to vskutku ľudia milujúci prírodu a robia to iba pre svoje zdravie a potešenie. Ale ak mám, obrazne povedané, z týchto drahokamov vybrať tie najcennejšie perly, tak najradšej som v prírode v spoločnosti dobrého kamaráta Štefana Sládečka a Karola Taubera, hoci Karola som už dosť dlho na akciách nevidel.

13.MKD: - Nakoniec, tvoje plány do budúcnosti?

M.P.: - Plány do budúcnosti? Tých veru je. Ale ten najdôležitejší plán je ten najjednoduchší. Chcel by som čo najviac a čo najdlhšie ešte chodiť po turistických chodníčkoch /niekedy aj mimo nich/ a spoznávať prírodu a jej neporušené zákutia a zaujímavosti. Čo sa týka ďalekých krajín: jeden sen už sa mi splnil /pozri odpoveď vyššie/ a ešte mi zostávajú ešte "tri" veľké sny. Tie však neprezradím, lebo potom sa vraj už sny nesplnia... Ak budeme robiť rozhovor k mojej "šesťdesiatke", môžno tam o tom niečo bude...!!!

Za MKD ti veľa zdravia praje Peter Minárik

 

Malé Karpaty - Chránený prírodný výtvor
6.Plavecká jaskyňa

Predpis:                    Úprava MK SSR z 30.októbra 1976, č.7452/1976 - OP
Rozloha:                   Ochranné pásmo 20,62 ha
Poloha:                     Okres Senica
Katastrálne územie:
  Plavecké Podhradie

Jaskyňa sa nachádza v chotári Plaveckého Podhradia v západnom svahu hradného vrchu. Na jej ochranu bolo zriadené pásmo o rozlohe 20,62 ha. Pod Plaveckým hradom /240 m n.m./ v strednotriasových vápencoch chočského príkrovu vznikla puklinovo - rútivá 125 metrov dlhá jaskyňa s vnútornou výzdobou. Toho času značne poškodenou. Prvýkrát bola jaskyňa oficiálne popísaná v roku 1885, avšak prvá jej mapa bola vyhotovená a datovaná v roku 1815. Pred prvou svetovou vojnou bola z podnetu grófa Pálfyho sprístupnená. Toho času je uzavretá, neprístupná. Predstavuje významný biotop početných kolónií rôznych druhov netopierov. Z toho dôvodu sem v súčasnosti chodia iba jaskyniari, vedci a amatéri.

Peter Minárik

 

Stredovekí "Prešpuráci" veľmi dobre vedeli,
že po okolí mesta je neradno sa potĺkať...

Keď začal húf silných chlapov zatĺkať obrovské špicaté koly okolo Vodnej veže, všetci už vedeli, že s bezpečnosťou v okolí Prešpurku je to na pováženie. Kolová hradba mala totiž chrániť mesto nielen proti útokom nepriateľa, ale aj proti nekalej činnosti prepustených vojakov, ktorí spolu s miestnym podsvetím vytvárali obávané úderky. Ľudia sa v stredovekom Prešporku cítili oveľa bezpečnejšie vo vnútornom meste ako mimo neho, čo sa o dnešku povedať nedá. Husto zalesnené okolie so svojimi hájmi, lúkami, nivami a močiarmi vytváralo ideálny biotop nielen pre medvede, ktoré tu bežne žili, ale aj pre "čvargu" od výmyslu sveta. Spoločnosti všakovakých bánd si do sýtosti užili usadlosti roztrúsené okolo mesta Prešporku, ale aj okolo iných mestečiek v okolí. Tak napríklad 12.júna 1346 prepadol istý Ladislaus so svojimi kumpánmi usadlosť bohatého prešporského mešťana Merharda Januka. My dnes s odstupom času môžeme Ladislausovi /po našom Lacovi/ iba závidieť, pretože do svojho zločineckého dúpäťa sa vrátil s 50 kobylami, 50 kravami, 12 mulicami, 8 vycvičenými koňmi, dokonca aj so sedlami a uzdami, 200 sviňami a 100 ovcami. Nevieme ako to všetko vtedy uniesli a preniesli, ale tak je to čierne na bielom. V roku 1382 hnala vidina vzrušujúcich násilností a bohatého lupu prešporskú zberbu až do susedného Rakúska, kde poddaní jedného kláštora získali o jednu zlú životnú skúsenosť viac a Prešporok si zase vychutnal elitnú kritiku priamo od jej veličenstva kráľovnej Alžbety.

O tom, čo v týchto časoch so sebou prinášalo cestovanie, by mohli rozprávať Flins a Kraus, ktorých mesto v roku 1451 vyslalo s nejakým posolstvom na juh. Pri obidvoch prechodoch cez Dunaj, pri Ostrihome, aj pri Komárne sa museli trmácať kadejakými poľnými cestami, pretože hlavné trasy boli plné lúpežných bánd. Anarchia v okolí Prešporku sa v týchto rokoch rozrástla do skutočne obrovských rozmerov.

V jednom liste liste kráľa Ladislava z roku 1457 sa spomína dokonca opevnenie, z ktorého kriminálne živly rôzneho druhu podnikali lúpežné výpravy. Dokonca boli dosť dobre organizovaní pri lúpežných prepadnutiach. V roku 1464 sa okolie mesta nadobro zhnusilo bratovi kráľovského pisára Johanovi von Poklosthó, ktorého vo vile už za hradbami aj so sluhom Demetriom prepadli a ťažko zranili neznámi útočníci. Ale to sa už bezpečnosť mesta stala verejným problémom číslo jedna. Nebojácne sa prejavil cech krajčírov svojím nekompromisným vyhlásením, že so všetkými podozrivými osobami treba zaobchádzať čo najprísnejšie. Žalostné prešporské pomery obmäkčili aj srdce kráľa Ladislava, ktorý na bezpečnosť mesta prispel sumou 400 zlatých.

Čierna kronika sa na tú dobu písala tiež, ale len na prípady, ktoré sa stali vo vnútri mesta.

V roku 1418 brutálne zavraždil jeden sluha kňaza Martina priamo v jeho dome. Páchateľ bol bez milosti sťatý...

V roku 1503 sa sťažoval prešporský prepošt kráľovi na obyvateľov mesta, ktorí v noci prepadli jeho kúriu a prepoštskú budovu, jeho samého síce nechali na pokoji, ale pomocou svojich "nečistých" rúk vtrhli aj do kaplnky a uprostred hlbokých rozjímaní odtiaľ vyvliekli rektora Johana z Nitry. Dali ho do reťazí a uvrhli do žalára. Čo sa s nešťastným Johanom stalo, nevieme a ani príčinu jeho žalárovania, ale isté je, že vyčínanie našich predkov s tým zďaleka neskončilo.

Z nášho pohľadu by sme to nemali nič na závidenie. Neviem, neviem, ako by zvládli v týchto pomeroch diaľkoplazi Trnavskú stovku. Dostali by sa vôbec až do Brezovej, alebo by boli po ceste odchytení ako "škodná" ???

Branislav Chovan

 

Z dovolenkového zápisníka Ivana Baju

Mám tulácky zápisník, ktorý stále nosím so sebou na cestách - necestách, po zarastených lesných chodníčkoch, aj v zvislých žulových stenách, na vlnách Hornádu či Dunaja, po Mníchove i Pohorelej, v Stanišovskej jaskyni i na Egejskom mori. Občas si doň čo-to zaznačím, nakreslím, vložím. Nájdete v ňom nákres, ako si pavúk robí pavučinu, sojčie pierko, záznam o horolezeckom výstupe, hubársky objav, slová starej bačovskej piesne, nezábudku, kresbu dreveného kostolíka v Bodružali, vignetu zo Silvestrovského šampanského s podpismi kamarátov, inventúru výčinov plcha Mojmíra v tábore osady Jastrabov a kadečo iné. Zavše, keď sa mi krížom - krážom nakopí robota, starosti, problémy, ujdem do tichšieho kúta a zalistujem si vo svojom ufúľanom zápisníku. Má on čarovnú moc zaniesť ma na tiché dunajské rameno, na vrchol Batizovského štítu, zachytiť prievan v Jaskyni nádejí, napnúť mi plachty priaznivým vetrom, prekonať čierny lámavý previs, stráviť príjemné chvíle s kamarátmi pri pohári červeného. Keď sa potom vrátim zo sveta spomienok do prítomnosti, do práce, ide to všetko o niečo ľahšie. Keď si si vedel poradiť na Javorovom štíte, a tam nám spadol zo steny plecniak so všetkým potrebným pre výstup či zostup, tak predsa dokážeš dokončiť aj túto výskumnú správu!

A keď sa vybičuješ a urobíš to do soboty večera, môžeš si ísť v nedeľu zalyžovať na Bezovec.

Šup, do roboty! A tak sa mi často prelína príroda a práca, včerajšok, dnešok a zajtrajšok, stále mám na čo spomínať, z čoho sa radovať, na čo sa tešiť. Ako človek, čo sa povolaním zameral na to patologické v ľuďoch, som presvedčený, že všetci psychiatri, neurológovia, patopsychológovia, internisti by mali menej práce, keby si každý človek našiel cestu k prírode.

Príroda je naša matka a učiteľka, zdroj zdravia tela i ducha, večný prameň vôle, chuti k životu, dobrej nálady a radosti zo života, cesta, ako sa stať lepšími. Ďakujem ti, zápisník, že mi to potvrdzuješ a pripomínaš.

Vo svojom zápisníku mám veľa záznamov zo Slovenského Raja. Patrí k trojici mojich najmilších horstiev. Malé Karpaty sú moje rodné, od detstva v nich žijem, boli pre mňa školou poznávania prírody a života v nej, školou turistiky, horolezectva. Vysoké Tatry boli láskou na prvý pohľad - veľkou a večnou, boli a sú mi školou odvahy, priateľstva, nevyčerpateľným zdrojom radosti a krásy. A Slovenský Raj? Poznal som ho skôr ako Tatry a ustavične sa doň vraciam, je pre mňa nenahraditeľný. Prečo? Nuž práve pre tie jeho divoké tiesňavy, rokliny s nekonečnými metamorfózami vody, pre romantické tiché lúky, poľany, pre nádheru vodopádov i kvetov, pre ľadovú rozprávku Suchej Belej i zasnežené pláne Geráv. Púta ma práve kontrast i harmónia tohto divokého a tichého, drsného a malebného, neživého sveta skál, brál, minerálov a sveta šťavnatých lúk plných života, chlapský zápas pri priestupoch zimnými roklinami i romantické prechádzky tichými údoliami. Človek tu môže chodiť, liezť, kúpať sa, lyžovať, plaviť sa, obdivovať jaskyne, fotografovať, maľovať, čo len chcete! Koľko všeličoho krásneho na takom malom kúsku Slovenska! Raz darmo - je to raj, slovenský raj!!!

Sedíme pri pahrebe pred záchrannou stanicou Horskej služby na Čingove s ľuďmi, čo im je Slovenský Raj náplňou života, povolaním. Chlapci z Horskej služby, lesáci, ochrancovia prírody, zelení a ešte kopa náhodných známych. Popíjali sme spišskú borovičku a vyznávali sme sa k láske k Slovenskému Raju. Príhody, báseň, pieseň, zážitok, záchranné akcie, značkovanie turistických chodníkov, objavovanie Stratenskej jaskyne a kadečo iné. A prišlo aj na tie tmavšie, tienisté stránky - všeličo som sa podozvedal o ľuďoch, čo vedome i nevedome škodia prírode a návštevníkom Slovenského Raja. Prišlo mi ľúto, že aj na tento klenot v náhrdelníku krás našej vlasti siahli bezcitné ruky vandalov, zberateľov, priekupníkov, zlodejov, zlodejíčkov a "tiežturistov". Bol by som rád, keby sme prestali byť ľahostajní k ničeniu našej prírody. Nemožno predsa všade nastavať strážcov, ochrancov, "vycapiť" na každom kroku tabuľky zákazov. Treba, aby sa jej zástancom a ochrancom stal každý z nás, každý človek. Veď je to naša príroda, naša vlasť a všetci chceme, aby naše deti, naši vnuci, ďalšie generácie poznali svet našej prírody aspoň taký, aký je dnes, aby sme ho zachovali ako nesmierne vzácny, ničím nenahraditeľný poklad.

Ivan Bajo

 

Letný zážitok na Baťovom kanáli

Baťov kanál meria štyridsaťdva kilometrov a získava si čoraz väčšiu obľubu a popularitu medzi vodákmi a turistami na celom okolí. Len v minulom roku /2000/ sa po kanáli plavilo vyše 18 tisíc turistov, čo bol trojnásobný nárast oproti roku 1998. V tomto roku /2001/ sa na Baťovom kanáli začala už šiesta plavebná sezóna.

Ako vlastne tento kanál vznikol? Vtedajší veľkopodnikateľ Tomáš Baťa vybudoval túto vodnú cestu pôvodne na dopravu uhlia z Rohatca na Hodonínsku do Otrokovíc na Zlínsku. Kanál bol využívaný až do roku 1945. Po tomto roku sa prestal používať, upadol do zabudnutia a postupom času chátral, až bol úplne zničený. Po päťdesiatych rokoch sa pustila firma "Povodie Moravy" so sídlom v Uherskom Hradišti a tunajšia agentúra pre rozvoj turistiky do rekonštrukcie kanálu. Plány na jeho dobudovanie rátajú aj s tým, že jeho trasu "natiahnu" až do Skalice. V súčasnosti opravujú technické zariadenie pri Hodoníne a neskoršie budú opravovať vodné komory /tzv.šlajzne/ v Strážnici. Plavbou na Baťovom kanáli možno spoznávať život na oboch brehoch rieky Moravy. Dá sa to nielen loďou, ale aj pešo i na bicykli. Už teraz môže vodná cesta poskytnúť služby ročne vyše 75 tisíc návštevníkom. Komplexné služby v oblasti cestovného ruchu zabezpečujú v regiónoch južná Morava a severné Záhorie, informačné centrá Aquatour Skalica, Strážnica a Veselí nad Moravou. Táto agentúra vie sprostredkovať nielen plavby po Baťovom kanáli, ale aj ďalšie služby, ako je ubytovanie, stravovanie, posedenia vo vinárskych "sklípkoch", návštevy a výlety po historických pamiatkach. A veru tých je v oblasti neúrekom. Napríklad Záhorské múzeum v Skalici, zámok a zámocká záhrada v Strážnici, hrad Buchlov, vodný hrad v Holíči, zámok v Miloticiach, kúpele Luhačovice, tretí najnavštevovanejší zámok v Čechách Lednice, Velehrad a mnoho ďalších ...

Nemenej zaujímavý je aj cyklistický víkend na kanáli alebo jedna z najznámejších akcií, moravsko - slovenská vínna cesta.

Ten, kto chce tu pobudnúť dlhšie a spoznávať tradičný folklór, bohatú históriu a známu pohostinnosť miestnych ľudí, existuje aj možnosť požičať si houseboat a prežiť celotýždenné dobrodružstvo na vode. Na Baťovom kanáli je preto možné zaujímavo stráviť hodinu, deň ba aj celý týždeň a je to jedno či už na vode, peši alebo bicykli.

August 2001 Marián Rišo

 

Splav po Malom Dunaji

Je to už trochu dávnejšie /júl 1986 - 15.výročie/, čo sme sa rozhodli "pokoriť" tento úsek Malého Dunaja. Odkiaľ sa dá, až po jeho vtok do Váhu. V tej dobe bol pre nás Malý Dunaj úplne neznámy. Informácií bolo o tejto vodnej ceste pomenej a mapa žiadna. Ako inak si potom preveriť túto rieku, ako sadnúť si do člna a spustiť sa po prúde. Na to, aby sme išli opačným smerom sme nemali už vtedy.

Jediná mapa, ktorú sme mali k dispozícii, podľa ktorej sme sa riadili, bola automapa. Nič podrobné, len mestečká a dedinky, všetko ostatné bolo zakreslené zelenou farbou. Po dlhých prípravách a hlavne zháňaní člnov nadišiel dlho očakávaný deň "D".

Prvý deň, sobota - 19.júl 1986 /102 km/

Z automapy sa na nás "škľabilo" jediné miesto, odkiaľ sme teoreticky mohli odštartovať, most povyše Jelky. Až neskoršie sme sa dozvedeli, že to bolo 102 km, od ústia. Vybrali sme sa teda tam. Celkovo nás bolo osem členov splavu a tri lode.

Pri príchode na predpokladaný štart sme boli dosť prekvapení, keď z cesty Malý Dunaj ani nebolo vidieť a nieto sa k nemu dostať. Hľadali sme aký-taký prístup k vode. Asi po 3 km cesty proti prúdu sme narazili na miesto, kde sa dalo člny zložiť do vody. Po naložení člnov batožinou a proviantom a rozlúčení sa z rodinami /ktoré od nás žiadali, skôr ako vyplávame, spísanie poslednej vôle/, sme konečne o 11,15 "vypluli".

Od toho momentu začalo pršať a pršalo, až kým sme nezaparkovali o 16.h. Po pristáti prestalo aj pršať. Keď sme zistili, kde parkujeme, skoro nás trafil šľak. Znovu sme boli pri Jelke, tentokrát len z druhej strany. Takže dnešný deň sme preplávali od Jelky po Jelku. Na automape sme však nič také nevideli. Až neskoršie sme zistili, že okolo Jelky sú vari najkrajšie meandre Malého Dunaja. Mali sme však aj šťastie. Na parkovisku pri vodnom mlyne, vtedy tam boli už len odhnité koly, ktoré ukazovali, kde asi tento mlyn stál, dnes vraj je už postavený nový, pripravovali miestni domorodci tzv. "športový deň", ako nám povedali, bez vyhlásených disciplín. Žiadna disciplína - len čisto športový deň s cigánskou, vínom, muzikou a pečenou rybou. Bolo to zorganizované lepšie než olympijské hry.

Lenže my sme boli hladní skôr, než sa tam niečo udialo, preto veliteľ pripravil prvý guláš na tejto plavbe a bol jedlý! Neušiel sa len lodnému kuchárovi, ktorý pri rozdeľovaní zaspal únavou /rum a borovička znásobená cestovnou horúčkou urobili svoje/.

O 17. hodine prví odvážlivci išli navštíviť miestny hostinec, odkiaľ sa vrátili za dve hodiny s broskyňami, s ktorých sa večer varil kompót pre posádku. Hoci bol chutný, niektorým nechutil.

Po prvej večeri Paľko Kubíček všetkých poprosil, chlapci prosím Vás, len sa nezraňte, lebo v lekárničke máme len dva obväzy a to mám ja na kŕčové žily.

Po desiatej sme postupne odchádzali do večných lovíšť a ticho, spokojne sme pospali.

Druhý deň, nedeľa - 20. júl 1986 /95 km/

Po ôsmej hodine sme sa postupne poprebúdzali. Veliteľ rozhodol, že sa dnes nepôjde ďalej, prečo aj, veď tu budú veľké oslavy a my si vyberieme preto voľný deň. Nie je kam sa ponáhľať. O desiatej začali oslavy, tam sme sa dozvedeli, že oslavujú 45.výročie založenia TJ Jelka. Keď sme si odpočítali 45 rokov od 1986, tak nám vyšlo, že TJ Jelka založili v roku 1941... ??? A Jelka v tej dobe bola za hranicami.

Na obed už boli k dispozícii vynikajúce pochúťky, či už to bolo halászlé, ryba v strúhanke, ryba v múke s paprikou a cigánska. Všetko za jednu ľudovú cenu. Mužstvo sa úplne prejedlo, napríklad Paľo K., keď išiel okolo bufetu, tak mu to nedalo a musel vždy niečo zjesť. Ronald zase jedol pomaly a pokojne, ale stále. Celý deň. Keďže sa dopil zbytok rumu /cca 1,5 litra/, muselo sa presedlať na víno a večer už na zarábané. Večer sme mali pri ohni aj veľa návštev, napríklad Mikino - mal kamarátku "červenej" pleti s koženými nohavicami. Lenže problém bol ten, že s ňou bolo asi 10 - 15 jej súrodencov. Po krátkej diskusii nám povedala: "Vy môžete opaľovať mňa a môj brat bude opaľovať Vaše dievčence". Lenže my sme žiadne nemali. Len spolu s nami na "fleku" nocovalo asi 40 pionierov a pionierok z putovného tábora /Velvěta Nová Paka/. To myslela asi na tie. Tu sme sa na vlastnej koži presvedčili, čo dokážu na vode urobiť dievčatá. Mikino sa bavil s červenokožku, Dušan zase inštruktorkou, Rono s dorastenkou a partia bola rozbitá. Večer sa dopila posledná železná zásoba /špirák s kofolou/. Keď sme ponúkali vedúcemu putovného tábora, dal si loka a povedali sme mu, že špirák máme z pitevne, kde robíme, tak už viac neprišiel. Asi nám uveril. Večierka bola individuálna, veď bola nedeľa. Noc prebehla, až na pár močení, kľudne.

Tretí deň, pondelok - 21. júla 1986 /85 km/

Po deviatej hodine sme dobre naložení, spokojní odplávali. Plavba pokračovala v nádhernom počasí, bolo slnečno a teplo. O 15.h sme si dali v plavbe prestávku, nakoľko sme prišli k mostu pri dedine Horná Potôň. Navštívili sme miestnu krčmu. Tu sme sa dozvedeli, že naproti pri kompe je krásne táborisko. Mali pravdu. Takže sme tento deň skončili v Hornej Potôni - Lúke. Okrem toho tam boli jazerá, kde sa dalo ešte lepšie kúpať ako na Dunaji. Tentokrát prešiel večer v kľude, všetci pospali po včerajšej noci veľmi rýchlo, skoro a hlboko.

Štvrtý deň, útorok - 22. júla 1986 /69 km/

Po kľudnej a výdatnej noci po prebudení sme sa najedli, zbalili a vydali sa do neznáma, po prúde. Plavba bola po celý deň pokojná. Mohli sme sledovať pokojný tok Malého Dunaja, rybárov na brehu a nekonečné množstvá rôznych druhov vodných vtákov, o ktorých sme nemali ani šajnu, čo sú zač. Keď sme zbadali vodný mlyn a z mapy vyčítali, že to je Tomášikovo, tak sme zastavili a na prvý pohľad sa nám to miesto zapáčilo. Tak sme tu zostali nocovať. Do dediny bolo tak asi 1 km, ale pre nás to nebol problém. Zrelej kukurice bolo na okolí dostatok, takže ani hladní sme neboli. Vadilo nám, že tu bol doslova "prebytok" ľudí. V tej dobe sem chodili hlavne Česi a ostraváci a miesto na stanovanie si dokonca predávali jeden druhému. Z toho vyplynul len jeden poznatok, že Česi vedeli o takýchto miestach oveľa lepšie než Trnavčania. Vodné múzeum v mlyne bolo otvorené, rybárska búda s občerstvením taktiež. Nič nám k spokojnosti nechýbalo.

Piaty deň, streda - 23. júl 1986 /45 km/

Dnes boli raňajky bez čaju. Pitnej vody už nebolo a z dunajskej to nikto piť nechcel, hoci nesmrdela. Rozmaznanosť ???

Piaty deň na plavbe, treba už aj niečo nakúpiť. Po odchode z Tomášikova sme sa po 4 km zastavili pri moste v Jahodnej. V blízkosti bol obchod a krčma. Kúpil sa čerstvý chlieb a pivo. Pokračovali sme ďalej na letovisko v Jahodnej, kde v reštaurácii Alba Régia sme si dali dobrú držkovú a pivo. Plavba prebiehala v pokoji a dosť dlho, lebo sme sa chceli v tento deň dostať až k sútoku Klátovského ramena. Zaparkovali sme na pravej strane Malého Dunaja. Kúsok, asi kilometer sa nachádzali Topoľníky a pri nich dokonca kamping so všetkým, čo k nemu patrí. Dokonca tam bolo i futbalové ihrisko. Môžem povedať, že to bolo najkrajšie parkovisko na celom Malom Dunaji. Nádherná lúka a ešte čistejšia voda. Domáci rybári nám vysvetľovali, že tu sú najkrajšie a najväčšie štuky na celom Malom Dunaji. Jediný problém bol, že nikto z posádky nechcel zobrať 10 litrovú bandasku na vodu. Donieslo sa len do 2 litrov. Samozrejme cez noc sa vypila. Ráno varil veliteľ raňajkový guláš a šípkový čaj a kedže chýbala pitná voda, tak raňajky automaticky pripravil z čistej dunajskej vody z Klátovského ramena. Všetkým raňajky chutili, len Paľo K. sa po raňajkách opýtal, z akej vody sa to varilo? Keď zistil, že z dunajskej, tak zapichol takú šabľu, že by sa za ňu nemusel hanbiť ani turecký beg. Tu sme skonštatovali, že to je čisto psychická záležitosť a rozmaznanosť. Keby o tom nevedel, nič by mu nebolo.

Šiesty deň, štvrtok - 24.júl 1986 /Malý Dunaj 0 km - Váh 24,8 km/

Dnes nás čakal najdlhší úsek, plán bol prísť až do Kolárova. Posledných 45 km za jeden deň, to bola pre tie naše nafukovacie gumové člny dosť veľká úloha. Ale zvládli sme to a o 17.h sme doplávali do Kolárova. Zaparkovali sme na pravej strane pod mostom. Tu už ale Malý Dunaj skončil, boli sme na Váhu.

Večer sme strávili kultúrne, boli sme v kine. Dávali film V znamení štyroch. Väčšina tam aj tak pospala. Ráno sme mali zabezpečený prevoz lodí a batožiny. Tak skončil splav Malý Dunaj 1986. Dnes po pätnástich rokoch si na to ešte stále veľmi rád všetci spomíname. Vieme, že už z reštaurácie v Jahodnej zostali len holé múry, Jelka už tiež nerobí oslavy založenia TJ a ani na Tomášikovskom mlyne nepečú ryby a nestanujú tam Česi. Je predsa iná doba, ale Malý Dunaj musí byť ten istý !!!

Nakoniec jeden vtip z tejto plavby:
   "Dežo, čo je to hroch ?"
   "Hroch je to malý gulatý, čo sa na tom Jánošík šmykol, keď ho chytili."

Spomínal bývalý člen lodnej kapely - Mikuláš Polómyi

 

EURORANDO 2001 - Slovensko znovu raritou

V júlovom MKD si Vlado Chrapčiak tak trochu "posťažoval", že pri predávaní štafety EURORANDA 2001, ktorá išla cez naše územie Malých Karpát bol sám, ako "kôl v plote". Pozrime sa však na organizáciu celej akcie trochu bližšie. Zopár informácií aj pre nezasvätených turistov, neholdujúcich tomuto spôsobu relaxácie.

EURORANDO 2001 malo za úlohu a to teraz citujem z kalendára KČT, nakoľko v Slovenskom kalendári nebol k tomu absolútne žiadny komentár, len určené trasy štafety. "EURORANDO - je hviezdicový štafetový pochod po európskych diaľkových peších turistických trasách, s cieľom vo Francúzskom Štrasburgu v septembri 2001. Najdlhšie trasy sa idú zo Škandinávie a z Pyrenejského poloostrova a tieto odštartovali už priebehu roku 2000." Toľko citát. Keď som si porovnal ostatné krajiny, cez ktoré Eurorando ide, tak som s prekvapenín zistil, že my sme znovu niečo extra. Všade je táto akcia zameraná len na pešiu turistiku. U nás je to kombinácia s cykloturistikou, vodnou a mototuristikou. Zdá sa, že pešia je až na samom konci záujmu organizátorov.

Aký to potom mohlo mať dôsledok na peších turistov?

Jednoducho, všetko sa plietlo dokopy a žiadny presun z toho nemal nič poriadne. A tak sa celá akcia EURORANDO stala pre "pešiakov" nezaujímavá a na "odorganizovaní", či lepšie povedané "odfajknutí splnenia" sa zúčastnili zväčša len sami organizátori a turistickí funkcionári.

Uvediem jeden príklad:

Ak by si chcel západoslovenský turista prejsť úsek z Trenčína do Bratislavy na tejto akcii /tento úsek bol naplánovaný na dobu trvania od 13.mája 2001 až do 3.6.2001/, musel by vystriedať tri presunové prostriedky /voda, peši a cyklo/. Ale pokiaľ by ste chceli ísť len peši, máte smolu. Termíny peších častí z Trenčína do Bratislavy jednoducho na seba nenadväzovali:

19.máj 2001 - Nové Mesto nad Váhom - Stará Myjava /17 km/
20.máj 2001 - Myjava - Brezová pod Bradlom /13 km/
26.máj 2001 - Brezinky - Plavecký Mikuláš /7 km/
27.máj 2001 - Sološnica - Čermákova lúka /20 km/
   2.jún 2001 - Svätý Jur - BA Partizánska lúka /16 km/

Suma sumárum, bolo to 73 km pešej turistiky za 5 dní z celkovej vzdialenosti 170 km. Prerušovane...

Jediného turistu, ktorého som poznal a ktorý si celú túto cestu robil sám, úplne individuálne a len peším presunom, bol Janko Parcer. Podľa môjho názoru tak ako to robil on, aj celá akcia mala vyzerať. O tom by musel hovoriť on!

Organizátori tejto veľkej medzinárodnej akcie na našom slovenskom úseku akoby zabudli na bežných radových členov turistiky, pre ktorých celá akcia bola určená a možno aj preto to vôbec neoslovilo väčší počet peších turistov. Veď tí, čo splavovali, tak len splavovali, tí zas, čo prešli svoju časť na bicykli, tak len bicyklovali a na základnú myšlienku celej akcie, aby sa EURORANDA zúčastnili všetci turisti bez "obmedzenia", sa akosi zabudlo. Veď okrem výkonnostnej časti to mala byť aj akcia hlavne spoločenská! Nuž a nakoniec to vyzeralo tak, že čo sa robí "nasilu", to aj tak vyzerá ....

Peter Minárik

 

Došlá pošta ...

Rozhľadňa na Veľkej Homole

V blízkosti Zochovej chaty a kamenného útvaru Traja jazdci, na východnej strane južnej časti Malých Karpát sa nachádza výrazný vrch Veľká Homola s nadmorskou výškou 709,2 m n.m.

V spolupráci MsÚ Modra a MsÚ Pezinok, občanov a podnikateľov oboch miest a okolia sa v apríli tohto roku začali práce na vybudovaní 20 metrov vysokej turistickej rozhľadne na tomto vrchu. Do polovice júla t.r. boli vykonané výkopové práce, armovanie a betonáž pätiek, ako aj úprava okolitého terénu. Náročnosť dopravy materiálu dokazuje, že prevoz materiálu je uskutočňovaný vozidlom Praga V3S s pomocou lesného traktora LKT s navijákom, ktoré jediné sú schopné vlastnou silou sa dostať na vrchol Veľkej Homoly. V auguste t.r. by sa mala začať vlastná montáž drevenej konštrukcie rozhľadne.

Na tomto vrchu už rozhľadňa bola, postavil ju Modranský turistický spolok už v roku 1894. Vydržala až do šesťdesiatych rokov, zub času ju postupne nahlodal a ukončil jej životnosť. Nová rozhľadňa tak nadviaže na viac ako 100-ročnú tradíciu turistiky v tejto oblasti a dúfajme, že sa stane jedným z najvyhľadávanejších bodov tejto časti Malých Karpát.

P.S.
Organizačne a technicky túto akciu zabezpečujú páni Milan Rúžek /inak šéf turistického značkovania na Slovensku/ a Anton Macháček z TS Modra.

August 2001, Vladimír Vagač, Pezinok

 

Siahnem, vytiahnem a čítam...
Úryvok z knihy Evy Rheinwaldovej "Rodičovstvo nie je pre každého"

Schovaj si kamienok z výletu.

Základom spoločnosti je rodina - prehlasovalo po stáročia mnoho významných osobností, ale akosi sa to nikdy nebralo vážne. Rok 1994 bol po prvýkrát vyhlásený "Rokom rodiny", aby ľuďom pripomenul nielen význam rodiny pre spoločnosť, ale aj pre každého jedinca.

Čím je táto inštitúcia, o ktorej niektorí tvrdia, že je už prežitkom, dôležitá?

Predovšetkým tým, že dáva a formuje nových jedincov, ktorí potom tvoria nové generácie a spoločnosť, ľudstvo. Táto hlavná úloha rodiny bola v poslednej dobe dosť opomínaná a rodiny sa rozpadali. Kriminalita detí a mládeže stúpa, pribúda duševných ochorení medzi mládežou, ktorá boli zlými rodinnými pomermi psychicky poškodená. Pribúda rodičov, ktorí nie sú deťom dobrým vzorom, nedávajú im ten zvláštny pocit lásky a bezpečia, ktorý práve deti toľko potrebujú. Z nezdravých rodičov a z nezdravého prostredia vychádzajú nezdraví jedinci a tí sú potom zle pripravení na život. Potom vídame mládež, ako sa bezcielne potuľuje po uliciach, plní si pľúca nikotínom a často uniká od nudnej spoločnosti pomocou alkoholu a drog.

Našťastie, existuje úplne opačná skupina ľudí, ktorí sa snažia žiť zdravým životom a plne si uvedomujú svoju rodičovskú povinnosť a zodpovednosť. Učia deti samostatnosti, učia ich milovať a chrániť prírodu. Vedú ich k zdravému životu a k tomu nutne patrí zdravá strava, šport a turistika.

"Teraz, keď máme dieťa, s turistikou je už koniec", povedia niektorí mladí manželia a zavesia batoh na "klinec". Zatiaľ čo otecko sleduje televízny futbal, mamička si vyjde s kočíkom na výlet do miestnej cukrárne. Rodičia tak začínajú už v mladosti pomaly stárnuť a lenivieť. To je chyba! Príchod dieťatka znamená však len to, že teraz pôjde na výlet o jedného turistu viac.

Kúpi sa špeciálny nosič pre juniora alebo juniorku a ide sa! Matka len dáva pozor, aby si junior so seniorom nezamieňali fľašky. Dieťa je plnoprávnym členom rodiny a ako také sa má podieľať na radostiach rodiny. Výlet je rekreácia, ktorá sa zbavuje od obvyklej nervozity a zhonu všedného dňa. Je to ideálna príležitosť k dôležitému utuženia vzťahov medzi všetkými členmi rodiny. Práve pri turistike sa deti, ale aj dospelí presvedčujú, že sa môžu jeden na druhého spoľahnúť, že si musia navzájom pomáhať, že spoločne sa najlepšie zdolávajú prekážky. A spoločne sa radujú z výkonov, ktoré podali. Kedy a kde inde sa k tomu naskytne lepšia príležitosť? Takto vzniká a utužuje sa puto spoločných prežitkov. Rodičia objavujú pre dieťa krásy a zaujímavosti v prírode: "Pozri sa, zajačik, ticho, aby si ho nevyľakal! Privoňaj si k tomuto kvietku, krásne vonia a naviac je ešte aj liečivý. Vidíš tento krásny kamienok, schovaj si ho na pamiatku na dnešný výlet!" Príroda poskytuje tisíce pokladov, na výlete je možné hodiť starosti za hlavu a hrať sa. Rozdiel medzi rodičmi a deťmi sa stráca. Stávajú sa jedným tímom.

Nikdy nezabudnem na rodiny hrajúce sa na jednej lúke pri Las Vegas, kde som služobne jednu dobu žila. Všetci sa svorne naháňali za loptou, behali, hádzali a zápasili. Váľali sa so smiechom na lúke a nebolo pochýb, že je to zdravá a harmonická rodina. O deti, ktoré vyrastú v takejto rodine, sa nemusí nikto báť. Tie sa ťažko chytia drog alebo alkoholu, z tých určite nebudú vandali.

Pobyt v prírode ale sám o sebe nezaručuje úspešný vývoj detí. Matka s otcom ležia na deke, každý je zabraný do svojej knihy. Matka občas pozrie, čo robí jej potomok a nezabudne preventívne zavolať: "Nelez tam, spadneš! Nelietaj, aby si sa nespotil! Neušpiň sa! Poď si radšej sadnúť!" Otec mlčí, otec sa zrejme nudí. Občas sa napije piva, zapáli si cigaretu, je na ňom vidieť, že príroda s mravcami, komármi, osami a slniečkom mu môže byť tak akurát ukradnutá! A deti vlastne taktiež.

V tejto svojej knižke "Rodičovstvo nie je pre každého" píšem tiež o tom, že človeka už od počatia vytvárajú vplyvy, ktoré na neho pôsobia. Tieto vytvárajú osobnosť, charakter, zvyky. To, čo si každý osvojí v detstve, sa mu stane nepostrádateľnou potrebou. Láska k prírode, k pohybu a pobytu v nej je jedným z najdôležitejších predpokladov pre zdravý vývoj a život človeka. Ľudia sa musia naučiť nielen pracovať, ale i relaxovať, aby sa vedeli vysporiadať so stresmi dnešnej doby a tým sa vedeli udržať zdravými.

A ešte niečo dôležité. Spomienky na rodinnú turistiku zostávajú tými najcennejšími pre celý život, pretože spoločné zážitky vytvárajú najpevnejšie a najtrvalejšie vzťahy a putá medzi ľuďmi.

pripravil Peter Minárik

 

Zrušené úzkorozchodné priemyselné, poľnohospodárské a lesné železničné trate v okrese Trnava

Stretnutie milovníkov zrušených železničných tratí sa uskutočnilo v minulom roku v septembri.

Piatok - 15.9.2000

Stretnutie účastníkov sa uskutočnilo v Trnave na autobusovej stanici. Odtiaľ sme sa odviezli na Dobrú Vodu. Vystúpili sme na zastávke Dobrá Voda - závod, čo je asi 1 km pred obcou. Pokračujeme pešo po trase Dobrá Voda - Ľahký kameň - Zlámaná hora - pod Mariášom - Mariáš - chatová osada pod Mariášom - Slopy - Čierťaž - Černastá - Dobrá Voda, obec - Dobrá Voda, závod.

Najskôr sme išli po asfaltovej ceste, ktorá prebieha po telese trate. Po približne asi 1.5 km sa obe komunikácie rozchádzajú. Zrušená železničná trať stúpa oblúkmi po svahu kopcov. Na svahu hory Mariáš prichádzame na bývalú koncovú výhybňu. Ďalej sme nútení prejsť hustým porastom na vrch Mariáš, kde si dávame vlastné občerstvenie. Následne pokračujeme do chatovej osady Podmariáš a po turistickom chodníku značeným zelenou značkou prichádzame na zrušenú nákladnú stanicu Slopy. Pokračujeme po nádhernom telese /násypy a zárezy/. V priestore Černastá sa napájala vetva vedená z Brezovej pod Bradlom. Pokračujeme po asfaltovej ceste smer Dobrá Voda. Asi po 2 km sa teleso trate osamostatňuje a vedie skalným zárezom a lesom. Miestami pozorujeme siluetu hradu Dobrá Voda. Po trati sa dostávame do obce, kde sme nútení pre prekážky na trati asi 100 metrový úsek obchádzať. Občerstvujeme sa v miestnom pohostinskom zariadení. Po občerstvení naše nohy nabrali kurz smer Dobrá Voda, závod. Tu nastupujeme do autobusu a ideme naspäť do Trnavy sa ubytovať. V piatok za nádherného skoro letného počasia sme absolvovali 20 km.

Sobota - 16.9.2000

Ráno znovu odchádzame autobusom, tentokrát len do obce Špačince, čo je od Trnavy len 5 km. Jej okrajom viedla cukrovarská železničná trať: Dolná Krupá - Špačince - Trnava cukrovar.Niekoľko miestnych postarších obyvateľov nostalgicky spomína na zašlú slávu tejto železničky. Ukazujú nám objekt váhy na bývalom skladisku repy. Priamo v Špačinciach je ešte vidieť niekoľko kolajničiek. Najprv sa vydáme skúmať trať smerom na Dolnú Krupú. V poliach sme našli ešte jednu váhu a zbytok koľají. Ideme naspäť do Špačiniec, kde sa občerstvujeme. Ďalej pokračujeme po rozoranom telese trate, pozdĺž cesty smer Trnava. V poli je pás z kamenného podkladu pre trať, ktorý je asi 10 metrov široký. Neďaleko dvora "9.mája" štátna cesta vytvára oblúk. Tu svojho času odbočovala ďalšia vetva zeležničky, ktorá smerovala do Malženíc a Bohuníc.

Z kríženia želežnice a cesty zostal viditeľný asi 1 metrový pás koľají pod asfaltom. Prechádzame cez cestu a po telese trate pokračujeme miestom bývalého veľkého násypu a neskôr poľom a po prekrižovaní štátnej cesty Trnava - Dolná Krupá zarasteným zárezom /domov bezdomovcov/ okolo Kopánky až po areál cukrovaru.

Vidíme zbytky mostu a bývalú výtopňu, tá je už za plotom. Prichádzame k bránam cukrovaru a obchádzame ho z pravej strany. Tu pozorujeme pôvodné zaústenie vlečky.

Po občerstvení v espresse pokračujeme ďaľšou vetvou trate Trnava - Biely Kostol. Prichádzame ku kríženiu s normálne rozchodnou traťou smerom na Kúty. Ešte stále je tu zachovalý most kríženia. Pokračujeme okolo veľkého cintorína a rekreačnej oblasti Kamenný mlyn do obce Biely Kostol. Úsek Trnava - Kamenný mlyn bol dlhú dobu využívaný aj na rekreačnú dopravu /pionierska železnička/. Obcou Biely Kostol prichádzame až na pôvodné koncové nákladisko repy. Do Trnavy ideme odtiaľto asfaltovou cestou, ale iným smerom. V rámci skúmania cukrovarskej trate sme našli veľa artefaktov, ktoré dokladujú zašlú slávu týchto miestnych poľnohospodárskych železničiek. Boli to podkladnice, klince, spojky, vážne domčeky, zachovalé teleso, priepustky.

V sobotu sme mali polooblačno a cestou na ubytovňu nás dokonca zastihla pravá letná búrka. Celkovo sme absolvovali 28 km.

Nedeľa - 17.9.2000

Ráno cestujeme autobusom na zastávku Orešanská Píla. Pešo pokračujeme na Majdán a potom následne ideme po trase: Majdán - Horné Markovo - Polámané - Podvrh - Pod Veterlínom - Vlčiareň - Smolenice. Od Majdána trať viedla najprv lesom a neskôr pozdĺž potoka lúkami. Pred Polámaným ideme znovu do lesa. Po telese trate sme sa dostali až na koniec trate nad Smolenicami. Modrou turistickou značkou schádzame okolo zámku do mesta, kde sa občerstvujeme a končíme celú akciu.

V nedeľu sme prešli rozbahneným terénom za neustáleho dažďa spolu 21 kilometrov a videli sme aj dvoch diviakov a tri lane...

Jozef Karovič, vedúci akcie.

 

Pochod bankových úradníkov

KST pri TJ Slovan banka Bratislava usporiadal dňa 14.októbra 2000 16.ročník turistického podujatia Pochod bankových úradníkov.

Na trasu diaľkového 40 km pochodu za krásneho jesenného počasia sa zo Smoleníc cez chatu Brezinky, Sklenú Hutu, Čermákovu lúku, Zochovu chatu do cieľa v Harmónii, rešt. Harmony vydalo 87 diaľkárov. Medzi nimi aj 84 ročný p.Bollardt z Pezinka, dosiaľ najstarší účastník, ktorý trasu aj v pohode absolvoval. Nechýbal ani nezmar Melo Klokner, ktorý zase ako jediný absolvoval všetky ročníky.

Na krátkom 14 a 18 km Rodinnom pochode v okolí Harmónie a Zochovej chaty so štartom a cieľom Harmónia, rešt. Harmony sa zúčastnilo 330 turistov rôznych vekových kategórií.

V cieli pochodu to pri guláši, kapustnici, párkoch, čaji a pivečku (a všeličom inom, ale to už za vlastné) vyzeralo na dobrú atmosféru. Každý účastník obdržal diplom, spomínané občerstvenie a bezplatný bol aj odvoz a dovoz autobusmi na štart pochodov a späť do Bratislavy.

Najbližší 17.ročník bude 13.októbra 2001. A čím Vás prekvapíme? Dúfam, že ničím negatívnym. Všetko je pripravené ako obvykle, aj sponzor (obchodná spoločnosť COMPAREX Informačné systémy) nám naďalej ostáva verný. Iba to počasie by mohlo byť aj horšie… Ale v tom prípade Vás, vážení diaľkoplazi (myslím samozrejme obe pohlavia), upozorňujeme, aby ste si zobrali navyše obedáre, pretože strava bude objednaná a treba ju zlikvidovať, usporiadatelia by to asi nezvládli.

Takže Vás, vážení turistickí priatelia, pozývame na 17.ročník Pochodu bankových úradníkov a tešíme sa na stretnutie s Vami na štarte v Smoleniciach a v cieli v Harmónii, rešt. Harmony dňa 13.októbra 2001.

Pozvánka

Pochod bankových úradníkov - 17. ročník
   Termín konania: sobota - 13. október 2001
   Usporiadateľ: KST Slovan banka Bratislava
   Trasy: 14, 18, 40 km

40 km/1500 m:

Štart:  Smolenice, obecný úrad, 6.30 - 08.15 h
Cieľ:   Harmónia, rešt. Harmony, do 17.00 h
Trasa: Smolenice - Čertov Žľab - Brezinky - Mon Repos - Klokoč - Sklená Huta - Holint - Taricové skaly - Čermák - Harmónia
Poznámka: Usporiadateľ zabezpečuje odvoz účastníkov z Bratislavy na štart do Smoleníc autobusom o 06.00 h z nám.SNP 19 - budova pob. VÚB Bratislava - mesto a späť cca o 15.00, 16.30 a 18.00 h – vstup voľný, v cieli drobné občerstvenie
Vedúci podujatia: Ing. Ľudovít Bahurinský, VÚB, a. s.,
                          Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava 25,
                          č.tel.: 02 - 5055 2747, fax: 02 - 5556 6647
                          mail: lbahurinsky@vub.sk

Ľ.Bahurinský, allias Bahuro, resp. Bahurák !

 

Turistický kalendár pre rok 2002

Vážení turistickí priatelia a organizátori turistických podujatí, dovoľujem si Vás za organizačný tím pre prípravu oblastného turistického kalendára Malé Karpaty a okolie pre rok 2002 i touto cestou požiadať, aby ste si už pripravovali termíny a náplne Vašich turistických podujatí, ktoré uvažujete ponúknuť aj širšej turistickej verejnosti, pokiaľ máte záujem, aby boli uverejnené v tomto kalendári. Prosím, Vaše ponuky v písomnej forme (poštou, e-mailom, faxom) adresujte na niektorú z uvedených adries:

Ing.Pavol Šoula, Dorastenecká 40, 831 07 Bratislava 36,
   fax: 02 - 6542 9400, tel.(z): 02 - 602 91 706, mail:
soula@elf.stuba.sk
Ing.Peter Minárik, Čajkovského 40, 917 08 Trnava, tel: 033 - 5521 056
Ing.Ľudovít Bahurinský, VÚB, a. s., Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava 25,
   č.tel.: 02 - 5055 2747, fax: 02 - 5556 6647, mail:
lbahurinsky@vub.sk

Pri prihlasovaní Vašich akcií do kalendára, prosím, v každom prípade uveďte nasledovné údaje: názov a ročník akcie, úplný názov organizátora, termín (-y) akcie, druh presunového prostriedku (peši, cyklo, voda, lyže, diaľkový pochod,.vysokohorská turistika,...), štart a cieľ všetkých trás podujatia (presné miesto, dátum, čas), stručný popis trate (kade vedie), ak je podujatie organizované ako súčasť niektorého medzinárodného spoločenstva alebo vyššieho turistického orgánu, uveďte aj ich názvy (napr.IVV, vyššie stupne KST a pod.), tiež uveďte predpokladaný okruh potenciálnych účastníkov, pokiaľ to považujete za dôležité a minimálne aspoň jednu kontaktnú adresu na organizátora, najlepšie aj s E-mailom a telefónom. Ďalej môžete uviesť aj všetky doplňujúce údaje, ktoré môžu byť dôležité a zaujímavé pre turistických účastníkov (napr.možnosti ubytovania, štartovné, doprava, súčasť niektorej turistickej súťaže, atrakcie a pod.). Pokiaľ už Vaše podujatie bolo uverejnené v kalendári pre rok 2001, stačí pokiaľ na niektorej z uvedených adries potvrdíte (aj telefonicky), že podujatie budete organizovať a prípadne môžete oznámiť zmeny voči údajom, ktoré boli v kalendári pre rok 2001 zverejnené.

Informácie o podujatiach posielajte najneskoršie do 30.septembra 2001 (!) na niektorú z uvedených adries, kalendár by mal byť vydaný ku koncu novembra 2001. Taktiež na niektorú z adries posielajte aj návrhy k obsahu, úprave kalendára, pravdepodobne bude mať podobný formát ako kalendár pre rok 2001.

Pavol Šoula

KALENDÁR

október 2001:

6.10.2001 VÝSTUP TRNAVSKÝCH TURISTOV NA OSTRÚ (VEĽKÁ FATRA) 17.roč.
(sobota) trnavské turiskické kluby

Hlavný výstup a výmena vrcholovej knihy bude 6.10.2001 medzi 11.00 až 11.30 h. Pre prihlásených bude zabezpečené ubytovanie a stravovanie. Prihlásiť sa treba do 15.9.2001, nakoľko je obmedzená kapacita ubytovania.
Doprava: Individuálne
Vedúci: Ing.Peter Minárik, Čajkovského 40, 917 08 Trnava, tel: 033/5521 056

6.10.2001 POCHOD VIA DANUBIA - DUNAJSKÝ CHODNÍK 3.ročník
(sobota) OKST VIA DANUBIA

Trasy: pešo: 50, 35, 20, 10 km (prevýšenie - 0 m)
cyklo: 50, 25 km
50 km (P): Čunovo - Dobrohošť - Vojka - Bodíky - CHKO Dunajské luhy - Gabčíkovo, prístav - Gabčíkovo, VE
Štart: 50 km (P): Čunovo, Hrnčiarska ul, zast.MHD č.91, 6.30 - 7.30 h
ostatné trasy: Gabčíkovo, VE, 7.30 - 10.00 h
Cieľ: Gabčíkovo, VE, do 19.00 h
Iné: Akcia je zaradená aj do medzinárodného kalendára IVV
Vedúci: RNDr.Štefan Nagy, Radničné nám. 379/18, 929 01 Dunajská Streda, tel.d.: 031/552 9567, tel.z.: 02/4552 2063

13.10.2001 POCHOD BANKOVÝCH ÚRADNÍKOV 17.ročník
(sobota) KST Slovan banka Bratislava

Trasa: pešo: 40 km/1500 m
Smolenice - Brezinky - Klokoč - Sklená Huta - Taricové skaly - Čermákova lúka - Harmónia
Štart: Smolenice, obecný úrad, 6.30 - 8.30 h
Cieľ: Harmónia, reštaurácia Harmony, do 17.00 h
Iné: organizátor zabezpečí dopravu na štart. Autobus bude pristavený pred budovou VÚB na nám.SNP 19. Odchod o 6.00 h.
Vedúci: Ing.Ľudovít Bahurinský, Vihorlatská 12, 831 04 Bratislava, tel. (domov): 02/4425 4397, (zamest.): 02/5055 2747

13.10.2001 JESENNÝM POVAŽSKÝM INOVCOM 29.ročník
(sobota) TJ ATOM Jaslovské Bohunice

Trasy: pešo: 50 km/800 m, 35 km/600 m, 20 km/500 m, 10 km/300 m
cyklo: 50 km/800 m, 20 km/500 m
50 km: Piešťany - Lúka - Bezovec - Kostolný vrch - Gajda - Havran - Piešťany
Štart: Piešťany, hotel ATOM, 6.00 - 10.00 h
Cieľ: Piešťany, hotel ATOM, do 18 h
Vedúci: Ing.Miroslav Herchl, Javorová 11, 921 01 Piešťany, tel: 033/7742 404

13.10.2001 PODUNAJSKÁ TÚRA 16.ročník
(sobota) Odbor turistiky TOM TJ BAKA

Trasy: 25, 16 km
Štart a cieľ: štadión TJ BAKA, 9.00 - 16.00 h
Účastnícky popl: 20 Sk
Informácie: Imrich Sárkány, tel: 031/594 738

13.10.2001 POCHOD ZA KRÁSAMI JESENE
(sobota) RZ KST Galanta

Trasa: 12 km
Pusté Úľany - Sládkovičovo
Štart: Pusté Úľany, žel.stanica, 8.05 h
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo
Informácie: tel: 031/784 1725

20.10.2001 K PRAMEŇU VYDRICE 5.ročník
(sobota) KST Železničiar Bratislava

Trasy: pešo: 35, 20, 13 km
Štart: 35 km: Bratislava, Nový most, 8.00 - 8.30 h
20 km: Bratislava, štátne sanatórium, 9.00 - 10.00 h
13 km: Bratislava-Rača, kino Nádej, 10.00 - 10.30 h
Vedúci: Mgr.Igor Mieč, Dopravná 14, 831 06 Bratislava, tel.d.: 02/4488 8971, tel.z.: 02/4488 7749, kl.25

20.10.2001 JESENNÝ POCHOD HLOHOVEC - PIEŠŤANY 23.ročník
(sobota) KST Lokomotíva Hlohovec

Trasy: 35, 30, 25, 10 km
35 km: Hlohovec - Ifkov dom - Jalšové chaty - Holý vrch - Havran - Čertova pec - Piešťany
Štart: Hlohovec, žel.st., 7.00 - 9.00 h
Cieľ: Piešťany, bude upresnený na štarte
Iné: Organizátori zabezpečujú odvoz turistov osobitným autobusom z Havrana do Hlohovca.
Vedúci: Ing.František Miklovič, Bezručova 9/b, 921 01 Hlohovec, tel: 033/245 36

27.10.2001 DP ZÁRUBY, VÁPENNÁ, VYSOKÁ 1.ročník
(sobota) KST Limba turist Bratislava

Trasy: 35 km/1700 m, 25 km/1100 m, 20 km/900 m
35 km: Smolenice - Záruby - Vápenná - Vysoká - Kuchyňa/Zochova chata
25 km: Smolenice - Záruby - Vápenná - Sološnica
20 km: Smolenice - Záruby - Plavecký hrad - Plavecké Podhradie
Štart: Smolenice, obecný úrad, zast.SAD, 6.45 - 8.15 h
Vedúci: Ján Kučera, Lovinského 8, 811 04 Bratislava, tel: 0905/532 482

27.10.2001 VÝSTUP NA TEMATÍN 32.ročník
(sobota) KMT TJ Bezovec Piešťany

Trasa: Lúka nad Váhom - Borovište - Tematín - Lúka - Modrovka
Prezentácia: KMT TJ Bezovec Piešťany
Doprava na štart: Spoje SAD - podľa cestovného poriadku - smer Lúka nad Váhom
Cieľ: KMT Piešťany
Iné: Na hrade Tematín bude pripravené posedenie pri táboráku a beseda o histórii hradu. Pochod sa radí k najstarším aktívnym akciám na Slovensku.
Vedúci: Jaroslav Mihálik, M.Bella 2, 921 01 Piešťany, tel: 033/774 0221


Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.mkd.sk/.