MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

Ďalší zo starej "gardy" diaľkoplazov sa dožíva pekného veku v relatívne dobrom zdravotnom a psychickom stave. Pri tejto príležitosti sme mu samozrejme museli položiť pár otázok, aby sa nám mohol pochváliť čo všetko stihol za svojich posledných päť rokov.

MKD: - Naposledy sme sa spolu rozprávali pri príležitosti splnenia, či nachodenia 30.000 km na DP /bol to máj 2000/. Koľko km si pridal k tým 30 tisícom?

Melo Klokner: - Máš pravdu, v tom májovom čísle bola uverejnená tabuľka s prehľadom môjho chodenia na DP za posledných 18 rokov. Presné splnenie tých 30.000 km bolo k 25.9.1999. Avšak do konca roku 1999 som ešte niečo pridal a tak podľa tejto štatistiky som prešiel do uvedeného termínu 633 DP v celkovej dĺžke 30.475 km /za prevýšenie od 5.6.1988 mi pribudlo 8.077 km/, čo zase znamenalo navýšenie na 38.552 prejdených km. Od 1.1.2000 si v denníku pre VOPT prevýšenie znovu vediem. V posledných dvoch rokoch /2000, 2001/ som prešiel 79 diaľkových pochodov a s prevýšením to činí 4.472 km. Teda suma sumárum, moja bilancia je takáto: za 20 rokov môjho chodenia som urobil 712 DP a prešiel celkom 43.024 km. Takže som strávil na turistických chodníčkoch 712 dní, čo sú skoro dva roky.

MKD: - Hovorí sa o tebe, že si prednedávnom prekonal srdečný infarkt. Je to pravda ?

Melo K.: - Áno, máš pravdu. Stalo sa to 8.mája 1997, keď som prišiel domov z Častovskej 50-ky a zistil som, že ľavé oko mám krvavé. Myslel som si, že v horách mi nejaká halúzka brnkla po ňom a nevenoval som tomu žiadnu pozornosť. V sobotu 10.mája som potom bol na 60-ke ŠKP a v cieli si môjho oka všimol Vilo Vida s manželkou a hovorili mi, že to nie je sranda, keď už dva dni ho mám krvavé. Až v nedeľu 11.mája som išiel na pohotovosť, kde mi lekárka namerala veľmi vysoké hodnoty krvného tlaku a hneď ma poslala na interné a očné vyšetrenie, kde mi zistili infarkt myokardu. Potom som prešiel ešte kopu ďalších vyšetrení a predpísali mi lieky, ktoré odvtedy užívam a tak som sa stal kardiakom.

MKD: - Melo, ale na tvojej aktivite to nijako neubralo. Na DP je ťa vidieť pravidelne na všetkých akciách, ktoré sa organizujú v Malých Karpatoch.

Melo K.: - Nuž čo mám robiť, keď už je to tak? Turistika ma stále baví, je mojou srdcovou záležitosťou, prestať chodiť si veru neviem ani len predstaviť. Som v "rukách" lekárov, najmä mojej dobrej internistky, ktorá ale stále zdvíha ukazovák, že by som nemal chodiť dlhé túry, ale len sa prechádzať. Nie že si to vôbec neviem predstaviť, ale tým viac celkovo zanechať. Čo by som potom mal zo života. Lieky na srdiečko užívam pravidelne, presne je to 6 druhov. Dolu kopcami už nebehám ako kedysi a hore kopcami v stúpaniach sa už viac zadýchavam a zaostávam už za druhými turistami. Ale zato chodím na pochody skoro každý týždeň, skoro na všetko, čo sa v Malých Karpatoch organizuje. Kilometrov som po infarkte prešiel asi toľko ako predtým. Nerobil som a ani nerobím žiadny rozdiel pred a po infarkte. Chodím, že ma to baví a že je to môj život.

MKD: - Ešte stále rád obchádzaš "brlohy nerestí a hriechu", ako sú napríklad krčmy, šenky, vinárne? Tam ťa nie je skoro nikdy vidieť a keď, tak len minimálne. Zmení sa teraz niečo na tom?

Melo K.: - Čo sa týka tejto otázky, Peter vieš, že krčmy, šenky obchádzam už dávno, pokiaľ netreba odtiaľ razítko. Tekutiny si nosím so sebou. Vodu si dopĺňam pri horských prameňoch. Tak som zvyknutý, tieto miesta mi nič nehovoria a už sa asi ťažko zmením. Na mne určite toho mnoho nezarobia.

MKD: - Zmenilo sa u Teba aj niečo doma? Prekladáš ešte rodinnú oslavu, keď je diaľkový pochod alebo dnes už ten pochod jednoducho vynecháš?

Melo K.: - U nás doma sa toho veľa nezmenilo, všetko ide ako predtým. Neprekladám si už rodinné oslavy kvôli pochodom, len raz sa stalo to, že som sa nezúčastnil pohrebu môjho strýka v sobotu, keď sa konala Trnavská stovka, ktorej som dal vtedy prednosť. Nie je pravda to, čo je napísané teraz v júlovom čísle MKD, kde jeden turista píše, že som uprednostil pochod pred svadbou vlastnej dcéry. Ale pravdou je, že koncom júla t.r. som sa nezúčastnil dolnolopašovskej 50-ky pre rodinnú oslavu. A pritom som veľmi chcel ísť na tento pochod, ale zase nechcel som byť "čierna ovca" rodiny. Predsa asi som trošku vstúpil do seba.

MKD: - Zo štatistiky Trnavskej stovky je známe, že si ju prešiel už raz aj do Trenčína /169 km/ a to v roku 1995 /za 36 hodín/. Ako si na to spomínaš, bolo to naozaj ťažké ? Nezopakuješ si to pri príležitosti svojej 70-tky, aby si si dokázal, že si ešte "chlap"?

Melo K.: - Na túto otázku ti odpoviem okamžite a jednoznačne "nie"!!! Tú trasu som už raz zvládol a to stačilo. Netreba mi dokazovať, že som chlap, keď som chorý človek. To už je nad moje sily. Keby som bol mladší a zdravší, určite by som sa o to pokúsil, o tom nie je čo pochybovať. S odstupom času ale môžem túto akciu zhodnotiť ako jednu z mojich najvydarenejších.

MKD: - Na čo si sa zameral v posledných piatich rokoch, na DP, na spoločenské akcie, poznávacie akcie, či už len na individuálne chodenie?

Melo K.: - Keď ti pravdu poviem, na nič určité, zvláštne som sa nezameral, ale chcem len chodiť na DP a nevynechať žiadny z nich. Snažím sa ostatným turistom prispôsobiť v tempe a chôdzi, stačiť ich krokom, ale keď nestačím /čo sa však stáva zriedka/, idem sám, vtedy ma sprevádza môj dlhoročný "kamarát", malý tranzistor, ktorý počúvam a cesta mi ubieha pomerne rýchlo.

MKD: - Prezraď aspoň jeden veľký plán do budúcnosti a hlavne sen, ktorý by si si chcel splniť.

Melo K.: - Vzhľadom k svojmu veku a zdraviu si latku nejako vysoko nestaviam. Mojím "veľkým" cieľom je však chodiť, chodiť a chodiť!! A naďalej chodiť, len keby mi vydržalo to zdravie čo najdlhšie. Niekto má sny a plány omnoho vyššie, vidíš ja som skromný, stačí mi to málo...

MKD: - Zahraničie ťa už na staré kolená neláka? Tým myslím aj Čechy a ostatné okolie. Alebo sú už problémom aj peniaze?

Melo K.: - Zase máš pravdu, veru už ma neláka. Som skromný človek, mne už stačia tie naše Malé Karpaty a priľahlé pohoria, čo sú na sever, východ a juh od nich. Približne priestor bývalého západoslovenského kraja. Aj keď trasy pochodov sa tu viac menej pravidelne opakujú, raz tam, nabudúce opačne a podobne podľa turistického kalendára. Peniaze nie sú mojím problémom, ale ja a moje zdravie!

MKD: - Kto z tvojich rodinných príslušníkov sa dal nahovoriť, resp. ťa nasledoval v tomto netradičnom druhu športu?

Melo K.: - Je to smutné, ale z rodinných príslušníkov som ani nenahovoril ani nepresvedčil nikoho na pešiu turistiku. Iba najstarší vnuk a vnučka sa venujú trošku skautingu. Možno to je tiež začiatok mladého diaľkoplaza.

MKD: - Ktorý z diaľkových pochodov sa tebe osobne páčil v posledných piatich rokoch a prečo?

Melo K.: - Tu si nejako nevyberám, páčia sa mi všetky, na ktoré chodím. Nemal som, ani nemám zvlášť obľúbený pochod. Každý má svoje špecifiká a preto má každý svoje čaro...

MKD: - Kde si bol najďalej vo svojom živote, v ktorej krajine a pri akej príležitosti?

Melo K.: - Na túto otázku sa nemám veru čím pochváliť, lebo za minulého režimu som okrem socialistických krajín okolo nás /Maďarsko, Polsko, Bulharsko, NDR, SSSR a Juhoslávia/ vlastne nikde inde nebol, najmä nie od Dunaja na západ. Po páde komunizmu či socializmu v novembri 1989 som bol na niekoľkých DP v Rakúsku, ako bol DP "Po cestách a necestách Rakúska" a ktoré sa konali v okolí Hainburgu a organizovali ich Majka Lorincová s bratom z Devína alebo aj Rudo Pado.

MKD: - Melo máš z posledných rokov nejakú zaujímavú historku alebo zážitok?

Melo K.: - Zaujímavostí, historiek a zážitkov za poslednú dobu veru nemám, viem len jedno, že mi dosť dobre funguje moja ... skleróza!!!

MKD: - Máš nejaké pripomienky k súčasnému organizovaniu turistických pochodov z tvojho pohľadu, ktoré by viedli k lepšiemu fungovaniu DP v Malých Karpatoch?

Melo K.: - K súčasnému stavu diaľkovej turistiky a jej organizácie u nás nemám čo povedať, lebo sa v tom bohužiaľ nevyznám.

MKD: - Nakoniec nám prezraď či máš nejaké svoje obľúbené miesto v MK, kam sa rád vraciaš a kade sa zas rád znovu prejdeš.

Melo K.: - Keď mám prevdu povedať, v MK je tých miest dosť, ako i trás na DP, ale konkrétne nič obľúbené nemám a som rád, že môžem tade ešte chodiť. A odpustite mi, moji milí priatelia turisti diaľkári, že som toho dnes povedal tak málo pekného a zaujímavého, možno nabudúce.

Melo k tvojej 70-ke Ti želáme, my všetci diaľkoplazi veľa zdravia a chuti do života. Budeme veľmi radi ťa čo najdlhšie vídať na našich turistických chodníčkoch. Za celý MKD ti to praje

Doprava smerujúca v minulosti hore alebo dolu Považím využívala cestnú spojnicu pri Piešťanoch bokom od kúpeľného centra. Buď odbočovala za Trnavou doľava popod svahovitým terénom Malých Karpát alebo išla doľava už od Nového Mesta nad Váhom. To vtedy, keď konský konvoj tiahol týmto krajom a jeho "pán" chcel navštíviť svojich priateľov a známych najmä z vyššej urodzenosti. Takýchto pánov bývalo v minulosti viac než dosť. Tunajší páni vlastnili prepychové vidiecke kaštiele a zámky a príchodiaci nepohŕdol vľúdnym pohostením a počastovaním po takej dlhej túre, akou bola napríklad cesta poľského šľachtica Krištofa Szydlowieckeho.

Bolo to, pravda už veľmi dávno, čo pán Szydlowieczky navštívil Rakovice neďaleko Piešťan. A to práve pri takejto bočnej ceste, ktorú použil a využil na návštevu svojich známych a priateľov z rodiny Nádasdyovcov. Vedel, že jeho konská bandéria sa potrebuje tiež trochu občerstviť a posilniť. Jeho oficieri aj trochu pobaviť a pošpásovať, lebo veď na Nádasdyovskom panstve v Rakoviciach bolo dosť pekných paničiek, ale i dedinských dievčat.

Rakovice bola poddanská dedina, spomenutá už v roku 1262 pod menom Rakoych a od roku 1773 za vlády Márie Terézie pod menom Rakowicze, čo tak trochu znie po rakovi, rákosí, ale i po poľsky, nebola pre pána Szydlowieczkeho ďaleko. Ako významný poľský šľachtic a politik poznal mnohé kraje a medzi nimi aj naše Slovensko i s Rakovicami. Cesta dostavníkovej pošty cez dedinu mu v tom len pomáhala. Bolo to dávno, skoro pred 480 rokmi, čo si pán Szydlowieczky zašiel do Rakovíc. Poberal sa v októbri 1523 do Prešporku a tam mohol len cez slovenské hory a Považie. Ako vieme, na Uhorský trón sa v roku 1490 dostali poľskí Jagelovci a s nimi do Uhorska častejšie prichádzali aj poľskí šľachtici. A pán Szydlowieczky bol poľským kancelárom /narodil sa v roku 1467 ako syn vojvodu/. Bol aj sandomierskym kastelánom, diplomatom spriateleným s Habsburgovcami.

Pochod organizovali turisti z TJ Turista - Zdravotník Senica. Išlo o partiu lekárov a zdravotníkov z miestnej nemocnice a polikliniky. Prvý ročník zorganizovali v roku 1981 a pochod sa konával pravidelne vždy v septembri. Mal aj druhý názov "Diaľkový pochod na 20 a 50 km po turistických chodníkoch". Hlavný organizátor bol Dr.Jozef Kuliaček. Pochod bol organizovaný na počesť Oslobodenia ČSSR Sovietskou armádou a počesť výročia SNP.

V prvých ročníkoch pochodu mali organizátori pripravené pre účastníkov zaujímavé prekvapenie. Pred pochodom každému účastníkovi zmerali krvný tlak.

Trasa diaľkového pochodu na 50 km: Senica OÚNZ - Prietrž - Hradište pod Vrátnom - červená TZ "Cesta hrdinou SNP" - na žel.st.Buková odbočíme na Rozbehy - Jablonica - Hlboké - Senica.

Trasa 20 km išla spoločne len za Prietrž a odtiaľ odbočila doprava na Hlboké a pokračovala do Senice.

Doporučovaná výstroj: Dobre vyšliapaná obuv - oblek podľa počasia, pláštenka do dažďa, mapa Malých Karpát.

Ukončenie pochodu, 50 km trasy bude do 18 h pri OÚNZ s Senici, kde každý účastník odovzdá preukaz rozhodcovi. Po vyhodnotení budú účastníkom preukazy vrátené.

Hodnotenie: Všetci účastníci 20 a 50 km pochodu, ktorí absolvujú celú trasu v stanovenom limite, dostanú pamätný list.

Tak isto nie je známe koľko ročníkov sa organizovalo, v priebehu 90-ych rokov pochod postupne zanikol.

Do nášho povedomia sa dostal tou zaujímavou novinkou "meraním krvného tlaku" u účastníkov pochodu. "Odkukali" sme si to od nich a o niekoľko rokov neskoršie použili na našej "Trnavskej stovke", kde sme to rozšírili o meranie TK nielen na štarte, ale aj po 50 km a v cieli stovky, ktorá bola toho času na Jahodníku v chate Družstevník. Tam sme sa po prvýkrát dozvedeli, čo taký 100 km pochod s turistom urobí...

Dá sa povedať, že už skoro "zabudnutú" Veľkú Javorinu v poslednej dobe znovu, viac a viac, objavujú turisti. Okrem "nášho" pochodu Špačinských Pekných Chlapcov, ktorý ide hrebeňom Bielych Karpát a kontrola je na chate pod vrcholom, si na tomto vrchole pravidelne dávajú stretávku Slováci, Moravania a Česi na svojich pohraničných stretnutiach, či už na Silvestra, v máji alebo v auguste. V tomto roku si tento vrchol vybrali za svoje miesto stretnutia aj turisti z Martina, ktorí tu usporiadajú svoje už 27. stretnutie turistov veteránov. Z toho dôvodu si povieme o nej /Veľkej Javorine/ niečo viac.

Po prvýkrát sa o Veľkej Javorine /970 m n.m./, najvyššom vrchu Bielych Karpát, písalo v Krásach Slovenska už v roku 1923. Vtedy ju autor článku predstavil takto:

"...nemá príkrych svahov, ani hrdých bralnatých stien, zívajúcich priepastí, ani nebotyčnej výšky. Jednako jej mohutné, homolovité telo je nám naskrz milé. Veď z jej vrcholu môžeme zhliadnuť veľkú časť svojej domoviny."

Už rok predtým, v 1922 roku, keď bol v auguste na Veľkej Javorine spoločný výlet, zozbieralo sa asi 500 Kčs na postavenie útulne a tak už 8.7.1923 bol položený základný kameň novej útulne, kde slávnostnú reč povedal básnik Martin Rázus. Na slávnosti sa zišlo početné obecenstvo zo širokého okolia, ale aj z okolitých odborov KČSTL zo Slovenska a Moravy. Presne o rok bola útulňa otvorená. Bola pomenovaná po významnom slovenskom botanikovi J.Ľ.Holubym, ktorý dlhé roky pôsobil v blízkom Zemianskom Podhradí. Turisti sa z nej ale netešili dlho. V Mikulášskej noci v r.1926 vypukol v útulni požiar a oheň ju úplne zničil. Ale už v roku 1928 bola znovu opravená a otvorená a prístupná verejnosti. Veľká Javorina sa v tú zimu stala miestom stretávania lyžiarov zo slovenskej aj moravskej strany. Každú nedeľu od decembra do konca marca prichádzali sem návštevníci od Bratislavy po Trenčín a od Kyjova po Hodonín. Podľa dochovaných údajov z tej doby bola v tej zime Veľká Javorina na prvom mieste na Slovensku, čo sa týka množstva snehu.

Jednými z prvých, ktorí pravidelne začali chodiť na Veľkú Javorinu, boli skoro domáci Brezovania. V duchu Hurbanovej idey "Tu bratia vždy stretávať sa budú", tak začali už v roku 1822. V roku 1845 založil tradíciu slávností na Javorine Samuel Jurkovič. A pokračovala až do dnešných dní. Dôkazom toho je i tohtoročné stretnutie, ktoré sa konalo 28.júla 2002 a na tomto stretnutí sa zúčastnilo cca 6 tisíc Čechov, Moravanov a Slovákov.

Približne na prvý jarný deň roku 1981 som sa zúčastnil aj s partiou spolupracovníkov na turistickom podujatí v Zlatne. Počas túry, väčšiu časť trasy som išiel v spoločnosti študentov VŠP v Nitre. Nuž a jeden z nich mal náhodou so sebou aj propozície na ich pochod, ktorý organizovali a tak mi ho vychválil, že som sa rozhodol, že to skúsim aj ja. Vraj takú lahôdku som ešte nemal. Tak som sa rozhodol aj ja, že ju skúsim prekonať. Termín pochodu bol nejako tesne okolo 1.mája, čiže Sviatku práce.

Stretnutie účastníkov pochodu bolo v podvečer na autobusovej stanici Zlaté Moravce. Štart pochodu bol presne o 19. hodine. Na štarte nás z Bratislavy bolo viacej, napríklad: Attila Korčok, Peter Borovan, Jozef Oravec, Tomáš Kuchta, Juro Hromkovič, ... Zo Zlatých Moraviec sme šliapali na Veľký Inovec, potom cez Veľkú Lehotu, Veľké Pole, Penhýbeľ, Jedľové Kostolany, na zrúcaninu hradu Hrušov. Pod hradom bol cieľ nočnej časti /50 km/. Tu bolo aj občerstvenie a kontrola. Väčšina účastníkov, hlavne študenti VŠP, zostala pri ohníku a išli spať. Asi traja Bratislavčania sme pokračovali po občerstvení ďalej. Trasa pokračovala ponitrianskou magistrálou cez Zlatno, Veľký Tríbeč, Kostoľany pod Tríbečom, Gýmeš, Jelenec, Žírany, Žibricu, Zobor do Nitry. Presne podľa rozpisu kontrol prichádzame na vrchol Veľkého Tríbeča o 7.00 h, kde mala byť kontrola. Keď sme nikoho neobjavili, tak asi po piatich minútach pokračujeme ďalej. Možno len dva kilometre od Kostolian pod Tríbečom stretávame osamoteného turistu. Po krátkom rozhovore s ním sme zistili, že je to vlastne kontrolór. Získavame od neho razítko na účastnícky preukaz. Na otázku prečo až o 7. hodine mal byť na kontrole na Veľkom Tríbeči, keď podľa rozpisu tam mal byť o pár hodín skôr, odpovedal: Minulý rok na Veľký Tríbeč prišiel prvý účastník približne až o desiatej hodine a tak ma hlavný organizátor usmernil, že mi stačí, aby som tam bol niekedy okolo desiatej. Pokračovali sme cez Kostoľany pod Tríbečom a Gýmeš do oblasti RS Remitáž. Tu mala byť kontrola a taktiež občerstvenie, samozrejme sme ale nikoho nenašli. Nakoniec na to najnutnejšie osvieženie používame vonkajší vodovodný kohútik. Pokračujeme do obce Žírany. Pretože ma začal obťažovať hlad, lúčim sa s mojími spolupútnikmi a idem do miestneho obchodu si niečo kúpiť na jedenie. Po občerstvení prechádzam okolo kameňolomu a prudkým svahom /kde sa ide skoro po štyroch/ idem na Žibricu. Potom schádzam na rozkvitnutú lúku plnej hlaváčika jarného a za chvíľu prichádzam na známy nitriansky vrch Zobor. Turistická značka viedla suťoviskom k dolnej stanici lanovky. Nasledovalo putovanie po nitrianských uliciach až po rieku Nitru a potom po nábreží do areálu vysokoškolského internátu Mladosť, kde je cieľ 100 km trasy.

Prichádzam presne o 13.00 h. Moji dvaja spolupútnici tu boli asi o 12.45 h. Vtedy ešte organizátori vôbec nič nemali pripravené /diplomy, občerstvenie/. Rýchlosťou nášho presunu sme dokázali dokonale zaskočiť organizátorov. Dovtedy prví absolventi 100 km pochodu prichádzali do cieľa okolo 15. až 16. hodiny.

Na tomto pochode sme mali pekné jasné a teplé počasie. Teplota cez deň sa pohybovala okolo 28 C. Pochod mal podľa údajov organizátorov dĺžku 100 km a prevýšenie 2942 m.

Zaujímavosťou bola účasť jednej dievčiny z vtedajšieho severočeského kraja /Mikulášovice u Rumburku/, ktorá pre zmenu do cieľa prišla presne o 18.59 h. Prišla, ale bola totálne zničená aj počasím /teplo/, aj terénom, ale podľa mňa aj postavou, nakoľko bola dosť obézna.

Každý účastník pochodu obdržal diplom, ale mne sa tento diplom neuchoval, tak prikladám diplom z neskoršieho obdobia, keď tento pochod mal už iné meno, "DP za kniežaťom Pribinom".

Organizátori sa z prvých ročníkov poučili. Na kontrole boli osadené podušky, pečiatky a nápis "kontrola". Každý si pečiatkoval účastnícke listy sám.

Celkom som absolvoval Nitrianskú stovku VŠP v rokoch 1981 až 1983 a "Za kniežaťom Pribinom" v rokoch 1986,1988 a 1989.

P.S.
Náhodou som vo svojom vanderbuchu našiel poznamenaný počet účastníkov v roku 1983:
Trasu - 15 km prešlo - 101 turistov
           - 50 km v noci - 7 diaľkoplazov
           - 50 km cez deň - 39 diaľkoplazov
           - 100 km prešlo - 106 diaľkoplazov
-----------------------------------------------------
           celkom - 253 účastníkov

Na tomto podujatí sme si prešli v priebehu dvoch dní viaceré v súčasnosti už zaniknuté úzkorozchodné trate v okolí Malých Karpát.

Účastníci sa stretli na autobusovej stanici v Piešťanoch. Každý z účastníkov obdržal sprievodný materiál o úzkorozchodných železničkách, ktoré ideme navštíviť. Začíname cestu autobusom smer Vrbové. Ideme okolo zrušenej železničnej trate Trebatice - Rakovice. Z autobusu vystúpime v obci Nižná. Od miestneho úradu pokračujeme smerom na Kátlovce. Prichádzame k areálu roľníckeho družstva. Pred družstvom ešte stojí zachovalý vážny domček a zábradlie z koľajníc. Koľajnice sú aj súčasťou oplotenia družstevného areálu. Vedľa družstva je veľká betónová plocha, tu bolo nákladište cukrovej repy na úzkorozchodné vagóny. Pokračujeme okolo RD, križujeme poľnú cestu a pokračujeme zárezom medzi poliami. Neskôr sa teleso bývalej trate stráca v poliach. Pri štátnej ceste Nižná - Kátlovce sme našli koľajničku, v tomto úseku bola trať vedená vedľa cesty. V mieste ostrého oblúku prekrížila cestu a teleso znovu ide cez polia. Na poliach je vidieť akési značenie hraníc kúskami koľajničiek. Prichádzame do nádhernej čerešňovej aleje a využívame možnosť prírodného občerstvenia skorých čerešní. Trať viedla okolo už viacerých zborených usadlostí až areálu terajšej AE Jaslovské Bohunice. Od terajšej JE teleso trate viedlo súbežne s cestou do Bohuníc. Neďaleko mosta cez potok sa nachádzala odbočka z hlavnej trate k Radošovskému mlynu, kde bolo nákladisko.

V plote mlyna sú znovu zbytky koľajničiek. Pokračujeme po poľnej ceste, ktorá je vedená po násype trate. Po čase prekračujeme teplovodné potrubie, ktorým JE napája Trnavu teplou vodou. Neďaleko Malženíc sa nachádza na brehu potoka Poľovnícka strelnica s inštalovaným jedným osobným vozňom. Pravdepodobne sa tu v letnom období konajú poľovnícke zábavy. Po odpočinku pokračujeme na vysoký a dosť zarastený násyp. Teleso obchádza domy a záhrady Malženíc. Na konci obce sa trasa stáča na juhozápad. Križujeme štátnu cestu Malženice - Veľké Kostolany. Teleso nemôžeme ďalej sledovať, pretože je v uzatvorenom areáli /betonáreň/, pôvodne tam bol vážny dom, nákladisko a remíza vozidiel. Po občerstvení v miestnom hostinci pokračujeme po asfaltovej ceste okolo cintorína až na koniec obce a pri výjazde z betonárky sú opäť viditeľné koľajnice v plotoch ako i vo vedení hroznovej révy. Ideme po poľnej ceste, ktorá je vedená v záreze a veľkým oblúkom sa dostávame k potoku. Tu trať prechádza po moste na druhú stranu. Most má miestny názov "Čierny most". Tu vlaky pravidelne zastavovali a čerpali z potoka vodu. Trať viedla oblúkom s miernym stúpaním na koniec Malženíc. Po úzkorozchodke je tu veľa pamiatok. Koľajničky a spojky v plotoch. Na jednej koľajničke sme našli rok výroby 1906.

Trať viedla približne 2 km po ľavej strane štátnej cesty Malženice - Trnava. Vo vrcholovom bode ju prekrížila a pokračovala po pravej strane. Teleso trate teraz využíva vedenie teplovodu JE - TT. Pokračujeme po ceste a teleso trate sledujeme z cesty. Asi po 2 km prichádzame na veľmi zaujímavé miesto. Potok urobil hlboký prírodný zárez. Na prekonanie údolia a potoka bol vybudovaný vysoký násyp a most. Je tu zbytok asi 80 m násypu. Nádherné pätky železobetónového mostu cez potok idú vo výške asi 4 metre. Na moste sú ešte zabudované obojstranné konzoly pôvodných lávok pre peších. Na moste je asi na 3 metroch vybraté štrkové lôžko s viditeľnou izoláciou. Na moste si dávame malú prestávku. Následne opäť pokračujeme po asfaltovej ceste okolo niekoľkých majerov. Pri budobe EZ opúšťame cestu a prechádzame cez polia k štátnej ceste Špačince - Trnava. Ešte je tu kus priecestia s koľajnicami. Za priecestím sa pripája vetva trate od Dolnej Krupej. Trať prekonávala terénnu vlnu násypom, po ktorom momentálne nie je už ani pamiatky. Za cestou Trnava - Dolná Krupá ideme okrajom zárezu a následne po násype až k potoku, kde sú ešte zbytky pätiek mosta. Prichádzame k cukrovaru a obzeráme si pôvodné vlečkové napojenie a pre dnešok končíme. Prešli sme 34 km a prekonali 150 m prevýšenia.

Ráno sa odvezieme do Dechtíc a tam začíname dnešnú trasu. Ideme okolo kameňolomu, kde svojho času končila vetva úzkorozchodnej železničky. Pokračujeme po telese, ktoré sa nachádza pod úrovňou cesty smer Dobrá Voda. V priestoroch Dolnej Škálovej sme nútení obchádzať súkromný pozemok. I na tomto "vidíme" ako pokračuje u nás privatizácia. Pokračujeme k RS Planinka, najprv asfaltovou cestou súbežnou s traťou. Pod RS opúšťame asfalt a prechádzame na lesnú cestu, vedenou po telese trate. Trať na týchto miestach viedla krásnymi zárezmi a násypmi za stáleho stúpania v serpentínach. V lokalite Okrúhla križujeme zrušenú trať Dobrá Voda - Smolenice. Od tejto križovatky približne 900 m sa teleso trate definitívne stratilo. Kúsok sa vraciame a po modrej turistickej značke pokračujeme do obce Dobrá Voda a ďalej až na miesto vetvenia. Jedna vetva išla cez Čierťaž na Slopy a druhá na Širokú. Ideme stále lesnou asfaltkou a vidíme občas koľajničky ako súčasť zábradlia na prepustkoch. Na stanici Brezová pod Bradlom našu dnešnú časť poznávacej túry končíme. Prešli sme 26 km a prekonali 600 metrové prevýšenie. Obidva dni sme mali pekné slnečné počasie skoro s letnými teplotami.

KST Vrútky v termíne od 10. do 12. augusta 2001 organizoval turistické podujatie, ktoré bolo zaradené aj do kalendára IVV /ľudový šport pre všetkých/, Turčianskou záhradkou. V rámci podujatia bolo možné si prejsť a plniť aj mestské a prímestské trasy Vrútok a Martina. Trasy boli pripravené pre peších i pre cyklistov. Tiež bola možnosť plniť podmienky IVV dokonca aj plávaním.

10.augusta 2001 som si vybral individuálnu trasu a to Vrútky - Jedloviny - Stráne - Podháj - Priekopa - Vrútky, čo bolo propagované ako prímestský okruh IVV v dĺžke 18 km.

V sobotu 11.8.2001 som si vybral trochu náročnejšiu trasu: Strečno, žsr - Nezbudská Lúčka - Strečno hrad - Rakytie - Javorina - Saračníky - Minčol - Piatrová - Vrútky.

Z Vrútok sme sa doviezli do Strečna, kde bol štart, vlakom. Na štarte nám usporiadateľ poskytol ako občerstvenie krabičku džúsu a perník /na jedenie/. Na kontrolách mali zabezpečené veľmi vkusné a pekné razítka. Na jednej kontrole mali dokonca vlastné bohaté občerstvenie vo forme chlebíkov s nátierkou a výborný čaj. Chlebov bolo veľmi veľa a tie, ktoré sa nezjedli na kontrole, potom boli k dispozícii v cieli. Mali sme nádherné počasie, hoci spočiatku ráno bolo polooblačno a neskôr sa úplne vyčasilo s výbornou viditeľnosťou. Teplota na obed bola okolo 22 stupňov C. Nakoľko som tento úsek zvládol dosť rýchlo a mal som ešte dosť síl a chute, tak som si išiel prejsť ešte jeden prímestský okruh. Tento bol pre zmenu Martinský okruh IVV. Začal som v Martine na žel.stanici cez Jahodníky - Ľadoveň - Jahodnícke háje - Ľadoveň a vrátil som sa do Martina. Za celý deň som na týchto dvoch okruhoch prešiel podľa údajov organizátorov celkom 47 km s prevýšením 1350 m.

Na nedeľu 12.8.2001 som si vybral len jednu trasu. Vrútky - Stráne - Podháj - Priekopa - Vrútky. Na štarte sme znovu dostali občerstvenie vo forme keskov a džúsu. Celý čas sme mali znovu nádherné počasie s teplotou až 28 stupňov. Veľmi príjemné počasie na šlapanie. Opäť boli nádherné dlhé výhľady a na kontrole bohaté občerstvenie. V cieli pochodu nám odovzdali pekné diplomy. Trasa v nedeľu merala 20 km s prevýšením 450 m.

Počas putovania Vrútkami a Martinom ma zaujali nápisy na bránach a vrátach a tu sú najzaujímavejšie:

Ubytovanie v rámci podujatia Turčianskou záhradkou bolo v internáte na lôžkach a v telocvični ZŠ na podlahe v prijateľných cenových reláciach.

Na podujatí sa zúčastnilo aj 20 turistov z Česka a 25 turistov zo Slovenska.

Diaľkový pochod - "2 x 50 a dosť!!!"
Výsledky pochodu, ktorý sa zaratáva do súťaže Malokarpatský Superdiaľkoplaz

Turisti, ktorí splnili podmienky pre udelenie Malokarpatského Superdiaľkoplaza, dostali za uvedenú súťaž diplom už v cieli Pochodu ŠPCH, ktorí sa konal v dňoch 24.a 25. augusta 2002.

Na diplome sú tri pečiatky /za každý 100 km pochod/ a podpisy všetkých organizátorov. Sú dva druhy diplomov, jeden za celkový počet 300 km a jeden pre tých, ktorí absolvovali dva 100 km pochody a jeden kratší, avšak minimálne 50 km. Okrem týchto diplomov dostane každý úspešný Super MKD aj tradičný tanier, ktorý sa bude odovzdávať tak ako obvykle po iné roky v cieli "Vianočného pochodu", v Trnavskej pivárni "Bieros".

Hlavný organizátor 6. ročníka Malokarpatský Supediaľkoplaz, Ing.Ivan Nižnan
Bratislava, 4.8.2002

Stav súťaže "Superdiaľkoplaz" po dvoch pochodoch
Výsledky SMKD po DP /T-100 a "2x50 a dosť"/

1. Bada Peter	Trnava	1940	100 - 100
2. Baláž Ján	Šulekovo	1984	100 - 100
3. Čapoš Peter	Piešťany	1956	100 - 100
4. Drozda Marián	Pochabany	1972	50 + - 100
5. Fakašovský Ladislav	Bratislava	1937	100 - 100
6. Greguš Dalibor	Križovany	1977	100 - 100
7. Groman Peter	Trnava	1959	100 - 100
8. Hanuš Jaroslav	Nitra		100 - 100
9. Indrišek Imrich	Trnava	1954	100 - 50 +
10. Klokner Melo	Bratislava	1932	100 - 100
11. Kohút Miroslav	Bratislava	1958	100 - 100
12. Korčok Attila	Bratislava	1941	100 - 100
13. Lietavec Miro	Špačince	1960	100 - 100
14. Lietavec Ondrej	Špačince	1985	100 - 100
15. Lumtzer Kvetoslav	Poprad	1938	100 - 100
16. Majdan Miroslav	Bratislava	1959	100 - 100
17. Minárik Peter	Trnava	1947	100 - 50 +
18. Molnár Tomáš	Šulekovo	1981	100 - 100
19. Nižnan Ivan	Bratislava	1945	100 - 100
20. Obdržálková Jana	Bratislava	1949	100 - 100
21. Ondrejčík Tibor	Dohňany	1977	100 - 100
22. Parcer Ján	Prievidza	1923	100 - 100
23. Páchnik Ctibor	Trnava	1953	100 - 50 +
24. Petráš Juraj	Trnava	1980	100 - 100
25. Pristach Ján	Bánovce/B.	1970	100 - 100
26. Rejtová Silvia	Bratislava	1970	100 - 100
27. Sasák Jaromír	Osuské	1951	100 - 100
28. Sládeček Štefan	Bratislava	1953	100 - 100
29. Srnka Pavol	Trnava	1944	100 - 100
30. Surán Július	Tlmače	1940	100 - 100
31. Šoula Pavol	Bratislava	1954	100 - 100
32. Šulek Karol	Trnava	1950	100 - 100
33. Trebichalský Peter	Trnava	1951	100 - 100
34. Valach Peter	Bratislava	1951	100 - 100
35. Vencl Ján	Bratislava	1945	100 - 100
36. Venclová Angelika	Bratislava	1960	100 - 100
37. Zuščík František	Trnava	1973	100 - 100

	Vstupné [Sk]			Otváracie hodiny [h]
	dospelí	študenti	deti	jún-august	mimo sezóny
Belianska jaskyňa	100	80	50	9 - 16	9.30 - 14
Bystrianska jaskyňa	60	50	30	9 - 16	9.30 - 14
Demänovská jaskyňa slobody:
-tradičný okruh	100	80	50	9 - 16	9.30 - 14
-veľký okruh	200	160	100	9 - 16	9.30 - 14
Demänovská ľadová j.	90	70	50	9 - 16	9.30 - 14
Dobšinská ľadová j.	110	90	60	9 - 16	9.30 - 14
Gombasecká jaskyňa	60	50	30	9 - 16	9.30 - 14
Harmanecká jaskyňa	60	50	30	10 - 16	10.00 - 14
Jaskyňa Domica /v súčasnosti sa okruh s plavbou nerobí pre nedostatok vody/
- okruh bez plavby	80	60	40	9 - 16	9.00 - 14
Jaskyňa Driny	60	50	30	9 - 16	11.00 - 15
Jasovská jaskyňa	60	50	30	9 - 16	9.30 - 14
Ochtinská aragonitová j.	80	60	40	9 - 16	9.30 - 14
Važecká jaskyňa	50	40	30	9 - 16	10.00 - 14

Dňa 28.9.2002 sa uskutoční druhý ročník pochodu "Neváhaj a poď". Trasa zostáva rovnaká ako minulý rok. To znamená: štart 7.00 - 8.00, Krasňany - obchod.dom, ďalej Chlmec, Hrubý Drieňovec, Pajštún, Dračí hrádok, Svätý vrch, Malinský vrch, Kačín, Koliba - cieľ Slamená búda. Trasa vedie väčšinou po turisticky značených cestách. Mimo ciest je zrealizované vlastné značenie. Dĺžka trasy je 42 km, trasa je dosť náročná a preto nedoporučujeme sa príliš dlho občerstvovať v miestnych pohostinstvách (Marianka, Borinka), potom je problém dôjsť do 18.00 do cieľa na Slamenú búdu.

Niečo k prvému minuloročnému ročníku: účasť: Bratislava 14, Trnava 2, Bernolákovo 1, Piešťnny 1, Poprad 1. Do cieľa v limite došli všetci 19 turisti. Povedali po pochode: Milka Havranová (prvá v cieli) - veľmi dobrý a náročný pochod. Melo Klokner (štartoval až o 8.h) došiel do cieľa krátko pred 18 00: To nie je 42 km, to musí byť 50 km - nikde som sa dlho nezdržal a tak tak som to stihol do cieľa. Ďalší z turistov: Konečne pochod, ktorý sa nedá okradnúť - všetky skratky sú súčasťou pochodu. Po pripomienkach pochodníkov budú na posledných kontrolách predĺžené časy. S vlastným značením neboli žiadne problémy až na Železnej studničke. Vylepšíme.

KST organizuje v tomto roku v rámci celoslovenských DNÍ ŠPORTU vlastnú akciu DNI TURISTICKÝCH VÝSTUPOV A POCHODOV. V našom regióne to bude v nedeľu 29.9.2002 výstup na Záruby. Výstup začne na železničnej stanici Smolenice o 9.30 h. Vlak z Trnavy odchádza o 8:57. Na vrchole Zárub sa budú udeľovať diplomy od 11:30 do 13:00 h. Návrat je po ľubovoľnej trase.

Odbor Klubu slovenských turistov VIA DANUBIA Dunajská Streda pozýva všetkých priaznivcov diaľkových i menej diaľkových i rekreačných pochodov a cyklojázd na 4.ročník tohto turistického podujatia do oblasti vodného diela Gabčíkovo a okolitých lužných lesov. Oproti predošlým ročníkom nastali určité zmeny. Najdlhšia trasa bude opäť odštartovaná z Čunova, zo zastávky MHD č.91 na Hrnčiarskej ulici medzi 7.00 a 8.00 h, avšak dĺžka trasy sa skracuje z pôvodných 50 km na 42 km v súlade s požiadavkami na najdlhšiu trasu pre IVV pochody. Trasa povedie cez obce Dobrohošť a Vojka nad Dunajom s možnosťou občerstvenia v miestnych hostincoch a v závere sa vypúšťa úsek od hájovne Dekan k Hullám čárde, ale trasa povedie od hájovne Dekan priamo do cieľa na parkovisko vodnej elektrárne Gabčíkovo. Trasa na 35 km sa ruší pre nedostatočný záujem z minulých ročníkov a je nahradená naopak záujmom o najkratšiu trasu v dĺžke 5 km pre rodičov s deťmi a dôchodcov. Trasy na 20 a 10 km ostávajú bezo zmeny a budú odštartované medzi 8.30 a 10.30 h z parkoviska VE Gabčíkovo, kde bude aj cieľ všetkých trás, vrátane cyklotrás na 25 a 50 km.

Pre záujemcov o účasť na tomto podujatí bude vypravený autobus s označením VIA DANUBIA zo Žabotovej ulice pod Hlavnou železničnou stanicou v Bratislave s odchodom o 6.45 h a z parkoviska oproti autosalónu OPEL v Dunajskej Strede o 7.45 h. Na trasách 20 a 42 km bude poskytnuté občerstvenie a v cieli bude možné zakúpiť si pravú dunajskú rybaciu polievku HALÁSZLÉ, ktorá pre účastníkov maratónskej pešej trasy bude poskytnutá bezplatne. Odchod autobusu s účastníkmi do Bratislavy cez Dunajskú Stredu sa predpokladá medzi 17.00 – 18.00 h.

Pre všetkých, ktorí úspešne absolvujú niektorú z vytýčených trás, čaká v cieli vkusný diplom, pre zberateľov pečiatok pečiatka IVV a pečiatka pochodu VIA DANUBIA. Náročnejší zberatelia si budú môcť zakúpiť suvenír podujatia.

Osobitne budú ocenení najmladší, najstarší a účastník z najvzdialenejšieho miesta bydliska.

Srdečne pozývame všetkých záujemcov a prajeme uz tradične krásne slnečné jesenné počasie a pekné zázitky zo zdravého pohybu a pobytu v podunajskej prírode.

Podrobné propozície podujatia je možné vyžiadať si od usporiadateľov na adrese: RNDr.Štefan Nagy, 929 01 Dunajská Streda, Radničné nám. 379/18, tel.na byt: 031/552 9567, do zam.: 02/4552 2063 alebo na e-mailovej adrese: viadanubia@orangemail.sk

bude v roku 2002 - 5.októbra, na vrchole Veľkej Javoriny /970 m n.m./ v čase od 11.do 12. h miestneho času. Toto turistické podujatie je určené vekovej kategórii turistov nad 50 rokov, ale samozrejme vítaní sú všetci turisti a turistky. Na vrchole bude vyhodnotenie akcie, tombola, účastnícke odznaky.

Organizátor: Hudák Štefan - Prvý tur.klub Diviaky, tel.č.: 043/420 5424, mobil:0905/479 001

Tento rok (v sobotu, 12.10.2002) už budeme šľapať 30-ty krát pochod “Jesenným Považským Inovcom”. Tento pochod založila skupina nadšencov okolo Mira Kučerku v EBO Jaslovské Bohunice (TJ ATOM Jaslovské Bohunice) v roku 1973. Trasy sú 10 km (z Piešťan na Havran a späť), 20 km (Piešťany na Čertovu pec a späť), 35 km (Piešťany – Ducové – Kostolný vrch – Marhát – Havran – Piešťany) a 50 km (Piešťany – Tematín – Bezovec – Marhát – Havran – Piešťany).

Tento pochod zažil svoj najväčší rozkvet v “dobe temna a neslobody” v 80-tych rokoch, keď bohatým sponzorom boli Jadrové elektrárne Bohunice a Výskumný ústav jadrových elektrární. Organizátori mali k dispozícii ubytovanie v hoteli ATOM v Piešťanoch, jeden deň plateného voľna na prípravu trasy. Účastníci mali možnosť lacného ubytovania v hoteli ATOM. Na pochod prichádzali diaľkoplazi z Prahy aj Košíc. Zúčastňovalo sa ho aj vyše 300 ľudí.

V 90-tych rokoch minulého storočia a v tomto tisícročí sa aj nášho pochodu dotkol rovnaký trend ako väčšiny pochodov – rapídny úbytok organizátorov a účastníkov. Tak isto z hotela ATOM sme sa presťahovali pod prístrešok pri vchode. Na rozdiel od zaniknutých pochodov však stále žijeme a dúfam, že nám to ešte dlho vydrží. Náš záväzok je, že pochod zrušíme ak bude menej účastníkov ako organizátorov. V posledných rokoch sme museli niektoré živé kontroly nahradiť samokontrolami, prípadne ich úplne zrušiť. Pravidelne však na Gajde poskytujeme občerstvenie (čaj a napolitánky). Prispôsobili sme sa aj súčasnému módnemu trendu – trasy je možné absolvovať aj na horskom bicykli.

Všetkých vás pozývam na náš pochod v sobotu, 12.10.2002. V tomto roku ešte koliduje s pochodom Bankových úradníkov v Malých Karpatoch, ale od budúceho roku sa posúvame o týzdeň, takže bude šanca zvládnuť oba pochody.

Turisti trnavských klubov navrhli a pripravili v spolupráci s mestom Trnava celoročnú akciu IVV "Prechádzka historickým mestom Trnava", ktorá po schválení v ústredí KST sa stala dvadsiatym piatym /25/ podujatím tohoto typu na Slovensku. Peší okruh v dĺžke 10 km zahŕňa prehliadku najatraktívnejších pamiatok nášho krajského mesta a tiež návštevu prímestskej rekreačnej oblasti Kamenný mlyn.

Úvodná premiera tejto prechádzky sa uskutoční v nedeľu, 13.10.2002. Prví záujemci o pečiatku IVV z Trnavy ju majú možnosť získať v tento deň, keď prídu na štart o 9.00 h pred hlavnú budovu železničnej stanice v Trnave k poštovej schránke. Sprievodcom bude jeden z autorov okruhu.

Po ďalších zrušených lesných úzkorozchodkách a priemyselnej lanovky juhozápadu Malých Karpát

Sobota, 19.10.2002: Pochod po zrušenej vlečke a úzkorozchodnej lesnej železničnej trati Lozorno - Prepadlé v dĺžke cca 20 km.

Nedeľa, 20.10.2002: Po stopách zrušenej priemyselnej lanovky Medené Hámre - Stupava, /prípadne trať Stupava - Devínske jazero/, dĺžka cca 14 km /20 km/.

Stravovanie: individuálne, možnosť prípravy na chate /k dispozícii šporák, varič, nádoby/.

Poplatky: účastnícky 20 Sk /zahrňuje sprievodný materiál, pamätný list a nevyhnutné náklady organizátora/

Prihlášky musia obsahovať: meno, adresu, dát.narodenia /nie rodné číslo/ a číslo OP.

Termín: 15.-17.11.2002
Miesto konania: Polička
Usporiadateľ: KČT Polička
Program:

Piatok 15.11.: Autobusové zájazdy na hrad Svojanov, Rudka u Kunštátu a do Litomyšle, Budislav, Toulovcovy maštale. Cesta každého zájazdu je 100 Kč. Večer sa uskutoční koncert pána F. Mosera v políčskom kostole sv.Jakuba.

Sobota 16.11.: Turistický DP okolím Poličky na trasách 50, 42, 35, 30, 20 a 10 km. Pochod bude smerovaný do oblasti Žďárskych vrchov.

Turisti, ktorí sa zúčastnia len sobotného DP zaplatia len 20 Kč ako členovia KČT a 30 Kč nečlenovia

5.10.2002 VÝSTUP TRNAVSKÝCH TURISTOV NA OSTRÚ (VEĽKÁ FATRA) 8.ročník
(sobota) trnavské turiskické kluby

5.10.2002 27.národné stretnutie turistov - veteránov na Veľkej Javorine
(sobota) Prvý tur.klub Diviaky

5.10.2002 POCHOD VIA DANUBIA - DUNAJSKÝ CHODNÍK 4.ročník
(sobota) OKST VIA DANUBIA Dunajská Streda

12.10.2002 POCHOD BANKOVÝCH ÚRADNÍKOV 18.ročník
(sobota) KST Slovan banka Bratislava

12.10.2002 JESENNÝM POVAŽSKÝM INOVCOM 30.ročník
(sobota) TJ ATOM Jaslovské Bohunice

13.10.2002 MESTSKÝ OKRUH IVV - TRNAVA (úvodná premiera)
(nedeľa) turisti trnavských klubov, mesto Trnava

19.10.2002 K PRAMEŇU VYDRICE 6.ročník
(sobota) KST Železničiar Bratislava

20.10.2002 Jozef Karovič
Po ďalších zrušených lesných úzkorozchodkách a priemyselnej lanovky juhozápadu Malých Karpát

26.10.2002 JESENNÝ POCHOD HLOHOVEC - PIEŠŤANY 24.ročník
(sobota) KST Lokomotíva Hlohovec

26.10.2002 JESENNÝ DP ZÁRUBY, VÁPENNÁ, VYSOKÁ 2.ročník
(sobota) KST Limba turist Bratislava

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.mkd.sk.

1. Bada Peter	2. Baláž J.
3. Čapoš Peter	4. Drozda M.
5. Farkašovský Ladislav	6. Greguš D.
7. Groman Peter	8. Hanuš Jaroslav
9. Havranová Emilía	10. Jančík Ondrej
11. Klokner Melo	12. Kubiš Milan
13. Kohút M.	14. Korčok Attila
15. Lietavec Miro	16. Lietavec O
17. Lumtzer Kvetoslav	18. Majdán Miroslav
19. Molnár T.	20. Nižnan Ivan
21. Nižnan Marián	22. Obdržálková Jana
23. Ondrejčík T.	24. Parcer Ján
25. Petráš J.	26. Porubanec Cyril
27. Pristach J.	28. Rím Ondrej
29. Rejtová S.	30. Sasák Jaromír
31. Sládeček Štefan	32. Srnka Pavol
33. Suran J.	34. Svrček V.
35. Šoula Pavol	36. Šulek Karol
37. Trebichalský Peter	38. Valach Peter
39. Zučšík F.

1. Indrišek Imrich	2. Kilársky M.
3. Minárik Peter	4. Páchnik C.
5. Podhradský Š	6. Repová V.
7. Rovenská V.	8. Sedliaková Olga
9. Vida Viliam	10.Vencl Ján
11.Venclová Angelika

1. Mikulka Andrej	2. Mikulka Martin
3. Orem J.	4. Patrovič Milan