september 2003
Súvislosť medzi pohybom a eufóriou
Slovo eufória je staré dva a pol tisíca rokov. Grécka predpona "eu" znamená správny, sloveso "fero" znamená "niesť sa, mať sa". Eufória je teda stav človeka, ktorý sa má dobre. Prežíva intenzívne spokojnosť, radosť a je rád na svete.
Ako súvisí eufória s pohybom?
K vzniku eufórie je treba, aby mozog dostával z celého tela priaznivé správy o jeho činnosti. Takéto správy vychádzajú najviac zo svalov. Dobrá funkcia svalov trvajúca dlhší čas spôsobuje, že tepny sa roztiahnu a prichádza do krvi viac kyslíka než v podmienkach pokoja. Taký dokonalý "kyslíkový kúpeľ" poskytuje tkanivám tela vytrvalostný pohyb, ktorý prebieha bez ambícií, súťaženia, hluku a stresu. Mozog môže dostávať správy o vynikajúcom fungovaní tela. Tak vzniká "bežecká eufória", ktorú skôr či neskôr zažije každý, kto pravidelne behá v maratónkach alebo v zime na lyžiach.
Pohybová eufória vzniká tiež pri vyššej tvorbe noradrenalínu v tele, ktorý možno označiť za akýsi fyzický doping. Mobilizuje srdce, dýchacie ústrojenstvo a látkovú výmenu pre účelné zvládnutie námahy a navyše vyvoláva lepšiu náladu, pocit životnej energie a sebadôvery. Niektoré nervové štruktúry v dolnej časti mozgu vytvárajú zase polypeptidy, ktoré obsahujú látky, nazvané "beta - eudorfín". Táto látka pôsobí na niektoré nervové bunky nášho mozgu podobne ako morfium. Ľudia, ktorí nie sú schopní si túto látku vytvárať alebo nedokážu vyvinúť úsilie na to, aby si ju vytvorili, majú sklon k skľúčenosti, úzkosti, zlej nálade.
Jedinou správnou cestou k skutočnej eufórii je pohyb na čerstvom vzduchu v peknom prírodnom prostredí. Samozrejme, ak je príjemná spoločnosť na okolí, tak účinok ešte umocňuje. Ranné či večerné behanie v lese, putovanie po horských hrebeňoch, dlhé turistické pochody či jazda v úzkej bielej stope sú tie najlepšie prostriedky na okysličenie našich tkanív, uvoľnenie noradrenalínu a niekedy i ďalších látok vyvolávajúcich eufóriu.
Milan Bednár
Rozhovor s najstarším
aktívnym značkárom Trnavy
Vladimír Princ (1933)
MKD: Začneme od Adama – ako a kedy si sa dostal k značkovaniu?
VP: Značkujem od roku 1965. Priviedol ma k tomu môj sused Poláček.
MKD: Začínali ste v “zelenom lese” alebo tu už bolo niečo vyznačené?
VP: V okolí Smoleníc už boli vyznačené tie trasy, ktoré sú aj dnes. Za tých skoro 40 rokov nastali len malé zmeny. Napr. modrá zo železničnej stanice išla priamo k zámku popod horu. Neskôr tam vznikol sad a smetisko, tak som ju preložil na cestu.
MKD: Za tie roky si toho už určite veľa vyznačil.
VP: Nedávno som akurát pozeral do svojich výkazov. Za približne 40 rokov som vyznačil asi 2000 km. Stále sú to však tie isté trasy, v Malých Karpatoch máme asi 280 km. Ja už viem kde je značka, ani ju nemusím vidieť.
MKD: Tak to si už všeličo zažil.
VP: No všeličo sa stáva, postretávaš pri tom rôznych ľudí. Len jeden jediný raz sa mi stalo, že som si vylial farbu. Zachránil ma vtedy farár na Dobrej Vode, ktorý mi dal farbu a popili sme aj nejaké vínko. Inakšie som vždy pri páde farbu udržal.
MKD: A čo normálna turistika?
VP: Pochodil som aj hodne po Slovensku. Vždy som si všímal kde je aké značenie a bol som rád, že náš rajón bol na tom rovnako dobre alebo väčšinou lepšie. A v posledných rokoch značkovanie v mnohých oblastiach zakapalo. Pred niekoľkými rokmi, keď som bol na tom zdravotne lepšie, som bol so synom v Dolomitoch. Keď som sa stal penzistom, začal som chodiť so starými pánmi (Bubo Nemeš, Celo Radványi a ďalší postarší horolezci) do Malých Karpát aj niekoľkokrát do týždňa.
MKD: Aké máš plány do budúcna?
VP: Pred rokom som mal porážku a od tých čias mám problémy so srdcom a kolenom, takže už môžem chodiť len po rovine. Ešte značkujem, ale len to, čo je na rovine. Pokiaľ budem vládať, tak do Malých Karpát ešte budem chodiť, teraz to už budem mať za korunu. Ak by som mal ostať už len v Trnave, tak by ma asi už úplne trafil šľak. Závidím Jankovi Parcerovi jeho kondičku.
MKD: Za všetkých značkárov a turistov Ti ďakujem za rozhovor a želám Ti nech Ti to zdravie ešte poslúži a nech ešte vyznačíš mnoho kilometrov.
Rozhovor viedol Vladimír Chrapčiak
Poznávacia trasa spojí rotundy Ducové a sv.Jurka
Aby sa niečo také mohlo uskutočniť, je nutné priložiť ruku k dielu z obidvoch strán Považského Inovca.
Na južnej strane na záchranu Rotundy, ktorá je mimochodom najstaršia na Slovensku, si mladí ľudia založili v Nitrianskej Blatnici občianské združenie ROTUNDA - JURKO.
Toto združenie má za úlohu zachrániť túto unikátnu pamiatku. Pred rokom sa im podarilo vysušiť múry nasiaknuté vlhkosťou a v tomto roku už stačili kostolík omietnuť sanačnou omietkou a upravili okolie kostolíka, pustovne i celého areálu. Stále pokračuje archeologický a historiografický výskum lokality. V spolupráci so svojími partnermi z Ducového chcú vyznačiť náučný starosloviensky turisticko - náučný chodník: Jurko - Hradisko - Volovec - Kostolec - Ducové a tak objaviť túto jedinečnú oblasť pre archeoturistiku.
Pri kostolíku Jurko sa zachovala jedinečná pamiatka - starorománska rotunda z 1.polovice 9.storočia, ktorá bola zasvätená sv.Jurajovi. Odtiaľ je jeho meno. V priebehu stáročí prešla nejednou prestavbou, ale archeologický výskum dokázal, že stojí na pôvodných základoch a s pôvodným murivom do výšky päť až sedem metrov. Je to jediná stavba z tohto obdobia v celej strednej Európe zachovaná do dnešných čias. Pri výskume súčasne objavili dva dvorce z 9. a 10.storočia obohnané palisádami, asi 150 kostrových hrobov, šperky, žarnovy, dechtárske pece a na neďalekej lúke, ktorú nazývajú "Púšť", osídlenie vidieckeho typu. Jeho obyvatelia ťažili a spracovávali železnú rudu. V 9.storočí totiž tadiaľto viedla cesta spájajúca Ponitrie s Považím a hradiskami na Morave. Koncom 14.storočia osídlenie zaniklo, cesta sa presunula nižšie, ale kostolík ostal a stal sa pútnickým miestom spolu s neďalekou kalváriou. V roku 1530 ho dala zrekonštruovať grófka Mária Turzová a v tej dobe k nemu pristavali i pustovňu a už i stredovekú školu!!!
Na severnej strane je zasa občianske združenie "Moravianska Venuša", ktorá si kladie za úlohu vykonať rekonštrukciu rotundy na Kostolci a to do pôvodnej funkčnej podoby. Hradisko bolo už pred časom odkryté a bol tu urobený archeologický prieskum.
Tieto dve rotundy a historické miesta má spojiť 12 km trasa, ktorá povedie hrebeňmi Krahulčích vrchov. Historické lokality sú vzdušnou čiarou od seba vzdialené len sedem kilometrov, v skutočnosti to bude ale o niečo viac ako 12 km. Na trase budú tiež sprístupnené novoobjavené jaskyne v Modrovskom krase pod Bezovcom, ktoré svojou farebnosťou výzdoby prevyšujú známe Ochtinské aragonitové jaskyne, ktoré sú na východe Slovenska. Združenie Rotunda - Jurko je súčasne aj sponzorom prieskumu týchto jaskýň. K zviditeľneniu lokality Kostolec slúži aj nová emisia pohľadníc s pamätnou pečiatkou.
Zo známych turistických pochodov celú trasu kopíruje Silvestrovský výstup na Marhát /v tomto roku už 32.ročník/, ktorý začína svoju púť v Nitrianskej Blatnici a pokračuje cez Jurka na Marhát. Potom sa dá pokračovať cez Jelenie jamy, Kostolný vrch, Gonove lazy, Skalku až na Hubinu a Ducové. Dúfame, že sa organizátorom podarí dať do prevádzky tento zaujímavý nápad v blízkej budúcnosti a že bude na spomínanej turistickej trase veľa zaujímavostí a hlavne pohody.
Juraj Palec
Človek a životunebezpečná flóra
Slovensko. Pohodová stredoeurópska krajina pokrytá ihličnatými, listnatými i zmiešanými lesmi, kríkmi, lúkami, trávami, kvetmi. Slovensko je jediná krajina Európy /!/, kde lesný kryt súvisle siaha od najzápadnejšieho po najvýchodnejší okraj našej vlasti. A značnú časť Slovenska tvoria pôvodné, prirodzené lesy a pralesy. Zatiaľ.
Viacero rastlinných druhov v našej prírode obsahuje látky, ktoré majú toxický účinok na organizmus zvierat a ľudí. Sú to rastliny s obsahom alkaloidov, toxalbumínov, silíc, glykozidov, horčín a iných. Predstavujú pre človeka určité nebezpečenstvo, najmä pre deti, ktoré prichádzajú s rodičmi - turistami do prírody. Skúsme si ich pripomenúť z praktického hľadiska podľa ročných období.
JAR
Najjedovatejšou rastlinou jari je u nás konvalinka /connalaria maialis/, ktorá obsahuje vysokotoxické kardioglykozidy. Jedovatá je celá rastlina - kvet, listy, plody. Práve plody sú krásne červené - lákavé bobule, každoročné otravy sú práve po ich zjedení. Vždy sú to deti...
LETO
V lete je rastlinno - jedovatých nástrah najviac.
Časté sú najmä otravy čiernymi, lesklými bobuľami ľulkovca zlomocného /atropa belladonna/. Smrteľná dávka pre dieťa sú len 2 až 3 bobule!!!
Nebezpečné sú tiež plody - bobule, zemolezu čierneho /lonicera nigra/ a zemolezu obyčajného /lonicera xylosteum/, vranieho oka /paris quadrifolia/ i posedu bieleho /bryona alba/. Všetky tieto bobule sú lesklé, červené, modré, čierne a deti si ich zamieňajú za ríbezle, čučoriedky, brusnice. Celkom naivne zopár bobúľ ochutnajú - následkom môžu byť bolesti žalúdka, brucha, vracanie, ale i smrť.
V lete sa deti môžu otráviť aj jadrami marhúľ a broskýň - ak si narozbíjajú a zjedia priveľa týchto jadierok, pretože ich zložkou je jedovatý kyanovodík.
JESEŇ
Na jeseň sa možno otráviť z bazy chabzdy /sambucus ebulus/ pre možnosť zámeny jej plodov za plody bazy čiernej /sambucus nigra/. Nebezpečné sú aj plody vtáčieho zobu /ligustrum vulgare/ a biele bobule imelovníka /symphoricarpos alba/ - pre deti sú lákavé, ale sú prudko jedovaté.
ZIMA
V zime, najmä počas Vianoc, deti s obľubou ochutnávajú biele bobule imela /viscum album/, ktoré sú tiež jedovaté.
Pravda, okrem sezónnych rastlín sú aj ďalšie, možno povedať celoročné, ktoré obsahujú dostatok jedu na smrteľnú otravu človeka.
Strom - tis obyčajný /taxus baccata/ je celý prudko jedovatý, ihličie, kôra, plody. Obsahuje taxín, ktorý zastavuje činnosť srdca a dýchanie. Smrteľnú dávku tvorí napr. odvar z 50 gramov ihličia!!!
Štedrec - /laburnum anagyroides/ nazývaný tiež "zlatý agát" je celý prudko jedovatý. Alkaloid cystín je kŕčový jed, ktorý pôsobí na svalové, motorické a dýchacie centrá - u detí vyvolávajú otravu už 2 - 3 semená, ktoré si zamieňajú za struky hrachu. Smrť nastáva o niekoľko málo hodín.
Ďalej to je durman obyčajný /hyosciamín, atropín, skopolamín/. Deti zvyčajne vysávajú sladkú šťavu z kvetov a jedia semienka z ostnatých toboliek - vždy z nedobrými následkami, často i so smrťou.
Toxikologické informačné centrum v Bratislave /TIC/, ktoré poskytuje non - stop telefonickú službu /len pre lekárov/, uvádza tiež otravy listami difenbachie /dieffenbachia/ a mahónie /mahonia/. Táto inštitúcia konštatuje, že pri otravách našou flórou ide prevažne o deti, ktoré sú zvedavé, prírodu skúmajú všetkými zmyslami, sú dôverčivé, naivné - teda detské. Detskosť je u detí prirodzená, o to väčšia je však zodpovednosť nás dospelých, ktorí deti do prírody vodíme. Treba deti viesť k tomu, aby sa obracali vždy na nás, keď chcú voľačo skúsiť, ochutnať na našich výletoch, potulkách prírodou. Prekvapením však je aj skutočnosť, že medzi otrávenými bolo a je dosť dospelých.
Príčiny?
Napríklad zaváranie plodov chabzdy namiesto bazy čiernej. "Vylepšovanie" vodky vetvičkami tisu. Konvalinkové listy v alobale s mäsom pri "pahrebovaní" namiesto listov cesnaku medvedieho. Jedenie kvetov štedreca namiesto kvetu agátového. Takže nevedomosť a nezodpovednosť nemusia byť len vlastnosťami detí...
Takže nielen blesk, lavína, mráz, medveď či sršeň nás môžu zahubiť - môže to byť aj bežná, celkom pekná rastlina, okolo ktorej roky chodíme. Veď napokon čo je podozrivé na krásnej konvalinke, na pekných visutých kvetoch zlatého agátu - štedreca, na ozdobnom tise, na všeliakých tých lesklých bobuliach rozličných farieb? Ide hlavne o to upozorniť, vystríhať, poučiť naše turistické deti. My dospelí by sme už mohli mať dosť rozumu na to, aby sme sa nenapchávali bobulami vranieho oka...
Ivan Bajo
Plešatí a bradatí (aj pripečení) na Drieňku
Uplynul rok, opäť som bol na chalupe vo Dvorci v Turčianskej záhradke. A čo som si v mojom bufeťáckom pláne na 9.8.2003 naplánoval, to som veru aj zrealizoval. Počas celého môjho kolchozníčenia vládlo horúce leto a ani deň výstupu nebol výnimkou. Aj som chvíľu s nádejou podumal, či sa na akciu nevzťahuje prečudesný zákaz chodenia ľudí do lesov. Však keď môžu po národných parkoch, lesoch a kopcoch behať bicykle, motorky, autá a gazíky, tak prečo by aspoň po turistických chodníkoch nemohli upaľovať turisti. Uzniesol som sa, že môžu. Ráno o 06:00 som nakopol 30 ročný favorit (bicykel) a vyrazil do Diviak, kde som ho zaparkoval u priateľa Mira na záhrade. Krokom nádejného invalida (palicu s prvou pomocou som mal so sebou) som vykročil po asfaltke cez Turč. Michal do Rakše a odtiaľ som sa terigal do hôr. Vyrazil som zámerne skôr, pretože ja po ceste rozjímam, tak aby som to do 11:00 h stihol. A slnko už začalo pripaľovať. Dostal som sa k lesu, kde sa stretávali cesty a rozmýšľal, kade ďalej. Našťastie ma dobehla partia z Hlohovca, ktorá to poznala zo zimného výstupu. Smer bol jasný a tak sme si to v pohode trielili dolinou až k prebúdzajúcemu sa trampskému táboru. A tam už bolo jasné, že kufrujeme, pretože po modrej značke ani chýru. Tak sme to otočili, pekne sa vrátili a pokračovali naozaj už po modrej značke. Ešte na asfaltke nás predbehol kamarát z krčmy z Veľkého Čepčína na bicykli, na ktorom sa mienil vytrepať až na vrchol. V pokojnom tempe sme stúpali až na odbočku do sedla pod Drieňkom. Tam nám nejakí zbojníci pokácali do cesty mladé stromky, takže nastal prekážkový pochod. Pri pravidelnom rozjímaní nás predbehlo pár turistov a medzi nimi dravec P.Srnka z Trnavy. Ale to už sme boli v sedle, kde sme sa občerstvili a vyrazili na záverečný stupák na vrchol. Priateľ cyklista už znášal z vrcholu bicykel, tak som mu zazvonil na pozdrav (zvonček bol súčasťou mojej invalidnej palice). Predbehlo nás zopár turistov, viackrát som zanadával na teplo a kopec, ale vrchol bol už na dosah. Aj sme ho dosiahli o 10:55 h. Bol obsadený desiatkami turistov, medzi ktorými som na prekvapenie zočil ďalšieho známeho. Tak sme si s A.Haasom pokecali, vypočuli slávnostné príhovory, strovili pár banánov, ktoré p.Haas vyhral v tombole, do ktorej som prihodil zopár kusov júlového Malokarpatského Diaľkoplaza a Oblastného turistického kalendára MK a okolie a kochali sa z pekných výhľadov na naše slovenské pohoria. Urobil som zopár faktografických záberov, zobral na vedomie víťazstvo plešatých, ktorých bolo omnoho viac ako nás bradatých. Vyfasoval som diplomy za účasť a za hlavu neobyčajných tvarov so zaujímavou bradou. Ešte sme sa nejakú chvíľu vyvaľovali na slnku, iní už začali zostupovať, takže čoskoro sme tam osameli. A tak sme sa aj my pozostalí vybrali na zostup, ktorý sa veľmi vydaril. Samozrejme, že sme chceli ísť skratkou, ktorá sa čoskoro zmenila na cestu do neznáma. Ale prežili sme. Pod kopcom som prehodil s mladými skautami, ktorí pri potoku umývali nádobíčko, pár viet. Dozvedel som sa, že bratislavskí a zvolenskí skautíci tam majú zraz. Posledné kilometre som sa s vyplazeným jazykom doplazil do šenku v Rakši, posedel pri dvoch ešte nezdražených pivách a už s omnoho rezkejším krokom pokračoval ku kamarátovi Mirovi do Diviak. Posedeli sme si (samozrejme, že nie na sucho) v jeho krásnej záhrade, vyfasoval som do batohu ovocie a zeleninu, nejak nasadol na bicykel a uháňal sa rozlúčiť s priateľmi do krčmy na V.Čepčíne, pretože v nedeľu som už odchádzal domov do Bratislavy. Proste vydarený záver môjho pobytu na chalupe. Šťastne som na ňu dorazil, zaparkoval do humna favorita, odovzdal mame záhradné produkty a do ešte neexistujúceho plánu bufeťákov na rok 2004 som si výrazným písmom poznačil plešatý a bradatý Drieňok !
Ľ. Bahurinský
Je mi z toho negatívne....
Veru už dosť dlho sa chystám niečo napísať do MKD, ale keďže som čím ďalej tým viacej lenivejší, tak stále iba otáľam a len a len sľubujem. Pred nedávnom som sa chystal napísať článoček o známej "neznámej" maliarke Vysokých Tatier, JuDr.Lídy Hynkovej. Tohoto roku by sa bola dožila svojej 90-ky. Za prvé, vďaka mojej lenivosti som nezohnal presné údaje o nej včas a za druhé, keď som ich zohnal, bolo už po jubileu. Obrazy od nej mám nielen ja, ale aj Ivan Košický a kopu našich priateľov. Spomínaná maliarka mala v Trnave voľakedy tri veľké výstavy svojich prác.
Ale k písaniu ma vlastne paradoxne naštartoval sobotňajší rozhlas. Rádioprijímač mám ako penzista zapnutý stále, takže sa permanentne dozvedám nepreberné množstvo informácií a správ rôzneho charakteru, dosť často veľmi skreslených a často výslovne "blbých". /Tento čechizmus to ale najlepšie vystihuje/.
Doteraz som si myslel, že najväčšia redaktorská konina či kravina sa vyskytla v známom klebetnom časopise "Plus 7 dní". Totiž tam niekedy vlani bol článoček o juhoamericých Andách. Svetaznalý redaktor - zrejme v redakcii nemajú žiadnu encyklopédiu, prípadne v dnešnej modernej dobe - internet. V tomto článku spomenul redaktor pohorie tiahnuce sa cez celú Južnú Ameriku - Kordillery, konkrétne Andy, v ktorých podľa neho je na jednom štvorcovom kilometri najviac sedemtisícoviek na svete. Neviem odkiaľ bral tieto informácie, lebo v celej Južnej Amerike sa nenachádza ani jeden vrch s výškou sedemtisíc metrov. Aj Aconcague chýba nejaký ten meter k siedmim tisícom.
Donútil ma ale sadnúť si a niečo napísať iný program. V spomenutú sobotu som sa totiž dozvedel, že v Malých Karpatoch je najväčší kopec Zárubne a nie Záruby /2.7.2003 v relácii Na dobré ráno o 6.15 h/.
Ono je to tak, keď som si myslel, že najsprostejším filmom s horolezeckou tématikou bol "Cliffhanger" či ako sa to píše, ale neskôr ho prekonal "Vertikal Limit" a ešte jeden film, ktorý nedávno dávali v televízii, kde horolezci už v desiatich metroch nad zemou mali horskú nemoc.
Keď spomínam rozhlas, dodám ešte niekoľko nových perličiek. Psychológ Ivan Štúr 27.7. ráno použil dosť smiešnu slovnú kombináciu "Veľmi dobre sa páči", potom zaujímavé sú niektoré nové slová, Hrušovský 20.5. tu mal "umenšené" namiesto zmenšené, v správach na Markíze 23.7. mali "dopripomienky". V niektorých knihách a časopisoch, keďže sa už nepoužíva koncovka -ová, aby sme boli skôr v tej Európe, pletú si neznalí redaktori pohlavia. Zo spisovateľa Evelyn Waugha urobili ženu /kniha J.J.Fiechter: Nástroj pomsty, ktorý preložila PhDr.Vladimíra Komorovská/.
Zaujímavé slovo je i "vyobhájiť". Smiešna kombinácia slov vzniká aj pri nejakých nehodách, keď redaktor povie, že pri nejakej nehode sa cestujúci pasažieri "cestujúci sa zranili". Somári, samotní seba zráňajú, čo sú samovrahmi /malo byť správne "cestujúci boli zranení"/. Teraz, keď je také sucho, často horí. Hasiči už teraz nehasia, ale požiare lokalizujú, takže by už nemali byť hasičmi, ale lokalizátormi.
Keď tým našim novinárskym vzdelancom niečo padne do "huby", pri ich vzdelaní a lenivosti im to nejde vypluť. Príklad: V jednych novinách si spomenuli, že najvyšší islamský náboženský predstaviteľ, ktorého nazvali "klerikom", o niečom rozhodol. Potom už všetky noviny prevzali uvedený výraz. Zrejme, somár, ani nevie, že "klerik" je v podstate študent teológie. Nuž, ale čo sa dá robiť. Dnes, keď v rozhovore nepoužije "vzdelanec" aspoň jedno cudzie slovo, nejde asi s dobou...
Preto sa treba v "ostatnej" dobe "realizovať". Nakoniec som si spomenul ešte na teraz veľmi módne výrazy - negatívny a pozitívny - veru, veru už neexistuje dobre či zle.
V auguste 2003 je mi z toho negatívne - Váš Celo Radványi
SPOMÍNAME
Dobrodružstvo pohybu
Ťažko inak nazvať myšlienku spočívajúcu v tom, že treba ráno za skorého úsvitu posadiť sa na bicykel a prejsť na ňom, takpovediac na jeden záťah, trasu vyše tristo kilometrov dlhú a navyše s prevýšením 1100 metrov, reálne existujúcu medzi Trnavou a cieľovým táboriskom vo Vysokých Tatrách. Ak niekto povie, že na ňu sa nenechá nik nachytať, mýli sa!
Už od roku 1974 mladí ľudia združení v agilnej telovýchovnej jednote pôsobiacej vo vtedajšom, v dobrom slova zmysle povestnom mládežníckom klube Fortuna Trnava, posilnení navyše aj medzinárodnými skúsenosťami cykloturistov z TJ Slávia Trnava, majúcich za sebou diaľkové jazdy dokonca po africkom kontinente, sa podujali na počesť 30.výročia SNP /1974/ a odchodu trnavskej vojenskej posádky doň, čosi tiež takého, nie každodenného vykonať. Veď či počin otcov spred tridsiatich rokov nebol výnimočnejší, ojedinelejší, namáhavejší a ďaleko nebezpečnejší?
Mesto Trnava, majúce navyše ako jediné! zo západného Slovenska aktívny vzťah k Povstaniu - veď jeho vojenská posádka bola z celého tohoto regiónu jediná, čo spolu s mnohými dobrovolníkmi z radov obyvateľstva tam odišla bojovať - túto myšlienku podporilo. A tak aj pod záštitou bývalého vojenského veliteľa Mikuláša Čordáša, vydali sa 8.augusta 1974 mladí cykloturisti najprv po stopách pochodu trnavskej posádky, trasou Trnava - Hlohovec - Topolčany - Partizánske - Veľké Pole - Horné Hámre - Žarnovica a potom ďalej cestou bojovníkov SNP po trase Zvolen - Banská Bystrica - Nemecká - Brezno - cez Čertovicu pod Vysoké Tatry a potom do táboriska medzinárodného mládežníckeho výstupu na Rysy. Tam "Táto" nonstop jazda skončila, aby vzbudila oprávnenú pozornosť ako ozaj ojedinelý športový turistický výkon. Navyše, hneď na druhý deň kombinovaný s turistickým výstupom priamo na vrchol Rysov /2499/, bez ohľadu na vrtochy počasia. Nohy vtedy zrejme veľmi prestali bolieť, lebo informácie o podujatí sa rozniesli rýchlo a boli dôvodom pripraviť druhý ročník a následne vybudovať si športovú tradíciu, ktorá trvala bez prerušenia po celých 15 rokov.
Zatiaľ čo úvodný ročník ešte končil v táborisku na lúkach za podtatranskou obcou Štrba, nasledujúce boli prenesené do táboriska lomnického Športcampu a to tiež prinieslo nielen predĺženie trasy o ďalšie kilometre, ale pribudlo i ďalšie stúpanie takmer pred "cieľom" a to také, že tento záver celodennej trasy pokojne možno označiť za vhodný pre súťaž "železných mužov". Vtedy však takéto súťaže ešte známe neboli a tak cykloturisti bez toho, že by si túto skutočnosť uvedomovali, lámali rekordy tam, kde zlyhávali aj vysoko trénovaní športovci. V roku 1976 viedla napríklad jedna z etáp cyklistických "Pretekov mieru" z Banskej Bystrice do Popradu po trase, majúcej zhodný priebeh s časťou non stop jazdy našich cykloturistov. Títo tento "kúsok cesty" prešliapali neraz aj na obyčajnom turistickom bicykli a trénovaní československí reprezentanti po špeciálnej príprave si však na nej urobili veľkú blamáž. Prišli vtedy o modré tričká vedúcich pretekárov a "získali" značnú časovú stratu na víťaza etapy. Vraj ich nemilo prekvapili tatranské stúpania. Nezvládli to, čo aj v tomto, ako nakoniec v každom predchádzajúcom ročníku veľa "obyčajných" cykloturistov. A to je tento úsek iba časťou non - stop jazdy na trase Trnava - Rysy.
Mgr. Marián Rozložník, spoluorganizátor cyklojazdy
Dve odpovede na oficiálny
list V.Kleschta
(uverejnený v MKD - August 2003)
Vážený pán RNDr. V.Klescht
po prečítaní oficiálneho úradného listu ma hneď napadla kacírska myšlienka. "Veď toto tu už raz bolo. Je to tu zas a ako vždy sa bije do tých najslabších, najzraniteľnejších a najviac milujúcich prírodu." Podobný úradnícky prístup sme už zažili na vlastnej koži pred 10 rokmi, keď sme organizovali akciu Karpatské Himaláje. Bolo nás zopár turistov, a vtedy nám zakázali chodiť "peši" po oficiálnej červenej značke, že vyrušíme vtákov na hniezdach - a "oni" prišli až do sedla pod Zárubami na aute. A ešte si tam založili oheň a varili si obed. A ironiou bolo, že presne v tom termíne robil Kamil Haťapka spolu s ochrancami prírody povolenú akciu vedením chránenej krajinej oblasti MK "Zjazd na horských bicykloch" z vrcholu hradu Pajštún až do doliny k reštaurácii "Pod hradom". Stačilo sa tam prísť pozrieť na druhý deň. Chodník na hrad bol rozrytý ako motocrosová trať. To bolo v poriadku, lebo to bola politická akcia HZDS.
Čo bolo ALE zaujímavé? Že pod týmto listom bola podpísaná nejaká pani Ing.Kleschtová, asi rodina terajšieho vedúceho CHKO MK.
Poďme ale k súčasnosti. Píše sa rok 2003 a stále platí zákon, že na vyznačených turistických značkách, a to nielen v MK, môžem sa ako jedinec alebo organizovaný turista pohybovať, pokiaľ nie sú nijaké obmedzenia, ako napríklad plot a ohrada na modrej TZ z Breziniek do Plaveckého Mikuláša, kade chcem a kedy chcem. Takže veru neviem, prečo by som mal o každý výlet do hôr prosiť glocovaným "úradníkom" o povolenie.
Chcel by som sa opýtať, vie vôbec pán RNDr. aká je vôbec situácia v Malých Karpatoch? Koľko nových rezidencií ohradených vysokými plotmi stráženými SBS-kami sa na území nachádza? Aké obrovské množstvá lesov sa vyrúbalo, aké množstvo motorkárov a autičkárov pravidelne behá po hreneňových úsekoch MK, koľko odpadu je na konci každej doliny, za každou dedinou a tak ďalej. Už sme sa raz pýtali, prečo aspoň tých motorkárov nejakým spôsobom neeliminujú, aspoň z tých hrebeňových úsekov. Vraj ako ich chytia? Pritom skoro každý z nich má na motorke evidenčné číslo. O autičkároch je škoda hovoriť, veď tie miliónové autá nemajú obyčajní turisti. Treba pokračovať?
Zaujímavé je, že Vám najviac "vadia" peší turisti. Nech sa páči, pán Viliam, rád Vás uvítame na hociktorom pochode v MK, ktorý je propagovaný buď v našom kalendári alebo MKD. Dokonca sa už ponúkol aj sprievodca, jeden z najlepších znalcov Malých Karpát, Ferko Královič. Nakoľko náš časopis je aj na internete, ponuka je preto verejná.
August 2003, Peter Minárik
- - - - -
Vážený pán Klescht,
Oblastný turistický kalendár “Malé Karpaty a okolie – rok 2003” sa zostavoval v novembri 2002 a vytlačil v decembri 2002, keď ešte neplatil zákon č.543/2002 Z.z.
V roku 2003 už budú akcie v kalendári na rok 2004 v súlade so zákonom č.543/2002 Z.z.
Informácia pre čitateľov: Ing. Herchl ako predseda regionálnej rady a zároveň aj ako predseda výkonného výboru KST sa skontaktoval s pánom Kleschtom, riaditeľom správy MK, a dohodol stretnutie na október 2003, na ktorom odsúhlasíme Kalendár na rok 2004 a oboznámime sa (a dúfam, že aj si podiskutujeme a budeme môcť vysloviť svoje prípadné pripomienky) k vykonávacej vyhláške pre CHKO Malé Karpaty.
Na stránkach MKD budem informovať o hlavných bodoch v zákone č.543/2002 Z.z. a vykonávacej vyhláške CHKO Malé Karpaty.
Vladimír Chrapčiak
Podpredseda RR pre pešiu turistiku, VHT a značkovanie
Ako sa chlastá v Moldavsku
Moldavsko je ako Rumunsko bez Caucescova ksichtu krížené s Ruskom. Tak by sa dala zjednodušene charakterizovať zemička, bývalá Besarábia, ktorá pred viac ako desať rokmi po menšej vojničke opustila náručie Sovietskeho zväzu.
Ale napriek tomu sa tu chlastá ako v Rusku.
Národnými nápojmi sú tu vďaka pomerne teplému podnebiu, víno a koňak, ako sa tu zo zotrvačnosti hovorí brandy. Pravé moldavské víno sa pozná podľa bociana na etikete. Povesť hovorí, že jeden z miestnych pohraničných hradov kedysi dávno obliehali Turci. Čo v tejto oblasti nebola žiadna zvláštnosť. Obrancom dochádzalo jedlo, voda a hlavne chlast. A tak uvažovali, že by sa asi tým psom pohanským vzdali. Keď sa tu náhle objavil kŕdeľ bocianov a každý z nich niesol v zobáku obrovský strapec hrozna. Týmito hroznami bociany obrancov vybombardovali a tí takto posilení - Turkom nasekali prdel.
Moldavské vína, hoci nie sú príliš známe, sa radia medzi európsku špičku. Zvlášť biele odrody, ale k zahodeniu nie je ani ťažký červený mok. K dostaniu sú už za niekoľko málo lei, luxusnejšie tak za 40, čo je dnes okolo 100 korún.
Koňak je tu naozaj potešenie. A hoci nie som nejaký milovník tvrdého alkoholu, zlatistý voňavý nápoj som si nemohol nechať ujsť. Fľaška stojí už v prepočte od tridsiatich do dvesto korún, čiže pre našinca - alkoholika je Moldavsko krajina zasľúbená. Kupodivu, ani po lacnejších značkách koňaku vôbec nebolí hlava. Ruský vplyv sa v Moldavsku prejavuje tým, že tu na každom rohu narazíte na vodku. V tržniciach, v stánkoch, na uliciach. Kam oko dohliadne, narazí na barul /moldavčina je vlastne ako rumunské nárečie, preto sa im tu všetko končí na ul, napríklad majú parlamentul, klubul, i denník Komunistul a taktiež barul/. V baruloch posedávajú počerní chlapíci v kožených bundách a do zlatom vydláždených úst nalievajú "stakany" vodky, ktoré zajedajú obdobou našich oškvarkových pagáčov. Podobné indivíduá postávajú na tržniciach a so sklenenými pohármi v rukách, v ktorých je číra "tekutina" a múdro sa tváriac preberajú biedu toho ich života. Osobne som videl ako jedného z týchto Moldavanov ťažoba sveta zmohla natoľko, že ho manželka /stále čkajúceho a so skleným pohľadom/ musela odvliecť na chrbte. Na záver odstavca venovaného vodke je potrebné dodať len jedno, že fľaša pollitrovej Stoličnej príde tak asi na 13 lei, čo je približne 40 korún. Ufff!!!
Globalizácia zasiahla aj odľahlé Moldavsko. Vo výčapoch sú pomerne bežne dostať pivá svetových značiek ako sú Heineken, Desperado, Guiness a podobne. Ale v prepočte pivo stojí asi tak 18 korún. Z našich bývalých československých exportných pív som tam videl len český Gambrinus, ktorého vývesný štít sa skvie na jednej z krčiem v samotnom centre hlavného mesta Kišineva. Na zahodenie nie sú ani miestne pivá Chisinau alebo Aurea. Ale pozor!!! Miestni, lebo sú to bratia Rumunov - majú jeden veľmi nechutný zvyk - pijú pivo teplé !!!
A ešte tomu zákerne hovoria "kalt Bier". Taký "kalt Bier" dokáže našincovi pekne nadvihnúť kufor..
Sčítané a podtrhnuté:
Chlapci a dievčatá,
nebojte sa
krajina na chlast Moldava - je
ako stvorená !
Toto prežil a napísal Karol Vrána
30.jubilejní Trnavská
stovka
/spomínka/
Je noc z pátku na sobotu 6.6. Sedím sama v čekárně brněnského nádraží a čekám na noční rychlík Panonia do Bratislavy. Využívam čas psaním různých drobností, týkající se jubilejní akce, na kterou se těším - na tu nadšenou atmosféru, kamarády, přírodu a všechno dohromady. Ještě cestou vlakem mi přišla na mysl známá trampská písnička "Neváhej jít", proto si ji tady upravuji na zdejší akce. Poté píši za nemocného kamaráda omluvenku pro Petra Minárika a sestavuji si inzerát - něco jako seznamka, ale přesně specifikovaná. Hledám totiž společníka na trasu 168 km či lépe řečeno na její druhou část z Brezovej. Realizuji tím momentální nápady, na které jsem přišla po ceste vlakem. Čas do odjezdu mi uběhl a cesta do Bratislavy také. Jsem tady... "AHOJ" vítají se před nádražím první skupiny turistů a stále přicházejí další. Jdeme na tradiční místo prezentace - Žabotova ulice.
Na jubilejní 30.ročník se přihlásilo přes 200 dálkoplazů a start je plánovaný až na 7.h společný, avšak mnozí to nedodrželi a odcházejí i dřívě. Nebyl to moc šťastný nápad. Pro ty, co chtějí jít dál směr Trenčín, bude ta hodina chybět, což se týká i mě. Počasí je krásné slunečné a vypadá to na horký letní den.
Cestou na Kamzík je ještě příjemně. Předbíhám skupiny pomalejších turistů, se všemi se zrdavím, s některými prohodím pár slov. Je tu totiž báječná přátelská atmosféra, která z většiny jiných pochodů už dávno vymizela. I palačinková kontrola projevila notnou dávku nadšení, když připravila dostatek úhledných palačinek plněných marmeládou, tak aby se na každého účastníka dostalo. Je to velmi milé uvítání mezi přáteli.
Musíme dál, máme za sebou 23 km a je 10.30 h.
Na Čermákovej lúke u studánky vládne pohoda a dobrá nálada "na věčné časy" symbolizované oním červeným praporem se symboly srpu a kladiva. Je 12.50 h a je už polední vedro. Chce to co nejvíc se napít a doplnit vodu.
V Sološnické dolině je už opravdu výheň a výstup na Vápennou řádně zahřívá každého. Nahoře se kocháme krásnými výhledy na okolní lesy a kopce a pak opatrně scházíme zarostlým kamenitým hřebenem dolů.
U studánky Rosnička je kontrola. Voda letos teče a čepuje se tu i pivo. Je 16.25 h a máme za sebou 49 km. V tomhle vedru ve mě půllitr piva a další litr vody zmizí jako nic a doplňuji zásoby pití na trasu, když do vody míchám rozpustné šumivé prášky, jsou síce už staršího data, ale snad poslouží svému účelu.
Začínam mít pocit, že čas ubíha proti nám mnohem rychleji, než bychom si přáli. Musíme tedy dál směrem k horárni Mon Repos, kde je další kontrola a studánka /tu už je 17.40 h/. Ale pít je nutno. V tomto vedru vzpomínám na rčení: "Království za vodu..." Cesta nás vede dál, lesy a údolími obchází Veterlín až k Brezinkám. Chata je tu téměř na spadnutí a my kráčíme k obci Buková, kde je k dispozici pořádné občerstvení. To je nutné, jakási večeře buď z vlastních zásob nebo z místní nabídky jídel, někteří si tu dávají guláš či držtkovou polévku a k tomu zase pít a pít...
Tak tedy najíst se a jdeme. I když je stále teplo, blíží se večer, musíme tedy co nejvíc využít světla. Za tmy se náš postup zpomalí a je nebezpečí bloudění. Další kontrola není na Sokolských chatách jako dřívě, ale až dál za železniční tratí a silnicí v chate Raková. Jdeme tedy kolem lomu a táhlým údolím. Ke kontrole Raková přicházíme už za stmívání ve 21.40 h a máme za sebou 74 km. Tady se o nás starají nečekaně vzorně. Posilujeme se instantní polévků Vitana, jednohubkami a zapíjíme výborným studeným čajem. Tak bohaté občerstvení a ochotu jsme opravdu nečekali. Potěšilo nás to a moc přišlo vhod. Díky...
Dál už využíváme baterky a jdeme lesem přes sedlo Mihalinové do Dobré Vody. Naštěstí je tu vcelku udržované turistické značení, protože v hustém lese je úplná tma. V polích však prosvicuje půlměsíc tvaru D a na nebi svítí nespočetné body hvězd a hvězdiček. Taková romantická letní noc.
Přicházíme do Dobré Vody. Je 23.30 a v hostinci "U Prochádzkú" si moc nepobudeme. Do Brezové zbývá zhruba 10 km a čas běží. Do Brezové dorážíme ve 2.20 h, což není moc dobrý výchozí stav pro další trasu. S tím ale teď moc nenaděláme, snad jen to, že se tu příliš nezdržíme... Do Trenčína zatím ještě nikdo nešel a do cíle dorazilo zatím jen zhruba 20 turistů z 200. Ostatní jsou ještě na trase. Většina zde končí a tak do rána mají času dost. To však neplatí pro nás, co chceme jít dál. Na můj inzerát na společníka se původně hlásilo asi 6 turistů, ale tady nakonec zbyli jen dva. A tak jsme ve 3 hodiny v noci spolu s dvěma Bánovčanmi Petrem a Jankem jako 3 stateční vyrazili vstříc noci a dlouhým kilometrům na trasu 168 km - směr Trenčín !
Jestli šel někdo další za námi v tuto chvíli nevíme, je nám však jasné, že času je málo a i my vyrážíme dost pozdě a déle čekat prostě nemůžeme.
Myjavou procházíme kolem 6.hodiny ranní. Sluníčko už vylézá a slibuje horký den. Snídáme v autobusové čekárně na kopci nad Myjavou, vodu doplňujeme z pumpy, před námi silueta vysílače na Velké Javořině. Cesta nahoru je táhlá a náročná. Kupodivu ji však zvládáme bez větších krizí a na vrcholu jsme v 9.30 h. Máme za sebou 125 km. Chata zavřená a nikde nikdo. Občerstvujeme se a čekáme do 10.h s nadějí, že se třeba otevre. Nic se však nedejě a my musíme dál i bez razítka, podobně jako skupina cyklistů, kteří tu čekali u chaty.
Trasa po červené značce se ukrutne táhne nejprve lesem a pak loukami, kde se do nás opírá téměř tropické sluníčko. Nálada je však dobrá, menší krize si navzájem kompenzujeme a jde to, ale už ne tak rychle, jak bychom si přáli, ani nohy se v tomto vedru nevyhnuly otlakům a puchýřům, ale s tím se na takových trasách obvykle počíta, i my jsme si na to museli zvyknout.
Kolem 15.hodiny přicházíme nahoru na Mikulčin vrch, na 146 km. Razítko si necháváme dát v penzionu na vrcholu, chata je zavřená. Poslední občertvení, jen chybí voda, budeme ji muset doplnit po cestě a nás čeká poslední kamarádské rozloučení. Dál se naše trasy dělí: Peter Brešťanský a Ján Pristach, oba z Bánovců se vydají směrem na Machnáč do Trenčína. Peter má ještě smělejší plán - půjde dál pěšky až domů, což je zhruba asi 30 km po silnicích z Trenčína večer domů do Bánovců. Takže další rekord na jubilejním ročníku. Půjde ale sám. Janko bude spěchat z Trenčína domů za manželkou a dcerkou. Podotýkám, že jeho manželka byla letos také velmi zdatnou účastnicí stovky a příští rok bude uvažovat i o trase 168 km.
Já také musím domů, ale opačným směrem na Moravu. Z Trenčína je pro nás špatné spojení. Do Bojkovic je to přes Nový Dvůr po zelené značce kolem Světlova zhruba 15 km. Vydávám se tudy v 15.30 a vodu doplňuji v 16.h v motorestu Rasová. Po zelené lesem se zacházkami na zříceninu a k lomu "Modrá voda" si trasu prodlužuji zhruba o 2 km. Místy jsou ještě louky s krásnými výhledy a pak už jen cesta lesem, rozblácená a místy hodně rozdupaná koňskými kopyty. Obcházím zámek Nový Světlov nad Bojkovicemi. Pak už po značce lesem dolů k řece Olšavě a na nádraží.
Je 18.25 hodín a tak tu končím, dalších 8 km do Slavičína bych nestihla, v 19 hodin mi jede vlak, mám to odsud ještě 105 km s 3 přestupy a pozdeji bych se domů dostala jen problematicky. Takže jsem trasu oproti Trenčínu nepatrně zkrátila. V tomhle vedru mi 164 km vcelku stačilo, dva dni sauny jsou tak akorát.
Jedu domů - do videnia na budúce. A abych nezapomněla - kamarádi Banovčania Peter a Janko - díky moc za společnost, šlo se mi s vámi moc fajn.
Jubilejní 30.ročník jsem zvládla, díky pořadatelům a všem ostatním za nadšení a ochotu a přeji hodně úspěchů při pořádání dalších. Všem kamarádům a společníkům z úseku trasy z Bratislavy do Brezové díky za společnost a kamarádský přístup, šlo se mi s Vámi dobře a v pohode.
Tak snad letos všichni zdráví došli...
Zdeňka Tvrdá
Kandidáti na Superdiaľkoplaza 2003
Po dvoch tohotoročných stokilometrových DP je situácia v plnení Malokarpatského Superdiaľkoplaza nasledovná:
1.Bada Peter - Trnava
2.Biscontini Bruno - Bratislava
3.Brešťanský Peter - Bánovce
4.Čapoš Peter - Piešťany
5.Glesk Slávo - Bratislava
6 Groman Peter - Tesla
7.Hanuš Jaroslav - Nitra
8.Hrušková Veronika - Tesla
9.Hurta Ján - Modra
10.Klokner Melo - Bratislava
11.Korčok Attila - Bratislava
12.Krno Svetozár - Bratislava
13.Lietavec Miroslav - Špačince
14.Lumtzer Kvetoslav - Poprad
15.Majdán Miroslav - Tesla
16.Nižnan Ivan - Tesla
17.Obdržálková Jana - Bratislava
18.Páchnik Ctibor - Trnava
19.Parcer Ján - Prievidza
20.Porubanec Cyril - Tesla
21.Pristach Ján - Bánovce
22.Rejtová Silvia - Bratislava
23.Rím Ondrej - Tesla
24.Sasák Jaroslav - Osuské
25.Sládeček Štefan - Bratislava
26.Suran Július - Tlmače
27.Svrček Vladimír - Tesla
28.Šulek Karol - Trnava
29.Trebichalský Peter - Trnava
30.Valach Peter - Tesla
31.Vencl Ján - Bratislava
32.Zuščík František - Trnava
August 2003, Ivan Nižnan, organizátor DP "2x50 a dosť"
POZVÁNKA NA OKTÓBER
Pochod bankových úradníkov
KST pri TJ Slovan banka Bratislava usporiadal dňa 12. októbra 2002 18.ročník turistického podujatia Pochod bankových úradníkov. Počasie neprialo, bolo najhoršie za celej existencie podujatia. Bolo pomerne chladno a celý deň pršalo. Podujatie zabezpečovalo 15 obetavých organizátorov.
Napriek tomu na trasu diaľkového 40 km pochodu sa zo Smoleníc cez trosky chaty Brezinky, Sklenú Hutu, Čermákovu lúku, Zochovu chatu do cieľa v Harmónii, rešt. Harmony vydalo 52 diaľkárov. Nechýbal ani nezmar, nedávno 70 ročný Melo Klokner, ktorý ako jediný absolvoval všetky ročníky. Prekvapením bola štvorčlenná rodina Balážovcov z Hlohovca, ktorá veru aj premoknutá došla kompletná do cieľa presne v časovom limite. Ale niet sa čo čudovať, v takomto nečase aj takí dravci, ako sú môj kolega Svaťo Michálek so synom, pribehli do cieľa s hodinovou sekerou oproti minulému roku - o 14:00 h.
Na krátkom 14 a 18 km rodinnom pochode v okolí Harmónie a Zochovej chaty so štartom a cieľom Harmónia, rešt. Harmony sa zúčastnilo 65 turistov rôznych vekových kategórií. Tu silne zapracovalo počasie, takže úbytok oproti predchádzajúcim ročníkom bol niekoľkonásobný. Atrakciou mala byť kontrola na vrchu Veľká Homoľa s novou turistickou rozhľadňou. Prekrásne výhľady až do blízkych Álp sa však nekonali, možno tento rok.
V cieli pochodu v reštaurácii Harmony vládla napriek nečasu pri guláši, párkoch, čaji a pivečku (a všeličom inom, ale to už za vlastné) dobrá atmosféra. Každý účastník obdržal diplom, spomínané občerstvenie, drobný reklamný predmet (od poisťovne R+V a NBS) a bezplatný bol aj odvoz a dovoz autobusom na štart pochodov a späť do Bratislavy.
Najbližší 19.ročník bude 11.októbra 2003. Organizátori dúfajú, že nepriaznivé počasie si už vybrali. A čo máme nového? Ani nič! Vlastne sponzora! Je ním IBM Slovensko. Týmto sa chcem v mene organizátorov a dúfam, že aj v mene turistickej verejnosti, poďakovať obchodnej spoločnosti COMPAREX za dlhoročnú finančnú podporu a spoluprácu pri organizovaní podujatia. Bohužiaľ, zmenilo sa vedenie a tým aj priority. Takže Vás všetkých spolu s IBM Slovensko srdečne pozývame na naše podujatie a tešíme sa na Vás na štarte diaľkového pochodu v čase 06:30 – 08:30 h v Smoleniciach a o 09:00 – 10:00 h na štarte rodinného pochodu v Harmónii. A samozrejme v cieli od 12:00 h v Harmónii.
Váš Bahurák = Bahuro = Ludvo = Ľudovít Bahurinský !
KALENDÁR
október 2003:
4.10.2003 VÝSTUP TRNAVSKÝCH TURISTOV NA
OSTRÚ (VEĽKÁ FATRA) 19.roč.
(sobota) trnavské turiskické kluby
Hlavný výstup a výmena vrcholovej knihy bude 4.10.2003 medzi 12.00 až 13.00 h. Pre prihlásených bude zabezpečené ubytovanie a stravovanie. Prihlásiť sa treba do 15.9.2003, nakoľko je obmedzená kapacita ubytovania.
Doprava: Individuálne
Vedúci: Ing.Peter Minárik, Čajkovského 40, 917 08 Trnava,
tel: 033/5521 056
4.10.2003 POCHOD VIA DANUBIA - DUNAJSKÝ
CHODNÍK (IVV) 5.ročník
(sobota) OKST VIA DANUBIA Dunajská Streda
Trasy: pešo: 42, 20, 10 a 5 km (prevýšenie - 0 m)
cyklo: 50, 25 km
42 km (P): Čunovo - Dobrohošť - Vojka - Bodíky - CHKO Dunajské luhy - Gabčíkovo, prístav - Gabčíkovo, VE
Štart: 42 km (P): Čunovo, Hrnčiarska ul, zast.MHD č.91, 7.00 - 8.00 h
ostatné trasy: Gabčíkovo, VE, 8.30 - 10.30 h
Cieľ: Gabčíkovo, VE, do 18.00 h
Iné: Doprava do Gabčíkova bude zabezpečená autobusom s odchodom o 6.45 h zo Žabotovej ul. v Bratislave, späť z cieľa o 18.00 h. Prihláseným do 31.8.2003 bude zabezpečené ubytovanie hotelového typu v Gabčíkove alebo Dunajskej Strede.
Štartovné: dospelí: 30 Sk, deti 15 Sk
Vedúci: RNDr.Štefan Nagy, Radničné nám. 379/18, 929 01 Dunajská Streda,
tel.d.: 031-552 9567, tel.z.: 02-4552 2063, viadanubia@orangemail.sk
11.10.2003 POCHOD BANKOVÝCH ÚRADNÍKOV 19.ročník
(sobota) KST Slovan banka Bratislava
Trasa: pešo: 40 km/1500 m
Smolenice - Brezinky - Klokoč - Sklená Huta - Taricové skaly - Čermákova lúka - Harmónia
Štart: Smolenice, obecný úrad, 6.30 - 8.15 h
Cieľ: Harmónia, reštaurácia Harmony, do 17.00 h
Iné: organizátor zabezpečí dopravu na štart. Autobus bude pristavený pred budovou VÚB na nám.SNP 19. Odchod o 6.00 h.
Vedúci: Ing.Ľudovít Bahurinský, Vihorlatská 12, 831 04 Bratislava
tel.d.: 02-4425 4397, tel.z.: 02-5055 2747, fax: 02-5556 6581
e-mail: lbahurinsky@vub.sk
11.10.2003 POCHOD ZA KRÁSAMI JESENE
(sobota) RZ KST Galanta
Trasa: 12 km
Pusté Úľany - Sládkovičovo
Štart: Pusté Úľany, žel.stanica, 8.10 h
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo
Informácie: tel: 031-784 1725
12.10.2003 PRECHÁDZKA HISTORICKÝM MESTOM
TRNAVA (IVV) 1.ročník
(nedeľa) KST Spartak a Slovšport Trnava
Trasa: pešo: 10 km
Info: Peter Wagner, Juraja Slottu 39, 917 01 Trnava,
tel: 033-544 7992, 033-551 3765
18.10.2003 JESENNÝM POVAŽSKÝM INOVCOM 31.ročník
(sobota) TJ ATOM Jaslovské Bohunice
Trasy: pešo: 50 km/800 m, 35 km/600 m, 20 km/500 m, 10 km/300 m
cyklo: 50 km/800 m, 20 km/500 m
50 km: Piešťany - Lúka - Bezovec - Kostolný vrch - Gajda - Havran - Piešťany
Štart: Piešťany, hotel ATOM, 6.00 - 10.00 h
Cieľ: Piešťany, hotel ATOM, do 18 h
Vedúci: Ing.Miroslav Herchl, Javorová 11, 921 01 Piešťany
tel: 033-7742 404, e-mail: herchl@nextra.sk
18.10.2003 K PRAMEŇU VYDRICE 7.ročník
(sobota) KST Železničiar Bratislava
Trasy: pešo: 35, 20, 13 km
Štart: 35 km: Bratislava, Nový most, 8.00 - 8.30 h
20 km: Bratislava, štátne sanatórium, 9.00 - 10.00 h
13 km: Bratislava-Rača, kino Nádej, 10.00 - 10.30 h
Vedúci: Mgr.Igor Mieč, Dopravná 14, 831 06 Bratislava
tel.d.: 02-4488 8971
19.10.2003 PRECHOD HREBEŇOM KAMENNEJ BRÁNY
(nedeľa) KST - VHT Pezinok
Trasa: Rybníček - neznačeným chodníkom k Trom Jazdcom, ďalej podľa vlastného výberu. Záujemci pod vedením cvičiteľov VHT môžu prejsť hrebeňom Kamennej brány
Zraz: Rybníček, 9.00 h
Kontakt: Ing.Ladislav Velich, Hlavná 31, 900 33 Viničné
tel: 033-646 1045, e-mail: velich@hydrotech.sk
25.10.2003 JESENNÝ POCHOD HLOHOVEC -
PIEŠŤANY 25.ročník
(sobota) KST Lokomotíva Hlohovec
Trasy: 35, 25, 15, 10 km
35 km: Hlohovec - Ifkov dom - Jalšové chaty - Holý vrch - Havran - Čertova pec - Piešťany
Štart: Hlohovec, žel.st., 7.00 - 9.00 h
Cieľ: Piešťany, bude upresnený na štarte
Iné: Organizátori zabezpečujú odvoz turistov osobitným autobusom z Havrana do Hlohovca.
Vedúci: Ing.František Miklovič, Bezručova 9/b, 921 01 Hlohovec,
tel: 033-730 1863, 0905-981 019, e-mail: blazejm@stonline.sk
25.10.2003 VÝSTUP NA TEMATÍN
34.ročník
(sobota) KMT TJ Bezovec Piešťany
Trasy: 16 a 10 km
Prezentácia: na hrade Tematín, 11.00 - 13.00 h
Výstupy: z aut.zast. Bezovec, Modrovka alebo Lúka nad Váhom
Preprava: autobusy SAD, individuálne
Iné: na hrade každý účastník získa diplom a drevenú medailu
Vedúci: Jaroslav Mihálik, M.Bella 2, 921 01 Piešťany, tel: 0907-488 977
Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.mkd.sk.