MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

PS: Vždy sa lepšie sedí, fakt sa to viac ráta, keď máš so sebou aj kamaráta.

Kde lesom tečie potok čistý
a strapatí sa vrchov štica,
kde vietor sfúkne stromom listy -
tam leží naša Jablonica.

Jabluncha, Jabloncha, Jabloncza, Jablanz, Jablonitz, Jablonitza - to sú názvy, ktoré mala táto obec v minulosti. Prvé písomné záznamy o Jablonici pochádzajú z roku 1262. Pomenovanie obce je slovenského pôvodu a je odvodené od ovocného stromu jabloň.

Obec sa spomína, ako sme spomenuli, už v roku 1262 ako súčasť majetkov hradu Korlátka /stala sa aj sídlom tohto panstva/. V roku 1663 ju spustošili Turci a v roku 1704 zasa vojská Františka Rákóczyho II. a cisárske vojská, ktoré tu na okolí bojovali.

Jablonica vznikla pri dôležitej ceste zvanej VIA BOHEMIKA - čiže Česká cesta, ktorá spájala Prahu s Budínom. Z historických záznamov je zrejmé, že typickými sídlami starých Slovanov boli "Blatnohrady", ktoré si stavali počas Veľkomoravskej ríše, čiže v IX. a X. storočí. Začiatkom X.storočia sa stali pánmi tohoto územia Maďari. Slovensko, ako súčasť Uhorska, začalo uskutočňovať zabezpečenie svojej hranice. V tej dobe bol vybudovaný aj Jablonický strážny hrad, neskoršie zvaný Korlátko. V roku 1608 Jeremiáš Pongrác a Pavol Appónyi vybudovali na mieste bývalého hradiska renesančný kaštieľ a oproti nemu drevený kostolík.

Obec Jablonica od roku 1607 do roku 1704, teda skoro sto rokov, bola mestom (!!!), čoho dôkazom je bronzová pečať okrúhleho tvaru. Uprostred pečate je ovocný strom jabloň, okolo kmeňa je otočený had, po pravej strane je muž a po ľavej žena. Okolo symbolu je latinský nápis: SIGIL + OPPIDI + JABLONICA + ANNO + D + 1607.

Po slovensky: Pečať mesta Jablonice roku pána 1607. Stalo sa tak pričinením šľachtického rodu Appónyiovcov. Výsadu mesta stratila Jablonica v roku 1704 a to pre zradu Jabloničanov počas Rákoczyho povstania. V tejto bitke Jablonica utrpela veľké škody. Kaštieľ bol zničený, zhorela strecha kostola a mnoho mŕtvol zostalo nepochovaných, takže v obci vypukla cholera. Cisár Jablonicu potrestal tak, že stratila výsadu mesta a od roku 1705 sa stala dedinou. Vtedajší majiteľ hradu Korlátko, barón Labšanský, dal v roku 1705 opraviť kaštieľ a zrenovovať kostol. Základ nového kostola, ktorý má dnešnú podobu, začal stavať v roku 1729 Ladislav z Korlátka. Posviacka nádherného barokového vybavenia kostola, ktoré sa zachovalo až doteraz, sa uskutočnila 22.septembra 1752 a odvtedy prvú nedeľu po 22.septembri bývajú v Jablonici hody.

Kostol je barokový, hlavný oltár so stĺpovou architektúrou a baldachýnom ako aj socha Piety na bočnom olári sa pripisujú do okruhu školy významného barokového sochára Juraja Rafaela Donnera.

Len pre zaujímavosť, prvú školu v Jablonici postavili v roku 1712 a mala jednu triedu. V roku 1835 zásluhov Appónyiovcov a Windischgrátza bola postavená nová škola. Od roku 1946 navštevovali žiaci meštianskú školu, ktorá bola umiestnená v budove kaštieľa.

Ako sme už spomenuli, prvá škola bola postavená v roku 1712. Mala jednu triedu a bola postavená z nepálenej tehly so slamenou strechou. V roku 1835 bola postavená nová škola, na ktorej sa učilo po maďarsky a po slovensky a navštevovalo ju 86 žiakov. V izraelskej triede sa učilo po maďarsky a po nemecky. Navštevovalo ju 36 žiakov.

Jablonica je obec ležiaca na severnom úpätí Malých Karpát, cez ktorú preteká rieka Myjava. Chránená krajinná oblasť MK poskytuje množstvo krás a zaujímavostí. Krásna príroda priťahuje nielen poľovníkov, ale aj turistov, cykloturistov a v zime bežkárov. V lete je najnavštevovanejšia oblasť vodnej nádrže.

Kroky k viere viedli obyvateľov na služby božie do kostola. Prvý kostol bol drevený. Dnešný kostol sa začal stavať v roku 1729. Je to rímsko - katolícky barokový kostol sv.Štefana, patrí k najzaujímavejším sakrálnym pamiatkam obce. Veľkodušnosť pána Ladislava z Korlátka, ktorý dal kostol stavať, sa ukázala pri vnútornej výzdobe kostola. Priamo do Jablonice si pozval vynikajúcich rezbárov z Viedne, ktorí tu pracovali na zhotovení hlavného oltára, troch bočných oltárov a kazateľnice. Vnútorné vybavenie kostola sa zachovalo dodnes. Organ, ktorý zhotovil Martin Šaško z Brezovej pod Bradlom v roku 1844, patrí medzi historicky cenné organy na Slovensku. Na veži kostola sú umiestnené tri zvony. S vierou sú spojené aj niektoré pamiatky z minulosti, ktoré sa v obci zachovali. Na mieste, kde stál starý kostol, postavili v roku 1756 až 1758 terajšiu barokovú kalváriu. Na cintoríne je tiež kalvária, kaplnka, ale aj niekoľko zachovalých starých náhrobných kameňov, pochádzajúcich z počiatku 19.storočia. V obci sa nachádzajú viaceré sochy svätých. Najstaršia je socha sv.Jána z roku 1782.

Obec má veľa vzdelaných ľudí, no má aj významnú osobnosť, akademického maliara Ľudovíta Hološku.

Jablonica má dobré vlakové a autobusové spojenia či už s hlavným mestom Bratislavou alebo Trnavou, Senicou, Piešťanmi a pod. Je dobrým východiskovým miestom pre výlety do Malých Karpát. Z Jablonice na hrad Korlátko je po žltej turistickej značke sotva hodina.

Domáci turisti organizujú viacero akcií, ako napríklad koncom mája turistický pochod "Tri hrady Malých Karpát". Trasy pochodu sú od 15 do 35 km. Pochod organizuje pán Stanislav Hamerlík so svojou turistickou partiou.

V júli som bol spolu s manželkou na trojdňovom výlete v Slovenskom raji. Počasie nám mimoriadne vyšlo. Príroda nás ako obvykle nesklamala. Našiel som konečne skratku na Tomášovský výhľad, na Kláštorisku v reštaurácii som sa cítil ako v EÚ, ale len pokiaľ cien sa týka, ale píšem preto, že som bol prekvapený novou krásnou lanovou lávkou na Prielome Hornádu. Bola postavená na mieste predchádzajúcej, ktorá už dávnejšie doslúžila svojmu účelu.

Lávka bola dokončená koncom júla, avšak keď sme tam boli my, nebola ešte skolaudovaná. Dĺžka lávky je 44 metrov a je umiestnená vo výške 25 metrov nad hladinou rieky Hornád. Technické riešenie lávky je unikátne, nakoľko bolo Vojtechom Jeremiášom /výkonný tajomník združenia obcí Slovenský raj/ odpozorované v Himalájach. Pri stavbe v ťažko dostupnom teréne tu dopravili 2,5 tony kovových konštrukčných dielcov. Pôvodne celá lávka mala byť dokončená do začiatku turistickej sezóny, avšak počasie predchádzajúcich týždňov práce veľmi zabrzdilo a bolo dobre, že sa to podarilo aspoň v priebehu sezóny.

Rodine som oznámil, že je september a preto idem na vinobranie a ešte k tomu na bicykli. Skutočnosť bola ale taká, že na bicykli jazdím tak maximálne do Kamenného mlyna a okolia. Osobne vinobranie považujem za podvod, respektíve za proces, pri ktorom sa vinári zbavujú svojich najhorších vín a tým vyprázdňujú sudy pre nové vína.

Ovšem na cyklistický výlet po placatom Maďarsku ma kamaráti vinári veľmi rýchlo prehovorili a nalákali. Cieľom tohoto výletu bolo starobylé mestečko Kysek alebo po maďarsky Koszeg, ktoré je obklopené široko ďaleko sa tiahnucími vinicami, na ktorých rastie povestná modrá frankovka, čiže po ich "kékfrankoš".

Pre nás bolo pozoruhodné už len to, že víno tu nerastie na južných svahoch, ako u nás Orešanské červené, ale na rovine, že tá ich vínna réva sa netiahne do strán, ale tvorí normálne kríky a vinohrady tu nie sú oplotené, teda, že sa tu asi nekradne.

Keď sme vlani na návšteve za vínom prechádzali cez Rakúsko, resp. Burgenland zaujala ma taká zaujímavosť, že niektorí vinohradníci na koreni viniča nechávajú len maximálne osem strapcov hrozna, zbytok odstrihnú. Tie čo zostanú, dorastú do exkluzívnej veľkosti a kvality. Ostatné, čo ostrihajú, nechajú ležať na zemi. Viac sa o ne jednoducho už nestarajú, nech sa z nich stane čokoľvek, hrozienka, hnojivo alebo len krmivo pre špačkov.

Mesto Kysek, schované pod rakúskymi hraničnými kopcami /Gunser Gebirge/ neďaleko maďarského Kamenca /Szombathely/, ma prekvapilo hneď niekoľkokrát. Ulice tu boli ľudoprázdne, krčmy a hospody sa tu zatvárajú o deviatej, max. o desiatej hodine.

V nich ste mohli dostať pivá maďarské, české /plzeň, smíchov, budejovické/, nemecké /HB, Heineken/, slovenské /Topvar, Šariš/ alebo belgické /Stella Artois/.

Nezaváhal však ten, kto si dal čapované červené víno, všade tu majú len a len frankovku a všade je lepšia ako v drtivej väčšine našich vinární čokoľvek iné...

Zaujímavé bolo aj to, že výčap - nálevňu, kde Vám víno nalievajú z naberačiek na mlieko /kto si ich ešte u nás pamätá???/, sme našli hneď, ale ponuku kvalitných maďarských fľaškových vín sme stále akosi nemohli objaviť. Až po čase sme ju našli - a to, čuduj sa svete, v pizzerii!

Za malý odstavček stojí aj zmienka o jedle, to je tu skrátka vynikajúce. Môžme začať obyčajnou gulášovou polievkou, cez nokrdle, až po diviaka na víne. Len nad steakmi bol náš kamarát Imro smutný, vraj to bola samá "tuhota", viac sa pri nich narobil ako najedol. Jedálne lístky sú tu aj v nemeckom preklade a ten, kto nevie maďarsky, sa ľahko dohovorí aj s pár nemeckými slovami. Hoci nepredpokladám, že veľa ľudí vie, čo to znamená, keď sa povie, že chce Csontleves cérnametélie, bakonyi gombás sertésborda, házi vegyessaláta a vorosbor, čo v preklade znamená vývar so slížami, bravčové s hubovou omáčkou, čalamádu a červené víno.

Slávnosti vinobrania nás teda neprekvapili. Pilo sa tu predovšetkým pivo, v ponuke bol tiež aj mušť, čo je tu niečo ako pokazený burčák /ten sme poriadny dostali naposledy v Rakúsku a tam sa mu hovorí šturm/. A do toho všetkého hučali všetky môžné druhy hudieb, tancovali mažoretky a nakoniec bola súťaž kráľovnej krásy.

A ja som si svoju krvnú skupinu zvolil automaticky, bez zaváhania - kékfrankoš.

Úradníci úradujú, ako vždy tam, kde cítia najslabší odpor... a preto oznamujeme všetkým dlhoročným turistom, že vrcholová schránka na našom obľúbenom kopci Ostrá je už od leta minulosťou. Zlikvidovali ju agilní nohsledi úradu životného prostredia Martin. Je zaujímavé, že pri toľkých problémoch v národnom parku Veľká Fatra je vrcholová kniha z nich asi ten najväčší...

Počuli sme vraj príčiny a dôvody odstránenia vrcholovej knihy na vrchole Ostrá /Veľká Fatra/ sú:

- vrcholová schránka, nakoľko bola plechová, priťahovala zvýšené množstvo bleskov, ktoré zapríčinilo postupné rozpadávanie celého vrcholu,

- chodili ju očurávať kamzíky, ktoré v tomto teritóriu žili v počte asi 5 ks, a tým rozleptávali, narúšali vrchol Ostrej,

- nakoľko schránka bola lesklá antikorová, odrazy svetla si plietli piloti dopravných lietadiel s pristávajúcimi majákmi, a preto, aby sa zabránilo možnej katastrofe v budúcnosti, tak ju predvídavo odstránili,

- vraj sa jeden vzorný ochranca prírody, keď navštívil Ostrú, potkol o schránku a skoro spadol z kopca, tak ju preventívne odtiaľ odstránil - zhodením zo skaly,

- lebo najznámejšia, najkrajšia, najnavštevovanejšia a pod. bola naša vrcholá schránka a knižka a neboli sme martinčania, ale "trnaváci" a kto to kedy videl, aby trnaváci mali schánku vo Veľkej Fatre.

P.S.
Sklamaní boli turisti zo TAZ Trnava a spolu s nimi aj Miro Lietavec, Sedláček z Boleráza, keď 25.7.2004 prišli na vrchol a tam žiadnu vrcholovú knihu nenašli. Známa vrcholová schránka spolu s knihom zmizla. Volali ma hneď telefónom, čože sa to stalo, kam sme tú našu schránku schovali a okamžite chceli založiť novú vrcholovú schránku aj s knižkou.

Ja som ich poslal, že nech sa zapíšu do vrcholovej knižky na Martinskom úrade životného prostredia - pán Mucha im to zariadi...

1. Bada Peter	Trnava	1940	100 km	SD2004
2. Čapoš Peter	Piešťany	1958	100 km
3. Čihák Olaf	Praha	1978	100 km
4. Drozda Marián	Pochabany	1972	100 km	SD2004
5. Farkašovský Laco	Bratislava	1937	100 km	SD2004
6. Feješ Stanislav	Trnava	1961	70 km
7. Glesk Slavo	Bratislava	1974	82 km
8. Greguš Dalibor	Trnava	1977	51 km
9. Groman Peter	Trnava	1959	100 km	SD2004
10. Hanuš Jaroslav	Nitra	1932	100 km	SD2004
11. Hofman Jiří	Praha	1970	100 km
12. Hrdlička Peter	Šulekovo	1979	100 km	SD2004
13. Hruška Peter	Bernolákovo	1964	100 km
14. Hrušková Veronika	Bernolákovo	1963	100 km	SD2004
15. Jančík Ondrej	Trnava	1942	100 km
16. Korčok Attila	Bratislava	1941	100 km	SD2004
17. Košický Ivan	Trnava	1943	51 km
18. Královič František	Trnava	1948	51 km
19. Lietavec Miro	Špačince	1960	100 km
20. Lietavec Ondrej	Špačince	1985	100 km
21. Lumtzer Kveto	Poprad	1938	100 km	SD2004
22. Majdan Miroslav	Bratislava	1959	100 km	SD2004
23. Martynek Ivan	Vrútky	1972	100 km
24. Minárik Peter	Trnava	1947	51 km
25. Nádaský Pavel	Trnava	1955	100 km
26. Obdrzálek Peter	Bratislava	1953	56 km
27. Obdrzálková Janka	Bratislava	1949	100 km	SD2004
28. Páchnik Ctibor	Trnava	1953	100 km
29. Pašek Ján	Lopašov.	1952	51 km
30. Piešťanský Peter	Piešťany	1965	51 km
31. Porubanec Cyril	Bratislava	1937	100 km	SD2004
32. Pristach Ján	Bánovce n.B.	1970	100 km
33. Pristachová Zuzana	Bánovce n.B.	1977	100 km
34. Rejtová Silvia	Bratislava	1970	51 km
35. Rím Ondrej	Bratislava	1930	100 km
36. Sasák Jaromír	Osuské	1951	100 km	SD2004
37. Simet Ján	Plzeň	1956	100 km
38. Sládeček Štefan	Bratislava	1953	100 km	SD2004
39. Sloboda Radovan	Trnava	1974	51 km
40. Suchoň František	Špačince	1960	56 km
41.. Suchoň Michal	Bratislava	1956	82 km
42. Surá.n JúJlius	Tlmače	1940	100 km	SD2004
43. Šebová Lívia	Bratislava	1942	51 km
44. Šoula Pavol	Bratislava	1954	100 km
45. Šulek Karol	Trnava	1950	100 km	SD2004
46. Šulko Vladimír	Špačince	1973	51 km
47. Valach Peter	Bratislava	1951	100 km	SD2004

Cyklo: Jozef Behúl, Dudáš Miloš, Kučavík Vladimír, Lacko Bartoš Kamil, Lachký Ondrej, Patrovič Milan.

Záver: Pochodu ŠPCH sa zúčastnilo 47 turistov, z ktorých 32 absolvovalo celú 100 km trasu, dvaja 56 km trasu, desať 51 km trasu, dvaja 82 km trasu a jeden 70 km trasu. 17 turistov, ktorí prešli 100 km trasu bolo aj na zozname kandidátov na Superdiaľkoplaza 2004.

Najstarším účastníkom bol Ondrej Rím z Bratislavy ročník 1930 a najmladším, Lietavec Ondrej zo Špačiniec, ročník 1985. Napriek pomerne priaznivému počasiu okrem Mira Lietavca, ktorý túto stovku využil ako tréning na Čachtický polmaratón a Považský maratón /prišiel už o 21:00 h/, toho mal každý asi plné zuby.

Výkonnostná turistika Jirkov sa zaoberá vlastným aktívnym pohybom ľudského jedinca v prírode a perióde a ďalej sledovaním jeho výkonnosti. Klub Krušnohorců vyhlásil túto súťaž pre tých, ktorí chcú niečo urobiť pre seba a pre svoju zdravú telesnú schránku. Súťaž spočíva v sledovaní prihlásených jedincov v kategóriách: peších, cyklo, beh, lyžiach a iných presunových prostriedkov - okrem moto !!! Preto sme vytvorili - Súťaž NOHAHYB. Súťaž priebieha celoročne od 1.1. do 31.12.

- prihlásiť sa do súťaže - NOHAHYB je možné na niže uvedenej adrese, treba poslať svoje údaje ako svoje meno, rok narodenia, adresu, prípadne členstvo v KČT a tel.kontakt.
Do súťaže sa môže prihlásiť každý. S údajmi v prihláške sa bude nakladať podľa zákona o ochrane osobných údajov.

Príklad: súťažiaci prejde pri Jarnom stretnutí turistov na Hasištejne 11 km, do sledovania súťaže NOHAHYB sa mu započíta 11 x 1,5 = 16,5 km

Vrcholiaca turistická sezóna k nám privádza veľký počet moto turistov. Donedávna, keď sme boli s Čechmi v jednom štáte, sme mali rovnaké ŠPZ, teraz po ich zmenách okrem toho, že akotak uhádneme, že sú to Česi, určite nevieme odkiaľ vlastne sú. Pre uľahčenie ich identifikácie Vám prinášam vysvetlenie, čo vlastne znamená písmeno v ŠPZ Českej republiky. Písmeno, ktoré tam je, znamená nasledovný kraj:

Niekedy Vás to vo Vašej obľúbenej krčme nudí alebo štve, rovnaké tváre, rovnaké reči, rovnaké pivo. Ale to by z toho všetkého vadilo najmenej. Niekedy zase telo odmieta poslušnosť a nechce sa zúčastňovať ďalších a ďalších večierkov, no a potom nastáva ťažká úloha - vysadiť.

Taktiež aj ja dostávam občas ten pošetilý nápad, stáva sa to väčšinou zjari. Namiesto do krčmy som sa vydal na lúku a trhal som žihľavu a iné známe bylinky, vraj na jarný čaj, ktorý pomáha, čistí, regeneruje.

V ďalších dňoch poznal som nepoznanú únavu, nastali problémy s tlakom a zažívaním, prišla podráždenosť, trudomyselnosť, mravčenie po tele, bolesti chrbta a po takto prežitom dni sa samozrejme pridala aj nespavosť. Trápenie som prerušil na siedmy deň pre neznesiteľné bolesti hlavy.

O rok nato som vynechal žihľavový čaj a len som abstinoval. Prvý deň si takmer nepamätám, v ďalších dňoch sa opakovali už vyššie spomenuté problémy. O všetkých týchto mojich problémoch som informoval svojho doktora M.Z., ktorý si z toho už robí dizertačnú prácu. Kúra skončila na trinásty deň, keď si môj kamoš vzal život a to bolo treba zapiť.

Nová úloha teda znela: obmedziť pobyt na "prevádzke" a čas využiť pestovaním nejakého koníčka. Začal som chodiť svokrovcom na záhradu. Bolo to fajn, svokrovci sa nestačili diviť, čo sa to so mnou deje. Občas som na záhradke niečo polial, niekedy som naháňal dažďovky, ale najčastejšie som sa povaľoval na lehátku. Prišiel august a s ním sucho, úrodná zem je zem vody, je nanič, a tak som skončil zo záhradničením.

Pri pohľade na kamarátov, ktorí sa už roky bavia rôznym športom, som si spomenul na cyklistiku a tak som si kúpil nový "favorit". Prvý mi ukradli po štyroch mesiacoch, druhé po dvoch a tretie nevydržalo ani do konca sezóny, to mi už ukradli nie na ulici, ale rovno z pivnice a to teraz nedávno... Serie ma to, že sa proti tomu neviem brániť.

Potom v zimných mesiacoch som chodil na vychádzky na cintorín. Robil som si poznámky o najstarších hroboch a potom v mestskej knižnici som vyhľadával poznámky a udaje v starých novinách a časopisoch o pochovaných. To bol, odmyslím si tých pár nachladnutí, môj najzdravší program. Lenže žiaden cintorín vám dlho nevydrží.

Na prechádzkach som si začal všímať domy v meste a čo bolo horšie, začal som o nich aj písať do miestnej tlače. Všimli si ma a zverili mi, či by som sa nechcel trochu poprehrabávať v archíve a niečo napísať o histórii mesta. Hodenú rukavicu som zdvihol. Po krátkom čase štúdia sa mi začali v noci zdať čísla popisné, a letopočty sa striedali s menami architektov a staviteľov. Potom sa mi o tom už nezdalo, pretože som z toho nemohol zaspať. Ak dnes idem s hocikým po meste, nie som schopný sa s ním normálne baviť, ale vykrikujem na neho autorov, roky, slohy, históriu.

Tohoto roku som sa dostal náhodou medzi tzv. diaľkoplazov, hovorím náhodou, lebo všetci pili ako normálni štamgasti. Zaujal ma ich pohľad na život. Skúsil som to s nimi a vcelku sa mi darí. Som spokojný, čo treba viac. A u piva si s chlapcami vždy výborne pokecáme o nemociach, všetkého druhu. Ale to je už na ďalšie pokračovanie.

Pôvodne som sa mal po celý život menovať Ján Novák. Ale na tom nezáleží. Prečo? Možno preto, že som pred pár rokmi v Amerike prišiel na to, ako spojiť príjemné - víno, ženy, spev s nevyhnutným - práca, práca, práca.

Napadlo ma to práve vtedy, keď som prechádzal ako turista s fľašou tequily v ruke po teplých krajoch USA plných kaktusov. To sú ale hrozné ostnaté potvory, hovorím si... Ani sa nedivím, že je tu každých desať míľ veľká tabuľa "FOR SALE"... Kto by veruže mohol mať záujem o túto vyprahlú pichľavú pustatinu. V chládku 30 stupňov, v tom lepšom prípade a inak široko - ďaleko len a len púšť.

Ako ich tu asi likvidujú, tie pichliače, keď tu chcú bývať? Sekačkami, ako u nás žihľavy? To asi ťažko, žihľavy majú maximálne jeden meter až meter a pol a tieto obludy minimálnu výšku tri metre. A ten priemer! To asi skôr motorovou pílou. Ale čo s nimi potom robia? Nechajú ich uschnúť na mieste, zapália ich alebo to zožerú nejaké kozy či čo...

A bolo to vážení! Vycucnul som všetky svoje životné úspory a cez kamoša som kúpil to najmenšie políčko, čo bolo k dostaniu a kúpil som si ešte túto starú rachotinu, čo pamätá ešte pána Forda, s hydraulickou rukou /na leasing/. Obehol som pár vrakovísk a bazárov, nakúpil trubky, barely, hrnce a kastróly, slnečník, motorovú pílu a vyrazil. Za kamošom kamoša, čo mal súkromnú klampiarňu.

Veru, veru nás nemusí nikto učiť, ako spracovávať divo rastúcu sladkú dužinu. To mi predsa vieme veľmi dobre. Či už na Morave alebo na Slovensku.

Prvých pár hektárov pichliačov mi dalo zabrať, nebol som zvyknutý na jedovaté hady, štrkáče a americké pivo, bola to hrôza. Ale potom to už išlo raz dva.

Teraz skrátka: Prídem pod kaktus, vytiahnem hydraulickú ruku, párkrát fiknem motorovou pílou, naplním barely, otvorím si fľaštičku a takto dva dni počkám pod slnečníkom, čo s pichliačami urobí slniečko. Potom zakúrim pod kotlom uschnutými zvyškami kaktusov, obrátim kvasiace barely do kolóny a začnem hľadať ďalší vhodný zhluk kaktusov. Potom znovu prídem k nim, vytiahnem hydraulickú ruku, motorovú pílu, párkrát fiknem atď...

Predať nakoniec kultivovaný pozemok a niekoľko hektolitrov výborných pálených kaktusov, to je už hračka. Akurát tých žien, s ktorými by sa dalo trochu si zaspievať, sa tu mnoho nemotá. Ale to je život. To ešte príde.

Pôvodne som sa mal menovať Ján Novák, ale teraz na tom nezáleží. Už si tu zvykli, inak mi nepovedia ako John Destil.

Prečo? Asi viem. Asi preto, že tu mám najvymakanejšiu kolóniu na celom americkom svetadieli. Možno že aj naši "veľkí bratia" z východu by sa u mňa priučili, ako zvýšiť produkciu svojich "slepeckých palíc". Som totiž nepísaný kráľ destilovaných kaktusov. A naviac som prišiel na to, ako spojiť príjemné posedenie u dobrého pitia s nefalšovaným americkým pocitom dobre vykonanej práce. Ja mám ale život!

P.S.
Ak pôjdete niekedy okolo, stavte sa - krajanom predávam za polovičnú cenu!!!

O Jolane na lane
Kamarátstva na lane
priviedli ma k Jolane.
Aj v stene je všetkých hit
Jolanina veľká riť.

Diaľkoplazom dôchodcom
Po prechode dedko cupká
čo s ním?
Šoférovi dneska ušiel
však ho zloží,
keď zaplatí plyn.

Z pošty diaľkoplazov
Valentíske pozdravy
píšu chlapci z Ostravy.
Anča ale nemá splín
zaskočí ich Valentín.

Divný Janko po túre
Zaspal Jano na koľajach
a nepočul vlak.
O chviľu mal rušňovodič
na okienku fľak

Náš turistický ruch
Ten tatranský vzduch
oživil nám turistický ruch.
Za chatou je sveta diera,
medveď žerie z kontajnera.
Lanovka dnes nepremáva,
netreba stáť na lístky,
lepšie služby poskytujú
sexuálne "turistky".

Mladi diaľkoplazeckej
K sliepočke prišla lasička,
či nemá pre ňu vajíčka.
Kohútovi už ovisol hrebienok,
lasičke sa ušiel záprdok

Jako nefajčár, teda necmogač, som sedzel v malém esprese. Sedzely tam aj tré cmogoši pry pyve. Sýce ve cmogošském kúcyku, ale šecy tré naraz zapályly dlhé smrallavé Havany! Tý bastardy zamoruvaly celé espreso a kukaly jak ludé fryško pyjú jejích nápoje, aby čím skór vypally z teho dusna. Napallo ma, či si neprypomýnajú výročí prvého použicá bojového plynu u Yprés. Prytem fajčári cygár argumentujú, že cygáry sú zdravšé jako cygaretle, lebo sa nešlukujú. Zabúdajú, že aj ked nešlukujú a len vyfukujú dym z papule, po vyfúknucý nešlukuvaný smrad vdychujú šeccy naokolo. Procy jejích drzoscy som bezmocný. Ked už im nemóžem vynadat, aspom o tem napíšem. Berem papýr a péro a začnem pýsat. Pry pýsaný ma prejde zlost a napádajú ma myšlénky g hlbšému zamyslenú.

"Cigáro" také jennoduché jenno slovo. Nyšt komplikované, ale ked sa zamyslýš, zyscýš, že má moc významof. Polla krátkeho slovnýka slovenského jazyka je homonymum jazykový prostrýdek /slovo, slovné spojený, tvar a p./, kerý má tú samú hláskovu podobu, jakú má inačší prostrýdek, ale má inačší nesúvysácý význam. Totok je jazykovedná tažko zrozumitelná definýcyja. Jennoducho, sú to slová, ktoré rovnako znejú, ale majú inačší význam.

Každého fajčára, teda cmogoša, pri slove "cigáro" hned napanne: "Cygáro sy zapálým ge kávyčke. A užaj cýcý slastný pocyt, kerý mu poskytuje vdychováný omamného dýmu, kerý doplnuje horkastú chut teplej čírnej kávy a úlavu, pry doplnuváný hladziny nykotýnu v tele. Taktok je slovo "cigáro" ve význame jako dóvernejšé pomenováný cygaretle. Tabak pozná Európa od tedy, čo sa vrácil Kryštof Kolombus z Ameriky. Dlho trvalo, dokát sy ludé uvedomyly škollyvé účinky fajčená na zdravý. Ve vyspelých krajinách je fajčený potlačuvané. Cmogat sa nesmý na verejných placoch, v dopravných prostrýdkoch a v robote.

Cmogáný je návyk na omamné látky, keré poškodzujú zdravý rovnako jako alkohol alebo makké a tvrdé drogy. Ale na počudováný na cmogat sú nený rovnaké opatrená ako na odučený od tvrdých drog. Ale to má néčo do seba. Lebo predstavte sy, že by smogoš po dlhšém nefajčený pocýcýl pokles hladziny nykotýnu ftele, dostal by strašnú chut sy zapályt a teda mal by "absták". Išól by do centra drogových závysloscý, dostal by "erárne" cygáro a to by pod dozorom vycmogal. Je to absurdná predstava? Ale šak v prýpade tvrdých dróg to tak je! Asy je rozdzýl ftem, že následky abstynencyje u cmogáná sú nený bolescyvé, následky cmogáná sa neprejavujú tak friško a tak zákerne jako u tvrdých dróg.

V New Yorku som vydzel popolník, kerý mal zabuduvaný senzor na otras z batéryju napájaný. Ten spúščal zvuky predsmrtného kašláná ze slováma: "That is disgusthing" /To je odporné!/ Kúpyl som ho polovyčke. Jako manželský pár zme stredno - progresývny cmogoši. Ja vycmogám nulu, ona 40, dzelené dvoma je 20, teda prémer. Najprveč sa zdálo, že odporný kašel z popelnýka odradzuje polovyčku od cygaretle. No účinek ból obrácený. Na kašel sy zvykla. Senzor v popelnýku reaguval aj na otrasy. Nékdo drcól do stolýka s popelnýkom, popelnýk sa rozkašlal a polovyčka povedala: "Vydzýš, skoro som sy zabulla zapályt". Popelnýk skončil ve sklade nepotrebnoscý. Doscy paradoxne pósobý na cygaretlových obaloch nadpys "Fajčenie škodí zdraviu"! Nemal by byt aj na flašách s alkoholom takýto nápys: "Alkohol v malých dávkach neškodí v akomkolvek množstve". Zlé jazyky hovorá, že najvác pyjú dochtory, lebo alkohol v rukách dochtora je lék...

Nefajčár sy pry slove "cygáro" vybavý to, že négdo ho bude ofukovat smradlavým dymom, kerý mu pokazý chut horkastej kávy a ešče totálne zamorý celé okolý a z ludzý v okolý spravý pasívnych cmogošof. Ve zmýšaných manželstvách cmogoša a necmogoša, sú takétok poznámky: "Myláčik, necmogaj, lebo cýcým jako ked boškávam popelnicu!" Ale cmogošský dyjalóg móže vypadat aj taktok: "Ponúkny my cygáro! Že nemáš? Tak sy vezmem svojú, ale nezabunny my hu potom vrácyt!".

Štát navenek prejavuje snahu obmedzyt spotrebu tabáku a tabákových produktóf, ale bohatne z jejich predaja na danách. Ked je potreba látat dzýry ve štátnem rozpočte, hned sa zvyšujú dane tabáku a alkoholu. Ale to už ideme k polytyke. Račí sa vrácýme naspák ge temu našému homonymu.

U tých, kerý naščívyly výrobu cygár, móže slovo "cigáro" vyvolat obrázek z výroby. Ja som mal to ščascý vydzet ručnú výrobu pravých Haván. Mladé Kubánky v Havane šúlaly tabákové lysty. Naklálly sy ich na svoje nahaté barnavé stehná, zatočily kraje do rúrečky, s prstáma zatlačily rúrečku do stehna a šúlgaly cygáru. Nékeré zhora dole, druhé čo bolo krajšé, zdola hore. Tlakom prstóf na tabakovú rúrečku sa svaly na barnavom stehne zmyselne roztáhly. Bolo to tým krajšé, čím boly tabákové lysty dlchšé...

Zvrhlíci sy pod spojeným "vyfajčit cygáro" predstavujú néčo úplne inšé. Alebo sa temu vyhneme alebo sy v odbornej literatúre nájdeme terminológyju spojenú s lacynským slovom "oral". Račí sa temu vyhnyme.

Čechúny slovom "cigáro" označujú údzenynu z kategóryje párky alebo špekáčky. "Cigáro s hořčicí, houskou a pívem" sy pamatáme ze služebných cést. Snaha šetryt na dyjétach alebo jennoducho z časového dóvodu vačšina služebne cestujúcých sy dá račí "cigáru" s hořčici v bufete po ceste, jako by mala vysedávat v reštaurácyje za drahé penáze.

Znalcom vojenskéj hystóryje 2.svetovej vojny "cigáro" prypomene osobnost bryckého premjéra Winstona Spencera Churchila. Ten sy na cygárach a whisky pochutnával v hojnej mýre, ve množstvách keré dochtory nepovažujú any za rozumné a uš vóbec né zdavé. Aj naprocyva temu sa Churchil dožil 92 rokóf.

Slovo "cygáro" sa užíva aj v súvysloscy s označeným aerodynamyckého tvaru, jaký majú rakety, ponorky, závonné motorky alebo aftáky.

Slovo "cygáro" znamená homonymum s významom tabákových výrobkóf jako cigareta, cigara, dáleči to móže znamenat údzenynu alebo výraz pre aerodynamycký tvar.

Chránme sy svoje zdravý z redukcyju konzumácyje tabákových produktóf, aby naše odolné telo jako cygárová raketla prelecelo bez úhony cez epydémyje, aby zme dycky aj na penzyji maly na "cygáro s hořčicí, houskou a pívem, aby zme úspešne štátnycky ako muž s cygaru správne rozhodly naše životné problémy a dožily sa veku jako ón, aby zme v mylostném živote neboly odkázaný na ... Pardón! Temu zme sa predsaj vyhly!

Prvý klub turistov Diviaky každoročne organizuje v prvú októbrovú sobotu akciu - stretnutie turistov na niektorom významnom vrchole Slovenska. Akcia sa volá "Stretnutie turistov veteránov" a je organizované ako celonárodné stretnutie turistov - veteránov. V tomto roku sa koná 29.ročník uvedenej akcie a uskutoční sa v našom Malokarpatskom regióne - dňa 2.10.2004 na vrchole BRADLA pri mestečku Brezová pod Bradlom.

Pre turistov, ktorí majú záujem o toto stretnutie, uvádzame, že na vrchole Bradla /pri mohyle M.R.Štefánika/ treba byť presne do 11.00 h, kedy bude vyhodnotenie stretnutia, odovzdávanie účastníckych odznakov a losovanie turistickej tomboly.

Vedúci podujatia je predseda PKT Diviaky p. Štefan Hudák, ďalšie informácie, na tej istej adrese:

DP "Jesenný Šľapák ŠKP" sa uskutoční štvrtú septembrovú sobotu, 25.9.2004. Účastníci môžu prejsť podľa chuti a kondície až 60 km,

trasa pochodu: štadión ŠKP - Kačín - Marianka - Pajštún - Pod Kozliskom - Kozí chrbát - Salaš - Biely Kríž - Pekná cesta - Kamzík - štadión ŠKP.

Kratšie trasy možno začať alebo skončiť na ľubovolných lokalitách uvedených v popise 60 km trasy, ktoré sú zároveň aj kontrolnými miestami, kde treba odpísať číselné kódy, ktoré sú tam umiestnené. V prípade, že nemôžete prísť do cieľa, treba kontrolnú kartu poslať na adresu organizátora.

Kontrolné miesta sa nachádzajú vždy v mietach stretu s turistickými značenými smermi.

Účastník si zvolí začiatok trasy z ľubovoľného kontrolného miesta systémom "choď koľko chceš".

Po prvýkrát sa môžete zúčastniť tohoto pochodu s tým, že nemusíte ani prísť na štart. Kontrolnú kartu môžete použiť z tohoto čísla MKD. Kontrolný lístok sa nachádza na poslednej strane MKD.

2.10.2004 POCHOD VIA DANUBIA - DUNAJSKÝ CHODNÍK (IVV) 6.ročník
(sobota) OKST VIA DANUBIA Dunajská Streda

2.10.2004 VÝSTUP TRNAVSKÝCH TURISTOV NA OSTRÚ (VEĽKÁ FATRA) 20.roč.
(sobota)

3.10.2004 JESENNÉ STRETNUTIE PRIATEĽOV TURISTICKEJ ROZHĽADNE
(nedeľa) NA VEĽKEJ HOMOLI Modranský turistický spolok

9.10.2004 POCHOD BANKOVÝCH ÚRADNÍKOV 20.ročník
(sobota) KST Slovan banka Bratislava

10.10.2004 PRECHÁDZKA HISTORICKÝM MESTOM TRNAVA (IVV) 2.ročník
(nedeľa) KST Spartak a Slovšport Trnava

16.10.2004 JESENNÝM POVAŽSKÝM INOVCOM 32.ročník
(sobota) TJ ATOM Jaslovské Bohunice

16.10.2004 K PRAMEŇU VYDRICE 8.ročník
(sobota) KST Železničiar Bratislava

23.10.2004 JESENNÝ POCHOD HLOHOVEC - PIEŠŤANY 26.ročník
(sobota) KST Hlohovec

23.10.2004 VÝSTUP NA HRAD TEMATÍN 35.ročník
(sobota) KMT KST TJ Bezovec Piešťany

24.10.2004 PRECHOD HREBEŇOM KAMENNEJ BRÁNY 34.ročník
(nedeľa) KST - VHT Pezinok

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula@elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.