MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

august / september 2006

Čo v tomto čísle nájdete:

Pivní turisti opäť prekonali rekord, prišlo ich o 200 viac
Z histórie - Tragická kapitola z histórie Trnavy
Janko Parcer pokračuje v aktívnej činnosti
NOT BIG BEN
Ako sa cudzincom bicykluje v Číne
Trnavské kostoly sú otvorené pre turistov
Zoznam účastníkov 22. ročníka Pochodu ŠPCH
Redakčná pošta
Slovenské národné povstanie pre Tatranský národný park
Návrh zonácie TANAPu podľa ŠOP SR - Správy TANAPu
Kliešte majú zmapované v lekárňach
Ivan Bajo pozýva...
KALENDÁR - september, október 2006
Kalendár turistických akcií na rok 2007

Pivní turisti opäť prekonali rekord, prišlo ich o 200 viac

V sobotu, 10.júna, sa uskutočnil ďalší, už deviaty ročník - úspešný diel pivného pochodu "Trnavská trinástka." Ani ranná búrka neodradila rekordných 907 zaregistrovaných účastníkov na štarte, ktorí sa nevzdali nástrahám 18 km trasy a trinástim /13/ podnikom v traťovom itineári.

Preto po víkende si asi mnohí spojili slovo turistika s pivom a návštevou krčiem a pohostinstiev. Trnava má teda za sebou ďaľší ročník pivno - turistického pochodu s názvom "Trnavská trinástka". Účastníkov pochodu tento rok bolo možné spoznať najmä podľa bordových tričiek /každý rok je iná farba/.

Občianské združenie "Trnavská trinástka" stihlo zorganizovať už osem predchádzajúcich akcií, počas ktorých si ich milovníci zlatého moku a turistiky obľúbili natoľko, že obdivovať trnavské pamiatky, ale najmä pohostinstvá prichádzajú už aj "cezpolní". Nie zrovna zriedka sa v štartovnom poli objavujú Česi, Moraváci, Maďari, či dokonca aj Briti. /Záhorákov a východniarov som nerátal./ Napríklad najväčšia medzinárodná partia, ktorá bola zložená z Angličanov, Rusov, Čechov, Maďarov, Nemcov a ďalších, mala 22 členov.

Akciu, ktorá sa spája najmä s pitím piva, totiž jeho pitie nepodmieňuje. Podmienkou je navštívenie pivárne a občerstvenie sa hoci i čajom, ak ho niekde ponúkajú.

"Nejde iba o pitie piva, ale aj o turistiku. Ľudia, ktorí sa z rôznych dôvodov z Trnavy odsťahovali, sa sem každoročne vracajú, aby sme sa mohli stretnúť. Inokedy, žiaľ nemajú čas a takto každoročne vedia, kedy bude pochod. Na pamiatku si kúpia účastnícke tričká, posedia si pri pohári dobrého piva... Pomaly sa z toho stáva rodinná akcia", ozrejmil predseda Výkonného výboru Občianskeho združenia Trnavská Trinástka Martin Mečiar.

Organizátori si už zvykli, že každým rokom sa im podarí prekonať účastnícky rekord. Stalo sa to akýmsi sprievodným javom každého pokračovania pivno turistického pochodu.

Tradícia vznikla podľa nápadu a vzoru pivárov z Trenčína. Trnavčanom sa však desať podnikov videlo málo a preto zvýšili počet základní na trinásť /preto aj ten názov trinástka/.

Pochod začala pôvodne skupina 25 nadšencov a postupne sa ich počet z roka na rok rapídne zvyšoval. V sobotu sa v IRISH pube, kde bol štart, zaregistrovalo celkom slušných 907 účastníkov pochodu, čo je o 215 viac ako minulý rok 2005. Je teda možné, že jubilejný desiaty ročník v roku 2007, už pokorí hranicu tisíc účastníkov. Aj napriek tomu, že organizátori zaznamenali historicky najvyššiu účast, najväčšia partia pochodu mala rovnaký počet ako tá, ktorá v početnosti vyhrala vlani. Partia, ktorá si v tomto roku poukážku na sud piva odniesla, sa volala "V 4" a mala solídnych 31 členov. Preto v uliciach mesta ju nebolo možné prehliadnuť. Druhá skupinka sa volala "Haťa - paťa" a tretia "Dedinky". Najstarší účastník mal solídnych 70 rokov a najmladší mal len 20 mesiacov a ten bol až z Košíc...

Trnava, júl 2006, M.K.

Z histórie
Tragická kapitola z histórie Trnavy

Pred stosedemdesiatimi piatimi rokmi zúrila v našom meste cholerová epidémia. Na jar 1831 sa na východnom Slovensku zničoho nič objavila cholera a veľmi rýchlo postupovala smerom na západ. Postupne zasiahla celé dnešné územie Slovenska.

Obavy zo šíriacej sa nákazlivej choroby a správy o stúpajúcom počte úmrtí aj na okolí Trnavy prinútili pred 175 rokmi trnavský magistrát, aby podnikol preventívne opatrenia proti hroziacej epidémii.

11.júla 1831 s okamžitou platnosťou magistrát zakázal všetky jarmoky a trhy v meste. Členovia Streleckého spolku dostali za úlohu kontrolovať všetky prístupové cesty a stráže pri mestských bránach nesmeli vpustiť do mesta žiadneho cudzinca, ktorý by sa nebol podrobil predchádzajúcej lekárskej prehliadke.

Napriek všetkým týmto protiopatreniam sa nákazlivá choroba čoskoro do mesta dostala a ťažko postihla jeho obyvateľov. Už v prvý augustový deň si vybrala svoju prvú smrteľnú obeť, ktorou bol obuvník Michal Holúbek. O deň neskôr prišiel ku františkánom asistovať seminarista Eduard Grunich z neďalekej Dolnej Krupej. Ešte v ten istý deň, keď zistili u neho príznaky choroby, ho odviezli mimo mesta do domu pre chorých na choleru. Na tento účel slúžila drevená budova starej krčmy za mestskými hradbami na Fraštackej ceste /Hlohoveckej/. Neskôr, keď jej priestory už nestačili, chorých prenášali do nemocnice a do mestského lazaretu. Nákaza sa šírila veľmi rýchlo a obetí každým dňom pribúdalo. Epidémia kulminovala začiatkom septembra, keď denne umieralo okolo päťdesiat ľudí. V Trnave vládol strach. Nikto nevedel a netušil kto bude na rade ďalší. Podľa historických údajov jeden týždeň ležalo pri lazarete až 300 mŕtvol. Pochovávali ich väčšinou hromadne mimo mesta, na pre tento účel vytvorenom cintoríne na Kopánke.

Údaje o celkovom počte obetí cholery sa líšia. Kým v "Pamätnici Trnavy" z roku 1838 sa môžeme dočítať, že do 24.septembra, keď sa epidémia v meste skončila, pochovali vyše 800 obetí, "Dejiny Trnavy" z roku 1988 zasa uvádzajú, že v meste ochorelo asi 2000 ľudí, z ktorých umrelo tisíc tristo /1300/. Konečnú bodku za epidémiou cholery v Trnave dal osobitne vyslaný komisár palatína Karol Zay, ktorý 21.októbra 1831 úradne prehlásil: "Po dôkladnej prehliadke domov nenašli sa už žiadne náznaky moru a preto mesto je uznané za zdravé".

Dnes nám túto tragédickú kapitolu z histórie Trnavy pripomína už len klasicistická rotundová kaplnka na mieste niekdajšieho cholerového cintorína na Kopánke.

Trnava, august 2006, P.Radványi

Janko Parcer pokračuje v aktívnej činnosti

Po tom, čo mu manželka zakázala po 81. roku diaľkové pochody a hlavne tie stokilometrové, tak sa realizuje v nových dimenziách. V auguste sa zúčastnil Trnavskej púte do poľského pútnického mesta Čenstochová. Medzi účastníkmi mu patril samozrejme titul najstaršieho účastníka.

Janko Parcer, ktorý dlhé roky patril k najaktívnejším účastníkom diaľkových pochodov, je okrem toho známy aj tým, že už v pokročilom veku niekoľkokrát prešiel sám okolo Slovenska alebo od ukrajinských hraníc po Devín.

Nuž a 14.augusta 2006 spolu s ďalšími 22 pútnikmi sa po svätej omši vydali na cestu z Trnavy po cestných komunikáciach smerom do asi 35 km vzdialeného Vrbového.

Prvú etapu pochodu zvládli spolu s najmladším desaťročným Jánom Masarykom z Trnavy v úplnej pohode. Organizátor tohto podujatia, Wieslav Zajac z rímskokatolíckej farnosti Trnava - Tulipán, uviedol, že pohoda medzi účastníkmi bola po celý čas vynikajúca.

Napriek tomu, že sa v ďalších dňoch počasie zhoršilo a začalo aj pršať, plánované etapy sa išli podľa plánu. Postupne počas cesty Slovenskom sa počet peších pútnikov rozrástol na 35 ľudí. Celkovo pútnici prešli 15 etáp, počas ktorých absolvovali 416 km. Do známeho pútnického mesta Čenstochová dorazili 26. augusta 2006. Voľný deň mali iba v poľskom mestečku Žyviec a potom až v cieli.

Janko Parcer pred odchodom povedal, že si chce overiť, či aj v jeho veku mu budú ešte nohy slúžiť ako doposiaľ. Ako sa ukázalo, naozaj mu slúžia. Možno by si trúfol aj na ešte jednu T-100.

Podľa hlavného organizátora Zajaca, však v tomto prípade nejde o turistické výkony, ale púť má predovšetkým duchovný, náboženský charakter. Cieľom je putovanie s Pannou Máriou a súčasť púte sú modlitby, aj každodenná účasť na svätej omši.

V niektorom z budúcich čísiel MKD sa Janka Parcera spýtame na jeho osobné zážitky z tejto púte.

september 2006, Peter Minárik

NOT BIG BEN

Cestovanie podniká obvykle človek kvôli dobrodružstvu, novým poznatkom, skúsenostiam a zábave, ale toto všetko musí často vykúpiť pravým opakom, úmorným čakaním a nudou. Práve to sa nám štyrom dobrým kamarátom stalo pri ceste na Nový Zéland. Ak sa chcete dostať na Nový Zéland, musíte obvykle letieť najprv do Londýna, čo znamená peknú zachádzku, alebo záletku??? Takže sme skoro ráno sadli do lietadla a o chvíľu sme boli nad Londýnom, ani sme nestihli nič moc vypiť, len akúsi malú divnú fľaštičku piva k jedlu, nejaká vodová tretinka to bola.

Na Heathrow sme si podľa očakávania overili, že spoje vôbec na seba nenaväzujú a my budeme musieť na ten náš spoj do Sydney čakať asi deväť hodín. Ešte že sme boli štyria, všelijakým táraním vám čas ubehne dosť rýchlo. Ale predsa sme sa rozhodli, že keď sme už tu, bolo by dobré si pozrieť Londýn. Pár libier sme mali pripravených, času habadej a víza do Británie nie sú nutné...

Aké trúfalé a aké naivné...!!!

Namierili sme si to podľa šipiek nie do tranzitu, ale k východu. Očakávali sme, že ten najdeme okamžite, ale výsledný dojem bol, že to Angličania upravili do podoby solídneho labyrintu, pretože sme sa tými prepojovacími halami motali a s dvadsaťkilovou batožinou na chrbte a s desiatmi kilami v rukách, to nie je zas až tak ono. Po dlhej dobe sme sa konečne prebojovali a s vľúdnym úsmevom si to zamierili k nevľudne vyzerajúcim úradníkom. Na mňa vyšla drobná energická blondínka s úzkymi perami a keď som jej predložil pas, nechápavo so svojou londýnskou cockney - english začala sa vypytovať, kam idem a prečo. Vysvetľoval som jej, že sa chceme ísť prejsť po Trafalgar Square a kúpiť si jedny fishn chips, že len čo si dva prstečky ohrejeme u Big Bena, hneď poletíme ďalej, ale evidentne som hovoril nejakou inou rečou, lebo mojej angličtine nejako nechcela rozumieť. Po niekoľkonásobnom preskočení ihly na tejto gramoplatni prišiel za mnou Peter so svojím bohorovným "v čom je problém?" a keď som mu to vysvetľoval, nejak mu to ubehlo a usmial sa, len tak trošku, asi mu to prišlo úsmevné. Londýnska úradníčka sa našponovala ako levica pred skokom, prižmúrila oči a s nasupeným zamrmlaním "IT IS NOT FUNNY !" sa začala intenzívne radiť so svojím kolegom.

Keď sa Peter po niekoľkokrát dožadoval vysvetlenia s tým, že to proste nechápe a keď nám stále opakovali, že mimo tranzitný priestor proste nemôžeme a keď už to vyzeralo, že skoro poletíme, ale v klepetách a domov, zatiahol som za popruhy ich batohov a s ospravedlňujúcim pohľadom smerom ku všemocným clerkovi a clerkyni som ich odtiahol z dohľadu ich pichľavých pohľadov. Nakoniec sme sa zhodli na tom, že to nemá cenu a nech si pani teda strčí toho ich Big Bena niekam hodne hlboko, i s celým House of Parliament a so všetkými jeho poslancami.

Našli sme si útulný kútik s vyhliadkou na letisko a bavili sa tým, ako vonku zriadencom padá batožina a ako s ňou veselo hádžu tak, že by v nej neprežilo ani masívne sklenené ťažítko zabalené do špinavých košiel. Keď sme prešli všetky predražené tax-free butiky, objavil som nakoniec v jednom malom obchodíku vedľa rôznych whisiek a vodiek i multipack 6 fliaš s červeným vínom. Nebol najlacnejší, ale zložili sme sa a víno bolo naozaj dobré, neskôr vynikajúce. Behom družného a stále uvoľnenejšieho hovoru nás nikto neobťažoval a pokiaľ nás detektívovia sledovali kamerami, dali nám pokoj a asi sa len na nás smiali. Čas teraz ubiehal omnoho rýhlejšie a príjemnejšie, niekoľkokrát som sa cítil dokonca "ožratý", no keď nás potom v lietadle pobavení stevardi začali hojne zásobovať pivom, tak behom mnohých hodín a medzipristátí nebol v ničom naprosto žiadny problém. A tá pani od pasovky si fakt kľudne mohla toho ich Big Bena naozaj strčiť niekam i s celým House of Parliament a všetkými poslancami...

Vitjazz, 2006

Ako sa cudzincom bicykluje v Číne

K napísaniu týchto pár riadkov ma inšpiroval e-mail od Petra Forra, známeho lamačského bikera, ktorý napísal "Kladiem si otazku, či sa dá v Číne bicyklovať tak ako u nás, že si vyrazíš hocikam, kam si zmyslíš... Treba mať na to povolenie?"

Tak som to vyskúšal. Kúpil som si bicykel po cca mesiaci hľadania a porovnávania, nie je to síce vysnívaný model s kotúčovými brzdami, ale má grip shift radenie, postačujúcich 21 prevodov (najväčší pastorok vzadu 28 zubov, najmenší vpredu 24 zubov, odpružená predná vidla a sedlovka, a to všetko za púhych 900 RMB, čo je asi 3.500 SKK). Záujemcov o ďalšie technické detaily odkazujem na stránku http://www.xidesheng.com.

V meste, v ktorom žijem (Dalian), je na jednej strane pobrežie s niekoľkými plážami, stredom sa ťahá pár kopcov s najvyšším bodom Black Hill. Tam som si to namieril. Išiel som najprv širokými bulvármi, kde bola radosť fičať, lebo premávka je tu dynamická a plynulá a cyklista sa má aj kde vyhnúť, keď hrozí kolízia. Kolízia ale hrozí len vtedy, keď si človek neuvedomuje čínsku hierarchiu predností na ceste: najvyššiu prioritu má najťažšie vozidlo, ostatní to musia rešpektovať, čo je logické, lebo pri prípadnej zrážke utrpí najväčšiu škodu ten najslabší. Našťastie bicykel je flexibilný dopravný prostriedok, ktorý možno riadiť dostatočne bezpečne aj medzi autobusmi a truckmi.

Prešiel som si novobudované rezidenčné štvrte a cítil som sa, ako vo vydarene upgradeovanej Petržalke. To je tá pozitívna stránka čínskeho socializmu, ktorý vie zabezpečiť veľmi slušné bývanie pre svojich mravčekov. Štandardný byt má viac ako 100 m² a domy sa stavajú hneď s kompletnou infraštruktúrou, od ciest cez parkoviská až po všetky potrebné doplnkové funkcie k bývaniu.

Potom som opustil sídliská a dostal som sa na magistrálu spájajúcu štvrť, v ktorej žijem (Dalian Development Area, ináč aj DDA alebo čínsky foneticky Kaifaču), s ďalším satelitným mestom Dalianu, JinZhou. Vedľa magistrály je rozostavaná trať rýchleho mestského vlaku (Light Train, obdoba nemeckého S-Bahnu), táto stavba trochu zhoršila podmienky na ceste (stopy stavebnej činnosti, v lepšom prípade len piesok a štrk, v horšom prípade sem-tam vyčrpnutý betón z prepravných tankov; stavebné vozidielka vyrážajúce z bočných ciest na hlavnú bez rešpektovania princípov hlavných ciest). Ešte pred centrom Jinzhou som sa odrazil do predmestských dediniek, ktoré mi pripomínali dedinky južného Slovenska: rodinné domčeky (podstatne menšie ako u nás), veľa zelene, žijú tam pestovatelia všeličoho od kapusty po kukuricu. Prešiel som pár dedinkami, a hoci bola nedeľa, ľudia pilne pracovali (nemajú tu cirkev, ktorá by Číňanov odpútavala od práce: keď je business, práca sa musí spraviť, či je piatok alebo sviatok. Keď nie je business, možno oddychovať). Potom som sa dostal na poľné cesty s hlineným aj kamenným povrchom, bicykel pracoval skvele, tlmiče fungovali, takže aj prekonávanie prekážok, suchých korýt, balvanov a pod. bolo pasiou. Dostal som sa k vyhliadkovému kopcu, na ktorý sa už nedalo šplhať bikom, tak som si ho odložil a vrchol dosiahol pešo. Pár záberov krajiny, zostúpil som k bikeu a pokračoval opäť svojim jednostopým kamarátom. Registroval som množstvo domácich zverov, od psov po kozy. Málo mačiek, žiadne sliepky. Zato hodne fóliovníkov, aj preto tá analógia s južným Slovenskom.

Pokračoval som ďalej, už sa pomaly obracajúc späť, takže opäť obytnými štvrťami JinZhou, keďže stále je nedeľa popoludnie, ľudia sú vonku, korzujú medzi nekonečne veľkým počtom krčmičiek a vývarovní miestnych jedál. Je leto, pekne, neprší, tak čo by sa sušili doma. Biker to má preto ťažšie, treba bicyklovať obozretne až slalomovo.

Konečne som sa vymotal z obytných štvrtí, opäť som na širokej magistrále, je to diaľničný privádzač na severnú diaľnicu (Dalian – Shenyan a ďalej buď Beijing/Peking alebo Harbin: hlavné mesto severnejšie položenej provincie Helionjang, ďalej je už len Sibír). Na tejto magistrále síce nie sú chodci, ale pozor si treba dávať na iné špecifiká čínskej premávky: autá v protismere, predbiehanie sprava a podobne. Fotím si pár foreigners Office Buildings: poznať ich podľa vlajok: tento zvyk s vyvesovaním národných vlajok sem úspešne zaviedli Amíci a teraz sa aspoň dá orientovať, who is who: obvykle logo firmy (často na dvoch vlajkách), čínska vlajka a samozrejme, vlajka krajiny chlebodarcu (alebo aj dve). Takto sa zabávajúc fotením, dostal som sa späť do Kaifaču. Orientačný bod: nadzemná trať Light Train. Robím chybu, nejdem cez komunikáciu pre pešiakov, držím sa cesty pre autá, a tá ma vedie trochu mimo priameho smeru do centra. Ale nevadí, je to len nejakých 5 km navyše. Je podvečer, nedeľa, takže premávka obstojná, stále sa necítim v ohrození. Bicyklujúc okolo priemyselných štvrtí, postupne sa dostávam zo severu k tepne Kaifaču, JinMa Road. Lemujú ju budovy – opachy, niektoré tu stoja ako výkričníky nevydarených investorských počinov: sú prázdne, bez klientov, a čakajú na lepšie časy, ktoré budú asi lepšími pre iných, len nie pre ich developerov. Táto oblasť asi centrom nebude. Pár sto metrov a prichádzam k budove China Post. Tu to žije len cez týždeň, a keďže je nedeľa, dnes je to tu mŕtve. Ešte prejsť k ďalšej križovatke, orientačný bod Inn Fine Hotel, tu odbočujem z hlavnej cesty doprava, ešte 200 m a som vo svojom druhom domove, Barbeque bar CowGirl 21. Dám si pivo, niečo pod zub, pokec s miestnou komunitou, a zrazu je deväť hodín. Domov to mám prevažne dole kopcom asi 1,5 km, takže takto končím dnešnú túru.

Záver a odpoveď na Peťovu otázku v úvode: V Číne sa dá bicyklovať minimálne tak pohodovo ako u nás, obmedzenia žiadne, až na prípadné vnútorné bloky (čas, kondícia a pod.). Hoci je Dalian Kaifaču zónou so špeciálnym režimom štátnej správy (podlieha priamo Beijngu/Pekingu), doteraz som sa nestretol so žiadnym obmedzovaním ani obťažovaním zo strany policajtov, myslím si, že z tohto pohľadu je situácia na Slovensku podstatne horšia. No a netreba zabúdať, že pre cudzincov je najväčšou bariérou tá jazyková, ale tak ako aj v iných civilizovaných krajinách, aj v Číne si úspešne razí cestu medzi bežný ľud angličtina, a kde nestačí ani angličtina, tam pomáha body language (ruky, nohy, prsty).

Takže, kto máte čas a chuť, príďte si vyskúšať bicyklovanie v Číne.

Dalian, júl 2006, Jozef Oravec

Trnavské kostoly sú otvorené pre turistov

Dnešná Trnava má v historickom centre osem funkčných kostolov i vďaka ktorým získala prívlastok Malý Rím. Obyvatelia Trnavy i návštevníci sa môžu oboznámiť s týmito sakrálnymi pamiatkami počas celej turistickej sezóny až do konca septembra.

Ich sprístupnenie, ktoré je súčasťou rozsiahleho programu zameraného na rozvoj cestovného ruchu a propagáciu bohatej sakrálnej histórie mesta, pripravujú mesto Trnava v spolupráci s Arcibiskupským úradom a správcami jednotlivých kostolov. Zo začiatku boli otvorené pre turistov iba dva najvýznamnejšie kostoly. Pre záujem verejnosti pokračuje mesto Trnava každý rok s rozšírením ich počtu. V tomto roku bude prvýkrát sprístupnených všetkých osem kostolov historického centra. Informácie o ich otvorení sú umiestnené pri vstupe do každého z nich.

Na prehliadku si možno objednať odborného sprievodcu, ktorého zabezpečí Trnavský informačný servis. Sprievodcovia môžu okrem výkladu v slovenskom jazyku na základe objednávky uskutočniť výklad v anglickom, francúzskom, ruskom a maďarskom jazyku. Prehliadka so sprievodcom trvá dve hodiny, ale návštevník si môže kostoly prehliadnuť aj individuálne.

Trnava, Edo Krištofovič

Zoznam účastníkov 22. ročníka Pochodu ŠPCH

pešo:

cyklo:

"S" - turisti získali zároveň ocenenie "Malokarpatský superdiaľkoplaz 2006"

spracoval: M. Lietavec, P. Nádaský

Redakčná pošta

Dobrý deň,

malá pripomienočka k článku p. Nižnana "A máme po stovke" v čísle 07/2006. Aj napriek starostlivo vypracovanému zoznamu adeptov na titul SSD po štyroch pochodoch, som v ňom nenašiel svoje meno. Viem, že je to hlavne kvôli tomu, že som nenápadný, skromný, tichý chlapec, ktorý si odšlape svojich 100 km a v tichosti sa poberie domov, ale keď som sa už raz rozhodol o tento titul zabojovať a cestovať toho roku okrem Malých Karpát aj do ďalekého Haliča a ešte vzdialenejších Košíc, nerád by som oň vďaka svojej skromnosti a nenápadnosti prišiel :).

Veľmi pekne prosím, zaraďte ma do tohto zoznamu, či už k juniorke Glesk a Cíferský alebo hocikde na samý koniec zoznamu a ja sľubujem, že Špačinskú stovku absolvujem v daždi, snehu, vetre, búrke, po nohách, po rukách, kotúľajúc sa, zdravý či chorý, triezvy či ... akokoľvek inak, proste prejdem, aby som sa titulom Slovenský Superdiaľkoplaz mohol hrdit! Ďakujem za pochopenie a nehnevajte sa, že sa takto vnucujem, ja to už viackrát neurobím. :).

S pozdravom "Stovkám zdar".

Bánovce nad Bebravou , J. Pristach

- - - - -

Dobrý deň,

na zhrnutí Trnavskej stovky sme s bratom Marekom pozerali výsledky a našli sme jednu chybu. Marek Hevesi, teda môj brat T-100 totiž nedokončil. Skončil na Pezinskej Babe spolu s Miroslavom Blstakom a ja som pokračoval s Karolom Šulekom a Pavlom Nádaským. Ďakujeme za opravenie chyby.

Tibor Hevesi

Slovenské národné povstanie pre Tatranský národný park
(Tlačová správa, 28.8.2006)

Občianske združenie TATRY v predvečer národnooslobodzovacieho Slovenského národného povstania vyzýva všetkých ľudí – jednotlivcov a skupiny, aby sa pridali k novodobému "Slovenskému národnému povstaniu" v prospech prírody Tatranského národného parku.

OZ TATRY sa domnieva, že nastal čas dosiahnuť pre tatranskú prírodu a jej návštevníkov skutočnú slobodu. Slobodu, ktorá nielen vo verbálnej, ale konečne aj v praktickej rovine, bude rešpektovať hodnoty tohto územia a hierarchicky postaví voľnosť človeka a prírody nad harverstor či lesný kolesový traktor.

Tatranský národný park, v zmysle svojho prívlastku "národný", patrí ľuďom tejto krajiny – turistom, horolezcom, fotografom, romantikom, umelcom ... a nie medzirezortným komisiám, developerom a špecifickým záujmovým skupinám.

Túto slobodu zaručuje iba prijatie zonácie národného parku, ktorý pripravila ŠOP SR – Správa TANAPu.

V tejto súvislosti vydáva Občianske združenie TATRY výzvu "Tatry pre ľudí!":

Podľa § 104 ods. 28 zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, vláda do jedného roka od nadobudnutia účinnosti novely zákona (t. j. od 1.11.2005) vydá nariadenie, ktorým vyhlási zóny Tatranského národného parku.

Zónovanie chránených území vychádza z medzinárodne odskúšaných a osvedčených modelov a má jednoznačnú oporu aj v slovenskej legislatíve (§ 30 zákona NR SR č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny).

Desaťročia mnohé vlády deklarovali, že Tatry sú naším najcennejším územím a patria nám všetkým. Desaťročia však bola a je realita iná! Socialistické poľovačky, ktoré prerástli do ponovembrového "užívania územia", prikrmovanie zveri a ťažba dreva v najprísnejších stupňoch ochrany, devastácia prapodstaty krajiny pod nálepkou "rozvoja", boli a sú, podľa nášho názoru, feudálnym výsmechom do tváre obyčajných ľudí v 21. storočí.

Chceme, aby prístupnosť či neprístupnosť jednotlivých lokalít Tatranského národného parku bola vymedzená jasnými pravidlami, a nie politickou či ekonomickou mocou a záujmami skupín, ktoré ju reprezentujú.

Chceme Tatry pre ľudí, a preto žiadame, aby sa Minister životného prostredia SR zasadil o prijatie zonácie Tatranského národného parku, podľa návrhu ŠOP SR – Správy TANAPu (http://www.tanap.org).

Ako sa zapojiť do "Slovenského národného povstania"?

• Pošlite pohľadnice s apelom na ministra životného prostredia SR. Občianske združenie TATRY vydalo pohľadnice, ktoré môžu ľudia posielať ministrovi životného prostredia SR. Zapojte sa aj vy - oznámte nám, telefonický (044/553 10 27, 0903 028 364) alebo e-mailom (wolf[zavináč]mail.viapvt.sk), počet pohľadníc, ktoré potrebujete pre distribúciu a vašu presnú adresu. Pohľadnice Vám obratom zašleme. Prosíme Vás, aby ste pohľadnice úplne vyplnili a reálne odoslali!
• Píšte listy ministrovi životného prostredia SR. Jednotlivci, napíšte ministrovi životného prostredia SR list s apelom na urýchlené prijatie zonácie TANAPu, a to podľa návrhu ŠOP SR – Správy TANAPu. Adresa: Ing. arch. Jaroslav Izák, minister životného prostredia SR, Ministerstvo životného prostredia SR, Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava 1.
• Napíšte a pošlite ministrovi životného prostredia e-mail s výzvou.
  Adresa: minister[zavináč]enviro.gov.sk
• Podporte výzvu "Tatry pre ľudí!" na serveri Changenet – Chyba! Záložka není definována.
• Zverejnite výzvu "Tatry pre ľudí!" na vašich internetových stránkach, v informátoroch, časopisoch, na nástenke a pod.
• Pripravte infostánok vo vašom meste a informujte ľudí o situácii v TANAPe. Môžete im dať vypísať aj pohľadnice, ktoré následne zašlete ministrovi životného prostredia SR.
• Objednajte si výstavu OZ TATRY - "Tatry nezomreli!" a budete zaradení do poradovníka čakateľov na jej inštaláciu.
• Zaujímajte sa o TATRY! - pozrite si internetové stránky ako http://www.tanap.org, http://www.fondtatry.sk, http://www.wolf.sk, http://www.nasetatry.sk, http://www.changenet.sk.
• Podporte našu kampaň finančne – č. účtu: 8108976001/5600
• Pošlite túto výzvu ďalším skupinám a jednotlivcom. V prípade akýchkoľvek ďalších nápadov, ako pomôcť Tatrám, nám zavolajte!

Mgr. Rudolf PADO, predseda a projektový manažér OZ TATRY
(0903 028 364)

Návrh zonácie TANAPu podľa ŠOP SR - Správy TANAPu

Podľa návrhu zonácie, ktorý pripravila Štátna ochrana prírody SR – Správa TANAPu, Tatranský národný park by zaberal plochu necelých 74 284 hektárov.

Zóna A s najprísnejším, 5. stupňom ochrany, kde je zakázaný zásah človeka (nie však klasické turistické pôsobenie), je navrhnutá na 42 433 hektároch (57 % rozlohy parku). Štátu patrí z toho 26 668 hektárov, ostatné je majetkom súkromných vlastníkov.

Lesy v A zóne rastú takmer na 17 000 hektároch, z tejto výmery viac ako 15 000 ha tvoria ochranné lesy, zvyšok A zóny zaberajú skaly, hole a kosodrevina. Súkromníci majú v A zóne asi 5 000 hektárov lesa.

Zóna B, so 4. stupňom ochrany, kde sú zásahy človeka povolené len za určitých podmienok, sa navrhuje na 11 933 hektároch, v správe štátu je si 44 percent územia, zvyšok vlastnia urbáre a mestské lesy. Takmer celé územie je zalesnené.

Zóna C s 3. stupňom ochrany by mala mať takmer 20 tisíc hektárov, z toho má štát 10 430, až 90 percent sú lesy.

Zónu D má tvoriť 490 hektárov. Sú to intravilány 15 tatranských osád, ktoré spolu tvoria mesto Vysoké Tatry. V zóne D platí 2. stupeň ochrany.

Problém prijatia zonácie v Tatranskom národnom parku je problém politický - neschopnosť uzavrieť dohodu medzi Ministerstvom životného prostredia SR a Ministerstvom pôdohospodárstva SR. Informácie o aktuálnom vývoji situácie získate na http://www.tanap.org. Na tejto stránke nájdete aj rôzne populárno – vedecké letáky, návrh zonácie, mapy, návštevný poriadok a pod., ktoré si môžete stiahnuť v pdf. a word. formáte.

Rudolf Pado

Kliešte majú zmapované v lekárňach

Bratislava a okolie patrí k oblastiam s veľkým výskytom kliešťov. Každý päťstý až tisíci z nich je podľa Milana Labudu, riaditeľa Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied, prenášačom kliešťovej encefalitídy. Okrem tohto ochorenia kliešte prenášajú aj baktérie, ktoré spôsobujú lymskú boreliózu.

Oblasti výskytu kliešťov sa monitorujú, ale pomer nakazených kliešťov sa pravidelne nekontroluje. "Musí sa vyšetriť veľké množstvo kliešťov," povedal Labuda a dodal, že takýto monitoring pravidelne nerobia aj preto, lebo výsledky v jednotlivých oblastiach sú relatívne stabilné.

O miestach so zvýšeným počtom infikovaných kliešťov sa ľudia môžu informovať v lekárňach, kde predávajú vakcíny proti kliešťovej encefalitíde. Mali by tam mať mapky, ktoré zobrazujú najrizikovejšie oblasti na Slovensku. Rozšírenie kliešťov, ktoré prenášajú lymskú boreliózu, však mapy neukazujú.

Ako povedala Jarmila Pertináčová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva, ročne majú hlásených jeden až päť prípadov kliešťovej encefalitídy, lymskou boreliózou sa však nakazí 70 až 90 ľudí.

Kliešte žijú najmä v tráve a nízkych porastoch. Zachytia sa na koži alebo oblečení a najčastejšie sa prisajú na miestach s jemnou kožou, napríklad v podpazuší alebo podkolennej jamke. Prisatého kliešťa je treba čo najskôr odstrániť. Podľa odbornej lekárky sa kliešť najskôr pokvapká dezinfekciou. Uchytí sa pinzetou čo najbližšie pri koži a hýbe sa s ním do strán až kým sa neuvoľní. Ranku potom treba opäť vydezinfikovať. Lekárka upozorňuje, že po uštipnutí kliešťom by ľudia mali sledovať, či sa u nich neobjavia príznaky niektorej z prenášaných chorôb.

Prvé príznaky encefalitídy sa podobajú chrípke. Bolesti hlavy, vracanie a horúčka môžu trvať až 28 dní. Potom nasleduje bezpríznakové obdobie, ktoré trvá 1 až 20 dní. V druhej fáze sa ochorenie prejavuje silnými bolesťami hlavy, strnutím šije, niekedy až bezvedomím. Choroba môže mať trvalé následky ako bolesti hlavy a poruchy koncentrácie.

Najčastejším prejavom lymslej boreliózy je charakteristická červená škvrna v mieste uštipnutia. Býva veľká niekoľko centimetrov, postupne sa rozširuje a v strede bledne. Pri včasnej liečbe antibiotikami sa dá ochorenie zastaviť. Neliečená forma zasahuje kĺby, srdce a nervový systém.

Základnou prevenciou je používanie repelentov. Pomôže aj vhodné oblečenie s dlhými rukávmi a nohavicami, zastrčenými do topánok.

Najlepšou ochranou proti kliešťovej encefalitíde je očkovanie. Milan Labuda zo SAV hovorí, že zaočkovať sa treba dať už na jeseň alebo v zime. Čiastočné protilátky proti encefalitíde sa totiž vytvárajú po dvoch dávkach vakcíny. Proti ochoreniu je človek úplne chránený až po tretej dávke vakcíny.

SME, 11.7.2006, DAGMAR GUROVÁ

Ivan Bajo pozýva...

Vo štvrtok, 7.septembra 2006, bola otvorená vernisážou výstava "Kreslený humor Ivana Baju". Výstava je v Múzeu knižnej kultúry - Olahov seminár a potrvá do konca roku 2006.

Známy trnavský horolezec, turista, hubár, ale hlavne milovník prírody všetkého druhu, na svojej výstave ukazuje na momenty krásnych chvíľ prežitých v prírode so svojími kamarátmi. Jeho "láskavý" humor a typ kreslenia sú typické len pre neho samotného. Totiž nik druhý tento spôsob zatiaľ nerealizuje.

Príďte sa pozrieť a neobanujete, všetky jeho kresby sú "pohladením duše". Však čitatelia MKD to poznajú dobre...

Trnava, september 2006, Peter Minárik

KALENDÁR

september, október 2006:

1. - 3.9.2006 REGIONÁLNY ZRAZ CYKLOTURISTOV ZÁHORIA 4. ročník
(piatok - nedeľa) KST Jablonica

Trasy: 25, 35 a 55 km
Prezentácia: 1.9.: 10.00 až 17.00 h, 2.9.: 7.30 až 9.00 h
cvičisko Združenia kynológie Jablonica
Vedúci: Stanislav Hamerlík, Bernolákova 684, 906 32 Jablonica,
tel. d.: 034-658 3196, tel. z.: 034-651 4296, kl. 223,
mobil: 0902-606 358, e-mail: hamerlik[zavináč]vtsu.sk

2.9.2006 PREDJESENNÝ DP ZÁRUBY, VÁPENNÁ, VYSOKÁ 6.ročník
(sobota) KST Limba turist Bratislava

Trasy: 40 km/1700 m, 25 km/1100 m
40 km: Smolenice - Záruby - Vápenná - Vysoká - Kuchyňa/Zochova chata
25 km: Smolenice - Záruby - Vápenná - Sološnica
Štart: Smolenice, obecný úrad, zast. SAD, 6.45 - 8.15 h
Vedúci: Ján Kučera, Lovinského 8, 811 04 Bratislava, tel.: 0905-532 482

9. - 10.9.2006 SPLAV DOBREJ NÁLADY NA MALOM DUNAJI 12.ročník
(sobota - nedeľa) KT RODINA Dunajská Streda

Trasa: voda + TOM: 50 km
Tomášov - Jelka - Orechová Potôň - Lúky
Štart: most na ceste pri Tomášove smerom na Novú Dedinku, 10.00 h
Cieľ: Orechová Potôň - Lúky, do 16.30 h
Kontakt: Ing. Adrián Bédi, Neratovické nám. 2143/3, 929 01 Dunajská Streda,
tel.z.: 031-557 6556, e-mail: bedi.adrian[zavináč]draexlmaier.de

9.9.2006 VEĽKÝ MALOKARPATSKÝ FUČIAK - memoriál Milana Turoczyho
(sobota) 21.ročník KT Lokomotíva Bratislava

Trasy: pešo: 45 km/1600 m, 35 km/1400 m
45 km: Rača - Hrubý Drieňovec - Pajštún - Biely Kameň - Biely Kríž - Rača
35 km: Rača - Hrubý Drieňovec - Pajštún - Biely Kríž - Rača
Štart: Bratislava-Rača, nám. Hrdinov, 7.00 - 8.00 h
Cieľ: Biely Kríž, 13.00 - 17.00 h
Vedúci: Jindrich Racek, Slatinská 30, 821 07 Bratislava, tel. d.: 02-4524 2578

10.9.2006 VÝSTUP NA ZÁRUBY 5. ročník
(nedeľa) RR KST Trnava

Trasa: 10 km
Štart: Smolenice, žel. Stanica, 9.15 - 9.30 h
Cieľ: vrchol Zárub, 11.30 – 13.00 h
Iné: Akcia sa koná v rámci Európskych dní turistiky 2006
Vedúci: Vladimír Chrapčiak, Starohájska 5, 917 01 Trnava
Informácie: tel. z.: 033-599 1312, e-mail: chrapciak[zavináč]vuje.sk

15.9.2006 ŽITNOOSTROVSKÝ POCHOD 26.ročník
(piatok) KT RODINA Dunajská Streda

Trasy: pešo, cyklo: 50, 35 a do 16 km
50 km: Dunajská Streda, Malé Blahovo, popri Novom Klatovskom kanáli do Dunajského Klatova, osada Soliari, Trhová Hradská, Dolnobárske rašeliniskové jazerá, Dolný Štál, Padáň, popri kanáli Gabčíkovo - Topoľníky až po jeho sútok s kanálom Kračany - Boheľov, Povoda, Dunajská Streda
35 km: Dunajská Streda, Malé Blahovo, popri Novom Klatovskom kanáli do Dunajského Klatova, osada Soliari, Trhová Hradská, Dolnobárske rašeliniskové jazerá, Blazov - Kolónia, Dunajská Streda
Štart: Dunajská Streda, Základná škola na Jilemnického ul., 6.30 - 9.00 h
Cieľ: Dunajská Streda, Základná škola na Jilemnického ul., 15.00 - 17.30 h
Vedúci: Zdeněk Kelemen, Jilemnického 337/17, 929 01 Dunajská Streda,
tel. d.: 0905-194 123, e-mail: ktrodina[zavináč]zoznam.sk,
internet: www.ktrodina.szm.sk

16.9.2006 BAKUĽOVÝ POCHOD 26.ročník
(sobota) KMT KST TJ Bezovec Piešťany

Trasy: 25, 20, 15, 10 km
Štart: Piešťany, klubovňa TJ Bezovec, 8.00 - 10.00 h
Cieľ: Piešťany, SPŠ ”LIDO”, od 13.00 h
Iné: - kontroly: Plešiny, Havran, Čertova Pec
- v cieli budú pripravené zábavné súťaže a hlavná súťaž o ”najkrajšiu bakuľu”
- každý účastník získa diplom a drevenú upomienkovú medailu
Vedúci: Jaroslav Mihálik, 922 21 Hubina 10, tel.: 0907-488 977

23.9.2006 JESENNÝ ŠĽAPÁK ŠKP 25.ročník
(sobota) OTD ŠKP Bratislava

Trasy: podľa výberu: 3 – 60 km, 100 – 1800 m prevýšenie
Kontrolné terčíkové miesta 60 km malokarpatského pešieho okruhu:
štadión ŠKP – nad Sitinou - Klanec – nad Kačínom - Marianka - Kozlisko - Kozí chrbát. Vrch Somár – Kozí chrbát - Salaš - Biely Kríž - Pekná cesta – TV Kamzík – pod Kamzíkom - Sitina - štadión ŠKP
Kratšie trasy možno začať na ľubovoľných lokalitách uvedených v popise 60 km trasy. Kontrolné terčíkové miesta si účastník zapíše.
Štart 60 km: Bratislava-Dúbravka, štadión ŠKP, 6.00 - 9.00 h
Cieľ: Bratislava-Dúbravka, štadión ŠKP, 15.00 - 19.00 h
Vedúci: Viliam Vida, Tranovského 38, 841 02 Bratislava,
tel. d.: 02-6436 7755

23.9.2006 PO STOPÁCH MÁRIE TERÉZIE
(sobota) KST Holíč

Trasy: 10, 20 km
Štart: Holíč, Dom turistiky, Kátlovská 33, 8.00 h
Iné: Pochod je zaradený do seriálu medzinárodných pochodov IVV
Vedúci: Ing. Vratislav Schaal, M. Nešpora 30, 908 51 Holíč,
tel: 034-668 3162

23.9.2006 SVETOVÝ DEŇ S BICYKLOM - JELKA MLYN
(sobota) KST TJ Junior Sládkovičovo

Trasa: cyklo - 25 km, hviezdicový presun do Jelky
Cieľ: kolový mlyn Jelka
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo
tel. d.: 031-784 1725, 0908-187 591

23. - 24.9.2006 JESENNÝ SPLAV MALÉHO DUNAJA
(sobota - nedeľa) KST Nová Dedinka

Trasa: hať Nová Dedinka - Jahodná
Informácie: Štefan Polák, Hlavná 33, 900 21 Nová Dedinka, tel.: 0904-173 260
možnosť ubytovania v Jelke

30.9.2006 NEVÁHAJ A POĎ! 6.ročník
(sobota) TJ Iskra Matador Bratislava

Trasa: 42 km/1500 m
Krasňany - Chlmec - Hrubý Drieňovec - Pajštún - Dračí hrádok - Svätý vrch - Marianka - Malinský vrch - Kačín - Snežienka - Kamzík - Koliba
Štart: Bratislava-Krasňany, Pekná cesta, obchodný dom, 7.00 - 8.00 h
Vedúci: Štefan Sládeček, Haanova 44, 851 04 Bratislava

30.9.2006 JESENNÉ STRETNUTIE PRIATEĽOV TURISTICKEJ ROZHĽADNE
(sobota) NA VEĽKEJ HOMOLI Modranský turistický spolok

Zraz: na Veľkej Homoli o 11.00 h
Kontakt: Ján Ružek, Kalinčiakova 39, 900 01 Modra

7.10.2006 VÝSTUP TRNAVSKÝCH TURISTOV NA OSTRÚ (VEĽKÁ FATRA) 22.roč.
(sobota)

Stretnutie turistov na vrchole medzi 12.00 a 13.00 h. Pre prihlásených bude zabezpečené ubytovanie a stravovanie v rekreačnom zariadení Havranovo (Belanská dolina). Prihlásiť sa treba do 15.9.2006, pretože je obmedzená kapacita ubytovania. Ostatní individuálne.
Doprava: Individuálne
Vedúci: Ing. Peter Minárik, Čajkovského 40, 917 08 Trnava,
tel.: 0911-550 921

7.10.2006 POCHOD VIA DANUBIA - DUNAJSKÝ CHODNÍK (IVV) 8.ročník
(sobota) OKST VIA DANUBIA Dunajská Streda

Trasy: pešo: 42, 20, 10 a 5 km (prevýšenie - 0 m)
cyklo: 50, 25 km
42 km (P): Čunovo - Dobrohošť - Vojka - Bodíky - CHKO Dunajské luhy - Gabčíkovo, VE
Štart: 42 km (P): Čunovo, Hrnčiarska ul, zast. MHD č.91, 6.30 - 7.30 h
ostatné trasy: Gabčíkovo, VE, 8.30 - 10.30 h
Cieľ: Gabčíkovo, VE, do 17.30 h
Iné: - v cieli tombola, rybacia polievka-halaszle, suveníry
- propozície podujatia zašleme na požiadanie od 1.8.2006
Vedúci: RNDr. Štefan Nagy, Radničné nám. 379/18, 929 01 Dunajská Streda,
tel.: 0908-103 425, e-mail: snagyturist[zavináč]stonline.sk

7.10.2006 POCHOD ZA KRÁSAMI JESENE
(sobota) KST TJ Junior Sládkovičovo

Trasa: 10 km, Pusté Úľany – Sládkovičovo
Štart: železničná stanica Pusté Úľany, do 8.00 h
Cieľ: Sládkovičovo
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo
tel. d.: 031-784 1725, 0908-187 591

8.10.2006 PRECHÁDZKA HISTORICKÝM MESTOM TRNAVA (IVV) 4.ročník
(nedeľa) KST Spartak a Slovšport Trnava

Trasa: pešo: 10 km
Popis: zaujímavosti mesta a prírodná rezervácia Kamenný mlyn
Štart: Trnava, pri poštovej schránke pred žel. st., o 9.00 h
Cieľ: Trnava, Západoslovenské múzeum, do 14.00 h
Info: Peter Wagner, Juraja Slottu 39, 917 01 Trnava,
tel.d.: 033-544 7992

14.10.2006 POCHOD BANKOVÝCH ÚRADNÍKOV 22.ročník
(sobota) KST Slovan banka Bratislava

Trasa: pešo: 40 km/1500 m
Smolenice - Čertov žľab - Brezinky - Monrepos - Klokoč - Sklená Huta - Holint - Taricové skaly - Čermákova lúka - Harmónia
Štart: Smolenice, obecný úrad, 6.30 - 8.15 h
Cieľ: Harmónia, reštaurácia Harmony, do 17.00 h
Vedúci: Ing. Ľudovít Bahurinský, Vihorlatská 12, 831 04 Bratislava
tel.d.: 02-4425 4397

14.10.2006 JESENNÝM POVAŽSKÝM INOVCOM 34. ročník
(sobota) TJ ATOM Jaslovské Bohunice

Trasy: pešo: 50 km/800 m, 35 km/600 m, 20 km/500 m, 10 km/300 m
cyklo: 50 km/800 m, 20 km/500 m
50 km: Piešťany - Lúka - Bezovec - Kostolný vrch - Gajda - Havran - Piešťany
Štart: Piešťany, hotel ATOM, 6.00 - 10.00 h
Cieľ: Piešťany, hotel ATOM, do 18 h
Vedúci: Ing. Miroslav Herchl, Javorová 11, 921 01 Piešťany
tel: 033-7742 404, e-mail: herchl[zavináč]nextra.sk

15.10.2006 PRECHOD HREBEŇOM KAMENNEJ BRÁNY 36.ročník
(nedeľa) KST VHT Pezinok

Trasa: Rybníček - prechod skalným hrebeňom k Trom Jazdcom (miestami lezenie), ďalej podľa vlastného výberu. Záujemci pod vedením cvičiteľov VHT môžu prejsť hrebeňom Kamennej brány
Zraz: Rybníček, pri žltej značke, 9.00 h
Kontakt: Ing. Ladislav Velich, Hlavná 53, 900 23 Viničné
tel.: 033-646 1045, e-mail: velich[zavináč]hydrotech.sk

21.10.2006 JESENNÝ POCHOD HLOHOVEC - PIEŠŤANY 28.ročník
(sobota) KST Hlohovec

Trasy: 35 km/850 m, 25 km/480 m, 15 km/300 m, 10 km/250 m
35 km: Hlohovec – Ovčia skala - Havran - Čertova Pec – Piešťany
25 km: Hlohovec – Ovčia skala – Havran
15 km: Jalšové – Ovčia skala – Havran
10 km: Hlohovec – Ovčia skala – Jalšové
Štart: 35, 25 a 10 km: Hlohovec, žel. st., 7.00 - 9.00 h
15 km: doprava z Hlohovca autobusom SAD
štartová registrácia je možná aj na kontrole Ovčia skala
Cieľ: 35 km: Piešťany, cieľová registrácia na kontrole Havran
25 km: Havran
15 km: Havran
10 km: Jalšové, cieľová registrácia na kontrole Ovčia skala
Iné: doprava autobusmi SAD a osobitným autobusom Havran - Hlohovec
Vedúci: Ing. František Miklovič, Bezručova 9/b, 920 01 Hlohovec,
tel.: 033-730 1863, 0905-981 019,
e-mail: frantisek.miklovic[zavináč]hlohovec.net
Ján Bedeč, SNP 13, 920 01 Hlohovec

21.10.2006 KU PRAMEŇU VYDRICE 10.ročník
(sobota) KST Železničiar Bratislava

Trasy: pešo: 35, 20 km
35 km: Krasňany - Snežienka - prameň Vydrice - Salaš - Košarisko - Medené Hámre - po zelenej Rača, Knižkova dolina
20 km: štátne sanatórium (konečná MHD č.43) - prameň Vydrice - Rača, Knižkova dolina
20 km: Krasňany - U Slivu - prameň Vydrice - Rača, Knižkova dolina
Štart: 35 km: Bratislava, Krasňany, Jednota, 7.00 - 7.30 h
20 km: Bratislava, štátne sanatórium, 8.20 - 9.20 h
20 km: Bratislava, Krasňany, Jednota, 7.30 - 8.00 h
Vedúci: Mgr. Igor Mieč, Dopravná 14, 831 06 Bratislava
tel.: 0904-204 051

28.10.2006 MALOKARPATSKÁ 37-KA
(sobota) TJ Limba turist Bratislava

Trasy: 37, 20 km
37 km: Lozorno - Rusniaky - Lintavy - Obora - Pajštún - Košarisko - Kozí chrbát - Biely Kríž - Kamzík
20 km: Lozorno - Rusniaky - Lintavy - Obora - Pajštún - Borinka - Marianka
Štart: Lozorno, aut.zast.SAD, most, 7.15 - 8.45 h
Cieľ: 37 km - Kamzík, 20 km - Marianka (čas bude určený na štarte)
Vedúci: Kurt Holm, Horná 3, 831 52 Bratislava,
tel.: 02-4488 2162, 0903-741 118

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.

Kalendár turistických akcií na rok 2007

"Kalendár turistických akcií Malé Karpaty a okolie" na rok 2006 vyšiel s oneskorením. Aby sme sa vyhli podobným problémom, tak žiadosť o schválenie verejných akcií v Chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty a Záhorie musíme podať včas. Budeme žiadať aj schválenie na 5 rokov. Možno sa podarí vybaviť aj zrušenie obmedzenia počtu účastníkov pri niektorých pochodoch. Preto prosím organizátorov pochodov, aby skutočne do 30.9.2006 nahlásili termín pochodu v roku 2007. Tak budeme môcť už v októbri 2006 podať žiadosť a kalendár vydať k Vianociam 2006. Prosíme Vás o nahlasovanie už od začiatku septembra, pretože spracovanie akcií do jednotnej formy zaberie určitý čas.

Za spracovateľov kalendára

Vladimír Chrapčiak a Pavol Šoula