MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

september 2007

V tomto čísle nájdete:

JESENNÁ (báseň)
Taký menší “pologuľatý” jubilant - Ing. Ľudovít Bahurinský: september 1952 - 2007 = 55 rokov
Plešatí a bradatí (a ostatní) na Drienku
História Pochodu bankových úradníkov v číslach
Trnavská promenáda a zeleň v minulosti
Prečítali sme si: Pivom proti rakovine
Príslovia - Zlaté zrnká múdrosti
Po stopách času - 15 rokov od posledného pochodu "Dobrovodská štyridsiatka"
Ako som prešiel špačinskú stovku - Podarilo sa
Stovky na Slovensku pre rok 2007 došliapané
Videli sme na cestách: Mlyn na baby
Pozvánka - JESENNÝ POCHOD HP 2007
Pochod bankových úradníkov - 23. ročník – upozornenie!
KALENDÁR - október 2007

JESENNÁ

Keď padnú ti k nohám prvé farebné listy,
keď vzduch začne byť svieži a čistý,
keď ešte okolo obeda zotieraš z trávy kvapky rosy,
keď už nemôžeš chodiť iba tak bosý,
keď nás po celé dni nechce hmla opustiť,
keď zo strapcov hrozna ide sladká šťava vytlačiť,
keď dozrievajú červené jarabiny,
keď polia sa zmenia na oráčiny,
keď v lese počuť roztúženého jeleňa hlas,
vrátila sa k nám jeseň zas.

Veronika

 

Taký menší “pologuľatý” jubilant
Ing. Ľudovít Bahurinský: september 1952 - 2007 = 55 rokov

1. Ako sa Ti darí Ludevíte? Päta, kríže, reuma a podobná “háveď” nerobia problémy?

Ďakujem za opýtanie, ani sa nepýtaj. Kríže bolia, ale inak sa mám výborne. Nie je to síce pravda, ale veľa ľudí to naserie.

2. Nejako si sa v poslednú dobu vytratil z turistických chodníčkov…

Veru máš pravdu. Posledné dva roky nejako nestíham. Točím sa v kruhu robota, chalupa, kamarátova záhrada a len občas absolvujem nejakú zoptimalizovanú trasu pochodu. A niekedy zavítam aspoň do cieľa, aby na mňa turisti nezabudli a distribuujem diaľkoplaza.

3. Pochod bankových úradníkov – Tvoja “srdcová” sedma. Historia v krátkosti?

Veľmi stručne. Začínali sme 26.10.1985. Účastníkov stále pribúdalo, hlavne keď sme zohnali sponzora. Aj som ho chcel už prestať organizovať, ale nejako ma vždy rada starších ukecala. V poslednom ročníku sme nemali sponzora, ale ľuďom to vôbec nevadilo. Takže to ešte tento rok “naposledy” potiahneme a uvidíme. Akciu financujú odbory VÚB a peňažníctva a poisťovníctva SR.

4. Neplánuješ na ňom nejaké “racionalizačné” zmeny?

Ani nie, akurát zase hovorím, že je to posledný ročník...

5. “Bankári” už majú 22, dožijú sa tridsiatky”?

Moc v to neverím, možno 25. ročníka ešte hej, ale 30. ročník nevidím reálne.

6. Chalupa na Dvorci – chodíš tam ešte?

Chodím tam prakticky každý mesiac na predĺžený víkend. Roboty tam je ako na kostole. Nechcem aby spustla, chcem sa tam uchýliť na staré kolená, ale do dôchodku je ďalekóóó...

7. Výstup plešatých a bradatých na Drienok býva v auguste – zúčastňuješ sa ho?

Veru býva prvú augustovú sobotu, zúčastňujem sa ho, aj tohto roku som sa hore úspešne vyterigal.

8. Veľká Fatra – ktorú časť obľubuješ a prečo?

Čo Ti budem vyprávať, však to určite všetci dobre vedia. Gaderská a Blatnická dolina a priľahlé dolinky, to je krása. Stačí prísť, vidieť a potom slov netreba.

9. Malé Karpaty – tu si prežil podľa mňa to turistické najkrajšie, je to tak?

Nie je to celkom pravda, pretože s bankármi sme v dávnej minulosti robili hlavne víkendové prechody československých pohorí a diaľkové pochody bola iba taká vsuvka. S bufeťáckou bratislavskou elitou a s Ferkom Královičom nejaká Sázava, Berounka a iné oblasti západných susedov, sem tam aj nejaké blízke Alpy. Že sa neskôr z pochodov stala hlavná náplň mojej turistickej činnosti, za to môže hlavne dobrá partia na turistických cestách a hlavne necestách.

10. Kde si bol tento rok na dovolenke, resp. čo si prešiel, keď si prešiel?

Už niekoľko rokov sú mojimi dovolenkami spomínané predĺžené víkendy na chalupe. No a bol som na Drienku a nejakých skrátených verziách pochodov (Čertov kopec, Červeno-modrá Tesla, Malý fučiak, Jarný Hlohovec – Piešťany, D. Lopašov, atď.).

11. Takže čo nám, diaľkoplazom, akú dovolenku poradíš...

Rady dávam nerád, pretože to potom padne na moju hlavu, ale taký týždeň na Borišove a hlavný hrebeň Veľkej Fatry + Liptovský hrebeň s Rakytovom stoja za zmienku. Ale každý má určite ten svoj kútik krásnej slovenskej prírody.

12. Ake číslo nám prezradíš Ty? /prejdené kilometre/, bude toho ešte hodne?

Ja si už kilometre nezaznamenávam, mohlo by ich byť na pochodoch tak 15 000 km, ale nie všetky sú “poctivé”. Ale to ma nejeduje, nahradil som ich inými peknými akciami, ktoré nemám nikde zaznamenané. Kecám, nejaké fotografie a pohľadnice sa určite nájdu.

13. Tvoj najdlhší pochod v živote a prečo?

Uznaná Trnavská 100-ka (celá, poctivá) a neuznaná Teslácka 100-ka (ale určite som prešiel viac kilometrov ako na Trnavskej). A prečo ? Občas človek stratí rozum...

14. Tvoj “najozajstnejší” posledný DP?

Nemáš ľahšiu otázku? Ja Ti mám už veľmi slabú pamäť!

15. “Drevená dedina” - ešte stále je to miesto stretávok a “kutia” plánov do budúcnosti?

Je, ešte stojí a funguje.

16. Zmenil si pohľad na dovolenku v zahraničí? More “starým” kostiam prospieva?

Nemám čo meniť, do zahraničia by som chodil rád, aj k moru aspoň na týždeň, ale nejako mi to nevychádza (to je ale môj problém).

17. Ludvo, ak by Ti ponúkol niekto nejakú funkciu v KST, ako by si reagoval? Bol by z Teba bratislavský “funkcionár”?

Už som zareagoval veľakrát. Už som aj bol v nejakých komisiách, aj mi ponúkali a tuším aj ponúkajú nejaké funkcie (aj “kapitána”), ale som ako Jánošík. Mňa nedostanú, nemám nejako chuť. Skromne si myslím, že už sme toho urobili a stále robíme pre širokú verejnosť dosť a bez veľkých rečí. Stačí k tomu dobrá partia bratislavských kokotíkov, trnavských kompótikov a ďalších slušných ľudí. Inak ja vlastne už nie som organizovaný. KST Slovan banka existuje len formálne, už dva roky som nekúpil známky, takže už tuším ani nie sme v zozname turistických oddielov.

18. Nakoniec, ako obvykle, Tvoj odkaz turistom, diaľkoplazom a kamarátom. Nehanbi sa.

Nuž a za čo sa mám hanbiť? Len chcem oznámiť, že ešte žijem, polepším sa a na pochodoch sa občas objavím. No a ešte všetkým turistom, diaľkoplazom a kamarátom odkazujem, nech sa majú dobre, ale zase nie až tak moc, lebo to by ma najedovali.

Ludvo. ďakujem Ti za rozhovor a prajem Ti aj ja za všetkých Trnavákov veľa zdravia a všetko najlepšie v ďalšom živote.

Ďakujem pekne, ale radšej ešte v tomto živote. Veď nejako už len bude.

“S Diaľkoplazmi na večné časy a nikdy inak...”

Ak si bol tento rok na Drienku, mohol by si niečo o tom výstupe aj napísať, ak nie, tak niečo iné čo máš v šuflíku...veď dávno si už do MKD, neprispel ?????

Vykonané, napísané, dodané.

Trnava, 22.8.2007, Peter Minárik

Plešatí a bradatí (a ostatní) na Drienku

Napriek tomu, že v posledných dvoch rokoch turistiku zanedbávam, výstup na Drienok v mojom skromnom bufeťáckom turistickom farpláne nemohol chýbať. Svoje aktivity na chalupe vo Dvorci v Turčianskej záhradke som si naplánoval tak, aby som 4.8.2007 bol pripravený podať pre mňa pomaly heroický výkon. Celý rok je nejaký divný, teplý (vraj globálne oteplenie), ale v piatok večer v šenku na Veľkom Čepčíne to vyzeralo sľubne. Zahrmelo, zapršalo, aj som sa potešil, že sa možno nebudem musieť trepať v lejaku na kopec. Ale počasie sa vrátilo do celoročného normálu a zo šenku som opierajúc sa o staručký favorit obdivoval nočnú oblohu a hlavne v diali blikajúce svetlo chaty na Kľačianskej Magure. Ráno sa mi síce neľahko vstávalo, ale zvládol som spakovanie batohu, aj som sa naraňajkoval, aj mačky nakŕmil, obul na nohy historické vibramy, vysadol na favorita (žiadny vhodný spoj cez víkend nechodí) a vyrazil smer Rakša. Cestou som v Turčianskom Michale predbehol nejakých pešiakov, čo ma len potešilo, aspoň ma bude mať kto pozbierať. V Rakši som našťastie bez problémov našiel barák priateľa - organizátora D. Štanceľa, u ktorého som odložil moju herku a spolu sme sa vybrali nahor. A kto sa zrazu k nám nepripojil. Starý známy - majster turistiky Šaňo Haas z Bratislavy. Klobúk dolu pred ním a jeho kondičkou, ja v jeho veku budem maximálne zo záhrady na chalupe zo stoličky čumieť na Tlstú, Ostrú, Drienok a ďalšie kopce a premýšľať, ako sa volajú. Cesta pekne ubiehala, počasie bolo výborné, sem tam sa niekto pripojil, niekto predbehol. Hlavne v záverečnom stúpaní zo sedla, kde som zvoľnil tempo, vzorne dodržiaval pitný režim a uľavoval si írečitými výrazmi. Ale napodiv som sa hore vyterigal v slušnom čase, ani som nepotreboval tú hodinu rezervy, ktorú som si stanovil. A hore bolo veselo, pekné výhľady, aj vetrík pofukoval, dobrí ľudia stále prichádzali, aj známi, aj neznámi (mám dojem, že z Trenčína, Čadce, B. Bystrice...), aj zásoby tekutín boli bohaté. O 11:00 spokojný šéf - organizátor Štefan Hudák zahájil oficiálny program 11. ročníka národného výstupu plešatých a bradatých na Drienok. Zarečnil si aj nový, mladý i sympatický (nalieval a ponúkal koláčiky) primátor Turčianskych Teplíc. 5 l piva vyhrali plešatí, bolo ich viac ako nás bradatých. Ale ani my traja bradatí sme nevyšli nasucho. Okrem diplomov a pamätných listov sme dostali plechovku piva a pohár na pivo (už je v depozite v šenku na Veľkom Čepčíne). Nechýbala bohatá tombola. Ja som vyhral v tombole elektrický holiaci strojček (vraj na zlikvidovanie konkurencie), aj plechovku piva, mapy a prospekty Horného Turca. Porozdával som tohtoročné čísla Malokarpatských Diaľkoplazov a bol som velice spokojný, pretože záujem bol veliký. A ešte spokojnejší som bol, keď sa konečne objavil starý plešatý kamarát Janko Duchoň z Turčianskeho Petra. Však bez neho by to nebolo ono. No a na záver mohutné hromadné i individuálne fotografovanie, zábery na okolité kopce, hádam z toho niečo bude. Ale všetko krásne má svoj koniec, dôstojne sme sa rozlúčili a pobrali sme sa každý svojou cestou. Ja som zostupoval velice uvážlivo po výstupovej trase, lebo sa hlásili boľavé kríže. Vďaka novej kamarátke Evičke som to nejak zvládol, dobre sme si pokecali, ale ona bola chytrejšia ako ja. Bicykel si nechala ukrytý za lesnou chatkou, takže už na asfaltke ma opustila a záverečné kilometre do Rakše som absolvoval sám. Ale do miestneho penziónu som sa dostal v pohode, výdatne sa posilnil (varia výborne) a doplnil tekutiny (pivo bolo pitné). Rezkým krokom som pokračoval ku kamarátovi Dušanovi, vyzdvihol si bicykel a šup ešte do miestnej krčmy. Tá proste k akcii patrí. Tam som sa pri borovičke a pive dozvedel, že v Turčianskych Tepliciach začala druhá futbalová liga. Tak som osedlal svojho tátoša a zápas som stihol. Futbal nič moc, ale domáci vyhrali, takže spokojný som bol aj ja. Nejaké to pivo padlo aj na zápase, ďalšie cestou na chalupu v šenku na Malom Čepčíne a to sa už blížil záver vydareného dňa – domovská krčma a kamaráti na Veľkom Čepčíne. O privítaní a ďalšom pokračovaní už písať nebudem. Zvládol som aj nočnú cestu (2 km) do Dvorca, len v nedeľu som bol nejaký nebohý. Ale čo už, však za rok sa hádam dám do poriadku, pretože na 12. ročníku nechcem chýbať.

Ľ. Bahurinský

História Pochodu bankových úradníkov v číslach

Ľ. Bahurinský

Trnavská promenáda a zeleň v minulosti

Bernolákov sad, ktorý je predsa len srdcom trnavskej zelene, do začiatku 19.storočia plnil funkciu vodnej priekopy a bol súčasťou dômyselného fortifikačného systému naokolo hradieb mesta Trnavy. Bola to vlastne len realizácia myšlienky starovekých a stredovekých stratégov a vojenských staviteľov, ktorí obkolesovali už v projektoch mestá a hrady širokou priekopou naplnenou vodou, cez ktorú nemohla prejsť ani pechota ani jazda. Treba sa dlhšie a sústredene zahľadieť na drevoryt M.Prokeša, uverejnený v Nateles L.R.C.Tyrnaviensis - Dejiny Trnavy v básni, ktoré vyšli v tlačiarni trnavskej univerzity v roku 1727. Spomedzi zachovaných vedút Trnavy je to jeden z najkrajších, najdômyselnejších a najumeleckejších drevorytov. V jeho strede je pôdorys mesta Trnavy, popri severnej časti hradieb mesta Trnavy je vidieť rybník - teraz tam stojí hala Slávia a športový areál - ktorý je napájaný Trnávkou, pretekajúcou stredom mesta a spojenou s druhým ramenom, tečúcim povedľa západnej a južnej časti hradieb. V kartuši v dolnej časti veduty povedľa severných hradieb vidno takisto časť rybníka, dokonca aj s člnom...

Znalec stredovekých dejín mesta Trnavy, profesor Dr.Varsik, dedukuje z listiny trnavského richtára o predaji zeme z roku 1258, ležiacej extra fossatum existentem - mimo priekop mesta, že Trnava ešte vtedy nemala hradby, ale len priekopy. Keď v roku 1273 píše kráľ Ladislav o Trnave ako o castrum Tyrnavense a keď sa po roku 1270 uvádza Trnava v listinách ako civitas, usudzuje, že vtedy už hradby mala.

Dňa 4. februára 1467 bol osobne v Trnave kráľ Matej Korvín, isto si dobre prezrel svoje mesto, pretože toho dňa vydal tri osobitné nariadenia stoliciam Nitrianskej, Bratislavskej a Trenčianskej, aby vyslali svojich ľudí na vyčistenie priekop a zosilnenie hradieb mesta Trnavy. Také isté úpravy vydali 19. marca 1506 kráľ Vladislav II. a 5. júna 1543 kráľovský miestodržiteľ Pavol Varda, 10. decembra 1544 a 13. septembra 1548 aj cisár Ferdinand I.

Kráľovský komisár Ján Fronk, ktorý v roku 1698 revidoval mestské hospodárenie, našiel rybník v dezolátnom stave, čo bolo vplyvom vojen, hospodárskeho úpadku mesta, ale aj technického pokroku vo vojenskej stratégii, keď hradby a priekopy prestali plniť svoju funkciu - nariadil buď opraviť hrádze alebo ho premeniť na lúku. V roku 1762 odpovedala Trnava na dotazník Uhorskej komory: stav rybníka bol taký istý, hradby sa rozpadávali. Dňa 31. decembra 1790 referoval v rade mesta Trnavy mestský lekár Dr. Ján Nágel a veľmi ostro kritizoval hygienickú situáciu za mestskými hradbami, pri Františkánskej bráne, kam si vraj ľudia chodia abonerare - odľahčiť.

V roku 1798 požiadalo mesto Uhorskú komoru o súhlas, aby mohlo otvoriť Židovskú bránu, čo sa napokon v roku 1780 aj realizovalo. Zdôvodňovalo sa to lepším prístupom na jarmoky a trhy a skrátením cesty invalidom na svoj cintorín. Mesto však muselo platiť ďalšieho kastelána, nemalo na to a vznikol problém: načo sú vlastne mestské brány a opevnenie. V rokoch 1815 až 1820 sa Trnava zmietala v spore, čo s hradbami a s bránami. Magistrát síce rozhodol zbúrať Hornú a Dolnú bránu, ale opozícia mešťanov vyjadrovaná v petíciách dôvodila nezmyselnosť tejto akcie. Ako argument uvádzali aj Bratislavu, ktorá si ponechala stáť Michalskú bránu. Mešťania dokonca chceli prispievať súkromne na údržbu obidvoch brán. Ale obidve brány padli predsa za obeť a magistrát materiál z nich získaný rozpredal. Už v roku 1817 nechalo mesto vysadiť priekopy stromoradím.

V dňoch 19. a 20. augusta 1931 navštívil Trnavu veľký viedenský cestovateľ a publicista Jozef Adalbert Krickel a o trnavskej Promenáde zachoval zaujímavú charakteristiku: "Je tu príjemná Promenáda, vysadená kvetmi, hýriaca nimi v miestach, kde je strelnica. Jednotvárne okolie mesta je príčinou, že Trnavčania neradi chodia na prechádzky, preto túto promenádu nevyužíva ani ženské pokolenie, skôr len invalidi, študenti a fajčiari, ktorí si nesmú doma zapáliť. A ešte tu možno vidieť mladých v ľúbostnom zadumaní..."

Okrem severnej časti hradieb, kde bol rybník, obtáčal Trnavu prstenec záhrad. Najväčšie a najkultivovanejšie boli v priestore ohraničenom Dolnými Baštami, Sladovníckou, Tamaškovičovou a Dohnányho ulicou. Vlastnila ich univerzita, internáty: Adalbertinum, Stephaneum, Rubrorum, Nobilium a arcibiskup. Ďalší väčší komplex záhrad sa rozprestieral v čiare ulice Terézie Vansovej, Moyzesovej a ulice Pavla Líšku. Záhradu trinitárov - po zrušení tohoto rádu za cisára Jozefa II. - zmenili na Nový cintorín.

Už pred rokom 1700 existoval v Trnave cech záhradníkov s vlastnými artikulami, ktoré upravovali vzájomné vzťahy členov, spôsob získania titulu majstra vo svojom obore, počet učňov u jednotlivých majstrov, predaj zeleniny a kvetov. Záhradnícki cechoví majstri kontrolovali štvrťročne všetky záhrady v Trnave a pokutovali za neporiadky v nich. Z 20. mája 1737 zachoval sa v štátnom archíve v Trnave doplnok ku testamentu kanonika baróna Františka de Péterffyho o záhrade mimo hradieb, ktorý vyhotovil jeho záhradník. Majiteľ sa zameriaval na cudzokrajné rastliny a pestoval tu aj pomaranče, citróny, figy a olivy. V záhrade bol skleník, drevená striekačka a mnoho ozdobných kvetináčov.

Pôvodná botanická záhrada /47x41 siah/ Trnavskej univerzity ležala medzi lazaretom a mestským pivovarom /za starým cintorínom/.

V roku 1775 získala Lekárska fakulta Trnavskej univerzity veľkú kultivovanú záhradu Stella /Hviezda/ zrušeného jezuitského kolégia, ktorá ležala v priestore Kollárova - Trnávka - Sereďská - Sladovnícka ulica. Krása tejto záhrady sa rovnala kultivovaným záhradám šľachtických sídel. V roku 1824 dostala časť tejto záhrady župná nemocnica.

Trnavskí mešťania mali záhrady naproti východným a západným hradbám. Tieto boli tiež vynikajúco upravené, udržiavané a v niektorých boli špeciálne záhradné domy, napríklad Spiegelsaal z roku 1792.

A ešte niečo zaujímavé. Vila Trnavskej univerzity, kaštiel v Bielom Kostole, nazývaný Albanus podľa jezuitskej vily poblíž Ríma, stála na okraji dubového lesa, rozprestierajúceho sa medzi Bielym Kostolom, Parnou a Ružindolom v rozlohe cca 700 hektárov. Tento Ružindolský les, ktorý dával vile Albanus zvláštne kúzlo a podľahol mu aj Matej Bell vo svojich Notitiach II. s. 201, chránený ako poklad - tanquam thesaurus. Vyrúbali ho v rokoch 1854 až 1855. Niekoľko starých dubov z tej doby je v areáli Medzihája a je smutnou výčitkou a spomienkou na ideálnu rekreačnú oblasť a pľúca mesta Trnavy.

Kultúra a život Trnavy 1984, Jozef Simončič

Prečítali sme si
Pivom proti rakovine

To, že niektoré látky /tzv. flavonoidy, predovšetkým xanthohumol/ obsiahnuté v chmeli /a teda aj v pive/ účinne znižujú riziko niektorých druhov rakoviny, bolo zistené pred asi desiatimi rokmi. Za ten čas sa nazberal dostatok ďalších údajov podložených vedeckými výskumami. Dnes teda sa dá konštatovať - áno, je to tak!

Chmeľové flavonoidy nás čiastočne chránia pred rakovinou prostaty, hrubého čreva a dokonca môžu do určitej miery nahradiť aj účinky hormonálnej terapie žien v prechode.

Xanthohumol je silný antioxidant, účinnejší dokonca ako populárny vitamín E. Sme si vedomí toho, že táto správa je silným tromfom v rukách pivárov, ale čo by sme nespravili pre svoje zdravie, no nie???

Príslovia - Zlaté zrnká múdrosti

Určite ste už veľakrát počuli slovenské príslovie "Keby nebolo keby, boli by sme už dávno v nebi." Áno, často je niečo v našom život inak, než by sme si to želali, keby...

Príslovia sú vlastne čímsi ako zlatými zrniečkami múdrosti, ktoré po dlhé stáročia zo svojich skúseností nazbierali naši predkovia.

Iné príslovie znie: "Iný kraj, iný mrav."

Často však v prísloviach rozličných národov nachádzame tú istú alebo veľmi podobnú myšlienku. Pred nedávnom sa mi dostala do rúk knižočka španielskych prísloví. A aj tam - čuduj sa svete - som našiel podobné príklady na "keby". Napríklad "Keby veľkí páni a horúce slnko boli od nás čo najďalej, bolo by nám oveľa lepšie."

Prečo aj slnko? Nuž, viete predsa, že Španielsko leží oveľa južnejšie na mape ako Slovensko a slnko tam v horúcom lete páli až neznesiteľne. Aj ďalšie španielske príslovie začína "keby": "Keby tvoje srdce bolo bez lásky, podobal by si sa záhrade bez kvetov." Svoje stáročné skúsenosti vyjadrili zasa jednoduchí, chudobní Španieli iným príslovím: "Keby si po celý svoj život drel ako kôň, budeš piť iba vodu, keby si však sedel len so založenými rukami, budeš uhášať svoj smäd najdrahšími vínami." Cestujme však prstom po mape zase viac na sever. A tak sme sa ocitli na britských ostrovoch. Angličania si, narozdiel od Španielov, menej sťažujú a viac sa snažia obracať veci na vtip. Myšlienku "keby bolo keby..." odeli zasa len do iného rúcha. Často hovorievajú: "Keby také slovíčka ako "keby" a "aj" boli radšej hrnce a panvice, neboli by sme takí hladní." Alebo: "Keby túžby a priania boli kone, ani žobráci by nemuseli putovať pešo, ale jazdili by na koni." V zbierkach anglických prísloví nájdete desiatky ďalších, nemenej vtipných prísloví, z ktorých sa mi najviac zapáčilo toto: "Keby moja teta mala bradu, bola by mojím strýkom."

Bratislava, Karol Tauber

Po stopách času
15 rokov od posledného pochodu "Dobrovodská štyridsiatka"

Organizátor: DO SZM Dobrá Voda /Dedinská organizácia SZM/
Dátum konania: tretia sobota v auguste
Trasy: 15, 23 a 40 km s prevýšením 1100 m
40 km: Dobrá Voda - Výtok - Pustá Ves - Lopušná dolina - Košariská - Bradlo - Brezová pod Bradlom - Hradište pod Vrátnom - Kopec - Mihalinová - Dobrá Voda
Štart: Dobrovodské futbalové ihrisko od 6.00 do 9.00 h
Cieľ: tamtiež do 19.00 h

Je to už 15 rokov, čo sa konal posledný ročník tohoto pochodu /22.8.1992/. Všetci priami účastníci tohoto pochodu si nevedeli vynachváliť snahu a nadšenie organizátorov pri realizácii pochodu. Či už to bolo na trase a hlavne v cieli, kde ste sa mohli osprchovať, odpočinúť si, ale aj "nakŕmiť" svoje hladné telo. Bohužiaľ ostala len nostalgia. V celej dedine nie je už nikto, kto by v podobnej akcii pokračoval. Celú organizáciu ťahali dvaja ľudia a to Ľubo Mikula a Danková. Danková sa vydala a tým pádom sa presťahovala, nemala viac času na turistiku. A Ľubo dal prednosť poľovníctvu. Ľuba si určite viacerí diaľkoplazi, ktorí šlapú Špačinskú a Trnavskú stovku, pamätajú, totiž jeho obľuba je v tomto termíne v noci "strašiť" účastníkov pochodu. Tento rok si na jeho "pomoc" spomenie aj Vlado Svrček /T-100/, ktorému poradil skratku a Vlado chodil dve hodiny navyše...

Osobne, ak nie je žiadny iný pochod v kalendári, rád si prejdem tú časť po Lopušnú dolinu a odtiaľ svojím chodníkom po hrebeni na Suchánku a na Dobrú Vodu.

PS.
"Najväčšia hviezda" počas všetkých ročníkov bola rodina Ferka Mikulku /Fero plus jeho traja chalani/. Spomínam to aj preto, lebo v tomto mesiaci /august 2007/ sa dožíva už svojich 65 rokov a päť rokov o ňom nie je nič počuť.

August 2007, Peter Minárik

Ako som prešiel špačinskú stovku
Podarilo sa

- vymyslieť mágio
- oddeliť internet od telefónu
- vymyslieť telefón bez platenia
- a ja s radosťou konštatujem, že mne sa podarilo v dňoch 18.- 19.8. poctivo prejsť z Melčíc do Špačiniec, teda absolvovať 23. ročník špačinskej stovky.

Počasie vyšlo na jednotku. Z Kykuly prekrásne výhľady na kopanice, na Vršatecké a Strážovské vrchy a potom (z červenej turistickej značky) krásne scenérie moravského kraja a z vrcholu V. Javoriny zase Považie.

Každá stovka je náročná, no tá špačinská je všeobecne považovaná za mimoriadne tvrdú a k tomu mňa na nej sprevádzali ešte aj neočakávané neduhy.

Už od rána mi začalo trochu haprovať pravé koleno (výraznejšie nepomohlo ani zabandážovanie) a občasné pichanie v ľavom boku. Asi 300 metrov pred prvou chalupou na Dobrej Vode (okolo 0:30 h) mi bolo treba odskočiť. Zosypal som sa do akejsi priekopy vyše 3 metre, pritom vypnutú baterku som nechal pri ceste (to aby som nebol videný - ale v tom prípade som ani ja nič nevidel). Dosť dlho mi trvalo kým som sa dostal späť na cestu. V tej tme všetko, čoho som sa chytil, sa zlomilo. Veľmi som sa potešil, keď som nahmatal nejakú lianu. Pomocou nej som sa vyštveral asi 1 m - aj liana praskla (tiež bola suchá) a ja som opäť bol tam, kde predtým. Keď sa mi štvornožky podarilo konečne dostať späť na cestu, rukami som šmátral po zemi a hľadal baterku. Posvietil som si na seba ako vyzerám po tých kotrmelcoch. Na šťastie bolo sucho, takže len prach a suchá lesná špina. Zistil som však, že vetrovka na ruksaku pripnutá nie je. Bola padnutá v tej priehlbine ešte nižšie ako predtým ja. Takže ešte raz som si zopakoval tú šmykľavku.

V Dechticiach sa mi začal ohlasovať vlk - dodatočné ošetrenie moc už nepomohlo. Po Kátlovciach som začal pociťovať dosť výrazné pálenie nôh. Boli to dva pľuzgiere (už dlhé roky som to nemal) a úplne presne na tom istom mieste, ale každý na inej nohe. Teda postihnuté obidve nohy.

Teda súhrnne: boľavé pravé koleno, pichanie v ľavom boku, pľuzgiere na obidvoch chodidlách, boľavá zadná časť tela a ešte k tomu som bol vyváľaný v prachu a v špine. Myslím, že na jedného človeka a na jednej túre akurát dosť.

Priznám sa, že do Špačiniec som došiel (o 5:20 h) dosť zhumpľovaný. Vtedy som v duchu začal uvažovať, či moji záhradkárski susedia predsa len nemajú pravdu, ak tvrdia, že to, čo robím, je blbosť a hovadina. Ale tie úvahy platili len do pondelka rána (20.8.). Potom už prišiel len akýsi pocit spokojnosti, milé spomienky na stretnutia s priateľmi a známymi, na pekné výhľady a úsmev i pocit víťazstva nad prekonanými neduhmi. Asi bude niečo pravdy i na tom, že “čím horšie - tým lepšie”. Teda tá “blbosť či hovadina” je predsa len prekrásna a snáď aj zmysluplná.

Snáď som človek už dosť starý (1930),
ale rád by som sa dožil jari,
aby som aj v roku 2008
prešiel peši z Melčíc aspoň do Myjavy,
ale ešte lepšie by bolo až do Trnavy
(samozrejme zo Špačiniec už autobusom)

Milí špačinskí pekní chlapci, perfektne to organizujete 23 rokov a stali sa z vás už dospelí chlapi (ale stále pekní). Vydržte to ešte aspoň pokiaľ sme my seniori ešte živí. Srdečná vďaka Vám.

Ondro Rím

Stovky na Slovensku pre rok 2007 došliapané

Pre tohtoročnú diaľkoplazeckú turistickú sezónu sú oficiálne stokilometrové pochody organizované na Slovensku došliapané. Z celkom dosť slušného počtu organizovaných stoviek na Slovensku v minulosti už dosť dlhú dobu sa organizuje len päť takýchto pochodov. Sú to pochody, ktoré majú už slušnú tradíciu. Veď Trnavská stovka má za sebou 34 ročníkov, Teslácka takmer štvrťstoročie (24 ročníkov), Košičania organizovali pochod 26 krát, najmladší Haličania už majú určite aspoň desiatku pochodov za sebou. Organizátori Pochodu ŠPCH (pre mladších turistov uvádzame, že je to skratka názvu Špačinskí pekní chlapci) už musia tiež pekných pár rokov organizovať pochod, keď ročník pochodu ani neuviedli v turistickom kalendári, lebo vraj vek staršej dámy sa nesluší uvádzať. Môže byť pravdou aj to, že pochod je ešte starší a že na ročník pochodu sa jednoducho zabudlo v dôsledku postupujúcej sklerózy. Nakoniec veď ani tí špačinskí chlapci už nie sú tak pekní ako bývali. Už ich synovia alebo nebodaj vnuci sú krajší. Ale napriek tomu im mladícky elán pri organizovaní stovky nechýba a perfektne organizujú stovku od štartu cez kontroly až po cieľ. Organizátori tohto pochodu poučení cyklistickým Tour de France, kde jeden škandál z dôvodu dopingu stíha druhý, sa chceli tomuto športovému neduhu vyhnúť. Veľmi rafinovane, dômyselne a treba povedať, že aj k spokojnosti účastníkov prevádzajú testovanie účastníkov na použitie povzbudzujúcich prostriedkov (v tomto prípade alkoholu) pred samotným pochodom. Ich metóda je jednoduchá, ale dokonale premyslená. Test vychádza zo všeobecnej známosti, že po požití väčšieho množstva povzbudzujúceho alkoholu, keď vám aj v hlave treští a o žalúdku už ani nehovoriac, na druhý deň nechcete alkohol ani vidieť, nieto požívať (až na otrlé výnimky, ktoré vybíjajú klin klinom). A preto turistov kontrolujú od štartu na každej kontrole i v cieli tým, že vám podajú testovací štamprlík alkoholu. Ak ho odmietnete, ste podozrivý z použitia povzbudzujúceho prostriedku pred pochodom z vyššie popísaných dôvodov a príznakov. Aj keď výsledky testov sú tajné, máme z dôveryhodných prameňov informáciu, že ani jeden účastník neodmietol testovací štamprlík a teda žiadny turista nemal pozitívny test. Darmo je, výkonnostná turistika patrí medzi “najčistejšie” športy. A tak i napriek tomu, že v dávnej minulosti brojili niektorí “funkcionári” proti stovkám, veď i v dôsledku toho Teslaci dali pochodu názov “2 x 50 a dosť”, aby uspokojili funkcionárov, ale aj napriek nedávnym funkcionárom (možno, že tam ešte sedia), ktorí stovku dokonca vyčiarkli zo svojho slovníka i klasifikačného poriadku, stovky ešte na Slovensku žijú a organizujú sa. Patrí za to vďaka predovšetkým organizátorom, ktorí ešte aj v takýchto nie žičlivých, nie v dobrých finančných podmienkach takéto náročné podujatia ešte organizujú. Že organizovanie stovky je náročné, hovorí aj fakt, že hlavní organizátori stoviek musia byť na nohách viac ako 24 hodín. Pri tom všetkom však Trnavská stovka zaznamenala jednu z rekordných účastí (270 účastníkov) a aj ostatné stovky odpochodoval štandardný počet účastníkov.

Ako to vyzerá z pohľadu získania titulu Malokarpatský superdiaľkoplaz (MKSD) a Slovenský superdiaľkoplaz (SSD)? MKSD pre rok 2007 získalo nasledujúcich 17 turistov: J. Suran, I. Nižnan, Sasák, Porubanec, Farkašovský, Páchnik, Šulek, Groman, Lietavec, Jančík, Korčok, M.Trusík, Valach, J.Sasák, Pristach, P.Muškát a jediná žena Janka Obdržálková. Samozrejme za predpokladu, že nedošlo k omylu v evidencii u niektorého organizátora, preto sa reklamácie akceptujú a treba ich adresovať na adresu časopisu MKD.

Zoznam držiteľov SSD sa v týchto dňoch kompletizuje a upresňuje s organizátormi stoviek z východu. V zozname by nemali chýbať Farkašovský, Porubanec, I.Nižnan, Suran, Groman, Šulek, Korčok a možno aj niekto z turistov Páchnik, Pristach, Trusík, Mihalovič, Muškát. Ten, ktorý má absolvované Košice i Halič, pre urýchlenie veci nech sa ozve v redakcii alebo na čísle 0903 620 653 – Nižnan.

Vyššie sme uviedli, že oficiálne stovky pre tento rok sú už za nami. Je to pravda, ale na 5. - 6.10.2007 (piatok, sobota) pripravuje TJ Tesla Bratislava testovaciu stovku s názvom Z pevnosti na nuda pláž alebo ináč povedané z Komárna do Čunova. Je to z dôvodu, že Haličania už dávnejšie oznamovali, že končia a len zvýšená účasť stovkárov, najmä Malokarpatčanov, ich presvedčila a priviedla k tomu, že odvtedy zorganizovali ďalšie tri ročníky pochodu. Aj keby Haličania nekončili, v čo pevne veríme (je to skutočne pekná stovka v peknom prostredí), “Dunajská stovka” by mohla byť náhradnou pre tých, ktorí z rôznych dôvodov by nemohli absolvovať predchádzajúcich päť stoviek. Myslíme náhradu do súťaže SSD. Na organizovanie tejto stovky chceme nahovoriť Štefana Nagya, skúseného a schopného organizátora. Ten jeho pochod by mohol mať dva štarty na dvoch miestach. V Čunove a Komárne. Stovkári štartujúci v Komárne by cez Gabčíkovo mohli pokračovať do Bratislavy. To je zatiaľ však iba fantázia o ktorej sa ani Štefanovi ešte nesníva. Skutočnosť je, že štart testovacej stovky bude v piatok 5.10.2007 na železničnej stanici v Komárne v čase 19:00 – 20:15 h. Vlakové spojenie z Bratislavy je (dva vlaky). Prípadne neskorší štart je možný (zahlásiť organizátorom). Trasa vedie po hrádzi z Komárna do Gabčíkova a pokračuje ďalej po hrádzi do Čunova. Ďalšie informácie podá Groman alebo I. Nižnan.

Ivan Nižnan

Videli sme na cestách
Mlyn na baby

Tak ako i po iné roky, rozhodli sme sa koncom júla tohoto roku (2007) pozrieť trochu do sveta, tentokrát do západných Čiech. Plnili sme tam podmienky pre získanie oblastných turistických odznakov Chodsko, Horšovskotýnsko a Tachovsko. Počas 10 dní sme navštívili oblasť od Pocinovic na juhu po Chodovú Planú na severe, boli sme tam štyria: Peter Obdržálek, Pavol Šoula, Ondrej Jančík a prvé 4 dni ešte Boris Ottmar. Popri iných zaujímavostiach sme navštívili aj mestečko Koloveč a tam Múzeum techniky a remesiel. V tomto múzeu sa nachádza jeden veľmi zaujímavý exponát, jedinečný určite v strednej Európe ak nie na celom svete, s ktorým vás chcem trochu podrobnejšie zoznámiť.

Múzeum techniky a remesiel s výstavnou plochou 800 m² a viac než 4500 exponátov patrí medzi najvätšie a najobsiahlejšie múzeá svojho druhu v Česku. V expozíciach sú zastúpené všetky tradičné remeslá a živnosti, ktoré sa nachádzali na dedine. V súčasnosti sa v múzeu nachádza viac než 20 kompletných remeselných dielní a živností a ich počet sa každoročne zvyšuje. Súčasťou prehliadky je i stále vyrábajúca hrnčiarska dielňa. Tým jedinečným exponátom je svetoznámy kolovečský mlyn na premielanie starých báb na mladé dievčatá. Ako prišlo k zrodu tohoto technického unikátu, nechajme rozprávať pôvodný historický prameň:

Již od nepaměti se lidstvo pokouší najít nějaký zázračný prostředek, který by umožnil omládnout. Bezvýsledně se o to pokoušeli alchymisté, kteří se snažili vyrobit elixír mládí. To, co se nepodařilo celá staletí, se poprvé na světě událo v malebném chodském městečku Koloveč. Místní občan vymyslel geniální způsob, jak navrátit mládí. Mimořádný a originální byl hlavně způsob, jakým se mu to podařilo.

K navrácení mládí sestrojil mlýn na parní i větrný pohon, který staré přemele, strukturálně rozloží a zpět sestaví na mladé. Občan kolovečský, který mlýn sestrojil, se jmenoval Kajetán Matěj Černý. Ten se roku 1831 přiženil do Kolovče ze Švihova, kde se v měšťanské rodině mistra soukenického a faktora přádelny na vlnu Matěje Černého narodil. Za manželku si vzal Alžbětu Šedlbauerovou z domu čís.1. Po příchodu do Kolovče zanechal punčochářského řemesla, kterému byl vyučen a začal jako celoláník na vyženěném gruntu rolničit. Již po svém příchodu se aktivně zapojoval do života obce a v revolučním roce 1848, kdy se z nařízení zakládala Národní garda v Kolovči, byl zvolen v hodnosti nadporučíka jejím velitelem. V letech 1851 – 1852 vystavěl za obcí nad rybníkem směrem do Kanic na svém poli prostornou přízemní budovu čís.145 (dnešní kartáčovna). V této budově zřídil sirkárnu, kterou z počátku pronajímal, později provozoval sám až do své smrti. Sirkárna vyráběla a obchodovala úspěšně a v roce 1874 zaměstnávala na 100 zaměstnanců. V té době postavil K.M. Černý 10 domů a to dílem pro své děti a dílem pro své zaměstnance. Byl mecenášem pro obec, školu, kostel i spolky. V obci se těšil velké vážnosti a široko daleko byl vyhlášeným šprýmařem.

V té době žilo v Kolovči 1330 občanů ve 200 domech. Druhým, ač nedobrovolným aktérem vzniku mlýna, byl další kolovečský občan, mistr mydlářský Jakub Šperl. V čís.43, ve kterém bydlel, prodával mýdlo a vápno. Byl to člověk podnikavý a přičinlivý. Šperl se rád strojil podle mody, nestyděl se však při práci nosit dřeváky a starý cilindr. Spoluobčanům byl pro legraci a přezdívali mu “Moda”. V letech 1862 – 1863 vystavěl na pustém místě na konci Kolovče při silnici do Chocomyšle mohutnou a prostornou budovu, ve které zřídil parní mlýn na mletí obilí. Mlýn se však nevyplácel a již v roce 1869 byl v dražbě prodán. Koupili jej Jakub Ekstein a Ludvík Hirsch, kteří v něm zřídili druhou kolovečskou sirkárnu. V lednu roku 1863 se po nedělní mši svaté, tak jak ostatně bývalo zvykem, sešli sousedé v hospodě. Obřadně věšeli kabáty a klobouky na věšák u dveří a jeden po druhém sedali na svá místa ke stolům. Každý z nich již měl za ta léta své a běda, kdyby mu na něj sedl někdo jiný.

Jakmile upili prví doušek piva, rozběhla se mezi nimi živá debata. V čele nejdelšího stolu seděl Černý a naslouchal debatě sousedů. Po jeho pravici sedící purkmistr Vondrák zaujatě hovořil o záměru obce, aby byl Koloveč povýšen na město. Ostatní souhlasně přikyvovali a předháněli se ve vyjmenovávání důvodů, proč by měl císař žádosti vyhovět. Byli tak zabráni do debaty, že si ani nevšimli nově příchozího hosta. “Mohu si přisednout sousedé,” vytrhl je z hovoru nově příchozí. Oči všech u stolu, které na něj v tom okamžiku pohlédly, nesly známky úžasu. Muž ve fraku a s cilindrem na hlavě nebyl zrovna v hospodě častým hostem. Nechodil tam rád, protože si ho ostatní často dobírali kvůli tomu jak se oblékal. ”To je ale vzácná návštěva, Moda přišel mezi nás,” zahlaholil radní Svačina. Po zaslechnutí své přezdívky se muž na něj zamračil a pohledem ho probodával. ”Já se jmenuju Šperl a ne Moda,” vykřikl, a aby dodal svým slovům váhu, praštil pěstí do stolu. Překvapeně na něj všichni pohlédli. ”Tak se nerozčiluj a sedni,” zachraňoval situaci Černý. Chvíle váhání mu poskytla pocit zadostiučinění. Sedl si mezi ostatní a naoko se tvářil uraženě. Upíjel pivo, které mu donesl hospodský a pln jiných starostí nevnímal hovor u stolu. Z přemýšlení ho vytrhla ruka, která ho poplácala přes rameno. ”Tak by nás sousede tady všechny zajímalo, co budeš v té budově, kterou stavíš provozovat,” zeptal se radní Sazama.

Se souhlasným pokyvováním hlav na něj všichni pohlédli. Již od počátku stavby tajil přede všemi účel, za kterým nechal na pustém místě stavět velkou budovu. S vážnou tváří pohlédl na Sazamu se slovy: “To co tám bude, sem neřekl ani své ženě, natož abych to řekl tobě.” Vtipné odpovědi se všichni upřímně zasmáli. Jeden z přítomných však již věděl, co se v té budově bude vyrábět. Byl to Černý. Ten se totiž stal při své pravidelné sobotní obchůzce po Kolovči svědkem, jak se do právě dokončované Modovy stavby navážejí stroje. Jelikož to byl člověk znalý, ihned poznal, že se jedná o zařízení parního mlýna na mletí obilí. K údivu celé hospody znenadání povstal a k překvapenému Modovi pronesl: “Já už vím sousede co máš v plánu. Ty budeš mlít obilí. Ale jako že se Černý jmenuju, já budu mlít dřív než ty. A tady před svědky tě nabízím, abychom se vsadili o sud piva, kdo bude první.” Moda s úsměškem na rtech, vědom si náskoku, který měl, vyskočil ze židle se slovy: “tak platí,” natáhl ruku k Černému. Podané ruce rozsekl purkmistr Vondrák, čímž sázku stvrdil.

Hned druhý den začal potají vznikat za zdmi Černého továrny mlýn, který za krátko rozvířil poklidnou hladinu nejen v Kolovči, ale i ve všech vědeckých kruzích. Stavba mlýna za neustálého dozoru Černého rychle pokračovala. Jakmile byl mlýn hotov, zaučil rychle obsluhující personál a v noci nechal hotový mlýn přetahnout do svého domu. Když nic netušící občané roku 1863 provázeli po Kolovči jako každoročně o masopustu průvod masek, vyjel ze vrat domu čís.1 podivný stroj tažený párem koní. Bylo na něm napsáno: “Parní mlýn na přemílání starých bab v poměru 7:1”. Chasa, která mlýn obsluhovala, ihned začala svážet přihlížející staré báby na trakařích ke mlýnu a jakmile jich měla 7, naházela je do násypky. Po asi deseti minutovém mletí vyšla z mlýna krásná sličná panna. Užaslí diváci si žádali dalšího mletí, ale ten den se již nemlelo, protože se všechny báby schovaly, jaký měli z toho vynálezu strach. Jakmile průvod skončil, všichni rychle spěchali do hospody hnaný zvědavostí, jak dopadne sázka. V dobré náladě zasedli a čekali na oba aktéry. První přišel Černý. Hned ve dveřích ho přivítal potlesk všech hostů. Takovou událost ještě Koloveč nezažil. Poroučeli mu kořalky a jen kdyby byl tak hodnej a jejich báby taky přemlel. K pobavení všech vytáhl notes a tužku a začal si pečlivě všechny zájemce zapisovat. Když se ovšem ve dveřích objevil Moda, dosáhlo veselí vrcholu. Hned mezi dveřmi spustil: “je to podvod, nic nezaplatím, kdo to jakživ slyšel, aby se mlely starý báby na mladý děvčata”. Tím ovšem jen přilil do ohně a burácivý smích na několik minut zaplnil hospodu. Když se poněkud hosté uklidnili, řekl Černý: “když jsme sázku uzavírali, tak se nemluvilo o tom, co se bude mlít, jen kdo bude první. A to jsem byl já. Ale ať rozhodne purkmistr a radní, kdo sázku vyhrál.” Představitelé obce povstali. Jen s velkým vypětím sil se snažili udržet vážnou tvář. Purkmistr pronesl: “sázku vyhrál Černý a ty Modo musíš zaplatit sud piva a to hned.” Se sklopenou hlavou šel Moda k hostinskému, vytáhl peníze a sud zaplatil. Sedl si k ostatním a snažil se pít co nejrychleji, aby škoda, kterou utrpěl, byla co nejmenší. Osm rychle vypitých piv mu dalo zapomenout na prohranou sázku a na znamení smíru podal Černému ruku. Od té doby byli dobrými kamarády. V roce 1865 společně založili druhou kolovečskou cihelnu.

To, co se událo o masopustu v Kolovči, se rychle šířilo vyprávěním po okolí. Za krátkou dobu snad nebyl nikdo, kdo by neslyšel o zázračném mlýnu na staré báby. Do Kolovče docházelo mnoho dopisů, ve kterých se pisatelé tázali, kdy se zase bude mlít. Proto mlýn čas od času znova a znova vyjížděl. Vlivem průmyslové revoluce se měnila jeho vizáž, pohon i velikost. Od roku 1948 však již nevyjíždí o masopustu, nýbrž na pouť kolovečskou v srpnu. Největší změna nastala v roce 1949, kdy byl upraven mlecí poměr ze 7:1 na 1:1 a samotné mletí se přestěhovalo z náměstí do areálu “staré cihelny”, kde se koná do dnešních dnů.

Humoristické listy přinesly v roce 1879 doporučení od Jana Nerudy: Máte-li kde starou pannu škaredou a zvětšelou, pošlete ji do Kolovče, oni Vám ji přemelou.

zdroj: internet, (c) Muzeum techniky a řemesel Koloveč, Kolovečská keramika
pre MKD pripravil Pavol Šoula

Pochod bankových úradníkov - 23. ročník – upozornenie!

KST pri TJ Slovan banka Bratislava usporiada dňa 13. októbra 2007 23. ročník Pochodu bankových úradníkov. Všetko platí ako po minulé roky, s jednou zmenou. Autobus na diaľkový pochod bude pristavený o 06:00 na parkovisku pri budove ISTROPOLIS na Trnavskom mýte v Bratislave.

Ľ. Bahurinský

KALENDÁR

október 2007:

6.10.2007 VÝSTUP TRNAVSKÝCH TURISTOV NA OSTRÚ (VEĽKÁ FATRA) 23.roč.
(sobota)

Stretnutie turistov na vrchole medzi 12.00 a 13.00 h. Pre prihlásených bude zabezpečené ubytovanie a stravovanie v rekreačnom zariadení Havranovo (Belanská dolina). Prihlásiť sa treba do 15.9.2007, pretože je obmedzená kapacita ubytovania. Ostatní individuálne.
Doprava: Individuálne
Vedúci: Ing. Peter Minárik, Čajkovského 40, 917 08 Trnava, tel.: 0911-550 921

6.10.2007 POCHOD VIA DANUBIA - DUNAJSKÝ CHODNÍK (IVV) 9.ročník
(sobota) OKST VIA DANUBIA Dunajská Streda

Trasy: pešo: 42, 20, 10 a 5 km (prevýšenie - 0 m)
cyklo: 50, 25 km
42 km (P): Čunovo - Dobrohošť - Vojka - Bodíky - CHKO Dunajské luhy - Gabčíkovo, VE
Štart: 42 km (P): Čunovo, Hrnčiarska ul, zast. MHD č.91, 6.30 - 7.30 h
ostatné trasy: Gabčíkovo, VE, 8.30 - 10.30 h
Cieľ: Gabčíkovo, VE, do 17.30 h
Iné: - v cieli tombola, rybacia polievka-halaszle, suveníry
- propozície podujatia zašleme na požiadanie od 1.8.2007
Vedúci: RNDr. Štefan Nagy, Radničné nám. 379/18, 929 01 Dunajská Streda,
tel.: 0908-103 425, e-mail: snagyturist[zavináč]stonline.sk

6.10.2007 POCHOD ZA KRÁSAMI JESENE
(sobota) KST TJ Junior Sládkovičovo

Trasa: 10 km, Pusté Úľany – Sládkovičovo
Štart: železničná stanica Pusté Úľany, do 8.00 h
Cieľ: Sládkovičovo
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo
tel. d.: 031-784 1725, 0908-187 591

7.10.2007 PRECHÁDZKA HISTORICKÝM MESTOM TRNAVA (IVV) 5.ročník
(nedeľa) KST Spartak a Slovšport Trnava

Trasa: pešo: 10 km
Popis: zaujímavosti mesta a prírodná rezervácia Kamenný mlyn
Štart: Trnava, pri poštovej schránke pred žel. st., o 9.00 h
Cieľ: Trnava, Západoslovenské múzeum, do 14.00 h
Info: Peter Wagner, Juraja Slottu 39, 917 01 Trnava,
tel.d.: 033-544 7992

13.10.2007 POCHOD BANKOVÝCH ÚRADNÍKOV 23.ročník
(sobota) KST Slovan banka Bratislava

Trasa: pešo: 40 km/1500 m
Smolenice - Čertov žľab - Brezinky - Monrepos - Klokoč - Sklená Huta - Holint - Taricové skaly - Čermákova lúka - Harmónia
Štart: Smolenice, obecný úrad, 6.30 - 8.15 h
Cieľ: Harmónia, reštaurácia Harmony, do 17.00 h
Vedúci: Ing. Ľudovít Bahurinský, Vihorlatská 12, 831 04 Bratislava
tel.d.: 02-4425 4397

13.10.2007 JESENNÝM POVAŽSKÝM INOVCOM 35. ročník
(sobota) TJ ATOM Jaslovské Bohunice

Trasy: pešo: 50 km/800 m, 35 km/600 m, 20 km/500 m, 10 km/300 m
cyklo: 50 km/800 m, 20 km/500 m
50 km: Piešťany - Lúka - Bezovec - Kostolný vrch - Gajda - Havran - Piešťany
Štart: Piešťany, hotel ATOM, 6.00 - 10.00 h
Cieľ: Piešťany, hotel ATOM, do 18 h
Vedúci: Ing. Miroslav Herchl, Javorová 11, 921 01 Piešťany
tel: 033-7742 404, e-mail: miroslav.herchl[zavináč]gmail.com

14.10.2007 PRECHOD HREBEŇOM KAMENNEJ BRÁNY 37.ročník
(nedeľa) KST VHT Pezinok

Trasa: Rybníček - prechod skalným hrebeňom k Trom Jazdcom (miestami lezenie), ďalej podľa vlastného výberu. Záujemci pod vedením cvičiteľov VHT môžu prejsť hrebeňom Kamennej brány
Zraz: Rybníček, pri žltej značke, 9.00 h
Kontakt: Ing. Ladislav Velich, Hlavná 53, 900 23 Viničné
tel.: 033-646 1045, e-mail: velich[zavináč]hydrotech.sk

20.10.2007 JESENNÝ POCHOD HLOHOVEC - PIEŠŤANY 29.ročník
(sobota) KST Hlohovec

Trasy: 35 km/850 m, 25 km/480 m, 15 km/300 m, 10 km/250 m
35 km: Hlohovec – Ovčia skala - Havran - Čertova Pec – Piešťany
25 km: Hlohovec – Ovčia skala – Havran
15 km: Jalšové – Ovčia skala – Havran
10 km: Hlohovec – Ovčia skala – Jalšové
Štart: 35, 25 a 10 km: Hlohovec, žel. st., 7.00 - 9.00 h
15 km: doprava z Hlohovca autobusom SAD
štartová registrácia je možná aj na kontrole Ovčia skala
Cieľ: 35 km: Piešťany, cieľová registrácia na kontrole Havran
25 km: Havran
15 km: Havran
10 km: Jalšové, cieľová registrácia na kontrole Ovčia skala
Iné: doprava z Havrana autobusmi SAD a osobitným autobusom Havran - Hlohovec
Vedúci: Ing. František Miklovič, Bezručova 9/b, 920 01 Hlohovec,
tel.: 0905-981 019, e-mail: frantisek.miklovic[zavináč]hlohovec.net
Ján Bedeč, SNP 13, 920 01 Hlohovec, tel.: 0904-905 731

27.10.2007 MALOKARPATSKÁ 37-KA 2.ročník
(sobota) TJ Limba turist Bratislava

Trasy: 37, 20 km
37 km: Lozorno - Rusniaky - Lintavy - Obora - Pajštún - Košarisko - Kozí chrbát - Biely Kríž - Kamzík
20 km: Lozorno - Rusniaky - Lintavy - Obora - Pajštún - Borinka - Marianka
Štart: Lozorno, aut.zast.SAD, most, 7.15 - 8.45 h
Cieľ: 37 km - Kamzík, 20 km - Marianka (čas bude určený na štarte)
Vedúci: Kurt Holm, Horná 2, 831 52 Bratislava,
tel.: 02-4488 2162, 0903-741 118

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Petrovi Minárikovi alebo Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s nimi v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Peter Minárik, Pavol Šoula, konečná úprava textu - Pavol Šoula, príprava obrazovej náplne - Peter Minárik, distribúcia - Peter Minárik, Peter Obdržálek. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.