MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ

september 2011

Ročník 20.   9 / 257

V tomto čísle nájdete:

Česká cesta v Malých Karpatoch
Zoznam účastníkov 27. ročníka Pochodu ŠPCH
Vyhodnotenie Malokarpatského superdiaľkoplaza
Posedenie s diaľkoplazom č.2
Moja pracovná cesta do Suchumi
Celkové výsledky – VÝŠLAP NA DEVÍNSKU KOBYLU 2011
Lesnickým Slavínem - 7. 5. 2011
Krajem léčivých vod - 14. 5. 2011
Zrnká múdrosti slávnych 3
Pochod bankových úradníkov – pozvánka
Kalendár - október 2011

Česká cesta v Malých Karpatoch

Pri upratovaní pivnice som objavil zviazané staršie ročníky časopisu Krásy Slovenska. Spomenul som si, že ešte keď som bol zamestnaný, tak mi ich pri nejakej príležitosti daroval kolega. Včera som si zobral do ruky jeden exemplár a objavil som tam článok, ktorý ma nútil si zaspomínať do minulosti. Spomenul som si na diaľkový pochod, ktorý organizovali trnavskí turisti pred niekoľkými rokmi v Malých Karpatoch.

V ten letný deň bolo počasie ako vystrihnuté na turistiku. Po zvládnutí asi 15 km a oddychu v obci Rozbehy sme ďalej pokračovali modrou turistickou značkou. Pomaly sme sa presúvali k vrchu Hrubý Kamenec (405 m n. m.). Tam sme križovali “historickú cestu”, ktorá tadiaľ niekedy viedla. Boli sme menšia skupina turistov, v ktorej bol tiež už nebohý Peter Minárik a on nám túto cestu spomenul. Peter tak fundovane a pútavo o tejto ceste rozprával, že sme sa ani nenazdali a boli sme pri vodnej nádrži Buková. Samozrejme, že jeho rozprávanie som doplnil z článku v časopise Krásy Slovenska a tiež materiálov na internete. Chcem sa podeliť o jeho rozprávanie a spomienku na neho s Vami.

Svoje rozprávanie začal tým, že asi v 14. storočí (po naštudovaní materiálov to bolo správne storočie) začína ožívať obchod so susednými krajinami. Význam nadobudli viaceré obchodné cesty. Takou starobylou obchodnou cestou, ktorá tu niekedy viedla, bola aj “Česká cesta”, lat. Via Bohemica (tiež spomenul i Jantárovú cestu a jej význam). Táto cesta bola dôležitou obchodnou i vojenskou spojnicou medzi Budínom a Prahou, teda spájala hlavné mestá Uhorského a Českého štátu. Cestu oficiálne ustanovili ako európsku obchodnú magistrálu uhorský kráľ Karol Róbert a český kráľ Ján Luxemburský na rokovaní vo Vyšehrade na prelome rokov 1335/1336. Trasa cesty na území dnešného Slovenska viedla: Štúrovo (prievoz cez Dunaj) – Dvory nad Žitavou (brod cez Žitavu) – Nové Zámky – Galanta – Sereď (brod cez Váh) – Trnava – Trstín – Buková – Prievaly (horský priesmyk cez Malé Karpaty) – Jablonica – Senica – Holíč – Kátov (brod cez Moravu). Medzinárodný význam cesty začal upadať po dobytí Budína v roku 1541 Turkami.

Prechod Jablonickým priesmykom cez Malé Karpaty sa nazýval “Česká brána”. Českú bránu strážilo niekoľko opevnených (strážnych) hradov. Strážne hrady súvisiace s Českou cestou: Šintava (prestavaný), Smolenice (prestavaný), Ostrý Kameň (ruina), Korlátka (ruina), Šaštín (zaniknutý), Holíč (prestavaný). Rád by som z vyššie spomenutých hradov upriamil pozornosť na tri z nich.

Najkrajší z hradov, ktorý nebol vojnami nikdy dotknutý, je Smolenický zámok. Nachádza sa nad obcou Smolenice a vznikol až v 14. storočí ako posledný z radu pevností, ktoré strážili malokarpatské priesmyky. Na začiatku 15. storočia bol kráľovským majetkom. Od polovice 15. storočia boli majitelmi hradu i obce pezinskí a svätojurskí grófi. Od začiatku 16. storočia boli majiteľmi Orzságovci. Potom ho takmer dve storočia vlastnili Erdödyovci. Na konci 18. storočia hrad určitý čas nebol obývaný a spustol a na začiatku 19. storočia vyhorel, takže zostali z neho iba ruiny. Na začiatku 20. storočia začali jeho poslední majitelia, Pálffyovci, stavať na hradných ruinách historizujúcu stavbu terajšieho Smolenického zámku. Zámok bol dobudovaný až po druhej svetovej vojne. V roku 1945 sa vlastníkom zámku stal štát. Zámok prevzala SNR a zvolila si ho za svoje letné sídlo. Do rúk Slovenskej akadémie vied bol odovzdaný v roku 1953, patrí jej dodnes a nachádza sa v ňom Kongresové centrum SAV.

Druhé dva hrady nie sú tak zachovalé, ale plnili tiež dôležitú úlohu strážnych hradov a preto by bolo nespravodlivé, keby som ich nespomenul.

Keď schádzame z najvyššieho vrchu Malých Karpát – Zárub (767 m n. m.) červenou turistickou značkou smerom na západ, tak na poslednom skalnom výbežku sa nachádza torzo kedysi mocného hradu Ostrý Kameň, inak nazývaný aj Ostriež. Hrad Ostrý Kameň postavili v 13. storočí a v listinách sa prvý raz spomína v roku 1273. Hrad slúžil na stráženie západných hraníc Uhorska. Zo začiatku bol majetkom kráľa. V roku 1366 sa dostal do vlastníctva feudálnych rodín. Koncom 14. storočia na základe darovacej listiny kráľa Žigmunda pripadol vojvodovi Ctiborovi zo Ctiboríc. Od 16. storočia patril Czoborovcom. Od konca 18. storočia hrad pustol a zub času zanechal na ňom nezahojiteľné rany. Dodnes sa zachovali len zvyšky múrov bášt, palácov a hospodárskych budov. K hradu sa dá dostať aj z Breziniek.

Posledný z hradov, o ktorom sa zmienim, je Korlátko. Hrad bol postavený z poverenia panovníka ako strážny hrad na ochranu Českej cesty v druhej polovici 13. storočia.. Hrad Korlátko daroval kráľ Žigmund s ďalšími hradmi v roku 1394 vojvodovi Stiborovi zo Stiboríc. Pre vysvetlenie: Stibor zo Stiboríc (uvádzaný i ako Ctibor zo Ctiboríc, či Štibor zo Štiboríc) bol šľachtic poľského pôvodu pôsobiaci na našom území v období 14. storočia. Vojvoda Stibor (Ctibor, Štibor) patril k najbohatším oligarchom vo vtedajšom Uhorsku. Vlastnil približne 18 hradov a okolo 300 dedín. Hájil záujmy kráľa Žigmunda. K vysvetleniu len toľko. Hrad Korlátko významnejšiu úlohu zohrával v bojoch Matúša Čáka s kráľom Karolom Róbertom. Bol obývaný do začiatku 18. storočia. Od 18. storočia je hrad v rozpade a zub času zanechal na ňom nezahojiteľné rany podobne ako na hrade Ostrý Kameň a teraz je už len ruinou. K hradu sa dá dostať pomerne jednoducho z Rozbehov (časti Cerová).

Záverom by som chcel dodať, že na tento diaľkový pochod a na Petra mám peknú spomienku.

Sprostredkoval Vlado Javorský

 

Zoznam účastníkov 27. ročníka Pochodu ŠPCH

        rok narodenia čas príchodu - Špačince km
1. Ancin Michal     1978 6:00 100
2. Barta Michal     1981 3:00 100
3. Bertovič Marek     1988 3:35 100
4. Blahuta Vladimír     1976 2:45 100
5. Brestovanský Maroš     1965 5:10 100
6. Búlik Ján     1957   80
7. Cisár Peter     1979 1:50 100
8. Dianíšková Veronika     1986   56
9. Drozd Ladislav     1985   70
10. Drozd Martin     1982 7:25 100
11. Fančovič Maroš     1967 1:30 100
12. Farkašovský Ladislav     1937 4:10 100
13. Feješ Stanislav     1961   70
14. Fendrych Radek (cz)     1969 7:25 100
15. Gogolák Pavol     1982 5:55 100
16. Gregorovič Ján     1985   51
17. Greguš Dalibor     1977 3:40 100
18. Grgáč Ivanko     1986   56
19. Groman Peter     1959 5:20 100
20. Hanuš Jaroslav     1932   40
21. Hevér Gábor (hu)     1982 8:40 100
22. Hofman Jiří (cz)     1970 7:05 100
23. Hrušková Veronika     1963   51
24. Jakubec Michal     1981 7:05 100
25. Jančík Ondrej     1942 9:10 100
26. Janechová Katarína     1982 5:55 100
27. Kadlečík Ivan     1964 5:55 100
28. Karel Jozef     1951 3:38 100
29. Kitt Roland     1977   56
30. Košta Marek     1988   56
31. Koštová Antónia     1988   56
32. Kováč Peter     1975 3:20 100
33. Krajči Martin     1988 3:35 100
34. Kubala Peter     1981 4:05 100
35. Lecký Peter     1978 7:05 100
36. Lietavec Ondrej     1985 23:37 100
37. Lumtzer Kvetoslav     1938 4:10 100
38. Magnús Jozef     1974   80
39. Majerčík Matej     1985   56
40. Matejkovič Viliam     1968   80
41. Matejčíková Mária     1967   80
42. Miháliková Katarína     1987 1:50 100
43. Mihalovič Štefan     1959 1:40 100
44. Nagy Dávid (hu)     1991 8:45 100
45. Nižnan Ivan     1941 5:20 100
46. Nižnan Marián     1946 5:45 100
47. Nováková Andrea (cz)     1983 7:25 100
48. Očenášová Katarína     1980 6:00 100
49. Opat Jozef     1970 5:59 100
50. Opatovský Peter     1964 3:45 100
51. Orolínová Jana     1966 4:15 100
52. Páchnik Ctibor     1953 3:05 100
53. Páleník Emil     1947 4:35 100
54. Páleník Emil     1972 2:50 100
55. Páleník Matej     1992 2:50 100
56. Pristach Ján     1970 20:15 100
57. Prokop Vladimír     1983 4:05 100
58. Reiter Svätopluk     1958   80
59. Repáč Vladimír (cz)     1960 4:10 100
60. Sabo Jozef     1965 5:10 100
61. Sasák Jaromír     1951 1:40 100
62. Sládek Ján     1977 3:45 100
63. Sokolovský Vladimír     1962 4:15 100
64. Suchomel Ján     1981 3:55 100
65. Suchoň Tomáš     1990 23:35 100
66. Surán Július     1940 3:40 100
67. Svrček Vladimír     1932 9:10 100
68. Szabó Istvan Vilmos (hu)     1958 8:40 100
69. Šajgalík Dávid     1978   40
70. Šrámek Juraj     1973 2:20 100
71. Šulek Karol     1950 5:20 100
72. Švancár Vladimír     1955 20:15 100
73. Valach Peter     1951 5:20 100
74. Valo Peter     1987 2:00 100
75. Vávro Rastislav     1971 3:20 100
76. Wittner Csilla (hu)     1960 8:40 100
77. Zuberská Jana     1983 1:40 100
78. Zágoršek Kamil (cz)     1966 4:35 100
79. Zágoršek Tomáš (cz)     1992 4:35 100
80. Vlado     1961   56
             
             
CYKLO     rok narodenia čas príchodu - Špačince km
             
1. Benedikovič Laco         100
2. Čílová Petronela     1985 22:20 100
3. Deligne Nicolas (fr)     1985 21:15 100
4. Ducar Igor     1990 20:00 100
5. Filo Marián         100
6. Heteš Martin     1982   90
7. Holbíková Evka     1979 22:20 100
8. Kulich Ján     1963 20:00 100
9. Melicher Marek     1996 19:15 100
10. Melicher Miroslav     1967 19:15 100
11. Minarovičová Katarína     1991 23:20 100
12. Peciar Adam     1987 21:15 100
13. Pollak Martin     1976 20:00 100
14. Suchoň Daniel     1999 23:20 100
15. Suchoň Juraj     1985 23:20 100
16. Suchoňová Gabriela     1983 23:20 100
17. Tibenský Milan         100
18. Turanský František         100
19. Virgovič Miroslav     1989 20:00 100

Pavel Nádaský

 

Vyhodnotenie Malokarpatského superdiaľkoplaza

Stokilometrový Pochod špačinských pekných chlapcov uzatvára súťaže - ocenenia MKSD (Malokarpatský superdiaľkoplaz) a SSD (Slovenský superdiaľkoplaz) pre daný ročník. V tomto roku to bol už 15. ročník MKSD a 10. ročník SSD. Toto ocenenie napriek tomu, že je značne náročné na fyzickú zdatnosť, časovo i termínovo (za vynechanie pochodu nie je žiadna náhrada) získalo už celkom slušný počet turistov, celkom 96 pešiakov. Keďže každým rokom pribudnú dajakí noví zdatní turisti, v budúcom roku možno sa budeme tešiť z jubilejného stého turistu. Celkom týchto ocenení už bolo 302. Keď si uvedomíme, že za každým diplomom je i keramický tanierik, tak je to už celkom slušná zákazka pre malú keramickú prevádzku. Už počet kandidátov po dvoch stovkách ukazoval, že tento ročník môže byť rekordný. Bolo ich celkom 40, z toho Jozef Karel v zozname uvedenom v mesačníku MKD bol uvedený resp. neuvedený ako anonym. Nakoniec z toho vyšla rekordná 31, ku ktorej prispelo aj osem nových držiteľov aj s troma ženami (teda nie vlastnými), ale výkonnostnými turistkami (možno povedať, že je to obdivuhodný výkon). Medzi tými, čo získali MKSD 2011, je aj šesť Teslákov. Nečudo, veď TJ Tesla Bratislava, ale aj jej odbor turistiky oslavuje v tomto roku 60. výročie svojho vzniku. Je to už dlhá tradícia, veľké skúsenosti, ale aj dobrá výkonnosť a aktivita. Veď Tesláci vo výkonnostnej turistike už dlhé roky mútia turistickú vodu, a to nie len ako aktívni turisti, ale aj ako funkcionári a organizátori. Nie každý turistický klub sa môže pochváliť dvoma majstrami turistiky, jedným držiteľom I. výkonnostnej triedy a mnohými držiteľmi nižších výkonnostných tried. Vo všetkých ukazovateľoch, tabuľkách, prehľadoch súvisiacich s pešou výkonnostnou turistikou má Tesla svoje početné zastúpenie. Či už sú to dosiahnuté stupne v plnení VOPT, v počte držiteľov MKSD, SSD, Malokarpatský diaľkoplaz, v celkovom počte absolvovaných diaľkových pochodov členmi TJ Tesla, v počte absolvovaných stoviek a i. Nakoniec ani pravidelné organizovanie 6 – 7 diaľkových pochodov nie je na zahodenie. Na diaľkových pochodoch organizovaných v regióne Malé Karpaty veľmi vylepšujú tesláci organizátorom účasť. Kamaráti zo Špačiniec si pochvaľujú, že v tomto roku dosiahli rekordnú účasť na stovke. Nuž čoby nie, keď len z Tesly prišlo desať turistov. Máme aj raritu, jediného turistu na Slovensku, ktorý absolvoval všetky turistické značky, ktoré existujú na Slovensku (Cyril Porubanec). Možno povedať, že v pešej turistike je Tesla to, čo Slovan vo futbale alebo veľmi dávno, veľmi, veľmi dávno, skoro už zabudnuto Trnavský Spartak (už len podotýkame pre nepamätníkov, že za šesť rokov získať päť titulov a jedno druhé miesto, ako to urobili bílí andeli, je nezvyčajné). Tesláci oslavujú šesťdesiatku. Je to pekný vek, je to pekné výročie, je to dlhá doba, v ktorej sme prežili a urobili mnoho pekného, dobrého, zažili aj ťažšie, možno aj veľmi ťažké chvíle (dvakrát hrozil zánik TJ a s ňou i turistiky v Tesle). Ale strávený čas v horách, v našich ešte stále krásnych (nie celkom vyrúbaných horách) stál za to. A keď sa ešte k tomu pridruží skutočnosť, že to bolo v spoločnosti priateľov, síce rôznej profesie i veku, ale vyznávajúcich jedno náboženstvo – prírodu, niet už čo dodať. V šesťdesiatke chodili v minulosti ľudia do penzie (ženy o niečo skôr), to by sme sa mali poberať aj my? Prenechať miesto iným? Veď sa hovorí, že nič netrvá večne, ani láska k jednej slečne. (Viete si vôbec predstaviť večnú lásku k jednej jedinej slečne?) Veď ani tá láska “na večné časy a nikdy inak” nevydržala večne a odišla s odchodom posledného vojaka.

K samotnému vyhodnoteniu MKSD 2011 iba toľko. V poslednom období bolo zvykom, že na pochode ŠPCH sa odovzdávali diplomy a bola posledná možnosť reklamovať vynechanie zo zoznamu. K získaniu MKSD, ale aj SSD, je potrebné absolvovať kompletnú špačinskú stovku, ten, čo neprišiel na pochod alebo ho celý neabsolvoval, nemá čo reklamovať. Keďže v cieli pochodu nikto nereklamoval, mal by byť nižšie uvedený zoznam pre tento ročník uzatvorený.

XV. ročník MKSD 2011

Blahuta Vladimír - Hlubina
Svrček Vladimír - Tesla Bratislava
Fendrych Radek - CZ
Sládek Ján - Brezová p. Bradlom
Opatovský Peter - Vrbové
Lietavec Miroslav - Špačinský pekný chlapec
Kadlečík Ivan - Veľké Kostolany
Lumtzer Kvetoslav - Poprad
Hanuš Jaroslav - Nitra
Barta Michal - Križovany
Greguš Dalibor - Križovany
Hofman Jíři - Praha
Mihalovič Štefan - Senica
Sasák Jaromír - Tesla Bratislava
Surán Július - Tlmače
Zuberská Jana - Bratislava
Páchnik Ctibor - Šúrovce
Szabo Istvan - Maďarsko
Hever Gábor - Maďarsko
Wittnerová Csilla - Maďarsko
Janechová Katarína - Trnava
Kováč Peter - Pezinok
Vávro Rastislav - Trnava
Švancár Vladimír - Mníchová Lehota
Pristach Ján - Bánovce
Šulek Karol - Tesla Bratislava
Groman Peter Tesla Bratislava
Farkašovský Ladislav - Tesla Bratislava
Nižnan Marián - Tesla Bratislava
Nižnan Ivan - Tesla Bratislava
Karel Jozef - Trnava

V tabuľke prehľadu počtu ocenení sa na čele toho veľa nemení, len tým popredným pribúda každoročne o jeden zápis naviac. Aj táto tabuľka hovorí o dominantnom postavení Teslakov.

Najúspešnejší po 15. ročníku MKSD

I. Nižnan Tesla Bratislava 13
J. Sasák Tesla Bratislava 12
J. Suran Tlmače 12
K. Šulek Tesla Bratislava 11
P. Groman Tesla Bratislava 10
J. Hanuš Tesla Bratislava 10
M. Lietavec Špačince 8
L. Farkašovský Tesla Bratislava 8
P. Valach Tesla Bratislava 8
A. Korčok Bratislava 8
C. Páchnik Šúrovce 8
P. Bada Trnava 7
J. Parcer Prievidza 7
M. Klokner Tesla Bratislava 6
O. Jančík Tesla Bratislava 6

Zoznam držiteľov ocenenia SSD 2011 sa ešte spracováva a overuje. Jedno je však jasné, že v zozname pre SSD môže byť len ten, ktorý je uvedený v zozname MKSD 2011.

Ivan Nižnan

 

Posedenie s diaľkoplazom č.2

Reagujem na článok Joža Rosinu: Posedenie s diaľkoplazom, ktorý bol uverejnený v Malokarpatskom Diaľkoplaze jún 2011. V tomto článku si Jožo “sťažuje”, že ani netušil čo mu prinesie to, keď sa podujal robiť evidenciu účastníkov diaľkového pochodu Trnavská stovka a že si musel posedieť so stovkárom Karolom Šulekom. Ja ťa môžem iba potešiť, že tých “posedení” budeš musieť absolvovať asi viac. Ba dokonca mám dojem, že si budeš musieť zriadiť pracovisko nielen v krčme na Zelenom kríčku, ale aj dajaké vysunuté pracovisko v niektorej bratislavskej krčme, prípadne pri niektorom priateľskom stretnutí bratislavských a trnavských futbalových fanúšikov počas ligového zápasu. Ako spoluorganizátorovi tohtoročnej Trnavskej stovky ma o “posedenie - reklamáciu" požiadali Julo Suran i Sveťo Krno. Pán profesor Krno už dávnejšie reklamoval chybu v evidencii. Ja sám už viac ako desať rokov príležitostne som reklamoval chybu v záznamoch pri mojom mene. Najskôr som to Petrovi pripomenul, potom napísal, doniesol diplom i potvrdenie v záznamníku, potom pripomenul v príspevku do MKD, v prvom, druhom, treťom a potom z recesie som mu napísal stopäťdesiate vážne varovanie, podobne ako to robili Číňania pri pohraničnom spore s Ruskom v minulom storočí. Pri tomto spore posielali Číňania Rusom protestné nóty, vážne varovania a bolo ich toľko a boli tak časté, že ich museli aj číslovať. A tak doslova čitateľským športom bolo ráno po zakúpení novín hľadať správu o tom, či Rusi nedostali dvesto osemdesiate vážne varovanie, aby sme potom prví túto “čerstvú” správu mohli podať svojim kolegom v práci. Dokonca sme si z toho urobili aj súťaž, že ten, kto doniesol prvý správu o vážnom varovaní, získal odmenu. Potom, keď Číňania zistili, že si Rusi robia z toho prdel, prestali ich posielať. Chyba sa pri každej evidencii môže urobiť, ale Peter mal tú “dobrú” vlastnosť, že keď bol aj opakovane upozornený na chybu, prikývol že dobre, ale chyba sa pri najbližšom zverejnení účastí T 100 neopravila. Ja na rozdiel od Karola mám nielen všetky diplomy, ale aj všetky pochody potvrdené v záznamníku a u väčšiny pochodov dokonca aj kontrolné lístky. Ja už nebudem vyťahovať všetky diplomy, je ich už 24, uvediem už len všetky ročníky, na ktorých som sa zúčastnil a ten ročník, ktorý Peter v evidencii vynechal, donesiem potvrdený diplomom, kontrolným listom a potvrdením v záznamníku. S takýmito argumentami by som už uspel aj na Ústavnom súde, nieto ešte v Haagu. Ak by to nestačilo, môžem doniesť potvrdenie aj od manželky, že v to ráno po inkriminovanej stovke som došiel značne unavený. Veď kde už inde by som sa mohol unaviť.

Absolvovanie kompletnej stovky: 1983, 1987, 1988, 1989, 1990, 1993, 1995, 1996, 1997, 1998, 2000, 2001, 2002, 2003, 2004, 2005, 2006, 2007, 2008, 2009, 2010, 2011 – celkom 22. 1991 – 37 km , 1992 – 75 km - celkom 2 nedokončené. Celková bilancia k dnešnému dňu: účasť 24 stoviek, neukončených 2.

Vážne varovanie: Mám známosti aj na Ústavnom súde.

Ivan Nižnan

 

Zaujímavosti spoza hraníc
Moja pracovná cesta do Suchumi

S touto cestou ma spájajú dve humorné historky viažuce sa k folklóru bývalého Sovietskeho zväzu. I keď si myslím, že ani ostatné, čo som zažil, nepatrí k tomu nezaujímavému.

Takže pekne po poriadku. Bolo to v roku 1982 a ja som cestoval cez Moskvu do Suchumi na jedno medzinárodné zasadnutie, na ktorom sa prerokúvali odborné materiály vypracované sovietskou stranou, a samozrejme, najväčšími oponentmi boli Američania. Konkrétne iba jeden. Bol to starší pán s dlhšími striebornými vlasmi, ktorý sa mimo zasadnutia pohyboval v riflovom oblečení a ako som sa dozvedel neskôr, mal vraj v minulosti aj problémy s uniformovanými strážcami zákona na hraniciach, ktorí ho, patrične oblečeného s gitarou cez plece, považovali za príslušníka hnutia hippies.

Môj prvý veľký zážitok som mal už v Moskve, keď som sa musel presunúť z letiska Šeremetevo 2 na letisko Domodedovo, odkiaľ odlietali vnútroštátne spoje. Až vtedy som si uvedomil obrovské priestory ruskej zeme, keď mi tento presun zabral asi 3 hodiny. A to som použil len 3 spoje, t.j. musel som dvakrát prestúpiť, pričom stredný úsek som absolvoval metrom. Na letisku som však veľmi rýchlo zistil, že asi tak skoro neodletím. Bol “tuman”, čiže hmla, a lietať sa nemohlo. Nevediac, že “inostranci” majú čakať v oddelenej časti letiska, sedel som pekne medzi domorodcami. Ale stálo to za to! Času bolo neúrekom. Čo som vtedy ešte netušil, odletieť som mal až ráno nasledujúceho dňa, namiesto popoludnia.

Letisková hala bola plná ľudí, z ktorých väčšina sa tam už celkom zabývala. Zrejme čakali už niekoľko dní. Polihovali po zemi, kŕmili sa z vlastných zásob, takže som sa cítil ako v nejakom obrovskom táborisku v horách (len tie tu chýbali). Pozoroval som dianie vôkol a veru, bolo na čo pozerať. Pochopil som zvyky niektorých národov, keď som zazrel bozkávajúcich sa šikmookých mužov, z ktorých jeden (ten mladší) mal pred sebou asi dlhú cestu. Najotrasnejším zážitkom bolo sledovať tlupu brancov, ktorých viedli vojaci, zrejme záklaďáci, ktorí očividne mali dôveru vedenia. Myslím si, že tam bol aspoň jeden lampasák. Branci vyzerali nielen zúbožene, ale budili dojem mentálne retardovaných jedincov.

Už si nepamätám ako, ale po dlhšej dobe som už čakal úplne sám v priestoroch Inturistu. Bolo tam tak mŕtvo, že som sa obával, že na mňa zabudnú. Občas som sa nesmelo spýtal, ako to vyzerá (keď sa tam veľmi zriedkavo ukázal nejaký zamestnanec), ale vždy som dostal “upokojujúcu” odpoveď “ne bezpakojtes”. Ako som mohol byť kľudný, keď sa čakanie prehuplo cez polnoc a stále nič. Zavčasu ráno sa ľady pohli. Ktosi po mňa prišiel a ako prvého ma usadili v kabíne veľkého lietadla. Bola tam celkom slušná kosa. Ako som tam tak sedel, onedlho nastúpila posádka a jeden z nich sa mi, idúc popri mne, prihovoril a ospravedlňujúco vysvetlil, že “ani u vás sa nelieta, keď je hmla”. Až potom sa lietadlo zaplnilo domácimi.

Do Suchumi som doletel šťastne, ale čo bolo najdôležitejšie, čakali ma tam a autom odviezli do hotela. Cesta do mesta tiež nebola na zahodenie. Pomedzi autá pobiehali ošípané a iné domáce zvieratá, čo však mojim sprievodcom (najmä miestnemu vodičovi), na rozdiel odo mňa, nepripadalo vôbec zvláštne. Možno trochu tomu moskovskému kolegovi, ktorý ma doviedol až na hotelovú izbu. Keď sa za ním zabuchli dvere, dobre som sa poobhliadol. Izba bola vybavená starým masívnym politúrovaným nábytkom. Samozrejme bez kobercov. Posteľ “vypĺňal” dosť tenký slamník (kdeže matrace!), ktorý som hneď poprevracal, hľadajúc menšie domáce zvieratká. Ale mýlil som sa. Bolo tam čisto a nikdy som sa nezobudil so svrbiacimi štípancami na tele. K izbe patrila menšia loggia s pekným výhľadom na more.

Celý pobyt, aj s cestou, trval tuším 11 dní, čiže v tom bol aj jeden víkend. Vzorne sa o nás starali, možno aj preto, aby sme nič zlého nevyparatili a ani veľa z toho, čo sme nemali vidieť, nevideli.

Práve cez víkend nás odviezli hodný kus cesty autobusom na prehliadku jaskyne Novyj Afoň. V tej dobe to bola (a možno aj teraz je) asi jediná sprístupnená jaskyňa v Sovietskom zväze. Stálo to však za to. Jaskyňou premával moderný vláčik, čo mi, vzhľadom na všeobecnú biedu, pripadalo neskutočné. Ďalší deň víkendu som sa vybral sám na obhliadku okrajových častí mesta. Čoskoro som sa však rozhodol pre návrat. Oblečený v texaskách a texaskovej bunde som sa stal terčom záujmu miestnej mládeže, ktorá by ma asi najradšej vyzliekla.

Samotné Suchumi bolo plné kontrastov. Štýlové staré hotely, s palmami okolo nich, kontrastovali s interiérom miestnych obchodov so zmiešaným tovarom, kde som vedľa kotúčového videomagnetofónu (ktorý stál na naše asi 20.000 Kčs, tam 2.000 rubľov) videl lopatu, či krompáč. Mesto si však pochvaľoval komunikatívny americký kolega, ktorého pri jeho potulkách ulicami dobrosrdeční domorodci pozvali na koňak.

Samotné zasadnutie bolo, ako obvykle v Sovietskom zväze, veľmi dlhé, a to každý deň. Našťastie sa hovorilo po rusky a po anglicky a tlmočilo sa, takže čo mi uniklo v jednom jazyku, som zachytil v druhom. Večer nás občas pozvali na nejaké posedenie, kde sa síce veľa nedalo zjesť, ale vodka a ružové Igristoje (t. j. šampanské) tiekli potokom. Táto kombinácia sa vždy zapísala pod moju bledú tvár v nasledujúce ráno.

A teraz k tým historkám. Diéty neboli bohvieako veľké a čo človek ušetril, dostal naspäť v tuzexových poukážkach, čo sa vtedy zišlo, najmä na nové rifle. Preto som sa snažil stravovať aj z miestnych zdrojov. Raz som dostal chuť na syr. Vošiel som do bufetu v meste, ktorému kraľovala tučná, ale pohodová bárišňa. Keď som vyslovil svoje nesmelé želanie, dala ruky v bok, strašne sa rozrehotala a povedala “Syra zachatelos!!! Hahahahaha”. A bol jasné, že žiaden syr “nebudet”.

Podobný príbeh som zažil, keď som chcel ochutnať miestne párky. Nič proti nim, boli celkom chutné. Keď som sa však spýtal na horčicu, dostal som odpoveď: “Byvajet”, čiže občas ju majú. Aj to bola sovietska realita.

Zvláštne čaro mali aj moje ďalšie nákupy. Napríklad arménsky koňak (pollitrovka za 20 rubľov, čiže 200 Kčs) a k tomu chlieb za 20 kopejok (2 Kčs).

Krátko pred odchodom domov som sa vybral do samoobsluhy kúpiť si nejaké jedlo na cestu. Odlietal som totiž veľmi skoro ráno, aj s kolegyňou z NDR, preto bolo dobré vopred sa zásobiť. Práve ju som v obchode stretol. Podobne ako ja, aj ona mala prázdny košík. Nebolo z čoho si vybrať. Vedela celkom dobre po rusky a dôverne mi o miestnej ponuke pošepkala: “Eto óčeň strrrášno!!! To strojnásobené “r” má znamenať, že dotyčná pani výrazne ráčkovala.

Nasledujúceho dňa sme šťastne doleteli do Moskvy. Z mojich naivných predstáv o prehliadke mesta (keďže som mal asi 5 hodín do odletu do Bratislavy) ma veľmi rýchlo vyviedla nemecká kolegyňa, ktorá odporučila použiť taxík, ktorý nebol až tak drahý, najmä ak sme naň boli dvaja. A veru dobre poradila. Keď sme došli na Šeremetevo 2, dozvedel som sa, že kvôli nízkej obsadenosti letov do Prahy (ten mal ísť skôr) a do Bratislavy obidva lety zlúčia s tým, že bude medzipristátie v Bratislave. Na moje prekvapenie, i keď som mal času dosť, čas odletu určili podľa skoršieho z obidvoch spojov. Vďaka, kolegyňa z NDR.

Všetkému však ešte nemal byť koniec. Pri check-in som, samozrejme, oznámil, že cestujem do Bratislavy (napokon, takú som mal aj letenku) a tam mala prísť aj moja batožina. Krátko nato som stretol skupinku dovolenkárov vracajúcich sa na Slovensko s nejakou cestovnou kanceláriou. Až odo mňa sa dozvedeli o spojení letov. Keby to vedeli, nemuseli by sa trepať až do Prahy (kam už mala ísť aj ich batožina) a z Bratislavy by mali na východ Slovenska predsa len bližšie. Začali hromžiť na sprievodkyňu s komentárom: “On je sám a dokázal si to zistiť!!!”. Tá sa to veľmi rýchlo dozvedela a aby aspoň čiastočne zachránila situáciu, počas letu stále navštevovala kabínu pilotov (predstavte si také niečo dnes!). A veru, bola úspešná. Onedlho sa v kabíne ozval hlas pilota, ktorý oznámil, že pre nepriaznivé poveternostné podmienky nebude medzipristátie v Bratislave, ale poletíme priamo do Prahy. Teraz som začal hromžiť aj ja. Hneď po prílete som navštívil kanceláriu ČSA a vysvetlil, že už dávno som mal byť doma a teraz trčím v Prahe. Dali mi na výber. Buď ma ubytujú v hoteli (asi pri letisku) a ráno ma odvezú prvým lietadlom domov alebo mi dajú na ruku cestovné prvej triedy rýchlika do Bratislavy. Ani chvíľu som nezaváhal. Odviezol som sa na železničnú stanicu Praha-Střed (dnešné Masarykovo nádraží). Mal som ešte chvíľu času a doprial som si, po dlhých dňoch odriekania, klobásu (aj s horčicou!!!) a pivo. Konečne som sa cítil ako doma, i keď ma ešte čakal kus cesty. Toto skromné, ale naše, jedlo ma veľmi potešilo, až dojalo takmer k slzám, podobne ako krátko predtým pohľad z lietadla na okrajové štvrte Prahy s rodinnými domami, pôsobiace tak civilizovane a kultivovane oproti tomu, čo som videl pri pristávaní alebo pri odlete z Moskvy.

Peter Obdržálek

 

Celkové výsledky – VÝŠLAP NA DEVÍNSKU KOBYLU 2011

Vážení priatelia,

Ďakujeme všetkým za pomoc a realizáciu podujatia. Moc sme radi že sa podarilo účastníkom posunúť svoje hranice a aj hranice podujatia. Fotografie nájdete na stránkach www.xtremerun.com a vyslap.tikdnv.sk. Ďakujeme Vám za dôveru, účasť a výsledky. S pozdravom

Jozef Rajchl a Lenka Zlochová, Turistická Informačná Kancelária Devínska Nová Ves,
Istrijská 49, P.O. BOX 37, 843 10 Bratislava 49, Slovakia, tel.: 02-64 77 02 60, www.tikdnv.sk

24 hodinovka

Miesto Meno a Priezvisko / ročník kolá Km / prevýšenie / čas
1. Peter Lešták/´82 23 138 km / 7820 m
2. Kornel Kovacs/´81 20 120 km / 6800 m
3. Marek Ilečko/´71 17 102 km / 5780 m
4. Adrián Oroš/´86 11 66 km / 3740 m
5. Ivan Lazík/´60 10 60 km / 3400 m
6. Štefan Krč/´51 5 30 km / 1700 m
7. Lenka Zlochová/´81 4 24 km / 1360 m
8. Peter Kolega/´82 4 24 km / 1360 m
9. Daniel Glanz/´95 2 12 km / 680 m
10. Viktor Vrabec/´95 2 12 km / 680 m
11. Ján Pešadík/´80 2 12 km / 680 m
12. Jozef Rajchl/´81 2 12 km / 680 m

Šprint – najrýchlejšie kolo

Miesto Meno a Priezvisko / ročník kolá čas kola/ Km / prevýšenie
1. Zdeno Kardoš/´80 1 38 m 10 s / 6 km / 340 m
2. Boris Suchánek/´54 1 45 m 35 s / 6 km / 340 m
3. Martin Kňazovický/´85 1 48 m 30 s / 6 km / 340 m
4. Martin Janoš/´96 1 52 m 00 s / 6 km / 340 m

 

12 HODINOVKA VDK 2011

Muži

Miesto Meno a Priezvisko / ročník kolá Km / prevýšenie / čas
1. Juraj Geleneky/´62 9 54 km / 3060 m
2. Maroš Konečný/´78 7 42 km / 2380 m / 8:28 h
3. Miroslav Glanc /´63 7 42 km / 2380 m / 9:05 h
4. Roman Matkovčík/´74 7 42 km / 2380 m / 11:03 h

Muži Seniori

Miesto Meno a Priezvisko / ročník kolá Km / prevýšenie / čas
1. Milan Orth/´61 9 54 km / 3060 m
2. Peter Kolcun /´55 4 24 km / 1360 m
3. Boris Suchánek/´54 4 42 km / 2380 m

Ženy

Miesto Meno a Priezvisko Kolá Km / prevýšenie / čas
1. Michaela Polakovičová/´85 12 72 km / 4080 m
2. Eva Štetinová /´80 9 54 km / 3060 m
3. Hanka Gelenekyová/´87 6 36 km / 2040 m

Ženy Seniorky

Miesto Meno a Priezvisko kolá Km / prevýšenie / čas
1. Eva Abduli/´59 4 42 km / 2380 m
2. Amália Horáková/´60 1 6 km / 340 m / 1:05 h.
3. Jozefa Červenáková/´58 1 6 km / 340 m / 1:38 h.

Deti 10-15 r.

Miesto Meno a Priezvisko kolá Km / prevýšenie / čas
1. Peter Čaniga/´98 6 36 km / 2040 m / 8:23 h
2. Lucka Gelenekyová/´99 6 36 km / 2040 m / 11:14 h
3. Andrea Smelíková/´99 5 30 km / 1700 m

Deti do 10 rokov

Miesto Meno a Priezvisko kolá Km / prevýšenie / čas
1. Ondrej a Tomáš Matkovčík/´2005 a2007 3 18 km / 1020 m

Celkové výsledky 12 hodinovka VDK 2011

Miesto Meno a Priezvisko / ročník kolá Km / prevýšenie / čas
1. Michaela Polakovičová/´85 12 72 km / 4080 m / 11:16 h
2. Milan Orth/´61 9 54 km / 3060 m / 11:05 h
3. Eva Štetinová /´85 9 54 km / 3060 m / 11:16 h
4. Juraj Geleneky/´62 9 54 km / 3060 m / 11:17 h
5. Marek Konečný/´78 7 42 km / 2380 m / 8:28 h
6. Miroslav Glanc/´63 7 42 km / 2380 m / 9:05 h
7. Roman Matkovčík/´74 7 42 km / 2380 m / 11:03 h
8. Peter Čaniga /´98 6 36 km / 2040 m / 8:23 h
9. Hanka Gelenekyová/´87 6 36 km / 2040 m / 10:00 h
10. Lucka Gelenekyová/´99 6 36 km / 2040 m / 11:14 h
11. Štefan Kostický/´62 5 30 km / 1700 m / 07:30 h
12. Andrea Smelíková/´99 5 30 km / 1700 m / 08.00 h
13. Eva Abduli/´59 4 24 km / 1360 m / ??:??
13. Peter Kolcun/´55 4 24 km / 1360 m / ??:??
14. Boris Lacík/´87 4 24 km / 1360 m / 6:00 h
15. Boris Suchánek/´54 3 18 km / 1020 m / 2:56 h
16. Stanislav Štetina/´75 3 18 km / 1020 m / 4:24 h
17. Iveta Matkovčíková/´76 3 18 km / 1020 m / 4:25 h
17. Ondrej a Tomáš Matkovčík 2005 a 2007 3 18 km / 1020 m / 8:22 h
18. Martin Jonáš/´96 2 12 km / 680 m / 1:43 h
19. Juraj Švec/´51 2 12 km / 680 m / 2:00 h
20. Andriajana Andrijaško/´00 2 12 km / 680 m / 3:40 h
21. Monika Gelenekyová/´66 2 12 km / 680 m / 11:17 h

Účastníci 1 kola sú zoradení podľa zápisu do prezentácie

25. - 73. Zdenko Kardoš/´80  1 6 km / 340 m / 0:38,10 h
  Silvia Vilhanová/´84   6 km / 340 m
  Peter Vilhan/´79   6 km / 340 m
  Grétka Glatzová/´08   6 km / 340 m
  Jana Schwarzová/´80   6 km / 340 m
  Michaela Schwarzová/´07   6 km / 340 m
  Jozef Schwarz/´77   6 km / 340 m
  Sára Suchanková/´03   6 km / 340 m
  Rudolf Lachkovič/´98   6 km / 340 m
  Lucia Purdová/´10   6 km / 340 m
  Zuzana Šandorová/´53   6 km / 340 m
  Dagmar Dufranc/´71   6 km / 340 m
  Francois Dufranc/´56   6 km / 340 m
  Oliver Dufranc/´08   6 km / 340 m
  Kristián Putik/´00   6 km / 340 m
  Ján Macek/´99   6 km / 340 m
  Marcela Matisová/´01   6 km / 340 m
  Jozefa Červeňová/´58   6 km / 340 m
  Jozef Horvátovič/´77   6 km / 340 m
  Gertrúda Musková/´63   6 km / 340 m
  Mária Kumová/´48   6 km / 340 m
  Jozef Horák/´52   6 km / 340 m
  Amália Horáková/´60   6 km / 340 m
  Ivan Rosík/´68   6 km / 340 m
  Marek Grala/´79   6 km / 340 m
  Maria Hokráňová/´98   6 km / 340 m
  Martin Kňazovický/´85   6 km / 340 m
  Robert Rajchl/´75   6 km / 340 m
  Emil Kňazovický/´58   6 km / 340 m
  Thorsten Wicharz   6 km / 340 m
  Ariane Haberstumpf   6 km / 340 m
  Ulrike Labowska   6 km / 340 m
  Jack Labowski   6 km / 340 m
  Corinna Raschdorf   6 km / 340 m
  Gerhard Heise   6 km / 340 m
  Birte Brackel   6 km / 340 m
  Regina Brackel   6 km / 340 m
  Hans Brackel   6 km / 340 m
  Ralf Köhler   6 km / 340 m
  Johannes Henneke   6 km / 340 m
  Ulrich Brandt   6 km / 340 m
  Jörn Luckow   6 km / 340 m
  Alexander Passow   6 km / 340 m
  Maika Weber   6 km / 340 m
  Thomas Hemsing   6 km / 340 m
  Corinna Stoffers   6 km / 340 m
  Markus Wildner   6 km / 340 m
  Sven Ungethüm   6 km / 340 m
25. - 73. Norbert Schleef   6 km / 340 m

Celkový počet účastníkov: 87

 

Lesnickým Slavínem 2011

KČT Moravská Slávia Brno usporiadal 7. 5. 2011 turistické podujatie pod názvom Lesnickým Slavínem. Bol to 37. ročník. Organizátori nás vytiahli severne a severovýchodne od Brna do oblasti Moravského krasu a veľkého množstva pomníčkov (preto názov Lesnický Slavín). Bolo pripravených viacej trás pre peších i cykloturistov. Mohli sme si vybrať z týchto možností:

Vedenie trás pre cyklo bolo podobné, ale som ho neskúmal. Nakoľko na peších trasách sa nachádza niekoľko studničiek a prameňov, bolo toto podujatie zaradené do seriálu Eurorando - voda zo strechy Európy. Uskutočnilo sa približne 7 odberov.

Mali sme slnečné počasie, teplota okolo 25°C. V cieli okrem diplomu a razítok bola aj polievka. Osobne som absolvoval 35 km.

Jozef Karovič

 

Krajem léčivých vod

KČT Marianské Lázně organizoval turistické podujatie Krajem léčivých vod v termíne 14. 5. 2011 už po 35. krát. Boli pripravené tieto trasy:

Mali sme slnečné počasie s občasnými prehánkami, teplota sa pohybovala okolo 28°C. V cieli nám odovzdali diplom a boli k dispozícii pečiatky. Osobne som prešiel 35 km trasu. Podujatie bolo aj súčasťou Euroranda 2011.

Jozef Karovič

 

Zrnká múdrosti slávnych 3

Zozbieral Bahuro

 

Pochod bankových úradníkov – pozvánka

KST pri TJ Slovan banka Bratislava usporiada dňa 8. októbra 2011 27. ročník turistického podujatia Pochod bankových úradníkov. Oproti predchádzajúcemu 26. ročníku nenastala žiadna zmena. Trasa pochodu zo Smoleníc cez Brezinky, Sklenú hutu, Čermákovu lúku bude mať cieľ opäť v Harmónii v REŠTAURÁCII NA LÚKE (bývala Otčenáška), ktorá je od minuloročného cieľa v reštaurácii Bowling vzdialená cca 400 smerom hore po vedľajšej asfaltke (nie po hlavnej, ktorá vedie na Zochovu chatu). Odbočka z červenej značky vedúcej zo Zochovej chaty bude až do cieľa (cca 400 m) zabezpečená vlastným značením. Podobne, keby niekto išiel po modrej cez Zámčisko, bude aj táto odbočka zabezpečená vlastným značením. Na konci vyznačených odbočiek by ste mali natrafiť na veľkú lúku a na jej druhej strane je cieľ. V cieli na Vás čaká tradične drobné občerstvenie a 2 autobusy, ktoré priebežne poodvážajú účastníkov do Bratislavy.

Vážení turistickí priatelia, v mene organizátorov Vás pozývam na 27. ročník Pochodu bankových úradníkov a dovidenia v cieli v Harmónii v REŠTAURÁCII NA LÚKE !

Bahuro

 

KALENDÁR

október 2011 - Malé Karpaty a okolie:

1.10.2011 VÝSTUP TRNAVSKÝCH TURISTOV NA OSTRÚ (VEĽKÁ FATRA) 27.roč.
(sobota) Spomienka na milovníka Ostrej - Petra Minárika Trampská osada Túlaví Psi

Stretnutie turistov na vrchole a výmena vrcholovej knihy medzi 12.00 a 13.00 h. Ubytovanie zabezpečené - prihlásiť sa treba do 10.9.2011. Ostatní individuálne.
Doprava: Individuálne
Vedúci: Štefan Minárik, tel.: 0903-272 502, e-mail: stefan.minarik[zavináč]gmail.com

1.10.2011 POCHOD VIA DANUBIA - DUNAJSKÝ CHODNÍK (IVV) 13. ročník
(sobota) OKST VIA DANUBIA Dunajská Streda

Trasy: pešo: 20, 10 a 5 km (prevýšenie - 0 m)
cyklo: 50, 25 km
Popis trasy: lužné lesy v CHKO Dunajské Luhy
Štart: Gabčíkovo, VE, 8.00 - 10.00 h
Cieľ: Gabčíkovo, VE, do 16.00 h
Iné: možnosť vyžiadania propozícií
Vedúci: RNDr. Štefan Nagy, Radničné nám. 379/18, 929 01 Dunajská Streda,
tel.: 0908-103 425, e-mail: snagyturist[zavináč]gmail.com

1.10.2011 POCHOD ZA KRÁSAMI JESENE
(sobota) KST TJ Junior Sládkovičovo

Trasa: 10 km, Pusté Úľany - Sládkovičovo, ukončenie pešej letnej sezóny
Štart: železničná stanica Pusté Úľany, 8.00 h
Cieľ: Sládkovičovo
Vedúci: Pavol Macura, Školská 1090, 925 21 Sládkovičovo
tel. d.: 031-784 1725, 0908-187 597

1.10.2011 JESENNÝM POVAŽSKÝM INOVCOM 39. ročník
(sobota) TJ ATOM Jaslovské Bohunice

Trasy: pešo: 50 km/800 m, 35 km/600 m, 20 km/500 m, 10 km/300 m
cyklo: 50 km/800 m, 20 km/500 m
50 km: Piešťany - Lúka - Bezovec - Kostolný vrch - Gajda - Havran - Piešťany
Štart: Piešťany, hotel ATOM, 6.00 - 10.00 h
Cieľ: Piešťany, hotel ATOM, do 18 h
Vedúci: Ing. Miroslav Herchl, Javorová 11, 921 01 Piešťany
tel: 033-7742 404, e-mail: miroslav.herchl[zavináč]gmail.com

8.10.2011 POCHOD BANKOVÝCH ÚRADNÍKOV 27. ročník
(sobota) KST Slovan banka Bratislava

Trasa: pešo: 40 km/1500 m
Smolenice - Čertov žľab - Brezinky - Monrepos - Klokoč - Kolovrátok - Sklená Huta - Holint - Taricové skaly - Čermákova lúka - Harmónia
Štart: Smolenice, obecný úrad, 6.30 - 8.30 h
Cieľ: Harmónia, Reštaurácia Na lúke, do 17.00 h
Vedúci: Ing. Ľudovít Bahurinský, mobil: 0902-284 148

9.10.2011 PRECHÁDZKA HISTORICKÝM MESTOM TRNAVA (IVV) 9. ročník
(nedeľa) KST Spartak a Slovšport Trnava

Trasa: pešo: 10 km
Popis: historické zaujímavosti mesta
Štart: Trnava, pri poštovej schránke pred žel. st., o 9.00 h
Cieľ: Trnava, Západoslovenské múzeum, do 14.00 h
Info: Peter Wagner, Juraja Slottu 39, 917 01 Trnava, tel.d.: 033-544 7992

9.10.2011 JESENNÉ STRETNUTIE POD ROZHĽADŇOU NA VEĽKEJ HOMOLI
(nedeľa) Modranský turistický spolok

Trasa: pešo - individuálna
Stretnutie pod rozhľadňou na Veľkej Homoli: 10.00 - 13.00 h
Info: Ján Růžek, Kalinčiakova 39, 900 01 Modra,
tel.: 0915-769 997, e-mail: mts.modra[zavináč]gmail.com

15.10.2011 JESENNÝ POCHOD HLOHOVEC - PIEŠŤANY 33. ročník
(sobota) KST Hlohovec

Trasy: 35 km/970 m, 22 km/680 m, 17 km/600 m, 12 km/340 m
35 km: Hlohovec - Ovčia skala - Havran - Čertova Pec - Piešťany
22 km: Hlohovec - Ovčia skala - Havran
17 km: Jalšové - Ovčia skala - Havran
12 km: Hlohovec - Ovčia skala - Jalšové
Štart: 35, 22 a 12 km: Hlohovec, žel. st., 7.00 - 9.00 h
17 km: Jalšové-obec, doprava z Hlohovca autobusom SAD
štartová registrácia je možná aj na kontrole Ovčia skala
Cieľ: 35 km: Piešťany, cieľová registrácia na kontrole Havran
22 km: Havran
17 km: Havran
12 km: Jalšové, cieľová registrácia na kontrole Ovčia skala
Iné: doprava z Havrana autobusmi SAD a osobitným autobusom Havran - Hlohovec
Info: Ing. František Miklovič, Bezručova 9/B, 920 01 Hlohovec,
tel.: 0905-981 019, e-mail: frantisek.miklovic[zavináč]sihot.net
Vedúci: Ján Bedeč, SNP 13, 920 01 Hlohovec, tel.: 0904-905 731

22.10.2011 MALOKARPATSKÁ 37-KA 6. ročník
(sobota) KST Limba turist Bratislava

Trasy: 37 km/900 m, 22 km/700 m
37 km: Lozorno - Rusniaky - Lintavy - Obora - Pajštún - Košarisko - Kozí chrbát - Biely Kríž - Krasňany
22 km: Lozorno - Rusniaky - Košarisko - Biely Kríž - Rača
Štart: Lozorno, aut.zast.SAD, most, 7.20 - 8.45 h
Vedúci: Ing. Kurt Holm, Horná 3, 831 52 Bratislava, tel.: 0911-741 118
e-mail: kurt1943.holm[zavináč]gmail.com

Mesačník MALOKARPATSKÝ DIAĽKOPLAZ vychádza ako zborník nezávislých prispievateľov s turistickou tématikou oblasti Malých Karpát a okolia, zameranou prevažne na diaľkovú pešiu turistiku. Za obsahovú náplň zodpovedá autor príspevku. Príspevky adresujte Pavlovi Šoulovi, prípadne iným osobám, ktoré bývajú s ním v kontakte, priamo na diaľkových pochodoch organizovaných v Malých Karpatoch a okolí. Technická realizácia tohoto čísla: príprava textových podkladov - Pavol Šoula a autori príspevkov, konečná úprava textu a príprava obrazovej náplne - Pavol Šoula, distribúcia - Peter Obdržálek, Ľudovít Bahurinský. Kontakt - elektronická pošta: soula[zavináč]elf.stuba.sk. V elektronickej forme môžete časopis nájsť na internetovej adrese http://www.elf.stuba.sk/~soula/mkd.